Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, June 3, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924010266
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6924010266.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD.

a sudcov JUDr. Štefana Nováka, A. a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA, v trestnej veci obžalovaného
B. C. C., pre pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného
zákona, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 03. júna 2025 v Banskej Bystrici odvolanie
obžalovaného a poškodenej proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 19T/53/2024 zo
dňa 02. decembra 2024, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Okresného súdu Rimavská
Sobota sp. zn. 19T/53/2024 zo dňa 02. 12. 2024 v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám takto

rozhodol

obžalovaný B. C. C., nar. XX. XX. XXXX v D., trvale bytom E. XXXX/X, D.,

uznáva sa za vinného, preto že

- dňa 09. 08. 2021 vo večerných hodinách v čase po 22.00 hod. v byte č. XX nachádzajúcom sa na
ulici E. XXXX/X, D., pod vplyvom omamných látok po tom, čo sa dozvedel, že jeho družka, poškodená

F. C. o ktorej vedel, že je v 14. týždni tehotenstva, nechce užívať predpísanú liečbu v súvislosti
s gynekologickým ochorením, začal volať so svojou matkou a celú situáciu jej vysvetľovať, aby sa
s poškodenou porozprávala, čo poškodená odmietla, na čo ju začal vulgárne urážať a nadávať jej, a keď
poškodená chcela byt opustiť, nedovolil jej to, násilím ju od vchodových dvier odstrkoval, potom zobral
kuchynský nôž, ktorý jej priložil ku krku, pričom sa jej opakovane pri tom vyhrážal zabitím, potom ju
odstrčil smerom do kuchyne, kde si sadla na stoličku, kde sa prostredníctvom svojho mobilného telefónu
Apple iPhone XR, nezisteného výrobného čísla, v hodnote 130,- Eur, ktorý bol jej výlučným vlastníctvom,

pokúšala prostredníctvom správ kontaktovať svoju kamarátku, čo si všimol a vytrhol jej mobilný telefón
z rúk, prečítal si, čo a komu písala, na čo sa nahneval, že niekomu písala, čo sa deje, predmetné správy
vymazal, s telefónom odišiel preč a hodil ho do kúpeľne, kde pri tomto konaní nespôsobil F. C. žiadne
zranenie, následne v zlosti udrel päsťou do skla na dverách a pozeral si ruku, čo si vyžiadalo jeho
lekárske ošetrenie,

- dňa 24. 12. 2022 v čase asi o 12.30 hod. po tom, čo F. C. po predchádzajúcej dohode s obvineným

za účelom stretnutia s jeho synom, doniesla ich maloletého syna do bytu č. XX G. H. E. XXXX/X, D.,
jej po čase pre vzájomné nezhody začal vulgárne nadávať a vyzval ju, aby byt opustila, čo odmietlas tým, že ona tam syna nenechá, nechcel ju pustiť k ich synovi maloletému I., odstrkoval ju od dverí
izby, menovanú do izby za synom nevpustil až do doby, kým ich syn v izbe nezačal plakať, po čom F.
C. vbehla do izby a zobrala syna na ruky, že s ním odíde preč, na čo ju obvinený z bytu nechcel pustiť,

kopal ju do nôh a búchal po hlave, napriek tomu, že v tom čase držala ich maloletého syna, kde po
chvíli obvinený po telefonickom rozhovore menovanú s dieťaťom pustil z bytu von, kde týmto konaním jej
spôsobil povrchové poranenie vlasatej časti hlavy – pomliaždenie, pomliaždenie iných častí predkolenia
s dobou liečenia do 7 dní,

teda

iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal sčasti závažnejším spôsobom
konania – so zbraňou a na chránenej osobe – tehotnej osobe a blízkej osobe – družke

čím spáchal

pokračovacízločinvydieraniapodľa§189ods.1,ods.2písm.a),písm.b)Trestnéhozákonaspoukazom
na § 138 písm. a) Trestného zákona a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia

slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s ustanovením 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho
správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd ustanovuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. j) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v
príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú F. C. s nárokom na náhradu škody
na civilný proces.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie poškodenej F. C. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 19T/53/2024 zo dňa 02. 12. 2024 bol obžalovaný
B. C. C. uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods.
2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného zákona, a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d)

Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 09. 08. 2021 vo večerných hodinách v čase po 22.00 hod. v byte č. XX nachádzajúcom sa na
ulici E. XXXX/X, D., pod vplyvom omamných látok po tom, čo sa dozvedel, že jeho družka, poškodená
F. C. o ktorej vedel, že je v 14. týždni tehotenstva, nechce užívať predpísanú liečbu v súvislosti
s gynekologickým ochorením, začal volať so svojou matkou a celú situáciu jej vysvetľovať, aby sa

s poškodenou porozprávala, čo poškodená odmietla, na čo ju začal vulgárne urážať a nadávať jej, a keďpoškodená chcela byt opustiť, nedovolil jej to, násilím ju od vchodových dvier odstrkoval, potom zobral
kuchynský nôž, ktorý jej priložil ku krku, pričom sa jej opakovane pri tom vyhrážal zabitím, potom ju
odstrčil smerom do kuchyne, kde si sadla na stoličku, kde sa prostredníctvom svojho mobilného telefónu

J. B. K., nezisteného výrobného čísla, v hodnote 130,- Eur, ktorý bol jej výlučným vlastníctvom, pokúšala
prostredníctvom správ kontaktovať svoju kamarátku, čo si všimol a vytrhol jej mobilný telefón z rúk,
prečítal si, čo a komu písala, na čo sa nahneval, že niekomu písala, čo sa deje, predmetné správy
vymazal, s telefónom odišiel preč a hodil ho do kúpeľne, kde pri tomto konaní nespôsobil F. C. žiadne
zranenie, následne v zlosti udrel päsťou do skla na dverách a pozeral si ruku, čo si vyžiadalo jeho

lekárske ošetrenie,
dňa 24. 12. 2022 v čase asi o 12.30 hod. po tom, čo F. C. po predchádzajúcej dohode s obvineným
za účelom stretnutia s jeho synom, doniesla ich maloletého syna do bytu č. XX G. H. E. XXXX/X, D.,
jej po čase pre vzájomné nezhody začal vulgárne nadávať a vyzval ju, aby byt opustila, čo odmietla
s tým, že ona tam syna nenechá, nechcel ju pustiť k ich synovi maloletému I., odstrkoval ju od dverí
izby, menovanú do izby za synom nevpustil až do doby, kým ich syn v izbe nezačal plakať, po čom F.

C. vbehla do izby a zobrala syna na ruky, že s ním odíde preč, na čo ju obvinený z bytu nechcel pustiť,
kopal ju do nôh a búchal po hlave, napriek tomu, že v tom čase držala ich maloletého syna, kde po
chvíli obvinený po telefonickom rozhovore menovanú s dieťaťom pustil z bytu von, kde týmto konaním jej
spôsobil povrchové poranenie vlasatej časti hlavy – pomliaždenie, pomliaždenie iných častí predkolenia
s dobou liečenia do 7 dní.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 37 písm. h),
§ 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky. Podľa
§ 51 ods. 1, § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odložil a uložil
probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona

súd určil skúšobnú dobu vo výmere 4 roky. Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. j) Trestného zákona
súd uložil obžalovanému povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na
psychologickom poradenstve.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú F. C. s nárokom na náhradu škody odkázal na

civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný, ktoré
neskôr písomne rozsiahlym spôsobom odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne v podstate tým, že
okresný súd uviedol, že sa rozhodol sám posúdiť konanie, ktorého sa mal dopustiť voči poškodenej a

že na možnú zmenu právnej kvalifikácie upozornil v predchádzajúcom hlavnom pojednávaní, pričom
ho uznal za vinného zo skutku, ktorý nebol spôsobom, ako je skutkovo vymedzený súdom vo výroku
rozhodnutia, vymedzený v podanej obžalobe, ani mu pre toto konkrétne konanie nebolo vznesené
obvinenie. Súd neuveril tvrdeniam v podanej obžalobe, že by sa mohli diať v časovej a vecnej súvislosti
akosasnažilprokurátorvyskladaťdejotom,akomalpoškodenútýrať.Vovýsledkuvšakkzmeneprávnej

kvalifikácieaanisúdompôvodnenavrhovanémuznaleckémudokazovaniu,ktorénavrholprokurátor,ako
aj jeho obhajkyňa, vo vzťahu k všeobecnej a špecifickej vierohodnosti poškodenej ako aj jeho, nedošlo.
Tiež poukázal na to, že konanie, ktoré bolo popísané v podanej obžalobe, súd evidentne vyhodnotil ako
konanie, ktoré sa nestalo a nebolo preukázané, pretože 90% tvrdení z podanej obžaloby v podstate súd
vyhodnotil tak, že boli cielenými tvrdeniami poškodenej voči nemu, ktoré poškodená stupňovala, že je

