Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 24, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/84/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117206055
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7117206055.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr.

Mareka Kotoru a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: IZOLEX BAU s.r.o., Bačíkova 3023/7, 040
01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 721 770, právne zastúpený: ČOLLÁK & PARTNERI
advokátska kancelária s.r.o., ul. Floriánska 19, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 45
946 868, proti žalovanému: Mestská časť Košice - Staré Mesto, Hviezdoslavova č. 7, 040 34 Košice -
Staré Mesto, IČO: 00 690 937, o zaplatenie 113.830,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Košice I z 22. februára 2023, č. k. 30Cb/42/2017 - 455, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice I z 22. februára 2023, č. k. 30Cb/42/2017 - 455.

II. Žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) rozhodol tak, že žalobu zamietol
a žalovanému priznal proti žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej
inštancie dňa 10.3.2017 domáhal zaplatenia 113.830,44 eur s príslušenstvom. Žalobca uviedol, že
žalovaný dňa 30.5.2014 vyhlásil obchodnú verejnú súťaž na výstavbu podzemného garážového domu

Zimná – Jilemnického (ďalej len „projekt“) na pozemkoch vo vlastníctve mesta Košice, ktoré sú zverené
do správy žalovaného. Dňa 29.9.2014 žalovaný listom zo dňa 25.9.2014 oznámil žalobcovi, že uspel
v obchodnej verejnej súťaži o predloženie najvhodnejšieho návrhu na uzavretie nájomnej zmluvy k
nehnuteľnostiam na výstavbu podzemného garážového domu. Týmto momentom došlo k riadnemu
ukončeniu a vyhodnoteniu verejnej obchodnej súťaže. Po tom, čo sa žalobca stal víťazom obchodnej
verejnej súťaže, postupoval v súlade s plánmi realizácie projektu, teda riadne inicioval územné konanie
a následne stavebné konanie, s ktorou fázou projektu mal žalobca finančné náklady. Po získaní

príslušných stavebných povolení, zaslal žalobca v 12/2015 žalovanému zmluvu ako návrh, ktorá bola
výsledkom a právnym následkom víťazstva žalobcu v obchodnej verejnej súťaži, ktorú mal žalovaný
právnu povinnosť vyplývajúcu mu z právneho poriadku podpísať. Túto povinnosť si však žalovaný
nesplnil, čím došlo k porušeniu povinnosti výlučne na strane žalovaného. Po vyhlásení obchodnej
verejnej súťaže sa udialo viacero protestov obyvateľov, ktorí následne v petícii žiadali žalovaného,
aby sa projekt nerealizoval a to aj napriek tomu, že samotné miestne zastupiteľstvo žalovaného
schválilo obchodnú verejnú súťaž. Žalovaný vypracoval právnu analýzu k možnosti zrušenia obchodnej

verejnej súťaže, podľa ktorej mal žalovaný možnosť buď podpísať so žalobcom nájomnú zmluvu, alebo
vstúpiť do rokovaní so žalobcom ohľadne mimosúdneho vyrovnania vynaložených nákladov. Miestne
zastupiteľstvo žalovaného uznesením zo dňa 24.2.2016 zobralo na vedomie predloženú právnu analýzu
možnosti zrušenia obchodnej verejnej súťaže a žiadalo starostu žalovaného, aby nepodpísal nájomnúzmluvu a vstúpil do rokovaní so žalobcom za účelom mimosúdneho vyrovnania vynaložených nákladov.
Z takéhoto správania žalovaného vyplýva jasný zámer a skutočná vôľa projekt nerealizovať. Na stretnutí
dňa 2.3.2016 oznámil žalovaný žalobcovi, že k podpisu nájomnej zmluvy so žalobcom ako víťazom

obchodnej verejnej súťaže nedôjde, pričom žalobca bol vyzvaný, aby vyčíslil účelne vynaložené náklady,
ktorémalsrealizáciouprojektu.Žalobcalistomzodňa13.4.2016uplatnilužalovanéhonároknanáhradu
škody vo výške 40.933,32 eur. Po ďalšej komunikácii žalovaný vrátil žalobcovi zábezpeku 10.000,- eur,
ktorú žalobca zložil u žalovaného za účelom realizácie projektu. Následne žalovaný zmenil svoj postoj
a miestne zastupiteľstvo žalovaného zrušilo svoje uznesenie zo dňa 24.2.2016 o zákaze podpisu zmluvy

so žalobcom. Tento stav zasiahol do právnej istoty žalobcu a zmenil legitímne očakávania žalobcu, že
medzi žalobcom a žalovaným dôjde k mimosúdnemu usporiadaniu vzťahov. Takéto konanie považuje
žalobca prinajmenšom za konanie, ktoré je spôsobilé byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku. Následne žalovaný v rozpore s obsahom mimosúdnych rokovaní, dňa 20.10.2016 podpísal návrh
zmluvy, ktorý zaslal žalobca žalovanému v 12/2015. Týmto prejavom vôle žalovaný retroaktívne zmenil
svoj skorší prejav vôle, ktorý však už na strane žalobcu vyvolal právne relevantné následky. Zo strany

žalovaného nemohlo dôjsť k právne súladnému podpísaniu zmluvy a tým k prijatiu návrhu z 12/2015.
Návrh zmluvy zanikol dňa 24.2.2016 v spojení s rokovaním dňa 2.3.2016, nakoľko medzi návrhom
zmluvy v zmysle obchodnej verejnej súťaže a jeho prijatím uplynulo viac ako 10 mesiacov, pričom v
tomto medziobdobí konaním žalovaného došlo k prezentovaniu vôle, ktorá bola s prijatím návrhu zmluvy
dňa 20.10.2016 v zrejmom rozpore. Preto nie je možné hľadieť na podpísanie zmluvy žalovaným dňa

20.10.2016 ako na prijatie návrhu, nanajvýš ako na nový návrh obláta adresovaný oferentovi, ktorý však
žalobcanemôžeprijať,nakoľkobytýmtoobchádzalustanoveniaprávnehoporiadkuopovinnostivykonať
verejné obstarávanie, prípadne obchodnú verejnú súťaž. Žalobca si uplatnil skutočnú škodu vzniknutú
v súvislosti s prípravou projektu vo výške 27.560,04 eur a ušlý zisk z možného predaja nehnuteľností
- garáží vo výške 86.270,40 eur.

3. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že je nesporné, že žalovaný vyhlásil
dňa 30.5.2014 obchodnú verejnú súťaž na prenájom pozemkov za účelom výstavby podzemných
garáží. Dňa 25.9.2014 po vyhodnotení výsledkov obchodnej verejnej súťaže žalovaný oznámil žalobcovi
doporučenýmlistom,žeuspelvobchodnejverejnejsúťaži.Následnedošlomedzižalobcomažalovaným

k rokovaniam ohľadne obsahu nájomnej zmluvy. Paralelne s týmito rokovaniami žalobca inicioval
územné konanie. Dňa 18.11.2015 bola žalovanému doručená petícia proti výstavbe podzemného
garážového domu, ktorý mal realizovať žalobca. Pred zasadnutím miestneho zastupiteľstva žalovaného,
ktoré sa konalo dňa 2.12.2015, žalobca zaslal stanovisko/odpoveď, v ktorom sa vyjadroval k otázkam
výstavby a užívania podzemných garáží, ktoré plánoval realizovať, kde potvrdil, že „ani jedna garáž nie

je predaná“. Miestne zastupiteľstvo žalovaného dňa 2.12.2015 vzalo petíciu na vedomie a požiadalo
starostu o preskúmanie právnych možností zrušenia obchodnej verejnej súťaže. V decembri 2015
zaslal žalobca žalovanému návrh nájomnej zmluvy, ktorý bol podpísaný zo strany žalobcu. Na svojom
zasadnutí dňa 24.2.2016 miestne zastupiteľstvo žalovaného vzalo na vedomie právnu analýzu možnosti
zrušenia obchodnej verejnej súťaže (uznesenie č. 111/1) a požiadalo starostu, aby nepodpísal nájomnú

zmluvu a vstúpil do rokovaní s víťazom obchodnej verejnej súťaže za účelom mimosúdneho vyrovnania
nákladov (uznesenie č. 111/2). Následne sa dňa 2.3.2016 uskutočnilo stretnutie medzi štatutárnymi
zástupcami žalobcu a žalovaného, kde bol štatutár žalobcu informovaný starostom žalovaného o
prijatom uznesení č. 111 zo dňa 24.2.2016 a zároveň starosta žalovaného informoval žalobcu, že
uznesenie ešte nepodpísal, a že podľa jeho názoru poslanci rozhodovali pod vplyvom emócií, bez

bližšieho sa oboznámenia so všetkými faktami a bez znalosti výšky požadovanej náhrady. Na základe
záverov zo stretnutia bol žalobca požiadaný listom zo dňa 8.3.2016 o zaslanie vyčíslenia účelne
vynaložených nákladov. Žalobca po opakovanej urgencii zaslal dňa 13.4.2016 uplatnenie nároku na
náhradu škody v celkovej výške 40.933,32 eur. Na základe doručeného uplatnenia nároku na náhradu
škody bol štatutárny zástupca žalobcu pozvaný na rokovanie, ktoré sa uskutočnilo u žalovaného dňa

