Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 46C/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124203319
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5124203319.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu:

A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XX,, štátny občan SR, právne zastúpený: Advokátskou
kanceláriou JUDr. Kristína Mitrová Polková, advokátka so sídlom ul. Na Priekope č. 174/13, Žilina,
IČO. , proti žalovanému: Slovenská republika – Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72
Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.3.2024 sa žalobca domáhal voči žalovanému náhrady

nemajetkovejujmypodľazákonač.514/2003Z.z.ažiadal,abysúdžalovanéhozaviazalzaslaťžalobcovi
ospravedlňujúci list na adresu trvalého bydliska a rovnako,a by žalobcovi zaplatil náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 10.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % zo sumy 10.000,- Eur od
20.7.2023 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa PZ, MV SR, PPZ, národná
kriminálna agentúra, odbor Stred, Banská Bystrica zo 14.09.2020 ČVS: B./NKA-ST2-2020 bolo

žalobcovi vznesené obvinenie pre pokračovací zločin podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a iné. V ďalšom
štádiu trestného konania bola vec vedená pod ČVS: PPZ – 35/NKA-ST3-2021. V žalobcovej trestnej
veci lehota upravená v § 209 ods. 2 Tr. por. uplynula 14.01.2021. V tejto lehote vyšetrovateľ PZ nedoručil
prokurátorovi písomné oznámenie v zmysle § 209 ods. 3 Tr. por. s obsahom, ktorý určuje označené
zákonné ustanovenie. Prokurátor ÚŠP GP SR vyrozumením z 22.12.2022 č. VII Spr 458/22/1000 –
2 na podklade žiadosti žalobcu zo 14.12.2022 podľa zákona č. 211/2000 Z.z. oznámil , že v trestnej
veci žalobcu nebolo doručené oznámenie policajta podľa § 209 ods. 3 Tr. por. Nerešpektovanie

zákona vyšetrovateľom PZ je nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci a v okolnostiach
žalobcovej veci malo vplyv na jeho obhajobu z hľadiska jej taktiky a stratégie, malo vplyv na vedomosť
žalobcu o ďalších úkonoch vyšetrovateľa ako i termíne ukončenia vyšetrovania , ako to vyplýva z ust.
§ 209 ods. 3 Tr. por. Na tomto mieste treba pripomenúť, že žalobca v tom čase bol vo väzbe a o
to viac očakával informácie, ktoré vyplývajú z písomného oznámenia vyšetrovateľa v zmysle § 209
ods. 3 Tr. por. V popísaných okolnostiach žalobca identifikuje porušenie Ústavou Slovenskej republiky
priznaných práv v spojení s podústavnými právnymi normami v dôsledku nesprávneho úradného

postupu orgánu verejnej moci. Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci
zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov
je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu,
výsledkom ktorého je naplnenie očakávania dotknutého subjektu o konaní orgánu verejnej moci v súlades ústavným princípom legality ( čl. 2 ods. 2 Ústavy SR) a materiálnym poňatím právneho štátu. Postup
policajta podľa § 209 ods. 3 Tr. por. je obligatórny a ignorancia zákonného ustanovenia policajtom v
rámci trestného konania je v rozpore s čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v rozpore s § 1, § 2 ods.

1, ods. 6 Tr. por. ako i v rozpore s povinnosťami policajta v zmysle § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998
Z.z. Sťažovateľpísomnýmpodanímzo17.01.2023orgánukonajúcemuvokolnostiachvecizaštátzaslal
návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
v znení neskorších predpisov spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Podanie bolo odovzdané
na poštovú prepravu 17.01.2023 a prevzaté adresátom 19.01.2023. Žalobca uplatnil v návrhu nárok na

náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- Eur. Ministerstvo vnútra SR ku dňu podania tejto žaloby
na návrh žalobcu nereagovalo. Žalobca žalobou uplatňuje v rámci ust. § 16 a nasl. zákona č. 514/2003
Z.z. v znení neskorších predpisov nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy a ospravedlnenie príslušného
orgánu štátu za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Žalobca svoje nároky opiera o čl. 46
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

3. Dňa 24.5.2024 doručil žalovaný vyjadrenie k žalobe (č.l. 162), v ktorom žiadal žalobu zamietnuť.
Uviedol, že je nesporné, že vyšetrovateľ Policajného zboru služobne zaradený na odbore Stred národnej
kriminálnej agentúre Prezídia Policajného zboru viedol trestné konanie, v ktorom dňa 19.09.2020
uznesením ČVS:PPZ- 128/NKA-ST2-2020 vzniesol žalobcovi podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku
mimo inými osobami obvinenie za pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods.

2 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prečinu zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Podľa § 210 Trestného
poriadku obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo kedykoľvek v priebehu prípravného
konania žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy
alebo iné nedostatky v prípravnom konaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi bez meškania predložiť.

Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť. Z ustanovenia § 230
Trestného poriadku vyplýva skutočnosť, že dozor nad dodržiavaním zákonnosti a to ako z formálnej, tak
z materiálnej stránky odvetvia trestného práva vykonáva prokuratúra. Žalobca ako bývalý sudca musí
vedieť, že o zadržaní podozrivého, začatí trestného stíhania, ako aj o zákonnosti procesných úkonov
musí byť prokurátor informovaný, aby posúdil zákonnosť (pričom na niektoré procesné úkony exaktne

vymenované v Trestnom poriadku potrebuje dokonca vyšetrovateľ Policajného zboru dopredu súhlas),
aby prokurátor v prípade nezákonnosti mohol okamžite zo svojej právomoci konať, aby bol odstránený
nezákonný stav. Ďalej žalobca ako bývalý sudca dobre vie, že za týmto účelom vedie prokurátor o každej
trestnej veci dozorový denník, pričom každý vyšetrovateľ Policajného zboru musí do 48 hodín doručiť
každé uznesenie prokurátorovi. Prokurátor posúdi zákonnosť a v prípade nezákonnosti uznesenie zruší.