evidentná snaha sa mu pomstiť a ubližovať mu kvôli synovi, aby si neuplatňoval svoje rodičovské práva.
Poškodená inak vypovedala pred vyšetrovateľom a prokurátorom, v čase kedy bolo trestné konanie
začaté pre týranie blízkej a zverenej osoby a pred vznesením obvinenia, inak vypovedala v konaní pred
súdom, inak pred znalkyňou, inak sa vyjadrovala pred svojimi príbuznými, inak pred jeho mamou a úplne
inak sa vyjadrovala a správala pred ním, a to všetko v závislosti od toho, ako veľmi chcela zaujať. Je pre

neho nepochopiteľné, že súd poškodenej uveril, že jej mal ublížiť spôsobom opísaným vo výrokovej časti
rozhodnutia, kedy ju mal obmedzovať v slobode jej pohybu a pobytu a nútiť ju strpieť, aby konala ako on
chcel a mal na to dokonca použiť nôž. Súd uveril poškodenej vo vzťahu k udalostiam zo dňa 09. 08. 2021
a 24. 12. 2022, pričom nevysvetlil, prečo v tejto časti áno a v inej nie, a ako dospel k záveru, že jej mal
ubližoval súdom opísaným spôsobom, pričom zásadný dôraz kládla poškodená vo svojej výpovedi na to,

že ju mal kopať na zemi a ubližovať jej, pričom toto jej tvrdenie nie je v skutkovej vete a teda ju nekopal
a sama poškodená vypovedala opakovane inak o tej istej udalosti. V ďalšej časti odvolania popisoval
udalosti zo dňa 09. 08. 2021, poukázal na obsah podaného trestného oznámenia a jeho doplnenia
a uzavrel, že poškodená si všetko vymyslela, pričom najväčším klamstvom bolo, že ju mal ohrozovaťnožom. Nie je totiž vôbec zrejmé, kedy a akým spôsobom, v akom postavení mali jeden voči druhému
stáť, ako sa to malo udiať, ako mohol chytiť nôž, keď stojan s nožmi a ich postavenie v byte vylučovalo,
aby naň dočiahol a vytiahol z neho nôž, nie je zrejmé, že či stála voči nemu čelom alebo chrbtom, či

stáli v chodbe alebo v kuchyni, a pod. Súd napriek tomu konštatoval, že ju mal ohrozovať, pričom jediný
dôkaz o tom majú byť výpoveď poškodenej a SMS komunikácia, ktorú mala poslať poškodená svojej
kamarátke – svedkyni D.. Ak by to bola pravda a poškodená by disponovala správou, ktorú predložila na
poslednom pojednávaní pred záverečnými rečami, tak túto správu by predložila už s podaným trestným
oznámením alebo v priebehu konania, pretože podľa súdu je to zásadný dôkaz, ktorý ho usvedčuje

z jej ohrozovania nožom. Svedkyňa Rusová, s ktorou si mala tieto správy poškodená vymieňať, bola
súdom požiadaná, aby predložila správy s poškodenou z daného dňa, svedkyňa však sľúbila súdu,
že tak urobí a dodatočne konverzáciu súdu predloží, čo sa však nestalo. Naopak, správy predložila
poškodená, ako screenshoty komunikácie mobilného telefónu, z ktorej listiny je zrejmé, že sa jedná o
screenshot telefónu poškodenej a jej komunikačného vlákna, a nie z telefónu svedkyne. Je presvedčený,
že takúto správu poškodená nemala a že tento usvedčujúci dôkaz je vyrobený a na preukázanie svojho

tvrdenia predložil listinu, rovnaký screenshot mobilného telefónu poškodenej s úplne iným textom, čím
jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tak poškodenej, ako aj listiny, ktorú ako dôkaz predložila a ktorý
dôkaz nepredlžila svedkyňa D.. V ďalšej časti odvolania zopakoval, že poškodená vypovedala o sebe a
o svojom najbližšom okolí a o udalostiach, ktoré ju mali formovať vždy inak, a hlavne vždy tak, aby ona
a jej rodina vyšli krajší a lepší, pričom odcitoval tvrdenia, ktoré uvádzala poškodená pred znalkyňou, ako

