Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. máj 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 36Cb/96/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119206405
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3119206405.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsudkyňouJUDr.AlenouBielikovouvsporežalobcuSPP–distribúcia,a.s.sosídlom

Plátennícka 19013/2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO 35 910 739 proti žalovanému A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX, obch. meno: Ing. Jozef Vychovalý – STAVEX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E.,
IČO 11 747 412, zast. B. A. F., G. H. I. X, XXX XX J., o zaplatenie 8 109,67 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8 109,67 € s 9% ročným úrokom z omeškania od
25.10.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a náhrada 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 8 144,67 € s 9% ročným úrokom
z omeškania od 25.10.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že ako držiteľ

oprávnenia na distribúciu plynu je prevádzkovateľom distribučnej siete plynovodov na vymedzenom
území SR. Zodpovedá za distribúciu zemného plynu do odberných miest odberateľov a v zmysle
§ 76 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike je povinný dodávku plynu merať vlastným určeným
meradlom, ktoré odberateľovi bezplatne montuje, udržiava a pravidelne zabezpečuje jeho overenie. Do
distribučnej siete, ktorá je vlastníctvom žalobcu, je pripojené odberné plynové zariadenie, resp. odberné
miesto žalovaného, do ktorého je cez distribučnú sieť žalobcu realizovaná distribúcia plynu. Žalobca
si žalobou uplatnil náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená neoprávneným odberom zemného plynu

podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike, t.j. odberom plynu meraným určeným meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a to v období od 05.12.2016
do 13.09.2017. Právne vzťahy týkajúce sa odberu plynu sú upravené vo zvláštnom zákone, ktorým je
Zákon o energetike, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku normou špeciálnou, a ktorý obsahuje
tiež úpravu náhrady škody za neoprávnený odber plynu v ustanovení § 82. Zákon o energetike ako
špeciálna právna norma obsahuje definíciu protiprávneho konania, tzn. definuje typy neoprávnených
odberov,vdôsledkuktorých,pokiaľjeplynodoberanýneoprávnene,jezatútoškoduzodpovednýsubjekt

určený Zákonom o energetike, ktorým je odberateľ (§ 82 ods. 2 Zákona o energetike – Odberateľ,
ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej
siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak
vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk
dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Žalovaný
ako podnikateľ je odberateľom na odbernom mieste POD SKSPPDIS010410001800, Trenčianska
2238/48, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, na ktorom sa nachádzajú administratívne priestory vo

vlastníctvežalovaného.Toznamená,ževobdobí,zaktorésižalobcauplatnilnáhraduškodyspôsobenej
neoprávneným odberom, t.j. 05.12.2016-13.09.2017, bol žalovaný odberateľom plynu v zmysle legálnej
definície (§ 3 Zákona o energetike – odberateľom plynu je osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho
predaja alebo na účel vlastnej spotreby). Pri kontrole vykonanej dňa 13.09.2017, približne o 11.00hod., bolo zamestnancom žalobcu zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii
s meradlom, konkrétne odstránenie plomby počítadla plynomera, nachádzajúceho sa v predmetnom
odbernom mieste žalovaného. Poškodenie bolo zdokumentované fotografiami. Meradlo bolo následne

18.09.2017 demontované, o čom je vyhotovený zápis a montážny list. Bola vyhotovená taktiež
fotodokumentácia meradla, z ktorej je zrejmé porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii
(odstránená plomba). Pokiaľ ide o samotnú konštrukciu skutkovej podstaty neoprávneného odberu tak,
ako je uvedená v § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike, ide o skutkovú podstatu, ktorá je vystavaná
na inštitúte objektívnej zodpovednosti, tzn. odberateľ zodpovedá za to, že takýmto (tzn. meradlom

s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii) spôsobom bol plyn v odbernom mieste
odoberaný, teda nie je nutné preukazovať jeho zavinenie, t.j. že napr., on sám poškodil zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii. Objektívna zodpovednosť za škodu v minulosti opakovanej judikoval
NS SR napr. 1Cdo 107/2008, 4Cdo 210/2008, 3Cdo 99/2012, 3Obdo 51/2007. Plynomer je v zmysle
ustanovenia § 8 ods. 1 zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii, meradlom určeným na povinnú metrologickú
kontrolu alebo na posúdenie zhody. Plynomer ako určené meradlo podľa § 19 ods. 1 Zákona o metrológii

je možné používať len vtedy, pokiaľ má platné overenie. Pokiaľ je overovacia alebo zabezpečovacia
značka(tzv.plomba)poškodenáaleboodstránená,potompodľa§15ods.7písm.d)Zákonaometrológii
zaniká platnosť určeného overenia daného meradla a toto meradlo ipso facto nie je možné používať,
pretože nie je možné zaručiť správnosť nameraných hodnôt. S týmto názorom sa vo svojom stanovisku
zo dňa 20.03.2017 stotožňuje taktiež Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR. Účelom

plomby ako zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii je zabrániť prístupu k počítadlu plynomera
a mechanickému nastaveniu stavu spotreby, ktorá by bola iná oproti skutočnej spotrebe. Odstránením
pôvodnej plomby je totiž možný prístup k počítadlu, počítadlo je možné vytiahnuť a mechanicky
na počítadle nastaviť príslušný stav spotreby, a to bez toho, aby došlo k samotnému poškodeniu
počítadla. To, že sa daná zabezpečovacia značka/plomba na predmetnom meradle nenachádza, je

zistené a potvrdené taktiež znaleckým posudkom č. 649/PL-2017 zo dňa 23.09.2017, vyhotoveným
znalcom v príslušnom odbore A. K. G., v ktorom je explicitne konštatované, že „v mieste určenom pre
osadenej plomby sa nenachádza žiadna plomba“. Uvedený znalecký posudok bol žalobcom predložený
ako súkromný znalecký posudok podľa § 209 CSP, vrátane požadovanej doložky. Pokiaľ dochádzalo
k odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,

ide o neoprávnený odber. A odberom plynu takýmto meradlom vznikla žalobcovi škoda, ktorá spočíva
vhodnoteneoprávnenéhoodberuzemnéhoplynuanákladoch,ktorémuselžalobcavynaložiťvsúvislosti
s neoprávneným odberom plynu, a ktoré by mu v prípade, že by k neoprávnenému odberu plynu
nedošlo, nevznikli. K okamihu vzniku škody viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo 51/2017.
Vzhľadom k tomu, že meradlo demontované na odbernom mieste žalovaného nemalo platné overenie

(platnosť úradného overenia zanikla v dôsledku porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii
tak, ako stanovuje Zákon o metrológii), nemohli byť údaje takéhoto meradla použité k určeniu množstva
neoprávnene odobratého plynu a na výpočet skutočnej škody (stav na meradle mohol byť ovplyvnený
zásahomdopočítadla,ktorýporušenieplombyumožňovalo).Toznamená,žežalobcanemoholskutočne
vzniknutú škodu vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. K určeniu výšky škody je

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo 32/2018, sp. zn. 2Obdo 32/2018, 3Obdo 49/2018.
Za tejto situácie je potrebné, podľa § 82 ods. 2 Zákona o energetike, vyčísliť škodu na základe vyhl.
č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynu. Podľa § 1 ods. 6 vyhl. č. 449/2012 Z.z., pri určení množstva neoprávnene odobratého plynu je
rozhodujúci počet a typ plynových spotrebičov zistených v mieste neoprávneného odberu. Podľa § 1

ods. 9 vyhl. č. 449/2012 Z.z., ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne
zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu
sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný
fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však

viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu. Odpočet plynu bol na odbernom
mieste vykonaný 04.12.2016, pričom stav plynomera k tomuto dňu bol 15 224 m3. Nárok na náhradu
škody, ktorého výška bola určená na základe ustanovení vyhl. č. 449/2012 Z.z., si žalobca uplatnil voči
žalovanému vyúčtovaním č. 9000268909 zo dňa 09.10.2017, splatnou 24.10.2017, v sume 11 977,46 €.
Žalovaný žalobcovi túto pohľadávku doteraz neuhradil. Žalobca si žalobou uplatnil len časť tohto nároku

vo výške 8 144,67 €. Týmto svojim rozhodnutím žalobca sám moderoval výšku jeho legitímneho nároku
na náhradu škody voči žalovanému.1.2. K žalobe žalobca pripojil listiny: stanovisko ÚNMS SR č. 2017/900/005842/01721 zo dňa
20.03.2017, výpis z LV č. XXXX k.ú. L. M. L. C. zo dňa 29.07.2019, Cenník externých služieb SPP –
distribúcia, a.s. účinný od 01.09.2016, montážny list meradla č. 1203250971 zo dňa 18.09.2017, zápis

č. 1203250971 zo dňa 18.09.2017, znalecký posudok č. 649/PL-2017 vyhotovený A. K. G., Vyúčtovanie
škody za odber zemného plynu č. 9000268909 zo dňa 09.10.2017, Výpočet škody spôsobenej
neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 20.09.2017, fotodokumentácia predmetného meradla,
Vyúčtovanie znalečného č. 649/2017 zo dňa 23.09.2017.

2.1. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení zo dňa 10.09.2019 poukazoval na
nezrovnalosť v samotnom žalobnom návrhu a síce v tom, že v čl. I sa malo jednať o údajný neoprávnený
odberod5.12.2016do13.09.2017.Včl.II(poslednýodsek)jealeuvedené,že...“prikontrolevykonanej
dňa 13.09. 2017 približne o 11,00„ ..., je tu teda oprávnená pochybnosť o pravdivosti údajov, lebo u
žalovaného sa nikto od žalobcu neohlásil, a nie je preukázané, že v tom čase tam už plomba nebola.
Samotnú kontrolu spomínal žalobca až s dátumom 13.9.2017. Je na žalobcovi, aby tento rozpor dal

do súladu. Žalovaný počas trvania zmluvného vzťahu so žalobcom si všetky povinnosti riadne plnil,
platby prebiehali riadne a včas v súlade s dohodnutými podmienkami. Všetko má riadne zavedené
v účtovníctve. Žalovaný ani nevedel, kedy sa vlastne kvázi kontrola zrealizovala, dozvedel sa o nej
až v momente, keď jemu neznámy človek oznámil, že údajne je poškodená plomba na plynomeri.
Pritom samotný plynomer je umiestnený na verejnom priestranstve, kde má prístup ktokoľvek. Listom

zo dňa 9.10. 2017 žalobca oznámil žalovanému, že neoprávnene odoberal plyn, za čo mu vyúčtoval
celkovú sumu 11 977,64 € s tým, že ak túto uhradí do 24.10. 2017, poskytne mu zľavu 20%, teda
uplatní si len čiastku 9 581,97 €. Na list žalobcu reagoval žalovaný, kde podrobne vysvetlil a zdôvodnil,
z akého dôvodu neuznáva pohľadávku žalobcu. Žalobca nereagoval, ale neskôr poslal upomienku s
dátumom 22.3.2018, kde žiadal úhradu vo výške 11 977,456 €. Žalovaný podal na OR PZ Nové Mesto

nad Váhom trestné oznámenie na neznámeho páchateľa z dôvodov v ňom uvedených. OR PZ svojim
listom č.j. ORPZ-NM.OKP-72-001/2018 vec odstúpilo na Obvodné oddelenie územne príslušné, ktoré
uznesením sp. zn. ČVS: ORP-81/NM-NM-2018 zo dňa 14. marca 2018 vec odstúpilo na Okresný úrad
Nové Mesto nad Váhom, odbor všeobecnej vnútornej správy na ďalšie riešenie. Znalecký posudok,
tak ako bol dodaný do spisu, žalovaný neuznával, nakoľko tento nepreukazuje skutočnosti v žalobe

tvrdené. Tento nie je možné uznať, nakoľko posudok je vypracovaný znalcom z odboru kriminalistika,
odvetvie mechanoskopia; posudok nerieši správnosť merania, resp. porušenia tých častí plynomeru,
ktoré priamo merajú pretečené množstvo plynu cez meracie zariadenie; v znaleckom posudku nie
je ani uvedené, aké identifikačné znaky sporná plomba mala, teda číslo, druh (plastická, kovová,
otlačok kliešti a pod.); všeobecný list, ktorý je ako príloha z metrológie priložený v žalobe, nemožno

uznať ako riadny dôkaz, nakoľko takýto posudok by sa mal dotýkať konkrétneho presne určeného a
označeného plynomeru; žalovaného nikto neinformoval o tom, aké sú jeho povinnosti pri starostlivosti
o zariadenie žalobcu ktorým plynomer je. Na základe uznesenia PZ bolo vo veci konané správne
konanie a v správnom konaní, o čom bol spísaný protokol so Slovenskou obchodnou inšpekciou,
sa nič nepreukázalo, čo by bolo na ťarchu žalovaného. Inšpekčnému orgánu boli predložené všetky

relevantné listiny, ako aj vyjadrenia žalovaného a k protokolu bolo vypracované stanovisko. Vo veci po
doručení stanoviska inšpekčný orgán alebo už, alebo ešte ďalej nekonal, nakoľko žalovanému nebolo
doručené žiadne jeho rozhodnutie. Pokiaľ sa jedná o uplatňovanú výšku škody túto žalovaný namietal
v celom rozsahu, nakoľko nie je nikde zohľadnená skutočnosť, že by bol jednak reálne dodaný plyn na
miesto odberu a spotreby; spochybňoval tiež znalecký posudok, chýbajúci posudok z metrológie, kde

by sa mal presne plynomer identifikovať, konštatovať jeho poruchu, zaseknutie, nečitateľnosť, alebo
či vyhovuje bezporuchovej prevádzke; porušenie overovacej značky ešte nepreukazuje, že došlo k
pretáčaniu alebo manipulovaniu s hodnotami nameranými určeným meradlom, preto toto porušenie
overovacej značky ani nepreukazuje, že žalobcovi vznikla škoda. Z uvedeného vyplýva, že je možné
vyčísliť reálnu spotrebu plynu na odbernom mieste na základe hodnôt nameraných kontrolovaným

meradlom, preto nie je možné použiť spôsob výpočtu tak, ako uviedol žalobca. Poškodená plomba
neznamená automaticky neoprávnený odber. Samotné poškodenie overovacej značky na počítadle ešte
nepreukazuje, že žalobcovi vznikla škoda. Podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o
energetike, žalobca je povinný preukázať, či mu skutočná škoda naozaj vznikla. Žalobca však vznik
škody nijakým spôsobom nepreukázal, a preto nemá žiaden právny nárok na jej uplatňovanie. Samotný

protokol o výsledku skúšky meradla v tomto prípade neuvádza, že plynomer nevyhovuje požiadavkám
platných predpisov, teda údaje počítadla sú správne, preto ich žalovaný považoval za objektívne
a spoľahlivé, a pri vyčíslení spotreby je nutné vychádzať z údajov nameraných týmto meradlom. Taktiež
časový údaj, kedy malo dochádzať k neoprávnenému odberu plynu, t.j. od 5.12.2016 do 13.09.2017,považovalžalovanýzanesprávny.Vpriebehuroka2016došloviackrátkodčítaniuskutočnenameraných
údajov na predmetnom meradlo a na príslušnom odbernom mieste zamestnancami žalobcu. Na
základe uvedeného nie je možné, aby k uvedenému neoprávnenému odberu dochádzalo v období

5.12.2016 do 13.9.2017, nakoľko dňa 31.12.2016 došlo k odpočítaniu skutočne nameraných údajov
na predmetnom meradle, pričom počas týchto odpočítaní neboli zistené žiadne poškodenia plynomeru,
ani porušenie overovacej značky na počítadle, a preto nie je možné, aby v celom uvedenom období
dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu, a aby bola vyčíslená škoda aj za toto obdobie. Zákonná
úprava zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka predpokladá pre

vznik zodpovednosti za škodu porušenie právnej povinnosti, existenciu škody, príčinnú súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou a zavinené konanie. Z iných predpokladov nemôže vychádzať
ani zákon č. 656/2004 Z. z., ktorý len v prípade nemožnosti vyčíslenia škody odkazuje na vyhlášku.
251/2012 Z.z Keďže je daná objektívna zodpovednosť za škodu vzniknutú neoprávneným odberom
plynu, nie je potrebné preukazovať, či k poškodeniu došlo zavinením žalovaného, avšak je potrebné
preukázať, že žalovaný týmto konaním spôsobil žalobcovi škodu a medzi jej konaním a vzniknutou