Ďalej každý prokurátor si vyžiadava od vyšetrovateľa Policajného zboru správy o stave konania, aby
nedošlo k prieťahom v trestnom konaní a aby boli zachované práva osobám. Taktiež si prokurátor
vyžiadava od vyšetrovateľa Policajného zboru podľa potreby kompletný
vyšetrovací spis, aby sa presvedčil, aké úkony vyšetrovateľ Policajného zboru v trestnom konaní
urobil a pokiaľ prokurátor zistí prieťahy, alebo nečinnosť vyšetrovateľa Policajného zboru v trestnom

konaní, tak má prostriedky na to, aby tieto prieťahy alebo nezákonnosť odstránil. Tieto prostriedky
spočívajú jednak v záväzných pokynoch, kedy je vyšetrovateľ Policajného zboru povinný tento pokyn
splniť a pokiaľ by bolo konanie vyšetrovateľa Policajného zboru tak závažné, že by nebolo možné
aby vyšetrovateľ pokračoval vo vedení vyšetrovania, tak by mu prokurátor vyšetrovací spis odňal
a tento by bol pridelený inému vyšetrovateľovi Policajného zboru. Taktiež v systéme prokuratúry je

vytvorený kontrolný systém, a ak nie je skočené vyšetrovanie v lehotách, tak predkladá prokurátor
správu nadriadenej prokuratúre. Žalovaný sa domnieva, že podstatou žaloby je skutočnosť, že žalobca
vidí neúmernú dĺžku vyšetrovania. Žalovaný ale k veci uvádza, že v demokratickom štáte, medzi ktoré
Slovenská republika patrí, je vytvorený dostatočný systém kontroly orgánov činných v trestnom konaní a
dostatočný systém opravných prostriedkov, ktoré má možnosť si uplatniť osoba v procesnom postavení

a to, či už oznamovateľ, poškodený, alebo obvinený. Vyšetrovateľ PZ, ktorý má v zmysle Trestného
zákona a Trestného poriadku postavenie orgánu činného v trestnom konaní je viazaný explicitne a
exaktne Trestným zákonom a to iba postupom, ktorý mu Trestný poriadok dovoľuje, pričom prokurátor
má dozor nad dodržaním zákonnosti, pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní a je
oprávnený, okrem iného zrušiť nezákonné a neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť

vlastnými rozhodnutiami a vrátiť vec policajtovi na doplnenie s pokynmi a určiť lehotu na jej doplnenie.
Teda je kontrolnými mechanizmami odvetvia trestného práva vopred vylúčené, že by vyšetrovateľ
PZ svojvoľne viedol trestné konanie, takým spôsobom, že by nebola zachovaná zákonnosť. Taktiež
je vytvorený dostatočný systém kontroly orgánov činných v trestnom konaní a dostatočný systémopravných prostriedkov, ktoré má možnosť si uplatniť osoba v procesnom postavení oznamovateľa,
alebo poškodeného. Teda je vopred vylúčené, že by vyšetrovateľ PZ svojvoľne viedol trestné konanie
takým spôsobom, že by nebola zachovaná zákonnosť, alebo dokonca, aby podľa svojej ľubovôle, bez

právneho relevantného dôvodu upraveného v Trestnom zákone a Trestnom poriadku odmietol trestné
stíhanie v zmysle Trestného poriadku. Tu je potrebné uviesť aj skutočnosť, že nie je možné nahradiť
inštitút riadneho, prípadne mimoriadneho opravného prostriedku v trestnom konaní podaním, trestného
oznámenia na vyšetrovateľku PZ. Zákon č. 514/2003 Z. z. v § 3 vymedzuje rozsah zodpovednosti. Podľa
predmetného ustanovenia štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá

bolaspôsobenáorgánmiverejnejmoci,okremtretejčastitohtozákona,privýkoneverejnejmoci.Podľa§
9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon,
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. K nároku na náhradu škody žalovaný uviedol, že podľa

§ 3 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci
v zmysle písm. d) nesprávnym úradným postupom. Predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci v danom prípade sú: a) nesprávny úradný postup,
b) škoda, c) príčinná súvislosť. Zákon č. 514/2003 Z. z. na vznik zodpovednosti štátu za škodu vo svojich

ustanoveniachpredpokladásúčasnénaplnenietrochzákonnýchpredpokladov,ato:a)protiprávnyúkon,
nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, b) škoda (prípadne nemajetková ujma), c)
príčinná súvislosť medzi písmenami a) a b). Pre vznik zodpovednosti za škodu musia byť kumulatívne
splnené všetky predpoklady
uvedené pod písmenami a) až c). Zákon č. 514/2003 Z. z. bližšie nedefinuje pojem škody a ani

neupravuje rozsah jej náhrady, je potrebné v tejto veci aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej
úpravy - § 442 Občianskeho zákonníka a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala
v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, ako všeobecným
ekvivalentom a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Ďalším
predpokladom nároku na náhradu škody je objektívna existencia príčinnej súvislosti medzi porušením

právnej povinnosti a škodou, ako následkom týchto príčin. Existencia príčinnej súvislosti na vznik práva
na náhradu škody je nevyhnutná, a to bez zreteľa na to, či povinnosť na náhradu škody je založená
na princípe zavinenia, alebo na základe objektívnej zodpovednosti. Ak nie je daná príčinná súvislosť,
nevzniká zodpovednosť za škodu. Dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti zaťažuje vždy
poškodeného. Nemajetková ujma je ujma, ktorá nastala v morálnej, nemateriálnej sfére poškodeného.

Podľa zákona č. 514/2003 Z. z. však na priznanie takéhoto nároku musia byť kumulatívne splnené
špecifické podmienky, a to: 1. samotné konštatovanie práva nie je dostatočným zadosťučinením, 2.
nie je možné ujmu poškodeného uspokojiť inak a súčasne, 3. preukázateľne došlo k závažnej ujme
poškodeného a k následkom v jeho súkromnom živote a spoločenskom uplatnení. Vznik a existencia
nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu podľa žalovaného však preukázané neboli. Bez rozhodnutia

kontrolného vecne a miestne príslušného orgánu, ktorý by vo svojom závere konštatoval nesprávny
úradný postup sú informácie uvedené v žalobe iba subjektívnym názorom žalobcu. Pretože žiadny
vecne a mieste príslušný orgán (prokuratúra, odbor kontroly, alebo Úrad inšpekčnej služby) vo svojom
závere nekonštatoval, že by došlo v súvislosti s konaním príslušníkov Policajného zboru k nesprávnemu
úradnému postupu, tak ako to tvrdí žalobca vo svojej žalobe, preto jeho tvrdenia možno považovať

iba za žalobcov subjektívny názor, bez uvedenia relevantných a racionálnych skutočností, ktoré by
exaktne preukazovali nesprávny úradný postup príslušníkov Policajného zboru a oprávňovali žalobcu
uplatňovať si náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s
postupom príslušníkov Policajného zboru pri vykonávaní služobného zákroku nie je možné v nijakom
prípade považovať za nesprávny úradný postup. Podotýkame, že vznik nemajetkovej ujmy je jedným

zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu, ktorý musí existovať v čase posudzovania
nároku poškodeného na náhradu nemajetkovej ujmy. Tvrdenie žalobcu, že mu vznikla nemajetková
ujma v súvislosti s nesprávnym úradným postupom pracovníkov Okresného dopravného inšpektorátu
Okresného riaditeľstva v Rožňave, na priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. nepostačuje a jej vznik, existenciu a výšku je potrebné hodnoverným

spôsobom preukázať. Predmetné konanie je konaním sporovým, pre ktoré platí zásada prejednávacia,
znamenajúca, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať pre ne dôkazy je vecou účastníkov. Títo majú
teda jednak povinnosť tvrdiť rozhodné skutočnosti, ale rovnako navrhovateľ pre ne dôkazy, t. j. majú
jednak povinnosť tvrdenia a taktiež povinnosť dôkaznú. V súčasnosti je žaloba žalobcu len v rovine jehotvrdení. Žiaden dôkaz o existencii nesprávneho úradného postupu, vzniku škody a priamej príčinnej
súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a škodou žalobcom predložený nebol. Z
uvedeného dôvodu žalovaný v rámci procesnej obrany namieta nielen nepreukázanie opodstatnenosti

žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy (teda nielen samotnú existenciu údajne neoprávneného zásahu
do práv žalobcu, ale aj samotný vznik nemajetkovej ujmy) a jej výšky, ktorá doposiaľ nijako odôvodnená
nebola. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca svoje tvrdenia v žalobnom návrhu ničím nepreukázal, tieto
ostali len v rovine tvrdenia a to bez akéhokoľvek dôkazu. Vzhľadom k vyššie uvedenému, žalovaný
týmto namieta neopodstatnenosť žaloby. Žalovaný má za to, že žalobca v žalobe nepreukázal, že

mu v súvislosti s nesprávnym úradným postupom príslušníkov Policajného zboru vznikla nemajetková
ujma, ktorú nestačí len tvrdiť, ale je nevyhnutné ju hodnoverne a bez pochybností preukázať, teda
nedošlo ku kumulatívnemu splneniu všetkých troch podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Z vyššie uvedeného vyplýva, že formálnym neoznámením vyšetrovateľa
prokurátorovi nebola nijakým spôsobom spôsobená žalobcovi žiadna ujma v trestnom konaní. Pričom
nesprávny úradný postup nebol prokurátorov, ako vecne a miestne príslušným kontrolným orgánom

vôbec konštatovaný. Práve naopak ak prokurátor nezákonný postup vyšetrovateľa Policajného zboru
nekonštatoval, tak je oprávnené tvrdiť zo strany žalovaného, že vyšetrovanie vedené zákonným
spôsobom,zadodržaniaTrestnéhozákona,atoibaspôsobom,akýtrestnýporiadoknevylučuje, Pretože
žalobca nijako nepreukázal splnenie zákonných podmienok vzniku nároku na nemajetkovú ujmu v
zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., žiadal žalobu zamietnuť.

4. Žalobca k podaniu žalovaného doručil vyjadrenie dňa 8.7.2024 (č.l. 179), v ktorom uviedol, že podľa
čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z
dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť
dodržať zmluvný záväzok. V súvislosti s trestným stíhaním zákon ( Trestný poriadok) ustanovuje aj

postup vyšetrovateľa PZ v ust. § 209 ods. 3 Tr. por. Absencia obligatórneho postupu vyšetrovateľa PZ
podľa § 209 ods. 3 Tr. por. má za následok priebeh trestného stíhania, ktorý nezodpovedá spôsobu,
ktorý ustanoví zákon a je teda v rozpore s čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Je bez najmenších
pochybností preukázané, že vyšetrovateľ PZ absenciou postupu podľa § 209 ods. 3 Tr. por. vytvoril
situáciu, ktorá je v rozpore so zákonom a nesplnil obligatórny príkaz daný policajtovi PZ konajúcemu

podľa Trestného poriadku. Skutkové okolnosti žaloby sa týkajú nesprávneho úradného postupu policajta
PZ a je preto nadbytočné žalovanou stranou rozpisovať oprávnenia prokurátora v zmysle § 230 ods.
1 Tr. por. a aj iné výkladom žalovanej strany prokurátorských oprávnení v rámci trestného konania.
Domnienka žalovanej strany, podľa ktorej podstatou žaloby je skutočnosť, že žalobca vidí neúmernú
dĺžku vyšetrovania nezodpovedá skutkovým okolnostiam žaloby a ani úmyslu žalobcu vo vzťahu k

obsahužalobyanavrhovanémupetiturozsudku.Žalobcapoukazujenato,žeprokurátorvstupujevrámci
svojich právomoci vo vzťahu k § 209 ods. 3 Tr. por. do riešenia postupu vyšetrovateľa PZ až po tom, keď
si vyšetrovateľ PZ splní svoju povinnosť v zmysle § 209 ods. 3 Tr. por. a na obsah písomného oznámenia
vyšetrovateľa PZ môže prokurátor reagovať spôsobom upraveným v § 209 ods. 3 veta druhá Tr. por. Je
teda nesporné, že ak vyšetrovateľ PZ ignoruje svoju povinnosť upravenú § 209 ods. 3 Tr. por. prokurátor

nemôže využiť svoju právomoc upravenú v § 209 ods. 3 veta druhá Tr. por. V neposlednom rade žalobca
poukazuje na fakt, že podľa § 2 ods. 5 veta prvá Tr. por. prokurátor v trestnom konaní zastupuje štát.
Trestné konanie je v podstate spor medzi štátom a obvineným. Ak prokurátor zastupuje jednu stranu
tohto sporu ( štát) je zrejmé, že nemá spravodlivý záujem byť nápomocný druhej strane tohto sporu,
hlavne v prípade, ak vo svojej odbornej činnosti neaplikuje aj iné právne predpisy ako je trestný poriadok.

Odkazovať preto na prokurátora, aby hájil záujmy obvineného v rámci prípravného konania, ktorý je jeho
spornou stranou nemôže byť cesta na zbavenie zodpovednosti príslušníka PZ za nezákonné aplikovanie
trestného poriadku. S poukazom na zákonom stanovené obligatórne náležitosti obsahu písomného
oznámenia policajta v zmysle § 209 ods. 3 Tr. por. ( dôvod neukončenia vyšetrovania v ustanovenej
lehote , špecifikácia úkonov, ktoré ešte treba vykonať a čas, aký bude vyšetrovanie ešte pokračovať )

absenciou tohto úkonu policajta došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na obhajobu, pretože
nemal dispozíciu s údajmi, ktoré je policajt povinný prokurátorovi oznámiť a nemohol prispôsobiť taktiku
a stratégiu svojej obhajoby stavu vyšetrovania a hlavne údajom, ktoré bol policajt povinný oznámiť
prokurátorovi podľa § 209 ods. 3 Tr. por. Porušenie práva na obhajobu v jeho materiálnom zmysle je
v konečnom dôsledku porušením práva na spravodlivý proces. Z týchto dôvodov sa žalobca domáha

satisfakcie tak vo forme ospravedlňujúceho listu ako i relutárnej satisfakcie na podklade spravodlivej
úvahy konajúcich súdov. Všeobecná argumentácia žalovanej strany vo vyjadrení z 23.05.2024 , ktorou
sa snaží preniesť zodpovednosť na prokurátora činného v konaní neobsahuje ani zmienku o dôvodoch ,
pre ktoré konajúci policajt nepostupoval podľa § 209 ods. 3 Tr. por. Žalobca v tejto súvislosti uzatvára,že policajt takto nekonal úmyselne v záujme poškodenia žalobcu pri realizácií jeho obhajobných práv.
Otázku toho, či porušenie trestného poriadku je alebo nie je nesprávnym úradným postupom policajta
je oprávnený v okolnostiach prípadu vyriešiť konajúci súd, pretože v danom prípade nejde o prípad, v

rámci ktorého by mal iný orgán posudzovať postup policajta. Žalobcovi nie je zrejmé, z akého dôvodu
žalovaná strana tvrdí, že sa domáha nemajetkovej ujmy v súvislosti s nesprávnym úradným postupom
pracovníkov Okresného dopravného inšpektorátu , Okresného riaditeľstva v Rožňave ( str. 6 – 7) . Nič
také si žalobca neuplatňuje a ďalej túto časť vyjadrenia žalovanej strany komentovať nebude.

