Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, May 23, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/191/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223204797
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1223204797.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci navrhovateľa (povinného): A..
B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E., zastúpený: JUDr. Romana Škorcová, so sídlom Partizánska
2, Bratislava, vykonávajúca advokáciu prostredníctvom spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. E.
Mišíková & JUDr. Ing. R. Cádra, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO: 50 469 738, proti

oprávnenej: B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, E., zastúpená: JUDr. Alexandra Karlíková, so
sídlom Račianska 24 E, Bratislava, IČO: 37 501 682, o zníženie vyživovacej povinnosti na plnoletú
osobu, na odvolanie povinného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 22.07.2024, č.k.
5Pc/41/2023-157, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zamietol návrh povinného na zníženie vyživovacej
povinnosti (výrok I.) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods.1,2, 4,5, § 63 ods1,2, § 75 ods.1,2, § 76 ods.1, § 77
ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej „Zákon o rodine“) konštatujúc medzi stranami nespornú výšku bežných výdavkov

oprávnenej 574,17 eur mesačne ( výdavky na bývanie, stravu, očnú optiku, poistenie, ľudovú školu
umenia, oblečenie, drogéria, telefón). Na strane oprávnenej ďalej zistil zvýšené výdavky na stravu (kvôli
alergii na lepok, laktózu a histamín a na dioptrické okuliare) a výdavky spojené so štúdiom v Holandsku
(internát, učebnice a pod.). Súd prvej inštancie konštatoval, že za splnenia zákonných podmienok
uvedených v § 75 ods. 1 Zákona o rodine sa pri určení výšky výživného uplatní princíp potencionality
príjmov, ktorý má prednosť pred faktickým príjmom povinného. Za použitia princípu potencionality

príjmu, v prípade ak súd nenájde žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý došlo k zníženiu príjmu
povinného alebo k odmietnutiu majetkového prospechu povinným, pri určovaní výšky výživného bude
súd vychádzať z príjmu aký by dosahoval povinný, keby nedošlo k nedôvodnému zníženiu jeho príjmu.
Súd prvej inštancie zdôraznil, že je v možnostiach a schopnostiach povinného dosahovať príjem, aby
mohol uhradiť už určené výživné, a to najmä s poukazom na § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého
má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Mal za to, že v konaní nebola nijakým spôsobom

preukázaná pracovná neschopnosť povinného, ktorý navyše uviedol, že vykonával činnosť do apríla s
príjmom 1 200 eur mesačne.

3. K argumentácii povinného, poukazujúceho na zmenu jeho majetkových pomerov v dôsledku jeho
neúspechu v podnikaní, dôvodom ktorého boli covid - opatrenia a následné branie si úverov súd
prvej inštancie uviedol, že takáto zmena v pomeroch povinného by mohla byť akceptovateľná len v

prípade objektívnych a nezvrátiteľných okolností, pričom zlé výsledky v podnikaní je potrebné riešiť v
podnikaní, napríklad aj návrhom na vyhlásenie konkurzu alebo reštrukturalizácie (vylučuje sa pritomakceptovateľnosť zmeny pomerov dosiahnutej špekulatívnymi spôsobmi). Zdôraznil, že povinný žije
v E., kde má možnosť získať si prácu aj v inom odvetví (napr. ako plnoletá oprávnená, ktorá má
brigádu v Kauflande). V danej veci nevyplýva, že by povinný bol toho času práceneschopný, nemohol

sa zamestnať, pričom tvrdenia o zhoršenom zdravotnom stave (ľadvinové koliky, zapálené šľachy, kríže)
povinný nijako nepreukázal. K argumentácii povinného, že je „prekvalifikovaný“, a preto nie je možné ho
zamestnať, že by chcel zúročiť svoje skúsenosti, kontakty a množstvo medzinárodných ocenení za svoju
prácu, pričom spolupráca sa mu nedarí a rozbeh je pomalý, posúdil súd prvej inštancie ako irelevantné
a scestné. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že povinný má prvoradý záväzok vo forme výživy svojich

