Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. október 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/130/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519201057
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1519201057.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A.
B., narodená XX.XX.XXXX, C. B., narodený XX.XX.XXXX a D. B., narodená XX.XX.XXXX, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, deti rodičov, matky B. E.,
narodenej XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom F. – G., toho času bytom E. H. F. G. I., so sídlom J. X, F.,

zastúpenejMgr.MariánomSemanom,advokátom,sosídlomMajakovského9,Bratislava–mestskáčasť
Staré Mesto, a otca C. B., narodeného XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom K. XXX, K., zastúpeného PK law
firm s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Konventná 636/6, Bratislava – mestská časť Staré Mesto,
IČO: 54 231 191, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým
deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 61P/155/2020-644 zo dňa
13.04.2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, s výnimkou výrokov XIV., XV., XVI., r u š í a vec
mu v r a c i a v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloletú A. do osobnej
starostlivosti otca, výrokom II. uložil matke povinnosť platiť na výživu maloletej A., počnúc
právoplatnosťou výroku I. tohto rozhodnutia, sumu 40,- Eur mesačne, vždy vopred do 15-teho dňa

v mesiaci k rukám otca, výrokom III. zveril maloletú D. do osobnej starostlivosti otca, výrokom IV. uložil
matke povinnosť platiť na výživu maloletej D., počnúc dňom 27.08.2021, sumu 35,- Eur mesačne, vždy
vopred do 15-teho dňa v mesiaci k rukám otca, výrokom V. povolil matke zaplatiť dlh na zročnom
výživnom na maloletú D. za obdobie od 27.08.2021 do 31.03.2023 v celkovej sume 565,65 Eur
v pravidelných mesačných splátkach po 15,- Eur splatných k rukám otca spolu s bežným výživným,
počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením či i len

jednej zo splátok riadne a včas sa stáva zročným celý dlh, výrokom VI. určil, že obaja rodičia budú
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, výrokom VII. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči
maloletému C. z doterajšej sumy 50,- Eur na sumu 60,- Eur mesačne, počnúc dňom 07.03.2019, ktoré
výživné je otec povinný platiť vždy vopred do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, výrokom VIII. povolil
otcovi zaplatiť dlh na zročnom výživnom na maloletého C. za obdobie od 07.03.2019 do 31.03.2023
v celkovej sume 488,- Eur v pravidelných mesačných splátkach po 15,- Eur splatných k rukám matky

spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia s tým,
že nezaplatením čo i len jednej zo splátok riadne a včas sa stáva zročným celý dlh, výrokom IX. zvýšil
vyživovaciu otca voči maloletej A. z doterajšej sumy 50,- Eur na sumu 60,- Eur mesačne, počnúc dňom
07.03.2019, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy vopred do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky,
výrokom X. povolil otcovi zaplatiť dlh na zročnom výživnom na maloletú A. za obdobie od 07.03.2019
do 31.03.2023 v celkovej sume 488,- Eur v pravidelných mesačných splátkach po 15,- Eur splatných

k rukám matky spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia až do úplného
zaplatenia s tým, že nezaplatením či i len jednej zo splátok riadne a včas sa stáva zročným celý dlh,výrokom XI. určil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým C. každý párny víkend od piatka od
16:30 hod. do pondelka do 08:00 hod. s tým, že počas dní školského vyučovania je miestom prevzatia
a odovzdania maloletého školské zariadenie, ktoré maloletý navštevuje, resp. zariadenie, v ktorom

maloletý vykonáva mimoškolskú záujmovú aktivitu a v dňoch voľna a prázdnin je miestom prevzatia
a odovzdania maloletého miesto bydliska matky, výrokom XII. určil, že matka je oprávnená stretávať
sa s maloletou D. každý nepárny víkend od piatka od 15:00 hod. do nedele do 17:30 hod. s tým, že
počas dní školského vyučovania je miestom prevzatia maloletej predškolské, resp. školské zariadenie,
ktoré maloletá navštevuje a miestom odovzdania miesto bydlisko otca, ktoré je v dňoch voľna a prázdnin

v určených časoch začatia a ukončenia styku miestom prevzatia a odovzdania maloletej, výrokom XIII.
určil, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletou A. každý nepárny víkend od piatka od 15:00
hod. do pondelka do 08:00 hod. s tým, že počas dní školského vyučovania je vždy miestom prevzatia
a odovzdania maloletej školské zariadenie, ktoré maloletá navštevuje a v dňoch voľna a prázdnin
je miestom prevzatia a odovzdania maloletej miesto bydliska otca, výrokom XIV. nariadil rodičom
maloletých detí výchovné opatrenie a uložil im povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Úrade

práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Referát poradensko – psychologických služieb, Svoradova
1, Bratislava, a to v rozsahu 15 sedení po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia,
výrokom XV. uložil rodičom maloletých detí povinnosť zúčastniť sa na nariadených stretnutiach, ktorých
presná špecifikácia a časový rozsah budú určené odborným personálom označeného zariadenia,
výrokom XVI. rozhodol, že bude sledovať výkon nariadeného výchovného opatrenia v 2 – mesačných

intervaloch, výrokom XVII. zmenil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 13P/10/2013-73 zo
dňa 18.10.2013 v časti zverenia maloletej A., v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej A.
a C., zastupovania a správy majetku maloletých detí, ako aj v časti styku s maloletými deťmi, výrokom
XVIII. zamietol vo zvyšku návrhy otca a matky a výrokom XIX. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok označený v záhlaví súd prvej inštancie odôvodnil v napadnutých výrokoch právne
aplikáciou ust. § 217 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a ust.
§ 24 ods. 1, 4, § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona
č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že maloleté deti pochádzajú z druhovského
vzťahu rodičov, ktorí nikdy neboli manželia. Rodičia ukončili svoje spolužitie a následne rozsudkom
Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 13P/10/2013-73 zo dňa 06.11.2013 bolo rozhodnuté o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. a maloletému C., tak, že deti súd zveril do osobnej

starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

4. Rodičia následne opätovne obnovili svoje spolužitie a narodila sa im maloletá D.. Pre vzájomné
nezhodyopätovneukončilispolužitiepotom,akomatkasovšetkýmitromamaloletýmideťmiopustiladňa
22.10.2018 spoločnú domácnosť a odišla s deťmi do krízového centra. Otec následne nadviazal nový

partnerský vzťah s D. F., s ktorou má maloletého syna L., narodeného XX.XX.XXXX. Matka menila počas
konania miesto pobytu aj s maloletými deťmi, následne nadviazala nový partnerský vzťah, z ktorého
pochádza maloletý B. M., narodený XX.XX.XXXX, a odišla aj s maloletými deťmi a novým partnerom
žiť do Maďarska, po opustení tohto partnera spolu s maloletými deťmi odišla do Krízového centra F.
G. I., kde žije doposiaľ. Maloletá A. a maloletý C. navštevujú Základnú školu C., sú v starostlivosti

matky a žijú spolu s matkou a jej synom B. v Krízovom centre F. G. I.. Maloletá D. je v zmysle
neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Bratislava V č. k. 61P/168/2021-22
zo dňa 06.08.2021 dočasne zverená do starostlivosti otca, v ktorého starostlivosti sa dlhodobo nachádza
a navštevuje v K. aj materskú školu. Okrem maloletých detí B. rodičom od posledného rozhodnutia
pribudla každému jedna vyživovacia povinnosť – matke k maloletému B. M. a otcovi k maloletému L.

B.. Matka má navyše ďalšie dve deti – maloletého A., na ktorého výživu ničím neprispieva a tento je
v ústavnej starostlivosti, a maloletú N., ktorá bola doposiaľ v pestúnskej starostlivosti, ale pre výchovné
problémy u pestúnov sa opätovne nachádza v centre pre deti a rodiny, na jej výživu matka prispieva
sumou 50,- Eur. Matka bola dlhodobo poberateľkou sociálnych dávok, do roku 2017 bola evidovaná
ako uchádzačka o zamestnanie a narodením maloletej D. bola z evidencie vyradená, až následne sa

zamestnalanaSpojenejškoleC.vškolskejkuchynisfunkčnýmplatom397,33Eur.Vroku2018poberala
rodičovský príspevok v sume 214,70 Eur, v roku 2019 v sume 220,70 Eur, od roku 2020 v sume 270,-
Eur, od februára 2021 v sume 275,90 Eur, za rok 2022 v sume 280,- Eur (na rodičovskej dovolenke
s maloletým B. môže zotrvať do 31.05.2023), ako aj prídavky na deti v sume 47,36 Eur, od apríla2019 v sume 73,02 Eur, od marca 2020 v sume 74,85 Eur, od októbra 2020 v sume 99,80 Eur a od
februára 2021 v sume 102,- Eur. Poplatok za poskytovanie sociálnej služby – ubytovanie v Krízovom
centre F. G. I. je v sume 25,- Eur za osobu, maximálne 100,- Eur za rodinu. Otec bol od 01.02.2019

zamestnaný v spoločnosti J. ako pieskovač a metalizér, kde v roku 2019 dosiahol príjem 525,86 Eur.
Následne bol jeho pracovný pomer 18.11.2019 ukončený z dôvodu jeho nástupu do výkonu trestu
odňatia slobody. V období od 13.11.2017 do 31.03.2018 bol zamestnaný formou dohody o pracovnej
činnosti v spoločnosti A. – O. B. B., kde dosiahol celkový príjem 320,- Eur za rok 2017 a za rok
2018 630,- Eur, dôvodom ukončenia dohody o pracovnej činnosti boli otcove sklony ku krádežiam,

nakromanstvu a povrchnosti. Od 01.06.2020 sa otec opäť zamestnal v J. a za rok 2022 dosiahol u tohto
zamestnávateľa čistý mesačný príjem v sume 395,85 Eur. Partnerka otca za obdobie od marca 2020
do januára 2021 dosiahla priemerný čistý príjem 807,88 Eur. Otec žije v 3-izbpvom byte spolu so
svojou družkou, maloletým L., maloletou D. a dcérou otcovej družky D. F., narodenou XX.XX.XXXX. S
maloletými deťmi rodičia nemajú zvýšené náklady v súvislosti s ich dlhodobo nepriaznivým zdravotným
stavom, maloleté deti sú zdravé, nie sú sledované v žiadnej odbornej ambulancii. S deťmi sú de facto

priemerné náklady v súvislosti so zakupovaním ich oblečenia, stravy, pomôcok a v súvislosti s návštevou
školy a škôlky. Maloletá D. má navrhovaný odklad povinnej školskej dochádzky. Poplatok v ŠKD je
20,- Eur a v školskej jedálni sa hradí režijný paušál za stravu, ako aj jednorazové poplatky za školské
akcie. Náklady na staršie deti predstavujú sumu cca 320,- Eur mesačne. Maloletá D. v škôlke platí
ročný príspevok na ZRPŠ v sume 20,- Eur a mesačný príspevok na škôlku v sume 10,- Eur, stravné za

