Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 26, 2023

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 10T/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9522100076
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Králik

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2023:9522100076.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Igora Králika, členov senátu JUDr. Rastislava Stieranku a JUDr. Mariána Mačuru, v trestnej veci proti
Z. K. a spol., obžalovanému pre spolupáchateľstvo trestného činu vraždy podľa § 9 ods. 2, § 219 ods.
1, ods. 2 písm. a), sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení
zákona č. 183/1999 Z.z. účinného do 30.11.2000, na hlavnom pojednávaní dňa 26. júna 2023 takto

r o z h o d o l :

obžalovaní
1. Z. K., nar. XX.XX.XXXX vo M. K., trvale bytom H.6, 979 01 T., prechodne bytom H. XXX XX T.
2. W. M., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom N. 9XX XX F., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody vo

výmere 25 rokov v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e

presne nezisteného dňa, na doposiaľ presne nezistenom mieste t.č. zomrelý C.r ako šéf zločineckej
skupiny vystupujúcej pod názvom B.i sa spolčil s ďalšími členmi tejto zločineckej skupiny s W. a Z.
V. (uznesením vyšetrovateľa mu bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia podľa § 205 ods. 1

Trestného poriadku), tiež s t.č. zomrelými členmi zločineckej skupiny P. V., P. T. a B. K. (uznesením
vyšetrovateľa bolo u nich trestné stíhanie zastavené z dôvodu ich úmrtia podľa § 215 ods. 1 písm.
d), s poukazom na § 9 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku) a s ďalším zomrelým členom zločineckej
skupiny P. N. ako aj s ďalšími doposiaľ nezistenými osobami, po tom čo dňa 20.10.1999 bol pokus
na fyzickú likvidáciu poškodeného N. K. v obci C. zo strany iných osôb neúspešný, spoločne si
rozdelili úlohy a opätovne sa dohodli na fyzickej likvidácii poškodeného N. K. nar. XX.XX.XXXX, ako
žijúceho člena konkurenčnej skupiny W. ktorý spolu s ďalšími zabezpečenými osobami vystupovali
v prípade vyšetrovania desaťnásobnej vraždy v bare H. v Dunajskej Strede ako utajení svedkovia v

neprospech zločineckej skupiny B.v presne nezistenom čase dňa 05.10.2000 za účelom sledovania
pohybu poškodeného N. K. vo Veľkom Mederi, W. M. zavolal W. F. (uznesením vyšetrovateľa mu
bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia podľa § 205 ods. 1 Trestného poriadku) pod zámienkou,
že potrebuje ísť do mesta a potrebuje šoféra, sa vozili po meste Veľký Meder, kde W. M. sledoval
poškodeného N. K., ktorý sa spolu s viacerými osobami zabával na Námestí B. Bartóka vo Veľkom
Mederi pred kaderníctvom nachádzajúcom sa v budove č. 16, po tomto zistení W. navigoval W. F. na
štrkovisko za obcou Y., kde sa W. M. stretol s C. B., ktorému poskytol aktuálne informácie o mieste,

kde sa poškodený N. K. zdržiava, na to sa C. B. ako vodič osobného motorového vozidla zn. Škoda
Octavia striebornej farby nezisteného výrobného čísla a EČV spolu s určenými strelcami - Z. K. a P.
N. v čase približne o 19.25 h presunuli do Veľkého Medera pred kaderníctvo, kde C. B. s kuklou na
hlave vozidlo zastavil, z vozidla vystúpili s kuklami na hlavách Z. K. a P. N. pričom títo spustili streľbu
dávkami z automatických zbraní na skupinu najmenej piatich osôb stojacich pred kaderníctvom a na
osoby sediace v tam zaparkovaných motorových vozidlách a po streľbe z miesta činu ušli uvedeným
osobným motorovým vozidlom do katastra obce Topoľníky, kde ich čakali P. V. a B. K., ktorí tam vozidlo

podpálili,v dôsledku streľby došlo k zraneniam poškodených, a to D. W. nar. XX.XX.XXXX, ktorý utrpel strelnú
trhlinu srdca a ďalšie strelné poranenia, ktorým zraneniam na mieste podľahol, T. R. nar. XX.XX.XXXX,
ktorý utrpel strelnú trhlinu pľúc, pečene a bránice po priestrele hrudníka, ktorým zraneniam na mieste

podľahol, Q. M. nar. XX.XX.XXXX, ktorý utrpel strelné poranenie mozgu, zlomeninu klenby lebečnej,
krvácanie do dutiny lebečnej s trvalými zdravotnými následkami, P. W. nar. XX.XX.XXXX, ktorý utrpel
priestrel stehna a ľavého predkolenia s dobou liečenia 6 týždňov a M. W. nar. XX.XX.XXXX, ktorý utrpel
priestrel stehna s dobou liečenia 6 týždňov,

t e d a

spoločným konaním viacerých osôb iného úmyselne usmrtili a uvedený čin spáchali na viacerých
osobách a dopustili sa aj konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k
dokonaniu trestného činu vraždy a ktorého sa dopustili v úmysle iného úmyselne usmrtiť a uvedený čin
spáchať na viacerých osobách, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,

t ý m s p á c h a l i

v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a), sčasti v
štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z.
účinného do 30.11.2000.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný Z. K. podľa § 219 ods. 2, § 29 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení

zákona č. 183/1999 Z.z. účinného do 30.11.2000 na výnimočný trest odňatia slobody vo výmere d v
a d s a ť j e d e n rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z.
účinného do 30.11.2000 obžalovaného zaraďuje do t r e t e j nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. účinného od 01.01.2006 mu ukladá
ochranný dohľad na t r i roky.

U obžalovaného W. M. podľa § 37 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z.
účinného do 30.11.2000 upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa § 35 ods. 2, pretože má za to, že
výnimočnýtrestodňatiaslobodyvovýmeredvadsaťpäťrokovsozaradenímdotretejnápravnovýchovnej
skupiny, v spojení s trestom prepadnutia majetku, uložený mu skorším rozsudkom Špecializovaného
trestného súdu zo dňa 25.03.2019 č.k. BB-3T/2/2018-23468, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu

SR zo dňa 08.10.2019 sp. zn. 4To 5/2019, je dostatočný.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaní Z. K. a W. M. sú povinní spoločne a nerozdielne
nahradiť spôsobenú škodu poškodeným:

- X. B., nar. 0X.XX.XXXX v F., trvale bytom F., XXX XX M. vo výške 7.302,50 eur,
- Q. M., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom N., XXX XX N., vo výške 59.159,20 eur,
- Sociálnej poisťovni, pobočka Nové Zámky, Námestie Gy. Széchényiho 10, 940 58 Nové
Zámky, IČO: 30807484, vo výške 3.437,31 eur.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodených právnych nástupcov M. W., nar. XX.XX.XXXX v N.
D. posledne bytom S. XXXX/X, XXX XX M., zomrelého dňa XX.XX.XXXX v C., s ich nárokmi na náhradu
škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica, pod sp. zn. 10T/1/2022 na

základe obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava zo dňa 17.06.2019 č.k. Kv 43/18/2200-52bolo vedené súdne konanie proti obžalovaným Z. K. a W. M. pre spolupáchateľstvo trestného činu vraždy
podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a), sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona
č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. účinného do 30.11.2000.

Pre ozrejmenie veci je potrebné uviesť aj chronológiu procesu ako došlo k tomu, že nakoniec vec
prejednával a rozhodol Špecializovaný trestný súd. Pôvodne bola obžaloba podaná Okresnému súdu
Trnava, ktorý uznesením zo dňa 01.07.2019 č.k. 4Tk/3/2019-1496 postúpil predmetnú trestnú vec
Špecializovanému trestnému súdu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 31.08.2019 (prvé postúpenie).

Špecializovaný trestný súd uznesením zo dňa 19.09.2019 č.k. PK-1T/26/2019-1538 podľa § 244 ods. 1
písm. a) Trestného poriadku per analogiam vyslovil svoju nepríslušnosť na prejednanie a rozhodnutie
tejto trestnej veci a podľa § 22 ods. 2 Trestného poriadku ju predložil Najvyššiemu súdu SR, ako súdu
príslušnému na rozhodnutie sporu o príslušnosť.
Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 09.10.2019 sp. zn. 3Ntd/24/2019 podľa § 22 ods. 1 Trestného
poriadkuvyslovil,žepríslušnýmsúdomnavykonaniekonaniavoveciobvinenéhoZ.K.aspol.pretrestný

čin vraždy spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 30.11.2000 je Okresný súd Trnava.

Následne Okresný súd Trnava ako súd vecne príslušný podľa § 16 ods. 1 písm. a), písm. b)
Trestného poriadku vykonal vo veci kompletné dokazovanie na hlavnom pojednávaní v počte 12

pojednávacích dní, a síce v dňoch 28.01.2020, 10.03.2020, 07.05.2020, 23.06.2020, 20.08.2020,
12.11.2020, 12.01.2021, 20.04.2021, 25.05.2021, 17.06.2021, 24.08.2021 a 14.12.2021, kedy vykonal
výsluchy všetkých obžalovaných, navrhnutých svedkov a prečítal všetky listinné dôkazy.
Okresný súd Trnava potom na neverejnom zasadnutí uznesením zo dňa 14.12.2021 č.k.
4Tk/5/2019-2359 podľa § 280 ods. 1 Trestného poriadku v časti per analogiam trestnú vec obžalovaných

Z. K. a W. M. pre trestný čin vraždy spáchanej formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 219 ods.
1, ods. 2 písm. a), sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného
do 30.11.2000 opätovne postúpil Špecializovanému trestnému súdu (druhé postúpenie).

Pre úplnosť treba uviesť, že predseda senátu Okresného súdu Trnava uznesením zo dňa 19.04.2021

č.k. 4Tk/5/2019-1966 podľa § 281 ods. 1, s poukazom na § 9 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku
zastavil trestné stíhanie proti obžalovanému P. V. pretože menovaný obžalovaný zomrel. Z úmrtného
listu vyplýva, že sa tak stalo dňa 01.04.2021 v Ružomberku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
28.04.2021.

Špecializovaný trestný súd uznesením zo dňa 21.03.2022 č.k. 10T/1/2022-2553 podľa § 244 ods. 1
písm. a) Trestného poriadku per analogiam vyslovil svoju nepríslušnosť na prejednanie a rozhodnutie
tejto trestnej veci a podľa § 22 ods. 2 Trestného poriadku ju predložil Najvyššiemu súdu SR, ako súdu
príslušnému na rozhodnutie sporu o príslušnosť.
Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 09.10.2022 sp. zn. 3Ntd/24/2022 podľa § 22 ods. 1 Trestného

poriadkuvyslovil,žepríslušnýmsúdomnavykonaniekonaniavoveciobvinenéhoZ.K.aspol.pretrestný
čin vraždy spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 30.11.2000 je Špecializovaný trestný súd.

Na hlavných pojednávaniach, ktoré sa konali pred Špecializovaným trestným súdom, pracovisko

Banská Bystrica v termínoch 06.10.2022, 07.10.2022, 21.10.2022, 26.10.2022, 02.11.2022, 03.11.2022,
25.11.2022, 28.11.2022, 21.12.2022, 16.02.2023 a 26.06.2023 súd vykonal rozsiahle dokazovanie
výsluchmi obžalovaných Z. K. a W. M., výsluchmi svedkov Z. V., W. F.Y. Y., K. K., D. N. W. E. N. K.,
Q. M., Y. X., P. W. V. S. P. H. Q. K. R. K. a F. F., výsluchom znalkyne W. V. A. prečítaním výpovede
spoluobžalovaného P. V. zo dňa 24.01.2019 a zo dňa 28.01.2020, tiež prečítaním výpovedí svedkov M.

W. zo dňa 29.03.2019, V. R. zo dňa 10.04.2019, V. R. zo dňa 10.04.2019, V. B. zo dňa 28.03.2019, M.
W. zo dňa 10.05.2019, F. K. zo dňa 21.05.2019, V. S. zo dňa 23.05.2019, T. B. zo dňa 30.05.2019, Mgr.
T. K. zo dňa 30.05.2019, M.B. zo dňa 05.04.2019, P. A. zo dňa 23.05.2019, C. K. zo dňa 13.03.2019, Q.
M. zo dňa 11.01.2019, Q. A. zo dňa 28.01.2019, H. D. zo dňa 13.02.2017, T. SD. zo dňa 19.02.2019, P.
B. zo dňa 27.03.2019, P. T. zo dňa 09.05.2019, R. K. zo dňa 09.05.2019, F. W. zo dňa 15.02.2019, K.

A. zo dňa 13.03.2019, T. A. zo dňa 27.03.2019, Z. V. zo dňa 10.04.2019, M. N. zo dňa 18.02.2019 a C.
B. zo dňa 18.03.2019 a prečítaním listinných dôkazov, pričom zistil nasledovné.Presne nezisteného dňa, na doposiaľ presne nezistenom mieste t.č. zomrelý C. B. ako šéf zločineckej
skupiny vystupujúcej pod názvom B. sa spolčil s ďalšími členmi tejto zločineckej skupiny s W. M. a
Z. V. (uznesením vyšetrovateľa mu bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia podľa § 205 ods. 1

Trestného poriadku), tiež s t.č. zomrelými členmi zločineckej skupiny P. V., P. T. a B. K. (uznesením
vyšetrovateľa bolo u nich trestné stíhanie zastavené z dôvodu ich úmrtia podľa § 215 ods. 1 písm.
d), s poukazom na § 9 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku) a s ďalším zomrelým členom zločineckej
skupiny P. N. ako aj s ďalšími doposiaľ nezistenými osobami, po tom čo dňa 20.10.1999 bol pokus
na fyzickú likvidáciu poškodeného N. K. v obci C. zo strany iných osôb neúspešný, spoločne si

rozdelili úlohy a opätovne sa dohodli na fyzickej likvidácii poškodeného N. KY. nar. XX.XX.XXXX, ako
žijúceho člena konkurenčnej skupiny W., ktorý spolu s ďalšími zabezpečenými osobami vystupovali v
prípade vyšetrovania desaťnásobnej vraždy v bare Fontána v Dunajskej Strede ako utajení svedkovia
v neprospech zločineckej skupiny B.V presne nezistenom čase dňa 05.10.2000 za účelom sledovania
pohybu poškodeného N. K. vo Veľkom Mederi, W. M. zavolal W. F. (uznesením vyšetrovateľa mu
bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia podľa § 205 ods. 1 Trestného poriadku) pod zámienkou,

že potrebuje ísť do mesta a potrebuje šoféra, sa vozili po meste Veľký Meder, kde W. M. sledoval
poškodeného N. K., ktorý sa spolu s viacerými osobami zabával na Námestí B. Bartóka vo Veľkom
Mederi pred kaderníctvom nachádzajúcom sa v budove č. 16, po tomto zistení W. M. navigoval W. F. na
štrkovisko za obcou Okoč, kde sa W. M. stretol s C. B. ktorému poskytol aktuálne informácie o mieste,
kde sa poškodený N. K. zdržiava, na to sa C. B. ako vodič osobného motorového vozidla zn. Škoda

Octavia striebornej farby nezisteného výrobného čísla a EČV spolu s určenými strelcami - Z. K. a P.
N. v čase približne o 19.25 h presunuli do Veľkého Medera pred kaderníctvo, kde C. B. s kuklou na
hlave vozidlo zastavil, z vozidla vystúpili s kuklami na hlavách Z. K. a P. N. pričom títo spustili streľbu
dávkami z automatických zbraní na skupinu najmenej piatich osôb stojacich pred kaderníctvom a na
osoby sediace v tam zaparkovaných motorových vozidlách a po streľbe z miesta činu ušli uvedeným

osobným motorovým vozidlom do katastra obce Topoľníky, kde ich čakali P. V. a B. K. ktorí tam vozidlo
podpálili.
V dôsledku streľby došlo k zraneniam poškodených, a to D. W. nar. XX.XX.XXXX., ktorý utrpel strelnú
trhlinu srdca a ďalšie strelné poranenia, ktorým zraneniam na mieste podľahol, T. R. nar. XX.XX.XXXX,
ktorý utrpel strelnú trhlinu pľúc, pečene a bránice po priestrele hrudníka, ktorým zraneniam na mieste

podľahol, Q. M., nar. XX.XX.XXXX,. ktorý utrpel strelné poranenie mozgu, zlomeninu klenby lebečnej,
krvácanie do dutiny lebečnej s trvalými zdravotnými následkami, P. W. nar. XX.XX.XXXX, ktorý utrpel
priestrel stehna a ľavého predkolenia s dobou liečenia 6 týždňov a M. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorý utrpel
priestrel stehna s dobou liečenia 6 týždňov.

Obžalovaný Z. K. na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2022 vyhlásil, že je nevinný (zv. 9 č.l. 2659). Toho
istého dňa vo výsluchu pred súdom (zv. 9 č.l. 2660-2662) uviedol, že nikdy nebol vo Veľkom Mederi a
skutok nespáchal. Nie je vrah a nikoho nezabil. S tými ľuďmi, s ktorými ho spájajú sa nestretával, možno
dvakrát až trikrát v živote. R. B. v živote stretol iba dvakrát, H. N. dva až trikrát, spoluobžalovaného W.
M. iba na eskorte, keď nahlas povedali jeho meno a spoluobžalovaného nebohého P. V. stretol až na

Okresnom súde v Trnave. Nevylúčil, že s týmito osobami sa stretol aj na oslavách, ale osobne sa s nimi
nekontaktoval.
Táto výpoveď pred súdom v podstatných súvislostiach korešponduje s výpoveďou obžalovaného z
prípravného konania zo dňa 28.12.2018 (zv. 1 č.l. 104-113).
Obžalovaný Z. K. na spomínanom hlavnom pojednávaní pred Špecializovaným trestným súdom ku

skutku dokazoval, že v tých dňoch sa nachádzal v Budapešti. Ide o dni od 4. do 6. októbra 2000.
Zdôraznil, že vstup do Maďarskej republiky a výstup z nej je zachytený v policajnom systéme A. Do
Maďarska vycestoval na požiadanie P. T., ktorý mu povedal, aby prišiel za ním do Budapešti. Teda do
Budapešti šiel 04.10.2000, čo vyplýva aj z jeho cestovného pasu. V ten deň sa v Budapešti stretol s
P. T., prechádzali sa po meste a večer skončili v jeho prenajatom byte. Vtedy mu T. povedal, že by

potreboval sprostredkovať kúpu vozidla BMW, ale že pre to auto treba ísť do Dunajskej Stredy a jeho
poprosil, aby mu robil šoféra, že si zarobí. Obžalovaný s tým súhlasil. Do večera čakali telefonát, kedy
majú pre vozidlo vycestovať, pritom pili alkohol. Keďže nikto sa neozval, ľahli si spať. Na druhý deň
05.10.2000 sa ráno zobudili, boli na káve na viacerých miestach v meste a okolo 15.30 h mu T. povedal,
že pôjdu do Dunajskej Stredy pre to auto. Išli cez mesto Györ, kde došli asi o 18-tej. Tam ho T. vyložil

z vozidla s tým, že ho tam má počkať a že do Dunajskej Stredy pôjde sám. Zároveň mu povedal, že
sa pre neho vráti buď on alebo jeho bratranec Z. V. ktorého obžalovaný dovtedy stretol asi jedenkrát. T.
mu nechal aj mobilný telefón, pravdepodobne maďarský. Obžalovaný teda čakal v Györi. Asi o hodinu
a trištvrte sa pre obžalovaného vrátil T., ale prišiel bez auta a sám. Bol nervózny, celý čas esemeskoval,niekde aj telefonoval a keď sa ho obžalovaný pýtal, kde je auto pre ktoré išiel, tak mu len oznámil,
aby sa nestaral a šoféroval. Hovoril, že niečo nie je v poriadku. Keď prišli do Budapešti, tam popíjali
a vtedy mu povedal, že sa dačo posralo. Keď bol opitý, tak mu povedal, že N. má šťastie, že ušiel.

