Rozsudok – Zmluvy ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. október 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15Csp/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123205653
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3123205653.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

15Csp/35/2023

- 14 -
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu: A. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXXX/XX, D. E. F., právne zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ
& PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Kpt. Jaroša 29, Trenčín, IČO: 47 256 907, proti žalovanému: JUBRIG,
s.r.o., s sídlom Mlýnská 326/13, Brno, Česká republika, IČO: 066 49 050, právne zastúpený: Advokátska

kancelária JUDr. Jozef Plačko, s.r.o., so sídlom Centrum 27/32, Považská Bystrica, IČO: 47 241 411,
o zaplatenie 33.981,16 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

15Csp/35/2023

- 2 -
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 54,37€ s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne z tejto sumy

od 15.02.2023 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi sumu 33.926,79€ s úrokom z omeškania vo výške 8%
ročne z tejto sumy od 30.04.2023 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

15Csp/35/2023

- 4 -
1.Žalobou doručenou súdu dňa 18.07.2023 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
33.981,16 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne z tejto sumy od 15.02.2023 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 21.

12. 2021 zmluvu o dielo, v zmysle ktorej sa žalovaný ako zhotoviteľ zaviazal vykonať dielo – RD
G. o rozlohe 116 m2 pre žalobcu ako objednávateľa v zmysle podmienok dojednaných v zmluve.
Žalobca po uzatvorení zmluvy uhradil žalovanému cenu za dielo, stanovenú v bode 4.1. zmluvy, v
časti vo výške 60 000,- eur. V zmysle bodu 6.1. zmluvy bol termín začatia prác stanovený do 30.3. 2022, avšak tento žalovaný nedodržal a so začatím vykonávania prác sa omeškal o viac ako tri
mesiace. Žalovaný vykonal práce súvisiace so zhotovením základovej dosky rodinného domu v období
mesiaca júl 2022, avšak od tejto realizácie v zhotovovaní diela nepokračoval, základy rodinného domu

nezaizoloval a neodvodnil, v nadväznosti na čo nedošlo zo strany žalobcu k prevzatiu diela ani z časti.
Žalobca žalovaného opakovane vyzýval na zabezpečenie realizácie diela v zmysle zmluvy a taktiež
ho upozornil na potrebu zhotovenia základov oporného múru. Žalovaný však zostal pasívny, realizáciu
diela nezabezpečil a na výzvy žalobcu žiadnym spôsobom nereagoval. Na mieste zhotovenia diela
došlo v dôsledku chýbajúceho oporného múru k zosunu pôdy, pričom po jej odstránení bol žalobca

nútený časť zhotoveného diela nechať opraviť, nakoľko v dôsledku chýbajúcej izolácie a odvodnenia
došlokpoškodeniuzákladovejdoskyavybudovanýchzákladovrodinnéhodomu.Vdôsledkuuvedených
skutočností vznikla žalobcovi škoda, pričom uvedené konanie, resp. nekonanie žalovaného žalobca
považuje za závažné porušenie zmluvy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca od zmluvy odstúpil
listom zo dňa 25. 1. 2023 a zároveň vyzval žalovaného na vydanie plnení, poskytnutých v zmysle zmluvy.
Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie poskytnutého plnenia vo výške 33 981,16 eur, s prihliadnutím

na žalovaným vynaložené náklady, a to predžalobnou výzvou zo dňa 14. 4. 2023. Výšku bezdôvodného
obohatenia žalobca vyčíslil na základe objednávky žalovaného od dodávateľa STAVMAT STAVEBNINY,
s. r. o. č. H./XXXX zo dňa 5. 12. 2022, ktorú mu dodal žalovaný a na základe rozpočtu iného
zhotoviteľa,nakoľkožalovanýnapriekopakovanýmvýzvamnedodalžalobcovidokumenty,preukazujúce
cenu doposiaľ vykonaných prác na predmetnom diele. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úroku

z omeškania odo dňa 15. 2. 2023 v zmysle zaslaného odstúpenia od zmluvy, ktorým žalobca vyzval
žalovaného na vydanie poskytnutého plnenia v lehote 14 dní odo dňa doručenia odstúpenia od zmluvy
a žalovaný odstúpenie od zmluvy prevzal z poštovej prepravy dňa 31. 1. 2023.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, tvrdil, že zmluva o dielo uzatvorená so žalobcom je platná

a žalovaný neporušil žiadne zmluvné ustanovenie a nezaložil žiadny právny dôvod na odstúpenie
od zmluvy o dielo. Popieral dôvody na odstúpenie uvedené v listine označenej ako „Odstúpenie
od zmluvy o dielo a výzva na vrátenie plnenia“ zo dňa 25. 01. 2023, ktorú žalobca doručoval
žalovanému. Tvrdil, že žalovaný nemôže pokračovať v zhotovení diela pre prekážku na strane žalobcu
a tvrdil, že mu ešte neuplynula dohodnutá doba na zhotovenie diela. Začatie zhotovovania diela

bolo podmienené existenciou stavebného povolenia, ktoré zabezpečoval žalobca a osemnásťmesačná
lehota na zhotovenia diela začala plynúť po tom, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť.
Stavebné povolenie zabezpečoval žalobca a nie žalovaný a bez existencie stavebného povolenia nie je
možné stavbu začať. Nekonanie žalobcu pri zabezpečovaní stavebného povolenia po uplynutí termínu
na začatie zhotovenia diela (30. 03. 2022) preto nemožno považovať za nekonanie žalovaného a takéto

meškanie zároveň považovať za prekážku na strane žalovaného, nakoľko žalovaný nemohol žiadnym
spôsobom ovplyvniť ne/konanie žalobcu vo vzťahu ku príslušnému stavebnému orgánu. Tvrdil preto,
že on nie je v omeškaní so zhotovovaním diela. Je tiež len na žalobcovi, aby odstránil prekážku ku
pokračovaniu zhotovenia diela vo forme vytvorenia oporného múru, ktorého existencia je podmienená
konaním žalobcu, nakoľko oporný múr nie je dohodnutý v zmluve o dielo. Existencia oporného múru

je potrebná ku pokračovaniu v stavbe. Žalobca pred nástupom žalovaného na miesto zhotovenia
diela svojvoľne, prostredníctvom tretej osoby, iného zhotoviteľa, priamo v teréne v časti projektovanej
kaskádovej roviny základov vykonal pozmenenie šikmého terénu na jednoúrovňovú rovinu základov.
V projektovej dokumentácii boli základy v niekoľkých výškových rovinách, oproti tomu žalobca pred
nástupom žalovaného na miesto zhotovenia diela vytvoril jednoúrovňovú výškovú rovinu základov a

prvého podzemného podlažia. Potreba zhotovenia oporného múru mimo zmluvy o dielo teda nie je
následkom, ale príčinou prerušenia prác žalovaným. Ku vytvoreniu oporného múru v čase uzatvorenia
zmluvy o dielo dňa 21. 12. 2021 nie len že nebol dohodnutý zhotoviteľ, ale žalovanému nebola
poskytnutá ani len projektová dokumentácia. Stavebnú realizáciu oporného múru žalobca mal dohodnúť
s ktorýmkoľvek zhotoviteľom stavebného diela a v súčasnosti o jeho vytvorenie žalovaný nemá záujem.