školský rok 2021/2022 predstavovalo sumu 237,80 Eur. Rovnako rodičia nemajú zvýšené výdavky so
svojím zdravotným stavom. Obaja rodičia sú nemajetní, iný majetok vyššej hodnoty nevlastnia. Matka
žije v krízovom centre a otec v byte svojej partnerky. Obaja rodičia majú voči sebe vedené exekúcie –
otec v súvislosti s výživným na staršie deti B. a matka sa o exekúciách dozvedela, až keď sa zamestnala,
avšak dôvod týchto exekúcií neobjasnila.

5. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že matka sa návrhom podaným súdu dňa 07.03.2019
domáhala rozhodnutia vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
B., v ktorom žiadala zveriť maloletú D. do svojej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená
zastupovaním a správou majetku maloletej, otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou

50,- Eur mesačne, počnúc od 01.03.2019, výživné na maloletú A. a na maloletého C. zo sumy 50,-
Eur/dieťa žiadala zvýšiť na sumu 100,- Eur/dieťa, počnúc od 01.03.2019, zameškané výživné žiadala
zaplatiť od otca do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žiadala upraviť styk otca s maloletými
deťmi v rozsahu každej stredy od 16:00 hod. do 18:00 hod. v priestoroch zariadenia, v ktorom matka
býva s deťmi – Centrum pre obnovu rodiny, M. XX, F. a každú párnu sobotu od 09:00 hod. do 12:00

hod. v exteriéri. Podaním, doručeným súdu dňa 27.04.2021, matka žiadala zvýšiť výživné na maloletú
A. a maloletého C. na sumu 200,- Eur, keďže deti chodia do školy, majú náklady na školské potreby,
oblečenie, na dopravu, na školskú jedáleň, na stravu a na výlety a výživné na maloletú D. žiadala určiť
na sumu 150,- Eur, keďže nastupuje do škôlky, pričom toto výživné žiadala určiť spätne od 28.08.2017.
V podaní, doručenom súdu dňa 18.05.2021, matka žiadala o spätné doplatenie výživného od narodenia

maloletej D. od jej narodenia a aby ustanovil styk s deťmi v prítomnosti matky každú druhú sobotu od
15:00 hod. do 18:00 hod..

6. Otec vzájomným návrhom, doručeným súdu dňa 16.04.2021, navrhol zveriť maloleté deti do svojej
osobnej starostlivosti s tým, že rozhodnutie o výživnom ponechá na uvážení súdu. Súd prvej inštancie

na strane otca nezistil zo strany kolízneho opatrovníka žiadne nedostatky v zabezpečovaní starostlivosti
o deti, a teda nemal pochybnosti, že zverenie maloletých detí (D. P. A.) do jeho osobnej starostlivosti
je v ich záujme. Maloletá D. je na starostlivosť otca zvyknutá, je zastabilizovaná v danom prostredí,
v blízkosti domácnosti otca navštevuje materskú školu. Maloletá A. dlhodobo deklarovala vôľu odísť
do starostlivosti otca, keďže v domácnosti matky sa necítila komfortne a zle na ňu dopadal vzájomný

boj rodičov. Maloletý C. žiadal, aby zostal u matky. V danej veci ide o domácnosti rodičov pomerne
vzdialené, kde neprichádza do úvahy striedavá osobná starostlivosť. Súd zohľadnil tú skutočnosť, že
obe deti boli opakovane vytrhávané zo svojich prostredí z dôvodu neustáleho sťahovania sa rodiny po
podnájmoch, krízových centrách. Jediná istota a stabilný bod v ich životoch je školské zariadenie –
u maloletej A. Základná škola C. a u maloletej D. materská škola v K.. Maloleté A. s ohľadom na svoj vek

a svoje schopnosti dokáže dennodenne dochádzať z bydliska otca do Základnej školy C., ktorú vníma
akojedinýstabilnýbodvosvojomživote.PredetiB.jenavyševeľminepochopiteľnékonaniematky,ktorá
naďalej udržiava vzťah s pánom M., ktoré matka v minulosti označila za agresora, o ktorom uvádzala,
že ju týral, že v rodine bolo prítomné násilie a dusivá atmosféra, keďže tento podľahol gamblerstvu.Matka vzniknutú situáciu riešila odchodom z domácnosti a útekom do krízového centra, kde s deťmi
žije doposiaľ. Napriek uvedenému času cca dvoch rokov však na jej strane nedošlo k zastabilizovaniu
prostredia a spolu s deťmi žije dlhodobo v krízovom centre, kde má polročnú zmluvu, ktorá je jej

opakovanepredlžovaná.StaršiedetiB.súužvoveku,keďsiuvedomujúsvojesociálneznevýhodneniea
túžiasavymaniťztakéhotoprostredia,čoA.riešitým,žechcebyťvstarostlivostiotca,čomusúdvyhovel.
Maloletý C. je submisívnejší a poddajnejší, chce zostať v starostlivosti matky, kde by zostal bývať spolu
s matkou a maloletým B., čím by pre nich situácia v krízovom centre bola únosnejšia, a navyše matka
by mala dostatočný priestor na to, aby sa mohla venovať maloletému C. a vypomáhať mu s prípravou

do školy, keďže v tomto smere potrebuje zvýšenú pomoc, a túto svoju povinnosť nebude prenášať na
maloletúA..Vprejednávanejvecimalsúdnazákladevýsledkovvykonanéhodokazovaniazadostatočne
preukázané, že nastala taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu predchádzajúceho rozhodnutia
čo do zverenia maloletej A., ktorá je podstatnej staršia a jednoznačne prezentuje vôľu vzhľadom na
narušený osobný vzťah k matke byť zverená otcovi, z ktorého dôvodu je aj značne motivovaná obmedziť
svoj osobný komfort a nastaviť sa na náročnejšie ranné dochádzanie zatiaľ do miesta plnenia školskej

dochádzky v F.. Zmena nastala aj v smere potreby pristúpiť k zmene predchádzajúceho rozhodnutia
ostykusmaloletýmC.asúčasnevnadväznostinazmenuzvereniamaloletejA.aprvézvereniemaloletej
D. do osobnej starostlivosti otca, čo predstavuje zosúladenie a zastabilizovaného skutočného stavu
s právnym, aj k úprave styku matky s maloletou D. a A..

7. Súd pri rozhodovaní zohľadňoval pevné súrodenecké väzby a väzby medzi deťmi B., napriek
ktorým vzhľadom na špecifickosť situácie pristúpil k faktickému rozdeleniu detí, keď však vychádzal zo
skutočnosti, že tieto väzby boli vytvorené a sú udržiavané napriek už doterajšej výchove detí v dvoch
prostrediach. Na strane matky vychádzal aj z jej limitovaných možností vytvoriť všetkým deťom stabilné
výchovné prostredie, keď jej bývanie stále nie je absolútne stabilné, avšak tak na strane maloletého

C., ako aj maloletej A. zohľadňoval s plnou vážnosťou vôľu a nastavenie maloletých. Doteraz platným
rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda došlo vychádzajúc z vtedajšej eskalovanej situácie medzi
rodičmi k úprave styku zavádzajúcej styk otca s deťmi v absolútne neštandardnej forme zásadne
zasahujúcej do ústavou garantovaných práv otca na súkromný život a práv detí na plnohodnotný
nerušený styk s otcom, ktorý by im umožnil vytvárať si nielen nerušene puto so samotným otcom

tým, že by boli plnohodnotnou súčasťou jeho osobného života, ale aj participovať na jeho súkromnom
živote, ku ktorej otec pristúpil v záujme elementárneho obnovenia v tom čase prerušeného kontaktu
s deťmi. Ostatným rozhodnutím má otec garantovaný iba minimálny kontakt s maloletými, ktorý je
s ohľadom na ich vyšší vek a súvisiacu vyššiu jednak rozumovú vyspelosť ako aj psychickú odolnosť
potrebnérozšíriť,keďžeotecbypočasdoterajšejúpravystyku,ktorásaužanifaktickynerealizuje,nemal

možnosť sa maloletým deťom plnohodnotne venovať a vytvárať si s deťmi širšie spoločné aktivity podľa
svojich predstáv a ich potrieb, utužujúc ich vzájomný citový vzťah, a to vrátane zapájania detí do jeho
rodinného života s novou partnerkou, s ktorou majú maloleté dieťa, polorodého súrodenca maloletých
detí. Do spôsobu trávenia značne časovo limitovaného styku podľa predchádzajúcej autoritatívnej
úpravy výrazne a neopodstatnene zasahovala matka tým, že deti nemali vo vymedzenom čase možnosť

vykonávať s rodinou otca spoločné voľnočasové aktivity, keďže vzhľadom na to, že značnú časť
mimoriadne úzko vymedzeného času deťom zaberie plnenie úloh, resp. vypracovávanie školských
projektov, na ktoré nemajú čas v priebehu pracovného týždňa vzhľadom na ich vyťaženie krúžkami
a záujmovými aktivitami. Súd poukázal na otcovo konanie pri umožňovaní styku matky s maloletou D.,
keď aj pri tomto styku dochádzalo k problémom.