5.Žalovanýsakpodaniužalobcuvyjadrilvpodanízodňa16.8.2024(č.l.186),Poukázalnato,žežalobca
vo svojom vyjadrení na vyjadrenie žalovaného zo dňa 08.07.2024 v podstate uviedol, že naďalej trvá
na svojich argumentoch v podanej žalobe. Vo svojom vyjadrení uvádza všeobecne známe ustanovenia
Ústavy SR a Trestného poriadku, ktoré sú žalovanému známe. Žalobca vo svojom vyjadrení arbitrárnym
(neprípustným) spôsobom zakladá voj nárok na náhradu škody v trestnom konaní, ktorá mu mala
údajne vzniknúť. Žalovaný naďalej trvá na svojich argumentoch uvedených vo svojom vyjadrení zo dňa

23.05.2024. Žalovaný opakovane uvádza, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal argumenty, ktoré
by ho oprávňovali na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 514/2003 Z. z.“), pretože neexistuje žiadne rozhodnutie vecne a miestne príslušného
orgánu, ktorý by vo svojom závere konštatoval nezákonnosť, ktorá je obligatórnou podmienkou na

postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.
Žalovaný je aj naďalej toho názoru, že formálnym neoznámením vyšetrovateľa prokurátorovi nebola
nijakým spôsobom spôsobená žalobcovi žiadna ujma v trestnom konaní. Z toho dôvodu žalovaný
naďalej trvá na tom, že žaloba je nedôvodná. Pretože žalobca nijako nepreukázal splnenie zákonných
podmienok vzniku nároku na nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., žalovaný naďalej

žiadal žalobu zamietnuť.

6. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 27.11.2024, pričom predvolanie bolo stranám sporu
doručené dňa 27.8.2024. Dňa 27.8.2024 zároveň žalobca doručil súdu podanie (č.l. 194), v ktorom
reagoval na vyjadrenie žalovaného zo dňa 16.8.2024, V ňom uviedol, že žalovaná strana striedavo vo

svojich podaniach tvrdí, že žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody a nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy, pričom z podaní žalovanej strany nevyplýva špecifikácia tej časti žaloby, v ktorej by si mal údajne
uplatňovať nárok na náhradu škody. Z vyjadrenia žalovanej zo 16.08.2024 nie je zistiteľným argument,
ktorým by bolo odôvodnené tvrdenie údajne o arbitrárnom (neprípustnom) spôsobe, na ktorom žalobca
zakladá svoj nárok. Na uplatnenom nároku žalobcu nie je nič svojvoľné, pretože po splnení zákonom

stanovených podmienok podaním žaloby uplatňuje svoje právo priznané čl. 46 ods. 1, ods. 3 Ústavy SR.
3. K skutkovým okolnostiam veci je treba doplniť, že príslušník PZ v podstate až do januára 2023, kedy
postupompodľa§209ods.1Tr.por.predložilspisprokurátorovispríslušnýmnávrhomignorovalust.209
ods. 3 Tr. por. Ignoranciu postupu podľa § 209 ods. 3 Tr. por. vyšetrovateľom PZ nemožno bagatelizovať,
pretože písomné oznámenie policajta prokurátorovi obsahuje pre obvineného (ale aj pre iné subjekty)

dôležité informácie o stave a priebehu prípravného konania, ktoré pre obvineného majú zásadný význam
z hľadiska práva na obhajobu. Z podaní žalovanej strany nevyplýva špecifikácia orgánu, ktorý by mal
konštatovať nezákonnosť, pričom z podania žalovanej zo 16.08.2024 je nezistiteľné, akú nezákonnosť
má žalovaná strana na mysli. Z doterajších prejavov žalovanej strany pri absencií odpovede na návrh
žalobcu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym

úradným postupom, nie je ani zmienka o dôvodoch, pre ktoré policajt viac ako 2 roky nepostupoval v
súlade s čl. 17 ods. 2 Ústavy SR a § 209 ods. 3 Tr. por.

7. Na pojednávaní dňa 27.11.2024 súd vec prejednal a rozhodol za účasti strán sporu a v neprítomnosti
právneho zástupcu žalobcu. Žalobca s prejednaním veci v neprítomnosti svojho zástupcu súhlasil.

Zotrvalnapodanejžalobe,jejdôvodochanamietal,žežalovanýúčinnenepopreljehotvrdenia.Malzato,
že otázka posúdenia nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa je v kompetencii konajúceho súdu,
ktorý zároveň rozhodne o výške nemajetkovej ujmy. V záverečnej reči žalobca uviedol, že v danom
prípade sa nedomáha kvalifikácie nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa PZ tým, že neurobil
úkon, alebo nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Toto slovné spojenie sa vždy vzťahuje

na to, že trestný poriadok, alebo iný právny predpis musí stanoviť určitú lehotu a v tejto lehote má
byť urobený ten úkon, alebo vydané príslušné rozhodnutie, ale § 209 ods. 3 Tr. poriadku nehovorí nič
o žiadnej lehote, v ktorej má policajt tento úkon spraviť. Rovnako § 210 a ani 209 ods. 3 nehovorí
nič o tom, že v tejto situácií má obvinený v určitej lehote žiadať o prieskum postupu vyšetrovateľav konkrétnej trestnej veci. Takže situácia, ktorá je predmetom tohto konania nezodpovedá situácií, ktorá
je zadefinovaná v § 9 ods. 3 zákona 514/2003, pretože Trestný poriadok v ustanovení § 209, ods.
3 Trestného poriadku nestanovuje žiadnu lehotu, v ktorej má vyšetrovateľ policajného zboru spraviť

zákonom predpísaný úkon, a preto tento jeho nesprávny úradný postup nepatrí medzi obligatórne
vylúčeniazozodpovednostizanesprávnyúradnýpostuporgánovverejnejmoci.Zástupkyňažalovaného
zotrvala na doterajšej argumentácii a zdôraznila, že nárok žalobcu je nedôvodný, neuznáva ho do
dôvodu ani výšky. Tvrdila, že komunikácia medzi vyšetrovateľom a dozorovým prokurátorom bola
takpovediac na dennej báze, či už osobná, telefonická, písomná, takže ani v prípade písomného

formálneho nedodržania zaslania toho oznámenia v zmysle Trestného poriadku nedošlo k existencii
nesprávneho úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní. Z vyšetrovacieho spisu však
nevyplýva žiadna negatívna intervencia dozorového prokurátora, a teda nie je možné ustáliť, že by
prokurátor nejakým spôsobom pokynoval vyšetrovateľa a upozorňoval ho na nedodržanie lehôt,
prípadne na iné negatívne zásahy v rámci trestného konania, ktoré by mali alebo by boli spôsobilé
žalobcu poškodiť žalobcu na jeho právach v rámci trestného konania. V ďalšom mala za to, že nárok

