Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/133/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120212560
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1120212560.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň

JUDr. Ľubice Bundzelovej a JUDr. Janky Benkovičovej, v právnej veci osoby oprávnenej na výživné
(manželka): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, C., toho času bytom D. X, C., zastúpená
splnomocnencom: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava,
IČO: 36 836 460, proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (manžel): E. F. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, C., zastúpený splnomocnencom: Mgr. Ing. Juraj Trokan, advokát so
sídlom Vajanského 10, Trnava, o určenie výživného, o odvolaní osoby, ktorá je podľa návrhu povinná
platiť výživné, proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II, č.k. B1-8Pc/18/2020-791 zo dňa 30.10.2023,

takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. a v závislom výroku III.
p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal manžela prispievať na výživu
navrhovateľky výživným vo výške 250 eur mesačne za obdobie od 12.08.2020 do 30.06.2022, výrokom
II. zaviazal manžela zaplatiť oprávnenej na výživné zročné výživné za obdobie od 12.08.2020 do

30.06.2022 vo výške 3391,77 eur do 30 dní od doručenia rozsudku. Výrokom III. žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Napadnutý rozsudok odôvodnil právne aplikáciou § 71 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1 a 2 z. č. 36/2005 Z.z.
o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a § 52 z. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej
len „Civilný mimosporový poriadok“). Vecne tým, že účastníci konania boli manželmi od 23.08.1997 do
30.6.2022, ktorým dňom bolo ich manželstvo právoplatne rozvedené. V spoločnej domácnosti nežili od

mája 2019, kedy sa manželka od manžela odsťahovala aj so spoločnou maloletou dcérou, ktorá bola
rozhodnutím súdu na čas do rozvodu zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
Manžel zostal bývať v byte patriacom do bezpodielového vlastníctva manželov. Za byt platil úhrady
spojené s užívaním bytu. Uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. B1-8Pc/18/2020-134 zo dňa
18.09.2020, vykonateľným dňa 25.09.2020, právoplatným dňa 13.10. 2020, bolo na návrh navrhovateľky
nariadené neodkladné opatrenie ukladajúce manželovi prispievať na výživu manželky sumou 100 eur
mesačne do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Oprávnená na výživné poberala v rozhodnom

období invalidný dôchodok v sume 355,10 eur mesačne, zároveň mala príjem na základe dohody o
vykonaní práce u zamestnávateľa, obchodnej spoločnosti XXXXXXXX G., v období od augusta 2020 do
decembra 2020 vo výške 166,56 eur mesačne v hrubom, v období od januára 2021 do decembra 2021
vo výške 143,20 eur mesačne v hrubom. V období od februára 2022 do júna 2022 bola v pracovnompomere u zamestnávateľa D. H. G., kde jej hrubý príjem predstavoval sumu v priemere cca 950,- eur
mesačne.

3. Povinný manžel bol podľa údajov zistených lustráciou v sociálnej poisťovni registrovaný ako
samostatne zárobkovo činná osoba, živnostník v období od 01.10.2019 do 30.06.2021. V máji 2020
založil ako jediný spoločník obchodnú spoločnosť I. G. G., ktorej je zároveň konateľom, s predmetom
činnostielektrotechnika,automatizáciaaprojektovériadenie.Povinnýjetiežzamestnancomspoločnosti.
V sociálnej poisťovni má evidovaný príjem zo spoločnosti vo výške 0 eur. Podľa daňových priznaní

spoločnosti I. G. G. dosiahla spoločnosť v roku 2020 stratu vo výške – 15 769,- eur, v roku 2021 stratu
vo výške - 967,- eur a v roku 2022 zisk vo výške 4 395,- eur. Ako povinný uviedol vo výpovedi účastníka
konania, spoločnosť nemá stálych zamestnancov, má len externých pracovníkov na základe zmluvy o
vykonaní práce, dohôd a ústnych dohôd. Svoj ročný príjem za rok 2022 ohodnotil a priznal vo výpovedi
vo výške 6 000 eur. Z faktúr z roku 2019 predložených navrhovateľkou je zrejmé, že za spolužitia
manželovpredstavovalmesačnýpríjemzpodnikaniamanželasumuvpriemere2600,-eurakomesačný

paušálfakturovanýpovinnýmpočasprevádzkovaniajehoživnostiobchodnejspoločnostiJ.G..Manželka
je okrem vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti, bytu v BSM, tiež spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, v
ktorej býva, a z časti ktorej mohla mať príjem z titulu jej prenájmu. Spoluvlastníctvo navrhovateľky na
nehnuteľnosti sporné nebolo, príjem z prenájmu však v rozhodnom období na strane navrhovateľky
zistený nebol. Z hľadiska preukázaných skutočností bol na strane povinného manžela súdom prvej

inštancie ustálený disponibilný finančný majetok vo výške 108 000 eur, predstavujúci úspory manželov,
ktoré manžel previedol bez súhlasu manželky na svoj osobný účet. Oprávnená na výživné bola nútená
požičať si finančné prostriedky od rodinného známeho vo výške 7937 eur za účelom zabezpečenia
nevyhnutných životných potrieb, čo osvedčila zmluvou o pôžičke. Počas rozhodného obdobia uzatvorila
tiež dve zmluvy o spotrebnom úvere s bankou, prostredníctvom ktorých si požičala finančné prostriedky

spolu vo výške 3000 eur.

4. V konaní bolo na základe rozsiahleho dokazovania zistené, že manžel si rozhodnom čase od
podania návrhu navrhovateľky dňa 12.08.2020 do právoplatnosti rozvodu manželstva dňa 30.06.2022
vyživovaciu povinnosť voči manželke plnil na základe súdneho rozhodnutia, neodkladného opatrenia

nariadeného v tomto konaní v nevyhnutnej miere vo výške 100 eur mesačne. Tak ako potvrdili
obaja manželia, v spoločnej domácnosti nežili od mája 2019. V byte patriacom do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zostal bývať, a teda užíval spoločnú nehnuteľnosť povinný manžel. Zároveň
ale uhrádzal platby spojené s užívaním bytu ako aj náklady na energie. Zo strany manželky bolo po
rozpade manželstva potrebné zabezpečiť bývanie nielen pre seba, ale aj spoločnú maloletú dcéru. V

dispozícii manžela zostali okrem spoločnej nehnuteľnosti tiež spoločné finančné prostriedky vo výške
108 000 eur. Povinný manžel vo vzťahu k tejto skutočnosti argumentoval tým, že spoločné financie
previedol na svoj osobný účet s cieľom ochrániť ich pred partnerom navrhovateľky, čo nič nemení na
skutočnosti, že manželka na rozdiel od manžela nemala možnosť použiť spoločné finančné prostriedky
na úhradu svojich potrieb.

5.Vychádzajúczvykonanýchdôkazovdospelsúdprvejinštanciekzáveruoužkonštatovanejdôvodnosti
návrhu navrhovateľky, nakoľko zo zisteného skutočného stavu vyplynulo, že oprávnenej na výživné sa
po odchode zo spoločnej domácnosti znížila životná úroveň v porovnaní so životnou úrovňou v tom
čase ešte jej manžela. Manželka v rozhodnom období zabezpečovala tiež starostlivosť o spoločné

maloleté dieťa, pričom odchodom zo spoločnej domácnosti jej vznikli výdavky na novú domácnosť.
Do úvahy bolo potrebné vziať aj zdravotný stav navrhovateľky, trpiacej onkologickým ochorením,
ktorej pracovná schopnosť bola po celé rozhodné obdobie objektívne znížená rozhodnutím príslušného
orgánu, na základe ktorého bola oprávnená na výživné uznaná za čiastočne invalidnú a poberala
invalidný dôchodok. V konaní tak jednoznačne vyšlo najavo, že zdravotný stav navrhovateľky ovplyvnil

jej možnosti a schopnosti zabezpečiť si dostatočný príjem pracovnou činnosťou smerom k zníženiu
oproti obvyklým možnostiam zdravej osoby.