8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na to, aby sa vzťah
rodičov s maloletými deťmi mohol plnohodnotne budovať a rozvíjať, je potrebné pristúpiť k rozšíreniu
styku s maloletým C. a k úprave styku s dievčatami, pričom v súvisiacich výrokoch tohto rozhodnutia
upravil styk tak, aby sa deti spoločne stretávali každý víkend, či už u matky, alebo u otca a mali tak

dostatočnýpriestornaplnohodnotnúrealizáciuichvzájomnéhovzťahuakoajudržiavanieaprehlbovanie
ich citového puta. Súd dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo
strany oboch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného
a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Takáto úprava osobnej starostlivosti a súvisiaceho
styku detí s rodičom, ktorému to, ktoré z detí nie je zverené do osobnej starostlivosti vychádza z predstáv

a citových potrieb maloletých detí, a teda súd má za to, že za zohľadnenia ostatných výsledkov
vykonaného dokazovania, ktoré jednoznačne preukázalo, že každý z rodičov je schopný zabezpečiť
osobnú starostlivosť o deti, je v najlepšom záujme maloletých.9. Súd pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti zohľadňoval odôvodnené potreby detí a schopnosti
a možnosti rodičov, ako aj ich ostatné majetkové, zárobkové, sociálne a osobné pomery, a tiež aj ich
schopnosti a možnosti podieľať sa na uspokojovaní potrieb detí. Náklady maloletých detí sú bežné

s ohľadom na ich vek a potreby, ako aj skutočnosť, že maloleté deti nemajú trvalo zvýšené náklady
v súvislosti so svojím zdravotným stavom. Súd zohľadnil, že otec je riadne zamestnaný, má stabilný
príjem a zdravotný stav má dobrý. Prihliadol na skutočnosť, že otec je zamestnaný na čiastočný
pracovný pomer, aby zvládal starostlivosť o dve maloleté deti, keď matka maloletého L. nastúpila
do práce a nečerpala si rodičovskú dovolenku. U matky zohľadnil skutočnosť, že je na rodičovskej

dovolenke s maloletým B.. Súd prvej inštancie s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že výživné v sume 40,- Eur na maloletú A., ktorú zveril do starostlivosti otca, nie je v rozpore
s odôvodnenými potrebami a záujmami maloletej a zodpovedá možnostiam a schopnostiam jej matky,
ktorá aktuálne žije v krízovom centre, ja na rodičovskej dovolenke a okrem detí B., má ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k maloletému B. M. a N. E.. Z dôvodu stability pomerov pristúpil súd k zvereniu maloletej D.
do starostlivosti otca a výživné zo strany matky určil na sumu 35,- Eur mesačne.

10. Súd prvej inštancie v zmysle návrhu matky pristúpil k zvýšeniu výživného na maloletého C. a na
maloletú A., u oboch od 07.03.2019, keď matka podala návrh, dôvodiac, že matka mohla skôr iniciovať
konanievdanejveciasamotnáskutočnosť,žeonasdeťmižilavkrízovomcentreasotcombolanáročná
komunikácia ešte nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa na priznanie výživného dňom narodenia

maloletej D., keď navyše v zmysle vyjadrenia rodičov títo žili v spoločnej domácnosti do 22.10.2018.
Dôvodnosť zvýšenia výživného na maloleté deti súd konštatoval vzhľadom na vzrast životných nákladov
od poslednej úpravy, ako aj zvýšené potreby maloletých detí, ktoré medzičasom podstatne vzrástli
a zvýšené náklady spojené s návštevou školy (nákup učebníc, učebných a pracovných pomôcok, platby
v škole a pod.). Pri stanovení výšky výživného povinnému rodičovi súd nevychádzal z exaktne vyčíslenej

sumy, ale zohľadnil odôvodnené potreby toho – ktorého dieťaťa ako oprávnenej osoby a zodpovedajúce
primerané výdavky, ktoré zahŕňajú jednak potreby základné (stravovanie, ošatenie, hygiena, školské
výdaje, cestovné do školy, pomernú časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou
a pod.), ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka (kultúra,
šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky, a pod.). Na strane matky sa jej osobné pomery

zmenili, keď jej pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti (maloletý B. a maloletá D.), aktuálne žije
v krízovom centre. Otec naďalej nemá zabezpečené vlastné bývanie, žije v byte svojej družky a pribudli
mu vyživovacie povinnosti k maloletému L. a maloletej D.. Vychádzajúc z bežných nákladov na výživu
maloletého C. a maloletej A. za zohľadnenia matkinej vyživovacej povinnosti, ktorá už nie ako pri
minulom súdnom rozhodnutí v takej miere kompenzovaná jej osobnou starostlivosťou o maloletých

(návšteva školy, nákup oblečenia, podiel na bývaní), súd dospel k záveru, že primeraná suma výživného
zo strany otca zodpovedá súdom určenému výživnému na maloletého C. a maloletú A..

11. Súd prvej inštancie v súvislosti s hodnotením schopností a možností oboch rodičov poukázal
na povinnosť každého rodiča využiť naplno svoj pracovný potenciál tak, aby v potrebnom rozsahu

mohol zabezpečiť výživu všetkých osôb, ktoré sú na neho odkázané výživou, a to i na svoj úkor.
Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi,
ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným
zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom
vyživovacích povinností a pod. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju

vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie
podkladov, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá jeho telesným a duševným schopnostiam,
skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich
uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj
objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. Pre

stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého
dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby riadne
využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti bez
objektívnych prekážok riadne nevyužíva. Súd zohľadnil nové vyživovacie povinnosti u oboch rodičov,
ktoré im aktuálne bránia naplno využívať svoj pracovný potenciál. Matka dňa 07.03.2019 iniciovala

konanie, pričom žiadnym spôsobom súdu neuviedla a nepreukázala, že v danom prípade jestvujú
dôvody hodné osobitného zreteľa, preto súd určil výživné na maloletú D. zo strany matky v sume 35,- Eur
mesačne, počnúc dňom 27.08.2021, odkedy bola maloletá zverená do starostlivosti otca neodkladným
opatrením. Matke potom za obdobie od 27.08.2021 do 31.03.2023, dokedy bolo splatné výživné v časevyhlásenia rozsudku, vznikol na výživnom dlh v sume 565,65 Eur, ktorý súd matke povolil splácať
v splátkach s prihliadnutím na jej deklarovanú situáciu. Vyživovaciu povinnosť otca na maloletého C. i na
maloletú A. súd zvýšil od doručenia návrhu matky na zvýšenie výživného na súd, t. j. od 07.03.2019.

Otcovi za obdobie od 07.03.2019 do 31.03.2023, dokedy bolo splatné výživné v čase vyhlásenia
rozsudku, vznikol na výživnom zročný dlh v sume 488,- Eur na C. aj na A., nakoľko za uvedené obdobie
súd vychádzal z povinnosti otca uhrádzať výživné na maloleté dieťa v doposiaľ súdom stanovenej výške
(60,- Eur – 50,- Eur = 10,- Eur x 48 mesiacov = 480,- Eur + 8,- Eur ako alikvótna čiastka za mesiac
marec 2019), ktorý súd povolil otcovi splácať v splátkach s prihliadnutím na jeho deklarovanú situáciu.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka z dôvodov podľa ust. § 62 ods. 1 zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. V jeho
odôvodnení uviedla, že s rozsudkom nesúhlasí, považuje ho za diskriminačný, jednostranný v prospech
otca, vecne nesprávny a nespravodlivý, keďže dbala a stále dbá o to, aby bol na prvom mieste najlepší
záujem maloletých detí tak, aby boli naplnené všetky ich potreby, ich zdravý vývin a vývoj. Namietala, že

rozsudkom došlo k rozdeleniu detí, čo narúša a pretrháva pevné a intenzívne väzby medzi súrodencami,
ktorí od narodenia žili spolu. Maloletá A. má byť vyňatá z prostredia, v ktorom dlhodobo žije, v ktorom
má vytvorený svoj pravidelný režim a v ktorom sú zabezpečené všetky jej potreby pre zdravý vývoj. Až
do vydania neodkladného opatrenia boli všetky tri maloleté deti v jej osobnej starostlivosti. Poukázala
na to, že dôvody, pre ktoré bolo nariadené neodkladné opatrenie, sa nepotvrdili. Nebolo preukázané,