žalobcu na ospravedlnenie od žalovaného nie je nárokom vyplývajúcim zo zákona č. 514/2003 Z.z. , t.
j. nemožno si ho v zmysle tohto zákona uplatniť.

8. Súd na pojednávaní oboznámil strany sporu s predbežným právnym posúdením, listinnými dôkazmi,
z ktorých bude vychádzať pri posúdení žalobného nároku a vec posúdil podľa nižšie citovaných

zákonných ustanovení:

9. Podľa § 73 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) na konanie štátu pred
súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za štát.

10. Podľa § 1 písm. a) zák.č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

11. Podľa § 3 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej

moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

12. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

13. Ustanovenie § 4 zák.č. 514/2003 Z.z. upravuje, ktorý orgán koná v mene štátu, čo vyplýva aj
z nadpisu tohto ustanovenia „Orgán konajúci v mene štátu.“

14. Podľa § 4 ods.1 písm. a), b) a d) zák.č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ

Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora.

d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu.15. Podľa ust. § 9 ods. 1, 4 až 6 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2023:
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup

sa považuje výkon právomoci orgánom verejnej moci, pri ktorom dôjde k porušeniu právnou normou
ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku ktorému postup orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah

do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
(4) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré

má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

(5) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správyspočívajúcehovporušenípovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného

príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správy prokurátorom. (v znení účinnom do 30.6.2023 išlo o odsek 3, pozn. súdu)
(6) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda. Právo na náhradu škody spočívajúcej v náhrade nemajetkovej ujmy
nevznikne, ak súd v správnom súdnictve v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy,

Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o ústavnej sťažnosti rozhodoval o primeranom finančnom
zadosťučinení, alebo Európsky súd pre ľudské práva v konaní o porušení práva na prejednanie veci
v primeranej lehote rozhodoval o spravodlivom zadosťučinení, a to v rozsahu nemajetkovej ujmy
spôsobenej skutočnosťami, ktoré pri tomto rozhodovaní mohli byť zohľadnené bez ohľadu na to, že
zohľadnené neboli z dôvodu na strane poškodeného.

16. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

17. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný

orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

18. Podľa ust. § 17 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z.,
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
(3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä naa) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
(4) Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.8a)

19. Podľa § 19 zákona č. 514/2003 Z.z. :

(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.
(2) Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému
doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na

zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
(3) Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

20. Podľa § 209 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku (ďalej iba „TP“):

(1) Po skončení vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania policajt predloží spis prokurátorovi s
návrhom na podanie obžaloby alebo na iné rozhodnutie, ak nerozhodne podľa § 214 ods. 2 alebo §
215 ods. 4. Návrh na podanie obžaloby musí obsahovať zoznam vykonaných a navrhovaných dôkazov
a odôvodnenie, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov alebo odmietol predložené
dôkazy. So spisom predloží aj očíslované vecné dôkazy a ich zoznam, ak to ich povaha umožňuje.

(2) Vyšetrovanie obzvlášť závažných zločinov je potrebné skončiť do šiestich mesiacov od vznesenia
obvinenia; v ostatných prípadoch do štyroch mesiacov.
(3) Ak nie je vyšetrovanie skončené v lehotách uvedených v odseku 2, policajt prokurátorovi písomne
oznámi, prečo nebolo možné vyšetrovanie skončiť v ustanovených lehotách, aké úkony treba ešte
vykonať a aký čas bude ešte vyšetrovanie pokračovať. Prokurátor môže policajtovi pokynom zmeniť

rozsah úkonov, ktoré majú byť ešte vykonané. Môže tiež určiť inú lehotu, akú má vyšetrovanie ešte trvať.
(4) Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nevzťahujú na skrátené vyšetrovanie.

21. Podľa § 210 TP:
(1) Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo kedykoľvek v priebehu prípravného konania

žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné
nedostatky v prípravnom konaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi bez meškania predložiť. Prokurátor
je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť.
(2) Žiadosť o odstránenie prieťahov alebo iných nedostatkov v postupe prokurátora pri vykonávaní jeho
pôsobnosti v prípravnom konaní vybavuje prokurátor bezprostredne nadriadenej prokuratúry; ak žiadosť

smeruje proti prokurátorovi generálnej prokuratúry, vybavuje ju generálny prokurátor. Posledná veta
odseku 1 platí rovnako.

22. Podľa článku 17 ods. 2 Ústavy SR (zákon č. 460/1992 Zb., nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť
slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len

pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

23. Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy SR (zákon č. 460/1992 Zb., každý má právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo
nesprávnym úradným postupom.

24. Prednostne sa súd zaoberal vecnou legitimáciou v spore. Je nepochybné, že pasívne legitimovaným
je Slovenská republika a bolo vecou žalobcu označiť aj zastupujúci orgán, keďže predmetom konania
bola náhrada nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená nesprávnym úradným postupom,
pričom žalobca správne označil orgánom konajúci za štát – Ministerstvo vnútra SR. Súd má za to,

že v danom prípade je orgánom konajúcim za štát podľa § 4 ods. 1 písm. b) za situácie, kedy v
trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného
zboru, a (2) vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na
základe záväzného pokynu prokurátora. V danej veci totiž nejde o situáciu, kedy vyšetrovateľ nekonalna základe záväzného pokynu prokurátora, pretože povinnosť podľa § 209 TP mu (vyšetrovateľovi)
vyplýva priamo zo zákona. Pokiaľ žalovaný naznačil, že žalobca nesprávne označil orgán konajúci za
štát, nakoľko dozor nad konaním vyšetrovateľa vykonáva prokuratúra, tu súd poznamenáva, že žalobca

v reakcii na toto vyjadrenie žalovaného výslovne formuloval, že namieta postup vyšetrovateľa a na
jeho konanie nemá vplyv postup prokurátora podľa § 230 Tr. poriadku, čo zároveň odôvodnil tým, že
trestné konanie je konaním medzi štátom a obvineným. Pokiaľ teda prokuratúra zastupuje štát, nie je
v jej záujme hájiť práva obvineného. Súd pri posudzovaní otázky orgánu konajúceho za štát, vychádzal
z výslovných skutkových tvrdení a zotrvaní žalobcu na nich, keď žalobca výslovne uviedol, že namieta

postup vyšetrovateľa, nie dozor prokurátora nad týmto konaním. Súd je v civilnom sporovom konaní
viazaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom tieto žalobca jednoznačne definoval, keď uviedol,
že „S poukazom na zákonom stanovené obligatórne náležitosti obsahu písomného oznámenia policajta
v zmysle § 209 ods. 3 Tr. por. ( dôvod neukončenia vyšetrovania v ustanovenej lehote , špecifikácia
úkonov, ktoré ešte treba vykonať a čas, aký bude vyšetrovanie ešte pokračovať ) absenciou tohto úkonu
policajta došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na obhajobu, pretože nemal dispozíciu s

