Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 16, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623200406
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7623200406.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň

JUDr. Adriany Murínovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: A. B. C., A. A. D., D. XXX,
E.: XX XXX XXX, zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 53 255 739,
proti žalovanému: F. G., H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom A., J. XXX/XXX, o zaplatenie 2.504,40 € s
prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 10C/3/2023-86 zo dňa
25.9.2023 v znení opravného uznesenia 10C/3/2023-116 zo dňa 15.12.2023

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia v napadnutom zamietavom výroku III. a vo
výroku o trovách konania.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom
v znení opravného uznesenia návrh žalobcu na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného zamietol
(I.), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku sumu
2.504,40 € s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 24.7.2021 do zaplatenia s tým, že uhradzovacia
povinnosť žalovaného zaniká v rozsahu plnenia J. B., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX/XX, A., v
zmysle výroku č. II. platobného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 13.2.2023 č.k.

10C/3/2023-46 (II.) a žalobu v časti nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 135,46 € zamietol (III.). Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu s tým, že uhradzovacia povinnosť žalovaného zaniká v rozsahu plnenia J. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom J. XXX/XX, A., v zmysle výroku č. III. platobného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo
dňa 13.2.2023 č.k. 10C/3/2023-46. O výške náhrady trov si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením
po právoplatnom skončení vo veci samej (IV.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného a J. B. (v žalobe označeného ako
žalovaného v 2. rade) spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 2.504,40 € s prísl., nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 135,46 € a trov konania, na tom skutkovom základe, že žalovaný bol
v čase spôsobenia škody držiteľom motorového vozidla zn. K. L.: A. XXX-XX a J. B. prevádzkovateľom
motorového vozidla, ktorý pri dopravnej nehode spôsobil predmetným motorovým vozidlom škodu na
motorovom vozidle zn. C. L.: A. XXX-XX, ktorého držiteľom bola spoločnosť I., A.. A. H. K motorovému
vozidlu nebolo v čase dopravnej nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, preto žalobca poskytol z poistného garančného fondu
poškodenému poistné plnenie vo výške 2.754,84 € (z neho suma 250,44 € predstavuje delegačný
poplatok, ktorý si žalobca v tomto konaní neuplatňuje), ktoré nebolo uhradené, čím vznikol žalobcovi
na základe ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti zaškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov nárok proti tomu, kto
zodpovedá za škodu, na náhradu toho, čo za neho plnil.

3. Súd prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade J. B. rozhodol dňa 13.2.2023 platobným
rozkazom 10C/3/2023-46, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.4.2023. Žalovanému v 1. rade F. G. sa
platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto bol voči nemu zrušený uznesením zo dňa
26.04.2023, č.k. 10C/3/2023-54.

4. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie ustálil nasledujúci skutkový stav: Dňa 30.11.2020 došlo
k dopravnej nehode tým spôsobom, že z dôvodu neprispôsobenia rýchlosti povahe a stavu vozovky
pri odbočovaní vpravo na miestnu komunikáciu J. B. ako vodič motorového vozidla EČV: A. XXX-XX
narazil do odstaveného motorového vozidla EČV: A. XXX-XX, ktorého držiteľom je spoločnosť I. A.. A. H.
V čase dopravnej nehody k motorovému vozidlu EČV: A. XXX-XX nebolo uzatvorené povinné zmluvné
poistenie, preto žalobca poskytol poškodenému dňa 17.06.2021 z garančného poistného fondu sumu

2.754,84 €. Následne listom zo dňa 23.6.2021 žalobca vyzval žalovaného v 1. rade F. G. a listom zo dňa
10.11.2022 žalovaného v 2. rade J. B. na náhradu zaplateného poistného plnenia v sume 2.504,40 €
vlehotedo23.7.2021.Nataktoustálenýskutkovýstavsúdaplikovalust.§420ods.1,§427ods.1,§442
ods. 1, § 511 ods. 1, § 517 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 3 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. b), ods.
4, 5 a 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že nárok žalobcu o
zaplatenie náhrady preukázateľne poskytnutého plnenia vo výške 2.504,40 € v prospech poškodeného,
je dôvodný a preukázaný na základe predložených listinných dôkazov. Vzhľadom k tomu, že sa jedná
o spoločný záväzok žalovaného spolu s J. B., súd pristúpil k modifikácii žalobného petitu a určil, že
uhradzovacia povinnosť žalovaného zaniká v rozsahu plnenia J. B. v zmysle výroku č. II. platobného

rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 13.2.2023 č.k. 10C/3/2023- 46.

