Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. január 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16C/81/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122209547
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Šiška, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4122209547.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

17 16C/81/2022

OkresnýsúdNitra,sudcomJUDr.BorisomŠiškom,PhD.,vsporežalobcu:A.B.,narodenýXX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX, proti žalovanej: D. E. F., advokátka so sídlom G. XX, H., IČO: XX XXX XXX,
zastúpená : JUDr. Peter Križan, advokát so sídlom Štefánikova trieda 2/3, Nitra, v konaní o zaplatenie
sumy 500 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

17 16C/81/2022

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 500 eur od 21.04.2022 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalobcovi sa proti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

16 16C/81/2022

1. Žalobca žalobou podanou na Okresný súd Nitra ( ďalej len „súd“) dňa 22.09.2022, sa domáhal
proti žalovanej zaplatenia sumy 500 eur s úrokom z omeškania 12 % ročne od dátumu vyhlásenia
prvostupňového rozsudku dňa 14.12.2020 vrátane náhrady trov konania a to titulom zaplatenia za
právne služby advokátskej kancelárie, ktorou bol zastupovaný v trestnom konaní pod sp. zn. 6T/80/2019
(žalovaná). Predmetom trestného konania bol skutok, ku ktorému došlo dňa 24.10.2018, pri ktorom mu
vznikla škoda, ktorú si ako poškodený uplatnil v trestnom konaní zastúpený žalovanou. Koncipient D.

I. J. ako splnomocnený zástupca žalobcu uplatnil v trestnom konaní nárok poškodeného na náhradu
škody na zdraví. Na základe rozhodnutia Okresného súdu Nitra, sp. zn. 6T/80/2019 mu bola priznaná
náhrada škody vo výške 8299,80 eura. Výrok o náhrade škody vo vzťahu k poškodenému ( žalobcovi)
bol ale rozhodnutím Krajského súdu v Nitre z 14.07.2021 sp. zn. 2To/24/2021 zrušený z dôvodu, že
tento nárok nebol riadne uplatnený, nakoľko do skončenia vyšetrovania nebola zo strany poškodeného
uplatnená výška nároku aspoň minimálnou čiastkou. Splnomocnenec žiadnym spôsobom nerozlišoval
medzi škodou na bolesti, ktorú v tom čase bolo možné bez pochyby vyčísliť a škodou na sťažení

spoločenského uplatnenia, ktorú je možné vyčísliť spravidla po jednom roku od škodovej udalosti. Znalci
B. K. a B. L. uviedli, že k trvalým následkom sa môžu vyjadriť až po roku od úrazu, avšak k nároku
na bolestné sa nevyjadrovali a ten bolo možné riadne uplatniť v trestnom konaní, resp. do skončenia
vyšetrovania. Neznalosť problematiky a nesprávne posúdenie splnomocnenca klienta (žalobcu)je preukázateľné. Za právne služby, ktoré mu boli poskytnuté advokátskou kanceláriou zaplatil sumu 500
eur, neboli poskytnuté riadne s odbornou starostlivosťou. Bol toho názoru, že nárok na náhradu škody
bol v rámci trestného konania riadne uplatnený, rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré mu doručené po

takmer troch rokoch od vzniku škody, bolo pre neho prekvapivé. Právo žalobcu bolo v čase doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu z dôvodu nesprávneho uplatnenia škody v trestnom konaní žalovanou
premlčané. Žalobca si škodu uplatnil v civilnom konaní a to ako nárok na náhradu bolestného, tak
aj nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalovaný však v priebehu konania vzniesol
námietku premlčania a žaloba bola v časti o náhradu bolestného zamietnutá. Žalobca sa obrátil na MS

SR so žiadosťou o odškodnenie obete násilného trestného činu podľa zákona č. 272/2017 Z.z., ktorá
bola zamietnutá z dôvodu, že podmienkou odškodnenia obete násilného trestného činu štátom je riadne
uplatnenie nároku v trestnom konaní, čo však z dôvodu pochybenia žalovanou nedošlo.

2. Žalobca v rámci doplnenia žaloby uviedol, že pri označení žalovanej vychádzal z dokladov o zaplatení
(príjmový pokladničný doklad), ako aj z plnomocenstva, ktoré bolo predložené v trestnom konaní, žalobu

opravil aj v časti požadovaného príslušenstva (i keď požadoval vyšší úrok z omeškania). Žalobca teda
označilžalovanúsprávne,avšakvdôsledkuprocesnejzmätočnostizostranysúdu,prišloknesprávnemu
označeniu. Okrem toho subjekt ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Eva Hlaváčová, spol. s r.o. nemá
v súčasnej dobe v predmete činnosti poskytovanie právnych služieb (tento mala do 19.12.2016), preto
je celkom zrejmé, že žalobca prevzal označenie žalovanej v dôsledku chybného označenia žalovanej

v rozhodnutí súdneho úradníka (uznesenie, č. k. 16C/81/2022-12).

3. Žalovaná v rámci vyjadrenia sa k žalobe uviedla, že so žalobou nesúhlasí a v celom rozsahu
ju namieta, vrátane skutkových aj právnych tvrdení. Žalovaná z opatrnosti v rámci obrany vzniesla
aj námietku premlčania, nakoľko mala za to, že žalobca uplatnil „nárok“ po jej uplynutí. Žalobca

uviedol ako nosný dôvod žaloby tvrdenie, že žalovaná neuplatnila jeho nárok na bolestné z SSU
do skončenia vyšetrovania – preštudovania vyšetrovacieho spisu, ktoré sa konalo dňa 18.07.2019
a 20.09.2019. Žalobca sa na preštudovaní spisu osobne zúčastnil a zápisnicu o preštudovaní spisu
podpísal. Teda minimálne od 18.07.2019, resp. 20.09.2019 mal žalobca vedomosť, v akom stave sa
nárok na náhradu škody nachádza, že nedoložil doklady o jeho nárokoch, ani výšku škody v čase

preštudovania vyšetrovacieho spisu. Prvé podanie - žaloba vo veci bola podaná na súde dňa
22.09.2022. Z uvedeného je zrejmé, že vo veci uplatňovaného „nároku“ uplynula žalobcovi aj objektívna
3 ročná lehota. Od samého začiatku po prevzatí zastúpenia žalobu zo strany žalovanej bol žalobca
neustále upozorňovaný na potrebu ustálenia jeho zdravotných problémov, hlavne čo do bodového
hodnotenia SSU a bolestného, aby ich bolo možné čo najskôr uplatniť. Počas preštudovania spisu

v rámci prípravného konania žalobca stále nemal k dispozícii zdravotné posudky preukazujúce vôbec
nejaký jeho nárok na SSU a bolestné a už tobôž nie výšku. Teda v čase preštudovania spisu bola
otázna nie len výška, ale aj samotný nárok, ktorý poškodený v čase preštudovania nemal zdokladovaný.
Žalobca bol zo strany zástupcu vyzvaný, akú sumu náhrady škody si uplatňuje, toto uviesť nevedel.
Splnomocnený zástupca musel teda pri preštudovaní spisu improvizovať, nakoľko nebol preukázaný

ani len nárok na SSU a bolestné. Dňa 18.09.2020 do kancelárie žalovanej prišiel žalobca, pričom
priniesol so sebou aj lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia s dátumom
vystavenia 14.04.2020 od B. D. M. a B. K. N. a lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského
uplatnenia s dátumom vystavenia 12.05.2020 od B. D. N. a B. D. L.. Žalobcovi bolo vysvetlené a bol
poučený, že musí čo najskôr uplatniť nárok z bolesti a SSU priamo voči obžalovanému, aby nedošlo

k premlčaniu nároku v 2-ročnej lehote. Žalobca žiadal ukončiť zastúpenie a uviedol, že si vec náhrady
škodybuderiešiťsámapožiadalovydanie spisovéhomateriálu.Žalobcabolpritejtopríležitostiosobitne
poučený, že vo veci náhrady škody z bolesti a SSU je potrebné konať čo najskôr. Namietala vznik
škody a akúkoľvek príčinnú súvislosť s postupom jej advokátskej kancelárie. Ku dňu skončenia plnej
moci udelenej žalovanej zo strany žalobcu (18.09.2020) nebol premlčaný žiadny z nárokov žalobcu.

