Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 6, 2023

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/67/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320204241
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2023:8320204241.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcov: 1. A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. a 2. ENDOCARE s. r .o., so sídlom Domašanská 463/15,
066 01 Humenné, IČO: 44 878 389, žalobcovia zastúpení JUDr. Radovanom Bilým, advokátom, so
sídlom Kukorelliho 1505/52, 066 01 Humenné, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s.
Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie
bolestného, nákladov na liečenie, ušlého zárobku a ušlého zisku s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným v časti nároku o zaplatenie sumy 1 109,19 eur
s prísl. z a s t a v u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 780,23 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 780,23 eur od 07.04.2021 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobu žalobkyne v 1. rade vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalovanému voči žalobkyni v 1. rade p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 50 % s tým, že o
výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 9 259,76 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 9 259,76 eur od 07.04.2021 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyni v 2. rade voči žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o

výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou zo dňa XX.XX.XXXX domáhali vydania rozhodnutia vo vzťahu
k pôvodne žalovanej v 1. rade E. B. F. a žalovanému 2. rade spol. Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, ktorým by súd žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni v 1. rade
sumu 2 968,82 eur, žalobkyni v 2. rade sumu 9 259,76 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby a uložil im nahradiť mu trovy konania.

Podanie žaloby odôvodnili tým, že rozhodnutím ODI v D. zo dňa XX.XX.XXXX, Č.p. G./XXXX-XXX v
spojitosti s rozhodnutím KR PZ v H. zo dňa XX.XX.XXXX, č.p. I./XXXX-X bola žalovaná v 1. rade uznaná
vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1,
písm. g/ z.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a to z dôvodu, že dňa XX.XX.XXXX v čase o XX.XX hod.v D. spôsobila dopravnú nehodu, ktorej účastníčkou bola žalobkyňa 1. rade ako poškodená a to na
skutkovom základe bližšie špecifikovanom vo výroku uvádzaných rozhodnutí. V dôsledku protiprávneho
konania žalovanej v 1. rade, žalobkyňa v 1. rade utrpela ujmu na zdraví spočívajúcu v otrase mozgu

stredne ťažkého stupňa, podvrtnutí krčnej chrbtice a následnými poúrazovými bolesťami hlavy a ďalšími
neurologickými ťažkosťami v zmysle závratov a poúrazovej bolesti krčnej chrbtice.

Poukázali, že podali na KS v H. proti rozhodnutiu KR PZ v H. zo dňa XX.XX.XXXX správnu žalobu zo
dňa XX.XX.XXXX o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia KR PZ v H., Krajského dopravného

inšpektorátu zo dňa XX.XX.XXXX. Dôvodom podania správnej žaloby bola predovšetkým skutočnosť,
že správny orgán ustálil zdravotný stav žalobkyne v 1. rade ako poškodenej, ktoré bolo charakteru
neurologického, psychiatrického a psychologického a to na základe znaleckého posudku znalca A.
C. F. z odvetvia XXXXXX - J., XXXXXX - K. J.. Išlo teda o osobu znalca, ktorý nie je odborne
spôsobilou osobou na posúdenie ujmy na zdraví, ktorá je charakteru neurologického, psychiatrického
a psychologického a teda je zrejmé, že postup správneho orgánu bol v tejto veci nezákonný. Konanie

vo veci podanej správnej žaloby sa vedie na KS v H. pod sp.zn.: XXX/X/XXXX a v čase podania tejto
žaloby nebolo právoplatne ukončené.

V ďalšom uviedli, že žalovaná v 1. rade ako poistená mala v čase dopravnej nehody uzavretú v zmysle
z.č. 381/2001 Z.z. poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

mot. vozidla so žalovanou v 2. rade ako poisťovňou a to na mot. Vozidlo J. J., EVČ D., ktorým bola
spôsobená poistná udalosť.

Žalobkyňa v 1. rade bola z dôvodu spôsobenej ujmy na zdraví pracovne neschopná v čase od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, t.j. 49 kalendárnych dní (33 pracovných dní). Ako poškodenej jej

bola spôsobená škoda vo forme straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti (t.j. za obdobie
od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX) v celkovej výške 733,48 eur. V čase vyššie uvádzanej pracovnej
neschopnosti bola zamestnancom v spoločnosti ENDOCARE s.r.o. a zároveň i v Nemocnici A. Leňa
Humenné, a.s., s ktorými mala uzavretú pracovnú zmluvu. V dôsledku jej pracovnej neschopnosti, strata
na zárobku v spoločnosti ENDOCARE s.r.o. za rozhodné obdobie predstavuje čiastku vo výške 498,60

eur a v Nemocnici A. Leňa Humenné, a.s. za rozhodné obdobie predstavuje čiastku vo výške 234,88
eur, t.j. spolu 733,48eur.

V ďalšom uviedla, že tiež jej bola spôsobená škoda i vo forme bolestného vo výške 2 003,40 eur, čo
preukazuje lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovanom v

zmysle z.č. 437/2004 Z.z., kde bolo bolestné ohodnotené spolu 105 bodmi. Hodnota bodu pre určenie
výšky bolestného v zmysle opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. XXXXX-XX-XXXX zo XX. XXXX
XXXX na rok XXXX predstavuje čiastku vo výške 19,08 eur. Ako poškodenej jej bola spôsobená aj
škoda spočívajúca v úhrade liečebných nákladov spojených s nákupom predpísaných liečiv a to v
celkovej výške 59,47 eur a spočívajúca v náhrade cestovných nákladov vo výške 12,47 eur spojených

s jej účasťou na lekárskych ošetreniach dňa XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX, dňa
XX.XX.XXXX. Celková škoda, ktorá jej vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním E. F. ako
poistenej predstavuje čiastku vo výške 2 908,82 eur.

Žalobkyni v 2. rade ako poškodenej vznikla škoda vo forme ušlého zisku vo výške 8 959,76 eur.

Uvádzaná škoda jej vznikla v príčinnej súvislosti s pracovnou neschopnosťou jej zamestnankyne A. B.
C., ktorá bola pracovne neschopná v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, t.j. 49 kalendárnych dní
(33 pracovných dní) v spojitosti s vyššie uvádzanou poistnou udalosťou. Uplatňuje si náhradu škody vo
forme ušlého zisku za obdobie pracovnej neschopnosti žalobkyne v 1. rade, ktorú preukazuje znaleckým
posudkom č. X/XXXX znalca E. L. J..

V ďalšom poukázali, že podaním zo dňa XX.XX.XXXX vyzvali žalovanú v 2. rade ako poisťovňu na
úhradu nimi uplatnenej náhrady škody, ktorá im vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo
dňa XX.XX.XXXX, za ktorú je zodpovedná žalovaná v 1. rade ako poistená, ktorá mala v čase poistnej
udalosti uzavretú poistnú zmluvu o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou mot. vozidla. Do

dňa podania žaloby v tejto právnej veci neobdržali odpoveď od žalovanej v 2. rade vo veci výzvy na
úhradu poistného plnenia zo dňa XX.XX.XXXX.V zmysle ust. § 121 ods. 3 Obč. zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Žalobkyni v 1. rade vznikli náklady spojené s
uplatnením jej pohľadávky a to náklady za vypracovanie znaleckého posudku č. X/XXXX ako listinného

dôkazu vo výške 60,- eur. Žalobkyni v 2. rade vznikli náklady spojené s uplatnením jej pohľadávky a to
na náklady za vypracovanie znaleckého posudku č. X/XXXX ako listinného dôkazu vo výške 300,- eur.
V konaní si preto uplatňujú aj nárok na úhradu týchto nákladov.

2. Žalobkyne dňa XX.XX.XXXX zobrali žalobu späť voči žalovanej v 1. rade E. B. F. a to ešte pred

doručením žaloby žalovaným .

Podľa § 145 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), ak je
žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania
o zastavení konania v tejto časti.

V súlade s vyššie uvedeným zákonným ustanovením súd osobitným uznesením nerozhodoval
o zastavení konania vo vzťahu k žalovanej v 1. rade a ako zo stranou sporu na strane žalovaného ďalej
konal iba so spol. KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že namieta predčasnosť podanej žaloby, nakoľko v

čase podania žaloby nebolo ukončené šetrenie (likvidácia) predmetnej poistnej udalosti. Napriek
prebiehajúcej likvidácii poistnej udalosti, ohľadom uplatnených nároku na náhradu škody, žalobcovia
nepočkalidoukončeniatejtolikvidácie,alepodaližalobunasúd,pričompodanoužalobousanedomáhali
uloženia povinnosti žalovanému skončiť vyšetrenie poistnej udalosti.

Pokiaľ sa jedná o žalobkyňu v 1. rade uviedol, že tá sa domáha podanou žalobou domáha náhrady
škody vo výške 2 003,40 eur titulom bolestného. Žalovaná suma predstavuje 105 bodov s hodnotou
bodu vo výške 19,08 eur. Uvedené preukazuje Lekárskym posudkom o bolestnom zo dňa XX.XX.XXXX
vypracovaným A. M. L., všeobecnou lekárkou. Obsahom lekárskeho posudku sú položka 223 - Otras
mozgu stredne ťažkého stupňa ohodnotená na 80 bodov a položka 104 - Podvrtnutie krčnej chrbtice

ohodnotená na 25 bodov. Poukázal, že dopravná nehoda, pri ktorej mala žalobkyňa v 1. rade utrpieť
vyššie uvedené bolesti, sa stala dňa XX.XX.XXXX, pričom žalobkyňa sa na lekárske vyšetrenie dostavila
až dňa XX.XX.XXXX (o 12 dní neskôr). Preto v tejto súvislosti namieta príčinnú súvislosť medzi
dopravnou nehodou zo dňa XX.XX.XXXX a ujmou na zdraví (diagnózami) uvedenou v lekárskom
posudku. Medzi dátumom dopravnej nehody a dátumom prvého odborného lekárskeho vyšetrenie

neexistuje nepretržitý sled príčinnej súvislosti. Medzi týmito dvoma udalosťami žalobkyňa pracovala,
pričom počas tohto dlhého časového obdobia mohlo dôjsť aj k inej ujme na zdraví, ktorá nemala súvis
s dopravnou nehodou zo dňa XX.XX.XXXX. Zároveň v tejto súvislosti poznamenal, že nadchádzajúcu
pracovnú neschopnosť si mohla spôsobiť aj sama vlastným konaním, keď nepodstúpila lekárske
ošetrenie(prípadnenenastúpilanaPN)bezprostrednepodopravnejnehode,čímsimohlaprivodiťhoršie

následky na zdraví.