Preto žalovaný vyzval žalobcu na súčinnosť pri umožnení ďalšieho postupu v tej časti stavebnej časti,
ktorá predpokladá existenciu oporného múru a žalobca v tejto oblasti nekonal. Preto žalovaný tvrdil,
že okolnosti na strane žalobcu sú prekážkami k riadnemu dokončeniu diela. Odstúpenie od zmluvy
považoval žalovaný za neplatné a nárok uplatnený žalobou za nedôvodný. Odstúpenie od zmluvy
zo strany žalobcom bolo založené na predpoklade, že dielo nebude vykonané včas a riadne. Pokiaľ

neuplynula lehota na jeho zhotovenie, nie je dôvodné tvrdenie žalobcu, že dielo nebude vykonané včas.
Okremtohotvrdil,žemužalobcanedalžiadnudodatočnúlehotunazjednanienápravy,žalobupovažoval
za predčasnú. Žalovaný popieral žalobcom predložený rozpočet, ktorý podľa neho nezohľadňoval stav
na mieste samom, pretože nezohľadnil to, že pri realizácii diela muselo dôjsť k odchýlke vyvolanejzmenami, ku ktorým žalobca pristúpil už pri výkopových prácach – nemôžu sedieť zadané rozmery
ani ostatné parametre, ktoré do výpočtu predloženého žalobcom vstupovali, keďže tieto nereflektujú
veľkosť obstavaného priestoru. Okrem toho tvrdil, že odstúpiť od zmluvy možno len zo zákonných alebo

dohodnutých dôvodov. Odstupujúci subjekt nemusí prezentovať dôvod odstúpenia od zmluvy, alebo
môže prezentovať aj iný dôvod odstúpenia, ale tento vždy musí existovať. Nemusí ho teda uviesť, ale
dôvod pre odstúpenie vždy musí mať.

3. V ďalšom konaní žalobca poukazoval na to, že jeho právo na odstúpenie od zmluvy nie je podmienené

len omeškaním zhotoviteľa. Žalobca nemá záujem na pokračovaní zhotovovania diela žalovaným, a to
práve v dôsledku konania, resp. nekonania žalovaného, ktorý nezabezpečil realizáciu diela v zmysle
zmluvy a projektovej dokumentácie a nezabezpečil rozostavané dielo pred zničením. Žalovaný pri začatí
zhotovovania diela nepostupoval v súlade s projektovou dokumentáciou, a taktiež nedodal žalobcovi
stavebný denník a ostatné dokumenty, súvisiace s realizáciou diela, o ktoré žalobca žiadal za účelom
ich predloženia hypotekárnej banke. Mal za to, že aj v prípade včasného začatia diela je zachované

jeho právo na odstúpenie od zmluvy a nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného o podmienenosti začatia
zhotovovania diela konaním žalobcu. Poukazoval na to, že potreba zhotovenia oporného múru vznikla
právevdôsledkukonaniažalovaného,ktorýprizačatírealizáciedielapostupovalvrozporesprojektovou
dokumentáciou. V zmysle projektovej dokumentácie mal byť zhotovený oporný múr, ktorý mal byť
zalievaný postupne s časťou základovej dosky. Uvedený postup žalovaný nedodržal, v dôsledku čoho

žalobcovi vznikla škoda a došlo k poškodeniu zhotovenej časti diela. Tvrdenia žalovaného o tom, že v
realizácii diela nemohol pokračovať práve z dôvodu nevyhotovenia oporného múru tak žalobca považuje
za účelové, nakoľko v prípade, ak by žalovaný postupoval podľa projektovej dokumentácie, vyhotovenie
oporného múru by nebolo potrebné.

4. Podaním doručeným súdu dňa 14.05.2024 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 54,37
eur s úrokom z omeškania a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. So späťvzatím žaloby žalovaný súhlasil.

5. Podľa ustanovenia § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), Žalobca môže vziať žalobu
späť.

6. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 CSP, Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7.Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP, Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z

vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. S poukazom na dispozitívny úkon žalobcu spočívajúci v čiastočnom späťvzatí žaloby a vzhľadom
na súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby súd prvým výrokom tohto rozsudku konanie

v dotknutej časti zastavil.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a tiež
znaleckým dokazovaním a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Medzi stranami nebolo sporné a bolo tiež listinami preukázané, že žalobca ako objednávateľ
a žalovaný ako zhotoviteľ uzatvorili dňa 21.12.2021 zmluvu o dielo, na základe ktorej sa žalovaný
zaviazalprežalobcuzrealizovaťvýstavburodinnéhodomuIliavkaorozlohe116m2vzmyslešpecifikácie
diela podľa projektovej dokumentácie. Strany zhodne uvádzali, že žalovaný nerealizoval na diele zemné
práce, ale zvyšok doposiaľ vykonaných prác na diele- rodinnom dome realizoval on. Rovnako nebolo

sporné, že aj materiál potrebný pre výstavbu diela a zabudovaný žalovaným do diela bol zabezpečovaný
žalovanýmaanito,ženastavbesadoposiaľnachádzalajstavebnýmateriálzabezpečovanýžalovaným,
ktorý nebol ešte zabudovaný do stavby. Podľa bodu 8 zmluvy totiž žalovaný ako zhotoviteľ obstarával
veci k vykonaniu diela a kúpna cena vecí bola zahrnutá v dohodnutej cene diela. Tomu, že materiál
k zhotoveniu diela zabezpečoval žalovaný, svedčí aj žalobcom predložená faktúra na stavebný materiál

vystavená spol. Stavmat stavebniny, s.r.o. na meno žalovaného dňa 05.12.2022 na sumu 12.018,84
eur. Podľa zmluvy o dielo žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému za zhotovenia diela celkovú cenu
150.000,- eur. Medzi stranami nebolo sporné a bolo tiež preukázané potvrdeniami o zrealizovaníbankových prevodov, že žalobca zaplatil žalovanému na cene za dielo celkom 60.000,- eur. Nebolo
sporné ani to, že dielo doposiaľ nie je zhotovené (rodinný dom nie je postavený).