škodou musí byt' daná príčinná súvislosť. Žalobcom vyčíslená suma nemôže byt' škodou, hoci ju takto
žalobca definuje, keďže v skutočnosti znamená, vzhľadom na jej výšku sankciu, a nie reparáciu škody.
Žalobcom aplikovaná vyhláška č. 251/2012 je v zrejmom rozpore s článkom 4 ods.1 a článkom 11 ods.1
Listiny základných práv a slobôd, článkom 123 Ústavy SR, ako aj ustanovením § 59 ods.3 Zákona
č. 656/2004 Z.z., treba preto aplikovať ustanovenia Obč. zák. o škode, keďže zákon č. 656/2004 Z.z.

neobsahuje definíciu škody, teda žalobca nepreukázal ani vznik škody, ani porušenie povinnosti zo
strany žalovanej. Je zrejmé, že žalobný návrh je v rozpore so všeobecnými ustanoveniami o náhrade
škody a náhrada škody sa uplatňuje len v prípade, ak škoda vznikla. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy,
z ktorých by bolo zrejmé, aká škoda navrhovateľovi vznikla porušením plomby meracieho zariadenia, či
takéto meracie zariadenie bolo v určitom období nefunkčné alebo jeho funkčnosť bola obmedzená. Tieto

skutočnosti nevyplynuli ani z predloženého znaleckého posudku, z ktorého nie je zrejmé, či plomba bola
dočasne odstránená, prípadne či aj bez jej úplného odstránenia bol na meradle vykonaný zásah do tohto
zariadenia, ktorý by spôsobil jeho nefunkčnosť, alebo nesprávnu funkčnosť. Pokiaľ sa týka jeho pasívnej
legitimácie, žalovaný poukazoval na to, že žalobca neuviedol všetky skutočnosti a fakty pravdivo. Žiadal
žalobcu, aby predložil súdu zmluvu o odbere plynu a ostatné náležitosti so zmluvou súvisiace. Žalobca je

povinný predložiť zmluvu o odbere, pokiaľ si chce uplatňovať nároky z nej plynúce, resp. práva náhrady
škody pri jej porušení. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že odo dňa 01.12.2016 nebol v žiadnom
zmluvnomvzťahusožalobcom,nakoľkozmluvuoodbereplynusnímzrušilkudňu30.11.2016.Žalovaný
uzavrel zmluvu o združenej dodávke plynu s obchodnou spoločnosťou RWE Gas Slovensko, ktorá je
právnym predchodcom obchodnej spoločnosti Innogy. Zmluva bola uzavretá dňa 30.9. 2016 a jej účinky

nastúpili 01.12.2016. Žalovaný poukazoval na tú skutočnosť, že od 01.12.2016 je obchodným partnerom
INNOGY (právny nástupca REW Gas Slovensko s.r.o.). Riadi sa teda jeho obchodnými podmienkami. V
tejto situácii poukazoval na rozhodnutie ÚRSO sp. zn. 0087/*2013/P-OP zo dňa 22.11.2013. Poukazoval
preto najmä na článok VIII ods. 2, ktorého riešenie kvázi škody je riešené úplne odlišne od „výpočtu"
škody žalobcom. Tu sa rešpektuje a akceptuje umiestnenie meradla na verejnom priestranstve.

2.2. K písomnému vyjadreniu zo dňa 10.09.2019 žalovaný pripojil listiny: Vyúčtovanie škody spôsobenej
neoprávneným odberom zo dňa 09.10.2017, Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom
zemného plynu zo dňa 20.09.2017, Nesúhlas s vyúčtovaním škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynu zo dňa 20.10.2017, trestné oznámenie pre poškodzovanie cudzej veci zo dňa 05.02.2018, 1.

upomienka zo dňa 22.03.2018, vyjadrenie žalovaného k 1. upomienke zo dňa 04.04.2018, list MV SR zo
dňa 08.02.2018 o odovzdaní veci, uznesenie MV SR ČVS: ORP-81/NM-NM-2018 zo dňa 14.03.2018,
splnomocnenie zo dňa 06.08.2018, Vyjadrenie k protokolu č. 413/2018 zo dňa 05.08.2018, Protokol
SOI - Inšpektorát v Trenčíne z vykonanej kontroly zo dňa 01.08.2018, Vyjadrenie k odvolaniu zo dňa
07.08.2018, oznámenie o ukončení zmluvy zo dňa 22.11.2016, Zmluva o združenej dodávke plynu

pre odberateľov kategórie maloodber – firmy a organizácie zo dňa 30.09.2016, rozhodnutie ÚRSO č.
0087/2013/P-OP zo dňa 22.11.2013.

3.1.Rozsudkomč.k.36Cb/96/2019-290zodňa25.02.2020OkresnýsúdTrenčínžalobuvcelomrozsahu
zamietol. Zároveň priznal žalovanému proti žalobcovi náhradu 100% trov konania.

3.2. V odôvodnení označeného rozsudku prvoinštančný súd konštatoval, že medzi stranami sporu nebol
sporný zmluvný vzťah žalovaného ako odberateľa s obchodnou spoločnosťou Slovenský plynárenskýpriemysel, a.s. (do 30.11.2016) a následne (s účinnosťou od 01.12.2016) s RWE Gas Slovensko, s.r.o.
ako dodávateľmi zemného plynu.
Taktiež medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete plynovodov

na území SR. Vzhľadom k tomu mal súd, v zmysle § 82 ods. 3 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike
v znení neskorších predpisov, za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako prevádzkovateľa
distribučnej siete v tomto spore o náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená neoprávneným odberom
zemného plynu zo strany žalovaného. Žalovaný v spore potvrdil, že v rámci uvedených zmluvných
vzťahov odoberal zemný plynu v žalovanom období 05.12.2016-18.09.2017, v odbernom mieste

Trenčianska 48/2238, Nové Mesto nad Váhom, od dodávateľov Slovenský plynárenský priemysel, a.s.
a RWE Gas Slovensko, s.r.o..
Zo zápisu č. 1203250971 zo dňa 18.09.2017, výpovede svedka N. O. a znaleckého posudku č. 649/
PL-2017 mal súd zato, že plynomer výr. č. 6130301-089-06-01, ktorý bol ku dňu 18.09.2017 osadený
na predmetnom odbernom mieste žalovaného, mal poškodený kryt číselníka a na mieste určenom
pre osadenie plomby sa nenachádzala žiadna plomba. Z toho vyplýva, že na predmetnom odbernom

mieste žalovaného bol dňa 18.09.2017 preukázaný neoprávnený odber zemného plynu žalovaným
v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov,
keďže odber plynu bol meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii. Vzhľadom k tomu, podľa § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších
predpisov, žalovaný, z dôvodu neoprávneného odberu plynu, by bol povinný uhradiť žalobcovi ako

prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočne vzniknutú škodu, ak by vznikla.
Inštitút zodpovednosti za neoprávnený odber zemného plynu, upravený v § 82 ods. 2 prvej vety
zák. č. zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, je postavený na princípe
objektívnej zodpovednosti za škodu, teda k vzniku zodpovednosti odberateľa za škodu spôsobenú
neoprávneným odberom zemného plynu na jeho odbernom mieste nie je potrebné žiadne pričinenie

odberateľa na protiprávnom stave, dokonca ani jeho vedomosť o takomto protiprávnom stave. Pri
porušení zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii, t.j. zabezpečovacej značky (plomby)
ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov
nevymedzuje žiadne protiprávne konanie odberateľa. Takýto výklad právnej úpravy zodpovednosti
odberateľa za neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike

v znení neskorších predpisov zodpovedá potrebe chrániť distribučnú sieť a praktickým možnostiam,
ktoré pri plnení tejto úlohy vo verejnom záujme prevádzkovateľ distribučnej siete má k dispozícii. S týmto
právnym názorom sa stotožňuje aj súdna prax. Vo všeobecnosti súdy zohľadňujú aj to, že ďalším
dôvodom na zavedenie objektívnej zodpovednosti odberateľa môže byť aj fakt, že z neoprávneného
odberu má prospech samotný odberateľ, a to bez ohľadu na skutočnosť, či neoprávnenú manipuláciu

zavinil, alebo či o nej vedel. (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III.ÚS 114/2020-81
zo dňa 09.03.2021) Vzhľadom k uvedenému súd posúdil ako právne irelevantné skutkové tvrdenie
žalovaného o tom, že predmetné meradlo žalovaný nepoškodil. Súd podotýka, že v spore nebolo
preukázané, že by predmetné meradlo poškodil žalovaný. Právne irelevantné bolo aj skutkové tvrdenie
žalovaného o tom, že predmetné meradlo mohla poškodiť tretia osoba, keďže meradlo je umiestnené

na verejne prístupnom mieste. Protiprávne konanie tretej osoby v tomto spore preukázané nebolo.
Ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov
nezohľadňuje možnosť prístupu verejnosti k meradlu, ani takúto skutočnosť nedefinuje ako okolnosť,
ktorá by vylučovala zodpovednosť odberateľa za škodu spôsobenú neoprávneným odberom.
Základným predpokladom vzniku práva žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete na náhradu

skutočne vzniknutej škody podľa § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších
predpisov je vznik škody, teda existencia samotnej (skutočnej) škody. Súd podotýka, že vznik škody nie
je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky. Skutočnou škodou pritom treba rozumieť majetkovú
ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného
majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku.

V spore nebolo preukázané, že by v dôsledku neoprávneného odberu zemného plynu žalovaným
v spornom období na predmetnom odbernom mieste došlo k zmenšeniu majetku žalobcu o hodnotu
neoprávnene odobratého plynu, a teda nebolo preukázané, že by žalobcovi ako prevádzkovateľovi
distribučnej siete, v zmysle § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších
predpisov,skutočnevzniklaškoda.Vspornomobdobí05.12.2016-13.09.2017trvalzmluvnývzťahmedzi

žalovaným ako odberateľom a RWE Gas Slovensko, s.r.o. ako dodávateľom (Zmluva o združenej
dodávke zo dňa 30.09.2016), pričom nebolo preukázané, kedy v priebehu tohto obdobia došlo
k poškodeniu plynomera, a teda k začiatku neoprávneného odberu plynu žalovaným z distribučnej siete
žalobcu. Vzhľadom k tomu nemal súd za preukázané vlastníctvo zemného plynu, ktorý reálne žalovanýodobral v spornom období, teda či žalovaným odobratý plyn patril žalobcovi ako prevádzkovateľovi
distribučnej siete alebo obchodnej spoločnosti RWE Gas Slovensko, s.r.o.. Zo skutkového tvrdenia
žalovaného, ktoré žalobca nepoprel, je zrejmé, že dodávateľ RWE Gas Slovensko, s.r.o.. v spornom

období vyfakturoval žalovanému zmluvne dohodnutú cenu dodaného zemného plynu, ktorú žalovaný
uhrádzal dodávateľovi. V spore nebol preukázaný zmluvný, príp. iný záväzkový vzťah žalobcu a RWE
Gas Slovensko, s.r.o., na základe ktorého mohol RWE Gas Slovensko, s.r.o. ako dodávateľ využívať
distribučnú sieť žalobcu pre dodávku plynu žalovanému, a teda aj z tohto dôvodu nebolo preukázané
vlastníctvo plynu, ktorý žalovaný reálne v spornom období odobral z distribučnej siete žalobcu. Podľa

§ 64 ods. 1 písm. b) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, prevádzkovateľ
distribučnej siete má právo nakupovať, uskladňovať a predávať plyn účastníkom trhu s plynom
na účely zabezpečenia vyváženosti distribučnej siete a rovnováhy množstva plynu vstupujúceho a
vystupujúceho z distribučnej siete. V spore žalobca neuviedol, ani nepreukázal skutkové tvrdenia o tom,
či a akým spôsobom si s RWE Gas Slovensko, s.r.o. alebo žalovaným zmluvne upravil poskytovanie
služieb spojených s vyvažovaním a distribučnej siete a rovnováhy množstva plynu vstupujúceho a

vystupujúceho z distribučnej siete, a teda či mu hodnotu plynu potrebného pre poskytovanie týchto
služieb uhrádzal RWE Gas Slovensko, s.r.o. alebo žalovaný. V spore tiež nebolo preukázané, že by
žalovanýzdistribučnejsietežalobcuvspornomobdobíodobralplynvmnožstveprevyšujúcommnožstvo
plynu dohodnuté a žalovaným odobraté v rámci jeho zmluvného vzťahu s RWE Gas Slovensko, s.r.o..
Taktiež nebolo preukázané, že by žalovaný v spornom období odobral z distribučnej siete žalobcu zemný

plyn, ktorý žalobca získal v zmysle § 64 ods. 1 písm. b) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení
neskorších predpisov. Zo žalobcom vypočítanej škody je zrejmé, že žalobca si uplatnil voči žalovanému
náhradu škody bez toho, aby pri jej výpočte akýmkoľvek zohľadnil svoj zmluvný vzťah s RWE Gas
Slovensko, s.r.o. týkajúci sa využitia distribučnej siete žalobcu menovanou obchodnou spoločnosťou;
zmluvný vzťah žalovaného s RWE Gas Slovensko, s.r.o., najmä zmluvne dodané množstvo zemného

plynu a žalovaným uhradené množstvo zmluvne dodaného plynu. Pri uplatnení práva na náhradu škody
podľa § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov teda postupoval
mechanicky, pričom vychádzal z toho, že škoda pri odbere zemného plynu určeným meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (skutková podstata neoprávneného
odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov),

mu vzniká vždy (len ex lege), bez ohľadu na ostatné okolnosti prípadu. Takýto právny záver žalobcu
však súd nepovažoval za správny, nakoľko už len z gramatického výkladu ustanovenia § 82 ods. 2
zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov (konkrétne zo slovného spojenia
„ak vznikla“) vyplýva, že neoprávnenému odberateľovi vzniká povinnosť nahradiť skutočne vzniknutú
škodu len v prípade, „ak vznikla“, teda ak skutočne došlo k zmenšeniu majetku žalobcu v dôsledku

neoprávneného odberu. Taktiež len samotné náhradné vyčíslenie predpokladanej (fiktívnej) škody (bez
preukázania vzniku skutočnej škody) nemožno považovať za právny dôvod, z ktorého by mal, v zmysle
§ 82 ods. 2, 3 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov vzniknúť záväzok
žalovaného zo škody, ktorú mal spôsobiť neoprávneným odberom (§ 488 Obč. zák.). Súd tiež poukazuje
na to, že vznik škody (majetková ujma) je jedným zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za

škodu v zmysle § 373 Obch. zák., pričom ustanovenie § 374 Obch. zák. škodcovi umožňuje, aby sa od
prísnej objektívnej zodpovednosti za škodu oslobodil, a to preukázaním, že nesplnenie povinnosti bolo
spôsobenéokolnosťamivylučujúcimizodpovednosť.Žalovanýteda,ajpriaplikáciiustanovenia§82ods.
2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, musí mať možnosť žalobcom tvrdené
skutočnosti ohľadom vzniku škody a naplnenia predpokladov jeho zodpovednosti za škodu vyvracať,

resp. preukazovať a podieľať sa na zisťovaní toho, k akej skutočnej škode došlo. Súd podotýka, že
medzi predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 373 Obch. zák. patrí tiež protiprávne konanie
škodcu a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním. Je potrebné mať na zreteli,
že ani princíp objektívnej zodpovednosti neznamená, že podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu
nie je existencia samotnej škody, ale iba to, že na rozdiel od zodpovednosti subjektívnej podmienkou

vzniku zodpovednosti nie je zavinenie škodcu či už vo forme úmyslu, alebo nedbanlivosti.
Podľa názoru súdu, samotný neoprávnený zásah do zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii
(chýbajúca plomba) ešte nemusí automaticky znamenať, že predmetné meradlo bolo nefunkčné a jeho
meranie je bez ďalšieho irelevantné. Naopak, údaje o spotrebe zemného plynu, uvedené v žalovaným
predložených vyúčtovacích faktúrach zo zmluvného vzťahu medzi ním a Slovenským plynárenským

priemyslom, a.s., preukazujú funkčnosť predmetného meradla a správnosť ním zaznamenávaných
údajov o spotrebe, keďže medzi spotrebou v spornom období a jemu predchádzajúcimi vyúčtovacími
obdobiami sa neprejavili výrazné rozdiely. Súd mal zato, že označené vyúčtovacie faktúry potvrdzujú
správnosť údajov spotreby plynu, nameraných predmetným meradlom v spornom období, i keď bolopoškodené,nakoľkonameranáspotrebameradlomzaspornéobdobieod30.11.2016(podľavyúčtovacej
faktúry č. 7416899200 zistený stav meradla 15 181 m3) do 18.09.2017 (stav meradla pri jeho demontáži
16 603 m3), t.j. za cca 10 mesiacov, predstavovala 1 422 m3, čo v podstate zodpovedá spotrebe

nameranej predmetným, v tom čase určeným (§ 8 ods. 1, § 19 ods. 1 zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii
v znení neskorších predpisov) meradlom na odbernom mieste žalovaného za predchádzajúce obdobie,
t.j. za obdobie 01.01.2016 do 30.11.2016, t.j. za 11 mesiacov, v množstve 1 254 m3; za obdobie
01.01.2015-31.12.2015, t.j. za 12 mesiacov, v množstve 1 320 m3 a za obdobie 19.12.2013-18.12.2014,
t.j. za 12 mesiacov, vyfakturovaná spotreba 1 301 m3.