6. Na druhej strane smerom k zvýšeniu ovplyvnil zdravotný stav jej potreby, napríklad doplatky za lieky,
výživové doplnky. U manžela povinného z vyživovacej povinnosti takéto zdravotné obmedzenie alebo

potreby zistené neboli. Napriek tomu, že povinný manžel mal od 12.05.2020, po celé rozhodné obdobie
pozastavený výkon podnikateľskej činnosti na základe živnostenského oprávnenia, podnikal naďalej a
to prostredníctvom obchodnej spoločnosti I. G. G., ktorej je jediným spoločníkom a konateľom, mal teda
dostatočné možnosti dosahovať príjem vo výške umožňujúcej mu riadne plnenie vyživovacej povinnosti(potencionalita príjmu). Ako už bolo uvedené, vo výlučnej dispozícii povinného zostali všetky spoločné
finančné prostriedky vo výške 108 000 eur. Tvrdenie, že cieľom prevodu spoločných prostriedkov na
jeho osobný účet bolo ochrániť spoločné finančné prostriedky pred partnerom navrhovateľky, nemá

v kontexte s posúdením kritérií rozhodujúcich pre určenie výživného na manželku právny význam.
Podstatným je v tejto súvislosti to, že daná okolnosť vytvára významný rozdiel v životnej úrovni manželov
z dôvodu, že manželka s dotknutými financiami v rozhodnom období nakladať v súvislosti s hradením
svojich osobných potrieb na rozdiel od manžela nemohla. Povinný pritom v konaní sám poukazoval na
to, že svoje životné náklady hradil práve z týchto úspor. Nepreukázané a len všeobecné naproti tomu

zostalo tvrdenie povinného, že vzhľadom na výrazný rozdiel medzi mesačnými výdavkami oprávnenej
manželky a jej mesačnými príjmami (ktorý mal predstavovať sumu 856 eur mesačne) má za to, že
manželka svoje výdavky pokrývala z peňazí, ktoré si odložila počas spoločného života, na ktoré preto
súd prvej inštancie pri hodnotení životnej úrovne manželov nemohol prihliadnuť.

7. Nadväzujúc na uvedené závery súd prvej inštancie uložil manželovi navrhovateľky ako povinnému z

vyživovacej povinnosti prispievať na výživu oprávnenej manželky na čas do zániku manželstva výživným
vo výške 250 eur mesačne za obdobie od 12.08.2020 do 30.06.2022. Zročné výživné za obdobie
od 12.8.2020 do 30.6.2022 vo výške 3391,77 eur uložil povinnému zaplatiť oprávnenej na výživné
do 30 dní od doručenia rozsudku. Výšku zročného výživného určil vychádzajúc z výšky určeného
výživného v sume 250 eur mesačne za stanovené obdobie zohľadniac sumu výživného zaplateného k

rukám navrhovateľky povinným manželom na základe neodkladného opatrenia nariadeného uznesením
Okresného súdu Bratislava I, č.k. 8Pc/18/2020-134 zo dňa 18.09.2020, vykonateľným dňa 25.09.2020,
právoplatným dňa 13.10.2020, a to nasledujúcim výpočtom: výživné vo výške 250 eur x 21 mesiacov
(september 2020 až máj 2022 vrátane) plus alikvótna časť výživného za mesiac august 2020, ktorá
predstavuje sumu 161,29 eur vypočítanú ako výživné v sume 250 eur delené počtom dní v mesiaci

(31) vynásobené počtom dní za mesiac august (od podania návrhu dňa 12.08.2020, t.j. 21 dní) a
alikvótnačasťzamesiacjún2022,kedydňa30.06.2022nadobudloprávoplatnosťrozhodnutieorozvode
manželstva na základe čoho došlo k zániku vyživovacej povinnosti, čo za mesiac jún 2022 predstavuje
sumu 241,66 eur vypočítanú ako výživné v sume 250 eur delené počtom dní v mesiaci (30) vynásobené
počtom dní v mesiaci jún, za ktoré nárok na tzv. manželské vznikol, teda 29. Od takto vypočítanej sumy

zročného výživného spolu vo výške 5652,95 eur odpočítal súd prvej inštancie výživné uhradené za dané
obdobie povinným (titulom nariadeného neodkladného opatrenia vo výške 100 eur mesačne) vo výške
2171,18 eur.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku

tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko na iné rozhodnutie o trovách
konania nezistil žiadne zákonné predpoklady.

9. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie manžel. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zo dňa 30.10.2023 zrušil, návrh na určenie výživného zamietol a určil, že

oprávnená na výživné nemá nárok na výživné, povinný platiť výživné nie je povinný prispievať výživným.
Dôvodil, že súd prvej inštancie sa nedostatočne oboznámil so zvukovou nahrávkou z pojednávania zo
dňa 30.10.2023, až po záverečných rečiach právnych zástupcov s prekvapením zistil, že oprávnená na
výživné je onkologický pacient, ktorý používa tento argument až pričasto v rozpore so skutočnosťou,
na čo opakovane poukazuje.

10. Namietal nesplnenie procesných podmienok z dôvodu, že na pojednávaní dňa 11.09.2023 sa
obhajoval sám, pričom namietal postup súdu prvej inštancie. Najprv vypovedala oprávnená na výživné,
následne povinný, potom opäť oprávnená na výživné. Súd prvej inštancie ukončil pojednávanie bez
možnosti na jeho reakciu a protesty uzavrel slovami: „pojednávanie bolo skončené, opustite súdnu sieň“.

Povinný si následne vyžiadal zvukovú nahrávku, ktorá by uvedené dokumentovala. Povinný dodnes
nahrávku nedostal, žiadosť povinného o doručenie nahrávky bola súdom prvej inštancie ignorovaná.
Tiež namietal, že konanie má inú vadu. Súd prvej inštancie jeho podania nečítal, nezaoberal sa nimi,
v zápisniciach ich neuvádza, ignoruje ich, akceptuje len podania od jeho zástupcu, pričom niekoľkokrát
vysvetlil, že má právneho zástupcu prideleného Centrom právnej pomoci a je si vedomý faktu, že

odmena za právne služby nie je vo výške bežnej komerčnej odmeny, preto sa snaží odbremeniť svojho
zástupcu vlastnými podaniami, ktoré sú vzájomne koordinované.11. Manželka dokumentuje, že si vzala úver na životné potreby pre maloletú a pre seba, pričom si
zaobstarala nový automobil. On na tento fakt poukazuje, avšak súd prvej inštancie to nikde nespomína.
Namietal aj pokračujúce marenie spravodlivosti manželkou poukazujúc na priority súdu: pre súd je

dôležitejšiekonaniekvýživnémunamanželku,akokonanievovecivýkonuexekúcie(11Em/3/2023),kde
manželka marí súdne rozhodnutie OS BAI (3P/70/2019) o striedavej starostlivosti o maloletú. Povinný
podal AŽ 12 urgencií a súd 10 mesiacov situáciu neriešil, čo viedlo k odcudzeniu maloletej len kvôli
súdnemu postupu, ktorý poškodil životy a vzťahy.

