Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/158/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122373988
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6122373988.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: BCP HOLDING, s.r.o.,
so sídlom Račianska 69/B, 831 02 Bratislava, IČO: 45268771, zastúpený Advokátska kancelária
STREDANSKÝ & Co. s.r.o., so sídlom Zuzany Chalupovej 15, 851 07 Bratislava – mestská časť
Petržalka, IČO: 55075011, proti žalovanému: Nové technológie a služby, s.r.o., Cesta pod Hradovou
13/A, 040 01 Košice, IČO: 36170771, zastúpený JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom
Floriánska 16, 040 01 Košice, IČO: 45006032, o zaplatenie 10.680,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 30Cb/64/2022-63 zo dňa 3.5.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. 30Cb/64/2022-63 zo dňa 3.5.2023.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I ( ďalej len súd alebo súd prvej inštancie ) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva náhradu trov konania v plnej výške 100%, ktorú je povinný nahradiť žalobca.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 10.680,73 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.

3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že na základe prebiehajúcej vzájomnej obchodnej spolupráce, vykonal
žalobca pre žalovaného (okrem širokého spektra iných služieb) služby spočívajúce v dodávke a montáži
dátových rozvodov na objekte Faurecia Lozorno CPI new office. Po vykonaní a prevzatí uvedených
služieb bola žalovanému zo strany žalobcu vystavená faktúra č. 180104 zo dňa 31.5.2018, splatná

dňa 14.6.2018 na sumu 10.680,73 eur s DPH. Žalovaný predmetnú faktúru ako i samotné dodanie
služieb nijakým spôsobom nerozporoval, pričom v e-mailovej komunikácii medzi stranami sporu zo dňa
11.10.2018 sám konateľ žalovaného (A. B. C.) žalobcovi uviedol, že si je plne vedomý vzniknutého
dlhu vo výške 10.680,73 eur, pričom sa vo vzťahu k svojmu objednávateľovi pokúsi nájsť riešenie.
Dlžná čiastka nebola zo strany žalovaného ani len čiastočne uhradená. Vykonaním dodávky a montáže
dátových rozvodov pre žalovaného došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. ObZ, resp.
kúpnej zmluvy podľa § 409 a nasl. ObZ, pričom žalobného nároku na zaplatenie sumy istiny vo výške

10.680,73 eur s DPH sa žalobca domáha v zmysle ustanovenia § 548 ObZ, resp. 447 ObZ
4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, keď v podanom odpore uviedol, že nárok v celom rozsahu
neuznáva. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov mal za zrejmé, že dodávka služieb nebola
vykonaná v prospech žalovaného, ale v prospech spoločnosti Faurecia Automotive Slovakia, s.r.o. v ichobjekte Faurecia Lozorno CPI new office. Uvedená skutočnosť vyplýva z faktúry č. 180104. Žalovaný
zároveň vzniesol námietku premlčania, nakoľko z predloženej faktúry č. 180104 zo dňa 31.5.2018
vyplýva, že táto bola splatná dňa 14.6.2018, pričom z potvrdenia Okresného súdu Banská Bystrica

vyplýva, že návrh na začatie upomínacieho konania bol podaný dňa 6.7.2022.
5. Súdprvejinštancievykonanýmdokazovaním(oboznámenímslistinnýmidôkazmi,najmäpredmetnou
faktúrou a mailovou komunikáciou), zistil skutkový stav, podľa ktorého:
5.1. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodný vzťah dohodnutý ústne, na základe ktorého mal
žalobca vykonať a dodať montáž dátových rozvodov pre žalovaného v objekte Faurecia Lozorno CPI

new office. Táto skutočnosť vyplynula z e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu, z ktorej je zrejmé,
že montáž bola vykonaná pre žalovaného, ale žalovanému to zatiaľ nebolo preplatené od samotného
investora. Následne tieto práce a montáž žalobca fakturoval žalovanému a to faktúrou č. 180104
vystavenou dňa 31.5.2018, splatnou 14.6.2018 na sumu 10.680,73 eur, pričom žalovaný ich nenamietal
ani nerozporoval cenu montáže.

6. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 264 ods. 1 ObZ, právna úprava
predmet právnej úpravy a jej povaha, § 536 ObZ, právna úprava zmluva o dielo základné ustanovenia,
§ 537 ods. 1 ObZ, právna úprava vykonanie diela, § 546 ods. 1 ObZ, právna úprava cena za dielo,
§ 548 ods. 1 ObZ, právna úprava cena podľa rozpočtu, § 391 a § 397 ObZ, právna úprava začiatok
a trvanie premlčacej doby, § 1 zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti

so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a žalobu zamietol so záverom,
že predmetný nárok žalobcu je premlčaný.