Žalovaná teda objektívne nemohla vo veci konať, keď jej žalobca nedoručil potrebné listiny, jednostranne
jej zrušil plnú moc a ani jej neudelil novú na jeho zastúpenie vo veci SSU a bolestného. Žalovaná tiež
nesúhlasila ani so žalovanou sumou z dôvodu, že vo veci zastúpenia žalobcu boli vo veci zastúpenia
žalobcuvykonanéviaceréúkonyprávnejslužby,pričomžalobcaichpriukončenízastúpeniaapredložení
vyúčtovania nenamietal a to vo výške 434,40 eura. Zo žaloby nie je zrejmé, prečo sa žalobca domáha

vydania celej sumy 500 eur, ak z vykonaných úkonov právnej služby je namietaný len jeden úkon a to
preštudovanie spisu. Na základe uvedeného žalovaná žiadala, aby súd žalobu zamietol.4. Žalobca v rámci repliky nesúhlasil s vyjadreniami žalovanej. Žalobca až rozhodnutím Krajského súdu
v Nitre z 14.07.2021, sp. zn. 2To/24/2021 zistil, že nárok na náhradu škody nie je riadne uplatnený.
Takže až najskôr doručením rozhodnutia odvolacieho súdu žalobcovi, kedy zistil, že mu vznikla škoda,

mohla žalobcovi plynúť lehota na uplatnenie nároku voči žalovanej v tomto konaní. Žalovaná mala konať
s náležite s odbornou starostlivosťou, a ak bolo možné uplatniť škodu na zdraví v trestnom konaní
riadne a včas, čo však neurobila alebo škodu nemala vôbec uplatňovať a poučiť o tom žalobcu, čo
však tiež neurobila. Z rozhodnutí súdov jednoznačne vyplýva, že splnomocnenec poškodeného škodu
síce uplatnil, avšak ju neuplatnil riadne a včas, čo jednoznačne preukazuje, že právne služby mu boli

poskytnuté nesprávne, neodborne a vadne. Žalobca ďalej namietal, tvrdenia žalovanej o jednotlivých
poučeniach, vysvetleniach a upozorneniach. Žalovaná tieto skutočnosti ničím nepreukázala, zo žiadnej
zápisnice, žiadneho písomného záznamu predloženého žalovanou tieto skutočnosti nevyplývajú, pričom
tieto tvrdenia nie sú pravdivé. Žalovaná mala postupovať odborne a buď jeho nárok na náhradu škody
na zdraví uplatniť včas a riadne, alebo ak to nebolo možné, ak neboli potrebné podklady na uplatnenie
nároku, tak ho vôbec v rámci trestného konania neuplatňovať. Jeho zástupca postupoval absolútne

neodborne, nepoučil ho a nevysvetlil mu ako poškodenému v trestnom konaní, či je možnú škodu vôbec
uplatniť, akým spôsobom , v akej výške a prípadne ďalšie následky takéhoto postupu. Žalobca ako
osoba bez právnického vzdelania nemôže zodpovedať za vadné konanie svojho zástupcu, uviedol, že
sa spoliehal, že jeho nárok bol riadne uplatnený v trestnom konaní, o čom ho aj neskôr uistil rozsudok
Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/80/2019 z 14.12.2020. Po ukončení zastupovania žalovanou, t.j. po

18.09.2020 mu bolo doručené rozhodnutie Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 6T/80/2019 z 14.12.2020,
ktorýmmubolapriznanáškodanazdravíapretonemalžiadendôvodvymáhaťškoduajinýmspôsobom,
keďže ako laik mal za to, že jeho nárok bol v trestnom konaní uplatnený advokátom. K žalovanej
sume uviedol, že žiada vrátenie finančného plnenia, ktoré zaplatil žalovanej za neodborne a nesprávne
poskytnuté právne služby a teda nemá nárok na odmenu.

5. Žalovaná v rámci dupliky uviedla, že žalobcovi uplynula objektívna i subjektívna lehota na náhradu
škody. Žalovaná výšku bodového hodnotenia, teda skutočnú škodu v čase preštudovania spisu
nepoznala. Žalovaná by škodu žalobcovi uplatnila, ak by mala k nej podklady od žalobcu. Žalobca
sám ukončil plnú moc udelenú žalovanej a neudelil jej novú pred uplynutím všetkých premlčacích lehôt

na náhradu škody. Odvolací súd v rozhodnutí uviedol, že žalobca mal priamy žalovateľný nárok voči
obvinenému, teda v čase ukončenia zastúpenia žalobcu jeho nárok na náhradu bolesti a SSU reálne
existoval. To, že žalobca nevyužil možnosť uplatniť si nárok na bolestné v premlčacej dobe po ukončení
zastúpenia voči obvinenému, nie je vinou žalovanej. Žalobca bol o všetkých okolnostiach náhrady škody
poučený.

6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Žalobca zotrval na podanej žalobe. Žalobca vypočutý
ako strana konania na pojednávaní uviedol, že koncipient J. nerozlišoval medzi bolestným a SSU, mohol
mu povedať, že potrebuje posudok do skončenia vyšetrovania a ten by si zaobstaral, mal uviesť aj
prestrelenú sumu. K navrhovanému svedkovi zo strany žalovanej, uviedol, že sekretárka sedela vedľa.

Na doplňujúce otázky uviedol, že úradný záznam o ukončení zastupovania a prevzatí spisu podpísal,
tentoaninenamietal,žiadalvrátiť500eur,čozaplatilzaprávneslužby.Znalecképosudkysinezaobstaral
pretože si myslel, že tie je možné zabezpečiť až po roku od úrazu, resp. ustálenie zdravotného stavu,
na to nebol upozornený. Žalobca ďalej uviedol, že je laik a preto si uplatňuje sumu 500 eur, opakovane
poukázal na svoje podanie z 03.04.2023. V civilnom konaní si uplatňoval náhradu bolestného a SSU,

ktoré sa viedlo na OS NR pod sp. zn. 19C/29/2021. Odmietal tvrdenia svedka J., že mu navrhol, aby bola
uplatnená suma vo výške 2000 eur, resp. 5000 eur. Na poslednom úkone v rámci prípravného konania
bol prítomný s pánom doktorom, ktorý ho zastupoval v trestnom konaní. Chcel, aby nároky boli uplatnené
v trestnom konaní. Pán J. ho neupozornil, aby si vybavil lekárske posudky do skončenia vyšetrovania,
inak by si takéto vybavil. Nevedel presne uviesť kedy mal lekárske posudky k dispozícii, je to uvedené na

samotných posudkoch. Ukončenie zastupovania bolo spôsobené tým, že mal z D. J. zlý pocit, pretože
neprišiel ani na úkon keď bol pred vyšetrovateľkou, nevedel uviesť prečo si nepodal žalobu, keď bol
odkázaný na civilný proces. V rámci posledného úkonu nevedel aká by mala byť náhrada za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia, to sa dozvedel až z lekárskych posudkov. Nevedel odpovedať či
v čase podania žaloby na civilný súd mal rozhodnutie KS NR.

7. Právny zástupca žalovanej sa na pojednávaní pridržiaval všetkých písomných podaní. Žalovaný
vypočutá ako strana konania na pojednávaní odkázala na písomné prednesy, ktorých sa aj pridržiava,
podľa jej názoru sa ustálilo, že žalobca požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia, čo je premlčané.Na otázky súdu uviedla, že čo sa týka úkonov právnych služieb to je otázka na jej koncipienta, ktorý celú
agendu vybavuje, ona zodpovedá za chod advokátskej kancelárie.

