Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. máj 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11P/172/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323203574
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Bagala Vrábelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4323203574.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Viktóriou Bagala Vrábelovou vo veci starostlivosti o maloletého A.

B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom ako otec, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Levice, dieťa rodičov: C. D., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom E. B. a C. B.,
nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom F. E. G. XXXX/X, B., o návrhu otca na zvýšenie výživného na maloleté
dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého A. B., nar.: XX.XX.XXXX zvýšeným výživným
zo sumy 60,- Eur na sumu 230,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca,
počnúc dňom 18.10.2023.

II. Zaostalé výživné pre maloletého A. za obdobie od 18.10.2023 do 31.05.2025 vo výške 3273,88 Eur
je matka p o v i n n á zaplatiť k rukám otca v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Levice, č. k. 10P/246/2016-106 zo dňa 25.05.2017 v časti
o výživnom na maloletého A..

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletého dieťaťa sa návrhom súdu doručeným dňa 18.10.2023 domáhal zvýšenia výživného
zo strany matky pre maloletého A. zo sumy 60,- eur na sumu 300,- eur odo dňa podania návrhu
na súd dôvodiac podaný návrh zásadnou zmenou pomerov danou všeobecným nárastom životných
nákladov ako aj podstatným zvýšením výdavkov na maloleté dieťa. V priebehu konania uviedol, že
k výške výživného sa vyjadriť relevantne nevie s poukazom na skutočnosť, že matkin pobyt je
dlhodobo neznámy, matka si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu neplní, s maloletým
sa nestýka, nekontaktuje ho. Poukázal na skutočnosť, že maloletý navštevuje druhý ročník strednej

školy v Leviciach, s čím sú spojené vyššie výdavky než to bolo v čase posledného rozhodnutia súdu
o výživnom kedy maloletý navštevoval prvý stupeň základnej školy. Maloletý je zdravý. Venuje sa
športovej streľbe s čím nie sú zvýšené výdavky. Okrem toho sa venuje rybárčeniu, ktorý je nákladným
koníčkom, za ročný rybársky lístok uhradil 90,- eur, posledne maloletému zakúpil udicu, ktorá napriek
40% zľave stála 90,- eur. Takmer každý druhý víkend chodí s maloletým rybárčiť do prírody, pričom
jeden víkend ho vyjde na 30 až 40,- eur. Na maloletého sú mu vyplácané rodinné prídavky. Viac než dva
roky poberá na maloletého náhradné výživné, ktoré je vo výške, ktorá absolútne nezodpovedá potrebám

maloletéhodieťaťa.Žijevspoločnejdomácnostismanželkou,jejdcérouzprvéhomanželstva,maloletým
A. a ich spoločnou dcérou G., ktorá navštevuje prvý ročník základnej školy. Jeho priemerný čistý príjem
sa pohybuje v rozmedzí od 950 do 1.100,- eur mesačne. Manželka je zárobkovočinná.2. Matka dieťaťa sa k podanému návrhu nevyjadrila. Súdu sa napriek viacerým šetreniam nepodarilo
zistiť miesto jej bydliska, či výkonu práce. Vedomosťami o týchto skutočnostiach nedisponovali ani
matkini najbližší príbuzní.

3. Kolízny opatrovník poukazujúc na zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa od posledného
rozhodnutia súdu, navrhol výživné zo strany matky zvýšiť na sumu 200 až 250,- eur mesačne.

4. Súd rozhodol v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie

doručené riadne a včas (fikciou), svoju neúčasť neospravedlnila, nepožiadala súd o odročenie
pojednávania.

5. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovný skutkový stav: vyživovacia povinnosť matky
k maloletému dieťaťu bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 25.05.2017
pod č. k. 10P/246/2016-106, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou bol maloletý A. zverený

do starostlivosti otca a matka sa zaviazala prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 60,- eur
mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
V tom čase ako vyplýva z pripojeného spisu, bola matka zamestnaná s priemerným čistým mesačným
príjmom v sume 874,70 eura. Na dve maloleté deti jej boli vyplácané rodinné prídavky v sume 47,04
eura mesačne. Bola výlučnou vlastníčkou bytu, ktorý obývala sama s maloletými deťmi. Jej mesačné

