Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11CoCsp/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123205653
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3123205653.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov

JUDr. Márie Vrtochovej a Mgr. Marka Anovčina, v spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
C. XXXX/XX, D. E. F., právne zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so
sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, Trenčín, IČO: 47 256 907, proti žalovanému: JUBRIG, s.r.o., so sídlom
Mlýnská 326/13, Brno, Česká republika, IČO: 066 49 050, právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Jozef Plačko s. r. o., so sídlom Centrum 27/32, Považská Bystrica, IČO: 47 241 411, o zaplatenie
33.981,16 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.
k. 15Csp/35/2023-197 zo dňa 3. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievovýrokuI.konanievčastiozaplateniesumy54,37eur
s úrokom z omeškania zastavil, vo výroku II. žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 33.926,79 eur
s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 30.04.2023 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a vo výroku III. žalobu vo zvyšku zamietol. O trovách konania rozhodol vo výroku IV. tak, že
žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy
z dôvodu odstúpenia žalobcu od zmluvy o dielo uzatvorenej so žalovaným. Žalobca pri uzatvorení
zmluvy o dielo zaplatil žalovanému sumu 60.000,- eur a žalovaný, napriek písomnej výzve žalobcu, mu
žiadnu sumu nevrátil. Žalobca žiadal od žalovaného vrátenie sumy 33.981,16 eur, keď od vyplatenej
sumy odrátal náklady žalovaného vynaložené na zhotovenie diela. Žalovaný so žalobou nesúhlasil
a žiadal ju zamietnuť, poukazoval na to, že neporušil žiadne svoje povinnosti a nedal žalobcovi dôvod

na odstúpenie od zmluvy o dielo.

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci konania
uzatvorili dňa 21.12.2021 zmluvu o dielo, ktorá zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou, a preto
bol súd povinný v danej veci aplikovať okrem všeobecnej úpravy zmluvy o dielo aj ustanovenia § 52
a nasl. Obč. zák. Keďže žalovaný je zahraničnou obchodnou spoločnosťou, súd prvej inštancie skúmal,
či je v jeho právomoci vo veci konať a rozhodovať a dospel k záveru, že jeho právomoc je daná

podľa čl. 18 ods. 1 Nariadenia EÚ č. 1215/2012 z 12. decembra 2012. Vec následne posudzoval podľa
právnych predpisov Slovenskej republiky, nakoľko sa tak účastníci zmluvy dohodli v zmluve o dielo.
Strany sporu zhodne potvrdili uzatvorenie zmluvy o dielo, nebolo medzi nimi sporné, že zmluva je
platná a tiež, že žalobca listom z 25.01.2023 (doručeným žalovanému 30.01.2023) od zmluvy odstúpil.I keď žalobca ako dôvod odstúpenia od zmluvy uviedol omeškanie žalovaného s vykonaním diela, t.
j. dôvod odstúpenia podľa § 642 ods. 2 Obč. zák., súd prvej inštancie odstúpenie posudzoval i podľa
§ 642 ods. 1 Obč. zák. V danom prípade žalobca nedodržal zákonom stanovený postup podľa §

642 ods. 2 Obč. zák., neposkytol žalovanému primeranú lehotu na nápravu, a preto odstúpenie od
zmluvy podľa tohto zákonného ustanovenia nemohlo obstáť a nebolo platné. Žalobca však žalovanému
odstúpením od zmluvy dal jasne najavo (prejavil svoju vôľu), že od zmluvy odstupuje, a keďže v zmysle
ustanovenia § 642 ods. 1 Obč. zák. môže objednávateľ od zmluvy o dielo odstúpiť až do vyhotovenia
diela, a to bez uvedenia dôvodu, pričom musí zhotoviteľovi zaplatiť sumu, ktorá pripadá na už vykonané

