Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 17, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/63/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119206405
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:3119206405.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie

Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci
žalobcu SPP - distribúcia, a.s. so sídlom Plátennícka 19013/2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 910 739 proti
žalovanému A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, obch. meno: Ing. Jozef Vychovalý - STAVEX, bytom Šafárikova
2741/12, 911 08 Trenčín, IČO 11 747 412, právne zast. JUDr. Imrich Hurinský, Latorická ulica č. 5, 821
07 Bratislava o zaplatenie 8.109,67 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín č.k. 36Cb/96/2019-435 zo dňa 3. mája 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/96/2019-435 zo dňa 3. mája 2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím prvou výrokovou vetou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 8.109,67 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 25.10.2017 do zaplatenia a druhou výrokovou
vetou priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca si v konaní uplatnil náhradu škody, ktorá mu bola
spôsobená neoprávneným odberom zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike

(ďalej aj ZoE), t.j. odberom plynu meraným určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, a to v období od 05.12.2016 do 13.09.2017, pričom poukázal na ust.
§ 82 ods. 2 ZoE. Žalobca uviedol, že žalovaný je ako podnikateľ odberateľom na odbernom mieste
POD SKSPPDIS010410001800, Trenčianska 2238/48, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, na ktorom
sa nachádzajú administratívne priestory vo vlastníctve žalovaného. V období , za ktoré si žalobca
uplatnil náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom, t.j. 05.12.2016-13.09.2017, bol žalovaný
odberateľom plynu v zmysle legálnej definície (§ 3 ZoE). Pri kontrole vykonanej dňa 13.09.2017,

približne o 11.00 hod., bolo zamestnancom žalobcu zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii s meradlom, konkrétne odstránenie plomby počítadla plynomera, nachádzajúceho sa v
predmetnom odbernom mieste žalovaného. Poškodenie bolo zdokumentované fotografiami. Meradlo
bolo následne 18.09.2017 demontované, o čom je vyhotovený zápis a montážny list. Bola vyhotovená
taktiež fotodokumentácia meradla, z ktorej je zrejmé porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii (odstránená plomba). Žalobca uviedol, že to, že sa daná zabezpečovacia značka/plomba na
predmetnom meradle nenachádza, je zistené a potvrdené taktiež znaleckým posudkom č. 649/PL-2017

zo dňa 23.09.2017, ktorý v konaní predložil ako súkromný znalecký posudok. Pokiaľ dochádzalo k
odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ide
o neoprávnený odber. A odberom plynu takýmto meradlom vznikla žalobcovi škoda, ktorá spočíva v
hodnote neoprávneného odberu zemného plynu a nákladoch, ktoré musel žalobca vynaložiť v súvislostisneoprávnenýmodberomplynu,aktorébymuvprípade,žebykneoprávnenémuodberuplynunedošlo,
nevznikli. K okamihu vzniku škody odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo 51/2017.
Vzhľadom k tomu, že meradlo demontované na odbernom mieste žalovaného nemalo platné overenie

(platnosť úradného overenia zanikla v dôsledku porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii
tak, ako stanovuje Zákon o metrológii), nemohli byť údaje takéhoto meradla použité k určeniu množstva
neoprávnene odobratého plynu a na výpočet skutočnej škody (stav na meradle mohol byť ovplyvnený
zásahomdopočítadla,ktorýporušenieplombyumožňovalo).Toznamená,žežalobcanemoholskutočne
vzniknutú škodu vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. K určeniu výšky škody

odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo 32/2018, sp. zn. 2Obdo 32/2018, 3Obdo
49/2018.

3. Žalobca uviedol, že za tejto situácie je potrebné, podľa § 82 ods. 2 ZoE, vyčísliť škodu na základe
vyhl. č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynu. Podľa § 1 ods. 6 vyhl. č. 449/2012 Z.z., pri určení množstva neoprávnene odobratého plynu je

rozhodujúci počet a typ plynových spotrebičov zistených v mieste neoprávneného odberu. Podľa § 1
ods. 9 vyhl. č. 449/2012 Z.z., ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne
zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu
sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný

fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však
viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu. Odpočet plynu bol na odbernom mieste
vykonaný 04.12.2016, pričom stav plynomera k tomuto dňu bol 15 224 m3. Nárok na náhradu škody
vo výške určenej na základe ustanovení vyhl. č. 449/2012 Z.z., si žalobca uplatnil voči žalovanému
vyúčtovaním č. 9000268909 zo dňa 09.10.2017, splatným 24.10.2017, v sume 11.977,46 Eur. Žalobca

si žalobou uplatnil len časť tohto nároku vo výške 8.144,67 Eur, pričom uviedol, že svojim rozhodnutím
sám moderoval výšku jeho legitímneho nároku na náhradu škody voči žalovanému.

4. Okresný súd uviedol, že žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukazoval na nezrovnalosť v samotnom
žalobnom návrhu a síce v tom, že v čl. I sa malo jednať o údajný neoprávnený odber od 5.12. 2016

do 13.09. 2017. V čl. II ( posledný odsek) je ale uvedené, že „...pri kontrole vykonanej dňa 13.09.2017
približne o 11,00...“, je tu teda oprávnená pochybnosť o pravdivosti údajov, lebo u žalovaného sa nikto
od žalobcu neohlásil, a nie je preukázané, že v tom čase tam už plomba nebola. Žalovaný uviedol,
že počas trvania zmluvného vzťahu so žalobcom si všetky povinnosti riadne plnil, platby prebiehali
riadne a včas v súlade s dohodnutými podmienkami. Žalovaný namietol, že ani nevedel, kedy sa kvázi

kontrola zrealizovala, dozvedel sa o nej až v momente, keď jemu neznámy človek oznámil, že údajne je
poškodená plomba na plynomeri. Pritom samotný plynomer je umiestnený na verejnom priestranstve,
kde má prístup ktokoľvek. Listom zo dňa 09.10.2017 žalobca oznámil žalovanému, že neoprávnene
odoberal plyn, za čo mu vyúčtoval celkovú sumu 11.977,64 Eur s tým, že ak túto uhradí do 24.10.2017,
poskytne mu zľavu 20 %, teda uplatní si len čiastku 9.581,97 Eur. Žalovaný uviedol, že podal na OR

PZ Nové Mesto nad Váhom trestné oznámenie na neznámeho páchateľa z dôvodov v ňom uvedených.
Žalovaný namietol znalecký posudok, nakoľko posudok je vypracovaný znalcom z odboru kriminalistika,
odvetvie mechanoskopia; posudok nerieši správnosť merania, resp. porušenia tých častí plynomeru,
ktoré priamo merajú pretečené množstvo plynu cez meracie zariadenie; v znaleckom posudku nie je
ani uvedené, aké identifikačné znaky sporná plomba mala, teda číslo, druh (plastická, kovová, otlačok

kliešti a pod.); všeobecný list, ktorý je ako príloha z metrológie priložený v žalobe, nemožno uznať ako
riadny dôkaz, nakoľko takýto posudok by sa mal dotýkať konkrétneho presne určeného a označeného
plynomeru; žalovaného nikto neinformoval o tom, aké sú jeho povinnosti pri starostlivosti o zariadenie
žalobcu ktorým plynomer je. Žalovaný poukázal na to, že na základe uznesenia PZ bolo vo veci konané
správnekonanieavsprávnomkonaní,očombolspísanýprotokolsoSlovenskouobchodnouinšpekciou,

sa nič nepreukázalo, čo by bolo na ťarchu žalovaného.

5. Pokiaľ sa jedná o uplatňovanú výšku škody, okresný súd uviedol, že túto žalovaný namietol v
celom rozsahu, nakoľko nie je nikde zohľadnená skutočnosť, že by bol jednak reálne dodaný plyn na
miesto odberu a spotreby; spochybňoval tiež znalecký posudok, chýbajúci posudok z metrológie, kde

by sa mal presne plynomer identifikovať, konštatovať jeho poruchu, zaseknutie, nečitateľnosť, alebo
či vyhovuje bezporuchovej prevádzke; porušenie overovacej značky ešte nepreukazuje, že došlo k
pretáčaniu alebo manipulovaniu s hodnotami nameranými určeným meradlom, preto toto porušenie
overovacej značky ani nepreukazuje, že žalobcovi vznikla škoda. Žalobca mal za to, že z uvedenéhovyplýva, že je možné vyčísliť reálnu spotrebu plynu na odbernom mieste na základe hodnôt nameraných
kontrolovaným meradlom, preto nie je možné použiť spôsob výpočtu tak, ako uviedol žalobca. Uviedol,
že poškodená plomba neznamená automaticky neoprávnený odber. Samotné poškodenie overovacej

značky na počítadle ešte nepreukazuje, že žalobcovi vznikla škoda. Podľa ustanovenia § 59 ods. 2
zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, žalobca je povinný preukázať, či mu skutočná škoda naozaj
vznikla, žalobca však vznik škody nijakým spôsobom nepreukázal. Samotný protokol o výsledku skúšky
meradla v tomto prípade neuvádza, že plynomer nevyhovuje požiadavkám platných predpisov, teda
údaje počítadla sú správne, preto ich žalovaný považoval za objektívne a spoľahlivé, a pri vyčíslení

spotreby je nutné vychádzať z údajov nameraných týmto meradlom.

6. Žalovaný označil časový údaj, kedy malo dochádzať k neoprávnenému odberu plynu, t.j. od
05.12.2016 do 13.09.2017 za nesprávny. Uviedol, že v priebehu roka 2016 došlo viackrát k odčítaniu
skutočne nameraných údajov na meradle a na príslušnom odbernom mieste zamestnancami žalobcu.
Na základe uvedeného nie je možné, aby k uvedenému neoprávnenému odberu dochádzalo v období

05.12.2016 do 13.9.2017, nakoľko dňa 31.12.2016 došlo k odpočítaniu skutočne nameraných údajov
na predmetnom meradle, pričom počas týchto odpočítaní neboli zistené žiadne poškodenia plynomeru,
ani porušenie overovacej značky na počítadle, a preto nie je možné, aby v celom uvedenom období
dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu, a aby bola vyčíslená škoda aj za toto obdobie.

7. Žalovaný poukázal na zákonnú úpravu zodpovednosti za škodu, ktorá podľa ustanovenia § 420 OZ
predpokladá pre vznik zodpovednosti za škodu porušenie právnej povinnosti, existenciu škody, príčinnú
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinené konanie. Z iných predpokladov
nemôževychádzaťanizákonč.656/2004Z.z.,ktorýlenvprípadenemožnostivyčísleniaškodyodkazuje
na vyhlášku. 251/2012 Z.z Keďže je daná objektívna zodpovednosť za škodu vzniknutú neoprávneným

odberom plynu, nie je potrebné preukazovať, či k poškodeniu došlo zavinením žalovaného, avšak
je potrebné preukázať, že žalovaný týmto konaním spôsobil žalobcovi škodu a medzi jej konaním a
vzniknutou škodou musí byt' daná príčinná súvislosť. Žalobcom vyčíslená suma nemôže byt' škodou,
hoci ju takto žalobca definuje, keďže v skutočnosti znamená, vzhľadom na jej výšku sankciu, a nie
reparáciu škody.