Obžalovaný nevedel aký N. žiadneho N. nepoznal a ani sa T. na neho nepýtal. Na ďalší deň, čo bolo
06.10.2000 prišli pre obžalovaného do Budapešti kamaráti z Rimavskej Soboty, a to J. E. a T. A. a
zobrali ho domov, lebo v ten večer už mal nastúpiť do práce. Obžalovaný znovu pripomenul, že jeho
výstup z Maďarskej republiky je zaregistrovaný v policajnom systéme A.K veci tiež dokazoval, že bol
do väzby vzatý pre skutok, ktorý nespáchal. K svedkom, ktorí proti nemu vypovedajú, vypovedajú vo

viacerých konaniach, sú na slobode a preto tak vypovedajú, aby na tej slobode aj zostali. Ďalší dvaja
svedkovia sa vo výpovediach diametrálne odlišujú. Sú to svedkovia D. N. a K. K. ktorí boli odsúdení v inej
veci Špecializovaným trestným súdom a proti obžalovanému vypovedali iba preto, aby dostali jemnejší
paragraf a nižšie tresty. Partiu z Dunajskej Stredy nevnímal ako zločineckú skupinu, o skupine R. B. bolo
všeličo medializované, popísané knižky o jeho trestnej činnosti o tom, ako sa zbavoval nepohodlných
ľudí. V tej súvislosti obžalovaný zauvažoval, že pokiaľ by tento skutok spáchal, už by nebol medzi živými.

Na otázky prokurátora dodal, že dňa 06.10.2000 ho kamaráti z Rimavskej Soboty z Budapešti odviezli
domov do T. B. lebo tam u svojej matky mal trvalé bydlisko, a to na ulici A. A. Vtedy pracoval vo firme RS
Garden, ktorá prevádzkovala diskotéky a reštauračné zariadenia. Do Znojma sa odsťahoval v roku 2013.
Dovtedy celý čas žil v Rimavskej Sobote. Na otázku aké skúsenosti mal so zbraňami pred spáchaním
skutku obžalovaný dokazoval, že zbrane nemá rád a hoci na vojne bol, bolo to v čase nežnej revolúcie

v roku 1989, keď výcviky boli iba také uhladené. Zbraň nikdy nevlastnil a po smrti otca dve zbrane, ktoré
boli otcove, ihneď odovzdal polícií. Na ostatnú otázku prokurátora, aby sa menovite vyjadril do obdobia
05.10.2000 koho zo skupiny B. poznal a či vie, čím sa živili, resp. aké mali vzťahy, obžalovaný uviedol,
že lepšie poznal iba P. T. a ostatných stretol možno dva až trikrát. Vedel o nich iba to, že popíjajú na
diskotékach a chodili aj do Rimavskej Soboty. P. T. sa živil obchodovaním s automobilovými súčiastkami,

autami, ktoré potom predával do Rumunska. Nevedel uviesť, či páchali trestnú činnosť.
Súd tu poukazuje na to, že takúto verziu skutku obžalovaný predniesol predtým aj na hlavnom
pojednávaní pred Okresným súdom Trnava dňa 24.08.2021 (zv. 8 č.l. 2223-2227), čo bol až jedenásty z
dvanástich pojednávacích dní, keď už bolo vykonané takmer celé dokazovanie. Pre úplnosť súd dodáva,
že obžalovaný Z. K. na prvom hlavnom pojednávaní Okresného súdu v Trnave dňa 28.01.2020 po

vyhlásení, že je nevinný, vypovedať odoprel (zv. 8 č.l. 1610). Verziu obhajoby o tom, že v dňoch 4. až
6.10.2000 sa mal nachádzať v Budapešti, obžalovaný Z. K. nepovedal ani v prípravnom konaní (zv. 1
č.l. 104-113).

Obžalovaný W. M. na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2022 vyhlásil, že je nevinný (zv. 9 č.l. 2659). Toho

istého dňa vo výsluchu pred súdom (zv. 9 č.l. 2662-2664) uviedol, že v roku 2000 B. vôbec nepoznal.
B. začal byť veľmi známy rok predtým, keď zabili vo Fontáne v Dunajskej Strede W.. So B. sa poznal až
v roku 2001, ale veľmi s ním v kontakte nebol, lebo B. sa skrýval. Poznal sa so všetkými poškodenými
v tejto trestnej veci, lebo je z Veľkého Medera a aj oni boli a sú z Veľkého Medera a sú v jeho vekovej
kategórií. S nikým pred skutkom a ani teraz nemá problém. Rovnako je to aj s N. K. s ním má dobré

vzťahy. Celé obvinenie je iba zásluha svedkov, ktorí spolupracujú s políciou. Proti nemu vypovedá iba
jediný svedok W. F., ale aj prokurátor musí vidieť, že každá jeho výpoveď je iná. Napr. vypovedal, že
boli na štrkovisku v Ochoči a keď to nesedelo polícií, tak to opravil, že boli na štrkovisku vo Veľkom
Mederi, pričom raz povedal, že na štrkovisku sa mal obžalovaný stretnúť so Sátorom a druhý raz, že
sa s ním nestretol. Obžalovaný ďalej uviedol, že bol členom zločineckej skupiny Sátorovci, ale až od

roku 2001, keď prostredníctvom tejto skupiny okradol štát ekonomickou a násilnou trestnou činnosťou
o veľa peňazí. Zo skupiny vystúpil až v roku 2005, keď vymenili policajta, ktorý zastrešoval ich daňové
podvody. Ten policajt sa volá JL.. Obžalovaný ďalej zvýraznil, že W. F. proti nemu povedal aj to, že pred
skutkom bol chytený a dobytý N. K., kedy skončil v nemocnici, a že to bol práve dôvod jeho pomsty N. K.
a tým mal pomôcť B. K tomuto obžalovaný uviedol, že skutok jeho dobitia N. K. sa nestal pred pokusom

vraždy N. K. ale rok a pol po ňom.
Na otázky prokurátora, koho vnímal ako člena zločineckej skupiny B. do dňa 05.10.2000, prípadne
po tomto dátume obžalovaný uviedol, že do 05.10.2000 nepoznal nikoho. Vtedy pracoval v súlade so
zákonmi, možno robil nejaké malé colné delikty. Po skutku poznal samozrejme C. B., P. T., D. N., K. K.,
P. V. B. K., Z. V. W. F. C. Y. a Q. A. ktorých a samozrejme aj seba, považoval za zločineckú skupinu B..

Vzťah B. vs N. K. vnímal tak, že vedel, že K. vypovedal proti B.. N. K. sa považoval za člena W., a to
automaticky znamenalo, že sa nemuseli. Obžalovaný W. M. sa vyjadril, že do času spáchania skutku
používal červenú R. a biely Fiat Uno. Ostatne menované kúpil sám, ale bolo písané na jeho svokru a
používala ho jeho manželka. Na konkrétnu otázku, čo robil dňa 05.10.2000, resp. kde sa nachádzaluviedol, že tento deň nebol pre neho ničím výnimočným, aby mal dôvod si ho zapamätať. K vzťahu k W.
F.dospáchaniaskutkuuviedol,žebollepšíakamarátsky,poznalisaoddetstvaasF.sastretávalidenne.
Na otázku obhajcu obžalovaného Z. K. obžalovaný W. M. uviedol, že v roku 2000 spoluobžalovaného

Z. K. nepoznal.
Súd tu konštatuje, že táto výpoveď v podstatných súvislostiach korešponduje s výpoveďou obvineného
v prípravnom konaní zo dňa 28.01.2019 (zv. 1 č.l. 124-135), ale aj s výpoveďou pred Okresným súdom
Trnava na hlavnom pojednávaní dňa 28.01.2020 (zv. 8 č.l. 1606-1610).

Na hlavnom pojednávaní dňa 21.12.2022 (zv. 10 č.l. 2877) bola postupom podľa § 263 ods. 3
písm. a) Trestného poriadku prečítaná výpoveď spoluobžalovaného P. V. z prípravného konania zo dňa
24.01.2019 zo zv. 1 č.l. 114-123 a výpoveď spoluobžalovaného P. V. z hlavného pojednávania zo dňa
28.01.2020 pred Okresným súdom Trnava zo zv. 8 č.l. 1605-1606. Spoluobžalovaný P. V. zomrel v
Ružomberku dňa 01.04.2021.
Spoluobžalovaný P. V. v prípravnom konaní dokazoval, že ku skutku nevie uviesť nič, lebo tam nebol,

žiadne auto nepodpálil. V čase tej prestrelky vo Veľkom Mederi bol s A. a V. a v noci po tej prestrelke
ho zobrali policajti do Dunajskej Stredy, zobrali mu stery z rúk a z obočia. Potom ho obvinili, ale z iného
skutku,niezúčastinaprestrelke.KosobeobžalovanéhoZ.K.savyjadriltak,žetomenomuničnehovorí.
K obžalovanému W. M. uviedol, že robil so psami, a preto ho volali „K.“. Pozná ho od roku 2001 až
2002. S N. K. sa nikdy nerozprával. O tej prestrelke vo Veľkom Mederi sa dozvedel o pol tretej ráno

od policajtov. Osoby menom D. W., T. R., Q. M., P. W. a M. W. nepozná. K osobe K. A. uviedol, že sa
kamarátil so B..
Spoluobžalovaný P. V. v na hlavnom pojednávaní dňa 28.01.2020 pred Okresným súdom Trnava uviedol
v podstate rovnaké skutočnosti ako v prípravnom konaní, pričom dodal, že dosť často chodil so B. K.,
lebo je to jeho brat, mali rovnakú mamu a iného otca, ale bývali spolu. K osobe C. B. uviedol, že ho

pozná, lebo toho pozná každý. Rovnako pozná aj K. K. a k nemu uviedol, že vlastne všetko začalo na
základe toho, že K. začal spolupracovať s OČTK.

Svedok Z. V. na hlavnom pojednávaní dňa 21.10.2022 (zv. 9 č.l. 2706-2715), v podstatných súvislostiach
zhodne ako v zápisnici z prípravného konania zo dňa 01.02.2018 (zv. 9 č.l. 2706-2715), dokazoval, že

obžalovaného M. pozná lepšie ako K., hoci K. poznal už pred rokom 1999 ešte pred vraždou vo Fontáne.
Bol spolupracovníkom K. A.. Vlčko paril do skupiny B., tá vznikla v roku 1999 po vražde vo Fontáne v
Dunajskej Strede. Kalmár nebol priamy člen skupiny. Svedok ďalej uviedol, že on bol členom zločineckej
skupiny B. od roku 1999-2006, teda dovtedy, keď bol zavraždený P. T.. Po vražde vo Fontáne bol B.
hľadaný políciou a bol obvinený, čo bolo v roku 2000. B. zistil, že N. K. a M. Z. vypovedajú ako utajovaní

svedkovia, a preto na nich poľoval a chcel ich zlikvidovať. Na N. K. bolo niekoľko pokusov o usmrtenie,
ale K. vždy ušiel. Z. sa podarilo chytiť a zlikvidovať. V roku 2000 C. B. jazdil na striebornej Octavii, v
ktorej sa v batožinovom priestore nachádzali zbrane, čo svedok viackrát videl.
B. v septembri, resp. v októbri 2000 pripravoval usmrtenie N. K.. V jeden októbrový deň v roku 2000 mu
B. prikázal, aby šiel na zelenú hranicu a aby z nej priviezol Z. K.. Musel tam byť presne na hodinu a

minútu. K. preliezol plot a nastúpil do jeho auta. Odviezol ho a odovzdal B., kde K. potom nastúpil do jeho
striebornej Octavie. Toto bola jeho úloha v ten večer a následne sa stala tá vražda. Svedok sa vyjadril
aj k posádke vozidla tak, že mal vedomosť, že striebornú Octaviu šoféroval B., vedľa neho na mieste
spolujazdca sedel P. T., na zadnom sedadle vozidla za B. sedel Z. K. a vedľa neho P. N.. Svedok mal
vedomosť aj o tom, že po skutku bola strieborná Octavia podpálená medzi obcami Topoľníky a Trstice,

čo mali urobiť P. V. a B. K..
Na otázky prokurátora svedok dokazoval, že nemá vedomosť o tom, či okrem B. mal niekto iný motív
na usmrtenie N. K.. K zbraniam v batožinovom priestore striebornej Octavie sa vyjadril tak, že to boli
samopaly, možno tri až štyri kusy a boli uložené v športovej taške. Striebornú Octaviu používal výlučne
B.. Pre Z. K.iel svedok na zelenú hranicu vozidlom P. N. Mitsubishi Pajero zelenej farby. Na konkrétnu

otázku prokurátora, či vedel za akým účelom privážal Z. K. z Maďarska na Slovensko cez zelenú hranicu
svedok uviedol, že vedel, išlo o usmrtenie N. K.. Viackrát o tom hovoril B. aj P. T.. Toto mu oni dvaja
hovorili prostredníctvom čistých telefónov, ktoré mali s maďarským, ale aj slovenským operátorom.
Maďarskými telefónmi sa komunikovalo riadne telefonicky a slovenskými telefónmi sa posielali len SMS-
ky. K týmto informáciám sa dostal tak, že napríklad svedok bol so B. keď mu volal alebo SMS-koval P.

T. a B. mu potom o K. povedal. Alebo to bolo naopak, že bol s P. T., ktorému telefonoval alebo SMS-
koval B. a T. mu to povedal.
V striebornej Octavii sa okrem zbraní nachádzali aj čierne overaly a čierne topánky. Tie overaly boli
ako montérky ako majú policajti a boli aj s nápisom polícia, ale svedok nemal istotu, či boli použité pritejto vražde, hoci boli pôvodne určené na vraždu N. K.. Tie overaly a topánky kúpil P. V. na trhovisku
v Bratislave.
Na otázku prokurátora ako dlho sa svedok zdržal v spoločnosti B. vtedy, keď mu odovzdával K. po

privezení z maďarských hraníc svedok uviedol, že nevie ako to bolo dlho, ale K. len vystúpil z jeho auta
a nastúpil do B.. On odišiel hneď preč, lebo B. mu povedal, aby si šiel urobiť alibi. Šiel teda do Dunajskej
Stredy, odkiaľ viezol čašníčku z kaviarne A. domov do obce Topoľníky. Potom sa vrátil do Dunajskej
Stredy, kde ho zastihol telefonátom P. N. a povedal mu o tej vražde toľko, že tam bola streľba a chceli
zastreliť N. K.. Svedok sa o skutku dozvedel len z počutia od B. a P. T.. Vie, že zo striebornej Octavie

mali vystúpiť Z. K. a P. N. a tí strieľali na K..
K vzťahu obžalovaného W. M. a N. K. v roku 2000 sa vyjadril tak, že obaja žili vo Veľkom Mederi, ale
o M. sa tajilo, že patrí k B.. N. K. dal M. zbiť, keď prišiel na to, že je B., ale to bolo rok možno aj viac
po skutku streľby na K. vo Veľkom Mederi. K. sa o tom, že M. patrí do skupiny B. dozvedel tak, že v
obci Dolný Chotár, kde býval B. bola policajná akcia na zadržanie B. a ten vtedy polícii ušiel a ostatných
chytili. Vtedy vysvitlo, že M. patrí k B., lebo tam bol.

Pred skutkom vraždy vo Veľkom Mederi bol pokus na usmrtenie N. K. v obci C., ale aj tam N. K.
streľbe unikol a počas tej streľby zomrel jeho spolupracovník, ktorého meno uviesť nevedel. Vtedy to
tam prebiehalo tak, že pri naháňačke vozidiel K. vyskočil z vozidla skryl sa v nejakom dome. Aj skutok
v Trsticiach organizoval C. B.. Strelcami vtedy mali byť B. T., T. M. a T. K.. Na otázku, kto monitoroval
pohyb N. K. svedok uviedol, že je presvedčený o tom, že ho sledoval M., lebo B. viackrát povedal, že ho

sleduje K. a K. bola prezývka W. M.. W. M. bol šéfom podskupiny B. vo Veľkom Mederi, do ktorej patrili
W. F. a C. Y.. Zároveň svedok uviedol, že nevie, či sledovania N. K. sa zúčastnili aj F. s Y..
K vzťahu obžalovaného Z. K. ku skupine B. sa svedok vyjadril tak, že K. dobre vychádzal so B. a
ešte lepšie s P. T.. Šéfom Z. K. bol K. A., ktorý bol veľmi zadobre so B.. Práve preto bol K. vybratý za
vykonávateľa vraždy N. K. v tomto skutku, lebo jeho by nikto nepoznal, lebo bol z Rimavskej Soboty. K

činnosti K. pre zločineckú skupinu B. sa svedok vyjadril, tak, že K. sa zúčastnil ešte jedného skutku, a
to únosu učiteľa Q. E. z obce H. A., ktorý mal mať pomer so B.enou. Vedomosť o účasti K. na tomto
skutku svedok zdôvodnil tak, že to vie preto, lebo toho skutku únosu sa zúčastnil aj on. Okrem neho
a K. sa ho zúčastnili aj C. B. a K. A.. Prebiehalo to tak, že A. a K. boli prezlečení za policajtov, ktorí
zastavili vozidlo poškodeného, do ktorého potom nastúpil svedok a prázdne ho odviezol do Bratislavy

a nechal ho na parkovisku otvorené, aby ho ukradli, no policajti ho našli. Ten učiteľ musel nastúpiť do
vozidla k B., K. a A. a išli s ním na jemu neznáme miesto. Ten učiteľ Q. E. je dodnes nezvestný. Tento
skutok sa stal v januári buď v roku 2001 alebo 2002. Potom, keď W. vyhnali B. z Dunajskej Stredy, tak aj
P. T. sa presťahoval blízko Rimavskej Soboty, do Lučenca. Aj na tomto svedok deklaroval veľmi dobrý
vzťah obžalovaného K. s P. T..

Na doplňujúcu otázku prokurátora svedok uviedol, že striebornú Octaviu používal výlučne C. B. a nikto
iný. Svedok ju šoféroval len vtedy, keď ho o to požiadal B., a to, aby mu ju dopravil z garáže, alebo z
miesta kde práve parkoval.
Na otázky obhajcu obžalovaného K. svedok uviedol, že na maďarskú zelenú hranicu pre K. sa dostavil
vo večerných hodinách, ale nevedel presne uviesť, či bolo päť alebo šesť hodín. O rozmiestnení osôb

v striebornej Octavii vedel z rozprávania P. T. so B.. Svedok zároveň doplnil, že už pred skutkom
bolo určené, že posádka vozidla v ňom bude aj takto sedieť, lebo vedeli dopredu odkiaľ bude K.
vystupovať, aby nemusel obchádzať vozidlo, tak preto sedel vzadu za vodičom B. K zoznámeniu svedka
s obžalovaným K. sa vyjadril tak, že ich zoznámil K. E., čo bolo dávno pred skutkom vo Fontáne. K
osobám poškodených pri vražde vo Veľkom Mederi sa vyjadril tak, že ich všetkých pozná. Na konkrétnu

otázku obhajcu, či svedkovi bolo v tejto veci vznesené obvinenie a či mu bolo obvinenie odložené svedok
uviedol, že v tejto veci mu vznesené obvinenie nebolo. Tiež na otázku, či dňa 05.10.2000 sa v čase
okolo 18.15 h mal nachádzať v garáži na ulici Športovej 41 v Dunajskej Strede svedok rázne povedal, že
nie. Vie to tak jednoznačne preto, lebo tú istú otázku mu položil aj vyšetrovateľ. V tej garáži určite nebol,
lebo tú garáž používal B., ale na iné účely. Táto garáž bola napísaná na B., resp. na jeho manželku.