5. Výrokom č. III. rozsudku súd zamietol nárok žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 135,46 €
titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky pozostávajúcich z úkonov právnej pomoci podľa
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Právne úkony - predžalobné výzvy právneho zástupcu žalobcu zo dňa 24.6.2022 a 9.1.2023 súd
nepovažoval za účelne vynaložené trovy, nakoľko žalobca ešte pred podaním žaloby vyzval žalovaného
a J. B. na úhradu dlhu. Zdôraznil v tejto súvislosti, že zákon neukladá žalobcovi zaslať dlžníkovi
špecifickú, právne náročnú výzvu na úhradu dlhu, prípadne prejednať tento nárok na príslušnom orgáne,
a preto podľa názoru súdu tieto výdavky neboli žalobcom účelne vynaložené. O trovách konania súd

rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý čo do istiny mal v konaní plný úspech,
priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

6. Proti zamietavému výroku III. rozsudku v časti náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vsume135,46€,podalvzákonnejlehoteodvolaniežalobcazdôvodunesprávnehoprávnehoposúdenia

veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Poukázal na to, že náklady za úkon právnej služby - predžalobnú
výzvu (pokus o zmier, ktorý predložil súdu spolu s podacím hárkom), mu v tomto konaní preukázateľne
vznikli v súvislosti s uplatnením pohľadávky, ktorou sa domáhal od žalovaného úhrady dlžnej sumy, a
teda vyriešenia sporu zmierlivou cestou, čím ho považuje za účelne vynaložený. Nesúhlasil s názorom
súdu prvej inštancie, že náklady vynaložené v súvislosti s predžalobnou výzvou nemožno považovať za

účelnevynaložené,čímpodľanázoružalobcudochádzakodradeniuveriteľovodvynaloženiaakejkoľvek
snahy o zmierlivé vyriešenie sporu. Veritelia preto budú svoje nároky vymáhať priamo podaním žaloby,
dôjde len k zbytočnému podávaniu mnohých žalôb, a teda k preťaženiu súdneho systému, nakoľko v
mnohých prípadoch (najmä pri nižších pohľadávkach, ku ktorej možno zaradiť aj žalovanú pohľadávku)
dôjde práve na základe predžalobnej výzvy k dobrovoľnej úhrade dlhu, prípadne k dohode o splátkovom

kalendári. Zdôraznil, že snaha o zmierlivé vyriešenie sporu by naviac mala byť i v priamom záujme
súdu, a to i s poukazom na základné princípy Civilného sporového poriadku (konkrétne čl. 7 ods. 2
CSP). K názoru súdu, že nedôvodnosť nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 135,46
€ je daná aj tým, že obdobná výzva na úhradu už bola žalovanému zaslaná samotným žalobcom
uviedol, že uvedené výzvy nemožno stotožňovať, nakoľko slúžili úplne rozdielnym účelom a majú aj

rozdielnu povahu. Výzva na plnenie bola vyhotovená a žalovanému zaslaná tesne potom, ako žalobca
poškodenému plnil (v roku 2021), za účelom informovania žalovaného o existencii dlhu a žalobca
ho vyzýval na úhradu. Nakoľko k úhrade do uplynutia stanovenej lehoty nedošlo, splnomocnil právneho
zástupcu na zastupovanie v mimosúdnom a v prípadnom súdnom konaní, pričom predžalobná výzvavyhotovená jeho právnym zástupcom bola zasielaná až v roku 2022 a ďalšia v roku 2023 za účelom
informovania žalovaného, že splnomocnil právneho zástupcu na vymáhanie pohľadávky voči nemu a
informoval ho, že v prípade neuhradenia dôjde k podaniu žaloby. Za absurdné považoval, aby uhradenie

nákladu za predžalobnú výzvu svojmu právnemu zástupcovi akýmkoľvek spôsobom súdu preukazoval -
jeho právnym zástupcom je advokátska kancelária, ktorá si za vykonané úkony v súdnom konaní účtuje
s tým spojené náklady, pričom spôsob vyplácania odmeny právnemu zástupcovi (teda napr. zmluvná,
hodinová, paušálna odmena, atď.) je výlučne na dohode medzi ním a jeho právnym zástupcom a nie je
povinný jej zaplatenie súdu preukazovať. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 3MObdo 2/2010 z 9.6.2010, ako aj na vybrané rozhodnutia súdov - uznesenie Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 24Co/33/2021 z 26.1.2022, uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 11CoCsp/9/2020
zo 7.7.2020, uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11Csp/140/2020 z 21.7.2022,
uznesenie Okresného súdu Michalovce sp. zn. 5Csp/59/2022 z 26.7.2022, uznesenie Okresného súdu
Žiar nad Hronom sp. zn. 9Csp/10/2022 z 26.7.2022. V závere uviedol, že právne posúdenie súdu
o neúčelnom vynaložení nákladov považuje za svojvoľné, zmätočné a šikanózne, nakoľko náklad za