8. Žalovaný mal za to, že žalobcom aplikovaná vyhláška č. 251/2012 je v zrejmom rozpore s článkom 4
ods.1 a článkom 11 ods.1 Listiny základných práv a slobôd, článkom 123 Ústavy SR, ako aj ustanovením
§ 59 ods.3 Zákona č. 656/2004 Z.z., treba preto aplikovať ustanovenia Občianskeho zák. o škode,
keďže zákon č. 656/2004 Z.z. neobsahuje definíciu škody, teda žalobca nepreukázal ani vznik škody,

ani porušenie povinnosti zo strany žalovanej. Je zrejmé, že žalobný návrh je v rozpore so všeobecnými
ustanoveniami o náhrade škody a náhrada škody sa uplatňuje len v prípade, ak škoda vznikla. Žalobca
nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, aká škoda navrhovateľovi vznikla porušením
plomby meracieho zariadenia, či takéto meracie zariadenie bolo v určitom období nefunkčné, alebo jeho
funkčnosť bola obmedzená. Tieto skutočnosti nevyplynuli ani z predloženého znaleckého posudku, z

ktorého nie je zrejmé, či plomba bola dočasne odstránená, prípadne či aj bez jej úplného odstránenia bol
na meradle vykonaný zásah do tohto zariadenia, ktorý by spôsobil jeho nefunkčnosť, alebo nesprávnu
funkčnosť.

9. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaného, tento poukazoval na to, že žalobca neuviedol všetky

skutočnosti a fakty pravdivo. Žiadal žalobcu, aby predložil súdu zmluvu o odbere plynu a ostatné
náležitostisozmluvousúvisiace.Žalobcajepovinnýpredložiťzmluvuoodbere,pokiaľsichceuplatňovať
nároky z nej plynúce, resp. práva náhrady škody pri jej porušení. Žalovaný poukazoval na skutočnosť,
že odo dňa 01.12.2016 nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobcom, nakoľko zmluvu o odbere
plynu s ním zrušil ku dňu 30.11.2016. Žalovaný uzavrel zmluvu o združenej dodávke plynu s obchodnou

spoločnosťou RWE Gas Slovensko, ktorá je právnym predchodcom obchodnej spoločnosti Innogy.
Zmluva bola uzavretá dňa 30.9. 2016 a jej účinky nastúpili 01.12.2016. Žalovaný poukazoval na tú
skutočnosť, že od 01.12.2016 je obchodným partnerom INNOGY (právny nástupca REW Gas Slovensko
s.r.o.). Riadi sa teda jeho obchodnými podmienkami. V tejto situácii poukazoval na rozhodnutie ÚRSO
sp. zn. 0087/*2013/P-OP zo dňa 22.11.2013. Poukazoval preto najmä na článok VIII ods. 2, ktorého

riešenie kvázi škody je riešené úplne odlišne od „výpočtu" škody žalobcom. Tu sa rešpektuje a akceptuje
umiestnenie meradla na verejnom priestranstve.10. Okresný súd rozsudkom č.k. 36Cb/96/2019-290 zo dňa 25.02.2020 žalobu v celom rozsahu zamietol
primárne z dôvodu, že v spore nebolo preukázané, že by v dôsledku neoprávneného odberu zemného
plynu žalovaným v spornom období na predmetnom odbernom mieste došlo k zmenšeniu majetku

žalobcu o hodnotu neoprávnene odobratého plynu, a teda nebolo preukázané, že by žalobcovi ako
prevádzkovateľovi distribučnej siete, v zmysle § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení
neskorších predpisov, skutočne vznikla škoda.

11. Okresný súd uviedol, že samotný neoprávnený zásah do zabezpečenia proti neoprávnenej

manipulácii (chýbajúca plomba) ešte nemusí automaticky znamenať, že predmetné meradlo bolo
nefunkčné a jeho meranie je bez ďalšieho irelevantné. Naopak, údaje o spotrebe zemného plynu,
uvedené v žalovaným predložených vyúčtovacích faktúrach zo zmluvného vzťahu medzi ním a
Slovenským plynárenským priemyslom, a.s., preukazujú funkčnosť predmetného meradla a správnosť
ním zaznamenávaných údajov o spotrebe, keďže medzi spotrebou v spornom období a jemu
predchádzajúcimi vyúčtovacími obdobiami sa neprejavili výrazné rozdiely. V spore nebol preukázaný

vznik škody v sume 11.774,87 Eur tiež z toho dôvodu, že vo vyčíslenej výške škody 11.774,87 Eur
neboli zohľadnené (odpočítané) platby, ktoré uhrádzal žalovaný ako odberateľ za odobratý zemný plyn
v spornom období v rámci jeho zmluvného vzťahu s RWE Gas Slovensko, s.r.o.. Vzhľadom k tomu, že v
spore nebol preukázaný vznik škody titulom neoprávnene odobratého zemného plynu (bez nákladov na
zisťovanie), nebolo tiež preukázané, že by k vzniku takejto škody došlo v príčinnej súvislosti s porušením

zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii.

12. Okresný súd k výške uplatnenej škody uviedol, že zo skutkových tvrdení žalobcu a z Výpočtu
škody je zrejmé, že škoda v sume 11.774,87 Eur bola vyčíslená náhradným (fiktívnym) spôsobom
určenia výšky škody v zmysle vyhl. č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody

spôsobenej neoprávneným odberom plynu, v znení neskorších predpisov. Okresný súd poukázal
na uznesenie ústavného súdu č. k. IV. ÚS 137/2018 zo 14. februára 2018, vy zmysle ktorého
uplatnenie občianskoprávneho inštitútu náhrady škody je založené na náhrade skutočnej škody,
keďže náhrada škody plní kompenzačnú, a nie sankčnú funkciu. Uviedol, že ak by sa nahrádzala
fiktívna škoda vypočítaná podľa vzorca bez ohľadu na skutkové okolnosti, došlo by k vychýleniu

zo spravodlivej rovnováhy medzi legitímnym záujmom PDS na náhrade skutočnej škody a ochrane
distribučnej siete a zásahom do majetkových práv neoprávneného odberateľa, ktorý by sa tak stal
už zásahom neprimeraným. Pri posudzovaní tejto spravodlivej rovnováhy je nutné vychádzať z toho,
že občianskoprávny inštitút náhrady škody plní funkciu kompenzačnú a preventívnu a výška škody
nemôže byť akousi nadkompenzáciou poškodeného, či dokonca sankciou neoprávneného odberateľa

za neoprávnený odber (podobne nález Ústavného súdu Českej republiky č. k. I. ÚS 668/15 z 11. augusta
2015 a č. k. Pl. ÚS 29/13 z 1. apríla 2014). V rámci občianskoprávnej zodpovednosti je nutné hradiť
skutočnú škodu, teda ujmu na majetku poškodeného, a túto preto treba zisťovať. (nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky č.k. III.ÚS 114/2020-81 zo dňa 09.03.2021).

13. Okresný súd uviedol, že na základe odvolania žalobcu (čo do výšky 8.109,67 Eur) odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bola žaloba zamietnutá uznesením č.k.
8Cob/63/2022-343 zo dňa 27.04.2023, zrušil v napadnutej časti o zaplatenie 8.109,67 Eur s 9 % ročným
úrokom z omeškania od 25.10.2017 do zaplatenia a vo výroku II. o trovách konania a vec v rozsahu
zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zamietnutie žaloby v rozsahu

35 Eur za znalecký posudok nadobudlo právoplatnosť, keďže voči nemu nebolo podané odvolanie.

14. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, poukázal na to, že došlo k zosúladeniu rozhodovacej
činnosti súdov pri posúdení spornej otázky predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu vzniknutú
žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete v dôsledku neoprávneného odberu plynu meraného

meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii a tiež spôsobu výpočtu takto
vzniknutej škody. Poukázal najmä na rozhodnutia najvyššieho súdu zo dňa 22. marca 2018, č. k.
3Obdo/51/2017 (ZSP 44/2018) a sp. zn. 5Obdo/32/2018 zo dňa 29.11.2018, zverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov SR vo veciach obchodnoprávnych
pod č. 45/2019. Odvolací súd uviedol, že v rozhodnutí zo dňa 30. novembra 2022 sp. zn.

2Obdo/71/2021 týkajúceho sa problematiky určovania výšky škody za neoprávnený odber plynu
Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôraznil, že nakoľko otázka aplikácie vyhlášky pri určovaní výšky
škody za neoprávnený odber plynu bola už v rozhodovacej praxe dovolacieho súdu zodpovedaná vo
viacerých jeho rozhodnutiach (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.06.2019sp. zn. 3Obdo/49/2018, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.09.2019 sp.
zn. 3Obdo/49/2019, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.05.2020 sp. zn.
5Obdo/76/2019), s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.03.2017

sp. zn. 3Cdo/6/2017 a na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.10.2020 č. k. I.
ÚS 115/2020 publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod
č. 33/2020, ide o ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej nemá dôvod sa odchýliť.
Uviedol tiež, že z opatrnosti považoval za potrebné vyjadriť sa k nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 09.03.2021 č. k. III. ÚS 114/2020-81, pričom z jeho vyjadrenia vyplynulo že predmetný

nález ústavného súdu sa týka právneho vzťahu medzi odberateľom plynu, ktorým je spotrebiteľ podľa
Občianskeho zákonníka a PDS, a z tohto dôvodu nie je plne aplikovateľný v sporoch, v ktorých
odberateľom plynu dopúšťajúcim sa neoprávneného odberu plynu nie je spotrebiteľ, ale podnikateľ
- osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia. Odvolací súd dospel k záveru, že
rozhodnutie okresného súdu bolo v rozpore s ustálenou judikatúrou, preto ho zrušil a vrátil na nové
konanie.

15. Okresný súd v intenciách uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/63/2022-343 opätovne
posúdil nárok žalobcu na náhradu škody a tentokrát žalobe v rozsahu celého nároku, ktorý ostal
predmetom sporu ( vo výške 8.109,67 Eur, keďže voči zamietnutiu 35 Eur za znalecký posudok žalobca
odvolanie nepodal).

