Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 5, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-5S/54/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200464
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8020200464.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka (sudca

spravodajca) a členov senátu JUDr. Zuzany Berežnej a Mgr. Slavomíra Podhorského v právnej veci
žalobcu: DIAMON, s.r.o., so sídlom Scherffelova 53/2017, 058 01 Poprad, IČO: 36 478 628, právne
zastúpeného BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., Františkánske námestie 4,
080 01 Prešov, IČO: 36 860 441, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100932177/2020 zo dňa 22.05.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Stručný priebeh administratívneho konania

1. Prvostupňový správny orgán – Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad ako správca dane, rozhodnutím
100451519/2020 zo dňa 17.02.2020 vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty spoločnosti DIAMON
s.r.o., rozdiel dane v sume 59.817,81 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017.

2. Žalovaný na základe odvolania žalobcu zo dňa 02.03.2020 napadnutým rozhodnutím č.
100932177/2020 zo dňa 22.05.2020 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil,
žalovanému bolo rozhodnutie oznámené dňa 27.05.2020. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca
správnu žalobu doručenú Krajskému súdu v Prešove dňa 23.07.2020 pričom v správnej žalobe žalobca
navrhol správnemu súdu, aby napádané rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

3. Správca dane vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty DIAMON, s.r.o., daňovú kontrolu na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č.
101935680/2019 zo dňa 13.08.2019 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným, ktorý
bol doručený žalobcovi dňa 14.08.2019.

4. Rozdiel v sume DPH za príslušné zdaňovacie obdobie bol žalobcovi vyrubený v dôsledku nepriznania
právanaodpočítanieDPHzozdaniteľnýchobchodov,atododaniatovaru,(mäsoamäsovévýrobky)keď
platiteľ si uplatnil odpočítanie dane v celkovej výške 59.817,81 € z faktúr od dodávateľa JJ & BETROM,s.r.o., Hroncova 5, 040 01 Košice, IČO 46397566, č. faktúr 20170317-20170399 s dátumom dodania
od 01.05.2017 do 31.05.2017.

5. Správca dane v rámci preverovania opodstatnenosti uplatneného odpočítania dane zistil, že pri
nadobudnutí tovaru na území Slovenskej republiky vystupuje ako nadobúdateľ daňový subjekt T-FLEX
s.r.o.TovarsmerovalodvýrobcuZakladyMiesneSILESIASpolkaAkcyjna,Opolská22.40-084Katowice
priamo na adresu Scherffelova 53/3017. Poprad do skladových priestorov daňového subjektu DIAMON
s.r.o.FakturačneodvýrobcudaňovémusubjektuT-FLEXs.r.o.,ktorýhovyfakturovaldaňovémusubjektu

JJ & BETROM s.r.o. a ten následne žalobcovi.

6. Správca dane požiadal prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR o preverenie intrakomunitámvch
dodávoktovaruzinýchčlenskýchštátovpredaňovýsubjektT-FLEXs.r.o.(žiadosťč.130000011560/18).
V prílohe odpovede č. 114141/2019 zo dňa 26.02.2019 Finančné riaditeľstvo SR zaslalo správcovi dane
dohodu o vyplňovacom práve medzi daňovým subjektom Zaklady Miesne SILESIA Spolka Akcyjna, a

daňovým subjektom DIAMON. s.r.o. s odvolaním na zmluvu o ručení, medzi veriteľom Zaklady Miesne
SILESIA Spolka Akcyjna. dlžníkom T- hLEX s.r.o. a poskytovateľom zaistenia DIAMON, s.r.o.

7. S výsledkami overovania bol kontrolovaný daňový subjekt oboznámený pri ústnom pojednávaní
dňa 16.05.2019 (zápisnica č. 101161669/2019). Vo svojom vyjadrení (ev. č. 6/11100704/2019 zo

dňa 29.06.2019) daňový subjekt potvrdil svoju účasť na stretnutí s predsedom a podpredsedom
predstavenstva spoločnosti Zaklady Miesne SILESIA Spolka Akcyjna A. B. a C. D. a podpísanie
uvedených dohôd a zmenky. Zároveň označil konateľa dodávateľa C. C. za obchodného zástupcu
poľského výrobcu.

