Uznesenie – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 25, 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2T/209/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219010546
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Tomašková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8219010546.25

Uznesenie

Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Zdenkou Tomaškovou v trestnej veci proti obžalovanému
A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/, ods. 4 písm. b/ Trestného
zákona účinného do 31.07.2019, na hlavnom pojednávaní dňa 25.07.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku sa vec zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/, ods. 4 písm.
b/ Trestného zákona účinného do 31.07.2019, ktorého sa mal dopustiť obžalovaný:

A. B. C. D. E. F. G. H., nar. XX.XX.XXXX v Stuľanoch, okres
Bardejov, trvale bytom I. F. X,
J. K.,

tak, že

v dobe od 27.02.2019 najneskôr do 11.03.2019 v katastrálnom území obce Koprivnica, okres K.,
prostredníctvom spoločnosti Duamann s.r.o. bez povolenia vyrúbal drevnú hmotu v časti zvanej Otočka
s priemerom pňov od 7 cm do 42 cm, a to z lesného dielca č. 1282, ktorý je na parcele C-KN číslo
567/2 vedený v liste vlastníctva číslo XXX ako lesný pozemok, dreviny: buk lesný /Fagus sylvatica/ 25

ks, dub zimný /Quercus petraea/ 6 ks, hrab obyčajný /Carpus betulus/ 32 ks, z lesného dielca č. 1281,
ktorý je na parcele C-KN číslo 616/3 vedený v liste vlastníctva číslo XXX ako lesný pozemok, dreviny:
buk lesný /Fagus sylvatica/ 7 ks, hrab obyčajný /Carpus betulus/ 59 ks, čerešňa vtáčia /Prunus avium/
1 ks, z lesného dielca č. 2 1280, ktorý je na parcele C-KN číslo 567/2 vedený v liste vlastníctva číslo
XXX ako lesný pozemok, dreviny: buk lesný /Fagus sylvatica/ 18 ks, hrab obyčajný /Carpus betulus/
53 ks, vŕba rakyta /Salix caprea/ 15 ks, smrekovec opadavý /Larixdecidua/ 2 ks, z lesného dielca č.

1247 B, ktorý je na parcele C-KN číslo 564/2 vedený v liste vlastníctva číslo XXX ako lesný pozemok,
dreviny: jelša sivá /Alnus incana/ 19 ks, lipa malolistá /Tilia cordata/ 3 ks, brest horský /Ulmus glabra/ 7
ks, javor horský /Acer pseudoplatanus/ 5 ks, hrab obyčajný /Carpus betulus/ 122 ks, buk lesný /Fagus
sylvatica/ 172 ks, vŕba rakyta /Salix caprea/ 44 ks, breza bradavičnatá /Betula pendula/ 7 ks, osika 6 ks,
dub zimný /Quercus petraea/ 2 ks, smrekovec opadavý /Larix decidua/ 1 ks, z lesného dielca č. 1247
C, ktorý je na parcele C-KN číslo 564/2 vedený v liste vlastníctva číslo XXX ako lesný pozemok dreviny:

hrab obyčajný /Carpus betulus/ 16 ks, buk lesný /Fagus sylvatica/ 118 ks, vŕba rakyta /Salix caprea/
19 ks, topoľ osikový /Populus tremula/ 3 ks, breza bradavičnatá /Betula pendula/ 4 ks, dub zimný /
Quercus petraea/ 1 ks, čerešňa vtáčia /Prunus avium/ 3 ks, javor poľný /Acer campestre/ 3 ks, jelša
sivá /Alnus incana/ 2 ks, takže celkovo zrezal 775 ks drevín v celkovom množstve 88,98 m3, časť tejto
drevnej hmoty množstva 7,64 m3 nechal uloženú na odvoznom mieste č. 5143 pri chate Vereščák, kat.
územie obce Koprivnica a ostatnú drevnú hmotu množstva 81,34 m3 v hodnote 1.991,67 € odcudzil a

následne prostredníctvom spoločnosti Duamann s.r.o. zoštiepkoval, čím takto svojím konaním pre Lesy
Slovenskej republiky, štátny podnik, Odštepný závod Prešov, IČO: 36038351, čím mal spôsobiť celkovú
škodu vo výške 2.157,56 €.

postupuje na prejednanie ako priestupku Okresnému úradu Bardejov. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Bardejove podal na obvineného A. B. obžalobu pre zločin krádeže
podľa § 212 ods.2 písm. d/, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona účinného do 31.07.2019 na tom skutkovom

základe, že v období mesiacov februára - marec 2019 ako odborný lesný hospodár v katastrálnom
území obce Koprivnica, okres K., prostredníctvom spoločnosti Duamann s.r.o. bez povolenia vyrúbal
drevnú hmotu v časti zvanej Otočka s priemerom pňov od 7 cm do 42 cm, a to z lesného dielca č. 1282,
ktorý je na parcele C-KN číslo 567/2 vedený v liste vlastníctva číslo XXX ako lesný pozemok, dreviny:
buk lesný /Fagus sylvatica/ 25 ks, dub zimný /Quercus petraea/ 6 ks, hrab obyčajný /Carpus betulus/ 32
ks, z lesného dielca č. 1281, ktorý je na parcele C-KN číslo 616/3 vedený v liste vlastníctva číslo XXX ako

lesný pozemok, dreviny: buk lesný /Fagus sylvatica/ 7 ks, hrab obyčajný /Carpus betulus/ 59 ks, čerešňa
vtáčia /Prunus avium/ 1 ks, z lesného dielca č. 1280, ktorý je na L. M. F. XXX/X vedený v liste vlastníctva
číslo XXX ako lesný pozemok, dreviny: buk lesný /Fagus sylvatica/ 18 ks, hrab obyčajný /Carpus betulus/
53 ks, vŕba rakyta /Salix caprea/15 ks, smrekovec opadavý /Larix decidua/ 2 ks, z lesného dielca č.
1247 B, ktorý je na parcele C-KN číslo 564/2 vedený v liste vlastníctva číslo XXX ako lesný pozemok,

dreviny: jelša sivá /Alnus incana/ 19 ks, lipa malolistá /Tilia cordata/ 3 ks, brest horský /Ulmus glabra/ 7
ks, javor horský /Acer pseudoplatanus/ 5 ks, hrab obyčajný /Carpus betulus/ 122 ks, buk lesný /Fagus
sylvatica/ 172 ks, vŕba rakyta /Salix caprea/ 44 ks, breza bradavičnatá /Betula pendula/ 7 ks, osika 6 ks,
dub zimný /Quercus petraea/ 2 ks, smrekovec opadavý /Larix decidua/ 1 ks, z lesného dielca č. 1247
C, ktorý je na parcele C-KN číslo 564/2 vedený v liste vlastníctva číslo XXX ako lesný pozemok dreviny:

hrab obyčajný /Carpus betulus/ 16 ks, buk lesný /Fagus sylvatica/ 118 ks, vŕba rakyta /Salix caprea/
19 ks, topoľ osikový /Populus tremula/ 3 ks, breza bradavičnatá /Betula pendula/ 4 ks, dub zimný /
Quercus petraea/ 1 ks, čerešňa vtáčia /Prunus avium/ 3 ks, javor poľný /Acer campestre/ 3 ks, jelša
sivá /Alnus incana/ 2 ks, takže celkovo zrezal 775 ks drevín v celkovom množstve 88,98 m3, časť tejto
drevnej hmoty množstva 7,64 m3 nechal uloženú na odvoznom mieste č. 5143 pri chate Vereščák, kat.

územie obce Koprivnica, a ostatnú drevnú hmotu množstva 81,34 m3 v hodnote 1.991,67 € odcudzil a
následne prostredníctvom spoločnosti Duamann s.r.o. zoštiepkoval, čím takto svojím konaním pre Lesy
Slovenskej republiky, štátny podnik, Odštepný závod Prešov, IČO: 36038351, spôsobil celkovú škodu
vo výške 2.157,56 €.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., výsluchom svedkov A. L., L. D., G. D.. N. O.
A., N. P. A., N. L. I., výsluchom znalca N. Q. R., ako aj prečítaním listinných dôkazov spisu a zistil
tento skutkový stav.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods.1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že je

nevinný a ďalej k veci uviedol, že je živnostníkom v odbore lesníctvo a odborného lesného hospodára
vykonáva pre viac ako 100 subjektov na základe uzatvorených zmlúv. Uviedol, že je pravda, že na ťažbu
je potrebné mať súhlas, ale on takýto súhlas mal, aj keď len ústny, čoho dôkazom je záznam z jednania,
ktoré prebehlo medzi ním, N. A. a N. A..

Obžalovaný namietal, aby ku skutku došlo v priebehu mesiacov február až marec 2019, podľa neho sa
tak stalo v priebehu jedného dňa a niekoľkých hodín, pravdepodobne sa tak stalo dňa 27.02.2019 alebo
dňa 06.03.2019; ďalej namietal, aby sa skutku dopustil ako lesný hospodár a tiež nie je pravda ani to,
že na lesnom dielci 1247/C sa uskutočnil výrub na základe jeho pokynov. Uviedol, že pokiaľ ide o výrub
jednotlivých drevín, obžaloba je pravdivá v počte kusov, nie však v množstve a tak si nevie vysvetliť, na

základe čoho Lesy SR vyčíslili spôsobenú škodu .
Obžalovaný za účelom odstránenia rozporov vo svojich výpovediach z prípravného konania, kde sa
k spáchaniu skutku priznal a dokonca žiadal prokurátorku o začatie konania o dohode o vine
a treste a naopak, na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný, uviedol, že v prípravnom konaní sa
k spáchaniu skutku priznal, pretože vyšetrovateľ na neho vyvíjal ústny nátlak.

Svedok A. L. uviedol, že pracuje v Lesoch SR ako vedúci Lesného obvodu Kuková a ku skutku uviedol,
že súhlas na samovýrub bol dňa 25.02.2019 písomne udelený pánu B., ktorý mu následne oznámil, že
prerúbanie cesty zv. Barancova do časti zv. Otočka už vykonal obžalovaný, čo si on bol dňa 11.03.2019
overiť a zistil, že toto tvrdenie je pravdivé s tým, že bola vyrúbaná cesta aj porasty okolo cesty, čo oznámil

svojmu nadriadenému N. A. toho istého dňa.Svedok uviedol, že výrub na parcelách, ktoré sú vo vlastníctve Lesov SR nemôže vykonávať žiadna
súkromná osoba, pretože ide o majetok štátu a ak by bolo takýto výrub nutné vykonať, muselo by sa

vyhlásiť výberové konanie. Aj v prípade, ak by sa jednalo o kalamitné drevo, súkromná osoba by tiež
musela požiadať o súhlas s výrubom a v prípade, že je takáto žiadosť o výrub dôvodná, Lesy SR vydajú
žiadateľovi písomný súhlas na výrub, ale v danom prípade obžalovaný o udelenie takého súhlasu ani
nepožiadal . Svedok výslovne uviedol, že aj keď obžalovaný tvrdí, že mal ústny súhlas na výrub, tak
to pravda nie je a teda nielenže takýto súhlas nemal, ale takýto súhlas by ani nestačil, pretože ako

uviedol, muselo by byť vypísané výberové konanie vzhľadom na rozsah vyrúbu, v prípade ak ide o výrub
menšieho rozsahu, musí byť udelený písomný súhlas s výrubom.

Svedok uviedol, že v čase, kedy bol on na ohliadke, práce už boli ukončené, vyrúbaná drevná hmota
bola odvezená. Po týchto zisteniach kontaktoval obžalovaného, ktorý sa priznal, že vykonal výrub a že
časť drevnej hmoty už odviezol a tak ho požiadal, aby v spracovávaní drevnej hmoty ďalej nepokračoval,

ale keď tam prišiel o 3 dní zistil, že sa tam nachádza traktor so štiepkovačom, ktorého majiteľom je firma
pána D..

Svedok uviedol, že výška škody bola vyčíslená metódou merania pňov s tým, že do úvahy sa berie
obvod a výška pňa a v danom prípade sa jednalo o 775 pňov, meranie prebiehalo 2 dni. Svedok trval

na tom, že obžalovaný vykonal výrub aj z parcely 1247C.