16. Okresný súd mal v intenciách bodu 13 odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k.
8Cob/63/2022-343 zo dňa 27.04.2023, v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným
v bodoch 19 a 20 uznesenia sp. zn. 3Obdo/51/2017 zo dňa 22.03.2018 a v bodoch 29 a 30 uznesenia
sp. zn. 5Obdo/32/2018 zo dňa 29.11.2018 za to, že „podľa uvedeného zákonného ustanovenia je

odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie
samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna
a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným
zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom

období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t. j.
dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona o energetike
povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu, vrátane ušlého zisku“. Uvedené znamená, že
za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák.
č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov prvoinštančný súd považoval neoprávnený

odber plynu žalovaným na predmetnom odbernom mieste v období od 05.12.2016 do 13.09.2017,
ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii(chýbalaoverovaciaznačka).Rozhodujúceboloporušeniezabezpečeniaprotineoprávnenej
manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne,
či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu,

ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, bola skutočnosť, že
žalovaný ako odberateľ plynu v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným
zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu
bola potom príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom č. 251/2012
Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov a vznikom škody. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že

zodpovednosť žalovaného ako odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm.
d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov je objektívna a je v tomto prípade
daná, nakoľko žalovaný v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným
zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, pričom rozhodujúcou je skutočnosť neoprávneného
odberu plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti

neoprávnenejmanipulácii.Ikeďvkonanínebolopreukázané,žebyzabezpečeniepredmetnéhomeradla
proti neoprávnenej manipulácii (odstránenie chýbajúcej overovacej značky výrobcu) vykonal žalovaný,
s ohľadom na objektívnu zodpovednosť nesie v tomto prípade zodpovednosť za škodu žalovaný, a to
bez ohľadu na to, kto odstránil chýbajúcu plombu.

17. Okresný súd citoval uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/32/2018 z 29.11.2018, v zmysle
ktorého „Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná,
t. j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady),
hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí vsúvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému
odberu plynu nedošlo. Nejde teda výlučne o hodnotu odobratého plynu, ako nesprávne uzavreli súdy
nižšej inštancie, navyše, hodnota takto odobratého plynu nemôže zodpovedať pôvodnej zmluvnej cene

s poskytovateľom prístupu k distribučnej sieti, ktorý však v relevantnom období nemohol plyn podľa
zmluvy žalovanému dodávať. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže
dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za
skutočnú škodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným

odberomplynuvynaložiťaktorébymuinaknevznikli.Preprípad,kedyskutočnúškoduniejemožnéurčiť
inými relevantnými prostriedkami, zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným
predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Pre
určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených
odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel
poznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu. V zmysle ust. § 19 zákona č. 142/2000

Z.z. o metrológii je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak
sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s
platným overením. Podľa tohto ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť
údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia značka). Objektívnym
a spoľahlivým podkladom, na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované

množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t. j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o
spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký
odber za obdobie zisťované. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu
v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku
skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie

proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za
použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych
spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú
spotrebu.“

18. Na základe uvedeného mal okresný súd zato, že s ohľadom na preukázaný neoprávnený odber
zemného plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
v tomto prípade žalobcovi škoda vznikla samotným odberom plynu. Pre vznik škody teda nebolo
rozhodujúce, či došlo k pretáčaniu alebo manipulovaniu s hodnotami nameranými meradlom. Údaje z
predmetného meradla však neboli objektívnym a spoľahlivým predpokladom pre vyčíslenie skutočne

vzniknutej škody, nakoľko v zmysle ust. § 19 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii v znení neskorších
predpisov je možné určené meradlá používať na daný účel len ak majú platné overenie, ak sa toto
vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným
overením. Podľa označeného zákonného ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu teda
nebolo možné použiť údaj z predmetného meradla, na ktorom bola porušená plomba. Objektívnym a

spoľahlivým podkladom v zmysle § 82 ods. 3 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších
predpisov, t.j. podkladom na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom (žalovaným)
spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t. j. výšku skutočnej škody), nemohol byť ani
údaj o spotrebe na predmetnom odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená
automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované. Vzhľadom k tomu, že skutočne odobraté množstvo

plynu v rozhodnom období na predmetnom odbernom mieste nebolo možné určiť ani inými relevantnými
prostriedkamispôsobom,ktorýneodporujezákonu,atedanebolomožnéspoľahlivourčiťvýškuskutočne
spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, súd pri vyčíslení výšky škody vychádzal zo spôsobu ustanoveného vyhláškou
č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom

plynu, v znení neskorších predpisov pričom zároveň zohľadnil existenciu konkrétnych spotrebičov
nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu.

19. Vo vzťahu ku námietkam žalovaného okresný súd uviedol, že priestory v označenom objekte, do
ktorého bol neoprávnene dodávaný zemný plyn, využíval žalovaný pri svojej podnikateľskej činnosti,

pričom mu slúžili ako administratívne priestory. Z uvedeného dôvodu žalobca, v zmysle § 1 ods. 5
písm. e) vyhl. č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu, v znení neskorších predpisov, správne vychádzal pri výpočte žalovanej škody z toho,
že k neoprávnenému odberu zemného plynu dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývaniea ktorý žalovaný využíval pri svojej podnikateľskej činnosti ako administratívne priestory, na základe
čoho považoval za denný počet hodín používania plynového spotrebiča 16 hodín denne. Upozornil,
že účtovanie doby trvania neoprávneného odberu plynu v uvedenom prípade, t.j. ak nemožno zistiť

dobu trvania neoprávneného odberu plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, teda nezávisí od poveternostných podmienok, ani potreby vykurovania.
Vzhľadom k tomu súd posúdil námietku žalovaného, podľa ktorej mu bol neoprávnený odber žalobcom
protiprávne účtovaný i za obdobie, v ktorom sa nekúrilo, t.j. v letných mesiacoch s vysokými teplotami,
ako nedôvodnú, a to aj s ohľadom na to, že žalovaný v konaní presne neurčil, a teda ani nepreukázal,

počet dní, za ktoré by mu neoprávnený odber nemal byť účtovaný z dôvodu vysokých letných teplôt.
Žalobca teda v tomto prípade pri účtovaní obdobia 05.12.2016 - 13.09.2017, t.j. 283 dní, postupoval
v súlade § 1 ods. 9 vyhl. č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu, v znení neskorších predpisov, pričom takýto právny záver súdu,
po zohľadnení neunesenia uvedeného dôkazného bremena žalovaným, nemožno posúdiť ako príliš
formalistický.

20. Okresný súd uviedol, že z emailov od D. E. a B. F. zo dňa 14.09.2017, ako aj z výpovede svedka
G. H., mal za preukázané, že neoprávnený odber bol zistený na mieste samom dňa 13.09.2017,
pričom k demontáži plynomera s poškodeným zabezpečením proti manipulácii došlo dňa 18.09.2017,
čo potvrdzuje zápis č. 1203250971 zo dňa 18.09.2017 a Montážny list meradla č. 1203250971 zo dňa

18.09.2017. V konaní bolo preukázané, že na predmetnom meradle bolo poškodené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii. Skutočnú dobu trvania neoprávneného odberu zemného plynu s meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, však nebolo možné zistiť.
Vzhľadom k tomu, v zmysle § 1 ods. 9 vyhl. č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu, v znení neskorších predpisov, žalobca správne účtoval

neoprávnený odber plynu odo dňa (05.12.2016) nasledujúceho po dni (04.12.2016), ku ktorému bol
ním ako prevádzkovateľom siete na predmetnom mieste vykonaný posledný fyzický odpočet určeného
meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu (13.09.2017), teda nie viac ako 12
mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu (t.j. v žalobou vymedzenom období 05.12.2016 do
13.09.2017).

21. Okresný súd poukázal na to, že v konaní nebol v rozhodnom období 05.12.2016 -
13.09.2017 preukázaný fyzický odpočet spotreby plynu na plynomere. E-mail zo dňa 10.11.2023 od
Východoslovenskej energetiky, a.s. (Slávka Bálintová), ani listy Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 19.11.2019
a 14.11.2023 neobsahujú žiadny konkrétny údaj (dátum) o vykonaní fyzického odpočtu spotreby

zo strany žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete na predmetnom plynomere v období od
05.12.2016do13.09.2017.PodľalistuSlovenskejpošty,a.s.zodňa14.11.2023nažalovanomodbernom
mieste eviduje prvý odpočet vykonaný až v roku 2018 a posledný odpočet plynu 19.12.2019. Predložené
vyúčtovacie faktúry tiež neobsahujú údaj o vykonaní fyzických odpočtov spotreby zemného plynu
(obsahujú vyúčtovacie obdobia, z ktorých však nie je zrejmé, či a kedy bol vykonaný fyzický odpočet

spotreby plynu), a preto nie sú dôkazmi, ktoré by preukazovali, že na predmetnom meradle mieste bol v
období od 05.12.2016 do 13.09.2017 vykonaný prevádzkovateľom distribučnej siete, príp. dodávateľom
plynu (i keď podľa emailu zo dňa 10.11.2023 odpočty meradiel zabezpečuje prevádzkovateľ distribučnej
siete) fyzický odpočet spotreby zemného plynu. Podľa skutkových tvrdení žalovaného malo dôjsť k
fyzickému vykonaniu odpočtu spotreby plynu na predmetnom meradle v dňoch 30.11.2016, 31.12.2016

a 03.07.2017. Uvedené termíny však v konaní neboli preukázané žiadnymi dôkazmi. Okresný súd
zdôraznil, že predložené vyúčtovacie faktúry neobsahujú informácie o tom, kedy boli na meradle
vykonané fyzické odpočty stavu spotreby plynu. Vzhľadom k tomu, že odpočty spotreby zemného
plynu na meradlách mal v rozhodnom období vykonávať žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej
siete, príp. na základe zmluvy Slovenská pošta, a.s., a nie dodávateľ zemného plynu, súd v konaní

nevykonal dokazovanie vyžiadaním informácie od innogy Slovensko s.r.o. o tom, či k 31.12.2016
vykonali fyzický odpočet zemného plynu na odbernom mieste žalovaného. Podotkol pritom, že žalovaný
s vykonaním uvedeného dokazovania nesúhlasil, nakoľko aj v písomnom vyjadrení innogy Slovensko
s.r.o. je uvedené, že odpočty meradiel zabezpečuje prevádzkovateľ distribučnej siete, t.j. žalobca. Je
pritom potrebné tiež mať na zreteli, že žalobca v priebehu celého konania trval na tom, že v období

