Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718202769
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8718202769.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. F. G., zastúpeného H. I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, XXX
XX A., proti žalovaným: 1./ K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, XXX XX N., 2./ K. O. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, XXX XX N., obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr.
Maroš Zima, s. r. o., so sídlom Okružná 107/1945, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 47 234 831, o vrátenie
kúpnej ceny oproti vydaniu jednostopového motorového vozidla, o náhradu nevyhnutných nákladov s
príslušenstvom a o neplatnosť kúpnej zmluvy, o odvolaniach žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade proti

rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 7C/25/2018-274 zo dňa 31.05.2023, v spojení s dopĺňacím
rozsudkom č.k. 7 C/25/2018 - 337 zo dňa 11.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok, v spojení s dopĺňacím rozsudkom, okrem priznania 5 %-tného ročného
úroku z omeškania žalobcovi vo výroku I. a okrem výrokov III., IV., VI..
II. M e n í rozsudok vo výroku I. v časti týkajúcej sa priznania 5 %-tného ročného úroku z omeškania
žalobcovi tak, že v tejto časti žalobu zamieta.
III. P r i z n á v ažalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovaným v 1. a

2. rade, vo vzťahu k uplatnenému nároku na vrátenie kúpnej ceny, nákladov na vybavenie dokladov na
odbore dopravy, nákladov na kontrolu originality a technickú kontrolu, ako aj nevyhnutných súvisiacich
nákladov, v rozsahu 70 %.
IV. Priznáva žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi,
vo vzťahu k uplatnenému nároku na primerané finančné zadosťučinenie, v rozsahu 100 %.
V. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad, ako súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 31.05.2023
rozhodol takto:

I. Žalovaní s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne v r á t i ť žalobcovi kúpnu cenu vo výške 1500,-
€ s 5 % úrokom z omeškania ročne od 5.1.2017 do zaplatenia a žalobca j e p o v i n n ý žalovaným
v 1. a 2.rade v r á t i ť jednostopové motorové vozidlo značky BMW, model C1, typové označenie D.,
s výrobným číslom motora XXXXX, výrobným číslom rámu P., rok výroby 2002, ktoré bolo predmetom
kúpnej zmluvy zo dňa 26.5.2016.

II. Žalovaní s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne žalobcovi v y p l a t i ť sumu 802,50 € s 5 % úrokom
z omeškania zo sumy 252,- € od 5.1.2017 do zaplatenia, zo sumy 50,- € od 5.1.2017 do zaplatenia,
zo sumy 29,- € od 5.1.2017 do zaplatenia, zo sumy 50,- € od 5.1.2017 do zaplatenia, zo sumy 50,- €
od 5.1.2017 do zaplatenia, zo sumy 200,- € od 5.1.2017 do zaplatenia, zo sumy 20,- € od 5.1.2017 dozaplatenia, zo sumy 100,- € od 5.1.2017 do zaplatenia, zo sumy 5,50 € od 5.1.2017 do zaplatenia, zo
sumy 46,- € od 5.1.2017 do zaplatenia, a to do 15.dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

IV. Žalobca m á voči žalovaným v 1. a 2. rade n á r o k na 70 % náhradu trov konania vo vzťahu k
uplatnenému nároku na vrátenie kúpnej ceny, nákladov na prepis motocykla a dodatočných nákladov, o
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalovaní m a j ú voči žalobcovi n á r o k na 100 % náhradu trov konania vo vzťahu k
uplatnenému nároku na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10000,- €, o ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. U p r a v u j e učtáreň Okresného súdu Poprad v r á t i ť žalobcovi sumu 150,- € z titulu preddavku

na trovy dôkazu z D14, položky reg. 39 za rok 2020 do 15.dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že žalobca si, po odstúpení od zmluvy, uplatnil
voči žalovaným nárok na vrátenie kúpnej ceny, náklady na vybavenie dokladov na odbore dopravy,
kontrolu originality a technickú kontrolu, ako aj náhradu nevyhnutných súvisiacich nákladov. Žalobca

v žalobe uviedol, že v kúpnej zmluve boli uvedené klamlivé informácie, pretože motocykel nemal
najazdených 16.000 km, ale cca 40.000 km, bol havarovaný, plastové diely kapotáže boli použité z
viacerých farebných odtieňov a dodatočne prestriekané a opravené, nosný rám bol z iného motocykla,
pričom s motocyklom najazdil iba 299 km a motocykel prestal fungovať a nefungoval ani po následnej
oprave, preto od zmluvy odstúpil.

Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca od zmluvy odstúpil platne, jednak preto, že bol uvedený
do omylu, nakoľko motocykel nemal žalobcom vymienené vlastnosti a zároveň mal vady, ktoré ho robili
neupotrebiteľným. Keďže došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, došlo zároveň k zrušeniu predmetnej
zmluvy od počiatku a každý z účastníkov je v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka povinný
vrátiť druhej strane zmluvy všetko, čo podľa nej dostal. Toto zákonné ustanovenie stanovuje vzájomnú

previazanosť práv a povinností účastníkov zmluvy, ktorá bola zrušená, t.j. právo jednej zmluvnej strany
na vydanie poskytnutého plnenia je podmienené jej povinnosťou vrátiť druhej zmluvnej strane to, čo
podľa zmluvy od nej prijala.

3. V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou žalovanými súd prvej inštancie poukázal na to, že

z odstúpenia od zmluvy zo dňa 06.12.2016, ktoré žalovaný v 1. rade nepochybne prevzal najneskôr
dňa 04.01.2017, keďže listom z tohto dňa oznámil žalobcovi, že neakceptuje odstúpenie od zmluvy,
nepochybne vyplýva, že žalobca si uplatnil tieto súvisiace náklady: 50 eur za vybavenie ŠPZ, 29 eur
zákonné poistenie, 50 eur prevoz vozidla do servisu, 50 eur prevoz vozidla zo servisu, 200 eur oprava
vozidla, 20 eur mediátor, 100 eur znalecky posudok, 51,50 eur BMW aplikácia history Poľsko, Nemecko,

spolu 550,50 €. Zároveň si žalobca v odstúpení od zmluvy uplatnil aj sumu 252 eur za prepis motorky na
dopravnom inšpektoráte, za kontrolu originality a za technickú kontrolu, čo je zo samotného odstúpenia
nesporné. Uplatnil si teda 1.500 eur (kúpna cena), 252 eur (vyššie uvedené náklady) a 550,50 eur
(dodatočné súvisiace náklady). Výšku týchto nákladov žalovaní nerozporovali, hoci na otázku súdu na
pojednávaní, po vrátení veci odvolacím súdom, sa sumu 252 eur snažil právny zástupca žalovaných

spochybniť, ale toto súd považoval za účelové. Nikdy dovtedy počas celého konania táto položka
uvedená v odstúpení od zmluvy spochybňovaná žalovanými nebola a žalobca ju uplatnil u žalovaného
v 1. rade v lehote do 24 mesiacov od prevzatia motocykla (§ 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka), t.j.
do 26.05.2018. Všetky ďalšie súvisiace náklady žalobca uplatnil vo vzťahu k žalovaným až po uplynutí
tejto lehoty, pričom aj žaloba v tejto veci bola žalovanému v 1. rade doručená až dňa 22.05.2019, teda

taktiež po uplynutí citovanej lehoty. Preto pôvodne súd prvej inštancie, ako konštatoval aj krajský súd, v
tejto časti nároku vec nesprávne právne posúdil, s poukazom na to, že námietka premlčania uplatnená
žalovanýmiječiastočnedôvodná.Právnyzástupcažalovanýchcitovalpoužitieustanovení§§588až600
Občianskehozákonníkanaprejednávanúvec,avšakpreúčelypremlčanianavrholaplikáciuustanovenia
§ 504 Občianskeho zákonníka (všeobecnú úpravu zodpovednosti za vady), teda kratšiu 6 mesačnú

