Uznesenie Judgement was issued on Thursday, June 11, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6S/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100040
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100040.2

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX
XX D., právne zastúpený: doc. JUDr. Jozef Sotolář, PhD. advokát, Južná trieda 1, 040 01 Košice, IČO:
31 942 423, proti žalovanému: Úrad pre plánovanie a výstavbu SR, so sídlom Tomášikova 14366/64A,
831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. B. E., trvale bytom F. XXX/
XX, XXX XX D., 2. G. H. E., bytom I. XX, XXX XX I., 3. A. H. J., C. XXX/XX, XXX XX D., 4. B. K. J.,

Moravská 74, 040 01 Košice, 5. A. G. J., Moravská 74, 040 01 Košice, 6. A. C. L., M. XX, XXX XX
D., 7. Ing. arch. J. C., miesto podnikania Tomášikova 11, 040 01 Košice, IČO: 34 742 107, v konaní
o všeobecnej správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 08497/2024-16.1.2.
zo dňa 18.11.2024, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

P r i z n á v a odkladný účinok správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 20.01.2025, doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako
„správny súd“) dňa 22.01.2025, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia
žalovaného č. 08497/2024-16.1.2. zo dňa 18.11.2024 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), a
vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Mesta Košice č. MK/
A/2024/11385-10/I/SEL zo dňa 15.07.2024 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým Mesto
Košice ako stavebný úrad (ďalej aj ako „Mesto Košice“) rozhodlo podľa § 39, § 39a a § 66 zákona č.

50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej aj ako „Stavebný zákon“) o povolení
stavby s názvom „Rodinný dom DAMA, Slovenská 73, Košice“ (ďalej aj ako „Stavba“).

2. Žalobca dňa 24.03.2025 doručil správnemu súdu návrh na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe podľa § 185 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako
„SSP“). V úvode návrhu uviedol, že v danom prípade sa jedná o zmenu dokončenej stavby jestvujúceho

rodinného domu – nadstavbu a prístavbu. Stavebníci začali dňa 21.03.2025 s výkopom stavebných
základov a betonážou stien, pričom je podľa žalobcu zrejmé, že chcú v stavebnej činnosti pokračovať,
je teda predpoklad napredovania stavby s nezvratnými dôsledkami. K uvedeným tvrdeniam žalobca
priložil fotodokumentáciu. Mal za to, že splnil procesné podmienky potrebné k vyhoveniu návrhu a k
hmotnoprávnym podmienkam uviedol, že tieto považuje taktiež za splnené. Tieto svoje závery žalobca
odôvodnil tým, že výkonom napadnutého rozhodnutia v podobe dokončenia Stavby hrozí žalobcovi

závažnáujmaainýnenapraviteľnýnásledok.VýstavbaadokončenieStavbyvpodobepodľastavebného
povolenia podľa žalobcu nezvratným spôsobom zasiahne do jeho práv. Návrat do pôvodného stavy s
ohľadom na charakter Stavby je podľa žalobcu nerealizovateľný. Žalobca mal za to, že uvedené osvedčil
predložením fotodokumentácie v závere uviedol, že hrozba vážneho nenapraviteľného následku reálne
existuje, nejde len o hypotetickú možnosť a zásah do práv žalobcu nie je zanedbateľný, či nepatrný.

3. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu na priznanie odkladného účinku zo dňa 21.05.2025 uviedol, že
odkladný účinok správnej žalobe je možné priznať len vo výnimočných situáciách a mimoriadnychprípadoch,keďžesatakýmtorozhodnutímprelamujúúčinkyprávoplatnéhorozhodnutia.Vtejtosúvislosti
poukázal uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší súd“) sp. zn.
7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018, v ktorom Najvyšší súd vyzdvihol nevyhnutnosť preukázania

reálnosti hrozby závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu. Tvrdiť a osvedčiť, že okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, resp. iný
vážny nenapraviteľný následok, je podľa žalovaného povinný žalobca. Vznik závažnej ujmy (iného
nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či
iným právnym následkom vyplývajúcim z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o následok určitej intenzity, aby

prípadnú ujmu bolo možné označiť za "závažnú ujmu," ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil.
Bremeno tvrdenia má žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení
a náležité objasnenie, v čom konkrétne závažná ujma (iný nenapraviteľný následok) má spočívať a akú
intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má. Zo strany žalobcu sa vyžaduje osvedčenie,
že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody
musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň ich aspoň osvedčiť.