8.Správcadanenazákladeuvedenýchkontrolnýchzistenípoukázalnaschému,vktorejprinadobudnutí
tovaru na území Slovenskej republiky vystupuje ako nadobúdateľ zmiznutý obchodník daňový subjekt
T-FLEX s.r.o. Tovar smeroval od výrobcu Zaklady Miesne SILESIA Spolka Akcyjna priamo žalobcovi
a fakturačne od výrobcu daňovému subjektu T-FLEX s.r.o., ktorý ho vyfakturoval daňovému subjektu
JJ & BETROM, s.r.o., a ten následne žalobcovi. Subjekty neboli evidované v registri potravinárskych

podnikov. T-FLEX s.r.o. podal za 2. štvrťrok 2017 negatívne daňové priznanie, tento
subjekt ako zmiznutý obchodník nebol reálnym príjemcom a skutočným nadobúdateľom tovaru z iného
členského štátu. V tejto časti reťazca došlo neodvedením dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku
z iného členského štátu k nedovolenému daňovému úniku. Žalobca ako posledný v reťazci si takto
ponižoval vlastnú daňovú povinnosť. Pokiaľ by žalobca vystupoval v uvedených intrakomunitárnych

obchodoch ako nadobúdateľ, jeho vzťah k štátnemu rozpočtu z titulu nadobudnutia tovaru z iného
členského štátu by bol nulový, čo by sa prejavilo vo výške jeho vlastnej daňovej povinnosti, pretože by si
neuplatnil odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa z umelo vytvoreného fakturačného reťazca. Žalobca
prevzal ručenie za záväzky daňového subjektu bez overenia jeho ekonomického posadia s virtuálnym
sídlom, neoveril u výrobcu prečo sa na obchodných stretnutiach zúčastňovali zástupcovia kontraktora

a nie C. C., konateľ dodávateľa, ktorý nie je uvedený ani v dohodách zaslaných v rámci odpovede na
žiadosťomedzinárodnúvýmenuinformácii.Dodávateľzadanéobdobiedodávallenavýlučnežalobcovi.
V súčasnosti žalobca odoberá výlučne od výrobcu pričom za dané obdobie akceptoval vstup tretích
spoločností ako medzičlánkov, ktorí svojou činnosťou žiadnu pridanú hodnotu do dotknutých obchodov
nevložili. Žalobca nevykonal preventívne a kontrolné opatrenia s cieľom ubezpečiť sa o zákonnosti

vykonávaných transakcií, aby zabránil svojej účasti na podvode vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty,
a to na daňovom podvode typu „zmiznutý obchodník“.

9. Po vypracovaní protokolu sa k nemu vyjadril žalobca, keď namietal dĺžku trvania daňovej
kontroly, nedostatočne odôvodnenie prijatého záveru, nesprávnu aplikáciu právnych predpisov únie

a vnútroštátnych predpisov, navrhol vypočuť konateľov JJ & BETROM a T-FLEX s.r.o. S uvedeným sa
správca dane vysporiadal vo svojom rozhodnutí, proti ktorému podal žalobca odvolania. Žalovaný sa
k námietkam žalobcu vyjadril tak, že v danom prípade správca dane nespochybnil existenciu tovaru,
ale spochybnil dodanie tovaru dodávateľom a jeho subdodávateľom, pretože tovar bol dodaný poľským
dodávateľom priamo kontrolovanému daňovému subjektu a fakturačne bol vytvorený reťazec daňových

subjektov, do ktorého boli umelo včlenené daňové subjekty JJ & BETROM a T-FLEX s.r.o. Žalobca
nekonkretizoval, ktoré dôkazy správca dane nevzal do úvahy. Predĺženie lehoty na rozhodnutie vo
vyrubovacom konaní nemohlo mať vplyv na celkovú lehotu na výkon daňovej kontroly, ktorá trvala
339 dní. Neodvedenie dane nepripisuje žalovaný žalobcovi, len poukazuje na konanie jednotlivýchdaňových subjektov zúčastnených vo fakturačnom reťazci, ktoré vykazuje znaky podvodného konania
spočívajúceho v nastrčení „zmiznutého obchodníka“. Správca dane podľa žalovaného poukázal na
nedostatočné vykonanie preventívnych a kontrolných opatrení zo strany daňového subjektu za účelom

