Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124203319
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5124203319.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. E. XX, štátny občan SR, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou JUDr. Kristína
Mitrová Polková, advokátka so sídlom ul. Na Priekope č. 174/13, Žilina, proti žalovanému: Slovenská
republika – Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o náhradu nemajetkovej
ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 46C/22/2024-224 zo dňa
27.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu potvrdzuje.

Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol,
žalovanému voči žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V dôvodoch
rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.3.2024 domáhal voči žalovanému
náhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaslať
žalobcovi ospravedlňujúci list na adresu trvalého bydliska a rovnako, aby žalobcovi zaplatil náhradu

nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % zo sumy 10.000,-
Eur od 20.7.2023 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa PZ, MV SR, PPZ, národná kriminálna
agentúra, odbor Stred, Banská Bystrica zo 14.09.2020 ČVS: PPZ-128/NKA-ST2-2020 bolo žalobcovi
vznesené obvinenie pre pokračovací zločin podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a iné. V ďalšom štádiu
trestného konania bola vec vedená pod ČVS: PPZ – 35/NKA-ST3-2021. V žalobcovej trestnej veci
lehota upravená v § 209 ods. 2 Tr. por. uplynula 14.01.2021. V tejto lehote vyšetrovateľ PZ nedoručil

prokurátorovi písomné oznámenie v zmysle § 209 ods. 3 Tr. por. s obsahom, ktorý určuje označené
zákonné ustanovenie. Prokurátor ÚŠP GP SR vyrozumením z 22.12.2022 č. VII Spr 458/22/1000 –
2 na podklade žiadosti žalobcu zo 14.12.2022 podľa zákona č. 211/2000 Z.z. oznámil , že v trestnej
veci žalobcu nebolo doručené oznámenie policajta podľa § 209 ods. 3 Tr. por. Nerešpektovanie zákona
vyšetrovateľom PZ je nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci a v okolnostiach žalobcovej
veci malo vplyv na jeho obhajobu z hľadiska jej taktiky a stratégie, malo vplyv na vedomosť žalobcu
o ďalších úkonoch vyšetrovateľa ako i termíne ukončenia vyšetrovania. Žalobca v tom čase bol vo

väzbe a o to viac očakával informácie, ktoré vyplývajú z písomného oznámenia vyšetrovateľa v zmysle
§ 209 ods. 3 Tr. por. Prednostne sa súd zaoberal vecnou legitimáciou v spore. Je nepochybné, že
pasívne legitimovaným je Slovenská republika a bolo vecou žalobcu označiť aj zastupujúci orgán,
keďže predmetom konania bola náhrada nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť žalobcovi spôsobenánesprávnym úradným postupom. Súd pri posudzovaní otázky orgánu konajúceho za štát, vychádzal z
výslovných skutkových tvrdení a zotrvaní žalobcu na nich, keď žalobca výslovne uviedol, že namieta
postup vyšetrovateľa, nie dozor prokurátora nad týmto konaním. Mal za to, že orgánom konajúcim za

štát je práve Ministerstvo vnútra SR v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko v
prejednávanej veci žalobca ako obvinený v zmysle § 210 TP požiadal prokurátora o prieskum postupu
policajta. Dôvodnosť označenia MV SR ako orgánu konajúceho za štát potvrdzuje aj skutočnosť, že
na prejednávanú vec možno aplikovať aj § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. Z uznesenia
o začatí trestného stíhania zo dňa 14.9.2020 sp.zn. ČVS: PPZ-128/NKA-ST2-2020 (č.l. 13) mal súd

za preukázané, že v zmysle § 206 ods. 1 Tr. poriadku Začalo Ministerstvo vnútra SR, Prezídium
Policajného zboru: Národná kriminálna agentúra, odbor: Stred, bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie
pre pokračovací zločin podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a iné. Listom zo dňa 14.12.2022
(č.l. 8) požiadal žalobca v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informácia Úrad
špeciálnej prokuratúry o oznámenie dátumu doručenia písomného oznámenia policajta podľa § 209 ods.
3 TZ (č.l. 8). Listom zo dňa 22.12.2022 (č.l. 9) oznámil Úrad špeciálnej prokuratúry, že oznámenie v

trestnej veci žalobcu podľa § 209 ods. 3 TP nebolo doručené, dňa 14.3.2022 bolo doručené písomné
oznámenie policajta podľa § 209 ods. 1 TP. Následne žalobca dňa 17.1.2023 podal na Ministerstvo
vnútra SR návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody (č.l. 10), v ktorom sa domáhal
náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu nečinnosti vyšetrovateľa. Na predmetnú žiadosť nebola žalobcovi
doručená žiadna odpoveď. Žalobca nielenže neprodukoval dostatočné a relevantné tvrdenia k samotnej