K povinnosti skúmania práva na pokojné bývanie žalovaný uviedol, že sa predmetnými otázkami
zaoberal, a to s prihliadnutím na ust. § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Pojem pohoda bývania je
podľa žalovaného neurčitý právny pojem, ktorého posúdenie závisí od konkrétnej situácie, pričom je
potrebné zohľadniť, že pojem pohoda bývania v sebe nesie aj silný subjektívny prvok. Posudzovanie
pohody bývania sa musí skúmať vždy autonómne a je potrebné prihliadať aj na zásadu proporcionality

medzi oprávnenými záujmami stavebníka a vlastníkov susedných pozemkov a stavieb. Žalovaný k
právu na súkromie uviedol, že toto právo nie je absolútne, zásah do súkromia je prípustný, ak je
tento zásah sleduje legitímny cieľ a je proporcionálny. V tejto súvislosti konajúce správne orgány pri
rozhodovaní zohľadnili dané pomery v území, ktorého sa týka povolenie stavby a jej vplyv na toto
územie, a dospeli k záveru, že nepresahuje únosnú mieru. Žalovaný poukázal na odôvodnenie návrhu

na priznanie odkladného účinku, v ktorom podľa neho absentuje predloženie akéhokoľvek relevantného
dôkazu o tom, že dochádza k priamej hrozbe vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či inej
finančnej škody. Stavitelia začali s výstavbou Stavby na základe právoplatných rozhodnutí správnych
orgánov, t. z. ich postup je v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon). Záverom žalovaný uviedol, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázal dôvodnosť predmetného návrhu.
Základným zmyslom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne
aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny
nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu
verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená súkromná

či verejná sféra hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, respektíve závažnou
ujmou na životnom prostredí, príp. iným nenapraviteľným následkom. Na základe uvedeného považoval
žalovaný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe za nedôvodný a navrhol ho v celom
rozsahu zamietnuť.

4. Keďže z ustanovenia § 185 SSP sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku vyjadruje
len žalovaný, správny súd ďalších účastníkov konania nevyzýval na vyjadrenie k návrhu žalobcu na
priznanie odkladného účinku. Ďalší účastníci konania v takomto prípade musia využiť iné možnosti
procesného postupu podľa Správneho súdneho poriadku.

5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

6.Podľa§185písm.a/SSP,správnysúdmôže,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,nanávrhžalobcu
a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým

výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

7. Podľa § 186 ods. 1 a 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na
základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie
nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy aleboopatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu
vo veci samej.

8. Podľa § 189 SSP, uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu uznesením
zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo
tie medzičasom odpadli.

9. Úvodom k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd uvádza,

tak ako to poznamenal už žalovaný vo svojom vyjadrení, že v prípade priznania odkladného účinku
ide o výnimočné rozhodnutie, v ktorom sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje určitý zabezpečovací procesný
prostriedok, ktorého základným účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť
rešpektované aj základné práva toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Procesným predpokladom
rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka konania, z ktorého musí

vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma
na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku
by nebolo v rozpore s verejným záujmom. Vyššie uvedenú hrozbu musí osvedčiť žalobca svojou
argumentáciou v návrhu, prípadne predložením dokladov podporujúcich túto argumentáciu.

10. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185
písm. a) SSP je splnenie štyroch kumulatívnych podmienok, z toho dve podmienky sú procesného
charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky
hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej

škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a
absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie
nesplneniaktorejkoľvekznichvedie(beznutnostizaoberaťsavtakomprípadeeštesplnenímostatných)
k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

11. V danej veci mal správny súd jednoznačne za preukázané splnenie oboch podmienok
procesnoprávneho charakteru, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych
podmienok, a to vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu rozhodujúcich orgánov verejnej správy,
z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov správneho súdneho konania.

12. Prvou a zároveň najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku
správnej žalobe je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok. Hrozba pritom musí byť priama, nielen hypotetická.