lehotu, ktorá je pre žalovaných výhodnejšia. Na danú vec je ale potrebné aplikovať v celom rozsahu
špeciálne ustanovenia o kúpnej zmluve upravené v Občianskom zákonníku (§§ 588 až 600). Vzhľadom
na uvedené, je nárok žalobcu ohľadom ďalších súvisiacich nákladov, okrem tých, ktoré boli uplatnené
v odstúpení od zmluvy zo dňa 06.12.2016, premlčaný, bol uplatnený až v priebehu konania, pričom ajžalobu prevzal žalovaný v 1. rade až dňa 22.05.2019, teda taktiež po uplynutí citovanej lehoty. Pokiaľ ide
o počiatok omeškania žalovaných je nepochybné, že výzva na zaplatenie súvisiacich nákladov (spolu s
odstúpením od zmluvy) bola žalovanému v 1. rade nepochybne doručená najneskôr dňa 04.01.2017 a

nasledujúcim dňom sa preto žalovaní dostali do omeškania.

4. Ohľadom nároku na primerané finančné zadosťučinenie súd prvej inštancie zhodne s názorom
odvolacieho súdu poukázal na to, že z obsahu podaní zástupcu žalobcu nevyplýva, aby odvolanie
proti prvému meritórnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie (rozsudok zo dňa 13.08.2021) smerovalo

aj voči zamietnutiu žaloby v tejto časti. Zástupca žalobcu navrhoval v tejto časti konanie zastaviť,
avšak z obsahu spisu nevyplýva, aby bol v tejto časti relevantným podaním zobral žalobu späť, preto
výrok ohľadom zamietnutia žaloby v časti primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 10.000 eur
nadobudol právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty.

5. Keďže sa žalovaní s plnením peňažného záväzku dostali do omeškania, súd priznal žalobcovi nárok

na zákonný 5 %-tný ročný úrok z omeškania (nie 9 % ako si žalobca uplatnil) odo dňa nasledujúceho po
doručení odstúpenia od zmluvy žalovanému v 1.rade, keďže až od tohto dňa sa žalovaní preukázateľne
mohli do omeškania dostať. Žalobu ohľadom úroku z omeškania za obdobie pred dňom 5.1.2017 a nad
zákonnú výšku 5 % súd zamietol. Rovnako zamietol aj náklady uplatnené žalobcom nad sumu 802,50
eur (uplatnil si náklady v celkovej výške 1.205,12 eur), ktoré si žalobca neuplatnil v súlade so zákonnou

úpravou včas, teda žalobu ohľadom sumy 402,62 eur zamietol.

6.Otrováchkonaniarozhodolsúdprvejinštanciepodľa§255ods.1,ods.2CSPa §262ods.1,ods.
2 CSP, teda vo vzťahu k zamietnutému nároku na primerané finančné zadosťučinenie priznal žalovaným
100 % nárok na náhradu trov konania a vo vzťahu k vráteniu kúpnej ceny, nákladom na prepis vozidla

a ďalším súvisiacim nákladom v zmysle odstúpenia od zmluvy priznal žalobcovi nárok na pomernú časť
náhrady trov konania. Žalobca si tieto náklady spolu s kúpnou cenou uplatnil v celkovej výške 2.705,12
eur (náklady na prepis vozidla a ďalšie súvisiace náklady vo výške 802,50 v zmysle odstúpenia od
zmluvy, sumu 402,62 eur po odstúpení a 1.500 eur kúpnu cenu) a súd mu priznal nárok na sumu
2.302,50 eur (802,50 eur ako náklady na prepis vozidla a ďalšie súvisiace náklady v zmysle odstúpenia

od zmluvy a 1.500 eur kúpnu cenu). Žalobca bol teda úspešný v rozsahu 85 %, žalovaní v rozsahu 15
%, čo predstavuje rozdiel v prospech žalobcu v rozsahu 70 %. Súd pri rozhodovaní o trovách konania
vychádzal z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu a samostatne posúdil nárok na vrátenie
kúpnej ceny spolu s náhradou nevyhnutných nákladov a samostatne nárok na primerané finančné
zadosťučinenie, keďže takéto rozhodnutie relevantne a spravodlivo odzrkadľuje úspech a neúspech

strán v spore.