2.6.2016. Starosta žalovaného informoval žalobcu, že najschodnejším riešením je pokračovanie v
realizácii výstavby podzemného garážového domu. Žalobca na rokovaní uviedol, že je potrebné buď
podpísať nájomnú zmluvu, alebo sa finančne vyrovnať. Uviedol, že stavebné konanie je zastavené, ale
je ochotný ho opätovne začať, pričom tieto náklady si bude uplatňovať voči žalovanému. Záverom tohto
stretnutia bola dohoda, že žalobca bude vyzvaný na doplnenie podkladov (doloženie zmluvy o dielo so

spoločnosťou INVEST CONSUL s.r.o. a položkovitého rozpočtu stavby) a žalovaný iniciuje rokovania s
poslancami a dotknutými občanmi, za účelom predstavenia vizualizácie projektu. Na výzvu žalovaného
o doplnenie podkladov zo dňa 3.6.2016 reagoval žalobca listom zo dňa 22.8.2016, ktorým oznámil, že
požadované doklady nepredloží. Zároveň poveril advokátsku kanceláriu vypracovaním právnej analýzya právnym zastupovaním žalobcu. Následne nájomná zmluva bola zo strany žalovaného podpísaná.
Tým nebola zo strany žalovaného porušená jeho právna povinnosť nájomnú zmluvu uzavrieť. Nájomná
zmluva podpísaná oboma zmluvnými stranami (žalobcom aj žalovaným) bola žalovaným doporučene

zaslaná žalobcovi, ktorý ju však zámerne neprebral a to spôsobom, pre ktorý bolo zo strany žalovaného
podané trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Následnou reakciou zo strany právneho zástupcu
žalobcu bolo vyjadrenie, že považuje predloženú nájomnú zmluvu za neplatnú, pretože jej uzavretie je v
rozpore s právnym poriadkom. Žalovaný reagoval listom, kde zotrváva na svojom tvrdení, že podpísaná
nájomná zmluva je platná a nie je dôvod na iniciovanie súdneho sporu. Žalobca účelovo a zavádzajúco

interpretuje a vykladá konanie žalovaného dňa 24.2.2016 a dňa 2.3.2016 tým, že prikladá prijatému
uzneseniu miestneho zastupiteľstva žalovaného zo dňa 24.2.2016 a následnému rokovaniu zo dňa
2.3.2016 právne účinky, ktoré prijatím tohto uznesenia a následným rokovaním nemohli nastať v zmysle
platného právneho poriadku. Žalovaný poukázal, že Obchodný zákonník nestanovuje pri obchodnej
verejnej súťaži lehotu na podpísanie zmluvy. Po vyhodnotení obchodnej verejnej súťaže (september
2014) bol žalovaný povinný uzavrieť nájomnú zmluvu so žalobcom (víťazom obchodnej verejnej súťaže),

čovkonečnomdôsledkuučinil,pretojenájomnázmluvaplatnáaúčinná.Podpísanienájomnejzmluvyso
žalobcom bolo právnou povinnosťou žalovaného, ktorú za žalovaného bol oprávnený a jediný zákonom
splnomocnený urobiť výlučne starosta, ako štatutárny orgán žalovaného. Kompetencia miestneho
zastupiteľstva žalovaného rozhodovať o uzavretí nájomnej zmluvy za účelom výstavby podzemného
garážového domu skončila schválením podmienok obchodnej verejnej súťaže na uzavretie nájomnej

zmluvy za účelom výstavby podzemného garážového domu. Uznesenie miestneho zastupiteľstva
žalovaného č. 111/2 zo dňa 24.2.2016 nemohlo byť a ani nebolo právne záväzné pre štatutára
žalovaného, nakoľko ho vyzývalo k porušeniu právnej povinnosti a uznesením v zmysle ustálenej
judikatúry nemožno právne zaväzovať starostu vo veciach jeho kompetencie. Uznesenie miestneho
zastupiteľstvažalovanéhoč.111/2zodňa24.2.2016nemohlomaťprávneúčinkyodmietnutiapodpísania

nájomnej zmluvy. Rozhodnutie nepodpísať nájomnú zmluvu bolo výlučne v kompetencii starostu
žalovaného, ktorý svoju vôľu vyjadril podpísaním nájomnej zmluvy, čím si svoju právnu povinnosť
riadne splnil. Žalovaný ešte na stretnutí dňa 2.6.2016 prezentoval vôľu pokračovať v projekte výstavby
podzemných garáží. Uzavretá nájomná zmluva je platná a účinná. Pokiaľ žalobca trvá na jej ukončení,
je tak možné vykonať v zmysle dohodnutých spôsobov ukončenia. Žalovaný však nemôže znášať

akékoľvek nároky vznesené žalobcom, ktoré vyplývajú z jeho slobodného rozhodnutia nepokračovať
v realizácii projektu. Žalovaný od 2/2016 intenzívne vyvíjal činnosť a prejavoval vôľu, aby došlo k
podpísaniu nájomnej zmluvy alebo sa prípadne dohodol so žalobcom na primeranom mimosúdnom
urovnaní. Žalovaný právnu povinnosť uzavrieť nájomnú zmluvu neporušil a so žalobcom uzavrel platnú
nájomnú zmluvu. Uplatňovaniu ušlého zisku zo strany žalobcu (predovšetkým v prípade, keď nemal

okrem projekčných nákladov žiadne iné náklady a nemal predané ani jedno garážové miesto), nie je
možné priznať právnu ochranu.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že rozhodol vo veci skorším rozsudkom dňa 12.6.2019, ktorým žalobu
zamietol, keď dospel k záveru, že žalovaný neporušil žiadnu svoju povinnosť (žalovaný nájomnú zmluvu

podpísal), preto žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody. Uvedený rozsudok bol odvolacím súdom
zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie s tým, že odvolací súd uložil súdu prvej inštancie opätovne
posúdiť otázku, či došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy na základe návrhu žalobcu predloženého do
obchodnejverejnejsúťažeakjehoprijatiužalovanýmsúčinnosťoudňa29.9.2014,keďžalovanýoznámil
žalobcovi, že uspel v obchodnej verejnej súťaži, keďže jeho návrh bol vybratý. Odvolací súd zároveň

uzavrel, že nemožno považovať listinu označenú ako Nájomná zmluva č. 49/2015 zo dňa 7.12.2015
zaslanú žalobcom pre žalovaného v 12/2015 ako návrh zmluvy, ktorý súťažiaci (žalobca) podáva
v rámci obchodnej verejnej súťaže, keďže podľa právnej úpravy obchodnej verejnej súťaže, je potrebné
považovať za návrh zmluvy práve ten návrh, ktorý predložil žalobca do vyhlásenej obchodnej súťaže
a nie návrh zaslaný žalovanému viac ako rok po jej ukončení. V prípade, že k uzatvoreniu nájomnej

zmluvy medzitým už platne došlo, takýto návrh zmluvy predložený žalobcom pre žalovaného v 12/2015
by bolo možné považovať iba ako tzv. potvrdenie o existencii už uzatvorenej zmluvy ako výsledku
obchodnejverejnejsúťaže,resp.návrhnazmenuužexistujúcejzmluvy,akovýsledkuobchodnejverejnej
súťaže.

5. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa ustanovení § 261 ods. 2, § 263 ods. 1, §
281, § 282 ods. 1, § 286 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú pôsobnosť Obchodného
zákonníka pri úprave záväzkových vzťahov; výnimky z dispozitívnej povahy právnej úpravy záväzkových
vzťahov; vyhlásenie obchodnej verejnej súťaže; náležitosti vyhlásenia verejnej obchodnej súťaže; výbernajvhodnejšieho návrhu, ďalej podľa § 10 ods. 1, § 13 ods. 1, § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení, ktoré upravujú orgány obce; postavenie a kompetencie starostu.

6. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný vyhlásil dňa 30.5.2014
obchodnú verejnú súťaž na prenájom pozemkov za účelom výstavby podzemných garáží na pozemkoch
vovlastníctvemestaA.,katastrálneúzemieB.,parcela„C“č.XX/Xovýmere2.455m2.Dňa25.9.2014po
vyhodnotení výsledkov obchodnej verejnej súťaže žalovaný oznámil žalobcovi doporučeným listom, že
uspel vo verejnej obchodnej súťaži. Dňa 20.10.2016 bola podpísaná Nájomná zmluva č. 44/2015 medzi

žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom na nehnuteľnosť - pozemok vo vlastníctve
mesta A., katastrálne územie B., parcela „C“ č. XX/X o výmere 2.455 m2.

7. Podľa Súťažných podmienok pre obchodnú verejnú súťaž vyhlásenú žalovaným, a to čl. I bod 6/
vyhlasovateľ písomne oznámi vybraný návrh všetkým navrhovateľom bez zbytočného odkladu do 5 dní
po ukončení súťaže. Podľa čl. IV týchto podmienok, bod 3/ vyhlasovateľ je oprávnený odmietnuť všetky

predložené návrhy.

8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že so žalobcom ako víťazom verejnej obchodnej súťaže došlo
k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, teda nedošlo k porušeniu právnej povinnosti žalovaného podpísať
zmluvu.

9. Dôvodil súd prvej inštancie, že podľa ustanovenia § 287 ods. 1 Obchodného zákonníka, vyhlasovateľ
(žalovaný) je povinný prijať návrh (návrh zmluvy), ktorý bol vybraný spôsobom uvedeným v §
286 Obchodného zákonníka. Lehota pre oznámenie vybraného návrhu je v skutočnosti akceptačná
lehota, pretože oznámenie vyhlasovateľa je z hľadiska tohto špecifického procesu uzatvárania zmluvy

akceptáciou návrhu, ktorý úkon zákonná terminológia nazýva „oznámenie vybraného návrhu“ alebo
„oznámenie prijatia.“ Oznámenie je preto prijatie návrhu. Teda prejav vôle žalovaného zo dňa 25.9.2014,
ktorý smeroval k žalobcovi znamená, že z hľadiska jeho účinkov došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy
na základe návrhu žalobcu predloženého do verejnej obchodnej súťaže a k jeho prijatiu žalovaným
s účinnosťou dňa 29.9.2014, kedy žalovaný oznámil žalobcovi, že uspel v obchodnej verejnej súťaži.

Následne z tohto dôvodu súd prvej inštancie posúdil návrh žalobcu - listinu označenú ako Nájomná
zmluva č. 49/2015 zo dňa 7.12.2015 pre žalovaného iba ako potvrdenie o existencii už uzatvorenej
zmluvy, ako výsledku obchodnej verejnej súťaže. To znamená, že išlo len následne o deklaratórne
podpísanie zmluvy zo strany žalovaného dňa 20.10.2016. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný ako
vyhlasovateľ obchodnej verejnej súťaže riadne v akceptačnej lehote vybral návrh žalobcu, a taktiež

podpísal (žalovaný) aj zmluvu predloženú žalobcom.

10. Ďalej súd prvej inštancie poukázal, že z listinných dôkazov doložených žalobcom vyplýva, že
po ukončení obchodnej verejnej súťaže žalobca ako stavebník v žiadostiach o vydanie stavebných
povolení/čl.43-50spisu/konal(ajvzastúpeníspoločnosťouInvestconsuls.r.o.)auvádzal,ževlastnícky

vzťah k pozemku počas obdobia výstavby rieši uvedená uzavretá nájomná zmluva medzi žalobcom
a žalovaným v zmysle verejnej obchodnej súťaže. Samotný žalobca listom zo dňa 2.5.2016 oznámil
stavebnémuúradu,žezdôvodunepodpísanianájomnejzmluvyzostranysprávcupozemku,nepožaduje
o ďalšie predĺženie lehoty na predloženie dokumentov ako podmienky realizácie stavby, teda samotnou
činnosťou žalobcu neboli zabezpečené príslušné stavebné povolenia na realizáciu stavby.

11. Súd prvej inštancie posudzoval aj následné konanie žalovaného, či po ukončení obchodnej verejnej
súťaže a uzavretí nájomnej zmluvy zo zákona, došlo k platnému odmietnutiu návrhu, ktorý by mal
za následok jeho zánik podľa § 43b ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka a v konečnom dôsledku
odstúpenia od uzavretej nájomnej zmluvy. Z výpovede starostu žalovaného vyplynulo, že neoznámil

žalobcovi, že odstúpi od podpisu zmluvy. Výsledkom bolo, že oboznámil poslancov s čiastkou, ktorú si
bude nárokovať protistrana (žalobca) a na základe žalobcom požadovanej výšky finančnej náhrady v
prípade odstúpenia od zmluvy, žalovaný prejavil vôľu pokračovať so žalobcom v realizácii samotného
diela.

12. Konštatoval súd prvej inštancie, že žalobca účelovo interpretuje a vykladá konanie žalovaného zo
dňa 24.2.2016, 2.3.2016 a to tým, že prikladá prijatému uzneseniu miestneho zastupiteľstva žalovaného
zo dňa 24.2.2016 a následnému rokovaniu zo dňa 2.3.2016 právne účinky, ktoré prijatím tohto uznesenia
a následným rokovaním nemohli nastať v zmysle platného právneho poriadku SR. Len výlučne starostamestskej časti je v zmysle § 13 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení kompetentný zastupovať
obec voči tretím subjektom. Štatutárny orgán obce - starosta podpísal zmluvu s víťazom obchodnej
verejnej súťaže dňa 20.10.2016. Súd prvej inštancie mal za to, že prijaté uznesenia miestneho

zastupiteľstva žalovaného zo dňa 24.2.2016 (ktorým požiadalo starostu, aby nepodpísal nájomnú
zmluvu a vstúpil do rokovaní s víťazom obchodnej verejnej súťaže), resp. č. 198 zo dňa 19.10.2016
(schvaľuje zrušenie uznesenia miestneho zastupiteľstva žalovaného č. 111/2 zo dňa 24.2.2016) nemajú
právnu silu, teda právne účinky, resp. nemôžu byť prejavom vôle žalovaného vo vzťahu k tretiemu
subjektu - žalobcovi, ale táto kompetencia má právnu relevanciu, len ak je realizovaná štatutárnym

orgánom obce - starostom.

13. Zo strany štatutárneho orgánu žalovaného nebola prejavená vôľa, z ktorej by bolo možné bez
akýchkoľvek pochybností vyvodiť, že v rámci mimosúdnych rokovaní dôjde k odmietnutiu samotného
návrhu zmluvy, resp. také konanie žalovaného, že vypovie uzavretú nájomnú zmluvu. Samotným
rokovaním medzi stranami sporu a výsledkom týchto rokovaní nebolo rozhodnutie o zrušení samotnej

výstavby alebo zrušení verejnej obchodnej súťaže. Práve naopak, žalovaný deklaratórne aj podpísal
nájomnú zmluvu a vyzval žalobcu na pokračovanie vo výstavbe (žiadal dňa 16.11.2016 o zloženie
finančnej zábezpeky /č. l. 429 spisu/). Pri posudzovaní dĺžky primeranej doby - cca 10 mesiacov od
návrhu na uzavretie zmluvy k samotnému aj reálnemu podpísaniu zmluvy, súd prvej inštancie vzal do
úvahy, že žalovaný zvažoval všetky právne možnosti (zrušenie verejnej obchodnej súťaže, mimosúdne

vyrovnanie), o čom svedčia zápisy zo záznamov z rokovaní, doložená právna analýza možnosti zrušenia
Obchodnej verejnej súťaže vypracovaná žalovaným k 3.2.2016, prebehli vzájomné rokovania medzi
stranami sporu a všetky okolnosti tohto prípadu, takúto lehotu súd prvej inštancie považoval za nie
neprimeranú a neodôvodniteľnú, ktorá by bola v rozpore so zákonom.