údajmi, ktoré je policajt povinný prokurátorovi oznámiť a nemohol prispôsobiť taktiku a stratégiu svojej
obhajoby stavu vyšetrovania a hlavne údajom , ktoré bol policajt povinný oznámiť prokurátorovi podľa
§ 209 ods. 3 Tr. por.“ Na základe uvedeného má súd za to, že orgánom konajúcim za štát je práve
Ministerstvo vnútra SR v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko v prejednávanej
veci žalobca ako obvinený v zmysle § 210 TP nepožiadal prokurátora o prieskum postupu policajta.

Pokiaľ by súd ustálil, že orgánom konajúcim za štát je Generálna prokuratúra a nie Ministerstvo vnútra
SR, nezohľadnil by okolnosti prejednávanej veci. Súd má za to, že dôvodnosť označenia MV SR ako
orgánu konajúceho za štát vplýva aj skutočnosť, že na prejednávanú vec možno aplikovať aj § 4 ods.
1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., t.j. orgánom konajúcim za štát je ministerstvo alebo iný ústredný
orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí

do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu,
ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného
predpisu.

25. Po ustálení vecnej legitimácie strán sporu v konaní, súd vykonal dokazovanie, z ktorého mal za

preukázané nasledujúce skutočnosti:

26. Z uznesenia o začatí trestného stíhania zo dňa 14.9.2020 sp.zn. ČVS: B./NKA-ST2-2020 (č.l. 13)
mal súd za preukázané, že v zmysle § 206 ods. 1 Tr. poriadku Začalo Ministerstvo vnútra SR, Prezídium
Policajného zboru: Národná kriminálna agentúra, odbor: Stred, bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie

pre pokračovací zločin podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a iné.

27. Listom zo dňa 14.12.2022 (č.l. 8) požiadal žalobca v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom
prístupe k informácia Úrad špeciálnej prokuratúry o oznámenie dátumu doručenia písomného
oznámenia policajta podľa § 209 ods. 3 TZ (č.l. 8). Listom zo dňa 22.12.2022 (č.l. 9) oznámil Úrad

špeciálnej prokuratúry, že oznámenie v trestnej veci žalobcu podľa § 209 ods. 3 TP nebolo doručené,
dňa 14.3.2022 bolo doručené písomné oznámenie policajta podľa § 209 ods. 1 TP.

28. Následne žalobca dňa 17.1.2023 podal na Ministerstvo vnútra SR návrh na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody (č.l. 10), v ktorom sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu nečinnosti

vyšetrovateľa, pričom poukázal na porušenie ústavných práv žalobcu a žiadal náhradu nemajetkovej
ujmyvovýške15.000,-Eur.Podľapotvrdeniaosledovanízásielokbolažiadosťdoručenádňa19.1.2023,
podanie zásielky na doručovanie vyplýva z podacieho hárku. Na predmetnú žiadosť nebola žalobcovi
doručená žiadna odpoveď, uvedené nenamietal ani samotný žalovaný, a tak to má súd za nesporné.

29. Všetky vyššie uvedené skutočnosti, t.j. vydanie uznesenia o vznesení obvinenia, oznámenie
onedoručenípísomnéhooznámeniapolicajtapodľa§209ods.3TPakoajpodanienávrhunapredbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody mal súd za preukázané a nesporné.

30.Spornáostalaotázkanesprávnehoúradnéhopostupuasamotnéhonárokunanáhradunemajetkovej

ujmyvovýške10.000,-Eur(vžiadostiopredbežnéprerokovanienárokuuplatnenávsume15.000,-Eur).

31. Prvou spornou skutočnosťou, od ktorej závisí výsledok posúdenia otázky nemajetkovej ujmy je to,
či skutočne došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany vyšetrovateľa v zmysle § 9 zákonač. 514/2003 Z.z. tak, ako uvádza žalobca, t.j. že si vyšetrovateľ nesplnil povinnosť uloženú v § 209
Trestného poriadku, t.j. do štyroch mesiacov od vznesenia obvinenia a po skončení vyšetrovania
alebo skráteného vyšetrovania predložiť spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby alebo na

iné rozhodnutie, ak nerozhodne podľa § 214 ods. 2 alebo § 215 ods. 4. Prípadne (§ 209 ods. 3 Tr.
poriadku), ak nie je vyšetrovanie skončené v zákonnej lehote, je povinný policajt prokurátorovi písomne
oznámiť, prečo nebolo možné vyšetrovanie skončiť v ustanovených lehotách, aké úkony treba ešte
vykonať a aký čas bude ešte vyšetrovanie pokračovať. Posúdenie tejto otázky predstavuje prejudiciálnu
otázku, s ktorou sa súd musí prednostne zaoberať. Zákon č. 514/2003 Z.z. v § 9 definuje, že za

nesprávny úradný postup sa považuje (okrem iného) aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V odseku 5 tohto ustanovenia (do 30.6.2023
išlo o odsek 3 § 9, pozn. súdu) zároveň zákon uvádza, že pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa

finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej
moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti
o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru,
vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom. Súd má za

to, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky požadované zákonom, t.j. žalobca nepreukázal,
že ide o nezákonné rozhodnutie v zmysle § 9 ods. 1 a 5 zákona č. 514/2003 Z.z., t.j. nepreukázal,
že príslušný orgán vybavoval žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa. Do pozornosti súd v tejto
súvislosti dáva aj skutočnosť, že z § 209 TP nevyplýva povinnosť doručovať predmetné rozhodnutie
do dispozície obvineného. Na druhej strane, v zmysle § 210 ods. 1 TP je to práve obvinený (v danom

prípade žalobca), ktorý má zákonné možnosti iniciovať prieskum postupu vyšetrovateľa tým, že môže
kedykoľvek v priebehu konania žiadať prokurátora, aby preskúmal postup policajta, najmä aby boli
odstránené prieťahy alebo iné nedostatky v prípravnom konaní. V prejednávanej veci žalobca netvrdil
aaninepreukázal,žebytakýtopostupuplatnil.Naopak,malzato,žežiadentakýtopostupniejepotrebný
a postačuje posúdenie danej veci konajúcim súdom. Je teda zrejmé, že prvým krokom žalobcu bolo

podanie žiadosti o poskytnutie informácie o postupe vyšetrovateľa podľa § 209 TP až po uplynutí takmer
dvoch rokov od uplynutia žalobcom tvrdenej lehoty. Súd má za to, že na konštatovanie toho, že išlo
o nesprávny úradný postup je nutné v zmysle dikcie zákona vychádzať z výsledkov vybavenia sťažnosti,
ktoré žalobca nepodal, resp. takýto svoj postup netvrdil ani nepreukazoval. Súd zdôrazňuje, že žalobca
v žalobe (bod 4 žaloby) svoj nárok odvodzoval od tvrdenia, že v jeho trestnej veci lehota upravená v