05.12.2016 - 13.09.2017 nevykonal fyzický odpočet spotreby zemného plynu na meradle na odbernom
mieste žalovaného.22. Okresný súd uviedol, že zo Zápisu a Montážneho listu meradla č. 1203250971 zo dňa 18.09.2017
je zrejmé, že v priestoroch žalovaného, do ktorých mu bol neoprávnene dodávaný zemný plyn, boli
nainštalované plynové spotrebiče: 1 ks prietokový ohrievač Protherm PTP s hodinovým príkonom 2,8

m3/hod.; 1 ks plynové vykurovanie Preminox Plúvia s hodinovým príkonom 2,86 m3/hod. a 2 ks plynové
vykurovanie gamat Lampart s hodinovým príkonom každého z nich 0,43 m3/hod. (spolu 0,86 m3/hod).
Námietku žalovaného, ktorý tvrdil, že 1 ks plynového vykurovania gamat Lampart, i keď bol umiestnený,
nebol zapojený, súd považoval za nedôvodnú, nakoľko samotný žalovaný podpísal označený Zápis i
Montážny list meradla, čím potvrdil správnosť údajov v nich uvedených. Okrem toho, svedok G. H. na

pojednávaní dňa 26.01.2022 tiež potvrdil, že na mieste samom vykonal kontrolu plynových spotrebičov
a ich fotodokumentáciu o tom, aké sú nainštalované. Pri kontrole spotrebičov tieto boli aktívne. Súd
poukázal v tejto súvislosti na to, že podľa § 1 ods. 6 vyhl. č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob
výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, v znení neskorších predpisov, pri určení
množstva neoprávnene odobratého plynu je rozhodujúci počet a typ plynových spotrebičov zistených
v mieste neoprávneného odberu, teda nie ich prevádzka v čase kontroly. Okresný súd sa nestotožnil

so žalovaným v tom, že by žalobca mal v tomto prípade povinnosť určiť cenu neoprávnene odobratého
množstva plynu pomocou typového diagramu dodávky v zmysle § 82 ods. 4 zák. č. 251/2012 Z.z.
o energetike v znení neskorších predpisov, nakoľko nešlo o neoprávnený odber plynu odberateľa v
domácnosti. Pokiaľ žalovaný v konaní poukazoval na preplatky, ktoré mu mali vzniknúť pri úhrade
ceny za dodaný plyn voči dodávateľovi zemného plynu, okresný súd ich vo vzťahu k výške škody a

zodpovednosti žalovaného za škodu voči žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete posúdil ako
bezpredmetné, nakoľko boli uhradené v rámci zmluvného vzťahu medzi žalovaným a jeho dodávateľom
zemného plynu, ktorý je odlišný (samostatný) od zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú
neoprávneným odberom zemného plynu podľa § 82 ods. 2 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike
v znení neskorších predpisov voči žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete. V žalovanom,

zodpovednostnom právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným súd tiež neprihliadal na zmluvné
podmienky dohodnuté (aj vo vzťahu k náhrade škody) medzi žalovaným ako odberateľom zemného
plynu a jeho dodávateľmi zemného plynu (najmä innogy Slovensko s.r.o.), nakoľko tieto nie sú pre
žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete vo vzťahu k žalovanej náhrade škody právne záväzné.

23. Okresný súd konštatoval, že v konaní neboli preukázané také okolnosti, ktoré by vylučovali
zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu. Poukázal na uznesenie z 27. októbra 2009, sp. zn.
1Cdo/107/2008, v ktorom najvyšší súd uviedol, že pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť
odberateľa plynu. V takom prípade odberateľ plynu zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom,

na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol
spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané
len na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa plynu, alebo s
jeho vedomím toto zabezpečenie meradla porušili. Rovnaký záver vyslovil najvyšší súd aj v rozsudku
sp. zn. 4Cdo/102/2010 z 29. novembra 2011 a uznesení sp. zn. 5Obdo/32/2018 z 29.11.2018. V

spore nebola preukázaná súvislosť medzi poškodením plynovodu, ku ktorému došlo dňa 12.09.2017
a poškodením zabezpečenia predmetného meradla proti neoprávnenej manipulácii, a ani to, že by
k poškodeniu zabezpečenia predmetného meradla proti neoprávnenej manipulácii došlo v dôsledku
obnovy distribúcie plynu, príp. aj pracovníkmi žalobcu. Taktiež nebola preukázaná povinnosť žalobcu
vykonať fyzický odpočet spotreby plynu na predmetnom meradle ku dňu 31.12.2016, nakoľko povinnosť

vykonať fyzický odpočet k 31.12. príslušného kalendárneho roka ustanovilo uznesenie § 76 ods. 2 zák. č.
251/2012 Z.z. o energetike až od 01.01.2019. V súvislosti s hodnotou Qmax 6 m3/h, ktorá je uvedená na
predmetnom meradle, mal súd zato, že táto hodnota nie je maximálnym množstvom plynu, ktoré môže
pretiecť plynomerom počas jednej hodiny, ale hranicou meracieho rozsahu, t.j. vyjadruje hranicu prietoku
plynu, pri ktorej sú ešte garantované správne metrologické vlastnosti daného meradla. Pri vyššom

množstve pretečeného plynu, ako je množstvo plynu uvedené pri hodnote Qmax, už nie je garantovaná
správnosť merania pretečeného množstva (objemu) zemného plynu. Uvedený záver súdu potvrdzuje
list Elster s.r.o. zo dňa 19.06.2018. V konaní tiež nebola preukázaná povinnosť žalobcu vopred
informovať žalovaného o vykonaní kontroly dňa 13.09.2017. Okrem toho, žalovaný bol informovaný
o zistenom porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na predmetnom meradle, čoho

dôkazom sú Zápis a Montážny list meradla zo dňa 18.09.2017, ktoré žalovaný podpísal a v ktorých nie
sú zaznamenané žiadne jeho námietky voči zisteniam žalobcu na mieste samom v nich uvedených,
teda aj žalovaný ich akceptoval. V konaní nebolo preukázané, že by v predmetnom trestnom konaní,
alebo konaní pred SOI bola žalobcovi priznaná náhrada žalovanej škody, alebo zistený páchateľ, ktorýpoškodilpredmetnémeradlo.Vkonanínebolotiežpreukázané,žebyumiestneniepredmetnéhomeradla
na verejnom priestranstve bránilo žalovanému v kontrole jeho stavu (poškodenie zabezpečenia meradla
proti neoprávnenej manipulácii bolo v tomto prípade viditeľné voľným okom, čo je zrejmé aj z fotografie

na č.l. 220 súdneho spisu) alebo v jeho vlastnom záujme zabezpečiť ochranu určeného meradla pred
neoprávneným zásahom zo strany tretích osôb (uzavretie meradla do skrinky, ktorú môže hocikto otvoriť
univerzálnym kľúčikom alebo aj šrobovákom, zrejme napr. v tomto prípade nepostačovalo). V konaní
tiež nebolo preukázané, že by žalobca porušil právo žalovaného ako odberateľa plynu na poskytnutie
informácií o jednotlivých funkciách inštalovaného meradla a o spôsoboch odčítania meraných hodnôt

umožňujúcich kontrolu vlastnej spotreby plynu pri inštalácii určeného meradla podľa § 70 ods. 1 písm.
m) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov. V súvislosti s tvrdením žalovaného
o tom, že ho nikto neinformoval o jeho právach a povinnostiach o plynomer ako zariadenie žalobcu,
poukázalokresnýsúdnato,ženeznalosťzákona(práva)neospravedlňuje(ignorantiajurisnonexcusat),
čo znamená, že nikto sa nemôže zbaviť zodpovednosti za svoje konanie alebo určitej povinnosti
tvrdením, že nepoznal zákon resp. o svojich povinnostiach nevedel.

24. Okresný súd ďalej konštatoval, že nezistil rozpor žalobou uplatnenej náhrady škody so zásadami
poctivého obchodného styku v zmysle § 265 ObZ, ani s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ.
Uviedol, že náhrada škody spôsobenej neoprávneným odberom je, podľa § 82 ods. 3 zák. č. 251/2012
Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, založená na náhrade skutočne vzniknutej škody,

ak vznikla. A to aj v prípade, keď nie je možné zistiť rozsah odberu plynu a ten sa vypočítava
ako predpokladaný, podľa vykonávacieho predpisu. Dôkazom toho tiež je aj samotná konštrukcia
zodpovednosti za škodu vzniknutú neoprávneným odberom, ktorá v každom prípade náhrady škody
(skutočnejipredpokladanej)vyžaduje,abyškodaoprávnenémusubjektuivznikla.Zuvedenéhovyplýva,
že náhrada škody spôsobenej neoprávneným odberom v zmysle § 82 ods. 3 zák. č. 251/2012 Z.z.

o energetike v znení neskorších predpisov si plní kompenzačnú, a nie sankčnú funkciu, teda nie je
sankciou za neoprávnený odber. V spore nebolo preukázané, že by cieľom žalobou uplatnenej náhrady
škody bolo potrestať žalovaného za neoprávnený odber. Naopak, má odstrániť škodu spôsobenú
žalobcovi ako poškodenému. Uvedené potvrdzuje i to, že žalobca si v tomto prípade v zmysle vyhlášky
č. 449/2012 Z.z. vypočítanú škodu v sume 11.977,46 Eur uplatnil iba v sume 8.144,67 Eur, teda

zníženú cca o cca 32%. Je potrebné prihliadnuť i na preventívnu a výchovnú funkciu náhrady škody,
ktorá spočíva v tom, najmä v prípadoch objektívnej zodpovednosti za škodu, že stimuluje odberateľov
zemného plynu k prijatiu opatrení, ktoré minimalizujú riziko neoprávneného odberu a vzniku škôd z
neho a núti ich k zvýšenej obozretnosti aj pri zabezpečení určených meradiel spotreby plynu pred
neoprávnenými zásahmi tretích osôb, a to s cieľom chrániť distribučnú sieť vo verejnom záujme. S

ohľadom na uvedené mal súd zato, že aj informácia „Neoprávnený odber je drahá záležitosť (pokuta
až niekoľko tisíc)“, uverejnená na webovej stránke žalobcu (ovplyne.info), má odradiť odberateľov od
neoprávneného odberu zemného plynu, ale nevyplýva z nej, že by žalobcom uplatnená náhrada škody
spôsobenej neoprávneným odberom bola sankciou za neoprávnený odber zemného plynu žalovaným.

25. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, v zmysle § 82 ods. 1 písm. d), § 82 ods. 2,3 zák. č. 251/2012
Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov a citovaných ustanovení vyhl. č. 449/2012 Z.z., ktorou
sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, v znení neskorších
predpisov, zaviazal okresný súd žalovaného na zaplatenie náhrady škody v sume 8.109,67 Eur s 9 %
ročným úrokom z omeškania od 25.10.2017 do zaplatenia (§ 369 ods. 2 Obch. zák.), ktorý žalovaný

v konaní nerozporoval. Súd mal zato, že žalovaný je s náhradou súdom priznanej škody v omeškaní,
a to od 25.10.2017 (deň nasledujúci po dni splatnosti Vyúčtovania škody zo dňa 09.10.2017), nakoľko
napriek splatnosti Vyúčtovania škody dňa 24.10.2017, ju žalobcovi doteraz neuhradil.

26. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalovaný, ktorý primárne namietol, že okresný

súd napriek veľmi podrobnému dokazovaniu, a to výsluchmi účastníkov listinnými dôkazmi, po odvolaní
žalobcu zmenil svoj pôvodný rozsudok presne opačne a vo svojej podstate negoval aj listinné dôkazy,
ktoré na svoju obranu predložil žalovaný, a to najmä potvrdenie od VSE, a.s a od Slovenskej pošty.
Poukázal na tvrdenie žalobcu, ktorý uviedol, že nevykonával fyzické odpočty v roku 2016. Podľa
žalovaného je to v podstate jedno, pretože podľa vyjadrenia spoločnosti VSE, a.s. podklady pre

účtovanie poskytoval pre obchodníka žalobca. Tvrdenie o tom, že to nerobil, je nepravdivé. Aj keby robila
odpočty tretia osoba, nič to na veci nemení, nakoľko za jej činnosť zodpovedá žalobca.27. Žalovaný uviedol, že zmluvný vzťah so žalobcom skončil medzi účastníkmi 30.11.2016 a bolo
povinnosťou žalobcu k tomuto dátumu vykonať odpočet, a nie až 04.12.2016. Takýto odpočet sa podľa
žalovaného dá hodnotiť ako nekvalifikovateľný, a teda nepoužiteľný na ďalšie úkony. Poukázal na to, že

v uvedený dátum nebol zistený žiadny problém na meradle, teda bolo kompletné. Podľa žalovaného bol
následne urobený ďalší odpočet ku dňu 31.12.2016. Spotrebu za obdobie od 05.12.2016 dodal pre VSE,
a.s. žalobca, čo je aj potvrdené od obchodníka s plynom. Žalovaným položil otázku ako je možné, že v
tom čase už nezistili poškodené prvky. Podľa žalovaného z uvedeného plynie, že žalobca ak účtuje svoj
nárok musel vedieť, že je poškodené meradlo a mal konať. Pokiaľ nekonal, nemôže to byť na ťarchu

žalovaného.

28. Žalovaný v odvolaní namietol, že žalobca postavil procesný útok na tzv. objektívnej zodpovednosti,
čo po podanom odvolaní musel v rámci zásad súdneho procesu akceptovať aj súd prvej inštancie, a to
bez ohľadu na to aká je skutočná objektívna a materiálna pravda, aký je reálny predpoklad takej spotreby
a ako nezmyselne je postavená legislatíva, ktorú žalobca obchádza. Žalovaný zrekapituloval skutkový

stav v tej časti, že 13.09.2016 vznikla na zriadení žalobcu havária, následkom čoho bolo treba odpojiť aj
odberné miesta vrátane domácností. Poukázal na výpoveď svedka H. vo vzťahu ku ktorej pripomenul,
že viackrát žiadal, aby sa preukázala chýbajúca plomba jej identifikačnými údajmi, ale bezvýsledne.
Poukázal pritom na e-mail založený v spise, z ktorého vyplýva, že na odbernom mieste žalovaného je
poškodený číselník meradla, avšak nikde sa nespomínala chýbajúca alebo poškodená plomba. Uviedol,

že pokiaľ sa stalo, že muselo dôjsť k zastaveniu dodávky plynu musela osoba, ktorá odstávku robila
túto skrinku aj uzavrieť. Žalovaný namietol, že nikto neskúmal okolnosť, či bola skrinka riadne uzavretá
alebo nebola.

29. Žalovaný v odvolaní namietol znalecký posudok predložený v konaní z dôvodu, že tento je

nekorektný, vypracovaný znalcom, ktorý je z odboru mechanoskopie a kriminalistiky. Otázky položené
znalcovi označil za kapciózne. Zdôraznil, že v znaleckom posudku sa žiadna plomba nikde nespomína.

30. Žalovaný poukázal na dôkazy predložené účastníkmi v spore a osobitne zdôraznil, že z odpovede
jeho dodávateľa plynu VSE, a.s. je zrejmé, že žalovaný sa ničím neprevinil a ku dňu 31.12.2016 nemal

žiadne znaky poškodenia. Poukázal na to, že sám žalobca dával podklady dodávateľovi plynu VSE,
a.s. ako obchodníkovi s plynom pre vyúčtovanie odobraného plynu a neuviedol žiaden poznatok o
poškodení meradla. Uviedol, že odpočtári majú povinnosť kontrolovať ochranné prvky, pričom nebolo
nič poškodené. Mal za to, že problém nastal zrejme potom, čo po zdĺhavých nedorozumeniach s SPP a
spôsobe účtovania žalovaný oznámil ukončenie zmluvného vzťahu ku dňu 30.09.2016 a od 01.12.2016

prestúpil k inej spoločnosti ako ich zákazník.

31. Žalovaný poukázal na predchádzajúci spor, ktorý viedol s SPP a.s., pri ktorom sa riešilo zaseknuté
meradlo. Položil otázku, že ak v prípade neregistrujúceho meradla použili typový diagram, prečo tento
nepoužili aj v prípade žalovaného. Zároveň pokiaľ SPP tvrdí, že pri poruche meradla sa berie do úvahy

dlhodobý priemer spotreby a typový diagram, tak je vyvrátený spôsob posúdenia súdmi, že nemožno
brať do úvahy priemernú spotrebu, pokiaľ ju používa samotný žalobca. Žalovaný položil otázku, že ak by
aj bola pravda čo tvrdí žalobca, prečo sa uplatnia tie najtvrdšie sankcie, keď dôvodová správa k zákonu
zdôrazňuje, že je možné použiť typový diagram, ak ide o prvý protiprávny úkon.

32. Žalovaný sa zhodne so svojou argumentáciou v konaní pred súdom prvej inštancie domáhal toho,
aby súd posudzoval skutočne vzniknutú škodu pokiaľ vznikla a tvrdenie, že z hľadiska objektívnej
zodpovednosti žalobca nemusí nič preukazovať označil za nekorektné. Pripomenul, že žalovaný nesmie
zasahovať do plynárenských zariadení a vo vzťahu k tomu, že žalobca má široké právomoci, v prípade
prerušenia dodávky plynu namietal, že súd sa nezaoberal tým, či pri odstávke plynu z titulu havárie boli

značky, plomby, ochranné sklíčko na svojich miestach nepoškodené. Mal za to, že pokiaľ poškodené
boli, tak to mal príslušný technik ihneď hlásiť. Poukázal na to, že v zákone sa vyslovene hovorí o tom, že
povinnosť nahradiť škodu, ak nastane v prípade, ak vznikla. Vznik škody ale nebol nijako preukázaný a
ako plynie aj z výpovede svedka H., plyn prúdil aj pri údajne poškodenej ochrane na číselníku, tak aj pri
údajne chýbajúcej plombe. Žalovaný zároveň platil riadne mesačné zálohy. Vyčíslená suma a spotreba,

ktorá bola aj reklamovaná vykazuje skôr znaky sankcie. Uviedol, že meradlo, ktoré má poškodenú
plombu meria spotrebu, ktorá môže byť riadne účtovaná.33. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že k zásadnému pochybeniu došlo už na úrovni zákonodarcu, ktorý
umožnil také drastické postupy bez toho, aby niečo musel distribútor dokazovať. Kritizoval postup vlády
vo vzťahu k Slovenskej energetickej inšpekcii a namietol obsah vyhlášky č. 449/2012. Poukázal na to,

že v letných mesiacoch 16 hodín denne nepracuje a že celkove je účelom právnej úpravy nie úprava
poctivého obchodného vzťahu, ale ide o skrytú sankciu. Namietol, že v sume 11.977,46 Eur, ktorá bola
uplatnená v konaní, nie je uvedený žiaden výpočet ako sa k tejto sume žalobca dopracoval. Uviedol,
že žalobca prevádzkovateľom distribučnej siete, a teda je na žalobcovi, aby preukázal aká údajná
škoda mu vznikla. Pokiaľ chcel žalobca uhradiť škodu na údajných stratách distribučnej sieti, takáto

skutočnosť nebola v konaní preukázaná. Žalovaný poukázal na to, že je živnostníkom a že nemá žiadnu
zmluvnú povinnosť kontrolovať stav plynomeru, vodomeru alebo elektromeru. Pokiaľ ide o odpočty resp.
vyúčtovania vyjadril názor, že sú zrejme len čisto formálne vybavované.

34. Žalovaný vo vzťahu k postupu žalobcu namietol, že žalobca nepreukázal, že skrinku, ktorá je na
hranici pozemku, kde je umiestnený plynomer, nielen odpojili od dodávky plynu v čase havárie, ktorá

vznikla na jeho potrubí ako primárna príčina, ale túto aj riadne uzavrel. Žalovaný nemal ani vedomosť o
tom, že žalobca robí nejakú operáciu na svojich potrubiach. Poukázal na to, že ak by používal plynové
zariadenia v čase odstávky, celkom iste by to zistil, ale pri teplote 36°C nikto kúriť nebude.

35. Žalovaný zdôraznil, že okresný súd rozhodol presne naopak ako vyhlásil pôvodný rozsudok.

Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne v prípade, ktorý označil za rovnaký, kedy v
odvolacom konaní 8Cob/54/2013 bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený. Poukázal tiež na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/235/2016, ktorý odmietol v podobnej veci dovolanie
žalobcu, ktorý sa výlučne spoliehal na objektívnu zodpovednosť bez ďalšieho dokazovania svojich
nárokov.

36. Žalovaný v odvolaní poukázal na okolnosti vylučujúce zodpovednosť podľa Obchodného zákonníka
a na jednu z podmienok formálnej spravodlivosti, ktorou je aby sa všetky obdobné prípady rozhodovali
rovnako. Uviedol, že táto koncepcia neberie ohľad na obsahovú stránku zákona, teda či je zákon z
obsahového hľadiska spravodlivý alebo nie. Spravodlivosť musí byť pochopená ako výsledok určitého

postupu štátnych orgánov, ktorý zahrňuje vierohodné zistenie skutočností dôležitých pre spravodlivé
rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
okresného súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a aby zaviazal žalobcu na úhradu trov
konania.Žalovanýkodvolaniupriložilvýťažokzdôvodovejsprávy,e-mailzodňa23.02.2024,oznámenie
o vybavení reklamácie SPP a.s. a rozhodnutie Krajského súdu v Trnave 28CoPr/2/2023.

37. Žalovaný doručil Okresnému súdu Trenčín dňa 12.08.2024 podanie označené ako Doplnenie
odvolania proti rozsudku. Namietol v ňom spôsob výpočtu výšky škody uplatnenej žalobcom a priložil
časopis Termoinfo z júla 2024.

38. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods.
1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej

tabuli krajského súdu.

39. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

40. Odvolací súd bol v zmysle ust. § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej

inštancie:

41. Vyúčtovaním škody za odber zemného plynu zo dňa 09.10.2017, splatným 24.10.2017, vyúčtoval
žalobca žalovanému náhradu škody spolu v sume 11.977,46 Eur, a to za obdobie 05.12.2016 -
13.09.2017 hodnotu zemného plynu na odbernom mieste Trenčianska 2238/48, Nové Mesto nad Váhom

v sume 11 774,87 Eur a náklady zisťovania v sume 202,59 Eur.