Uvedený svedok bol vo veci opakovane vypočutý, keď navyše uviedol, že na mieste samom bol
vykonaný výrub na parcelách lesného dielca č. 1280, 1281, 1282, 1247B, 1247 C. Na mieste samom
bol následne so svojím nadriadeným a neskôr aj s pánom H., ktorý mal rozhodnúť, či sa jedná o zásah do

porastu alebo nie a následne na podnet menovaného bolo podané trestné oznámenie. Policajti boli na
mieste samom, ale samotného merania sa už nezúčastnili, pretože išlo o veľké množstvo odcudzeného
drevaatakmeraniavykonávalvprvýdeňspoločnesN.B.,ichzamestnancomaďalšiedvadnivykonával
merania sám.

Svedok uviedol, že v prípade ak po výrube ostanú iba pne, meria sa obvod a výška pňa, zisťuje sa
druh dreviny, čo sa zapíše do číselníka a ďalší zamestnanec vypočíta množstvo odcudzenej drevnej
hmoty a následne sa vyčísli výška škody spôsobená odcudzením drevnej hmoty. Svedok trval na svojom
stanovisku, že výrub bol vykonaný aj z parcely č. 1247 C, pretože dielec č. 1247 B sa nachádza na
jednej strane cesty a dielec č. 1247 C na druhej strane, avšak odstupom času už nie je možné zistiť, či

výrub prebiehal súčasne, ale podľa jeho názoru tento výrub bol urobený súčasne a to na základe jeho
zistenia, že na pňoch a na zemi sa nachádzali čerstvé piliny, pritom sa jednalo o tenké stromy, ktoré
určite nemal nikto záujem zrúbať pre potreby palivového dreva.

Svedok uviedol, že v danom prípade sa jednalo o špecifický výrub, čo znamená to, že bol vykonaný kvôli

štiepkovaniu a tiež, že sa jednalo o zásah do porastu, pretože boli vyrúbané aj dreviny, ktoré vyrúbané
byť nemuseli, pretože na cestu netienili.

Svedok ďalej uviedol, že v čase uvedeného výrubu bol vykonaný aj iný výrub na súkromných parcelách
nachádzajúcich sa v blízkosti parciel patriacich Lesom SR, kde obžalovaný mu výslovne povedal, že

tento výrub vykonal on, pričom sa jednalo o parcely, kde obžalovaný vykonával funkciu odborného
lesného hospodára.

Svedok N. O. A. uviedol, že s obžalovaným a N. A. sa stretli niekedy v mesiaci august 2018, kedy
predniesol, že by bolo potrebné vykonať presvetlenie cesty z pozemkov, ktoré patria pozemkovému

fondu a pokiaľ má vedomosť, toto začal pán A. aj realizovať niekedy v zimných mesiacoch roku 2018,
ale presnejšie sa k tomu vyjadriť nevie. V mesiaci marec 2019 mu bolo zo strany N. L. oznámené, že na
pozemkoch vo vlastníctve Lesov SR došlo k výrubu drevnej hmoty a tak sa s menovaným išli pozrieť na
miesto samo a keďže podľa ich zistení bol výrub pomerne rozsiahly, podali trestné oznámenie.

Svedok uviedol, že ak obžalovaný tvrdí, že mal od neho ústny súhlas na výrub, tak to pravda nie je, ústny
súhlas by mu mohol udeliť iba v prípade výrubu kalamitného dreva, pričom takýto výrub by povolil urobiť
iba za prítomnosti lesníka. Keďže on nebol prítomný na mieste samom predtým než došlo k výrubu,
takýto súhlas nemohol udeliť, pretože nevedel, či sa jedná o kalamitné drevo.K vyčíslenej výške škody svedok uviedol, že vo všeobecnosti ide na miesto samo lesník, ktorý zistí počet
a druh pňov, zistí ich výšku a obvod, čo zaznačí a tieto podklady predloží na lesnú správu, kde sa výška

škody stanoví podľa tabuliek, pričom sa prihliada na druh dreviny a akostnú triedu.

Svedok ďalej uviedol, že v danom prípade bola výška škody vyčíslená na sumu 2.100,- €, z ktorej sumy
bola odpočítaná hodnota drevnej hmoty, ktorá sa našla na odvoznom mieste.

Svedok N. S. A. uviedol, že s obžalovaným sa pracovne pozná asi 20 rokov ako s odborným lesným
hospodárom v k.ú. obce I..

Uviedol, že v roku 2017, kedy končil lesný hospodársky plán, sa s obžalovaným stretli na MsÚ
v Giraltovciach za účasti N. L., N. A., kde N. A. sa pýtal, čo budú robiť s príjazdovou cestou k lesu a to
je všetko, čo on k danej veci vie.

Svedok uviedol, že na výrub náletových drevín by mohol dať obžalovanému súhlas, ak by boli na
jeho pozemkoch, pričom v danom prípade tieto na jeho pozemkoch aj boli, ale on žiaden súhlas
obžalovanému na ich výrub nedal, pretože túto prácu si chcel urobiť na svojich pozemkoch sám a pokiaľ
ide o prístupovú cestu, mal súhlas od Q. P. a od N. H., ktorý má v tejto časti pozemky, takže nie je pravda,

aby obžalovaný mal od neho súhlas na výrub náletových drevín.
Svedok N. S. A. predložil súdu aj písomné vyhlásenie, podľa ktorého sa mal náhodne stretnúť s A. B.
a O. A. a okrem iného sa rozprávali, že s cestou Kuková- Otočka treba dať robiť ohľadne presvetlenia
od náletových drevín. Na ďalšie podrobnosti si nepamätá, alebo o nich ohľadne výrezu nepočul. V deň
asi začiatkom februára mu obžalovaný zavolal, že ide urobiť presvetľovanie cesty, ale on ho zrušil, že

má iného na svoje pozemky.

Svedok L. D. uviedol, že jeho spoločnosť sa zaoberá lesnou ťažbou a niekedy v mesiaci január 2019
ho oslovil obžalovaný ohľadne prerezávky drevnej hmoty v okolí lesnej cesty v k.ú. obce Koprivnica.
Ústne sa dohodli, že bude brať všetky porasty vo vzdialenosti 3 metrov od cesty s tým, že obžalovaný

nič nevyznačoval. Uviedol, že celkovo tam pracovali asi 5 dní, pritom s obžalovaným sa tiež dohodli,
že za prácu, ktorú vykonajú, si vyrúbanú drevnú hmotu zoberú a tak celkovo si vzali asi 67 m3 drevnej
hmoty a o niečo menšie množstvo drevnej hmoty ostalo na odvoznom mieste.

Svedok uviedol, že on nevedel kto je vlastníkom parciel, na ktorých sa prerezávka vykonala, ale mal

zato, že obžalovaný ako lesný hospodár má vedomosť o tom, na ktorých parcelách môže pracovať.
Práce vykonávali na 7 alebo aj viacerých úsekoch.

Svedok G. D. uviedol, že spoločne so svojím bratom v mesiaci január vykonával prácu na základe
žiadosti obžalovaného s tým, že obžalovaný im ukázal odkiaľ majú drevnú hmotu vyrúbať s tým, že im

povedal, aby to urobili tak, aby to nejako okolo cesty vyzeralo. Dohodli sa tiež na tom, že odstránenú
drevnú hmotu si nechajú oni za vykonanú prácu. Celkovo bola vyrúbaná drevná hmota o množstve asi
6 prepravných súprav, ale k množstvu drevnej hmoty sa svedok vyjadriť nevedel.

Svedok T. H. uviedol, že v čase spáchania skutku pracoval ako referent pre pestovanie a ochranu

lesa na Lesnom závode Prešov a jednou z jeho pracovných náplní bolo aj riešenie škôd vzniknutých
neoprávneným výrubom alebo inou činnosťou s tým, že riešením týchto vecí ho vždy poveril riaditeľ
závodu. V rámci svojej pracovnej činnosti riešil škody presahujúce sumu 200,- €, škodu do 200,- € si
samostatne riešili lesné správy.

Uviedol, že už 3 roky na Lesnom závode Prešov nepracuje a tak si na presný dátum, kedy mu bolo
oznámené, že došlo k neoprávnenému výrubu a súčasne ho požiadali o pomoc pri ohliadke miesta
s predchádzajúcim súhlasom riaditeľa, spoločne s pánom L. a N. A.. Vzhľadom na plochu, z ktorej bol
vykonaný neoprávnený výrub, ako aj zistenie, že došlo k zásahu do lesného porastu, konštatoval, že
výška škody prevyšuje sumu 200,- € a je preto potrebné vykonať meranie ohľadne zistenia druhu,

množstva, počtu kusov podľa drevín a množstva objemu drevnej hmoty. Ako uviedol, tieto merania
mal vykonávať lesník a na základe týchto meraní mu zaslali číselník, ktorý je prvotným podkladom pre
vyčíslenie škody, kde sa uvádza poradové číslo, drevina, obvod kmeňa a výška pňa. Takto namerané
veličiny sa odovzdali technikovi, ktorý ich spracoval podľa vzorcov, vypočítal objem odcudzenej drevnejhmoty a toto predložil jemu na vyčíslenie škody. On škodu vyčíslil, takýto doklad predložil riaditeľovi na
podpis a následne ho zaslal na políciu a týmto bola pre neho vec skončená. Na vysvetlenie tiež uviedol,
že pri vyčísľovaní škody existuje program, do ktorého nahodí údaje a on do tohto programu nijakým

spôsobom nezasahuje.

Svedok tiež uviedol, že pokiaľ ide o vyrúbané dreviny, všetko sú to už iba hospodárske dreviny.
Svedok N. L. I. , vyšetrovateľ OR PZ Bardejov uviedol, že v predmetnej trestnej veci trestné stíhanie
začal a obvinenie vzniesol poverený príslušník OR PZ Raslavice, ktorý aj obžalovaného vypočul. Vo

veci došlo k zmene právnej kvalifikácie a vec prevzal on ako vyšetrovateľ. Uviedol, že pred samotným
výsluchom ho obžalovaný požiadal, aby mu prečítal jeho výpoveď, ktorú urobil na OO PZ Raslavice a on
to urobil a po jej prečítaní mu obžalovaný povedal, že táto výpoveď je pravdivá a že s ňou súhlasí. Pred
samotnýmvýsluchombolobžalovanýzákonnýmspôsobompoučený,vzáverepriznal,žesapopísaného
konaniadopustilasvojekonanieoľutoval.Obžalovanéhoeštepoučilomožnostikonaniaodohodeovine
a treste s tým, že obžalovaný žiadal, aby prokurátor takéto konanie začal. Po skončení výsluchu mal

možnosť obžalovaný si zápisnicu prečítať a následne ju dobrovoľne podpísal.

Svedok uviedol, že z jeho strany obžalovaný nebol nijakým spôsobom nútený k priznaniu a ani nemal
žiaden dôvod ho k priznaniu nijakým spôsobom nútiť, pretože k spáchaniu skutku sa obžalovaný priznal
už pri výsluchu na OO PZ Raslavice a s touto svojou výpoveďou súhlasil a na znak súhlasu aj podpísal.

Vo veci bol vypočutý aj znalec Ing. Štefan Fecko , znalec z odboru lesníctvo, ktorý vo veci na
žiadosť obžalovaného vypracoval aj písomný znalecký posudok č. 8/2021 zo dňa 02.03.2022, na
obsahu ktorého na hlavnom pojednávaní zotrval. V predmetnom znaleckom posudku mal znalec
podľa pokynov obžalovaného určiť množstvo vyťaženého dreva pri presvetlení cesty a určiť hodnotu

ním stanoveného objemu drevnej hmoty. Podľa záverov znaleckého posudku vyťažená hmota celých
stromov predstavovala 33,12 m3, objem vyťažených stromov pri počte 297 ks predstavoval 35,14
m3. Z množstva vyťažených stromov bolo vyrobených 34,72 t štiepky , ktorej hodnota je 1.215,20 €
a finančné náklady ťažby a vývozu drevnej hmoty (bez nákladov dopravy prívozu a odvozu vývoznej
súpravy ) predstavujú sumu 702,80 €.