7. Proti výrokom I., II., III., IV., V. tohto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu, že vzhľadom na jasne
a nespochybniteľne preukázaný skutočný stav vo veci uplatnených nárokov žalobcu voči žalovaným
v 1. a 2. rade, ktorý mal súd prvej inštancie v konaní jasne za preukázaný na základe úpravy petitu

žaloby vo veci samej zo dňa 03.11.2019 a jeho vlastného právoplatne vykonateľného uznesenia č.k.
7C/25/2018-119 zo dňa 15.11.2019 v súlade s ustanoveniami § 588 až 600 Občianskeho zákonníka
(ďalej „OZ“) s prihliadnutím aj na právne názory, ku ktorým dospel Krajský súd v Prešove, ako súd druhej
inštancie, v odvolacom konaní vedenom pod sp.zn. 17Co/27/2022 vo veci odvolania tak žalobcu, ako aj
žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku súdu prvej inštancie 7C/25/2018-196 zo dňa 13.08.2021 vo veci

samej sa nemožno s výrokovými časťami napadnutého rozsudku v častiach I., II., III., IV., a V. súhlasiť,
nakoľko sú zmätočné a zavádzajúce a vykazujú znaky porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces.
Čo sa týka výrokovej časti I. napadnutého rozsudku preukázateľne nerešpektoval jednak jasne
preukázaný skutočný stav, ktorý mal v konaní jasne za preukázaný vo veci spôsobenej škody, ktorá
vznikla žalobcovi na základe protiprávneho konania žalovaných v 1. a 2. rade ako aj zákon a v

neposlednom rade aj právny názor Krajského súdu v Prešove, že na danú vec je potrebné aplikovať
v celom rozsahu špeciálne ustanovenia o kúpnej zmluve upravené v občianskom zákonníku (§§ 588
až 600).
Čo sa týka výrokovej časti II. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie preukázateľne
nerešpektoval tak jasne preukázaný skutočný stav vo veci uplatneného práva žalobcu voči žalovaným

v 1. a 2. rade na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo
zodpovednosti žalovaných v 1. a 2 rade za vady na predmete kúpnej zmluvy zo dňa 26.05.2016 v
zmysle ustanovenia §§ 600 a 510 Občianskeho zákonníka s tým, že k ním zaradil vyššie uvedené nárokyžalobcu patriace do ním uplatneného nároku na náhradu škody v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.
Čo sa týka výrokovej časti III. napadnutého rozsudku, táto sa týka zamietnutia neidentického

hypotetického nároku žalobcu voči žalovaným v 1. a 2. rade, keďže, ako je jasne preukázané, žalobca
žalobu v časti nároku žalobcu voči žalovaným v 1. a 2 rade na primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 10.000 eur (viď výroková časť V.), zobral v súvislosti s úpravou petitu žaloby zo dňa 03.11.2019
späť.
S poukazom na vyššie uvedené navrhol žalobca, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo

dňa 31.05.2023 v celom rozsahu zrušil.

8. Proti výrokom I., II., IV. tohto rozsudku podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade. Poukázali na to, že
I. výrokom bola určená vzájomná povinnosť strán sporu, keďže sa jedná o synalagmatický záväzok
a je nevyhnutné, aby rozhodnutie súdu obsahovalo vzájomnú povinnosť všetkých strán záväzkového
vzťahu, teda obaja žalovaní sú povinní vrátiť kúpnu cenu a žalobca je povinný vrátiť motocykel obom