B. mal totiž aj inú garáž, ktorá bola neďaleko tejto, ale tá už nie je na Športovej ulici, ale na inej, ktorej
názov uviesť nevedel a v tej garáži bol v ten deň určite, ale o dve až tri hodiny skôr ako o 18.15 h, lebo v
tej garáži parkovala strieborná Octavia. Túto garáž mal B. prenajatú. Na ďalšiu priamu otázku obhajcu,
či dňa 05.10.2000 okolo 18.15 h manipuloval s čiernou športovou taškou svedok tiež rázne povedal,
že nie, lebo aj takúto otázku mu položil vyšetrovateľ. Znovu zopakoval, že v garáži na Športovej ulici

určite nebol a nemal prečo niesť športovú tašku, lebo tá sa už v tom čase nachádzala so zbraňami v
batožinovom priestore striebornej Octavii.
Na otázku obhajcu svedok uviedol, že zadržaný políciou bol na druhý deň po vražde vo Veľkom Mederi,
ale policajti mu nevzniesli obvinenie pre tento skutok, ale za úplne iný skutok hrubého nátlaku, za ktorýbol vo väzbe 3,5 mesiaca a keď bol z väzby prepustený, tak dva dni na to sa zúčastnil únosu toho učiteľa
Q. E..
NaotázkuobhajcuobžalovanéhoW.M.svedokdokazoval,žekonkrétnenevidel,žeM.sledujekritického

dňa N. K..
Na otázku obžalovaného K., či mu môže niekto dosvedčiť, že bol pre neho kritického dňa na hranici,
svedok uviedol, že taký dôkaz nemá a nevie ani nikoho kto by mu to dosvedčil. Vražda N. K. sa
pripravovala také tri týždne až mesiac pred skutkom, hoci B. bol už dávno rozhodnutý, že K. potrebuje
odstrániť.KosobeK.svedokuviedol,žesamuvidí,žepreK.bolnahranicisMaďarskommožnodvakrát,

ale nevie to naisto. Vysvetlil to tak, že ten druhýkrát to mohol byť iný skutok, iná trestná činnosť alebo
ho možno bral aj na nejakú oslavu k B., ale nevie, kedy bol druhýkrát na tej hranici pre K. pred týmto
skutkom, či dva týždne, tri týždne alebo mesiac alebo aj viac. Po skutku to nemohlo byť, lebo hneď na
druhý deň bol zadržaný a bol vo väzbe. Prechod cez tú hranicu prebiehal tak, že Z. K. podliezol popod
také pletivo, ktoré sa dalo nadvihnúť, čo kreslil aj vyšetrovateľovi. Na otázku obžalovaného K., či ten
prechod využil niekedy aj svedok, uviedol, že nie. Ten prechod sa nachádza medzi Veľkým Mederom a

mestom Györ v Maďarsku a nachádza sa v obci Medveďov. V tom čase to bol riadny prechod s kontrolou
colníkmi. K. však prechádzal popod ten plot, čo bolo asi 150 metrov ďalej, lebo tadiaľ sa dalo prejsť
nepozorovane. Vtedy na oficiálnom prechode stálo veľa kamiónov. O tom mieste mu povedal B.. Od
neho vedel, že je tam nastrihnuté pletivo, ktoré sa dalo nadvihnúť a presne v tú určitú hodinu ho tam
mal K.akať. Hoci mu B. prechod presne neukázal, nedalo sa to pomýliť. Pokiaľ sa ho obžalovaný K.

dotazoval, ktorou cestou pre neho šiel na tú hranicu, tak svedok uviedol, že vyrážal z Dunajskej Stredy.
Na ten prechod sa dá ísť z Dunajskej Stredy na Gabčíkovo, alebo cez Veľký Meder, ale svedok si už
nepamätal, ktorou cestou vtedy šiel. Na otázku obžalovaného K., či dňa 05.10.2000 vyberal striebornú
Octaviu z garáže, kde mala byť zaparkovaná uviedol, že si nepamätá, ale nevylučuje to, lebo tú Octaviu
z garáže vyberal viackrát, aj pri iných príležitostiach. Táto Octavia bola určená na tento skutok, preto

v nej boli aj nachystané zbrane a mala ŠPZ-ky, ktoré sa nedali vylustrovať. Sú to také, ktoré používa
napr. tajná služba. Svedok v tom čase používal vozidlo P. N. zelené Mitsubishi Pajero a svoju Felíciu
modrej farby. Na ostatnú otázku obžalovaného K., kde ho mal doviezť a na ktorom mieste mal presadnúť
do vozidla B. svedok uviedol, že to miesto nevie presne ustáliť, lebo v skupine mali 15 takých miest na
rôznych poľných cestách a K. B. odovzdal na jednom z nich. Nevedel sa vyjadriť, či to miesto bolo pri

Veľkom Mederi alebo pri Dunajskej Strede, lebo tieto miesta boli v trojuholníku o dĺžke cca 20 km. Miesto
vedel presne od B.. Na B. mal aj čistý telefón, ale miesto bolo dohodnuté vopred.
Na otázku predsedu senátu o tom, za aký čas sa dalo v čase skutku vozidlom dôjsť z hraničného
prechodu Medveďov do Veľkého Medera, prípadne do Dunajskej Stredy svedok uviedol, že do Veľkého
Medera za cca 5 minút a do Dunajskej Stredy za cca 20 minút.

Súd poznamenáva, že táto výpoveď v podstatných súvislostiach korešponduje s výpoveďou pred
Okresným súdom Trnava na hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2021 (zv. 8 č.l. 1985-1992).

Svedok W. F. na hlavnom pojednávaní dňa 26.10.2022 (zv. 10 č.l. 2738-2745) v podstatných
súvislostiach zhodne ako v zápisnici z prípravného konania zo dňa 30.01.2019 (zv. 2 č.l. 584-598)

uviedol, že obžalovaného W. M. veľmi dobre pozná, v minulosti boli kamaráti, patrili do jednej zločineckej
skupiny B. a jej podskupiny vo Veľkom Mederi. M. bol jeho šéf vo Veľkom Mederi. Obžalovaného Z. K.
pozná len z videnia, u M. ho videl dvakrát. K. je z Rimavskej Soboty, raz ho videl aj tam, keď
pristavil vozidlo na pašované cigarety.
Ku skutku svedok dokazoval, že kritického dňa sa nachádzal vo Veľkom Mederi. M. mu zavolal, že pôjde

s ním. Nebolo to nič výnimočné, lebo predtým mu veľakrát robil vodiča. M. prišiel pre neho na Fiate Uno
bielejfarbykčinžiakuvktorombýval.Povedalmu,abysisadolzavolant,žepôjdudomesta,samozrejme
mal na mysli Veľký Meder. Vozili sa po rôznych miestach, boli na benzínke na Komárňanskej ceste a
párkrát prešli aj tú časť mesta, kde videl viacej ľudí sa zabávať. To miesto bolo pred holičstvom pána X.,
kde je neďaleko Billa. Toto miesto prešli tri až štyrikrát. Potom mu M. povedal, že pôjdu na Okoč. To je

dedina, ktorú prešli a potom ho M. navigoval ďalej, išli po poľnej ceste a skončili na štrkovisku za obcou
Okoč. Tu svedok zdôraznil, že išlo o štrkovisko za obcou Okoč a nie ako sa mylne domnieva obžalovaný
M.trkovisko pri Veľkom Mederi. Na tom štrkovisku za obcou Okoč mu M. povedal a aby sa s vozidlom
otočil. Stála tam včelia maringotka, M. z vozidla vystúpil a šiel za tú maringotku a svedok v spätných
zrkadlách videl, že sú tam viaceré osoby, z ktorých spoznal C. B.. Vlčko so B. boli spolu asi 5 až 10 minút,

potom sa M. vrátil do auta a zavelil, že pôjdu do Veľkého Medera. Zastavili pred činžiakom svedka, kde
svedok z vozidla vystúpil a M. mu povedal, aby si urobil alibi. Na to svedok zašiel k svojim rodičom, kde
sa zdržal polhodinu alebo hodinu a vtedy počul streľbu. Byt rodičov sa nachádza vzdušnou čiarou asi
200 metrov od miesta činu. Potom sa šiel pozrieť na miesto činu a videl, že sa jednalo o tú vraždu.Na otázky prokurátora svedok uviedol, že dátum toho skutku si nepamätá pre odstup času a ani sa nevie
vyjadriť ku konkrétnym časom, kedy sa prevážali s M. po Veľkom Mederi. Jednoducho povedal, že keď
prišiel k rodičom, bola už tma. Všetko čo uvádzal v spontánnej časti sa udialo poobede. To vozenie po

Veľkom Mederi s W. M. mohlo trvať 30 až 40 minút, maximálne hodinu. Cesta do Okoča asi 10 minút,
debata M. so B. tiež asi 10 minút a kým sa vrátili do Veľkého Medera, všetko spolu mohlo trvať hodinu,
až hodinu a pol. Na otázku, koľko ľudí videl na štrkovisku za obcou Okoč pri tej maringotke uviedol, že B.
videl určite, lebo ten vyšiel spoza maringotky. Ostatným videl iba nohy, ktoré spod maringotky trčali. Videl
nohy2až3ľudí.B.boloblečenývčiernom,vtakomakochodiapolicajti,alesvedoknevedeluviesť,čimal

aj nápis polícia. Vyšpecifikoval to na hlavnom pojednávaní tým, keď povedal, že bol oblečený ako páni
policajti v pojednávacej miestnosti, ktorí predviedli na hlavné pojednávanie obžalovaných (tzv. kukláči).
Aj B. mal kuklu na hlave, len ju mal vyhrnutú na vlasoch, takže mu videl dobre do tváre. Skutočnosť, že tá
maringotka sa nachádzala na štrkovisku za obcou Okoč a nie na štrkovisku pri Veľkom Mederi, svedok
zvýraznil na 100 % bez akýchkoľvek pochybností. Z osôb, ktoré sa zabávali vo Veľkom Mederi pred
kaderníctvom pána X. spoznal Y. X. a ostatných po mene nepoznal, ale povedal, že to boli ľudia, ktorí

patrili pod N. K.. V tej súvislosti objasnil, že vo Veľkom Mederi boli dve mafiánske skupiny, jedna pod
vedením N. K. a druhá skupina patrila pod C. B. a v nej boli okrem svedka aj obžalovaný W. M., C. Y. a H..
Na konkrétnu otázku prokurátora, čo počas jazdy po meste Veľký Meder robil vo vozidle obžalovaný M.
svedok uviedol, že takmer celý čas SMS-koval, teda posielal a prijímal SMS-ky. Netelefonoval s nikým,
len SMS-koval. Robil to z tzv. čierneho telefónu, lebo všetci mali takéto telefóny. Boli to telefóny, ktoré

neboli evidované na nich a pochádzali z Maďarska. Vymieňanie takýchto telefónov mal na starosti práve
svedok. M. tie SMS-ky na 100 % posielal z čierneho telefónu, čo videl svedok podľa toho, že telefón bol
tlačidlový, taký istý mal aj on. Svedok sa vyjadril k zločineckým skupinám W. a B. tak, že to medzi nimi
riadne iskrilo, jeho do skupiny B. oslovil M.. Bolo to tak, že M. ho zavolal spolu s Y. a K. na stretávku,
ktorá sa uskutočnila pri jazere pri Komárne, kde sa dohodli, že si peniaze budú zarábať pololegálnou

činnosťou a v Maďarsku. K vzťahu N. K. a obžalovaného W. M. sa vyjadril tak, že aj medzi nimi dvomi
to veľmi iskrilo. K motívu streľby vo Veľkom Mederi svedok uviedol, že išlo o spor medzi B. a W., ktorý
súvisel s vraždou desiatich W. vo Fontáne v Dunajskej Strede, z ktorých jediný N. K. zostal na žive, čím
bol potenciálnym priamym svedkom, ktorý by polícií vedel povedať, kto tú vraždu vo Fontáne urobil.
SvedoksvojepôsobenievzločineckejskupineB.vysvetliltak,ževpodskupine,ktorápôsobilavoVeľkom

Mederi mu velil obžalovaný W. M.. To znamenalo, že on im dával príkazy a pokyny. Aj v prípade, keď sa
chceli M. podriadení kontaktovať s hocikým zo B. z Dunajskej Stredy, nemohlo sa stať, že by o tom M.
nevedel. S M. a K. K. robili trestnú činnosť na podklade DPH s vedomím riaditeľky Daňového úradu vo
Veľkom Mederi. Získané peniaze si delili a časť išla do spoločnej kasy a aj pre vetvu do Dunajskej Stredy.
K osobe K. A. sa svedok vyjadril, že ho osobne stretol dvakrát, jedenkrát v Rimavskej Sobote, keď

pristavil auto na nakladanie pašovaných cigariet. Vtedy bol v Rimavskej Sobote s Y. a A. ich zavolal aj
domov, býval v činžiaku, pričom celé poschodie mal zamrežované. A. bol veľmi dobrý kamarát so B..
Druhýkrát ho videl v Dunajskej Strede a týkalo sa to vozidla Audi A4. K osobe obžalovaného K. uviedol,
že si nepamätá, či vtedy, keď bol u A. v byte, bol tam aj K., ale stretol sa s ním dva až trikrát, lebo pre
pašované cigarety bol v Rimavskej Sobote viackrát. Prebiehalo to tak, že oni z Veľkého Medera prišli s

Aviou a čakali pred Rimavskou Sobotou na parkovisku. Tam potom došiel K. na Golfe, on robil doprovod.
Zobrali ich Aviu a potom ju vrátili naplnenú pašovanými cigaretami a svedok sa s Aviou presunul do
Dunajskej Stredy. Cigarety sa potom vyvážali do Anglicka, aj takto sa získavali financie pre skupinu B..
K postave obžalovaného K. sa svedok vyjadril tak, že vtedy bol tenší ako je teraz.
O skutku sa svedok rozprával s obžalovaným M., ale nebolo to o tom, že kto bol v aute a kto strieľal, ale

obžalovaný M. mu povedal, že on viezol po skutku strelcov do Maďarska. Povedal mu, že strelci vystúpili
za malým mostom, smerom tam, ako sa ide do Györu a on ďalej pokračoval za hranice do Maďarska,
čo mu potom B. vytýkal, že prečo šiel do Maďarska, lebo bude záznam, že prechádzal hranice. M. mu
povedal, že strelci prešli do Maďarska načierno. Povedal mu to tak, že ich viezol cez hranicu preto, že
to boli strelci a aby neboli u nás dolapení. Na otázku, či má vedomosť o tom, či niekto pred skutkom

N. K. sledoval uviedol, že je to možné, ale nevie, kto ho sledoval. Vedel aj o pokuse usmrtiť N. K. v
Trsticiach. O skutku sa rozprával aj s N. K., ale to bolo rok alebo dva roky dozadu. Prebiehalo to tak, že
s Y. sedeli na káve vo Veľkom Mederi, keď tam náhodou došiel K.. Začal im rozprávať, že všetko vie,
pozná všetky detaily a všetko otočil proti nim. Svedok mu nič nevysvetľoval, ale K. policajtom povedal,
že všetky informácie mal od neho, čo nebola pravda.

Na otázku obhajcu obžalovaného M. svedok uviedol, že spopod tej maringotky na štrkovisku v Okoči
videl aj dve kolesá vozidla, ale nevedel vydedukovať, aké to bolo auto.
Súd dodáva, že svedok v podstatných súvislostiach vypovedal zhodne aj pred Okresným súdom Trnava
na hlavnom pojednávaní dňa 23.06.2020 (zv. 8 č.l. 1737-1743).SvedokC.Y.nahlavnompojednávanídňa03.11.2022(zv.10č.l.2772-2777)vpodstatnýchsúvislostiach
zhodne ako v zápisnici z prípravného konania zo dňa 31.01.2019 (zv. 3 č.l. 644-656) uviedol, že pozná

obidvoch obžalovaných, W. M. bol jeho šéfom, bol vedúci mederskej vetvy B. a obžalovaného K. pozná
ako pravú ruku K. A.. K nebohému bývalému spoluobžalovanému P. V. sa vyjadril, tak, že on patril do
vetvy v Dunajskej Strede. Ku skutku sa vyjadril tak, že ho vie len z počutia, z rozprávania obžalovaného
M.. M. mu povedal, že oni boli tí, ktorí robili sledovanie. Potom mu povedal, že pri kameňolome sa stretol
so B., tam mu odovzdal znamenie, že N. K. aj so spoločníkmi sa zabávajú v strede mesta Veľký Meder

a potom došlo k streľbe. Vlčko mu povedal aj to, že streľby sa zúčastnil aj nejaký Z.. On nevedel, že sa
volá K., to priezvisko sa dozvedel až pri výsluchu pred vyšetrovateľom. Zo začiatku si myslel, že streľby
sa zúčastnil Z. V.. M. mu hovoril aj o ďalšom incidente, ktorý sa mal odohrať niekedy v roku 2003, ale
tým rokom si nebol istý, pričom išlo o to, že C. B. požiadal Z. K., aby usmrtil N. K., čo mal K. urobiť na
promenáde vo Veľkom Mederi. Tá promenáda je súčasťou termálneho kúpaliska.
Na otázky prokurátora svedok doplnil, že M. mu povedal aj to, že N. K. v deň skutku sledoval spolu

s W. F.. Svedok v čase streľby nebol na mieste činu, hoci ju počul a na miesto prišiel až dodatočne s
manželkou a priateľom. K osobe N. K. sa vyjadril tak, že patril k skupine W. a bol na takej vysokej úrovni,
že ho musel poznať každý na Žitnom ostrove. Svedok sa s ním pozná od roku 1991 a K. mu aj povedal,
že vie o tom, že tento atentát na neho má na svedomí B. a jeho skupina. K. proti B. totiž vypovedal v
prípade desaťnásobnej vraždy W. vo Fontáne v Dunajskej Strede. K. s M. nemali dobrý vzťah.

Na otázku prokurátora svedok uviedol, že W. M. používal v tom čase vozidlo Fiat Uno bielej farby.
K čiernym telefónom sa vyjadril rovnako, ako Z. V. a W. F.. Svedok nevedel uviesť, koľkí sa skutku
zúčastnili. O skutku mu hovoril iba M., lebo o takýchto veciach sa verejne nesmelo hovoriť. K osobe
K. A. sa vyjadril tak, že bol veľmi dobrým priateľom C. B.. Aj podľa B. patril do ich skupiny, hoci bol z
Rimavskej Soboty. A. chodil za B., keď tento skladal svoj víkendový dom, chodil tam aj s Z. K.. Svedok

to vie preto, lebo na tú stavbu vozil betón. K. A. bol šéfom B. v Rimavskej Sobote. K osobe Z. K., najmä
k jeho postave sa vyjadril tak, že bol vtedy chudší ako je teraz a mal tmavé kučeravé dlhšie vlasy. S
nimi sa rozprával po maďarsky. Svedok mal aj vedomosť o atentáte na N. K. v Trsticiach, ktorý sa udial
pred týmto skutkom, aj vtedy od M. vedel, že K. sledoval M. niekde v Šali pred Nitrou. To mu povedal
M. až po skutku vo Veľkom Mederi.

Svedok sa podrobne a menovite vyjadril k svojmu členstvu v zločineckej skupine B., keď uviedol, že
šéfom bol R. B.. Pod ním bol P. T.. Ich vodičom bol H. aj ochrankár, najprv T. a potom B.. P. N. patril do
vetvy pod P. T., do tejto vetvy patril Z. V.. B. K. bol pod P. N.. Keď prepustili P. B., tak aj on sa stal členom
B., on mal prezývku N.. Aj on bol pri P. T.. Šéfom mederskej vetvy bol W. M., pod ktorého patril svedok,
W. F., W. C., potom bola komárňanská vetva, tam bol šéfom H. D., bol tam ešte aj T. T., W. H., aj ďalšie

osoby. V dunajskostredskej vetve bol aj P. N., P. V. bol pod ním, tam patril ten B. K. a brat P. B. T. B.
prezývaný K.. Patril tam aj Q. A.. Do galantskej vetvy patrili H. F. mladší a starší, patril tam aj X. A.. Aj v
Budapešti bola vetva B., tam bol šéf B. S. prezývaný C.. B. mali dobré vzťahy s H. z Banskej Bystrice.
Na otázku, ako často sa stretával s W. M., keď fungoval v skupine B. svedok uviedol, že to bolo
dennodenne. On bol v skupine od roku 2001 a takto sa stretávali až do roku 2008.

Na otázky obhajcu obžalovaného K. svedok dodal, že od obžalovaného M. vedel iba to, že skutku sa
ma dopustiť nejaký Z., ale nevedel, čo bolo jeho úlohou. Svedok pred skutkom K. nesledoval.
Na otázku predsedu senátu svedok dodal, že obžalovaný M. mu o okolnostiach skutku, o ktorých svedok
vypovedal pred súdom povedal v roku 2003 alebo v roku 2004.
Súd poznamenáva, že táto výpoveď v podstatných súvislostiach korešponduje s výpoveďou pred

Okresným súdom Trnava na hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2021 (zv. 8 č.l. 1976-1983).