ubezpečenia sa ich zákonnosti, pretože v súčasnosti kupuje tovar priamo od výrobcu, taktiež si neoveril
či uvedené subjekty boli registrované v registri prevádzkovateľov potravinárskych podnikov.

10. Podľa žalovaného zo strany správcu dane bolo jednoznačne preukázané, že fakturačný tok tovaru
nezodpovedal reálnemu toku tovaru, pretože tovar bol od výrobcu prepravovaný priamo žalobcovi.

Pritom spoločnosť T-FLEX s.r.o. podala za 2. štvrťrok 2017 negatívne daňové priznanie. Ako zmiznutý
obchodník nebol reálnym príjemcom a skutočným nadobúdateľom tovaru z iného členského štátu. C.
C. a E. F. G. boli spolu disponujúci na účtoch JJ & BETROM a T-FLEX s.r.o., účtovníctvo im viedla E.
H. F. a podľa vyjadrenia súčasného konateľa spoločnosti T-FLEX s.r.o. o tejto spoločnosti nič nevie, čo
je v rozpore s tvrdením bývalého konateľa. V súhrne žalovaný uzavrel, že správcovi dane prináležalo
zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane, ak sa preukázalo, že toto právo sa uplatňuje podvodne

(rozsudok Italmoda, C-131/13, bod 44, 46, rozsudok Kittel a Recolta Recycling, C-439/04 a C-440/04,
bod 55).

Správna žaloba a vyjadrenie k nej

11. Žalobca uviedol v žalobe viacero námietok, ktoré niekoľko krát na viacerých miestach opakoval,
možno však zhrnúť, že žaloba obsahuje nasledujúce žalobné body:

- žalobca sa nedopustil žiadneho podvodného konania, ak dodávateľ alebo subdodávateľ nesplnil

niektoré zákonné podmienky, nemôže to byť na ťarchu žalobcu;
- žalovaný nespochybnil materiálnu existenciu plnenia, ak o materiálnej existencii plnenia neexistujú
pochybnosti, nemôže správca dane svojvoľne nepriznať daňovému subjektu odpočítanie dane;
-správcadaneneaplikovalžiadneustanoveniehmotnoprávnehopredpisu,nazákladektoréhoneuznáva
právo na uplatnenie odpočítania dane, rovnako tak ani žalovaný, žalobca sa tak nemohol účinne brániť;

- rozhodnutie je postavené na tzv. „zmiznutom obchodníkovi“ správne orgány namietajú voči
dodávateľovi a subdodávateľovi, teda všetky námietky smerujú voči iným subjektom ako voči žalobcovi;
- daňový subjekt nemôže predpokladať, že pri niektorých dodávateľoch by mal nad rámec svojich
povinností zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že pri týchto spoločnostiach nebude
účtovná evidencia riadne vedená;

- správca dane nesprávne vychádzal iba z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdil z hľadiska práva
EÚ;
- poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR podľa ktorej dôkazné bremeno, že došlo k daňovému
podvodu zaťažuje správcu dane, tiež na judikatúru Súdneho dvora EÚ podľa ktorej nárok na odpočet
nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je predchádzajúca alebo následná transakcia

zaťažená daňovým podvodom;
- konateľ dodávateľa vo výpovedi potvrdil dodanie tovaru, účasť na rokovaniach, jeden z konateľov
subdodávateľa potvrdil, že spoločnosť obchodovala s výrobcom, že dodala tovar spoločnosti JJ &
BETROM, s.r.o. faktúry boli riadne vedené v spoločnosti a daň odvedená;
- žalobca v daňovom konaní riadne spolupracoval, žalovaný odignoroval ním predkladané dôkazy,