detí, a pokiaľ sa mu nedarí v podnikaní, nezakladá to jeho povinnosť aj v podnikaní naďalej zotrvať.
Keďže zisk z podnikania povinný nemá a ani ho v dohľadnej dobe neočakáva, mal by si uvedomiť, že
príjem je možné získať aj iným spôsobom (napr. zamestnaním sa). Súd prvej inštancie uzavrel, že v
tejto súvislosti sa javí prihliadnutie na princíp potencionality príjmu v najlepšom záujme oprávnenej, v
záujme jej ochrany a oprávnenia na výživné a návrh povinného na zníženie výživného zamietol. Súd
prvej inštancie vzhliadol aj na skutočnosť, že matka vykonáva výlučne sama osobnú starostlivosť o

oprávnenú (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine), a taktiež prihliadol na vývoj životných nákladov (§ 78 ods.
3 Zákona o rodine).

4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej
„ C.m.p.“).

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie povinný navrhujúc, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. S odkazom na v rozhodnutí
citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 31.03.2021, sp.zn. 5 Cdo/14/2021 zdôraznil, že
úlohou prvoinštančného súdu bolo nutné ustáliť, aký potencionálny príjem je schopný dosahovať

a v nadväznosti na toto určenie odôvodniť primeranosť výšky jeho vyživovacej povinnosti. S poukazom
na výšku jeho vyživovacej povinnosti na obe deti (po 300 eur mesačne) poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.06.2016, sp.zn. 10 CoP/15/2016, v zmysle ktorého „ podľa
zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky svoje deti, ku ktorým má
vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20-30% jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím

na konkrétne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Súd prvej inštancie neurčil (a ani neodôvodnil)
aký príjem považuje na strane povinného za potencioníálny, bez opory vo vykonanom dokazovaní
konštatuje, že s ohľadom na princíp potencionality príjmu je povinný schopný plniť vyživovaciu povinnosť
vo výške 600 eur mesačne (na obe deti) a ignoruje rozhodovaciu prax citovanú v rozhodnutí. Tieto
vady je podľa odvolateľa nutné subsumovať pod vady v rámci procesu dokazovania, ktoré ovplyvňujú

správnosť a aj zákonnosť rozhodnutia. Povinnosťou prvoinštančného súdu je zistiť a riadne odôvodniť
všetky okolnosti potrebné na rozhodnutie o výživnom. Povinný konštatoval, že pôvodne bolo výživné
určené na základe vzájomnej dohody rodičov v čase, kedy sa mu finančne darilo a obe deti bol schopný
podporovať aj nad rámec dohodnutého výživného. Podľa odvolateľa je rozhodnutie súdu prvej inštancie
nedostatočne odôvodnené, súd v ňom absolútne nevysvetlil, z akých dôvodov považuje pôvodné

výživné za naďalej primerané a zodpovedajúce všetkým zákonným kritériám.

6. Oprávnená v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne a právne správne potvrdiť majúc za to, že súd prvej inštancie postupoval procesne správnym
spôsobom, vykonal dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, náležite

zistil skutkový stav veci a na takto zistený skutkový stav správne aplikoval relevantné právne normy.
V konaní skúmal, či na strane povinného vznikla taká podstatná zmena, ktorá by viedla k potrebe zmeny
pôvodne určenej výšky výživného. Počas obdobia, odkedy bolo naposledy určené výživné, sa zmenili
okolnosti práve na jej strane, a to vzhľadom k zmene štruktúry jej výdavkov a nákladov s ohľadom
na to, že je vysokoškolskou študentkou a naďalej je výživou odkázaná na rodičov. So skúmaním zmeny

pomerov na strane povinného sa súd riadne zaoberal a dospel k správnemu záveru o neexistencii
zmeny spôsobilej vyvolať zmenu v rozsahu jeho vyživovacej povinnosti. Preto ak na strane povinného
nedošlo ku kvalitatívnej zmene pomerov tak, ako to predpokladá ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine, potom
nevzniká ani potreba rozhodovania o zmene výšky výživného. Pokiaľ súd pristúpil k posudzovaniu
príjmov povinného na základe princípu potencionality príjmov, v tejto súvislosti správne aplikoval §

63 ods,1 Zákona o rodine a správne vychádzal z potencionálneho príjmu vo výške predpokladanej
zákonom, t.j. vo výške dvadsaťnásobku sumy životného minima, v danom prípade zo sumy 5 377,60 eur.
Oprávnenánapokonzdôraznila,žeponechanievýživnéhovovýške300eurmesačnejedokoncavnižšejsume, ako to predpokladá rozhodovacia prax súdov podľa osobitnej správy spracovanej Ministerstvom
spravodlivosti SR - Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom, tzv. tabuľkové výživné.