8. Svedok D. I. J. na pojednávaní uviedol, že v priebehu roka 2019 ho navštívil žalobca v advokátskej
kancelárii D. F. s tým, že bol napadnutý a žiadal, aby bol zastupovaný ako poškodený v rámci trestného
konania. V rámci krátkej porady bolo žalobcovi vysvetlené v čom spočíva jeho postavenie, a aké nároky
má voči obvinenému. Súčasťou poučení bolo, že má nárok na bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia, resp. môže mať takýto nárok, avšak toto bude potrebné ustáliť prostredníctvom lekárskych

posudkov, z ktorých budú vyplývať bodové hodnotenia. V čase prevzatia zastúpenia žalobca nemal
k dispozícii posudky, pričom ho poučil, aby tieto čo najskôr zabezpečil a to z dôvodu plynutia dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby. Teoreticky začatie subjektívnej premlčacej doby mohlo začať plynúť od
vznesenia obvinenia, pričom prichádzalo do úvahy aj plynutie od skutku. Mimo štandardných úkonov
si žalobca uplatňoval aj stratu na zárobku, pričom tieto mu myslím boli vyplatené. Nárok na bolestné
a sťaženie spoločenského uplatnenia ostal otvorený. Pána B. naháňal, aby mu posudky doručil, vysvetlil

mu, že v rámci trestného konania je úkon preštudovania spisu posledným, kedy je možné si uplatniť
škodu na zdraví. Pri úkone preštudovania spisu, vždy bol prítomný aj pán žalobca, prišla na rad zo strany
vyšetrovateľa otázka, či si uplatňuje žalobca náhradu škody a v akej výške. Žalobca v čase uvedeného
úkonu nemal k dispozícii posudky, navrhol mu, či môže uplatniť sumu vo výške 2000 eur, resp. 5000 eur,
keďže nemajú doklady. Na uvedené mu odpovedal, že je to málo, pričom mu vysvetlil, čo v prípade keby

si ju v čase úkonu neuplatnil. Žalobca uviedol, že si môže alternatívne tieto nároky uplatňovať v civilnom
konaní, pričom mu povedal, že to bude istejšie, ponechať si čas, kedy budú preukázané tieto nároky
a to lekárskymi posudkami. Tento úkon bol ukončený, pričom žalobcovi volal čo je s posudkami a to
z dôvodu, aby sa nároky nepremlčali. Žalobca povedal, že je to v riešení. Niekedy 09/2020 došiel do
AK v poobedňajších hodinách a doniesol lekárske posudky, ktoré zbežne pozrel a opýtal sa žalobcu,

či si nárok možu uplatniť voči obžalovanému. Povedal mu, že sú v premlčacej lehote, pretože ostávali
asi 2 mesiace, aby sa premlčacia doba rátala od spáchania skutku. Ponúkol mu prepočet bodového
hodnotenia, v súlade s vyhláškou NSSR a bezodkladné zaslanie výzvy obžalovanému s tým, že ak
nezaplatí čiastku bude proti nemu podaná civilná žaloba. Na to uviedol, že si neželá právne zastúpenie
advokátskou kanceláriou žalovanej, žiadal ukončiť plnú moc a vydať spisový materiál. Spisový materiál

mu bol vydaný s tým, že bol spísaný úradný záznam, zároveň mu bolo povedané, aby si to rozmyslel, na
čo odpovedal, že to bude riešiť vo vlastnej línii. Následne už plná moc udelená nebola. Opakovane ho
poučil o plynutí subjektívnej premlčacej doby, s tým, aby si uplatnil nároky ideálne do jedného mesiaca.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného a žalobcu svedok uviedol, že pri ukončení plnej moci bola
prítomná sekretárka pani I. O., ktorá aj vykonávala fotokópiu spisu, uviedol tiež, že sedela za žalobcom,

asi si ju nevšimol, na čo žalobca uviedol, že nie je pravdou, to čo uvádza svedok ohľadne prítomnosti
sekretárky. Na otázky súdu svedok uviedol, že má prax približne 13 rokov. Výška škody sa uplatňuje ak
s uplatnením a výškou klient súhlasí, eventuálne je osobne prítomný a sám sa vyjadrí. V prípade ak nie
je prítomný, túto skutočnosť konzultuje s klientom ešte pred vykonaním samotného úkonu. Uplatnenie
nárokov pri skončení vyšetrovania závisí od toho, či klient komunikuje alebo nie. Nestal sa mu prípad,

že by klient nekomunikoval. Poškodený nemôže uplatňovať škodu, ktorá nie je skutočná, advokátovi
zákon neukladá, aby uplatňoval fiktívne výšky náhrady škôd. Vie o tom, že môže uplatnenú výšku meniť
v rámci konania pred súdom. Klient sa rozhodol na základe vlastného pokynu, že bude lepšie uplatňovať
náhradu škody keď ju bude mať podporenú priamo listinnými dôkazmi. Lekárske posudky na bodové
ohodnotenie mu doniesol klient vtedy keď došlo k ukončeniu zastúpenia. V rámci konania pred súdom

žalobcu nezastupovali, je možné, že bol na jednom pojednávaní v trestnom konaní a následne došlo
k odvolaniu plnej moci, v civilnom konaní žalobcu nezastupoval. Nevedel sa vyjadriť prečo sa nedostavil,
keď bol úkon s vyšetrovateľkou P., musel by vidieť spis.

9. Žalobca v záverečnej reči uviedol, že ho svedok J. neupovedomil, aby si zabezpečil lekárske posudky,

podľa jeho názoru mohol uviesť nejakú sumu, pričom nárok bol riadne uplatnený. Právne služby mu boli
poskytnuté vágne a to bez odbornej starostlivosti.

10. Právny zástupca žalovanej v záverečnej reči sa pridržiaval všetkých podaní a prednesov, žiadal
žalobu zamietnuť.

11. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil tento skutkový a
právny stav:12. Z rozsudku Okresného súdu Nitra pod č.k. 6T/80/2019 – 324 zo dňa 14.12.2020 vyplynulo, že
obžalovanému ( Q. K.) súd uložil povinnosť podľa § 287 Trestného poriadku nahradiť spôsobenú škodu
poškodenému (žalobcovi vo výške 8299,80 eura a podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodeného

odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

13. Z rozsudku Krajského súdu v Nitre pod č.k. 2To/24/2021 – 424 zo dňa 14.07.2021 vyplynulo, že
podľa § 321 ods. 1 písmeno b/, písmeno d/, písmeno f/ ods. 2 Trestného poriadku bol zrušený napadnutý
rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste a vo výroku o náhrade škody vo vzťahu k poškodenému A. B.

sodôvodnením,žepoškodenýdôvoduplatnenéhonárokusíceuviedol,avšakdoskončeniavyšetrovania
neuplatnil výšku tohto nároku aspoň minimálnou čiastkou.

14. Z pokladničného dokladu č. 0001 vyplynulo, že žalobca uhradil žalovanej 300 eur.

15. Z príjmového pokladničného dokladu z 27.12.2018 vyplynulo, že žalobca uhradil žalovanej 200 eur.

16. Žalobca výzvou z 20.04.2022 žiadal od žalovanej refundáciu za poskytnuté služby 500 eur a náhradu
za bolestné v sume 4484 eur.

17. Listom z 27.04.2022 žalobca odstúpil od zmluvy za právne zastupovanie a požiadal žalovanú

o vrátenie sumy 500 eur za právne služby z dôvodu pochybenia v zastupovaní.

18. Z rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR o odškodnení č. 25893/2021/143 z 19.01.2022
vyplynulo, že žalobcovi nebolo priznané odškodné z dôvodu, že žiadateľ si neuplatnil nárok na náhradu
škody, ktorá mu vznikla v dôsledku ujmy na zdraví, teda si neuplatnil takýto nárok riadne a včas.

19. Z úradného záznamu z 18.09.2020 podpísaného stranami konania vyplynulo, že žalobca žiadal
ukončiť zastúpenie žalovanou v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra sp. zn. 6T/80/2019. Klient
prevzal úplný spisový materiál, ako aj podklady preukazujúce jeho nárok na náhradu škody. Zároveň
klient (žalobca) prehlásil, že vyúčtovanie za poskytnuté právne služby si dnešným dňom prevzal a nemá

voči nemu námietky, pričom nevznikol žiadny nedoplatok ani preplatok za poskytnuté právne služby, čo
taktiež potvrdil svojim podpisom.

