Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624202642
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7624202642.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanej A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C., D. E. XXXX/X, o
zaplatenie 855,91 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 16Csp/43/2024 - 129 z 9.12.2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštanciezamietolžalobu,ktorousažalobcaakopostupníkdomáhalodžalovanejzaplatenia

855,91 € spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 665,88 € od 5.10.2023 do zaplatenia, ktorú
odôvodnil tým, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 13.11.2020 a na základe
Žiadosti o postúpenie a prevod zo 4.10.2023 nadobudol od postupcu Všeobecnej úverovej banky, a.s.
pohľadávku voči žalovanej vzniknutej zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB Pôžička“ č.
247454411110719 uzavretej 11.7.2019 a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Žalovaná si napriek
opakovaným výzvam postupcu neplnila zo zmluvy jej plynúce povinnosti splácať úver riadne a včas,
dostala do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, v dôsledku čoho postupca

k 24.11.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Následne
postupca postúpil pohľadávku voči žalovanej na postupníka, pričom žalovaná suma vo výške 855,91
€ pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 665,88 €, z neuhradeného riadneho úroku vo výške
106,96 €, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 68,06 € a z neuhradených poplatkov vo výške
15,01 €. Žalovaná ostala v konaní nečinná.
2. Súd v odôvodnení rozsudku citoval § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 5, ods. 9, § 54 ods. 1,
ods. 2, § 565, § 524 ods.1, ods. 2, § 525 ods. 1, ods. 2, § 526, ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, §

266 ods. 5, § 263 ods. 1, § 261 ods. 6 písm. d/, § 273 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 497, § 499 Obchodného
zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, g/, h/, i/, l/, § 7 ods. 2, ods. 4, ods. 16, ods. 17, § 20 ods.
1, § 9 ods. 1, ods. 2, ods. 9, § 11 ods. 1, ods. 2, § 17 ods. 1, ods – ods. 1, § 19 ods. 1 - ods. 5, § 21
ods. 1, ods. 2, § 25g zákona č. 129/2010 Z.z., čl. 10 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES, § 1a ods. 1, §1 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. b/, ods. 4, 10c ods. 1, ods. 2 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z., § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.

3. Vykonaným dokazovaním zistil, že postupca poskytol žalobkyni úver vo výške 1.600 € so splatnosťou
úveru 48 mesiacov, výškou mesačných splátok 38,02 € splatných vždy k 1. dni v mesiaci (z toho splátka
poistenia vo výške 1,30 €) s ročnou úrokovou sadzbou 4,90 %, RPMN úveru 6,01 % a poplatkom za
poskytnutie úveru vo výške 32 €, pričom žalovaná mala celkovo na úver zaplatiť 1.794,56 €. Žalovaná napredmetný úver uhradila spolu 1.141,35 €, pričom poslednú splátku uhradila za mesiac september 2021.
Prípisomz12.10.2021označenýmako„Tretiaupomienka-pokusozmier“oznámildodávateľ žalovanej,
že voči nej eviduje pohľadávku po lehote splatnosti vo výške 87,46 €, vyzval ju na okamžité zaplatenie

tejto sumy s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru, ktorý prípis bol daný na poštovú prepravu
13.10.2021,pričomneprevzatázásielkabola15.10.2021uloženánapoštea3.11.2021akoneprevzatáv
odbernej lehote odoslaná späť právnemu predchodcovi žalobcu. Prípisom z 24.11.2021 označeným ako
„Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ právny predchodca žalobcu oznámil
žalovanej vyhlásenie predčasnej splatnosti tohto úveru vrátane príslušenstva so zostatkom: 836,09

€, z toho istinou vo výške: 805,88 €, ktorá sa úročí počnúc dňom nasledujúcim úrokovou sadzbou z
omeškania v zmysle Zmluvy o úvere až do jej zaplatenia, základnými úrokmi: 14,29 €, sankčnými úrokmi
0,91 € a poplatkami: 15,01 €. Zároveň ju vyzval na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom
a to v lehote 7 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Prípis nebol žalovanej doručený, zásielka bola uložená
na pošte dňa 29.11.2021 a 20.12.2021 bola žalobcovi odoslaná späť ako neprevzatá v odbernej lehote.
Dňa 13.11.2020 uzavrel právny predchodca žalobcu ako postupca a žalobca ako postupník Rámcovú