že by bola maloletá atakovaná bývalým partnerom matky, resp. že by toto zranenie vzniklo v čase,
keď bola v jej starostlivosti. Týmto zásahom bola maloletá D. vytrhnutá zo stabilného a bezpečného
prostredia, v ktorom mala vytvorené podmienky zabezpečujúce jej zdravý vývin a vývoj. Otec bez jej
vedomia a súhlasu prihlásil maloletú do predškolského zariadenia v mieste jeho bydliska. Namietala,
že rozhodnutie tiež opomína fakt, že maloletí C. a A. navštevujú rovnakú základnú školu v jej bydlisku

a bolo preukázané, že A. je pre C. podporou, pomáha mu nielen v škole, ale aj pri dochádzaní, či plnení
úloh. Je pre ňu zarážajúce, že súd maloletú D. zveril do osobnej starostlivosti otca, ktorý býva desiatky
kilometrov od miesta školy. A. bude musieť preto každý deň vstávať veľmi skoro ráno, cestovať dlhý čas
autobusom tam a späť a neskoro poobede sa bude vracať naspäť domov a ak sa k tomu pripočítajú
poobedné voľnočasové aktivity, krúžky, tak uvedený režim môže mať zásadný negatívny vplyv na rozvoj

maloletej A., najmä pokiaľ ide o jej vzdelávanie a prospech v škole. Poukázala na to, že maloletá
D. je vo veku, keď by mala v septembri začať navštevovať základnú školu, keďže o odklade začatia
realizovania povinnej školskej dochádzky ešte nebolo rozhodnuté. Je žiaduce a v v záujme dieťaťa,
aby navštevovalo základnú školu so svojimi súrodencami, teda Základnú školu C. nachádzajúcu sa
v bydlisku matky. Je pochopiteľné a vítané, že súd vypočul názor maloletých detí a venoval mu náležitú

pozornosť, avšak Zákon o rodine predpokladá, že názor bude zohľadnený v rozsahu zodpovedajúcom
veku a rozumovej vyspelosti dieťaťa, tzn. tento názor nemôže byť jediné určujúce kritérium. V opačnom
prípade by akákoľvek výchova nemala svoje miesto a maloleté deti by o všetkom rozhodovali samé.
Zdôraznila, že názor maloletej A., podľa ktoré chce bývať s otcom nebol z jej strany takto prezentovaný
od začiatku. U maloletej došlo k zmene postoja v priebehu konania, avšak súd sa nezaoberal dôvodmi

tejto zmeny. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7CoP/58/2016, z ktorého o. i.
vyplývalo, že rozdelenie maloletých súrodencov musí byť vždy odôvodnené výnimočnými okolnosťami,
napríklad, ak maloleté deti tých istých rodičov vyrastajú už dlhší čas oddelene a navykli si už na určité
výchovné prostredie, alebo, ak by oddelená výchova neviedla k strate vzájomného sústavného kontaktu
maloletých detí a prispela by k úprave vzťahov rodičov a k uľahčeniu výchovného pôsobenia oboch

rodičov voči spoločným deťom. Odvolaciemu súdu dala do pozornosti vyjadrenia maloletých detí, keď
sa maloletý C. vo svojich vyjadreniach sťažoval na nezáujem otca a potvrdil, že u otca si nemusia
robiť domáce úlohy, či umývať zuby a dodržiavať hygienu. Preto je potrebné želania maloletej A., ktorá
je vo vyššom veku, vyhodnocovať aj s ohľadom na tieto skutočnosti. Je prirodzené, že maloletá A.,
ktorá je vo vyššom veku ako maloletý C., uprednostňuje domnelý komfort v podobe benevolentnej

výchovy zo strany otca ako pravidelný režim, v ktorom jej právam zodpovedajú primerané povinnosti
v čase, počas ktorého je u matky. To mohlo byť aj dôvodom zmeny jej postoja v otázke s ktorým
rodičom chce bývať. Dodala, že aj pri maloletej D. je možné badať značné socializačné problémy
najmä v kolektíve, ktoré sa začali prejavovať pod vplyvom výchovy otca, má zanedbanú výchovu
prejavujúcu sa nedostatkom slušného správania, napríklad tým, že iným deťom berie hračky, hryzie

ich a pod. a má zanedbaný rečový vývin, v dôsledku čoho potrebuje pomoc logopedičky. To považuje
za následok nedostatočnej starostlivosti a záujmu zo strany otca. Ako najzraňujúcejšie je pre ňu, že
ju oslovuje teta B. (spýtať sa, čo s tým mám urobiť), lebo u otca je pravidelne manipulovaná, že jej
matkou je terajšia partnerka otca, čím sa snažia dosiahnuť odlúčenie medzi ňou a maloletou a narušeniecitových väzieb. Matka maloletej chýba a intenzívne za ňou plakala, čo potvrdili aj ostatné deti, ako
aj sociálni pracovníci, resp. pedagógovia, avšak súd prvej inštancie nedostatočne kriticky vyhodnotil
vykonané dokazovanie. Tvrdila, že zistila, že maloletá A. si počas času, ktorý trávi u otca, píše na

sociálnych sieťach s kamarátom o drogách a sexe, na čo otca upozornila, no on to odmieta riešiť.
Ako dôkaz priložila screen shot komunikácie maloletej na sociálnej sieti Instagram. Je preukázané, že
maloletá A. sa k matke správa vulgárne a neúctivo, čo po nej opakuje aj jej mladší brat C.. Toto je
pravidelne vyhrotené po návrate od jej otca. Namietala, že otec absolútne nedbá o hygienu maloletých
detí, nemusia si umývať zuby, neučí ich riadne sa umývať a dodržiavať všetky zásady hygieny, čo

je na nízky vek najviac viditeľné u maloletej D. (?), ktorej musí z vlasov vyčesávať žuvačky, ktoré
tam má. Maloletá sa nevie sama osprchovať, nemá návyk umývať si ráno a večer zuby. Maloletý C.
opakovane potvrdil, že to od nich otec nepožaduje. Uvedené bude, podľa názoru matky, mať zásadný
negatívny vplyv z dlhodobého hľadiska aj na maloletú A.. To môže v budúcnosti maloletým deťom
spôsobiť až zdravotné komplikácie. Nesúhlasila so záverom súdu, podľa ktorého je otec schopný sa
postarať o maloleté deti, a to najmä pre absenciu jeho osobných predpokladov, vlastností a schopností,

ktoré by garantovali priaznivú výchovu maloletých detí. Vykonané dokazovanie (napr. správy Základnej
školy C., závery ošetrujúcej lekárky i vyjadrenie kolízneho opatrovníka) svedčí o tom, že aj keď jej
materiálne podmienky sú obmedzené, dokázala svojím deťom vytvoriť láskavé, stabilné a bezpečné
miesto pre ich výchovu, dokázala sa o ne plnohodnotne postarať a zabezpečiť im tak materiálne potreby,
ako aj rozvoj ich schopností a vlôh a výchovu odpovedajúcu ich potrebám. Tvrdila, že s bývalým

partnerom M. neudržiava vzťah a býva v krízovom centre, kde je bezpečnosť maloletých detí zaručená
a ich fyzická a psychická integrita chránená. Namietala, že súd nevzal do úvahy, že si našla stabilnú
prácu, ktorá jej pomohla zbaviť sa finančnej odkázanosti a závislosti na iných osobách, predovšetkým
partneroch, a odpútať sa tak od nich, a skutočnosť, že navštevuje autoškolu a snaží sa získať vodičské
oprávnenie za účelom zvýšenia jej flexibility a možnosti vo vzťahu k maloletým deťom. Ďalej uviedla,

že ak niet výnimočných dôvodov, má byť rozdelenie voľného času detí medzi rodičov rovnomerné
a rovnocenné, konkrétne poukázala na konštatáciu Ústavného súdu SR (I. ÚS 422/2016-14), avšak
spôsob, akým súd stanovil jej styk s maloletými dcérami uvedené nerešpektuje, keďže úpravu styku
cez sviatky, ale aj prázdniny rozsudok osobitne nerieši a naviac to súd ani adekvátne nezdôvodnil.
Namietala hodnotenie súdu, podľa ktorého striedavá osobná starostlivosť nie je možná pre vzdialenosť

jej a otcovho bydliska, čo však už nie je prekážkou pri zverení maloletej A. do osobnej starostlivosti otca,
hoci bude musieť každý deň dochádzať od otca do školy, ktorá sa nachádza v bydlisku matky. Mala
za to, že rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný a arbitrárny, keďže zdôvodnenie je len formálne,
no nepostačujúce. Nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozsudku namietala aj v časti o určení výživného
a v časti jej povinnosti zaplatiť dlh na zročnom výživnom na maloletú D., keďže tento výrok nie je

v rozsudku zdôvodnený. Požadovala, aby bolo výživné určené tak, že toto bude platiť otec matke, na
maloletú D. v sume 80,- Eur mesačne, na maloletú A. v sume 160,- Eur mesačne a na maloletého C.
v sume 146,- Eur mesačne. Poukázala na platby výživného, ktoré hradila počas zverenia maloletej do
starostlivosti otca, spolu v sume 345,- Eur, ktoré súd ani nezohľadnil. Namietala tiež samotnú výšku
určeného výživného na maloleté deti, ktorú má platiť otec, a to s poukazom na princíp potencionality

príjmov osoby povinnej platiť výživné (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. 3
Cdo 236/2018), ako aj na to, že otec stratil prácu z dôvodu jeho zlých povahových vlastností (sklony
ku krádežiam, narkomanstvu, povrchnosti), čo konštatoval jeho bývalý zamestnávateľ, svedčiacich
o negatívnych vlastnostiach otca, ktoré súd pri zverení maloletých detí ignoroval. Otec dobrovoľne stratil
prácu a jeho terajší príjem je nižší. Neobstojí argument, že dôvodom je starostlivosť o maloleté deti,

keďže ani jedno z maloletých detí B., ktorých matkou je pani E. si nevyžaduje celodennú starostlivosť,
preto otcovi nič nebráni mať plnohodnotnú prácu. Nesúhlasila s tým, že priznanie výživného spätne nie
je v tomto prípade opodstatnené, naopak, aj z dokazovania vyplynulo, že všetky peniaze ihneď použila
na účely a v prospech maloletých detí, s dôrazom na to, že otec výživné doposiaľ neplatil, za čo bol
odsúdený a ona musí všetky platby vymáhať cestou exekútora.

13. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie
a rozhodnutie, alternatívne, aby rozsudok zmenil tak, že maloletú A. a maloletú D. zverí do jej osobnej
starostlivosti, určí otcovi povinnosť platiť na výživu maloletej D. sumu 80,- Eur mesačne, počnúc od
07.03.2019, vždy vopred do 15-teho dňa v mesiaci k jej rukám, zvýši vyživovaciu povinnosť otca na

maloletého C. zo sumy 50,- Eur na sumu 146,- Eur mesačne a na maloletú A. zo sumy 50,- Eur na sumu
160,- Eur mesačne, u oboch detí počnúc od 07.03.2019 a upraví styk otca s maloletými deťmi tak, že
s maloletým C. bude oprávnený sa stretávať každú párnu nedeľu od 14:00 hod. do 16:00 hod. v mieste
jej bydliska za účasti sociálnej pracovníčky a s maloletou A. a maloletou D. bude oprávnený stretávať sakaždý nepárny víkend od piatku od 16:30 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že miestom vyzdvihnutia
a odovzdania bude jej bydlisko.

14. Alternatívne navrhla, zveriť maloletú A. a maloletú D. do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov s tým, že maloleté budú v jej osobnej starostlivosti každý párny týždeň v kalendárnom mesiaci
od nedele predchádzajúceho nepárneho kalendárneho týždňa od 16:30 hod. do nedele párneho
kalendárneho týždňa do 16:30 hod. s tým, že miesto odovzdania a prebratia bude jej bydlisko
a v starostlivosti otca budú každý nepárny týždeň v kalendárnom mesiaci od nedele predchádzajúceho

párneho kalendárneho týždňa od 16:30 hod. do nedele nepárneho kalendárneho týždňa do 16:30 hod.
s tým, že miesto odovzdania a prebratia bude jej bydlisko.

15. K odvolaniu matky sa vyjadril otec tak, že odvolanie považuje za účelové, založené na fabuláciách
a jeho cieľom je naťahovanie času. Poukázal na vyjadrenie zákonnej sudkyne Mgr. Anny Križákovej
na pojednávaní konanom dňa 13.04.2023 v rámci ktorého o. i. uviedla, že „pani E. je pani E., pani E. Vám

klame, bude klamať, lebo ona si to neuvedomuje, je to jej výbava.“ Poprel, že by matka bezvýhradne
rešpektovala všetky rozhodnutia, keď nerešpektovala neodkladné opatrenie, ktorým bol upravený jeho
styk s maloletými deťmi, v dôsledku čoho bol nútený podávať návrhy na výkon rozhodnutia. Postupne
mu začala umožňovať styk s maloletými deťmi, ale po určitom čase si všimol snahu o deštrukciu vzťahu
medzi ním a maloletým C.. V kontexte ich nerealizovaných stykov podal bezprostredne pred posledným

pojednávaním v prejednávanej veci dňa 13.04.2023 návrh na výkon rozhodnutia, ktoré konanie je
vedené Mestským súdom Bratislava II pod sp. zn. B5-7Em/20/2023. Poukázal na to, že maloletá D.
mu bola neodkladným opatrením (uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 61P/168/2021-22 zo
dňa 06.08.2021) zverená do starostlivosti, keď z lekárskej správy vyplynulo, že maloletá bola zbitá
partnerom matky, s ktorým žila v spoločnej domácnosti v Maďarsku, pričom matka uvádzala, že partner

ichopakovanebil,aspolužilido25.07.2021.Naopakvdomácnostiotcanebolizistenéžiadnenedostatky
a maloletá tam mala vytvorené vhodné podmienky na zdravý vývoj. Partner matky, pán J. M., uviedol,
že čo sa týka bitiek detí, tak ich bila ich matka, nie on a bolesti hlavy mohla mať maloletá D. od
vlastnej matky, ktorá ju udierala hlava nehlava. Matka vo vzťahu k fyzickým trestom dieťaťa uviedla,
že takú výchovnú občas môže dostať. Tvrdil, že matka je do dnešného dňa s pánom M. v kontakte,

pravdepodobne aj vo vzťahu, vychádzajúc pritom z toho, čo mu prezentujú maloleté deti, ako aj z toho,
že matku pán M. priváža k nemu v rámci preberania maloletých detí, k čomu má aj dôkazy. Údajne
matka s deťmi trávia víkendy s pánom M. na D. Q. D. F.. Vyvrátil tvrdenia matky, že by zabezpečovala
zdravý vývoj a vývin maloletých detí, najmä ak maloletá D. prišla k zraneniam v mesiaci júl 2021
v čase, kedy starostlivosť zabezpečovala matka. Poukázal na to, že matka sa už niekoľko rokov sťahuje

z jedného krízového centra do druhého, čím deti vystavuje neustálemu stresu, pričom takáto forma
bývania nemôže byť v najlepšom záujme žiadne maloletého dieťaťa, ktoré potrebuje stabilné prostredie,
v ktorom bude môcť vyrastať, čo deťom vie ponúknuť on ako ich otec, keďže s partnerkou disponujú
priestranným bytom, v ktorom sa deťom páči a radi tam chodia. Namietal tvrdenia matky v odvolaní,
že býva desiatky kilometrov od miesta školy, ktorú navštevuje maloletá A., keďže sa nezakladajú na

pravde, keď obec K., kde býva, a F. je vzdialenosť 30 km. Maloletá A. nebude musieť vstávať tak
skoro, ako to prezentuje matka, nakoľko predmetná vzdialenosť je v rámci Slovenska bežná, čo sa týka
dochádzania detí do školských zariadení. Pripomenul, že keď maloleté deti bývali s matkou v J., tak
sa mu sťažovali, že museli vstávať ráno o 4:00 hod., aby o 5:00 hod. vyrazili, aby boli v škole včas,
a domov sa vracali v neskorých hodinách, o 22:00 -23:00 hod., kedy už mali dávno spať. Poprel tvrdenia

matky, že by si v jeho domácnosti deti nemuseli robiť domáce úlohy, či umývať zuby a dodržiavať
hygienu, keď pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny u neho žiaden nedostatok v domácnosti
nenašli a v predškolskom, resp. školskom zariadení učitelia taktiež nikdy nezaznamenali, že by deti
nemali zabezpečenú riadnu hygienu. Žuvačky majú maloleté deti v jeho domácnosti zakázané, keďže
od matky chodia polepené od žuvačiek. Poznamenal, že matka nevenuje dostatočnú pozornosť učeniu

maloletých detí, ktoré sa snaží dohnať on počas víkendu, čo však pri množstve zameškaného učiva
matkou nie je v jeho silách. Maloletá D. má odklad nástupu do školského zariadenia, keďže táto ešte
nie je na úrovni svojich rovesníkov, je pomalšia v učení, čo otec pripisuje tomu, že matka sa maloletej
nevenovala tak, ako mala. Vo vzťahu k dlhu matky na zročnom výživnom na maloletú D. otec uviedol,
že matka uhradila do vyhlásenia rozsudku sumu 180,- Eur, čo nekorešponduje s tým, čo uviedla, t. j.

sumu vo výške 345,- Eur, do ktorej započítala aj platby po vyhlásení rozsudku. V súvislosti s bývalým
zamestnávateľom A. –O. B. B. otec uviedol, že sa s ním nerozišiel v dobrom a tým pádom sa dištancuje
od jednostranného posudku, ktorý tento zamestnávateľ súdu zaslal, v ktorom uvádzal zavádzajúce
informácie, že by mal sklony ku krádežiam a narkomanstvu, resp. povrchnosti. Naopak, pracovnéhodnotenie od jeho zamestnávateľa J. zo dňa 28.03.2023, ktoré dokladá, vyjadruje spokojnosť s výkon
jeho pracovných povinností, konštatuje, že jeho pracovná morálka je na veľmi dobrej úrovni, je pracovitý,
flexibilnýazručný,viesaprispôsobiťprácivkolektíveanemáproblémpracovaťajsamostatne.Poukázal

na to, že nielen zákonná sudkyňa vyjadrila postoj, že by mali byť maloleté dcéry zverené do jeho osobnej
starostlivosti, ale tento záver predniesla v záverečnej reči aj kolízna opatrovníčka. S poukazom na vyššie
uvedené otec navrhol, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil.