nemajetkovej ujme, ktorá mu mala vzniknúť, neprodukoval ani žiaden dôkaz o nemajetkovej ujme,
ale ani o existencii nesprávneho úradného postupu tak, ako to vyplýva z § 9 ods. 5 zákona č.
514/2003 Z.z. Žalobca v žalobe iba uvádza, že nerešpektovanie zákona vyšetrovateľom malo vplyv na
obhajobu žalobcu z hľadiska jej taktiky a stratégie, malo vplyv na vedomosť žalobcu o ďalších úkonoch
vyšetrovateľa i termíne ukončenia vyšetrovania. Toto všeobecné konštatovanie nevypovedá o žiadnej

nemajetkovej ujme, ktorá mala reálne žalobcovi vzniknúť a tiež nevypovedá o príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a ujmou / škodou žalobcu. Pokiaľ by pociťoval žalobca neistotu a
potrebu vec riešiť, ako osoba znalá práva mal a mohol iniciovať prieskum postupu v súlade s § 210
Trestnéhoporiadku.Anidruhápodmienkavkonaní,t.j.ujmavosobnostnejsférežalobcuvkonanínebola
preukázaná, a tak o samotnej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a ujmou (ktoré

preukázané neboli), nemožno ani uvažovať. Navyše, súd konštatuje, že z ustanovenia § 17 zákona č.
514/2003 Z.z. zároveň vyplýva, že priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch prichádza do úvahy až
vtedy,keďibasamotnékonštatovanieporušeniaprávaniejedostatočnýmvzhľadomnaujmuspôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Zákon v § 17 ods. 3 rovnako uvádza podmienky pre určenie výšky
nemajetkovej ujmy, ktorá závisí od osoby poškodeného, závažnosti vzniknutej ujmy a jej následkov pre

poškodenéhovsúkromnomaspoločenskomživote.Kžiadnemuztýchtoatribútovžalobcaneprodukoval
skutkové tvrdenia a nenavrhoval žiadne dôkazy, s výnimkou listinných, ktoré mali preukázať nesprávny
úradný postup vyšetrovateľa. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku, teda podľa úspešnosti žalobcu v konaní. Nakoľko súd žalobu v celom
rozsahu zamietol, žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %.
3. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol,
že s právnym názorom súdu prvej inštancie ako i jeho úvahami, ktoré tomuto právnemu názoru
predchádzali sa nemožno stotožniť, pretože súd prvej inštancie k týmto dospel na podklade nesprávnych
skutkových zistení a právne posúdenie veci nemožno posudzovať za správne. Podľa názoru žalobcu

súd prvej inštancie nesprávne vykladá ust. § 209 ods. 3 Tr. por. z hľadiska jeho významu a postaveniu
v rámci druhej hlavy trestného poriadku ( zákon č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov ďalej
len „Tr. por“), v ktorej je upravený postup orgánov verejnej moci v rámci prípravného konania. Samotný
súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí bez ďalšieho vysvetlenia tvrdí, že „žalobca nepreukázal, že
ide o nezákonné rozhodnutie v zmysle § 9 ods. 1 a ods. 5“ zákona o zodpovednosti štátu a dáva

do pozornosti „ že z § 209 TP nevyplýva povinnosť doručovať predmetné rozhodnutie do dispozície
obvineného“ ( str. 13 riadky 10 – 15). Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, aké rozhodnutie má na
mysli súd prvej inštancie, keď z ust. § 9 ods. 1 a ods. 5 zákona o zodpovednosti štátu nevyplýva
existencia žiadneho rozhodnutia, ktoré by malo byť posudzované ako nesprávny úradný postup. V
tejto súvislosti si žalobca dovoľuje tvrdiť, že súd prvej inštancie si dostatočne neuvedomil uplatnené