20. Zo záznamu o nahliadnutí do spisu z 12.06.2019 ČVS: ORP-124/VYS-NR-2019 vyplynulo, že
uvedeného dňa na základe žiadosti právneho zástupcu poškodeného (žalobcu) na OR PZ v Nitre,

Odbore kriminálnej polície za prítomnosti vyšetrovateľa PZ umožnené nazrieť do vyšetrovacieho spisu
a obhajcovi bolo doručené uznesenie podľa § 206/1 Tr. poriadku.

21. Zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu z 18.07.2019 vyplynulo, že strany konania sa
zúčastnili preštudovania vyšetrovacieho spisu, v rámci ktorého žalobca uviedol, že si bude uplatňovať

len škodu na zdraví, ktorej vyčíslenie doposiaľ nie je možné, nakoľko znalec sa vyjadril, že bodové
hodnotenie vie vyčísliť až po roku od úrazu.

22. Z rozsudku pripojeného spisu pod č.k. 19C/29/2021 – 74 z 01.06.2022 vyplynulo, že žalovanému
(Q. K.) súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi ( A. B.) sumu vo výške 7632 eura titulom náhrady škody

na zdraví, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 7632 eur od 18.11.2021 do zaplatenia, a to všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 41,40 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.), v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol (výrok III.). Žalobu v prevyšujúcej časti súd zamietol z dôvodu, že nárok na náhradu bolestného
bol premlčaný, nakoľko žalobca sa najneskôr dňa 19.06.2019 dozvedel o tom, kto mu zranenia spôsobil

v akom rozsahu a týmto dňom mu začala plynúť aj dvojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na
náhradu bolestného. Táto premlčacia doba uplynula najneskôr 19.06.2021 a žaloba bola podaná na súd
až dňa 16.07.2021. Je tiež bez významu, že si žalobca svoj nárok uplatnil v trestnom konaní, pretože
ten si neuplatnil riadne, čo je jednou z podmienok spočívania premlčacej doby. Z rozsudku Krajského
súdu v Nitre, sp. zn. 25Co/102/2022 zo dňa 22.02.2023 vyplýva, že tento potvrdil napadnuté výroky I.

a II. rozsudku súdu prvej inštancie. Výrok III. napadnutý odvolaním nebol.

23. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v účinnom znení(ďalej len „zákon o advokácií“), advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti
s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom
alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto

zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.

24. Podľa § 26 ods. 2 zákona o advokácií, koncipient a iný zamestnanec advokáta nezodpovedajú
klientovi za škodu spôsobenú pri poskytovaní právnych služieb. Ich pracovnoprávna zodpovednosť voči
advokátovi nie je tým dotknutá.

25. Podľa § 26 ods. 4 zákona o advokácií, ak tento zákon neustanovuje inak, advokát sa zbaví
zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého
úsilia, ktoré možno od neho žiadať.

26. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),

každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

27. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

28. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

29. Žalobca v žalobe skutkovo a právne vymedzil svoj nárok tak, že s poukazom na § 26 ods. 1 zákona

o advokácií sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 500 eur (vo výške zálohy, ktorú vyplatil žalovanej),
pretože mu neboli zo strany žalovanej riadne poskytnuté právne služby s odbornou starostlivosťou.
Žalobcovi nebol priznaný nárok na náhradu škody v trestnom konaní z dôvodu neuplatnenia si tohto
nároku riadne a včas, čo konštatoval vo svojom rozsudku aj Krajský súd v Nitre, sp. zn. 2To/24/2021
zo dňa 14.07.2021, uvádzajúc na strane 11, že poškodený si nárok na náhradu škody neuplatnil včas,

pričom tak urobil až v konaní pred súdom. Okrem toho, poškodený (žalobca) síce uviedol, že ide
o bolestné, avšak do skončenia vyšetrovania neuplatnil výšku tohto nároku aspoň minimálnou čiastkou.
Odvolací súd zrušil výrok o náhrade škody, ktorú žalobcovi ako poškodenému priznal súd prvého stupňa,
pretože takýto výrok ani nemal byť urobený.

30. Následne, si žalobca uplatnil nárok na náhradu bolestného a nárok na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia v civilnom konaní (konanie bolo vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
19C/29/2021).Vtomtokonanímunebolpriznanýnároknabolestné,pretoženárokbolpremlčaný,pričom
súd vo svojom rozsudku konštatoval, že premlčacia doba nespočívala, keďže jednou z podmienok
spočívania premlčacej doby je práve uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní riadne (aj

včas). Uvedený zamietajúci výrok (v časti náhrady na bolestné) žalobcom v civilnom konaní napadnutý
nebol, nebol teda predmetom prieskumu zo strany odvolacieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
25Co/102/2022.

31.Vkonanínebolomedzistranamisporné,žežalobcamalsožalovanouuzavretúzmluvuoposkytovaní

právnych služieb, pričom žalovaná zastupovala žalobcu v trestnom konaní, ktoré bolo neskôr vedené na
OkresnomsúdeNitra,podsp.zn.6T/80/2019prezločinublíženianazdravípodľa§155ods.1Trestného
zákona. Žalobca v trestnom konaní vystupoval v procesnom postavení poškodeného a žalovaná ako
splnomocnenec poškodeného. Rovnako nebolo sporné, že žalovaná obdržala od žalobcu zálohu vo
výške 500 eur (1 x 200 eur a raz 300 eur). Sporné, nebolo medzi stranami ani to, že k ukončeniu

zastupovania prišlo k ukončeniu zastupovania, čo vyplyvnulo, aj z úradného záznamu žalovanej zo dňa
18.09.2020 (č. l. 78).

32. V konaní bolo medzi stranami sporné, či nie je uplatnený nárok premlčaný, rovnako bolo medzi
stranami sporné, ako hmotnoprávne kvalifikovať žalobcom uplatnený nárok. Medzi stranami sporu bolo

sporné aj to, či bol žalobca zo strany žalovanej upozorňovaný na potrebu ustálenia jeho zdravotného
stavu.33. Čo sa týka zodpovednosti advokáta za škodu podľa vyššie citovancýh ustanovení, súd uvádza
nasledovné. Zodpovednosť advokáta za škodu podľa § 24 odst. 1 zákona č. 85/1996 Sb., o advokacii
(pozn. v SR pozri § 26 z. č. 586/2003 Z. z.), vychádza zo zodpovednosti bez zreteľa na zavinenie a je

založená na súčasnom splnení troch predpokladov, ktorými sú výkon advokácie, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom škody (Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky,
sp. zn. 25Cdo/5819/2017 zo dňa 20.06.2018).

34. Vzťah medzi klientom a advokátom je primárne upravený v zákone o advokácii. Citované

ustanovenie zákona o advokácii obsahuje špeciálnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú
advokátom pri výkone advokácie. Táto zodpovednosť advokáta je koncipovaná ako zodpovednosť
objektívna, ktorej sa nemožno zbaviť. V zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z
22. októbra 2015 sp. zn. II. ÚS 678/2015 zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti
s výkonom advokácie je založená na kumulatívnom splnení troch predpokladov: činnosť súvisiaca s
výkonom advokácie; vznik škody a príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom

advokácie a vznikom škody. S poukazom na uvedené dovolací súd konštatuje, že ak medzi klientom a
advokátom existuje platná zmluva o poskytovaní právnych služieb, zodpovednosť advokáta za škodu
vo vzťahu ku klientovi sa vždy posudzuje podľa § 26 zákona o advokácii (Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 8Cdo/4/2018 zo dňa 21.11.2019). Tento názor vychádza z ustanovenia
§ 26 zákona č. 586/2003 Z. z., v ktorom je ustanovené, že advokát zodpovedá klientovi za škodu,

ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu
spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom. Ústavný súd Slovenskej republiky v podstate
vysvetlil, že táto zodpovednosť je koncipovaná ako zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie, t. j.
zodpovednosť objektívna, ktorej sa nemožno zbaviť. Predpokladom vzniku zodpovednosti teda nie je
zavinenie advokáta.