13. Správny súd po vyhodnotení návrhu žalobcu a vyjadrenia žalovaného uvádza, že nespochybňuje
argumentáciu žalovaného, podľa ktorého hrozba závažnej ujmy, či následkov výkonu napadnutého
rozhodnutia musí byť reálna, vážna a riadne osvedčená. Na druhej strane správny súd považoval
za nevyhnutné zohľadniť špecifickosť predmetnej právnej veci, teda že napadnutým rozhodnutím

bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o povolení Stavby. Správny súd na tomto mieste uvádza,
že pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť
napadnutého rozhodnutia, prípadne prvostupňového rozhodnutia, preto v tomto štádiu nie je na mieste
zaoberať sa vyhodnocovaním podrobností súvisiacich so žalobnou argumentáciou žalobcu, či závermi
orgánov verejnej správy uvedených v ich rozhodnutiach. V danom prípade správny súd posudzuje

výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia vo vzťahu k statusu žalobcu. Preto sa správny súd
pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami napadnutého
rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej.

14. V ustanovení § 185 písm. a/ Správneho súdneho poriadku zákon ustanovuje podmienky na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe, medzi ktoré patrí hrozba nejakého následku v jeho rôznych
podobách, ktoré však nemusia nastať kumulatívne. Môže ísť napr. o závažnú ujmu, značnú hospodársku
škodu, ale aj o iný vážny nenapraviteľný následok. Správny súd pri hodnotení návrhu žalobcu považoval
za významnú práve reálnu hrozbu iného vážneho nenapraviteľného následku, ktorý podľa správnehosúdu vyplýva priamo zo samotného charakteru prvostupňového rozhodnutia, ktorým bola povolená
Stavba, ktorá sa na základe žalobcom predloženej fotodokumentácie nepochybne realizuje. Prísne
vzaté v prípade realizácie akejkoľvek stavby je návrat do pôvodného stavu len ťažko realizovateľný,

ak nie nemožný a takýto stav nepochybne so sebou nesie následok, ktorý možno označiť za vážny a
nenapraviteľný.

15. Správny súd v danom prípade na základe uvedeného, teda existencie reálnej hrozby iného vážneho
nenapraviteľného následku, považoval prvú z hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe za splnenú, a preto pristúpil k posúdeniu splnenia druhej hmotnoprávnej
podmienky, ktorou je neexistencia rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom.

16. K splneniu druhej hmotnoprávnej podmienky, že priznanie odkladného účinku v predmetnej veci nie
je v rozpore s verejným záujmom správny súd uvádza, že verejný záujem je pojem neurčitý, používaný
v právnych textoch na vyjadrenie všeobecnejších javov, ktoré však v právnej norme nemajú definovaný

explicitný obsah. Možno ho však definovať ako záujem všeobecne prospešný. Na priblíženie verejného
záujmu ako pojmu používanému v právnych predpisoch naprieč všetkými odvetviami práva je možné
pomôcť si jeho definíciou obsiahnutou v Ústavnom zákone č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu
pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorý v čl. 3 ods. 2 definuje verejný záujem ako záujem,
ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom. V

danom prípade ide o súkromnú stavbu ďalších účastníkov v 1. a 2. rade, na základe čoho nemožno
konštatovať, že priznanie odkladného účinku by bolo v rozpore s verejným záujmom, teda so záujmom
všetkých alebo mnohých občanov. Možno teda konštatovať, že v danom prípade bola splnená aj druhá
z hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že boli kumulatívne splnené zákonné
podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a/ SSP, na základe čoho
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

18. Správny súd zdôrazňuje, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa pozastavujú účinky

napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy a toto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie
naň nadväzujúcich rozhodnutí. Odkladný účinok správnej žaloby zanikne právoplatným rozhodnutím
súdu vo veci samej, prípadne zrušením uznesenia o priznaní odkladného účinku zmysle § 189 SSP.

19. Správny súd záverom dodáva, že ochrana práv všetkých účastníkov tohto súdneho konania je

zabezpečená tým, že v dôsledku uvedeného rozhodnutia správneho súdu bude vo veci rozhodnuté
v rámci lehoty podľa § 187 ods. 1 SSP , t. j. do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní
odkladného účinku.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná.