Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 53C/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225200546
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1225200546.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV právnej veci žalobkyne: T. Q. X., J.. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. V. X,
B., zast.: JUDr. Tijana Ćećezová, LL.M., advokát, Račianska 13152/69B, Bratislava, proti žalovanému:
B. Q., J.. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, Š., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
takto
.

r o z h o d o l :

I. Súd z a k a z u j e žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 150 metrov,
s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom, trestnom či správnom konaní v rozsahu
nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

III. Súd poučuje strany, že nariadené neodkladné opatrenie na návrh niektorej z procesných strán súd
zruší v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, ako aj p o u č u j e žalovaného, že môže
podať voči žalobkyni žalobu vo veci samej, v ktorej budú sporové strany v opačnej procesnej pozícii,
predmetom ktorej bude nárok na navrátenie do pôvodného stavu, alebo nárok na náhradu škody alebo
inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

IV. Žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 16.02.2025 domáhala
vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosti bližšie špecifikované v
predmetnom návrhu. Mestský súd Bratislava II uznesením č.k. 41P/23/2025-67 zo dňa 18.02.2025
vylúčil časť I. a II. návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie,

ktorý bol následne doručený tunajšiemu súdu dňa 20.02.2025.

2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa nasledovne. Uviedla, že so
žalovaným sa spoznali pred 20 rokmi v spoločnom zamestnaní, pričom ako partneri začali fungovať pred
17 rokmi tak, že žili

oddelene v otvorenom vzťahu, na podnet žalovaného, ktorý bol už v tom čase rozvedený a prejavoval
obavy vstúpiť do vážneho vzťahu. V spoločnej domácnosti začali obaja žiť od roku 2014, potom ako
žalobkyňa opakovane chcela partnerstvo ukončiť avšak vždy nastal moment vzájomného uzmierenia.
Z partnerského súžitia sa pochádzajú dve maloleté deti. Manželstvo strany sporu uzavreli dňa
XX.XX.XXXX, po narodení syna, pre ktorého chcela žalobkyňa vytvoriť kompletnú rodinu. V súčasnosti
žalobkyňa so žalovaným a maloletými deťmi žijú v spoločnej domácnosti v byte v B., X. V. X, ktorý

je vo výlučnom vlastníctve otca. Žalobkyňa túto spoločnú domácnosť dňa 10.01.2025, po poslednom
incidente so žalovaným, v dôsledku čoho bol žalovaný dočasne umiestnený v Psychiatrickom ústaveX. X. V. X., opustila z dôvodu strachu a obáv zo žalovaného, jeho návratu, nevypočítateľnosti konania,
avšak aj z dôvodu, že matka žalovaného žalobkyňu s deťmi z bytu vyhodila, tvrdila, že ide o jej byt.
Maloletý syn sa veľmi bál v byte ostať, keď počul babku kričať. Podľa dostupných informácií z nemocnice

bol žalovaný na reverz prepustený z ústavnej liečby dňa 05.02.2025. Žalobkyňa bola o tejto skutočnosti
upovedomená dňa 07.02.2025. Uviedla, že s odstupom času, ktorý prežila so žalovaným, vníma určité
varovné znaky, ktoré tu boli od počiatku ich vzťahu, avšak v tom čase ich prehliadala z dôvodu silných
citových väzieb k žalovanému a snahe o zachovane kompletnej rodiny. Spočiatku hľadala chyby v
sebe, obviňovala sa zo zlyhaní, ktoré jej žalovaný vytýkal a hľadala spôsoby ich riešenia v prispôsobení

svojho správania a konania, tak aby bol žalovaný s ňou spokojný a nevyvolával konflikty. Pripisovala to
silnému psychickému vplyvu zo strany žalovaného a jeho sugestívnemu vplyvu na ňu, keď ju neustále
porovnával so svojou matkou a tetou, vyžadoval si, aby bola ako ony a aby sa k nim správala úctivo,
čo žalobkyňa aj robila avšak žalovaný to považoval stále za nedostatočné. Od začiatku vzťahu so
žalovaným vnímala silný vplyv zo strany jeho matky a tety, ktoré žalovaný označoval obe ako svoje
mamičky, a toho času ešte pre ňu nevysvetliteľné zmeny nálad a prístupu k nej. Markantné zmeny v