16. V odvolacej replike matka uviedla, že na podanom odvolaní, ako aj všetkých tam uvedených

skutočnostiach v celom rozsahu zotrváva. Vyjadrenie otca k odvolaniu považuje za účelové a tendenčné.
Poukázala na to, že hodnotové úsudky konajúcej sudkyne, resp. poznámky prednesené v priebehu
konania nemajú akúkoľvek výpovednú hodnotu, nie sú relevantným argumentom, ale len bezdôvodným
útokom na osobu matky. Uviedla, že sa snaží zlepšiť vzťah medzi otcom a maloletým C., ale vinu
pripisuje na vrub otca. Tvrdila, že so svojím expartnerom, pánom M., už nežije a maloletým deťom
tak nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Trestné oznámenie otca sa ukázalo ako nepravdivé a nedôvodné,

pretože ani zo strany policajného zboru, ani zo strany okresného úradu nebolo preukázané, že sa skutok
stal a nebolo dokázané, že zranenia maloletej D. vznikli v čase, keď bola maloletá v jej starostlivosti.
Opätovne zopakovala, že otec nie je schopný sa o maloleté deti postarať, najmä čo sa týka hygienických
návykov, na čo ho viackrát upozornila, no bezvýsledne. Nestotožnila sa s vyjadreniami otca, že
vzdialenosť viac ako 30 km predstavuje akýsi štandard dochádzania detí v rámci celého Slovenska

do školských zariadení, keďže vzhľadom na dopravné spojenie, vek maloletých detí a možností oboch
rodičov je takéto riešenie maximálne nevhodné. Z dostupných informácií vyplýva, že cesta z miesta
pobytu otca do školy maloletých detí pomocou verejnej dopravy trvá podľa Google maps cca 1 h 20 min,
pričom nie je možné využiť priamy spoj a deti sú tak nútené prestupovať. Vyjadrenie maloletej A., že chce
ísť bývať k svojmu otcovi, matka pripisuje jeho benevolentnej výchove a korupčnému správaniu sa otca

k maloletým deťom. Dodala, že otec sa nesnaží riešiť problémy, ktoré vznikajú pri výchove maloletých
detí. Uviedla, že aktuálne sa nachádza v Bezpečnom ženskom dome – Zariadenie núdzového bývania
F. G. I. A. Q. J. X, F., kde má uzatvorenú nájomnú zmluvu do 30.11.2023 s možnosťou predĺženia, preto
sa nemožno stotožniť s tvrdeniami otca o nepredvídateľnosti jej ubytovania. Dokonca sa snaží získať
aj vlastné bývanie, pričom má prísľub, že v najbližších mesiacoch by sa to mohlo podariť. Tvrdila, že

otec manipuluje s maloletou D., ktorá ju volá „B.“ alebo „R.“, čo preukazuje čestným vyhlásením svojej
sestry. Opakovane poukázala na skutočnosť, že rozsudkom dochádza k väčšiemu pretrhávaniu väzieb
tak medzi ňou ako rodičom a maloletými deťmi, ako aj deťmi navzájom.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie podala

včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu súdu prvej,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 62 CMP a § 365 ods. 1 písm. h) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§

65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

18. Predmetom konania na súde prvej inštancie je návrh matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských
práv a povinnosti v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletej A. a maloletému C. a v časti zmeny
úpravy styku otca s maloletou A. a maloletým C., návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv

a povinností k maloletej D., návrh otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletej A. a maloletému C. a návrh otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej
D., keďže rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a na tejto úprave sa nevedia dohodnúť.

19. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania matky, matka vytýka súdu prvej inštancie, že nesprávne

alebo neúplne zistil skutočný stav veci a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci
v častiach o zverení maloletej A. a maloletej D. do osobnej starostlivosti otca, jej povinnosti prispievať
výživnýmnamaloleté,jejdlhunazročnomvýživnomnamaloletúD.,povinnostiotcaprispievaťzvýšeným
výživným na maloletú A. a maloletého C., o úprave styku otca s maloletým C., o jej úprave styku
s maloletou A. a maloletou D. a o zamietnutí jej návrhu vo zvyšnej časti.

20. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v napadnutých častiach ako aj celého obsahu spisového
materiálu dospel záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie týmito vadami skutočne trpí, v dôsledku čoho
je napadnuté rozhodnutie nesprávne.21. Matka v odvolaní v alternatívnom petite navrhla zveriť maloletú A. a maloletú D. do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov.

22. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita

prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na
zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých

orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov
a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú

zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností
sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy

maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o

osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa navýchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

23. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že maloleté deti B. pochádzajú z druhovského
vzťahu rodičov, ktorí spolužitie ukončili a rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
13P/10/2013-73 zo dňa 18.10.2013 bolo rozhodnuté o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom B. – A. a C. tak, že tieto deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky s jej

oprávnením maloleté deti zastupovať a spravovať majetok, otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť
v sume 50,- Eur mesačne na každé dieťa a povinnosť splácať dlh na zročnom výživnom po 15,- Eur
mesačne na každé dieťa spolu s bežným výživným, ktorý bol v sume 495,- Eur v prípade maloletej A.
a v prípade maloletého C. v sume 434,90 Eur. Zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi tak,
že otec bol oprávnený sa stretávať s maloletými deťmi každú sobotu v čase od 15:00 hod. do 18:00
hod. v zariadení A. S., T. X, F. – G. v prítomnosti matky. Toto rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť

dňa 06.11.2013.

24. Zistil tiež, že rodičia maloletých detí medzičasom obnovili spolužitie, z ktorého sa im dňa 23.08.2017
narodila maloletá D.. Pre vzájomné nezhody opätovne ukončili svoje spolužitie po tom, ako matka so
všetkými troma maloletými deťmi opustila spoločnú domácnosť dňa 22.10.2018.

25. Odvolací súd s poukazom na judikatúru (uznesenie Najvyššieho súdu zo 14.01.2010, sp. zn.
3 Cdo 306/2009, rozsudok Najvyššieho súdu ČSR zo 14.12.1979, sp. zn. 1 Cz 134/79, R 8/1982,
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR z 30.11.1967, sp. zn. 5 Cz 146/67, R 31/1968), konštatuje, že
rozhodovacia prax súdov pripúšťa, že vydané rozhodnutie súdu o úprave výkonu práv a povinností

rodičov k maloletým deťom (§ 36 Zákona o rodine) sa za istých okolností stane neúčinným. K neúčinnosti
tohto rozhodnutia dochádza na základe právne významných skutočností, ako sú napríklad rozvod
manželstva alebo obnovenie spolužitia rodičmi maloletých detí. Ak rodičia maloletých detí obnovia
spolužitie (podľa všetkých okolností konkrétneho prípadu žijú opäť spolu takým spôsobom, že dochádza
k obnoveniu všetkých funkcií spolužitia rodičov k maloletým deťom), stane sa rozhodnutie o výchove

(jedným z rodičov) a výžive maloletých detí neúčinným. Neúčinným sa toto rozhodnutie stáva od
okamihu, keď nastala právna skutočnosť, ktorá jeho neúčinnosť spôsobila.
26. Vzhľadom na to prichádza do úvahy pri prípadnom neskoršom opakovanom ukončení spolužitia
rodičov maloletých detí len vydanie nového rozhodnutia – spravidla tiež za odlišných pomerov, a nie
zmena skoršieho rozhodnutia.

V danom prípade, keď obnovenie spolužitia rodičov maloletých po rozhodnutí súdu o úprave ich práv
a povinností k maloletým nebolo sporné, súd prvej inštancie mal na vyššie uvedenú skutočnosť reagovať
procesne ustanoveným spôsobom, teda ak došlo k obnoveniu všetkých funkcií spolužitia rodičov vo
vzťahu k maloletým deťom, takého návrhy rodičov posúdiť podľa ich obsahu ako návrhy na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.

27. Rodičovské práva majú v zmysle Zákona o rodine obaja rodičia v rovnakom rozsahu. Ich obsahom
je predovšetkým právo vychovávať a starať sa o svoje maloleté deti. Separácia rodičov so sebou vždy
prináša nutnosť riešiť vhodný model starostlivosti o deti tak, aby bolo rešpektované právo dieťaťa byť
vychovávané oboma rodičmi.

28. V otázke rozhodovania o zverení maloletých detí do starostlivosti rodičov, resp. jedného z nich platí
zásada najlepšieho záujmu dieťaťa v zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, pričom podľa
Výboru OSN pre práva dieťaťa je „koncept najlepšieho záujmu dieťaťa flexibilný a adaptabilný. Mal
by byť prispôsobený a definovaný individuálne s ohľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa dieťa, či

deti, ktorých sa vec týka, nachádzajú, pričom pozornosť by mala byť venovaná ich osobným pomerom,
situácii a potrebám. V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť najlepší záujem dieťaťa hodnotený
a stanovený vo svetle špecifických okolností konkrétneho dieťaťa,“ (Nález ústavného súdu ČR zo dňa
30.05.2014, sp. zn. I. ÚS 1506/13). Z formulácie, že najlepší záujem dieťaťa musí byť „prvoradým
hľadiskom“, však zároveň vyplýva, že nejde o hľadisko jediné, ktoré súdy v konaniach týkajúcich sa

detí musia zvažovať. Najlepší záujem dieťaťa môže byť v konflikte s oprávnenými záujmami ostatných
osôb (ďalších detí, rodičov, a pod.). Výbor pre práva dieťaťa preto uznáva, že je nutný určitý stupeň
flexibility v aplikácii tohto princípu a prípadné konflikty s inými oprávnenými záujmami je potrebné
riešiť prípad od prípadu (viď Obecný komentár č. 14 Výboru pre práva dieťaťa z 29.05.2013 o právedieťaťa, aby jeho najlepšie záujmy boli prvoradým hľadiskom). Najlepší záujem dieťaťa je teda možné,
ba dokonca nutné, vyvažovať s ostatnými oprávnenými záujmami. Z jeho označenia ako „prvoradé
hľadisko“ však vyplýva, že najlepší záujem dieťaťa má pri vyvažovaní vysokú prioritu, teda v prípadnom

vyvažovaní má najlepší záujem dieťaťa vyššiu váhu, než ostatné oprávnené záujmy, ktoré je však
nutné vziať v úvahu (Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 25.09.2014 sp. zn. I. ÚS 3216/13). Uvedené
skutočnosti bude potrebné súdom prvej inštancie opätovne sústredene vyhodnotiť vo svetle pevných
väzieb a citového puta medzi súrodencami, vyplývajúcimi najmä z pohovorov s maloletými deťmi, ako
aj vyjadrení kolízneho opatrovníka. Navyše k rozdeleniu maloletých súrodencov je potrebné pristupovať

mimoriadne citlivo, keďže vo väčšine prípadov je nežiaduce a nevhodné, aby sa pri rozhodovaní
o zverení do osobnej starostlivosti rozdeľovali, aj keď praxou vžitá zásada zverovania maloletých detí -
súrodencov do osobnej starostlivosti jednému rodičovi sa nemá uplatňovať automaticky. Nevyhnutnou
podmienkou bude vyhodnotiť pevné súrodenecké puto medzi maloletými deťmi, vo svetle ich prípadnej
oddelenej výchovy (u maloletej D. doterajšou osobnou starostlivosťou otca), možnej straty vzájomného
sústavného kontaktu, najmä medzi maloletou A. a maloletým C., ktorý bol doposiaľ zabezpečený,

keďže sa nachádzali vo faktickej starostlivosti svojej matky, s ohľadom na pedopsychiatričkou, J. E. F.,
potvrdenú zmiešanú poruchu správania a emócií a deprivačného syndrómu u maloletého C. a maloletej
A..