Svedok K. K. na hlavnom pojednávaní dňa 25.11.2022 (zv. 10 č.l. 2812-2818), v podstatných
súvislostiach zhodne ako v zápisnici z prípravného konania zo dňa 04.02.2019 (zv. 3 č.l. 668-681)
dokazoval, že obžalovaných dobre pozná cez P. T.. S P. T. boli dobrí kamaráti od roku 1999 a tento

človek patril do zločineckej skupiny C. B.. V apríli 2000 usporiadal T. oslavu z príležitosti narodenia syna
a práve na tej oslave sa svedok zoznámil s Z. K.. Z. K. patril do skupiny K. A.. Svedok bol členom skupiny
B. od roku 2001 a bol v štruktúre tejto skupiny na jednej úrovni s P. T. a W. M., spadali priamo pod B..
K. stretol celkovo možno päťkrát a s M. mali kamarátsky vzťah a poznali sa aj cez rodiny a chodili spolu
na dovolenky.

K skutku v spontánnej časti výpovede uviedol, že na vražde vo Veľkom Mederi neparticipoval, bol vtedy
vo väzbe v Rakúsku. O skutku vie len z rozprávania C. B., P. T., Z. V. a D. N.. Motívom malo byť usmrtenie
N. K., lebo tento bol hlavný svedok v procese desaťnásobnej vraždy W., ktorá sa stala v marci 1999. C.
B., bratov T. - B. a E. ako aj P. B. obvinili z vraždy v auguste 2000. Informáciu o tom, že N. K. bol hlavnýmsvedkom v tomto procese a vystupoval ako utajený svedok mal C. B. od policajta A. F.. A. F. svedok
veľmi dobre poznal, lebo len dvaja zo zločineckej skupiny sa s ním mohli stretávať a to bol svedok a
P. T.. O skutku mal informáciu od D. N. takú, že vo vozidle mal byť vodičom C. B. a strelcami mali byť

P. T. a P. N.. Od neho vedel aj to, že na skutku participoval W. M. tak, že sledoval pohyb N. K. a on
mal dať signál B., kde sa K. nachádza. Od Z. V. mal informáciu o skutku takú, že vodičom mal byť C.
B. a strelcami Z. K. a P. T.. Z. V. im mal ešte aj pripraviť vozidlo Škoda Octavia, ktoré bolo po skutku
podpálené. K. sa nepodarilo počas skutku zabiť, lebo vošiel dovnútra do kaderníctva a tí čo zostali vonku
boli zastrelení, svedok vedel o dvoch zo Šamorína. Jednoducho C. B. chcel zavraždiť N. K. ako hlavného

svedka desaťnásobnej vraždy W. vo Fontáne v Dunajskej Strede.
Na otázky prokurátora svedok uviedol, že má vedomosť aj o pokuse zavraždiť N. K., čo sa udialo pred
skutkom a bolo v Trsticiach. Tento pokus sa mal udiať v septembri alebo v októbri v roku 1999 a podieľali
sa na ňom C. B., B. T. a T. K.. Z. K. mal participovať na tomto skutku vo Veľkom Mederi a okrem toho
ešte aj na únose učiteľa Q. E..
Na konkrétnu otázku, v akých časových obdobiach svedkovi o skutku rozprávali Z. V., C. B., P. T. a D.

N. svedok upresnil, že Z. V. mu o skutku povedal ako posledný niekedy v roku 2011, kedy už skupina
B. neexistovala. Tí ostatní traja mu to povedali niekedy v období od apríla 2001, kedy svedok vstúpil do
zločineckej skupiny, až do februára 2004, kedy bol vzatý do väzby pre iný skutok.
Na otázky obhajcu obžalovaného K. sa k osobe D. N. vyjadril tak, že do zločineckej skupiny C. B. vstúpili
spoločne v septembri 2001. D. N. patril do podskupiny P. T. a neskôr patril do vražedného komanda, v

ktoromboliokremnehoajP.N.,B.K.aQ.A..KosobeZ.V.uviedol,žehopoznázdetstvaajebratrancom
P. T.. Patril do skupiny B. a participoval na viacerých trestných činoch, väčšinou bol ako vodič.
Na otázku predsedu senátu, či mu Z. V. povedal aj akým spôsobom sa na skutok dostal Z. K. svedok
uviedol, že si myslí, že mu povedal, že bol pre neho na hranici z Maďarska do Slovenskej republiky v
Medveďove, ale nepamätá sa, či mu to aj nejako bližšie vysvetlil.

Súd poznamenáva, že táto výpoveď v podstatných súvislostiach korešponduje s výpoveďou pred
Okresným súdom Trnava na hlavnom pojednávaní dňa 12.01.2021 (zv. 8 č.l. 1919-1925).
Svedok D. N. na hlavnom pojednávaní dňa 28.11.2022 (zv. 10 č.l. 2825-2830), v podstatných
súvislostiach zhodne ako v zápisnici z prípravného konania zo dňa 04.02.2019 (zv. 3 č.l. 668-681)
a na hlavnom pojednávaní dňa 12.01.2021 pred Okresným súdom Trnava (zväzok 8 č.l. 1913-1919)

dokazoval, že obžalovaných pozná. Z. K. z Rimavskej Soboty, kamarátil sa s K. A.. Obidvoch spoznal
cez P. T. od roku 2001, kedy svedok vstúpil do zločineckej skupiny B.. Viackrát bol v Rimavskej Sobote
za K. A. a vždy tam bol A. spolu s K.. S K. bol dokopy päť až šesť krát. Obžalovaného W. M. spoznal tiež
v tom období, keď vstúpil do zločineckej skupiny. Najprv bolo tajomstvom, že sa priatelí s M., lebo sa
vykonávalo sledovanie N. K. vo Veľkom Mederi, ktorý bol jedným z posledných zo skupiny W.. Potom,

keď sa stal tento skutok vo Veľkom Mederi, tak ešte zostávalo v tajnosti, že M. patrí k B..
K samotnému skutku sa vyjadril tak, že o ňom vie len z počutia od C. B. a P. T., lebo sa udial ešte
pred jeho vstupom do zločineckej skupiny B.. Vedel teda o tom, že N. K. bol sledovaný preto, lebo bol
utajovaným svedkom v desaťnásobnej vražde W. v bare Fontána v Dunajskej Strede, a to bol dôvod,
aby bol K. B. usmrtený. Úlohou M. bolo sledovať K. vo Veľkom Mederi. Svedok uviedol, že vedel o tom,

že vrahovia boli na jednom mieste a W. M. hľadal N. K., keď ho našiel pred jednou kaviarňou, oznámil to
vrahom a vtedy tri osoby prišli pred tú kaviareň, aby zastrelili N. K.. Ten tesne pred ich príchodom vošiel
do kaviarne užiť drogu. Tí strelci aj tak strieľali asi preto, lebo jeden sa tam podobal na N. K.. Keď to
strieľanieskončilo,ušlizmiestačinuaskoronarazilidohasičskéhoauta.PoskutkumalautozapáliťP.V..
V zločineckej skupine B. začínal ako ochrankár P. T. a s ním bol vo dne v noci. Keď v roku 2006 zavraždili

P. T., svedok robil ochrankára C. B.. Vtedy však už bol B. na úteku a okrem ochrankára robil aj takú
spojku pre B. a pre toho, s kým sa chcel B. stretnúť. Tie stretnutia organizoval on. O skutku mu B. s T.
povedali v roku 2002, resp. 2003, keď sa k nim dostal bližšie. Skutok na N. K. vo Veľkom Mederi nebol
prvý, predtým jeden prežil, ktorý bol v Trsticiach. Aj pri tom pokuse o usmrtenie N. K. bol N. sledovaný
W. M.. Svedok tento skutok popísal tak, že K. sa viezol vo vozidlo s ďalšími tromi osobami a za ním išiel

vo vozidle B., T. K. a B. T.. Ešte pred vjazdom do obce Trstice, B. strieľali na vozidlo a strelcami boli K. a
T., ale vozidlo nedokázali streľbou zastaviť. N. K. z vozidla vyskočil a preskočil plot nejakého rodinného
domu. Pri streľbe jedna osoba zomrela. Svedok mal o tomto skutku tiež informácie od C. B. a P. T..
Na otázky prokurátora jednoznačne uviedol, že strelcami skutku vo Veľkom Mederi boli Z. K. a P. N.. Za
strelcov ich určil C. B., lebo Z. K. a K. A. vykonali viac takýchto skutkov v Rimavskej Sobote. A. hovoril

o Z. K., že je vážny človek, čo v slangovom vyjadrení v skupine znamenalo, že už vraždil. V skupine
teda nehovorili, že ten resp. onen je vrah, ale hovorili, že je to vážny človek. Na dotaz predsedu senátu
svedok uviedol, že aj on je vážny človek. Strelci strieľali zo samopalov vzor 58.K osobe K. A. sa svedok vyjadril tak, že patril k B. a bol jedným z páchateľov desaťnásobnej vraždy W.
vo Fontáne. Mal byť jedným z dvoch strelcov, avšak A. vyšetrovateľovi povedal, že bol iba sledovať a
v čase skutku nestrieľal, iba dával pozor na prízemí reštaurácie Fontána. K. A. veľmi dobre vychádzal

s C. B.. K. A. a Z. K. vykonali pre B. ešte jeden skutok, a síce únos učiteľa E., ktorý mal pomer so B.
manželkou. Skutok prebiehal približne tak, že K. s A. vozidlo učiteľa E. zastavili ako falošní policajti,
naložili ho do vozidla B. a odvtedy je E. nezvestný.
K osobe Z. V. sa svedok vyjadril tak, že ho samozrejme pozná, lebo tiež patril k B.. Bol bratrancom P.
T.. Aj on sa mal zúčastniť skutku vo Veľkom Mederi, ale svedok nevedel uviesť akú mal určenú úlohu.

Na otázky obhajcu obžalovaného K. svedok doplnil, že je právoplatne odsúdený za členstvo v D. skupine
B. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 22 rokov, pričom sa podieľal na vraždách bielych
koní.

Svedok W. E. na hlavnom pojednávaní dňa 26.10.2022 (zv. 10 č.l. 2745-2747), v podstatných
súvislostiach zhodne ako v zápisnici z prípravného konania zo dňa 11.04.2019 (zv. 3 č.l. 864-874) a na

hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2021 pred Okresným súdom Trnava (zväzok 8 č.l. 1983-1984) uviedol,
že keď sa skutok vo Veľkom Mederi stal, tak sa presúval vozidlom zo svojho bydliska k rodičom. Bolo
to vo večerných hodinách a bolo dobré počasie. Počas presúvania počul streľbu zo samopalu, čo vedel
rozoznať, lebo už vtedy bol policajt. Zvuk streľby bol čoraz hlasnejší, čo mu napovedalo, že šiel smerom
k streľbe. Keď došiel na to miesto, stálo tam auto a po pravej strane videl osoby, ktoré utekali, lebo sa na

ne strieľalo. On svojim vozidlom zastal, lebo by sa bol presúval cez tú streľbu. Pri aute, pri ktorom stáli
strelci, videl tri až štyri osoby. Mali zakryté tváre, preto ich nepoznal. V tom čase nemal pri sebe zbraň
ako policajt, lebo ináč by tú situáciu riešil. Keď streľba utíchal rýchlo sa presunul na OO PZ Veľký Meder,
ktoré je vzdialené asi 500 metrov od toho miesta a keď sa s operačným dôstojníkom vrátil na miesto
činu, tak videl už iba zranené a zastrelené osoby. To vozidlo, pri ktorom stáli strelci, bolo striebornej

farby a bola to asi Škodovka.
Na otázky prokurátora uviedol, že streľba mohla trvať asi 30 sekúnd. Na otázku, kde konkrétne sa
nachádzali strelci, svedok uviedol, že to videl tak, že na vozidle bolo otvorených trojo dverí a pri nich
stáli tri osoby. Podľa svedka boli otvorené dvere vodiča, spolujazdca a dvere za ním. Strelci strieľali od
vozidla a nepristupovali ku poškodeným. Strieľali pravdepodobne zo samopalov Kalašnikov. Do tváre

strelcom nevidel, lebo mali akoby šatky. Poškodení oslavovali narodeniny, tých tam bolo 15 až 20 ľudí. K
motívu svedok uviedol, že streľba mala smerovať pravdepodobne na N. K., ktorého poznal od detstva.
N. K. svedok v ten deň videl oslavovať, keď tade náhodou prechádzal. Nevie ako sa volala skupina N.
K., iba vie, že ich volali K. a N. K. bol vedúci tej skupiny.

SvedokN.K.nahlavnompojednávanídňa07.10.2022(zv.9č.l.2670-2674),vpodstatnýchsúvislostiach
zhodne ako v zápisnici z prípravného konania zo dňa 29.01.2019 (zv. 2 č.l. 478-489) a na hlavnom
pojednávaní dňa 07.05.2020 pred Okresným súdom Trnava (zväzok 8 č.l. 1709-1712) dokazoval, že
obžalovaného W. M. pozná od detstva z Veľkého Medera, lebo spolu vyrastali, a obžalovaného Z. K.
možno videl, ale v živote ho neregistroval. Ku skutku sa vyjadril tak, že sa stal pred vyše dvadsiatimi

rokmi a snaží sa na to zabudnúť. Zo samotnej streľby si pamätá to, že sa asi pätnásti zabávali 5 až 6
hodín pred kaderníctvom vo Veľkom Mederi a pamätá si, že niekoľkokrát prešlo okolo auto, v ktorom
sedel kamarát W. M. W. F.. On ho neregistroval, len to vie od tých, ktorí spolu s ním pili. V čase streľby
sa nachádzal vnútri kaderníctva s pánom X.. Keď začala tá streľba, vybehol z kaderníctva a vbehol
do vedľajšej školy. Neskôr sa od F. alebo Y. dozvedel, kto si mal jeho vraždu objednať a kto mal byť

vykonávateľom. Vedel to tak, že objednávateľom mal byť W. M. cez B. a vykonávateľmi mali byť nejaký
P. N. a P. V., pričom nevedel povedať, kto mal byť šofér vozidla. Tieto mená sa dozvedel len z počutia.
Na otázky prokurátora, či mal vedomosť, že ho v ten deň niekto sledoval, svedok uviedol, že takú
vedomosť nemal. K osobe W. F. sa vyjadril tak, že aj jeho dobre poznal, lebo vyrastali vo Veľkom Mederi.
Neskôr ho vnímal tak, že spolupracoval s M. a B.. K zločineckej skupine B. svedok uviedol, že ich vnímal

ako jednu partiu v zložení C. B., P. T., K. A., R. S., E., K. K., D. N., P. N., P. V., W. M., W. F., C. Y., B. K.,
ktorý sa obesil vo väznici, a bratia T. a bratia B.. Na konkrétnu otázku koľko bolo strelcov a v čom boli
oblečení, svedok uviedol, že nevie a ani nevie z akých zbraní strieľali. Svedok sa kamarátil s C. W. a
preto ho zaraďovali do jeho skupiny. Spolu mali založenú firmu. Medzi skupinami B. a W. boli vždy spory
a najmä po vražde desiatich členov W. v bare Fontána v Dunajskej Strede v roku 1999. Svedok ďalej

dokazoval, že aj pred skutkom z 05.10.2000 na neho bol pokus o zavraždenie, a to v Trsticiach. Vtedy
vyviazol v poriadku, lebo z vozidla vyskočil a preliezol nejaké ploty pri domoch. Vtedy bol zastrelený C.
W., a Q. M. bol postrelený, a to je ten istý Q. M., ktorý bol vo Veľkom Mederi postrelený do hlavy, R. bol
postrelený do ramena. Táto vec sa stále prejednáva na Okresnom súde v Trnave. Skutok v Trsticiachsa stal pár mesiacov po vražde vo Fontáne, ktorá bola v marci 1999. Vo veci desaťnásobnej vraždy vo
Fontáne vystupoval ako utajený svedok. K osobe K. A. sa vyjadril tak, že ho vnímal, že patril k B.. V
čase skutku mu škoda nevznikla, hoci vozidlo bolo celé rozstrieľané, ale nebolo jeho.

Na otázky obhajcu obžalovaného M. svedok uviedol, že nevie kto, ale niekto z prítomných vtedy pred
kaderníctvom mu povedal, že niekoľkokrát prešlo okolo vozidlo, v ktorom sedel W. F.. Nepamätá si aké to
bolo vozidlo. Aj podľa názoru svedka mal byť terčom útoku vo Veľkom Mederi on, keďže sa ho nepodarilo
usmrtiť v Trsticiach.

Svedok Q. M. na hlavnom pojednávaní dňa 07.10.2022 (zv. 9 č.l. 2674-2676), v podstatných
súvislostiach zhodne ako v zápisnici z prípravného konania zo dňa 17.04.2019 (zv. 1 č.l. 290-313)
a na hlavnom pojednávaní dňa 28.01.2020 pred Okresným súdom Trnava (zväzok 8 č.l. 1612-1614)
dokazoval, že z obžalovaných pozná len W. M. z Veľkého Medera, lebo tam voľakedy býval aj on.
Obžalovaného K. vôbec nepozná. Ku skutku sa svedok vyjadril len tak, že stáli v ten deň pri kaderníctve
vo Veľkom Mederi, ani nevie koľko ich tam bolo, možno šesť alebo osem. Svedok nevedel ani či sedel

vo vozidle, alebo bol už z vozidla von. Nepamätá si to, lebo bol strelený do hlavy.
Na otázky prokurátora uviedol, že pred to kaderníctvo prišiel s N. K. na aute Mercedes a N. K. vozidlo
zaparkoval napravo od kaderníctva. Svedok vôbec nevedel uviesť kto strieľal, akým spôsobom sa strelci
dostavili na miesto činu. Pokiaľ vyšetrovateľke povedal, že mali prísť na Octávii, tak to sa dozvedel až
po skutku, niekto mu to musel povedať. S N. K. sú kamaráti, K. patril k W.. On do tej skupiny nepatril. K

osobe W. F. sa vyjadril tak, že ho pozná z Veľkého Medera, bol kamarát s obžalovaným M.. Svedok sa
vyjadril aj k útoku na N. K. v Trsticiach, že aj vtedy bol strelený odzadu do pása z ľavej strany a mal tam
všetko potrhané, mal dva mesiace vývod. Vec je stále v súdnom konaní nerozhodnutá. B. tiež poznal,
všetci vedeli kto to je.

Svedok Y. X. na hlavnom pojednávaní dňa 21.10.2022 (zv. 9 č.l. 2714-2715), v podstatných súvislostiach
zhodne ako v zápisnici z prípravného konania zo dňa 16.04.2019 (zv. 2 č.l. 332-353) dokazoval, že on
je majiteľom kaderníctva vo Veľkom Mederi, kde v čase skutku došlo k streľbe. Z obžalovaných poznal
iba W. M., ktorý bol v minulosti mestským policajtom.
Na konkrétny skutok si veľmi nepamätal, pretože sa stal veľmi dávno a hlavne preto, že bol strašne

opitý. Najprv pili pred kaderníctvom, potom vnútri v kaderníctve. Zrazu musel rýchlo zaľahnúť a potom
niekto povedal, že všetko skončilo. Kaderníctvo bolo celé dostrieľané, ale škodu nežiadal, lebo si ho
opravil svojpomocne.
Na otázky prokurátora svedok uviedol, že na mieste činu bol v čase skutku N. K., nejaký chlap z Galanty
a jeho priateľ. Kto strieľal vôbec nevedel. K osobe C. B. sa vyjadril tak, že vedel, že bol boss v Dunajskej

Strede a raz ho prišiel vydierať, keď mal ešte bar.