12. Súčasne namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy, pretože trvalo poukazuje
na skresľovanie dokumentov a tvrdení predložených navrhovateľkou do konania. Manžel netrvá na tom,
aby súd jeho návrhy na dokazovanie prijal, požaduje však, aby sa nimi súd aspoň zaoberal, alebo ich
zamietol, resp. vyjadril sa k nim. Súd prvej inštancie ich v rozsudku ani nespomenul. Povinný požadoval
prizvať do konania prokurátora za účelom zachovania rovnosti strán, pretože marenie spravodlivosti zo
strany navrhovateľky deformovalo náhľad súdu prvej inštancie.

13. Podľa manžela súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V bode 4.) rozsudku
súdprvejinštancieodkazujenazistenia,preskúmanieživotnejúrovne,výdavkovapríjmovvinomkonaní
3P/70/2019. Povinný aj v tomto konaní namietal na nepreskúmanie skutočných majetkových pomerov
navrhovateľky, kde predkladá do konaní nereálne tabuľky výdavkov a príjmov (v prílohe dokumentu č.

4 v prílohách), pričom vzniká rozdiel, ktorý sama nevie vysvetliť. Povinného žiadosti o výpis z účtov
navrhovateľky sú opäť súdom prvej inštancie ignorované. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu
záveru, spomínaný príjem v rozsudku je dezinterpretovaný. Splátka záväzku spoločníka nie je príjmom,
rovnako v texte vystavenie faktúry na ľubovoľnú sumu v podnikaní predsa neznamená zisk, navyše jeho
ročný príjem je dokumentovaný daňovými priznaniami, ktoré má súd prvej inštancie k dispozícii.

14. Ani zistený skutkový stav neobstojí, sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany – preskúmanie
skutkovéhostavufinančnýchpomerovnavrhovateľky.Súdprvejinštanciemalmožnosťsanavrhovateľky
spýtať na rozdiely a vysvetlenie odkiaľ čerpala zdroje na každomesačné vykrytie chýbajúceho príjmu
vo výške cca 800 Eur (spolu 29.750 Eur za rozhodné obdobie). Povinný sa v rozhodnom období staral

o maloletú v rovnakom pomere ako oprávnená na výživné. Striedavá osobná starostlivosť bola riadne
dodržiavaná na báze 7/7 od odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti, teda od mája 2019 až
do marca 2023, t.j. tri štvrte roka po právoplatnom rozvode k 30.6.2022, kedy sa oprávnená na výživné
postavila nad rozhodnutie súdu a prestala striedavú osobnú starostlivosť dodržiavať. Oprávnená na
výživné predkladá do konania náklady na podpornú liečbu ktoré si zakúpil jej priateľ (sken dokumentov

presvietil začiernenú adresu objednávateľa), ide o Lykopén primárne určený na liečenie prostaty.

15. Matka ustavične zneužíva fakt, že bola pred piatimi rokmi onkologickou pacientkou, neexistuje súdne
konanie, v ktorom by sa o tom nezmienila. Faktom je, že už počas rozhodného obdobia bolo oprávnenej
na výživné znížené % invalidity, súd prvej inštancie to opomenul. Povinný už niekoľko krát vysvetlil, že

nejde o sumu 108 tis, poukázal na fixáciu na nesprávnu výšku sumy, dokumentoval opakované ponuky
na rozdelenie prostredníctvom mediátora, ktoré oprávnená na výživné odmietala. Súd prvej inštancie
poukazuje na v „zásade“ rovnakú životnú úroveň, čo je opäť v rozpore so skutočnosťou, povinný nemá
možnosť prenajímať žiadnu nehnuteľnosť, na rozdiel od navrhovateľky.

16. Žalovaný rozbehol spoločnosť s jedinečným produktom, aktuálne získal prvý významnejší kontrakt.
Vývoj produktov si vyžiadal súkromné investície do spoločnosti a čas. Z daňových priznaní je zrejmé,
že spoločnosť v uplynulom období zisk nevykazovala. Aktuálne za rok 2023 je žalovanému zo
spoločnostivyplácanásplátkavkladu(záväzkov)spoločníka(vráteniepôžičkyniejezdaňovéhohľadiska
zdaniteľným príjmom a za príjem sa nepovažuje, ale žalovaný transparentne ukazuje z čoho žije) vo

výške 900,- Eur/mesačne (DP 2023, účtovná závierka 2023). Žalovaný dáva do pozornosti, že predložil
do konaní daňové priznania, výpis z osobného účtu, aj výpis z firemného účtu. Žalobkyňa doposiaľ
nepredložila žiaden výpis zo svojho účtu od r. 2019 napriek opakovaným žiadostiam žalovaného.
Rovnako ako aj stav financií a opatrenia z roku 2019, ktoré vykonal otec pri odchode matky zo spoločnej
domácnosti, aby zabránil použitiu spoločných úspor priateľovi matky, ktorý o ich vzťah stratil záujem,

keď pochopil, že nemá na financie dosah.

17. Podaním zo dňa 13.05.2024 manžel odvolanie doplnil, navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie o výživnom zmenil tak, že výživné sa neurčuje, alebo rozsudok v napadnutej časti zrušila vec vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil, že namieta výšku a dôvodnosť výživného, ktoré mu súd prvej
inštancie dal za povinnosť platiť, keď pri rozhodovaní vôbec nezohľadnil skutočnosť, že oprávnená na
výživné ešte v roku 2020 dosahovala hrubý príjem zo zamestnania vo výške 1 200,- € a neskôr (po

znížení jej miery invalidity a zlepšení jej zdravotného stavu), tento príjem už vraj nedosahovala. Tak,
ako oprávnená na výživné poukazuje na prednosť princípu potencionality pred princípom fakticity, tak je
vhodné, aby túto skutočnosť zohľadnil súd prvej inštancie aj vo vzťahu k nej.

18. Manžel tiež poukazuje na to, že ničím nebol vyvrátený fakt, že v lokalite Bratislavského

samosprávneho kraja nie je problematické nájsť pracovné uplatnenie, keď ide o región s nízkou
mierou nezamestnanosti a najvyššími platmi v rámci SR. Konanie a tvrdenia navrhovateľky považuje za
zavádzajúce a ňou predložené potvrdenia o dosahovaní výšky príjmu za skreslené a nepravdivé.

19. Povinný má za to, že súd prvého stupňa nezisťoval a žiadnym spôsobom nezohľadňoval, ktorý z
rodičov je poberateľom rodinného prídavku na maloletú F., ktorý ako štátna sociálna dávka je určený na

čiastočnú úhradu potrieb maloletej, ktoré potom v rozsahu tejto dávky nemusia byť pokryté výživným
zo strany rodičov.