V spore nebol preukázaný vznik škody v sume 11 774,87 € tiež z toho dôvodu, že vo vyčíslenej výške
škody 11 774,87 € neboli zohľadnené (odpočítané) platby, ktoré uhrádzal žalovaný ako odberateľ za
odobratý zemný plyn v spornom období v rámci jeho zmluvného vzťahu s RWE Gas Slovensko, s.r.o..
Vzhľadom k tomu, že v spore nebol preukázaný vznik škody titulom neoprávnene odobratého zemného
plynu(beznákladovnazisťovanie),nebolotiežpreukázané,žebykvznikutakejtoškodydošlovpríčinnej
súvislosti s porušením zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii. Súd poukazuje na to,

že žalobca v spore uviedol skutkové tvrdenia a predložil dôkazy vo vzťahu k porušeniu zabezpečenia
predmetného meradla proti neoprávnenej manipulácii a k náhradnému spôsobu určenia výšky škody.
Z týchto jeho skutkových tvrdení a všetkých vykonaných dôkazov v spore však nebolo možné ustáliť
záver o tom, že by žalobcovi vznikla skutočná škoda (bez ohľadu na jej výšku, ktorá by bola predmetom
ďalšieho dokazovania v spore), spočívajúca v hodnote neoprávnene odobratého plynu žalovaným,

ku ktorému malo dôjsť v dôsledku zisteného poškodenia predmetného meradla.
Z Vyúčtovania škody a Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom je zrejmé, že žalobca si
proti žalovanému uplatnil ako škodu aj náhradu nákladov spojených so zisťovaním a odstraňovaním
neoprávneného odberu zemného plynu v sume 202,59 €, ktoré pozostávajú zo sumy 137,22 € za
zaistenie neoprávneného odberu, vrátane dopravy, sumy 35,- € titulom posudku na meradlo, sumy

12,44 € titulom overenia plynomeru G4-G6 a sumy 17,93 € titulom opravy plynomeru G1, 6-G6. Okrem
nákladov, vynaložených na vyhotovenie znaleckého posudku č. 649/PL-2017, teda znalečného v sume
35,- €, však žalobca reálne vynaloženie týchto nákladov v spore nepreukázal. V prvom rade súd
poukazuje na to, že žalobca pri stanovení ich výšky (okrem znalečného) vychádzal zrejme z Cenníka
externých služieb SPP – distribúcia, a.s. účinného od 01.09.2016. V spore však nebola zdôvodnená, a

ani preukázaná záväznosť tohto cenníka pre žalovaného, pričom žalovaný nebol v zmluvnom vzťahu
so žalobcom (takýto zmluvný vzťah nebol v spore preukázaný). V spore tiež nebolo preukázané reálne
vykonanie opravy plynomeru G1, 6-G6, ani overenia plynomeru G4-G6. Taktiež nie je zrejmé, či ide
o plynomer (z hľadiska jeho identifikácie vo Výpočte škody len označením G4-G6 a následne G1, 6-
G6), ktorého poškodenie bolo preukázané v tomto spore. Okrem toho nebolo preukázané, že výška

nákladov, vyúčtovaných žalobcom na opravu poškodeného plynomeru, zodpovedala rozsahu jeho
poškodenia, teda, že tieto náklady boli vynaložené účelne. Pri nákladoch na zaistenie neoprávneného
odberu, vrátane dopravy v sume 137,22 €, žalobca tiež nešpecifikoval a nepreukázal oprávnenosť
ich výšky (z hľadiska jednotlivých položiek, z ktorých mala pozostávať táto škoda), v dôsledku čoho
nebola preukázaná ich účelnosť a nevyhnutnosť. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam v spore nebola

preukázaná ani príčinná súvislosť medzi škodou v sume 167,59 € a žalovaným neoprávneným odberom
zemného plynu.
Žalobca si v spore uplatnil aj náhradu nákladov vynaložených na vyhotovenie znaleckého posudku
č. 649/PL-2017 (znalečného), vypracovaného znalcom A. K. G., v sume 35,- €, ktorých výšku
preukázal vyúčtovaním znalečného č. 649/2017 zo dňa 23.09.2017. V spore však nebola preukázaná

reálna úhrada znalečného v sume 35,- €. Okrem toho mal súd zato, že v spore nebola preukázaná
príčinná súvislosť medzi vznikom škody v sume 35,- € titulom znalečného a žalovaným neoprávneným
odberom, nakoľko v spore nebola preukázaná účelnosť a nevyhnutnosť takto vynaložených nákladov,
a teda aj vyhotovenia predmetného znaleckého posudku. Príčinou vzniku predmetného neoprávneného
odberu bolo poškodenie krytu číselníka a chýbajúca plomba, teda voľným okom zistiteľné poškodenie

plynomeru, čo je zrejmé aj z predloženej fotodokumentácie plynomeru, a teda k zisteniu záveru znalca,
že v mieste určenom pre osadenie plomby sa nenachádza žiadna plomba, neboli potrebné také odborné
znalosti, na ktoré by nepostačovali bežné odborné znalosti strán sporu. Je pritom potrebné prihliadnuť
i na to, že samotný zákon č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov (§ 82 ods.
1 písm. d)) predpokladá určitú úroveň odborných znalostí strán (prevádzkovateľa a odberateľa) vo

vzťahu k technickému stavu plynomera, keďže aj odberateľovi určuje zodpovednosť za technický stav
plynomera. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nebol predmetný znalecký posudok nevyhnutný ani
k splneniu si dôkaznej povinnosti žalobcu v tomto spore preukázať poškodenie meradla. Súd podotýka,
že predmetom znaleckého posudku nebola už samotná funkčnosť meradla (správnosť zaznamenávaniaúdajov odobratého zemného plynu), ktorej posúdenie by bolo potrebné k preukázaniu príčinnej súvislosti
medzi vznikom škody a poškodením (nefunkčnosťou) meradla.
Zo skutkových tvrdení žalobcu a Výpočtu škody je zrejmé, že škoda v sume 11 774,87 € bola vyčíslená

náhradným (fiktívnym) spôsobom určenia výšky škody v zmysle vyhl. č. 449/2012 Z.z., ktorou sa
ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, v znení neskorších
predpisov.
Pri náhrade škody, vyvolanej neoprávneným odberom plynu, platí, že sa nahrádza v prvom rade
skutočná škoda (§ 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov); škoda

určená prepočtom podľa osobitného predpisu (vyhlášky č. 449/2012 Z. z.) sa použije len v prípade, ak
nemožno vyčísliť vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov (§ 82 ods. 3 zák.
č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov). Pokiaľ je možné na základe preukázaného
dôkazného stavu skutkovo ustáliť množstvo odobratého plynu, nie je na mieste aplikovať § 82 ods.
3 a 4 zákona o energetike o náhradnom spôsobe určenia výšky škody (či už podľa vyhlášky alebo
podľa typového diagramu dodávky), ktorých aplikácia prichádza do úvahy iba v prípade nemožnosti

vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Z logiky veci
potom vyplýva, že aj náhradný spôsob určenia výšky škody sa má čo najviac blížiť k náhrade len
skutočne vzniknutej škody. Preto aj v prípadoch určovania výšky škody podľa vyhlášky treba preukázať
rozhodujúce okolnosti, z ktorých bude vyplývať predpokladaná škoda. Podľa uznesenia ústavného súdu
č. k. IV. ÚS 137/2018 zo 14. februára 2018 „uplatnenie občianskoprávneho inštitútu náhrady škody je

založené na náhrade skutočnej škody, keďže náhrada škody plní kompenzačnú, a nie sankčnú funkciu“.
Ak by sa nahrádzala fiktívna škoda vypočítaná podľa vzorca bez ohľadu na skutkové okolnosti, došlo by
k vychýleniu zo spravodlivej rovnováhy medzi legitímnym záujmom PDS na náhrade skutočnej škody
a ochrane distribučnej siete a zásahom do majetkových práv neoprávneného odberateľa, ktorý by sa
tak stal už zásahom neprimeraným. Pri posudzovaní tejto spravodlivej rovnováhy je nutné vychádzať z

toho, že občianskoprávny inštitút náhrady škody plní funkciu kompenzačnú a preventívnu a výška škody
nemôže byť akousi nadkompenzáciou poškodeného, či dokonca sankciou neoprávneného odberateľa
za neoprávnený odber (podobne nález Ústavného súdu Českej republiky č. k. I. ÚS 668/15 z 11. augusta
2015 a č. k. Pl. ÚS 29/13 z 1. apríla 2014). V rámci občianskoprávnej zodpovednosti je nutné hradiť
skutočnú škodu, teda ujmu na majetku poškodeného, a túto preto treba zisťovať. (nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky č.k. III.ÚS 114/2020-81 zo dňa 09.03.2021)
S prihliadnutím na okolnosti tohto prípadu, najmä na existujúce údaje o histórii predchádzajúcej spotreby
na danom mieste, možnosť posúdenia funkčnosti predmetného meradla v dôsledku jeho poškodenia (k
čomu zo strany žalobcu nedošlo – vrátane zistenia, či došlo k neoprávnenej manipulácii so samotným
číselníkom meradla), informácie o počte dní využitia plynových spotrebičoch na odbernom mieste mal

súd zato, že žalobca v danom prípade nevyčíslil predpokladanú (fiktívnu) škodu (v prípade, ak by bol
preukázaný vznik škody, k čomu však v spore nedošlo) v súlade s účelom inštitútu náhrady škody,
upraveným v § 82 ods. 2, 3 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov a vyhl .č.
449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu,
v znení neskorších predpisov, a tak sa náhradným spôsobom vypočítaná výška škody vyšplhala na

hodnotu, ktorá je celkom nereálna.
Podľa Výpočtu škody, žalobca pri výpočte škody vychádzal z neoprávnene odobratého
množstva zemného plynu 29 523 m3, čo je však, podľa názoru súdu, absolútne nereálna
hodnota (minimálne sedemnásobná – pri porovnaní z najvyššou vyfakturovanou spotrebou za
obdobie 19.12.2011-18.12.2012 v množstve 4 263 m3; pri porovnaní so spotrebou za obdobie

01.01.2015-31.12.2015 v množstve 1 320 m3 až dvadsaťdvanásobná) v porovnaní so skutočnou
spotrebou zemného plynu žalovaným, vyfakturovanou žalovanému Slovenským plynárenským
priemyslom, a.s. vyúčtovacími faktúrami za obdobia predchádzajúce spornému obdobiu. Sporné
obdobie neoprávneného odberu zemného plynu žalovaného malo trvať od 05.12.2016 do 13.09.2017,
t.j. cca 10 mesiacov, za ktoré žalobca vypočítal žalovanému fiktívnu spotrebu plynu 29 523 m3. Vo

vyúčtovacej faktúre č. 7416899200 Slovenský plynárenský priemysel, a.s. ako dodávateľ vyfakturoval
žalovanému ako odberateľovi za obdobie 01.01.2016 do 30.11.2016, t.j. za 11 mesiacov, na predmetnom
odbernom mieste spotrebu 1 254 m3. Vo vyúčtovacej faktúre č. 74272119941 bola žalovanému za
obdobie 01.01.2015-31.12.2015, t.j. za 12 mesiacov, vyfakturovaná spotreba 1 320 m3. Vo vyúčtovacej
faktúre č. 7439187682 bola žalovanému za obdobie 19.12.2013-18.12.2014, t.j. za 12 mesiacov,

vyfakturovaná spotreba 1 301 m3. Vo vyúčtovacej faktúre č. 7401187229 bola žalovanému za
obdobie 19.12.2011-18.12.2012, t.j. za 12 mesiacov, vyfakturovaná spotreba 4 263 m3. Vo vyúčtovacej
faktúre č. 7401187228 bola žalovanému za obdobie 01.01.2011-18.12.2011, t.j. za cca 12 mesiacov,vyfakturovaná spotreba 3 247 m3. Vo vyúčtovacej faktúre č. 7412929370 bola žalovanému za obdobie
19.12.2012-31.12.2012, t.j. za cca polovicu kalendárneho mesiaca, vyfakturovaná spotreba 329 m3.
Po porovnaní žalobcom vyčíslenej fiktívnej spotreby (na základe vyhl. č. 449/2012 Z.z.) za sporné

obdobie 29 523 m3 a skutočnej, nameranej spotreby za predchádzajúce obdobia od 01.11.2011
do 30.11.2016 (v rozpätí od 1 320 m3 do 4 263 m3) je zrejmé, že žalobcom vypočítaná škoda
11 774,87 € je neúmerná skutočnosti a je skôr sankčným prostriedkom ako náhradou škody, ktorá
má plniť predovšetkým kompenzačnú a preventívnu funkciu. Po zohľadnení toho, že žalobca v spore
nezdôvodnil, ani nepreukázal to, aká konkrétna plomba (značka) mala byť na predmetnom meradle

namontovaná a v spornom období odstránená; či takáto plomba vôbec bola na (poškodenom) meradle
už v čase jeho montáže (dodávky) na predmetné odberné miesto (i keď teoreticky možno predpokladať,
že bola, nakoľko v predchádzajúcich obdobiach trvania dodávky plynu, t.j. aj do 04.12.2016, boli zrejme
vykonávané kontroly meradla); a tiež toho, že neoprávnený odber mal byť zistený pracovníkom žalobcu
už 13.09.2017 pri oprave poruchy, o čom však nebol vyhotovený písomný záznam, a ani pri zistení
poškodenia meradla v uvedený deň nebol prítomný žalovaný pri zistení poškodenia meradla, mal

súd zato, že náhradou žalobcom vyčíslenej fiktívnej škody v sume 11 774,87 € by v tomto prípade
došlo k vychýleniu zo spravodlivej rovnováhy medzi legitímnym záujmom žalobcu ako prevádzkovateľa
distribučnej siete na náhrade skutočnej škody a ochrane distribučnej siete a zásahom do majetkových
práv neoprávneného odberateľa, ktorý by sa tak stal už zásahom neprimeraným. (viď napr. rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8Cob/71/2018 zo dňa 24.11.2021)

Podľa Výpočtu škody, medzi plynovými spotrebičmi, ktoré žalobca zohľadnil pri určení množstva
neoprávnene odobratého plynu bol aj plynový kotol a gamatky, slúžiace na vykurovanie objektu, pri
ktorých započítal 283 dní ich využitia. Vzhľadom k tomu, že v spornom období 05.12.2016-13.09.2017
boli zahrnuté aj letné mesiace, počas ktorých sa nevykuruje, súd mal zato, že vo výpočte škody bol počet
dní používania týchto plynových spotrebičov stanovený neobjektívne, nedôvodne výrazne v neprospech