14. Uviedol súd prvej inštancie, že mu nebolo zrejmé, na aký rozpor so zásadami poctivého obchodného
styku sa žalobca odvoláva, nakoľko zo strany žalovaného bola vyvíjaná činnosť na uzavretie nájomnej
zmluvy (i keď len deklaratórneho charakteru v zmysle vyššie uvedeného), žiadnym spôsobom žalovaný
nebránil vo výstavbe žalobcovi, samotný žalobca aj začal vykonávať prvotné úkony k stavebnej činnosti.
Prípadné konanie na vzájomné finančné vysporiadanie iniciované žalovaným na primerané mimosúdne

vyrovnanie, pričom o všetkých svojich úkonoch aj informoval a rokoval so štatutárnym zástupcom
žalobcu v priebehu mesiacov február až apríl 2016, nie je konaním preukazujúcim to, že došlo k
odmietnutiu podpísaného a žalobcom zaslaného návrhu na uzavretie zmluvy.

15. Ani vrátenie zábezpeky žalobcovi vo výške 10.000,- eur (ktorú žalovaný začal vracať po častiach

až po 13.4.2016, po žalobcom vyčíslení nároku na náhradu škody) nepovažoval súd prvej inštancie
za taký úkon, ktorý by mal mať za následok odmietnutie návrhu uzavretej nájomnej zmluvy a zrušenie
vyhlásenej verejnej obchodnej súťaže, keďže žalobca a žalovaný vstúpili do mimosúdnych rokovaní, ale
len s možnosťou ukončenia vzájomnej spolupráce po vzájomnej dohode a s neistým výsledkom týchto
rokovaní, čo sa aj v konečnom dôsledku stalo, keďže žalovaný prejavil pokračujúcu vôľu aj naďalej

spolupracovať so žalobcom. V zmysle súťažných podmienok pre obchodnú verejnú súťaž podľa čl.
I bod 3 finančná zábezpeka vo výške 10.000,- eur bude vrátená neúspešnému účastníkovi do 5 dní
po vyhlásení výsledkov verejnej obchodnej súťaže. Podľa uzatvorenej zmluvy č. 44/2015 a to čl. II
bodu 4, nájomca pri prihlásení do predmetnej obchodnej verejnej súťaže zložil v súlade s podmienkami
zábezpeku vo výške 10.000,- eur, ktorú bol žalovaný v zmysle uzavretej nájomnej zmluvy povinný vrátiť

žalobcovi minimálne vo výške 70 % (6.900,- eur), čo žalobca nemôže spájať s úmyslom odstúpiť od
návrhu uzavretej nájomnej zmluvy.

16. Podľa súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu právnej povinnosti žalovaným, nájomná zmluva bola
uzavretá akceptovaním zo strany žalovaného, oznámená žalobcovi dňa 29.9.2014 a následne zo strany

žalovaného aj podpísaná.

17. Ďalej súd prvej inštancie poukázal, že nemôže vzniknúť ušlý zisk zo stavby, na ktorú nebolo vydané
ani len právoplatné stavebné povolenie, stavba nebola skolaudovaná, po jej dokončení vyčíslené presné
náklady na jej výstavbu a určená trhová (reálna) predajná cena za jedno parkovacie miesto v čase a

priestore predaja tohto miesta. Žalobca len poukazoval na svoje prepočty, ktoré vychádzajú z fiktívnych,
tzv. predpokladaných a nie reálnych nákladov, ktoré ani neboli skutočne žalobcom vynaložené. Preto
nie je daná ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti.18. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalovaný neporušil žiadnu svoju povinnosť (žalovaný
nájomnú zmluvu podpísal), preto žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody. Súd prvej inštancie
následne nepovažoval za dôvodné zaoberať sa určením konkrétnej výšky škody uplatnenej žalobcom

(skutočnej škody /hotových výdavkov/ vo výške 27.560,04 eur z faktúr za obdobie od 8/2013 do
18.5.2016 a ušlého zisku vo výške 86.270,40 eur, zo stavby, na ktorú nebolo ani vydané stavebné
povolenie žalobcovi), nakoľko to považoval za neúčelné a neefektívne.

19. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému

priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1

písm. h) C.s.p./.

21. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že napádané rozhodnutie a úvahy súdu prvej inštancie
sú v absolútnom rozpore s obsahom spisu. Úvahy konajúceho sudcu majú tendenčný, miestami voči
žalobcovi až urážlivý charakter, čo implikuje pocit žalobcu o podozrení o nedostatku nestrannosti a

nezaujatosti sudcu. Odôvodnenie napádaného rozhodnutia je v rozpore s obchodnoprávnou teóriou, s
náukou o zmluvnom práve, pričom prezentované odôvodnenie zavádza nové pojmy zmluvného práva
(napr. „deklaratórna nájomná zmluva“), čo je nutné považovať za zásah do právnej istoty účastníka
konania. Tieto neznáme pojmy, či bez väzby na obsah spisu formulované závery nie sú odôvodnené,
žiadnymspôsobomvysvetlenéanaichzákladejeodôvodnenézamietnutieuplatnenéhonárokužalobcu.

Súd prvej inštancie si vecnoprávne zamieňa vrátenie zábezpeky z dôvodu ukončenia vzťahu zo strany
žalovaného a vrátenia zábezpeky po dokončení diela. Nesprávne sú závery súdu prvej inštancie o:
(i) právnej neúčinnosti či právnej nezáväznosti uznesení miestneho zastupiteľstva žalovaného; (ii)
argumentácia, že vôľu obce tvorí výlučne štatutárny orgán, aj keď samotný zákon o obecnom zriadení
ustanovuje presný opak; (iii) stotožňovaní obchodnoprávnych a občianskoprávnych inštitútov škody

a ušlého zisku, a že (iv) vrátenie zábezpeky po vyhlásení víťaza obchodnej verejnej súťaže nie je
možné považovať za ukončenie vzťahu a pod. Súd prvej inštancie nezodpovedal základnú otázku,
prečo sa predmetné dielo nerealizovalo. Inštitút ušlého zisku zhojuje následok nerealizácie dohodnutého
podnikateľského projektu, vrátane zodpovednosti povinného subjektu na vytvorenie podmienok jeho
realizácie. Žalobca ukončil stavebné konanie, pretože žalovaný nepristúpil k podpísaniu nájomnej

zmluvy, titulom čoho žalobca nevedel deklarovať vlastnícky vzťah k pozemku, na ktorom mal realizovať
stavebnú činnosť. Súd prvej inštancie odignoroval podmienky obchodnej verejnej súťaže, ktoré neboli
výzvou na zasielanie zmluvy, ale na realizáciu diela. Zároveň odignoroval takmer 12 mesiacov trvajúcu
nečinnosť žalovaného vo vzťahu k prijatiu návrhu nájomnej zmluvy, ktorou mal žalobca vytvoriť vzťah
medzi ním, žalovaným a dielom, ktoré mal realizovať.

22. Žalobca dôvodil, že podmienky verejnej súťaže neobsahovali povinnosť súťažiteľa zasielať návrh
nájomnej zmluvy a súťaž neznela na uzatvorenie nájomnej zmluvy k pozemkom, na ktorých sa má
stavať, ale na vlastnosti vnútroblokového parkovacieho domu. Oznámením o výbere víťaza súťaže,
doručeného žalobcovi dňa 29.5.2014, bola daná právna povinnosť akceptácie vybraného návrhu na

uzatvoreniezmluvy.Žalobcapopísalnáslednýpriebehďalšiehokonaniastránsporu,nazákladektorého:
(i) žiadna zmluva nebola výsledkom obchodnej verejnej súťaže; (ii) žiadna zmluva nebola do obchodnej
verejnej súťaže predložená, pretože jej zaslanie podmienky obchodnej verejnej súťaže nepredpokladali;
(iii) nájomná zmluva, ktorá mala byť podkladom pre dielo žalobcu ako následok obchodnej verejnej
súťaže bola zo strany žalobcu po víťazstve v obchodnej verejnej súťaži a po zmluvnom „dolaďovaní jej

detailov“ žalovanému zaslaná, no zo strany žalovaného nebola podpísaná; (iv) žalovaný vstúpil právne
relevantnými krokmi do mimosúdneho rokovania so žalobcom, v rámci ktorých túto zmluvu odmietol
podpísať a relevantne oznámil žalobcovi, že dôjde k zrušeniu obchodnej verejnej súťaže; (v) žalobca
na tomto základe a titulom absencie nájomnej zmluvy na pozemky výstavby ukončuje územné konanie;
(vi) žalovaný vyzval žalobcu na vyčíslenie nákladov; (vii) po vyčíslení týchto nákladov a takmer rok po

vyhlásení výsledkov obchodnej verejnej súťaže žalovaný pristupuje k podpísaniu zmluvy, čím popiera
svoje takmer 11 mesačné konanie a snahu o mimosúdne vyrovnanie, v rámci ktorého došlo k právne
relevantnému odmietnutiu zmluvy.23. Ďalej žalobca konštatoval, že je potrebné rozlišovať vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a
žalovaným samotnou verejnou obchodnou súťažou, ktorej predmetom bola výstavba podzemných
garáží a existenciu uzatvorenia alebo odmietnutia nájomnej zmluvy, ktorá bola následkom víťazstva