35. Súd upriamuje pozornosť na názor dovolacieho súdu, podľa ktorého zmluva o právnej pomoci,
plnomocenstvo a pokyny tvoria rozsah, v rámci ktorého je advokát povinný plniť povinnosti mu uložené
zákonom o advokácii v zmysle § 18 predmetného zákona a teda chrániť a presadzovať práva a
záujmy klienta, riadiť sa jeho pokynmi a konať s odbornou starostlivosťou (rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. 7Cdo/149/2021 zo dňa 27.04.2023).

36. Súd vzhľadom na vyššie uvedené, skúmal kumulatívne splnenie predpokladov nároku na náhradu
škody, ktorými sú činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Zodovednosť za škodu je

koncipovaná ako objektívna, ktorej sa nemožno zbaviť, čo vyplynulo z citovaných rozhodnutí v odseku
31. a 32. tohto rozsudku. Zavinenie teda nebolo potrebné skúmať.

37. Súd mal za preukázané, že žalovaná mala so žalobcom v trestnom konaní uzavretú platnú zmluvu
oposkytovaníverejnýchslužieb,ktorájeinakajzmluvouspotrebiteľskou.Žalovanájezapísanávkomore

ako advokát, ktorý poskytuje právne služby, t. j. prvý predpoklad nároku na náhradu škody bol splnený,
pretože v danom prípade sa jednalo o činnosť, ktorá súvisela priamo s výkonom advokácie. Žalovaná
zastupovala žalobcu ako poškodeného v trestnom konaní ako advokát, čo je priamym výkonom
advokácie. Prvá podmienka bola splnená.

38. Druhou podmienkou nároku na náhradu škody je vznik škody. V tejto súvislosti je potrebné
definovať, čo sa škodou rozumie. Škodou je každá majetková ujma, ku ktorej došlo nedovoleným alebo
protiprávnym konaním iného subjektu, za čo tento subjekt zodpovedá. Obsahom pojmu majetková
škoda, tak ako ju jednotne zadefinovala judikatúra (R 55/1971), je zmenšenie majetku poškodeného.
Ďalej musí byť škoda reálna, t. j. musí existovať v čase, keď poškodený od škodcu požaduje náhradu

škody, pretože len tvrdenie, že škoda vznikne v budúcnosti, nie je postačujúce. Škoda je reálna aj vtedy,
keď nie je premlčaná (pozri § 106 OZ). Ide o ujmu na majetku, peniazmi oceniteľných majetkových
právach alebo ujmu na zdraví poškodeného ako dôsledok protiprávneho konania inej osoby (škodcu).
Žalobcovi vznikla škoda, pretože táto mu nebola v prvom rade v celku priznaná v trestnom konaní,
keďže nebola uplatnená včas, čo konštatoval aj Krajský súd v Nitre vo svojom rozsudku. Rovnako z časti

nebola žalobcovi priznaná ani náhrada škody (náhrada bolestného) v civilnom konaní, a to z dôvodu
premlčania uvedeného nároku. Súd v civilnom konaní konštatoval premlčanie nároku na bolestné, preto
v uvedenej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú. Súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že žalobca si
uplatňoval škodu, ktorá mu reálne vznikla (bolestné bolo ohodnotené najskôr na 435 bodov, následneešte na 235 bodov), pričom preukázateľne prišlo k zmenšeniu majetku žalobcu, ktorý očakával, že celá
náhrada škody bude riešená v trestnom konaní. Aj druhá podmienka bola podľa názoru súdu splnená,
pretože žalobca predovšetkým listinnými dôkazmi preukázal vznik škody, ktorá nebola uplatnená včas

v trestnom konaní, čo vyplynulo aj z konštatovania Krajského súdu v Nitre, a rovnako v časti náhrady za
bolesť nebola priznaná v civilnom konaní (19C/29/2021) z dôvodu premlčania tohto nároku. Minimálne
však žalobcovi vznikla škoda, v ktorej mu bola priznaná náhrada za bolesť v rozsudku Okresného súdu
Nitra, sp. zn. 6T/80/2019 zo dňa 14.12.2020 vo výške 667,80 eura.

39. Posledným predpokladom priznania nároku na náhradu škody je existencia príčinnej súvislosti
medzi činnosťou žalovanej (ako advokáta) súvisiacej s výkonom advokácie a vznikom škody. Zisťovanie
príčinnej súvislosti znamená, že z celej reťaze všeobecnej príčinnosti treba sledovať iba tie príčiny a
následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najskôr treba zistiť, či škoda bola spôsobená v
zmysle občianskeho práva, potom treba zisťovať existenciu príčin vzniku škody. Súd konkrétne zisťuje
– so zreteľom na konkrétnu škodu – či niektorá z týchto skutočností bola príčinou vzniku škody a

či skutočne škodu spôsobila. Otázka príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím škodcu
a vznikom škody je otázkou skutkovou a nie právnou (Ro NS ČR z 21. 2. 2002, sp. zn. 21 Cdo
300/2001). Príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom
škody na strane klienta môže byť daná iba vtedy, ak práve konanie, či opomenutie advokáta je
tou okolnosťou, bez existencie ktorej by k vzniku škody nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná

skutočnosť, zodpovednosť advokáta za škodu nenastupuje. Vzťah príčinnej súvislosti medzi výkonom
advokácie a škodou spôsobenou klientovi je daný vtedy, ak je medzi výkonom advokácie a škodou
klienta vzťah príčiny a následku.

40. Vzhľadom na uvedené súd dôsledne skúmal, či existenciu príčinná súvislosť medzi výkonom

advokácie žalovanej, ktorú pri úkonoch zastupoval jej koncipient D. J. a vznikom škody. V danom
prípade, sa žalovaná v konaní bránila tým, že žalobca bol neustále upozorňovaný na potrebu ustálenia
jeho zdravotných problémov, hlavne, čo sa týka bodového hodnotenia SSU a bolestného. Poukazovala,
že v čase preštudovania bola otázna nielen výška, ale aj samotný nárok, ktorý poškodený v čase
preštudovania nemal zdokladovaný. K uvedenému súd poznamenáva, že takéto skutkové tvrdenia

považuje za právne irelevantné, pretože práve osoba advokáta (zhodne aj osoba koncipienta, za ktorú
advokát zodpovedá) musí byť osoba znalá práva a vedieť, akým spôsobom má postupovať pri uplatnení
nároku na náhradu škody v rámci trestného konania. Podľa názoru súdu, je absurdné, aby žalovaná,
respektíve ňou poverený advokátsky koncipient D. J., dokonca pochyboval, či vznikol nárok na bolestné,
pokiaľ žalobca preukázateľne utrpel zranenia, keďže aj z pohľadu právnej kvalifikácie trestného činu

(zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona) sa vyžadovalo spôsobenie ťažkej
ujmy na zdraví, ktorú definuje Trestný zákon v § 123 ods. 3, 4 Trestného zákona (v danom prípade išlo
o poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas). Z hľadiska právnej kvalifikácie sa vyžaduje, aby vznikla porucha
na zdraví, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej
štyridsaťdva kalendárnych dní (čo vyplýva aj zo skutkovej vety rozsudku Okresného súdu Nitra, sp. zn.

6T/80/2019 zo dňa 14.12.2020, č. l. 103 spisu), počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob
života poškodeného.