práce a nahradiť mu účelne vynaložené náklady, súd prvej inštancie posudzoval platnosť odstúpenia
od zmluvy i podľa tohto zákonného ustanovenia. Súd prvej inštancie platnosť odstúpenia od zmluvy
o dielo podľa § 642 ods. 1 Obč. zák. posúdil ako platné a následne skúmal, aké nároky vznikli stranám
zmluvy zo zaniknutej zmluvy. Keďže žalobca zaplatil žalovanému sumu 60.000,- eur ako preddavok na
cenu diela, má nárok na vrátenie tejto sumy a naproti tomu žalovaný má nárok na zaplatenie ceny už
vykonaných prác, ktorých výsledok nemôže použiť inak a nahradiť účelne vynaložené náklady. Pri určení

ceny vykonaných prác súd vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného v konaní znalcom, podľa
ktorého hodnota vykonaných prác žalovaným, vrátane materiálu, je 26.073,21 eur s DPH. Žalovaný
nepreukazoval existenciu žiadnych konkrétnych vynaložených nákladov. Znaleckému posudku Ing.
Bogára vytýkal len to, že znalec nevychádzal z dohodnutej ceny diela, pričom znalec v písomnom
vyjadrení súdu zdôvodnil svoj metodologický postup. Pokiaľ žalovaný žiadal nariadiť v konaní kontrolné

znalecké dokazovanie, súd prvej inštancie s poukazom na koncentráciu konania (§ 153 ods. 2 CSP), keď
uvedený dôkaz navrhol vykonať až v záverečnej reči, a to napriek poučeniu súdu, kontrolné znalecké
dokazovanie v konaní nenariadil a vo veci rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu
39.926,79eur(60.000,-eur–26.073,21eur)spríslušenstvompodľa§563Obč.zák.,atood30.04.2023,
t. j. 5 dní od doručenia výzvy na zaplatenie žalovanej sumy žalovanému. Pokiaľ žalobca žiadal priznať

úroky z omeškania už od 15.02.2023, žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaný sa dostal do omeškania
až po uplynutí lehoty, ktorú žalobca uviedol vo výzve na vrátenie žalovanej sumy. Žalobcovi priznal úrok
z omeškania vo výške 8 % ročne, teda vo výške, ako si ho uplatnil, a to s poukazom na § 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z.

4. Keďže žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia sumy 54,37 eur s úrokom z omeškania v priebehu
konania späť, súd konanie v tejto časti podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil. O trovách konania následne
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalobcovi plnú náhradu trov konania z dôvodu,
že jeho neúspech v časti zamietnutých úrokov z omeškania a v časti, v ktorej súd konanie zastavil, bol
nepatrný.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to proti výroku II. a IV. s poukazom na
ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP s tým, že odvolaním zostáva nedotknutý
výrok I. a III. rozsudku. V odvolaní žalobca poukázal na zistený skutkový stav a stotožnil sa s názorom
súdu prvej inštancie, že odstúpenie podľa § 642 ods. 2 Obč. zák., ktoré uskutočnil žalobca, nie je

platné. Nesúhlasil však s tým, že súd posudzoval platnosť odstúpenia i podľa § 642 ods. 1 Obč.
zák., nakoľko v danom prípade žalobca odôvodnil odstúpenie § 642 ods. 2 Obč. zák., teda dôvod
odstúpenia podľa ustanovenia § 642 ods. 1 Obč. zák. netvrdil a žalovaný jeho naplnenie popiera. Pokiaľ
súd v odôvodnení rozsudku poukázal na rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 33Odo/117/2003 z 16.12.2004,
podľa názoru žalovaného toto rozhodnutie reflektovalo právny stav počas dnes už neplatného