žalobcu v predmetnej verejnej obchodnej súťaži. Žalobca víťazstvom vo verejnej obchodnej súťaži
vyhral možnosť stavať dielo a preto, aby mohol začať dielo realizovať, potreboval zo strany žalovaného
podpísanú nájomnú zmluvu k pozemkom, na ktorých mal stavať. Predmet diela - podzemné a
čiastočne nadzemné garáže, mali byť po dokončení vo vlastníctve žalobcu, preto žalobca aj neskôr
vyčísľoval ušlý zisk, ktorý by bol predajom zarobil. Žalovaný obstarával nájom pozemkov za účelom

výstavby garáží, ktoré mali byť postavené žalobcom, do vlastníctva žalobcu, na žalobcovi zo strany
žalovaného prenajatých pozemkoch, ktoré mal neskôr žalobca odkúpiť. Podklady k verejnej obchodnej
súťaži neobsahovali požiadavku jej účastníka zaslať návrh zmluvy. Išlo o návrh podmienok nájomnej
zmluvy, ale nie o verejnú obchodnú súťaž, v ktorej účastník zasielal obstarávateľovi konkrétny obsah
nájomnej zmluvy, či samotnú zmluvu. Žalobca to preto ani v procese verejnej obchodnej súťaže
neurobil, preto nemožno aplikovať záver, že oznámením o víťazstve došlo k uzatvoreniu „spornej“

nájomnej zmluvy, pretože kreácia nájomnej zmluvy prebehla medzi žalobcom a žalovaným až po
verejnej obchodnej súťaži. V období po vyhlásení víťaza verejnej obchodnej súťaže žalovaný a žalobca
„nastavovali podmienky“ nájomnej zmluvy, ktorá bola fakticky zmluvou „realizačnou“ vo vzťahu k
realizácii vysúťaženého diela, pretože v zmysle tejto zmluvy musel žalobca deklarovať vzťah k pozemku,
na ktorom mal realizovať dielo v zmysle verejnej obchodnej súťaže. Oznámením o víťazstve vo verejnej

obchodnej súťaži vznikol vzťah medzi žalobcom a žalovaným o realizácii stavebného projektu (diela),
ktorého dôsledkom a predpokladom realizácie (podmienkou) mal byť podpis zmluvy o nájme, ktorou
by žalobca ako stavebník deklaroval vzťah k pozemku, na ktorom sa malo stavať. O finálnom obsahu
zmluvy o nájme začali „rokovania“ v zmysle záverov verejnej obchodnej súťaže až po jej skončení
a po oznámení víťazstva dňa 25.9.2014, kedy po finálnom dohodnutí obsahu zmluvy, túto zmluvu

žalovaný ako jej návrh bez podpisu zaslal žalobcovi na podpis, ktorý ju podpísanú žalovanému vrátil.
Nepodpísaný návrh nájomnej zmluvy v zmysle verejnej obchodnej súťaže smeroval rok po verejnej
obchodnej súťaži od žalovaného k žalobcovi (9.8.2015), a nie naopak, od žalobcu k žalovanému v
rámci verejnej obchodnej súťaže. Týmto momentom došlo k existencii návrhu nájomnej zmluvy, ktorá sa
mala ako následok verejnej obchodnej súťaže uzavrieť medzi žalobcom a žalovaným. V 12/2015, teda

po dohodnutí si obsahu nájomnej zmluvy (nie podmienok stavby a realizácie diela v zmysle verejnej
obchodnej súťaže), návrh zmluvy zo strany žalobcu bol zaslaný žalovanému. Už v 12/2015 žalovaný s
podpísaním tejto nájomnej zmluvy lavíroval, čo preukazuje jeho dopyt na to, ako a za čo bude stavať
žalobca ako stavebník garáže. Tu sa začalo právne relevantné konanie žalovaného, spočívajúce jednak
v zaslaní nepodpísaného návrhu zmluvy žalobcovi, a ktoré bolo zavŕšené odmietnutím podpísaného

návrhu zmluvy neskôr v roku 2016. K podpisu tejto zmluvy o nájme pozemkov pre účely realizácie
stavby v zmysle verejnej obchodnej súťaže zo strany žalovaného nedošlo, žalovaný tento návrh právne
relevantným správaním obligačnoprávne odmietol, čo je potvrdené vrátením zábezpeky v 12/2015 s
následkom ukončenia verejnej obchodnej súťaže. Žalovaný preukázateľne vstúpil do mimosúdnych
rokovaní so žalobcom, pričom mu oznámil, že projekt sa realizovať nebude a vyzval žalobcu na

vyčíslenie škôd, ktoré mu vznikli. Žalovaný ako obstarávateľ potvrdzujúc odmietnutie návrhu zmluvy,
vrátil žalobcovi celú zábezpeku vo výške 10.000,- eur, čím došlo popri vyššie uvedených právnych
úkonoch odmietnutia návrhu nájomnej zmluvy k odmietnutiu návrhu zmluvy, ktorý v tom čase mal
žalovaný ako návrh zmluvy podpísaný zo strany žalobcu. Žalovaný teda prejavil vôľu neprijať návrh
nájomnej zmluvy ako realizačnej podmienky diela, ktoré bolo vysúťažené v obchodnej verejnej súťaži.

Na strane žalobcu to vyvolalo legitímne očakávanie a dobrú vieru v to, že tento právny úkon (správanie
sa žalovaného) znamená to, čo je tlmočené jeho obsahom, teda že projekt sa realizovať nebude, že
mu bola vrátená zábezpeka, že má vyčíslovať škody a že jeho návrh zmluvy o nájme bol odmietnutý.
Žalobca ako stavebník listom zo dňa 2.5.2016 oznámil stavebnému úradu, že z dôvodu nepodpísania
nájomnej zmluvy zo strany správcu pozemku nepožadujú o ďalšie predĺženie lehoty na predloženie

tohto dokumentu ako podmienky realizácie stavby. Dôvodom pre zastavenie tohto stavebného konania
preto nebola vôľa žalobcu, ale nekonanie žalovaného a nepodpísanie zmluvy žalovaným. Podpísaný
návrh nájomnej zmluvy k pozemku, ktorý zaslal žalobca žalovanému v decembri 2015, žalovaný
právne relevantným konaním odmietol, ktorý návrh možno považovať za maximálne nový návrh zmluvy.
Vyhlásením víťaza verejnej obchodnej súťaže zmluva nemohla byť uzavretá, pretože neexistovala a

žalovaný nemohol prijať návrh zmluvy po tom, čo ho svojim konaním odmietol. Odmietnutím podpísania
zmluvy v 12/2015 a ďalším správaním žalovaného, ktorým zrušil verejnú obchodnú súťaž a ktorým
ukončil vzťah so žalobcom, je naplnený dôvod pre zodpovednosť žalovaného za škodu. Žalovaný
nepodpísaním návrhu nájomnej zmluvy v 12/2015 odmietol návrh zmluvy, čím porušil povinnosť jupodpísať. Tým splnil predpoklad zodpovednosti za škodu, teda povinnosti podpísať zmluvu a realizovať
projekt. Výšku škody žalobca preukázal v rozsahu vynaložených nákladov, ako aj príčinný vzťah medzi
nimi. Ušlý zisk žalobca preukázal presnými výpočtami toho, za koľko mohol v čase a priestore predať

postavenégaráže,odpočítanéopresnéstavbárskenáklady,ktoréboliriadnesúčasťouprojektuvýstavby
diela.

24. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie jeho konštatovanie, že uznesenia miestneho zastupiteľstva
žalovaného ako úkony, ktoré „nemajú právnu silu“, keďže ide o závery protiústavné a protizákonné,

hraničiace až so svojvoľným uplatňovaním práva a k účelovému výkladu obsahu právnych predpisov v
prospech jednej sporovej strany. Starosta ako štatutár nemôže sám bez súhlasu zastupiteľstva nakladať
s majetkom žalovaného.