§ 209 ods. 2 Tr. Poriadku uplynula 14.1.2021. V tejto lehote vyšetrovateľ PZ nedoručil prokurátorovi
písomné oznámenie v zmysle § 209 ods. 3 Tr. poriadku s obsahom, ktorý určuje označené zákonné
ustanovenie. V rozpore so znením žaloby žalobca v záverečnej reči uviedol, že sa v tomto prípade
nedomáha kvalifikácie nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa PZ tým, že „neurobil úkon, alebo
nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Podľa môjho názoru toto slovné spojenie sa vždy

vzťahuje na to, že trestný poriadok, alebo iný právny predpis musí stanoviť určitú lehotu a v tejto lehote
má byť urobený ten úkon, alebo vydané príslušné rozhodnutie. Ale § 209 ods. 3 Tr. poriadku nehovorí
nič o žiadnej lehote, v ktorej má policajt tento úkon spraviť. Rovnako § 210 a ani 209 ods. 3 nehovorí
nič o tom, že v tejto situácií má obvinený v určitej lehote žiadať o prieskum postupu vyšetrovateľa
v konkrétnej trestnej veci. Takže situácia, ktorá je predmetom tohto konania nezodpovedá situácií, ktorá

je zadefinovaná v § 9 ods. 3 Tr. poriadku...“ Súd má za to, že vyjadrenia žalobcu v záverečnej reči
sú v rozpore so znením žaloby. Naopak, je zrejmé, že nárok žalobcu je odvodený práve od tvrdenia,
že vyšetrovateľ Policajného zboru porušil svoju povinnosť v lehote stanovenej v § 209 Tr. poriadku
v lehote 4 mesiacov predložiť spis prokurátorovi spolu s návrhom na podanie obžaloby (za predpokladu,
že neuplatní postup podľa § 214 alebo 215 Tr. poriadku). V prípade, že návrh v tejto lehote nepodá,

má v zmysle § 209 ods. 3 Tr. poriadku povinnosť písomne oznámiť v totožnej lehote prokurátorovi,
prečo nebolo možné vyšetrovanie skončiť v ustanovených lehotách, aké úkony treba ešte vykonať a
aký čas bude ešte vyšetrovanie pokračovať. Súd má za to, že žaloba a všetky vyjadrenia žalobcu (s
výnimkou záverečnej reči) poukazujú práve na porušenie povinnosti vyšetrovateľa postupovať v určitej
lehote a v nej vykonať určitý úkon. Prekvapivé tvrdenie v záverečnej reči, že § 209 ods. 3 nehovorí

o žiadnej lehote, je zavádzajúce a nemá oporu v zákone. Je totiž zrejmé, že odseky ustanovenia § 209
sú vzájomné prepojené. Z logického a gramatického výkladu ustanovenia odseku 3 TP je zrejmé, že
odkazuje na lehoty uvedené v predošlých odsekoch, t.j. ak nie je vyšetrovanie skončené v lehotách
uvedenýchvodseku2,policajtprokurátorovipísomneoznámi,prečonebolomožnévyšetrovanieskončiťv ustanovených lehotách, aké úkony treba ešte vykonať a aký čas bude ešte vyšetrovanie pokračovať.
Prokurátor môže policajtovi pokynom zmeniť rozsah úkonov, ktoré majú byť ešte vykonané. Môže tiež
určiť inú lehotu, akú má vyšetrovanie ešte trvať. Pokiaľ teda žalobca má za to, že odsek 3 neupravuje

vyšetrovateľovi priamo lehotu na podanie písomného vyjadrenia, je zrejmé, že táto povinnosť nastupuje
pri nedodržaní lehôt uvedených v predošlých odsekoch § 209 Tr. poriadku, t.j. je závislá na splnení či
nesplnení lehôt vyšetrovateľom v odseku 1. Napokon, toto tvrdí aj samotný žalobca v žalobe, v ktorej
uvádza, že v tejto lehote vyšetrovateľ PZ nedoručil prokurátorovi písomné oznámenie v zmysle § 209
ods. 3 Tr. poriadku. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že pre posúdenie toho,

či žalobcom namietaný postup vyšetrovateľa je nesprávnym úradným postupom v zmysle § 9 ods. 5
zákona č. 514/2003 Z.z. (do 30.6.2023, ods. 3) je potrebné vyhodnotiť či išlo o porušenie povinnosti
vyšetrovateľa urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahoch, pričom je potrebné vychádzať z výsledkov
vybavenia sťažnosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa. Aj v tomto bode súd poukazuje na obsah
žaloby a vyjadrení žalobcu, kde opakovane namieta, že vyšetrovateľ v lehote nedoručil oznámenie podľa

§ 209 ods. 3 Tr. poriadku, t.j. nenamieta, že vyšetrovateľ nepodal návrh na obžalobu v zmysle § 209 ods.
1 Tr. poriadku v zákonom stanovenej lehote. Z obsahu skutkových tvrdení žalobcu súd ustálil, že žalobca
namieta práve absenciu vydania písomného oznámenia vyšetrovateľa podľa § 209 ods. 3 Tr. poriadku,
ktoré možno definovať aj ako nečinnosť pri výkone verejnej moci alebo zbytočné prieťahy. Aj v prípade
nečinnosti či prieťahov zo strany vyšetrovateľa (nielen pri nekonaní v lehotách) je rovnako potrebné

pri posúdení nesprávneho úradného postupu vychádzať z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie
postupu vyšetrovateľa.

32. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti súd uzatvára, že základná podmienka pre posúdenie
nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa, ktorou je vybavenie žiadosti o preskúmanie postupu

vyšetrovateľa, v konaní nebola ani tvrdená a už vôbec nie preukázaná, t.j. absentuje. Bez splnenia
tejto podmienky nemožno konštatovať, že konaním vyšetrovateľa urobiť úkon – písomné oznámenie
adresované prokurátorovi v zmysle § 209 ods. 3 Tr. poriadku, došlo k nesprávnemu úradnému postupu.
Základná podmienka pre priznanie nemajetkovej ujmy v prejednávanej veci v zmysle § 9 ods. 1 a 5
zákona č. 514/2003 Z.z. nebola splnená, a tak súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

33. Nad rámec vyššie uvedeného základného konštatovania nesplnenia predpokladov pre priznanie
nemajetkovej ujmy, súd považuje za potrebné vyjadriť sa k samotnému nároku na nemajetkovú
ujmu. Pre vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy, obdobne ako pre vznik práva na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným

postupom, je nevyhnutné, aby boli súčasne naplnené tri základné predpoklady, ktorými sú nezákonné
rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia nemajetkovej ujmy
a kvalifikovaná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy; v prípade nemajetkovej ujmy musí
byť, navyše, zrejmé, že samotné konštatovanie porušenia práva je nedostačujúce. V prípade nároku

na náhradu nemajetkovej ujmy nepostačí tvrdiť prieťahy v konaní a "primeranosť nároku", existencia
(imateriálnej) ujmy a príčinná súvislosť medzi ňou a nesprávnym úradným postupom musí byť tvrdená
a preukázaná. Podľa konštantnej judikatúry (R21/1995, rozsudok NS SR sp.zn. 7Cdo/145/2011, ...)
platí, že predpokladom pre priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch súd musí
mať za preukázanú najmä skutočnosť, pre ktorú dospel k záveru, že zadosťučinenie podľa § 17

ods. 1 (úhrada skutočnej škody a ušlého zisku, pozn. súdu) nie sú postačujúce, predovšetkým
z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi vzhľadom na jeho
postavenie v rodine a spoločnosti. V prejednávanej veci žalobca neprodukoval rozhodujúce skutkové
tvrdenia vzťahujúce sa k nemajetkovej ujme, ktorá mu mala nesprávnym úradným postupom vzniknúť.
Netvrdil a nešpecifikoval, k akej ujme malo dôjsť v jeho osobnostnej sfére, ktorá by odôvodňovala

nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobca tiež nenavrhuje dôkazy a neuvádza žiadne okolnosti,
z ktorých možno vyvodiť vznik nemajetkovej ujmy a predovšetkým preukázanie príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou nemajetkovou ujmou. Žalovaný v rámci procesnej obrany
výslovne uviedol (na str. č. 7 – č.l. 169) po rozsiahlom odbornom výklade, že žalobca nepredložil
žiaden dôkaz o existencii nesprávneho úradného postupu (mieniac splnenie podmienok v § 9 ods. 5

zákona č. 514/2003 Z.z.), vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi. Súd sa stotožňuje s týmto
právnym názorom a uvádza, že žalobca nielenže neprodukoval dostatočné a relevantné tvrdenia
k samotnej nemajetkovej ujme, ktorá mu mala vzniknúť, neprodukoval ani žiaden dôkaz o nemajetkovej
ujme, ale ani o existencii nesprávneho úradného postupu tak, ako to vyplýva z § 9 ods. 5 zákona č.514/2003 Z.z. Žalobca v žalobe iba uvádza, že nerešpektovanie zákona vyšetrovateľom malo vplyv na
obhajobu žalobcu z hľadiska jej taktiky a stratégie, malo vplyv na vedomosť žalobcu o ďalších úkonoch
vyšetrovateľa i termíne ukončenia vyšetrovania. Toto všeobecné konštatovanie nevypovedá o žiadnej

nemajetkovej ujme, ktorá mala reálne žalobcovi vzniknúť a tiež nevypovedá o príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a ujmou / škodou žalobcu. Pokiaľ by pociťoval žalobca neistotu
a potrebu vec riešiť, ako osoba znalá práva mal a mohol iniciovať prieskum postupu v súlade s § 210
Trestnéhoporiadku.Anidruhápodmienkavkonaní,t.j.ujmavosobnostnejsférežalobcuvkonanínebola
preukázaná, a tak o samotnej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a ujmou (ktoré

preukázané neboli), nemožno ani uvažovať. Navyše, súd konštatuje, že z ustanovenia § 17 zákona
č. 514/2003 Z.z. zároveň vyplýva, že priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch prichádza do úvahy až
vtedy,keďibasamotnékonštatovanieporušeniaprávaniejedostatočnýmvzhľadomnaujmuspôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Zákon v § 17 ods. 3 rovnako uvádza podmienky pre určenie výšky
nemajetkovej ujmy, ktorá závisí od osoby poškodeného, závažnosti vzniknutej ujmy a jej následkov pre
poškodenéhovsúkromnomaspoločenskomživote.Kžiadnemuztýchtoatribútovžalobcaneprodukoval

skutkové tvrdenia a nenavrhoval žiadne dôkazy, s výnimkou listinných, ktoré mali preukázať nesprávny
úradný postup vyšetrovateľa. Súd má teda za to, že k samotnému nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazu, a tak aj s ohľadom na uvedený záver
súdu neostávalo iné, iba žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

34. Nad rámec uvedené súd v závere považuje za potrebné vyjadriť sa k argumentácii, ktorá odznela
v spore. Žalobca v žalobe poukázal na porušenie čl. 46 ods. 3 a článku 17 ods. 2 Ústavy SR. Žalovaný
namietal, že nárok žalobcu je odvodený od námietky neúmernej dĺžky vyšetrovania, pričom toto tvrdenie
žalobca namietal a uviedol, že skutkové okolnosti žaloby sa týkajú nesprávneho úradného postupu
policajta. Súd iba z opatrnosti uvádza, že z obsahu žaloby sa mohlo javiť, že žalobca skutočne namieta

neúmernú dĺžku konania, čo môže predstavovať osobitný nárok z porušenia práva na konanie bez
prieťahov. Pre upresnenie nárokov súd poznamenáva, že aj zákon č. 514/2003 Z.z. po jeho prijatí
a implementácii smernice dáva právomoc všeobecnému súdu rozhodnúť v prípadoch v ňom striktne
ustanovených o nárokoch vyplývajúcich z nezákonného rozhodnutia, nesprávneho úradného postupu
(častokrátvovzťahukprieťahom,čineúmernejdĺžkekonania),nezákonnýmzatknutím,zadržanímalebo

iným pozbavením osobnej slobody, či rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím
oväzbe.Podmienkouuplatneniatýchtonárokovnavšeobecnomsúdejesplneniezákonnýchpodmienok
upravenýchvzákoneč.514/2003Z.z.,t.j.vrátanetých,ktoréupravujúspôsobposudzovaniajednotlivých
nárokov (t.j. definovanie toho, čo je nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup a pod.). Preto
nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní je nárokom upraveným v zákone č. 514/2003 Z.z., avšak po

posúdení žalobcom uplatneného nároku súd dospel k záveru, že v danej veci nebol nárok žalobcu
preukázaný.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
teda podľa úspešnosti žalobcu v konaní. Nakoľko súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovanému
ako úspešnej strane sporu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.