súžití so žalovaným začala vnímať až narodením syna, kedy správanie žalovaného začala pociťovať
ako psychické utrpenie. Žalovaný v tom čase neprejavoval absolútne žiadny záujem o maloletého, ba
naopak vyslovil pochybnosti o jeho otcovstve. Žalovaný sa ako otec absolútne nezapájal do faktickej
starostlivosti o maloletého, ktorú výhradne znášala žalobkyňa, netrávil s maloletým ani voľný čas.
Uviedla, že mala strach ponechať maloletého ako bábätko a batoľa v prítomnosti žalovaného čo i len

na chvíľku, nakoľko ho nedokázal ani len správne uchopiť, namiesto toho, aby sa mu venoval, chatoval
a browsoval s kamarátmi, dieťa si nevšímal. Žalovaný si užíval svoj bohatý spoločenský život či už
pracovný alebo osobný alebo pravidelne navštevoval svoju matku a tetu a to každú nedeľu. Syna začal
žalovaný vnímať až vo veku troch rokov, kedy naopak začal mať k nemu striktný, autoritatívny výchovný
prístup. Maloletého síce nikdy fyzicky neudrel, avšak opakovane sa mu vyhrážal fyzickými trestami,

vyvolávajúc v ňom strach a rešpekt, čo žalobkyňa nepovažuje za vhodný výchovný prístup, naopak
preferuje priateľský, láskyplný prístup k deťom. Žalobkyňa teda začala intenzívne pracovať na budovaní
vzťahu maloletého s otcom, keď im ponechávala priestor na vzájomnú hru a motivovala maloletého k
budovaniu vzťahu so žalovaným. V predškolskom veku maloletého sa prístup otca k nemu opätovne
zmenil. Paradoxne sa žalovaný začal sa k nemu prihovárať formou zdrobnenín. Maloletý má voči otcovi

v súčasnosti skôr chladný vzťah s prvkami jeho odmietania, silnejšie emocionálne

väzby maloletého sú k matke. Maloletý sa bojí, že žalovaný bude kričať, ak mu nevyhovie, pričom
častokrát maloletý vôbec nevedel, čo má vlastne urobiť, nerozumel požiadavke otca. Tvrdila, že k nej sa
žalovaný správal povýšenecky, arogantne, ponižoval ju. Diktoval jej čo má robiť, ako to má robiť a veci

týkajúce sa starostlivosti o rodinu má robiť ako jeho matka. Komparácia so spôsobmi výchovy jeho matky
a starostlivosti bola častým predmetom konfliktov, ktoré žalovaný vyvolával už v tom čase. Konflikty
uzatváral žalovaný so striktným nariadením podľa jeho predstáv. V období od 2015 do 2016 opakovane
vyhodil jedlo, čo žalobkyňa navarila do koša, nakoľko nebolo také, ako by navarila jeho matka alebo
teta. Takéto konfliktné situácie sa opakovali s odstupom 2-3 týždňov. Žalovaný opakovane v hádkach

označoval žalobkyňu jej plným menom ako T. Q. X., J.. X., čím sa snažil dehonestovať jej postavenie
a odosobniť sa od ich vzťahu, poukázať na jej indiferentnosť od rodiny, čo pretrváva do súčasnosti. Ani
narodenímdruhéhodieťaťa(dcéry)saničnezmenilo,sostarostlivosťouodruhédieťajejtiežnepomáhal.
Žalovaný opakovane žalobkyni do súčasnosti vyčíta jej nedostatočnú fyzickú úpravu a prezentáciu,
najmä v období jej materskej a rodičovskej dovolenky ako jej nedbalé oblečenie, či nenosenie šperkov,

najmä tých, ktoré jej on daroval alebo darovala jeho matka. Takéto správanie žalovaného k žalobkyni má
zintenzívňujúci sa charakter, pričom sa striedali zlé konfliktné obdobia s dobrými, keď žalovaný zmenil
spôsob správania k žalobkyni a naopak ju v neprimeranej miere glorifikoval aj za bežné veci, za ktoré
ju predtým práve naopak ponižoval. Každej hádky bývali prítomné aj maloleté deti, pričom žalovaný ich
úmyselne vťahoval do situácií. Konfliktné vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným postupne eskalovali.