Poukázal na Rozhodnutie o priestupku, č. p.: G./XXXX-X-XX zo dňa XX.X.XXXX a Rozhodnutie
o odvolaní, č. p. I./XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorých vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX bol
vypracovaný znalecký posudok č. X/XXXX znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

chirurgie a traumatológia A. C. F., z ktorého záveru okrem iného vyplýva, že poškodená A. B. C. utrpela
pohmoždenie tváre vľavo ľahkého stupňa, jedná sa o pohmoždenie tváre nad telom sánky ľahkého
stupňa s hematómom v mieste pohmoždenia veľkosti cca 3,0 x 4,0 cm. Znalec v závere časti stanovenia
dĺžky PN poškodenej uviedol, že poškodená sa dostavila na prvotné odborné lekárske vyšetrenie
dňa XX.XX.XXXX (pondelok), t. j. po 12 dňoch od dopravnej nehody na ambulanciu svojej obvodnej

lekárky, ktorá uznala poškodenú za práceneschopnú od dňa XX.XX.XXXX (sobota), pričom obvodná
lekárka odoslala poškodenú na neurologické vyšetrenie, kde na toto sa dostavila dňa XX.XX.XXXX
v neurologickej ambulancii u A. N. O., kde uviedla nepravdivé údaje o stave svojho vedomia počas
dopravnej nehody, na základe čoho neurologička priznala poškodenej poranenie otras mozgu, čo je
zo súdnoznaleckého hľadiska neakceptovateľné. Poškodenej boli pri neurologickom vyšetrení priznané

aj následky poranenia krčnej chrbtice, pričom poškodená neutrpela pri dopravnej nehode poranenie
krčnej chrbtice, čo potvrdila aj vo svojej výpovedi dňa XX.XX.XXXX. Znalec na základe uvedených
skutočnosti zo súdnoznaleckého hľadiska a na základe priznaných poranení v znaleckom posudku
stanovil adekvátnu dobu liečenia poškodenej na cca 3 -4 dni, pričom charakter poranenia si nutnenevyžadoval PN. Znalec taktiež konštatoval, že poranenia poškodenej zo dňa XX.XX.XXXX nevytvorili
predpoklady pre vznik trvalých následkov. Znalec vo svojom posudku taktiež vykonal bodové hodnotenie
bolesti pre poškodenú na úraz zo dňa XX.XX.XXXX, kde za úraz pohmoždenie tváre vľavo určil

poškodenej 5 bodov, pričom záverom posudku poukázal na finančné hodnotenie bolesti pre poškodenú
a uviedol, že finančné hodnotenie
bolesti predstavuje 19,08 eur, čo po prenásobení ním určenými 5 bodmi bodového hodnotenia bolesti
poškodenej predstavuje celkom zaokrúhlene 96,- eur.

Zároveň uviedol, že v zmysle vyššie uvedených skutočností k bolestnému vznáša námietku premlčania.
Premlčanie práva na náhradu škody začína plynúť vtedy, keď sú poškodenému známe okolnosti
rozhodné pre určenie celkovej výšky škody (R 122/1949). Uviedol, že rozsudku Najvyššieho súdu ČR
sp.zn. XX/XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX taktiež vyplýva, že
nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napr. na základe odborného
posudku), ale v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 OZ sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má

údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na súde, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej
ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou dodatočného spresnenia.
Poškodený „ sa dozvie o tom , kto za škodu zodpovedá, hneď, ako získa informáciu, na základe
ktorej si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda len čo získal vedomosť o skutkových
okolnostiach rozhodujúcich pre vymedzenie zodpovedného subjektu, teda len čo získal vedomosť

o skutkových okolnostiach, ktoré sú spôsobilé urobiť takýto záver o možnej zodpovednosti určitého
subjektu. Nemusí ísť priamo o zistenie, stačí, aby skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje,
mohli viesť k záveru o určení zodpovedného subjektu. Vedomosť poškodeného o tom, kto zodpovedá
za škodu, nie je splnená až na základe oznámenia o podozrení alebo predpokladu, avšak na druhej
strane nie je rozhodujúce, kedy si na základe určitých skutkových okolností, o ktorých preukázateľne

vedel, utvoril právny záver o zodpovednosti určitej osoby alebo o dôvodnosti a výške svojho nároku.
Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty nezávisí od toho, či a kedy si poškodený obstará
dostatok dôkazov alebo kedy sa vytvorí preňho priaznivejšia procesná situácia na to, aby skutkové
okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať. Z hľadiska behu premlčacej doby
sa znalosť poškodeného o osobe škodcu viaže na okamih, kedy získal informáciu, na základe ktorej si

môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná. Skutočnosť, že škoda, náhrady
ktorej sa žalobkyňa v l. rade v tomto konaní domáha, jej bola spôsobená vodičkou motorového vozidla
zn. J. J., EVČ: D., ktoré v čase škodovej udalosti viedla E. B. F.. Žalobkyňa v 1. rade si musela byť
vedomá už v čase škodovej udalosti, t. j. už dňa XX.XX.XXXX, A. F. v znaleckom posudku uvádza
dobu liečenia 3-4 dni. Z uvedeného vyplýva, že najneskôr dňa XX.XX.XXXX muselo dôjsť k ustáleniu

zdravotného stavu žalobkyne v l. rade pre potreby vydania lekárskeho posudku.

V ďalšom uviedol, že má za to, že nárok žalobkyne v l. rade na náhradu škody na zdraví je premlčaný,
nakoľko v zmysle vyššie uvedených skutočností dvojročná subjektívna premlčacia doba pre uplatnenie
si nároku na náhradu škody titulom bolestného začala plynúť' najneskôr od XX.XX.XXXX a žaloba bola

podaná súdu až dňa XX.XX.XXXX, t. j. po uplynutí premlčacej doby.

Pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok na náhradu nákladov súvisiacich s liečením žalobkyne v 1. rade
vo výške 171,94 eur uviedol, že sa domáha náhrady škody nákladov spojených s liečením, ktoré
pozostávajú z nákupu predpísaných liečiv vo výške 59,47 eur a cestovných nákladov spojených s

účasťou na lekárskych ošetreniach vo výške 112,47 eur. Vzhľadom na to, že vyššie uvedené náklady
spojené s liečením boli vynaložené v súvislosti s liečením diagnóz uvedených v lekárskom posudku,
ktorých príčinnú súvislosť s dopravnou nehodou zo dňa 18.10.2018 namieta, uvedenú námietku aj na
tieto náklady. Zároveň vzniesol námietku premlčania aj voči nákladom spojených s liečením, nakoľko
nákup liečiv aj cesty na lekárske ošetrenia boli vykonané viac ako dva roky dozadu odo dňa podania

žaloby.
K nároku žalobkyne v 1. rade na úhradu ušlej mzdy uviedol, že sa domáha náhrady škody vo výške
733,48 eur titulom straty na zárobku počas PN. Vzhľadom na to, že predmetná PN, podľ znalca MUDr.
F., nebola dôvodná, považuje za nedôvodnú aj náhradu straty na zárobku. Žalobkyňa si vznik tejto škody
spôsobila vlastným zavinením. Zároveň vzniesol námietku premlčania, nakoľko nároky za jednotlivé

mesačne sa opakujúce plnenia sa premlčujú samostatne.

K nároku žalobkyne v 2. rade uviedol, že sa domáha náhrady škody vo výške 8.959,76 eur titulom
ušlého zisku, ku ktorému malo dôjsť v dôsledku PN žalobkyne v 1. rade v čase od XX.XX.XXXX doXX.XX.XXXX. Vzhľadom na to, že predmetná PN, podľa znalca A. F., nebola dôvodná, považuje za
nedôvodnú aj náhradu ušlého zisku. Žalobkyňa si vznik tejto škody spôsobila vlastným zavinením.
Poukázal, že žalobkyňa v l. rade bola zamestnaná ako lekárka u žalobcu v 2. rade, ktorý prevádzkuje

súkromnú ambulanciu pediatrie a pediatrickej endokrinológie. Vznik škody, t. j. ušlého zisku predpokladá
jeho definitívnu stratu a nielen oddialenie možnosti jeho získania. Uviedol, že má za to, že žalobca v
2. rade neprišiel o zisk v dôsledku PN žalobkyne v l. rade definitívne, nakoľko žalobkyňa v l. rade ako
lekárka si pacientov mohla preobjednať na čas po skončení PN a o týchto pacientov definitívne neprišla.

Poukázal na uznesenia Najvyššie súdu ČR, sp. zn. XXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX v zmysle
ktorého, samotná okolnosť, že žalovaná spoločnosť nemohla po určitú dobu v tomto smere realizovať
svoje podnikateľské aktivity, neznamená definitívnu stratu zisku z tohto zamýšľaného spôsobu
podnikania. Samotný fakt, že sa táto činnosť nerealizovala v dohodnutom období, neznamená samo o
sebe neodčiniteľnú stratu zisku.

V ďalšom uviedol, že podľa dostupných informácií z www.finstat. sk je zrejmé, že zisk žalobcu v 2. rade
rástol aj počas obdobia práceneschopnosti žalobkyne v 1 rade. Aj vzhľadom na uvedenú skutočnosť
považuje nárok žalobcu v 2. rade na ušlý zisk za nedôvodný. Zároveň aj vo vzťahu k ušlému zisku
žalovaný vniesol námietku premlčania, nakoľko žalobca v 2. rade sa o škode a kto za ňu zodpovedá,
dozvedel už dňom nástupu žalobkyne v l. rade na PN, t. j. dňa XX.XX.XXXX.

4. Dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa v 1. rade zobrala žalobu čiastočne späť pokiaľ sa jedná o nárok na
zaplateniesumy1109,19euratovčastiuplatnenéhonárokunabolestnévovýške954,-eur,predmetom
konania v tejto časti zostal nárok vo výške 1 049,40 eur, v časti uplatneného nároku na náhradu
liečebných nákladov v celej výške 59,47 eur a v časti uplatneného nároku na náhradu cestovných

nákladov vo výške 95,72 eur, predmetom konania zostal v tejto časti nárok vo výške 16,75 eur.

Žalovaný s čiastočným späťvzatím vyslovil súhlas.

Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

V danej právnej veci žalobkyňa v 1. rade zobrala žalobu voči žalovanému späť v časti uplatneného
nároku na zaplatenie sumy 1 109,19 eur, žalovaný vyslovil súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby, preto

súd a v zmysle uvedených zákonných ustanovení konanie v tejto časti zastavil.

5. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, písomnými dokladmi predloženými v tomto konaní,
písomnými vyjadreniami strán sporu, výpoveďami strán sporu, výpoveďami svedkov a zistil nasledovný
skutkový stav veci:

6. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva policajného zboru v D. v rozhodnutí o priestupku
vo veci zn. G./XXXX-X-XX zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že obvinená E. B. F. dňa XX.XX.XXXX v čase
o XX:XX hod. viedla osobné motorové vozidlo zn. J. J., evidenčné číslo D. po miestnej komunikácii
ulici Sládkovičovej označenej ako vedľajšia cesta, v smere od ulice F. k P. D. v D., kde na križovatke

ulíc F. bez zastavenia vošla do križovatky, čím nerešpektovala dopravnú značku stoj pre prednosť
v jazde, následkom čoho došlo k zrážke s vozidlom Q. R., evidenčné číslo D. prichádzajúcim sprava po
jednosmernej ulici D. označenej ako hlavná cesta, ktoré viedla vodička A. C. so spolujazdcom S. C., po
zrážke vozidlo J. zišlo mimo cestu, kde narazilo do betónového stĺpu elektrického vedenia, vozidlo Q.
ostalo pootočené do vedľajšej cesty vpravo, pri dopravnej nehode utrpela vodička E. F. ľahké zranenie,

dňa XX.XX.XXXX bolo poverenému príslušníkovi oznámené, že vodička A. C. je od XX.XX.XXXX
práceneschopná z dôvodu utrpenia zranení pri dopravnej nehode, ktoré trvalo do XX.XX.XXXX, na
vozidle značky J. vznikla škoda vo výške cca 7 000,- eur a na vozidle Q. R. vznikla totálna škoda, ktorú
takto stanovila poisťovňa Kooperativa, kde bolo vozidlo poistené, vodičky alkoholické nápoje použiténemali. Dňa XX.XX.XXXX bol do konania pribratý znalec z odboru zdravotníctva A. C. F.. Na základe
vypracovaného znaleckého posudku znalec v časti II. Posudková časť od strany 4 až po stranu 12
znaleckého posudku vyvrátil zranenia, na ktoré sa A. C. liečila a v závere znaleckého posudku jej priznal

zranenie a pohmoždenie tváre vľavo ľahkého stupňa s adekvátnou dobou liečenia 3 – 4 dni, pričom toto
zranenie si nutne nevyžadovalo práceneschopnosť. Týmto konaním porušila E. B. F. § 3 ods. 1, § 3 ods.
2písm.b),§4ods.1písm.c),§20ods.1zákonač.8/2009Z.z.ocestnejpremávkeaozmeneadoplnení
niektorých zákonov, čím v zmysle § 137 ods. 2 písm. c) citovaného zákona porušila pravidlá cestnej
premávky závažným spôsobom a týmto sa uznáva vinnou z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti

cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov.