6.1. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným, sa súd prvej inštancie primárne zaoberal
týmto inštitútom, pričom uviedol, že predmetná faktúra č. 180104 bola vystavená dňa 31.5.2018 s

dátumom splatnosti 14.6.2018 a žaloba vo veci samej bola podaná dňa 6.7.2022 v upomínacom
konaní na Okresnom súdu Banská Bystrica. Podľa názoru súdu prvej inštancie táto bola podaná po
uplynutí 4 ročnej (základnej) premlčacej doby ( § 397 ObZ), keď táto mala uplynúť dňa 14.6.2022.
Žalobcom tvrdené uplatnenie § 1 z.č. 62/2020 Z.z., nemalo za následok predĺženie lehoty o 35 dní v
tomto prípade, nakoľko začatie plynutia lehoty začalo dňa 14.6.2018 avšak v § 1 z.č. 62/2020 Z.z. písm.

a) (hmotnoprávnej lehoty) je uvedené, že „Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych
vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo
k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú“, a v tomto
prípade nedošlo k ukončeniu lehoty splatnosti takejto pohľadávky v období od 27.3.2020 do 30.4.2020,
čo znamená, že uplynutím tejto lehoty nedošlo k premlčaniu ani k zániku práva, nakoľko k začatiu

plynutia lehoty na premlčanie tohto nároku začalo dňom 14.6.2018 a došlo k premlčaniu tohto nároku
až ku dňu 14.6.2022.

6.2. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že taktiež žalovaným uplatnená námietka premlčania, ohľadne
začatia plynutia samotného premlčania, aj v prípade platnosti tohto predpisu na toto konanie (§ 1 z.č.

62/2020 Z.z.), s poukazom na právny názor žalobcu, že takáto lehota sa predĺžila o 35 dní, a teda aj
samotná splatnosť faktúry č.180104 z 14.6.2018 o 35 dní, a teda žalobcov nárok nie je premlčaný,
a preto je súd prvej inštancie toho názoru, že v tomto prípade je žalovaným tvrdená námietka o premlčaní
dôvodná, z tej skutočnosti, že v danom prípade nedošlo medzi stranami sporu k uzavretiu písomnej
alebo ústnej zmluvy, v rámci ktorej by bola riešená otázka splatnosti záväzku. Súd poukázal na § 548

ods.1 Obchodného zákonníka, s tým, že zmluvné strany si nedohodli čas splnenia peňažného záväzku,
a z predloženej faktúry vyplýva, že k dodaniu diela i jeho vykonaniu došlo dňa 31.5.2018. Uviedol, že
nebola medzi stranami sporu dohodnutá splatnosť záväzku a vzhľadom k tomu, že žalobca podal žalobu
na súd až dňa 6.7.2022, a nárok na cenu diela vznikol k 31.5.2018, svoj nárok si uplatnil aj po predĺženej
35 dňovej lehote v zmysle § 1 z.č. 62/2020 Z.z..

7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 CSP
a úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie z odvolacích dôvodov uvedených

v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h). Odvolateľ navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a rozhodnutie.
8.1. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie v rámci skutkového aj právneho posúdenia sporu
dospel k viacerým nesprávnym zisteniam a záverom ohľadom začiatku plynutia premlčacej doby, akoaj ohľadom uplynutia premlčacej doby. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, ktorý pripustil
aplikáciu spočívania, resp. neplynutia premlčacej doby v zmysle § 1 zákona č. 62/2020 Z.z., výlučne
iba na tie lehoty, ktoré uplynuli v období medzi 27.3.2020 do 30.4.2020 a pokiaľ premlčacia doba

neuplynula v tomto období, nie je možné na túto aplikovať spočívanie, resp. neplynutie premlčacej
doby v zmysle zákona č. 62/2020 Z.z. Odvolateľ tiež uviedol, že uvedený záver súdu prvej inštancie je
v rozpore s judikatúrou najvyšších súdnych autorít a v tomto smere označil uznesenie ÚS SR sp. zn.
III. ÚS 618/2021, uznesenie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 357/2022, uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/319/2021
a uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/189/2020 ako aj odborné články právnickej obce stiahnuté z internetu.