Za dôvod ich zintenzívnenia považuje žalobkyňa skutočnosť, že v novembri 2023 požiadala žalovaného
o úpravu BSM, kedy mu navrhovala zúženie BSM, o byt, ktorý chcela kúpiť matka žalobkyne, avšak tá
by pre jej vek neodstala hypotekárny úver a žalobkyňa chcela v prípade potreby načerpať úver na byt
kupujúci matkou žalobkyne. Žalovaný vnímal tento krok žalobkyne ako úmysel žalobkyne odsťahovať sa
od neho s maloletými deťmi a rozviesť sa, čo žalobkyňa mu vyvracala, avšak žalovaný to neakceptoval

a poukazoval na konečné zaťažené hypotekárnym úverom ich rodiny. Žalovaný nakoniec podpísal
pred notárom zúžene BSM, avšak následne deklaroval, že tak urobil v stave jeho zníženej príčetnosti,
nakoľko v dôsledku toho došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Konflikty inicioval vždy žalovaný,
vyvolávajúci ich na základe každodenných banálnych situácií s časovým odstupom cca. 1 týždňa.Obdobie relatívneho kľudu sa teda postupne skracovalo a skracuje do štádia niekoľkých dní. Obsahom
takýchto konfliktov býva pravidelne nedostatočná úcta žalobkyni k jeho matke a tete, nedostatočný
záujem o ich zdravotný stav, starostlivosť o ne, obviňovanie z účelovosti kúpy bytu z dôvodu rozvodu,

nevera, ukončenie pracovného pomeru so žalovaným, zhoršovania jeho zdravotného stavu. Žalovaný
označoval žalobkyňu za blázna, nulu, nikoho, neschopnú sa zamestnať, osobu bez priateľov a pod.
Podotkla, že za posledný rok 2024 zaznamenala u žalovaného aj jeho zvýšenú náklonnosť k požívaniu
alkoholických nápojov, keď ho na jar 2024 našla 2x na terase sporo odetého. V decembri 2024 zaspal
pod vplyvom s drinkom v ruke vo vani a vytopil celú kúpeľnú. V noci sa opakovane vracal v neskorých

nočných hodinách, bol hlučný, rozsvecoval svetlo, nahlas si púšťal televízor alebo mobil, prechádzal sa
po byte, pospevoval si. Žalobkyňa v návrhu opísala viaceré konfliktné situácia za účelom vykreslenia

celkových vzťahov medzi stranami sporu s určitou pravidelnosťou, ako: 31.10.2024 - spoločný výlet
do ZOO do Viedne, kedy jej žalovaný zakázal, aby s nimi išla na výlet, nastáva konflikt a hádky,
03.11.2024-opätovnežalobkynizakázalísťspolusnímadeťmikjehorodinenaspoločnýnedeľnýobed,

17.11.2024 - vyhadzovanie osobných vecí žalovaným so šuplíka žalobkyne, hádky, výčitky, ponižovania,
01.12.2024 - konflikt na verejnosti na Vajnorskej v Bratislave, kedy maloletá odmietla ísť so žalovaným
do Šenkvíc k jeho rodine, preto ju žalovaný schmatne a ťahá ju za rameno k sebe, do konfliktu zasiahla
tretia osoba, náhodný okoloidúci, bola privolaná policajná hliadka, 30.12.2024 - opäť ďalší konflikt
vyvolaný žalovaným, kedy žalobkyni zvýšeným hlasom vyčíta jej správanie a neúctu k jeho matke a