SvedokP.W.nahlavnompojednávanídňa06.10.2022(zv.9č.l.2664-2665),vpodstatnýchsúvislostiach
zhodne ako v zápisnici z prípravného konania zo dňa 15.04.2019 (zv. 1 č.l. 231-254) a na hlavnom
pojednávaní dňa 10.03.2020 pred Okresným súdom Trnava (zväzok 8 č.l. 1645-1647) dokazoval, že

obžalovaného Z. K. videl prvýkrát na Okresnom súde v Trnave a obžalovaného W. M. pozná od detstva,
vyrastali vo Veľkom Mederi. Ako poškodený streľbou kritického dňa ku skutku uviedol, že pri tom
kaderníctvesavčasestreľbynachádzaliN.K.,M.W.,Y.X.,T.X.,Q.M.,V.H.atýchmŕtvychzoŠamorína
nepoznal. V čase streľby bol pri svojom vozidle, akurát bol zohnutý, lebo vymieňal CD. Strelcov preto
nevidel. Všetky guľky dostal odzadu. Po skončení streľby si chytil stehno, lebo z neho striekala krv,

sanitka ho odviezla do nemocnice v Dunajskej Strede. Bol v šoku. Nevedel uviesť, kde sa v čase streľby
nachádzal N. K.. S N. K. mal lepší vzťah jeho bratranec C. W., ktorého si s ním mýlili. Toho zastrelili v
Trsticiach, keď išli po N. K.. K svojim zraneniam dodal, že ho zasiahli štyri strely, týždeň bol v nemocnici v
Dunajskej Strede. Následky pohybového charakteru nemá žiadne, iba tie rany škaredo vyzerajú. Žiadnu
škodu si od obžalovaných neuplatnil.

Svedok V. S. na hlavnom pojednávaní dňa 02.11.2022 (zv. 10 č.l. 2753-2755), v podstatných
súvislostiach zhodne ako v zápisnici z prípravného konania zo dňa 05.02.2019 (zv. 2 č.l. 495-505) a na
hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2021 pred Okresným súdom Trnava (zväzok 8 č.l. 1984-1985) uviedol,
že v ten deň prišiel do Veľkého Medera s kamarátom P. H., lebo ich zavolal N. K.. Keď tam došli, bolo

šero. Najprv sedeli vonku pred kaderníctvom asi pol hodinu a keď sa zotmelo vošli dnu aj s P. H.. N. K.
bol vnútri ešte skôr. Vnútri svietili len bočné osvetlenia. Tam už boli aj iné osoby, ktoré nepoznal. Svedok
si sadol do kresla, v ktorom sa strihajú zákazníci. Okno s výhľadom von bolo po jeho ľavej ruke. Asi
po dvoch minútach si periférne všimol, že vonku došlo nejaké auto, ale bola tma, tak tomu nevenovalpozornosť. Potom zrazu sa rozbilo sklo na tom výklade, on skočil na zem, ako aj všetci ostatní a vtedy
už počul streľbu. Potom ušli s kamarátom H. a N. K. dozadu k nejakej škole a keď sa po chvíli vrátili na
miesto činu, videl už len zastrelené a zranené osoby.

Na otázky prokurátora uviedol, že ani jedného z obžalovaných nepozná. S P. H. do Medera prišli preto,
lebo ich K. volal na nejakú oslavu. S N. K. boli kamarátil. Strelcov vôbec nevidel a ani nevie koľkí boli.
Podľa zvuku určil, že strieľali zo samopalov. Streľba trvala 30 až 40 sekúnd.

Svedok P. H. na hlavnom pojednávaní dňa 02.11.2022 (zv. 10 č.l. 2756-2758), v podstatných

súvislostiach zhodne ako v zápisnici z prípravného konania zo dňa 18.03.2019 (zv. 2 č.l. 510-521) a na
hlavnom pojednávaní dňa 24.08.2021 pred Okresným súdom Trnava (zväzok 8 č.l. 2222-2223) potvrdil
výpoveď svedka V. S., keď dokazoval, že v ten deň prišiel do Veľkého Medera s V. S. na pozvanie N.
K.. Pamätal si, že vošli do kaderníctva a mal také zlé tušenie, avšak nevedel prečo, stále sa pozeral na
dvere, v ktorých bol kľúč. Naľavo bolo okno a zrazu si všimol, že sa začali vytvárať diery na okne, začala
streľba. Všetci skočili na zem, jemu sa podarilo otvoriť tie dvere a preplazili sa do vedľajšej miestnosti.

Tá streľba nemala konca kraja, podľa neho trvala jednu až tri minúty. Bola to streľba zo samopalov. Keď
streľba utíchla, vyšli von a pamätá si, že prekračoval nejakého mŕtveho, potom nejaký Jano tam bol
strelený do hlavy. Dodatočne počul, že asi niekde v okolí muselo horieť, lebo hasiči húkali, tak mu došlo,
že páchatelia možno ušli preto, že si mysleli, že húkajú policajti.
Na otázky prokurátora svedok uviedol, že do kaderníctva sa presunul okrem svedka aj V. S., N. K.,

majiteľ kaderníctva a ešte nejaký chlap, ktorého nepoznal. Vnútri boli štyria alebo piati.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 25.11.2022 vykonal výsluchy svedkov Q. K. (zv. 10 č.l. 2819-2820) a
R. K. (zv. 10 č.l. 2816-2819), a na hlavnom pojednávaní dňa 28.11.2022 vykonal výsluch svedka F. F.
(zv. 10 č.l. 2830-2831). Ide o svedkov, ktorí sa skutku nezúčastnili a pred súdom vypovedali iba o tom, že

počnúc decembrom 2018 si spoločne aj s obžalovaným Z. K. vykonávali väzbu v Ústave na výkon väzby
v Leopoldove. Z výsluchu svedka Q. K. z prípravného konania zo dňa 25.04.2019 (zv. 3 č.l. 876-886),
ktorýpredsúdomvypovedaťodoprel(rovnakoajpredOkresnýmsúdomTrnavanahlavnompojednávaní
dňa 25.05.2021 zv. 8 č.l. 2052-2053), a ktorá zápisnica o výsluchu svedka bola podľa § 263 ods. 4
Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní dňa 25.11.2022 prečítaná vyplynulo, že obžalovaný Z. K.

sa mu počas vychádzok v koridore priznal, že je obvinený z dvojnásobnej vraždy, že túto vraždu vykonal,
že strieľal zo samopalu, že patril ku skupine B., že pre nich urobil aj iné skutky a že proti nemu svedčí
K. K., ktorého vyplatí z predaja domu v Čechách, aby zmenil výpoveď a že má dobrého advokáta, ktorý
vybaví, aby sa dostal von. Naproti tomu svedkovia R. K. a F. F., ktorých navrhol vypočuť obžalovaný Z. K.
už na hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom Trnava, pred týmto súdom (na hlavnom pojednávaní

dňa 17.06.2021 zv. 8 č.l. 2082-2083, 2084-2086) a aj pred Špecializovaným trestným súdom dokazovali
opak, že počas vychádzok v koridore nič také nepočuli a je to málo pravdepodobné, lebo oni dvaja boli
s Z. K. na cele, jeden vyše roka a druhý asi tri mesiace a im nič také nehovoril.
K výpovedi svedka Q. K. sa vyjadril obžalovaný Z. K. na hlavnom pojednávaní pred Špecializovaným
trestným súdom tak, že počas prípravného konania NAKA zabezpečila jediný dôkaz proti nemu a to

výpoveď tohto svedka, ktorú si všimol v spise až pi preštudovaní spisového materiálu. Tento svedok je
podľa neho konfidentský svedok, keď je na slobode pácha drogovú trestnú činnosť a keď je vo väzbe
snaží sa takýmito pofidérnymi výpoveďami a dohodami s OČTK ovplyvňovať iné konania. Nie je pravda,
že bol s ním na vychádzke dňa 15.12.2018, lebo väzba obžalovaného začala plynúť až dňa 27.12.2018
a do Leopoldova konkrétne na celu sa dostal až dňa 30.12.2018. Prvýkrát na vychádzke bol so svedkom

až v januári 2019. Vychádzkový koridor je malý priestor a tam ani nie je možnosť sa nejako s niekým
dôvernejšie rozprávať a aký by mal mať aj dôvod po dvoch týždňoch väzby sa rozprávať s cudzím
človekom. Svedok vo výpovedi tvrdil, že obžalovaný mu mal povedať, že zaplatí K. K., aby zmenil
výpoveď, ktorý bol pred súdom vypočutý a nič také nehovoril. Toto je podľa obžalovaného už tretie krivé
obvinenie svedka K..

V tejto súvislosti súd uvádza, že táto časť obhajoby obžalovaného Z. K. nebola vôbec vyvrátená. Pri
hodnotení výpovedí spomínaných troch svedkov súd došiel k záveru, že všetky tri svedecké výpovede
sú účelové. Výpoveď svedka Q. K. v snahe obžalovanému uškodiť, lebo nie je vylúčené, že všetky
informácie, ktoré vo výpovedi uvádzal, mohol mať z vyšetrovacieho spisu a výpovede svedkov R. K.
a F. F. v snahe mu pomôcť, keďže z ich výsluchov na hlavnom pojednávaní súd zistil, že sú stále v

kontakte a sú priateľmi. S poukazom na uvedené súd potom na výpovede svedkov Q. K., R. K. a F. F.
pri rozhodovaní vôbec neprihliadal.Na hlavnom pojednávaní dňa 02.11.2022 (zv. 10 č.l. 2755-2756, 2758) boli postupom podľa § 263
ods. 1 Trestného poriadku so súhlasom prokurátora a obžalovaných prečítané svedecké výpovede z
prípravného konania, a síce výpovede svedkov M. W. zo dňa 29.03.2019 (zv. 1 č.l. 139-158), V. R. zo

dňa 10.04.2019 (zv. 1 č.l. 163-181), V. R. zo dňa 10.04.2019 (zv. 1 č.l. 182-200), V. B. zo dňa 28.03.2019
(zv. 1 č.l. 201-220), M. W. zo dňa 10.05.2019 (zv. 1 č.l. 262-286), F. K. zo dňa 21.05.2019 (zv. 2 č.l.
377-395), V. S. zo dňa 23.05.2019 (zv. 2 č.l. 396-411), T. B. zo dňa 30.05.2019 (zv. 2 č.l. 426-441), Mgr.
T. K. zo dňa 30.05.2019 (zv. 2 č.l. 442-457), M. E. zo dňa 05.04.2019 (zv. 3 č.l. 828-840), P. A. zo dňa
23.05.2019 (zv. 3 č.l. 909-919), C. K. zo dňa 13.03.2019 (zv. 3 č.l. 692-704), Q.C. zo dňa 11.01.2019

(zv. 3 č.l. 718-733), Q. A. zo dňa 28.01.2019 (zv. 3 č.l. 763-770), H. D. zo dňa 13.02.2017 (zv. 3 č.l.
773-782), T. B. zo dňa 19.02.2019 (zv. 3 č.l. 793-803), P. B. zo dňa 27.03.2019 (zv. 3 č.l. 841-852), P.
T. zo dňa 09.05.2019 (zv. 3 č.l. 887-897), R. K. zo dňa 09.05.2019 (zv. 3 č.l. 898-907), F. W. zo dňa
15.02.2019 (zv. 3 č.l. 783-792), K. A. zo dňa 13.03.2019 (zv. 3 č.l. 804-815), T. A. zo dňa 27.03.2019 (zv.
3 č.l. 816-827), Z. V. zo dňa 10.04.2019 (zv. 3 č.l. 853-863), M. N. zo dňa 18.02.2019 (zv. 2 č.l. 561-573),
C. B. zo dňa 18.03.2019 (zv. 2 č.l. 544-556) a na hlavnom pojednávaní dňa 03.11.2022 (zv. 10 č.l. 2770)

bola rovnakým postupom prečítaná svedecká výpoveď V. H. zo dňa 14.03.2019 (zv. 2 č.l. 526-541).
U vymenovaných svedkov ide najmä o svedkov - poškodených a pozostalých poškodených, ktorí sa
v prípravnom konaní vyjadrovali iba k svojim nárokom na náhradu škody, resp. si škodu neuplatnili. Z
prečítaných výpovedí ostatných svedkov pre súd nevyplynuli v podstate nijaké relevantné skutočnosti
pre rozhodnutie o merite veci, lebo svedkovia sa nenachádzali kritického dňa 05.10.2000 na mieste činu,

pričom len vo všeobecnosti ozrejmovali vzťahy v jednotlivých zločineckých skupinách B., resp. W..

Na hlavnom pojednávaní dňa 03.11.2022 boli postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku so
súhlasom prokurátora a obžalovaných prečítané znalecké posudky z odboru zdravotníctva, odvetvia
súdneho lekárstva na poškodeného D. W. (zv. 4 č.l. 1090-1099), poškodeného T. R. (zv. 4 č.l. 1103-1110)

a poškodených Q. M., P. W. a M. W. (zv. 5 č.l. 1115-1151). Predmetom týchto troch znaleckých posudkov
bolo stanovenie bezprostrednej príčiny smrti poškodených D. W. a T. R., čím boli strelné poranenia
trupu a končatín po napadnutí inými osobami strelnou zbraňou, resp. príčiny a mechanizmus vzniku
poranení u poškodených Q. M., P. W. a M. W.. Aj tieto zranenia boli spôsobené strelnou zbraňou.
Súhrnne možno ustáliť, že podľa znaleckých posudkov išlo o strelné poranenie strelnou zbraňou

kalibru 7,65 mm (prítomnosť celoplášťového kovového projektilu ráže 7,65 mm vo svalstve hrudníka
nad pravou pazuchou u poškodeného D. W.). U ostatných poškodených išlo o priestrely, teda bez
nájdených projektilov v tele. V tejto súvislosti súd uzatvára, že závery týchto posudkov sú v súlade s
dôkazmi zažurnalizovanými v trestnom spise. Hoci ide o takpovediac konštatačné dôkazy o smrti, resp.
poraneniach poškodených, aj tieto dôkazy dopĺňajú sériu dôkazov o priebehu skutku kritického dňa.

Na hlavnom pojednávaní dňa 03.11.2022 (zv. 10 č.l. 2771) a na hlavnom pojednávaní dňa 21.12.2022
(zv. 10 č.l. 2876-2879) boli postupom podľa § 269 Trestného poriadku prečítané listinné dôkazy zo zv. 1,
a síce lekárske správy poškodeného Q. M. (č.l. 314-325), správa sociálnej poisťovne na poškodeného
Q. M. (č.l. 326-327), špecifikácia nároku na náhradu škody poškodeným Q. M. (č.l. 328-329), zo

zv. 2 vyčíslenie nákladov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, správa poisťovne Dôvera (č.l. 412-425),
potvrdenie o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia poškodenému Q. M. (č.l. 458-462), zo
zv. 4 odborné vyjadrenia KEÚ z odborov balistiky (č.l. 1045-1049), biológie (č.l. 1064-1065), chémie (č.l.
1055-1056), chémie (č.l. 1059-1060), chémie (č.l. 1061), biológie (č.l. 1042-1044) a biológie (č.l. 1052),
zápisnica o ohliadke miesta činu s náčrtkom a fotodokumentáciou (č.l. 949-1010), zápisnica o ohliadke

motorového vozidla s fotodokumentáciou (č.l. 1011-1020), zápisnica o ohliadke nebytových priestorov
s fotodokumentáciou (č.l. 1021-1029), zápisnica o vykonaní domovej prehliadky (č.l. 1030-1037),
zápisnica o ohliadke a pitve poškodeného D. W. s fotodokumentáciou (č.l.1073-1079), zápisnica o
ohliadke a pitve poškodeného T. R. s fotodokumentáciou (č.l.1080-1087), zápisnica o rekognícií s K.
K. zo dňa 26.09.2018 + fotoalbumy 1-2 (č.l. 925-929, 939-943, 944-948), zápisnica o rekognícií s Z. V.

zo dňa 04.07.2018 + fotoalbum 1-2 (č.l. 932-938, 393-943, 944-948), fotodokumentácia z rekognície
s C. Y. (č.l. 930-931), zo zv. 5 vyčíslenie nákladov Všeobecnej zdravotnej poisťovne (č.l. 1199), správa
poisťovne Dôvera (č.l. 1202-1207), listy o prehliadkach mŕtvych D. a W. (č.l. 1153-1157), lekárske
správy o zraneniach poškodených (č.l. 1158-1166), žiadosť NAKA a odpoveď Ministerstva vnútra SR zo
systému A. (č.l. 1183-1191), zápisnica o vrátení veci (č.l. 1169-1175), lustrácie osôb (č.l. 1245-1255),

trestný rozkaz OS Rimavská Sobota o odsúdení obžalovaného Z. K. (č.l. 1271-1272), rozsudok
Špecializovaného trestného súdu zo dňa 25.03.2019 č.k. BB-3T/2/2018-23468 (č.l. 1273-1358), zo zv.
8 rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 08.10.2019 sp. zn. 4To 5/2019 (č.l. 2456-2511), odpoveď zo
dňa 13.05.2021 na žiadosť vyšetrovateľky NAKA + príloha k uvedenej odpovedi, záznam z 12.10.2000,ktorý sa nachádza na rubovej strane tohto listu (č.l. 2046), potvrdenie o pobyte obžalovaného Z.
K. zo dňa 30.06.2021 (č.l. 2273), potvrdenie o vklade do katastra nehnuteľností ČR vo veci sp. zn.
V-3996/2021-713 (č.l. 2281), mapka vytlačená z google maps - predložená ako príloha č. 1 k žiadosti

obžalovaného Z. K. o prepustenie z väzby na slobodu z 03.09.2021 (č.l. 2250), dohoda o vysporiadaní
BSM zachovaného medzi R. K., ktorá ju podpísala v Znojme dňa 22.04.2021 a Z. K., podpísaný dňa
22.03.2021, znalecký posudok Ústavu pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii, s.r.o., Nové
Zámky č. 45/2016 na obvineného D. N. v inej trestnej veci (č.l. 2145-2160), znalecký posudok Ústavu
pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii, s.r.o., Nové Zámky č. 43/2016 na obvineného K. K.

v inej trestnej veci (č.l. 2161-2194), znalecký posudok znalca PhDr. K. K., PhD. z odboru psychológie
č. 23/2019 na obvineného D. N. v inej trestnej veci (č.l. 1996-2003), zo zv. 10 zápisnica z hlavného
pojednávania Špecializovaného trestného súdu Pezinok zo dňa 02.12.2022 sp. zn.4T/1/2021; (č.l.
2845-2850), odvolanie obžalovaného W. M. prostredníctvom obhajkyne v trestnej veci ŠTS sp. zn.
4T/1/2021 + pokyn obžalovaného na podanie odvolania (č.l. 2861-2871), úradný záznam predsedu
senátu zo dňa 19.12.2022 (č.l. 2872) a odpisy z registra trestov na obžalovaných Z. K. a W. M. (č.l.

2873-2874).

Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní jednotlivo a v ich súhrne dospel
súd k nasledovným skutkovým záverom.
V prvom rade je potrebné uviesť, že i keď súd právne nekvalifikoval konanie obžalovaných ako konanie

v zločineckej skupine (dôvod je podrobne rozobratý v uznesení Špecializovaného trestného súdu zo
dňa 21.03.2022 č.k. 10T/1/2022-2553, ktorým podľa § 244 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku
per analogiam vyslovil svoju nepríslušnosť na prejednanie a rozhodnutie tejto trestnej veci a podľa §
22 ods. 2 Trestného poriadku ju predložil Najvyššiemu súdu SR, ako súdu príslušnému na rozhodnutie
sporu o príslušnosť), pre ozrejmenie a odôvodnenie skutku súd považuje za dôležité uviesť, že od roku

1999 do roku 2010 fungovala zločinecká skupina B., ktorá pôsobila v Dunajskej Strede a okolí. Na jej
čele stál C. B., jemu blízky P. T., Z. V. (bratranec P. T.), K. K., D. N., P. N., Q. A., H. D., T. B., P. T.
a B. T.. Dôkazom toho je právoplatný rozsudok Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystrica zo dňa 25.03.2019 č.k. BB-3T/2/2018-23468, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo
dňa 08.10.2019 sp. zn. 4To 5/2019, ktoré právoplatne ustálili existenciu zločineckej skupiny B., a ktoré

boli vyhlásené v inej trestnej veci a týkali sa iných skutkov. K skupine B. patril v Rimavskej Sobote K. A.,
ktorý bol veľmi blízkym priateľom C. B. a pod A. patril obžalovaný Z. K.. Tieto skutočnosti vyplynuli v tejto
trestnej veci z výpovedí svedkov na hlavnom pojednávaní. Do skupiny B. patril aj obžalovaný W. M.,
ktorý viedol svoju podskupinu vo Veľkom Mederi, do ktorej patrili W. F. a C. Y.. Naproti tomu v Dunajskej
Strede fungovala protiskupina W.. Medzi oboma skupinami existovali dlhodobé spory. Tie vyústili do

desaťnásobnej vraždy W. v bare Fontána v Dunajskej Strede v marci 1999, ktorej súdne konanie stále
prebieha na Okresnom súde Trnava. Keďže N. K. a M. Z. tesne pred desaťnásobnou vraždou opustili
bar Fontána a vo veci proti C. B. a spol. figurovali ako utajení svedkovia, preto C. B. išlo hlavne o to,
aby menovaných dvoch utajených svedkov umlčal usmrtením. To sa u svedka M. Z. aj podarilo (viď
právoplatný rozsudok Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 25.03.2019

č.k. BB-3T/2/2018-23468 zv. 5 č.l. 1273-1358). U N. K. bol prvý pokus o jeho usmrtenie neúspešný, čo
sa stalo pri obci Trstice, kde pred streľbou unikol vyskočením z auta a ukrytím medzi domami v obci.
Preto C. B. zorganizoval ďalší predmetný skutok, pri ktorom mienili usmrtiť N. K. vo Veľkom Mederi.
Tieto všetky skutočnosti boli preukázané na hlavnom pojednávaní, najmä výpoveďami svedkov Z. V.,
K. K., D. N., W. F., ale aj C. Y..