Znalec uviedol, že znalecký posudok vypracoval na požiadanie obžalovaného, s ktorým sa poznajú
dlhé roky , obžalovaný vyčlenil priestor výrubu, spoločne s obžalovaným bez prítomnosti tretej osoby
(aj bez prítomnosti poškodeného) vykonali miestne šetrenie spočívajúce v identifikácii miesta výrubu
a následne bola zisťovaná početnosť pňov. Sám znalec uviedol, že vzhľadom na dobu, ktorá od skutku

uplynula, niektoré pne už nenašiel, ale následne uviedol, že všetky pne do 9 cm a nad 9 cm zistil tak,
ako boli vyťažené, neskôr upresnil, že pne od 5 cm mu ujsť nemohli.. Znalec uviedol, že pri vypracovaní
znaleckého posudku nemal podklady od Lesov SR a k v znaleckom posudku používa údaj 88 m3, čo
predstavuje objem vyťaženej hmoty podľa poškodeného, tento údaj mal k dispozícii od obžalovaného
a v znaleckom posudku uviedol, že si nevie vysvetliť, na základe čoho poškodený k takémuto údaju

prišiel.

Podľa zápisnice o ohliadke miesta činu a pripojenej fotodokumentácie, predmetom ohliadky je les,
konkrétne lesné dielce č. 1282, 1281, 1280, 1247C a 1247B, ktoré sa nachádzajú v katastri obce H.,
J. K., kde sa dostaneme tak, že z hlavnej cesty III/3500 v smere na Bardejov od mesta Giraltovce, po

prejdení informatívnej dopravnej značky IS36a s názvom obce Kuková, asi po prejdení 1 km odbočíme
vľavo za rodinným domov s popisným číslom 26, kde po prejdení 200 m prechádzame cez križovatku
rovno, kde následne pokračujeme v ceste 650 m, kde po ľavej strane sa nachádza píla a pokračujeme po
účelovej komunikácií v smere od obce Kuková na otočisko zvané „Otočka“ a následne k miestu zvanom
„Zadná barancová“. Po prejdení 2200 m od píly sa po pravej strane nachádza miesto uloženia drevnej

hmoty, určenej k štiepkovaniu. Od predmetného miesta po prejdení 200 m sa dostaneme do lesného
dielca 1282, na parcelu C vedenú pod číslom 567/2 vedenú na liste vlastníctva č. XXX, kde sa p pravej
strane nachádzajú pne vyrúbaných zdravých stromov do hĺbky lesa 10 m od prístupovej cesty drevín
dub, buk, hrab, brest horský a vŕba v priemere od 7 cm, obvodu 26 cm a výšky 9 cm do priemeru 38
cm, obvodu 116 cm a výšky 23 cm. Následne pokračujeme po účelovej komunikácií, kde po prejdení

50 m sa dostaneme do lesného dielca 1281, na parcelu C vedenú pod číslom 616/3 vedenú na liste
vlastníctva XXX, kde sa po pravej a ľavej strane nachádzajú pne vyrúbaných zdravých stromov do hĺbky
lesa 5 m od prístupovej cesty drevín dub, buk, hrab, brest horský a vŕba v priemere od 7 cm, obvodu
31 cm a výšky 7 cm do priemeru 32 cm, obvodu 119 cm a výšky 18 cm. Po prejdení tohto lesnéhodielca po účelovej komunikácií sa dostaneme do lesného dielca 1280, na parcelu C vedenú pod číslom
567/2 vedenú na liste vlastníctva XXX, kde sa po pravej a ľavej strane nachádzajú pne vyrúbaných
zdravých stromov do hĺbky lesa 10 m od prístupovej cesty drevín dub, buk, hrab, brest horský a vŕba od

priemeru 7 cm , obvodu 31 cm a výšky do priemeru 42 cm, obvodu 135 cm a výšky 14 cm. Následne
pokračujeme po účelovej komunikácií rovno 500 m, kde sa dostaneme na miesto zv. „Otočka“. Po ľavej
strane sa nachádza lesný dielec 1247b a 1247c, ktoré sa nachádzajú na parcele C vedenej pod číslom
564/2 vedenej na liste vlastníctva XXX. Tieto lesné dielce rozdeľuje lesná cesta, kde po ľavej strane sa
nachádza lesný dielec 1247b a pravej strane sa nachádza lesný dielec 1247c. Lesná cesta je dlhá 400

m, kde po celej dĺžke sú viditeľné pne vyrúbaných zdravých stromov. Po ľavej strane tejto lesnej cesty
do hĺbky lesa 5 m sa nachádzajú pne vyrúbaných zdravých stromov drevín dub, buk, hrab, brest horský
a vŕba v priemere od 7 cm, obvodu 22 cm a výšky 14 cm do priemeru 42 cm, obvodu 149 cm a výšky
14 cm. Po ľavej strane tejto lesnej cesty do hĺbky lesa 5 m sa nachádzajú pne vyrúbaných zdravých
stromov drevín dub, buk, hrab, brest horský a vŕba v priemere od 7 cm, obvodu 25 cm a výšky 13 cm do
priemeru 42 cm, obvodu 134 cm a výšky 19 cm. Iné poškodenia súvisiace so skutkom zistené neboli.

Podľa výpisu z LV č. XXX -parcelné číslo 553/2 - lesný pozemok o výmere 9979 m2, parcelné číslo
555/2- lesný pozemok o výmere 2180 m2, parcelné číslo 564/2- lesný pozemok o výmere 221993 m2,
parcelné číslo 564/4 - lesný pozemok o výmere 1106 m2, parcelné číslo 567/2 - lesný pozemok o výmere
264508 m2, parcelné číslo 569/5 - lesný pozemok o výmere 60612 m2, parcelné číslo 569/6 - lesný

pozemok o výmere 2120 m2, parcelné číslo 569/7 - lesný pozemok o výmere 939 m2, parcelné číslo
616/3 - lesný pozemok o výmere 6496 m2, parcelné číslo 617/3 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere
2349 m2, sú vo vlastníctve SR zast. LESY SR, š.p. na základe rozhodnutia Okresného úradu Bardejov,
katastrálny odbor č. C 33/2014/Ta zo dňa 26.08.2014, Z 2611/2014.

PodľavýpisuzoživnostenskéhoregistraJ.K.F.XXX-XXXX–J.T.–A.B.–ARLESsmiestompodnikania
Stuľany, predmety podnikania – obchodná činnosť, sprostredkovateľská činnosť, ťažba , približovanie
a zvoz dreva, porez dreva, výroba drevených obalov – vznik oprávnení 01.03.1998.

Podľa výpisu zo živnostenského registra OÚ Bardejov č. 760-13475 – obchodné meno DAUMAN,

s.r.o. so sídlom Fričkovce 95 – predmety podnikania, okrem iného aj poskytovanie služieb v lesníctve
a poľovníctve.

Podľa vyčíslenia škody vypracovaného Lesmi SR, š.p. OZ Prešov zo dňa 24.05.2019 – krádežou
špecifikovanej drevnej hmoty z lesných porastov č. 1282, 1281, 1280, 1247B, 1247C v množstve

88,98 m3 bola na drevnej hmote spôsobená škoda vo výške 2.157,56 € bez DPH, z ktorej sumy bola
odpočítaná suma ponechanej drevnej hmoty v množstve 7,64 m3 o hodnote 165,89 €, čím takto bola
spôsobená škoda vo výške 1.991,67 € bez DPH.
Podľa osvedčenia vydaného Oblastným lesným úradom v Prešove č. 56/1995 dňa 08.01.1996, A. B.,
nar. XX.XX.XXXX spĺňa predpoklady odborného lesného hospodára.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané tieto skutočnosti.

Obžalovaný A. B. popiera spáchanie skutku kladeného mu za vinu obžalobou, keď podľa § 257 ods.1
písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný. Na druhej strane však obžalovaný priznáva, že

k výrubu došlo na jeho pokyn, namieta však dátum výrubu, keď tvrdí, že samotný výrub bol vykonaný
dňa 27.02.2019 alebo dňa 06.03.2019 a na takýto výrub mal ústny súhlas na základe rokovania, ktoré
prebehlo medzi ním, N. A. a N. A., ďalej tvrdil, že výrub na parcele č. 1247 C nebol vykonaný na jeho
pokyn a tiež namietal, aby sa skutku dopustil ako odborný lesný hospodár a okrem toho obžalovaný síce
súhlasil s počtom kusov vyrúbaných drevín, ale namietal množstvo vyrúbanej drevnej hmoty a následne

aj výšku vyčíslenej škody .

Obžalovaný na jednej strane tvrdí, že je nevinný, na druhej strane s námietkami pripúšťa, že k takémuto
výrubu na jeho pokyn došlo. Tieto tvrdenia obžalovaného sú však v rozpore s jeho priznaním sa
k spáchaniu skutku v prípravnom konaní, keď navyše samotný obžalovaný žiadal prokurátorku aj

o začatie konania smerujúceho k uzatvoreniu dohody o vine a treste. Za účelom odstránenia rozporov vo
svojich výpovediach obžalovaný uviedol, že v prípravnom konaní sa priznal z dôvodu, že ho vyšetrovateľ
k priznaniu nútil.Obrana obžalovaného spočívajúca v jeho tvrdení, že v prípravnom konaní sa k spáchaniu skutku
priznal z dôvodu, že ho k priznaniu nútil vyšetrovateľ je vyvrátená práve výpoveďou svedka N. L. I.
- vyšetrovateľa OR PZ Bardejov, ktorý výslovne uviedol, že nemal nijaký dôvod nútiť obžalovaného

k priznaniu, pretože obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal už vo svojej prvotnej výpovedí pred
povereným príslušníkom OO PZ Raslavice a svoje priznanie pred ním iba zopakoval po tom, čo ho pred
výsluchom poučil zákonným spôsobom a poučil ho tiež o možnosti vykonať konanie o dohode o vine
a treste. Svedok uviedol, že ak by obžalovaný s obsahom zápisnice nesúhlasil, nemusel ju podpísať,
čo ale neurobil.

Obžalovaný tvrdí, že na výrub mal ústny súhlas N. A., a Ong. A., ale výsluchom svedka N. A.
a jeho čestným prehlásením bol preukázaný opak, keď uvedený svedok výslovne uviedol, že takýto
súhlas obžalovanému nikdy nedal, pretože výrub chcel urobiť sám, navyše tento svedok uviedol, že
pred samotným výrubom ho obžalovaný telefonicky kontaktoval s tým, že ide vykonať výrub, načo mu
on povedal, že na výrub má už iného a hovor s obžalovaným zrušil. Rovnako tak svedok N. A. uviedol,

že ústny súhlas by mohol udeliť v prípade, ak by išlo o kalamitné drevo, ale keďže na mieste samom
nebol, nemal vedomosť, či ide o kalamitné drevo, tak nemohol ani udeliť ústny súhlas s výrubom.

Výpoveďou svedka A. L., ktorý pracuje ako vedúci lesného obvodu bolo navyše preukázané aj to, že
v prípade výrubu na pozemkoch vo vlastníctve štátu sa ústny súhlas na výrub neudeľuje, súhlas musí

byť vždy písomný a udeľuje sa na základe žiadosti toho, kto chce takýto výrub realizovať s výnimkou,
že sa jedná o výrub kalamitného dreva, kde aj na takýto výrub je potrebné podať žiadosť a výrubu
sa navyše musí zúčastniť lesník, ktorý označí, ktoré stromy možno vyrúbať. V danom prípade však
o kalamitné drevo nešlo. Tiež uviedol, že v prípade rozsiahlejšieho výrubu sa vyžaduje vyhlásenie
výberového konania. Výpoveďou tohto svedka bolo preukázané aj to, že súhlas na takýto výrub bol dňa

25.02.2019 udelený L. B. na základe jeho žiadosti a ten zistil, že k výrubu už došlo. Výpoveďou tohto
svedka mal teda súd za preukázané, že v prípade, ak chce nejaká súkromná osoba vykonať výrub na
pozemkoch vo vlastníctve štátu, musí o to písomne požiadať a o takejto žiadosti musí byť aj písomne
rozhodnuté a keďže, ako svedok tvrdí, obžalovaný o výrub nežiadal, nebol dôvod udeľovať mu nejaký
súhlas a to práve z dôvodu absencie žiadosti o výrub a tak súd toto tvrdenie obžalovaného o udelení

ústneho súhlasu považoval iba za účelové, vyvrátené výpoveďami svedkov, keď navyše svedok A. L.
tvrdil, že po tom, čo sa o výrube dozvedel, kontaktoval obžalovaného a ten priznal, že výrub sa uskutočnil
na jeho pokyn.