zmluvu o postúpení pohľadávok a na základe Žiadosti o postúpenie a prevod uzatvorenej medzi
uvedenými zmluvnými stranami dňa 4.10.2023 bola na žalobcu postúpená pohľadávka voči žalovanej.
Prípisom označeným ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ zo 16.10.2023 právny predchodca
žalobcu mal oznámiť žalovanej skutočnosť, že jeho pohľadávka voči nej, ktorá je predmetom tohto sporu
bola postúpená. Žalobca nepreukázal, kedy bol uvedený prípis „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ zo

dňa 16.10.2023 skutočne aj doručený, avšak najneskoršie bol žalovanej doručený spoločne so žalobou
ako jej príloha cestou súdu dňa 29.10.2024.

4. Vychádzajúc zo spotrebiteľského charakteru Zmluvy o úvere sa súd v prvom rade zaoberal otázkou
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Súd pritom skúmal splnenie podmienok podľa zákona o bankách, za

ktorých možno postúpiť pohľadávku zo spotrebiteľského úveru z banky na iný subjekt a to preukázateľné
zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi v omeškaní a následné nepretržité omeškanie dlžníka trvajúce
viac ako 90 dní a zároveň zdôraznil, že platnosť postúpenia pohľadávky je súd povinný skúmať aj skrz
§ 17 zákona č. 129/2010 Z.z., pri ktorom zásadnú rolu zohráva, či v úverovom vzťahu došlo k platnému
predčasnému zosplatneniu pohľadávky, resp. či si dodávateľ splnil povinnosti pri posudzovaní bonity

spotrebiteľa stanovené mu v § 7 zákona č. 129/2010 Z.z.. Po vykonanom dokazovaní súd dospel
k záveru, že u žalobcu nie je aktívna vecná legitimácia v konaní daná z dôvodu absencie výlučnej
a samostatnej písomnej výzvy banky, že klient - žalovaná je v omeškaní so splnením čo i len časti svojho
záväzku. Žalobca v spore nepredložil okrem prípisu „Tretia upomienka - pokus o zmier“ z 12.10.2021,
ktorá má mať charakter výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ a prípisu „Výzva na predčasné splatenie zostatku

úveru s príslušenstvom“ z 24.11.2021 žiadnu inú písomnú výzvu právneho predchodcu, ktorá by mala
predchádzať postúpeniu pohľadávky a ktorá by tak spĺňala charakter písomnej výzvy podľa § 92 ods. 8
zákona o bankách. Žalobca tiež neosvedčil, že pri predčasnom zosplatnení úveru právny predchodca
postupoval v súlade s § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Z obsahu prípisu označeného
ako „Tretia upomienka - pokus o zmier“ z 12.10.2021 vyplynulo, že právnym predchodcom uvádzaná

pohľadávka po lehote splatnosti vo výške 87,46 € mala pozostávať z istiny vo výške 66,68 €, úrokov vo
výške 6,76 €, úrokov z omeškania vo výške 0,31 € a poplatkov vo výške 13,71 €, avšak z obsahu tohto
prípisu nemožno identifikovať čo tvorí sumu poplatkov vo výške 13,71 € a súčet istiny a úrokov, ktorý
predstavuje čiastku 73,44 € by pri podmienkach zmluvy znamenal omeškania žalovanej so zaplatením
dvoch mesačných splátok (bez poistenia) t.j. 66,78 € + 6,76 € = 77,44 €, z čoho vyplýva, že žalovaná

bola v omeškaní so splátkami za mesiac september 2021 a október 2021. Z histórie úveru však súdu
vyplynulo, že predchodca evidoval poslednú úhradu žalovanej z 1.6.2021, preto z výzvy podľa § 53 ods.
9 OZ nie je možné dospieť k záveru pre omeškanie ktorých splátok právny predchodca vykonal výzvu
podľa § 53 ods. 9 OZ a následne pre ktorú z omeškaných splátok vykonal aj predčasné zosplatnenie.
Pre absenciu identifikácie konkrétnej splátky v prípise „Tretia upomienka - pokus o zmier“ z 12.10.2021

a prípise „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ z 24.11.2021 súd vyhodnotil
oba právne úkony právneho predchodcu žalobcu za neurčité a preto aj neplatné.