20. Manžel namietal, že súd prvej inštancie posudzoval príjmové pomery manželky podľa aktuálneho
stavu, no rovnaký prístup neuplatnil voči jeho vlastným – minimálnym – príjmom, čím podľa neho došlo

k porušeniu zásady rovnosti strán. Zároveň poukázal na nepreskúmateľnosť rozhodnutia, keďže súd
prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými navrhnutými dôkazmi a dôkaznými návrhmi, ktoré v konaní
predložil.Takýtopostupmápodľanehovplyvnaspravodlivosťanestrannosťrozhodnutia.Povinnývroku
2022 platil oprávnenej na výživné nasledovné sumy: 350 €/mesačne (8Pc/18/2020-výživné na manželku
-100 €), 13P/96/2019 -zročné výživné (150 €) a 3P/70/2019 -výživné na maloletú (100 €). Poukazoval

na to, že oprávnená na výživné má aktuálne mesačne k dispozícii cca 1.700 €, z dávky z invalidného
dôchodku, z príjmu z trvalého pracovného pomeru ako vedúca logistiky a z výživného na maloletú
a z prenájmu izieb vo vlastnej nehnuteľnosti. Povinný bol nútený zmeniť profesijné zaradenie vďaka
animozite navrhovateľky, ktorá spolu s osobou, kvôli ktorej opustila spoločnú domácnosť, zasahovala
do profesijného života otca, a zamestnanie si nastaviť tak, aby ho nebolo možné z ich strany narušiť.

Oprávnená navyše poberá na maloletú rodinné prídavky, uplatňuje si daňový bonus a v prípade choroby
čerpá OČR. Navrhovateľkine výdavky nie sú uvádzané v skutočnej výške, pretože napr. o náklady na
bývanie sa delí so svojou matkou.

21. K odvolaniu povinného platiť výživné sa vyjadrila oprávnená na výživné. Navrhla, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje
a považuje ho za vecne správny. Dôvodila, že manželia mali na bankovom účte vedenom v D. C., I.,
uložené finančné prostriedky vo výške 97.772,68 eur. Tieto finančné prostriedky povinný v decembri
roku 2018 bez jej vedomia a súhlasu previedol na svoj účet vedený vo K. C., I., ku ktorému ona nemá
dispozičné právo.

22. Povinný bol do mesiaca máj 2020 živnostníkom a jeho mesačný príjem z podnikania predstavoval
sumu minimálne 2.633,55 eur. Išlo o sumu, ktorú ako mesačný paušál fakturoval najmä spoločnosti J., I.,
C.. Okrem toho mu mali byť pravidelne vyplácané aj náhrady za použitie motorového vozidla, prípadne
fakturoval spoločnosti J., I., väčšie sumy ako tomu bolo napríklad v júni 2019, kedy vystavil faktúru na

sumu 5.625 eur alebo fakturoval aj iným spoločnostiam, ako napríklad v mesiaci február 2019, kedy
vystavil faktúru aj inému odberateľovi, a to na sumu 1.363 eur. O výške príjmu povinného má informácie
z obdobia spolužitia v spoločnej domácnosti, kedy k účtovným dokladom povinného mala prístup. Počas
obdobia trvania živnostenského oprávnenia vedel pre rodinu zabezpečiť príjem viac ako 2.600 eur, čo
sa nezmenilo ani pozastavením živnosti, ku ktorému došlo bez rozumného dôvodu.

23. Povinný ju vyhodil z ich spoločného bytu, nachádzajúceho sa na adrese C. X, C., taktiež vymenil
zámky, čím jej zamedzil prístup do bytu. Povinný sám v odvolaní na str. 8, odsek „odcudzenie Otcovho
účtovníctva“ potvrdzuje, že na byte dňa 18.06.2019 vymenil zámky. V čase podania návrhu bola
onkologickým pacientom a uznaná za čiastočne invalidnú s nárokom na invalidný dôchodok. Možnosti

a schopnosti ako si zabezpečiť adekvátny príjem na prežitie mala obmedzený. Od 2/2020 - do 5/2020
bola zamestnaná na trvalý pracovný pomer v spoločnosti A. G.. Pracovný pomer bol ukončený v
skúšobnej dobe po skončení covid-OČR. Od 5/2020 do 1/2022 pracovala na základe dohody o vykonaní
práce v spoločnosti XXXXXXXX G. na pracovnej pozícii technológa s dohodnutou odmenou vo výške3,133 v hrubom za hodinu. Okrem príjmu jej bol vyplácaný invalidný dôchodok vo výške 276,20 eur
mesačne. Jej príjem tak mesačne predstavoval sumu približne vo výške 442,20 eur. Až 2/2022 sa jej
podarilo zamestnať na dobu určitú do júla 2022. Za mesiace 01-07/2020 jej bol vyplácaný invalidný

dôchodok 487 € mesačne, od mesiacov 08-12/2020 bol vyplácaný len vo výške 276,20 €, čo súd prvej
inštancie zohľadnil ako zmenu poklesu invalidity, nakoľko sa toto priamo premietlo do jej príjmov. Je
priam zarážajúce, že povinný namieta jej tabuľky výdavkov, pričom on sám deklaruje nulový príjem zo
spoločnosti I., G.. Nie je zrejmé z čoho hradí pravidelne mesačné výdavky, keďže vo svojom odvolaní
uvádza, že aktuálny príjem povinného je nulový. Bola nútená si zobrať pôžičky, o čom dokladá zmluvu

o spotrebiteľskom úvere s peňažným stavom L., I., vo výške 1.550,-, vo výške 1.025,- € a zmluvu o
pôžičke s p. I. M..

24. V tabuľke príjmov predloženej povinným vo svojom odvolaní, povinný absurdne pričítal k jej príjmom
výživné na maloletú dcéru, tiež úhradu zročného výživného. Je to výživné pre maloletú dcéru, nie je to
jej príjem, ktorým môže uhrádzať svoje životné potreby, iba životné potreby maloletej.

25. Povinný vo svojom odvolaní uvádza množstvo skutočností, ktoré absolútne nesúvisia s meritom
veci. Je priam až neetické, že povinný bagatelizuje jej diagnózu, ktorou trpela, a vytvára grafy s jej
procesomliečby,akobyvpodstateišloabežnúchorobu.Nehnuteľnosť,ktorúspomínapovinný,avktorej
oprávnená momentálne býva je chata N. D., ktorú zdedila, a je jej podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu

1. Do tejto nehnuteľnosti bola nútená ísť bývať po tom, čo ju povinný vyhodil z ich spoločného bytu.
Oprávnená túto nehnuteľnosť obýva spoločne so svojou mamou a nie je pravdou, že by ju prenajímala,
a taktiež nie je pravdou, že by si oprávnená v čase rozhodujúcom pre toto konanie obstarala nový
automobil. Navyše za účelom jeho zaobstarania v roku 2023 si musela zobrať pôžičku. Inzerát, ktorý
predložil povinný je z čias, kedy on sám inzeroval túto chatu v čase, keď žili v spoločnej domácnosti.

Uvedený inzerát absolútne nepreukazuje, že by v rozhodnom období poberala nájom za užívanie chaty,
ale len preukazuje fakt, že v čase, keď strany sporu žili v spoločnej domácnosti chceli chatu prenajať.
Avšak situácia sa zmenila a chatu užíva momentálne Oprávnená.