Výpoveďou svedka N. A. bolo teda preukázané, že obžalovanému nedal ani len ústny súhlas na výrub,

pretože takýto výrub chcel zrealizovať sám, výpoveďou svedka N. A. bolo preukázané, že ústny
súhlas by mohol udeliť v prípade kalamitného dreva, ale keďže na mieste samom nebol, nevedel o aké
drevo ide, tak súhlas nemohol udeliť a navyše výpoveďou svedka A. L. bolo preukázané, že LESY
SR v žiadnom prípade ústny súhlas na výrub na pozemkoch vo vlastníctve štátu neudeľujú, súhlas sa
vždy udeľuje iba písomne a na písomnú žiadosť žiadateľa s tým, že v danom prípade obžalovaný takúto

žiadosť o výrub ani nepodal a tak ani nebol dôvod nejaký súhlas udeľovať a teda súd považoval obranu
obžalovaného v tomto smere iba za účelovú.

Obžalovaný namietal, aby k výrubu došlo v mesiacoch február – marec 2019 tak, ako sa to uvádza
v obžalobe prokurátora a tvrdí , že sa tak stalo v priebehu jedného dňa a to buď dňa 27.02.2019

alebo dňa 06.03.2019, takže ani samotný obžalovaný jednoznačne nevedel uviesť dátum výrubu.
Z vykonaného dokazovania - výsluchom svedka A. L. mal súd za preukázané, že súhlas na výrub bol
dňa 25.02.2019 udelený pánovi B., ktorý následne zistil, že výrub už bol vykonaný, čo svedkovi oznámil
a svedok si toto oznámenie bol dňa 11.03.2019 overiť a zistil, že je pravdivé. Aj keď obžalovaný tvrdí, že
výrub bol zrealizovaný v priebehu jedného dňa, toto jeho tvrdenie je vyvrátené výpoveďou svedka L. D.,

ktorý tvrdí, že výrub trval asi 5 dní, pracovali asi na 7 alebo aj viac úsekoch. Vzhľadom tak na uvedené,
keďže obžalovaný tvrdí, že výrub bol vykonaný dňa 27.02.2019 alebo dňa 06.03.2019, vzhľadom na
to, že svedok L. D. tvrdí, že výrub mohol trvať aj 5 dní a vzhľadom aj nato, že dňa 11.03.2019 A. L.
zistil, že výrub už bol vykonaný, ustálil súd obdobie páchania skutku na obdobie od 27.02.2019, ktorý
dátum označil obžalovaný ako prvý možný dátum výrubu až do 11.03.2019, kedy A. L. zistil, že výrub

bo skutočne zrealizovaný a obdobie z dôvodu svedeckej výpovede L. D., ktorý tvrdí, že výrub prebiehal
asi 5 dní.Obžalovaný ďalej namieta, aby sa skutku dopustil ako odborný lesný hospodár, aj keď pripúšťa, že
pokyn na výrub dal na parcelách susediacich s parcelami, kde vykonáva funkciu odborného lesného
hospodára. Výpoveďou svedka L. D. mal však súd za preukázané, že on osobne nemal vedomosť,

kto je vlastníkom parciel, na ktorých mal vykonať výrub, mal zato, že obžalovaný ako odborný lesný
hospodár o tom vedomosť má, obžalovaný výrub riadil s tým, že im dal pokyn, že majú brať všetko po
obidvoch stranách do vzdialenosti 3 m, kde majú výrub vykonať nevyznačoval a tiež sa dohodli , že
vyrúbanú drevnú hmotu si môžu vziať za prácu a tak si vzali celkovo asi 67 m3 drevnej hmoty, časť ešte
ostala na skládke. Vzhľadom na takéto konanie obžalovaného, ktorý celý výrub riadil a svedkovia konali

v domnienke, že ako odborný lesný hospodár má vedomosť, kde sa výrub môže vykonať, obžalovaný
dohodol s nimi aj náhradu za vykonanú prácu a tak súd mal zato, že v danom prípade obžalovaný konal
ako odborný lesný hospodár.

Obžalovaný nenamietal množstvo a druh spílených stromov, namietal iba množstvo drevnej hmoty
a následne aj vyčíslenú výšku škody.

Výpoveďou svedka A. L. bol preukázaný spôsob zisťovania druhu a počtu vyrúbaných drevín, keď
svedok uviedol, že vzhľadom na veľké množstvo vyrúbaného dreva sa policajti merania nezúčastnili,
merania vykonával v prvý deň spoločne s N. B., ich zamestnancom a ďalšie dva dni vykonával merania
sám a to tým spôsobom, že v prípade, ak zostane iba peň, meria sa obvod a výška pňa, zisťuje sa

druh dreviny, čo sa zapíše do číselníka, ďalší zamestnanec vypočíta množstvo odcudzenej drevnej
hmoty a následne sa vyčísli výška škody spôsobená odcudzením drevnej hmoty. Svedok trval na svojom
stanovisku, že výrub bol vykonaný aj z parcely č. 1247 C, pretože dielec č. 1247 B sa nachádza na
jednej strane cesty a dielec č. 1247 C na druhej strane, avšak odstupom času už nie je možné zistiť, či
výrub prebiehal súčasne, ale podľa jeho názoru tento výrub bol urobený súčasne a to na základe jeho

zistenia, že na pňoch a na zemi sa nachádzali čerstvé piliny, pritom sa jednalo o tenké stromy, ktoré
určite nemal nikto záujem zrúbať pre potreby palivového dreva.

Výpoveďou svedka T. H. mal súd za preukázané, že na základe meraní, ktoré vykoná lesník, sú
mu zaslané číselníky, čo je prvotným podkladom pre vyčíslenie škody, kde sa uvádza poradové číslo,

drevina, obvod kmeňa a výška pňa. Takto namerané veličiny sa odovzdajú technikovi, ten ich spracuje
podľa vzorcov, vypočíta objem odcudzenej drevnej hmoty a tieto výpočty mu predloží na vyčíslenie
škody, načo existuje program, do ktorého sa nahodia údaje s tým, že on do tohto programu nijakým
spôsobom nezasahuje.

Podľa predloženého vyčíslenia škody zo strany Lesov SR bol uskutočnený neoprávnený výrub drevnej
hmoty v množstve 88,98 m3, čím bola pre LESY SR spôsobená škoda vo výške 2.157,56 €, z ktorej časť
drevnej hmoty – 7,64 m3 bola vrátená poškodenému. Celkovo došlo k výrubu 775 ks rôznych drevín.

Obžalovaný, ako bolo vyššie uvedené, nenamieta množstvo vyrúbaných drevín, ale namieta množstvo

drevenej hmoty a následne aj výšku spôsobenej škody.

Obžalovaný predložil súdu znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Štefanom Feckom, znalcom
z odboru lesného hospodárstva, ktorý znalec bol aj na hlavnom pojednávaní vypočutý a ktorý zotrval
na písomnom obsahu svojho znaleckého posudku, kde uviedol, že miestnym šetrením vykonaným

v mesiaci december 2021 (teda takmer 2 roky po skutku) zistil 297 ks zrezaných stromov s vyťaženou
drevnou hmotou 35,14 m3 .

K vykonanému dôkazu je potrebné uviesť, že na hlavnom pojednávaní znalec neodborne prezentoval
podanýpísomnýznaleckýposudokaksvojímzisteniamnevedelzaujaťodbornéstanovisko.Jepotrebné

tiež uviesť, že miestne šetrenie znalca prebehlo iba za účastí znalca a obžalovaného s tým, že obidvaja
sa poznajú dlhé roky a sú v kamarátskom vzťahu. O tom, že znalec bude vykonávať mieste šetrenie,
poškodený vôbec nebol upovedomený.

Súd poukazuje tiež na to, že miestne šetrenie znalca prebehlo po takmer 2 rokoch od skutku a tomu
zodpovedajú aj diametrálne odlišné zistenia znalca, ktorý uviedol, že zrezaných bolo 297 ks drevín
s vyťaženou drevnou hmotou 35,14 m3, kým podľa šetrenia vykonaného lesníkom (A. L.) bezprostredne
po skutku bolo zistené, že zrezaných bolo 775 ks drevín s vyťaženou drevnou hmotou 88,98 m3.Súd vzhľadom na dobu, kedy bolo vykonané miestne šetrenie znalca (takmer 2 roky po skutku), spôsob
vykonania miestneho šetrenia ( za účastí obžalovaného, bez upovedomenia poškodeného), ako aj

vzhľadom na kamarátsky vzťah medzi znalcom a obžalovaným, považoval takýto znalecký posudok za
účelovýaneodbornýatoužajvzhľadomnasamotnétvrdenieobžalovaného,ktorýsúhlasilsmnožstvom
vyrezaných drevín tak, ako to uviedli LESY SR, pričom znalec uviedol počet o viac ako polovicu nižší
a pokiaľ ide o vyťaženú drevnú hmotu, znalec tvrdí, že išlo o drevnú hmotu 35,14 m3, kým LESY SR
uvádzajú 88,98 m3. K týmto odlišným zisteniam poškodeného a znalca je potrebné prihliadnuť na ja

výpoveď svedka L. D., ktorý vo svojej svedeckej výpovedí uvádza, že z vyrúbanej drevnej hmoty si
vzali asi 67 m3 a časť tejto drevnej hmoty ostala na skládke. Toto tvrdenie svedka teda skôr inklinuje
k záverom poškodeného, pričom je potrebnú vziať do úvahy, že v tomto prípade bolo množstvo drevnej
hmoty stanovené svedkom iba odhadom.

Miesto a spôsob spáchania skutku sú preukázané zápisnicou o ohliadke miesta činu a pripojenou

fotodokumentáciou, výška škody je preukázaná pripojeným vyčíslením, vlastníctvo pozemkov, z ktorých
bol vykonaný neoprávnený výrub je preukázané výpisom z LV XXX, k.ú obce Koprivnica, skutočnosť,
že obžalovaný spĺňa predpoklady odborného lesného hospodára je preukázaná osvedčením s tým, že
tieto dôkazy sú v súlade s vyššie uvedenými vykonanými dôkazmi.

Takto vykonaným dokazovaním súd vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým uznal obžalovaného A. B.
vinným zo spáchania zločinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm. d/, ods.4 písm. b/ Trestného zákona
v zmysle podanej obžaloby a zato mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, ktorého výkon mu
podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov s probačným dohľadom, ako aj trest
zákazu činnosti vykonávať funkciu odborného lesného hospodára na dobu 12 mesiacov a súčasne

obžalovaného zaviazal nahradiť poškodenému spôsobenú škodu vo výške 1.991, 67 €.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom obhajcu odvolanie a následne
odvolací súd uznesením sp. zn. 8To/2/2023 zo dňa 21.03.2023 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

V dôvodoch zrušujúceho uznesenia odvolací súd konštatoval formalizmus pri jednotlivom hodnotený
dôkazov. Odvolací súd uložil prvostupňovému súdu, aby v rámci ďalšieho dokazovania mal
znalec k dispozícii vyčíslenie škody vypracované poškodeným a k obsahu tohto vyčíslenia znalca
vypočuje, predvolá osoby, ktoré za poškodeného vykonali miestne šetrenie resp. odborného zástupcu

poškodeného a vypočuje ich k obsahu znaleckého posudku, ktorý poškodenému zašle vopred
s dostatočným predstihom na prípravu. Ďalej odvolací súd uložil povinnosť zabezpečiť vyjadrenie znalca
vo vzťahu k zápisnici o ohliadke miesta činu a pripojenej fotodokumentácie za účelom konfrontovania
týchto dôkazov s východiskami, ktoré pre svoje znalecké dokazovanie vzal znalec Ing. Fecko za
východisko pre svoje závery. Odvolací súd uviedol aj ďalšie skutočnosti s tým, že prvostupňový súd je

povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.
Súd vykonal ďalšie dokazovanie prečítaním vyššie uvedeného uznesenia odvolacieho súdu,
oboznámením sa s obsahom doposiaľ vykonaného dokazovania, opätovným výsluchom obžalovaného
A. B., opätovným výsluchom svedka A. L., opätovným výsluchom znalca N. R., písomným stanoviskom
poškodeného, znaleckým posudkom znaleckého ústavu – Národné lesnícke centrum Zvolen, aktuálnym

odpisom z registra trestov a na základe takto doplneného dokazovania mal za preukázané tieto
skutočnosti.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní opätovne podľa §257 ods.1 písm. a/ Trestného poriadku
vyhlásil, že je nevinný, uviedol, že trvá na svojich doterajších výpovediach s tým, že tieto výpovede ešte

doplnil, keď uviedol, že pred začatím ťažby bol spoločne s Duplákon starším v poraste PS Stuľany č.
3273/b a č. 3273/c, kde menovanému ukázal, čo všetko má robiť s tým, že všetko má odviesť na skládku
Čerevlik, čo sa malo udiať v prvý deň ťažby, čo bolo niekedy v mesiaci február, ale presný dátum si už
nepamätá. Menovanému povedal, že má odstrániť všetky stromy, ktoré boli po zime zvesené. V danom
prípade ťažba začala teda na parcelách, kde obžalobou prokurátora sa mu nekladie za vinu ťažba na

ním uvádzaných parcelách, ale týmto chce vysvetliť, že do štátnych lesov nešli úmyselne. Tiež uviedol,
že je potrebné rozlišovať, či ide o ťažbu alebo o výrub dreva s tým, že o výrub dreva ide vtedy, ak ide
o stromy, ktorých priemer je do 7 cm a tak na ich výrub nie je potrebné žiadne špeciálne povolenie.Obžalovaný uviedol, že ním spomínané parcely udával už na začiatku, ale neuvádzal parcelné čísla
a tiež trval na svojom vyjadrení, že nekonal ako odborný lesný hospodár.