Občianskeho zákonníka. Žalovaný dal do pozornosti iné rozhodnutia NS ČR, a to uznesenie vydané
v konaní pod sp. zn. 33Odo/1528/2006 z 28.02.2007 a rozhodnutie pod sp. zn. 33Cdo/1043/2009
a vyslovil názor, že súd nie je procesnou stranou a nemá oprávnenie vykladať vôľu žalobcu takým
spôsobom, že odstúpenie bolo založené na ustanovení § 642 ods. 1 Obč. zák. Podľa žalovaného,
žalobca porušil zmluvu o dielo tým, že svojvoľne fyzicky prepracoval základový terén v mieste stavby

v rozpore s projektovou dokumentáciou schválenou v stavebnom konaní, čím znemožnil zhotovenie
diela v pôvodnom rozsahu, podľa dohodnutej projektovej dokumentácie. Takéto protiprávne konanie
žalobcu nie je spôsobilé vyvolať súdnu ochranu jeho samotného, v postavení porušiteľa práva. Skôr,
ako o ochranu práva žalobcu, ide o zjavné zneužitie práva, ktoré ako také nepožíva právnu ochranu
s poukazom na čl. 5 CSP. Zároveň žalovaný dal do pozornosti uznesenie NS SR,

sp. zn. 4Cdo/111/2008 zo dňa 30.06.2009, v zmysle ktorého Občiansky zákonník v § 48, ale ani
v žiadnom inom ustanovení neurčuje povinnosť, aby obsahom právneho
úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia. Podľa tohto rozhodnutia neexistencia
dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení preto nevylučuje platnosť odstúpenia z iných skutočneexistujúcich dôvodov. Žalovaný tiež poukázal na to, že v dôsledku vzájomnej viazanosti a podmienenosti
práv a povinností účastníkov zo zrušenej zmluvy (§ 457 Obč. zák.) je aj procesné
uplatnenie a uspokojenie práva jednej zmluvnej strany (na vrátenie ceny diela) viazané na uspokojenie

obdobného práva druhej zmluvnej strany. Žalobca v prejednávanej veci sa mohol domáhať vrátenia
svojho plnenia bez toho, aby v žalobe vyjadril podmienenosť tohto plnenia nárokom druhej strany, len
ak by sám nebol povinný vrátiť plnenie žalovanému, o čo v prejednávanej veci nešlo, pretože žalobca
žalovanému mal vrátiť stavebný materiál, ktorý zabudovaný bol alebo ktorý bol na stavbe zanechaný, no
nebol predmetom rozpočtu, ani znaleckého posudku. Keďže žalobca v petite žaloby vzájomnú viazanosť

reštitučných povinností nevyjadril a súd bol viazaný jeho žalobným návrhom, nemohla byť jeho žaloba
úspešná. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne.

6.Žalobcavpísomnomvyjadreníkodvolaniužalovanéhožiadalrozsudoksúduprvejinštancieakovecne
správny potvrdiť, poukázal na to, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne iné relevantné skutočnosti

ako v doterajších vyjadreniach, ktoré by odôvodňovali iný záver súdu ako ten, ktorý vyslovil súd prvej
inštancie vo svojom rozhodnutí. Žalovaný odôvodnil odvolanie odvolacími dôvodmi ustanovenia § 365
ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP, pričom podľa žalobcu, ani jeden z odvolacích dôvodov nie je daný.
Žalobca v doručenom odstúpení od zmluvy jednoznačne prejavil svoju vôľu od zmluvy o dielo odstúpiť
a súd správne posudzoval toto odstúpenie nielen podľa § 642 ods. 2 Obč. zák., ale i podľa § 642 ods.

1 Obč. zák. Poukázal tiež na to, že finančné prostriedky, ktoré poskytol žalovanému ako preddavok
na zhotovenie diela žalovaný spotreboval, a to na iný účel, ako na realizáciu diela, a preto požiadavka
žalovaného na pokračovanie zmluvného vzťahu by bola v rozpore s dobrými mravmi. Z výpisu exekúcii
žalovaného v Českej republike je zrejmé, že sú voči nemu vedené exekúcie a žalovaný nie je schopný
plniť ani svoje ďalšie záväzky.

7. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu písomne uviedol, že trvá na podanom odvolaní a jeho dôvodoch.
Poukazovanie na exekučné konanie je právne irelevantné a nesúvisí so skutkovou ani s právnou
situáciou v prejednávanej veci.