žalovaného ako odberateľa.
Vzhľadom k uvedenému mal súd zato, že žalobca nepreukázal výšku škody v sume 11 774,87 €.
Takto vypočítaná škoda je neúmerná skutočnosti, pričom pri počte dní, počas ktorých sa mali využívať
plynové spotrebiče slúžiace na vykurovanie, nevychádza z reálnych údajov, a tiež nezohľadňuje platby,
ktoré uhrádzal odberateľ v spornom období za dodaný plyn. Aj z toho vyplýva, že žalobca sa v tomto

prípade nesnažil o zistenie skutočnej škody, ani o to, aby sa náhradný spôsob určenia výšky škody
čo najviac blížil k náhrade len skutočne vzniknutej škody. Je pravdou, že žalobca si v spore uplatnil
náhradu predmetnej škody iba v sume 8 144,67 €, avšak s ohľadom na uvedené skutkové okolnosti
(týkajúce sa napr. spotreby v predchádzajúcich obdobiach, odpočítania (zálohových) platieb za dodaný
plyn v spornom období, posúdenia funkčnosti poškodeného meradla, počet dní využívania plynových

spotrebičov a pod.) ani znížená výška žalobou uplatnenej škody nezbavuje v tomto prípade žalobcu
povinnosti preukázať, že mu vznikla škoda a pri výpočte škody zohľadniť objektívne a spoľahlivé
podklady, na základe ktorých sa zobjektívni fiktívne vypočítaná výška škody. Okrem toho, skutočnosť,
že žalobca si uplatnil v tomto spore náhradu len časti škody v sume 8 144,67 €, ktorá mu mala vzniknúť,
neznamená, že si v inom spore proti žalovanému nemôže uplatniť aj zostávajúcu časť škody.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, v zmysle § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení
neskorších predpisov, súd žalobu o náhradu škody v sume 8 144,67 € s 9% ročným úrokom z omeškania
od 25.10.2017 do zaplatenia zamietol ako nedôvodnú, nakoľko žalobca v spore nepreukázal vznik škody
v sume 11 977,46 €, jej výšku a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a predmetným neoprávneným
odberom zo strany žalovaného v spornom období. Žalobca tiež nepreukázal vznik a výšku (vrátane

skutočného vynaloženia nákladov) škody titulom vynaložených nákladov v sume 167,59 € (náklady na
zaistenie neoprávneného odberu, vrátane dopravy, opravu a overenie plynomeru) a príčinnú súvislosť
medzi vznikom škody v sume 202,59 € (spolu s nákladmi na znalečné) a žalovaným neoprávneným
odberom zemného plynu. Taktiež nebolo preukázané omeškanie žalovaného s náhradou škody v sume
8 144,67 € (§ 369 ods. 1,2 Obch. zák.). Súd podotýka, že predmetom konania bola náhrada škody ako

obchodný záväzkový vzťah strán sporu ako podnikateľov v zmysle § 261 ods. 1 Obch. zák., nakoľko s
prihliadnutím na všetky okolnosti vzniku žalovaného záväzku je zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej
činnosti.
Žalobca vo vzťahu k vzniku a výške škody poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Obdo 32/2018 zo dňa 29.11.2019, sp. zn. 2Obdo 32/2018 zo dňa 30.05.2019 a sp. zn. 3Obdo 49/2018

zo dňa 13.06.2019. Súd mal za to, že tento rozsudok nie je v rozpore s uvedenými rozhodnutiami. Je
potrebné prihliadnuť na to, že rozhodnutia sp. zn. 5Obdo 32/2018 zo dňa 29.11.2019 a sp. zn. 3Obdo
49/2018 zo dňa 13.06.2019 vychádzajú zo zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a vyhl. č. 155/2005
Z.z., pričom prvoinštančný súd v tomto rozsudku aplikuje zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v zneníneskorších predpisov a vyhl. č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu. Prvoinštančný súd v tomto rozsudku zaujal rovnaký právny názor,
podľa ktorého je právnym následkom neoprávneného odberu zemného plynu povinnosť neoprávneného

odberateľa nahradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Rovnako mal súd zato, že v prvom rade
je potrebné nahradiť skutočnú škodu, pokiaľ však jej výšku nie je možné zistiť, je potrebné ju vyčísliť
náhradným spôsobom podľa vyhlášky. Súdom prijatý právny názor, podľa ktorého náhradný spôsob
určenia výšky škody sa má čo najviac blížiť k náhrade len skutočne vzniknutej škody, tiež nie je v rozpore
s uvedenými rozhodnutiami. Vo vzťahu k posúdeniu otázky, či u žalobcu došlo k vzniku skutočnej škody

v dôsledku neoprávneného odberu prvoinštančný súd vychádzal z rozdielneho zisteného skutkového
stavu (a to aj na základe rozdielnych skutkových tvrdení žalobcu), keď v spore nebolo preukázané,
ani žalobcom tvrdené, komu patril plyn odobratý žalovaným z distribučnej siete žalobcu v spornom
období (napr. aj s prihliadnutím na § 64 ods. 1 písm. b) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení
neskoršíchpredpisov).Vtomtosporetiežboliinéskutkovéokolnosti,zaktorýchbolzistenýneoprávnený
odber, ako aj iné podklady pre výpočet škody. Súd tiež mal zato, že absenciu skutkových tvrdení

žalobcu v spore nemožno nahrádzať len poukázaním súdne rozhodnutia v iných, obdobných veciach.
Zároveň súd poukazuje aj na vývoj právnych názorov v súdnej praxi vo vzťahu k vzniku skutočnej
škody pri neoprávnenom odbere, ako aj jej výške, ktorý potvrdzuje aj nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky č.k. III.ÚS 114/2020-81 zo dňa 09.03.2021 alebo rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
8Cob/71/2018 zo dňa 24.11.2021.

Podľa čl. 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Podľa § 2 ods. 2 Obč. zák., v
občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie. Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák., výkon práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 265 Obch. zák.,

výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že strany sporu musia mať zaručený rovnaký obsah
a rovnakú ochranu svojich práv, v tomto prípade právo žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej
siete nebyť majetkovo poškodený v dôsledku neoprávneného odberu plynu a na druhej strane právo
odberateľa byť chránený proti úbytku majetku, t.j. byť zodpovedným za škodu len tam, kde to zákon

ustanovuje. Ochrana poskytovaná jednému subjektu vlastníckeho práva teda nesmie byť v nepomere
k možnostiam ochrany, ktoré má druhý subjekt. Rovnosť sa prejavuje aj v nemožnosti nanútiť druhej
strane povinnosť jednostranným úkonom, a zároveň v nemožnosti autoritatívneho vynútenia splnenia
povinnosti druhého účastníka bez toho, aby sa príp. oprávnený účastník obrátil na príslušný orgán
(napr. súd) so žiadosťou o poskytnutie ochrany jeho tvrdeného ohrozeného alebo porušeného práva, v

konaní pred ktorým majú obaja účastníci rovné postavenie. (viď napr. nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky č.k. III.ÚS 114/2020-81 zo dňa 09.03.2021)
Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov je odberateľ
zodpovedný za neoprávnený odber zemného plynu bez ohľadu na to, či sa vôbec nejakým spôsobom
pričinil na takomto protiprávnom stave, alebo či o ňom vôbec vie. Cieľom takejto právnej úpravy je

chrániť distribučnú sieť s prihliadnutím na praktické možnosti, ktoré pri plnení tejto úlohy vo verejnom
záujme prevádzkovateľ distribučnej siete má k dispozícii, čo možno vyhodnotiť ako cieľ legitímny.
Zo zákonnej konštrukcie objektívnej zodpovednosti odberateľa za škodu spôsobenú neoprávneným
odberom však možno vyvodiť zvýhodnenie prevádzkovateľa distribučnej siete, a preto je potrebné
v záujme vyvažovania vo vzájomnom strete stojacich záujmov odberateľov plynu a prevádzkovateľa

distribučnej siete pri aplikácii objektívnej zodpovednosti venovať zvýšenú pozornosť predpokladom,
za ktorých táto zodpovednosť vzniká. Jedným z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu je
preukázanie vzniku škodu, teda nie len jej fiktívnej výšky. Podľa názoru súdu, povinnosť nahradiť škodu
vzmysle§82ods.2prvejvetyzák.č.251/2012Z.z.oenergetikevzneníneskoršíchpredpisovvznikálen
vtedy, ak skutočná škoda reálne vznikla. Vznik skutočnej škody (majetkovej ujmy) teda v tomto prípade

nemožno odvodzovať, bez zohľadnenia ostatných skutkových okolností, napr. toho, komu patrí odobratý
plyn; či odberateľ platil za takto odobratý plyn a pod., len z toho, že bol poškodený plynomer. Podľa
názoru súdu, odberateľ zodpovedá v tomto prípade za škodu bez ohľadu na to, kto ju spôsobil, či o nej
vôbec vedel, a či ju vôbec na základe jeho úrovne odborných (technických) znalostí mohol zistiť (napr.
v prípade, keď sú dôvodom neoprávneného odberu iné údaje na plombe, ako vyžaduje prevádzkovateľ,

hoci je neporušená). Tak potom je nevyhnutné v rámci spravodlivej ochrany jeho práv vyžadovať
od prevádzkovateľa, aby preukázal, že mu skutočne nejaká majetková ujma (škoda) vznikla, čo sa
v konečnom dôsledku vyžaduje vždy od poškodených pri uplatnení práv zo zodpovednosti za škodu.
Bolo by v rozpore zo zásadami poctivého obchodného styku, ako aj v rozpore s dobrými mravmi, abysi prevádzkovateľ distribučnej siete uplatnil právo na náhradu škody v prípade, ak by mu reálne žiadna
škoda nevznikla, keďže by vychádzal len z toho, že bola naplnená zákonná konštrukcia neoprávneného
odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov

a odberateľ v predmetnom období plyn odoberal. Takýto postup vylučuje ustanovenie § 82 ods. 2
prvej vety zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, ktoré výslovne zakotvuje
podmienku pre náhradu škody, aby škoda skutočne vznikla, teda zmenšil sa majetok poškodeného. Nie
je možné obmedziť práva škodcu pri uplatnení práva z jeho zodpovednosti za škodu až do tej miery, že
aj v prípade, ak škodu v skutočnosti nevznikla, bude môcť namietať a brániť sa len voči výške (výpočtu)

škody, ktorá navyše môže byť určená aj len náhradným spôsobom v zmysle vyhl. č. 449/2012 Z.z..
Súd mal tiež zato, že účelom úpravy náhradného spôsobu výpočtu škody vyhláškou č. 449/2012 Z.z.
nie je umožniť získať mechanickým výpočtom poškodenému absolútne neprimeranú náhradu škody
v prípade, ak je možné priblížiť sa aj takýmto spôsobom výpočtu k náhrade reálnej škody za použitia
objektívnych (reálnych) údajov (napr. o počte dní predpokladanej prevádzky plynových spotrebičov). Je
potrebné mať na zreteli, že na základe fiktívneho výpočtu výšky škody dochádza k zisteniu teoretického

maximálneho množstva odobratého plynu, teda vychádza sa z maximálnych možných hodnôt odberu a
jeho nepretržitého trvania, čo pre odberateľa nie je vôbec priaznivé. Výška škody sa tak ľahko vyšplhá na
hodnoty, ktoré sú celkom nereálne. Inštitút škody však nie je sankčným prostriedkom, ale predovšetkým
má reparačnú a preventívnu funkciu.

4. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie, a to proti výroku I. v časti, v ktorej súd prvej
inštancie zamietol žalobu o zaplatenie 8 109,67 € s prísl. a proti výroku II. o náhrade trov konania.
Zároveň žalobca akceptoval zamietnutie žalo

5.1. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/63/2022-343 zo dňa 27.04.2023 odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bola žaloba zamietnutá, zrušil v napadnutej časti
o zaplatenie 8 109,67 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 25.10.2017 do zaplatenia a vo výroku
II. o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

5.2. Odvolací súd vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP v rozsahu podaného odvolania a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP, pretože vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobu v
časti o zaplatenie 35,- € s uplatneným úrokom z omeškania zamietol, odvolaním napadnutý nebol,

teda nadobudol právoplatnosť a preto ho odvolací súd nepreskúmaval. (bod 7 odôvodnenia citovaného
uznesenia odvolacieho súdu)
Podstata odvolacích tvrdení žalobcu spočíva na námietke nesprávnosti posúdenia otázky vzniku a
existencie škody pri neoprávnenom odbere plynu meraného určeným meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a spôsobu vyčíslenia takto vzniknutej škody.

(bod 8 odôvodnenia citovaného uznesenia odvolacieho súdu)
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie
o zamietnutí žaloby na náhradu škody na konštatovaní, že hoci z vykonaného dokazovania mal
za preukázané, že zabezpečenie plynomeru bolo poškodené a že ide o objektívnu zodpovednosť
odberateľa bez potreby skúmania jeho pričinenia na protiprávnom stave, v spore nebolo preukázané,

že by žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete v zmysle § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o
energetike v znení neskorších predpisov skutočne vznikla škoda. Súd prvej inštancie dôvodil tým, že
z dôkazov predložených žalovaným vyplynulo, že žalovaný za sporné obdobie platil cenu odobratého
plynu svojmu dodávateľovi. Zdôraznil, že žalobcovi sa v predmetnom spore nepodarilo preukázať vznik
škody, nakoľko ani prípadné preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na

meradle a preukázanie odberu plynu takým meradlom nepostačuje pre úspešné uplatnenie nároku
na náhradu škody. Skonštatoval, že ak sa žalobca domáhal náhrady škody, bol povinný preukázať,
že mu škoda skutočne vznikla, pričom ako dôvod nemohol použiť vyhlášku č. 499/2012 Z.z., lebo tá
slúži len na určenie výšky. Poukázal na to, že údaje o spotrebe zemného plynu, uvedené v žalovaným
predložených vyúčtovacích faktúrach zo zmluvného vzťahu medzi ním a Slovenským plynárenským

priemyslom, a.s., preukazovali funkčnosť predmetného meradla a správnosť ním zaznamenávaných
údajov o spotrebe, keďže medzi spotrebou v spornom období a jemu predchádzajúcimi vyúčtovacími
obdobiami sa neprejavili výrazné rozdiely. Súd prvej inštancie vyjadril presvedčenie, že označené
vyúčtovacie faktúry potvrdzujú správnosť údajov spotreby plynu, nameraných predmetným meradlom vspornom období, i keď bolo poškodené, nakoľko nameraná spotreba meradlom za sporné obdobie od
30.11.2016 (podľa vyúčtovacej faktúry č. 7416899200 zistený stav meradla 15 181 m3) do 18.09.2017
(stav meradla pri jeho demontáži 16 603 m3), t.j. za cca 10 mesiacov, predstavovala 1 422 m3, čo

v podstate zodpovedá spotrebe nameranej predmetným, v tom čase určeným (§ 8 ods. 1, § 19 ods.
1 zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii v znení neskorších predpisov) meradlom na odbernom mieste
žalovaného za predchádzajúce obdobie, t.j. za obdobie 01.01.2016 do 30.11.2016, t.j. za 11 mesiacov, v
množstve 1 254 m3; za obdobie 01.01.2015-31.12.2015, t.j. za 12 mesiacov, v množstve 1 320 m3 a za
obdobie 19.12.2013-18.12.2014, t.j. za 12 mesiacov, vyfakturovaná spotreba 1 301 m3. Prvoinštančný

súd, vychádzajúc zo záverov formulovaných v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 137/2018
zo dňa 14.02.2018, a tiež v jeho náleze pod č. k. III. ÚS 191/114/2020-81 zo dňa 09.03.2021 konštatoval,
žesprihliadnutímnaokolnostiprípadu,najmänaexistujúceúdajeohistóriipredchádzajúcejspotreby,na
možnosťposúdeniafunkčnostipredmetnéhomeradlavdôsledkujehopoškodenia,nainformácieopočte
dní využitia plynových spotrebičov na odbernom mieste dospel k záveru, že žalobca v danom prípade
vyčíslil predpokladanú (fiktívnu) škodu v absolútne nereálnej výške (minimálne 7-násobnej v porovnaní

s najvyššou fakturovanou spotrebou za predchádzajúce obdobia), pričom zdôraznil, že žalobca vznik
škody ani nepreukázal. Napokon súd prvej inštancie konštatoval, že bolo by v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku, a tiež v rozpore s dobrými mravmi, aby si žalobca ako prevádzkovateľ
distribučnej siete uplatnil právo na náhradu škody aj za predpokladu, že mu reálne žiadna škoda
nevznikla, pričom by vychádzal len z toho, že bola naplnená zákonná konštrukcia neoprávneného

odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov. (bod
9 odôvodnenia citovaného uznesenia odvolacieho súdu)
Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov,
neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované

prevádzkovateľom siete. (bod 10 odôvodnenia citovaného uznesenia odvolacieho súdu)
Podľa § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov odberateľ, ktorý
neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete
a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak
vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk

dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. (bod 11
odôvodnenia citovaného uznesenia odvolacieho súdu)
Podľa § 82 ods. 3 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, ak nemožno vyčísliť
skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu
škodyspôsobenejneoprávnenýmodberomplynuustanovenývšeobecnezáväznýmprávnympredpisom

vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l). (bod 12 odôvodnenia citovaného uznesenia odvolacieho súdu)
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd v uznesení zo dňa 30.05.2019 sp. zn.
2Obdo/32/2018 konštatoval, že v prípade sporov o žalobách na náhradu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu je povinnosťou súdov dôsledne vychádzať z toho, podľa akej skutkovej
podstaty uvedenej v ust. § 82 ods. 1 zákona o energetike si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody.

Vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu citovanej vo svojom rozhodnutí dovolací
súd skonštatoval, že v prípade nároku na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ
plynu zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a to bez ohľadu na zavinenie odberateľa

plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy,
ak v rozhodnom období odberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti
neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn
meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného
odberu plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi

plynu vzniknutú škodu, vrátane ušlého zisku. Za splnenia týchto predpokladov nemožno skonštatovať,
že žalobca v konaní nepreukázal splnenie predpokladov zodpovednosti za škodu. Uvedené znamená,
že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon (v § 82 ods. 1 písm.
d) zákona o energetike) považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je rozhodujúce

porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle (ZSP 44/2018, rozhodnutie
najvyššieho súdu zo dňa 22. marca 2018, č. k. 3Obdo/51/2017). Pritom je irelevantné, či bolo meradlo
funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu
so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávnenéhoodberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike, podľa ktorej si však žalobca v
rozhodovanej veci neuplatnil svoj nárok. Dovolací súd zároveň poukázal na to, že druhým predpokladom
zodpovednosti za škodu, ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu,

je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom meradla s
porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti
za škodu je potom príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o
energetike a vznikom škody. Dovolací súd teda dospel k záveru, že zodpovednosť odberateľa plynu za
neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike je objektívna a je daná vtedy,

ak v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti
neoprávnenej manipulácii, pričom rozhodujúcou je skutočnosť neoprávneného odberu plynu, ktorý bol
meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V
súvislosti s určením výšky škody dovolací súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Obdo/32/2018 zo dňa 29.11.2018. (bod 13 odôvodnenia citovaného uznesenia
odvolacieho súdu)

V zmysle záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.11.2018 sp. zn.
5Obdo/32/2018 zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí
súdov SR č. 5/2019 vo veciach obchodnoprávnych pod č. 45, pri neoprávnenom odbere plynu s
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká
samotným odberom plynu, údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým predpokladom

pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený
všeobecne záväzným právnym predpisom. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia tiež vyplýva, že "z
charakteru spôsobu poskytovania prístupu k tejto komodite (zemnému plynu) v zmysle jeho distribúcie
je jednoznačné, že zákon automaticky pri porušení zabezpečenia stavia konštrukciu vzniku škody na
strane žalobcu, ak bol plyn zo siete odoberaný, keďže týmto momentom zaniká možnosť odberateľa

odoberať plyn od svojho zmluvného dodávateľa, a to práve z dôvodu, že tento mu plyn môže dodávať
a účtovať výlučne prostredníctvom zariadenia bez poškodeného zabezpečenia (t. j. spĺňajúceho kritériá
oprávneného odberu). Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda
skutočná, t. j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace
náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré

žalobca musí v súvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k
neoprávnenému odberu plynu nedošlo. Nejde teda výlučne o hodnotu odobratého plynu, ako nesprávne
uzavreli súdy nižšej inštancie, navyše, hodnota takto odobratého plynu nemôže zodpovedať pôvodnej
zmluvnej cene s poskytovateľom prístupu k distribučnej sieti, ktorý však v relevantnom období nemohol
plyn podľa zmluvy žalovanému dodávať". Dovolací súd v citovanom rozhodnutí vyslovil názor, že "v

prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho
majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za skutočnú škodu je potrebné
považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a
ktoré by mu inak nevznikli. Pre prípad, kedy skutočnú škodu nie je možné určiť inými relevantnými

prostriedkami, zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným predpisom určilo
náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Pre určenie skutočne
spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu
by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné
množstvo takto odobratého zemného plynu. V zmysle ust. § 19 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov je možné určené meradlá používať na daný účel, len
ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže
poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. Podľa tohto ustanovenia na určenie množstva
odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba (overovacia/
zabezpečovacia značka). Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon v odseku 3 ustanovenia

§ 59 ZoE predpokladá, t. j. podkladom na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom
spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t. j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani
údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky
rovnaký odber za obdobie zisťované. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo
plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku

skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za
použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnychspotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú
spotrebu". (bod 14 odôvodnenia citovaného uznesenia odvolacieho súdu)
V rozhodnutí zo dňa 30. novembra 2022 sp. zn. 2Obdo/71/2021 týkajúceho sa problematiky určovania

výšky škody za neoprávnený odber plynu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôraznil, že nakoľko
otázka aplikácie vyhlášky pri určovaní výšky škody za neoprávnený odber plynu bola už v rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu zodpovedaná vo viacerých jeho rozhodnutiach (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.06.2019 sp. zn. 3Obdo/49/2018, uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.09.2019 sp. zn. 3Obdo/49/2019, uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 14.05.2020 sp. zn. 5Obdo/76/2019), s poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.03.2017 sp. zn. 3Cdo/6/2017 a na Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.10.2020 č. k. I. ÚS 115/2020 publikovaný v Zbierke nálezov
a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 33/2020, ide o ustálenú rozhodovaciu prax
dovolacieho súdu, od ktorej nemá dôvod sa odchýliť. Uviedol tiež, že z opatrnosti považoval za potrebné
vyjadriť sa k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.03.2021 č. k. III. ÚS 114/2020-81

(na ktorý poukazovala žalovaná v tomto spore vo svojom odvolaní - pozn. odvolacieho súdu), pričom
z jeho vyjadrenia vyplynulo že predmetný nález ústavného súdu sa týka právneho vzťahu medzi
odberateľom plynu, ktorým je spotrebiteľ podľa Občianskeho zákonníka a PDS, a z tohto dôvodu nie
je plne aplikovateľný v sporoch, v ktorých odberateľom plynu dopúšťajúcim sa neoprávneného odberu
plynu nie je spotrebiteľ, ale podnikateľ - osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.

(bod 15 odôvodnenia citovaného uznesenia odvolacieho súdu)
V súvislosti s argumentáciou žalovaného o zásadnom obrate v posudzovaní nárokov distribútorov
zemného plynu na náhradu škody voči odberateľom na základe nálezov Ústavného súdu SR ním
citovaných vo vyjadreniach k odvolaniu žalobcu, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že
pre rozhodovaciu činnosť súdov nižších inštancií (s poukazom na ust. § 421 ods. 1 CSP obzvlášť

pre odvolacie súdy) je pri súčasnom nastavení novej procesnej úpravy v novom civilnom procesnom
kódexe účinnom od 1. júla 2016 osobitne významná rozhodovacia prax dovolacieho súdu vo vzťahu,
ku ktorej občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR dňa 10.10.2018 prijal ako judikát rozhodnutie
sp. zn. 6Cdo/29/217 zo dňa 24.01.2017 (pod č. R 71/2018), právna veta ktorého znie: Do ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 Civilného sporového poriadku treba zahrnúť aj

naďalej použiteľné legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia
a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi
ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho
súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené
v Zborníkoch najvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných ŠEVT Praha v rokoch 1974,1980 a 1986".

S poukazom na vyššie uvedené, pod pojem ustálenej súdnej praxe nemožno zahrnúť rozhodnutia
ústavných súdov, tak Slovenskej, ako ani Českej republiky". (bod 16 odôvodnenia citovaného uznesenia
odvolacieho súdu)
Vychádzajúc z vyššie citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorých sa
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd zaoberal skutkovo obdobnými prípadmi, je zrejmé,

že došlo k zosúladeniu rozhodovacej činnosti súdov pri posúdení spornej otázky predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu vzniknutú žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete v dôsledku
neoprávneného odberu plynu meraného meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej
manipulácii a tiež spôsobu výpočtu takto vzniknutej škody. (bod 17 odôvodnenia citovaného uznesenia
odvolacieho súdu)

Odvolací súd po preskúmaní veci a napadnutého rozsudku v rozsahu podaného odvolania konštatuje,
že súd prvej inštancie zaujal nesprávny právny názor v otázke vzniku škody a spôsobu jej vyčíslenia, keď
konštatoval, že žalobca nepreukázal, že mu skutočne nejaká škoda vznikla a že svoj nárok na náhradu
škody založil len na tom, že bola naplnená zákonná konštrukcia neoprávneného odberu podľa § 82 ods.
1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, keď žalovaný ako odberateľ v

predmetnom období plyn odoberal. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zrušil rozsudok prvoinštančného
súdu v časti napadnutej odvolaním žalobcu podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. (bod 18 odôvodnenia citovaného
uznesenia odvolacieho súdu)
V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne posúdi nárok žalobcu na náhradu škody, zohľadní

pritom závery vyslovené súdnymi autoritami v rozhodnutiach dovolacieho súdu v skutkovo obdobných
veciach ohľadne správnosti aplikácie vyhlášky č. 499/2012 pri výpočte škody podľa vyhl. č. 499/2012
Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorá
ako podzákonný právny predpis je podľa právneho záveru vysloveného v uznesení Najvyššieho súduSlovenskejrepublikysp.zn.5Obdo/32/2018zodňa29.11.2018relevantnáprivyčíslenívzniknutejškody.
Podľa § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. (bod 19
odôvodnenia citovaného uznesenia odvolacieho súdu)

6. V intenciách uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/63/2022-343 zo dňa 27.04.2023
prvoinštančný súd opätovne posúdil nárok žalobcu na náhradu škody.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného; svedka N. O.; listinami: žaloba, stanovisko ÚNMS

SRč.2017/900/005842/01721zodňa20.03.2017,výpiszLVč.XXXXk.ú.L.M.L.C.zodňa29.07.2019,
Cenník externých služieb SPP – distribúcia, a.s. účinný od 01.09.2016, montážny list meradla č.
1203250971 zo dňa 18.09.2017, zápis č. 1203250971 zo dňa 18.09.2017, znalecký posudok č. 649/
PL-2017 vyhotovený A. K. G., Vyúčtovanie škody za odber zemného plynu č. 9000268909 zo dňa
09.10.2017, Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 20.09.2017,
fotodokumentácia predmetného meradla, Vyúčtovanie znalečného č. 649/2017 zo dňa 23.09.2017,

výpis žalovaného zo živn. registra, písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 10.09.2019, 05.11.2019,
04.03.2021, 08.03.2021, Vyúčtovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zo dňa 09.10.2017,
Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 20.09.2017, Nesúhlas
s vyúčtovaním škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu zo dňa 20.10.2017, trestné oznámenie
pre poškodzovanie cudzej veci zo dňa 05.02.2018, 1. upomienka zo dňa 22.03.2018, vyjadrenie

žalovaného k 1. upomienke zo dňa 04.04.2018, list MV SR zo dňa 08.02.2018 o odovzdaní veci,
uznesenie MV SR ČVS: ORP-81/NM-NM-2018 zo dňa 14.03.2018, splnomocnenie zo dňa 06.08.2018,
Vyjadreniekprotokoluč.413/2018zodňa05.08.2018,ProtokolSOI- InšpektorátvTrenčínezvykonanej
kontroly zo dňa 01.08.2018, Vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 07.08.2018, oznámenie o ukončení zmluvy
zo dňa 22.11.2016, Zmluva o združenej dodávke plynu pre odberateľov kategórie maloodber – firmy

a organizácie zo dňa 30.09.2016, rozhodnutie ÚRSO č. 0087/2013/P-OP zo dňa 22.11.2013, písomné
vyjadrenie žalobcu zo dňa 17.09.2019, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/32/2018 zo
dňa 29.11.2018, sp. zn. 51Obdo/51/2017 zo dňa 22.03.2018, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Obdo/49/2018 zo dňa 13.06.2019, sprievodné listy k vyúčtovacím faktúram zo dňa 14.12.2016,
08.01.2016, 27.12.2014, 15.01.2013, 15.01.2019, uznesenie Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad

Váhom sp. zn. 1Pn 165/18/3304-5 zo dňa 11.04.2018, vyúčtovacie faktúry č. 6300087156 zo dňa
14.12.2016, č. 7427219941 zo dňa 08.01.2016, č. 7416899200 zo dňa 14.12.2016, 7439187682 zo
dňa 27.12.2014, č. 741292370 zo dňa 15.01.2013, Žiadosť o poskytnutie informácií – odpoveď zo dňa
19.11.2019,prehľadyzaúčtovanýchplatiebzaobdobie01.01.2016-31.12.2016,01.01.2015-31.12.2015,
01.01.2014-31.12.2014, 01.01.2013-31.12.2013, 01.01.2012-31.12.2012, 01.01.2011-31.12.2011,

01.01.2010-31.12.2010, 01.01.2009-31.12.2009, 01.01.2008-31.12.2008, tabuľka spotreby plynu,
opravné faktúry č. 6300087156 zo dňa 19.12.2013, č. 7401187228 zo dňa 19.12.2013, email zo dňa
22.09.2017, 17.09.2019, 14.09.2017, fotodokumentácia odberného miesta, rozsudok Krajského súdu
v Bratislave č.k. 4Co/144/2017-210 zo dňa 04.07.2018, rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k.
49C 378/2014-153 zo dňa 25.01.2017, uznesenie OR PZ v Novom Meste nad Váhom ČVS: ORP-583/

NM-NM-2017 zo dňa 28.08.2019, vrátane doručenky, uznesenie OOPZ v Novom Meste nad Váhom
ČVS: ORP-583/NM-NM-2017 zo dňa 22.03.2018, upovedomenie MV SR zo dňa 20.12.2017, vrátane
doručenky, odvolanie žalobcu zo dňa 24.03.2022 proti rozsudku, písomné vyjadrenia žalovaného zo
dňa 19.04.2022, 19.05.2022, 24.11.2023, písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 03.05.2022, screenshot
oplyne.info – neoprávnený odber zemného plynu, operatívne údaje SHMÚ o teplotách vzduchu, správa

SHMÚ zo dňa 28.07.2017, písomné vyjadrenie žalobcu doručené súdu 30.10.2023, list Elster s.r.o. zo
dňa 19.06.2018, výpis z LV č. XXXX, k.ú. L. M. L. C. zo dňa 25.11.2023, výpis Innogy Slovensko s.r.o.
z obch. registra zo dňa 10.11.2023, listy splnomocneného zástupcu žalovaného zo dňa 08.11.2022,
05.11.2023, email zo dňa 10.11.2023, faktúra č. 3010079195 zo dňa 11.01.2017, žiadosť o poskytnutie
informácie zo dňa 14.11.2023, fotografia plynomera, Obchodné podmienky pre opakované dodávky

plynu pre odberateľov plynu kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber) s účinnosťou od
01.01.2012.

8. Vyúčtovaním škody za odber zemného plynu zo dňa 09.10.2017, splatným 24.10.2017, vyúčtoval
žalobca žalovanému náhradu škody spolu v sume 11 977,46 €, a to za obdobie 05.12.2016 – 13.09.2017

hodnotu zemného plynu na odbernom mieste Trenčianska 2238/48, Nové Mesto nad Váhom v sume
11 774,87 € a náklady zisťovania v sume 202,59 €.9. Vyúčtovaním č. 649/2017 zo dňa 23.09.2017 si znalec A. K. G. vyúčtoval znalečné za vypracovanie
znaleckého posudku č. 649/PL-2017 v sume 35,- €.

10. Z Montážneho listu meradla č. 1203250971 zo dňa 18.09.2017 je zrejmá demontáž meradla ku dňu
18.09.2017 na predmetnom odbernom mieste žalovaného so stavom počítadla 16 603 m3. V Zápise
z 18.09.2017 sú, okrem iného, uvedené zistené skutočnosti na predmetnom odbernom mieste: „Meradlo
prístupné z ulice. Pri výmene prítomný p. C.. Foto spotrebičov bolo umožnené. Poškodený číselník.“

11. Podľa II. časti znaleckého posudku č. 649/PL-2017, vyhotoveného znalcom A. K. G., znalcovi bol
predložený plynomer s výrobným číslom 6130301-089-06-1, ktorý mal na počítadle údaj „16603,140“.
Vizuálnou prehliadkou plynomeru zistil, že plynomer má odstránenú plombu spolu s časťou z krytu
číselníka a zaisťovacieho plechu krytu číselníka. Kryt číselníka je možné demontovať bez jeho ďalšieho
poškodenia. Podľa Záveru uvedeného znaleckého posudku, v mieste určenom pre osadenie plomby sa
nenachádza žiadna plomba. Vzhľadom k tomu znalec nemohol vykonať porovnanie označení, ktoré sa

nachádzali na tejto plombe s kontrolnými odtlačkami čeľustí plombovacích klieští.