žalobca riadne preukázal odberateľsko-dodávateľský vzťah;
- žalovaný nie je oprávnený suplovať právomoc orgánov činných v trestnom konaní pri posudzovaní
daňových podvodov;
- svedkyňa E. F. vedie účtovníctvo pre dodávateľa ako aj subdodávateľa, komunikovala s konateľmi
týchto spoločností, na výsluchu uviedla, že si nie je vedomá daňového podvodu, pričom sa vyjadrila, že

sa jedná o normálne spoločnosti majúce bežné transakcie;
- namietal dĺžku vyrubovacieho konania 6 mesiacov.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.09.2020 poukázal na totožnosť námietok žalobcu
s tými, ktoré uplatnil v odvolacom konaní, preto poukázal na svoje rozhodnutie, pričom ďalej uviedol, že

správca dane jednoznačne preukázal účasť žalobcu na daňovom podvode typu „zmiznutý obchodník“
a preukázal aj žalobcovu účasť na tomto podvode s poukazom na dohodu o vyplňovacom práve
sodvolanímsanazmluvuoručení,ktorépreukazujúdostatočnúvedomosťžalobcuopriebehurealizácie
zdaniteľného obchodu. Taktiež pravidelne ohlasoval príchod zásielok produktov živočíšneho pôvoduz iných členských štátov Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe za nadobúdateľa T-FLEX s.r.o.,
pričom priamym dodávateľom mal byť JJ & BETROM, s.r.o.

13. Žalobca na vyjadrenie k žalobe ďalej replikou nereagoval.

Konanie pred správnym súdom

14. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo
súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach.

15. V súlade s návrhom žalobcu súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 05.06.2025. Pojednávania sa
zúčastnil právny zástupca žalobcu a zástupkyňa žalovaného, ktorí obaja zotrvali na svojich doterajších
podaniach a vyjadreniach. Právny zástupca žalobcu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho
súdu v obdobnej veci sp.zn. 3Sfk/25/2023 zo dňa 28.03.2024, ktoré rozhodnutie bolo ku prospechu

žalobcu, pričom naopak žalovaný poukázal na zvyšné ďalšie rozhodnutia, ktorými Najvyšší správny súd
kasačné sťažnosti žalobcu zamietol.

16. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku
ďalej len „SSP“) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré

predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa § 137 SSP vyhlásil rozsudok ktorým žalobu zamietol
a žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Výber z relevantnej právnej úpravy

17. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o DPH“), právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri
tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

18.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

19. Podľa § 51 ods. 1 a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

20. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,

vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

21. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo
iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2) b) skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií
a záznamov, ktoré je povinný viesť.

22. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.Právny názor správneho súdu

23. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 SSP) preskúmal napádané rozhodnutie,

ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach
žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a vo veci rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol
z nasledovných dôvodov.

24. Predmetom prieskumu je neuznanie odpočítania dane v sume 59.817,81 €, ktoré si žalobca uplatnil

v podanom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2017 z celkovo 83 faktúr vyhotovených
spoločnosťou JJ & BETROM, s.r.o., a to za dodanie mäsa a mäsových výrobkov.

25. Úvodom správny súd konštatuje, že predmetom konania pred správnym súdom boli v minulosti
skutkovo aj právne obdobné veci identických účastníkov konania. Tieto konania boli po kasačných
sťažnostiach predmetom posúdenia aj zo strany Najvyššieho správneho súdu, ktorý ku príkladu vydal

rozhodnutia sp.zn. 2Sfk/17/2023 z 26.06.2024, sp.zn. 2Sfk/4/2023 z 26.06.2024, sp.zn. 3Sfk/5/2023
z 28.3.2024, sp.zn. 4Sfk/5/2023 z 27.3.22024, sp.zn. 4Sfk/4/2023 z 27.3.2024, 5Sfk/20/2023
z 25.9.2024, 1Sfk/5/2023 z 30.1.2025. Jednalo sa o rozsudky zamietajúce kasačné sťažnosti voči
rozsudkom,ktorýmboližalobyžalobcuzamietnuté.Ztýchtorozhodnutísúdvychádzal,keďzposledného
uvedeného rozhodnutia v zásade prebral prevažnú časť odôvodnenia tohto rozhodnutia.