Podľa odvolateľa tak pri počítaní premlčacej doby musia byť vzaté do úvahy pravidlá mimoriadnej
zákonnej úpravy a teda pri počítaní lehoty musí byť zohľadnený časový úsek 27.3.2020 (účinnosť
mimoriadnej zákonnej úpravy) až 30.4.2020, t.j. 35 kalendárnych dní, čo má za následok, že žalovaný
nárok za žiadnych okolností nie je premlčaný. V tomto smere poukázal i na to, že v odôvodnení rozsudku
súd prvej inštancie v bode 17 uvádza ako začiatok plynutia premlčacej lehoty deň 14.6.2018 a v bode
18 deň 31.5.2018.

8.2. Zároveň žalobca namietal i nesprávny procesný postup súdu spočívajúci v tom, že dňa 24.10.2022
v elektronickom spise zaevidoval procesné podanie žalovaného s označením Vyjadrenie žalovaného
k vyjadreniu žalobcu, avšak žalobca ani jeho právny zástupca doručenie tohto vyjadrenia neeviduje.

9. K doručenému odvolaniu žalovaný uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne i právne

správne a dôvodom odvolania žalobcu je len jeho subjektívna nespokojnosť s výsledkom sporu a nie
naplnenie žalobcom označených odvolacích dôvodov, pričom je zrejmé, že žalobca v odôvodnení svojho
odvolania neuviedol žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by mal odvolací súd rozhodnúť tak, ako to
navrhuje žalobca. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie v otázke premlčania a tento záver
zdôraznil i poukazom na dôvodovú správu k § 1 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z.

9.1. K námietke žalobcu, že súd mu nedoručil vyjadrenie žalovaného, ktoré bolo súdu doručené dňa
24.10.2022 žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 3.5.2023 upozornil
na existenciu vyjadrenia zo dňa 5.10.2022 a zároveň ho aj s uvedenou listinou oboznámil jej prečítaním.
Súčasne súd prvej inštancie umožnil právnemu zástupcovi žalobcu, aby sa k vyjadreniu vyjadril, čo aj

využil.

10. Krajský súdvKošiciachakosúdodvolacíprejednalodvolaniežalobcu,ktorébolopodanévzákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné

nariadiť odvolacie pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385
CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

11. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými

dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolacie dôvody uvádza
dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j., že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne
prejednal.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký
závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP

priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup
k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu
zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP
ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej

veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé
súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť
zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní

uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane
judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a
právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti

alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

14.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSPjedanývtedy,aksúdvecnesprávneprávneposúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

15. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

16. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalobcom tvrdených odvolacích dôvodov
v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený

skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil,
vychádzajúc z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní.

17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil
skutkový stav a jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne. Odvolací súd si osvojil dostatočné
a riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v podstatnom odkazuje (§ 387 ods. 2
CSP), pričom odvolacie dôvody tvrdené žalobcom v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu,
nepovažuje za naplnené.

18. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu, odvolací
súd uvádza:19. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z., lehoty ustanovené právnymi predpismi v
súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo
k premlčaniu alebo k zániku práva v čase odo dňa účinnosti tohto zákona (27.03.2020) do 30.04.2020

neplynú.

19.1. Podľa § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z., ktorý bol do uvedeného zákona doplnený novelou
č. 9/2021 Z.z. vzhľadom na druhú vlnu pandémie COVID-19, lehoty ustanovené právnymi predpismi v
súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo

k premlčaniu alebo k zániku práva v čase odo dňa účinnosti tohto zákona (19.01.2021) do 28.02.2021
neplynú.

19.2. Odvolací súd konštatuje, že uvedené zákonné ustanovenia v tomto konkrétnom prípade
aplikovať nemožno a tieto nemajú vplyv na plynutie a koniec premlčacej doby v danom spore.
Zákonnou podmienkou aplikácie predmetných ustanovení je totiž skutočnosť, že by jej uplynutím

došlo k premlčaniu práva, inak povedané, koniec premlčacej doby by musel pripadnúť do jedného z
rozhodujúcich období, t.j. do obdobia od 27.3.2020 do 30.4.2020 (podľa § 1 písm. a/ zákona č. 62/2020
Z.z.), resp. od 19.1.2021 do 28.2.2021 (podľa § 8 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z. z.). Uvedená právna
úprava zákona č. 62/2020 Z.z. sa teda vzťahuje len na tie premlčacie doby (resp. prekluzívne lehoty),
ktorých koniec by v zákone vymedzených obdobiach uplynul. Odvolací súd má za to, že len takýto

výklad zodpovedá cieľu a zmyslu zákona č. 62/2020 Z.z. opakovane vyjadreného v dôvodovej správe
k pôvodnému zneniu zákona a jeho novele uskutočnenej zákonom č. 9/2021 Z.z., teda aby v čase
vyhlásenia zákazu pohybu na území SR z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19 nemuseli občania a
podnikatelia vykonávať úkony potrebné na uplatňovanie svojich práv z obavy, že by o ne prišli v dôsledku
premlčania alebo preklúzie.