25. Ak súd prvej inštancie tvrdí, že žalovaný podpísal so žalobcom zmluvu priamo v obchodnej verejnej
súťaži, avšak v spise sa žiadna takáto zmluva nenachádza, potom nie je zrejmé, ako dospel k zisteniu,

že žalovaný zvažoval uzavretie zmluvy od momentu jej doručenia žalovanému (v 12/2015). Rovnako nie
jezrejmé,akomoholžalovanýzvažovaťvšetkymožnostiatedačipodpísaťalebonepodpísaťzmluvu,ak
súd prvej inštancie tvrdí, že žalovaný zmluvu podpísal v obchodnej verejnej súťaži. Je celkom zrejmé, že
s víťazom obchodnej verejnej súťaže má žalovaný ako verejný obstarávateľ povinnosť podpísať zmluvu
ako výsledok obchodnej verejnej súťaže, ak sa táto zmluva nestala obsahom a súčasťou obchodnej

verejnej súťaže.

26. Žalovaný porušil zásady poctivého obchodného styku tým, že na základe odmietnutia návrhu zmluvy
a uznesení miestneho zastupiteľstva, ktoré vyjadrovali zákaz podpísania tejto zmluvy: (i) vstúpil do
mimosúdnych rokovaní so žalobcom; (ii) právne relevantne mu oznámil, že dielo nebude realizovať;

(iii) právne relevantne mu oznámil, že má vyčísliť škody; (iv) právne relevantne mu vrátil zábezpeku
z obchodnej verejnej súťaže; pričom (v) po vyčíslení škôd žalobcom zrušuje v rozpore so zákonom
spätne svoje skoršie zakazujúce uznesenia; (iv) podpisuje zmluvu a žiada od žalobcu, aby dielo
realizoval. V tomto postupe žalovaného vidí žalobca zásah do zásad poctivého obchodného styku,
spočívajúceho v dôvere podnikateľa vo vývoj tlmočený protistranou, a teda ukončenie vzťahu.

27. Žalobca polemizoval, že ak rokovania o ukončení vzťahu po odmietnutí návrhu nemali podľa
názoru súdu prvej inštancie definitívny charakter, prečo žalovaný vrátil celú zábezpeku zloženú
žalobcom. Žalobca zároveň argumentoval, že záver súdu prvej inštancie, že ušlý zisk nemohol vzniknúť
postráda logickú stránku; je v rozpore so zákonom a právnym poriadkom SR; je v rozpore s obsahom

spisu; vytvára následky, ktoré sú zásahom do práva vlastniť majetok a do práva na súdnu ochranu;
pričom z práva na súdnu a inú právnu ochranu ustanovenú v čl. 46 Ústavy SR v rozsahu práva
na spravodlivý súdny proces v kontexte judikatúry najvyšších súdnych autorít, konštatujúcich potrebu
logickej koherentnosti odôvodnenia súdnych rozhodnutí, ako aj ich obsah v zmysle stave právnej
náuky robí nefunkčný nástroj síce produkujúci „zistený skutkový stav“ (formálnu pravdu), avšak bez

akéhokoľvek vplyvu na rozhodnutie vo veci, pretože preukazuje, že toto môže byť svojvoľné, vecne
nesprávne a bez väzby na dokazovanie vykonané v konaní.

28. Žalobca mal za to, že sa stal riadnym víťazom obchodnej verejnej súťaže, ktorá ale bola súťažou
o dielo, nie súťažou o nájomnú zmluvu, ktorá tvorí predmet tohto sporu. Obchodná verejná súťaž

neobsahovala povinnosť žalobcu ako súťažiteľa predložiť návrh nájomnej zmluvy, ale táto zmluva bola
nepodpísaná zasielaná žalobcovi zo strany žalovaného až takmer rok po vyhlásení víťaza obchodnej
verejnej súťaže. Tento návrh nájomnej zmluvy žalobca podpísal a poslal naspäť žalovanému, v
očakávaní podpisu zo strany žalovaného a tým v očakávaní ním vykonanej oferty. Nájomná zmluva
bola podmienkou realizácie diela, ktoré tvorilo obchodnú verejnú súťaž, pretože táto zmluva pre

žalobcu deklarovala vzťah k pozemku, na ktorom mal stavať. Bez nej nie je možné a nebolo možné
dielo realizovať. Z pohľadu práva preto existencia tejto nájomnej zmluvy bola podmienkou realizácie
diela. K podpisu zmluvy a k prijatiu oferty (akceptácii) však v 12/2015 zo strany žalovaného nedošlo.
Naopak, zo strany žalovaného došlo k vráteniu zábezpeky žalobcovi, pričom spolu s ďalšími krokmi
žalovaného, ktoré sa prejavili v objektívnom svete ako právne relevantné právne úkony, došlo k

odmietnutiu povinnosti podpísať nájomnú zmluvu zo strany žalovaného. Tým žalovaný porušil svoju
právnu povinnosť vyplývajúcu mu z vyhlásenej obchodnej verejnej súťaže, teda umožniť realizovať
žalobcovi dielo, podpísať nájomnú zmluvu – pretože žalovaným došlo k jej relevantnému odmietnutiu.
V zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobilporušením právnej povinnosti. Žalobca má za to, že odmietnutím návrhu zmluvy zaslanej žalobcom
v12/2015došlozostranyžalovanéhokporušeniuprávnejpovinnostiuzatvoriťsožalobcomzmluvuakos
víťazom obchodnej verejnej súťaže. Následok je zodpovednosť v zmysle právneho poriadku Slovenskej

republiky. Nie je možné akceptovať závery súdu prvej inštancie, že k podpísaniu tejto nájomnej zmluvy
zo strany žalovaného došlo, pretože táto argumentácia neguje a výslovne ignoruje skoršie právne
relevantné odmietnutie podpísania nájomnej zmluvy. Súd prvej inštancie svojou argumentáciou chráni
následný právny úkon žalovaného, ktorý vykonal po obligačnoprávne právne perfektnom odmietnutí
nájomnej zmluvy. Odôvodnením napádaného rozhodnutia došlo k flagrantnému ignorovaniu obsahu

spisu.Neistotažalobcuaprotiprávnekonaniežalovanéhotrvaloodvyhláseniavíťazaobchodnejverejnej
súťaže do zmätočného a so správaním žalovaného rozporného podpísania nájomnej zmluvy v 9/2016.
Žalobca nadobudol pocit, že súd prvej inštancie nahradzoval svojou aktivitou – aktivitu žalovaného.
Odôvodnenie rozhodnutia je pritom na viacerých miestach nelogické, vnútorne si odporuje a priamo
popiera obsah spisu. Ak všeobecný súd ponechá bez povšimnutia niektorú z kľúčových otázok prípadu,
alebo sa ako odvolací súd bez riadneho zdôvodnenia odkloní od právnych či skutkových záverov súdu

prvej inštancie, jeho postup vykazuje známky arbitrárnosti a svojvôle.

29. Napokon žalobca konštatoval, že časový posun diela od obchodnej verejnej súťaže je viac ako 9
ročný, pričom nie je reálne od žalobcu požadovať takéto plnenie. Žalobca nemá príslušné stavebné
povolenia, pretože stavebné konanie ukončil z dôvodu nepodpísania nájomnej zmluvy zo strany

žalovaného, keď nevedel deklarovať vzťah k pozemku, na ktorom sa dielo malo realizovať. Namietal,
že žalovaný nemal možnosť uvažovať „či podpísať alebo nepodpísať“ nájomnú zmluvu žalobcovi, ak
žalobca vyhral obchodnú verejnú súťaž a mal právo realizovať ho. Argumentácia súdu prvej inštancie
je v tomto prípade nepresvedčivá a nespravodlivá, v rozpore so zásadami racionality.

30. Žalovaný vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepodal. Odvolanie mu bolo doručené dňa 27.4.2023.

31. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné

nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385
C.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

32. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

33.Podstataodvolaciehodôvodupodľa§365ods.1písm.f)C.s.p.spočívapredovšetkýmvnesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne

skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

34. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. z.

vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

35. Pokiaľ žalobca namietal, že sa mu konajúci sudca javí ako zaujatý s poukazom na procesný
postup a vytýkané pochybenia súdu prvej inštancie pri odôvodnení napádaného rozhodnutia, odvolací
súd konštatuje, že na nápravu takýchto pochybení sú strane sporu dané iné procesné nástroje a ak
sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho

rozhodovacej činnosti, na takúto námietku zaujatosti sa neprihliada.

36. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu
škody, ktorá podľa tvrdení uvedených v žalobe mala vzniknúť žalobcovi ako víťazovi obchodnej verejnejsúťaže tým, že žalovaný ako vyhlasovateľ obchodnej verejnej súťaže odmietol so žalobcom uzatvoriť
nájomnú zmluvu k nehnuteľnostiam na výstavbu podzemného garážového domu (ďalej len „nájomná
zmluva“), ktorá právna povinnosť žalovanému vyplývala z právneho poriadku Slovenskej republiky.

Žalobca pritom dôvodil, že zaslal žalovanému v 12/2015 nájomnú zmluvu ako návrh, ktorá bola
výsledkomaprávnymnásledkomvíťazstvažalobcuvovyhlásenejobchodnejsúťažiaktorýnávrhzanikol
tým, že žalovaný tento návrh zmluvy odmietol a to s poukazom na ustanovenie § 43b ods. 1 písm. c)
Občianskeho zákonníka. Preto k uzatvoreniu zmluvy nedošlo.

37. Odvolací súd pritom zvýrazňuje, že podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle
smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s
takýmto prejavom spájajú. Nepostačujú subjektívne predstavy strany o prípadných právnych následkoch
jej prejavov vôle (právneho úkonu), keďže možno uvažovať iba o dôsledkoch takéhoto úkonu, ktoré inak
objektívne právo s takým úkonom pravidelne spája.

38. Odvolací súd neopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vykonal súd prvej inštancie, keďže
obsah takýchto listín sa ich opätovným prečítaním v odvolacom konaní nemení.

39. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené

okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

40. Podľa § 757 Obchodného zákonníka, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností
ustanovených týmto zákonom, platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

41. Podľa § 281 Obchodného zákonníka, kto vyhlási neurčitým osobám súťaž (ďalej len „vyhlasovateľ“) o
najvhodnejší návrh na uzavretie zmluvy (obchodná verejná súťaž), robí tým výzvu na podávanie návrhov
na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“).

42. Podľa § 282 ods. 1 Obchodného zákonníka, na vyhlásenie verejnej obchodnej súťaže (ďalej

len „súťaž“) sa vyžaduje, aby sa písomne všeobecným spôsobom vymedzili predmet požadovaného
záväzku a zásady ostatného obsahu zamýšľanej zmluvy, na ktorom navrhovateľ trvá, určil spôsob
podávania návrhov, určila lehota, do ktorej možno návrhy podávať, a lehota na oznámenie vybraného
návrhu (ďalej len „podmienky súťaže“).

43. Podľa § 286 ods. 1 Obchodného zákonníka, vyhlasovateľ vyberie najvhodnejší z predložených
návrhov a oznámi jeho prijatie spôsobom a v lehote, ktoré určujú podmienky súťaže.

44. Podľa § 287 ods. 1 Obchodného zákonníka, vyhlasovateľ je povinný prijať návrh, ktorý sa vybral
spôsobom uvedeným v § 286. Ak vyhlasovateľ oznámi prijatie návrhu po lehote určenej v podmienkach

súťaže, zmluva nevznikne, ak vybraný účastník súťaže oznámi vyhlasovateľovi bez zbytočného odkladu
po dôjdení oznámenia o prijatí návrhu, že odmieta zmluvu uzavrieť.

45. Podľa § 44 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie
zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu (ods. 1).

Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu
a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej
zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy (ods. 2).

46. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde

k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť
prejavy účastníkov na tej istej listine.

47. Podľa § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v
prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví

vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

48. Obchodná verejná súťaž je v Obchodnom zákonníku systematicky zaradená medzi ustanoveniami
o uzavieraní zmluvy, pričom jej právna úprava v §§ 281 až 287 Obchodného zákonníka má kogentnúpovahu, preto ju nemožno vylúčiť a ani sa od nej odchýliť. Ustanovenia o obchodnej verejnej súťaži
tiež upravujú osobitný spôsob uzavierania zmluvy a vzniku zmluvy, odlišný od právnej úpravy v § 43 –
§ 46 Občianskeho zákonníka. Vyhlásením obchodnej verejnej súťaže je uverejnenie výzvy na podanie

najvhodnejšieho návrhu na uzavretie zmluvy. Vyhlásením sa zároveň zverejňujú podmienky súťaže.
Adresátom je neurčitý počet osôb (individuálne neurčených), ktoré vyhlasovateľ súťaže vyzýva, aby
mu podávali návrhy na uzavretie zmluvy, teda predložili ofertu. Medzi obligatórne obsahové náležitosti
vyhlásenia patrí mimo iného aj lehota, v ktorej sa musí oznámiť vybratie (prijatie) návrhu, tzv. akceptačná
lehota. Vyhlasovateľ prijme návrh na uzavretie zmluvy oznámením v lehote a spôsobom určeným

v podmienkach súťaže.

49. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu uvádzanými v odvolaní, že z podmienok
obchodnej verejnej súťaže žalovaného ako vyhlasovateľa vyplýva, že „nešlo o výzvou o najvhodnejší
návrh zmluvy ale na realizáciu diela, pričom žalobca víťazstvom vo verejnej obchodnej súťaži
vyhral možnosť stavať dielo“, keďže to nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Z obsahu súťažných

podmienok žalovaného z 30.5.2014, ktoré doložil žalobca do spisu vyplýva, že žalovaný vyhlásil
obchodnú verejnú súťaž o najvhodnejší návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy k tam špecifikovaným
nehnuteľnostiam, čo zodpovedá práve kogentnému ustanoveniu § 281 a nasl. Obchodného zákonníka.
Zo súťažných podmienok tak jednoznačne vyplýva, že ide o výzvu na podávanie návrhov na uzavretie
(nájomnej) zmluvy a nie na realizáciu diela. Súťažné podmienky zároveň uvádzajú, čo majú súťažné

návrhy obsahovať, ako aj to, že návrh do súťaže predkladá navrhovateľ v písomnej forme.

50. Platnej právnej úprave obchodnej verejnej súťaže nezodpovedá žalobcom uvádzaný postup, že po
vyhlásení jej víťaza sa „nastavujú podmienky“ zmluvy a oznámením o víťazstve vzniká vzťah, ktorého
dôsledkom je až následný podpis zmluvy. Zákon totiž stanovuje, že do obchodnej verejnej súťaže

sa už predkladajú návrhy zmlúv, z ktorých si vyhlasovateľ vyberá ten najlepší. Žiadne „nastavovanie
podmienok“ po vyhlásení víťaza obchodnej verejnej súťaže už nenastáva. Nevznikol ani vzťah,
ktorého dôsledkom mal byť podpis nájomnej zmluvy, ale dôjdením oznámenia vyhlasovateľa súťaže
navrhovateľovi o tom, že prijíma jeho návrh, dochádza k uzatvoreniu samotnej zmluvy.

51. Žalobca nárok na náhradu škody založil na tom, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť, keď so
žalobcom, napriek víťazstvu žalobcu v obchodnej verejnej súťaži, neuzatvoril nájomnú zmluvu.

52. K uzatvoreniu zmluvy v režime obchodnej verejnej súťaže dochádza už prijatím návrhu z obchodnej
verejnej súťaže. Z dôvodu kogentnosti právnej úpravy obchodnej verejnej súťaže nemôže nastať

situácia, ktorú považuje žalobca za základ uplatneného nároku na náhradu škody, teda že vyhlasovateľ
obchodnejverejnejsúťaženeuzatvorízmluvusvíťazomobchodnejverejnejsúťaže.Oznámenímoprijatí
návrhu je totiž uchádzačovi v obchodnej verejnej súťaži súčasne oznámené jeho víťazstvo, ako aj je
s ním uzatvorená zmluva.

53. Žalobca v odvolaní namietal, že do obchodnej verejnej súťaže nepredkladal návrh nájomnej zmluvy,
ale len deklaroval určité svoje podmienky, ktoré mali byť podkladom pre ďalšie rokovanie so žalovaným.
Pre posúdenie vzniku nájomnej zmluvy je preto potrebné vyriešiť otázku, či obchodnú ponuku žalobcu /
č. l. 403 spisu/, ktorú predložil žalobca do spisu až po zrušení v poradí prvého rozsudku súdu
prvej inštancie, možno považovať za riadny návrh zmluvy, ktorý má (v zmysle kogentných zákonných

ustanovení o obchodnej verejnej súťaži) byť predložený do obchodnej verejnej súťaže.