žalovaným. Tým, že súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť, okrem vrátenia kúpnej ceny, zaplatiť
aj úrok z omeškania vo výške 5 % od 05.01.2017 a žaloba po celý čas od odstúpenia od kúpnej zmluvy,
ktoré vykonal 06.12.2016 neurobil úkon smerujúci k vráteniu motocykla, ktorý je v súčasnej dobe v jeho
držbe a podľa jeho informácií v nepojazdnom stave, mohol žalobca po celý čas predmetný motocykel
bezdôvodne užívať. Takýmto neprimeraným uložením povinnosti zaplatiť úrok z omeškania iba jednej

strane došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z tohto dôvodu žalovaní žiadajú, aby bola uložená
vzájomná povinnosť jednej strane vrátiť kúpnu cenu vo výške 1.500 eur a druhej strane povinnosť
vrátiť motocykel, bez uloženia povinnosti platiť úrok z omeškania, pretože obidve zmluvné strany sú
v omeškaní so vzájomným plnením. Žalovaní zároveň poukázali na to, že výroku I. nie je zrejmý časový
údaj pri úroku z omeškania, teda či sa jedná o mesačný, ročný, resp. iný úrok z omeškania (odvolací

súd poznamenáva, že z výroku I. vyplýva, že sa jedná o ročný úrok z omeškania). Rovnakú námietku
žalovaní prezentovali aj vo vzťahu k II. výroku (pozn. v tom skutočne nie je uvedený časový údaj týkajúci
sa priznaného úroku z omeškania).
Čo sa týka náhrady nevyhnutných nákladov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady žalovaní poukázali
na to, že odvolací súd v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania poukázal na to, že dôvodné

je priznať iba tie náklady, ktoré sú špecifikované v odstúpení od zmluvy a všetky ďalšie súvisiace
náklady žalobcu už boli uplatnené vo vzťahu k žalovaný po uplynutí premlčacej doby. Z tohto dôvodu
preto žalovaní namietali, okrem sumy 550,50 eur, aj priznanie sumy 252 eur. Žalovaní majú za to, že
je dôvodné uložiť im povinnosť vrátiť im kúpnu cenu a náklady na opravu a prepis vo výške 550,50
eur, t.j. spolu 2.050,50 eur, čo je 75 % z uplatnenej sumy, a preto žalovaní mali v konaní úspech 25

% a náhrada trov konania pre žalobcu má predstavovať 50 %. S poukazom na vyššie uvedené majú
žalovaní za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, napadnuté výroky považujú
za nepreskúmateľné, nevykonateľné a zmätočné. Preto navrhli, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok a vec sám rozhodol tak, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne vrátiť žalobcovi kúpnu

cenu vo výške 1.500 eur s tým, že žalobca je povinný žalovaným v 1. a 2. rade vrátiť motocykel (I. výrok),
žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 550,50 eur spolu s 5 %-tným ročným
úrokom z omeškania od 05.01.2017 do zaplatenia (II. výrok) a žalobca má voči žalovaným v 1. a 2. rade
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % (IV. výrok).

9. Podaním zo dňa 22.07.2018 (prvoinštančného súdu doručeným dňa 27.07.2018) navrhol žalobca
okrem iného určiť aj neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 26.05.2016 (čl. 36 spisu) a podaním zo dňa
03.11.2019 žalobca zobral v tejto časti návrh späť (čl. 116 spisu). Keďže o tomto návrhu nebolo
rozhodnuté, teda súd prvej inštancie nerozhodol o celom predmete konania a zároveň vo výroku II.
svojho rozsudku zo dňa 31.05.2023 neurčil za aké časové obdobie priznal zákonný úrok z omeškania

(absencia údaja o tom, že sa jedná o ročný úrok), odvolací súd uznesením zo dňa 26.09.2024 vrátil
vec súdu prvej inštancie na postup podľa § 225 CSP.

10. Súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom zo dňa 11.11.2024 doplnil výrok II. rozsudku Okresného
súdu Poprad, č.k. 7 C 25/2018 - 274 zo dňa 31.05.2023 tak, že do tohto výroku doplnil údaj, že sa jedná

o ročný úrok z omeškania a zároveň doplnil do tohto rozsudku výrok VII., ktorým konanie o nároku na
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zastavil.11. Proti tomuto doplňujúcemu rozsudku podal odvolanie žalobca ktorý uviedol, že sa stotožňuje
s doplnením rozsudku o skutočnosť, že v pôvodnom rozhodnutí absentoval údaj o tom, že úrok
z omeškania bol priznaný ročne, ale vyjadril nesúhlas s doplneným výrokom VII., a to z dôvodu

nedostatku procesnej podmienky podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ktorý nemožno odstrániť. Uviedol že
žalobca od predmetnej kúpnej zmluvy odstúpil podľa § 597 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a tým sa
táto zmluva stáva podľa § 48 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Zároveň žalobca
uviedol, že podľa senátu odvolacieho súdu bolo právoplatne rozhodnuté o primeranom finančnom
zadosťučinení, k čomu súd ale dospel na základe zavádzajúcej a absolútne neplatnej V. výrokovej časti

rozsudku zo dňa 31.05.2023, ktorou súd prvej inštancie dopredu priznal žalovanému trovy konania vo
veci samej vo výške 100 %, pričom obídením ustanovenia § 161 ods. 1 a 2 CSP dopredu prejudikoval
de iure výsledky súdneho konania vo veci samej, a teda z bezprávia urobil právo čím hrubým a
bezprecedentným spôsobom porušil práva žalobcu na spravodlivý proces. Žalobca preto navrhol, aby
odvolací súd zrušil dopĺňací rozsudok zo dňa 11.11.2024 vo výroku VII., ktorým konanie o nároku na
určenie neplatnosti zmluvy zastavil a taktiež, aby zrušil výrok V. rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa

31.05.2023.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (CSP)) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1
CSP) osobami oprávnenými podať odvolanie (§ 359 CSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie

v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaniach, ako aj konanie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP. Odvolania
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), vychádzajúc z toho,
že nariadenie pojednávania vo veci nevyžadovala potreba zopakovania ani doplnenia dokazovania, ani
dôležitý verejný záujem. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi

uvedenými v odvolaniach do tej miery, že nebol oprávnený rozsudok preskúmať z iných dôvodov než
z tých, ktoré boli explicitne do uplynutia odvolacej lehoty uvedené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Oznámenie
o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke Krajského súdu
v Prešove dňa 20.06.2025 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné potvrdiť a čiastočne zmeniť.

Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

13. V súvislosti s odvolaním podaným žalobcom odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu jeho
odvolania nie je v úplnosti jasné aké skutočnosti žalobcovi nie sú jasné a z akých konkrétnych
dôvodov napadol odvolaním rozhodnutie súdu prvej inštancie. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie
neaplikoval ustanovenia § 588 až 600 Občianskeho zákonníka, a že mu mal priznať všetky náklady,

ktoré sa uplatnil v tomto konaní. Odvolací súd poukazuje na to, že už vo svojom predchádzajúcom
rozhodnutí, ktorým zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, jasne vymedzil, že na prejednávanú vec je
potrebné aplikovať práve ustanovenia citované žalobcom, ktoré aj súd prvej inštancie správne aplikoval.
Zároveň správne posúdil ktoré nároky sú premlčané, a ktoré nie. Odvolací súd opätovne poukazuje na
to, že podľa § 599 ods. 2 Občianskeho zákonníka si právo na náhradu nevyhnutných nákladov nemožno

uplatniť na súde v lehote 24 mesiacov od prevzatia veci, čo predstavuje v tomto konaní všetky nároky,
ktoré si uplatnil žalobca v odstúpení od zmluvy zo dňa 06.12.2016, pričom motocykel si prevzal dňa
26.05.2016, teda nároky uplatnené v odstúpení od zmluvy boli uplatnené včas a ostatné nároky vo výške
402,62 eur boli uplatnené po tejto lehote, preto sú premlčané a súd prvej inštancie v tejto časti žalobu
správne zamietol.