11. V bode 12.2 zmluvy strany deklarovali právo ktorejkoľvek zmluvnej strany odstúpiť od zmluvy o dielo
z ktoréhokoľvek zákonného dôvodu s tým, že odstúpenie od zmluvy je účinné doručením písomného
oznámenia o odstúpení od zmluvy druhej zmluvnej strane. Žalobca písomným odstúpením od zmluvy
o dielo datovaným dňa 25.01.2023 odstúpil od zmluvy o dielo uzatvorenej so žalovaným dňa 21.12.2021
a ako dôvod uviedol, že so začatím prác na diele sa žalovaný omeškal o viac ako 3 mesiace a od

zhotovenia základovej dosky dňa 24.07.2022 v diele nepokračoval, napriek opakovaným výzvam na
zabezpečenierealizáciedielaa upozorneniamnapotrebuzhotoveniazákladovopornéhomúružalovaný
v zhotovovaní diela nepokračuje. Navyše na mieste zhotovenia diela došlo k zosuvu pôdy a vzniku
škody, čo považuje za závažné porušenie zmluvy. Žalobca odkazoval na § 642 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a vyzval žalovaného na vydanie plnení poskytnutých v zmluve zmluvy (bez ich vyčíslenia).
Nebolo sporné, že odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené dňa 31.01.2023 tak, ako to vyplýva

z lustrácie sledovania poštovej zásielky. Písomne naň žalovaný reagoval listom zo dňa 20.02.2023 tak,
že odstúpenie od zmluvy považoval za neplatné a uvádzal dôvody, prečo ho za nedôvodné považuje.
Výzvou zo dňa 14.04.2023 žalobca vyzval žalovaného na vydanie plnení poskytnutých mu podľa
uvedenej zmluvy o dielo, v sume 33.981,16 eur do 5 dní od doručenia výzvy. Na túto výzvu žalovaný
reagoval písomnosťou datovanou dňa 24.04.2023.

12. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 52 ods.1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka (v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy o dielo), (1)
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, Zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo
zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa § 48 Občianskeho zákonníka, (1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v
inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. (2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku

zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 642 Občianskeho zákonníka, (1 ) Až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy
odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ
zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. (2) Objednávateľ

je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude
vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.
Novelizácie

15Csp/35/2023

- 4 -
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,

plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať oddlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa§3 nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.vzneníúčinnomod01.02.2013,výškaúrokovzomeškania

je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

13. V prvom rade súd uvádza, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako vzťah medzi
dodávateľom (žalovaným) a spotrebiteľom (žalobcom) zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko žalovaný

vystupoval pri jej uzatváraní ako dodávateľ konajúci vrámci svojej podnikateľskej činnosti vrámci
zapísaných predmetov podnikania v obchodnom registri a žalobca naopak ako fyzická osoba mimo
rámca svojej obchodnej či podnikateľskej činnosti, keď prijímal službu žalovaného na vlastnú osobnú
potrebu (výstavbu rodinného domu). Ide teda o vzťah spotrebiteľský zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda
súd okrem všeobecnej úpravy zmluvy o dielo musel aplikovať aj ustanovenia § 52 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka zameraných na ochranu spotrebiteľa.

14. Okrem toho, vzhľadom na fakt, že ide o spor s cudzím prvkom (žalovaný je obchodnou spoločnosťou
s registrovaným sídlom v Českej republike), súd sa musel vysporiadať s právomocou súdu a rozhodným
právom. Právomoc tunajšieho súdu je daná podľa čl. 18 ods. 1 NARIADENIA EURÓPSKEHO
PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone

rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého „Spotrebiteľ môže žalovať druhého
účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo – bez
ohľadu na bydlisko druhého účastníka – na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa.“ V danom
prípade žalobca ako spotrebiteľ podal žalobu na žalovaného – dodávateľa podľa miesta svojho bydliska,
a súd podľa miesta bydliska spotrebiteľa má v zmysle citovaného zákonného ustanovenia v sporoch

vyvolaných spotrebiteľom právomoc. Okrem toho podľa článku 26 ods. 1 Nariadenia platí, že, „Okrem
právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy,
ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby
namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.“ Žalovaný sa
zúčastnil tohto konania, právomoc nenamietal, proti žalobe sa riadne bránil, iný súd nemá v tejto veci

výlučnú právomoc. Svojím konaním a účasťou v tomto spore žalovaný právomoc slovenského súdu
prijal, a teda právomoc tunajšieho súdu je daná v každom prípade.

15. Čo sa týka rozhodného práva, v bode 15.7 zmluvy o dielo sa strany dohodli, že otázky tohto zmluvou
neupravené sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami právnych predpisov platných v Slovenskej

republike. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvoreného na podpis
v Ríme 19. júna 1980 (Rím I) „Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy.
Voľba musí byť dostatočne spoľahlivo vyjadrená alebo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností
prípadu. Účastníci si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len
jej časť.“ Podľa čl. 5 bod 2 vzťahujúceho sa na spotrebiteľské zmluvy, „bez ohľadu na ustanovenia

článku 3 nemôžu účastníci zmluvy svojou voľbou práva zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú
imperatívne normy štátu jeho obvyklého pobytu
—
ak uzavretiu zmluvy predchádzala osobitná ponuka alebo reklama v tomto štáte a spotrebiteľ podnikol
v tomto štáte všetky kroky potrebné z jeho strany na uzavretie zmluvy, alebo

—
ak druhý účastník zmluvy alebo jeho zástupca prevzal v tomto štáte objednávku spotrebiteľa, alebo

—

ak ide o kúpnu zmluvu a spotrebiteľ cestoval z tohto štátu do iného štátu a tam zadal objednávku, za
predpokladu, že cestu spotrebiteľovi zabezpečil predávajúci s cieľom podnietiť spotrebiteľa, aby si tovar
kúpil.“