7. Povinný v následnom písomnom vyjadrení z 24.10.2024 zopakoval výhrady k nedostatočnosti
odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci.
Súd prvej inštancie v rozhodnutí síce citoval ust. § 63 ods.1 Zákona o rodine, avšak vo svojej
bližšej argumentácii k návrhu a posúdeniu jeho dôvodnosti nijako neurčuje, že za potencionálny príjem
považuje konkrétnu sumu 5 377,60 eur. Súd má pritom povinnosť vymedziť fiktívny príjem povinného,

nakoľko ten je základom pre určenie výživného. Pokiaľ v jeho prípade k vymedzeniu fiktívneho príjmu
nedošlo, uvedené zakladá nedostatočnosť odôvodnenia, a tým aj porušenie práva na spravodlivý
proces.

8. Oprávnená v písomnom vyjadrení z 30.10.2024 poukázala na to, že sám povinný na pojednávaní
uviedol, že dostáva peniaze za svoju prácu na ruku v hotovosti a to, že niektoré veci robí zadarmo.

Povinný má možnosť zamestnať sa a kým si nenájde prácu podľa jeho predstáv, má možnosť pracovať
aj na nižších pozíciách, ktoré sú finančne ohodnotené. Povinný tvrdí, že nemá finančné prostriedky na
vyživovaciu povinnosť, ale je zastúpený advokátom, ktorého musí platiť.

9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom odvolania a nie je viazaný odvolacími

dôvodmi (§ 65, § 66 C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 2 ods.1 C.m.p., § 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „ C.s.p.“) a dospel k záveru, že vo veci
nie sú splnené zákonné podmienky ani na potvrdenie rozhodnutia (§ 387C.s.p.) a ani na jeho zmenu
(§ 388 C.s. p.).

10. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 2 ods.2 C.m.p. na účely tohto zákona sa pojmy žalobca, strana a spor vykladajú ako návrh
na začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

12. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných
podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.).

13. Z obsahu spisu v posudzovanej veci vyplýva, že výkon práv a povinností rodičov k v tom

čase maloletej oprávnenej bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa
12.02.2015, č.k. 5P/466/2014-53 tak, že v tom čase maloleté deti B. C., nar. XX.XX.XXXX a G. C., nar.
XX.XX.XXXX boli na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky s oprávnením
oboch rodičov maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, otcovi bola počnúc právoplatnosťou
výroku o rozvode manželstva uložená povinnosť platiť na výživu maloletých detí sumou po 300 eur

mesačne a bol upravený styk otca s maloletými deťmi.

14.V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu povinného, doručeného súdu dňa
23.12.2023, ktorým sa domáhal znížiť výživné na oprávnenú zo sumy 300 eur mesačne na sumu
36,80 eur mesačne, dôvodiac podstatnou zmenou pomerov na jeho strane súvisiacu so zmenou jeho

majetkových a príjmových pomerov.

15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu? rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

21.Podľa§78ods.3Zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.

22. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
aopriznaní,obmedzeníalebopozbavenírodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

23. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že vlastnosťou meritórnych súdnych rozhodnutí je ich
zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruk právneho štátu čo znamená, že ak
sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 230 C.s.p.). Z ust. § 121 C.m.p.
vyplýva, že rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých detí

(resp. detí odkázaných výživou na rodičoch) a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských
práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa
zmenia pomery. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov
podstatného (kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena
pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je základnou a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre

posúdenie opodstatnenosti nároku osoby, dožadujúcej sa návrhom zvýšenia (resp. zníženia) výživného.
Za zmenu pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine treba považovať podstatnú zmenu
pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Pri rozhodovaní o
zmene výživného preto musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým
došlo od predchádzajúcej úpravy, pričom nemôže opomenúť ani existenciu ust. § 62 ods.2 Zákona

o rodine, zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov či v negatívnom
alebo pozitívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v § 75 ods.1 Zákona o rodine a porovnať
okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na
základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania (III. ÚS 319/2015). Pri posudzovaní zmenených
pomerov je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného.