26. Povinný na jednej strane tvrdí, že ich spoločné finančné úspory zobral a investoval do rekonštrukcie

spoločného bytu. Na druhej strane v právnej veci o vyporiadanie BSM zasa uvádza, že nábytok v byte
je 25 ročný. Faktom je, že manžel zobral ich spoločné životné úspory a jej doposiaľ neposkytol žiadnu
čiastku z ich spoločných úspor

27. Povinný platiť výživné v odvolacej replike k vyjadreniu k odvolaniu oprávnenej na výživné navrhol

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 30.10.2023 zrušiť, návrh navrhovateľky zamietnuť
s tým, že navrhovateľka nemá nárok na výživné, povinný nie je povinný prispievať navrhovateľke
výživným. Súd prvej inštancie nereflektoval jeho viaceré písomné podania, ktoré neboli ani len
zaznamenané v zápisniciach z pojednávaní (napr. dokumenty z 24.10.2023 a 5.3.2024), čím došlo
k porušeniu zásady úplnosti súdneho spisu a zásady dispozičnej. Podania boli koordinované s jeho

právnym zástupcom a mali byť súdom zohľadnené. Súd prvej inštancie nevykonal žiadny z ním
navrhovaných dôkazov (napr. výpisy z účtov navrhovateľky, výsluch ďalších osôb, pribratie prokurátora),
pričom sa k nim nijako nevyjadril a neuviedol dôvody ich neprijatia. Navrhovateľka nikdy nepredložila
kompletné výpisy zo svojich účtov, súd prvej inštancie sa s týmto faktom nevysporiadal a nepreskúmal
jej skutočné príjmy a výdavky. Nedostatočne tak zisťoval majetkové pomery manželky, ktorá deklarovala

mesačné výdavky, ktoré presahovali jej príjmy o cca 800 € mesačne (spolu cca 29 750 €), bez
preukázania zdroja na ich krytie. Súd prvej inštancie na objasnenie týchto disproporcií navrhovateľku
nevyzval. Súd prvej inštancie tiež ignoroval dôkazy o ďalších príjmoch a majetku navrhovateľky.
Poukazoval na skutočnosti, že vlastnila nehnuteľnosť, ktorú prenajímala (podložené inzerátom), žila
v rodinnom dome, ktorý účelovo označuje ako „chatu“, nadobudla nový automobil údajne z úveru na

životné potreby, mala súkromný účet, na ktorý si počas manželstva odkladala peniaze bez jeho vedomia,
predložila pochybnú zmluvu o pôžičke so svojím partnerom. Súd prvej inštancie sa týmito tvrdeniami
nezaoberal a vo svojom odôvodnení ich vôbec nereflektoval.

28. Povinný namietal, že navrhovateľka účelovo zneužíva svoj zdravotný stav (onkologické ochorenie)

ako dôvod pre priznanie výživného, hoci od roku 2018 je v remisii a už v roku 2019 pracovala vo
vedúcej pozícii na plný úväzok bez obmedzenia. Súd prvej inštancie túto námietku nepreskúmal, napriek
dostupnémupotvrdeniuopokleseinvalidityzoSociálnejpoisťovne.Priurčenípríjmupovinnéhosúdprvej
inštancie vychádzal z vystavených faktúr z podnikania, hoci Povinný preukázal svoje reálne zdaniteľnépríjmy prostredníctvom daňových priznaní. Faktúra ako doklad o predaji tovaru alebo služby nie je
totožná s príjmom, pretože skutočný príjem vzniká až po úhrade faktúry a zohľadnení nákladov.

29. Manželka v odvolacej duplike k odvolacej replike povinného navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Povinný namieta splnenie procesných
podmienok, ktoré nekonkretizuje, len skutkovo popisuje priebeh. Samozrejme, pokiaľ súd vyhlási
uznesením dokazovanie za skončené a vyhlási rozsudok, asi je logické, že povinnému nedal priestor
sa opätovne vyjadrenie sa, ktorý mal aj v rámci prebiehajúce dokazovania, ktorý aj využil. Povinný ďalej

uvádza, že súd prvej inštancie nereflektuje na jeho podania, napríklad informuje, že si zaobstarala nový
automobil, ktorý si však zaobstarala v roku 2023, t. j. po rozhodnom období. Mimo iného taktiež povinný
si zaobstaral nový automobil ako je zrejmé z účtovnej uzávierky jeho obchodnej spoločnosti I. G..

30. Povinný sa ohradzuje daňovými priznaniami, pričom deklaruje tak nízky príjem, že jej doposiaľ nie
je zrejmé, z čoho teda reálne žije a z čoho uhrádza svoje životné náklady. Od roku 2022 poberala

invalidný dôchodok a mala pokles invalidity, takže jej zdravotný stav jej objektívne znemožňoval možnosť
sa zamestnať. Sú to fakty, ktoré povinný len ťažko poprie. To, že bolo liečenie ukončené v roku 2017,
neznamená, že bola v plnej fyzickej kondícii bez akýchkoľvek zdravotných obmedzení. V plnom rozsahu
naďalej rozporuje skutočnosti ohľadom toho, že by prenajímala nehnuteľnosť. Predložené fotografie z
nájmu boli inzerované povinným v čase, keď spoločne spolu žili. Musela sa odsťahovať do záhradnej

chaty, len ťažko si je predstaviť, že by obývala nehnuteľnosť a zároveň ju aj prenajímala. Ide o opätovne
povinného ničím nepodložené domnienky. Rovnako ako aj o jej údajnom šetrení počas manželstva.
Jediné úspory, ktoré mala, boli ich spoločné úspory, ktoré si povinný bez jej súhlasu. Povinný ju
nerešpektuje. Okrem toho, že ju vyhodil z bytu a zobral všetky finančné úspory, ju neustále napadá a
viní zo všetkého. V dôsledku jeho správania s ním v súčasnosti už úplne prerušila vzťahy aj ich spoločná

dcéra, čo samozrejme pripisuje povinný za jej vinu, pričom ho súd na pojednávaní dňa 19.08.2024 sám
poučil o tom, že dôvodom prečo k nemu maloletá nechodí boli jej výhrady voči správaniu sa povinného.

31. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 pís. b/ Civilného sporového poriadku), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom –

účastníkom – osobou, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné – ďalej len „manžel“ (§ 359 Civilného
sporového poriadku v spojení s § 156 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku

v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez
viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné
vadykonania,ibaakbymalizanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,ktoréalenezistil(§67Civilného
mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného
mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného

sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného
sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie manžela nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej
inštanciejepotrebnénapadnutýchvýrokochI.aII.avzávislomvýrokuIII.onáhradetrovkonaniapotvrdiť
(§ 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).

32. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým vyhovel návrhu manželky a manžela zaviazal povinnosťou platiť výživné manželke vo výške
250 eur mesačne za obdobie od 12.08.2020 do 30.06.2022 (výrok I.) a zročné výživné za obdobie od
12.08.2020 do 30.06.2022 vo výške 3391,77 eur do 30 dní od doručenia rozsudku (výrok II.).

33. Podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

34. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe
ktoréhodospelksprávnymskutkovýmzáverom,pokiaľideoskutočnostiprávnerozhodnépreposúdenieuplatneného nároku. Odvolací súd tiež v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie
vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i
správne vyložil a stotožňuje sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. S poukazom na § 387 ods. 2

Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku a už
iba odkazuje na jeho správne a presvedčivé písomné vyhotovenie. Odvolací súd ani s prihliadnutím na
uplatnené odvolacie argumenty manžela nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže mu preto dať za pravdu. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej
inštancie a k odvolacím argumentom sa potom žiada dodať už len nasledovné:

35. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.(1) Na účely tohto zákona
sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len
„účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. (2)

36. Podľa § 365 pís. a/ a b/ Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)
neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

37. Procesné podmienky (podmienky konania) v zmysle § 365 pís. a/ Civilného sporového poriadku
predstavujú základné procesné predpoklady na to, aby súd mohol vo veci autoritatívne rozhodnúť.
Ak súd rozhodne napriek ich nedostatku, ide o vadu zakladajúcu odvolací dôvod podľa uvedeného
ustanovenia. Podľa § 365 pís. b/ Civilného sporového poriadku porušenie ktoréhokoľvek práva na
spravodlivý proces právo na prístup k súdu (o.i. prerokovanie veci v primeranej lehote, právo byť

vypočutý, predkladať dôkazy a vyjadrovať sa k nim) zo strany súdu predstavuje procesné pochybenie.
Takéto pochybenie však musí mať takú intenzitu, ktorá spôsobuje, že celé konanie nemožno považovať
za spravodlivé. Hodnotenie sa vykonáva v kontexte celého konania, pričom sa zohľadňuje vplyv
pochybenia na priebeh konania, možnosť jeho nápravy, závažnosť následkov.

38. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal odvolacou námietkou manžela, že konanie prebehlo
pri existencii vád procesných podmienok, najmä pre údajné znemožnenie reagovať po výpovedi
manželky. Táto námietka však nemá oporu v zistenom obsahu súdneho spisu, z ktorého vyplýva, že
splnomocnenec manžela bol dňa 13.06.2025 riadne upovedomený o termíne pojednávania nariadenom
na deň 11.09.2023. Napriek tejto skutočnosti až dňa 08.09.2023 požiadal o odročenie pojednávania

z dôvodu kolízie pojednávaní. Súd prvej inštancie dňa 08.09.2023 upovedomil splnomocniteľa manžela,
že jeho žiadosti o odročenie nevyhovuje, pretože o kolízii sa dozvedel už 13.06.2023. Zároveň bol
upovedomený, že súd prvej inštancie bude konať v jeho neprítomnosti aj keď sa na pojednávanie
nedostaví.Následnesananariadenépojednávaniedostavilmanžel,pojednávanietrvalood8.50hod.do
10:25 hod. a bolo odročené na deň 25.10.2023 za účelom doplnenia dokazovania. Na toto pojednávanie

saužsplnomocnenecmanželadostavil,ďalšienávrhynadoplneniedokazovania,prípadnenaodročenie
pojednávania nepredniesol, v závere dostal priestor na záverečné vyjadrenie. Preskúmaním uvedeného
procesnéhopostupunebolozistenéporušeniežiadnejzozákonomustanovenýchprocesnýchpovinností
súdom prvej inštancie, ktorý nijako nepochybil, keď pokiaľ v súlade s primárnym záujmom na
hospodárnom a efektívnom prejednaní veci bez zbytočných prieťahov vec prejednal, následne nariadil

ďalšie pojednávanie, na ktorom predmetnú vec prejednal a rozhodol.

39. Pokiaľ ide o manželom namietané nedoručenie zvukovej nahrávky, táto skutočnosť nemá za
následoknedostatokprocesnýchpodmienokvzmysle§365ods.1písm.a/,resp.b/Civilnéhosporového
poriadku. Odvolací súd zároveň nezistil žiadne také porušenie procesných podmienok, ktoré by bránilo

súdu prvej inštancie vo veci rozhodnúť.

40. K tvrdeniam manžela, že súd prvej inštancie akceptoval výpovede manželky po jeho výpovedi bez
možnosti na reakciu, tiež že dôkazy z jeho strany (napr. zvuková nahrávka alebo námietky k úveru
manželky) boli opomenuté, odvolací súd uvádza, že z obsahu zápisnice z pojednávaní, ako aj z celého

spisového materiálu a odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie v primeranom rozsahu, dôkazy riadne vyhodnotil a svoj záver riadne odôvodnil.
Manželomnamietanéporušenieprávanaspravodlivýprocesneboloporušené,keďžeúčastnícikonania,resp. ich splnomocnenci boli riadne predvolaní a mali možnosť sa vyjadriť, dokazovanie bolo riadne
vykonané v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie.

41. K manželom namietanej inej procesnej vade podľa § 365 ods. 1 písm. d/ Civilného sporového
poriadku, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho osobnými podaniami a reflektoval iba podania jeho
splnomocniteľa právneho zástupcu odvolací súd poznamenáva, že z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej
inštancie všetky procesné úkony, podania a návrhy riadne zaznamenal a v rozhodnutí sa vysporiadal
so všetkými relevantnými skutočnosťami. Skutočnosť, že niektoré podania neboli výslovne uvedené

v zápisnici, neznamená, že konanie trpelo vadou, ktorá by mala za následok nezákonnosť konania.
Prítomnosť splnomocnenca na pojednávaní navyše zakladá predpoklad procesnej reprezentácie, a
preto nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie vyhodnocovať podania duplicitne.

42. Manžel poukazoval na prieťahy v inom konaní vedenom pod sp. zn. 11Em/3/2023, ktoré však nie
je predmetom tohto konania o výživnom na manželku. Tieto výhrady preto nemajú žiadny význam

pre vecné posúdenie zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Namietaná plynulosť a
rýchlosť konania nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, a plynulosť konania v rámci odvolacieho
konania odvolací súd ani nie je oprávnený skúmať.

43. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené nezistil manželom namietanú existenciu procesných

vád, ktoré by zakladali odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, ani tzv. inú vadu konania
podľa písm. d/ Civilného sporového poriadku. Inak povedané, na strane súdu prvej inštancie nedošlo k
žiadnym procesným pochybeniam v takej intenzite, ktoré by spôsobili porušenie práva na spravodlivý
proces alebo bránili vecne rozhodnúť.

44. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

45. Podľa § 71 ods. 1 a 2 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden

z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná
úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.(1) Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza
vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.(2)

46. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu
povinnosť detí voči rodičom.

47. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

48. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 Zákona o rodine vzniká

uzavretím manželstva a končí sa jeho zánikom, pričom zákonná vyživovacia povinnosť medzi manželmi
vychádza z požiadavky, že manželia majú mať rovnakú životnú úroveň. Táto požiadavka je odôvodnená
rovnakým postavením manželov v rodine a vyplýva aj z ich rovnakých práv a povinností v manželstve
(§ 18 Zákona o rodine), je základným vyjadrením manželskej ekonomickej solidarity. Neznamená však
mechanickú rovnosť medzi manželmi vyvodzovanú len z ich zárobkov. Zo zásady rovnakej životnej

úrovne manželov tiež vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti (ako je to pri vyživovacej
povinnosti detí k rodičom), pričom prostredníctvom inštitútu - výživné na manžela alebo manželku sa
teda okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru
inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je preto možné
aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné

potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni.
Pri určovaní vyživovacej povinnosti medzi manželmi je súd potom povinný zisťovať či a z akého dôvodu
niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné, rodinné a majetkové pomery
účastníkov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomerypovinného. Zároveň je súd povinný zaoberať sa otázkou starostlivosti o domácnosť, prípadne aj osobnej
starostlivosti o deti.