výdavky pozostávali z preddavkových platieb za byt 125,-eur, splátky hypotekárneho úveru 165,50
eura, elektrina 33,- eur, plyn 13,- eur, RTVS 4,64 eura, televízia 16,75 eura, internet 7,98 eura; ročné
výdavky pozostávali z platby za poistenie nehnuteľnosti 54,06 eura, poistenia domácnosti 20,- eur, dane
z nehnuteľnosti 23,63 eura, platby za komunálny odpad 75,21 eura. Otec dosahoval priemerný čistý
mesačný príjem v sume 341,77 eura. Jeho mesačné výdavky pozostávali z platby RTVS 4,64 eura,

DIGI TV 13,90 eura, splátky úveru 29,87 eura a 15,- eur, voda 3,01 eura, elektrika 48,35 eura, plyn
107,- eur, platby za mobilné služby 118,23 eura. Žil v spoločnej domácnosti s manželkou v rodinnom
dome vo vlastníctve jeho rodičov. Manželka otca bola zamestnaná s priemerným čistým mesačným
príjmom v sume 864,- eur. Rodičia mali ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči v tom čase maloletému H..
Maloletý A. navštevoval tretí ročník základnej školy, výdavky spojené s návštevou školy pozostávali

z platby rodičovskému združeniu 15,- eur ročne, platby za nákup pracovných zošitov 9,- eur, členského
doknižnice2,-eurá,školskýklubdetí13,75euramesačne.Maloletýbolzdravý,bezosobitnýchzáujmov,
ktoré by si vyžadovali vynakladanie zvýšených výdavkov.

5.1 V súčasnosti je otec dieťaťa zamestnaný s čistým mesačným príjmom v sume 950 až 1.100,-

eur. Žije v rodinnom dome vo vlastníctve rodičov, v spoločnej domácnosti s manželkou, ich spoločným
dieťaťom (mal. G.), manželkinou dcérou z predchádzajúceho manželstva a maloletým A.. Manželka otca
je zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom v sume 876,90 eura. Otec vlastní motorové
vozidlo Opel Zafira, r.v. 2006. Na maloletého A. sú mu vyplácané rodinné prídavky. Mesačné výdavky
otca pozostávajú zo splátky hypotekárneho úveru 382,05 eura, platby za plyn, DIGI TV 181,74 eura,

mobil, internet 106,32 eura, elektriku 62,- eur, splátky pôžičky 100,- eur, výdavkov na stravu celej
domácnosti 700,- eur; ročné výdavky pozostávajú z platby za poistenie motorového vozidla 152,64
eura a 160,- eur, poplatku za komunálny odpad 315,12 eura, daň z nehnuteľnosti 146,79 eura. Okrem
maloletého má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej G. pochádzajúcej z jeho súčasného manželstva.

5.2 Matka maloletého sa zdržiava na neznámom mieste, aj napriek viacerým šetreniam sa súdu
nepodarilo zistiť miesto jej pobytu. Zo súdom realizovaných šetrení bolo zistené, že matka neprechádza
lustráciou Sociálnej poisťovne, nie je vedená ako zamestnanec či dohodár, nie je poberateľkou
dávok dôchodkového, nemocenského, úrazového poistenia, či poistenia v nezamestnanosti. Nie je
poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, štátnych sociálnych dávok, či iných peňažných dávok vyplácaných

Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Ako uchádzačka o zamestnanie bola naposledy evidovaná
v období od 10.02.2000 do 05.05.2001. Po matke bolo vyhlásené celoštátne pátranie na základe
žiadosti Obvodného oddelenia PZ v Leviciach pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. Z poslednej
správy ORPZ v Leviciach vyplynulo, že matka bola dňa 01.12.2023 kontrolovaná v Spolkovej republike
Nemecko, pričom bola zistená adresa na doručovanie jej písomností - I. XX, J.. Šetreniami súdu bolo

zistené, že matka sa na uvedenej adrese nezdržiava, rovnako ako ani ostatných známych adresách
v Leviciach. Dotazom na súdnych exekútorov poverených v exekučných veciach matky ako povinnej
súd zistil, že matka má vedený účet vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. bez disponibilného zostatku,nie je vlastníčkou ani držiteľkou motorového vozidla, nie vlastníčkou nehnuteľnosti na území Slovenskej
republiky. Okrem maloletého A. nemá matka iné vyživovacie povinnosti.