42. Z Montážneho listu meradla č. 1203250971 zo dňa 18.09.2017 je zrejmá demontáž meradla ku dňu
18.09.2017 na predmetnom odbernom mieste žalovaného so stavom počítadla 16 603 m3. V Zápise z18.09.2017 sú, okrem iného, uvedené zistené skutočnosti na predmetnom odbernom mieste: „Meradlo
prístupné z ulice. Pri výmene prítomný p. C.. Foto spotrebičov bolo umožnené. Poškodený číselník.“

43. Podľa II. časti znaleckého posudku č. 649/PL-2017, vyhotoveného znalcom Ing. Petrom Leškom,
znalcovi bol predložený plynomer s výrobným číslom 6130301-089-06-1, ktorý mal na počítadle údaj
„16603,140“. Vizuálnou prehliadkou plynomeru zistil, že plynomer má odstránenú plombu spolu s časťou
z krytu číselníka a zaisťovacieho plechu krytu číselníka. Kryt číselníka je možné demontovať bez jeho
ďalšieho poškodenia. Podľa Záveru uvedeného znaleckého posudku, v mieste určenom pre osadenie

plombysanenachádzažiadnaplomba.Vzhľadomktomuznalecnemoholvykonaťporovnanieoznačení,
ktoré sa nachádzali na tejto plombe s kontrolnými odtlačkami čeľustí plombovacích klieští.

44. Dňa 30.09.2016, so začiatkom dodávky 01.12.2016, uzavrel žalovaný ako odberateľ s dodávateľom
RWE Gas Slovensko, s.r.o., IČO 44 291 809 Zmluvu o združenej dodávke plynu pre odberateľov
kategórie maloodber - firmy a organizácie pre odberné miesto Trenčianska 2238/48, Nové Mesto nad

Váhom, s predpokladaným ročným odberom plynu 16 000 m3.

45.Vyúčtovacoufaktúrouč.7416899200zodňa14.12.2016vyúčtovaldodávateľSlovenskýplynárenský
priemysel, a.s. žalovanému na predmetnom odbernom mieste za obdobie 01.01.2016 - 30.11.2016
(počiatočný stav meradla 13 927 m3, konečný stav meradla 15 181 m3; spotreba plynu 1 254 m3)

preplatok v sume 151,28 Eur. Vyúčtovacou faktúrou č. 7427219941 zo dňa 08.01.2016 vyúčtoval
dodávateľ Slovenský plynárenský priemysel, a.s. žalovanému na predmetnom odbernom mieste za
obdobie 01.01.2015 - 31.12.2015 (počiatočný stav meradla 12 607 m3, konečný stav meradla 13 927
m3; spotreba plynu 1 320 m3) preplatok v sume 155,10 Eur.

46. Podľa § 76 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, dodávku
plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej siete vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému
odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a pravidelne zabezpečuje jeho overenie.

47. Podľa § 76 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení účinnom od 01.01.2019, prevádzkovateľ

distribučnej siete je povinný vykonať fyzický odpočet stavu počítadla určeného meradla na odbernom
mieste, ktoré nie je vybavené určeným meradlom umožňujúcim diaľkový odpočet minimálne raz za 12
po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov; fyzický odpočet u odberateľa plynu mimo domácnosti je
povinný vykonať každoročne k 31. decembru v priebehu mesiaca december príslušného kalendárneho
roka. Fyzickým odpočtom stavu počítadla určeného meradla na odbernom mieste sa rozumie aj odpočet

na základe stavu počítadla určeného meradla nahláseného odberateľom plynu a odsúhlaseného
prevádzkovateľom distribučnej siete. Odberateľ plynu mimo domácnosti môže každoročne nahlásiť
svojmu dodávateľovi plynu alebo prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočný stav počítadla určeného
meradla k 31. decembru najneskôr do piatich kalendárnych dní od skončenia kalendárneho roka.
Prevádzkovateľ distribučnej siete má právo použiť typové diagramy dodávky, ak nemá k dispozícii

údaje o skutočnom stave počítadla určeného meradla alebo údaje o stave počítadla určeného meradla
nahláseného odberateľom plynu a odsúhlaseného prevádzkovateľom distribučnej siete. Prevádzkovateľ
distribučnej siete je povinný oznámiť dodávateľovi plynu údaje za odberné miesta odberateľov plynu
mimo domácností do 10 kalendárnych dní od skončenia kalendárneho roka.

48. Podľa § 76 ods. 11 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, odberateľ plynu
je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek
zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný.

49. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov,

neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované
prevádzkovateľom siete.

50. Podľa § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, odberateľ,

ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej
siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak
vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk
dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.51. Podľa § 82 ods. 3 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, odberateľ, ak
nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije

sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným
právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

52. Podľa § 15 ods. 7 písm. d) zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii v znení neskorších predpisov, platnosť
overenia určeného meradla zaniká, ak je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená

overovacia značka alebo zabezpečovacia značka.

53. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii v znení neskorších predpisov, určené meradlá
možno používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje.

54. Odvolací súd prevzal do svojho rozhodnutia pomerne podrobne odôvodnenie okresného súdu

z dôvodu, že sa s ním stotožnil, na základe čoho na neho v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného potom uvádza, že tieto nevyhodnotil ako spôsobilé
dosiahnuť žalovaným navrhovanú zmenu rozhodnutia okresného súdu.

55. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietol, že konajúci súd zmenil svoje pôvodné rozhodnutie a v druhom

prípade rozhodol presne naopak, ako v prípade prvom, tak uvedený postup okresného súdu vyplynul
zo záverov Krajského súdu v Trenčíne (ako súdu odvolacieho), ktorý poukázal na ustálenú rozsiahlu
judikatúru Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k posudzovaniu otázky vzniku predpokladov náhrady
škody v prípade odberu plynu, ktorý je meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii. Keďže okresný súd bol právnym názorom odvolacieho súdu viazaný,

po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia odvolacieho súdu bolo predvídateľné, akým spôsobom
okresný súd rozhodne. Skutočnosť, že okresný súd rozhodol pod vplyvom odvolacieho súdu naopak,
pritom nepredstavuje vadu rozhodnutia, keďže okresný súd podrobne odôvodnil odklon od svojho
predchádzajúceho rozhodnutia a vysvetlil, akým myšlienkovým postupom dospel k opačnému záveru,
než vo svojom prvom rozhodnutí.

56. Pokiaľ žalovaný namietol, že okresný súd negoval listinné dôkazy predložené žalovaným, s
uvedeným záverom sa odvolací súd nestotožnil. Z listinných dôkazov, na ktoré žalovaný poukázal
(potvrdenia o VSE, a.s. a od Slovenskej pošty), skutkové tvrdenia žalovaného nevyplývajú, čo znamená
neunesenie dôkazného bremena. Pokiaľ žalovaný poukazoval na potvrdenie od VSE, a.s. a od

Slovenskej pošty, obe smerujú k ustáleniu skutočností, či a kedy boli vykonávané konkrétne fyzické
odpočty meradla, kedy žalovaný aj v konaní opakovane tvrdil, že bolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť
odčítanie hodnôt z meradla, pričom by sa muselo zistiť, že meradlo je poškodené. Z vyjadrenia VSE,
a.s., že podklady pre účtovanie poskytoval pre obchodníka žalobca nevyplýva žiaden záver vo vzťahu
ku skutkovému zisteniu, v ktorý konkrétny deň bol odpočet plynomeru vykonaný. Ani skutočnosť, že

zmluvný vzťah medzi žalobcom a pôvodným dodávateľom plynu SPP skončil 30.11.2016 sám osebe
neznamená, že k tomuto dňu skutočne odpočet vykonaný bol. Žalovaný v odvolaní nekonkretizuje, ktoré
konkrétne vyjadrenie Slovenskej pošty malo obsahovať informáciu, že ku dňu 31.12.2016. bol vykonaný
odpočet plynu (tak, ako to žalovaný uvádzal v konaní aj v odvolaní, kedy opakovane konštatoval, že
následne bol urobený ďalší odpočet ku dňu 31.12.2016). Naopak, z informácie predloženej do spisu

vyplýva, že odberné miesto bolo dňa 04.12.2016 fyzicky odčítané dodávateľom odpočtov - Slovenskou
poštou, a.s. (č.l. 213), ale zo žiadneho potvrdenia Slovenskej pošty nevyplýva, že by ku dňu 31.12.2016
bol vykonaný ďalší odpočet. Rovnako spoločnosť VSE, a.s. vo vyjadrení, ktoré predložil žalovaný,
neuviedla, že by ku dňu 31.12.2016 bolo vykonané odpočítanie plynomeru. Uviedla iba, že faktúra bola
vystavená na základe odpočtu od prevádzkovateľa distribučnej siete spoločnosti SPP - distribúcia bez

konkrétnej informácie, ktorý deň tento odpočet bol vykonaný. Inak povedané, z celého spisu vyplýva
iba toľko, že odpočet bol vykonaný 04.12.2016, tak ako to uviedla Slovenská pošta, preto následne
bolo aj uplatnenie obdobia, za ktoré sa počítala výška náhrady škody, vymedzené dňom 05.12.2016. Z
okolností prípadu je zrejmé, že ku dňu 04.12.2016 plynomer ešte poškodený nebol (pretože odpočtár by
poškodenie zistil) a zároveň zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by 31.12.2016 bol robený ďalší odpočet.

Na základe uvedeného domnienky žalovaného, ktorý mal za to, že ku 31.12.2016 mal žalobca zistiť
poškodenie prvkov meradla a že musel vedieť, že meradlo je poškodené a mal konať, neboli v konaní
potvrdené dôkazom.57. Žalovaný namietol, že žalobca postavil svoj útok výlučne na objektívnej zodpovednosti bez ohľadu
na to, aká je skutočná objektívna a materiálna pravda. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že
civilné sporové konanie nie je konaním o nachádzaní materiálnej pravdy, nie je riadené vyšetrovacou

zásadou, ale vychádza z procesného útoku a procesnej obrany, ktorý zvolia sporové strany. V danom
prípade žalobca v rámci procesného útoku vymedzil skutkový stav, ktorý nebol žalovaným ani popretý
a ktorý pozostával z informácie, že na meradle na plynomeri, ktorý meral plyn dodávaný žalovanému,
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Toto skutkové tvrdenie v konaní nebolo
vyvrátené a okresný súd z neho vychádzal ako zo zisteného skutkového stavu. Všetky ďalšie následky

tejto skutočnosti potom vyplývajú z právnej úpravy, konkrétne Zákona o energetike (č. 251/2012) a z
vykonávacieho predpisu, ktorým sa upravuje výpočet výšky škody. Z vyjadrení žalovaného je zrejmé, že
uvedenej skutočnosti si je žalovaný vedomý, keďže aj v rámci odvolania kritizuje obsah právnej úpravy,
konkrétne namieta prísnosť vyhlášky č. 449/2012. K uvedenému odvolací súd pripomína, že súdy sú
oprávnené právo vykladať, ale nie tvoriť. Je to zákonodarca, kto určuje obsah právnej normy a súd
nie je pri výklade zákona oprávnený "novelizovať" obsah právneho predpisu. Ak by súd postupoval v

rozpore s kogentnými ustanoveniami právnej úpravy, konal by v rozpore s pravidlom právnej istoty a
dopúšťal by sa ohýbania práva. Preto prísnosť právnej úpravy vo vzťahu k Zákonu o energetike a k
jeho vykonávaciemu predpisu nie je dôvodom na to, aby súdy postupovali v rozpore s právnou úpravou.
Zároveň vykladanie jednotlivých pojmov tejto právnej úpravy je považované za dlhodobo ustálenú
právnu prax osobitne vo vzťahu k dvom kľúčovým rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo

51/2017 a 5Obdo/32/2018, v ktorých boli postupne vyriešené otázky výkladu charakteru objektívnej
zodpovednosti v prípade porušenia povinností podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike a vo
vzťahu k určeniu momentu vzniku škody, ako aj k výpočtu výšky škody. Okresný súd dôsledne vychádzal
z výkladu, ktorý najvyšší súd uviedol v citovaných rozhodnutiach, čím napĺňal princíp právnej istoty.