16. Voľba práva urobená účastníkmi v zmluve bola urobená dostatočne určito a jednoznačne a súčasne,

keďže bol zvolený právny poriadok štátu obvyklého pobytu spotrebiteľa (slovenský), takto učinená voľba
ani nezbavuje žalobcu ochrany, ktorú mu ako spotrebiteľovi poskytuje tunajší právny poriadok. Podľa
tohto nariadenia Rím I sa tak slovenské právo použije nielen na otázky vzniku, či plnenia zmluvných
záväzkov ale o.i. aj na posúdenie otázky spôsobu zániku záväzkov (tu odstúpenie od zmluvy). Napokonaj v zmysle NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o
rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) by bolo dané rozhodné právo slovenské. Tu platí,
že na účely tohto nariadenia pojem škoda označuje každý následok civilného deliktu z bezdôvodného

obohatenia, z konania bez príkazu (negotiorum gestio) alebo z predzmluvnej zodpovednosti (culpa
in contrahendo). Podľa čl. 10 ods. 1 nariadenia Rím II, „Ak sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci
z bezdôvodného obohatenia, vrátane vrátenia neoprávnene prijatej platby, týka existujúceho vzťahu
medzistranami,akýmjenapríkladzmluvaalebocivilnýdelikt,ktorýmáúzkuväzbustýmtobezdôvodným
obohatením, spravuje sa tým istým právnym poriadkom ako uvedený vzťah.“ Rozhodné právo je teda

v každom prípade slovenské.

17. V prejednávanej veci nebolo medzi sporovými stranami spor o to, že zmluva o dielo zo dňa
21.12.2021 bola medi nimi uzatvorená, nebolo spor o to, čo bolo predmetom zmluvy, nebola sporná ani
dohodnutá výška ceny diela. Strany sporu netvrdili ani žiaden dôvod, pre ktorý by zmluva o dielo mala
byť neplatná (absolútne, relatívne), neplatnosti zmluvy sa nedovolávali a ani z vykonaného dokazovania

nevyplynul žiaden dôvod, pre ktorý by sa súdu zmluva javila byť absolútne neplatná, na čo by musel
prihliadnuť aj z úradnej povinnosti. Nebolo sporné ani to, že žalobca od tejto zmluvy listom zo dňa
25.01.2023 odstúpil a ani to, že odstúpenie od zmluvy bolo doručené žalovanému dňa 30.01.2023,
a teda dostaním sa do dispozičnej sféry žalovaného (vzhľadom na to, že ide o jednostranný adresovaný
právny úkon) je spôsobilé aj vyvolať právne účinky. Otázne bolo posúdenie platnosti tohto odstúpenia

od zmluvy, ktorú súd vyhodnotil nasledovne:

18. Žalobca v odstúpení od zmluvy poukazoval ako na dôvod odstúpenia od zmluvy na omeškanie
žalovaného so zhotovovaním diela a na ust. § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
Objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo

nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote. Žalovaný
namietal v súvislosti s omeškaním so zhotovovaním diela okrem iného aj to, že mu žalobca žiadnu lehotu
na nápravu neposkytol (podanie na č.l. 53), teda inými slovami tvrdil, že táto podmienka pre odstúpenie
od zmluvy o dielo podľa tohto zákonného ustanovenia splnená nebola. Žalobca netvrdil ani nepreukázal,
že by žalovanému pred tým, než sa rozhodol od zmluvy odstúpiť, poskytol dodatočnú lehotu na nápravu,

kedy, akým úkonom tak žalobca učinil, v akom trvaní lehotu žalovanému poskytol. Napokon na
pojednávaní dňa 21.11.2023 právny zástupca žalobcu súdu uviedol, že si je vedomý nedostatku určenia
dodatočnej lehoty na plnenie poskytnutej žalovanému, čím teda aj sám potvrdil, že pred odstúpením od
zmluvy z jeho strany žalovanému žiadna primeraná lehota na zjednanie nápravy vytýkaného nekonania
(na odstránenie vytýkaného časového sklzu) nebola poskytnutá. Poskytnutím lehoty v zmysle § 642

ods. 2 Občianskeho zákonníka je pritom potrebné rozumieť jednostranný právny úkon objednávateľa,
ktorým výslovne vymedzí jasne definovaný časový priestor, v ktorom má byť náprava urobená. Nestačí,
ak objednávateľ po vytknutí vady nejakú dobu počká, než odstúpi od zmluvy. Podmienkou pre platné
odstúpenie od zmluvy o dielo pre jeho oneskorenie (ktoré tvrdil v odstúpení od zmluvy žalobca) teda je
okrem iných skutočností predpokladaných týmto ustanovením aj to, že objednávateľ určí zhotoviteľovi

dodatočnú primeranú lehotu na nápravu (vrámci ktorej k náprave nedôjde), pričom až po jej márnom
uplynutí má právo objednávateľ od zmluvy odstúpiť. Pokiaľ ale nie je takto zákonom stanovený postup
dodržaný (lehota na nápravu poskytnutá nebola), potom odstúpenie od zmluvy dané v zmysle § 642
ods. 2 Občianskeho zákonníka od dielo nemôže vyvolať zamýšľané účinky. Vychádzajúc z týchto úvah
potomsúduzavrel,žeodstúpenieodzmluvyzožalobcomvpísomnomodstúpeníodzmluvyuvádzaného

dôvodu (že je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne), nie je platné.
Keďže pre nedodržanie zákonom predpokladaného postupu pri odstupovaní od zmluvy podľa § 642
ods. 2 Občianskeho zákonníku nie je možné o odstúpení od zmluvy pre zjavné omeškanie zhotoviteľa
uvažovať, bolo nadbytočné a nehospodárne skúmať a dokazovať, či skutočne bolo v čase odstupovania
od zmluvy zrejmé, že dielo nebude žalovaným zhotovené včas, nebolo nutné ani skúmať, kto vytýkané

omeškaniespôsobil–čižalobcatým,ževčasnezabezpečilstavebnépovolenie,resp.žesvojímkonaním
sám spôsobil potrebu vyhotovenia oporného múru, alebo či omeškanie spôsobil žalovaný tým, že riadne
nezačal a v začatom diele riadne nepokračoval a či potrebu vyhotovenia oporného múru ako dôvodu
zdržania prác zavinil žalobca alebo žalovaný. Tieto okolnosti ktorými strany (každá zo svojho pohľadu)
odôvodňovali prípadné omeškanie so zhotovovaním diela v kontexte vyššie uvedeného potom nebolo