29. V odvolacej námietke matka uvádzala, že súd prvej inštancie zhodnotil, že striedavá osobná

starostlivosť rodičov o deti nie je možná pre vzdialenosť jej a otcovho bydliska, teda je prekážkou
brániacou striedavej osobnej starostlivosti o deti, ale nepredstavuje žiadnu prekážku pre zverenie
maloletej A. do osobnej starostlivosti otca, keď maloletá bude musieť každý deň dochádzať z otcovho
bydliska (K., okres Dunajská Streda) do školy v bydlisku matky, navyše ju vytrháva z doterajšieho
stabilného prostredia, v ktorom prosperovala, a narúša a pretŕha väzby medzi súrodencami (maloletým

C.), ktorí od narodenia žili spolu a v súčasnosti navštevujú rovnakú základnú školu (Základná škola C.
X, D. F. - C.), pričom maloletá A. je pre maloletého C. podporou, pomáha mu či už v škole, alebo pri
dochádzaní, či plnení úloh.

30. Predmetná odvolacia námietka matky je podľa odvolacieho súdu plne opodstatnená. Odôvodnenie

súdu prvej inštancie vo vzťahu k striedavej osobnej starostlivosti je nedostatočné, čím došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie dôvodil, že v danej veci ide o domácnosti rodičov
pomerne vzdialené, kde striedavá osobná starostlivosť neprichádza do úvahy. S poukazom na Nález
Ústavného súdu ČR zo dňa 31. 03. 2020, sp. zn. III. ÚS 149/20, ktorý sa venoval problematike
vzdialenosti, odvolací súd konštatuje, že vzdialenosť bydlísk rodičov maloletých detí, najmä v danom

prípade, keď táto predstavuje 37,5 km, nemožno považovať za jediný dôvod neschválenia striedavej
osobnej starostlivosti.

31. Ustanovenie § 24 ods. 3 Zákona o rodine pritom súdu stanovuje, aby vždy skúmal, či striedavá
osobná starostlivosť o dieťa bude v jeho záujme, či by nedošlo k citovej ujme dieťaťa, či by rozvoj

dieťaťa bol úplný, najmä zo stránky citovej, rozumovej a mravnej, pokiaľ by dieťaťu nebola umožnená
striedavá starostlivosť. Súd sa musí vždy zamerať iba na potreby dieťaťa a na to, či tieto potreby
dieťaťa budú striedavou osobnou starostlivosťou naplnené. Právna teória uvádza, že v zmysle §
24 ods. 3 Zákona o rodine záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je
predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie, aby jeho

výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, aby boli rešpektované jeho práva uvedené v
Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Pre rozhodnutie súdu je tiež potrebné,
aby poznal aj názor dieťaťa, ak je schopné vzhľadom na svoj vek a celkovú rozumovú vyspelosť
vyjadriť svoj názor a prihliadol naň. Dôležitým predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení do striedavej
osobnej starostlivosti je i vysoká miera schopnosti dohody rodičov, nevyhnutnosť spolu komunikovať a

spolupracovať a nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov.

32. Prvým zákonným kritériom striedavej osobnej starostlivosti je, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa
vychovávať. Nespôsobilosť rodiča dieťa vychovávať je daná najmä jeho zdravotným stavom, fyzickým
alebo psychickým, nevhodnou kvalitou jeho výchovného prostredia, neexistujúcim, nedostatočným

alebo nevhodným prostredím v domácnosti rodiča a pod.
Druhým takýmto kritériom je, že obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem. Nemožno
nariadiť striedavú osobnú starostlivosť v prípade, ak o ňu nemajú záujem obidvaja rodičia, teda proti vôli
rodiča, ktorý sa o dieťa osobne starať nechce a žiada len právo styku s dieťaťom, nanútenie osobnejstarostlivosti nemôže byť na prospech dieťaťu. Zákon o rodine vyslovene však pripúšťa možnosť, že
súd nariadi striedavú starostlivosť i proti vôli jedného z rodičov.
Tretím kritériom je, že striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa. Medzi dôležité kritériá posudzovania

záujmu maloletého dieťaťa patria predovšetkým: 1. citové väzby dieťaťa, 2. vývinové potreby, 3. stabilita
budúceho výchovného prostredia, 4. schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine je záujmom dieťaťa v tomto ohľade najmä
právo maloletého na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom. Súd musí dbať, aby bolo rešpektované
právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, aby bolo rešpektované právo dieťaťa

na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Je
potrebné každému z rodičov poskytnúť dostatok vlastného priestoru na výchovné pôsobenie na dieťa.
Typickými prípadmi rodičov, ktorí nie sú vhodní na striedavú starostlivosť sú rodičia, ktorí pôsobia na
osobnosť dieťaťa alebo na jeho výchovu negatívne. Vnášajú do výchovy dieťaťa nestabilitu, maria
správne výchovné pôsobenie druhého rodiča, vytvárajú tlak na psychiku dieťaťa, podporujú v dieťati
nesprávne návyky a pod. Striedavá starostlivosť tiež nie je vhodným riešením v prípade, ak nevyhovuje

osobnosti dieťaťa. Štvrtým kritériom je, že takto budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. V danom prípade
je potrebné sledovať motív každého rodiča, pre ktorý chce realizovať osobnú starostlivosť. Dieťa by
sa nemalo stať rukojemníkom svojich rodičov v ich vzájomnej nenávisti. Rodičia by mali byť schopní
spolupracovať aspoň v nevyhnutnej miere pri zaisťovaní potrieb dieťaťa a nevytvárať pre dieťa hostilné
prostredie. Počas konania sa súd musí pokúsiť o odstránenie negatívnych vplyvov a sledovať účinnosť

prijatých opatrení. V prípade splnenia všetkých špecifikovaných zákonných podmienok kumulatívne
by striedavá starostlivosť mala v praxi predstavovať po rozpade partnerského vzťahu rodičov jednu
z najpodstatnejších alternatív riešenia pre deti, práve z pohľadu vyššie zákonmi a medzinárodnými
dohovormi citovanými ustanoveniami o najlepšom záujme dieťaťa, ktorý je potrebné vždy primárne
sledovať.

33. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zverení maloletej A. a maloletej D. do osobnej starostlivosti
otca založil predovšetkým na vyjadrených želaniach maloletých detí prezentovaných v pohovoroch, či už
vykonaných kolíznym opatrovníkom alebo súdom, avšak u želaní maloletej A., ktoré sa počas konania
pred súdom prvej inštancie menili, keď na počiatku tvrdila, že je ťažké sa rozhodovať medzi rodičmi,

ktorých má oboch rada s tým, že by rada trávila rovnaký čas s matkou a rovnaký čas s otcom, a to
týždeň a týždeň, postupne tvrdila, že chce bývať s otcom, bez zmeny školy, s odhodlaním dochádzať
z bydliska otca (K.) do školy v C., a maloletá D. so silným citovým vzťahom ku každému z rodičov s tým,
že dobre je jej u oboch, u otca lepšie, lebo ho miluje, s prejavmi plaču za svojou matkou. Odvolací súd
poukazuje na to, že súd prvej inštancie síce vypočul názor maloletých a venoval mu náležitú pozornosť,

avšak ho nezohľadňoval v rozsahu zodpovedajúcom veku a rozumovej vyspelosti maloletých, ako aj
v jeho vzájomnej súvislosti vo vzťahu s ostatnými vykonanými dôkazmi, ako napríklad správou materskej
školy zo dňa 08.07.2022, v ktorej sa pedagógovia sa zhodli na zverení maloletej D. do starostlivosti
matky a správou pedopsychiatričky J. E. F. zo dňa 02.03.2023 z ktorej vyplývalo, že aj maloletá A. má
zmiešanú poruchu správania a emócií a deprivačný syndróm, s ktorými dôkaznými prostriedkami sa súd

prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal.
Odvolací súd poukazuje na to, že za predpokladu, že dieťa je dostatočne rozumovo a emocionálne
vyspelé, je nutné jeho želanie považovať za zásadné vodítko pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu.
Súčasne však nie je možné, aby súd postoj neplnoletého dieťaťa bez ďalšieho prevzal a aby svoje
rozhodnutie založil na jeho prianí a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmu (Nález

Ústavného súdu ČR zo dňa 23.04.2013 sp. zn. II. ÚS 4160/12, rozsudok ESĽP vo veci C. proti Fínsku
zo dňa 09.05.2006 č. 18249/02). U mladších detí je potrebné ich názor hodnotiť s prihliadnutím k ich
veku a rozumovej vyspelosti.