aj niektoré časti znaleckého posudku. Vo vzťahu k údajnému prečinu krádeže zo dňa 09. 08. 2021 ďalej
uviedol, že keď sa s poškodenou hádali, a keď sa prechádzal po byte a telefonoval s mamou, ona sedela
v kuchyni za stolom a namiesto toho, aby počúvala jeho mamu, ktorá jej vysvetľovala riziká pre ich dieťa,
poškodená si s úsmevom a aroganciou s niekým písala, tak ju opakovane požiadal, aby telefón odložila
alebo vypla, čo odmietla. Telefón jej vzal a odniesol do kúpeľne, z rúk jej ho nevytrhol, žiadne správy

jej nemazal, nič s ním nespravil. Je vylúčené, že by týmto konaním bola naplnená skutková podstata
predpokladá v § 188 Trestného zákona, ako to ustálila obžaloba, ako aj prečin krádeže, ako toto konanie
videlsúd,keďženemalžiadnuvôľuvecsiprisvojiťanakladaťsňouakososvojouaobmedziťpoškodenú
v disponovaní s tou vecou. Poškodená mohla vstať a telefón si vziať, ale cestou z kúpeľne rozbil sklo a
veci sa už začali hýbať úplne iným smerom. Tiež podotkol, že peniaze na ten telefón jej dal on. Záverom

odvolania vo vzťahu k udalostiam zo dňa 24. 12. 2022 zopakoval svoju verziu priebehu skutku, pričom
on ju nie že odmietal z bytu pustiť, on ju prosil, aby z bytu odišla, keďže mal byť v tom čase so synom
sám, ako sa predtým dohodli. Napriek dohode o úprave styku so synom počas Vianočných sviatkov 2022
poškodená túto nedodržala a vyvolala cielene konflikt, o ktorom opakovane vypovedala inak. Poprel, že
by poškodenú bil po hlave, trhal jej vlasy a kopal ju a to súbežne (čo sa ani technicky nedá) a popri tom

by ešte telefonoval so svojou advokátkou, ktorej situáciu kľudne ozrejmil, poškodená stála pri ňom a
mala ich na hlasný odposluch a advokátka mu povedala, aby ju pustil, že to proti nemu použije na trestné
oznámenie. Poškodená bola podať trestné oznámenie po dvoch hodinách od toho momentu, ako odišla
z bytu, a u lekára bola tiež neskôr. On jej žiadne zranenia nespôsobil, a ak by jej ich spôsobil, tak by
si ich asi lekár všimol. Tá udalosť, ako vypovedala poškodená, sa nestala. Jedinou príčinou trestného

konania a dôvodom, pre ktorý poškodená podala trestné oznámenie je skutočnosť, aby nemal kontakt
so synom a aby vedenie trestného konania použila proti nemu v konaní o úpravu rodičovských práv. On
opakovane predostrel vecné, právne a skutkové argumenty vylučujúce jeho vinu, pričom na všetkých
svojich vyjadreniach trvá. Vzhľadom na vyššie uvedené je jednoznačné, že skutkový dej sa mohol stať
aj úplne inak, pretože tak, ako to opísala poškodená, sa to nestalo. Dôkazná situácia pripúšťa aj inú

verziu skutkového deja. Pokiaľ súd niektorým tvrdeniam poškodenej uveril a iným neuveril, potvrdilo sa,
že klamala, a teda spochybnila svoju vierohodnosť sama, a to opakovane. V danom prípade nebolo v
rámci trestného konania preukázané, že sa skutky kladené mu za vinu stali, že by mali znaky trestného
činu , a teda nie je možné vysloviť záver o jeho vine prinajmenšom sledujúc zásadu in dubio pro reo.
Preto požiadal odvolací súd, aby ho v zmysle § 285 ods. 1 spod obžaloby oslobodil.

Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie aj poškodená, ktoré neskôr písomne odôvodnila vo vzťahu
k výroku o náhrade škody podstate tým, že súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že pri
náhrade škody nemajetkovej povahy nie sú dôležité subjektívne pocity dotknutej osoby (poškodeného),
ale to, ako by danú situáciu prežívali iní, čiže objektívne hľadisko. Je presvedčená, že práve aj uvedené