nároky žalobcu a posudzuje ním uplatnený nárok podľa neexistujúceho textu zákonnej úpravy. Žalobca
nikdy netvrdil a ani zo zákona ( Tr.por.) nevyplýva povinnosť policajta vydávať rozhodnutie podľa §
209 ods. 3 Tr. por. a keďže sa pri procesnom postupe podľa § 209 ods. 3 Tr. por. nevydáva žiadne
rozhodnutie, žalobca nikdy netvrdil, že takéto rozhodnutie mu nikdy nebolo doručené do dispozície. Vbode 4 žaloby len konštatuje , že v lehote upravenej v § 209 ods. 2 Tr. por. nebolo doručené písomné
oznámenie dozorovému prokurátorovi v zmysle § 209 ods. 3 Tr. por., toto konštatovanie je faktom, ale
nie je tvrdením, že lehota upravená v § 209 ods. 2 Tr. por. sa vzťahuje na úkon policajta podľa § 209

ods. 3 Tr. por. Je štandardom v činnosti policajtov neskončenie vyšetrovania v lehotách stanovených
§ 209 ods. 2 Tr. por. Na tomto mieste žalobca poznamenáva, že v súvislosti s prieťahmi v konaní,
ktoré vyplývali z nečinnosti policajta, žiadal v zmysle § 210 Tr. por. o preskúmanie postupu policajta ,
ktoré žiadosti boli vybavované extrémne formalisticky s tým, že lehoty upravené v § 209 ods. 2 Tr.
por. sú lehotami poriadkovými. (Posledné vyrozumenie z 05.08.2022 sp. zn. VII/1Gv20/21/1000–11). V

tejto súvislosti treba uviesť, že právna úprava § 210 Tr. por. účinná do 15.03.2024 nedávala možnosť
domáhať sa prieskumu činnosti prokurátora v prípravnom konaní , pričom zo samotnej dôvodovej správy
k zákonu č. 40/2024 vyplýva, že aktuálna úprava týchto otázok v internom predpise GP SR sa z
hľadiska princípu právnej istoty javí ako nedostatočná. Zotrval na názore, ktorý vyvrátený v priebehu
konania nebol, že úkon policajta podľa § 209 ods. 3 Tr. por. ma pre obvineného význam hlavne z
pohľadu jeho vedomosti o predpokladanej dobe ukončenia vyšetrovania a s tým súvisiacej prípravy k

ďalším úkonom jeho obhajoby vrátane prípravy na oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania, ktoré
právo obvineného je upravené v § 208 Tr. por. Rovnako má význam, pre vedomosť obvineného o
ďalších procesných úkonoch policajta vykonaných v trestnej veci obvineného , znovu v záujme prípravy
obhajoby k jednotlivým procesným úkonom policajta smerujúcim k ukončeniu prípravného konania. V
neposlednomradežalobcanenamietaničinélennesprávnypostuporgánuverejnejmoci(vokolnostiach

prípadu policajta), ktorý vedome nekoná podľa § 2 ods. 1 Tr. por., ktorá zásada Trestného poriadku je
odvodená od čl. 17 Ústavy SR a je najdôležitejšou zásadou trestného konania. V každom prípade sa
žalobca ani v priebehu pojednávania nedozvedel dôvody, pre ktoré policajt nepostupoval podľa § 209
ods. 3 Tr. por. a maril tak žalobcovi v procesnom postavení obvineného možnosti prípravy obhajoby
v ďalšom priebehu prípravného konania, z hľadiska jej taktiky, stratégie a konkrétnych úkonov ako

imožnostiplánovaniaúkonovvovzťahukďalšiemuobmedzeniujehoosobnejslobodyväzbou.Žalovaná
strananevysvetlilavpriebehupojednávaniazdrojsvojichinformáciíotom,ževyšetrovateľkomunikovals
dozorovýmprokurátoromnadennejbáze,čiužosobne,telefonickyalebopísomne.Žalovanástranatotiž
nemá postavenie strany trestného konania a nemá oprávnenie nazerať do spisov v zmysle § 69 Tr. por.
Natomtomiestetrebapoznamenať,žežiadnakomunikáciapolicajtasdozorovýmprokurátoromnemôže

nahradiť obligatórnu povinnosť policajta písomne oznámiť prokurátorovi dôvody, pre ktoré nebolo možné
vyšetrovanie skončiť v ustanovených lehotách, aké úkony treba ešte vykonať a aký čas bude ešte
vyšetrovanie pokračovať. Žalovaná strana nepreukázala zdroj svojich informácií o spôsobe výkonu
prokurátorského dozoru, pričom tento výkon nemá oprávnenie hodnotiť, pretože to prislúcha jedine
prokurátorovi, ktorý je nadriadený prokurátorovi vykonávajúcemu prokurátorsky dozor v konkrétnej

trestnej veci. V rámci civilného konania nebol oboznamovaný trestný spis vrátane vyšetrovacieho
trestného spisu a preto nie je zistiteľné, z akých zdrojov zástupkyňa žalovanej strany pozná obsah
vyšetrovacieho spisu, keď tvrdí, čo sa v ňom nachádza resp. nenachádza. V rámci civilného konania
nebol vypočutý ani procesný policajt ( F. G.) ani dozorový prokurátor (H. I.). V ust. § 209 ods. 3 Tr. por.
nie je uvedená žiadna lehota, v ktorej má policajt písomne oznámiť prokurátorovi skutočnosti uvádzané

v tomto zákonnom ustanovení a to na rozdiel od viacerých poriadkových alebo procesných lehôt, ktoré
Trestný poriadok pre činnosť policajta v trestnom poriadku stanovuje. V tomto zákonnom ustanovení je
upravený postup policajta bez lehoty , v ktorej má byť realizovaný . Je nevyhnutné vnímať rozdiel medzi
pojmami lehota a postup policajta , pre ktorý nie je upravená v zákone žiadna lehota. Pri rešpektovaní
tohtozásadnéhorozdielumedzioznačenýmivýrazmipotomjednoznačnevyplýva,ženapostuppolicajta

sa nevzťahuje obmedzenie z hľadiska hodnotenia správnosti alebo nesprávnosti úradného postupu v
zmysle § 9 ods. 5 zákona o zodpovednosti štátu, teda žalobca považuje za nesporné, že označené
zákonné ustanovenie sa vzťahuje na skúmanie postupu policajta v súvislosti s jeho nečinnosťou vo
vzťahu k existujúcej lehote, v ktorej má urobiť úkon ( alebo vydať rozhodnutie). V tomto konaní sa
žalobca nedomáha hodnotenia výkonu prokurátorského dozoru , ale naopak namieta absenciu zákonom

predpísaného postupu policajta v prípravnom konaní. Súd prvej inštancie neodpovedá v napadnutom
rozsudku na otázku, akým spôsobom sa obvinený dozvie o splnení povinnosti policajta podľa § 209
ods. 3 Tr. por. , ak sa táto písomnosť nezaloží do vyšetrovacieho spisu a ak sa táto písomnosť nemá
dostať do dispozície obvineného (súd prvého stupňa nesprávne tvrdí, že ide o rozhodnutie). Žalobca
sa až z odpovede prokurátora ÚŠP GP SR z 22.12.2022 č. VII Spr 458/22/1000 – 2 doručenej na

podklade žiadosti zo 14.12.2022 podľa zákona č. 211/2000 Z.z. dozvedel , že policajt si svoju zákonnú
povinnosť upravenú v § 209 ods. 3 Tr. por. vôbec nesplnil. Nezodpovedá skutočnosti tvrdenie žalovanej,
podľa ktorého bola trestná vec žalobcu ukončená dohodou o vine a treste. Tento konsenzuálny spôsob
ukončenia trestného konania (inak bez splnenia zákonných podmienok) sa týka len časti uzneseniao vznesení obvinenia a trestné konanie v časti uznesenia o vznesení obvinenia naďalej pokračuje,
pretože žalobca odmietol konsenzuálne ukončenie trestného konania v plnom rozsahu. Predmetom
tohtokonanianiejeotázkaprieťahovvkonaníapretožalobcasúduaninepredkladalžiadostipodľa§210

Tr.por.napreskúmaniepostupuvyšetrovateľa,pretožeprieťahyvkonaníbolispôsobovanénečinnosťou
policajta pri vykonávaní procesných úkonov. K právnym úvahám súdu prvej inštancie vo vzťahu k
splneniu podmienok zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup policajta žalobca poukazuje na to,
že svoj právny názor nepodporil odkazom na žiadne rozhodnutie najvyššej súdnej autority. Navrhoval,
aby odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. Trovy odvolacieho konania žiadal priznať vo výške 100 %.
4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozsudok prvoinštančného súdu ako správny
potvrdiť. Súd prvej inštancie sa podľa názoru žalovaného dostatočným adekvátnym spôsobom
vysporiadal so žalobou žalobcu, ako aj ním požadovaným nárokom, správne aplikoval súvisiace
právne predpisy a správne posúdil, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Z odôvodnenia predmetného
rozsudku je zrejmý ucelený a presvedčivo odôvodnený právny záver súdu prvej inštancie vo vzťahu