26. Vychádzajúc z administratívneho spisu možno uzavrieť, že v predmetnej veci správca dane ako
aj žalovaný pri nepriznaní práva žalobcu na odpočítanie dane zo sporných obchodov argumentovali,
že žalobca sa spornými obchodmi či už vedome alebo v dôsledku zanedbania primeranej obozretnosti
zúčastnil na plnení poznačenom daňovým podvodom. Keby túto obozretnosť dodržal, mal a mohol

vedieť,žesazúčastňujeobchodupoznačenéhodaňovýmpodvodom.Taktožalovanýmasprávcomdane
vymedzeným dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov bol tak správny
súd viazaný. Jednalo sa o daňový podvod typu „zmiznutý obchodník“. Uvedené platí aj preto, že obaja
účastníci sa zhodli na naplnení hmotnoprávnych podmienok, čo je tiež predpoklad posudzovania veci
ako daňového podvodu.

27. Správny súd teda konštatuje, že v predmetnej veci s ohľadom na argumentáciu žalobcu nie je
medzi účastníkmi sporné, že v obchodnom reťazci týkajúcom sa obchodovania s mäsom a mäsovými
výrobkami došlo k daňovému úniku na strane subdodávateľa spoločnosti T-FLEX, s.r.o. Toto zistenie
správcu dane a žalovaného žalobca žiadnym spôsobom nenamietal.

28. Správca dane a žalovaný podľa názoru správneho súdu riadne objasnili mechanizmus daňového
podvodu v predmetnej veci. Podstatou tohto podvodu bolo, že poľská spoločnosť Zaklady Miesne
SILESIASpolkaAkcyjna,hocifaktickyprepravovalatovarprežalobcuadojehoskladov,fakturačnetovar
predalasoslobodenímoddanepriintrakomunitárnomdodaníspoločnostiT-FLEXs.r.oatátospoločnosť

preto mala tovar dodaný na územie Slovenskej republiky zdaniť. Spoločnosť však takto nepostupovala,
nepriznala súvisiace intrakomunitárne dodania od poľského dodávateľa a tieto na území Slovenskej
republiky nedzanila. Tým vznikol aj daňový únik na DPH podvodného charakteru a narušenie princípu
neutrality DPH. Rovnako nesporná je aj skutočnosť, že obchody žalobcu boli s podvodným konaním
spoločnosti T-FLEX s.r.o. spojené. Je tomu tak preto, že sporný tovar bol ďalej fakturačne prevedený na

spoločnosť JJ & BETROM, s.r.o. a následne na žalobcu, tomu bol aj fakticky doručený priamo poľským
subdodávateľom, pričom žalobca si v nadväznosti na obchodný reťazec, v ktorom došlo k daňovému
úniku a narušeniu princípu neutrality dane uplatnil právo na odpočítanie dane zo sporných obchodov.

29. Pokiaľ žalobca uvádza, že žalovaný nie je orgánom činným v trestnom konaní, aby vznášal obvinenia

pre trestný čin daňového podvodu, správny súd dáva do pozornosti žalobcu, že účasť na daňovom
podvode, resp. daňový podvod ako dôvod pre nepriznanie práva na odpočítane dane v podstatnej časti
kreovaný judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie je pojmom úplne odlišným od daňového podvodu
podľa trestného práva Slovenskej republiky.