Dôvodomprezmenuvyživovacejpovinnostirodičovjelentakázmenapomerov,zaktorýchbolodoposiaľ
určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, ktorá dosahuje relevantnú
intenzitu pre zmenu rozhodnutia. Tejto povinnosti sa nemôže súd zbaviť ani v prípade, ak súdne
rozhodnutie , naposledy upravujúce výživné na dieťa odkázané výživou neobsahuje dostatočné
odôvodnenie v ňom upravenej vyživovacej povinnosti povinného rodiča, v ktorom prípade je súd síce

viazaný výrokom rozhodnutia, avšak je povinný si riadne ustáliť skutkový stav, vzťahujúci sa k pomerom
rodičov a dieťaťa, existujúceho v čase vydania ostatného rozhodnutia súdu.

24. V nadväznosti na uvedené ďalej zdôrazňuje, že súčasťou práva na určitú kvalitu súdneho konania,
je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je jedným z

aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov
konania (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). V zmysle ustálenej
rozhodovacej praxe je jedným z princípov, ktoré predstavujú súčasť práva na riadny a spravodlivý
proces,akoajpojmuprávnehoštátu,povinnosťsúdovsvojerozhodnutiariadneodôvodniť,sodkazomna

ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane.
Nepreskúmateľnérozhodnutienedávadostatočnézárukypreto,ženebolovydanévdôsledkuľubovôlea
spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu,z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností v
prejednávanej veci, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré Civilný sporový poriadok (s odkazom na
ustanovenie § 2 ods. 1 C.m.p.) kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto

rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola
jeho vec spravodlivo posúdená. Súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný
tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou podstatnou námietkou, resp.
tvrdením účastníka konania nezaoberal. Ak tak súd nepostupuje, porušuje právo účastníka konania na
spravodlivý proces garantovaný čl.36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

25.Vprejednávanejveci(vychádzajúczodôvodneniapreskúmavanéhorozhodnutia) súdprvejinštancie
pri rozhodovaní na danú vec opomenul aplikovať hmotnoprávne ustanovenie § 78 ods.1 Zákona
o rodine, majúce podstatný a zásadný význam pri rozhodovaní o zmene výživného. Táto zásadná
vada sa následne prejavila v tom, že pre nedostatky riadneho odôvodnenia rozhodnutia v smere

posudzovania a vyhodnocovania skutočností právne a skutkovo podstatných pre rozhodnutie podľa §
78 ods.1 Zákona o rodine, nie je možné odvolacie námietky povinného vo vzťahu k prijatým skutkovým
záverom a ich právnemu posúdeniu ani vyhodnotiť. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie
totiž nevyplýva, či pri rozhodovaní o návrhu povinného na zníženie výživného a s akým výsledkom
v súlade s ustanovením § 78 ods.1 Zákona o rodine, tento vôbec vyhodnocoval majetkové

a zárobkové pomery na strane oboch rodičov a i rozsah odôvodnených potrieb na strane plnoletého
dieťaťa limitovaných, o.i. aj výškou životnej úrovne povinného rodiča, a či a s akým výsledkom
tieto vôbec vyhodnocoval a dôsledne porovnal so stavom existujúcim v čase rozhodnutia súdu,
ktorý naposledy rozhodoval v otázke vyživovacej povinnosti povinného otca na v tom čase maloletú
oprávnenú. Podotýka, že súd prvej inštancie si v priebehu konania, v rozpore s ust. § 35 C.m.p.

(podľa ktorého je povinný zistiť skutočný stav veci) ani nepripojil spis Okresného súdu Bratislava
III sp.zn. 5P/466/2014, v ktorom Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 12.02.2015, č.k.
5P/466/2014-53 v tom čase maloleté deti B. C., nar. XX.XX.XXXX a G. C., nar. XX.XX.XXXX na čas
po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky s oprávnením oboch rodičov maloleté
deti zastupovať a spravovať ich majetok, otcovi počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva

uložil povinnosť platiť na výživu maloletých detí sumou po 300 eur mesačne a upravil styk otca
s maloletými deťmi, a vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu (naposledy upravujúceho výživné na oprávnenú)
sa opomenul zaoberať a skutkovo a právne sa vyporiadať s predpokladmi upravenými v § 78 ods.1
Zákona o rodine (ktoré pri rozhodovaní nepochopiteľne opomenul). Uvedené závažné nedostatky bez
ďalšieho znamenajú, že prijaté rozhodnutie o návrhu povinného na zníženie výživného, opierajúce sa

o ust. § 62 ods.1,2,4,5, § 63 ods.1,2, § 75 ods.1,2, § 76 ods.1, § 77 ods.1, plne však opomínajúce pre
rozhodnutie zásadné ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine je, posudzujúc ho vo vzťahu k odôvodneniu,
v ktorom absentujú podstatné skutkové závery a ich následné právne posúdenie v smere komplexného
preskúmavania a vyhodnocovania podstatnej zmeny pomerov v pomeroch oprávnenej a jej oboch
rodičov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy a porovnania okolností dôležitých pre určenie

výživného v čase predchádzajúceho a i nového rozhodnutia nedostatočné, nezohľadňujúce a plne
opomínajúce pre rozhodnutie podstatné zákonné skutočnosti, čoho následkom je úvaha odvolacieho
súdu o nedostatočnom objasnení skutkového a právneho základu prijatého rozhodnutia.

26. V záujme naznačenia ďalšieho postupu a v nadväznosti na uplatnené odvolacie dôvody dáva

odvolací súd súdu prvej inštancie do pozornosti, že aj keď v posudzovanom prípade je možné
s prihliadnutím na odstup aktuálne už takmer 10 -tich rokov od posledného rozhodnutia súdu
o vyživovacej povinnosti povinného otca oprávnene predpokladať podstatnú zmenu pomerov,
odôvodnenú vekom, rozsahom a aj skladbou odôvodnených potrieb plnoletej oprávnenej neznamená
to, že pri rozhodovaní o návrhu povinného na zníženie výživného môže súd plne rezignovať (tak

ako to nepochopiteľne a nesprávne urobil v danej veci) na dôsledné ustálenie rozsahu odôvodnených
potrieb plnoletého dieťaťa vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, ktoré majú predstavovať vyčíslenie
všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby odôvodnené potreby dieťaťa boli
jednoznačne určiteľné, tieto musia vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie,
zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň

rodičov dovoľuje, tiež aj so zohľadnením nákladov na voľnočasové aktivity. Následne musí tieto
posudzovať vo vzťahu k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov (so
súčasným porovnaním ich pomerov existujúcich v čase posledného rozhodnutia súdu) so zohľadnením
práva výživou odkázaného dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, a až napokon pristúpiťk určeniu miery, ktorou sa na odôvodnených nákladoch dieťaťa bude podieľať každý z rodičov
(pri zohľadnení ich zárobkových schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných
vyživovacích povinností a ich výšky, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa

v závislosti od veku dieťaťa a pod.). V posudzovanej veci je preto nutné vo vzťahu k pomerom
oprávnenej čo do druhu a výšky ustáliť rozsah jej odôvodnených nákladov v čase posledného
rozhodnutia súdu a porovnať ich s druhovým a výškovým ustálením jej odôvodnených nákladov
v období rozhodnom pre posudzovanie návrhu povinného (t.j. od podania návrhu do súčasnosti) pri
súčasnom zohľadnení predpokladanej odlišnosti výšky a skladby nákladov oprávnenej počas strednej

školy a počas vysokoškolského štúdia.

27. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane oboch rodičov, v prejednávanej veci súd prvej inštancie
napriek § 35 C.m.p. (podľa ktorého je povinný zistiť skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho
priblíženia sa hmotnoprávnemu rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov a činnosť
súdu musí smerovať k posúdeniu podmienok, ktoré sú rozhodujúcimi pre rozhodnutie o zmene výšky

vyživovacej povinnosti povinného otca) pomery existujúce na strane oboch rodičov v čase posledného
súdneho rozhodnutia o výživnom a v čase rozhodovania o posudzovanom návrhu vôbec neposudzoval
a dôsledne sa nimi nezaoberal. Vo vzťahu k skúmaniu existencie podstatnej zmeny pomerov na
strane povinného a matky oprávnenej v odôvodnení rozhodnutia plne absentujú podstatné skutkové
zistenia týkajúce sa ich majetkových a príjmových pomerov, ich schopností a možností, výšky životnej