5. Podrobením spotrebiteľského vzťahu ex offo prieskumu z hľadiska splnenia si povinnosti právneho
predchodcu žalobcu posúdiť bonitu spotrebiteľa súd dospel k záveru o nesplnení si tejto povinnosti

dodávateľom z dôvodu, že žalobca predložil doklad s názvom „Osvedčenie skúmania bonity číslo
žiadosti 247454411110719, ktorý predstavuje len výstup z vnútorného systému BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA a nejedná sa o výstup z osobitnej databázy úverov. Nesplnenie si povinnosti
právneho predchodcu s odbornou starostlivosťou skúmať schopnosť spotrebiteľa - žalovanej splácaťúver podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. vyhodnotil ako hrubé porušenie povinnosti s následkom
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.

6.Súdžalobuzamietolprenedostatokaktívnejvecnejlegitimácienastranežalobcu,pretosanezaoberal
ďalšími okolnosťami relevantnými pre posúdenie, či žalobcom uplatnený nárok je dôvodný v plnom
alebo obmedzenom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s čl. 4 a čl. 17
Základných princípov CSP, teda prihliadal na pomer úspechu strán v spore ako aj na skutočnosť, že si
úspešná strana v konaní si nárok neuplatnila, preto úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania

voči žalobcovi nepriznal.

7. Rozsudok napadol v celom rozsahu odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Súdu vytkol, že pri skúmaní splnenia si povinnosti dodávateľa overiť bonitu
spotrebiteľa pracoval s iným dôkazom než ktorý žalobca v konaní predložil, preto dospel k nesprávnym
skutkovým záverom. V tejto súvislosti sa súd navyše nevysporiadal s argumentáciou žalobcu o tom,

že úver bol postúpený po konečnom termíne splatnosti, preto záver súdu o absencii aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu nie je správny. Nestotožnil sa tiež s názorom súdu o nepreukázaní výzvy podľa §
92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré ustanovenie navyše nemá za cieľ ochranu spotrebiteľa. Žalovaná
bola v omeškaní dlhšie ako 90 dní a zároveň bolo v konaní preukázané, že bola opakovane vyzývaná
na úhradu omeškaných splátok a to výzvou označenou ako „Tretia upomienka - pokus o zmier“

z 12.10.2021 a výzvou označenou ako „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru„ z 24.11.2021,
ktoré obe predstavujú kvalifikované písomné výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca
zastáva názor, že súd si upravil zákonné znenie ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď
uviedol že predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu, pričom má za to, že podmienky podľa
§ 92 ods. 8 zákona o bankách boli splnené. V ďalšom odvolateľ nesúhlasil s posúdením výziev

z 12.10.2021 a 24.11.2021 ako neurčitých pre absenciu uvedenia konkrétnej splátky k čomu uviedol,
že táto otázka je súdmi posudzovaná rôzne, čo vedie k právnej neistote, avšak zastáva názor, že
zo zákonných ustanovení podmienka uvedenia konkrétnej splátky vo výzve nevyplýva. Uviedol, že ak
postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním z 24.11.2021 toto právo uplatnil v súlade §
565 OZ pre nezaplatenie splátky splatnej 1.8.2021. Podľa názoru odvolateľa by uvedenie konkrétnej

splátky vo výzve bolo nadbytočné, keďže z aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu vyplýva,
že dodávateľ môže úver zosplatniť len na základe jednej konkrétnej splátky a nemôže si vybrať
pre nesplnenie ktorej splátky úver zosplatní. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia
Krajských súdov v obdobných prípadoch. V závere opätovne poukázal na nesprávny záver súdu
ohľadom skúmania bonity žalovanej k čomu uviedol, že z predloženého listinného dôkazu s názvom

„Osvedčenie skúmania bonity č. 247454411110719“ vyplýva, že právny predchodca skúmal príjem
žalovanej, počet nezaopatrených detí, náklady na životné potreby, mesačné splátky existujúcich úverov
(dopytom do úverového registra) a zohľadnil pri tom aj NBS vyžadovanú rezervu vo výške 48,20
€. Nakoľko bola splátka poskytnutého úveru nižšia ako dodávateľom zistený disponibilný zostatok,
podmienka primárnej návratnosti z disponibilných príjmov klienta bola splnená, preto má za to, že