12. Dňa 30.09.2016, so začiatkom dodávky 01.12.2016, uzavrel žalovaný ako odberateľ s dodávateľom
RWE Gas Slovensko, s.r.o., IČO 44 291 809 Zmluvu o združenej dodávke plynu pre odberateľov
kategórie maloodber – firmy a organizácie pre odberné miesto Trenčianska 2238/48, Nové Mesto nad

Váhom, s predpokladaným ročným odberom plynu 16 000 m3.

13.Vyúčtovacoufaktúrouč.7416899200zodňa14.12.2016vyúčtovaldodávateľSlovenskýplynárenský
priemysel, a.s. žalovanému na predmetnom odbernom mieste za obdobie 01.01.2016 – 30.11.2016
(počiatočný stav meradla 13 927 m3, konečný stav meradla 15 181 m3; spotreba plynu 1 254 m3)

preplatokvsume151,28€.Vyúčtovacoufaktúrouč.7427219941zodňa08.01.2016vyúčtovaldodávateľ
Slovenský plynárenský priemysel, a.s. žalovanému na predmetnom odbernom mieste za obdobie
01.01.2015 – 31.12.2015 (počiatočný stav meradla 12 607 m3, konečný stav meradla 13 927 m3;
spotreba plynu 1 320 m3) preplatok v sume 155,10 €.

14.1. Podľa § 3 písm. c) bodu 10 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov,
odberateľom plynu osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby.

14.2. Podľa § 3 písm. c) bodu 11 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov,
koncovým odberateľom plynu odberateľ plynu v domácnosti alebo odberateľ plynu mimo domácnosti,

ktorý nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu,

14.3. Podľa § 70 ods. 1 písm. m) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov,
koncový odberateľ plynu má právo pri inštalácii určeného meradla podľa § 73 ods. 2 na poskytnutie
informácií o jednotlivých funkciách inštalovaného meradla a o spôsoboch odčítania meraných hodnôt

umožňujúcich kontrolu vlastnej spotreby plynu.

14.4. Podľa § 70 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, odberateľ plynu
v domácnosti má okrem práv uvedených v odseku 1 právo na univerzálnu službu.

14.5.Podľa§70ods.3písm.d)zák.č.251/2012Z.z.oenergetikevzneníneskoršíchpredpisov,koncový
odberateľ plynu je povinný udržovať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.

14.6. Podľa § 76 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, dodávku
plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej siete vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému

odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a pravidelne zabezpečuje jeho overenie.

14.7. Podľa § 76 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení účinnom do 31.12.2018,
prevádzkovateľ distribučnej siete má právo použiť typové diagramy dodávky, ak nemá k dispozícii údaje
namerané určeným meradlom.

14.8. Podľa § 76 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení účinnom od 01.01.2019,
prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný vykonať fyzický odpočet stavu počítadla určeného meradla
na odbernom mieste, ktoré nie je vybavené určeným meradlom umožňujúcim diaľkový odpočetminimálne raz za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov; fyzický odpočet u odberateľa
plynu mimo domácnosti je povinný vykonať každoročne k 31. decembru v priebehu mesiaca december
príslušného kalendárneho roka. Fyzickým odpočtom stavu počítadla určeného meradla na odbernom

mieste sa rozumie aj odpočet na základe stavu počítadla určeného meradla nahláseného odberateľom
plynu a odsúhlaseného prevádzkovateľom distribučnej siete. Odberateľ plynu mimo domácnosti môže
každoročne nahlásiť svojmu dodávateľovi plynu alebo prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočný
stav počítadla určeného meradla k 31. decembru najneskôr do piatich kalendárnych dní od skončenia
kalendárneho roka. Prevádzkovateľ distribučnej siete má právo použiť typové diagramy dodávky, ak

nemá k dispozícii údaje o skutočnom stave počítadla určeného meradla alebo údaje o stave počítadla
určeného meradla nahláseného odberateľom plynu a odsúhlaseného prevádzkovateľom distribučnej
siete. Prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný oznámiť dodávateľovi plynu údaje za odberné miesta
odberateľov plynu mimo domácností do 10 kalendárnych dní od skončenia kalendárneho roka.
14.9.Podľa§76ods.11zák.č.251/2012Z.z.oenergetikevzneníneskoršíchpredpisov,odberateľplynu
je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek

zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný.

14.10. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov,
neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované

prevádzkovateľom siete.

14.11. Podľa § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, odberateľ,
ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej
siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak

vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk
dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

14.12. Podľa § 82 ods. 3 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, odberateľ, ak
nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije

sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným
právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

14.13. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii v znení neskorších predpisov, určené meradlá
sú meradlá určené na povinnú metrologickú kontrolu alebo posúdenie zhody.

14.14. Podľa § 15 ods. 7 písm. d) zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii v znení neskorších predpisov,
platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak
porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka.

14.15. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii v znení neskorších predpisov, určené meradlá
možno používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje.

14.16. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

14.17. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

14.18. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu

veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

14.19. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.

15. Medzi stranami sporu nebol sporný zmluvný vzťah žalovaného ako odberateľa zemného plynu
s obchodnou spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO 35 815 256 (do 30.11.2016)a následne (s účinnosťou od 01.12.2016) s RWE Gas Slovensko, s.r.o. (innogy Slovensko s.r.o.), IČO
44 291 809 ako dodávateľmi zemného plynu.

16. Žalobca si v žalobe uplatnil náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť neoprávneným odberom
zemného plynu žalovaným podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení
neskorších predpisov, ku ktorému malo dôjsť tým, že odber zemného plynu bol meraný určeným
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (odstránená
overovacia plomba). Medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným neexistoval

zmluvný vzťah, teda neuzatvorili žiadnu zmluvu. Žalobca sa však v spore ani nedomáhal náhrady škody
v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným, ale podľa skutkovej podstaty upravenej v ust. § 82
ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov. Je pritom potrebné mať
na zreteli, že „z charakteru spôsobu poskytovania prístupu k tejto komodite (zemnému plynu) v zmysle
jeho distribúcie je jednoznačné, že zákon automaticky pri porušení zabezpečenia stavia konštrukciu
vzniku škody na strane žalobcu, ak bol plyn zo siete odoberaný, keďže týmto momentom zaniká

možnosť odberateľa odoberať plyn od svojho zmluvného dodávateľa, a to práve z dôvodu, že tento mu
plyn môže dodávať a účtovať výlučne prostredníctvom zariadenia bez poškodeného zabezpečenia (t.j.
spĺňajúceho kritériá oprávneného odberu)“. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/32/2018 zo
dňa 29.11.2018)

17. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca SPP - Distribúcia, a.s., IČO 35 910 739 je
prevádzkovateľom distribučnej siete plynovodov na území SR. Vzhľadom k tomu mal súd preukázanú
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete, nakoľko podľa § 82 ods.
2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov je odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla, prevádzkovateľovi distribučnej

siete. Žalovaný v spore potvrdil, že v rámci uvedených zmluvných vzťahov reálne odoberal zemný plyn
v žalovanom období 05.12.2016-13.09.2017, v odbernom mieste Trenčianska 48/2238, Nové Mesto nad
Váhom, od dodávateľov Slovenský plynárenský priemysel, a.s. a RWE Gas Slovensko, s.r.o. (innogy
Slovensko s.r.o.). Vzhľadom k tomu mal súd, v zmysle § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike
v znení neskorších predpisov, preukázanú aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného ako odberateľa

zemného plynu v období od 05.12.2016 do 13.09.2017, keďže mal za preukázané, že žalovaný bol
v spornom období, v zmysle § 3 písm. c) bodu 10 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších
predpisov, osobou, ktorá ako podnikateľ nakupovala plyn na účel vlastnej spotreby.

18.1. Zo zápisu č. 1203250971 zo dňa 18.09.2017, Montážneho listu meradla č. 1203250971 zo dňa

18.09.2017, fotografie plynomeru nachádzajúcej sa na č.l. 220 súdneho spisu, výpovede svedka N. O.
a znaleckého posudku č. 649/PL-2017 mal súd preukázané, že plynomer výr. č. 6130301-0B9-06-01,
ktorý bol ku dňu 13.09.2017 (a aj ku dňu jeho demontáže 18.09.2017) osadený na odbernom mieste
žalovaného na Trenčianskej 48/2238, Nové Mesto nad Váhom, mal poškodený kryt číselníka a na
mieste určenom pre osadenie plomby sa nenachádzala žiadna plomba. Podľa vyjadrenia svedka N.

O. na pojednávaní dňa 26.01.2022, „z ľavej strany bola tá chýbajúca plomba, teda bolo poškodené
zabezpečenie číselníka. Tým sa dá číselník odtiahnuť, manipulovať s číslami v jeho vnútri“. Súd
podotýka, že v znaleckom posudku č. 649/PL-2017 je uvedený plynomer riadne identifikovaný, keďže
v bode II.A (Nálezová časť) označeného znaleckého posudku je uvedené výrobné číslo plynomeru č.
6130301-0B9-06-01. Predmetný plynomer je možné riadne identifikovať aj z jeho fotografií, na ktorých

je viditeľné jeho výrobné číslo (na fotografii nachádzajúcej sa na č.l. 220 súdneho spisu je voľným
okom viditeľné aj jeho poškodenie), označeného zápisu a montážneho listu meradla. Vzhľadom k tomu
bolo v spore preukázané, že dňa 13.09.2017 bol na uvedenom odbernom mieste žalovaného zistený
neoprávnený odber zemného plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike
v znení neskorších predpisov, keďže odber plynu bol meraný meradlom, na ktorom bolo porušené

zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

18.2.1. Znalecký posudok č. 649/PL-2017 súd vyhodnotil iba ako podporný dôkaz porušenia
zabezpečenia predmetného meradla proti neoprávnenej manipulácii, ktoré spočívalo v poškodení krytu
číselníka a chýbajúcej overovacej značke (plombe) výrobcu meradla v mieste určenom pre osadenie

plomby. Podľa bodu III znaleckého posudku č. 649/PL-2017, „v mieste určenom pre osadenie plomby
sa nenachádzala žiadna plomba“. Poškodenie krytu číselníka a chýbajúca plomba bolo zistiteľné
voľným okom a bolo preukázané aj fotografiou predmetného plynomeru, nachádzajúcou sa na č.l.
220 súdneho spisu, ako i zápisom č. 1203250971 zo dňa 18.09.2017, Montážnym listom meradla č.1203250971 zo dňa 18.09.2017, a tiež výpoveďou svedka N. O.. Súd mal zato, že i keď znalecký
posudok č. 649/PL-2017 vypracoval znalec z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, u znalca
z uvedeného odboru možno v rámci jeho odbornej spôsobilosti rozumne predpokladať, že dokáže

posúdiť voľným okom viditeľné odstránenie (absenciu) plomby počítadla plynomeru, a tiež má vedomosť
o tom, kde majú byť na meradle umiestnené plomby (zabezpečovacie zariadenia proti neoprávnenej
manipulácii). Je potrebné pritom mať na zreteli, že označený znalecký posudok nebol v spore predložený
za účelom preukázania správnosti merania meradla (údajov na meradle) alebo jeho funkčnosti, resp.
porušenia tých častí plynomeru, ktoré priamo merajú pretečené množstvo, ale za účelom preukázania,

že na predmetnom odbernom mieste dochádzalo k odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené
(chýbala overovacia značka - plomba výrobcu meradla) zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
Z uvedených dôvodov súd posúdil námietky žalovaného proti znaleckému posudku č. 649/PL – 2017
ako bezpredmetné. Znalec tiež v tomto prípade nemohol posúdiť, aká overovacia značka výrobcu bola
pôvodne na predmetnom meradle a zistiť jej identifikačné znaky, keďže plynomer mu bol predložený
už s poškodeným krytom číselníka a chýbajúcou plombou, čo vyplýva z fotografie na č.l. 220 súdneho

spisu, ako aj zo zápisu č. 1203250971 zo dňa 18.09.2017, Montážneho listu meradla č. 1203250971 zo
dňa 18.09.2017, výpovede svedka N. O. a znaleckého posudku. Z uvedeného dôvodu bolo tiež neúčelné
zisťovať od výrobcu predmetného meradla, aké identifikačné znaky mala overovacia značka (plomba)
ním umiestnená na meradle, ktorá bola z meradla odstránená, nakoľko rozhodujúce pre posúdenie
skutkovej podstaty neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike

v znení neskorších predpisov bolo to, že predmetná overovacia značka (plomba) výrobcu chýbala
(nebola na mieste určenom pre jej osadenie, pričom bol poškodený aj kryt číselníka). Vzhľadom k tomu,
žeišloooverovaciuplombuvýrobcumeradla,nieozabezpečovaciuznačku(montážnuplombu)žalobcu,
žalobca nemal povinnosť viesť si evidenciu overovacích značiek výrobcu na meradle, keďže eviduje iba
svoje montážne plomby.

18.2.2. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 10.09.2019 namietal tiež znalecký posudok č. 649/PL
– 2017 z dôvodu, že všeobecný list, ktorý bol ako príloha z metrológie priložený k žalobe, nemožno
uznať ako riadny dôkaz, nakoľko takýto posudok by sa mal dotýkať konkrétneho, presne určeného
a označeného plynomera. Žalobca k žalobe pripojil stanovisko UNMS SR zo dňa 20.03.2017, v ktorom

uvedený úrad zaujal, na základe žiadosti žalobcu, všeobecné stanovisko ohľadom straty spôsobilosti
určeného meradla (nie konkrétneho v žalobe označeného meradla) zabezpečovať meranie. Ide teda
o listinu, ktorá mohla prispieť k náležitému objasneniu veci a bola získaná žalobcom zákonným
spôsobom, a preto, v zmysle § 187 ods. 1, 2 CSP, mohla slúžiť za dôkaz. Okrem toho súd opakuje,
že označený znalecký posudok sa týka konkrétneho plynomeru, ktorý je v ňom riadne identifikovaný

výrobným číslom. V predloženom znaleckom posudku znalec vyslovil záver, podľa ktorého „v mieste
určenom pre osadenie plomby sa nenachádzala žiadna plomba“, ktorý bol však v konaní preukázaný
aj inými vyššie uvedenými dôkazmi. Vzhľadom k tomu súd posúdil citovanú námietku žalovaného proti
znaleckému posudku č. 649/PL – 2017, týkajúcu sa listu zo dňa 20.3.2017, ako právne irelevantnú.

19. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného
plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov.
V intenciách bodu 13 odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/63/2022-343 zo dňa
27.04.2023, v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v bodoch 19 a 20 uznesenia
sp. zn. 3Obdo/51/2017 zo dňa 22.03.2018 a v bodoch 29 a 30 uznesenia sp. zn. 5Obdo/32/2018 zo dňa

29.11.2018,maltedaprvoinštančnýsúdzato,že,„podľauvedenéhozákonnéhoustanoveniajeodberateľ
plynu zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa
plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy,
ak v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti

neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn
meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného
odberu plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi
plynu vzniknutú škodu, vrátane ušlého zisku“.

20. Uvedené znamená, že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu
podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov
prvoinštančný súd považoval neoprávnený odber plynu žalovaným na predmetnom odbernom mieste
v období od 05.12.2016 do 13.09.2017, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom boloporušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (chýbala overovacia značka). Rozhodujúce bolo
porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či
bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu.

Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu, ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k
protiprávnemu úkonu, bola skutočnosť, že žalovaný ako odberateľ plynu v rozhodnom období odoberal
plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím
predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu bola potom príčinná súvislosť medzi neoprávneným
odberom plynu definovaným zákonom č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov a

vznikom škody. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že zodpovednosť žalovaného ako odberateľa plynu
za neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení
neskorších predpisov je objektívna a je v tomto prípade daná, nakoľko žalovaný v rozhodnom období
odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii,
pričom rozhodujúcou je skutočnosť neoprávneného odberu plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. I keď v konaní nebolo

preukázané, že by zabezpečenie predmetného meradla proti neoprávnenej manipulácii (odstránenie
chýbajúcej overovacej značky výrobcu) vykonal žalovaný, s ohľadom na objektívnu zodpovednosť nesie
v tomto prípade zodpovednosť za škodu žalovaný, a to bez ohľadu na to, kto odstránil chýbajúcu plombu.