34. Odvolací súd v súvislosti s nie zjavne nedôvodnou odvolacou námietkou matky, ktorá spochybňuje

osobnostné predpoklady, vlastnosti a schopnosti otca, ktoré by garantovali priaznivú výchovu maloletých
detí, s nedbalým prístupom k hygiene maloletých detí, poukazuje na to, že pri zverovaní dieťaťa
do starostlivosti rodičov, resp. jedného z nich, je nutné u každého z rodičov posúdiť prinajmenšom
štyri kritéria, a to existenciu pokrvného puta medzi dieťaťom a o jeho zverenie do starostlivosti
usilujúcim rodičom, mieru zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia

do starostlivosti daného rodiča, schopnosť daného rodiča zaistiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie,
emocionálne,materiálneainépotrebyaprianiedieťaťa.Vprípade,akjedenzrodičovnapĺňatietokritéria
výrazne lepšie, je spravidla v záujme dieťaťa, aby bolo zverené do starostlivosti tohto rodiča. V prípade,ak obaja rodičia napĺňajú tieto kritéria zhruba rovnakou mierou, je potrebné vychádzať z premisy, že
záujmom dieťaťa je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov.

35. Odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na rovnakom postavení muža
(otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine). Schopnosti
predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosti

dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti
je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti
sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia
na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované
zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu,

životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný
obraz o situácii povinného rodiča. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti
o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa
pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa", osobnú
starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať

na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa,
resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku,
kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia.

36. Pri rozhodovaní o výživnom je však rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať, teda

nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. Princíp potencionality má totiž prednosť pred princípom fakticity. Pri
uplatneníprincípupotencionalitypríjmovosobypovinnejplatiťvýživnéoprávnenejosobesúdneprihliada
len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza
z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na
svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové

znalosti, dopyt na trhu práce.

37. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods.
1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta
druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu,

sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,
spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote,
výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto
okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a
schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú

obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú
reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré
nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej
a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v
spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.

38. Súd prvej inštancie sa vyššie uvedenými zákonnými kritériami posudzovania vyživovacej povinnosti
rodičov k maloletým deťom dostatočne neriadil. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie totiž
nemožno ustáliť, či a s akým výsledkom v súlade s ust. § 62 ods. 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o
rodine,konajúcisúdvyhodnocovalmajetkovéazárobkovépomeryobochrodičov,rozsahodôvodnených

potrieb na strane maloletých detí. Nevykonal potrebné dokazovanie vo vzťahu k osobným, majetkovým
a zárobkovým pomerom rodičov v rozsahu potrebnom pre zistenie skutočného stavu. Z jeho rozhodnutia
nevyplýva, či súd prvej inštancie skúmal na strane rodičov náklady na ich osobné potreby s hodnotením,
ktoré považuje za dôvodné. Neustálil celkový príjem matky, ktorý pozostáva okrem rodinných prídavkov
aj z príjmu zo zamestnania. Nesústredil sa na zisťovanie zárobkových pomerov otca nielen z potvrdení

o príjme od zamestnávateľa, ale aj z jeho brigád, ktorými si privyrába, prípadne z obchodnej spoločnosti,
v ktorej bol konateľom a spoločníkom. Súd prvej inštancie tiež iba vo všeobecnej rovine odkazuje na
zákonné kritéria určovania výživného, avšak neuvádza vlastné hodnotenie vykonaného dokazovania
vo vzťahu k majetkovým pomerom rodičov, čo preukázané bolo a ako svoje zistenia premietol dovýšky výživného. Dlh na zročnom výživnom na maloletú D. za obdobie od 27.08.2021 do 31.03.2023
nevypočítal v správnej výške.

39. Súd prvej inštancie rezignoval na dôsledné ustálenie rozsahu odôvodnených potrieb detí, ktoré majú
predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby odôvodnené
potreby dieťaťa boli jednoznačne určiteľné. Tieto musia vychádzať zo základných potrieb (bývanie,
stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a
pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, tiež aj so zohľadnením nákladov na voľnočasové aktivity.

Následne súd musí tieto posudzovať vo vzťahu k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým
pomerom rodičov so zohľadnením práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov a až napokon
pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na odôvodnených nákladoch dieťaťa bude podieľať každý z rodičov
(pri zohľadnení ich zárobkových schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, plnenia vyživovacej
povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a pod.). Pokiaľ sa v posudzovanej veci v odôvodnení
svojho rozhodnutia súd prvej inštancie týmito podstatnými skutočnosťami dôsledne nezaoberal a

nevyhodnocoval ich a rozhodnutie odôvodnil len stručnou konštatáciou, že výživné na maloletú A. nie je
v rozpore s odôvodnenými potrebami a záujmami maloletej a výživné na maloletú D. nezdôvodnil vôbec,
jeho závery nie sú udržateľné. Nestačilo teda v rozhodnutí poukázať iba na to, že náklady maloletých
detí sú bežné s ohľadom na ich vek a potreby, nevychádzajúc z exaktne vyčíslenej sumy. Tu odvolací
súd zdôrazňuje, že nie je potrebné preukazovať bežné výdavky detí (strava, hygiena, oblečenie, obuv,

školské potreby a pod.), avšak je potrebné ustáliť ich primeranosť v súvislosti s vekom, zdravotným
stavomaživotnýchnákladov.Zodôvodneniavzťahujúcehosakvýrokomovýživnomnamaloletédetinie
je možné potom ustáliť, či súd prvej inštancie na uvedené zákonné kritériá prihliadal, akým spôsobom ich
vyhodnotil, v čoho dôsledku nie je možné odvolacie námietky vo vzťahu k prijatým skutkovým záverom
ani dôsledne a riadne vyhodnotiť.

40. Odvolací súd zdôrazňuje, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality
a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, teda v rámci
dokazovaniasanemôžespoliehaťlennadôkaznúiniciatívuúčastníkovkonania,aleaplikujevyšetrovací,
resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli

účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

41. V súhrne vzhľadom na uvádzané sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení
súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala
za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu

na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti
rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania).

42. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, s výnimkou
výrokov odvolaním nenapadnutých a výrokov nesúvisiacich s napadnutými výrokmi, teda v časti

o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom, zrušil podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP z dôvodu porušenia procesných práv účastníkov konania (vysvetlené v bode 30 odôvodnenia
rozhodnutia) do takej miery, že bolo porušené ich právo na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok
nie je možné odstrániť v konaní pred odvolacím súdom, a podľa § 62 ods. 1 CMP pre nedostatočne
zistený skutkový stav veci.

43. Po vrátení veci tak povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní, s poukazom na
vyššie uvedené dôvody, posúdiac návrhy rodičov, vykonať dokazovanie smerujúce k zisteniu aké
výchovné prostredie je pre maloleté deti najvhodnejšie, či sú v danom prípade splnené zákonné
podmienky na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (v priebehu

odvolacieho konania bol podaný návrh matkou na zverenie maloletej A. a maloletej D. do striedavej
osobnej starostlivosti), alebo ktorý z rodičov je vzhľadom na záujem detí, ich pevných súrodeneckých
väzieb, väčšmi spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti, resp. zverením komu by
boli zabezpečené najpriaznivejšie podmienky pre vývoj detí a u koho sú lepšie predpoklady na výkon
osobnejstarostlivosti,pričompreuvedenýzávermusímaťsúdprvejinštanciespoľahlivýpodkladzískaný

vykonaním a zhodnotením vykonaného dokazovania.
Ak dospeje k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre zverenie maloletých detí len jednému
z rodičov, prípadne rozdeleniu maloletých detí do starostlivosti rodičov, vykoná dokazovanie ohľadom
úpravy styku druhého rodiča s maloletými deťmi, resp. maloletým dieťaťom, ktoré mu nebude zverenédo osobnej starostlivosti. Zároveň súd prvej inštancie komplexne vyhodnotí pomery rodičov maloletých
detí, zistí ich príjmy, ale aj výdavky rodičov a maloletých detí. V zmysle vyšetrovacej zásady vzťahujúcej
sa na mimosporové konania je potrebné objektivizovať príjmy a ustáliť zárobkové a majetkové pomery

rodičov, preukázaním ich pravidelných a nepravidelných príjmov ich výsluchom, aktuálizáciou príjmov
oboch rodičov, získaním správ od zamestnávateľov, prípadne iných subjektov, bližšie skúmať potreby
maloletých detí. Okrem príjmov a výdavkov, majetkové pomery rodičov ovplyvňuje aj vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam, hnuteľným veciam vyššej hodnoty, peňažné prostriedky na účtoch v peňažných
ústavoch. Pomery v domácnosti sú tiež ovplyvňované spolužitím s inými osobami. Odvolací súd dáva

súdu prvej inštancie do pozornosti, že vo vzťahu k maloletému C. nepostačuje prijať rozhodnutie len vo
veci výživného, ale je potrebné rozhodnúť o úprave výkonu práv a povinností rodičov k tomuto dieťaťu.

44. Súd prvej inštancie vo veci rozhodne po zistení skutočného stavu v čase svojho rozhodnutia, na
základe vykonania na vec vzťahujúceho sa dokazovania v súlade s § 188 o § 195 a nasl. CSP a §
204 CSP a súčasne umožní účastníkom konania vyjadriť sa k dôkazom (§ 182 CSP). Pri vyhodnotení

výsledkov dokazovania, so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty matky, tieto
posúdi z hľadiska na ne vzťahujúcich sa zákonných ustanovení. Svoje nové rozhodnutie súd prvej
inštancie odôvodní v súlade s ustanovením § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali
oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické a presvedčivé.

45. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného
konania a v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

46. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).