Svedok A. L. uviedol, že vo veci bol opakovane vypočutý a na svojich výpovediach trvá s tým, že uviedol,
že LESY SR trvajú na vyčíslení škody tak, ako bola vyčíslená v prípravnom konaní s tým, že pri výpočte
škody sa postupovalo štandardným postupom platným u Lesov SR. Uviedol, že merania vykonal on
osobne, trvalo mu to asi 3 dní, pritom porovnaním so znaleckým posudkom bol rozdiel 206 stromov.
Uviedol, že merania vykonal v priebehu niekoľkých dní po tom, čo došlo k neoprávnenému výrubu,

nájdené pne označovali ekologickou farbou, ktorá už po 2-3 rokoch nie je ani viditeľná, na množstve
vyrúbaných stromov však trvá a za výpočet ručí.

Svedok uviedol, že mal možnosť oboznámiť sa so znaleckým posudkom znalca N. R., opätovne bol so
svojím vedúcim pozrieť sa na mieste výrubu, kde zistil, že aj N. R. označil nájdené pne, ale bolo ich
podstatne menej, čo mohlo byť spôsobené tým, že obžalovaný buď znalcovi neukázal presné miesto

výrubu alebo z dôvodu, že prešli už 3 vegetačné obdobia, niektoré pne zhnili, ďalšie mohli byť pokryté
vegetáciou, navyše merania boli vykonané v zime a tak pne nemuseli byť už viditeľné. Uviedol, že výrub
sa realizoval na lesných dielcoch č. 1280, 1281, 1282 a okolo zvážnice 1247 B a C. Uviedol, že nevie
či merania zo strany znalca boli vykonané na všetkých ním uvedených dielcoch, pretože k meraniam
prizvaní neboli. Je potrebné podotknúť, že merania zo strany svedka boli tiež vykonané bez účastí, či už

podozrivého alebo obvineného, resp. bez účasti tretej osoby. Svedok tiež uviedol, že meral všetky pne
od priemeru 8 cm a všetky tieto pne sa označovali a brali sa ako kusy s tým, že on osobne meral obvod
pňa, jeho výšku a druh dreviny, údaje zapisoval do číselníka, merania odovzdal N. H., zamestnankyni
LS Hanušovce nad Topľou, ale nevie sa vyjadriť k tomu, či výpočty robila menovaná alebo ich robil pán
H., väčšinou to fungovalo tak, že ak išlo o menšiu krádež, výpočty robila menovaná a ak sa jednalo

o väčšiu krádež, výpočty robil pán H..

Vo veci bol opätovne vypočutý aj znalec Ing. Fecko, ktorý vypracoval písomný znalecký posudok
na žiadosť obžalovaného s tým, že znalec zotrval na ním podanom písomnom znaleckom posudku
a ohľadne výpočtu výšky spôsobenej škody zo strany Lesov SR znalec uviedol, že tento výpočet

považuje iba za zdrap papiera, ktorý je v rozpore s údajmi uvedenými v jeho znaleckom posudku.
Z predloženého vyčíslenia vôbec nie je jasný spôsob, ako Lesy SR dospeli k tomuto vyčísleniu, keďže
vo vyčíslení sa uvádza iba dielec, z ktorého malo dôjsť k výrubu, druh, akostná trieda, m3 a výška
spôsobenej škody.

Znalec uviedol, že sa svojím vyčíslením si stojí a stojí si aj za tým, že spočítal všetky pne počnúc
priemerom 7 cm. Uviedol, že zo začiatku označoval tieto pne farbou, neskôr dospeli k záveru, že
vzhľadom na to, že niektoré pne sú príliš malé, tak ich označoval lesníckou značkovačkou. Opätovne
uviedol, že vyčíslenie škody zo strany Lesov SR považuje za zdrap papiera a tak sa nemá k čomu
vyjadriť a nevie ani vysvetliť ako mohlo dôjsť k takýmto rozdielom vo výpočtoch zo strany Lesov SR a vo

výpočtoch v jeho znaleckom posudku.

Pri ďalšom výsluchu znalec rovnako zotrval na svojom písomne vypracovanom znaleckom posudku
a vyjadril sa k množstvu

Súd vykonal ďalšie dokazovanie písomným vyjadrením sa Lesov SR k výpočtu výšky spôsobenej škody,
vktoromLESYSRuviedli,žetrvajúnapísomnomvýpočtevýškyspôsobnejškodytak,akobolavyčíslená
dňa 24.05.2019 s tým, že podkladom pre výpočet bolo zistenie vstupných veličín priamym meraním
v dotknutých porastoch prostredníctvom pracovníkov Lesnej správy Hanušovce pri tvaro miestnom
šetreníbezprostrednepovýrube.Tietonameranévstupnéveličinybolipotrebnépreodvodenieobvodov-

priemerov kmeňov vo výške 130 cm nad zemou podľa vzorca v prílohe číslo 34 k vyhláške číslo 24/2003
Z. z. Následne boli vypočítané objemy vyťaženej drevnej hmoty podľa drevín v jednotlivých porastoch.
Drevná hmota podľa drevín bola zatriedená do kvalitatívnych tried, čo bolo podkladom pre výpočet jej
hmoty a teda škody. Škoda = určenie ceny dreva boli vyčíslené v zmysle platného Cenníka drevnej
hmoty k výpočtu škôd pri priestupkoch a trestných činoch na úseku LH pre Lesy Slovenskej republiky

š.p., Odštepný závod Prešov. Množstvo a hodnota ponechanej drevnej hmoty, hmoty hrubia boli zistené
zameraním a výpočtom, s následným odpočítaním zistenej hodnoty od celkovej škody. Súčasťou tohto
vyjadrenia je aj vyčíslenie škody zo dňa 24.05.2019.Lesy SR v písomnom stanovisku zo dňa 09.05.2022 k záverom znaleckého posudku znalca N. R., ktorý
vyčíslil množstvo odcudzenej drevnej hmoty na 35,14 m3 uviedli, že tvaro miestnym šetrením došlo z ich
strany prostredníctvom pracovníkov LS Hanušovce v dotknutých porastoch priamym meraním k zisteniu

vstupných veličín potrebných pre odvodenie obvodu - priemeru kmeňa vo výške 130 cm nad zemou
podľa vzorca Príloha č. 34 k vyhláške č. 24/2003 Z. z. Vstupné veličiny boli merané a zaznamenané
bezprostredne po výrube. Následne bol štandardným postupom vypočítaný objem vyťaženej hmoty
podľa drevín v jednotlivých porastoch . Drevná hmota bola zatriedená do kvalitatívnej triedy ako podklad
pre výpočet jej hodnoty a teda škody. Škoda (určenie ceny dreva) bola vyčíslená v zmysle platného

„Cenníka drevnej hmoty k výpočtu škôd pri priestupkoch a trestných činoch na úseku LH“ pre Lesy
Slovenskej republiky š.p., Odštepný závod Prešov.

Podľa záverov znaleckého posudku č. 30/2024 zo dňa 14.08.2024 Národného lesníckeho centra
– znaleckého ústavu Zvolen, po vykonaní terénnej obhliadky predmetu znaleckého dokazovania,
stanovenie množstva drevnej hmoty v m3 podľa porastov, drevín a akostnej triedy vyťaženej v období

02-03/2019 v lesných dielcoch č. 1280,1281,1282,1247 B a 1247 C nachádzajúcich sa v k.ú. H. nie je
možné zistiť s primeranou presnosťou vzhľadom k dobe, ktorá uplynula od času výrubu, čo je viac ako
5 rokov a z toho istého dôvodu nie je možné stanoviť ani výšku škody. Výrub stromov bol vykonaný
nad rámec bežnej údržby ciest od náletových drevín, prípadne odstránenia stromov s naklonenými
a prevísajúcimi korunami. Miesto, z ktorého je drevná hmota vyťažená, má významný vplyv na výšku

škody, dôvod výrubu dreviny vzhľadom na vek porastov a ich rastové fázy má zanedbateľný, takmer
žiadny vplyv na výšku škody .

Podľa znaleckého posudku sa v lesnom hospodárstve používa viacero metód pre určenie objemu dreva
jednotlivého stromu alebo porastu, v obdobných prípadoch sa pre výpočet množstva drevnej hmoty

používa metóda rekonštrukcie jednotlivého stromu, pri ktorej metóde je dôležitý čas rekonštrukcie,
pretože na pne stromov vplýva viacero faktorov a ich prítomnosť a parametre sa môžu postupom
času meniť. V znaleckom posudku N. R., ktorý je vypracovaný 2 a 1 roka po termíne dokumentácie,
ktorú predložil poškodený, je rozdiel 200 ks jedincov, t.j. viac ako 26% v porovnaní s dokumentáciou
poškodeného, pričom pri obhliadke vykonanej NLC, predstavuje rozdiel ďalší úbytok v hodnote viac ako

33%počtustromovoprotistavu12/2021.Použitieinýchšpecifickýchmetód,prípadneichkombinácii,pre
stanovenie množstva drevnej hmoty oproti predchádzajúcej metóde je limitované aj ďalšími kritickými
nedostatkami, ktoré v konečnom dôsledku môžu mať negatívny vplyv na presnosť a správnosť výsledku.

Podľa znaleckého posudku výška škody pre nelegálnej ťažbe drevín špecifikovaných v obžalobe

prokurátora predstavuje podľa vstupných údajov poškodeného Lesy SR, š.p. hodnotu 1.451,61 €,
podľa vstupných údajov predložených obžalovaným A. B., v znaleckom posudku N. R. má hodnotu
664,36 € s DPH, pritom podľa NCL je potrebnú uviesť, že medzi podkladmi predloženými poškodeným
a podkladmi, z ktorých vychádzal N. R. uplynulo takmer 2 a 1 roka, čo sa mohlo významne prejaviť
predovšetkým na zistenej početnosti vyrúbaných stromov.

NCL v znaleckom posudku poukazuje aj na to, že v spisovej dokumentácii nie je nikde uvedené, resp.
nenachádza sa písomný súhlas odborného lesného hospodára obhospodarovateľa - Lesoch SR, š.p,
na ťažbu dreva v dotknutých dielcoch, pričom určitá časť z vyrúbaných stromov pôvodne pridelených
k dielcu č. 1281, predovšetkým ale k dielcu č. 1282 lesného celku Lesy na LHC Okrúhle a Giraltovce,

pochádza z parcely CKN č. 617/3 k.ú. H., druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, na ktorú sa
nevzťahuje legislatíva platná na úseku lesného hospodárstva.