postupca skúmal bonitu žalovanej v súlade s ust. § 7 zákona č. 129/2010 Z.z., navyše následok hrubého
porušenia povinnosti skúmať bonitu klienta prichádza do úvahy iba v prípade, ak dodávateľ posudzoval
schopnosť splácať úver bez akýchkoľvek údajoch o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z databázy alebo registra na účely posudzovania bonity, čo nie je tento
prípad. Žalovaná bola v celom konaní pasívna, účinne nepoprela žiadne tvrdenia žalobcu, preto by sa

tieto mali v zmysle § 151 ods. 1 CSP považovať za nesporné, pričom má za to, že súd prvej inštancie
favorizoval žalovanú a de facto prebral jej právne zastupovanie, čím prekročil svoje právomoci a porušil
zásadu nezávislosti a nestrannosti súdu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že
žalobe vyhovie resp. aby ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila a žiadne ďalšie podanie neboli v konaní urobené.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania,
tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné (§ 34 a § 355 a nasl. CSP o odvolaní).10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12.6.2025 o 10.15 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 210, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219

ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

11. Žalobca odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods.1 písm. b/ a f/ a h/ CSP, t.j, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu

odnímajú tie práva procesné, ktoré jej zákon priznáva. Ochrana ohrozených alebo porušených práv
a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej
istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v
súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej
praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

K odňatiu možnosti konať pred súdom dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje
rozhodnutie, ktoré nespĺňa požiadavky vymedzené § 220 ods. 2 a 3 CSP.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy

skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové

zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

14. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je naplnený v prípade keď na zistený skutkový
stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu normu, obsah správnej právnej normy
nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne
aplikoval.

15. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súdu
prvej inštancie nemožno vytknúť, že by pri rozhodovaní v merite veci vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, a ani inak nevyšli za konania najavo
alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový

stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie
nesprávne vyložil. Odvolací súd je toho názoru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je riadne
odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolacie námietky žalobcu
boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal pri
rozhodovaní v danej veci.

16. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a na
toto odkazuje. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, reagujúc tým zároveň na
podstatné argumenty žalobcu v podanom odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP), odvolací súd dodáva
nasledovné dôvody:18. V prípade, akým je aj prípad prejednávanej veci, kde v spotrebiteľskom spore žalobcom je subjekt,
ktorý svoju vecnú legitimáciu v spore odvodzuje zo zmluvy o postúpení pohľadávky, rozhodovacia prax

súdov je ustálená v požiadavke skúmania jeho aktívnej vecnej legitimácie najmä vo vzťahu k dodržaniu
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorý ustanovuje podmienky pre platné postúpenie
bankovej pohľadávky inému, a to aj nebankovému subjektu, akým je žalobca, a to v spojení s § 53
ods. 9 a § 565 OZ. V zmysle týchto, pre platné postúpenie pohľadávky banky na nebankový subjekt
bez súhlasu klienta v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. je nevyhnutné, aby postupovaná

pohľadávka bola splatná, aby banka klienta v omeškaní písomne vyzvala a následné nepretržité, viac
ako 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením jeho záväzku voči banke.

19. Napriek skutočnosti, že došlo k postúpeniu pohľadávky po konečnom termíne splatnosti pohľadávky
(pohľadávka bola v celom rozsahu splatná), súd postupoval správne ak skúmal splnenie ďalších
podmienok stanovených v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. t.j. existenciu výzvy adresovanej

dlžníkovi, že je v omeškaní a následné viac ako 90 dňové omeškanie dlžníka s úhradou tejto pohľadávky.
Žalobca považoval za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách výzvu označenú ako „Tretia
upomienka - pokus o zmier“ z 12.10.2021, poprípade výzvu označenú ako „Výzva na predčasné
splatenie zostatku úveru „ z 24.11.2021. Pre záver, či možno niektorú z týchto výziev považovať za
kvalifikovanú výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, bolo preto potrebné preskúmať, či došlo

k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v súlade s § 53 ods. 9 a § 565 OZ a teda či splatnosť
celej pohľadávky zo zmluvy o úvere nastala predčasným zosplatnením pohľadávky alebo až konečným
termínom splatnosti.

