Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2025

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: B2-4T/38/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220010295
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Halvoňová

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2025:1220010295.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I samosudkyňou JUDr. Ivetou Halvoňovou v trestnej veci obžalovaného Š. U.

pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 25. 03. 2025 v Bratislave takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:
Q.. Š. U., nar. XX. XX. XXXX v B., trvale bytom B. H./XX, B.,

u z n á v a s a v i n n ý m, ž e

v období odo dňa 09. 03. 2018 do dňa 17. 05. 2018 a následne od januára 2019 až doposiaľ v Bratislave
na F. ceste X a ani na iných miestach si ako otec maloletého L. U., nar. XXXX a maloletej dcéry L. U., nar.
XXXX neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 62 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v
znení neskorších predpisov a ktorej rozsah bol určený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp.zn.:
XXC/XXX/XXXX zo dňa 28. 01. 2010, právoplatným dňa 18. 02. 2010, a to prispievať sumou vo výške

100,- Eur mesačne na každé dieťa vždy do 15-teho dňa vopred k rukám matky maloletých detí Q.. L. U.,
a to i napriek tomu, že o svojej vyživovacej povinnosti voči svojim deťom vedel, pričom žiadna objektívna
okolnosť mu nebránila zabezpečiť si finančné prostriedky na úhradu výživného, čím za obdobie od 09.
03. 2018 do dňa 17. 05. 2018 a následne od mesiaca januára 2019 až doposiaľ spôsobil dlh na výživnom
v celkovej výške 6.658,- Eur, pričom bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp.zn.: XT/.XXX/
XXXX zo dňa 08. 03. 2018, právoplatným dňa 24. 03. 2018, odsúdený pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods.. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm.
b) Trestného zákona, ktorého skutku sa dopustil vo vzťahu k deťom L. J. L. U. za obdobie neplnenia

vyživovacej povinnosti od októbra 2013 do 08. 03. 2018,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci
bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody
v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá a
podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 40 (štyridsať) mesiacov

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť v priebehu skúšobnej doby
uhradiť dlžné výživné vo výške 4.558,- Eur k rukám matky L.. L. U., nar. XXXX, bytom Bratislava, F.

XXXX/X a dlžné výživné vo výške 2.100,- Eur k rukám syna L. U., nar. XXXX, bytom Bratislava, F. XXXX/
X.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryBratislavaIIpodalnaOkresnýsúdBratislavaIIobžalobunaobvineného
Š. U. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného, výsluchom svedkyne L.. L. U.,
oboznámením rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. XXC/XXX/XXXX, sp. zn. XXT/XXX/XXXX,
rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. XT/XXX/XXXX, rodných listov, potvrdení o návšteve
školy, hodnotení na obžalovaného, odpisu z registra trestov, ostatného spisového materiálu na vec sa
vzťahujúceho ma zistil skutkový stav zhodný s výrokovou časťou tohto rozhodnutia.

Obžalovaný Š. U. vo svojej výpovedi uviedol, že je si vedomý svojej vyživovacej povinnosti, na výchovu a
výživu detí neprispieval. Pracoval ako živnostník s príjmom cca 1.400,- Eur, avšak v novembri minulého
roka utrpel úraz kolena a od vtedy nepracuje. Nie je evidovaný na úrade práce a nepoberá žiadne dávky.
Nepožiadal o zníženie výživného.

SvedkyňaL..L.PoM.I.vosvojejvýpovediuviedla,žeobžalovanýjejdlžnévýživnéneuhradil,neprispieva
jej ani iným spôsobom na výchovu a výživu detí, o deti sa nestará. Od júla 2024 poberá náhradné
výživné. Voči obžalovanému boli vedené viaceré exekučné konania avšak s negatívnym výsledkom.

Výška vyživovacej povinnosti obžalovaného bola určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo
dňa 28.01.2010 sp. zn. XXC/XXX/XXXX, ktorým bola schválená rodičovská dohoda a obžalovaný sa
zaviazal prispievať na výživu mal. L. J. L.. L. sumou 100,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky.

Z rodných listov maloletých je zrejmé, že otcom mal. L. J. L. je obžalovaný Š. U., nar. XX.XX.XXXX.

Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj
z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.

V zmysle odseku 3 písm. c) citovaného ustanovenia odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa
páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch
za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu za taký čin prepustený.

Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je
obsahom vyživovacej povinnosti. Súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určená v
občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu výživného. Pri rozhodovaní o vine súd rozsah vyživovacej
povinnosti posudzuje samostatne, a preto môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti
páchateľa, než občianskoprávny súd.

Súd hodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach. Vykonaným
dokazovaním mal súd preukázané, že obžalovaný sa dopustil uvedeného skutku a svojim konaním
naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona po stránke objektívnej ako aj subjektívnej. Okrem priznania

obžalovaného je tento usvedčovaný aj výpoveďou oprávnenej osoby - svedkyne L. U.. Zo samotnejvýpovede obžalovaného vyplýva, že si bol vedomý svojej povinnosti a túto neplnil, pričom ako sám
uviedol nemá problém výživné zaplatiť s tým, že oprávnená osoba-svedkyňa nemá zabúdať na jeho
právo na kontakt s deťmi. Jeho príjem v priemere prestavoval 1.400,- Eur, i keď v súčasnej dobe, podľa

vlastného vyjadrenia z dôvodov zranenia kolena je bez príjmu. Z uvedeného je zrejmé, že bolo a je
v možnostiach aj schopnostiach obžalovaného zaplatiť výživné. Obžalovaný však podmieňuje platenie
výživného kontaktom s deťmi. Takýto postoj obžalovaného nie je v žiadnom prípade akceptovateľný.

Zvážiac uvedené skutočnosti súd uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby. Rozsah

vyživovacej povinnosti v rozhodnom období určil súd v súlade s rozsahom určeným rozsudkom v
občianskoprávnom konaní. S poukazom na § 122 ods. 13 Trestného zákona pri pokračovaní v páchaní
žalovaného prečinu súd upravoval zameškaný dlh až do doby vyhlásenia rozsudku a upravil ho tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súd neupravil dĺžku vyživovacej povinnosti až ku dňu vyhlásenia súčasného rozsudku, pretože vo veci

už bolo rozsudkom dňa 10.08.2021 rozhodnuté a proti tomuto rozsudku obžalovaný podal odvolanie.
Uplatňujúc zásadu zákazu zmeny k horšiemu - odvolanie proti rozsudku nebolo podané v neprospech
obžalovaného, súd nemohol upraviť dlžné výživné až ku dňu 20.03.2025.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol aj na osobu obžalovaného, možnosť jeho

nápravy, spôsob spáchania činu ako aj zavinenie. Zároveň postupoval podľa § 38 Trestného zákona
a hodnotil priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. Obžalovanému poľahčovalo, že sa k trestnému činu
priznal, nepriťažovalo mu nič.

Za uvedený prečin možno uložiť trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov.

Z odpisu Registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti tri krát súdom trestaný. Vo všetkých
prípadoch sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený.

Vzhľadom k vyššie uvedenému, majúc na zreteli zásady platné pri ukladaní trestov vymedzené v § 34

Trestného zákona, - obžalovaný sa priznal, hľadí sa neho akoby súdne trestaný nebol - súd dospel
k záveru, že na nápravu a prevýchovu obžalovaného bude dostatočné pôsobiť i keď dlhším trestom
nespojeným s odňatím slobody a ktorý súd vymeral v trvaní 30 mesiacov.

Výkon uloženého trestu súd obžalovanému odložil na skúšobnú dobu v trvaní 40 mesiacov pričom mu

uložil povinnosť v skúšobnej dobe uhradiť dlžné výživné. Keďže syn nadobudol plnoletosť, časť dlžného
výživného je obžalovaný povinný uhradiť synovi L. U..

Počas skúšobnej doby súd bude skúmať správanie sa obžalovaného ako i skutočnosť či obžalovaný v
priebehu plynutia skúšobnej doby uhradil dlžné výživné.

V kladnom prípade, ako i v prípade, že obžalovaný bude viesť riadny život, súd vysloví, že sa osvedčil.
V opačnom prípade, ako i v prípade nesplnenia povinnosti uhradiť dlžné výživné, súd nariadi výkon
uloženého trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd
Bratislava cestou Mestského súdu Bratislava I.
Právne neúčinné je odvolanie podané osobou, ktorá sa tohto práva výslovne vzdala po vyhlásení
rozsudku ako aj odvolanie podané osobami oprávnenými podať odvolanie v prospech obžalovaného.

Mestský súd Bratislava I
V Bratislave, dňa 25. 03. 2025