8. Žalobca v následnom vyjadrení poukázal na zistený skutkový stav a na to, že k zmene v projektovej
dokumentácii došlo z dôvodu, že konateľ žalovaného dal pokyn na to, aby bol pozemok upravený
inak, ako bolo uvedené v projektovej dokumentácii. Pokiaľ žalovaný v súčasnosti spochybňuje znalecký
posudok, žalobca uviedol, že žalovaný mal postupovať s odbornou starostlivosťou a mal znalcovi
poskytnúť súčinnosť, dodať mu relevantné podklady, ako stavebný denník a mal sa zúčastniť obhliadky,

čo neurobil. Vzhľadom na pasivitu žalovaného, znalec musel vychádzať zo skutkového stavu zisteného
osobnou obhliadkou a z dostupných podkladov a informácii.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

v napadnutej časti vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355
ods. 1 CSP) a po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom stanovené náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),
preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovaného,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a contrario, a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny,

pričom odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku
súdu prvej inštancie a na zdôraznenie jeho správnosti dodáva:

10. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a III., t. j. v zastavenej časti a v časti zamietnutia žaloby
odvolaním napadnutý nebol, a preto v týchto častiach zostal právoplatný a rozhodnutím odvolacieho

súdu nedotknutý.

11. Žalovaný odvolaním napadol výrok II. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie, t. j. v časti, v ktorej súd
zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 33.926,79 eur s príslušenstvom a vo
výroku o trovách konania. Žalovaný v odvolaní uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených

v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP, pričom z obsahu odvolania vyplýva, že namieta
len nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie (t. j. odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. h) CSP), keď súd platnosť odstúpenia žalobcu od zmluvy o dielo posudzoval nielen podľa § 642
ods. 2 Obč. zák., ale i podľa § 642 ods. 1 Obč. zák. a opomenul aplikovať ustanovenie § 457 Obč.zák., keď nezohľadnil, že žalobný petit neobsahoval vzájomnú povinnosť žalobcu vrátiť mu stavebný
materiál, ktorý nebol predmetom rozpočtu, ani znaleckého posudku. Žalovaný v odvolaní nepoukazoval
na nesprávny procesný postup súdu, ktorým by mu bolo znemožnené uskutočňovať jeho procesné

práva (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), ani na žiadnu inú procesnú vadu v konaní (§ 365 ods. 1 písm.
d) CSP), v odvolaní nenamietal nevykonanie ním navrhovaných dôkazov (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP)
alebo nesprávne skutkové zistenia (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a nedostatočne zistený skutkový stav
(§ 365 ods. 1 písm. g) CSP).

12. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie sa správne pri rozhodovaní o žalobe žalobcu zaoberal
svojou právomocou vo veci konať, rozhodným právom a charakterom zmluvy o diele, ktorú uzatvorili
strany sporu a dospel k správnemu právnemu záveru, že je v jeho právomoci vo veci konať s poukazom
na Nariadenie EÚ č. 1215/2012, ďalej že strany sporu sa platne dohodli na rozhodnom práve, ktorým
sú právne predpisy Slovenskej republiky a tiež správne zmluvu uzatvorenú stranami sporu posudzoval

nielen podľa ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich zmluvu o dielo (§ 631 a nasl.), ale tiež
aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka na ochranu práv spotrebiteľa (§ 52 a nasl.), nakoľko ide
o vzťah medzi dodávateľom (žalovaným) a spotrebiteľom (žalobcom). Rozhodnutie v tejto časti súd prvej
inštancie náležite odôvodnil a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje.

