Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 11, 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/71/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124291691
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:6124291691.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., D., E., nar.

XX.X.XXXX, bytom F., G. H. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Andrejom Garom, advokátom v Bratislave,
Štefánikova 14, IČO: 30 850 436, proti žalovanej: A. I. C., nar. X.XX.XXXX, bytom F., C. XXXX/XX,
zastúpená SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, o
zaplatenie 133,35 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 5% ročného úroku z omeškania zo sumy 133,35 eur od 27.6.2022
do 2.8.2024 z a s t a v u j e .

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 133,35 eur s 9,25% ročným úrokom z omeškania
od 3.8.2024 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,52%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, pôvodne podanou na Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd, voči
žalobkyni domáhal zaplatenia sumy 133,35 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 27.6.2022 až
do zaplatenia a náhrady trov konania ako nároku na náhradu škody, spočívajúcej vo vynaložených

nákladoch v súvislosti s cestou do miesta bydliska jeho maloletého syna a späť. Žalobu zdôvodnil
tým, že na základe uznesenia Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoP/6/2022-2351 zo dňa 9.2.2022
bolo zmenené uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 20.12.2021 sp. zn. 18P/54/2019-2309 tak,
že styk žalobcu s maloletým synom bol upravený v období od doručenia rozhodnutia do 28.2.2022
v každom týždni v tomto mesiaci bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase od 10.00 hod., kedy si
maloleté dieťa mal žalobca prevziať od matky pred vchodom do budovy Kultúrneho domu v F., J. K. J.,
do 15.00 hod. toho istého dňa, kedy maloleté dieťa matke na rovnakom mieste odovzdá, a v období

od 1.3.2022 v každom nepárnom týždni v kalendárnom roku bez prítomnosti matky vždy v sobotu
v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. toho istého dňa a v nedeľu v čase od 11.00 hod. do 17.00 hod.
toho istého dňa, v ktorých dňoch a časoch si vždy maloleté dieťa prevezme od matky pred vchodom
do budovy Kultúrneho domu v F., J. K. J., a maloleté dieťa na rovnakom mieste matke v určenom
čase tiež odovzdá. Zároveň súd uložil matke povinnosť v stanovených dňoch, časoch a na mieste
týmto rozhodnutím určených maloleté dieťa otcovi odovzdať a toto na styk s otcom riadne pripraviť.
Žalovaná však súdne rozhodnutie nerešpektuje, sústavne bráni v styku žalobcu s maloletým a rôznymi

obštrukciami a prieťahmi zmarila už celkom 150 stykov žalobcu s maloletým. Žalobca si v zmysle
vykonateľného rozhodnutia súdu šiel dňa 26.6.2022 prevziať maloletého a pricestoval z miesta svojho
bydliska. Pred príchodom upovedomil žalovanú o svojom príchode prostredníctvom SMS správy, na čo
žalovaná žiadnym spôsobom nereagovala. Žalovaná následne žalobcovi stručne oznámila, že maloletýodmieta realizáciu styku. Žalovaná svoje tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázala, žalobcovi ani len
neumožnil maloletého vidieť a na jeho ostatné správy náležite nereagovala. V dôsledku tendenčných
tvrdení žalovanej spojených s pravdepodobným zastrašovaním a rozrušovaním maloletého, sa žalobca

dostavil pred dom žalovanej, privolal príslušníkov polície a následne predmetné stretnutie oznámil
prostredníctvom zápisnice. Žalobca uviedol, že žalovaná neposkytnutím potrebnej súčinnosti porušila
svoju prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, čím mu vedome spôsobila škodu,
nakoľko zámer zmariť styk žalobcu s maloletým a spôsobiť mu tak zbytočne vynaložené náklady bol
vopred daný. Poukázal aj na ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Príčinná súvislosť medzi

porušením právnej povinnosti žalovanou a škodou je daná tým, že ak by rešpektovala právoplatné a
vykonateľné súdne rozhodnutie a umožnila žalobcovi styk s dieťaťom, prípadne riadne a včas náležite
upovedomila žalobcu o objektívnej prekážke nemožnosti styku, nevynaložil by náklady na cestu z
Bratislavy do Bojníc a späť zbytočne a ku škode by nedošlo, nakoľko jediný účel cesty žalobcu bol
práve styk s maloletým. Predmetná cesta žalobcu z Bratislavy do Bojníc a späť predstavuje vzdialenosť
372 km, pričom základná náhrada podľa § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z.

o cestovných náhradách je vo výške 79,24 eur a náhrada za pohonné látky vo výške 54,11 eur.

2. Upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým žalobe žalobcu vyhovel. Voči platobnému
rozkazu podala žalovaná vecne odôvodnený odpor. V odpore žalovaná nárok žalobcu neuznávala.
Uviedla, že za škodu žalobcovi nezodpovedá, nakoľko škoda mu nevznikla v príčinnej súvislosti s jej

konaním. Poukázala na to, že dňa 24.6.2022 ju žalobca kontaktoval SMS správou, kde ju informoval,
že si syna vyzdvihne o 9.00 hod. na námestí a žalovanej syna vráti v nedeľu o 17.00 hod., pričom
v uvedenom období bolo právoplatné rozhodnutie Krajského súdu Trenčín o úprave styku zo dňa
9.2.2022. Žalobca sa v SMS komunikácii zo dňa 24.6.2022 - 26.6.2022 domáhal styku v zmysle apelu
Okresného súdu Bratislava IV, pričom šlo len o odporúčanie súdu, nie o rozhodnutie súdu. Žalovaná

v uvedenom období postupovala podľa odporúčania súdu, ale sa preukázalo, že dieťa nie je schopné
absolvovať styk v rozsahu na prespanie, preto žalobcu informovala, že styk v uvedenom rozsahu
nie je možné uskutočňovať a žiadala ho, aby rešpektoval právoplatné rozhodnutie zo dňa 9.2.2022.
Žalovaná uviedla, že žalobca bol opakovane informovaný, že maloletý syn odmieta realizáciu styku na
prespanie, čím si splnila aj prevenčnú povinnosť. Žalovaná tvrdila, že dieťa na styk s otcom vždy riadne

pripravovala a snažila sa ho rovnako riadne motivovať, napriek tomu maloletý dňa 25.6.2022 opätovne
odmietol styk s otcom v rozsahu prespania do 26.6.2022 a nechcel odísť z domu. Rovnaká situácia sa
opakovala aj dňa 26.6.2022, kedy maloletý, napriek pozitívnemu prístupu a snahe žalovanej, odmietol
styk s otcom a nechcel odísť z domu. O tejto skutočnosti bol žalobca riadne informovaný. Napriek tomu
sa žalobca dostavil do miesta bydliska maloletého a požadoval odovzdanie dieťaťa. Maloletý syn však

odmietol poskytnúť súčinnosť a ísť za žalobcom. Žalobca reagoval privolaním polície napriek tomu,
že mu bolo známe, že polícia mu násilím maloletého neodovzdá. Žalobca tým opakovane vyvoláva
u dieťaťa stresové situácie. Žalobcovi je tiež známe, že všetky trestné oznámenia, ktoré na ňu podal
z dôvodu, že dieťa odmieta styk s ním, boli zamietnuté. Žalovaná uviedla, že skutočnosť, že dieťa
odmieta styk so žalobcom, nie je následkom jej konania. Ona už od roku 2020 upozorňuje konajúce

súdy, ako aj žalobcu na skutočnosť, že maloletý odmieta styk so žalobcom a je veľmi náročné tieto styky
realizovať bez jej prítomnosti, a to najmä v rozsahu na prespanie, keďže maloletý je na ňu naviazaný.
Z toho dôvodu žalobcovi opakovane aj za účasti kolíznej opatrovníčky navrhovala styky realizovať
postupne, aby si maloletý na žalobcu zvykol a bez stresu dokázal absolvovať spoločné stretnutia.
Ona koná výlučne v záujme maloletého, aby vyvolávaním stresových situácií u dieťaťa nedochádzalo

k ďalšiemu nežiaducemu psychickému vývoju. Napriek tomu žalobca akékoľvek jej návrhy, ktoré majú
viesť k zlepšeniu vzťahov dieťaťa k nemu, radikálne odmieta a trvá na styku v rozsahu na prespanie
bez prítomnosti žalovanej. Žalovaná preto zastávala názor, že konanie žalobcu možno považovať za
účelové, zneužívajúce právo. Uvedené správanie žalobcu spôsobilo, že maloletý sa sám z vlastnej vôle
nechce zúčastniť stykov so žalobcom, za čo ona (žalovaná) v žiadnom prípade nezodpovedá, nakoľko

uvedené spôsobuje žalobca sám svojím konaním. Podľa jej názoru je podaná žaloba nedôvodná,
ona svojím konaním neporušila žiadnu právnu povinnosť. Okrem toho žalovaná spochybnila vyčíslenie
nákladov žalobcom v žalobe z dôvodu, že žalobca sa do miesta bydliska maloletého za účelom jeho
prevzatia dostavil na motorovom vozidle, ktorého nie je vlastníkom, pričom mohol využiť vlakové
spojenie, čím sa náklady žalobcu výrazne znížili. Poukázala aj na závery rozhodnutia Krajského súdu

Trenčín sp. zn. 17Co/77/2023, ktorý uviedol, že „... pokiaľ súd prvej inštancie prijal skutkový záver
o výpožičke vozidla, ktorým mal žalobca cestovať, neobstojí popri tom záver o priznaní (paušálnej)
náhrady za opotrebenie vozidla, pretože na základe výpožičky užíva vypožičiavateľ vec bezplatne (§
659 OZ).“3. Súd vykonal dokazovanie vyjadrením právnych zástupcov strán sporu, oboznámením obsahu
uznesenia Krajského súdu Trenčín zo dňa 9.2.2022 č.k. 17CoP/6/2022-2351, SMS komunikácie žalobcu

so žalovanou, trestného oznámenia žalobcu zo dňa 26.6.2022, ftc. technického preukazu, zmluvy
o výpožičke zo dňa 24.9.2021, odporu voči platobnému rozkazu zo dňa 16.8.2024, vyjadrenia žalobcu
zo dňa 4.11.2024, čestného prehlásenia A. L. D., ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového
materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

4. Uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 9.2.2022 č.k. 17CoP/6/2022-2351 bolo zmenené
uznesenie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti výroku I., o zmene rozsahu a podmienkach
stretávania otca s maloletým dieťaťom (s výnimkou úpravy stretávania počas vianočných sviatkov v roku
2021 a novoročných sviatkov v roku 2022) tak, že súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk
žalobcu s maloletým B. C. v období odo dňa doručenia tohto rozhodnutia do 28.2.2022 v každom týždni
v tomto mesiaci bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase od 10.00 hod., kedy si dieťa prevezme

od matky pred vchodom do budovy Kultúrneho domu v Bojniciach, nachádzajúceho sa na K. J. C. F.,
do 15.00 hod. toho istého dňa, kedy dieťa na rovnakom mieste matke odovzdá a v období od 1.3.2022
v každom nepárnom týždni v kalendárnom roku bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase od 10.00
hod. do 15.00 hod. toho istého dňa a v nedeľu v čase od 11.00 hod. do 17.00 hod. toho istého dňa,
v ktorých dňoch a časoch si vždy dieťa prevezme od matky pred vchodom do budovy Kultúrneho

domu v Bojniciach, nachádzajúceho sa na K. J. C. F., a dieťa na rovnakom mieste matke v určenom
čase tiež odovzdá. Súčasne bola matke uložená povinnosť v stanovených časoch, dňoch a na mieste
týmto rozhodnutím určených dieťa otcovi odovzdať a toto na styk s otcom riadne pripraviť. Neodkladné
opatrenie bolo nariadené až do právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností rodičov
k maloletému B., vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 18P/54/2019.

5. Z predloženej SMS komunikácie žalobcu so žalovanou vyplýva, že dňa 24.6.2022 žalobca oznámil
žalovanej, že na druhý deň príde pre dieťa tak ako minule, aby ho nachystala na styk. Žalovaná na to
reagovala otázkou: „Podľa ktorého rozhodnutia súdu“, na čo žalobca odpovedal: „Prídem na námestie
už o 9.00 hod.,, odovzdáš mi ho, ja ho vrátim v nedeľu o 17.00 hod.“. Žalovaná na to uviedla: „Vieš, že

B. nechce spať mimo domu, nebolo by lepšie, keby si dodržiaval právoplatné rozhodnutie KS? Budeš
s ním v sobotu aj v nedeľu.“ Žalobca odpísal, že ide o účelové tvrdenia žalovanej, zámerné vytváranie
prekážok v rozšírení styku a vôbec v umožňovaní kontaktu synovi s otcom a aby vložila úsilie do prípravy
synanamiestoprodukcievýmyslov.Následnevsobotu25.6.2022o8.57hod.žalobcažalovanejoznámil,
že je na námestí, na čo žalovaná o 9.02 hod. reagovala tým, že maloletý plače, nechce ísť s tatkom a že

nechce spinkať u tatka. Žalobca jej odpísal, že sú to klamstvá, že tým B. škodí a nie je jej rukojemníkom.
Uviedol, že tam počká do 10.00 hod., žalovaná si môže rozmyslieť svoje konanie a prísť mu odovzdať
syna. O 10.02 hod. sa žalobca spýtal žalovanej, či sa nemieni dostaviť na odovzdanie, na čo žalovaná
o 10.04 hod. odpovedala, že B. stále nechce ísť, aj keď ho presviedča, aby išiel, plače, že nechce ísť
spinkať k tatkovi. Žalobca na to uviedol, že ide pred dom a žalovaná má možnosť odovzdať mu dieťa.

O 10.16 hod. informuje žalovanú, že je pred domom, žiada, aby mu odovzdala syna. Žalovaná reagovala
tým, že B. stále nechce ísť, aj keď ho stále presviedča, aby išiel. Následne sa žalobca a žalovaná
navzájom obviňujú. Žalobca žiada žalovanú o odovzdanie syna až do 13.25 hod.
Z SMS komunikácie medzi stranami sporu zo dňa 26.6.2022 vyplýva, že žalobca o 10.56 hod. napísal,
že čaká na námestí, na čo žalovaná odpovedá, že Maťko nechce ísť, plače, že nechce spinkať u tatka

a nechce ísť za tatkom. O 11.11 hod. žalobca žalovanej píše, že čaká pred domom a žiada, aby
mu žalovaná odovzdala syna. Žalovaná opäť uvádza, že B. stále nechce ísť, aj keď ho presviedča
a prehovára, aby šiel. V tomto duchu (spolu so vzájomným obviňovaním) komunikácia medzi stranami
pokračuje do 13.25 hod.

6. Zo zhodných vyjadrení strán sporu vyplýva, že žalobca následne privolal hliadku polície, ale
k odovzdaniu dieťaťa žalobcovi nedošlo. Následne žalobca podal v tejto súvislosti na žalovanú trestné
oznámenie na OR PZ v Prievidzi, odbore kriminálnej polície.

7. Z predloženého technického preukazu č. PG XXXXXX bolo zistené, že L. D., nar. XX.X.XXXX,

je evidovaný ako vlastník vozidla Volkswagen Tiguan, EČV: G.. Podľa údajov v technickom
preukaze je spotreba uvedeného vozidla 7,6 l/100 km. Z informácií dostupných na internete
(www.statdat.statistics.sk) vyplýva, že počas 25. týždňa roku 2022 bola priemerná cena benzínu natural
95 oktánový 1,914 eur/liter.8. Zo zmluvy o výpožičke zo dňa 24.9.2021, uzatvorenej medzi A. L. D., nar. XX.X.XXXX, ako
požičiavateľom a žalobcom ako vypožičiavateľom, vyplýva, že požičiavateľ bezodplatne prenechal

žalobcovi vozidlo VW Tiguan EČV: G. na užívanie. Zmluva bola uzavretá od 25.6.2021 na dobu neurčitú.

9.ZčestnéhoprehláseniaA.L.D.zodňa2.12.2024vyplýva,žepodľadohodymedzinímažalobcomako
vypožičiavateľom je vypožičiavateľ povinný sa starať o technický stav motorového vozidla, a to uhrádzať
všetky povinné technické prehliadky, ako aj vymieňať všetky opotrebované časti motorového vozidla

na vlastné náklady. V čestnom vyhlásení uvádza, že vypožičiavateľ je povinný udržiavať motorové
vozidlo v riadnom technickom stave na jeho užívanie a za týmto účelom je povinný uhrádzať všetky
nákladyspojenéstechnickouúdržbouamobilitoumotorovéhovozidla,t.j.vypožičiavateľznášacestovné
náhrady za používanie predmetného motorového vozidla výlučne sám v celom rozsahu.

10. Žalovaná v konaní nárok žalobcu na náhradu škody neuznávala z dôvodu, že za túto škodu

nezodpovedá, nakoľko škoda žalobcovi nevznikla v príčinnej súvislosti s jej konaním. Poukazovala
na to, že neuskutočneniu styku otca s dieťaťom dňa 26.6.2022 predchádzala situácia z predošlého
dňa, keď žalobca už 24.6.2022 zaslal žalovanej SMS správu, že si dieťa prevezme v sobotu a vráti
jej ho v nedeľu s poukazom na apel Okresného súdu Bratislava IV. Žalobca sa teda domáhal styku
s dieťaťom nad rámec rozhodnutia súdu. Žalovaná sa dňa 26.6.2022 snažila dieťa motivovať na

stretnutie s otcom, napriek tomu dieťa odmietlo styk s otcom, pretože ho negatívne ovplyvnila situácia
z predošlého dňa a mal obavy, že by musel u otca prespať. Žalovaná pritom žalobcovi v SMS správe
zo dňa 24.6.2022 napísala, že maloletý nechce ísť na prespanie a pýtala sa, či by nebolo vhodnejšie
dodržiavať právoplatné rozhodnutie súdu, čo ale žalobca nechcel rešpektovať. Bol to teda žalobca,
ktorý dieťa vystavoval stresovej situácii, a to aj privolaním hliadky polície. Poukazovala na rozhodnutia

Krajského súdu Banská Bystrica a Trnava, podľa ktorých je potrebné zisťovať dôvod nerealizovania
styku v prípade odmietavého postoja dieťaťa a že styk nemožno realizovať s odmietavým postojom
dieťaťa, nakoľko by to malo negatívne dôsledky na vzťah dieťaťa s rodičom. Za tejto situácie, podľa
žalovanej, nemožno preukázať, že by sa dopustila protiprávneho konania, príp. konania smerujúceho
k zmareniu styku žalobcu s dieťaťom. Poukázala tiež na zneužívanie práva žalobcom, nakoľko tento

sa domáha náhrady cestových výdavkov vo viacerých takmer identických žalobách o náhradu škody
a podľa jej presvedčenia takto koná v záujme jej poškodenia. Zároveň namietla výšku uplatneného
nároku na úrok z omeškania, nakoľko žalobca ju pred podaním žaloby na náhradu škody vôbec
nevyzýval, a preto mu nárok patrí až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby. Na pojednávaní
poukázalanato,žežalobcaniejevlastníkommotorovéhovozidla,zaktorésiuplatňujenároknanáhradu

škody, pričom vozidlo používa bezodplatne na základe zmluvy o výpožičke. Tvrdenia o tom, že sa
žalobca výlučne sám podieľa na nákladoch na poistenie, údržbu vozidla a pod., namietala, nakoľko
ich žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ani nevydokladoval. V súvislosti s predloženým čestným
prehlásením A. D. uviedla, že toto považuje za účelové, vyhotovené iba pre potreby tohto konania,
pretože súdy už začali žaloby žalobcu čiastočne zamietať. Poukázala na to, že čestné prehlásenie bolo

podpísané až 2.12.2024 a zmluva o výpožičke bola uzavretá ešte 24.9.2021. Uviedla, že za daných
okolností neobstojí nárok na náhradu nákladov za užívanie vozidla, k čomu sa vyjadril aj Krajský súd
Trenčín v konaní sp. zn. 17Co/17/2023.

11. Žalobca v konaní uviedol, že žalovanú pred príchodom na styk s dieťaťom upozornil prostredníctvom

SMS správy na svoj príchod, na čo žalovaná reagovala tým, že dieťa s ním nechce ísť, čo však ničím
nepreukázala. Vzhľadom k tomu, že žalovaná sa na miesto odovzdania dieťaťa nedostavila, žalobca
prišiel k domu žalovanej, domáhal sa styku so synom a nakoniec privolal aj hliadku polície. Poukázal
na to, že žalovaná mu dlhodobo bráni v styku s maloletým. Jej povinnosťou bolo riadne a včas dieťa
na styk s ním pripraviť, čo sa ale nestalo a žalovaná ani nepreukázala existenciu žiadnej objektívnej

skutočnosti, ktorá by odôvodňovala nerealizáciu styku s dieťaťom. Žalovaná mu dieťa po celý deň ani
neukázala, nepreukázala dôvod, pre ktorý sa, podľa jej tvrdenia, styk nemohol realizovať. Podľa žalobcu
marenie styku žalovanej vyhovuje a jej snaha o motivovanie dieťaťa z jej strany je iba predstieraná,
pričom poukazoval na znalecký posudok č. 144/2020, vypracovaný v konaní o úpravu práv a povinností
k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu. Žalobca uviedol, že nárok, ktorý si voči žalovanej uplatňuje,

sa týka nedele 26.6.2022, kedy sa domáhal styku s dieťaťom v zmysle právoplatného rozhodnutia
Krajského súdu Trenčín. V súvislosti s výpožičkou vozidla a náhradou za jeho užívanie uviedol, že
výlučne on sa podieľa na nákladoch a poplatkoch spojených s prevádzkou vozidla (povinné zmluvné
poistenie, havarijné poistenie, opravy, údržba, opotrebenie a výmena pneumatík, motorového oleja,náplne do ostrekovačov, poplatky za umývanie auta, atď.). Nie je ani možné očakávať, že by ako
vypožičiavateľ užíval vozidlo tak dlhé obdobie bez náhrady. Aj podľa právnej teórie si zmluvné strany
v súvislosti s opotrebením vypožičanej veci môžu dohodnúť určitú náhradu, čo nebude v rozpore

s požadovaným znakom bezodplatnosti zmluvy o výpožičke. Uviedol tiež, že v obdobných konaniach
o náhradu škody, v súvislosti so zmareným stykom, medzi stranami sporu uvedené nebolo nikdy
predmetom posudzovania, pretože nešlo o spornú otázku. Žalobca poukázal na to, že v zmysle
rozhodnutia č. R 12/1998 pri vyčíslení nákladov spojených s použitím vozidla za účelom realizácie styku
možno prihliadať na paušálne náhrady nákladov obdobného používania osobných vozidiel na iné účely.

Na tie sa vzťahuje zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, v zmysle ktorého patrí základná
náhrada zamestnancovi bez ohľadu na to, či je použité motorové vozidlo vlastné alebo prenajaté
(odplatne alebo bezodplatne) a vždy vzniká zákonný paušálny nárok na náhrady uvedené v § 7
zákona. Nie je zákonná podmienka, aby na vyplácanie uvedených náhrad muselo ísť o vlastné motorové
vozidlo.

12. V priebehu konania žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie 5% ročného úroku z omeškania zo sumy
133,35 eur od 27.6.2022 do 2.8.2024 späť a žalobu rozšíril tak, že okrem zaplatenia istiny 133,35 eur
si uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 133,35 eur od 3.8.2024 do zaplatenia.
Súd na pojednávaní, konanom dňa 11.12.2024, zmenu žaloby pripustil.

13. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

14.Podľa§420ods.1a3Občianskehozákonníkakaždýzodpovedázaškodu,ktorúspôsobilporušením
právnej povinnosti.

Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

15. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu (po
čiastočnom späťvzatí) je dôvodný. Žalobca si voči žalovanej uplatnil nárok na náhradu škody v podobe
cestovných náhrad, ktorá škoda mu vznikla dňa 26.6.2022 v dôsledku toho, že márne cestoval na

stretnutie so svojim synom v zmysle vyššie uvedeného neodkladného opatrenia Krajského súdu Trenčín
z miesta svojho bydliska v Bratislave do miesta bydliska maloletého v Bojniciach.

16. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a

škodou a nakoniec zavinenie. Všetky uvedené zodpovednostné zložky musia byť splnené kumulatívne.
Bolo spoľahlivo preukázané a medzi stranami nesporné, že v rozhodnom čase dňa 26.6.2022 bolo
stretávanie sa otca (žalobcu) s maloletým synom upravené vykonateľným súdnym rozhodnutím zo dňa
9.2.2022 č.k. 17CoP/6/2022-2351. Z odôvodnenia rozhodnutia vo veci maloletého syna strán sporu
vyplýva, že medzi stranami sporu ako rodičmi maloletého v danom čase existovali medzi rodičmi osobné

rozpory, ktoré sa negatívne prejavovali aj v oblasti výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
B.. V predmetnom období nebolo súdom rozhodnuté o osobnej starostlivosti o maloletého, ktorú de facto
zabezpečovala matka. V tom čase sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie v konaní o úprave rodičovských
práv a povinností na čas do rozvodu, prebiehalo aj rozvodové konanie strán sporu. Obaja rodičia boli
opakovane vyzývaní vo veci konajúcimi súdmi k uvedomeniu si rodičovskej zodpovednosti, aby sa

povzniesli nad svoje osobné spory a nezhody a riešili vzniknutú napätú situáciu v prospech dieťaťa.
V konaní nebolo medzi stranami sporné, že v rámci rozvodového konania súd apeloval na rodičov, aby
sa snažili rozšíriť styk otca s dieťaťom bez prítomnosti matky na obdobie celého víkendu, t.j. od soboty
do nedele nepretržite.

17. Predmetom tohto sporového konania je posúdenie zodpovednosti žalovanej za zbytočne vynaložené
cestovné náklady, ktoré mali vzniknúť žalobcovi a vzhľadom na obranu žalovanej posúdiť existenciu
takých okolností, z ktorých možno vyvodiť, že škode nemohla žalovaná zabrániť, teda že vznik škody
nezavinila.

18. V konaní bolo nesporné, že dňa 26.6.2022 sa stretnutie žalobcu s maloletým synom neuskutočnilo, i
keď išlo o súdom upravený styk, podľa ktorého mal žalobca ako otec právo stretnúť sa so synom každú
nepárnu sobotu od 10.00 hod. do 15.00 hod. a nedeľu od 11.00 hod. do 17.00 hod. v neprítomnosti
žalovanej (t.j. matky dieťaťa), a to na vymedzenom mieste. Tomu zodpovedala povinnosť žalovanej(matky dieťa) dieťa na stretnutie so žalobcom (otcom dieťaťa) pripraviť a stretnutie otca so synom
umožniť. Žalobca sa dňa 26.6.2022 (t.j. v nedeľu) do miesta bydliska dieťaťa, po predchádzajúcom
upozornení prostredníctvom SMS správy, dostavil, k odovzdaniu dieťaťa však v uvedený deň nedošlo.

Žalovaná to odôvodňovala tým, že žalobca sa predchádzajúci deň, t.j. 25.6.2022 domáhal styku
s dieťaťom podľa odporúčania Okresného súdu Bratislava IV, t.j. počas celého víkendu nepretržite,
pričom maloletý odmietal u otca spať a toto dieťa negatívne ovplyvnilo aj dňa 26.6.2022. Z predloženej
SMS správy zo dňa 24.6.2022 vyplýva, že otec naozaj uviedol, že si dieťa prevezme na námestí o 9.00
hod. nasledujúceho dňa a dieťa vráti v nedeľu o 17.00 hod. Po oznámení žalovanej, že dieťa plače

anechcespaťutatka,žalobcažalovanejuviedol,žepočkádo10.00hod.ažalovanámumôžeprísťdieťa
odovzdať. Dňa 26.6.2022 však žalobca požadoval odovzdanie dieťaťa v zmysle rozhodnutia Krajského
súdu Trenčín. K odovzdaniu dieťaťa otcovi napriek tomu nedošlo, čo žalovaná odôvodňovala tým, že
dieťa plače, nechce ísť, hoci ho presviedča, aby šiel, nechce spinkať u tatka. Žalobca sa následne
dostavil pred rodinný dom, kde žalovaná býva, táto s ním však komunikovala len prostredníctvom SMS
správ a žalobca nemal možnosť maloletého ani vidieť.

19. Súd po vykonaní dokazovania a vyhodnotení skutkových okolností zmareného stretnutia žalobcu
so synom dňa 26.6.2022 dospel k záveru, že žalovaná zavinene zmarila stretnutie maloletého syna
s otcom, keď bez relevantného objektívneho dôvodu syna na stretnutie s otcom nepripravila a stretnutie
mu neumožnila. Súd dospel k záveru, že žalovaná svojim správaním priamo porušila povinnosť uloženú

jej vykonateľným rozhodnutím súdu, teda žalovaná zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi podľa §
420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

20. Niet pochýb o tom, že žalovaná mala právnu povinnosť vyplývajúcu z vykonateľného súdneho
rozhodnutia umožniť dňa 26.6.2022 stretnutie žalobcu ako otca s maloletým synom. Žalobca žalovanej

riadne oznámil, že si dieťa prišiel vyzdvihnúť. Je teda preukázané, že jeho cesta dňa 26.6.2022
na miesto stretnutia so synom sa uskutočnila výlučne za týmto účelom, dôkazom toho je i podanie
trestného oznámenia zo dňa 26.6.2022. Nie je pritom rozhodujúce, že otec sa predchádzajúci deň
domáhal rozšíreného styku s dieťaťom v zmysle odporúčania Okresného súdu Bratislava IV. Je
nepochybné, že žalobca mal dňa 26.6.2022 právo na stretnutie s dieťaťom na základe rozhodnutia

Krajského súdu Trenčín zo dňa 9.2.2022 č.k. 17CoP/6/2022-2351 a v rozsahu tohto rozhodnutia
bolo povinnosťou žalovanej stretnutie žalobcovi s dieťaťom umožniť a žalobcu upozorniť na jeho
povinnosť dieťa v zmysle citovaného právoplatného rozhodnutia vrátiť o 17.00 hod. toho istého dňa.
Niet takisto pochýb o tom, že škoda žalobcu v podobe vzniknutých nákladov na prepravu vznikla v
priamej príčinnej súvislosti s jeho cestou z miesta bydliska na miesto stretnutia sa so synom. Zavinenie

žalovanej spočíva v jej úmyselnom konaní, pretože jednoznačne vedela, že svojím konaním, a to
neumožnením stretnutia syna so žalobcom, poruší právo žalobcu na stretnutie so synom, a teda poruší
povinnosť uloženú súdnym rozhodnutím a s týmto následkom bola uzrozumená. V konaní žalovaná
argumentovala tým, že maloletý nechcel ísť na stretnutie s otcom, napriek jej snahe, aby sa toto
stretnutie uskutočnilo. Túto skutočnosť však žiadnym spôsobom nepreukázala a rovnako nepreukázala

ani existenciu akejkoľvek objektívnej skutočnosti, pre ktorú nebolo možné stretnutie žalobcu so synom
v uvedený deň realizovať. Súd pritom poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu Trenčín
zo dňa 9.2.2022 č.k. 17CoP/6/2022-2351, podľa ktorého je potrebné zo strany matky toto rozhodnutie
bezodkladne rešpektovať, nielen verbalizovať, ale do reálneho života premietnuť dôsledné splnenie si
povinnosti dieťa v stanovených časoch na stretnutie s otcom pripraviť a vytvoriť tak podmienky v záujme

dieťaťa pre to, aby sa jeho vzťah s otcom mohol rozvíjať. Akékoľvek obštrukcie za daného stavu, totiž
už vo svetle poskytnutej ochrany záujmom maloletého dieťaťa, nie sú udržateľné.

21. Žalovaná v konaní poukazovala na to, že maloletý odmietal styk s otcom, nakoľko bol stresovaný
skutočnosťou, že musí u žalobcu aj prespať. Tvrdila, že maloletý styk so žalobcom odmieta a je veľmi

náročné tento styk realizovať bez jej prítomnosti, najmä v rozsahu na prespanie tak, ako to žalobca
neustále vyžaduje, keďže maloletý je na ňu naviazaný. V súvislosti s tým súd uvádza (ako už bolo
uvedené vyššie), že táto skutočnosť nič nemení na povinnosti matky pripraviť dieťa na styk s otcom
v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Ak medzi stranami nedošlo k vzájomnej
dohode na odlišnej úprave styku žalobcu s dieťaťom, bolo povinnosťou strán sporu rešpektovať

citované súdne rozhodnutie. Pokiaľ k realizácii styku nedošlo, žalovanú zaťažuje dôkazné bremeno na
preukázanie takej skutočnosti, pre ktorú objektívne nebolo možné, aby sa styk realizoval. Žalovaná
v tomto smere dôkazné bremeno v konaní neuniesla. Súd preto zastáva názor, že dňa 26.6.2022 nebolav konaní preukázaná existencia takej objektívnej skutočnosti na strane maloletého, ktorá by objektívne
bránila jeho stretnutiu s otcom.

22. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že žalobca preukázal v konaní všetky prvky zodpovednosti
žalovanej za škodu, ktorá mu vznikla zbytočným vynaložením nákladov na cestu z miesta bydliska
žalobcudoBojnícdňa26.6.2022aspäťzaúčelomrealizáciestretnutiasažalobcusmaloletýmsynomna
základe vykonateľného rozhodnutia súdu. Žalovaná na druhej strane nepreukázala, že škodu nezavinila.

23. Pokiaľ ide o rozsah týchto nákladov, teda o výšku náhrady škody, žalovaná poukazovala na to, že
žalobca pricestoval na styk s dieťaťom osobným motorovým vozidlom, ktoré mal v užívaní na základe
zmluvy o výpožičke bezodplatne, a preto neobstojí záver o nároku žalobcu na náhradu nákladov za
užívanie vozidla. Tento názor odôvodnila i rozhodnutím Krajského súdu Trenčín zo dňa 30.4.2024 č.k.
17Co/17/2023. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že vzhľadom na dlhodobý charakter výpožičky je
zrejmé, že objektívne dochádza k opotrebovaniu vozidla a základná náhrada zohľadňuje opravy, údržbu,

opotrebenie a výmenu pneumatík, motorového oleja, náplne do ostrekovačov, poplatky za umývanie
auta, povinné zmluvné a havarijné poistenie, pričom na týchto nákladoch sa podieľa výlučne žalobca
sám. Tieto tvrdenia žalobcu boli preukázané čestným vyhlásením A. L. D., ktorý vozidlo žalobcovi
poskytol do užívania na základe zmluvy o výpožičke. Námietku žalovanej, že čestné vyhlásenie je len
účelové, vypracované až 2.12.2024 pre toto konanie, súd nepovažoval za opodstatnenú. Súdu je z jeho