tete, 07.01.2025 - žalovaný chcel zobrať deti na lyžovačku, žalobkyni neodporučil ísť s nimi, avšak nebol
dostatočne pripravený, nemal autosedačku pre syna, pasy pre deti, preto mu ich žalobkyňa odmietla
vydať, opäť nastal konflikt a hádky, pričom pri všetkých týchto situáciách boli prítomné aj deti, 10.01.2025
- opäť ďalší konflikt, kedy žalovaný maloletú dcéru ťahá k sebe i napriek skutočnosti, že k nemu nechce
ísť. Žalobkyňa neuniesla túto situáciu, privolala policajnú hliadku, ktorá na mieste vyhodnotila potrebu

psychiatrického vyšetrenia, nakoľko žalovaný sa správal na mieste agresívne, útočil aj na príslušníkov
polícii.Zdôraznila,ževtentodeňmalbyťžalovanýnazákladeodporúčaniajehoošetrujúcejpsychiatričky
hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení. Žalovaný bol prevezený do Nemocnice v J. v čase o
21.02 hod., vyšetrený o 21:56 hod. a eskortovaný do Nemocnice X. X. v X. o 22.56 hod. Po vyšetrení
žalovaný svojvoľne opustil nemocnicu, do ktorej sa cca. o 1 hodinu dobrovoľne vrátil. Vyšetreniami

bola potvrdená už dlhodobejšia diagnóza Bipolárnej afektívnej poruchy, zmiešaná fáza. Tvrdila, že v
období od 13.01.2025 do 04.02.2025 ju viackrát telefonicky kontaktoval z nemocnice žalovaný s určitými
presnými pokynmi a požiadavkami, čo má konkrétne spraviť, ako aj matka žalovaného či jeho advokátka,
pričom žalobkyňa mu dvakrát nezdvihla telefón. Dňa 07.02.2025 sa žalobkyňa dozvedela, že žalovaný
bol dňa 05.02.2025 prepustený na reverz z nemocnice, pričom lekári mu odporúčali pokračovať v

hospitalizácii,nakoľkotátonebolaešteanizďalekaukončená.Tátoinformáciabolaposkytnutážalobkyni
priamonemocnicou.Dňa10.02.2025sažalovanýdostavildoZŠmal.syna,keďhomaloletýzbadalzačal
hystericky plakať a kričať, nechcel sa k nemu priblížiť, odmietol akýkoľvek kontakt s otcom. Situáciu
vyriešil až zásah učiteľky. Otec sa následne zúčastnil rodičovského združenia. Dňa 11.02.2025 sa
dostavil otec v sprievode svojej matky do škôlky maloletej. Zdržal sa tam 20 minút, maloletá sa správala

k otcovi neutrálne až odťažito, podľa vyjadrenia učiteľky. Vyjadrila svoj strach zo žalovaného, ako aj
dôvodné obavy, že by ju žalovaný mohol vyhľadať potom ako zistí, že sa nenachádza s maloletými deťmi
v ich spoločnej domácnosti. Nevylúčila, že by ju mohol vyhľadať a opätovne na ňu psychicky pôsobiť,
ponižovať ju, vydierať ju, obviňovať ju, vyčítať jej rôzne veci. Vyjadrila obavy, že by opätovne vyvolal
konflikt, kedy by zasa a znovu kričal, tak ako to intenzívne prežívala posledný rok a pol spoločného

súžitia, pričom tohoto všetkého by boli prítomné aj maloleté detí. Nevylúčila, že žalovaný by ju mohol
fyzicky napadnúť a rovnako aj maloleté deti, ak by ich napr. zasa násilne ťahal k sebe, tak ako sa stalo
dňa 01.12.2024 s maloletou. Zdôraznila, že chce v prvom rade chrániť seba a svoje deti, aby nemuseli
byť už ani len svedkami konfliktov medzi rodičmi. Z takéhoto strachu a dôvodných obáv žalobkyňa
neudáva ani svoje súčasné bydlisko. Poukázala na súčasné

nevypočítateľné a nepredvídateľné konanie žalovaného, ktoré vyplýva z jeho psychiatrickej diagnózy, a
na ktorú poukazuje aj jeho ošetrujúca psychiatrička, zachytené v Lekárskej správe zo dňa 10. 01.2025.
Mala za to, že racionalita konania žalovaného môže byť determinovaná aj alkoholom, ktorý v kombinácii
s nasadenou medikamentóznou liečbou z ústavu, ktorú užíva, môže spôsobiť jeho nekontrolovateľnosť

a iracionalitu jeho úsudku, v dôsledku čoho môže nebezpečne konať nielen voči žalobkyni ale ohroziť aj
maloleté deti. V takejto kombinácii nevylúčila až fatálne následky. Poukázala aj na inú formu spôsobenia
ujmy,keďžalovanýsajejvyhrážalodobratímdetísociálkou,odchodomdetísnímapoštvanímprávnikov.
Uvedené konanie v nej vzbudzuje obavy, že v takomto stave ako sa žalovaný nachádza, môže z jehostrany dôjsť a to kedykoľvek k svojvoľnému odňatiu maloletých detí z jej starostlivosti. Žalobkyňa si
nedokáže predstaviť, čo by samotné násilné odňatie znamenalo pre ňu ale najmä pre maloleté deti,
ktoré by utrpeli takýmto spôsobom značnú psychickú traumu. Obe maloleté deti práve v tomto období, v

novom domove, ktorý pre nich matka vytvára, sa cítia bezpečne, majú svoj kľud a pohodu, čo i obe matke
deklarujú. Žalobkyňa ako matka vníma ako sú maloleté deti uvoľnenejšie, šťastnejšie, čo sa odráža
aj v ich školských a mimoškolských aktivitách. Deti sa viac smejú, sú uvoľnené. U syna už nebadá
jeho somatické prejavy napätia ako hryzenie nechtov. Mala za to, že takýmto spôsobom sa jej podarilo
vytvoriť, čo len dočasne psychický kľud pre seba a maloleté deti, ktorý po prežitom období so žalovaným

potrebujú. Bola toho názoru, že deti potrebujú čas a priestor na psychickú stabilizáciu. Na druhej strane
vyjadrila dôvodné obavy, že žalovaný, ktorého považuje za nevyspitateľného a nevypočítateľného, by
mohol ohroziť fyzicky ju a maloleté deti, rovnako ako aj ich vystaviť psychickému nátlaku, ako aj spôsobiť
inú ujmu v podobe odňatia maloletých detí z osobnej faktickej starostlivosti matky. Žalobkyňa považuje
v súčasnosti akýkoľvek spôsob komunikácie so žalovaným za vylúčený, okrem podstatnej starostlivosti
o deti, ktorú mu matka v prípade úplného zákazu komunikácie otca, odkomunikuje. Vyjadrila dôvodné

obavy,žežalovanýbudenaňunaďalejvplývaťprostredníctvomsprávcezaplikácie,takakotodorazrobil
(viď priložená sms komunikácia z nemocnice), telefonicky kontaktovať žalobkyňu za účelom zisťovania
kde sa nachádza, za týmto účelom jej vypisovania na všetky komunikačné mu známe kanály, bude
pôsobiťnaňudirektívneaopätovnelendiktovaťjehopredstavyživotaaleboodnejzisťovaťinformácie,o
mieste kde sa s maloletými nachádza. Uviedla, že už viac nechce byť vystavená takejto forme nátlaku, či

emocionálnemu vydieraniu, zastrašovania zo strany žalovaného, čo má negatívny vplyv na jej duševné
zdravé. V závere dodala, že má za to, že predloženými listinnými dôkazmi, prepisom komunikácie medzi
žalovaným a ňou, lekárskymi správami zo dňa 10.01.2025 dostatočne preukázala, minimálne v rovine
osvedčenia, skutkový stav vo veci. Súčasne predložila aj čestné vyhlásenie svojej matky, ktorá bola
často krát svedkom situácii, ktoré opisuje vo svojom vyhlásení. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti

žiada súd, aby jej návrhu vyhovel.
3. Žalobkyňa predložila k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nasledovné listiny: sobášny list,
rodné listy maloletých detí, čestné prehlásenia matky žalobkyne zo dňa 10.02.2025, prepis komunikácie
medzi žalobkyňou a žalovaným, vyjadrenie žalobkyne, fotografie, tabuľka nákladov, lekárske správy
žalovaného z UN

Bratislava, Nemocnica v J. zo dňa 10.01.2025, potvrdenie Psychiatrickej nemocnice v X. zo dňa
29.01.2025 o hospitalizácii žalovaného.
4. Z lekárskych správ UN Bratislava - Nemocnica J. zo dňa 10.01.2025 vyplýva, že žalovaný bol do
nemocnice privezený RPZ v sprievode policajnej hliadky pre agresívne správanie voči manželke a

deťom. V správe sa uvádza, že žalovaný je psychiatrický pacient s bipolárnou afektívnou poruchou.
Počas vyšetrenia stále telefonoval, podľa tvrdenia žalovaného s advokátom a známym policajtom.
Ochorenie žalovaný priznal. Myslenie mal roztrúsené, reč zrýchlenú. V závere sa konštatuje nevyhnutná
potreba hospitalizácie aj bez súhlasu pacienta (žalovaného) pre riziko ohrozenia seba alebo svojho
okolia, pričom ošetrujúci lekár nastavil aj medikamentnú liečbu. V lekárskej správe zo dňa 10.01.2025 o

22.50 hod. je uvedené, že pacient svojvoľne opustil nemocnicu, pričom po čase sa sám vrátil a o 22.55
hod. bol prevezený do nemocnice v X..
5. Z potvrdenia Psychiatrickej nemocnici v X. zo dňa 29.01.2025 vyplýva, že žalovaný je hospitalizovaný
vnemocniciod11.01.2025sbipolárnouafektívnouporuchou,pričomhospitalizáciastáletrvá.Potvrdenie
bolo vystavené na žiadosť žalovaného.

6. Z čestného prehlásenia Janky Pristachovej (matky žalobkyne) zo dňa 10.02.2025 vyplýva, že bola
viackrát svedkom a osobne prítomná konfliktov, psychickej šikany, násilia a vyvíjaného nátlaku medzi
žalovaným a jej dcérou (žalobkyňu), na ktorú neustále slovne útočil, ponižoval ju tým, že jej hovoril
aká je neschopná, nič nevie, nedostatočne ho reprezentuje, pritom zvyšoval hlas, priam kričal. Vyčítal
žalobkyni, že sa nespráva dostatočne vhodne k jeho rodine, obviňoval ju, že keď raz on alebo jeho matka

zomrie, bude za to žalobkyňa zodpovedná. Osočoval žalobkyňu pred deťmi, hovoril im, že ich matka je
zlá a zákerná a pod.. Svedkyňa uviedla, že tieto slovné útoky na žalobkyňu trvali niekedy aj hodinu.
7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný

okresný súd.
9. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť aby, písomne,

telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala
osobu, ktorej telesná integrita

alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená; aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala
alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej

konaním ohrozená.
12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §

326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.
16. Podľa § 329 ods. 1 CSP veta prvá, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
17. Podľa § 329 ods.2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.
18. Podľa § 332 ods. 1 a 2 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením;
ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
19. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo

nariadené.
20. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

21. Podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, 53C/11/2025 8

poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci
samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku

uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa
môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej
ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
22. Súd uvádza, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je
neodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie

vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami
sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách
neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu, ako navrhovateľa neodkladného
opatreniaosvedčenýačiexistujúskutočnostiodôvodňujúcepotrebuneodkladnejúpravypomerovmedzi
stranami. Žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je

reálna, t.j. nie hypotetická, pričom chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím
nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.
23. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie,
vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom
vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení

skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného
neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.
Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatreniasa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich,
ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž
rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 3/2010 z 29.7.2010).
24. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je dôležité, že je povinný
poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných
pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje.
25. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť nárok preukázaný, musí však byť aspoň

osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých
dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti),
pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení
neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane sporu dočasnú ochranu, prípadne
zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že

skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca
povinnosť nie sú celkom nepochybné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
potrebné, aby boli aspoň osvedčené, teda nemusia byť nepochybne preukázané, základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie

nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Inými slovami, z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, postačuje, že nejde o nárok očividne vylúčený.
26. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda: a) či je
osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) či navrhovateľom neodkladného

opatrenia tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c)či uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ neodkladného opatrenia
domáha (princíp efektívnosti), d) či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa
okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav (princíp dočasnosti), e) či

právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a f) či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením.
27. Súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady
ustanovené v § 325 ods. 1 CSP, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať

náležitosti uvedené v § 326 CSP. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo existuje obava, že
exekúcia(výkon) rozhodnutia bude ohrozená. To znamená, že navrhovateľ neodkladného opatrenia
musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním a
protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému

sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp
proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.
Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty ako pre vydanie
rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti,
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, ako aj

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana.
28. Pri vydaní neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP, musí mať súd za osvedčené
ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností
budúvždydeterminovanékonkrétnymiokolnosťamiprípadu.Ohrozenietelesnejaleboduševnejintegrity

navrhovateľ neodkladného opatrenia spravidla osvedčuje

lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (svedka incidentu),
písomnou, elektronickou, alebo telefonickou komunikáciou a podobne.
29. Zákaz približovania sa na určenú vzdialenosť alebo iba obmedzené približovanie k osobe, ktorej

telesná integrita alebo duševná integrita, je formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého účelom
je eliminovať kontakt páchateľa napr. domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z fyzického
násilia s jeho obeťou. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné
podozrenie z násilia na navrhovateľovi a dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Súčasneje nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo
psychického násilia.
30. Po preskúmaní návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných

dôkazov, dospel súd k záveru, že tento je sčasti dôvodný.
31. Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu žalobkyne sú dané, pretože sú splnené
podmienky, pre ktoré je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán. Inštitút neodkladného opatrenia
v súvislosti so zákazom priblíženia pripadá do úvahy využiť v prípade, keď dochádza napríklad k

fyzickým útokom, hrozbám fyzickým násilím, prenasledovaniu alebo inému závažnému zásahu do
telesnej alebo duševnej integrity. Žalobkyňa predloženými listinnými dôkazmi dostatočne osvedčila,
že sú tu závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozená jej telesná a duševná integrita, osobná
sloboda a bezpečnosť, ako osoby navrhujúcej neodkladné opatrenie. Súd vychádzajúc z listinných
dôkazov má za to, že žalobkyni sa podarilo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu
úpravy pomerov a existenciu nebezpečenstva bezprostredne jej hroziaceho, a to najmä s poukazom

na predložené lekárske správy z hospitalizácie žalovaného v nemocnici v J. a následne v nemocnici
v X. ako aj potvrdenia nemocnice v X. zo dňa 29.01.2025, z ktorých vyplýva, že žalovaný je pre
svoj aktuálny zdravotný stav (agresívne a nepredvídateľné správanie) nebezpečný nielen pre seba,
ale aj pre svoje okolie. Súd má za osvedčené, že ohrozenie telesnej a duševnej integrity žalobkyne
konaním žalovaného nie je iba hypotetické. Súd berúc do úvahy doterajšie správanie žalovaného, ktoré

je intenzívne a nepredvídateľné, považuje za dôvodnú obavu (strach) žalobkyne z pokračovania a
možného stupňovania útokov na jej osobu s tým, že nemožno vylúčiť ani hrozbu fyzického násilia. V
tejto súvislosti súd poukazuje na agresívne a nekontrolovateľné správanie žalovaného voči žalobkyni
a k maloletej dcére, ktoré sa odohralo dňa 10.01.2025, v dôsledku ktorého bola privolaná policajná
hliadka a žalovaný musel byť následne hospitalizovaný. Takéto správanie žalovaného značne zasahuje

do telesnej i duševnej integrity žalobkyne, dostatočne osvedčujú obavu žalobkyne a odôvodňuje potrebu
uložiť žalovanému aj zákaz priblíženia sa k žalobkyni, ktorý má aj preventívny charakter, aby jeho
konanie prípadne nevyústilo do napr. fyzického útoku na jej osobu. Preto súd návrhu žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze priblíženia sa na vzdialenosť nie menšiu
ako 150

metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v trestnom, priestupkovom alebo občianskoprávnom
konaní vyhovel.
32. Súd v tejto súvislosti uvádza, že v prípade nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 325
ods. 2 písm. h) CSP postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z ohrozenia telesnej a duševnej

integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.
Telesná a duševná integrita fyzickej osoby je ohrozená predovšetkým akýmkoľvek násilím (nátlakom).
Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania,
prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je
konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci.

Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť
niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou,
pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické
násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva
síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa

spájasfyzickýmnásilím.Chránenejosobemábyťpretovodôvodnenýchprípadochposkytnutáokamžitá
efektívna súdna ochrana. Nech už je pojem násilia definovaný akokoľvek, je vždy spojený s bolesťou
či už fyzickou alebo psychickou a úmyselným konaním násilníka a súčasne má znaky dlhšie trvajúceho
konania, eskalácie, jasných rolí ohrozenej a násilnej osoby. Predpokladom pre nariadenie neodkladného
opatrenia je osvedčenie ohrozenia telesnej, duševnej integrity žalobcu konaním osoby, proti ktorej návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. To znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce, pričom postačuje, že je
osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobná.
33. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd vydal neodkladné opatrenie v rozsahu
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, pričom vychádzal z návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia a predložených listinných podkladov, s akcentom na lekárske správy UN
Bratislava-NemocnicaJ.zodňa10.01.2025,zktorýchvyplýva,žežalovanýboldonemocniceprivezený
RPZ v sprievode policajnej hliadky pre agresívne správanie voči manželke a deťom. V správe sa ďalej
uvádza, že žalovaný je psychiatrický pacient s bipolárnou afektívnou poruchou. V závere sa konštatujenevyhnutná potreba hospitalizácie aj bez súhlasu pacienta (žalovaného) pre riziko ohrozenia seba
alebo svojho okolia, pričom ošetrujúci lekár nastavil aj medikamentnú liečbu. V lekárskej správe zo dňa
10.01.2025 o 22.50 hod. je uvedené, že pacient svojvoľne opustil nemocnicu, pričom po čase sa sám

vrátil a o 22.55 hod. bol prevezený do nemocnice v X..
34. Vo zvyšnej časti t.j. v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa prítomnosti
tretej osoby a zákazu písomného, telefonického, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami
úplného alebo čiastočného nekontaktovania žalobkyne súd zamietol, nakoľko podľa názoru súdu v tejto
časti

žalobkyňadostatočneneosvedčilanevyhnutnúpotrebuúpravypomerovstránsporu,keďzpredložených
listinných dôkazov nevyplýva dôvodnosť a opodstatnenosť jeho nariadenia.
35. Súd neuložil žalobkyni povinnosť v zmysle § 336 ods. 1 CSP podať v určenej lehote žalobu vo
veci samej, nakoľko má za to, že samotné nariadené neodkladné opatrenie postačuje na zabezpečenie
plnohodnotnej ochrany žalobkyne. Súčasne súd poučil strany v zmysle § 334 CSP, že nariadené

neodkladné opatrenie súd zruší na návrh niektorej z procesných strán v prípade, že odpadnú dôvody,
pre ktoré bolo nariadené, a poučil žalovaného vo výroku aj v zmysle § 337 ods. 2 CSP.
36. Podľa § 255 ods.1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Pri rozhodovaní o trovách konania v tomto prípade platí, že súd návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia čiastočne vyhovel, vo zvyšku zamietol. Z uvedeného dôvodu mala žalobkyňa
len čiastočný úspech v konaní, preto súd s poukazom na ust. § 255 ods. 2 CSP nepriznal žiadnej zo
strán sporu nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, 53C/11/2025 13

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.