14. Spornou v prejednávanej veci bola platnosť odstúpenia žalobcu od zmluvy o dielo, pričom správnosť
právneho posúdenia odstúpenia súdom prvej inštancie namieta žalovaný v podanom odvolaní. Odvolací
súd sa i v tejto časti stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a s právnym názorom, že odstúpenie
od zmluvy je potrebné posudzovať nielen podľa dôvodu uvedeného v písomnom odstúpení, ale i podľa
skutočne existujúcich dôvodov a podľa prejavenej vôle účastníka zmluvy (v tomto prípade žalobcu

ako objednávateľa a spotrebiteľa). Súd prvej inštancie po posúdení odstúpenia žalobcu od zmluvy
o dielo dospel k správnemu právnemu záveru, že odstúpenie žalobcu od zmluvy z dôvodu uvedeného
v písomnom odstúpení – t. j. podľa § 642 ods. 2 Obč. zák. je neplatné, keďže žalobca neumožnil
žalovanému nápravu v primeranej lehote. Následne súd správne s poukazom na jednoznačne prejavenú
vôľu žalobcu ako objednávateľa nepokračovať v zmluvnom vzťahu so žalovaným skúmal platnosť

odstúpenia od zmluvy podľa § 642 ods. 1 Obč. zák., pričom poukázal i na rozhodnutie NS ČR,
sp. zn. 33Odo/117/2003 zo dňa 16.12.2004. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdí, že toto rozhodnutie je
neaplikovateľné v danej veci z dôvodu, že reflektovalo na právny stav dnes už neplatného Občianskeho
zákonníka, odvolací súd sa s jeho názorom nestotožňuje, nakoľko predmetné rozhodnutie reaguje
v zásade na rovnakú právnu úpravu odstúpenia od zmluvy o dielo, ako obsahuje ustanovenie § 642

platného Obč. zák.

15. Súd prvej inštancie správne vychádzal pri posudzovaní platnosti odstúpenia od zmluvy o dielo
zustanovenia§642Obč.zák.,podľaktoréhožalobcaakoobjednávateľmoholodstúpiťodzmluvyjednak
bez uvedenia dôvodov (ods. 1 uvedeného zákonného ustanovenia) a jednak vtedy, ak je zrejmé, že dielo

nebude včas, prípadne riadne vyhotovené (ods. 2 uvedeného zákonného ustanovenia).

16. Odstúpiť od zmluvy podľa § 642 ods. 1 Obč. zák. môže objednávateľ len do času zhotovenia diela,
a to bez uvedenia dôvodu, musí však jednoznačne prejaviť svoju vôľu nepokračovať v zmluvnom vzťahu
s dodávateľom. K zrušeniu zmluvy dochádza ex tunc, a to v okamihu, keď prejav vôle objednávateľa

dôjde k zhotoviteľovi. Súhlas, či nesúhlas zhotoviteľa s odstúpením od zmluvy je bez právnej relevancie.
Uvedené zákonné ustanovenie zároveň upravuje vzájomné vyporiadanie objednávateľa a zhotoviteľa
a je potrebné ho považovať za lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam o bezdôvodnom obohatení (§
451 a nasl. Obč. zák.). Objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už
vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak a tiež je povinný nahradiť zhotoviteľovi

účelne vynaložené náklady.

17. Odstúpiť od zmluvy podľa § 642 ods. 2 Obč. zák. môže objednávateľ vtedy, ak je zrejmé, že dielo
zhotoviteľ nevykoná včas alebo dielo nevykoná riadne. Na platnosť odstúpenia od zmluvy podľa tohtozákonného ustanovenia však zákonodarca stanovuje podmienku, že objednávateľ poskytne
zhotoviteľovi primeranú lehotu na nápravu a zhotoviteľ nápravu neurobí ani v poskytnutej primeranej
lehote. Ak dôjde k platnému odstúpeniu od zmluvy o dielo podľa tohto zákonného ustanovenia, sú

zmluvné strany povinné sa vyporiadať podľa pravidiel o bezdôvodnom obohatení (§ 451 a nasl. Obč.
zák.), nie podľa pravidiel uvedených v § 642 ods. 1 Obč. zák.

18. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie bolo preukázané a medzi stranami sporu
nesporné, že žalobca zaslal žalovanému listom zo dňa 25.01.2023 odstúpenie od zmluvy o dielo podľa

§ 642 ods. 2 Obč. zák., čím jednoznačne prejavil svoju vôľu nepokračovať v zmluvnom vzťahu s ním.
Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že platnosť odstúpenia bolo potrebné
posudzovať nielen podľa dôvodov uvedených v písomnom odstúpení od zmluvy o dielo, ale i podľa
skutočne prejavenej vôle objednávateľa, ktorému zákon dáva možnosť odstúpiť od zmluvy o dielo i bez
uvedenia akéhokoľvek dôvodu, a to až do času, kým dielo nie je zhotovené. Sám žalovaný v odvolaní
poukázal na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 4Cdo/111/2008 z 30.06.2009, z ktorého okrem iného citoval:

„Neexistencia dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení preto nevylučuje platnosť odstúpenia z iných
skutočne existujúcich dôvodov“. V prejednávanom prípade tak i keď žalobca v liste zo dňa 25.01.2023
uviedol dôvody odstúpenia podľa § 642 ods. 2 Obč. zák., jednoznačne prejavil svoju vôľu odstúpiť od
zmluvy a nepokračovať v zmluvnom vzťahu so žalovaným. Súd prvej inštancie preto správne skúmal
platnosť odstúpenia, nielen podľa zákonom stanovených podmienok v § 642 ods. 2 Obč. zák., ale i podľa

§ 642 ods. 1 Obč. zák. Keďže žalobca pri odstúpení podľa § 642 ods. 2 Obč. zák. neposkytol
žalovanému primeranú lehotu na nápravu, súd prvej inštancie správne uviedol, že odstúpenie podľa
tohto zákonného ustanovenia je neplatné. Následne však správne skúmal platnosť odstúpenia podľa
§ 642 ods. 1 Obč. zák. a odvolací súd sa stotožnil s jeho názorom, že odstúpenie žalobcu od zmluvy
o dielo podľa tohto zákonného ustanovenia je platným právnym úkonom, na základe ktorého doručením

prejavu vôle žalobcu žalovanému došlo k zániku zmluvy o dielo a strany sporu boli povinné sa vzájomne
vyporiadať podľa pravidiel stanovených v tomto zákonnom ustanovení.

19. Odvolanie žalovaného, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie,
je s poukazom na vyššie uvedené nedôvodné, keď po správnom posúdení platnosti odstúpenia od

zmluvy podľa § 642 ods. 1 Obč. zák. súd prvej inštancie vykonal vyporiadanie strán sporu podľa tohto
zákonného ustanovenia. Súd správne vychádzal z toho, že žalobca poskytol žalovanému preddavok
na zhotovenie diela vo výške 60.000,- eur (uvedená skutočnosť medzi stranami nebola sporná),
a preto má nárok na vrátenie tejto sumy a na druhej strane je žalobca povinný zaplatiť žalovanému
sumu, ktorá pripadá na práce, ktoré žalovaný už vykonal a na účelne vynaložené náklady. Medzi

stranami sporu nebolo sporné, že už vykonané práce a ich výsledok žalovaný nemôže použiť inak. Súd
prvej inštancie pri vyčíslení nároku žalovaného vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Pavla Bogára
vypracovaného v konaní, keď znalec znalecký posudok riadne odôvodnil a presvedčivo
sa vyjadril i k námietkam žalovaného k zvolenému metodologickému postupu. Žalovaný žiadny dôkaz
preukazujúci vyššiu hodnotu ním vykonaných prác nepredložil, ani nevyčíslil žiadne účelne vynaložené

náklady.Hodnotuvykonanýchprácaúčelnevynaloženýchnákladovžalovanýnenamietalanivpodanom
odvolaní. Súd prvej inštancie správne od sumy, ktorá prináleží žalobcovi odrátal sumu, ktorú bol povinný
žalobca vyplatiť žalovanému a rozdiel zaviazal zaplatiť žalovaného, a to i s príslušenstvom pohľadávky,
ktorejvýškunáležitevrozhodnutíodôvodnil.Otrováchkonaniarozhodolsprávnepodľapomeruúspechu
strán v konaní s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a na nepatrný neúspech žalobcu.

20. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti ako vecne správny potvrdil a o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti tohto rozsudku.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa §
429 ods. 2 CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).