činnosti známe, že v predchádzajúcom období nebol nárok na náhradu cestovných náhrad za užívanie
vozidla na základe výpožičky zo strany žalovanej spochybňovaný. Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti
žalovanávočitomutonárokuvznášanámietky,žalobcavkonanímuselprodukovaťdôkazypreukazujúce
jeho nárok, nakoľko dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu. Na základe čestného vyhlásenia
vlastníka vozidla o tom, že výlučne žalobca sa na základe ich vzájomnej dohody podieľa na nákladoch

spojených s údržbou vozidla, jeho poistením a pod. súd považoval tvrdenia žalobcu v konaní za
preukázané, a preto považoval nárok žalobcu na zaplatenie cestovných náhrad podľa zákona č.
283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v súvislosti s použitím vozidla na cestu z Bratislavy do Bojníc
a späť za opodstatnený.

24. Predmetná cesta žalobcu z miesta bydliska Bratislava - Staré Grunty do miesta styku F., K. J. a
späť predstavuje vzdialenosť 372 km. V zmysle § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002
Z.z. o cestovných náhradách si žalobca nárokuje základnú náhradu vo výške 79,24 eur (0,213 eur x
372 km v zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 117/2022 Z.z.) a náhradu
za spotrebované pohonné hmoty vo výške 54,11 eur (vychádzajúc z priemerných cien pohonných látok

v SR - podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola cena benzínu natural 95 oktánový v týždni
od 20.6.2022 do 26.6.2022 v sume 1,914 eur/ liter; pri spotrebe vozidla 7,6 l/ 100 km predstavuje výška
náhrady za spotrebované pohonné hmoty sumu: 372 km : 100 km = 3,72 x 7,6 l = 28,272 litrov; 28,272
litrovx1,914eurpredstavujepozaokrúhlenísumu54,11eur).Spolupredstavujúcestovnénáhradysumu
133,35 eur. Pokiaľ ide o spôsob vyčíslenia náhrady za účelom realizácie styku podľa zákona č. 283/2002

Z.z. o cestovných náhradách aj v týchto prípadoch, ide o ustálenú súdnu prax, ktorú reprezentuje aj
rozhodnutie R 12/90, ďalej rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn.20Co/9/2020 zo dňa 26.11.2020.

25. Žalobca si voči žalovanej uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 9,25 % ročne zo

sumy 133,35 eur od 3.8.2024, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej, do zaplatenia.
Súd tento nárok považoval za dôvodný.

26. Po začatí konania žalobca vzal svoj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 133,35 eur od 27.6.2022 do 2.8.2024 späť a žalovaná s týmto čiastočným späťvzatím súhlasila.

Súd preto konanie v tejto časti v súlade s ust. § 145 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 1 Civilného sporového
poriadku („CSP“) zastavil.

27. Súd teda vo veci rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 133,35 eur
spolu s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 3.8.2024 do zaplatenia v lehote do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti, týkajúcej sa úrokov z omeškania, súd konanie na
základe čiastočného späťvzatia zastavil.28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Žalovaná
poukazovala na to, že žalobca voči nej podal viaceré takmer identické žaloby, pričom niektoré časovo
súvisiace nároky si mohol uplatniť jednou žalobou. V súvislosti s tým žiadala, aby súd žalobcovi

nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd pri rozhodovaní postupoval v súlade s rozhodovacou
praxou Krajského súdu Trenčín sp.zn. 16Co/9/2023, 17Co/61/2023, 8Co/26/2023, 17Co/42/2023,
17Co/66/2023 a iných. Je na úvahe žalobcu, akým spôsobom uplatňuje svoje práva a skutočnosť, že
sa domáha svojich nárokov samostatnými žalobami nemôže byť pripočítaná na jeho škodu. Súd preto
o náhrade trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu strán sporu v konaní. Žalobca sa v konaní voči

žalovanej celkovo domáhal zaplatenia sumy 151,79 eur (vrátane úroku z omeškania vyčísleného ku dňu
rozhodnutia súdu), súd mu priznal sumu celkom 137,77 eur (vrátane úroku z omeškania vyčísleného ku
dňu rozhodnutia súdu). Žalobca tak mal v konaní úspech v rozsahu 90,76%, úspech žalovanej v konaní
predstavuje 9,24%. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 81,52% (90,76% - 9,24%). V tomto rozsahu
súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania aj priznal. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP). Pokiaľ

žalobca v konaní uvádzal, že neúspech v časti príslušenstva pohľadávky nemôže mať vplyv na výšku
náhrady trov konania, súd uvádza, že pokiaľ bola časť nároku zamietnutá, je potrebné, aby sa táto
okolnosť premietla aj vo výroku o náhrade trov konania, nakoľko ustanovenia CSP neupravujú situáciu
nepatrného neúspechu v konaní tak, ako ju v minulosti upravoval Občiansky súdny poriadok v ust. §
142 ods. 3.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd Trenčín. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí
obsahovať, okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len
skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).