V tejto súvislosti je veľmi významným dôkazom výpoveď svedka Z. V.. Ten pred súdom potvrdil výpoveď
z prípravného konania v tom, že v deň vraždy cez zelenú hranicu z Maďarska do Slovenskej republiky
na pokyn C. B. a na vozidle P. N. Mitsubishi Pajero zelenej farby priviezol obžalovaného Z. K., ktorého
odovzdal C. B.. Podstatnou pre súd bola aj okolnosť, že svedok vedel za akým účelom obžalovaného
K. z Maďarska priviezol. Mal byť v tomto skutku strelcom spolu s P. N.. A strelcom práve preto, že

nepochádzal z okolia Veľkého Medera alebo Dunajskej Stredy, ale z Rimavskej Soboty ako podriadený
K. A., priateľovi B., a aby ho nikto nepoznal. Z výsluchu svedka V. pre súd vyplynul ďalší podstatný
záver, keď povedal, že v ten deň bol v garáži, ktorú mal prenajatú C. B. a priviezol mu vozidlo Octavia
striebornej farby, v ktorej už boli pripravené v batožinovom priestore samopaly a čierne odevy, ako majú
policajti. Svedok V. nebol priamo účastný samotnej streľby, ale o detailoch vedel od C. B., P. T. a P. N.

tak, že strelcami boli obžalovaní Z. K. a P. N.. Z iných dôkazov v kontexte so svedkom Z. V. pre súd
vyplynul aj záver, že vo vozidle Škoda Octavia striebornej farby, ktoré na miesto činu vo Veľkom Mederi
kritického dňa priviezlo strelcov, boli C. B. ako vodič, P. T. ako spolujazdec, obžalovaný Z. K. ako sediaci
vzadu za vodičom a vedľa neho P. N. - ostatní dvaja ako strelci zo samopalov. V tejto súvislosti trebapovedať, že z tohto zloženia posádky vozidla žije už iba obžalovaný Z. K.. Súd mal preto k dispozícii iba
nepriame dôkazy, priame dôkazy vyplývali z výpovedí poškodených, ktorí tento útok prežili. Takými boli
výpovede svedkov P. W., N. K., Q. M., Y. X., ale aj svedkov V. S., P. H. a W. E..

Z dokazovania pred súdom bol zrejmý aj začiatok skutku zo dňa 05.10.2000 vo Veľkom Mederi. Tu súd
vychádzal najmä z výpovede svedka W. F., ktorý bol priamym podriadeným podskupine B. vo Veľkom
Mederi obžalovanému W. M.. Svedok W. F. pred súdom povedal, že kritického dňa prišiel pre neho
obžalovaný W. M. na svojom vozidle Fiat Uno bielej farby s tým, že sa budú voziť po meste Veľký Meder.
Vodičom bol W. F. a obžalovaný W. M. sedel vo vozidle ako spolujazdec. Nebolo to nič neobvyklé, lebo

takto sa po Veľkom Mederi vozili takpovediac dennodenne. V ten deň prešli mesto rôznymi ulicami a
niekoľkokrát aj miestom, kde sa nachádzalo kaderníctvo Y. X. (miesto činu), pred ktorým sa zabávala
skupina mužov. Potom mu obžalovaný W. M. prikázal zájsť s vozidlom na štrkovisko za obcou Okoč. Keď
sa tam nachádzali, obžalovaný M. vyšiel z vozidla k maringotke, v ktorej sa nachádzal včelín. Z výpovede
svedka W. F.alej vyplývalo, že obžalovaný W. M. sa po dobu 5 až 10 minút rozprával za maringotkou
s C. B., ktorému svedok videl do tváre, lebo mal odkrytú tvár a kuklu mal vyhrnutú na vlasovej časti

hlavy. Keď sa obžalovaný M. vrátil do vozidla, prikázal mu ho zaviezť do Veľkého Medera pred bytovku
svedka. Tam mu obžalovaný M. prikázal z vozidla vystúpiť s tým, že nech si urobí alibi a potom asi o
hodinu z bytu počul streľbu, to už bola tma. Svedok W. F. na hlavnom pojednávaní aj uviedol, že asi
v roku 2001 až 2002 mu obžalovaný M. tiež povedal, že po tomto skutku viezol strelcov do Maďarskej
republiky, že strelci vystúpili za malým mostom, ako sa ide do Györu a prešli do Maďarskej republiky

načierno a obžalovaný M.e prešiel hranicu do Maďarskej republiky legálne, čo mu potom B. vytýkal, že
tam bude záznam, kedy prešiel hranicu.
Výpoveď svedka C. Y. potvrdila výpoveď svedka W. F. v tom, že obžalovaný W. M. v čase skutku používal
vozidlo Fiat Uno bielej farby. Z výsluchu svedka W. E. pred súdom zase vyplynulo, že v čase činu bol
policajt a počas streľby sa náhodou presúval z bydliska svojich rodičov domov. Z jeho výpovede je

podstatnou skutočnosť, že videl strelcov v akcii, nie však do tváre a potvrdil výpoveď svedka Z. V., že
tam stála strieborná Škoda Octavia.
K posádke vozidla a menám strelcov sa pred súdom vyjadrovali aj svedkovia K. K. a D. N.. Oni dvaja sa
skutku nezúčastnili, pričom o ňom sa dozvedeli iba z rozprávania, a síce K. K. z rozprávania C. B., P. T.,
Z. V. a D. N. a svedok D. N. z rozprávania C. B. a P. T.. Tu pre úplnosť treba povedať, že o tomto skutku

sa bežne v skupine B. hovoriť nesmelo, avšak C. B., P. T., Z. V., D. N. a K. K. patrili v skupine k najbližším
k C. B., takže mali informácie od najzainteresovanejšieho človeka. Hoci sa K. K. dozvedel o strelcoch
zo 4 zdrojov, treba tu zvýrazniť, že u všetkých figuroval ako strelec obžalovaný Z. K.. Navyše svedok K.
uviedol, že jemu sa Z. V. zdôveril, že kritického dňa viezol K. cez čiernu hranicu z Maďarska do Veľkého
Medera a odovzdal ho B.. Svedok D. N. sa o skutku dozvedel z rozprávania C. B. a P. T. tak, že strelcami

boli obžalovaní Z. K. a P. N.. K osobe obžalovaného Z. K. uviedol, že o ňom vedel, že je vážny človek,
čo na dotaz upresnil tak, že vážny bol v slangovom vyjadrení v skupine B. taký človek, ktorý už vraždil.
Na dotaz predsedu senátu, či aj svedok je vážny človek uviedol, že áno. Tu je na mieste pripomenúť
jeho právoplatné odsúdenie už spomínaným rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko
Banská Bystrica vo výmere 22 rokov. Súd tu zvýrazňuje, že nemôže byť náhoda, že minimálne traja

menovaní svedkovia označili za jedného zo strelcov práve obžalovaného Z. K..
Súd teda nemal žiadne pochybnosti, že dňa 05.10.2000 vo Veľkom Mederi pred kaderníctvom Y. X.
došlo k pokusu o vraždu N. K., ako jediného utajeného svedka desaťnásobnej vraždy W. v bare Fontána
v Dunajskej Strede. Pri tomto skutku však u N. K. nedošlo ani k zraneniu, keďže zhodou okolností ešte
pred príchodom strelcov na miesto činu vošiel do vnútra kaderníctva. Súd nemal žiadne pochybnosti,

že následkom streľby obžalovaného Z. K. a P. N. (v súčasnosti nežijúci) došlo k usmrteniu poškodených
D. W. a T. R. a k ťažkým zraneniam poškodených Q. M., P. W. a M. W.. V tejto súvislosti boli k
dobrej dispozícií súdu tri znalecké posudky z odboru zdravotníctva, odvetvia súdneho lekárstva a najmä
odborné vyjadrenie KEÚ z odboru balistiky (č.l. 1045-1049), z ktorého je zrejmé, že nájdené nábojnice a
časti striel na mieste činu boli kalibru 7,62x39 mm. Súd mal za preukázaný aj motív konania, ktorým bola

honba C. B. na N. K., jediného utajeného svedka desaťnásobnej vraždy W. v bare Fontána v Dunajskej
Strede. To pre súd vyplynulo, či už z výpovede svedka N. K., ale aj ostatných svedkov zo skupiny B. na
hlavnom pojednávaní. Týmito skutočnosťami vyvrátil súd obhajobu obžalovaných Z. K. a W. M..
Obžalovaný Z. K. sa hájil tým, že sa skutku dňa 05.10.2000 nedopustil, lebo sa nachádzal v Maďarsku a
to od 04.10.2000 do 06.10.2000, čo je zachytené v policajnom systéme A.. V tej súvislosti uviedol, že ho

požiadal P. (P.) T., aby za ním prišiel do Budapešti, čo aj urobil. Prvý deň sa prechádzali po Budapešti,
večer prespal u neho v prenajatom byte. Vtedy mu T. povedal, že potrebuje sprostredkovať kúpu jedného
vozidla BMW, ale že pre toto auto treba ísť do Dunajskej Stredy. Obžalovaného poprosil, aby mu robil
šoféra. Na druhý deň ráno 05.10.2000 okolo 15.30 h mu T. povedal, že teda pôjdu z Budapešti doDunajskej Stredy pre to auto. Keď prechádzali cez maďarské mesto Györ, kde došli asi o 18.00 h, tam
ho T. vyložil z vozidla s tým, že ho má v Györi počkať a že do Dunajskej Stredy pôjde sám a že pre
obžalovaného príde buď on alebo jeho bratranec Z. V.. Obžalovaný teda čakal v Györi, pričom asi o

hodinu a trištvrte sa vrátil P. T. a prišiel bez auta a sám. Bol nervózny, celý čas esemeskovať, niekde
aj telefonoval a na otázku obžalovaného čo sa deje mu odpovedal, aby sa nestaral. V Budapešti mu
T. povedal, že sa „dačo posralo, že N. mal šťastie, že ušiel“. Obžalovaný žiadneho N. nepoznal. Na
ďalší deň 06.10.2000 obžalovaného K. v Budapešti vyzdvihli kamaráti z Rimavskej Soboty J. E., T. A.
a odviezli ho domov do Rimavskej Soboty.

Z listinného dôkazu - informácie z policajného systému A. (zv. 5 č.l. 1185-1188) prečítaného na hlavnom
pojednávaní dňa 21.12.2022 (zv. 10 č.l. 2877) vyplýva, že obžalovaný Z. K. zo Slovenskej republiky
vstúpil do Maďarskej republiky cez hraničný priechod Šiatorošská Bukovina motorovým vozidlom EČV:
RSC 57-46 spoločne s osobami T. A. a T. E. dňa 04.10.2000 o 13.52 h. Toho istého dňa, t.j. 04.10.2000
sa vozidlo spomínaného EČV vrátilo späť do Slovenskej republiky cez rovnaký hraničný priechod o
22:55 h v zložení T. A. a T. E. (bez obžalovaného). Zo spomínaného listinného dôkazu je ďalej zrejmé,

že obžalovaný Z. K. sa z Maďarskej republiky do Slovenskej republiky vrátil dňa 06.10.2000 a hraničný
priechod Šiatorošská Bukovina prešiel o 19:06 h v sprievode osôb T. A. a J. E. rovnakým motorovým
vozidlom, ako ktorým do Maďarskej republiky vycestoval.
Závery z tohto listinného dôkazu - policajného systému Boris síce potvrdzujú obhajobu obžalovaného Z.
K., avšak naproti tomu mal súd k dispozícií výpoveď svedka Z. V. pred súdom o tom, ako kritického dňa

05.10.2000 previezol z Maďarskej republiky cez zelenú hranicu načierno obžalovaného Z. K. na pokyn
C. B., ktorému ho aj odovzdal. V tejto súvislosti súd udáva, že nie je dôvod neveriť svedectvu Z. V.,
ktorú takúto verziu produkoval tento svedok v prípravnom konaní, pred Okresným súdom Trnava, ako aj
na hlavnom pojednávaní pred Špecializovaným trestným súdom. Vytváranie alibi je zrejmé z niekoľkých
dôkazov v tejto trestnej veci. Bezpochyby to vyplýva z výpovede svedka W. F., keď mu obžalovaný

M. povedal, aby si išiel urobiť „alibi“ po stretnutí so B. na štrkovisku za obcou Okoč. Tiež to vyplýva
z výpovede svedka Z. V., ktorému B. po odovzdaní K. oznámil, aby si išiel urobiť „alibi“. Preto zašiel
do Dunajskej Stredy, odkiaľ vyzdvihol čašníčku z kaviarne Bartók a odviezol ju domov do Topoľníkov.
Potom sa vrátil do Dunajskej Stredy, kde ho zastihol telefonát P. N., ktorý mu povedal o tej vražde. Za
rovnaké „alibi“ považoval súd aj „alibi“ obžalovaného Z. K., že sa v čase činu mal nachádzať v Maďarskej

republike. Navyše, je nelogická aj samotná obhajoba obžalovaného Z. K. v tom, keď ho mal P. T. pozvať
do Budapešti s tým, že dňa 05.10.2000 pôjde obžalovaný s ním ako vodič na sprostredkovanie vozidla
BMW do Dunajskej Stredy a nelogičnosť spočíva v tom, že ho vysadil v Györi, aby ho tam počkal,
pričom práve obžalovaný mal byť druhým vodičom, keďže sa mali z Dunajskej Stredy do Budapešti vrátiť
dvomi vozidlami. Znovu tu súd prízvukuje, že takejto obhajobe z uvedených dôvodov neuveril, naopak

uveril výpovedi svedka Z. V. o prevoze obžalovaného z Maďarskej republiky do Slovenskej republiky
cez zelenú hranicu.
Obžalovaný W. M. sa hájil tým, že sa skutku nedopustil a proti nemu vypovedá jedine svedok W. F.,
ktorý si vymýšľa a ktorý je policajným svedkom, pričom je podľa neho nevierohodný, lebo raz povedal,
že ho odviezol na štrkovisko za Veľkým Mederom, raz na štrkovisko za obcou Okoč. Obžalovaný priznal

členstvo v zločineckej skupine B. a podieľal sa aj na páchaní násilnej, ale najmä ekonomickej trestnej
činnosti touto skupinou. Doznal jedine to, že v tom čase používal vozidlo Fiat Uno bielej farby, ktoré kúpil
on, hoci bolo napísané na jeho svokru.
Súd neuveril ani obhajobe obžalovaného W. M., ktorého výpoveď je relatívne strohá. Nebol dôvod
neveriť svedectvu W. F., ktorý v prípravnom konaní, pred Okresným súdom Trnava a najmä na

hlavnom pojednávaní pred Špecializovaným trestným súdom o podstatných súvislostiach z kritického
dňa 05.10.2000 hovoril stále rovnako. Neobstojí obhajoba obžalovaného M. ani v tom, že svedok sa
mýlil v mieste štrkoviska, lebo vo všetkých troch výpovediach svedok F. konkretizoval miesto stretnutia
obžalovaného M. s C. B. jasne ako štrkovisko za obcou Okoč pri maringotke v ktorej bol včelín.
K obhajobe obidvoch obžalovaných súd udáva, že ani jeden z nich sa k spáchaniu trestnej činnosti

nepriznal a vo všeobecnosti na hlavných pojednávaniach vždy napádali obsah výpovedí tzv. kajúcnikov,
ktoré považujú za nedôveryhodné. Na tomto mieste Špecializovaný trestný súd považuje za vhodné sa
stručne vyjadriť k problematike hodnotenia vierohodnosti tzv. kajúcnikov, teda osôb, ktoré svoju vinu
priznávajú a rozhodli sa svedčiť aj o účasti ďalších osôb na protiprávnej činnosti.
V tomto kontexte prvostupňový súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17.05.2021

sp. zn. 2TdoV/11/2017, v ktorom sa konštatuje, že: „Postup orgánov činných v trestnom konaní
a následne konajúcich súdov, ktoré využijú zákonodarcom ukotvený, a teda úplne legálny inštitút
spolupracujúceho svedka, nemožno považovať a priori za defektný prvok oslabujúci hodnotu dôkaznej
situácie, ku ktorej sa súdy s pomocou týchto výpovedí dopracovali. Relevantné ustanovenia Trestnéhoporiadku - zásada náležitého zistenia skutkového stavu a zásada voľného hodnotenia dôkazov - v
záujme vylúčenia potencionálneho nebezpečenstva účelových, nepravdivých výpovedí ukladajú súdom
povinnosť vykonať dôslednú previerku hodnovernosti, a teda kvality takto podaných svedectiev, ktorej

prípadné zanedbanie by mohlo signalizovať porušenie garancií spravodlivého procesu (rozhodnutie
Ústavného súdu SR z 08.11.2006 sp. zn. III US 758/2006, uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení
Ústavného súdu SR pod č. 53/2006).
Ústavný súd v predmetnom rozhodnutí pripustil použiteľnosť tzv. odklonov ako zákonných inštitútov v
Trestnom konaní, avšak za prísneho posúdenia obsahov výpovede spolupracujúcej osoby. Zo znenia

samotnej zákonnej úpravy vyplýva, že zákonodarca v záujme postihnutia závažných foriem trestnej
činnosti, u ktorej je jej objasňovanie zvonku veľmi sťažené, v niektorých prípadoch nemožné, stanovil
ako legitímny cieľ záujem spoločnosti na vyšetrení takejto trestnej činnosti, pričom tento povýšil nad
záujem potrestať jedného z jej „menej aktívnych“ aktérov, ktorí orgánom činným v trestnom konaní
poskytne pri plnení danej úlohy nezanedbateľnú súčinnosť. Judikatúra ESĽP v otázke tzv. korunných
svedkov poskytujúcich pomoc pri odhaľovaní trestnej činnosti výmenou za beztrestnosť alebo iné

výhody upozornila na potrebu osobitnej obozretnosti pri použití takýchto výpovedí, súčasne však
ESĽP v tomto kontexte konštatoval, že skutočnosť použitia výpovede podozrivého, ktorý bol zbavený
obvinenia, nie je ešte sama osebe dôvodom na vyslovenie porušenia práva na spravodlivé súdne
konanie (pozri rozhodnutie ESĽP vo veci P. proti Bulharsku z 03.03.2009, č. 20309/02), a to dokonca
ani v takých prípadoch, keď je odsúdenie páchateľa založené v určujúcej miere práve na výpovedi

takéhoto svedka (pozri rozhodnutia ESĽP vo veci E. proti Holandsku z 25.05.2004, č. 994/03, R. proti
Holandsku z 27.01.2004, č. 44484/98, M. proti Holandsku z 27.01.2004 č. 54445/00). V záujme zaistenia
spravodlivosti konania je však prirodzenou požiadavkou adresovanou konajúcemu súdu dôkladná
analýza vierohodnosti týchto výpovedí (uznesenie Ústavného súdu SR z 08.11.2006 sp. zn. III US
787/2006).