54. Návrh zmluvy je definovaný ako prejav vôle smerujúci k uzatvoreniu zmluvy. Musí byť dostatočne
určitý a musí z neho vyplývať vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia (§ 43a ods.
1 Občianskeho zákonníka). Určitosť sa musí týkať určenia zmluvných strán a podstatných zložiek

obsahu právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka (napr. zaslanie ponukového listu,
v ktorom je naznačená možnosť uzavrieť zmluvu, avšak až za neskôr konkretizovaných podmienok,
ktoré nie sú v ponuke, spravidla nemožno považovať za perfektný návrh). Zo zákonnej dikcie § 663
Občianskeho zákonníka vyplýva, že nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo bral z nej úžitky. Nájomná zmluva musí ako

podstatné náležitosti obsahovať záväzok odplatného prenechania veci na užívanie a určenie predmetu
nájmu. Výška nájomného, pokiaľ nie je zmluvne dojednaná, vyplýva z právneho predpisu (§ 671 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Ak nájomná zmluva neobsahuje ustanovenie o dobe nájmu, predpokladá sa,
že nájom bol dohodnutý na dobu neurčitú.55. Obchodná ponuka žalobcu, pokiaľ by mala byť posúdená ako návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy,
musí obsahovať aspoň označenie zmluvných strán, záväzok odplatného prenechania veci na užívanie

a predmet nájmu. Pokiaľ tieto náležitosti žalobcova obchodná ponuka obsahuje, možno ju považovať
za jeho návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy predložený do obchodnej verejnej súťaže vyhlásenej
žalovaným.

56. Zo žalobcom predloženej obchodnej ponuky vyplýva, že táto obsahuje označenie nehnuteľnosti,

názov vyhlasovateľa a navrhovateľa, cenu nájmu. Žalobca však vo svojej obchodnej ponuke neuviedol
žiadne ďalšie náležitosti a to záväzok žalovaného prenechať nehnuteľnosť na užívanie žalobcovi a ani
povinnosť žalobcu platiť nájomné.

57. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami došlo k platnému uzatvoreniu nájomnej
zmluvy spôsobom podľa § 286 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda dôjdením oznámenia vyhlasovateľa

súťaže navrhovateľovi o tom, že prijíma jeho návrh. Tieto závery súdu prvej inštancie však nie sú
správne a to vzhľadom na absenciu perfektného návrhu žalobcu na uzatvorenie zmluvy, keďže osoba,
ktorá predkladá svoju ponuku do obchodnej verejnej súťaže musí predložiť návrh zmluvy. Neobstojí,
že žalobca prevzal náležitosti zmluvy zo súťažných podmienok, pričom len špecifikoval výšku nájmu.
Žalobca to totiž takto vo svojej obchodnej ponuke neuviedol, t. j. ohľadne (určitých) podstatných

zmluvných náležitostí neodkázal priamo na súťažné podmienky. Súťažné podmienky nepredstavujú
dokument, ktorý sa zo zákona stáva súčasťou zmluvy. Súťažné podmienky len stanovujú podmienky pre
súťažiace osoby, ktoré na základe týchto vytvárajú svoj návrh zmluvy, ktorý predkladajú do obchodnej
verejnej súťaže.

58. Keďže žalobca predložil do obchodnej verejnej súťaže obchodnú ponuku, ktorá nebola spôsobilým
návrhom na uzatvorenie (nájomnej) zmluvy, nesplnil kogentné zákonné ustanovenie, teda takýto návrh
nemal byť zaradený do obchodnej verejnej súťaže (resp. mal byť odmietnutý), teda nemalo dôjsť ani k jej
prijatiu. Z uvedeného dôvodu nedošlo k platnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy na základe obchodnej
verejnej súťaže vyhlásenej žalovaným a to pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

59. Odvolací súd síce pripúšťa, že § 268 Obchodného zákonníka sankcionuje záväzkom na náhradu
škody každého, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, v dôsledku ktorej vznikla škoda, no uvedené
ustanovenie je na zodpovednosť žalovaného na náhradu škody neaplikovateľné, keďže to bol žalobca,
ktorý spôsobil neplatnosť právneho úkonu (nájomnej zmluvy) v procese obchodnej verejnej súťaže tým,

že adresoval žalovanému obchodnú ponuku, ktorá nebola spôsobilým návrhom na uzatvorenie zmluvy.
V prípade, ak neplatnosť právneho úkonu spôsobia obe strany, bude sa aplikovať § 376 Obchodného
zákonníka.

60. Pokiaľ žalobca dňa 7.12.2015 podpísal nájomnú zmluvu č. 44/2015, išlo o nový návrh nájomnej

zmluvy, mimo rámca obchodnej verejnej súťaže. Žalobca nemal právny nárok na uzatvorenie tejto
nájomnej zmluvy, keďže žiadne zákonné alebo zmluvné ustanovenie neurčovalo povinnosť žalovaného
túto zmluvu uzatvoriť (akceptovať takýto návrh žalobcu). Žalobca pritom ani netvrdil, že by takáto
povinnosť vyplývala žalovanému z konkrétneho zmluvného, resp. zákonného záväzku (napr. existencie
platnej zmluvy o budúcej zmluve podľa § 289 ods. 1 Obchodného zákonníka). Pokiaľ žalovaný otáľal

s prijatím takéhoto návrhu zmluvy, neporušil svoj (existujúci) záväzok, len využil svoju zmluvnú voľnosť,
teda zaoberal sa posúdením, či je alebo nie je preň výhodné zmluvne sa zaviazať.

61. Ak sa žalovaný rozhodol návrh (ofertu) žalobcu prijať a dňa 20.10.2016 podpísal žalobcom dňa
7.12.2015 podpísaný návrh nájomnej zmluvy č. 44/2015, k uzatvoreniu tejto nájomnej zmluvy nedošlo

a to vzhľadom na postoj žalobcu, ktorý vyjadril svoje stanovisko nebyť už viazaný takýmto návrhom
zmluvy. Žalobca teda pred podpisom návrhu zmluvy č. 44/2015 žalovaným dňa 20.10.2016 svoj návrh
(ofertu) odvolal (§ 43a ods. 3 Občianskeho zákonníka).

62. Pokiaľ žalobca napriek absencii platne uzatvorenej nájomnej zmluvy na pozemkoch, kde sa

mala uskutočniť zamýšľaná výstavba garáží inicioval stavebné konania, náklady vynaložené žalobcom
v súvislosti s ich vedením nemožno pričítať ako škodu spôsobenú žalovaným a to s poukazom na znenie
§ 382 Obchodného zákonníka, podľa ktorého poškodená strana nemá nárok na náhradu tej časti škody,ktorá bola spôsobená nesplnením jej povinnosti ustanovenej právnymi predpismi vydanými za účelom
predchádzania vzniku škody alebo obmedzenia jej rozsahu.

63. Pokiaľ nedošlo k platnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy, je logický záver, že žalovanému vznikla
povinnosť vrátiť žalobcom zloženú zábezpeku vo výške 10.000,- eur, ktorú si aj splnil.

64. Odvolací súd k zásadným výhradám žalobcu k samotnému odôvodneniu rozsudku súdu
prvej inštancie udáva, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní

(občianskoprávnom spore).

65. K uzatvoreniu nájomnej zmluvy k sporným nehnuteľnostiam teda medzi stranami nedošlo, ani
vo verejnej súťaži a ani v čase po nej. Žalovanému však ani v čase po obchodnej verejnej súťaži
nevznikla povinnosť uzatvoriť nájomnú zmluvu. V spore nebolo preukázané žiadne porušenie (zmluvnej
či zákonnej) povinnosti žalovaného v súvislosti s neuzatvorením nájomnej zmluvy. Neboli preto splnené

predpoklady pre vyhovenie žalobou uplatneného nároku na náhradu škody.

66. Ďalšie argumenty žalobcu považoval odvolací súd pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné,
bez potreby sa s nimi osobitne zaoberať.

67. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I.,
ktorým žalobu žalobcu zamietol ako vecne správny.

68. Odvolací súd taktiež podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil ako vecne správny výrok rozsudku súdu prvej
inštancie o trovách konania (výrok II.), ktorým žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal právo na

plnú náhradu trov konania podľa § 255 C.s.p. voči žalobcovi, ktorý bol v spore neúspešný.

69. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému právo na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, keďže mu preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie,
samostatným uznesením.

70. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže
podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p. Dovolateľ musí byť v dovolacom

konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho
zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).