ku všetkým zákonným podmienkam, ktorých kumulatívne splnenie pre priznanie nároku na náhradu
škody, resp. nemajetkovej ujmy expressis verbis vyžaduje zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). Žalobca nešpecifikoval žiaden odvolací
dôvod, ktorý by bol spôsobilý narušiť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko ani z

podaného odvolania nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní
nezohľadnil, nevychádzal z nich, neposudzoval ich vo vzájomných súvislostiach i jednotlivo tak, aby
bol spoľahlivo zistený skutkový stav veci. Žalovaný zastáva právny názor, že žalobca ani v podanom
odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktorými by preukázal danosť nároku, t. j. existenciu nesprávneho
úradného postupu, existenciu nemajetkovej ujmy a jej výšky v priamej a bezprostrednej príčinnej

súvislosti s nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Súd prvej inštancie pri svojom
rozhodovanívychádzalztvrdeníadôkazov,ktorébolivkonanípredloženéspoukazomnatúskutočnosť,
že žalobca je tou stranou konania, ktorá vymedzuje predmet žaloby a konania ako takého. Nesporným
faktom ale zostáva, že žalobca jednak neuniesol bremeno tvrdení a bremeno dôkazu, ale nepreukázal
kumulatívne splnenie zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy podľa

zákona č. 514/2003 Z. z., a to existenciu nesprávneho úradného postupu, existenciu nemajetkovej
ujmy a existenciu priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
orgánu verejnej moci a ujmou na strane žalobcu. Žalovaný uvádza, že žalobca v prevažnej časti svojho
odvolania „otvára svoje trestné konanie“, čo však nie je predmetom tohto konania. Dozor vykonávajúci
prokurátor na základe podaní žalobcu podľa § 210 Trestného poriadku žiadne pochybenia ani vady v

postupe vyšetrovateľa nezistil a nekonštatoval. Uvedené potvrdzuje právny názor žalovaného, ako aj
konajúceho súdu o neexistencii nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa. Poukázal, že (ako už
bolo uvedené na pojednávaní dňa 27.11.2024) žalobca v postavení obvineného mal právo žiadať o
prešetrenie, resp. preskúmanie postupu vyšetrovateľa prokurátorom podľa § 210 Trestného poriadku,
a to aj opakovane, ak zastával názor, že vyšetrovateľ nekoná v súlade so zákonom. Žalobca toto

svoje právo nevyužil a preto nie je možné bez ďalšieho automaticky uzatvoriť, že došlo konaním
(alebo nekonaním) vyšetrovateľa k nesprávnemu úradnému postupu vedúcemu k poškodeniu žalobcu
na jeho právach. Žiadna konštatácia nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa prokurátorom v
žalobcom tvrdených súvislostiach vyplývajúcich zo žaloby (v ktorej bol nárok žalobcu vymedzený a ktorá
predstavuje rámec prejednania veci súdom) nevyplýva a nebola v konaní preukázaná. Zastáva názor,

že civilný súd nedisponuje právomocou v rámci civilného konania o náhradu nemajetkovej ujmy dávať
žalobcovi odpovede na jeho otázky súvisiace s jeho trestným konaním a trestné konanie posudzovať,
resp. ho akokoľvek „otvárať.“ Uvedené nie je predmetom konania. Stotožnil sa s právnym názorom súdu
prvej inštancie uvedeným v bode 33 odôvodnenia napadnutého rozsudku.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 ZZ civilného sporového poriadku /ďalej

len ,,CSP“/) súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté
rozhodnutie prvoinštančného súdu ako správne podľa § 387 ods. 1 CSP stotožniac sa aj s jeho
odôvodnením podľa § 387 ods. 2 CSP, potvrdil.
6. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd z výsledkov vykonaného

dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie
náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom podľa § 220 ods. 2 CSP odôvodnil.
7. Za podstatné pre rozhodnutie odvolací súd považuje pripomenúť, že civilné konanie o náhradu
nemajetkovej ujmy nie je konaním dohľadu nad priebehom trestného, prípadne iného konania, z ktoréhosavyvodzujenároknanáhraduškodyprípadnenáhradynemajetkovejujmyznezákonnéhorozhodnutia,
prípadne nesprávneho úradného postupu orgánu štátu a nevykonáva ani dozor nad zákonnosťou
prebiehajúceho konania, prípadne konania, ktoré už bolo právoplatne skončené. Je nepochybné, že

vo veci vedenej pod čvs: PPZ-35/NKA-ST3/2021 vyšetrovateľ PZ nedoručil prokurátorovi písomné
oznámenie v zmysle § 209 ods. 3 Trestného poriadku, čo bolo potvrdené i prokurátorom UŠP GP SR
vyrozumením z 22.12.2022 pod č. VII SP 458/22/1000-2, kedy žalobcovi oznámil, že v jeho trestnej veci
nebolo doručené oznámenie policajta podľa § 209 ods. 3 Trestného poriadku.