predžalobnú výzvu mu vznikol v dôsledku toho, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť uhradiť svoj dlh,
ktorú situáciu sa snažil vyriešiť najprv mimosúdnou cestou - zaslaním kvalifikovanej predžalobnej výzvy
žalovanému, v ktorej ho upozornil na existenciu dlhu, jeho výšku, ako aj lehotu na dobrovoľnú úhradu
spolu s údajmi, na ktorých ho môže kontaktovať a dohodnúť sa na riešení danej situácie, pričom účelom
výzvy bolo vyhnúť sa súdnemu konaniu. Zdôraznil, že právny názor súdu v napadnutom rozhodnutí by v

praxi mohol spôsobiť, že veritelia by nemali ani len najmenšiu snahu vyriešiť spory s dlžníkmi zmierlivým
spôsobom.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

8.RozsudokvzneníopravnéhouzneseniavjehovýrokochI.aII.nebolnapadnutýodvolaním,nadobudol
právoplatnosť (§ 367 ods. 1, 2 CSP), a preto v tejto časti nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalobcu proti výroku
III. napadnutého rozsudku v znení opravného uznesenia bolo podané včas (§ 362 CSP) a oprávnenou

osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až
358 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1
písm. h) CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380
ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový
stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného
práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda

nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak
súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť,
alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak aplikoval správny
predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil,
v skutkových okolnostiach teda vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

11. Odvolateľ v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu nastolil predmetom odvolacieho prieskumu
správnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie otázky (ne)účelnosti nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky, s poukazom na vedomosť žalovaného o existencii pohľadávky v období
pred doručením predžalobnej výzvy právneho zást. žalobcu, ktorej náhrady sa žalobca v tomto konaní

domáha.

12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav veci, vzal do úvahy iba skutočnosti preukázané vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil podľa
zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP, v súlade so zákonom, starostlivo prihliadajúc na

rozhodujúceskutkovétvrdeniaarelevantnéargumentysporovýchstrán,adospelksprávnymskutkovým
zisteniam a právnym záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd sa preto stotožňuje
so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie, na ktoré v celom rozsahu v súlade s ust. § 387
ods. 2 CSP poukazuje.13. Ani v priebehu odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti a dôvody, ktoré by odôvodňovali
iné rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu.

14. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcu boli tvrdenia o tom, že prostredníctvom predžalobnej
výzvy možno dospieť k mimosúdnemu vyriešeniu sporu, čím spochybnil správnosť záveru súdu
prvej inštancie, ktorý mu nepriznal nárok na náhradu nákladov za úkon právnej služby advokátom –
predžalobnú výzvu doručenú žalovanému na náhradu poskytnutého poistného plnenia.

15. Odvolací súd nemal preukázané naplnenie uplatneného odvolacieho dôvodu a v plnom rozsahu
sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku vo vzťahu k napadnutému výroku, na ktoré odkazuje. Len na
zdôraznenie vecnej správnosti rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

16. Predmetom sporu je nárok na náhradu poistného plnenia za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla v sume 2.504,40 €, ktorý žalobca uplatnil v zmysle ust. § 24 ods. 7 zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v znení neskorších predpisov. Podanou žalobou sa žalobca domáhal aj zaplatenia
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (ust. § 121 ods. 3 OZ) titulom úkonu právnej služby-
predžalobnej výzvy podľa ust. § 13a ods. 1 písm. d) v spojení s § 10 ods. 1, § 15 písm. a) a § 18

ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v celkovej výške 135,46 € s DPH, pozostávajúcich z odmeny za úkon právnej služby vo výške 121,50
€ s DPH a paušálnej náhrady hotových výdavkov 13,96 € s DPH.

17. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie

o zamietnutí žaloby v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky zamietol s odôvodnením,
že tieto výdavky neboli účelne vynaložené (navyše ich úhradu žalobca ani nepreukázal) so zreteľom
na tú skutočnosť, že žalovaný bol na úhradu dlhu vyzvaný výzvou žalobcu zo dňa 23.6.2021, ktorá
predchádzala tzv. predžalobnej výzve.