14. Žalobca podal odvolanie aj proti dopĺňaciemu rozsudku z dôvodu, že nakoľko odstúpil od zmluvy, tak
táto je neplatná. Odvolací súd k tomu uvádza, že odstúpiť je možné iba od platnej zmluvy, preto pokiaľ
by mala byť prijatá argumentácia žalobcu, tak by nebolo platné ani jeho odstúpenie od zmluvy, pričom
v danom prípade došlo v dôsledku odstúpenia od zmluvy k jej zrušeniu s tým dôsledkom, že strany si

majú vrátiť to, čo si podľa zmluvy navzájom plnili.

15. Žalobca taktiež poukázal na to, že neboli splnené podmienky procesné podmienky podľa § 161
ods. 1, 2 CSP, čo vôbec konkrétne nešpecifikoval, ale touto argumentáciou smeroval, okrem vyššieuvedeného, aj k rozhodnutie súdu týkajúceho sa nároku na primerané finančné zadosťučinenie, vo
vzťahu, ku ktorému odvolací súd opätovne poukazuje na to, že zamietnutie žaloby v tejto časti je
právoplatné a súd prvej inštancie v tomto rozhodnutí správne rozhodol o trovách konania tak, že

žalovaným ktorí boli v tejto časti konania úspešní, priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu
trov konania.

16. Žalobca po podaní odvolania, taktiež podal návrh na výsluch svedka H. K. ktorý, podľa žalobcu mal
byť účastníkom kúpnej zmluve na strane predávajúceho (pozn. zo zmluvy nevyplýva, aby táto osoba

bola účastníkom kúpnej zmluvy zo dňa 26.05.2016), a ktorý by mal potvrdiť podmienky kúpnej zmluvy
a technický stav motocykla, čo ale pre potreby tohto konania nie je potrebné nakoľko skutkový stav bol
zistený dostatočne. Navyše sa jedná o novotu v odvolacom konaní podľa § 366 CSP, pretože žalobca
nepreukázal, že tento dôkaz bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

17. Žalovaní ohľadom nevyhnutných nákladov, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s uplatnením práv

zo zodpovednosti za vady, poukázali na to, že odvolací súd sa vo svojom prvotnom rozhodnutí jasne
vyjadril, že z titulu premlčania považuje za dôvodné iba náklady v celkovej výške 550,50 eur. Odvolací
súd k tomu uvádza, že súčasťou odstúpenia od zmluvy bolo uplatnenie kúpnej ceny, t.j. 1.500 eur, ale
aj nákladov na vybavenie dokladov na odbore dopravy, nákladov na kontrolu originality a nákladov na
technickú kontrolu v celkovej výške 252 eur. Uvedené vyplýva zo samotného odstúpenia od zmluvy

(čl. 55 spisu), pričom žalobca si uplatnil aj ďalšie dodatočné náklady v celkovej sume 550,50 eur.
Súčasťou odstúpenia od zmluvy bola teda celková suma vo výške 2.302,50 eur, tak ako o tejto sume
aj správne rozhodol súd prvej inštancie, pričom podstatnou okolnosťou, na ktorú poukázal odvolací súd
vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí bolo to, že žalobca si v zákonnej lehote v zmysle § 559 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka uplatnil celkovú sumu 2.302,50 eur a všetky ďalšie súvisiace nevyhnutné

náklady, ktoré si žalobca uplatnil až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, t.j. po 26.05.2018, sú premlčané.
Keďže si ale žalobca uplatnil včas aj náklady vo výške 252 eur, tento nárok bol uplatnený včas a bolo
dôvodné ho priznať.

18. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou žalovaných týkajúcou sa uloženia ich povinnosti vrátiť

žalobcovi kúpnu cenu aj s úrokom z omeškania s tým, že na druhej strane žalobcovi nebola uložená
povinnosť vrátiť motocykel s akoukoľvek ďalšou povinnosťou, nakoľko vzhľadom na to, že sa jedná
v danom prípade o vzájomný záväzok zmluvných strán, je skutočne porušením práva žalovaných to,
pokiaľ by títo mali byť zaviazaní vrátiť kúpnu cenu s príslušenstvom (úrokom z omeškania) a žalobca by
malvrátiťpredmetkúpybezakejkoľveksankcie.Odvolacísúdakceptovalnávrhžalovaných,ktorížiadali,

aby bola uložená vzájomná povinnosť jednej strane vrátiť kúpnu cenu vo výške 1.500 eur a druhej strane
povinnosť vrátiť motocykel, bez uloženia povinnosti platiť úrok z omeškania, pretože obidve zmluvné
strany sú v omeškaní so vzájomným plnením.
Odvolací súd z tejto súvislosti poukazuje na to, že v danom prípade sa jedná o tzv. synalagmatický
záväzok, teda jedná sa o vzájomnú povinnosť strán sporu plniť si navzájom, čo má byť rešpektované

aj vo výrokovej časti rozsudku. Čo sa týka prípadného plnenia príslušenstva týchto plnení, tak zákonná
úprava neupravuje, aby sa malo plniť aj príslušenstvo, teda v danom prípade úrok z omeškania, keďže
takakosprávnepoukázaližalovaní,doterazsúvomeškaníssplnenímobestranyaz§457Občianskeho
zákonníka vyplýva, že každý z účastníkov zmluvy vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal, teda v
danom prípade vrátenie kúpnej ceny oproti vráteniu motocykla a zo zákona nevyplýva synalagmacita

úroku z omeškania, ktorý v čase uzavretia zmluvy neexistoval, pričom uvedený spôsob zodpovedá aj
zásady spravodlivosti, pretože obe strany doposiaľ majú k dispozícii predmet kúpnej zmluvy.
Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd akceptoval námietku žalovaných a rozsudok súdu prvej
inštancie rozsudok vo výroku I. v časti týkajúcej sa priznania 5 % - tného ročného úroku z omeškania
zmenil podľa § 388 CSP tak, že v tejto časti žalobu zamietol.

Odvolací súd zároveň poznamenáva, že aj keď vo výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie nebola určená
lehota na plnenie (paričná lehota), z ustanovenia § 232 ods. 3 CSP vyplýva, že lehota na plnenie je
3 dni, preto v danom prípade budú strany povinné vrátiť si vzájomné plnenia, v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

19. V zostávajúcej časti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
ako vecne správny potvrdil, keďže v tejto časti nezistil naplnenie ani jedného z odvolacích dôvodov,
vrátane žalobcom namietaného porušenia práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti odvolací súdpoznamenáva, že žalobca ani relevantne nešpecifikoval v čom konkrétne má spočívať porušenie tohto
práva.

20. Vzhľadom na to, že odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie čiastočne zmenil, podľa § 396 ods. 2
CSP opätovne rozhodol o trovách prvoinštančného konania. Na základe § 262 ods. 1 CSP, s použitím
§ 255 ods. 1, 2 CSP odvolací súd v časti týkajúcej sa vrátenia kúpnej ceny a súvisiacich nevyhnutných
nákladov priznal nárok na náhradu trov konania pomerne úspešnejšiemu žalobcovi, ktorého úspech
predstavoval 85 % a neúspech 15 %, preto priznal žalobcovi voči žalovaným nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 70 % O trovách konania v časti primeraného finančného zadosťučinenia, priznal
úspešným žalovaným voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, s použitím § 262
ods. 1 a 255 ods. 1, ods. 2 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný (podľa obsahu spisu mu
žiadne trovy odvolacieho konania ani nevznikli) a žalovaný boli čiastočne úspešní, v časti nepriznania

úrokov z omeškania žalobcovi vo výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie a čiastočne neúspešní v časti
týkajúcej sa zaplatenia sumy 252 eur žalobcovi v rámci II. výroku, preto odvolací súd vyslovil, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).