5.3 Maloletý A. navštevuje druhý ročník Strednej priemyselnej školy strojníckej a elektrotechnickej
v Leviciach. Výdavky súvisiace s návštevou školy pozostávajú z platby za nákup pracovného oblečenia
200,- eur ročne, platieb súvisiacich so zabezpečením pracovných zošitov, písacích potrieb a ostatných
školských pomôcok 200,- eur ročne, z príspevku ZRPŠ 40,- eur. Maloletý je zdravý. Venuje sa športovej
streľbe, s čím nie sú zvýšené výdavky. Okrem toho rybárči, za rybársky lístok otec uhradil 90,- eur na rok.

Zvýšené výdavky sú spojené so zabezpečením rybárskeho náčinia; udica v 40% zľave stála posledne
90,- eur.

6. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

7. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

8. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

9. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

10. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

14. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

15. Z výkladu ustanovenia § 78 Zákona o rodine vyplýva, že musí ísť o vyššiu než nepatrnú zmenu
pomerov na strane rodičov alebo detí, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov.

Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne – okolnosťami na strane povinného resp.
oprávneného, alebo objektívne – vývojom životných nákladov. Až v prípade, že má súd preukázanú
zmenu pomerov, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Súd poukazuje nato, že
povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich
riadneho náležitého telesného a duševného vývoja, za ktorým účelom má povinnosť každý z rodičov

vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti.

16. Účelom výživného je uhrádzanie nie len priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb mal. dieťaťa, ale
všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnostik mal. deťom musí mať súd na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nie len výživy vo vlastnom
slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné, aby rodičia
poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli

uspokojenéosobnépotrebydieťaťa,pokiaľideovýživu,akoipotrebynaprehlbovanievzdelania,rozvoju
záujmov a záľub, príp. prípravu na povolanie.

17. Základnými pravidlami pri určovaní výšky výživného sú jednak odôvodnené potreby oprávneného,
ako i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba

stravovanie, ale súd dané širšie – potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými čo kultúrnymi. Závisia
najmä od veku, zdravotného stavu. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti, teda faktické
príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania, ale aj na potencionálne príjmy, teda nie len to čo povinný
skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a pod. Skúma tiež majetkové pomery,
ktoré posudzuje komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné, zárobkové možnosti

podľa príjmov z obdobia pred stratou zamestnania, ak sa preukáže, že sa povinný vzdal bez vážneho
dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku.

18. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že od ostatnej úpravy výživného ubehol značný časový
odstup deviatich rokov, za ktoré obdobie sa kvalifikovaným spôsobom, už len plynutím času, zmenili

pomery tak na strane maloletého dieťaťa, ako i na strane rodičov. Maloletý A. fyzicky vyspel, v dôsledku
čoho sa zvýšili náklady na jeho stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, športové i kultúrne vyžitie.
V čase ostatného rozhodnutia súdu navštevoval prvý stupeň základnej školy, bol žiakom tretieho
ročníka, v súčasnosti je študentom druhého ročníka strednej školy s odborným zameraním v dôsledku
čoho pribudli náklady so zabezpečením učebných pomôcok, školských potrieb, pomôcok, pracovného

oblečenia. Kým v čase ostatného rozhodnutia maloletý nemal osobitné záujmy, ktoré by vyžadovali
vynakladanie zvýšených výdavkov, aktuálne sa venuje športovej streľbe a rybárčeniu s čím sú spojené
nemalé výdavky súvisiace nielen s nevyhnutnosťou potreby zabezpečenia rybárskeho preukazu, ale aj
na to určeného náčinia a potrieb, ktoré sú ako je všeobecne známe finančne náročnejšie. Vykonaným
dokazovaním má súd preukázanú výšku odôvodnených potrieb maloletého, v tomto smere súd odkazuje