21. „Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t.

j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady),
hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v
súvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému
odberu plynu nedošlo. Nejde teda výlučne o hodnotu odobratého plynu, ako nesprávne uzavreli súdy
nižšej inštancie, navyše, hodnota takto odobratého plynu nemôže zodpovedať pôvodnej zmluvnej cene

s poskytovateľom prístupu k distribučnej sieti, ktorý však v relevantnom období nemohol plyn podľa
zmluvy žalovanému dodávať. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže
dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za
skutočnú škodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným

odberomplynuvynaložiťaktorébymuinaknevznikli.Preprípad,kedyskutočnúškoduniejemožnéurčiť
inými relevantnými prostriedkami, zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným
predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Pre
určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených
odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel

poznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu. V zmysle ust. § 19 zákona č. 142/2000
Z.z. o metrológii je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak
sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s
platným overením. Podľa tohto ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť
údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia značka). Objektívnym

a spoľahlivým podkladom, na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované
množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t. j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o
spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký
odber za obdobie zisťované. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu
v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku

skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za
použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych
spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú
spotrebu.“ (viď body 43 – 48 odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/32/2018

z 29.11.2018)

22. V súlade s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v uznesení sp. zn. 5Obdo/32/2018
zo dňa 29.11.2018 (body 43-48 odôvodnenia), v intenciách bodu 14 odôvodnenia uznesenia Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/63/2022-343 zo dňa 27.04.2023, mal prvoinštančný súd zato, že s ohľadom

na preukázaný neoprávnený odber zemného plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, v tomto prípade žalobcovi škoda vznikla samotným odberom plynu.
Pre vznik škody teda nebolo rozhodujúce, či došlo k pretáčaniu alebo manipulovaniu s hodnotami
nameranými meradlom. Údaje z predmetného meradla však neboli objektívnym a spoľahlivýmpredpokladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, nakoľko v zmysle ust. § 19 zákona č. 142/2000
Z. z. o metrológii v znení neskorších predpisov je možné určené meradlá používať na daný účel len
ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže

poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. Podľa označeného zákonného ustanovenia na určenie
množstva odobratého plynu teda nebolo možné použiť údaj z predmetného meradla, na ktorom bola
porušená plomba. Objektívnym a spoľahlivým podkladom v zmysle § 82 ods. 3 zák. č. 251/2012
Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, t.j. podkladom na základe ktorého by bolo možno
presne zistiť odberateľom (žalovaným) spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t.

j. výšku skutočnej škody), nemohol byť ani údaj o spotrebe na predmetnom odbernom mieste za
predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované.
Vzhľadom k tomu, že skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období na predmetnom
odbernom mieste nebolo možné určiť ani inými relevantnými prostriedkami spôsobom, ktorý neodporuje
zákonu, a teda nebolo možné spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, súd pri vyčíslení

výšky škody vychádzal zo spôsobu ustanoveného vyhláškou č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, v znení neskorších predpisov pričom
zároveň zohľadnil existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k
odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu.

23.1. Podľa § 1 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, v znení neskorších predpisov, škoda spôsobená
neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene
odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého
plynu určeného podľa odsekov 3 až 11 a dvojnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia

neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v
prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé
bývanie okrem odberateľa plynu podľa písmena b) prvého bodu až štvrtého bodu.

23.2. Podľa § 1 ods. 2 vyhl. č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej

neoprávneným odberom plynu, v znení neskorších predpisov, cena podľa odseku 1 sa použije pre celé
obdobie neoprávneného odberu plynu.

23.3. Podľa § 1 ods. 3 vyhl. č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu, v znení neskorších predpisov, množstvo neoprávnene odobratého plynu

sa vypočíta podľa vzorca NOP = D. P. HPs, kde
NOP je množstvo neoprávnene odobratého plynu v m3,
D je počet dní neoprávneného odberu plynu,
P je najväčší hodinový príkon plynového spotrebiča v m3/h,
HPs je denný počet hodín používania plynového spotrebiča v h/d.

23.4. Podľa § 1 ods. 5 písm. e) vyhl. č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu, v znení neskorších predpisov, v prípade neoprávneného
odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie a plyn je tu
používaný na výrobné účely, technologické účely, v súvislosti s poskytovaním služieb či predajom

tovarov alebo na iné účely (napríklad výrobné podniky, reštauračné zariadenia, hotely, obchodné
prevádzky), za denný počet hodín používania plynového spotrebiča sa považuje v prípade objektov, v
ktorých sa poskytuje dočasné ubytovanie (napríklad hotely, penzióny, ubytovne), objektov využívaných
ako administratívne priestory, objektov, v ktorých sa poskytuje zdravotnícka starostlivosť, zariadení
sociálnych služieb a podobne - 16 hodín denne.

23.5. Podľa § 1 ods. 6 vyhl. č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu, v znení neskorších predpisov, pri určení množstva neoprávnene
odobratého plynu je rozhodujúci počet a typ plynových spotrebičov zistených v mieste neoprávneného
odberu.

23.6. Podľa § 1 ods. 9 vyhl. č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu, v znení neskorších predpisov, ak v prípadoch neoprávneného odberu
plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo naktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania
neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste
prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu

zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného
odberu.

23.7. Podľa § 1 ods. 10 vyhl. č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu, v znení neskorších predpisov, ak nemožno zistiť dobu

trvania neoprávneného odberu plynu, najmä ak sa odber plynu uskutočňoval bez uzavretej zmluvy
o dodávke plynu alebo bez meradla, alebo ak meradlo na odbernom mieste nebolo namontované
prevádzkovateľom siete, účtuje sa odber plynu od preukázanej doby prevádzky plynových spotrebičov
s prihliadnutím na dobu využívania miesta, z ktorého neoprávnený odber uskutočnila konkrétna fyzická
osoba alebo právnická osoba, alebo s prihliadnutím na dobu pripojenia odberného zariadenia k
prepravnej sieti alebo distribučnej sieti.

23.8. Podľa § 1 ods. 11 vyhl. č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu, v znení neskorších predpisov, výpočet podľa odsekov 3 až 10 sa vykoná
pre každý plynový spotrebič osobitne. Celkové množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta
ako súčet množstva neoprávnene odobratého plynu jednotlivými spotrebičmi.

23.9. Podľa § 1 ods. 14 vyhl. č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu, v znení neskorších predpisov, k škode spôsobenej neoprávneným
odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s
odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.

23.10. Podľa § 61 ods. 10 vyhl. č. 24/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného
trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom, v znení neskorších predpisov,
referenčná cena plynu je cena plynu na účely obchodného vyvažovania, ktorá sa vypočíta podľa prílohy
č. 12.

24.1. Žalobca si vo Vyúčtovaní škody za odber zemného plynu č. 9000268909 zo dňa 09.10.2017,
splatnom 24.10.2017, vyúčtoval náhradu škody spolu v sume 11 977,46 €, z toho v sume 11 774,87
€ titulom hodnoty zemného plynu za obdobie 05.12.2016 – 13.09.2017 na odbernom mieste
Trenčianska 2238/48, Nové Mesto nad Váhom, a v sume 202,59 € titulom náhrady nákladov zisťovania

neoprávneného odberu.

24.2. Prílohou uvedeného Vyúčtovania škody č. 9000268909 bol Výpočet škody spôsobenej
neoprávneným odberom zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii; kategória objektov: hotely, ubytovne, administratívne priestory; zo dňa

20.09.2017, a to pre odberné miesto Trenčianska 2238/48, 915 51 Nové Mesto nad Váhom; odberateľ
– žalovaný. Podľa označeného Výpočtu škody bol začiatok neoprávneného odberu 05.12.2016
a ukončenie neoprávneného odberu 13.09.2017, teda počet dní neoprávneného odberu celkom 283. Vo
výpočte škody sú uvedené spotrebiče: 1 ks prietokový ohrievač Protherm PTP s hodinovým príkonom
2,8 m3/hod. a celkovou spotrebou 2,8 m3/hod.; 1 ks plynové vykurovanie Preminox Plúvia s hodinovým

príkonom 2,86 m3/hod. a celkovou spotrebou 2,86 m3/hod.; 2 ks plynové vykurovanie gamat Lampart
s hodinovým príkonom 0,43 m3/hod. a celkovou spotrebou0,86 m3/hod.. Celková spotreba pri všetkých
4 ks označených spotrebičoch predstavovala teda spolu 6,52 m3/hod. (2,8 + 2,86 + 0,86). Denný
počet hodín používania spotrebičov bol 16. Celkové neoprávnene odobraté množstvo zemného plynu,
podľa uvedeného Výpočtu škody, predstavovalo 29 523 m3. Referenčná cena zemného plynu v zmysle

vyhl. č. 24/2013 Z.z. , ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou
a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom, NCG 17,324 € + 1,20 € = 18,524 €/MWh =
0,01852 €/kWh. 29 523 m3 zemného plynu = 317 810,358 kWh. Sadzba za 1 kWh 0,03705 €, na
základe čoho potom predstavovala cena neoprávnene odobratého zemného plynu 11 774,87 € (0,03705
x 317810,358). Náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného

plynu boli žalobcom vyúčtované spolu v sume 202,59 €, z toho v sume 137,22 € titulom zaistenia
neoprávneného odberu, vrátane dopravy; v sume 35,- € titulom posudku na meradlo; v sume 12,44 €
titulom overenia predmetného plynomeru a v sume 17,93 € titulom opravy plynomeru. Celková výškaspôsobenej škody (neoprávnene odobratý zemný plyn, vrátane nákladov) bola vyúčtovaná spolu v sume
11 977,46 €, z ktorej si žalobca v tomto spore uplatnil časť vo výške 8 144,67 € (cca 68%).

25.1. Súd mal za to, že výška škody z titulu hodnoty zemného plynu spolu v sume 11 774,87 € bola
žalobcom vypočítaná správne, v súlade s vyhláškou č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob
výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, v znení neskorších predpisov.

25.2. Žalovaný neoprávnene odoberal zemný plyn v objekte súp. č. 2238, nachádzajúcom sa na

Trenčianskej ulici v Novom Meste nad Váhom, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. L. M. L.
C.. Z označeného listu vlastníctva zo dňa 25.11.2023 je zrejmé, že ide o budovu (popis stavby), druh
stavby: 1 - Priemyselná budova, ktorá je postavená na pozemku reg. „C“ parc. č. 2386/5 – zastavená
plocha a nádvorie o výmere 151 m2 (spôsob využívania označeného pozemku: 16 – pozemok, na
ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom). Nešlo teda o objekt určený na trvalé
bývanie. Na pojednávaní dňa 03.04.2024 žalovaný uviedol, že išlo o 2 miestnosti, v ktorých sa, ale nie

trvale, zdržiavali 2 pracovníci, a to žalovaný, príp. jeho ekonómka. V konaní nepoprel, že predmetné
priestory využíval pri svojej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom k tomu mal súd zato, že predmetné
priestory v označenom objekte, do ktorého bol neoprávnene dodávaný zemný plyn, žalovaný využíval
pri svojej podnikateľskej činnosti, pričom mu slúžili ako administratívne priestory. Z uvedeného dôvodu
žalobca, v zmysle § 1 ods. 5 písm. e) vyhl. č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody

spôsobenejneoprávnenýmodberomplynu,vzneníneskoršíchpredpisov,správnevychádzalprivýpočte
žalovanej škody z toho, že k neoprávnenému odberu zemného plynu dochádzalo v objekte, ktorý nie je
určený na trvalé bývanie a ktorý žalovaný využíval pri svojej podnikateľskej činnosti ako administratívne
priestory, na základe čoho považoval za denný počet hodín používania plynového spotrebiča 16 hodín
denne. Súd podotýka, že žalovaný v zmysle § 151 ods. 2 CSP skutkové tvrdenie žalobcu, podľa ktorého

boli predmetné priestory využívané ako administratívne priestory, účinne v konaní nepoprel, keďže
netvrdil, že žeby ich využíval na iný účel, príp. žeby ich nevyužíval pri svojej podnikateľskej činnosti.

25.3.1. Z emailov od P. M. a B. D. zo dňa 14.09.2017, ako aj z výpovede svedka N. O., mal súd za
preukázané, že žalovaný neoprávnený odber bol zistený na mieste samom dňa 13.09.2017, pričom

k demontáži plynomera s poškodeným zabezpečením proti manipulácii došlo dňa 18.09.2017, čo
potvrdzuje zápis č. 1203250971 zo dňa 18.09.2017 a Montážny list meradla č. 1203250971 zo dňa
18.09.2017. V konaní bolo preukázané, že na predmetnom meradle bolo poškodené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii. Skutočnú dobu trvania neoprávneného odberu zemného plynu s meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, však nebolo možné zistiť.

Vzhľadom k tomu, v zmysle § 1 ods. 9 vyhl. č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu, v znení neskorších predpisov, žalobca správne účtoval
neoprávnený odber plynu odo dňa (05.12.2016) nasledujúceho po dni (04.12.2016), ku ktorému bol
ním ako prevádzkovateľom siete na predmetnom mieste vykonaný posledný fyzický odpočet určeného
meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu (13.09.2017), teda nie však viac ako

12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu (t.j. v žalobou vymedzenom období 05.12.2016
do 13.09.2017).

25.3.2. V konaní nebol v rozhodnom období 05.12.2016 – 13.09.2017 preukázaný fyzický odpočet
spotreby plynu na predmetnom plynomere. Email zo dňa 10.11.2023 od Východoslovenskej energetiky,

a.s. (Slávka Bálintová), ani listy Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 19.11.2019 a 14.11.2023 neobsahujú
žiadny konkrétny údaj (dátum) o vykonaní fyzického odpočtu spotreby zo strany žalobcu ako
prevádzkovateľa distribučnej siete na predmetnom plynomere v období od 05.12.2016 do 13.09.2017.
Podľa listu Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 14.11.2023 na žalovanom odbernom mieste eviduje prvý
odpočet vykonaný až v roku 2018 a posledný odpočet plynu 19.12.2019. Predložené vyúčtovacie faktúry

tiež neobsahujú údaj o vykonaní fyzických odpočtov spotreby zemného plynu (obsahujú vyúčtovacie
obdobia, z ktorých však nie je zrejmé, či a kedy bol vykonaný fyzický odpočet spotreby plynu), a preto nie
sú dôkazmi, ktoré by preukazovali, že na predmetnom meradle mieste bol v období od 05.12.2016 do
13.09.2017 vykonaný prevádzkovateľom distribučnej siete, príp. dodávateľom plynu (i keď podľa emailu
zo dňa 10.11.2023 odpočty meradiel zabezpečuje prevádzkovateľ distribučnej siete) fyzický odpočet

spotreby zemného plynu. Podľa skutkových tvrdení žalovaného malo dôjsť k fyzickému vykonaniu
odpočtu spotreby plynu na predmetnom meradle v dňoch 30.11.2016, 31.12.2016 a 03.07.2017.
Uvedené termíny však v konaní neboli preukázané žiadnymi dôkazmi. Súd opätovne poukazuje na to,
že predložené vyúčtovacie faktúry neobsahujú informácie o tom, kedy boli na meradle vykonané fyzickéodpočty stavu spotreby plynu. Vzhľadom k tomu, že odpočty spotreby zemného plynu na meradlách mal
v rozhodnom období vykonávať žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete, príp. na základe zmluvy
Slovenská pošta, a.s., a nie dodávateľ zemného plynu, súd v konaní nevykonal dokazovanie vyžiadaním

informácie od innogy Slovensko s.r.o. o tom, či k 31.12.2016 vykonali fyzický odpočet zemného plynu
na odbernom mieste žalovaného. Súd podotýka, že ani žalovaný s vykonaním uvedeného dokazovania
nesúhlasil, nakoľko aj v písomnom vyjadrení innogy Slovensko s.r.o. je uvedené, že odpočty meradiel
zabezpečuje prevádzkovateľ distribučnej siete, t.j. žalobca. Je pritom potrebné tiež mať na zreteli, že
žalobca v priebehu celého konania trval na tom, že v období 05.12.2016 – 13.09.2017 nevykonal fyzický

odpočet spotreby zemného plynu na predmetnom meradle na odbernom mieste žalovaného.