V tomto konaní bol dňa XX.XX.XXXX vypracovaný znalecký posudok č. XX/XXXX znalcom v odbore
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, a to A. C. F.. Zo záverov tohto znaleckého
posudku vyplýva, že poškodená A. B. C. utrpela pohmoždenie tváre vľavo ľahkého stupňa. Jedná sa

o pohmoždenie tváre nad telom sánky ľahkého stupňa s hematómom v mieste pohmoždenia veľkosti
cca 3 x 4 cm. Znalec v závere ohľadom stanovenia dĺžky PN poškodenej uviedol, že poškodená sa
dostavila na prvotné odborné lekárske vyšetrenie dňa XX.XX.XXXX, t. j. po 12 dňoch od dopravnej
nehody na ambulanciu svojej obvodnej lekárky, ktorá uznala poškodenú za práceneschopnú odo
dňa XX.XX.XXXX a odoslala poškodenú na neurologické vyšetrenie, kde na toto sa dostavila dňa

XX.XX.XXXX v Neurologickej ambulancii u A. N. O., kde uviedla nepravdivé údaje o stave svojho
vedomia počas dopravnej nehody, na základe čoho neurologička priznala poškodenej poranenie otras
mozgu, čo je zo súdno-znaleckého hľadiska neakceptovateľné. Poškodenej boli po neurologickom
vyšetrení priznané aj následky poranenie krčnej chrbtice, pričom poškodená neutrpela pri dopravnej
nehode poranenie krčnej chrbtice, čo potvrdila aj vo svojej výpovedi dňa XX.XX.XXXX. Znalec

na základe uvedených skutočností zo súdno-znaleckého hľadiska na základe priznaných poranení
v znaleckom posudku stanovil adekvátnu dobu liečenia poškodenej na cca 3-4 dni, pričom charakter
poranenia si nutne nevyžadoval PN. Znalec taktiež konštatoval, že poranenia poškodenej zo dňa
XX.XX.XXXX nevytvorili predpoklady pre vznik trvalých následkov.

Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podali žalobkyne odvolanie. Krajské riaditeľstvo PZ v H., krajský
dopravný inšpektorát, rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX, č.p. I./XXXX-X odvolanie zamietol a potvrdil
prvostupňové rozhodnutie. Odvolací správny orgán nadobudol presvedčenie, že E. F. spáchala daný
skutok tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Krajský súd v H. rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
Krajského riaditeľstva PZ v H., krajského dopravného inšpektorátu, zo dňa XX.XX.XXXX, č.p. I./XXXX-
X, zamietol.

7. Z lekárskeho potvrdenia vystaveného A. M. L. dňa XX.XX.XXXX pre A. B. C. vyplýva, že pokiaľ sa

jedná o subjektívne ťažkosti v súvislosti s úrazom, ktorý utrpela dňa XX.XX.XXXX, tak po subjektívnej
stránke pretrvávajú bolesti hlavy, stavy ľahkej amnézie, výpadky novopamäte, poruchy spánku, neistá
chôdza. Objektívny nález u pacientky bol nasledovný: objektívne neistá chôdza, pri vertikalizácii zanáša,
myslenie po obsahovej stránke bez porúch, v popredí ľahká kognitívna deteriorácia posttraumat.
etiologie, mnestické poruchy v zložke štiepiteľnosti. Neurologický záver bol uvedený: stav po commotio

cerebri, posttraumat. cervikobrach. obojst., a cervikokran. sy., psychiatr. vyš.: ľahká kognitívna porucha
vs. tranzitorna. V kolónke, že či vyžaduje zranenie práceneschopnosť, je uvedené áno, v trvaní približne
40-50 dní. Predpokladaný čas liečenia nejasný. Ďalej je tam uvedené, že práceneschopnosť bola od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Pokiaľ sa jedná o bodové ohodnotenie, tak bolo uvedené, že pri otrase
mozgu stredne ťažkého stupňa, je to položka 223 pri počte 80 a podvrtnutie krčnej chrbtice položka 104

pri počte bodov 25, teda spolu 105 bodov.

8. Zo záznamu o lekárskom vyšetrení A. B. C. u lekárky A. N. O., neurologická ambulancia, zo dňa
XX.XX.XXXX vyplýva, že v uvedený deň sa p. C. ustanovila na vyšetrenie, kde je uvedený záver
po vykonaní vyšetrenia nasledovný: St. p. commotio cerebri 18.10.18, protrahovaná cafalea, vestib

syndróm, v obojstrannom neurologickom náleze je prítomná porucha postoja III, CAS cervikálny, CCS,
CBS obojstranne. Je tam doporučenie na vykonanie CT mozgu + ORL vyšetrenie, inf. liečba a kontrola
následne s výsledkami.Zo záznamu o kontrole na Neurologickej ambulancii A. N. O. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú absolvovala
A. B. C. vyplýva nasledovný záver: St. p. commotio cerebri 18.10.18, protrahovaná cafalea, vestib
syndróm, v obj. neurologickom náleze je prítomná ľahká porucha postoja III, CAS cervikálny, CCS, CBS

obojstranne. Doporučený je kľudový režim a dobrať inf. liečbu a kontrola o 2 týždne.

Zo záznamu o kontrole zo dňa XX.XX.XXXX v Neurologickej ambulancii A. N. O., pokiaľ sa jedná o A.
B. C., tak v závere tohto záznamu je uvedené, že sa jej doporučuje kľudový režim, liečba ako zavedená
a kontrola podľa potreby.

9. Z predloženej lekárskej správy zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že A. B. C. bola na vyšetrení
v Psychiatrickom centre, s.r.o., Psychiatrická ambulancia v A., kde bol prijatý po vyšetrení nasledovný
záver: F.06.7 Ľahká porucha kognitívna vs. tranzitórna, Stav post commotio cerebri, VAS cervikálny. Bola
odporúčaná psychiatrická kontrola o 4 týždne. Z psychiatrického hľadiska jej bolo doporučené ponechať
na PN a bolo doporučené zvýšiť dávku Lucetamu na 2-1-0.

V uvedenom zdravotníckom zariadení bola následne A. B. C. na kontrole dňa XX.XX.XXXX, kde
v zázname z tejto kontroly je uvedené, že subjektívne sa pacientka cíti lepšie, objektívny stav bol taký,
že oproti predchádzajúcej kontrole mierne je zlepšený, mnestické poruchy ešte pretrvávajú a spánok
je upravený. Z psychiatrického hľadiska bola doporučená PN. Zo záznamu o kontrole na uvedenej

ambulancii zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že pacientka A. C. má subjektívne pocity neistoty v súvislosti
stým,žebymalašoférovať.Objektívnejetamuvedené,žestavoprotipredchádzajúcejkontrolejemierne
zlepšený, mnestické poruchy ešte epizodicky prítomné, spánok upravený, anticipačná anxieta, emočná
labilita. Osobnosť je premorbídne dobre diferencovaná. Psychotické fenomény nemanifestné.

10. Z odborného vyjadrenia A. A. Q., psychiatria Psychiatrického centra, s.r.o. v A. zo dňa XX.XX.XXXX
vyplýva, že pokiaľ sa jedná o otázku dôvodnosti práceneschopnosti A. B. C. od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX, tak je uvedené, že bola liečená na psychiatrickej ambulancii od XX.XX.XXXX, pričom
pacientka bola v tom čase už práceneschopná. Na samotné psychiatrické vyšetrenie bola odoslaná
bezprostredne po absolvovaní psychologického vyšetrenia u H. F.. Zo záverov psychologického

vyšetrenia bolo objektívne zrejmé, že v dôsledku úrazu boli u nej preukázané poruchy pozornosti.
Zobjektívnejanamnézyjeznáme,žepacientkaprekonaladňa18.10.2018autonehodusotrasommozgu
a následnými poúrazovými bolesťami hlavy i ďalšími neurologickými ťažkosťami v zmysle závratov
apoúrazovejbolestikrčnejchrbtice.Poprvomjehovyšetrenípacientkyzistilupacientkyvýraznéporuchy
pozornosti najmä v zmysle dlhodobejšej výdrže pri riešení konkrétnych úloh, poruchy krátkodobej

pamäti, najmä schopnosti zapamätať si nové informácie, pričom aj na samotnú udalosť v dôsledku
prekonaného otrasu mozgu mala parciálnu retrográdnu amnéziu, celkové prejavy maladaptívneho
správania, pocity neistoty, zníženej celej časovej i dejovej línii, pocity zníženej sebadôvery, emočné
lability a celkového psychosomatického diskomfortu. Pacientka uviedla, že na druhý deň nastúpila
do práce, pracovala do XX.XX.XXXX, ale sama počas výkonu práce zistila, že jej vypadávali mená,

nevedela si spomenúť na informácie, mala zjavné poruchy pozornosti a pamäti, a preto jej bola
odporúčaná práceneschopnosť. Vzhľadom k týmto zisteniam pacientke doporučil z psychiatrického
hľadiska pokračovanie práceneschopnosti, nakoľko pacientka pracuje ako detská špecialistka a pri
uvedených ťažkostiach by mohlo reálne hroziť, že sa dopustí pri práci chýb z nepozornosti. Keďže
pacientka už v tom čase užívala aj lieky na zlepšenie pamäti a pozornosti, upravil jej dávku liekov

a doporučil jej ich dlhodobé užívanie. Uviedol, že z uvedených preukázaných medicínskych zistení je
úplne jednoznačné, že dĺžka trvania práceneschopnosti u pacientky od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
bola úplne primeraná a skôr kratšia ako obvykle pri takýchto stavoch býva. Pri takýchto ťažkostiach, ako
boli zistené u pacientky býva dĺžka trvania práceneschopnosti bežne 3-4 mesiace, v prípade, že sa stav
zlepšuje iba pomaly, aj dlhšie. U pacientky liečba naďalej trvá.

11. Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vystaveného dňa
XX.XX.XXXX A. M. L., všeobecnou lekárkou vyplýva, že v súvislosti s hodnotením bolestného u A. B. C.
v dôsledku poškodenia zdravia pri dopravnej nehode zo dňa XX.XX.XXXX, tak pracovná neschopnosť
A. B. C. trvala od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, pričom liečba v tom čase ešte trvala. Z lekárskeho

posudku vyplýva, že lekárka ohodnotila bolestné, a to tak, že priznala poškodenej položku 223 – Otras
mozgu stredného ťažkého stupňa pri počte bodov 80 a položku 104 – Podvrtnutie krčnej chrbtice pri
počte bodov 25, teda spolu 105 bodov.12. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného E. L. Ciprom, a to na základe žiadosti A.
B. C. na základe objednávky zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že na základe predložených podkladov
so zohľadnením všetkých známych skutočností a vplyvov konečný výsledok znaleckého posudku na

základe zadania určuje nasledovne: Ušlú mzdu A. B. C. z dôvodu PN od zamestnávateľa ENDOCARE,
s.r.o. vyčísluje na sumu 498,60 eur a ušlú mzdu A. B. C. z dôvodu PN od zamestnávateľa Nemocnica
B. T. D. na sumu 234,88 eur.

13. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného E. L. J. na základe požiadavky zadávateľa

ENDOCARE, s.r.o. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že na základe predložených podkladov so
zohľadnením všetkých známych skutočností a vplyvov na konečný výsledok znaleckého posudku na
základe zadania určuje priamu škodu spoločnosti ENDOCARE, s.r.o. spôsobenú práceneschopnosťou
A. B. C. vo výške 730,79 eur a ušlý zisk v spoločnosti ENDOCARE, s.r.o. spôsobený
práceneschopnosťou A. B. C. na sumu 8 959,76 eur.

14. E. L. J. za vypracovanie znaleckého posudku č. X/XXXX vyúčtoval spoločnosti ENDOCARE, s.r.o.
dňa XX.XX.XXXX sumu 300,- eur z pripojeného dokladu ďalej vyplýva, že uvedená suma 300,- eur bola
dňa XX.XX.XXXX spoločnosťou ENDOCARE, s.r.o. uhradená E. L. J..

E. L. J. za vypracovanie znaleckého posudku č. X/XXXX žalobkyni v 1. rade vyúčtoval dňa XX.XX.XXXX

sumu 60,- eur. A z pripojeného dokladu – výpis z účtu, vyplýva, že žalobkyňa v 1. rade dňa XX.XX.XXXX
E. L. J. uhradila sumu 60,- eur.

15.Zoznaleckéhoposudkuč.XX/XXXXvypracovanéhoznalcomA.A.F.,znalcomzodvetvianeurológia
na základe požiadavky právneho zástupcu žalobkýň JUDr. Radovana Bíleho vyplýva, že pokiaľ sa

jedná o charakter ujmy z hľadiska neurologického, ktorú A. C. utrpela pri dopravnej nehode dňa
XX.XX.XXXX, tak sa jedná o otras mozgu verifikovaný v zdravotnej dokumentácii – opakovaným
neurologickým vyšetrením. Pamätá si náraz do hlavy a následne si pamätá, ako tie airbagy sfukovali
alebo už boli sfúknuté. Videla, že s autom stojí pootočená oproti jazde, prednou časťou do ulice
Sládkovičovej vpravo oproti jej jazde. Ako dlho sedela v aute alebo či bola dlhodobo v bezvedomí,

tak nevie uviesť. Nevie uviesť, ako bola dlho v aute. Po príchode RZP ako lekár vyhodnotila, že ruky,
nohy má celé, nemá vonkajšie zranenie, je orientovaná v čase aj v priestore, má silné bolesti v oblasti
ľavej tváre, hlavy a krku. Vedela, že tieto poranenia sú následkom nárazu airbagu, bola v šoku, a preto
nešla na ošetrenie. Ona ako lekár vyhodnotila situáciu tak, že bolesti hlavy sú následkom nárazu,
postupne sa zmiernia a postupne celkom zaniknú, preto pokračovala v bežnej práci. Po niekoľkých

dňoch pri výkone povolania sa jej bolesti hlavy zintenzívnili, mala poruchu koncentrácie, rovnováhy
a všimla si výrazné poruchy pamäti – anterográdna amnézia – nepamätala si na udalosti po úraze.
Na úraz hlavy následne nadväzoval u A. C. postkomočný syndróm, na ktorého vznik poukázal znalec
z odboru psychiatria. Neskôr v priebehu času u posudzovanej osoby došlo k rozvoju posttraumatickej
pseudoneurastenii, ako uvádza vo svojom znaleckom posudku znalec z odboru psychiatrie A. A. I..

V ďalšom je tam uvedené, že zranenie, ktoré utrpela A. C., má priamy súvis s dopravnou nehodou
zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo spôsobené silným úderom do ľavej časti hlavy, tváre, krku od ľavého
bočného airbagu v kombinácii rotačných a zotrvačných síl. Je tam ďalej uvedené, že na základe nálezov
z neurologického, psychologického a prevažne psychiatrického vyšetrenia, ktoré poukazujú na vznik
postkomočného syndrómu s prechodnými poruchami kognitívnych funkcií trvanie práceneschopnosti

od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, bolo primerané. Zároveň znalec ohodnotil bolestné žalobkyne v 1.
rade, a to položkou 223 – Otras mozgu ľahkého stupňa overený neurológom pri počte bodov 30
a položku 104 – Podvrtnutie krčnej chrbtice popísané neurológom pri počte bodov 25. Pokiaľ sa jedná
o ohodnotenie postkomočného syndrómu, znalec uviedol, že jeho vznik a prejavy – prechodne poruchy
kognitívnych funkcií patria do kompetencie znalca z odboru psychiatria. Pokiaľ sa jedná o trvalé následky

k obmedzeniu počas liečby, po akú dobu mohla byť žalobkyňa v 1. rade obmedzená na obvyklom
spôsobe života, tak znalec uviedol, že autohavária zo dňa XX.XX.XXXX, po neurologickej stránke
nezanechá následky, ktoré sú trvalého charakteru. U A. C. na základe psychiatrického, psychologického
aneurologickéhovyšetreniadošlopočasliečbykobmedzeniunaobvyklomspôsobeživotapočastrvania
práceneschopnosti, a to následne: mierne inhibované psychomotorické tempo, neistota, nálada, skleslá,

pracovné tempo mierne, inhibovaná schopnosť koncentrácie narušená, výrazné poruchy pozornosti,
najmä v zmysle dlhodobejšej výdrže pri riešení konkrétnych úloh, poruchy krátkodobej pamäti, najmä
schopnosti zapamätať si nové informácie, pričom aj na samotnú udalosť v dôsledku prekonaného otrasu
mozgu mala parciálnu retrográdnu amnéziu, priebeh havárie si pamätala iba čiastočne, nie v celejčasovej a dejovej línii, celkové prejavy maladaptívneho správania, pocity neistoty, zníženej sebadôvery,
emočnej lability a celkového psychosomatického diskomfortu. Poruchy pozornosti a pamäti pretrvávali,
bolesti hlavy, nauzea, poúrazové bolesti krčnej chrbtice s poruchou dynamiky, nerotačné závraty, pri

vertikalizácii neistá chôdza.

V dodatku k znaleckému posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX A. A. F. znalec uviedol, že
žalobkyňa bola v čase od XX.XX.-XX.XX.XXXX liečená v neurologickej ambulancii pre bolesti hlavy,
závraty, titanus. Tieto ťažkosti sa po úvodnej infúznej liečbe a neskôr medikamentóznej liečbe zlepšili

do takej miery, že ďalšie sledovanie v neurologickej ambulancii už viac nepotrebovala. Súbežne
s neurologickými ťažkosťami sa zhoršovali aj kognitívne schopnosti, ktoré napriek neurologickej liečbe
neustali, ale naopak si vyžiadali komplexné psychologické vyšetrenie a následne aj psychiatrické
vyšetrenie dňa XX.XX.XXXX. Práve na základe psychiatrického nálezu jej bolo odporúčané pokračovať
v práceneschopnosti ďalej. Na úraz hlavy nadväzoval postkomočný sydróm, Neskôr v priebehu času
o posudzovanej osoby došlo k rozvoju postraumatickej pseudonerastenií. Uviedol, že nemôžeme sa

u pacientky vyjadrovať len k ustáleniu somatického stavu a nevyjadroovať sa k ustáleniu a zlepšeniu
duševného stavu. Somatický a duševný stav tvoria jednoznačnej jeden celok, ktorý musíme hodnotiť
komplexne a nie jednostranne. Uviedol, že podľa zdravotnej dokumentácie výsledok psychologického,
psychiatrického vyšetrenia, jednoznačne k relatívnemu ustáleniu somatického a duševného stavu došlo
dňom nástupu do práce, t.j. XX.XX.XXXX. Poukázal, že u žalobkyne po neurologickom vyšetrení dňa

XX.XX.XXXX, pri relatívnej stabilizácii somatického stavu, u nej pretrvávali závraty pri vertikalizácii
a bolesti hlavy vo večerných hodinách v čele, aj okcipitalne sa objavili a zhoršovali kognitívne schopnosti,
ktoré napriek neurologickej liečbe neustali, naopak si vyžiadali komplexné psychologické a psychiatrické
vyšetrenie. Preto ustálenie zdravotného stavu podľa posudku č. XX/XXXX je nesprávne.

16. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného A. A. I., znalcom z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorý bol vypracovaný na základe požiadavky právneho zástupcu
žalobkýň vyplýva, že u posudzovanej osoby, A. B. C. došlo po nehode zo dňa XX.XX.XXXX
k postupnému rozvoju postokomočného syndrómu, ktorý je definovaný ako syndróm, ktorý vzniká
po poranení hlavy a zahrňuje rad rôznorodých príznakov ako sú bolesti hlavy, závrať, únava,

podráždenosť, poruchy koncentrácie a problémy s riešením duševných úloh, zhoršenie pamäti,
nespavosť a znížená tolerancia stresu, emočného vzrušenia alebo alkoholu. Laboratórne vyšetrenia
môžu priniesť objektívne dôkazy poškodenia, ktoré vysvetľujú príznaky, ale často bývajú aj negatívne.
Neskôr v priebehu času u posudzovanej osoby došlo k rozvoju posttraumatickej pseudoneurastenie,
ktorá nastáva po odznení vlastných príznakov komócie, kde pretrvávajú bolesti hlavy, niekedy dosť

výrazné, závrate, poruchy spánku, poruchy pamäti a koncentrácie, depresívne stavy rôznej intenzity,
niekedy aj anxiózna symptomatika, inokedy zas nálada apatická. Taktiež ľahšia unaviteľnosť a pokles
výkonnosti. Z uvedených preukázaných medicínskych zistení má charakter ujmy na zdraví z hľadiska
psychiatrického priamy súvis s dopravnou nehodou vodičky A. C. zo dňa XX.XX.XXXX. Z uvedených
preukázaných medicínskych zistení je úplne jednoznačné, že dĺžka trvania práceneschopnosti

posudzovanej od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bola úplne primeraná a skôr kratšia ako obvykle
pri takýchto stavoch býva. Pri takýchto ťažkostiach, ako boli zistené u posudzovanej osoby, býva
dĺžka trvania práceneschopnosti bežne 3 – 4 mesiace, v prípade, že sa stav zlepšuje iba pomaly,
aj dlhšie. Zároveň znalec ohodnotil bodovo u žalobkyne v 1. rade dôsledky tejto dopravnej nehody,
a to položkou 252 – Postkomočný syndróm pri počte bodov 130, a to vzhľadom na produktívny vek,

dĺžku trvania psychiatrickej liečby. Pokiaľ sa jedná o následky vzniknutej ujmy, tak znalec uviedol,
že posudzovaná netrpí duševnou poruchou, ktorá by mala preukázateľne nepriaznivé následky pre
životné úkony poškodenej, na uspokojovanie jej životných potrieb. Nie je badateľné obmedzenie či
strata možnosti poškodenej uplatniť sa v živote a spoločnosti, ktorú mala vo veku, v ktorom utrpela
poškodenia zdravia. Úraz z hľadiska duševného zdravia nezanechal následky, ktoré sú trvalého

charakteru. U posudzovanej osoby došlo počas liečby k obmedzeniu na obvyklom spôsobe života
minimálne počas trvania práceneschopnosti.