41. V konaní vypočutý svedok D. J. mal žalobcovi počas úkonu preštudovania spisu, ktorý úkon
je posledným úkonom vrámci prípravného konania pred podaním obžaloby, povedať, aby uplatnil

sumu 2000 eur, resp. 5000 eur. Žalobca tieto skutočnosti uvádzané svedkom poprel, s tým že nič
také sa nestalo. Takáto skutočnosti nie je preukázaná žiadnym listinným dôkazom. Aj v tejto časti
je potrebné konštatovať, že žalovaná prostredníctvom advokátskeho koncipienta D. J. nepostupovala
s odbornou starostlivosťou. D. J. na pojednávaní uviedol, že má prax približne 13 rokov. Pokiaľ by
poznal obsah odbornej literatúry a judikatúry, nemusel by pri uvedenom úkone počas preštudovania

spisu „improvizovať“ a mohol vysvetliť klientovi osobitosti, ktoré sa spájajú s možnosťou uplatnenia
bolestného vrámci adhézneho konania, kde neplatí, že súd je viazaný zásadou „ne ultra petita petitum“,
čiže nemožno priznať viac ako je uplatnené. Výnimku z pravidla, že súd je viazaný výškou uplatneného
nároku, t. j. nemôže priznať viac, ako si poškodený uplatnil, predstavuje práve uvedený prípad. V
prípade, ak si poškodený (§ 46 ods. 3 Trestného poriadku) uplatní nižšiu hodnotu bodu, napr. pri náhrade

za bolesť, než vyplýva z právneho predpisu (teraz zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o
náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia...), súd pri vyčíslení hodnoty bodu vychádza z právneho
predpisu, a nie z vyčíslenia hodnoty bodu poškodeným. Aj odborná literatúra uvádza, že včasné a
riadne uplatnenie nároku na náhradu škody umožňuje poškodenému, aby v rámci adhézneho konaniadosiahol priznanie nároku na náhradu škody. Naplnenie týchto podmienok je dôležité aj s prihliadnutím
na skutočnosť, že súd je v zásade viazaný výškou uplatneného nároku, t. j. nemôže poškodenému
priznať viac, ako si uplatnil. Ak by súd prisúdil poškodenému viac, než bolo požadované, bola by

porušená zásada „ne ultra petita petitum“. V prípade, ak by si poškodený uplatnil nižšiu hodnotu napr.
pri náhrade za bolesť, než vyplýva zo zákona o náhrade za bolesť), išlo by v tomto prípade o výnimku.
Žalovaná tak prostredníctvom svojho koncipienta D. J. preukázateľne nepostupovala podľa § 18 zákona
o advokácií, pretože nevyužila všetky dostupné právne prostriedky na uplatňovanie na ochranu práv
žalobcu ako jej klienta.

42. D. J., ako osoba prítomná pri úkone preštudovania spisu, nepostupoval s dostatočnou mierou
erudície, ktorú od neho bolo možné spravodlivo požadovať. Žalobca v konaní uvádzal, že práve na
účelné uplatňovanie svojich práv si zvolil ako poškodený v trestnom konaní splnomocnenca, ktorým
bola v danom prípade žalovaná. V predmetnej veci existuje teda príčinná súvislosti, ktorá má pôvod
v konaní (alebo skôr opomenutí konania) advokátskeho koncipienta D. J., ktorý nesprávne postupoval

pri uplatnení nároku na náhradu škody. Aj napriek tomu, že pôsobí ako advokátsky koncipient, mal
vedieť ako osoba znalá práva, že existuje určitá výnimka, kde súd nie je viazaný výškou uplatneného
nárok v rámci adhézneko konania – uplatnenie náhrady za bolesť, preto mal uplatniť prípadne aj nižšiu
výšku a zamedziť tým, aby prišlo k premlčaniu žalobcovho práva na náhradu škody. V konaní nebolo
preukázané, žeby žalobca zmaril uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní. Pretože škoda

nebola uplatnená včas, v rámci trestného konania žalobcovi nebola priznaná.

43. Pokiaľ ide o hodnotenie rozporov medzi tvrdeniami žalobcu a žalovanej spočívajúcich práve
vskutočnosti,žemenovanýsvedokmalnavrhnúťuplatneniesumy2000euralebo5000eurvprípravnom
konaní, súd uvádza nasledovné. Podľa názoru súdu, je objektívne nemožné preukázať negatívnu

skutočnosť. Z uvedeného dôvodu sa právna teória a súdna prax ustálila na tzv. negatívnej dôkaznej
teórii, podľa ktorej od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu
určitej skutočnosti. Žalobca teda nemá reálnu možnosť preukázať, akým spôsobom bol poučený zo
strany svojho splnomocnenca. Dôkazné bremeno bolo na strane žalovanej, v tejto časti ho neuniesla.
Táto skutočnosť bola pre súd podstatná najmä z pohľadu, či sám žalobca neprispel k zmareniu

uplatnenia jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní. Takéto skutočnosti v konaní preukázané
neboli, hoci skutkové tvrdenia žalovanej smerovali k tomu, že žalobca si riadne neplnil svoje povinnosti
priniesť lekárske posudky a podklady na uplatnenie nároku na náhradu škodu v trestnom konaní.
O poučeniach žalobcu zo strany žalovanej neexistujú žiadne písomné doklady, žalobca poprel, že by bol
poučený, aké doklady má zabezpečiť. Okrem toho, zodpovednosť advokáta za škodu je koncipovaná

ako objektívna, t. j. bez ohľadu na zavinenie.

44. Na záver súdu o kumulatívnom splnení všetkých troch predpokladov zodpovednosti advokáta za
škodu spôsobenú pri výkone advokácie, nemá vplyv ani časová následnosť. V trestnom konaní, sa
žalobcamoholdozvedieť,žemunebolpriznanýnároknanáhraduškodynajskôrvyhlásenímrozhodnutia

v odvolacom konaní dňa 14.07.2021. Následne žalobca podľa názoru súdu bez zbytočného odkladu
uplatnil svoje nároky na náhradu škody v civilnom konaní dňa 16.07.2021, t. j. o 2 dni, odkedy rozhodol
krajský súd v nitre v trestnom konaní na verejnom zasadnutí.

45. Exponovanou námietkou žalovanej v priebehu konania bola námietka premlčania, na základe ktorej

žalovaná dôvodila, že nárok žalobcu je v plnom rozsahu premlčaný, v dôsledku čoho je nevyhnutné
žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. K premlčaniu súd poznamenáva nasledovné. Právo sa premlčí, ak sa
nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Právo na náhradu škody
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne,
za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na
zdraví. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to
kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby
začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí

plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá
premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby,
ktorú nemôže presiahnuť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy
treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného, týkajúcu sa jeho: a) vedomosti o škode (tedanie o protiprávnom úkone či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme
určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený
mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde, b) vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu

zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Právo na náhradu škody sa premlčí najneskôr za tri roky,
ak ide o škodu spôsobenú z nedbanlivosti alebo o škodu, za ktorú sa zodpovedá objektívne, a za
desať rokov, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. V týchto prípadoch objektívna premlčacia doba
začína plynúť od udalosti, z ktorej škoda vznikla, t.j. od škodnej udalosti. Pokiaľ ide o právo na náhradu
škody spôsobenej na zdraví, platí len subjektívna premlčacia doba. Vylúčenie objektívnej premlčacej

doby (§ 106 ods. 2 in fine) treba so zreteľom na osobitnú povahu týchto práv (škoda môže vzniknúť
aj po uplynutí trojročnej alebo desaťročnej doby), ale najmä na požiadavku zabezpečiť poškodeným
čo najúčinnejšiu ochranu, považovať za celkom opodstatnené. Námietku premlčania možno uplatniť v
prípade, keď poškodený v premlčacej dobe nárok neuplatnil na príslušnom orgáne, t.j. predovšetkým na
súde. Riadne uplatnenie nároku v trestnom (adhéznom) konaní predpokladá, že z návrhu je zrejmé, z
akých dôvodov sa nárok uplatňuje (stačí spravidla tvrdenie, že skutkom, za ktorý je páchateľ stíhaný,

bola poškodenému spôsobená škoda), ale musí byť uvedená aspoň minimálna suma (výška škody),
ktorú poškodený žiada nahradiť.

46. Na základe vykonaného dokazovania, dospel súd k nepochybnému záveru, že nárok žalobcu nie
je premlčaný. Podľa názoru súdu, ako aj z pohľadu ustálenej súdnej praxe je nevyhnutné konštatovať,

ergo prijať taký racionálne právne relevantný a udržateľný záver, podľa ktorého je potrebné posudzovať
subjektívny moment nadobudnutia skutočnej vedomosti poškodeného o skutkových okolnostiach
škodovej udalosti od doby, od ktorej sa poškodený dozvie o škode, ale aj kto za ňu zodpovedá v zmysle
§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka t. j. po splnení oboch podmienok. Žalobca sa mohol dozvedieť
o škode najskôr vyhlásením rozhodnutia v odvolacom trestnom konaní (14.07.2021), pretože až od

tohto momentu nadobudol vedomosť o zmarení jeho nároku na náhradu škody v dôsledku konania
(respektíve skôr opomenutia konania) žalovanou (ktorú zastupoval pri úkonoch D. J.), čím mu vznikla
škoda. Žalobca bol dovtedy domnení, že škoda bola uplatnená riadne a včas, pričom takýto záver
podporuje aj rozsudok súdu prvého stupňa, z ktorého vyplýva, že súd mu priznal bolestné minimálne vo
výške 667,80 eura, so zvyškom nároku ho odkázal na civilný proces. Zároveň, od tohto istého momentu

mohol nadobudnúť vedomosť, že za škodu zodpovedá práve jeho splnomocnenec, ktorý ho zastupoval
v trestnom konaní. Žaloba bola podaná na súd dňa 22.09.2022, t. j. v dvojročnej subjektívnej premlčacej
dobe. Nárok žalobcu premlčaný nie je. Nesprávne je potom posudzovanie premlčania žalovanej, ktorá
datovala počiatok plynutia premlčacej doby od ukončenia zastupovania, t. j. 18.09.2020, pričom žaloba
bola podaná dňa 22.09.2022. V momente ukončenia zastupovania žalobcu ako poškodeného v trestnom

konaní, žalobca nemohol mať žiadnu vedomosť o tom, že mu nebude opomenutím konania zo strany
žalovanej priznaný nárok na náhradu škody. Takýto výklad by bol v rozpore s § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

47. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe, súd uvádza nasledovné. Pri škodách spôsobených

na zdraví neplatí žiadna objektívna premlčacia doba. To znamená, že ak ide o škodu na zdraví,
neustanovuje sa vôbec nijaká objektívna časová hranica, pretože škoda na zdraví sa prejaví často až po
niekoľkých rokoch. Znamená to, že u škôd na zdraví platí len subjektívna premlčacia doba ustanovená
v § 106 ods. 1 OZ.

48. Čo sa týka charakteru nároku, podľa názoru súdu, žalobca v žalobe zrozumiteľne vymedzil, že
si uplatňuje náhradu škody. Žalobca je laik, ktorý podľa názoru súdu nevedel právne kvalifikovať
hmotnoprávne posúdenie nároku, avšak zo skutkových okolností, skutkových tvrdení uvedených
v žalobe, bolo súdu zrejmé, že nepožaduje vrátenie plnenia titulom zmluvy. Žalobca namietal absenciu
konania s odbornou starostlivosťou, ktorá mala za následok nepriznanie nároku na náhradu za bolesť

v trestnom konaní, s následkom premlčania v civilnom konaní, práve v dôsledku opomenutia konania
žalovanou.

49. Podľa názoru súdu, samotné odstúpenie od zmluvy, zo dňa 27.04.2022 zo strany žalobcu, bolo podľa
názoru súdu právne neúčinné, pretože k ukončeniu zmluvy o poskytovaní právnej pomoci prišlo už skôr

a to dňa 18.09.2020, o čom svedčí aj úradný záznam. Táto skutočnosť v konaní nebola sporná. Preto
aj akékoľvek nároky titulom vydania vzájomných plnení titulom bezdôvodného obohatenia neprichádzali
do úvahy.50. Keďže zavinenie advokáta nie je podmienkou vzniku zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú
klientovi v súvislosti s výkonom advokácie, neskúma sa a neprichádza do úvahy preto ani jeho vyvinenie
(vzmysle§420ods.3OZ)tým,žebypreukázal,žeškodunezavinil.Jedinýmliberačnýmdôvodomztejto

zodpovednosti je dôvod uvedený v § 26 ods. 4 zákona o advokácií, na túto otázku sa nevzťahuje ani OZ
ani OBZ. Liberačným dôvodom je spravidla konanie, resp. opomenutie klienta, t. j. to, čo sa v prípadoch
náhrady škody budovanej na princípe zavinenia nazýva „spoluzavinenie“ (klienta). Ním môže byť najmä
neposkytnutie potrebnej súčinnosti (včasnej, správnej a úplnej informácie a potrebných listín). Advokát
nemôže zodpovedať za škodu, ak poskytoval právnu pomoc na základe nepravdivých, nesprávnych,

neúplných, či chýbajúcich informácií od klienta, resp. klientom nepredložených alebo predložených
napríklad falošných listín. To platí aj preto, že advokát bez súhlasu klienta nemá právo preverovať
pravdivosť alebo úplnosť skutkových informácií poskytnutých klientom (§ 5 ods. 3 AP). Liberačným
dôvodom môže byť aj to, že klient dal preukázateľne advokátovi príkaz, ako vo veci postupovať a napriek
poučeniu advokátom trvá na tom, aby advokát postupoval podľa jeho pokynu.

51. V konaní nebol podľa názoru súdu preukázaný jediný možný liberačný dôvod, ktorý precizuje § 26
ods. 4 zákona o advokácií. Aj v tejto časti existoval v konaní medzi stranami rozpor, keď žalobca tvrdil,
že nebol poučený, ani upozornený na to, aby priniesol lekárske posudky. Žalovaná skutkovo tvrdila
vo svojich vyjadreniach, rovnako aj svedok D. J., že to bol práve žalobca, ktorý nepriniesol podklady
potrebné na uplatnenie nároku. Žalobcovi podľa jeho vyjadrenia nebránilo nič, aby si vybavil lekárske

posudky, avšak o tejto skutočnosti nebol poučený, keďže mu svedok D. J. nepovedal, aby si ich vybavil
do skončenia vyšetrovania. V tejto časti, i keď existovali medzi stranami rozpory, dospel súd k záveru,
že advokátsky koncipient mohol uplatniť náhradu škody na poslednom úkone – preštudovanie spisu
riadne a včas, keďže mu v tom nebránila žiadna skutočnosť. Ani nepreukázaná výška bolestného, ktorý
nárok žalobca preukázateľne mal vzhľadom na spôsobené zranenia (s poukazom na právnu kvalifikáciu

skutku v trestnom konaní), nemohla byť dôvodom na opomenutie konať s odbornou starostlivosťou zo
strany advokáta. V čase štúdia spisu žalovaná musela vedieť, aké nároky si žalobca chce uplatňovať,
čo vyplynulo aj z rozhodnutia odvolacieho súdu v trestnom konaní (poškodený síce uviedol, že ide
o bolestné, str. 11 rozsudku Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 2To/24/2021). Dôvody, pre ktoré mohla
žalovaná prostredníctvom svojho koncipienta D. J. uplatňovať aj nižšiu výšku bolestného, sú predmetom

výkladu v bode 41. tohto rozsudku. Žalovaná teda nepreukázala, že škode nemohla zabrániť ani pri
vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno nej žiadať. Ak by žalovaná postupovala riadne, s potrebnou
mierou odbornej starostlivosti, poučila by žalobcu, poučenie si nechala podpísať žalobcom. Tvrdenia
orezignovanížalobcupriniesťvčaspotrebnédokladysúhypotetickéanepreukázané.Takétonesplnenie
poučovaej povinnosti musí ísť na ťarchu žalovanej, ktorá bola povinná postupovať podľa § 18 zákona

o advokácií.

52. Čo sa týka vyjadrenia k žalobe zo strany, predovšetkým v časti III. (č. l. 75 rub listu), žalovaná
namietala, že predmetné úkony boli vykonané, preto žalobca nemá nárok na žalovanú sumu.
V predmetnom spore, sa výška žalovanej sumy rovná výške zálohy, ktorú žalobca poskytol žalovanej.