25.3.3. Ustanovenie § 1 ods. 9 vyhl. č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu, v znení neskorších predpisov, upravuje dobu účtovania
neoprávneného odberu plynu pre prípad, ak nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu
zemného plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii;

a to tým spôsobom, že nemôže byť dlhšia ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu
a môže byť učtovaná odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný
posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu.
Účtovanie doby trvania neoprávneného odberu plynu v uvedenom prípade, t.j. ak nemožno zistiť
dobu trvania neoprávneného odberu plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti

neoprávnenej manipulácii, teda nezávisí od poveternostných podmienok, ani potreby vykurovania.
Vzhľadom k tomu súd posúdil námietku žalovaného, podľa ktorej mu bol neoprávnený odber žalobcom
protiprávne účtovaný i za obdobie, v ktorom sa nekúrilo, t.j. v letných mesiacoch s vysokými teplotami,
ako nedôvodnú, a to aj s ohľadom na to, že žalovaný v konaní presne neurčil, a teda ani nepreukázal,
počet dní, za ktoré by mu neoprávnený odber nemal byť účtovaný z dôvodu vysokých letných teplôt.

Žalobca teda v tomto prípade pri účtovaní obdobia 05.12.2016 – 13.09.2017, t.j. 283 dní, postupoval
v súlade § 1 ods. 9 vyhl. č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu, v znení neskorších predpisov, pričom takýto právny záver súdu,
po zohľadnení neunesenia uvedeného dôkazného bremena žalovaným, nemožno posúdiť ako príliš
formalistický.

25.4. Zo Zápisu a Montážneho listu meradla č. 1203250971 zo dňa 18.09.2017 je zrejmé, že
v priestoroch žalovaného, do ktorých mu bol neoprávnene dodávaný zemný plyn, boli nainštalované
plynové spotrebiče: 1 ks prietokový ohrievač Protherm PTP s hodinovým príkonom 2,8 m3/hod.;
1 ks plynové vykurovanie Preminox Plúvia s hodinovým príkonom 2,86 m3/hod. a 2 ks plynové

vykurovanie gamat Lampart s hodinovým príkonom každého z nich 0,43 m3/hod. (spolu 0,86 m3/m3).
Námietku žalovaného, ktorý tvrdil, že 1 ks plynového vykurovania gamat Lampart, i keď bol umiestnený,
nebol zapojený, súd považoval za nedôvodnú, nakoľko samotný žalovaný podpísal označený Zápis
i Montážny list meradla, čím potvrdil správnosť údajov v nich uvedených. Okrem toho, svedok N. O. na
pojednávaní dňa 26.01.2022 tiež potvrdil, že na mieste samom vykonal kontrolu plynových spotrebičov

a ich fotodokumentáciu o tom, aké sú nainštalované. Pri kontrole spotrebičov tieto boli aktívne. Súd
poukazuje tiež na to, že podľa § 1 ods. 6 vyhl. č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, v znení neskorších predpisov, pri určení množstva
neoprávnene odobratého plynu je rozhodujúci počet a typ plynových spotrebičov zistených v mieste
neoprávneného odberu, teda nie ich prevádzka v čase kontroly.

25.5. Žalovaný v spore tiež namietal, že žalobca pri výpočte škody vychádzal z nesprávneho právneho
predpisu vyhl. č. 24/2013 (z § 61), ktorá hovorí o tzv. vyvažovacom účte, táto suma sa potom príslušnými
koeficientmi dostane až na sumu 11 977,46 €. Nesprávnosť výšky žalobcom použitej referenčnej ceny
plynu v sume 0,01852 €/kWh však nenamietal. Vzhľadom k tomu súd posúdil uvedenú námietku

žalovaného ako právne irelevantnú vo vzťahu k výške referenčnej ceny plynu, od ktorej podľa § 1 ods. 1
písm. c) vyhl. č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu, v znení neskorších predpisov, závisí výška škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynu. Súd podotýka, že ust. § 61 ods. 10 vyhl. č. vyhl. č. 24/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá
pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom,

v znení neskorších predpisov, definuje referenčnú cenu plynu, a to ako cenu plynu na účely obchodného
vyvažovania, ktorá sa vypočíta podľa prílohy č. 12, pričom ustanovenie vyhl. č. 1 ods. 1 písm. c) vyhl.
č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynu, v znení neskorších predpisov, vychádza z referenčnej ceny plynu a zároveň nevyžaduje, abybola táto definovaná samostatne len pre účely neoprávneného odberu. Okrem toho, žalovaný v konaní
síce namietal právny predpis (vyhl. č. 24/2013 Z.z.), z ktorého žalobca vychádzal pri stanovení výšky
referenčnej ceny plynu, avšak neuviedol iný postup, ktorým by podľa neho mala byť určená jej výška

a žalobcom stanovenú výšku nerozporoval.

25.6. Z Vyúčtovania škody a Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom je zrejmé, že žalobca
si proti žalovanému uplatnil ako škodu aj náhradu nákladov spojených so zisťovaním a odstraňovaním
neoprávneného odberu zemného plynu v sume 202,59 €, ktoré pozostávajú zo sumy 137,22 €

za zaistenie neoprávneného odberu, vrátane dopravy, sumy 35,- € titulom posudku na meradlo
(znalečného),sumy12,44€titulomovereniaplynomeruG4-G6asumy17,93€titulomopravyplynomeru
G1, 6-G6. V časti o zaplatenie znalečného v sume 35,- € súd žalobu zamietol rozsudkom Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 36Cb/96/2019 zo dňa 25.02.2022, ktorý v tejto časti nadobudol právoplatnosť
30.03.2022. Náklady spojené so zaisťovaním neoprávneného odberu, vrátane dopravy v sume 137,22
€ a náklady na overenie plynomeru v sume 12,44 €, ani ich výšku, žalovaný v spore nerozporoval, ani

ich účinne nepoprel v zmysle § 151 ods. 2 CSP, preto ich súd považoval za nesporné. V písomnom
vyjadrení zo dňa 24.11.2023 žalovaný namietal účel nákladov na opravu plynomeru v sume 17,93 €,
nakoľko,podľaneho,„buďbolplynomerfunkčnýalebonefunkčný,keďvyžadovalopravu“.Zvykonaného
dokazovania mal súd zato, že, okrem chýbajúcej overovacej značky výrobcu, mal predmetný plynomer
poškodený ak kryt číselníka. Z uvedeného dôvodu súd posúdil ako účelne vynaložená aj náklady na

opravu meradla v sume 17,33 €, pričom ich výšku žalovaný nenamietal. Vzhľadom k tomu, že v konaní
bol preukázaný žalovaný neoprávnený odber zemného plynu, poškodenie predmetného meradla, ako aj
jeho demontáž pracovníkmi žalobcu, mal súd za preukázané vynaloženie nákladov spolu v sume 167,59
€ žalobcom, ako aj ich účelnosť a nevyhnutnosť.

25.7. Súd mal zato, že žalobca v tomto prípade nemal povinnosť určiť cenu neoprávnene odobratého
množstva plynu pomocou typového diagramu dodávky v zmysle § 82 ods. 4 zák. č. 251/2012 Z.z.
o energetike v znení neskorších predpisov, nakoľko nešlo o neoprávnený odber plynu odberateľa
v domácnosti. Žalovaný v konaní tiež poukazoval na preplatky, ktoré mu mali vzniknúť pri úhrade ceny
za dodaný plyn voči dodávateľovi zemného plynu. Súd ich vo vzťahu k výške škody a zodpovednosti

žalovaného za škodu voči žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete posúdil ako bezpredmetné,
nakoľko boli uhradené v rámci zmluvného vzťahu medzi žalovaným a jeho dodávateľom zemného
plynu, ktorý je odlišný (samostatný) od zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú neoprávneným
odberomzemnéhoplynupodľa§82ods.2písm.d)zák.č.251/2012Z.z.oenergetikevzneníneskorších
predpisov voči žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete. V žalovanom, zodpovednostnom

právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným súd tiež neprihliadal na zmluvné podmienky dohodnuté
(aj vo vzťahu k náhrade škody) medzi žalovaným ako odberateľom zemného plynu a jeho dodávateľmi
zemného plynu (najmä innogy Slovensko s.r.o.), nakoľko tieto nie sú pre žalobcu ako prevádzkovateľa
distribučnej siete vo vzťahu k žalovanej náhrade škody právne záväzné.

26. V konaní neboli preukázané také okolnosti, ktoré by vylučovali zodpovednosť žalovaného za
vzniknutú škodu. V uznesení z 27. októbra 2009, sp. zn. 1Cdo/107/2008 najvyšší súd skonštatoval, že
pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. V takom prípade odberateľ plynu
zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie

proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie
zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného,
prípadne na iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa plynu, alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie
meradla porušili. Rovnaký záver vyslovil najvyšší súd aj v rozsudku sp. zn. 4Cdo/102/2010 z 29.
novembra 2011 a uznesení sp. zn. 5Obdo/32/2018 z 29.11.2018. V spore nebola preukázaná

súvislosť medzi poškodením plynovodu, ku ktorému došlo dňa 12.09.2017 a poškodením zabezpečenia
predmetného meradla proti neoprávnenej manipulácii, a ani to, že by k poškodeniu zabezpečenia
predmetného meradla proti neoprávnenej manipulácii došlo v dôsledku obnovy distribúcie plynu, príp. aj
pracovníkmi žalobcu. Taktiež nebola preukázaná povinnosť žalobcu vykonať fyzický odpočet spotreby
plynu na predmetnom meradle ku dňu 31.12.2016, nakoľko povinnosť vykonať fyzický odpočet k 31.12.

príslušného kalendárneho roka ustanovilo uznesenie § 76 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike
až od 01.01.2019. V súvislosti s hodnotou Qmax 6 m3/h, ktorá je uvedená na predmetnom meradle,
mal súd zato, že táto hodnota nie je maximálnym množstvom plynu, ktoré môže pretiecť plynomerom
počas jednej hodiny, ale hranicou meracieho rozsahu, t.j. vyjadruje hranicu prietoku plynu, pri ktorej súešte garantované správne metrologické vlastnosti daného meradla. Pri vyššom množstve pretečeného
plynu, ako je množstvo plynu uvedené pri hodnote Qmax, už nie je garantovaná správnosť merania
pretečeného množstva (objemu) zemného plynu. Uvedený záver súdu potvrdzuje list Elster s.r.o. zo

dňa 19.06.2018. V konaní tiež nebola preukázaná povinnosť žalobcu vopred informovať žalovaného
o vykonaní kontroly dňa 13.09.2017. Okrem toho, žalovaný bol informovaný o zistenom porušení
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na predmetnom meradle, čoho dôkazom sú Zápis
a Montážny list meradla zo dňa 18.09.2017, ktoré žalovaný podpísal a v ktorých nie sú zaznamenané
žiadne jeho námietky voči zisteniam žalobcu na mieste samom v nich uvedených, teda aj žalovaný

ich akceptoval. V konaní nebolo preukázané, že by v predmetnom trestnom konaní, alebo konaní
pred SOI bola žalobcovi priznaná náhrada žalovanej škody, alebo zistený páchateľ, ktorý poškodil
predmetné meradlo. V konaní nebolo tiež preukázané, že by umiestnenie predmetného meradla na
verejnom priestranstve bránilo žalovanému v kontrole jeho stavu (poškodenie zabezpečenia meradla
proti neoprávnenej manipulácii bolo v tomto prípade viditeľné voľným okom, čo je zrejmé aj z fotografie
na č.l. 220 súdneho spisu) alebo v jeho vlastnom záujme zabezpečiť ochranu určeného meradla pred

neoprávneným zásahom zo strany tretích osôb (uzavretie meradla do skrinky, ktorú môže hocikto otvoriť
univerzálnym kľúčikom alebo aj šrobovákom, zrejme napr. v tomto prípade nepostačovalo). V konaní
tiež nebolo preukázané, že by žalobca porušil právo žalovaného ako odberateľa plynu na poskytnutie
informácií o jednotlivých funkciách inštalovaného meradla a o spôsoboch odčítania meraných hodnôt
umožňujúcich kontrolu vlastnej spotreby plynu pri inštalácii určeného meradla podľa § 70 ods. 1 písm.

m) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov. V súvislosti s tvrdením žalovaného
o tom, že ho nikto neinformoval o jeho právach a povinnostiach o plynomer ako zariadenie žalobcu,
súd poukazuje na to, že neznalosť zákona (práva) neospravedlňuje (ignorantia juris non excusat), čo
znamená, že nikto sa nemôže zbaviť zodpovednosti za svoje konanie alebo určitej povinnosti tvrdením,
že nepoznal zákon resp. o svojich povinnostiach nevedel.

27. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, v zmysle § 82 ods. 1 písm. d), § 82 ods. 2,3 zák. č. 251/2012
Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov a citovaných ustanovení vyhl. č. 449/2012 Z.z., ktorou
sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, v znení neskorších
predpisov, zaviazal súd žalovaného na zaplatenie náhrady škody v sume 8 109,67 € s 9% ročným

úrokom z omeškania od 25.10.2017 do zaplatenia (§ 369 ods. 2 Obch. zák.), ktorý žalovaný v konaní
nerozporoval. Súd mal zato, že žalovaný je s náhradou súdom priznanej škody v omeškaní, a to od
25.10.2017 (deň nasledujúci po dni splatnosti Vyúčtovania škody zo dňa 09.10.2017), nakoľko napriek
splatnosti Vyúčtovania škody dňa 24.10.2017, ju žalobcovi doteraz neuhradil.
28. Neoprávnený odber zemného plynu žalovaným bol v tomto prípade zistený 13.09.2017, t.j. už za

účinnosti zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, a preto v tomto prípade
nebolo možné vo vzťahu k v žalovanej škode aplikovať ustanovenie § 59 zák. č. 656/2004 Z.z. o
energetike, ktoré bolo zrušené od 01.09.2012.

29. Súd nezistil rozpor žalobou uplatnenej náhrady škody so zásadami poctivého obchodného styku

v zmysle § 265 Obch. zák., ani s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zák.. Náhrada škody
spôsobenej neoprávneným odberom je, podľa § 82 ods. 3 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike
v znení neskorších predpisov, založená na náhrade skutočne vzniknutej škody, ak vznikla. A to aj
v prípade, keď nie je možné zistiť rozsah odberu plynu a ten sa vypočítava ako predpokladaný,
podľa vykonávacieho predpisu. Dôkazom toho tiež je aj samotná konštrukcia zodpovednosti za škodu

vzniknutú neoprávneným odberom, ktorá v každom prípade náhrady škody (skutočnej i predpokladanej)
vyžaduje, aby škoda oprávnenému subjektu i vznikla. Z uvedeného vyplýva, že náhrada škody
spôsobenej neoprávneným odberom v zmysle § 82 ods. 3 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike
v znení neskorších predpisov si plní kompenzačnú, a nie sankčnú funkciu, teda nie je sankciou za
neoprávnený odber. V spore nebolo preukázané, že by cieľom žalobou uplatnenej náhrady škody bolo

potrestať žalovaného za neoprávnený odber. Naopak, má odstrániť škodu spôsobenú žalobcovi ako
poškodenému. Uvedené potvrdzuje i to, že žalobca si v tomto prípade v zmysle vyhlášky č. 449/2012
Z.z. vypočítanú škodu v sume 11 977,46 € uplatnil iba v sume 8 144,67 €, teda zníženú cca o cca 32%.
Je potrebné prihliadnuť i na preventívnu a výchovnú funkciu náhrady škody, ktorá spočíva v tom, najmä
v prípadoch objektívnej zodpovednosti za škodu, že stimuluje odberateľov zemného plynu k prijatiu

opatrení, ktoré minimalizujú riziko neoprávneného odberu a vzniku škôd z neho a núti ich k zvýšenej
obozretnosti aj pri zabezpečení určených meradiel spotreby plynu pred neoprávnenými zásahmi tretích
osôb, a to s cieľom chrániť distribučnú sieť vo verejnom záujme. S ohľadom na uvedené mal súd zato, že
aj informácia „Neoprávnený odber je drahá záležitosť (pokuta až niekoľko tisíc)“, uverejnená na webovejstránke žalobcu (ovplyne.info), má odradiť odberateľov od neoprávneného odberu zemného plynu, ale
nevyplýva z nej, že by žalobcom uplatnená náhrada škody spôsobenej neoprávneným odberom bola
sankciou za neoprávnený odber zemného plynu žalovaným.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Žalobca mal vo veci neúspech len v pomerne nepatrnej časti o náhradu znalečného v sume 35,- €
s prísl., preto mu súd, v zmysle § 255 ods. 1 CSP, priznal proti žalovanému náhradu 100% trov konania.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, dátum, spisová značka konania) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 127 ods. 1,2, § 363, § 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.