58. Žalovaný v odvolaní namietol, že pokiaľ dňa 13.09.2016 vznikla na zriadení žalobcu havária, v ten
deňužvdanomčasenapracoviskuprítomnýnebol.Uviedol,ženiejejasnéktoakedyplombupoškodil,a
preto viackrát žiadal, aby sa preukázala chýbajúca plomba jej identifikačnými údajmi, ale bezvýsledne. K
uvedenejnámietkeodvolacísúdzdôrazňuje,ževprípade,akplombachýba,identifikačnéúdaje,ktoréna
chýbajúcej plombe boli uvedené, nemajú pre konanie o náhradu škody žiaden význam. Preukazovanie

údajov na plombe meradla je relevantné v konaniach, kedy táto plomba je falšovaná a kedy sú na nej
uvedené údaje v rozpore s tým, aké boli na originálnej plombe. V prípade kedy plomba úplne chýba
je irelevantné, aké údaje na nej pôvodne uvedené boli, pretože k poškodeniu meradla došlo práve
v dôsledku toho, že plomba bola odstránená. Pokiaľ potom následne žalovaný uvádza, že z e-mailu
založeného v spise vyplýva, že pán E. konštatoval, že na odbernom mieste žalovaného je poškodený

číselník meradla, ale nespomína sa chýbajúca alebo poškodená plomba, uvedené nemá žiaden vzťah
k zisteniu, že plomba na meradle chýbala. V konečnom dôsledku ani žalovaný netvrdil, že by v čase
vykonaniakontrolyprizásahu13.09.2017nameradleplombabola.Konštatovaniežalovaného,žepokiaľ
došlo k zastaveniu dodávky plynu, tak osoba, ktorá odstávku robila musela skrinku aj uzavrieť, je možné
vyhodnotiť ako pravdepodobné, avšak nemá vo vzťahu k rozhodnutiu žiaden význam. Práve po otvorení

skrinky, tak ako to vyplýva z dokumentácie predloženej žalobcom, bolo zistené, že z meradla plynomeru
boloneoprávnenýmspôsobomporušenézabezpečenieprotineoprávnenejmanipulácii(bolaodstránená
plomba).

59. Žalovaný v konaní aj v odvolacom konaní namietal znalecký posudok. Okresný súd však pri

ustálení skutkového zistenia, že na meradle plomba chýbala nevychádzal zo znaleckého posudku, ale
zo záznamov predložených žalobcom. V konečnom dôsledku ani náklady na vyhotovenie znaleckého
posudku neboli žalobcovi priznané, a to práve z dôvodu, že tento znalecký posudok sám vo veci
relevantný nebol. Veľmi zjednodušene je možné konštatovať, že na rozdiel od situácie kedy je nutné,
aby znalec definoval, či na plombe boli zmenené jej podstatné znaky (či bola falšovaná), konštatovanie

skutočnosti, že plomba ako taká chýba, teda že tam nie je, nie je skutočnosťou, na ktorú by boli
nevyhnutné odborné znalosti. To, či plomba na meradle je, alebo nie je, môže voľným okom vidieť každý,
kto sa na to meradlo pozrie. Takže pokiaľ obsah znaleckého posudku bol pre konanie irelevantný, nie je
dôvod preskúmavať kto konkrétne tento znalecký posudok vydal, ani závery tohto znaleckého posudku,
takže okresný súd vo vzťahu k nemu zvolil správny záver, keď k nemu neprihliadol a ani náklady na jeho

vyhotovenie žalobcovi neuznal.

60. Žalovaný v priebehu konania opakovane zdôrazňoval, že sa ničím neprevinil. Odvolací súd musí
prisvedčiť žalovanému v tom, že zo spisu naozaj nevyplýva, že by odstránenie plomby vykonalpriamo žalovaný, alebo že by žalovaný bezprostredne jej odstránenie akýmkoľvek spôsobom ovplyvnil.
Uvedené je však pre posúdenie zodpovednosti žalovaného irelevantné, keďže pri neoprávnenom
odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je

daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. V takom prípade odberateľ plynu zodpovedá už len
za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, pričom
porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. Následky porušenia zabezpečenia meradla
proti neoprávnenej manipulácii nie sú viazané len na situáciu, kedy porušenie plomby spôsobí sám
odberateľ, prípadne tretia osoba na podnet odberateľa plynu alebo s jeho vedomím. Následky porušenia

plomby znáša odberateľ aj v prípade, kedy si jej porušenia (odstránenia) nebol vôbec vedomý. Uvedený
záver formuloval Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/107/2008 a odkazoval naňho aj v rozhodnutí
3Obdo/51/2017. Preto samotná skutočnosť, že z konania nevyplýva, že by žalovaný bol ten, kto spôsobil
poškodenie plomby meradla, nemá za následok liberovanie žalovaného spod objektívnej zodpovednosti
za škodu. Tvrdenie žalovaného v odvolaní, že ku dňu 31.12.2016 nemal plynomer žiadne znaky
poškodenia, z dokazovania vykonaného okresným súdom nevyplýva, naopak je v rozpore so zisteným

skutkovým stavom, že dňa 04.12.2016 bolo naposledy kontrolované meradlo, a teda iba k tomuto dňu je
možné ustáliť, že nebolo poškodené a plomba na ňom bola. Či bola na ňom plomba ku dňu 31.12.2016
nie je možné uzavrieť zo žiadneho úkonu odpočítania meradla, keďže v konaní nebolo preukázané,
že by 31.12.2016 ktorákoľvek osoba odpočet meradla vykonávala. V celom konaní bola prezentovaná
iba domnienka žalovaného, že k tomuto dňu sa odpočet meradla vykonať musel. Uvedená domnienka

zrejme vyplýva zo skutočnosti, že žalovanému bola predložená faktúra jeho dodávateľa plynu za mesiac
december, z čoho vyvodil žalovaný, že bol vykonaný odpočet meradla ku dňu 31.12.2016. Uvedené
tvrdenie však žalovaným preukázané nebolo, keďže ani pošta, ani dodávateľ plynu (VSE a.s.) nepotvrdili
v žiadnom z predložených dokladov a vyjadrení, že by ku dňu 31.12.2016 bol vykonaný odpočet plynu.
Ak by k takejto situácii došlo, mohol by si uplatňovať žalobca nároky na náhradu škody až od tohto dňa

a nie od 05.12.2016, ako to urobil v žalobe, avšak keďže zo spisu preukázanie tvrdenia, že odpočet
bol vykonaný ku dňu 31.12.2016 žiadnym spôsobom nevyplýva, ani následné závery žalovaného, že
k tomuto dňu mal zistiť žalobca poškodenie plynomeru, nie sú odôvodnené. Nie je predmetom tohto
konania ustáliť, na základe čoho bola potom žalovanému vystavená faktúra za odber plynu za december
2016, podstatné pre toto konanie je konštatovanie, že odpočet vykonaný 31.12.2016 žiadnym dôkazom

potvrdený nebol.

61. Žalobca poukazuje v odvolaní na žiadosť o info, ktorú adresoval Slovenskej pošte a.s. a poukazuje
na odpoveď, vyjadrenie Slovenskej pošty, že odpočtári majú povinnosť kontrolovať ochranné prvky.
Uvedené je v súlade so zisteniami okresného súdu, avšak je nutné zopakovať že prítomnosť odpočtára

pri meradle bola v spise preukázaná iba ku dňu 04.12.2016, nie ku dňu 31.12.2016 a ako správne
poukázal okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, ani v dňoch 30.11.2016 a 03.07.2017.
Termíny odpočtov uvedené žalovaným vo vyjadreniach neboli preukázané ním predloženými dôkaznými
prostriedkami.

62. Domnienka žalovaného, že problém nastal potom, ako po zdĺhavých nedorozumeniach oznámil
ukončenie zmluvného vzťahu z SPP, nie je relevantná vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej.

63. Žalovaný v odvolaní poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V. a Krajského súdu
v Bratislave vo vzťahu k zaseknutému meradlu a k tomu, že následne sa použil typový diagram

na určenie výšky spotreby. Ako odvolací súd zistil, okresný súd sa správne vysporiadal s otázkou
podmienok uplatnenia nároku typovým diagramom, keď uviedol, že žalobca nemal povinnosť určiť
cenu neoprávnene odobratého množstva plynu pomocou typového diagramu. Okresný súd tiež správne
poukázal na to, že v zmysle § 82 ods. 4 ZoE nešlo o neoprávnený odber plynu odberateľa v domácnosti.
Preto pokiaľ sa aj v odvolaní žalovaný domáhal toho, že ide o prvý neoprávnený odber a vo vzťahu k

nemu mala byť výška škody určená prostredníctvom typového diagramu, na uvedený postup nespĺňal
podmienky vymedzené v ust. § 82 ods. 4 ZoE, keďže takýto postup je viazaný výlučne na domácnosti.
V konaní pritom ani nebolo sporné, že žalovaný nemá postavenie domácnosti, ale podnikateľa.