20. Čo sa týka zákonných podmienok pre zosplatnenie úveru (§ 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ) odvolací

súd konštatuje, že v prípade, ak sa dodávateľ rozhodne, že pre neuhradenie niektorej zročnej splátky
spotrebiteľom využije právo požiadať spotrebiteľa o úhradu celého zostatku dlhu naraz, môže tak
urobiť len ak uplynula lehota 3 mesiacov od splatnosti niektorej neuhradenej splátky (§ 53 ods. 9 OZ),
upozornil dlžníka na možnosť využitia práva úver zosplatniť najmenej 15 dní pred využitím tohto práva
(§ 53 ods. 9 OZ), a zároveň uplatní svoje právo do splatnosti splátky nasledujúcej po 3-mesačnom

omeškaní so splátkou, pre ktorú dlh zosplatnil (§ 565 OZ v spojení s § 53 ods.9 OZ). Ak zákonodarca
stanovil dodávateľovi povinnosť upozorniť spotrebiteľa na to, že využije svoje právo na zosplatnenie
dlhu, je dôležité, aby túto povinnosť dodávateľ splnil, z obsahu ktorého upozornenia musí byť zrejmé
splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu podľa § 53 ods. 9 OZ (omeškanie s plnením zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa vykonáva v splátkach) a výslovné upovedomenie spotrebiteľa na

možnosť vykonania práva dodávateľa podľa § 565 OZ. Tento zákonom predpokladaný hmotnoprávny
úkon dodávateľa musí spĺňať podmienky jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu a
jeho forma má korešpondovať forme právneho úkonu, ktorým sa zakladal spotrebiteľský záväzok.
Ak jednostranné predčasné zosplatnenie pohľadávky trpí vadami podľa všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, alebo nevychádza zo splnenia zákonných podmienok

ustanovených v § 53 ods. 9 OZ, alebo sa preukáže, že nebolo doručené do sféry dispozície jeho
adresáta, nemôže vyvolať zamýšľané právne účinky a dodávateľ svojím konaním založí protiprávny stav,
proti ktorému bude svedčiť súdna ochrana spotrebiteľa.

21. Keďže predčasné zosplatnenie pohľadávky dodávateľom je jednostranným adresovaným

hmotnoprávnym úkonom dodávateľa vykonanou zmenou zmluvne dohodnutých podmienok
spotrebiteľskej zmluvy týkajúcich sa tak podmienok plnenia záväzku spotrebiteľa (trvanie), ako aj jeho
výšky, t. j. týka sa práv a povinností spotrebiteľa, je nevyhnutné, aby tento ako akýkoľvek úkon, ktorým je
dotknutý spotrebiteľský záväzok a ktorý sa týka práv a povinností spotrebiteľa, bol náležite odôvodnený
uvedením jednoznačného, jasného, určitého a rovnako aj nezameniteľného skutkového a právneho

odôvodnenia jeho urobenia/vykonania.

22. Za náležite odôvodnené, dostatočne určité a zrozumiteľné upozornenie spotrebiteľa možno pritom
považovať len také písomné upozornenie, ktoré rešpektuje zákonné obmedzenia vyplývajúce z § 53
ods. 9 OZ v spojení s jeho § 565, t. j. z ktorého aj priemerný spotrebiteľ bez príslušného právnického

vzdelania môže nepochybne posúdiť, že k tomuto kroku dodávateľ skutočne pristúpil pre omeškanie
spotrebiteľa so zaplatením splátky, ktoré trvá najmenej tri mesiace a súčasne v lehote nie kratšej ako 15
dní pred zosplatnením spotrebiteľa upozornil na uplatnenie práva dodávateľa ustanoveného v § 565 OZ.23. Z výzvy s označením „Tretia upomienka - pokus o zmier“ z 12.10.2021, ktorým dodávateľ upozornil
žalovanúnadlhvovýške87,46€bezbližšejšpecifikáciepôvodutohtodlhuniejemožnétietoskutočnosti
zistiť, pričom hrozbu zosplatnenia pohľadávky dodávateľa spotrebiteľka nemohla ani odvrátiť prípadným

dodatočným zaplatením omeškanej splátky, pre absenciu jej potrebnej bližšej identifikácie v spornom
písomnom upozornení, a teda proti avizovanému použitiu práva dodávateľa ustanoveného v § 565 OZ
spotrebiteľka v danom prípade sa ani nemohla mimosúdne úspešne ubrániť.