Žalobca, ale skutkovo vymedzil svoj nárok ako nárok na náhradu škody, namietajúc nekvalitné
poskytovanie právnych služieb a absenciu konania s potrebnou mierou odbornej starostlivosti žalovanej.
Súd vzhľadom na uvedené, vyhodnocoval, aký charakter má procesná obrana žalovanej, keďže táto
uviedla, že výška hodnoty úkonov právnej služby súhrnne predstavuje sumu 434,40 eura, (zostatok
mal ponechať na náhradu nákladov spojených so zastúpením), v dôsledku čoho nemá žalobca nárok

na zaplatenie žalovanej sumy. Pretože žalovaná žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu poprela,
nemožno procesný úkon, ktorým sa v prebiehajúcom konaní domáha plnenia od žalobcu (respektíve
zohľadnenia úkonov), považovať za kompenzačnú námietku podľa § 147 ods. 2 CSP, ale v zásade
by mohlo ísť o vzájomnú žalobu aj ak je pohľadávka požadovaná žalovaným nižšia. V danej veci, súd
poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II ÚS 285/2010 zp dňa 15.11.2010,

ktorý podrobne rozoberal, že podstatná nie je výška požadovaného plnenia žalovaného ale to, či
žalovaný popiera nárok žalobcu a uplatňuje si svoj nárok (vtedy ide vždy o vzájomnú žalobu) alebo
nepopiera a svoju pohľadávku si uplatňuje na započítanie (vtedy ide buď o vzájomnú žalobu, ak si
uplatňuje viac alebo o kompenzačnú námietku ak si uplatňuje menej). V každom prípade je dôležitá je
vôľa žalovaného. Rozhodnutie vychádza síce z § 97 a 98 Občianskeho súdneho poriadku, avšak Civilný

sporový poriadok obsahuje rovnakú úpravu.

53. Vzhľadom na citované rozhodnutie v danej veci mohlo ísť v zásade o vzájomnú žalobu zo
strany žalovanej, avšak vzhľadom na okolnosti, prejav vôle žalovenej, súd vyhodnotil, že nejdeo vzájomnú žalobu, pretože plnenie žalovanej preukázateľne bolo vyplatené. Pokiaľ by súd formalisticky
vyhodnocoval procesný úkon – vyjadrenie sa k žalobe zo strany žalovanej ako vzájomnú žalobu, tento
prejav vôle by smeroval k získaniu bezdôvodného obohatenia žalovanej na úkor žalobcu, pretože

odmena za právne služby jej už raz vyplatená bola. Vôľa žalovanej podľa názoru súdu skôr smerovala
k oslabeniu nároku žalobcu, nešlo o uplatnenie vzájomnej žaloby, ale jej podanie aj podľa obsahu možno
hodnotiť ako procesnú obranu. Aj z vyššie citovaného rozhodnutia rezultuje, že o vzájomnú žalobu ide
vždy, ak žalovaná svoj nárok popiera a súčasne si svoj nárok uplatňuje. Procesnú obranu však nemožno
chápať ako vzájomnú žalobu, hoci popierala nárok.

54. Zároveň súd uvádza, že v zmysle § 581 odsek 1 Občianskeho zákonníka nie je prípustné ani
prípadnézapočítanieprotipohľadávkenanáhraduškodyspôsobenejnazdraví,ibažebyišloovzájomnú
pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Vzhľadom na uvedené, nebolo možné zohľadniť ani
prípadné započítanie úkonov právnej služby (inak už vyplatených) proti nároku žalobcu na náhradu
škody. Žalobca sa nedomáhal vrátenia zmluvného plnenia, ale náhrady škody, pretože táto mu vznikla

v dôsledku opomenutia konania s potrebnou mierou odbornej starostlivosti zo strany žalovanej, a to
v čase prípravného konania. Súd korigoval svoje predbežné právne posúdenie v časti procesnej obrany
na pojednávaní, na ktorom aj vo veci rozhodol.

55. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na príslušenstvo zo žalovanej sumy vo výške 10% ročne od

14.12.2020 do zaplatenia (po oprave žaloby, respektíve čiastočnom späťvzatí v časti príslušenstva,
o ktorom súd s poukazom na § 145 ods. 3 CSP nerozhodoval. Pretože žalobca žalovanú vyzval pred
podaním žaloby a to na základe mailového podania zo dňa 20.04.2022 (č. l. 7 spisu), vzniká mu
nárok na priznanie úrokov z omeškania až dňom nasledujúcim po doručení tejto výzvy žalovanej (čo
nespochybnila), t. j. dňom 21.04.2022 a to v súlade s ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka

a nie dňom vyhlásenia rozhodnutia pred súdom prvého stupňa v trestnom konaní (14.12.2020) V tomto
kontexte súd uvádza, že omeškanie žalovanej s vydaním žalovanej sumy nemohlo vzniknúť dňom
vyhlásenia odsudzujúceho rozhodnutia, pretože v tomto čase žalovaná ani nebola v omeškaní, keďže
bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu škody v trestnom konaní, aspoň z časti.

56. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z meškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

57. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného v čase vzniku právneho vzťahu, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

58. S poukazom na vyššie uvedené, súd konštatuje, že nárok žalobcu v časti nároku na náhradu škody
je dôvodný v celom rozsahu, pretože žalobca v spore uniesol dôkazné bremeno. Nakoľko sa žalovaná
dostala do omeškania s vydaním žalovanej sumy dňom nasledujúcim po doručení mailu (zároveň aj
výzvy na vrátenie sumy 500 eur), žalobcovi prináleží k žalovanej istine aj nárok na úrok z omeškania
v zákonnej výške 5 % ročne (keďže v čase vzniku omeškania ku dňu 21.04.2022 bola základná úroková

sadzba ECB 0 %, teda úrok z omeškania predstavuje 5 %), pričom žalobcom uplatnená výška úrokov
z omeškania je v rozpore s právnymi predpismi, preto mu súd priznal len úroky z omeškania v zákonnej
výške a vo zvyšku žalobu (vo zvyšnej časti príslušenstva) zamietol ako nedôvodnú. Súd tak priznal
žalobcovi žalovanú sumu titulom náhrady škody, spolu s úrokom z omeškania spolu s príslušenstvom,
ktorú povinnosť uložil podľa § 232 ods. 3 CSP žalovanej splniť do 3 dní odo dňa právolatnosti rozsudku,

pretože nebol dôvod na určenie dlhšej lehoty na plnenie.

59. Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom I. O. (asistentky žalovanej), pretože
jej výsluch by žiadnym spôsobom neovplyvnil zistený skutkový stav. Okrem toho, zodpovednosť
advokáta za škodu spôsobenú pri výkone advokácie je objektívna. Súd v konaní zisťoval iba prípadné

spoluzavinenie žalobcu, ako jediný liberačný dôvod zo zodpovednosti žalovanej za škodu. Navrhovaný
svedok ani nebol prítomný pri úkone v trestnom konaní – preštudovanie spisu, preto by nevedel žiadnym
spôsobom ozrejmiť obsah komunikácie medzi stranami počas tohto úkonu. Ďalej súd poznamenáva, že
v danej veci bolo podstatné predovšetkým právne posúdenie veci na základe listinných dôkazov. Súdvykonal výsluch žalovanej ako advokátky a jej koncipienta D. J., ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania
neboli potrebné.

60. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.

61. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

62. Keďže sa týmto rozhodnutím konanie končí, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania
podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Pretože žalobca bol v konaní v celom rozsahu
úspešný v časti istiny (neúspech v časti príslušenstva sa nezohľadňuje), zatiaľ čo žalovaná nedosiahla
žiaden materiálne merateľný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej
v rozsahu 100%, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Existenciu okolností podľa § 257 CSP súd v konaní

nezistil, tieto netvrdili ani strany sporu. Nad rámec uvedeného, súd poukazuje na rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrice, sp. zn. 41Co/1/2018 zo dňa 25.04.2018, ktorý uviedol, že pre posudzovanie
pomeru úspechu a neúspechu strán sporu v konaní je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v
uplatnenej istine bez príslušenstva, keďže toto príslušenstvo žalobca v žalobe nevyčíslil. Z uvedeného
dôvodu súd bral do úvahy len úspech strán sporu v časti uplatnenej istiny.

Poučenie:

16 16C/81/2022

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364CSP)

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.( § 365 ods. 3CSP)

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.