dôvodné bližšie skúmať a vyhodnocovať, pretože ak by čo i len teoreticky súd uzavrel, že skutočne
v čase odstúpenia od zmluvy sa javilo, že dielo nebude vykonané včas z dôvodu na strane žalovaného,
i tak by odstúpenie od zmluvy pre vyššie uvedený nedodržaný postup (pre neposkytnutie dodatočnej
lehoty) nemohlo obstáť.19. Otázkou potom ostáva, či vyššie opísané odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu, ktoré je neplatné
preto, že neboli naplnené predpoklady, ktorými citované ustanovenie § 642 ods. 2 Občianskeho

zákonníka právo na odstúpenie od zmluvy podmieňuje, je možné posúdiť aspoň ako odstúpenie
od zmluvy za podmienok predpokladaných v § 642 ods. 1 vety pred bodkočiarkou Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť. Žalobca totiž
poukazoval práve aj na § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci podľa názoru
súdu boli splnené podmienky pre odstúpenie od zmluvy podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Je totiž nepochybné, že žalobca v liste zo dňa 25.01.2023 prejavil celkom jednoznačnú vôľu od
zmluvy o dielo odstúpiť. Ak zákon umožňuje objednávateľovi odstúpiť od zmluvy o dielo bez toho,
aby mu zákon ukladal povinnosť tento jeho právny úkon akokoľvek odôvodňovať, nie je možné vylúčiť
právne účinky jednoznačne prejavenej vôle od zmluvy odstúpiť iba preto, že v rámci tohto právneho
úkonu prejavený dôvod odstúpenia od zmluvy nebol naplnený. Ak teda zákon dáva objednávateľovi
možnosť odstúpiť od zmluvy bez udania dôvodu (a takúto možnosť ust. § 642 ods. 1 Občianskeho

zákonníka objednávateľovi poskytuje), nemôže samotné nenaplnenie objednávateľom deklarovaného
dôvodu odstúpenia od zmluvy zmariť prejavenú vôľu od zmluvy odstúpiť. Súd len podporne poukazuje
na rovnaký záver vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 33 Odo/117/2003
z 16.12.2004. Najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí nepovažoval takýto postup za podsúvanie inej
vôle objednávateľovi, než ktorú v skutočnosti mal a prejavil, čo napokon namietal aj žalovaný, ktorý

poukazoval na to, že súd činil týmto posúdením aktivitu miesto žalobcu. V danom prípade jediná
vôľa, ktorú žalobca v čase odstúpenia od zmluvy mal a ktorú aj nepochybne prejavil, bola vôľa od
zmluvy odstúpiť, a preto žalobcom učinenému právnemu úkonu súd nedal iný obsah, než aký v čase
odstúpenia od zmluvy žalobca nepochybne písomne prejavil. Odstúpenie od zmluvy v zmysle § 642
ods. 1 Občianskeho zákonníka zo strany objednávateľa nie je obmedzené žiadnymi podmienkami ani

dôvodmi a nemusí mu predchádzať ani žiadne porušenie zmluvy či zákona zo strany zhotoviteľa. Preto
nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že aj v tomto prípade musí nejaký dôvod pre odstúpenie existovať,
hocihoobjednávateľnemusívodstúpeníodzmluvyprezentovať,alebomôženavonokprezentovaťajiný
dôvod. Ak raz zákon dáva možnosť zmluvnej strane odstúpiť od zmluvy a súčasne neformuluje dôvod,
prektorýkuvedenémuoprávneniuzmluvnástranamôžepristúpiť,potomniejemožnéexistenciudôvodu

k odstúpeniu od zmluvy od oprávnenej strany – tu objednávateľa vyžadovať, pretože takýto dôvod vôbec
objektívne nemusí existovať. Celkom podľa súdu postráda logiku konštrukcia vytvorená žalovaným,
ktorý síce požaduje od objednávateľa, aby objektívne existoval konkrétny dôvod pre odstúpenie od
zmluvy (aj keď zákon žiaden dôvod nevyžaduje, ale upravuje len možnosť odstúpiť od zmluvy bez
ďalšieho), ale súčasne pripúšťa, že ho objednávateľ v odstúpení nemusí uviesť, alebo môže uviesť

hocijaký iný dôvod, než ten, ktorý má objektívne existovať. Aký význam by potom malo trvanie na tom,
aby objektívne existoval nejaký dôvod pre odstúpenie, ktorý by nemusel objednávateľ uvádzať, alebo by
homoholľubovoľnemeniťzahocijakýajneexistujúcidôvod?Akobyasivyzeralodokazovanieexistencie
dôvodu pre odstúpenie od zmluvy, ktorý musí existovať, ale nikto ho nemusí navonok prezentovať, alebo
v odstúpení od zmluvy ho môže ľubovoľne zamieňať za iný dôvod, ktorý si zmyslí? Práve takýto prístup

by umožňoval zmluvným stranám ľubovôľu a nevypočítateľnosť konania zmluvných strán, ktoré sám
žalovanýpovažovalvosvojejobranezaneprípustné. Akbyexistenciudôvodupreodstúpenieodzmluvy
v zmysle § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákon vyžadoval, tak by túto požiadavku nepochybne
zákonodarca jasne formuloval. Znenie ustanovenia však dáva možnosť objednávateľovi odstúpiť od
zmluvy, no neurčuje žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré musia nastať, aby bolo odstúpenie platné.