18. S uvedeným právnym posúdením veci súdom prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje. V kontexte nákladov spojených s uplatnením pohľadávky odvolací súd poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MObdo 2/2010 zo dňa 9.6.2010, publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 07/2010 pod č. 6, v ktorom
najvyšší súd prijal právny záver, že príslušenstvom pohľadávky sú aj vynaložené náklady na odmenu

za právnu službu poskytnutú mimo súdneho konania v súvislosti s uplatnením pohľadávky. Za náklady
spojenésuplatnenímpohľadávkypovažovalnajvyššísúdnajmätrovyvzniknutévsúvislostisuplatnením
pohľadávky, a to aj v predsúdnom konaní, pričom sa jedná najmä o náklady, ktoré priamo súvisia
s uplatnením pohľadávky. Tieto náklady sa musia týkať splatnej pohľadávky a musia byť účelne
vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od

trov konania.

19. Odvolací súd konštatuje, že v zmysle § 121 ods. 3 OZ aj s poukazom na závery právnej praxe
vyjadrené v rozhodnutiach vyšších súdnych autorít, ak chce byť žalobca v rozsahu uplatneného nároku
na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky úspešný, musí predovšetkým preukázať, že

tento úkon bol skutočne realizovaný a že náklady s ním spojené boli aj skutočne a účelne vynaložené.
Povaha takto uplatneného nároku (§ 121 ods. 3 OZ) spočíva v refundácii tých nákladov, ktoré vznikli
žalobcovi „účelným“ vynaložením peňažných prostriedkov na úkony súvisiace s uplatnením pohľadávky.

20. Vychádzajúc z takto ustálených záverov možno konštatovať, že súd prvej inštancie vychádzal

zo správne zisteného skutkového stavu a v rámci právneho posúdenia správne zistil, že žalobcom
vynaložené náklady v súvislosti s uplatnením pohľadávky neboli účelne vynaložené, nakoľko žalovaný
už bol na úhradu celého dlhu vyzvaný výzvou zo dňa 23.6.2021, ktorá predchádzala ďalšej výzve
právneho zástupcu žalobcu, za ktorú si v predmetnom spore uplatňuje náhradu nákladov, a teda
už v čase doručenia tzv. predžalobnej výzvy žalovaný bol o existencii (splatnej) pohľadávky žalobcu

upovedomený, avšak ju dobrovoľne žalobcovi nezaplatil. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že
bolo neúčelné opätovne vyzývať žalovaného na zaplatenie predmetnej pohľadávky a navyšovať ďalšie
náklady v súvislosti s jej uplatnením v súdnom konaní. Žiaden právny predpis neukladá veriteľovi
povinnosťopätovnevyzývaťdlžníkanaúhradudlhupredpodanímžalobynasúdvprípade,keďžalovaný(dlžník) bol o vzniku dlhu skôr upovedomený a tento veriteľovi riadne a včas nezaplatil. Súd prvej
inštancie preto dospel k správnemu záveru o nedôvodnosti nároku na náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky, keďže nedošlo k naplneniu zákonných podmienok pre jeho priznanie žalobcovi.

21. K odvolacej námietke žalobcu, ktorou považoval posúdenie veci súdom prvej inštancie za svojvoľné,
zmätočné a šikanózne odvolací súd uvádza, že súd rpvej inštancie rozhodol v medziach zákona, pričom
v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne a presvedčivo opísal a zdôvodnil skutkový a právny
základuplatnenéhonárokuajasneazrozumiteľnevysvetlildôvody,napodkladektorýchdospelkzáveru,

že žaloba v časti nároku na náhradu nákladov spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia žalobcu
vynaložených v súvislosti so zaslaním žalovanému tzv. predžalobnej výzvy, je nedôvodná.

22. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov sú najčastejšie dané
rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s
pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu. Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda
ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 Ústavy SR. Svojvôľa
(arbitrárnosť) sa v zásade môže prejavovať vo dvoch podobách: ako procesná svojvôľa, teda hrubé
alebo opakované porušenie zásadných ustanovení právnych predpisov upravujúcich postup orgánu

verejnej moci alebo ako hmotnoprávna (meritórna) svojvôľa, teda extrémny nesúlad medzi právnym
základom pre rozhodovanie a závermi orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu
základu neobhájiteľné všeobecne akceptovateľnými výkladovými postupmi. O arbitrárnosť súdneho
rozhodnutia ide aj vtedy, ak sa zistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy zo strany súdu, ktorá
zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené

súdne rozhodnutie absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky,
prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti
(rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.06.2023, sp. zn. 5Cdo/174/2022).

23. Nakoľko sa žalobcovi odvolacími námietkami nepodarilo spochybniť vecnú správnosť výroku III.

napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok v napadnutej časti v znení opravného uznesenia podľa
ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný

a úspešnému žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy preukázateľne nevznikli, preto odvolací súd
žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti

dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací
návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní
nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a
dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).