30. K námietkam žalobcu, že správca dane a žalovaný neaplikoval žiadne ustanovenie hmotnoprávneho
predpisu, na základe ktorého neuznáva právo na uplatnenie odpočítania dane správny súd uvádza,
že právnym ustanovením umožňujúcim aplikáciu daňového podvodu v právnom poriadku Slovenskej
republiky je § 3 ods. 6 daňového poriadku, v dôsledku ktorého sa na právne úkony (obchodné vzťahy)poznačené daňovým podvodom na daňové účely neprihliada, a preto ani nemožno z takýchto právnych
úkonov priznať uplatnené oprávnenia podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Výklad a podmienky
uplatnenia § 3 ods. 6 Daňového poriadku, či už z pohľadu tzv. daňového podvodu alebo zneužitia

práva, je potrebné vykladať v súlade s príslušnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, princípmi,
zásadami a mantinelmi, ktoré k aplikácii § 3 ods. 6 Daňového poriadku nastavuje. Žalobca si v tomto
kontexte tiež odporuje, keď v jednej z námietok tvrdí, že správca dane nesprávne vychádzal iba
z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdil z hľadiska práva EÚ.

31. Z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že tento žalobcovi vyčíta najmä zanedbanie primeranej
obozretnosti a starostlivosti daňového subjektu, resp. neprijatie dostatočného množstva opatrení pre
uistenie, že pri realizácii sporného obchodu sa nebude zúčastňovať plnenia poznačeného daňovým
podvodom. Inými slovami správca dane a žalovaný tak žalobcovi vyčítajú, že sa v dôsledku svojej
nedôvodnej neopatrnosti a zanedbania prevencie dostal do podvodného obchodného reťazca. Vyplýva
z toho, že ak by žalobca postupoval náležite, tak pri zistenom skutkovom stave mal a mohol vedieť, že

môže participovať na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.

32. V nadväznosti na skúmanie a dokazovanie primeranej obozretnosti priemerného zodpovedného
podnikateľa, teda toho, či daňový subjekt mohol alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na obchodnom
reťazci poznačenom daňovým podvodom (nedbanlivostná účasť na daňovom podvode z hľadiska

daňového práva), správny súd dáva do pozornosti, že relevantné sú najmä dva aspekty. Prvým
aspektom je skúmanie vykonania úkonov, ktoré možno od priemerného zodpovedného podnikateľa
očakávať pred uskutočnením zdaniteľného obchodu a zohľadňovanie informácií, ktoré z týchto úkonov
v relevantnom čase vyplývali. Druhým aspektom je vedomosť daňového subjektu o konkrétnych
okolnostiach a podmienkach obchodu či obchodnej spolupráce, ktoré u neho mohli vyvolať podozrenie,

že obchodné plnenie, ktorého sa zúčastňuje, môže byť poznačené daňovým podvodom (mutatis
mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/131/2022 zo dňa
21. novembra 2023, body 58 a 59).

33. Pri vyhodnocovaní nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom

je pritom potrebné brať do úvahy aj prípadné preukázané, osobitné opatrenia/protiopatrenia/garancie,
ktoré daňový subjekt prijal, aby predchádzal jeho zapojeniu do podvodného obchodného reťazca.
Správca dane a žalovaný v predmetnej veci postupovali správne a preukázali, že s ohľadom na zistené
podozrivé okolnosti samotných obchodov a obchodných vzťahov žalobcu s poľským dodávateľom
a spoločnosťou JJ & BETROM s.r.o., mal a mohol žalobca vedieť, že sa uskutočneným obchodom

zúčastní obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom. Žalobná námietka, že správne orgány
smerujú všetky svoje námietky voči iným subjektom, len nie žalobcovi tak nie je opodstatnená, nakoľko
tak správca dane ako aj žalovaný voči žalobcovi namietajú že vedieť mohol a mal.

34. Výrobca mäsa bol (je) dlhodobým obchodným partnerom žalobcu. Žalobca mal taktiež vedomosť

o celom obchodnom reťazci a tento obchodný reťazec sám zabezpečil zmenkou, ručil teda za jeho
priebeh a riadne zaplatenie ceny tovarov poľskému dodávateľovi. Správca dane a žalovaný tiež
preukázali priebeh obchodu, keď obchod s tovarom bol spojený len s jednou prepravou, ktorá smerovala
od poľského subdodávateľa priamo do skladov žalobcu, a to bez ingerencie ďalších deklarovaných
dodávateľov - spoločností JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o.