Jediné, čo musí byť splnené, je časový rámec, že odstúpenie musí byť učinené do okamihu zhotovenia
diela. Tieto podmienky splnené boli. Žalobca jasne písomne prejavil vôľu od zmluvy o dielo odstúpiť,
prejav vôle je určitý, zrozumiteľný, je jasné, kto, od akej zmluvy odstupuje a komu je úkon smerovaný.
Súčasne bolo splnené aj to, že odstúpenie od zmluvy bolo objednávateľom zrealizované v čase do
zhotovenia diela, keďže dielo (rozumej výstavba rodinného domu Iliavka) nebolo do dnešného dňa

zhotovené (stojí len základová doska). Odstúpenie od zmluvy vykonané žalobcom ako objednávateľom
tak spĺňa všetky predpoklady odstúpenia od zmluvy podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže
nebolo pre platnosť odstúpenia od zmluvy podľa tohto zákonného ustanovenia potrebné skúmať dôvody,
ktoré viedli žalobcu k odstúpeniu (či, kto a prečo spôsobil omeškanie zhotovenia diela, či stavebné
povolenie, či oporný múr), týmito okolnosťami sa súd bližšie nezaoberal. Zmluva o dielo teda zanikla

v dôsledku odstúpenia objednávateľa od nej podľa ustanovenia § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a súd musel preto ešte skúmať, aké nároky strany z takto zaniknutej zmluvy majú.20. Nebolo sporné, že žalobca zaplatil žalovanému na základe zmluvy o dielo, od ktorej odstúpil,
sumu 60.000,- eur, a teda žalobca by mal nárok na vrátenie sumy 60.000,- eur ako zaplateného
preddavku na cenu diela. Naproti tomu žalovaný má v zmysle § 642 ods. 1 vety za bodkočiarkou

Občianskeho zákonníka právo na to, aby mu žalobca zaplatil za práce už vykonané. Súd tak ešte
vyhodnotil, aká suma pripadá na práce už zhotoviteľom vykonané, keďže s ich zohľadnením (teda
so znížením o sumu na ne pripadajúcu) si žalobca svoj nárok voči žalovanému uplatnil. Pri určení
výšky náhrady za už vykonané práce sa prihliada na cenu diela a na mieru rozpracovania, či hodnotu
materiálu. V danom prípade žalovaný zhotovoval dielo, teda realizoval stavebné práce na diele (s

výnimkou zemných prác, čo nebolo sporné) a tiež materiál na jeho zhotovenie dodával v celom
rozsahu žalovaný ako zhotoviteľ, čo nie je vrámci zmluvy o dielo vylúčené. To, že výsledok práce
zhotoviteľa nemožno použiť inak, znamená, že zhotoviteľ už nemôže dielo poskytnúť tretej osobe,
či ako základ ďalšieho diela, alebo nemá možnosť predať vec, či akokoľvek inak upotrebiť. Nebolo
sporné, že tá časť diela, ktorú žalovaný ako zhotoviteľ zrealizoval a ním dodaný materiál na dielo,
nemôže zhotoviteľ nijako zužitkovať, keď možnosť jeho upotrebenia na konkrétny účel nikto netvrdil

ani nepreukazoval. Súd preto neuvažoval s tým, že by akákoľvek časť žalovaným zhotoveného diela
a akákoľvek časť žalovaným dodaného materiálu bola zhotoviteľom použiteľná inak a v inej súvislosti
ako len s týmto konkrétnym dielom realizovaným pre žalobcu. Žalovaný ako zhotoviteľ netvrdil ani
nepreukazoval existenciu nejakých konkrétnych vynaložených nákladov, ktoré by mu účelne vznikli
a na ktoré by mal ako zhotoviteľ v zmysle § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka nárok bez ohľadu

na to, či výsledok už vykonaných prác môže použiť inak, a preto s nimi nebolo možné ani dôvodné
uvažovať. Predmetom posúdenia preto ostalo len určenie sumy pripadajúcej na práce už vykonané
samozrejme aj so zohľadnením materiálu už zhotoviteľom na stavbu dodaného. Pri určení tejto sumy
súd vychádzal zo znaleckého posudku G. B. I. J. X/XXXX vyhotoveného v tomto konaní, ktorý určil, že
hodnota žalovaným skutočne vykonaných prác (vrátane materiálu dodaného žalovaným) je 26.073,21

eur s DPH. Znalecký posudok G. B. I. je podľa názoru súdu so všetkými náležitosťami, je úplný,
komplexný, logický usporiadaný, vypracovaný po vzhliadnutí rozostavaného diela na mieste samom,
pričom znalec si svoj posudok, metódy a spôsoby výpočtov v ňom použité podľa názoru súdu riadne
obhájil aj vo svojom vyjadrení, ktoré podal k námietkam žalovaného. Súd nenašiel dôvod, ktorý by
ho mal diskvalifikovať. Ak pôvodnému podkladu, ktorý žalobca predložil k žalobe a z ktorého žalobca

pôvodne vychádzal pri vyčíslovaní svojho nároku (rozpočet čl. 10 -11), žalovaný vytýkal to, že parametre,
ktoré vstupovali do výpočtu, nekorešpondovali so skutočnou veľkosťou obstaveného priestoru stavby,
uvedený nedostatok žalovaný v konaní spracovanému znaleckému posudku už nevytýkal, a preto súd
ustálil, že znalecký posudok vychádzal zo správne zameraných skutočných rozmerov tak, ako tieto boli
vyznačené v nákresoch tvoriacich prílohu posudku. Rozsah žalovaným vykonaných stavebných prác

(vrátane množstva a druhu ním dodaného materiálu) tak, ako boli zadokumentované a ohodnocované
vznaleckomposudkutakistostranynenamietali,apretovtomtosmeretiežjemožnépovažovaťznalecký
posudok za objektívny a správny. Žalovaný vytýkal znaleckému posudku iba to, že znalec nevychádzal
z dohodnutej ceny diela podľa zmluvy o dielo (150.000,- eur), hoci mal práve z nej vychádzať. Súd
k tomuto uvádza, že znalec v celom rozsahu zdôvodnil svoj metodologický postup v písomnom vyjadrení

zo dňa 03.06.2024, ako aj dôvody, pre ktoré sa rozhodol použiť zvolenú metódu. Súd nesúhlasí
s tvrdením žalovaného, že znalec posudzoval nesprávne právnu otázku, pretože v danom prípade
(aký postup zvolil pri zostavení výpočtu hodnoty vykonaných stavebných prác) nejde o posudzovanie
právnej otázky znalcom, ale voľbu vhodnej metódy a postupu odborných prác, ktorá voľba je výlučne
na znalcovi a ktorú si znalec musí vedieť riadne obhájiť a vysvetliť, čo splnené bolo. V písomnom

vyjadrení znalec jednoznačne konštatoval, že v danom prípade nejde o právnu otázku, ale o otázku
možnosti či nemožnosti vykonať znalecký úkon. Znalec jednoznačne uviedol, že pri určovaní všeobecnej
hodnoty stavebných práv a materiálov na základe zmluvne dohodnutej ceny diela (150.000,- eur) by
mohol postupovať iba v prípade, ak by bola dodržaná projektová dokumentácia stavby (že dodržaná
nebolaspornénebolo),kedybyznalecvedelstanoviťhodnotuzrealizovanýchstavebnýchprávpomocou