okolnosti prípadu odôvodňujú pozitívne rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu škody. Podľa
jej názoru súd síce formálne poukazuje na okolnosti, za ktorých došlo k situácii, ktorá podľa nej
odôvodňuje priznanie náhrady škody za vzniknutú nemajetkovú ujmu, avšak výlučne vo všeobecnej
rovine, avšak bez toho, aby reálne bral zreteľ na okolnosti prípadu, ktoré uviedla. Podľa jej veľmihlbokého presvedčenia každej tehotnej žene v 14. týždni gravidity, ktorej priložia nôž pod krk a vyhrážajú
sa jej zabitím (a tým aj jej dieťaťu), nepostačuje len púhe ospravedlnenie za takéto konanie, ale vzniká
právo i na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. To isté platí aj o poškodenom subjekte ženského

pohlavia starajúceho sa o dieťa vo veku cca. 10 mesiacov, ktorej sa jej podstatne silnejší a fyzicky
ďaleko zdatnejší partner, od ktorého očakáva lásku, porozumenie a nehu, zvlášť v období skúškového
obdobia štúdia na vysokej škole ublíži, osobitne na štedrý deň, keď sa poctivo pripravuje na sviatok
lásky a pokoja, sa vyhráža, reve po nej, nepúšťa ju k svojmu dieťaťu, fyzicky ju atakuje, napáda ju,
kope jej do hlavy a búcha ju po hlave i napriek tomu, že má na rukách maloleté dieťa ani nie ročné.

Nevie si predstaviť, že by ktorýkoľvek súd, ktorý by mal na zreteli tieto skutočnosti, by dospel k záveru,
že v takomto prípade poškodenej by nevznikol nárok na odškodnenie titulom náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch a že je dostačujúce len ospravedlnenie (ktoré sa jej mimochodom nikdy nedostalo,
hoci sa skutky stali ešte pred 3, resp. 4 rokmi). Z uvedených dôvodov preto navrhla, aby krajský súd
napadnutý výrok o náhrade škody, ktorým ju okresný súd odkázal na civilný proces, zrušil v zmysle § 321
ods. 1 písm. f) Trestného poriadku a sám pozitívne rozhodol o tomto nároku, keďže ďalšie dokazovanie

v tomto smere už nie je potrebné vykonať, z ustáleného dokazovania je zrejmý základ uplatneného
nároku a o jeho výške je možné (a potrebné) rozhodnúť výlučne na základe voľnej úvahy súdu. Podľa jej
názoru vôbec nič neindikuje zbytočné zaťažovanie civilného súdu podaním žaloby, keď v tomto smere
môže bez akýchkoľvek pochýb v medziach zákona rozhodnúť aj trestný súd.

K odvolaniu poškodenej sa písomne vyjadril obžalovaný, a to prostredníctvom svojej obhajkyne,
keď v podstate uviedol, že poškodená opätovne uvádza iný priebeh skutkového deja, teda si znovu
vymýšľa, pričom v podstatnej miere zotrval na svojich obhajobných argumentoch, ktoré v tomto vyjadrení
zopakoval, a preto navrhol, aby krajský súd odvolanie poškodenej ako nedôvodné zamietol.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol, aby krajský súd odvolanie poškodenej
aj obžalovaného ako nedôvodné zamietol. Podľa jeho názoru sa okresný súd náležite vysporiadal
so všetkými skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie a napadnutý rozsudok považoval za správny
a zákonný.

Splnomocnenec poškodenej na verejnom zasadnutí uviedol, že odvolanie obžalovaného žiada ako
nedôvodné zamietnuť. Čo sa týka odvolania poškodenej, poukázal v plnom rozsahu na písomné
odôvodnenie odvolania a navrhol, aby krajský súd rozhodol v zmysle petitu tohto odvolania.

Obhajkyňa obžalovaného v rámci verejného zasadnutia poukázala na podrobné písomné odôvodnenie

podaného odvolania, ako aj na vyjadrenie k odvolaniu poškodenej, a navrhla, aby krajský súd oslobodil
obžalovaného spod obžaloby.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že od počiatku popiera, že by nejakým spôsobom ublížil
poškodenej alebo malému, syn je pre neho všetkým. Cítil sa byť v tejto veci nevinný, preto požiadal, aby

ho krajský súd oslobodil spod obžaloby.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovaného a poškodenej bolo podané
včas, v lehote ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou
v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na

podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného
je dôvodné, a odvolanie poškodenej dôvodné nie je.

Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku
v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájomodporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom
na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia

je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom prvostupňový súd veľmi podrobne
vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami, jednak vo vzťahu k otázke viny, ako aj vo vzťahu
k otázke trestu. V podrobnostiach preto krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku (str. 25 – 36),
s ktorým sa v plnej miere stotožnil.

Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku, s poukazom na obhajobné námietky obžalovaného
krajský súd konštatuje, že výrok o vine obžalovaného zo spáchania pokračovacieho zločinu vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a)
Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného zákona nevzbudzuje žiadne dôvodné
(rozumné) pochybnosti. Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní možno spoľahlivo zistiť,
že obžalovaný spôsobom popísaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku naplnil všetky obligatórne

zákonné znaky uvedeného trestného činu. Žiadny z vykonaných dôkazov ani podľa názoru krajského
súdu nespochybnil priebeh skutku tak, ako bol napokon po vykonanom dokazovaní správne ustálený
okresným súdom, preto správne okresný súd dospel k záveru, že vina obžalovaného bola bez
akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná.

Keďže okresný súdu napadnutý rozsudok veľmi podrobne odôvodnil, krajský súd v podrobnostiach
poukazuje na toto odôvodnenie okresným súdom, pričom na tomto mieste krajský súd pripomína,
že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu, a preto nadriadený súd v
podrobnostiach poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré si v plnom
rozsahu osvojuje. V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky (II. ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008, IV. ÚS 372/2008) a judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i
na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19. 12. 1997, sťažnosť
č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto postupu je splnenie podmienky založenej na zistení,
že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v.

Romania, rozsudok z 15. 02. 2017 k sťažnosti č. 19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.
09. 2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Aj krajský súd potom musí konštatovať, že všetky vykonané dôkazy vo svojom súhrne potvrdili, že
obžalovaný konal voči poškodenej spôsobom popísaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku.

Tieto skutočnosti boli jednoznačne potvrdené výpoveďou samotnej poškodenej, ako aj výpoveďami
najmä svedkov C. J. D., I. A. J., I. C., L. M. a B. L. N. (ktorí zhodne vypovedali, že po príchode do
bytu našli na linke zapichnutý veľký kuchynský nôž). Krajský súd musí konštatovať, že nezistil žiadny
dôvod, aby všetci vyššie uvedení svedkovia klamali, resp. si vo svojich výpovediach vymýšľali, pričom
niektorí svedkovia sa ani vzájomne nepoznali a ich výpovede sa pritom ohľadne niektorých zásadných

skutkových okolností v podstatných skutočnostiach zhodovali. Z uvedeného je potom zrejmé, že skutok
bol spoľahlivo zistený, správne okresným súdom upravený, a bez akýchkoľvek dôvodných pochybností
preukázaný.

Zároveň vo vzťahu k výroku o vine je potrebné uviesť, že v prípade, ak súd prvého stupňa postupoval

pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, tzn. že ich hodnotil podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i
v ich súhrne a urobil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia, nemôže odvolací súd podľa § 321
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho
presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným v úvahu prichádzajúcim výsledkom, čo však nebol tento

prejednávaný prípad. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu chybu
v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia. Krajský súd sa preto stotožnil s názorom okresného súdu,
že v posudzovanej veci nejde o žiadnu pochybnosť, ale o rozumnú istotu, že obžalovaný žalované
skutky spáchal tak, ako boli ustálené v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Práve naopak, hodnotenie
vykonaných dôkazov v prospech obžalovaného by bolo nie len v príkrom rozpore so spravodlivosťou, ale

hlavne s pravidlami logického úsudku, keďže krajský súd rovnako ako súd prvého stupňa nemal o vine
obžalovaného žiadne rozumné dôvodné pochybnosti. V trestnom konaní platia zákonom stanovené
pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať
skutkový stav veci v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie. Trestný poriadok nestanovuje žiadnepravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých
dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 2 ods. 12 Trestného poriadku,
podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom

podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo
niektorá zo strán. Námietky obžalovaného k obsahu a rozsahu vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých
dôkazných prostriedkov a námietky k hodnoteniu dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám
obžalovaného,svojimobsahompotomnenapĺňažiadnyodvolacídôvodpodľa§321Trestnéhoporiadku.

Všetkyvykonanédôkazytotižtvoriauzavretúreťazjednotlivýchdôkazov,logickynasebanadväzujúcich,
po vyhodnotení ktorých nie je možné prijať iný logický a právny záver, než ten, že vina obžalovaného
bola preukázaná. Krajský súd tak nezistil žiadny zákonný dôvod pre to, aby mohol zrušiť napadnutý
rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

V tejto súvislosti krajský súd ešte poznamenáva, že obžalovaný namieta hodnotenie dôkazov súdom

prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov,
ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Tu krajský súd konštatuje,
že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa súd stotožnil s jej právnymi
názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou
navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom právnych predpisov.