35. Práve tieto skutočnosti považoval správny súd za kľúčové z pohľadu preukázania vedomostnej
stránky účasti žalobcu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom v predmetnej
veci. Správny súd konštatuje, že pokiaľ žalobca (i) mal vedomosť (z predchádzajúcich priamych
obchodných vzťahov) o cenových reláciách tovarov dodávaných poľským dodávateľom a jeho

platobných požiadavkách v priamom obchodnom styku a (ii) zároveň mal vedomosť o celom novom
obchodnom reťazci ako aj o tom, že jeho noví dodávatelia a subdodávatelia (spoločnosti JJ & BETROM
s.r.o. a T-FLEX s.r.o.) jej dokážu od toho istého pôvodného poľského dodávateľa dodať rovnaké
tovary za lepších cenových či platobných podmienok, malo mu vzniknúť minimálne podozrenie, aký
benefit z takéhoto obchodu môžu mať jeho dodávatelia, čo bolo ich úlohou v obchodnom vzťahu,

a to osobitne v kontexte skutočnosti, že išlo o intrakomunitárne dodanie a tovar putoval priamo od
poľského dodávateľa do skladov žalobcu. Primeranú obozretnosť žalobcu mala nepochybne aktivovať
aj požiadavka na zabezpečenie obchodného reťazca zmenkou (dohoda o vyplňovacom práve) čo
je nezvyčajnou požiadavkou, ktorá indikuje nedôveru obchodného partnera - poľského dodávateľak obchodnému reťazcu. Takáto nedôvera mala byť dostatočným podnetom a impulzom pre aktivovanie
primeranej obozretnosti žalobcu v predmetnom obchodnom vzťahu.

36. Zhrňujúc vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že obchodný vzťah žalobcu so spoločnosťami JJ
& BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o. bol sám o sebe pochybný a podozrivý. Správny súd nespochybňuje
právo žalobcu napriek týmto pochybnostiam uzavrieť obchodný vzťah. Ak však podnikateľský subjekt, aj
za takto pochybných podmienok a bez ďalších relevantných opatrení, uskutoční obchodnú transakciu,
preberá na seba riziko, že jeho plnenie môže byť spojené s daňovým podvodom a z tohto dôvodu

mu nemusí byť uznané právo na odpočítanie dane z uskutočneného obchodu. Práve k tomu došlo aj
v prípade žalobcovom.

37. Žalobná námietka týkajúca sa zabezpečovania dôkazov nad rámec svojich povinnosti o zdaniteľnom
plnení pri niektorých dodávateľoch je neopodstatnená, nakoľko rozhodnutie bolo postavené na daňovom
podvode, kde dôkazy zabezpečuje správca dane, nie daňový subjekt. Žalobná námietka týkajúca sa

toho, že žalovaný nespochybnil materiálnu existenciu plnenia je rovnako neopodstatnená, nakoľko
rozhodnutie o účasti na daňovom podvode naopak predpokladá materiálnu existenciu plnenia.

38. K námietke žalobcu, že v daňovom konaní riadne spolupracoval a žalovaný odignoroval ním
predkladané dôkazy, tak k uvedenému môže správny súd uviesť len toľko čo už uviedli správne

orgány, t.j. žalobca nekonkretizoval aké konkrétne dôkazy žalobca odignoroval, najmä také, ktoré by
preukazovali žalobcovu neúčasť na daňovom podvode.

39. Z pohľadu správneho súdu na prejednávanej veci nič nemení ani výpoveď účtovníčky spoločnosti
JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o. ktorá vykonávala zaúčtovanie dokladov, ktoré jej boli odovzdané

osobami konajúcimi za spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o. Na druhej strane však
nebola prítomná pri obchodných jednaniach, nebola prítomná pri dodávkach tovaru, nemala vedomosti
o zmluvných a iných právnych vzťahoch medzi všetkými zainteresovanými subjektami či dôvodoch,
prečo spoločnosť T-FLEX s.r.o. nepriznala a neodviedla daň pri intrakomunitárnom dodaní. Preto jej
hodnotenie, či v predmetnom obchodnom reťazci došlo alebo nedošlo k daňovému podvodu a či

o ňom žalobca vedel alebo nie, je len subjektívnym hodnotením, ktoré nie je schopné prevážiť nad
skutočnosťami zistenými správcom dane a žalovaným.