19.3. Zároveň odvolací súd uvádza, že pokiaľ zákaz pohybu z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19
nemohol žiadnym spôsobom ohroziť právo vymáhateľné na súde v dostatočne dlhej premlčacej dobe
na súde (ako v tomto prípade), nie je dôvod na predĺženie premlčacej doby, ktorej cieľom je nútiť k
oprávneniu osobu, aby si svoje práva uplatnila na súde v primeranej lehote. Žalobcu pri uplatnení jeho

práva na zaplatenie dlžnej sumy za dielo, ktoré vzniklo, tak ako to sám tvrdí splatnosťou predmetnej
faktúry k 14.6.2018, zákaz pohybu v období od 27.3.2020 do 30.4.2020 a od 19.1.2021 do 28.2.2021
žiadnym spôsobom neobmedzoval. Premlčacia doba plynula až do 14.6.2022, avšak žalobca v rozpore
so zásadou „vigilantibus iura“ (každý nech si stráži práva) nekonal a svoje nároky si na súde včas
neuplatnil. Súd prvej inštancie preto správne podľa § 397 ObZ žalobu z dôvodu premlčania nároku zo

zmluvy o dielo zamietol.

20. K rozhodnutiam označeným odvolateľom v odvolaní odvolací súd uvádza, že tieto rozhodnutia
sa týkajú plynutia procesných lehôt ustanovených zákonom alebo určených súdom na vykonanie
procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkom konania a stranám sporu podľa § 2 ods. 1 a §

9 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z. Odvolaciemu súdu, však nie je známe žiadne rozhodnutie najvyššej
súdnej autority, v ktorom by sa výslovne riešila ako otázka zásadného právneho významu to, či sa podľa
§ 1 písm. a) a § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. predlžujú všetky premlčacie a prekluzívne lehoty
bez ohľadu na to, či ich koniec pripadá do jedného z rozhodujúcich období vymedzených zákonom č.
62/2020 Z.z., t. j. do obdobia od 27.3.2020 do 30.4.2020, resp. od 19.1.2021 do 28.2.2021, preto i postup

a rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci nemožno považovať za rozporný s princípom predvídateľnosti
súdnych rozhodnutí.
21. Z hľadiska žalobcom namietaného rozdielneho posudzovania začiatku plynutia premlčacej doby
súdom prvej inštancie od 14.6.2018 v bode 17 jeho odôvodnenia, resp. od 31.5.2018 v bode 18
odôvodnenia, odvolací súd uvádza, že v tomto smere bolo cieľom súdu prvej inštancie poukázať na

rovnaký právny záver o premlčaní uplatneného nároku a to tak pri splatnosti nároku k 14.6.2018, tvrdenej
samotným odvolateľom, ako aj k 31.5.2018, ako splatnosti tvrdenej žalovaným.
22. Nakoniec odvolací súd, k odvolateľom tvrdenému nesprávnemu procesnému postupu uvádza, že
súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 3.5.2023 právnych zástupcov strán sporu prítomných
na pojednávaní, riadne oboznámil s listinnými dôkazmi, okrem iného i s podaním žalovaného zo dňa

5.10.2022, ku ktorému sa právny zástupca žalobcu mal možnosť vyjadriť a prípadne i v tejto súvislosti
zvážiť ďalší procesný postup. Odvolací súd súčasne poukazuje i na tú skutočnosť, že i vzhľadom na
dôvod zamietnutia žaloby ( premlčanie nároku ) teda nemožno vyvodiť záver, že procesný postup súduprvej inštancie bol taký, ktorým by žalobcovi znemožnil realizáciu tých jeho procesných práv, ktoré mu
CSP priznáva, a to v miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
23. Za daného stavu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je nedôvodné, preto podľa § 387 ods.

1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

24. Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396 ods.1CSPvspojenís§255
ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej

inštancie samostatným uznesením.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 ( ust. § 425
CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám,
alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací
súd dovolanie odmietne podľa ust. § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa ust. § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).