V doplneniu znaleckého posudku č. XX/XXXX A. A. I. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že pokiaľ sa jedná
o ustálenie zdravotného stavu (z hľadiska psychiatrického) A. C. v súvislosti s dopravnou nehodou

zo dňa XX.XX.XXXX, tak znalec uviedol, že žalobkyňa bola v čase od XX.XX.-XX.XX.XXXX liečená
v neurologickej ambulancii pre bolesti hlavy, závraty, titanus. Tieto ťažkosti sa po úvodnej infúznej
liečbe a neskôr medikamentóznej liečbe zlepšili do takej miery, že ďalšie sledovanie v neurologickej
ambulancii už viac nepotrebovala. Súbežne s neurologickými ťažkosťami sa zhoršovali aj kognitívneschopnosti, ktoré napriek neurologickej liečbe neustali, ale naopak si vyžiadali komplexné psychologické
vyšetrenie a následne aj psychiatrické vyšetrenie dňa XX.XX.XXXX. Práve na základe psychiatrického
nálezu jej bolo odporúčané pokračovať v práceneschopnosti ďalej. Po ústupe neurologických ťažkostí,

mohla začať neurorehabilitáciu. V tejto postupnej neurorehabilitácii v kombinácii s nootropnou liečbou
pokračovala až do XX.XX.XXXX. Z náhlych pracovných dôvodov bola však nútená nastúpiť do práce s to
krátko pred vianočnými sviatkami. Pracovné tempo mala výrazne redukované, pretože ešte stále u nej
pretrvávali mierne bolesti hlavy a mierna únava. V prípade žalobkyne v 1. rade išlo o ľahkú tranzitórnu
kognitívnu poruchu bez organického poškodenia mozgu, ktorá si vyžadovala liečbu a sledovanie

do XX.XX.XXXX. Zdravotný stav z psychiatrického hľadiska sa úplne upravil až XX.XX.XXXX, preto
nemohol byť jej zdravotný stav ustálený už XX.XX.XXXX a nebolo ho možné k tomu dátumu ani posúdiť.

17. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znaleckou organizáciou forensic.sk na
základe objednávky žalovaného vyplýva, že znalecká organizácia hodnotí návrh bodového hodnotenia
bolestného vyčíslený v lekárskom posudku od A. M. L. zo dňa XX.XX.XXXX v počte bodov

105 na základe predložených podkladov a zdravotnej dokumentácie ako čiastočne preukázaný.
Znalecká organizácia sa prikláňa k uplatneniu položky 223a za 30 bodov namiesto uplatnenej
položky 223b. Znalecká organizácia hodnotí návrh bodového hodnotenia bolestného a stanovenia
dĺžky trvania práceneschopnosti vyčíslený v znaleckom posudku XX/XXXX znalca A. A. F. zo dňa
XX.XX.XXXX o počte 55 bodov na základe predložených dokladov a zdravotnej dokumentácie

za preukázaný. Znalecká organizácia hodnotí návrh bodového hodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia a stanovenia dĺžky trvania práceneschopnosti vyčíslený v znaleckom posudku č. XX/XXXX
znalca A. A. I. zo dňa XX.XX.XXXX o počte 130 bodov na základe predložených podkladov a zdravotnej
dokumentácie za preukázaný.

V ďalšom je v ňom uvedené, že znalecká organizácia nemôže vylúčiť súvislosť medzi dopravnou
nehodou zo dňa XX.XX.XXXX a poruchami zdravia, ktoré boli žalobkyni v 1. rade dňa XX.XX.XXXX
diagnostikované. V ďalšom je v znaleckom posudku uvedené, že z dostupnej zdravotnej dokumentácie
vyplýva, že poškodenej bol dňa XX.XX.XXXX diagnostikovaný stav po otrase mozgu. Následne bola
dokumentovaná dĺžka práceneschopnosti do XX.XX.XXXX. Znalecká organizácia vo všeobecnosti

považuje dokumentovanú dĺžku práceneschopnosti za adekvátnu k zistenej diagnóze. Znalecká
organizácia eviduje okolnosť, ktorá sa týka dĺžky obdobia medzi dopravnou nehodou a prvotne
dokumentovaným lekárskym vyšetrením poškodenej (11 dní). V tejto súvislosti možno uviesť, že
poškodená je doktorkou medicíny, pričom boli revidované okolnosti, ktoré sú uvedené v dostupnom
spisovom materiáli a viedli absolvovanie prvotného lekárskeho vyšetrenia nie v bezprostrednom období

po dopravnej nehode, ale s časovým odstupom. Súbor príznakov pri diagnóze otrasu mozgu môže byť
v čase menlivý, čo do charakteru a intenzity. Znalecká organizácia pripúšťa súvis dokumentovaných
ťažkostí poškodenej, resp. diagnózy stavu po otrase mozgu v spojitosti s dopravnou nehodou zo dňa
XX.XX.XXXX, hoci bolo prvotné lekárske vyšetrenie vykonané až po 11 dňoch. Na otázku, či je reálne,
aby poškodená s otrasom mozgu stredného stupňa vyhľadala lekársku pomoc až po 12 dňoch, znalecká

organizácia uviedla, že vzhľadom na okolnosti posudzovaného prípadu nie je možné takýto priebeh
vylúčiť.

Z doplnku č. X znaleckého posudku č. XX/XXXX znalecký úkon č. XX/XXXX vypracovaného
spoločnosťou forensic.sk na základe návrhu žalovaného vyplýva, že na základe predložených dokladov

a zdravotnej dokumentácie je možné stav považovať k hodnoteniu za ustálený k dátumu XX.XX.XXXX
(kontrola v Neurologickej ambulancii A. O.).

Z doplnku č. X znaleckého posudku č. XX/XXXX znalecký úkon č. XX/XXXX vypracovaného
spoločnosťou forensic.sk na základe návrhu žalovaného vyplýva, že znalecká organizácia trvá na

záveroch znaleckého posudku č. XX/XXXX a doplnku č. X k znaleckému posudku. Poukázala, že
v znaleckom posudku a doplnku č. X. sa nevyjadroval k ustáleniu duševného zdravotného stavu
a ani k okolnostiam psychiatrickej liečby. Uviedla, že bez ohľadu na trvanie psychiatrickej liečby, sa
u menovanej obdobie ustálenia jej zdravotného stavu pre účely bolestného nemení. V súvislosti
s bodovým ohodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré bolo v prípade menovanej uplatnené

pod položkou 252 za 130 bodov na základe znaleckého posudku A. I. č. XX/XXXX, organizácia uviedla,
že je možné stanoviť ustálenie zdravotného stavu na obdobie jedného roka po dopravnej enhode, t.j.
k XX.XX.XXXX.18. Z dokladov predložených žalobkyňou vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX absolvovala kontrolu
v Psychiatrickej nemocnici, s.r.o. v A. a v súvislosti s uvedeným jej vznikli hotové výdavky titulom
cestovných nákladov vo výške 16,75 eur. Na predmetnú jazdu bolo použité motorové vozidlo

MITSUBISHI PAJERO, evidenčné číslo D., kde z čestného prehlásenia zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva,
že A. U. C. predmetné vozidlo zapožičal poškodenej za účelom dopravy na lekárske vyšetrenia od
XX.XX.XXXX.

19. Prípisom zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa v 1. rade si u žalovaného uplatnila nárok na náhradu škody

v celkovej výške 2 908,82 eur. Táto škoda pozostávala z náhrady vo forme straty na zárobku počas
práceneschopnosti v celkovej výške 733,48 eur. Škoda vo forme straty na zárobku jej vznikla v príčinnej
súvislosti s pracovnou neschopnosťou v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, t. j. 49 kalendárnych
dní, 33 pracovných dní. V spojitosti s jej pracovnou neschopnosťou nemohla byť ako zamestnanec
pracovne činná v spoločnosti ENDOCARE, s.r.o. a v Nemocnici Andreja Leňa Humenné, s ktorými mala
vtomčaseuzatvorenúpracovnúzmluvu.StratanazárobkuvspoločnostiENDOCARE,s.r.o.predstavuje

čiastku 498,60 eur a strata na zárobku v Nemocnici B. T. D. predstavuje čiastku 234,88 eur. V ďalšom
je uvedené, že si uplatňuje aj nárok na náhradu škody vo forme bolestného vo výške 2 003,40 eur, a to
na základe lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, kde bolo bolestné
ohodnotené spolu na 105 bodov. Hodnota bodu pre určenie výšky bolestného bola v r. 2018 vo výške
19,018 eur za bod. V ďalšom uviedla, že si uplatňuje aj nárok na náhradu škody vo forme liečebných

nákladov, a to v celkovej výške 59,47 eur a takisto náhradu nákladov za cestovné vo výške 112,47 eur
v spojení s účasťou na lekárskych ošetreniach dňa XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX
a dňa XX.XX.XXXX.

20. Písomným prípisom zo dňa XX.XX.XXXX si žalobkyňa v 2. rade u žalovaného uplatnila nárok na

úhradu škody vo forme ušlého zisku vo výške 8 959,76 eur. Uviedla, že ušlý zisk jej vznikol v príčinnej
súvislosti s pracovnou neschopnosťou jej zamestnankyne A. B. C., ktorá bola práceneschopná v čase od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, t. j. 49 kalendárnych dní, 33 pracovných dní, a teda nemohla vykonávať
svoje pracovné povinnosti pre klienta ako zamestnávateľa. V súvislosti s týmto uplatneným nárokom
zároveň žalobkyňa v 2. rade žalovanému predložila znalecký posudok č. X/XXXX znalca E. L. J., znalca

v odbore ekonómia a manažment, odvetvie kontroling, financie.

21. V písomných vyjadreniach predložených súdu počas prebiehajúceho konania žalobkyne v 1. a 2.
rade uviedli, že podaniami zo dňa XX.XX.XXXX si uplatnili u žalovaného nárok na náhradu škody
z poistnej udalosti a zároveň na preukázanie nárokov predložili listinné doklady, ktoré k tomu boli

pripojené. Uviedli, že z tohto je zrejmé, že žalovaná nemá záujem o dobrovoľné poskytnutie poistného
plnenia, čo nakoniec vyplýva aj z ďalšieho vyjadrenia, a to, že nárok je premlčaný a tiež, že nárok bol
predčasne uplatnený, a tieto skutočnosti považujú za nedôvodné. V ďalšom uviedla, že pokiaľ žalovaná
namieta príčinnú súvislosť medzi dopravnou nehodou a ujmou na zdraví, teda diagnózami uvedenými
v lekárskom posudku A. M. L. zo dňa XX.XX.XXXX, a to z toho dôvodu, že žalobkyňa v 1. rade sa

dostavila na vyšetrenie až dňa XX.XX.XXXX, t. j. o 12 dní po dopravnej nehode, tak k tomu uviedla, že
nie všetky príznaky ujmy na zdraví sa prejavia okamžite, ak nastane prvotný mechanizmus vzniku ujmy,
ale môžu sa prejaviť aj neskôr. Takisto podotkla, že začiatok pracovnej neschopnosti sa nemusí spájať
s presným okamihom vzniku príznakov ujmy na zdraví, ktoré majú priamy súvis s dopravnou nehodou.
Uviedla, že v dôsledku dopravnej nehody XX.XX.XXXX utrpela silný úder do ľavej časti hlavy, tváre

a krku v kombinácii s pôsobením rotačných a zotrvačných síl. V príčinnej súvislosti s tým sa začali u nej
prejavovať klinické ťažkosti, ktoré boli charakteru psychologického, psychiatrického a neurologického.
Začala mať poruchy pozornosti, schopnosti sústrediť sa, došlo u nej k poklesu pamäťových schopností,
osobitne najmä v zložke vštiepivosti a vybavenosti a začala trpieť poruchami krátkodobej pamäte,
poruchami schopnosti zapamätať si poskytnuté informácie a celkové prejavy maladaptívneho správania,

pocity neistoty a pod. Vzhľadom na to, že išlo o klinické ťažkosti psychologického, psychiatrického
a neurologického charakteru, je zrejmé, že tieto sa nemuseli prejaviť bezprostredne po poistnej
udalosti, aj keď vznikli v príčinnej súvislosti s ňou. Pokiaľ sa jedná o znalecký posudok predložený
A. F. v priestupkovom konaní, tak uviedla, že žalobkyňa v 1. rade od počiatku namietala nezaujatosť
a odbornosť tohto posudku. Menovaný znalec sa vyjadril aj ku klinickým ťažkostiam, ktoré sú charakteru

psychologického, psychiatrického a neurologického, aj keď nemal odbornú spôsobilosť na posúdenie
takejto ujmy, ako znalec z vyššie uvádzaného odboru, čo je evidentne nezákonným dôkazom. Uviedla,
že má podozrenie zo zámerného vyhotovenia neobjektívneho znaleckého posudku. Pokiaľ sa jedná
o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, tak uviedli, že z ustálenej súdnej praxe vyplýva,že plynutie subjektívnej premlčacej doby v prípade ujmy na zdraví nemôže začať skôr, ako je ustálený
zdravotný stav poškodenej osoby. V prípade žalobkyne v 1. rade sa jej zdravotný stav ustálil najskôr
ukončením pracovnej neschopnosti dňa 16.12.2018, z čoho vyplýva, že nárok ňou uplatnený bol

uplatnenývčas.Poukázalitiežna§112Občianskehozákonníka,vzmyslektoréhoakveriteľvpremlčacej
dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje,
premlčaciadobaodtohtouplatneniapodobukonanianeplynie.Toplatíajopráve,ktoréboloprávoplatne
priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. V tomto
smere poukázali u žalobkyne aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa XX.XX.XXXX sp.zn. X J..