Použitie výpovedí svedkov výmenou za ich imunitu alebo iné výhody predstavuje dôležitý nástroj
vnútroštátnych orgánov na boj proti závažnej trestnej činnosti, avšak je nutné brať na zreteľ, že
môže spochybniť spravodlivosť konania proti obvinenému, pretože takáto výpoveď je zo svojej povahy
manipulovateľná a môže byť urobená výlučne výmenou za ponúkané výhody, alebo ako akt osobnej
pomsty. Podľa ESĽP preto nemožno podceňovať niekedy nejednoznačnú povahu takejto výpovede a

riziko toho, že obvinený by mohol byť súdený na základe neoverených obvinení, ktoré nie sú nevyhnutne
nezaujaté. ESĽP však doplnil, že použite takejto výpovede samo osebe neznamená, že konanie ako
celok treba považovať za nespravodlivé. Otázku použitia výpovede spolupracujúceho svedka je pri
tom potrebné posúdiť v rámci okolností daného prípadu s dôrazom na to, či konanie ako celok bolo
spravodlivé (nález Ústavného súdu SR z 23.03.2021 sp. zn. I US 292/2020).

Z uvedeného vyplýva, že Trestný poriadok umožňuje spolupracujúcu osobu, ktorá získala legálny benefit
v podobe nepostihnutia, resp. miernejšieho postihnutia za svoju trestnú činnosť, v trestnom konaní
vypočuť a následne jej výpoveď použiť ako zákonný dôkaz, však v zmysle rozhodnutí ESĽP je vždy
potrebné dôsledné posúdenie takejto výpovede“.
Je nespochybniteľné, že hodnoteniu vierohodnosti výpovede tzv. kajúcnikov je s určitosťou potrebné

venovať osobitnú obozretnosť z dôrazom na kritickú previerku, najmä pokiaľ predstavuje jediný alebo
rozhodujúci dôkaz, na ktorom je založené odsúdenie obžalovaných.
V konkrétnej trestnej veci treba prisvedčiť, že rozhodujúce usvedčenie obidvoch obžalovaných je
postavené najmä na výpovediach spolupracujúcich svedkov Z. V., W. F., K. K. a D. N., ale iba svedkom
Z. V. a W. F. bolo uznesením vyšetrovateľa dočasne odložené vznesenie obvinenia podľa § 205 ods.

1 Trestného poriadku. U všetkých svedkov ide o svedkov, ktorí pred súdom vypovedali spontánne a
potom na otázky procesných strán rázne a presvedčivo. Drobné rozpory boli odstránené procesným
spôsobom. V tejto súvislosti treba povedať, že námietky obžalovaných, že svedkovia vypovedajú
rozporne s predchádzajúcimi výpoveďami súd akceptoval iba ako ich vyjadrenia v rámci obhajoby,
pričom práve v prípade úplne presných a totožných svedeckých výpovedí po takej dlhej dobe (23 rokov

od skutku) by boli tieto skôr nepresvedčivé. Výpovede týchto svedkov pred súdom plne korešpondovali
s výpoveďami z prípravného konania a hodnotiac ich priamy a bezprostredný prejav súdu umožnil prijať
záver, že nemal dôvod neveriť týmto svedectvám. V logickej nadväznosti na to obaja obžalovaní tieto
výpovede spochybňovali s tým, že ide „o kajúcnikov“, ktorý vypovedajú iba vo svoj prospech a nemajú
problém ostatných „potopiť“. Pri hodnotení výpovedí menovaných svedkov z hlavného pojednávania aj

z prípravného konania súd samozrejme vzal do úvahy všetky tieto námietky obžalovaných a dôkladne
a s veľkou starostlivosťou sa venoval najmä tomu, že svedkovia Z. V. a W. F. nie sú právoplatne
odsúdenými, hoci aj na nižší trest odňatia slobody na základe prípadne súdom schválenej dohody
o vine a treste, ale že ich obvinenia boli uznesením vyšetrovateľa dočasne odložené podľa § 205ods. 1 Trestného poriadku. V tejto súvislosti súd udáva, že inštitút dočasného odloženia vznesenia
obvinenia podľa § 205 ods. 1 Trestného poriadku je inštitútom iba dočasným, čo znamená, že nie je
trvalý, takže vznesenie obvinenia a trestné konanie u týchto svedkov je veľmi pravdepodobné. Súd teda

túto ich výhodu vyhodnotil iba ako nepatrnú, ktorá nemohla vniesť pochybnosti do výpovedí svedkov
Z. V. a W. F.. Všetkým výpovediam svedkov Z. V. a W. F. preto súd uveril a na iný záver ani nemal
dôvod, lebo podkladom na uverenie výpovedí týchto svedkov nemôže byť len to, že by boli právoplatne
odsúdenými. Rozhodujúce pre súd bolo to, že ich výpovede navzájom na seba nadväzovali, na tieto
výpovede nadväzovali aj výpovede ďalších usvedčujúcich svedkov K. K. a D. N., a korešpondovali aj s

ostatnými dôkazmi zažurnalizovanými v trestnom spise.
V nadväznosti na všetky doposiaľ uvedené skutočnosti treba zopakovať, že nemôže byť náhoda, keď
svedkovia Z. V., K. K. a D. N. uvádzajú, že jedným zo strelcov bol práve obžalovaný Z. K.. Súd nezistil
nič, čo by menovaných svedkov motivovalo obžalovaného udávať nepravdivo, či už z pomsty, alebo z
akýchkoľvek dôvodov. Nič takého a nič konkrétne nenaznačil ani obžalovaný Z. K.. Preto súd nemal
žiaden dôvod neveriť týmto svedectvám. Na druhej strane spolupracujúci svedok W. F. o obžalovanom Z.

K. vo výpovediach nehovoril vôbec nič, hoci podľa verzie obžalovaných, že kajúcnici povedia za odplatu
všetko, čo im nalinkuje polícia, by takto aj mohol, pričom práve pre absenciu obžalovaného K. v jeho
výpovedi je výpoveď svedka W. F. vierohodnejšia a tým uveriteľná.
Za usvedčujúce dôkazy považoval súd aj výpovede spolupracujúcich svedkov K. K. a D. N., pôvodných
vysokopostavených členov zločineckej skupiny B., pričom ide o svedkov bez akýchkoľvek výhod

„kajúcnikov“. Obaja sú totiž právoplatne odsúdení na dlhodobé tresty odňatia slobody za vraždy
vykonané v prospech zločineckej skupiny B.. K. K. na trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov a D.
N. na trest odňatia slobody vo výmere 22 rokov.
Takýmto vyhodnotením všetkých dôkazov došiel súd k záveru, že páchateľmi tohto skutku sú obžalovaní
Z. K. a W. M., každý z nich vyššie uvedenou mierou svojej účasti.

Po takomto vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v súhrne potom vzal súd za dokázané, že obžalovaní Z. K.
a W. M. sa dopustili trestnej činnosti, v konkrétnom rozsahu a takou mierou zavinenia, ako je to podrobne
rozšpecifikované v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku. Ich trestná činnosť im bola jednoznačne
preukázaná výpoveďami svedkov Z. V., W. F., C. Y., K. K., D. N., ale aj výpoveďami svedkov W. E., N.

K., Q. M., Y. X., P. W., V. S., P. H. a tiež vykonanými listinnými dôkazmi, ktorých výpočet a hodnotenie
súd v rozsudku osobitne uviedol.

V nadväznosti na to, že vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že sa skutok stal a že ho spáchali
obžalovaní Z. K. a W. M., bolo namieste zaoberať sa príčetnosťou ich konania v čase spáchania

trestného činu ako jednou zo základných podmienok trestnej zodpovednosti. Nezistilo sa nič, čo by ich
zbavilo trestnej zodpovednosti. Ich trestná činnosť im bola jednoznačne dokázaná, ako to vyplýva z
predchádzajúcich častí odôvodnenia tohto rozsudku.

Nič teda nebránilo uznať obžalovaných Z. K. a W. M. za vinných zo spáchania spolupáchateľstva

trestného činu vraždy podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a), sčasti v štádiu pokusu podľa § 8
ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. účinného do 30.11.2000,
teda tak ako to právne posúdil v obžalobe prokurátor.

Trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení

zákona č. 183/1999 Z.z. účinného do 30.11.2000 spácha ten kto, iného úmyselne usmrtí a uvedený
trestný čin spácha na viacerých osobách. V uvedenom delikte ide o trestný čin, ktorého skutková
podstata je naplnená iba v prípade úmyselného zavinenia páchateľa. Trestný zákon rozoznáva dve
formy úmyselného zavinenia - priamy a nepriamy úmysel (§ 4 písm. a), písm. b) Trestného zákona č.
140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. účinného do 30.11.2000). Páchateľ koná v priamom

úmysle ak chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť chránený záujem. V
prípade nepriameho úmyslu páchateľ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie
spôsobiť, a pre prípad, že sa tak stane, bol s tým uzrozumený. Podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona
č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. účinného do 30.11.2000 ak bol trestný čin spáchaný
spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb zodpovedá každá z nich, ako keby trestný čin spáchala

sama.

V konkrétnej trestnej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v presne nezistenom čase dňa
05.10.2000 za účelom sledovania pohybu poškodeného N. K. vo Veľkom Mederi, W. M. zavolal W. F.pod zámienkou, že potrebuje ísť do mesta a potrebuje šoféra, sa vozili po meste Veľký Meder, kde W.
M. sledoval poškodeného N. K., ktorý sa spolu s viacerými osobami zabával na Námestí B. Bartóka vo
Veľkom Mederi pred kaderníctvom nachádzajúcom sa v budove č. 16. Po tomto zistení W. M. navigoval

W. F. na štrkovisko za obcou Okoč, kde sa W. M. stretol s C. B., ktorému poskytol aktuálne informácie
o mieste, kde sa poškodený N. K. zdržiava. Na to sa C. B. ako vodič osobného motorového vozidla zn.
Škoda Octavia striebornej farby nezisteného výrobného čísla a EČV spolu s určenými strelcami - Z. K.
a P. N., sa v čase približne o 19.25 h presunuli do Veľkého Medera pred kaderníctvo, kde C. B. s kuklou
na hlave vozidlo zastavil, z vozidla vystúpili s kuklami na hlavách Z. K. a P. N., pričom títo spustili streľbu

dávkami z automatických zbraní na skupinu najmenej piatich osôb stojacich pred kaderníctvom a na
osoby sediace v tam zaparkovaných motorových vozidlách a po streľbe z miesta činu ušli uvedeným
osobným motorovým vozidlom do katastra obce Topoľníky. Tam ich čakali P. V. a B. K., ktorí tam vozidlo
podpálili.
V dôsledku streľby došlo k smrti dvoch poškodených, a to D. W., ktorý utrpel strelnú trhlinu srdca a
ďalšie strelné poranenia, ktorým zraneniam na mieste podľahol a T. R., ktorý utrpel strelnú trhlinu pľúc,

pečeneabránicepopriestrelehrudníka,ktorýmzraneniamtiežnamiestepodľahol.Ďalšítrajapoškodení
strelnýútokvýnimočneprežili,asícepoškodenýQ.M.utrpelstrelnéporaneniemozgu,zlomeninuklenby
lebečnej a krvácanie do dutiny lebečnej s trvalými zdravotnými následkami, poškodený P. W. utrpel
priestrel stehna a ľavého predkolenia s dobou liečenia 6 týždňov a poškodený M. W. utrpel priestrel
stehna s dobou liečenia 6 týždňov.

Kvalifikovanú skutkovú podstatu podľa ods. 2 písm. a), § 219 Trestného zákona č. 140/1961
Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. účinného do 30.11.2000 videl súd v usmrtení dvoch osôb
poškodených D. W. a T. R.. Ťažké zranenia poškodených Q. M., P. W. a M. W., ktorí strelný útok
prežili iba preto, že ich strelci presne netrafili, súd u obžalovaných právne posúdil sčasti ako pokus
trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999

Z.z. účinného do 30.11.2000, lebo obžalovaní sa dopustili aj konania nebezpečného pre spoločnosť,
ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu vraždy a ktorého sa dopustili v úmysle
iného úmyselne usmrtiť a uvedený čin spáchať na viacerých osobách, pričom k dokonaniu trestného
činu nedošlo. Spolupáchateľstvo obžalovaných podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v
znení zákona č. 183/1999 Z.z. účinného do 30.11.2000 mal súd za preukázané v jednotlivých úlohách

obžalovaných, ktorých spájal jediný cieľ, a síce usmrtenie poškodeného N. K.. Úlohou obžalovaného W.
M. bolo vysledovať poškodeného N. K. vo Veľkom Mederi, ktorý sa spolu s viacerými osobami zabával
na Námestí B. Bartóka pred kaderníctvom nachádzajúcom sa v budove č. 16 a potom túto skutočnosť
oznámiť C. B. a úlohou obžalovaného Z. K. následne bolo ako jedného zo strelcov priamou streľbou
tohto poškodeného usmrtiť.

V zmysle § 16 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. účinného do
30.11.2000 sa trestnosť činu posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Podľa
neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaní trestný čin spáchali 05.10.2000, teda za účinnosti

predchádzajúceho Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. účinného
do 30.11.2000. Nový Trestný zákon účinný od 01.01.2006 (Trestný zákon č. 300/2005 Z.z.), teda pre
posúdenie času spáchania skutku je to zákon neskorší, pre obžalovaných nie je priaznivejší. Čo je
rozhodujúce, za rovnaké protiprávne konanie ukladá prísnejšiu sankciu, a síce za obzvlášť závažný
zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody na dvadsaťpäť

rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie, oproti Trestnému zákonu účinnému v čase, keď bol čin
spáchaný, teda za trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody od
dvanásť do pätnásť rokov alebo výnimočný trest. Navyše, podľa neskoršieho Trestného zákona osoba
odsúdená za obzvlášť závažný zločin, ktorým úkladná vražda podľa § 144 ods. 2 Trestného zákona
nepochybne je, môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia

slobody (§ 67 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z.), oproti Trestnému zákonu účinnému v čase,
kedy bol čin spáchaný môže byť osoba odsúdená za trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 2 Trestného
zákona podmienečne prepustená už po výkone dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody. To bol
dôvod, pre ktorý súd konanie obžalovaných právne posúdil podľa Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
v znení zákona č. 183/1999 Z.z. účinného do 30.11.2000, teda zákona účinného v čase, keď bol čin

spáchaný, lebo použitie neskoršieho zákona by bolo pre obžalovaných nepriaznivejšie.

Pre úplnosť na tomto mieste súd uvádza dôvody, pre ktoré nemohol konanie obžalovaných právne
kvalifikovať aj ako trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickejskupiny podľa § 185a Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 30.11.2000, resp. zločinu
založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona č. 300/2005
Z.z. V tejto súvislosti vo všeobecnosti, a teda aj v danej konkrétnej veci udáva, že súd môže konať len

o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, hoci nie je viazaný právnou kvalifikáciou prokurátora. V prípade
trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa
§ 185a Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 30.11.2000, resp. zločinu založenia, zosnovania
a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. ide o samostatné
skutkové podstaty, pri ktorých musí byť skutok formulovaný tak, aby obsahoval opis skutku s uvedením

miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k nemu došlo, o aký trestný čin v skutku ide a jeho
zákonné pomenovanie s uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona, aby to bolo v súlade
s ustanovením § 199 ods. 3 Trestného poriadku. V tejto trestnej veci pre takto konkretizovaný skutok
trestné stíhanie začaté nebolo. Ani jednému (pôvodne) z troch obžalovaných pre trestný čin založenia,
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a Trestného zákona
č. 140/1961 Zb. účinného do 30.11.2000 vznesené obvinenie nebolo.

Súd limitovaný obžalovacou zásadou nemohol konať o skutku, pre ktorý nebola podaná obžaloba, ani
vznesené obvinenie a dokonca ani začaté trestné stíhanie. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že ani
návetie skutkovej vety obžaloby prokurátorky Krajskej prokuratúry Trnava jednoznačne nepostačovalo
na vyslovenie záveru o tom, že je vedené trestné konanie aj pre trestný čin založenia, zosnovania a
podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a Trestného zákona č. 140/1961 Zb.

účinného do 30.11.2000. Návetie skutkovej vety obžaloby postráda okrem označenia hlavy zločineckej
skupiny aj všetky ostatné obligatórne požadované kvalifikačné charakteristiky, navyše z nej nie je vôbec
zrejmé zaradenie obžalovaných v rámci hierarchického usporiadania tejto skupiny s uvedením vzťahu
nadriadenosti a podriadenosti, čím sa ich postavenie stalo nedefinovateľným a tým nesubsumovateľným
pod dotknuté ustanovenie Trestného zákona.

V tejto súvislosti je však podstatnou a rozhodujúcou skutočnosť, že obvineným nebolo nikdy vznesené
obvinenie pre skutok, ktorý by bolo možné právne kvalifikovať ako trestný čin založenia, zosnovania a
podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a Trestného zákona č. 140/1961
Zb.účinnéhodo30.11.2000avspisovommateriálisaaninenachádzazmienkaotom,žebyprokurátorka
pred podaním obžaloby podľa § 234 ods. 2 Trestného poriadku upozornila obvinených, obhajcov a

poškodených, že tento skutok mieni posudzovať ako iný trestný čin, než ako ho posudzoval policajt (teda
ako trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa
§ 185a Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 30.11.2000, resp. rovnaký zločin podľa § 296
Trestného zákona č. 300/2005 Z.z.), čo bolo s poukazom na absenciu obligatórnych znakov zločineckej
skupiny v skutkovej vete obžaloby aj pochopiteľné.

Záverom tejto state teda súd opätovne poukazuje na význam obžalovacej zásady v zmysle § 2 ods.
15 Trestného poriadku a na absenciu vznesenia obvinenia podľa § 206 Trestného poriadku pre tento
skutok, čo boli prekážky, pre ktoré nebolo možné právne kvalifikovať konanie obžalovaných ako trestný
čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny.

V rámci úvah o postihu obžalovaných mal súd na zreteli predovšetkým účel trestu v zmysle § 23 ods.
1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. účinného do 30.11.2000, teda
potrebu chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť obžalovaným v páchaní trestnej
činnosti, vychovať ich k tomu, aby viedli riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov
spoločnosti, najmä na ďalších možných páchateľov podobnej trestnej činnosti.

Druh trestu tu bol daný zo zákona, teda odňatie slobody podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona č.
140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. účinného do 30.11.2000. Pri určení výmery trestu súd
na základe § 31 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. účinného
do 30.11.2000 prihliadol na stupeň nebezpečnosti posudzovaného trestného činu pre spoločnosť, na
možnosť nápravy a pomery páchateľa. U spolupáchateľov prihliadol aj na to, akou mierou konanie

každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu.
Stupeň spoločenskej nebezpečnosti činu určil súd najmä na základe hľadísk uvedených v § 3 ods. 4
Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. účinného do 30.11.2000, teda
významom chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsobom vykonania činu, jeho následkom,
okolnosťami jeho spáchania, osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia a pohnútkou.

Obžalovaní útočili na významne chránený záujem, a síce záujem spoločnosti na ochrane ľudského
života, ako jednej z najdôležitejších a všeobecne uznávaných hodnôt. Slovenské Trestné právo
kladie ochranu života na popredné miesto a zabezpečuje toto právo občanom tým, že im poskytuje
primeranú ochranu. Už samotným porušením objektu tohto trestného činu možno konštatovať, že stupeňnebezpečnosti trestného činu vraždy pre spoločnosť je vysoký. Porušenie alebo ohrozenie objektu
trestného činu vraždy vyjadruje Trestný zákon neobvyklou prísnosťou postihu.
Ostatné kritériá určenia stupňa nebezpečnosti zistenej trestnej činnosti pre spoločnosť vyplynuli

konkrétne z vyššie uvedených skutkových zistení. Súd tu vzal do úvahy predovšetkým snahu C. B. za
každú cenu usmrtiť N. K., jediného utajeného svedka v súdnom procese desaťnásobnej vraždy W. v bare
Fontána v Dunajskej Strede, u obžalovaného Z. K. o to viac, že jeho úlohou ako nájomného vraha (bez
poznania osoby poškodeného) bolo poškodeného usmrtiť bezohľadnou streľbou z automatických zbraní
do davu ľudí zabávajúcich sa pred kaderníctvom a u obžalovaného W. M. vediac o tomto motíve bolo

úlohou poškodeného N. K. vystopovať. Tieto pohnútky sú nesporne nízke, lebo sú v príkrom rozpore
so základnými morálnymi princípmi a svedčia o nápadnej narušenosti páchateľov, o ich sebectve,
bezohľadnosti, bezcitnosti a až neúcte k ľudskému životu.
Ďalej tu súd prihliadol na okolnosti týkajúce sa miesta a času spáchania činu, tiež na okolnosti, čo
pôsobili na obžalovaných a na rôzne sprievodné okolnosti. V tejto súvislosti súd zohľadnil aj značný
nárast násilnej kriminality v poslednom období, najmä vrážd spáchaných obdobným spôsobom.