24. Dodávateľ právo podľa § 565 OZ môže uplatniť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania

so zaplatením splátky a súčasne najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Z tohto dôvodu
spotrebiteľ oprávnenosť dodávateľom zamýšľaného zosplatnenia svojej pohľadávky voči spotrebiteľovi
môže zvrátiť zaplatením len tejto jedinej podľa zákona relevantnej omeškanej splátky. Nie je preto
v súlade so zákonom stanovisko dodávateľa voči spotrebiteľke prezentované v spornej výzve, že
spotrebiteľka oprávnenosť použitia práva dodávateľa ustanoveného v § 565 OZ v danom prípade
zvráti jedine vyrovnaním celej k 12.10.2021 dodávateľom voči nej evidovanej dlžnej pohľadávky z

posudzovanej spotrebiteľskej zmluvy vo výške 87,46 €. Dodávateľ jedinú podľa zákona relevantnú
omeškanú splátku v spornom upozornení nijako bližšie nekonkretizoval ani jej výškou ani termínom jej
splatnosti, dokonca o tejto sa absolútne ani len nezmienil.

25. Odvolacie námietky žalobcu, že z § 53 ods. 9 OZ nevyplýva požiadavka na konkretizáciu splátky,

pre nesplnenie ktorej dodávateľ mieni využiť svoje právo ustanovené v § 565 OZ a rovnako ani námietka
neprípustne extenzívneho súdom aplikovaného výkladu týchto zákonných ustanovení ako nedôvodné
preto neobstoja, nakoľko i keď Občiansky zákonník expressis verbis neuvádza, čo má byť obsahom
upozornenia spotrebiteľa podľa § 53 ods. 9 OZ, uvedené možno vyvodiť zo zákonných podmienok, ktoré
pre realizáciu práva dodávateľa vyhlásiť predčasnú (mimoriadnu) splatnosť úveru musia byť splnené a

preto pokiaľ Občiansky zákonník v § 53 ods. 9 OZ platnosť a oprávnenosť realizácie práva dodávateľa
úver predčasne zosplatniť podmieňuje uplynutím trojmesačnej lehoty od omeškania so zaplatením
splátky, tak aj v zmysle zhora aplikovaného výkladu dotknutých zákonných ustanovení je zrejmé, že
táto konkrétna splátka musí byť jednoznačne identifikovaná, čomu nesporne zodpovedá povinnosť
dodávateľa túto konkretizovať.

26. Uvedený, súdmi oboch inštancií v tejto veci aplikovaný výklad dotknutých zákonných ustanovení
je podporený aj právnymi závermi dovolacieho súdu, vyjadrenými napr. v jeho zrušujúcom uznesení
z 26.6.2024 vo veci 5Cdo/197/2022 z 26.6.2024, a to s odkazom aj na jeho ďalšie uznesenie zo
6.9.2023 vo veci 2Cdo/149/2021, ktorým dovolanie dodávateľa bolo odmietnuté a v zmysle ktorých

„identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre
potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (...). Je to podstatná
informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla
kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený
celý. Ak dodávateľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru,

môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.“, pričom na
tento právny názor najvyšší súd odkázal aj v ďalšom svojom novšom rozhodnutí (pozri jeho rozsudok
z 31.7.2024 vo veci 5Cdo/188/2023).

27. Z uvedených dôvodov tak pre zhora zmienené nedostatky spornej výzvy z 12.10.2021, teda pre

takto zistenú neurčitosť spornej výzvy ako aj následnej neurčitosti na výzvu nadväzujúceho úkonu
zosplatnenia z 24.11.2021 nepochybne správne sú právne závery súdu prvej inštancie o absolútnej
neplatnosti oboch právnych úkonov právneho predchodcu žalobcu, v dôsledku čoho pohľadávka zo
zmluvy o úvere nebola platne predčasne zosplatenená.

28.Nadväzujúctaknatietozávery,splatnosťpohľadávkyzozmluvyoúverenastala konečnýmtermínom
splatnosti t.j. 1.7.2023. Hoci odvolateľ namieta, že za kvalifikované výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona
o bankách možno považovať výzvu podľa § 53 ods. 9 OZ („Tretia upomienka - pokus o zmier“) poprípade
úkon zosplatnenia podľa § 565 OZ („Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru“), v prejednávanom
prípade vychádzajúc zo záveru o neplatnosti predčasného zosplatnenia úveru, žalobca v konaní

nepredložil výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách vyhotovenú v relevantnom čase teda po tom, čo
sa pohľadávka zo zmluvy o úvere stala v celom rozsahu splatná (po 1.7.2023).29. Napriek skutočnosti, že pohľadávky bola postúpená po konečnom termíne splatnosti, pre
nedodržanie podmienok postúpenia pohľadávky z banky na nebankový subjekt stanovené v § 92 ods.
8 zákona o bankách, konkrétne pre absenciu výzvy je postúpenie pohľadávky na žalobcu rozporné so

zákonom, ktoré ako neprípustné (§ 525 ods. 2 OZ) v zmysle § 39 OZ rovnako je neplatným právnym
úkonom a z týchto dôvodov nepochybne správnym je preto aj právny záver súdu prvej inštancie o
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalujúceho postupníka v tomto súdnom spore.