Možno teda konštatovať, že okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, ktoré v rámci dokazovania
prichádzali do úvahy, tieto náležite v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil, a dospel bez
akýchkoľvek dôvodných pochybností k záveru o vine obžalovaného, pričom po vykonanom dokazovaní
správne zmenil skutkovú vetu napadnutého rozsudku oproti pôvodne podanej obžalobe. Krajský súd

tak nezistil ani žiadny zákonný dôvod pre to, aby mohol oslobodiť obžalovaného spod obžaloby, keďže
je zrejmé, že svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty trestného
činu vydierania.

Okresný súd napokon nepochybil ani pri rozhodovaní o uloženom treste. Pri ukladaní trestu prihliadol

na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34, § 36, § 37, § 38 Trestného zákona, na ktoré je
povinný prihliadnuť, a to na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce
a priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ako aj generálnu
a individuálnu prevenciu. Okresný súd dostatočným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku
uviedol, prečo obžalovanému ukladal trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov, s podmienečným

odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere štyroch rokov s probačným dohľadom. Krajský súd
v tejto súvislosti opätovne uvádza, že v rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu
sudcovská individualizácia trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade
stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Okrem ďalších skutočností,
na ktoré je súd povinný pri ukladaní trestu prihliadnuť, patrí aj osoba páchateľa, pomery páchateľa

(majetkové, rodinné, osobné), či možnosť jeho nápravy. Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd
prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní
o treste. Súd musí zohľadniť okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa. V zmysle § 34 ods. 3 Trestného
zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu
a jemu blízke osoby. Uložený trest odňatia slobody vo vyššie uvedenej výmere aj krajský súd považuje

za primeraný a zákonný, pričom nezistil žiadne okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, ktoré by
odôvodňovalimimoriadnezníženietrestuvzmysle§39Trestnéhozákona.Pretopodľanázorukrajského
súdu takto uložený trest je postačujúci, pričom spĺňa jednak výchovný účel trestu, ako aj atribúty
individuálnej a generálnej prevencie, a zároveň postihuje len obžalovaného, a zabráni mu v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu.

Okresný súd však pochybil, keď časť skutku zo dňa 09. 08. 2021 právne posúdil ako prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Z vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že počas
konfliktu uvedeného dňa obžalovaný zobral poškodenej jej mobilný telefón, avšak spôsobom jeho
konania nemohla byť naplnená skutková podstata uvedeného trestného činu. Obžalovaný si mobilný

telefón neprisvojil (nechal ho voľne položený, teda si ho mohla poškodená kedykoľvek vziať späť),
ani sa ho nezmocnil (keďže počas následných udalostí ho už poškodená opäť mala), a teda zrejme
jediným jeho cieľom bolo, aby mu začala poškodená venovať pozornosť. Preto nemohla byť naplnená
ani subjektívna, ani objektívna stránka trestného činu krádeže.Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V zmysle citovaného ustanovenia preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, a sám
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (konanie obžalovaného právne
kvalifikoval len ako pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného
zákona, bez kvalifikovania konania obžalovaného ako trestného činu krádeže). Vzhľadom k tomu, že
ostatné výroky napadnutého rozsudku boli správne, nanovo rozhodol krajský súd v ich intenciách.

Napokon,čosatýkavýrokuoškodenapadnutéhorozsudku,krajskýsúdkonštatuje,žeanivtomtosmere
okresný súd nepochybil. Vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, ktorého následkom bola úprava
skutkovej vety, ako aj právnej kvalifikácie skutku, preto vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku na
náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania

a predĺžilo by ho. Vo vzťahu k adhéznemu konaniu vo všeobecnosti platí, že ide o konanie pripojené
(subsidiárne) ku konaniu trestnému. Súd v adhéznom konaní neaplikuje len ustanovenia o náhrade
škody, ale je povinný aplikovať celý hmotnoprávny predpis rovnako, akoby ho aplikoval civilný súd.
Rozhodovanieonáhradeškodynemôžebyťnaujmurýchlostikonaniaovineatresteakonajdôležitejších
výrokov v rozsudku súdov.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto krajský súd odvolanie poškodenej F. C. ako nedôvodné zamietol.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného
poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.