Poukázali, že svoje nároky si uplatnili už počas prebiehajúceho priestupkového konania, a to podaním
zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX a ako vyplýva z rozhodnutia odvolacieho súdu, žalobkyne
boli po právoplatnosti uvádzaného rozhodnutia odkázané, aby si svoje nároky uplatnili cestou súdneho
konania.Právoplatnosťouuvádzanéhorozhodnutiapokračovaloplynutiepremlčacejdobypreuplatnenie
nárokov. Z uvedeného je teda nepochybne zrejmé, že subjektívna premlčacia doba v čase podania
žaloby v tejto právnej veci ešte neuplynula. Preto sú námietky žalovanej nedôvodné. Pokiaľ sa jedná

o náklady spojené s liečením vo výške 171,94 eur, a to z toho dôvodu, že tieto súvisia s liečením
diagnóz uvedených v lekárskom posudku, ktorých príčinnú súvislosť namieta s dopravnou nehodou zo
dňa XX.XX.XXXX, tak k tomu sa vyjadrili už v predchádzajúcom odseku a pokiaľ sa jedná o premlčanie,
tak vzhľadom aj na vyššie uvedené skutočnosti takisto námietku premlčania tohto nároku považujú za
nedôvodnú.

Pokiaľ sa jedná o rozporovaný nárok uplatnený žalobkyňou v 1. rade na náhradu straty na zárobku počas
PN, tak v tomto poukázali, že je nesprávne to, ak žalovaná vychádza zo znaleckého posudku A. F., ktorý
tento vypracoval ako osoba odborne nespôsobilá z odboru psychiatrie, a teda on nebol ani oprávnený
posudzovať opodstatnenosť liečby a adekvátnosť PN pri ujme na zdraví uvedeného charakteru. Pokiaľ

sa jedná o tvrdenie žalovanej, že ujmu si mala spôsobiť samotná žalobkyňa v 1. rade, tak uviedli, že jej
nie je zrejmé, na základe akých skutočností k takému záveru žalovaný dospel. Takisto uviedli, že pokiaľ
sa jedná o námietku premlčania tohto nároku, tak túto takisto považujú za nedôvodnú.

Pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok žalobkyňou v 2. rade na ušlý zisk, tak k tomu uviedli, že pokiaľ

žalovaná namieta, že vznik škody predpokladá jeho definitívnu stratu a nielen oddialenie možnosti jeho
získania, že žalobkyňa neprišla definitívne o zisk, keďže žalobkyňa v 1. rade ako lekárka si pacientov
mohla preobjednať na iný termín, tak poukázali, že žalobkyňa v 1. rade ako lekárka v odbore pediatrická
endokrinológiavykonávaprežalobkyňuv2.radeopakujúcusačinnosťvriadnychordinačnýchhodinách.
To znamená, že pokiaľ by žalobkyňa v 1. rade mala preobjednávať všetkých pacientov na obdobie po

ukončení PN, je logické, že už by teda nemohla ošetriť všetkých tých pacientov, ktorí už boli objednaní
na obdobie po ukončení jej PN, a teda musela by ich opätovne preobjednávať na iné termíny, čo by
opätovne bezprostredne spôsobilo stratu na zisku žalobkyne v 2. rade. Pokiaľ sa jedná o informácie zo
stránky finstat.sk o zisku žalobkyne v 2. rade, tak k tomu uviedli, že žalobkyňa v 1. rade vykonáva činnosť
pediatrickej endokrinológie u žalobkyne v 2. rade sama, takže nie je zrejmé, akým spôsobom by mohla

žalobkyňa v 2. rade z tejto činnosti vykazovať zisk. Poukázali, že práve naopak počas PN žalobkyne
v 1. rade žalobkyňa v 2. rade musela znášať aj všetky náklady spojené s prevádzkou ambulancie. Tiež
uviedli, že takisto je nedôvodná ani námietka premlčania vznesená zo strany žalovanej vo vzťahu k takto
uplatnenému nároku.

Pokiaľ sa jedná o doplnok č. 1. k znaleckého posudku č.XX/XXXX, v ktorom znalecká organizácia
dospela k záveru, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne v 1. rade došlo dňa XX.XX.XXXX, tak
uviedli, že tento záver považujú za nelogický. Poukázali, že znalecká organizácia považuje pracovnú
neschopnosť žalobkyne v 1. rade za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX za adekvátnu diagnóze
a preto im nie je zrejmé, ako mohol byť zdravotný stav ustálený dňa XX.XX.XXXX a to tiež aj vzhľadom

na znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorého závery považovala organizácia za správne. Je preto zrejmé,
že zdravotný stav žalobkyne v 1. rade nemohol byť ustálený dňa XX.XX.XXXX.

V ďalšom uviedli, že nakoľko podľa doplnku č. X k znaleckému posudku č. XX/XXXX, žalobkyňa v 1.
rade mala mať ustálený zdravotný stav k XX.XX.XXXX, tak svoj nárok na bolestné si uplatnila v zákonnej

dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe.

Ohľadom vznesenej námietky premlčania voči uplatnenému nároku žalobkyne v 1. rade na náhradu za
stratu na zárobku počas PN poukázali na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej o tom, aká škoda vzniklana zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného, sa poškodený dozvie spravidla v okamihu,
keď mu bola vyplatená posledná dávka nemocenského, a teda keď škodu môže bližšie špecifikovať. Až
v tomto čase sa poškodený dozvie o škode podľa ustanovenia § 446 OZ a až od toho času začína plynúť

premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 OZ – Z IV/s.625. Nemocenská dávka žalobkyni v 1. rade za
mesiacnovember2018bolavyplatenádňaXX.XX.XXXXazamesiacdecember2018dňaXX.XX.XXXX.
Preto je námietka vznesená žalovaným nedôvodná.

Poukázali, že z dodatku k znaleckého posudku A. F. vyplýva, že podľa zdravotnej dokumentácie

žalobkyne v 1. rade, jednoznačne k relatívnemu ustáleniu somatického a duševného stavu došlo dňa jej
nástupu do práce t.j. XX.XX.XXXX. Poukázali, že sa nemožno vyjadrovať k ustáleniu somatického stavu
bez ohľadu na ustálenie a zlepšenie duševného stavu. Somatický a duševný stav tvoria jednoznačne
jeden celok, ktorý sa musí hodnotiť komplexne a jednostranne. V tomto smere poukázali na rozhodnutie
Ústavného súdu ČR sp. zn. E.. K. XXX/XX.

Tiež uviedli, že akútnu fázu bolesti, ktorú ohodnocuje posudzujúci lekár, nemožno spájať s ustálením
celkového zdravotného stavu poškodenej osoby, ktorý by mal byť nemenný a trvalý. Ani zo správy A. O.
zo dňa XX.XX.XXXX nevyplýva, aby žalobkyňa v 1. rade bola vyliečená a jej zdravotný stav bol ustálený
do takej miery, aby bol nemenný. Zo správy naopak vyplýva, že žalobkyňa sa síce cíti lepšie, ale naďalej
je tam prítomná závrativosť pri vertikalizácii, vo večerných hodinách bolesti hlavy v čele aj okcipitálne.

Žalobkyňa v 1. rade práve v dôsledku ujmy na zdraví bola na PN až do XX.XX.XXXX a následne bola
ambulantne liečená až do XX.XX.XXXX. Poukázali, že žalobkyňa v 1. rade by objektívne nemohla žiadať
o vystavenie lekárskeho posudku ku dňu XX.XX.XXXX, keďže jednak bola PN až do XX.XX.XXXX,
riadne pokračovala v liečbe a preto ani nemohla mať subjektívnu vedomosť o tom, aby sa jej zdravotný
stav ustálil do takej miery, aby bolo možné objektívne posúdiť ohodnotenie bolestného.

22. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach uviedol, že pokiaľ sa jedná o nárok na náhradu
škody titulom bolestného u žalobkyne v 1. rade, že okrem znaleckého posudku A. F. bol predložený aj
znalecký posudok ohľadom bolestného, ktorý bol vypracovaný A. L., ktorá ohodnotila ujmu žalobkyne
v 1. rade položkami 223-Otras mozgu stredne ťažkého stupňa ohodnotená na 80 bodov a položkou

104-Podvrtnutie krčnej chrbtice ohodnotené na 25 bodov. Z uvedeného vyplýva, že ani posudzujúca
lekárka nemala spôsobilosť na posudzovanie ujmy psychologického, psychiatrického a neurologického
charakteru a zároveň ohodnotené a priznané položky takto charakteru ani nie sú. Lekárskym posudkom
o bolestnom bola posúdená ujma somatického charakteru, avšak následne práceneschopnosť sa už
mala týkať ujmy psychologického, psychiatrického a neurologického charakteru, ktorá však nebola

hodnotená a uplatnená v zmysle zákona č. 437/2004. Z vyššie uvedených dôvodov preto vznikli
pochybnosti o správnosti bodového hodnotenia bolestného v lekárskom posudku, preto on požiadal
o vypracovanie súkromného znaleckého posudku znaleckú organizáciu a tento doloží do súdneho spisu.