Na základe takto doplneného dokazovania mal teda súd za preukázané tieto skutočnosti.

Obžalovaný A. B. opakovane podľa § 257 ods.1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný, na
druhej strane však priznal, že k výrubu drevnej hmoty došlo na jeho podnet, na svoju obhajobu však
uvádza, žetakkonalnazákladepredchádzajúcehotelefonickéhosúhlasuoprávnenýchosôbanásledne
nato aj zabezpečil pracovníkov na prečistenie cesty, ktorí mali práce vykonať po tzv. Otočku a v ďalších
prácach mali pokračovať až po tom, čo im oznámi, že majú súhlas aj na výkon ďalších prác, ale títo

pracovníci na jeho súhlas nečakali a iniciatívne vykonali aj ďalšie práce bez toho, aby čakali na jeho
pokyn. Uviedol tiež, že v žiadnom prípade však nekonal ako odborný lesný hospodár.Tieto tvrdenia obžalovaného ohľadne telefonického súhlasu oprávnených osôb s výrubom však boli
vyvrátenévýpoveďamisvedkovN.O.A.,ktorýpoprel,abydaltakýtosúhlasobžalovanémuaakouviedol,
takýto súhlas by mu mohol dať iba v prípade, ak by sa jednalo o kalamitné drevo, a to za účasti lesníka,

ale aby vedel, či sa skutočne jedná o kalamitné drevo, musel by byť na mieste samom a keďže tam
nebol, nemohol dať ani obžalovanému súhlas na výrub. Podobne tak vypovedal aj svedok N. S. A.,
ktorý poprel, aby dal obžalovanému súhlas s výrubom, pretože aby mohol takýto súhlas obžalovanému
dať, muselo by sa jednať o výrub na jeho pozemkoch, pričom v danom prípade aj išlo o jeho pozemky,
ale výrub chcel robiť on sám a tak nie je pravda, aby na výrub udelil súhlas obžalovanému, keď na takýto

výrub mal už on sám mal súhlas od Lesov SR ohľadne prístupovej cesty a mal aj súhlas od N. H., ktorý
má v tejto časti pozemky. Rovnako tak svedok N. S. A. poprel, aby obžalovanému udelil nejaký súhlas
s výrubom, aj keď ako uviedol, je pravda, že obžalovaný ho telefonicky kontaktoval niekedy začiatkom
mesiaca február, že ide robiť presvetľovanie cesty, ale on ho zrušil s tým, že má iného na svoje pozemky.

Skutočnosť, že obžalovaný nemal súhlas na výrub od oprávnených osôb, je preukázaná jednak

tvrdeniami vyššie uvedených svedkov, ktorí popreli, aby obžalovanému vôbec takýto súhlas udelili, keď
navyše takýto súhlas by musel byť udelený písomne s výnimkou, že by sa jednalo o kalamitné drevo,
čo svedkovia za preukázané nemali, pretože neboli na mieste samom a v konečnom dôsledku aj tým,
že takýto súhlas bol dňa 25.2.2019 písomne udelený L. B., čo bolo preukázané výpoveďou svedka A.
L., ktorý tiež uviedol, že po tom, čo bol súhlas na výrub udelený L. B., menovaný oznámil, že výrub už

bol vykonaný , čo si svedok bol dňa 11.03.2019 overiť a zistil, že toto tvrdenie je pravdivé s tým, že bola
vyrúbaná cesta aj porasty okolo cesty. Po týchto zisteniach kontaktoval obžalovaného, ktorý priznal, že
tento výrub vykonal.

Skutočnosť, že práce boli vykonané na pokyn obžalovaného je preukázaná aj výpoveďami svedkov,

ktorí prerezávku drevnej hmoty vykonali, a to svedkov L. D. a G. D. s tým, že svedok L. D. uviedol, že
prerezávku, ktorú ústne dohodli s obžalovaným vykonávali asi 5 dní s tým, že obžalovaný im povedal,
že budú brať všetky porasty vo vzdialenosti 3 metrov od cesty, pritom obžalovaný im nič nevyznačoval.
S obžalovaným sa tiež dohodli, že za prácu, ktorú vykonajú, si vyrúbanú drevnú hmotu zoberú a tak
celkovo si vzali asi 67 m3 drevnej hmoty a o niečo menšie množstvo drevnej hmoty ostalo na odvoznom

mieste.

V danom prípade, ako bolo konštatované obžalovaný A. B. vyhlásil, že je nevinný, ale ďalej priznal,
že výrub vykonal, pričom súhlasil aj s počtom vyrúbaných stromov tak, ako sa to uvádza v obžalobe
prokurátora, ale nesúhlasil s množstvom vyrúbanej drevnej hmoty uvádzanej v obžalobe.

Spornou otázkou teda ostáva množstvo vyrúbanej drevnej hmoty, keď prokurátor v obžalobe na základe
vyčíslenia škody zo strany poškodeného LESY SR, š.p. uvádza, že došlo k výrubu celkovo 775 ks drevín
v celkovom množstve 88,98 m3 drevnej hmoty, kým znalec Ing. Fecko vo svojom písomnom znaleckom
posudku uvádza počet vyrúbaných drevín v množstve 297 ks o objeme 35,14 m3 drevnej hmoty.

Znalecká organizácia vo svojom znaleckom posudku podrobila osobitnej analýze číselníky stromov
poškodeného, pri ktorých bolo identifikovaných 217 jedincov s priemerom menším ako 10 cm resp.
s priemerom pňa menším ako 10 cm. Pri porovnaní s údajmi zo znaleckého posudku znalca Ing. Fecka,
ktorý uvádza 297 ks do priemeru 9 cm je možné pozorovať, že za obdobie od apríla 2019, kedy boli

vykonané merania zo strany poškodeného, do obdobia december 2021, kedy boli vykonané merania
zo strany N. R., došlo vplyvom degradačných prírodných procesov k presunu početnosti z vyšších
hrúbkových tried do nižších hrúbkových tried, neopomínajúc, že medzitým došlo aj k zániku tých
najtenších pňov. Určitá časť tejto zmeny početnosti podlieha vplyvom subjektu merania, jeho spôsobu
a prístupu k meraniu tak zo strany poškodeného, ako aj zo strany znalca Ing. Fecka.

Je potrebné poukázať na skutočnosť, že poškodený - LESY SR, š.p. vyčíslil spôsobenú škodu na
základe zisťovaní vykonaných bezprostredne po výrube, kým znalec Ing. Fecko vyčíslil spôsobenú
škodu na základe vlastných zisťovaní vykonaných takmer 2 1 roka po výrube, ktorá skutočnosť sa mohla
významne prejaviť predovšetkým na zistenej početnosti vyrúbaných stromov tak, ako sa to uvádza aj

v znaleckom posudku znaleckého ústavu - Národné lesnícke centrum Zvolen, ktorý sa v záveroch
svojho znaleckého posudku uvádza, že stanovenie množstva drevnej hmoty v m3 nie je možné zistiť
sprimeranoupresnosťouvzhľadomkdobe,ktoráodvýrubuuplynula,tedadobaviacako5rokovaztoho
istého dôvodu nie je možné stanoviť ani výšku škody.Aj keď podľa záverov znaleckého posudku znaleckého ústavu - Národné lesnícke centrum Zvolen
vzhľadom na dobu, ktorá od spáchania skutku uplynula, nie je možné stanoviť s primeranou presnosťou

množstvo vyrúbanej drevnej hmoty v m3, je potrebné poukázať na merania vykonané poškodeným
bezprostredne po výrube, na základe čoho poškodený uvádza 88,98 m3 vyrúbanej drevnej hmoty pri
výrube 775 ks drevín bližšie špecifikovaných v obžalobe, pritom obžalovaný ani množstvo vyrúbaných
drevín nenamieta, namieta však množstvo vyrúbanej drevnej hmoty poukazujúc pritom na závery
znaleckého posudku znalca N. R., ktorý stanovil množstvo vyrúbanej drevnej hmoty na 35,14 m3 pri

výrube 297 ks drevín, pritom je potrebné poukázať na to, že znalec množstvo drevnej hmoty a počet
drevín vyčíslil na základe vlastnej ohliadky po takmer 2 1 roku od spáchania skutku , čo mohlo mať
vplyv na jeho zistenia tak ako sa to uvádza aj v znaleckom posudku NLC Zvolen, ale na druhej strane
je potrebné prihliadnuť aj na výpoveď svedka L. D., ktorý výrub na pokyn obžalovaného vykonával
a ktorý tvrdí, že z výrubu si vzal 67 m3 drevnej hmoty tak, ako sa s obžalovaným dohodli a ďalej ešte
udáva, že „len“ o niečo menšie množstvo ostalo na odvoznom mieste a z tejto výpovede je teda zrejme,

že došlo k výrubu s najväčšou pravdepodobnosťou v množstve tak, ako to vyčíslil poškodený s tým, že
pre odstup času to už nie je možné zistiť presne.

Ako bolo vyššie konštatované, obžalovaný teda priznáva, že vykonal neoprávnený výrub spočívajúci
v množstve vyrúbaných stromov tak, ako sa uvádzajú v obžalobe prokurátora, pritom však ale namieta,

aby skutok spáchal ako odborný lesný hospodár, pričom toto jeho tvrdenie nebolo vyvrátené žiadnym
z vykonaných dôkazov.

Na základe takto doplneného dokazovania súd vo veci rozhodol opätovne rozsudkom, ktorým uznal
obžalovaného A. B. vzhľadom na novelu Trestného zákona vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods.

1 písm. a/, e/ Trestného zákokna účinného od 06.08.2024 a zato mu uložil peňažný trest vo výmere
300,- €, pre prípad jeho marenia aj náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov.

Ajprotitomutorozsudkupodalodvolanieobžalovanýprostredníctvomobhajcu,rovnakotakajprokurátor
Okresnej prokuratúry v Bardejove a odvolací súd uznesením sp. zn. 8To/5/2025 zo dňa 31.03.2025

napadnutý rozsudok zrušil a opätovne ho vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
V dôvodoch zrušujúceho uznesenia odvolací súd konštatoval, že v danom prípade naďalej ostáva
spornou otázkou množstvo vyrúbanej drevnej hmoty, keď poškodený LESY SR uvádzajú množstvo
vyrúbaných drevín celkovo 775 ks, znalec Ing. Fecko vo svojom znaleckom posudku uvádza množstvo
vyrúbaných drevín 297 ks a NLC sa vzhľadom na odstup času k množstvu vyrúbaných drevín vyjadriť

nevie,

Odvolací súd vzhľadom na tieto zistenia uložil povinnosť konfrontovať znalcov Ing. Fecka s osobou
poverenou vystupovať za NLC tak, aby obaja svoje názory konfrontovali s výsledkami miesta priestupku.

Súd tak vykonal ďalšie dokazovanie oboznámením sa s obsahom vyššie uvedeného uznesenia
odvolacieho súdu, ako aj s obsahom doposiaľ vykonaného dokazovania, opätovným výsluchom
obžalovanéhoA.B.,opätovnýmvýsluchomznalcaN.R.,výsluchomznalcaN.U.V.azistiltentoskutkový
stav.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že trvá na všetkých svojich doterajších prednesoch
a ďalej využíva svoje zákonné právo a k veci odmieta vypovedať.

Znalec N. Q. R., opätovne uviedol, že trvá na písomne podanom znaleckom posudku. Uviedol, že
znalecký posudok síce vypracoval na žiadosť obžalovaného, ale pri jeho vypracovaní nezohľadňoval

kamarátsky vzťah s obžalovaným a znalecký posudok vypracoval s vysokou odbornosťou. Uviedol, že
pri ohliadke boli všetky pne jasne viditeľné, ohliadku vykonal na všetkých parcelách tak, ako sa uvádzajú
v obžalobe prokurátora. Znalec spochybnil výpočet vykonaný zo strany Štátnych lesoch s tým, že podľa
jeho názoru pri výpočte poškodený vychádzal z údajov, ktoré nevie nikto identifikovať a uviedol tak
v porovnaní s jeho posudkom trojnásobené množstvo drevnej hmoty.

Znalec uviedol, že vo svojom znaleckom posudku síce vyčíslil spôsobenú škodu na sumu 702,80 €,
ale pri jej výpočte použil sumu 20,- € za m3, ktorá suma však je sumou priemernou, pretože suma
za m3 drevnej hmoty môže byť aj nižšia ako je 20,- €, ale môže byť aj vyššia a tiež uviedol, že privyčíslení škody nezapočítal do výslednej sumy náklady na dopravu prívozu a odvozu vývoznej súpravy,
ktorá suma tiež nie je pevná a môže sa pohybovať v rozpätí od 100,- € – 300,- €, o ktorú sumu by tak
bola znížená suma vzniknutá za spílené množstvo drevnej hmoty.

Znalec N. U. V. oprávnený vystupovať za NLC uviedol rovnako, že trvá na obsahu písomne podaného
znaleckého posudku a tiež uviedol, že nie je oprávnený sa vyjadrovať k znaleckému posudku iného
znalca a tiež uviedol, že vo svojom znaleckom posudku neriešil otázku týkajúcu sa finančných nákladov
ťažby a vývozu drevnej hmoty a tak sa k tomu vyjadrovať nebude a pokiaľ ide o náklady na prívoz

a odvoz vývoznej súpravy, tieto sa menia podľa obdobia a keďže sa mení aj cena pohonných hmôt,
určiť sa to nedá.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané tieto skutočnosti.

Obžalovaný A. B. uviedol, že trvá na svojich doterajších výpovediach a k veci viac vypovedať nebude.

Z doterajších výpovedí obžalovaného je zrejme, že k výrubu drevnej hmoty došlo na jeho pokyn s tým,
že obžalovaný na svoju obranu uvádza, že k takémuto konaniu mal súhlas, aj keď iba ústny, ktorá obrana
obžalovaného však bola v ďalšom konaní vyvrátená výsluchmi svedkov.

Obžalovaný nepopiera, že na jeho pokyn došlo k výrubu, namieta však dobu spáchania skutku tak, ako
je uvedená v obžalobe prokurátora, namieta, aby sa skutku dopustil ako lesný hospodár a namieta
aj to, aby sa v lesnom dielci 1247/C uskutočnil výrub na základe jeho pokynov. Obžalovaný
považuje obžalobu prokurátora za pravdivú v počte kusov vyrúbaných drevín, za pravdivú ju nepovažuje
v množstve vyrúbanej drevnej hmoty a nevie si tak vysvetliť, na základe čoho Lesy SR vyčíslili

spôsobenú škodu .

Vo svojej ďalšej výpovedí obžalovaný ešte doplnil, že pred začatím ťažby bol spoločne s Duplákon
starším v poraste PS Stuľany č. 3273/b a č. 3273/c, kde menovanému ukázal, čo všetko má robiť s tým,
že mu dal pokyn, aby vyrúbanú drevnú hmotu odviezol na skládku Čerevlik, čo sa malo udiať v prvý

deň ťažby, ktorým bol presne neurčený deň v mesiaci február. Menovanému dal pokyn odstrániť všetky
stromy, ktoré boli po zime zvesené. V danom prípade ťažba začala teda na parcelách, ktoré nie sú
uvedené v obžalobe prokurátora , čím chce vysvetliť, že do štátnych lesov nešli úmyselne. Uviedol, že je
potrebné rozlišovať, či ide o ťažbu alebo o výrub dreva s tým, že o výrub dreva ide vtedy, ak ide o stromy,
ktorých priemer je do 7 cm a tak na ich výrub nie je potrebné žiadne špeciálne povolenie. Obžalovaný

uviedol, že ním spomínané parcely udával už na začiatku, ale neuvádzal parcelné čísla a tiež trval na
svojom vyjadrení, že nekonal ako odborný lesný hospodár.

Vo veci bol opakovane ako svedok vypočutý A. L., zamestnanec poškodeného, ktorý potvrdil, že
obžalovanému nebol udelený súhlas na samovýrub, napriek tomu tento výrub vykonal .

Svedok uviedol, že výrub na parcelách, ktoré sú vo vlastníctve Lesov SR nemôže vykonávať žiadna
súkromná osoba, pretože ide o majetok štátu a ak by bolo takýto výrub nutné vykonať, muselo by sa
vyhlásiť výberové konanie. Aj v prípade, ak by sa jednalo o kalamitné drevo, súkromná osoba by tiež
musela požiadať o súhlas s výrubom a v prípade, že je takáto žiadosť o výrub dôvodná, Lesy SR vydajú

žiadateľovi písomný súhlas na výrub, ale v danom prípade obžalovaný o udelenie takého súhlasu ani
nepožiadal . Svedok výslovne uviedol, že aj keď obžalovaný tvrdí, že mal ústny súhlas na výrub, tak
to pravda nie je a teda nielenže takýto súhlas nemal, ale takýto súhlas by ani nestačil, pretože, ako
uviedol, muselo by byť vypísané výberové konanie vzhľadom na rozsah vyrúbu, v prípade ak ide o výrub
menšieho rozsahu, musí byť udelený písomný súhlas s výrubom.

Svedok uviedol, že v čase, kedy bol on na ohliadke, práce už boli ukončené, vyrúbaná drevná hmota
bola odvezená. Po týchto zisteniach kontaktoval obžalovaného, ktorý sa priznal, že vykonal výrub a že
časť drevnej hmoty už odviezol a tak ho požiadal, aby v spracovávaní drevnej hmoty ďalej nepokračoval,
ale keď tam prišiel o 3 dní zistil, že sa tam nachádza traktor so štiepkovačom, ktorého majiteľom je firma

pána D..Svedok uviedol, že výška škody bola vyčíslená metódou merania pňov s tým, že do úvahy sa berie
obvod a výška pňa a v danom prípade sa jednalo o 775 pňov, meranie prebiehalo 2 dni. Svedok trval
na tom, že obžalovaný vykonal výrub aj z parcely 1247 C.

Uvedený svedok bol vo veci opakovane vypočutý, keď navyše uviedol, že na mieste samom bol
vykonaný výrub na parcelách lesného dielca č. 1280, 1281, 1282, 1247 B, 1247 C. Policajti boli na
mieste samom, ale samotného merania sa už nezúčastnili, pretože išlo o veľké množstvo odcudzeného
drevaatakmeraniavykonávalvprvýdeňspoločnesN.B.,ichzamestnancomaďalšiedvadnivykonával
merania sám.

Svedok na vysvetlenie uviedol, že v prípade ak po výrube ostanú iba pne, meria sa obvod a výška pňa,
zisťuje sa druh dreviny, čo sa zapíše do číselníka a ďalší zamestnanec vypočíta množstvo odcudzenej
drevnej hmoty a následne sa vyčísli výška škody spôsobená odcudzením drevnej hmoty. Svedok trval na
svojom stanovisku, že výrub bol vykonaný aj z parcely č. 1247 C, pretože dielec č. 1247 B sa nachádza
na jednej strane cesty a dielec č. 1247 C na druhej strane, avšak odstupom času už nie je možné zistiť,

či výrub prebiehal súčasne, ale podľa jeho názoru tento výrub bol urobený súčasne a to na základe jeho
zistenia, že na pňoch a na zemi sa nachádzali čerstvé piliny, pritom sa jednalo o tenké stromy, ktoré
určite nemal nikto záujem zrúbať pre potreby palivového dreva.

Svedok uviedol, že v danom prípade sa jednalo o špecifický výrub, čo znamená to, že bol vykonaný kvôli

štiepkovaniu a tiež, že sa jednalo o zásah do porastu, pretože boli vyrúbané aj dreviny, ktoré vyrúbané
byť nemuseli, pretože na cestu netienili.

Svedok ďalej uviedol, že v čase uvedeného výrubu bol vykonaný aj iný výrub na súkromných parcelách
nachádzajúcich sa v blízkosti parciel patriacich Lesom SR, kde obžalovaný mu výslovne povedal, že

tento výrub vykonal on, pričom sa jednalo o parcely, kde obžalovaný vykonával funkciu odborného
lesného hospodára.

Svedok A. L. v ďalšej svojej výpovedí uviedol, že v danom prípade sa pri výpočte škody postupovalo
štandardným postupom platným u Lesov SR. Uviedol, že merania vykonal on osobne, trvalo mu to

asi 3 dní, pritom porovnaním so znaleckým posudkom bol rozdiel 206 stromov. Uviedol, že merania
vykonal v priebehu niekoľkých dní potom, čo došlo k neoprávnenému výrubu, nájdené pne označovali
ekologickou farbou, ktorá už po 2-3 rokoch nie je ani viditeľná, na množstve vyrúbaných stromov však
trvá a za výpočet ručí.

Svedok uviedol, že mal možnosť oboznámiť sa so znaleckým posudkom znalca N. R., opätovne bol so
svojím vedúcim pozrieť sa na mieste výrubu, kde zistil, že aj N. R. označil nájdené pne, ale bolo ich
podstatne menej, čo mohlo byť spôsobené tým, že obžalovaný buď znalcovi neukázal presné miesto
výrubu alebo z dôvodu, že prešli už 3 vegetačné obdobia, niektoré pne zhnili, ďalšie mohli byť pokryté
vegetáciou, navyše merania boli vykonané v zime a tak pne nemuseli byť už viditeľné. Uviedol, že výrub

sa realizoval na lesných dielcoch č. 1280, 1281 ,1282 a okolo zvážnice 1247 B a C. Uviedol, že nevie
či merania zo strany znalca boli vykonané na všetkých ním uvedených dielcoch, pretože k meraniam
prizvaní neboli. Svedok tiež uviedol, že meral všetky pne od priemeru 8 cm a všetky tieto pne sa
označovali a brali sa ako kusy s tým, že on osobne meral obvod pňa, jeho výšku a druh dreviny, údaje
zapisoval do číselníka, merania odovzdal N. H., zamestnankyni LS Hanušovce nad Topľou, ale nevie sa

vyjadriť k tomu, či výpočty robila menovaná alebo ich robil pán H., väčšinou to fungovalo tak, že ak išlo
o menšiu krádež, výpočty robila menovaná a ak sa jednalo o väčšiu krádež, výpočty robil pán H..

Vo veci bol vypočutý aj znalec Ing. Štefan Fecko, znalec z odboru lesníctvo, ktorý vo veci na
žiadosť obžalovaného vypracoval aj písomný znalecký posudok č. 8/2021 zo dňa 02.03.2022, na

obsahu ktorého na hlavnom pojednávaní zotrval. V predmetnom znaleckom posudku mal znalec
podľa pokynov obžalovaného určiť množstvo vyťaženého dreva pri presvetlení cesty a určiť hodnotu
ním stanoveného objemu drevnej hmoty. Podľa záverov znaleckého posudku vyťažená hmota celých
stromov predstavovala 33,12 m3, objem vyťažených stromov pri počte 297 ks predstavoval 35,14
m3 . Z množstva vyťažených stromov bolo vyrobených 34,72 t štiepky , ktorej hodnota je 1.215,20 €

a finančné náklady ťažby a vývozu drevnej hmoty (bez nákladov dopravy prívozu a odvozu vývoznej
súpravy ) predstavujú sumu 702,80 €.Znalec uviedol, že znalecký posudok vypracoval na požiadanie obžalovaného, s ktorým sa poznajú
dlhé roky, obžalovaný vyčlenil priestor výrubu, spoločne s obžalovaným bez prítomnosti tretej osoby
(aj bez prítomnosti poškodeného) vykonali miestne šetrenie spočívajúce v identifikácii miesta výrubu

a následne bola zisťovaná početnosť pňov. Sám znalec uviedol, že vzhľadom na dobu, ktorá od skutku
uplynula, niektoré pne už nenašiel , ale následne uviedol, že všetky pne do 9 cm a nad 9 cm zistil tak,
ako boli vyťažené, neskôr upresnil, že pne od 5 cm mu ujsť nemohli. Znalec uviedol, že pri vypracovaní
znaleckého posudku nemal podklady od Lesov SR a k v znaleckom posudku používa údaj 88 m3, čo
predstavuje objem vyťaženej hmoty podľa poškodeného, tento údaj mal k dispozícii od obžalovaného

avznaleckomposudkuuviedol,žesinevievysvetliťnazákladečohopoškodenýktakémutoúdajuprišiel.