49. V záujme vysporiadania sa aj s ďalšími tzv. vecnými odvolacími námietkami manžela odvolací
súd uvádza, že sa stotožňuje s interpretáciou inštitútu manželského výživného poskytnutého súdom
prvej inštancie, ktorý pri posúdení návrhu manželky vychádzal z kritérií rozhodných pre určovanie
manželského výživného v súlade s § 71 Zákona o rodine správne zhodnotiac podmienky pre
jeho určenie, správne vyhodnotil zárobkové možnosti a schopnosti manželov a ich životnú úroveň,

okolnosti a dôvody ukončenia spolužitia manželov. Odvolací súd dopĺňa, že súd prvej inštancie vo
veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, dospel k záverom, s ktorými sa odvolací súd tiež
stotožnil. V zmysle uvedeného odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie správne zaviazal manžela
povinnosťouprispievaťnavýživumanželkyvýživnýmvovýške200,-eurmesačne,nazaplateniektorého
zaviazal manžela na čas od podania návrhu, kedy už manželia nežili v spoločnej domácnosti. V tejto
súvislosti odvolací súd dopĺňa, že ukončenie spolužitia manželov z dôvodu ich konfliktov je nesporné,

pričom bolo v konaní rovnako preukázané, že manželka popri starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré
si vyžadovalo vzhľadom na jeho vek, si zabezpečila aspoň čiastočný príjem na základe dohody o
vykonaní práce u zamestnávateľa, obchodnej spoločnosti XXXXXXXX G., v období od augusta 2020 do
decembra 2020 vo výške 166,56 eur mesačne v hrubom, v období od januára 2021 do decembra 2021
vo výške 143,20 eur mesačne v hrubom, v období od februára 2022 do júna 2022 bola v pracovnom

pomere u zamestnávateľa D. H. G., kde jej hrubý príjem predstavoval sumu v priemere cca 950,- eur
mesačne. Trvanie povinnosti manžela platiť výživné manželke súd prvej inštancie správne vymedzil
dňom 30.06.2022, kedy manželstvo účastníkov konania zaniklo, t.j. nadobudnutím právoplatnosti výroku
o rozvode manželstva.

50. Zároveň súd prvej inštancie v rozhodnom období správne zohľadnil sťaženú životnú situáciu na
strane manželky, ktorá mala z dôvodu hoci i remisie onkologického ochorenia obmedzené možnosti
riadne sa zamestnať, resp. mala zníženú pracovnú schopnosť. Súd prvej inštancie správne dospel
k uvedenému záveru na základe riadne preukázanej skutočnosti, že manželka bola v rozhodnom období
poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku vo výške 355,10 eur mesačne, čím je nedôvodná

odvolacia námietka, že manželka používa argument o onkologickom ochorení príliš často a v rozpore
so skutočnosťou. Vzhľadom na povahu tejto námietky odvolací súd nad rámec uvádza, že subjektívna
polemika o povahe zdravotného stavu manželky nemá vplyv na právny záver o splnení podmienok
nároku na výživné, pokiaľ bola invalidita preukázaná priznaným invalidným dôchodkom. Uvedená
námietka má pritom iba hodnotiaci a subjektívny charakter a z uvedených dôvodov nebola spôsobilá

zmeniť skutkové závery súdu prvej inštancie.

51. Súd prvej inštancie tiež správne vychádzal z porovnania príjmov manželov a ich nákladov, keď
zohľadnil aj schopnosti a možnosti manžela ako povinného platiť výživné. Skutočnosť, že životná
úroveň manželov je rozdielna a vyššia v prospech manžela, bola v konaní preukázaná. Odvolací súd

v tejto súvislosti poukazuje na odsek 5., 14. a 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktorý v
podrobnostiach poukazuje a stotožňuje sa bez potreby tam uvedené skutkové okolnosti opakovať.
Nemožno pritom ponechať bez povšimnutia ani konanie manžela, ktorý previedol na svoj účet spoločne
nadobudnuté finančné prostriedky 108 800,- eur, s ktorými manželka nemala možnosť disponovať ani
vobmedzenomrozsahu.Pretojeirelevantnáďalšiaodvolacianámietkamanžela,žedošloknáslednému

zníženiu uvedenej sumy.

52. Súd prvej inštancie správne poukázal na príjmové pomery manžela, ktorý bol registrovaný ako
samostatne zárobkovo činná osoba – živnostník v období od 01.10.2019 do 30.06.2021, od 12.05.2020
mal pozastavený výkon podnikateľskej činnosti, v máji 2020 založil ako jediný spoločník obchodnú

spoločnosť I. G. G., ktorá v roku 2020 dosahovala stratu vo výške – 15 769,- eur, v roku 2021 stratu vo
výške - 967,- eur a v roku 2022 zisk vo výške 4 395,- eur. V tejto súvislosti odvolací súd trvá na názore,
že v osobe manžela ide o jediného spoločníka a konateľa spoločnosti, ktorý zjednodušene povedané
výlučne rozhoduje o celej spoločnosti, pričom mal takto dostatočné možnosti dosahovať príjem vo
výške umožňujúcej mu riadne plnenie vyživovacej povinnosti k manželke. Odvolací súd nezistil žiadne

pochybenie súdu prvej inštancie, ktorý správne uvedené zohľadnil, nakoľko podnikateľská činnosť
manžela výrazne ovplyvňuje jeho životnú úroveň. Odvolací súd má za to, že ak by súd prvej inštancie
uvedené nezohľadnil, nepostupoval by správne. V danej veci bolo preto nepochybné, že vyššia miera
životnej úrovne manžela bola daná aj jeho podnikateľskou činnosťou a v konaní zistené pomery manželaviedli správne súd prvej inštancie k záveru, že je schopný určené výživné platiť. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na e-mail zo dňa 22.02.2020 predložený manželom, v ktorom uvádza, že začiatkom
apríla sa mu črtá lukratívna obchodná príležitosť, ktorú by bola veľká škoda premeškať, založenie

spoločnosti je pre neho/nich dôležité, nakoľko po marci 2020 bude uvedené jediným jeho príjmom, ako
aj to, že sa snaží vyjsť manželke v ústrety preplatením rôznych bločkov, opravy auta, televízora alebo aj
dovolenky (aj pre jej priateľa). Odvolací súd súčasne poukazuje na vyjadrenie manžela v odvolaní, že
vývoj produktov jeho spoločnosťou si vyžiadal súkromné investície do tejto spoločnosti.

53. Za daných okolností odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že vo veci boli
splnené podmienky pre určenie výživného manželke vzhľadom na potrebu dorovnania životnej úrovne
manželky, ktorá sa na strane manžela odvíja od jeho možností dosahovať riadny príjem zo živnosti (ktorá
trvala v období od 01.10.2019 do 30.06.2021) a súčasne zo spoločnosti I. G. G., ktorú založil v máji 2020
ako jediný spoločník. Súd prvej inštancie teda správne konštatoval nerovnakú životnú úroveň účastníkov
konania, aj v dôsledku výlučného užívania spoločného bytu manželom (a tým spôsobených zvýšených

výdavkov manželky na zabezpečenie bývania aj pre maloletú dcéru), ktorý previedol na svoj účet sumu
108 000 eur a následne s ňou výlučne sám nakladal. Na základe dokazovania vykonaného súdom prvej
inštancie i odvolací súd dospel k záveru, že životná úroveň manžela je vyššia po zohľadnení jeho príjmov
a výdavkov, ale aj s prihliadnutím na jeho možnosti a schopnosti, ako z dôvodu zdravotného stavu
manželky, v dôsledku ktorej mala/má zníženú pracovnú schopnosť a zvýšené výdavky na zabezpečenie

vlastnej starostlivosť.

54. Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že pojem „v zásade“ rovnaká životná úroveň obidvoch
manželov neznamená, že ide o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva
peňazí. Účelom je, aby sa odstránila disproporcia v celkovej životnej úrovni manželov, aby títo mali

približne rovnakú možnosť zabezpečovať si svoje základné potreby s prihliadnutím na osobitosti života
každého z nich.

55. K odvolacej námietke manžela, že manželka dosahovala príjem vo výške 1 700,- eur mesačne,
odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní schopností oprávnenej zabezpečiť

si výživu vlastnými silami a prostriedkami, ako aj pri hodnotení jej aktuálnych príjmových pomerov, nie
je možné započítať do príjmu manželky výživné na maloleté dieťa, a to z dôvodu, že ide o plnenie
určené na výživu tretej osoby – dieťaťa – a nie na osobnú spotrebu manželky. Hoci je výživné na
dieťa zverené do starostlivosti manželky vyplácané jej, materiálne nepredstavuje jej príjem, ale len
formu zabezpečenia potrieb dieťaťa. Z uvedeného dôvodu nie je možné do príjmu manželky započítať

ani rodinné prídavky na maloletú. Rovnako zročné výživné, ktoré predstavuje dodatočné splnenie
predchádzajúcich vyživovacích povinností, nemá charakter aktuálneho pravidelného príjmu manželky,
ale predstavuje náhradu za už v minulosti neuhradené výživné, a teda nemá relevanciu pri posudzovaní
súčasnej schopnosti manželky zabezpečiť si výživu. Ide o jednorazové alebo dočasné splátky dlhu, ktoré
nie sú zdrojom sústavného zabezpečenia životných potrieb. Z uvedeného vyplýva, že príjmy manželky

použiteľné na posúdenie jej schopnosti samostatne sa živiť sa musia obmedziť na dávky dôchodkového
poistenia (invalidný dôchodok), príjem z pracovnoprávneho vzťahu, prípadne ďalšie pravidelné výnosy
z činnosti alebo majetku (napr. prenájom). Nie je pritom zrejmé, z akého dôvodu manžel žiada od
manželky, aby si zvyšovala príjem z prenájmu nehnuteľnosti, ktorá je navyše iba v jej podielovom
spoluvlastníctve, keď pritom v dotknutom byte býva iba sám.

56. V závere odvolací súd všeobecne k odvolacím námietkam manžela o nesprávnom zistení
skutkového stavu, tiež neprimeranosti výživného priznaného manželke považuje za potrebné uviesť,
že dôkazy predložené manželom v rámci odvolacieho konania neboli spôsobilé zvrátiť rozhodnutie
súdu prvej inštancie. Odvolací súd riadne preskúmal obsah spisu a dospel k záveru, že súd prvej

inštancie riadne zistil skutkový stav a vykonal všetky dôkazy potrebné na spravodlivé rozhodnutie.
Ak niektoré navrhnuté dôkazy neboli vykonané, súd prvej inštancie tak rozhodol v súlade so svojím
oprávnením uvážiť, ktoré dôkazy sú relevantné. V tejto súvislosti odvolací súd k odvolacej námietke
manžela, že netrvá na tom, aby súd prvej inštancie jeho návrhy na dokazovanie prijal, požaduje však,
aby sa nimi súd aspoň zaoberal, alebo ich zamietol, resp. vyjadril sa k nim, v rozsudku ani neboli

spomenuté, odvolací súd opakovane uvádza, že v predmetnej veci súd prvej inštancie logicky a vecne
zdôvodnil, na základe ktorých dôkazov dospel k svojmu skutkovému a právnemu záveru. Skutočnosť, že
niektoré dôkazné návrhy neboli výslovne spomenuté alebo zamietnuté v odôvodnení rozsudku, nemá zanásledok nezákonnosť rozhodnutia, ani neznamená porušenie práva účastníka na spravodlivý proces.
Z hľadiska obsahu a štruktúry rozhodnutia je odôvodnenie dostatočné a spĺňa zákonné požiadavky.

57. K odvolacej námietke manžela, že nebolo vyhovené jeho návrhu na prizvanie prokurátora do konania
za účelom zabezpečenia rovnosti strán, odvolací uvádza, že táto námietka je nedôvodná. V zmysle §
93 ods. 2 Civilného sporového poriadku a § 13 Civilného mimosporového poriadku je účasť prokurátora
v civilnom konaní výnimkou a prichádza do úvahy len v prípadoch, keď tak ustanovuje osobitný zákon,
alebo ak tak rozhodne súd, pričom sa vyžaduje existencia verejného záujmu. Prokurátor nevystupuje

v civilnom konaní ako zástupca jednej zo strán, ale ako osobitný subjekt oprávnený konať na ochranu
verejného záujmu, najmä vo veciach, ktoré majú osobitný význam pre ochranu právneho poriadku,
základných práv a slobôd alebo postavenia zraniteľných osôb (napr. maloletých, duševne postihnutých).

58. V predmetnom konaní ide o návrhové konanie – určenie výživného na manžela, kde nejde o
uplatnenie verejného záujmu, ani o konanie, ktoré možno začať bez návrhu. Nie sú preto dané

skutkové dôvody, ktoré by odôvodňovali nevyhnutnosť účasti prokurátora v predmetnej veci. Samotné
tvrdenie manžela, že manželka deformovala náhľad súdu prvej inštancie, a tým narušila rovnosť strán,
nepredstavuje právne relevantný dôvod na vstup prokurátora do konania. Zabezpečenie riadnych
podmienok konania je úlohou súdu, nie prokurátora. Navyše manžel mal v konaní riadne ustanoveného
splnomocnenca, ktorý mu zabezpečoval právnu pomoc a možnosť uplatňovať všetky procesné práva

v plnom rozsahu, čo nepochybne aj učinil. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd konštatuje, že
neprizvanie prokurátora do konania nepredstavuje porušenie procesných práv účastníka.

59. Odvolací súd dospel k záveru, že určená výška výživného spĺňa požiadavku rovnakej životnej
úrovnemanželovazabezpečeniedomácnostiastarostlivostiomaloletú.Správnetiežsúdprvejinštancie

postupoval, keď výživné priznal oprávnenej manželke od podania návrhu v súlade s ust. § 77 ods. 1
Zákona o rodine, správne ustálil výšku zročného výživného ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku
a v súlade s ust. § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku rozhodol o jeho splatnosti s poukazom na
spotrebný charakter výživného.

60. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky, tieto odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov uvádzaných stranami konania. Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby

súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten
argument, ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr.
rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire,
séria A č. 303 A a č. 303 B, tiež R 68/2008- I, rozsudok G. z 9. decembra 1994 vo veci Q. R. proti
Španielskemu kráľovstvu).

61. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, opierajúc sa o výsledky vykonaného dokazovania, odvolací súd
dospel k záveru, že prvoinštančný súd o návrhu manželky rozhodol vecne správne, preto odvolací
súd napadnutý rozsudok, v napadnutej časti vo výroku I. a II., vrátane závislého a správneho výroku
o náhrade trov konania, odvolaním osobitne nenapadnutého, s použitím § 387 ods. 1 a 2 Civilného

sporového poriadku potvrdil.

62. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( § 3 ods. 10 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u

ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o
predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného

sporového poriadku).
Dovolanieprípustnépodľa§421Civilnéhosporovéhoporiadkumožnoodôvodniťibatým,žerozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového

poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).