Pokiaľ sa jedná o premlčanie, žalovaný poukázal na § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001, z ktorého

vyplýva, že právna úprava premlčania nároku na náhradu škody voči poisťovateľovi je upravená
rovnakým spôsobom ako právna úprava premlčania proti osobe, ktorá škodu spôsobila. V tejto súvislosti
zákon priamo odkazuje na § 106 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného teda vyplýva, že na premlčanom
nároku potom plynie rovnako samostatná lehota proti poisťovateľovi, samostatná lehota proti osobe,
ktorá škodu spôsobila a samostatná lehota prevádzkovateľovi. V danom prípade je teda potrebné

posudzovať plynutie premlčacej lehoty, resp. jej uplynutie voči žalovanej samostatne bez ohľadu na
uplatnený nárok v rámci adhézneho konania voči osobe prevádzkovateľa alebo osobe, ktorá škodu
spôsobila. V tomto smere žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Q. Q. sp.zn. XXXX/
XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol potvrdený uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. XXXX/
XXX/XXXX. Poukázal, že ide o tri rozdielne zodpovednostné subjekty, ktoré nesú zodpovednosť za

vzniknutú škodu na základe rôznych ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom v prípade poisťovateľa
ide dokonca o iný zákon, preto lehota na uplatnenie nároku voči každému z týchto subjektov začína
plynúť a plynie osobitne. Zo žiadneho ustanovenia zákona, ale ani logiku zákona akceptujúcim výkladom
nemožno dôjsť k záveru, že uplatnením nároku na náhradu voči ktorémukoľvek z označených subjektov
plynie jednotná premlčacia lehota voči všetkým subjektom a riadi sa rovnakými pravidlami, teda aj

pravidlami o spočívaní lehoty jej pretrhnutím atď. V tomto smere poukázal, že žalobkyňa si v trestnom
konaní voči nemu nárok na náhradu škody neuplatnila, preto pre plynutie premlčacej lehoty voči nemu
nemohlo dôjsť k spočívaniu tejto lehoty tak, ako má na mysli § 112 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ si
žalobkyňa svoje nároky v rámci trestného konania uplatnila riadne a včas, tak si ich uplatnila iba vočiobvinenému, škodcovi a nie voči poisťovni, a preto aj premlčacia lehota mohla spočívať výlučne vo
vzťahu ku škodcovi. On nebol účastníkom uvedeného trestného konania, preto nemohlo voči nemu
dôjsť k spočívaniu premlčacej lehoty v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ sa jedná o nárok žalobkyne v 2. rade na ušlý zisk po dobu práceneschopnosti žalobkyne v 1.
rade, tak uviedol, že práve žalobkyňa je povinná preukázať, že prišla o zisk definitívne a nedošlo len
k oddialeniu nadobudnutia zisku na neskoršie obdobie.

Ohľadom nároku žalobkyne v 1. rade na bolestné poukázal na rozsudok Krajského súdu v Q. sp. zn.
XXXXXX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v ktorom súd uviedol, že podľa § 9 ods. 1 zákona č. 437/2004
Z.z. pri určovaní bodového ohodnotenia bolestného sa hodnotí akútna fáza bolesti: bolestné bolo možné
uplatniť už v roku 2015 v mesiacoch apríl-máj, keď súd zohľadnil, že pri určovaní bodového ohodnotenia
bolestného sa ohodnocuje len akútna fáza bolesti. Poukázal tiež na rozhodnutie Krajského súdu v H.
sp. zn. XXXX/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v ktorom súd uviedol, že odškodňuje sa totiž vytrpená

bolesť, nie tzv. budúca a následná bolesť, ktorá už spadá pod náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Poukázal tiež, že aj A. F. vo svojom znaleckom posudku uviedol, že žalobkyňa v 1.
rade už po XX.XX.XXXX nepotrebovala liečbu v neurologickej ambulancii. Preto už tohto dňa bolo
možné obodovať bolesti žalobkyne položkami 223 a 104, tieto poškodenia boli v čase XX.XX.XXXX
jednoznačne identifikované, ustálené, nemenné. Pretrvávajúce psychické problémy žalobkyne v 1. rade

v dôsledku ktorých bola ďalej PN nemajú vplyv na ustálenie zdravotného stavu bolestného, nakoľko
ujma psychického charakteru sa odškodňuje titulom sťaženia spoločenského uplatnenia.

23. Svedok A. A. F. vo svojej výpovedi uviedol, že na závere o ustálení zdravotného stavu žalobkyne
v 1. rade ku dňu XX.XX.XXXX trvá a že somatické a psychické potiaže je potrebné brať ako jeden celok.

Po vyšetrení na neurologickej ambulancii dňa XX.XX.XXXX u žalobkyne pretrvávali potiaže, ktoré sa
prejavili do jej psychickej sféry a do postkomočného syndrómu. Poukázal, že ani znalecká organizácii
forensic nemala výhrady k dĺžke PN, aj po XX.XX.XXXX jej PN pretrvávala. Vzhľadom na pretrvávajúce
následky úrazu ku dňu XX.XX.XXXX žalobkyňa nebola schopná objektívne predpokladať ustálenie jej
zdravotného stavu k uvedenému dňu. Najskôr jej zdravotný stav mohol byť ustálený XX.XX.XXXX,

pričom ani tento dátum možno nie je relevantný, pretože potiaže ohľadom posttraumatickej poruchy
u nej trvali naďalej. V čase keď bola na kontrole u neurológia uviedol, že v tom čase bolo možné
urobiť ohodnotenie jednak otrasu mozgu a jednak podvrtnutia krčnej chrbtice, avšak pokiaľ sa týka
psychiatrického následku, postkomočného syndrómu, toto možné ešte nebolo. Uviedol, že bolestné sa
hodnotí na základe diagnóz a vtedy, ak stav je už nemenný k horšiemu, hodnotí sa konkrétna diagnóza

podľa stavu pacienta a nehodnotia sa fázy bolesti. Pokiaľ sa jedná o otras mozgu, tak je to ľahký,
stredný a ťažký otras mozgu a tieto skutočnosti sa pri určení bolestného berú v úvahu. U žalobkyne
však pretrvávali naďalej bolesti hlavy a možnou príčinou mohol byť aj jej otras mozgu, teda na strane
žalobkyne ešte nedošlo k úplnej náprave.

V ďalšom poukázal, že každý úraz je iný a každý pacient úraz prežíva inak. U žien je to horšie, pretože
sú citlivejšie. Je tenká hranica medzi tým, či sa jedná o neurologickú diagnózu alebo psychiatrickú
diagnózu, pričom u väčšiny prípadov dochádza u poškodeného k posttraumatickému syndrómu, ktorý
sa lieči u psychiatra. Tiež uviedol, že ak neurológ prijme záver o tom, že stav je ustálený, či to znamená,
že pacient je vyliečený, tak takto sa to povedať nedá. U takého pacienta môžu dokonca aj do roka

pretrvávať iné následky, ktoré súvisia s postkomočným syndrómom. Uviedol, že existuje aj odbor
neuropsychiatria, ktorý sa zaoberá psychickými problémami z neurologického hľadiska. Väčšinou sa
jedná o degeneratívne poruchy alebo zmeny mozgu, napríklad demencia, ktoré súvisia s neurologickým
poškodením zdravia pacienta. Tiež poukázal, že niektoré diagnózy majú v sebe aj psychiatrické
diagnózy, napr. Parkinsonova choroba.

Pokiaľ sa jedná o deň posledného vyšetrenia v neurologickej ambulancii dňa 04.12.2018 a prijatého
záveru, že ďalšie sledovanie žalobkyne v neurologickej ambulancii nie potrebné, tak ešte uviedol,
že je potrebné brať v úvahu nie len somatické následky, ale tiež psychické následky, kde pokiaľ sa
jedná o somatické následky, tak mohlo dôjsť k ustáleniu zdravotné stavu, teda sa už nezhoršovali,

ale psychické následky pretrvávali naďalej. U žalobkyne sa stav z neurologického hľadiska zlepšil,
čiže somatické následky boli miernejšie, avšak prejavil sa u nej postkomočný syndróm, ktorý súvisel
s jej bolesťami hlavy a ďalšími ťažkosťami. Pretrvávala u nej naďalej nespavosť, poruchy pozornosti,koncentrácie, čiže kognitívne funkcie ešte neboli v poriadku. Jedná sa neurastenické prejavy, ktoré
súvisia s postkomočným syndrómom.

Tiež uviedol, že vo všeobecnosti je možné prijať záver, že ustálením zdravotného stavu je deň, ktorý
nasleduje po ukončení PN, kedy je pacient schopný začleniť sa do pracovného procesu. Nie je možné,
aby došlo k ustáleniu zdravotného stavu skôr ako je ukončená PN.

24. Svedok A. M. U., zamestnanec spol. V., vo svojej výpovedi uviedol, že prvým momentom, kedy

došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne v 1. rade pre bodové ohodnotenie bolestného bol deň
XX.XX.XXXX. Po tomto dátume zdravotný stav žalobkyne nevyžadoval iný neurologický úkon, teda
ošetrenie ohľadom somatických následkov v súvislosti s neurologickou diagnózou. Poukázal, že asi
došlo k nedorozumeniu medzi znalcami, ktorí vypracovali znalecké posudky ohľadom pojmov. Výklad
stavu, ku ktorému dôjde vplyvom dopravnej nehody, zahŕňa viacero pojmov. Je to jednak doba liečby,
je to PN a v súvislosti so zákonom 437/2004 Z.z. sa pojednáva o ustálení zdravotného stavu a to

osobitnepokiaľideobolestnéaosobitnepokiaľideosťaženiespoločenskéhouplatnenia.Vtomtosmere
poukázal, že napr. pokiaľ ide o bolestné, tak pri pacientovi ktorý je prepustení z nemocnice, tak prvý
lekár ktorý ho následne ošetrí, tak po revízii diagnóz, má už možnosť ohodnotiť bolestné. Toto môže
urobiť už lekár, ktorý pacienta z nemocnice prepúšťa. To, že je pacient prepustený z nemocnice však,
zvyčajne neznamená, že sa tým skončila doba jeho liečby, resp. že sa ukončila doba PN. Napriek tomu,

že pacient je ďalej liečený, tak moment pre ustálenie jeho zdravotného stavu pre bodové ohodnotenie
bolestného je možné ustáliť na deň jeho prepustenia z nemocničnej liečby. Pokiaľ sa jedná o žalobkyňu
v 1. rade uviedol, že prvým momentom, kedy u nej došlo k ustáleniu zdravotného stavu pre bodové
ohodnotenie bolestného, bol deň XX.XX.XXXX. Vtedy bolo možné vyhotoviť znalecký posudok, a použiť
konkrétne položky z prílohy zákona č. 437. To však neznamená, že bolestné nemohlo byť vybodované

neskôr. Po uvedenom dátume zdravotný stav žalobkyne nevyžadoval iný neurologický úkon. Iná vec je
duševný stav žalobkyne, kde je zrejmé, že následne bola liečená u iných lekárov a tento jej stav bol
ustálený až v roku 2019.

Pokiaľ sa jedná o totožnosť dátumu ustálenia zdravotné stavu s dňom ukončenia PN uviedol, že to závisí

od prípadu na prípad. Ak je napríklad nejaký ľahký úraz, napr. odrenina, tak je to možné. Ak sa však
jedná o zložitejší prípad, tak vo všeobecnosti nie je možné prijať takýto záver. K ustáleniu zdravotného
stavu môže dôjsť aj pred ukončením PN a to, ak pacient utrpí akútnu bolesť, a túto je možné následne
odškodniť príslušnými položkami bolestného. To však neznamená, že u pacienta nepretrvávajú ďalšie
následky, ktoré sú však odškodňované inou formou a to ako sťaženie spoločenského uplatnenia.

Pokiaľ sa jedná o pojem akútna bolesť uviedol, že sa viaže k závažnosti poranenia, pričom poškodenie
zdravia môže byť ľahké, stredné, alebo ťažké. Žalobkyňa utrela poranenie ľahkého charakteru. Každý
znalec aj pri poranení ľahkého charakteru berie v úvahu určitú dobu, po ktorú sa pacient podrobuje
liečbe a prihliada na vývoj jeho ťažkostí po dobu liečby. Každý znalec posudzuje určitý časový úsek od

prvotného vyšetrenia za účelom ustálenia zdravotného stavu. U žalobkyne po zhodnotení celkového jej
zdravotného stavu dospeli k záveru, že k ustáleniu zdravotného stavu u nej došlo dňa XX.XX.XXXX.Tiež
uviedol, že žalobkyňa k uvedenému dňu nemusela mať objektívne vedomosť o tom, že u nej došlo
k ustáleniu zdravotného stavu.