stanovenia percenta rozostavanosti stavby so zohľadnením zmluvne dohodnutej ceny dokončeného
diela. Nakoľko však došlo k zmene diela, nie je možné stanoviť percento rozostavanosti, pretože znalec
nepozná technické prevedenie ani cenu zmeneného diela pri 100%nej dokončenosti. Postup, akého
sa domáha žalovaný by v druhom prípade mohol byť použitý vtedy, ak by bol prílohou zmluvy o dielo
položkovitý rozpočet, na základe ktorého bola dohodnutá cena diela vytvorená a pri ktorom by boli

identifikovateľné jednotlivé položky s jednotkovými cenami, ktorý položkovitý rozpočet k dispozícii nebol
a ani žalovaný ho nepredložil. Nakoľko však ani jeden prípad z uvedených nenastal, znalec vysvetlil,
že objektívne nemohol pri výpočtoch vychádzať zo zmluvne dohodnutej ceny. Použil preto cenovú
kalkuláciu, ktorý postup v znaleckom posudku vysvetlil aj s odkazom na odbornú literatúru, ktorá jepodklad pre jej použitie (str. 1 písomného vyjadrenia znalca k námietkam žalovaného). Žalovaný
nepreukázal, že by prípadne zvolenie ním preferovanej metódy viedlo k iným záverom o hodnote
stavebných prác, nepredložil žiaden odborný výstup (odborné vyjadrenie, súkromný znalecký posudok),

ktorý by spochybnil znalecký posudok G. I.. Súd v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný na odborné
spochybnenie v konaní spracovaného znaleckého posudku a jeho záverov mal vytvorený dostatočný
časový priestor, ktorý nevyužil. K vyjadreniu znalca k jeho námietkam (vlastne len jednej námietke
opísanej vyššie) sa už žalovaný nevyjadril, výsluch znalca nežiadal, pričom súd nepovažoval jeho
výsluch ani za nutný, keď k jedinej námietke žalovaného voči posudku sa vyjadril znalec komplexne

písomne, čo považoval súd za dostatočné a hospodárne. Následne žalovaný bol vyzvaný výzvou
zo dňa 03.06.2024 doručenou mu dňa 23.07.2024 na predloženie všetkých prostriedkov procesnej
obrany (najmä dôkazné návrhy) v lehote 15 dní od jej doručenia s upozornením, že na neskôr
predložené návrhy už súd nemusí prihliadať. Na túto výzvu žalovaný nijako nereagoval. Až v záverečnej
reči právny zástupca žalovaného navrhol nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. Súd tento návrh
žalovaného vznesený prvýkrát až v záverečnej reči považuje za nepodaný včas a uplatnil tak sudcovskú

koncentráciu konania podľa § 153 ods. 2 CSP, podľa ktorého na prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by
to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Nič totiž
žalovanému nebránilo takýto návrh vzniesť skôr, keď napokon súd mu dal priestor na vznášanie návrhov
na vykonanie dôkazov ešte aj osobitnou výzvou, na ktorú nijako nezareagoval a žalovaný zastúpený

právnym zástupcom si musel byť vedomý prípadných následkov sudcovskej koncentrácie konania, keď
žalovaný bol o nich poučovaný opakovane (v poučení doručovanom spolu so žalobou, vo výzve na
podanie dupliky, vo výzve zo dňa 03.06.2024). Ak by súd umožnil žalovanému postup, ktorý navrhoval
(nariaďovanie ďalšieho znaleckého dokazovania) vyžadovalo by si to odročenie pojednávania, čo je
v zmysle § 153 ods. 2 CSP práve dôvod na uplatnenie sudcovskej koncentrácie, a to za stavu, ak

iný dôvod pre odročenie pojednávania v konaní už nebol a nič nebránilo, aby súd už na pojednávaní
dokazovanie ukončil a rozhodol, ako to aj urobil. Napokon, žalovaný mal možnosť predložiť súkromný
znalecký posudok alebo iný odborný podklad, ktorým by spochybnil závery znalca I., čo neurobil, teda
ani nevyvinul takú procesnú aktivitu, ktorú by od neho bolo možné požadovať. Naproti tomu žiadal
nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, ku ktorému sa však pristupuje spravidla vtedy, ak má súd

k dispozícii dva rôzne, prípadne protichodné znalecké posudky, ktorá procesná situácia tu ani nenastala,
pretože súd mal k dispozícii len znalecký posudok spracovaný na návrh žalobcu v spore, ku ktorému
však žalovaný nepredložil žiaden iný odborný úkon, ktorého závery by boli s ním v nesúlade a ktorý
by teda závery G. I. spochybňovali, resp. aj vyvrátili. Potom ani procesné podmienky na spracovanie
kontrolného znaleckého posudku splnené neboli. Nebolo tak nutné nariadiť znalecké dokazovanie, ktoré

by bolo v podstate len zopakovaním už vykonaného znaleckého dokazovania, pretože závery posudku
znalca G. I., žiaden iný dôkaz odborného charakteru nespochybnil. Nie je cieľom súdneho konania
dookola vykonávať znalecké dokazovanie, kým nebude jedna zo strán z jeho závermi spokojná, pričom
žalovanému nič nebránilo, aby si v priebehu konania prípadne nechal vyhotoviť súkromný znalecký
posudok ( k tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/298/2021 z 24.08.2022).

21. Zhrnúc uvedené, súd uzavrel, že rozdiel medzi sumou 60.000,- eur (na zaplatenie ktorej má žalobca
nárok voči žalovanému) a sumou 26.073,21 eur (na zaplatenie ktorej má žalovaný nárok voči žalobcovi )
je suma 33.926,79 eur. Súd preto z vyššie uvedených dôvodov žalobcovi proti žalovanému priznal
sumu 33.926,79 eur, nakoľko nebolo preukázané, že by žalovaný túto sumu žalobcovi čo i len čiastočne

zaplatil.

22. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania. Uplatnený nárok nie je nárokom, kde by si boli strany
dohodli, resp. kde by bola inak určená splatnosť, preto treba splatnosť a okamih omeškania posudzovať
v kontexte § 563 Občianskeho zákonníka. V odstúpení od zmluvy zo dňa 25.01.2023 síce žalobca vyzval

žalovaného na vrátenie plnenia poskytnutého na základe zmluvy, ale výšku tohto plnenia ani spôsob
určenia jeho výšky neuviedol ani nekonkretizoval. Podľa názoru súdu aj výzva na plnenie musí spĺňať
podmienkuurčitostivtomzmysle,žemusíbyťcelkomzrejménielennato,čovyzývažalobcažalovaného
(na zaplatenie peňažnej sumy z titulu odstúpenia od zmluvy), ale aj v akej výške. Nakoľko však tento
znak táto prvá výzva nenaplnila, súd splatnosť žalovanej sumy od tejto výzvy odvíjať nemohol. Prvá

preukázaná výzva žalobcu na plnenie adresovaná žalovanému, z ktorej je zrejmé, že ho žalobca vyzýva
na vrátenie konkrétnej sumy, je predžalobná výzva zo dňa 14.04.2023 ( č.l. 5), ktorou bol žalovaný
vyzvaný na plnenie sumy 33.981,16 eur do 5 dní od jej doručenia. Na túto výzvu žalovaný reagoval
listom zo dňa 24.04.2023 ( č.l. 43), a teda je nepochybné, že najneskôr v tento deň už výzvu žalobcu naplneniemalžalovanývosvojejdispozícii.Žiadenskoršídeňdoručeniatejtovýzvynaplneniežalovanému
žalobca netvrdil ani nepreukázal. Súd preto počítal žalobcom stanovenú lehotu na plnenie v trvaní 5 dní
od doručenia výzvy od 24.04.2023, posledný deň lehoty pripadol na 29.04.2023, žalovaný sa dostal do

omeškania dňom 30.04.2023. Súd preto úroky z omeškania priznal až od tohto dňa a nie od 15.02.2023,
a preto vo zvyšku žalobu v časti úrokov z omeškania z tejto sumy zamietol. Uplatnená výška úrokov
z omeškania 8% ročne nepresahovala najvyššiu prípustnú výšku úrokov z omeškania ustanovenú v §
3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keď základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania
(30.04.2023) bola 3,5% ročne. Po pričítaní 5% ročne, by úroková sadzba činila 8,5% ročne. Žalobca si

uplatnil len 8% ročne, no súd nemohol prekročiť žalobný petit, a preto súd priznal úroky z omeškania
v nižšej uplatnenej sadzbe.

23. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka K. L., ktorého navrhoval žalovaný k preukázaniu
toho, že výkopové, zemné práce boli vyhotovené v rozpore s projektovou dokumentáciou, z čoho
podľa žalovaného vyvstala potreba vyhotovenia oporného múru a zmena oproti projektu (ktorého

nevyhotovenie a tým zdržanie žalovaný dával za vinu žalobcovi). Vzhľadom na to, že nebolo nutné
sa bližšie zaoberať omeškaním so zhotovením diela a na to nadväzujúcim dôvodom pre odstúpenie
od zmluvy podľa § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vzhľadom na to, že na posúdenie platnosti
odstúpenia od zmluvy podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je nutné skúmať dôvody,
ktoré objednávateľa k odstúpeniu od zmluvy viedli, súd dokazovanie považoval za nehospodárne.

Jeho výsluch by na rozhodnutí súdu nebol spôsobilý nič zmeniť. Súd ďalej neoboznamoval na
pojednávaníprečítanímzvyšnúvzájomnúkorešpondenciustránsporunadrámectej,ktorámalavplyvna
posúdenie okamihu vzniku omeškania žalovaného (stanovisko predložené žalobcom z čl. 73). Súd ďalej
neoboznamoval stavebné povolenie či projekt (č.l. 60, 75, 86,97,106), keďže pre posúdenie platnosti
odstúpenia od zmluvy ani nárokov z neho plynúcich jeho obsah nebol potrebné poznať. Išlo skôr

o podklady, ktoré mal k dispozícii znalec pre účely zodpovedania jeho znaleckej úlohy. Ale napokon ich
obsah ani pravosť neboli spochybnené a obe strany mali všetky tieto listiny doručené, a preto v zmysle §
204 CSP ich nebolo nutné na pojednávaní čítať. Rovnako tak aj fotodokumentácia predložená žalobcom
s replikou ( č.l.103 a nasl.) bola žalovanému doručená.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Zároveň súd aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP, Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd
prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 33.981,16 eur s úrokom
z omeškania, ktorý po vyčíslení ku dňu vyhlásenia rozsudku by činil 4.438,96 eur, a teda 100%ný
úspech žalobcu by bolo priznanie sumy 38.420,12 eur. Úspech žalobcu je priznanie sumy 33.926,79 eur

s úrokom z omeškania vyčísleným ku dňu vyhlásenia rozsudku na sumu 4.431,86 eur, teda jeho úspech
je 38.358,65 eur, čo je z celku 99,84%. Neúspech žalobcu je potom vo zvyšku – v časti zamietnutých
úrokov z omeškania a v časti, v ktorej súd konanie zastavil (54,37 eur + úroky z omeškania). V tejto časti
totiž procesné zavinenie na zastavení predmetnej časti konania nesie žalobca, pretože ten vzal žalobu
späť bez toho, aby podnetom na späťvzatie bolo správanie sa žalovaného po podaní žaloby (zaplatenie

tejto časti žalovanej sumy). Preto možno vyvodiť, že v tejto časti, v ktorej bolo konanie zastavené, bol
žalobca neúspešný. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti
žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane
sporu, teda žalovanému. Neúspech žalobcu tak je tak vo zvyšku 0,16% (100%-99,84%). CSP nepozná
situáciu, ak strana mala v konaní neúspech v pomerne nepatrnej časti (pôvodne §143 ods. 3 OSP v

znení do 30.6.2016) a na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP
alebo iného zákona, súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie
o nároku na náhradu trov konania „princíp racionálneho zákonodarcu“ a o náhrade trov rozhodol podľa
fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy,
že hoci má strana v konaní neúspech v zanedbateľnej časti, priznal jej plnú náhradu trov konania. V

danom prípade totiž neúspech žalobcu bol len v drobnej časti vzhľadom na celý predmet konania. Súd
preto žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262
ods. 2 CSP.

Poučenie:

15Csp/35/2023- 4 -

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.