30. Čo sa týka odvolacej námietky vyčítajúcej súdu nesprávne posudzovanie splnenia si povinnosti

dodávateľa skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver v dôsledku posudzovania žalobcom
nepredloženého listinného dôkazu, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia poukázal na listinný dôkaz s názvom „Osvedčenie skúmania bonity“, ktorý žalobca
sám predložil na výzvu súdu na doplnenie podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení. Súd
prvej inštancie síce nesprávne v odôvodnení rozhodnutia v bode 126. uviedol, že tento dokument
predstavuje výstup z vnútorného systému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, avšak predmetné

pochybenie neznamená, že súd prvej inštancie skúmal v konaní iný dôkaz ako ten žalobcom predložený,
nakoľko súd identifikoval, že skúmal dokument s názvom „Osvedčenie skúmania bonity“ č. žiadosti
247454411110719, v ktorom je uvedené, že „dáta predstavujú výstup z interných systémov postupcu“,
preto pochybenie súdu spočíva len v chybnej identifikácii postupcu.

31. Z dôvodu, že odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že aktívna vecná legitimácia
žalobcu v konaní nie je daná, rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil bez toho, aby bolo
potrebné zaoberať sa posudzovaním ostatných odvolacích námietok (namietajúcich správnosť záveru
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v dôsledku hrubého porušenia povinnosti dodávateľa skúmať
schopnosť spotrebiteľa splácať úver), ktoré by v prípade ich dôvodnosti nemali vplyv na vecnú správnosť

napadnutého rozhodnutia.

32. K námietke žalobcu k nespornosti skutkových tvrdení v dôsledku ich nepopretia zo strany žalovanej,
ktorá bola v konaní pasívna odvolací súd musí konštatovať, že pasivita žalovaného v konaní nemôže
mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek

uplatnený nárok (uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 246/2019 z 11.6.2019). Odvolací súd si je
vedomý, že civilné sporové konanie je ovládané princípom kontradiktórnosti, ktorý súvisí s unesením
bremena tvrdenia a bremena dôkazu, ktoré sú nevyhnutné pre úspech v spore a je pretavený do
viacerých ustanovení Civilného sporového poriadku napr. ustanovenia o procesnom útoku a obrane
a ďalších. V spotrebiteľských sporoch však v zmysle § 295 CSP platí, že súd môže „vykonať aj tie

dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci“. Súd by sa teda
nemal v spotrebiteľskom spore spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti strán sporu -
najmä spotrebiteľa, ale môže (a mal by) prevziať dôkaznú iniciatívu sám. Súd má v uvedenej súvislosti
povinnosť nie len dôkaz vykonať, ale ho i obstarať a zabezpečiť. Jedinou podmienkou je to, že takýto
postupsúdujeprerozhodnutievovecinevyhnutný.Súdmôžepovažovaťvykonanietakéhotodôkazného

prostriedku za nevyhnutné nielen vtedy, ak je to potrebné na preukázanie skutočností tvrdených slabšou
stranou, ale tiež vtedy, ak je to potrebné na vyvrátenie skutočností preukázaných silnejšou stranou
(dodávateľom). Na základe uvedeného odvolací súd nevzhliadol odvolateľom vyčítané prekročenie
právomoci súdom prvej inštancie rovnako ako ani porušenie zásady nezávislosti a nestrannosti súdu.

33. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil rozsudok v celom rozsahu
ako vecne správny.

34. Podľa § 396 ods. 1 rozhodol odvolací súd aj o trovách odvolacieho konania, a to podľa § 255 CSP
ods.1CSP.Žalobcavodvolacomkonanínebolúspešnýanemápretonároknanáhradutrovodvolacieho

konania, v odvolacom konaní úspešnej žalovanej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto
odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiadnej zo strán právo na ich náhradu
nepriznal.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).