Znalec N. R. bol vo veci vypočutý opakovane, keď uviedol, že pri vypracovaní znaleckého
posudku nezohľadňoval kamarátsky vzťah s obžalovaným a znalecký posudok vypracoval s vysokou
odbornosťou. Uviedol, že pri ohliadke boli všetky pne jasne viditeľné, ohliadku vykonal na všetkých
parcelách tak, ako sa uvádzajú v obžalobe prokurátora. Znalec spochybnil výpočet vykonaný zo strany

Štátnych lesoch s tým, že podľa jeho názoru pri výpočte poškodený vychádzal z údajov, ktoré nevie
nikto identifikovať a uviedol tak v porovnaní s jeho posudkom trojnásobené množstvo drevnej hmoty.

Znalec uviedol, že vo svojom znaleckom posudku síce vyčíslil spôsobenú škodu na sumu 702,80 €,
ale pri jej výpočte použil sumu 20,- € za m3, ktorá suma však je sumou priemernou, pretože suma za

m3 drevnej hmoty môže byť aj nižšia ako je 20,- €, ale môže byť aj vyššia a tiež uviedol, že pri vyčíslení
škody nezapočítal do výslednej sumy náklady na dopravu prívozu a odvozu vývoznej súpravy, ktorá
suma tiež nie je pevná a môže sa pohybovať v rozpätí od 100,- € – 300,- €, o ktorú sumu by tak bola
znížená suma vzniknutá za spílené množstvo drevnej hmoty.

Vo veci bol vypočutý aj znalec N. U. V., oprávnený vystupovať v mene NLC, ktoré vo veci vypracovalo
znalecký posudok na žiadosť súdu, ktorý tiež uviedol, že trvá na záveroch písomne podaného
znaleckého posudku, z ktorého je zrejme, že vzhľadom na odstup času, ktorý od spáchania skutku
uplynul, nie je možné stanoviť množstvo drevnej hmoty a ani vyčísliť výšku spôsobenej škody.

Na základe uvedeného, teda naďalej spornou otázkou ostáva množstvo vyrúbanej drevnej hmoty, keď
poškodený – LESY SR uvádzajú, že k došlo k výrubu 775 ks drevín v celkovom množstve 88,98 m3,
naopak znalec N. R., ktorý merania vykonal po uplynutí takmer 2 a pol roka od doby spáchania skutku,
v znaleckom posudku uvádza, že došlo k výrub 297 ks drevín o objeme 35,14 m3.

LESY SR na základe meraní, ktoré vykonal ich pracovník bezprostredne po ťažbe bez prítomnosti tretej
osoby, uvádzajú výrub 775 ks drevín o celkovom množstve 88,98 m3 drevnej hmoty , ktorým konaním
mala byť spôsobená škoda vo výške 2.157,56 € a pokiaľ ide o vyčíslenie škody, poškodený uvádza,
že škoda bola vyčíslená na základe meraní ich zamestnanca s tým, že výsledok takéhoto merania bol
odovzdaný na spracovanie technikovi, ktorý ich podľa vzorcov spracoval, vypočítal objem odcudzenej

drevnej hmoty a toto predložil ďalšiemu pracovníkovi poškodeného na vyčíslenie škody, ktorý škodu
vyčíslil, predložil ju na podpis riaditeľovi LESOV SR, zaslal to polícii , čím pre poškodeného jeho práca
skončila. Podľa výpovede svedka pre výpočet škody existujú tabuľky, program, do ktorého sa nahodia
údaje, pričom pracovník do tohto programu nijakým spôsobom nezasahuje.

Znalec N. R. vo svojom znaleckom posudku uvádza výrub 297 ks drevín o celkovom množstve 35,14 m3
drevnej hmoty, čím mala byť spôsobená škoda približne 702,80 €, kde vo svojom znaleckom posudku
detailne uvádza spôsob výpočtu výšky spôsobenej škody, kým i vyčísleniu škody predloženej zo strany
poškodeného uvádza, že z tohto vyčíslenia vôbec nie je jasný spôsob výpočtu, keďže v pripojenom
vyčíslení sa uvádza iba dielec, z ktorého malo dôjsť k výrubu, druh, akostná trieda, m3 a výška

spôsobenej škody a tak takéto vyčíslenie považuje iba za zdrap papiera, ku ktorému sa nevie vyjadriť
a teda sa nevie vyjadriť ani k rozdielu, ktorý vznikol pri výpočte predloženom zo strany poškodeného vo
vzťahu k výpočtu, ktorý uviedol vo svojom znaleckom posudku.

Pokiaľ ide o výšku škody a množstvo vyrúbaných drevín, ako aj celkové množstvo vyrúbanej drevnej

hmoty, za týmto účelom bolo do konania pribraté aj Národné lesnícke centrum pre potreby vypracovania
znaleckého posudku, zo záverov ktorého vyplýva, že pre odstup času už nie je možné sa vyjadriť
k množstvu vyrúbaných drevín, k množstvu drevnej hmoty a ani k výške spôsobenej škody.Naďalej teda existujú dve rozdielne vyčíslenia škody, a to vyčíslenie zo strany poškodeného a vyčíslenie
zo strany znalca Ing. Fecka.

Vyčíslenie škody zo strany poškodeného bolo vykonané na základe meraní pracovníka poškodeného,
ktoré mal vykonať bezprostredne po výrube s tým, že tieto merania vykonával sám, bez prítomnosti tretej
osoby. Výsledky týchto meraní mali byť ďalej spracované a na ich základe mala byť vyčíslená výška
spôsobenej škody.

Druhé vyčíslenie je vyčíslenie, ktoré vykonal znalec Ing. Štefan Fecko na požiadanie obžalovaného
a ktoré merania boli znalcom tiež vykonané bez účastí poškodeného, ale ako uviedol, merania vykonal
na všetkých parcelách tak, ako sa uvádzajú v obžalobe prokurátora a na základe meraní vyčíslil výšku
spôsobenej škody tak, ako to uvádza v písomnom znaleckom posudku.

Znalec uviedol, že vyčíslenie škody zo strany poškodeného je neprehľadné a z jeho obsahu nie je možné

zistiť, na základe čoho poškodený spôsobenú škodu vyčíslil.

Poškodený sa bližšie k výpočtu výšky spôsobenej škody nevyjadril s tým, že vo svojich prvotných
vyjadreniach uvádzal, že údaje zistené technikom sa počítačovo spracúvajú v jeho programe a na
základe toho sa vyčísli výška spôsobenej škody.

Teda tak poškodený, ako aj znalec Ing. Fecko zotrvali a správnosti svojich zistení tak, ako sú uvedené
v písomnom vyjadrení poškodeného a v znaleckom posudku znalca.

Z vykonaného dokazovania je zrejme, a to zo samotnej výpovede obžalovaného A. B., ktorý priznal, že

na jeho pokyn bol vykonaný výrub na parcelách uvedených v obžalobe prokurátora, ale tento výrub nebol
vykonaný úmyselne, pretože výrub začal na parcelách, ktoré sa ani v obžalobe prokurátora neuvádzajú
a následne sa pri výrube zasiahlo aj do parciel poškodeného. Obžalovaný zo začiatku tvrdil, že k výrubu
mal súhlas, ktoré tvrdenie však ďalším dokazovaním bolo vyvrátené. Ako obžalovaný tvrdil, v žiadnom
prípade nekonal ako odborný lesný hospodár a tiež uviedol, že množstvo vyrúbaných drevín súhlasí, ale

pokiaľ ide o množstvo drevnej hmoty tak, ako sa uvádza v obžalobe, s takýmto vyčíslením nesúhlasí.

Vyčíslenie škody zo strany poškodeného je neprehľadné a neprofesionálne, poškodený nevedel
konkrétne uviesť spôsob výpočtu, na základe ktorého vyčíslil výšku spôsobenej škody a navyše toto bolo
vykonané na základe meraní, ktoré vykonal zamestnanec poškodeného bez účasti nezaujatej osoby.

Na druhej strane vyčíslenie škody a spôsob jej výpočtu je detailne uvedené v znaleckom posudku
znalca N. R., ktorý však tiež vykonal meranie bez toho, aby bol o tom upovedomený poškodený, ale ako
vysvetlil, znalecký posudok vypracoval na žiadosť obžalovaného a tak nemal vedomosť o tom, aby mal
byť k meraniam prizývaný aj poškodený, ale ako uviedol, za svojimi meraniami si stojí a popiera, aby

výsledky meraní boli ovplyvnené jeho priateľským vzťahom k obžalovanému.

Vykonaným dokazovaním, a teda samotným priznaním sa obžalovaného A. B. mal súd za preukázané,
že zo strany obžalovaného došlo k neoprávnenému výrubu drevnej hmoty z parciel tak, ako sú uvedené
v obžalobe prokurátora. Obžalovaný priznáva aj množstvo vyrúbaných drevín tak, ako sa v obžalobe

prokurátora uvádzajú, nesúhlasí však s množstvom vyrúbanej drevnej hmoty uvedenej v obžalobe a tým
aj s výškou spôsobenej škody a odmieta aj to, aby sa skutku dopustil ako odborný lesný hospodár, čo
vykonaným dokazovaním tiež nebolo žiadnym z dôkazov preukázané.

Pokiaľ ide o množstvo vyrúbaných drevín, množstvo drevnej hmoty a výšku spôsobenej škody, ako to

bolo vyššie uvedené, existujú dva rozdielne výpočty, a to výpočet zo strany samotného poškodeného,
ale aj výpočet zo strany znalca N. R., na ktorých výpočtoch si stoja tak poškodený, ako aj znalec N. R.
a ktoré tvrdenia inými dôkazmi neboli ani potvrdené a ani vyvrátené, s výnimkou tvrdenia znalca Ing.
Fecka, ktorý uvádza, že podľa jeho názoru poškodený neuviedol spôsob výpočtu spôsobenej škody.

Podľa tvrdenia poškodeného, konaním obžalovaného bola spôsobená škoda vo výške 2.157,66 €, podľa
záverov znaleckého posudku znalca N. R. bola konaním obžalovaného spôsobená škoda vo výške
približne 702,80 €, podľa záverov znaleckého posudku NLC, výšku škody pre odstup času nie je možné
vyčísliť.Poškodený dostatočne neobjasnil spôsob výpočtu výšky spôsobenej škody, znalec Ing. Fecko vyčíslil
výšku spôsobenej škody na sumu diametrálne odlišnú od sumy, ako ju uviedol poškodený.

V obidvoch prípadoch bola výška škody vyčíslená na základe samostatných meraní vykonaných
v neprítomnosti tretích osôb, v prípade poškodeného bez účasti obvineného, v prípade meraní zo strany
znalca N. R., bez účastí poškodeného.

Z vykonaného dokazovania je teda zrejme, že skutok tak, ako je uvedený v obžalobe prokurátora sa

stal, zrejme je aj to, že sa ho dopustil obžalovaný, ktorý sa aj k jeho spáchaniu priznal, pričom zo
spáchania skutku je obžalovaný usvedčovaný aj výpoveďami svedkov. Ani v tomto štádiu konania však
nebol jednoznačne preukázaný počet vyrúbaných drevín, tým ani množstvo vyrúbanej drevnej hmoty
a následne aj výška spôsobenej škody, pričom však pre naplnenie znakov prečinu podľa § 212 ods. 2
písm. d/ Trestného zákona účinného do 31.07.2019, ale ani pre naplnenie znakov prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona účinného od 06.08.2024 sa nevyžaduje spôsobenie určitej

škody. Vykonaným dokazovaním nijakým spôsobom nebolo preukázané, aby sa obžalovaný dopustil
skutku ako odborný lesný hospodár.

V danom prípade ma súd zato, že vzhľadom na spôsob spáchania skutku a jeho následok, keď
obžalovaný sám uvádza, že skutok spáchal iba za účelom presvetlenia prístupovej cesty a len úplne

náhodousapritejtočinnostidostalnapozemky,ktorýchvlastníkomjepoškodený,vzhľadomnaokolnosti
za ktorých bol skutok spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, vzhľadom na dobu, ktorá od
spáchania skutku uplynula, je závažnosť tohto skutku nepatrná a preto rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať sťažnosť prokurátor, a to do 3 pracovných dní odo dňa jeho
oznámenia na tunajšom súde.