64. Žalovaný v konaní aj v odvolaní namietal, že škoda je vymedzená ako úbytok na majetku a v konaní

nebolo preukázané, že škoda skutočne vznikla. Vo vzťahu k uvedenému okresný súd správne poukázal
na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozhodnutí 5Obdo/32/2018 výslovne konštatoval,
že škoda v prípade neoprávneného odberu plynu vzniká už samotným odberom plynu. Preto pokiaľ
došlo k situácii, že žalobca ako distribútor plyn dodával, teda dochádzalo k odberu plynu na stranežalovaného (aj keď prostredníctvom tretieho subjektu, ktorým je dodávateľ plynu, s ktorým žalovaným
uzavrel zmluvu o dodávke plynu), uvedené znamená, že majetok žalobcu sa zmenšil (tým plynom,
ktorý bol dodaný) a už týmto momentom vznikla škoda žalobcovi. Najvyšší súd v citovanom rozhodnutí

výslovne uviedol, že v prípade odberu plynu s meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže
dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobraného množstva zemného plynu žalovaným. Preto
odpoveďou na námietky žalovaného vo vzťahu k tomu, či žalobcovi vôbec nejaká škoda vznikla, keď
predsa žalovaný platil za dodávku plynu svojmu dodávateľovi a jeho dodávateľ si to vysporadúval s

distribútorom plynu (žalobcom), je odpoveďou práve zákonná úprava, ktorá vychádza z toho, že áno,
škodadistribútoroviplynuvzniklaužtýmmomentom,žeboldodávanýplyn,keďzároveňbolopoškodené
meradlo, resp. bolo na meradle porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Porušením
právnej povinnosti je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) ZoE neoprávnený odber plynu v podobe odberu
plynu meraného zariadením, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
zjednodušene povedané akonáhle dôjde k odstráneniu plomby na meradle, ide o porušené meradlo, a

teda zo zákona ide o neoprávnený odber plynu.

65. Tento neoprávnený odber plynu následne znamená, že nejde o odber plynu na základe zmluvného
vzťahu, ktorý má odberateľ (žalovaný) uzavretý so svojím dodávateľom (VSE a.s.), ale ide o
dodávky plynu priamo od distribútora žalovanému. Zmluvný vzťah totiž kryje iba oprávnený odber.

Neoprávnenými dodávkami dochádza k zmenšeniu majetku distribútora (žalobcu) protizákonným
postupom odberateľa, ktorý sa dopúšťa neoprávneného odberu plynu. Zároveň je daný vzťah medzi
porušením právnej povinnosti (neoprávnený odber plynu) a vznikom škody (zmenšenie majetku na
strane distribútora), pričom samotná výška škody je potom vypočítaná na základe vykonávacieho
predpisu. Skutočnosť, že žalovaný mal uzavretý zmluvný vzťah so svojim dodávateľom (ktorým nie

je žalobca, ale VSE a.s.) preto nemá vplyv na povinnosť nahradiť škodu priamo distribútorovi plynu
(žalobcovi). Pokiaľ v čase neoprávneného odberu platil žalovaný svojmu dodávateľovi (VSE a.s.) ako
za odber oprávnený, túto skutočnosť si musí vysporiadať priamo s ním.

66. Predpoklady vzniku zodpovednosti sú v Zákone o energetike upravené ako lex specialis (osobitná

právna úprava), preto majú prednosť pred aplikáciou všeobecnej právnej úpravy zodpovednosti za
škodu v Občianskom zákonníku (ktorej sa domáhal žalovaný). Ani právny vzťah medzi žalovaným
a jeho vlastným dodávateľom (VSE a.s.), na ktorý žalovaný poukazoval predovšetkým vo vzťahu k
tomu, že svojmu dodávateľovi riadne platil za dodávku plynu mesačné platby, nie je pre posúdenie veci
relevantný. Neoprávneným odberom sa žalovaný dostal do zodpovednostného právneho vzťahu priamo

voči distribútorovi plynu, teda priamo voči žalobcovi a nie voči osobe, s ktorou má uzavretý zmluvný
vzťah aplikovateľný výlučne na dodávku v prípade oprávneného odberu plynu. Odvolací súd sa preto
stotožnil so záverom okresného súdu, že k vzniku škody na strane žalobcu došlo, a aj s odôvodnením
výpočtu výšky škody (upraveného vyhláškou č. 449/2012).

67. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietol, že k zásadnému pochybeniu došlo už na úrovni zákonodarcu,
uvedené súd nemôže ovplyvniť, rovnako ako nemôže ovplyvniť obsah vyhlášky č. 449/2012 ani v tých
častiach, v ktorých je podľa žalovaného táto nelogická a v rozpore s reálnym stavom. Súd pripúšťa,
že v prípade letných mesiacov nie je pravdepodobné, že by žalovaný mohol 16 hodín denne používať
plynové zariadenia na kúrenie, avšak spôsob výpočtu náhrady škody nie je viazaný na konkrétnu časť

roka, ani na ročné obdobie a v konečnom dôsledku žalobca zohľadnil skutočnosť, že k využitiu spotreby
plynu v letných mesiacoch v takom rozsahu nedochádzalo tým, že si voči žalovanému uplatnil náhradu
škody v hodnote 8.144,67 Eur a nie v plnej výške 11.774,87 Eur, ktorá by bola vyčíslená podľa vyhlášky.

68. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku, že v sume 11.977,46 Eur nebol žiaden výpočet,

ako sa k tejto sume žalobca dopracoval. Okresný súd odôvodnil priznanú výšku škody nielen vo vzťahu
k fiktívnej škode vypočítanej na základe vyhlášky, ale aj vo vzťahu k jednotlivým nákladom, ktoré si
žalobca v rámci žalovanej sumy uplatnil. Konkrétna výška škody sa vypočíta podľa kritérií upravených
vo vyhláške, vo vzťahu ku ktorým aj sám žalovaný čiastočne namietal (započítanie šestnástich hodín
denne, využívanie plynových spotrebičov na kúrenie v letných mesiacoch), teda aj sám žalovaný si je

vedomý toho, ktoré konštanty vstupujú do výpočtu pre určenie výšky spotreby v zmysle vyhlášky. Pokiaľ
má potom žalovaný za to, že takto určená výška škody nie je škodou skutočnou, teda že žalobcovi
z jeho majetku ušla menšia hodnota, než vychádza z tzv. fiktívnej výšky škody, je nutné upozorniť na
to, že v prípade, kedy odber plynu nebolo možné zmerať a zároveň kedy nie je možné určiť, v ktoromkonkrétnom časovom období bola plomba na merači plynu poškodená, neexistuje žiaden objektívny
spôsob výpočtu, ktorý by mohol byť použitý, a ktorý by odzrkadľoval skutočnú spotrebu. Výška spotreby
za predchádzajúce obdobie nemá žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k výške spotreby za obdobie,

ktoré je predmetom sporu. Vzhľadom na konštrukciu právnej úpravy, ktorá vychádza z toho, že meradlo
s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii je meradlom, ktorého údaje nie je možné
použiť, následkom je záver, že nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom
období. Práve táto situácia, kedy nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu, sa potom
rieši prostredníctvom vyhlášky, kedy je určené množstvo plynu, ktorý žalovaný označuje ako fiktívnu

spotrebu. Tento postup aproboval aj Najvyšší súd v rozhodnutí 5Obdo/32/2018, keď konštatoval, že
pokiaľ nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý
neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade
odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je
potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného
podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich

sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo a ich skutočnú spotrebu.

69. Žalovaný v konaní namietol, že nemá žiadnu zmluvnú povinnosť kontrolovať stav plynomeru,
vodomeru alebo elektromeru. Je možné sa stotožniť s tým, že v konaní nebola ani len tvrdená
skutočnosť, že by si strany zmluvne upravili povinnosť odberateľa kontrolovať stav plynomeru.

Z uvedeného však nie je možné vyvodiť, že ak odberateľ stav plynomeru nekontroluje, je zbavený
objektívnej zodpovednosti za jeho stav. Rozhodnutie odberateľa nekontrolovať stav plynomera je
jeho slobodným rozhodnutím, s ktorým je spojené riziko nebezpečenstva následkov spôsobených
neoprávneným odberom plynu.

70. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietol, že žalobca nepreukázal, že skrinku, v ktorej je plynomer,
riadne uzavrel, odvolací súd pripomína, že vo vzťahu k objektívnej zodpovednosti žalovaného by ani
zistenie, že skrinka nebola riadne uzavretá, neznamenalo liberačný dôvod pre žalovaného. Napriek
tomu, že žalovaný vyvolal trestné konanie vo veci vo vzťahu k neznámemu páchateľovi, toto neviedlo
k žiadnemu záveru a preto nie je zrejmé, kto konkrétne plombu z plynomeru odstránil. Za tejto situácie

znáša objektívnu zodpovednosť žalovaný.

71. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne kedy uviedol, že v rovnakej situácii
rozhodol iným spôsobom, k čomu sa odvolací súd nevie vyjadriť, keďže citované rozhodnutie nepozná.
Pokiaľ by aj v citovanom rozhodnutí zo dňa 26.03.2014 Krajský súd v Trenčíne dospel k iným

záverom, odvolací súd by sa od nich odklonil, a to práve s poukazom na judikatúru Najvyššieho
súdu, ktorú považuje za ustálenú a ktorá vychádza z platnej právnej úpravy. Rovnako vo vzťahu k
poukazu žalovaného na rozhodnutie Najvyššieho súdu 3Cdo/235/2016 zo dňa 13.07.2017 odvolací súd
rozhodnutia, na ktoré okresný súd poukázal (5Obdo/32/2018 a 5Obdo/51/2017) sú rozhodnutiami, ktoré
boli prijaté neskôr. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu bola potvrdená aj v jeho ďalších rozhodnutiach

(pozri 3Obdo/49/2018 zo dňa 13.06.2019, ktoré prešlo aj testom kontroly ústavnosti, a to vo vzťahu k
rozhodnutiu Ústavného súdu I.ÚS/457/2021 zo dňa 30.11.2021). Z uvedeného je možné konštatovať, že
nastolená línia judikatúry Najvyššieho súdu SR, rovnako ako Ústavného súdu SR vychádza z prísneho
výkladu právnej úpravy Zákona o energetike tak, ako ho vyložil okresný súd.

72. Žalovaný v odvolaní poukázal na okolnosti vylučujúce zodpovednosť, ale nedefinoval, ktorá
konkrétna prekážka mala v prejednávanej veci predstavovať okolnosť vylučujúcu zodpovednosť, a teda
liberačný dôvod vo vzťahu k zodpovednosti žalovaného za vznik škody, odvolací súd preto uvedenú
námietku nemohol preskúmať.

73. Žalovaný k odvolaniu priložil aj listinné dôkazy v podobe dôvodovej správy, e-mailu zo dňa
23.02.2024 a vyjadrenia SPP, ku ktorým odvolací súd konštatuje, že tieto nespĺňali kritériá vymedzené v
§ 366 CSP a teda nie sú novotami v odvolacom konaní, ku ktorým by bolo možné prihliadnuť. Rovnako
odvolací súd nemohol prihliadnuť k podaniu označenému ako Doplnenie odvolania proti rozsudku
datovanému 09.08.2024, keďže bolo podané po uplynutí 15-dňovej odvolacej lehoty, pričom v zmysle

ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. K námietkam uvedeným v podaní doplnenia odvolania proti rozsudku, rovnako
ako k časopisu Termoinfo preto odvolací súd neprihliadol.74. Odvolací súd je v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi viazaný, preto rozhodnutie
okresného súdu preskúmal iba v intenciách podaného odvolania.

75. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je
v napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

76. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní

úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie.

77. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).