8. To, že sa tak nestalo však nemožno automaticky hodnotiť ako nesprávny úradný postup orgánu
verejnej moci, i keď v každom prípade ide o procesné pochybenie vyšetrovateľa, s ktorým bolo potrebné
aby sa vyporiadal či už dozorový prokurátor, alebo po podaní obžaloby príslušný súd v trestnom konaní.
9. Zákon č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 30.6.2023 nesprávny úradný postup definuje v § 9
v ods. 1 ako výkon právomoci orgánov verejnej moci, pri ktorom dôjde k porušeniu právnou normou
ustanoveného predpísaného postupu, alebo k porušeniu účelu, ku ktorému postup orgánu verejnej moci

pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah
do práv, práv chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
10. Podľa ods. 2 sa za nesprávny úradný postup nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej

rady SR pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 86 písm. a) a d) Ústavy SR a postup alebo výsledok
postupu vlády SR pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b) Ústavy SR.
11. Podľa ods. 3 sa za nesprávny úradný postup nepovažuje ani úradný postup, ktorý spočíva v úkonoch
orgánu verejnej moci v rámci súdneho konania alebo iného konania, ktorými sa zhromažďovali alebo
pripravovali podklady pre vydanie rozhodnutia a ktorého vady a nedostatky sa prejavili vo vydanom

rozhodnutí tohto orgánu verejnej moci, a tieto vady a nedostatky je možné odstrániť uplatnením riadnych
alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Náhradu škody spôsobenú takýmto úradným postupom je
možné uplatniť len podľa § 5 a § 6 a za podmienok tam uvedených.

12. Podľa odseku 4 pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení

povinnosti urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote nečinnosti pri výkone
verejnej moci, alebo zbytočných prieťahov v konaní, možno vychádzať len z výsledkov vybavenia
sťažností na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní právoplatného rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti,
ktorú Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
13. Podľa ods. 5 pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa PZ povereného
príslušníka PZ, vyšetrovateľa finančnej správy, alebo povereného pracovníka finančnej správy

spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote
v nečinnosti pri výkone verejnej moci, alebo zbytočných prieťahov v konaní, možno vychádzať len
z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa PZ, povereného príslušníka PZ,
vyšetrovateľa finančnej správy, alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.

14. Vo väzbe na uvedené je potom potrebné uzavrieť tak, ako konštatoval prvoinštančný súd, že
pokiaľ i vyšetrovateľ, resp. poverený príslušník PZ porušil povinnosť urobiť úkon v zmysle § 209 ods.
3 Trestného poriadku (a je úplne bezvýznamné či prvoinštančný súd takýto úkon nazval rozhodnutím)
možno pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa PZ vychádzať len z výsledkov
vybavenia žiadosti o preskúmanie takéhoto postupu vyšetrovateľa PZ prokurátorom. Inými slovami,

pokiaľ žalobca nepožiadal o preskúmanie postupu vyšetrovateľa PZ z dôvodu, že tento nevykonal
úkon podľa § 209 ods. 3 Trestného poriadku prokurátorom, nemohol bez vybavenia takejto žiadosti
prokurátorom všeobecný súd na podklade žaloby žalobcu nečinnosť vyšetrovateľa, ktorý nekonal
podľa § 209 ods. 3 Trestného poriadku hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Podľa § 9 ods. 5
zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 30.6.2023 iba prokurátor je oprávnený preskúmať postup

vyšetrovateľa PZ na podklade žiadosti dotknutej osoby a konštatovať, či k pochybeniu vyšetrovateľa PZ
došlo a či takéto pochybenie možno posúdiť ako nesprávny úradný postup. Pokiaľ teda žalobca v konaní
výsledok vybavenia jeho žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa prokurátorom nepredložil,všeobecný súd nie je oprávnený vykonávať dozor nad priebehom trestného konania, ani hodnotiť jeho
zákonnosť a ani posúdiť nárok žalobcu uplatnený v konaní ako dôvodný.
15. Vo väzbe na uvedené v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany

prvoinštančného súdu, odvolací súd toto ako správne postupom podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil.

16. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, v nadväznosti na čo odvolací súd mu priznal nárok vo
vzťahu k žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)