na ich rozpis v bode 5.3 rozsudku. K odôvodneným potrebám dieťaťa súd pripočítal aj náklady na
bývanie,pričompodielnadieťapripadajúcipredstavujesumu115,-eur(plyn,internet,elektrika,poplatok
za komunálny odpad). Na strane otca súd konštatuje zvýšenie jeho príjmu oproti ostatnému rozhodnutiu
súdukedydosahovalpriemernýčistýpríjemvsume341,77euramesačne.Otcovidovlastníctvapribudlo
motorové vozidlo. Ubudla mu vyživovacia povinnosť k aktuálne plnoletému H. a pribudla vyživovacia

povinnosť k maloletej G. pochádzajúcej z otcovho manželstva. Vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam
matky súd poukazuje na ustanovenie § 75 odsek 1 Zákona o rodine, podľa ktorého nie sú rozhodujúce
skutočné zárobkové, majetkové pomery rodiča, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného
jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí, pracovných skúseností, zručností
a podobne. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe

súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré povinný mohol mať vzhľadom
na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a zamerania, prax, jazykové
znalosti, dopyt na trhu práce. Súd za týmto účelom výsluchom otca zistil, že matka má ukončené
stredoškolské vzdelanie s výučným listom ako predavačka v potravinách, pričom na takejto pozícií aj istý

čas pracovala, následne už pracovala výlučne na pozíciách operátora výroby. Ako operátorka výroby
pracovala aj v čase posledného rozhodnutia súdu ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu. Za účelom ustálenia výšky potenciálneho príjmu matky, ktorý by pri ňou
dosiahnutom vzdelaní, veku, zdravotnom stave, doterajších pracovných skúsenostiach a zručnostiach
mohla dosahovať si súd z verejne dostupných zdrojov (profesia.sk) zabezpečil ponuku aktuálnych

pracovných miest na pracovné pozície operátora výroby s miestom výkonu práce priamo v meste Levice,
ktoré ponuky zodpovedajú dosiahnutému vzdelaniu matky a jej pracovným skúsenostiam. Z piatich
pracovných ponúk s ponúkanou mzdou brutto v sume 840,- eur, 1.590,- eur, 840,- eur, 1.299,- eur,
1.448,- eur súd vytvoril priemer 1.203,40 eura brutto, pričom z uvedenej sumy odpočítal 20% ako sumu
súvisiacu s daňovou a odvodovou povinnosťou zamestnanca. Po odrátaní tejto sumy mal súd za to,

že by matka mohla dosahovať priemerný čistý mesačný príjem v sume 962,72 eura, z ktorej potom
súd pri určovaní vyživovacej povinnosti matky voči maloletému A. vychádzal. Súd po oboznámení sa
so všetkými relevantným skutočnosťami prihliadnuc aj na počet aktuálnych vyživovacích povinností
rodičov, pričom matke jej ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi H. ubudla, potom dospel k záveru, žeje v možnostiach a schopnostiach matky podieľať sa na výžive maloletého dieťaťa sumou 230,- eur
mesačne. Takto určené výživné, spolu s rodinnými prídavkami a primeraným výživným zo strany otca,
ktorý svoju vyživovaciu povinnosť plní okrem iného aj osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, je

spôsobilé pokryť súčasné odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.

19. V súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine, výživné súd zvýšil odo dňa začatia konania, t.j. 18.10.2023.
Odo dňa podania návrhu do dňa rozhodnutia súdu vznikla matke na výživnom zaostalosť vo výške
3.273,88 eura. Mala zaplatiť alikvótnu časť za mesiac október 2023 , t.j. 230,- eur : 31 dní = 7,42 eura x

14 dní + 2 mesiace roku 2023 x 230,- eur + 12 mesiacov roku 2024 x 230,- eur + 5 mesiacov roku 2025 x
230,- eur; zaplatila za rok 2023 – 3 mesiace x 60,- eur + 12 mesiacov roku 2024 x 60,- eur + 5 mesiacov
roku 2025 x 60,- eur, ktorú súd matku zaviazal zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

20. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena,

zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí
byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť

tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa civilného mimosporového poriadku (iná ako peňažná povinnosť
týkajúca sa maloletého, resp. podľa osobitného zákona (exekučný poriadok).

Právo podať odvolanie nemajú účastníci, ktorí sa svojho procesného práva výslovne vzdali.

Rozsudok v časti výživného je vykonateľný doručením (§ 44 CMP).