úrovne a ich následného posúdenia v kontexte hmotnoprávneho ust.§ 78 ods.1 Zákona o rodine
(t.zn. v čase rozhodnutia súdu o výživnom na čas po rozvode manželstva a aj v posudzovanom
období). Súdu prvej inštancie dáva do pozornosti, že pokiaľ pri rozhodovaní o zmene výživného
vychádza z tzv. potencionálneho príjmu povinného, t.j. príjmu, ktorý by mal, resp. mohol dosahovať
pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň vzdelania a jeho zameranie, zdravotný

stav, schopnosti , prax a pod.), musia byť jeho závery o výške potencionálneho príjmu skutkovo a právne
podložené spôsobom, aby mal účastník možnosť ich riadne preskúmať a prípadne voči týmto záverom
skutkovo a aj právne argumentovať.

28. K argumentácii účastníkov o ustálenej súdnej praxi vo veciach výživného a k poukazu na Metodiku

pre určovanie výživného vydanú Ministerstvom spravodlivosti SR (ktorá má iba odporúčací charakter
a súd ňou nie je viazaný) napokon dáva do pozornosti, že závery súdov pri posudzovaní určenia
konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti (resp. jeho zmeny) sú výsledkom procesu komplexného
vyhodnotenia skutkových okolností danej veci, ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady
voľného hodnotenia dôkazov súd viedli k prijatiu toho-ktorého rozhodnutia. Ustálená rozhodovacia

prax najvyšších súdnych autorít ohľadom spôsobu určenia rozsahu vyživovacej povinnosti (resp. jej
zmeny) nemôže ani reálne existovať, keďže každé jedno rozhodnutie je individuálne pre daný prípad
a nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady, i keby formálne vykazovali rovnaké skutkové
okolnosti. Určenie konkrétnej výšky výživného, resp. jej zmeny, je preto vždy výsledkom posúdenia
individuálnych skutkových okolností každej posudzovanej veci (vychádzajúce z odôvodnených potrieb

detí, zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov a životnej úrovne oboch rodičov,
prípadne z existencie podstatnej zmeny pomerov v zmysle § 78 ods.1 Zákona o rodine) vo vzájomných
súvislostiach, práve vďaka čomu môže súd prijať celkom jedinečné a konkrétne závery ,,šité na
mieru“ pre ten-ktorý prípad (viď napr. právne závery uznesenia NS SR zo dňa 24.10.2023, sp. zn. 4
CdoR/11/2023, uznesenia NS SR zo dňa 25.07.2018, sp.zn. 4 Cdo/196/2017).

29. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.
b/, c/ C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci posúdiť a ustáliť otázky na ktoré
odvolací súd poukázal v ods. 23 - 28 tohto rozhodnutia , po doplnení dokazovania potrebného na

zistenie skutočného stavu veci (§ 35 C.m.p.) opätovne o návrhu povinného na zníženie výživného
rozhodne a odôvodní rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. je v ňom
povinný uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými
úvahami sa riadil pri posudzovaní návrhu povinného, riadne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty účastníkov konania týkajúce sa zákonných podmienok posudzovaných

vo vzťahu k zníženiu vyživovacej povinnosti povinného, t.j. existencie podstatnej zmeny pomerov pri
dôslednom porovnaní s pomermi existujúcimi v čase posledného rozhodnutia súdu, majetkových,
finančných , osobných pomerov na strane oboch rodičov, ako aj ich schopností a možností, a aj
ustáleného rozsahu odôvodnených potrieb plnoletého dieťaťa a ich výšky pri zohľadnení prípadnýchďalších podstatných zmien, ku ktorým došlo v priebehu odvolacieho konania (začatie vysokoškolského
štúdia oprávnenou), v rozhodnutí uvedie, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie,
ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich právne a skutkovo vyhodnotil a dôvod

prípadného nevykonania účastníkmi navrhnutého dokazovania.

30. Súd prvej inštancie je právnym názorom odvolacieho súdu viazaný (§ 391 ods.2 C.s.p.).

31. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods.3 C.s.p.).

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).