40. Výpoveď konateľa dodávateľa či konateľa subdodávateľa nemohla zvrátiť zistenia správcu dane,
správny súd si ani nevie celkom dobre v tejto prejednávanej veci predstaviť, že by tieto osoby uviedli

niečo iné ako to, že obchody prebehli lege artis.

41. Správny súd s ohľadom na vyššie uvedené uzatvára, že správcovi dane a žalovanému sa podarilo
preukázať, že žalobca prehliadol pochybnosti týkajúce sa uskutočňovaného obchodného vzťahu,
neprijal dostatočné preventívne opatrenia a tým sa vystavil riziku, že sa stane súčasťou obchodného

reťazca poznačeného daňovým podvodom. Inými slovami nepostupoval primerane obozretne, pričom
s ohľadom na všetky už uvedené skutočnosti bolo preukázané, že objektívne mohol vedieť, že svojím
plnením sa zúčastní obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom. Závery správneho súdu,
žalovaného a správcu dane sú pritom postavené na zisteniach a dôkazoch predložených správcom
dane. Nemožno preto konštatovať, že by žalobca bol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom,

práve naopak, sú to orgány finančnej správy, na ktorých ležalo v predmetnej veci dôkazné bremeno,
pričom toto svoje dôkazné bremeno uniesli.

42. Za neopodstatnenú považoval správny súd aj námietku o neprimeranej dĺžke vyrubovacieho
konania, a to z dôvodu, že táto zákonná lehota bola predĺžená na základe žiadosti správcu dane,

čo akceptovalo Finančné riaditeľstvo SR, keď lehotu predĺžilo o 3 mesiace. O tom bol žalobca aj
vyrozumený upovedomením zo dňa 3.1.2019. Bol to žalobca, ktorý sa dožadoval výsluchu svedkov
a preto bolo potrebné konanie predĺžiť. Správny súd dôsledne skúmal z administratívneho spisu
dodržanie lehoty: protokol podľa doručenky doručený 14.8.2019, začiatok lehoty vyrubovacieho konania
15.8.2019 predpokladaný koniec lehoty 15.11.2019, predĺženie o tri mesiace – nový koniec lehoty

15.2.2020 (sobota) najbližší pracovný deň 17.2.2020. Správca dane rozhodol ten istý deň. Lehota
zachovaná.43. Ako súd uviedol vyššie, toto rozhodnutie vychádzalo z judikatúry Najvyššieho správneho súdu,
ktorý v obdobných veciach žalobcových zamietal v konaniach vyššie uvedených kasačné sťažnosti
proti žalobou zamietajúcich rozsudkoch správnych súdov. Jediným príkladom zrušujúceho resp.

zmeňujúceho rozhodnutia bol príklad, ktorý aj žalobca uvádzal na pojednávaní, t.j. rozsudok sp.zn.
3Sfk/25/2023 zo dňa 28.3.2024. V uvedenom rozhodnutí Najvyšší správny súd zmenil rozsudok
správneho súdu tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane zrušil a vec vrátil
správcovi dane na ďalšie konanie. Uvedené rozhodnutie však vychádzalo z toho, že tak žalovaný ako aj
správca dane vo svojich rozhodnutiach náležite neobjasnili, kde v celom zistenom obchodnom reťazci

malo dôjsť k daňovému úniku, čo však nie je prípad tohto konania. Ešte podstatnejšou okolnosťou však
bolo, že žalobca uvedené (kde došlo k daňovému úniku) nenamietal v žalobe, preto sa s uvedenou
námietkou vznesenou až na pojednávaní súd ani nemusel zapodievať.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia, a teda žalobu v súlade s § 190 SSP ako nedôvodnú, zamietol.

45. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom
právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a
žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu
spravodlivo požadovať.

46. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa
doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

nemožno odpustiť.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde
v Košiciach (§ 444 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 SSP to znamená, ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová

značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.