Súd tu vzal do úvahy aj druh a povahu konania obžalovaných, najmä však použité prostriedky -
automatické strelné zbrane, pričom ich existencia jednoznačne vyplynula z vykonaného dokazovania.
Obžalovaní spáchali trestnú činnosť najhrubšou formou zavinenia - v priamom úmysle a vopred pojatom,
ktorý je spoločensky najnebezpečnejší. Len na margo súd udáva, že takéto konanie obžalovaných by
bolo v súčasnosti právne posúdené ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1,

ods. 2 písm. b) Trestného zákona, lebo išlo o úmyselné usmrtenie iného s vopred uváženou pohnútkou.
Dôležitým kritériom stanovenia spoločenskej nebezpečnosti činu je následok trestnej činnosti. Ten v
danom prípade spočíval v zmarení dvoch ľudských životov (D. W. a T. R.) a v ťažkých zraneniach troch
poškodených (Q. M., P. W. a M. W.). Každé úmyselné usmrtenie človeka je svojou podstatou surové a
vo vzťahu k hodnote ľudského života bezohľadné a bezcitné.

K osobám obžalovaných súd zistil nasledovné. Z odpisu z registra trestov obžalovaného Z. K. vyplýva,
že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu
Rimavská Sobota zo dňa 30.04.2010 sp. zn. 3T/83/2010, ktorým mu bol za prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo

výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1,5 roka a dohľadom probačného
a mediačného úradníka.
Hoci obidve odsúdenia obžalovaného Z. K. sú už zahladené osvedčením a súd už potom na ne ako
priťažujúcu okolnosť podľa § 34 písm. j) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č.
183/1999 Z.z. účinného do 30.11.2000 neprihliadol, vo vzťahu k osobe obžalovaného pri ukladaní trestu

toto druhé odsúdenie vyhodnotil v jeho neprospech. Totiž v tomto odsúdení sa vyhrážal smrťou
svojej matke F. K., v podstate na tom skutkovom základe, že dňa 18.02.2010 v Rimavskej Sobote v
byte č. 22, na ulici A. A. 1057/7 najprv ju fyzicky napadol tak, že jej vykrútil ruky so slovami, že mala
zdochnúť, že ju zabije a následne na to chytil do ruky popolník a opäť na ňu kričal, že ju zabije, kde sa
poškodená matka zo strachu že jej ublíži schovala do kúpeľne, kde ju obžalovaný opäť fyzicky napadol

tak, že jej dal facku, potom ju oboma rukami škrtil tým spôsobom, že ju zdvihol nad zem a pustil dole,
potom ju chytil za hlavu a strčil ju tak, že spadla tvárou na otvorené dvierka práčky, pričom obžalovaný
neustále kričal, že ju zabije, kde sa poškodenej matke podarilo z kúpeľne utiecť a zavolať políciu a toto
násilné konanie obžalovaného Z. K. vzbudilo u jeho matky dôvodnú obavu o život a zdravie, že svoje
vyhrážky uskutoční (zv. 5 č.l. 1271-1272). Takéto konanie obžalovaného Z. K. voči vlastnej matke spolu

s konaním teraz súdeného skutku svedčí o osobnostných charakteristikách obžalovaného, ktoré plne
korešpondujú so znaleckým posudkom z odvetvia psychológie, ktorého závery súd uvádza v ďalších
častiach tohto rozsudku.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR zo dňa 31.05.2019 u obžalovaného
Z. K. vyplýva, že za obdobie od 28.04.2015 do 31.05.2019 sa dopustil dvoch priestupkov proti pravidlám

cestnej premávky (zv. 5 č.l. 1267).
Zo správ probačnej a mediačnej úradníčky Okresného súdu Rimavská Sobota je sumárne zrejmé, že v
súčasnosti si obžalovaný Z. K. plní uložené obmedzenia a povinnosti, ktoré mu súd zadal pri prepustení
z väzby a nariadení kontroly technickými prostriedkami. Navyše je zrejmé, že obžalovaný je so súhlasom
súdu zamestnaný ako balič ručný (sezónne baliace práce) v spoločnosti Itres, s.r.o., Rimavská Sobota

(zv. 10 č.l. 2883-2885, 2896-2897, zv. 11 č.l. 2987-2991, 3005-3010).

U obžalovaného W. M. z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne
trestaný, naposledy rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa25.03.2019 č.k. 3T/2/2018-23468, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 08.10.2019 sp.
zn. 4T/5/2019, ktorým mu bol podľa § 219 ods. 2, § 35 ods. 1, s použitím § 29 ods. 2 Trestného zákona
č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. uložený výnimočný trest odňatia slobody vo

výmere 25 rokov so zaradením do tretej nápravnovýchovnej skupiny a trest prepadnutia majetku (zv. 8
č.l. 2370-2455, 2456-2495). Išlo o skutky členstva v zločineckej skupine B. a dvoch vrážd spáchaných
touto zločineckou skupinou na poškodených M.E., A. K. a T. T.. V tejto súvislosti súd vzhľadom na
podobnosť teraz súdenej trestnej činnosti poukazuje na podstatu skutkov zo zmieneného rozsudku
Špecializovaného trestného súdu, ktorých sa obžalovaný W. M. dopustil v podstate na tom skutkovom

základe,žepriusmrteníA.K.boljedenzostrelcovnapoškodeného,ktorýnásledkomstreľbyzomrelavo
vzťahu k poškodenému M.E. sa zúčastnil pri jeho vypočúvaní pri súčasnom kopaní hrobu a následného
uškrtenia poškodeného pomocou lana P. T. s C. B.. Obžalovaný W. M. pri skutku vraždy poškodeného T.
T., ktorý mal byť bielym koňom pri daňovej trestnej činnosti - vratky DPH a ktorý kritického dňa v období
od05.12.2003do21.04.2004vybralzúčtuspoločnostiTaura,s.r.o,.vedenývUniCreditBank,a.s.celkom
v sume 25.025.000 Sk (830.677,82 eur), konal tak, že spoločne s C. B. poškodeného priviezli k vopred

vykopanému hrobu, pri ktorom ho C. B. uškrtil a W. M. spolu s osobou T.O. telo zasypali nezistenou
chemikáliou a zahádzali hlinou na zahladenie stôp.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR zo dňa 31.05.2019 u obžalovaného
W. M. vyplýva, že sa nedopustil žiadneho priestupku (zv. 5 č.l. 1268).

Súd zistil, že obžalovaným Z. K. a W. M. nepoľahčovala žiadna z okolností uvedených v § 33 Trestného
zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. účinného do 30.11.2000.
Na druhej strane obom priťažovalo, že trestný čin spáchali z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky a ako
členovia organizovanej skupiny alebo členovia spolčenia (§ 34 písm. a), písm. g) Trestného zákona
č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. účinného do 30.11.2000).

Za spáchanie trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení
zákona č. 183/1999 Z.z. účinného do 30.11.2000 umožňuje tento zákon uložiť dospelému páchateľovi
trest odňatia slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo výnimočný trest. U obžalovaného Z. K. po
vyhodnotení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj súhrnne pokiaľ mali význam pre výrok o treste a

slúžili v tomto smere na prospech obžalovaným a proti nim, súd dospel k záveru, že aj trest vymeraný
na samej hornej hranici základnej trestnej sadzby (pätnásť rokov), by bol pre páchateľa neprimerane
mierny. Takéto úvahy súdu majú oporu najmä vo veľmi sťažených možnostiach nápravy obžalovaného
Z. K., v nápadnej prevahe priťažujúcich okolností, keď súd zistil len minimum okolností v prospech
obžalovaného, ktoré však nemohli ovplyvniť spravodlivú prísnosť postihu.

Za týchto okolností potom súd skúmal splnenie podmienok výnimočného trestu. Takým je podľa § 29
ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. účinného do 30.11.2000 trest
odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov, alebo trest odňatia slobody na doživotie.
Výnimočný trest sa môže uložiť len za trestný čin, pri ktorom to Trestný zákon č. 140/1961 Zb. v znení
zákona č. 183/1999 Z.z. účinného do 30.11.2000 v osobitnej časti dovoľuje. Takým trestným činom je aj

trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999
Z.z. účinného do 30.11.2000.
Pre úplnosť treba uviesť, že súd s poukazom aj na dobu spáchania skutku a času, ktorý uplynul po
rozhodovanie súdu vo veci samej, neuvažoval o uložení toho najprísnejšieho výnimočného trestu podľa
§ 29 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. účinného

do 30.11.2000, teda trestu odňatia slobody na doživotie. Pri ukladaní výnimočného trestu podľa § 29
ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. účinného do 30.11.2000
súd prihliadol najmä na závery znaleckého posudku z odboru psychológie, ktorého pribratie znalca
z uvedeného odboru navrhol v konečnom štádiu dokazovania prokurátor a aj na výpoveď znalkyne
PhDr. V. A. na hlavnom pojednávaní dňa 26.06.2023 (zv. 11 č.l. 3013-3014). Sumárne z týchto dôkazov

vyplynulo, že pri priaznivej resocializácií obžalovaného Z. K. by sa jeho osobnosť musela zmeniť a na
to aby sa zmenila by musel mať motív, ktorým by bolo to, že by sa priznal, čo je základná podmienka
resocializácie. Aby však došlo k zmene osobnosti, tento proces by musel byť dlhodobý, avšak bez
akéhosi vnútorného priznania, čo prípadne urobil zle, sa k náprave dospieť nedá. Pokiaľ z dokazovania
vyplynul záver, že obžalovaný sa k činu nepriznal, súd sa nemá odkiaľ dozvedieť, že obžalovaný si

vnútorne uznal chybu, čím by sa začal proces priaznivej resocializácie. Vtedy treba brať do úvahy jeho
osobnosť, či vôbec má potenciál sa nejakým spôsobom resocializovať. U obžalovaného Z. K. znalkyňa
ale zvýraznila, že jeho osobnosť je narcistická, čo je zranenie hlboké, čo potom ďalej znamená, že ak byobžalovaný aj chcel naštartovať proces priaznivej resocializácie, bol by to veľmi dlhodobý proces, pre
neho bolestivý a navyše s neistým koncom.
Keďže súd záverom znaleckého posudku z odboru psychológie ako aj výpovedi znalkyne Mgr. V.

A. uveril, pretože na akékoľvek spochybnenie nebol žiaden dôvod, potom po vyhodnotení všetkých
okolností o osobe obžalovaného Z. K. súd ustálil, že možnosť jeho nápravy je obzvlášť sťažená.
V nadväznosti na to, keď súd zistil splnenie podmienok na uloženie výnimočného trestu podľa § 29 ods.
2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. účinného do 30.11.2000 nad
pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov, vymeral obžalovanému Z. K. postih v hornej polovici príslušnej

trestnej sadzby, teda dvadsaťjeden rokov odňatia slobody. Až takýto trest je objektívnym vyjadrením
zistenej trestnej činnosti i príslušných zákonných hľadísk, ktoré sa vzťahujú na obžalovaného Z. K..

Obžalovaný Z. K. bol uznaný za vinného za trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona
č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. účinného do 30.11.2000, ktorý je uvedený v § 62
Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. účinného do 30.11.2000, a

preto ho súd zaradil do tretej nápravnovýchovnej skupiny. Pre úplnosť súd udáva, že podľa § 438 ods.
1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. účinného od 01.01.2006 sa treťou nápravnovýchovnou skupinou
v súčasnosti rozumie ústav na výkon trestu maximálneho stupňa stráženia.

Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. účinný od 01.01.2006 v § 76 ods. 1 ustanovuje obligatórne podmienky

uloženia ochranného dohľadu a síce, že ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za
obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody. Ochranný dohľad sa ukladá na jeden
rok až tri roky (§ 78 ods. 1 Trestného zákona).
Po vyhodnotení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v súhrne, pokiaľ mali význam pre výrok o uložení
ochranného dohľadu obžalovanému Z. K. a slúžili mu v tomto smere na prospech i proti nemu, došiel

súd k záveru, že tomuto obžalovanému bolo potrebné obligatórne podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona
uložiť ochranný dohľad, lebo ho odsúdil za obzvlášť závažný zločin, ktorým trestný čin vraždy podľa §
219 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. účinného do 30.11.2000
nepochybne je (§ 437 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. účinného od 01.01.2006).
Podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona uložil súd ochranný dohľad obžalovanému Z. K. na samej hornej

hranici zákonnej sadzby, teda na tri roky, keď vzal do úvahy mieru jeho zavinenia. Naostatok tejto časti
treba uviesť, že podľa § 79 Trestného zákona ochranný dohľad zaniká uplynutím času, na ktorý bol
uložený, alebo dňom, ktorým nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, že sa podmienečne prepustený
osvedčil. A napokon, podľa § 80 Trestného zákona môže súd od výkonu zvyšku ochranného dohľadu
upustiť, ak nepovažuje jeho ďalší výkon za potrebný.

Obžalovanému W. M. by mal súd ukladať súhrnný trest podľa § 35 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961
Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. účinného do 30.11.2000, lebo obžalovaný W. M. tento skutok,
právne kvalifikovaný ako spolupáchateľstvo trestného činu vraždy podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods.
2 písm. a), sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona

č. 183/1999 Z.z. účinného do 30.11.2000, spáchal skôr (05.10.2000), ako bol odsúdený právoplatným
skorším rozsudkom Špecializovaného trestného súdu zo dňa 25.03.2019 č.k. BB-3T/2/2018-23468, v
spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 08.10.2019 sp. zn. 4To 5/2019, ktorým mu bol uložený
výnimočnýtrestodňatiaslobodyvovýmeredvadsaťpäťrokovsozaradenímdotretejnápravnovýchovnej
skupiny, v spojení s trestom prepadnutia majetku. Vzhľadom na vyššie uvedené odsúdenie mal súd

za to, že tento výnimočný trest uložený skorším rozsudkom je s poukazom na mieru jeho zavinenia v
súčasnom konaní dostatočný. Preto potom súd podľa § 37 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení
zákona č. 183/1999 Z.z. účinného do 30.11.2000 u obžalovaného W. M. upustil od uloženia súhrnného
trestu podľa § 35 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. účinného
do 30.11.2000. Podstatné časti trestného spisu Špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-3T/2/2018

boli prečítané na hlavnom pojednávaní dňa 16.02.2023 (zv. 10 č.l. 2910).

Pre úplnosť treba uviesť, že obžalovaný W. M. bol pred vyhlásením tohto rozsudku odsúdený aj ďalším
rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, a síce zo dňa 02.12.2022 sp. zn. 4T/1/2021, ktorým
bol uznaný za vinného pre spolupáchateľstvo trestného činu vraždy podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1,

ods. 2 písm. h) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona účinného v čase spáchania činu
a súd podľa § 37 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002
Z.z. účinného do 31.08.2003 upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 35 ods. 2, pretože mal za
to, že výnimočný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťpäť rokov so zaradením do tretejnápravnovýchovnej skupiny, v spojení s trestom prepadnutia majetku, uložený mu skorším rozsudkom
Špecializovaného trestného súdu zo dňa 25.03.2019 č.k. BB-3T/2/2018-23468, v spojení s rozsudkom
Najvyššieho súdu SR zo dňa 08.10.2019 sp. zn. 4To 5/2019, je dostatočný (zv. 10 č.l. 2845-2850).

Podstatné časti trestného spisu Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 4T/1/2021 boli prečítané na
hlavnom pojednávaní dňa 16.02.2023 (zv. 10 č.l. 2911). Tento rozsudok však v čase vyhlasovania
terajšieho rozsudku (dňa 26.06.2023) ešte nebol právoplatný. Preto naň v tomto konaní súd nemohol
prihliadať pri ukladaní prípadného súhrnného trestu podľa § 35 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961
Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. účinného do 30.11.2000. Na právoplatnosť uvedeného rozsudku zo

dňa 02.12.2022 sp. zn. 4T/1/2021 súd v tomto konaní nečakal z dôvodu, že tento následný nedostatok je
možnévprospechobžalovanéhoPavlaVlčkanapraviťNajvyššímsúdomSRvodvolacomkonaní,keďže
obaja obžalovaní Z. K. aj W. M. odvolania podali (prokurátor sa podania odvolania výslovne vzdal).

Poškodení včas a zákonom predpísaným spôsobom uplatnili voči obžalovaným Z. K. a W. M. svoje
nároky na náhradu škody nasledovne: X. B., nar. 0X.XX.XXXX v Dunajskej Strede, trvale bytom F., vo

výške 7.302,50 eur, Q. M., nar. XX.XX.XXXX. v Nových Zámkoch, trvale bytom N. XXXX/X, XXX XX N.
vo výške 59.159,20 eur a Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky, Námestie Gy. Széchényiho 10,
940 58 Nové Zámky, IČO: 30807484, vo výške 3.437,31 eur. V tejto súvislosti súd zistil, že dôvod a výška
týchto nárokov zodpovedá zistenému skutkovému stavu a vykonanému dokazovaniu a súvisí s trestnou
činnosťou obžalovaných Z. K. a W. M.. Oni sú priamymi páchateľmi, zodpovednými za spôsobenie

jednotlivýchškôd.Nazákladetohopotomsúdvzmysle§287ods.1TrestnéhoporiadkuobžalovanýchZ.
K. a W. M. zaviazal, aby vzniknuté vyššie uvedené škody poškodeným stranám spoločne a nerozdielne
zaplatili. Súd pritom nezistil žiadne dôvody na zníženie alebo dokonca na odpustenie náhrady škody.

V súlade so zákonom je aj výrok rozsudku, ktorým súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku

poškodených právnych nástupcov poškodeného M. W., nar. XX.XX.XXXX v Novom Živote, posledne
bytom S. 11XX/X, XXX XX M., zomrelého dňa XX.XX.XXXX. v C., s ich nárokmi na náhradu škody
odkázal na civilný proces. Je to tak preto, lebo súd z úmrtného listu Matričného úradu obce Trstice zo
dňa 31.05.2023 zistil, že poškodený M. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol otcom poškodeného D. W., nar.
XX.XX.XXXX, ktorý bol zastrelený v priebehu súdeného skutku, zomrel v C. dňa XX.XX.XXXX (zv. 11

č.l. 2986). Poškodený M. W. včas a zákonom predpísaným spôsobom prostredníctvom splnomocnenca
JUDr. W. M. uplatnil voči obžalovaným Z. K. a W. M. svoj nárok na náhradu škody vo výške 663,88 eur
ako náklady spojené s pohrebom poškodeného D. W. a 100.000 eur ako vzniknutú nemajetkovú ujmu.
Keďže však úmrtím zaniklo aj zastupovanie splnomocnencom a pohľadávky z náhrady škôd sú súčasťou
dedičského konania súd potom právnych nástupcov poškodeného M. W. odkázal na civilný proces. Pre

úplnosť treba dodať, že z dôvodu úmrtia poškodeného M. W. takmer na konci dokazovania súd
už v adhéznom konaní nemal možnosť zistiť konkrétnych právnych nástupcov M. W..
spoločným konaním viacerých osôb iného úmyselne usmrtili a uvedený čin spáchali na viacerých
osobách a dopustili sa aj konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k
dokonaniu trestného činu vraždy a ktorého sa dopustili v úmysle iného úmyselne usmrtiť a uvedený čin

spáchať na viacerých osobách, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do pätnástich dní odo dňa oznámenia rozsudku, pokiaľ sa
ho oprávnená osoba výslovne nevzdala. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okremvýrokuovinevrozsahu,vktoromsúdprijaljehovyhlásenie,žejevinný,

alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. V prospech obžalovaného
môžu podať odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, manželka a družka, pokiaľ to
nie je proti jeho vôli. Poškodený môže rozsudok odvolaním napadnúť len pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody. Odvolanie proti rozsudku sa podáva prostredníctvom Špecializovaného trestného súdu
na Najvyšší súd Slovenskej republiky.