V ďalšom uviedol, že trauma, ktorú žalobkyňa utrpela pri úraze, ktorá pôsobí na mozog, mohla u nej
viesť k posttraumatickému, postkomočnému syndrómu. Pri takomto úraze dôjde k prvotnej bolesti
a komplikáciám. Neexistuje položka pri bolestnom, ktorá by mohla ohodnotiť stav po niečom. Práve tento
stav po niečom je hodnotený v rámci sťaženia spoločenského uplatnenia. Tiež uviedol, že v prípade
ak v medicínsky neexistuje žiadny spôsob liečby, tak tento stav je možné považovať za ustálenie

zdravotného stavu.

25. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že aj po XX.XX.XXXX u nej pretrvávali problémy a to točenie
hlavy, nesústredenie. Až po ukončení PN bola spôsobilá nastúpiť do práce. Jej problémy neskončili
XX.XX.XXXX, tak ako zavrel znalec. Psychické problémy jej nedovolili, aby nastúpila do práce skôr ako

XX.XX.XXXX, teda po ukončení PN. Jej zdravotný stav sa ustálil až po tom, ako nastúpila do práce.26.Podľa §427ods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlen,,Občianskyzákonník“),
fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou
tejto prevádzky.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 429 Občianskeho zákonníka, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a
veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení
možnosť ich opatrovať.

Podľa § 431 Občianskeho zákonníka, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a
ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej

škody.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,

poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

27.Podľa§2ods.1zákonač.437/2004Z.z.onáhradezabolesťaonáhradezasťaženiespoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne

a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov ( ďalej len ,,Zákon“), bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho
liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému
poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona, náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§7 a 8).
Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

Podľa § 5 ods. 1 Zákona, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského
uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

Podľa § 5 ods. 2 Zákona, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej

republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku,
v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na
najbližšie celé euro smerom nahor.

Podľa § 8 ods. 4 Zákona, lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno

považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného
roka od poškodenia na zdraví.28. Podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR z č. S05091-OL-2018 zo 16. mája 2018 o ustanovení
výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2018
(oznámenie č. 152/2018 Z. z.), výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia na rok 2018 za jeden bod je 19,08 eura.

29. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len ,,Zákon“), povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je

ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla
zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto
je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená
nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej
starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d),
d) ušlého zisku.

Podľa § 4 ods. 4 Zákona, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné
plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 11 ods. 7 Zákona, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení

prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo
po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto
rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený

uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

30. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného v čase vzniku omeškania žalovanej so splatením peňažného dlhu,
výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. V danej právnej veci súd mal za nesporné a preukázané, že XX.XX.XXXX došlo k dopravnej nehode,
účastníkom ktorej bola E. B. F. ako vodička motorového vozidla J. J. a žalobkyňa v 1. rade ako vodička
motorového vozidla Q. R.. Následne voči E. B. F. ako obvinenej bolo vedené konanie o priestupku

č. p. G./XXXX-X-XX a rozhodnutím o priestupku zo dňa XX.XX.XXXX bola obvinená uznaná vinnou
z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona NR SR
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.Vpriestupkovomtrestnomkonanísižalobkynev1.a2.radevočiE.B.F.uplatnilinároknanáhraduškody
a boli odkázané na uplatnenie si náhrady škody spôsobenej priestupkom proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky na súd alebo iný príslušný orgán.

Následne žalobkyne v 1. a 2. rade podali na tunajšom súde žalobu dňa XX.XX.XXXX.

32. Právoplatným odsúdením E. B. C. v priestupkovom konaní bola preukázaná jej zodpovednosť za
neoprávnený zásah do práv žalobkýň v 1. a 2. rade a tiež jej zodpovednosť za škodu ktorá žalobkyniam

v dôsledku jej konania v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa XX.XX.XXXX vznikla.

Medzi prípady osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou patrí – mimo
prípadov uvedených v § 420a a § 432 OZ – zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných
prostriedkov. Túto zodpovednosť konštruuje zákon vo forme objektívnej zodpovednosti. Občiansky
zákonník vychádza z osobitnej povahy prevádzky dopravných prostriedkov, ktoré sú zdrojom zvýšeného

nebezpečenstva vzniku škody na zdraví a na veciach, a zároveň poškodeným umožňuje účinnú a rýchlu
náhradu škody.

33. Na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa vzťahuje povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré je

upravené v zákone č. 381/2001 Z.z. Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom
vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla, alebo ten, kto je v
dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných
prípadoch zase ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzateľom.

Poškodený si môže právo na náhradu škody uplatniť buď u osoby, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (prevádzateľ a vodič), alebo priamo u poisťovateľa škodcu alebo u
škodcu a jeho poisťovateľa súčasne. Poškodený si môže uplatniť právo na náhradu škody priamo u
poisťovateľa škodcu, pričom má dôkaznú povinnosť o tom, že za škodu zodpovedá škodca, ktorý je
poistený u žalovaného poisťovateľa (právny základ pre plnenie poisťovateľa), a musí poisťovateľovi

preukázať výšku škody.

34. Súd je toho názoru, že v danej právnej veci je daná pasívna vecná legitimáciu žalovaného ako
poisťovateľa motorového vozidla, ktoré bolo účastné na dopravnej nehode dňa 18.10.2018 a pri ktorej
žalobkyniam vznikla škoda.

Poistenie má za úlohu ekonomickú ochranu jednotlivcov, rodín, spoločenstiev, firiem či iných subjektov.
Poisťovníctvo je založené na tvorbe poistno-technických rezerv, ktoré sa tvoria prostredníctvom výberu a
akumulácie poistného od poistených. Z týchto rezerv sú následne poisťovňou vyplácané poistné plnenia.
Na základe dohody a za poplatok poisťovňa na seba preberá dohodnuté riziká v dohodnutom rozsahu.

V prípade, že nastane poistná udalosť, poisťovňa sa zaväzuje uhradiť poistenému dohodnutú poistnú
sumu, v prípade poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa poistenie vzťahuje
na následky spôsobené poškodeným pri prevádzke motorového vozidla a nie je obmedzené na osobu
poistenca. Uvedený druh poistenia je poistením, ktorého existencia je pri prevádzke motorového vozidla
povinná v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Poistenie slúži ako prostriedok na prenos rizika

zo subjektu, ktorý ho nie je ochotný podstúpiť na poisťovateľa, ktorý je ochotný ho prebrať.

35. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku je teda zodpovednosťou
objektívnou, ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie. Občiansky zákonník tým poskytuje zvýšenú ochranu
poškodenému a reflektuje skutočnosť, že dopravné prostriedky predstavujú viac či menej zložité

technické zariadenia, s čím sú spojené zvýšené nároky na ich ovládanie, pohybujú sa spravidla väčšou
rýchlosťou a vykazujú preto zvýšené riziko vzniku škôd pre prepravované osoby či pre okolie. Zbaviť sa
povinnosti nahradiť škodu je možné len v prípadoch ustanovených v zákone. Jedným z týchto dôvodov
je aplikácia ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka a druhá možnosť tkvie v aplikácii ustanovenia
§ 441 Občianskeho zákonníka.

36. Žalovaný v konaní v rámci obrany v prvom rade tvrdil, že medzi poškodením zdravia žalobkyne v 1.
rade a dopravnou nehodou zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú zavinila E. B. F., neexistuje príčinná súvislosťa to vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa v 1. rade absolvovala prvé vyšetrenie po dopravnej nehode
až dňa XX.XX.XXXX, teda o 12 dní neskôr.

O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a
vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za
škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže
byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo
všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny

a následku - rozsudok Najvyššieho súdu SR, zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXXX/XXX/XXXX.
V konaní bol zo strany žalovaného predložený znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znaleckou
organizáciou forensic.sk a z jeho záverov vyplýva, že žalobkyni v 1. rade bol dňa XX.XX.XXXX
diagnostikovaný stav po otrase mozgu. Znalecká organizácia pripustila súvis dokumentovaných ťažkostí
žalobkyne v 1. rade, resp. diagnózu stavu po otrase mozgu v spojitosti s dopravnou nehodou zo dňa
XX.XX.XXXX, hoci bolo prvé lekárske vyšetrenie vykonané až po 11 dňoch. Vzhľadom na okolnosti

prípadu znalecká organizácia uviedla, že nie je vylúčené, aby poškodená s otrasom mozgu stredného
stupňa lekársku pomoc vyhľadala až po 12 dňoch. Obdobne k poškodeniu zdravia žalobkyne v 1. rade
prijal záver vo svojom znaleckom posudku A. A. F. a A. A. I..

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že medzi ujmou na zdraví žalobkyne

v 1. rade a dopravnou nehodou zo dňa XX.XX.XXXX existuje príčinná súvislosť a k poškodeniu zdravia
žalobkyne v 1. rade došlo práve v súvislosti s touto dopravnou nehodou. Obranu žalovaného v tejto časti
súd preto považoval za nedôvodnú.

37. V rámci obrany v konaní následne žalovaný vzniesol námietku premlčania voči všetkým nárokom

uplatnených žalobkyňami v 1. a 2. rade, súd sa preto následne v konaní zaoberal otázkou, či jednotlivé
nároky uplatnené žalobkyňami nie sú premlčané.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

38. Pri práve na náhradu škody je stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna
a objektívna. Ich začiatok je stanovený samostatne; kým objektívna premlčacia doba plynie od tzv.
škodovej udalosti, subjektívna plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom,
kto za ňu zodpovedá. Ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé čo do svojho priebehu, jeho
začiatku i konca a ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu

dobu.

Občiansky zákonník viaže premlčanie práva z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby na
časovú podmienku uplynutia dvojročnej doby na vedomosť poškodeného o škode a o tom, kto za ňu
zodpovedá, pričom premlčacia doba začína plynúť dňom, keď sa poškodený o škode skutočne (nie iba

predpokladane) dozvedel, t. j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu a
rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť
na súde.

Subjektívna premlčacia doba má osobitný význam vo vzťahu práve ku škode na zdraví, pri ktorej

neexistuje žiadna objektívna premlčacia doba. Aj v týchto prípadoch je však začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby viazaný na moment, kedy sa poškodený dozvedel, aká škoda na zdraví mu
vznikla. Samotná skutočnosť, že škoda iba vzniká, resp. existencia škodovej udalosti je z tohto hľadiska
nerozhodná.

39. Žalobkyne v konaní tvrdili, že nakoľko voči vinníčke dopravnej nehody bolo vedené priestupkové
konanie, v ktorom si riadne uplatnili nárok na náhradu škody, po dobu tohto konania premlčacia doba
spočívala a to aj vo vzťahu k žalovanému a teda nároky nimi uplatnené v konaní nie sú premlčané.Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u

iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Plynutie premlčacej doby sa riadi všeobecným princípom neustáleho plynutia (tempus continuum),
t. j. plynutie času je súvislé. Z uvedenej všeobecnej zásady stanovuje zákon určité výnimky, ktoré
označujeme ako spočívanie plynutia premlčacej lehoty a pretrhnutie plynutia premlčacej lehoty.

Spočívanie plynutia premlčacej doby v užšom slova zmysle predstavuje stav, kedy v dôsledku určitej
právnej skutočnosti (prekážky) plynutie premlčacej doby sa prerušuje (spočíva jej plynutie) a keď
prekážka odpadne, plynutie premlčacej doby pokračuje. V širšom slova zmysle sa pod pojem spočívania
premlčacej doby zaraďujú i prípady, kedy premlčacia doba v dôsledku určitej prekážky nezačne plynúť
napriek tomu, že inak by tu boli splnené podmienky pre začiatok jej plynutia (§ 113 Občianskeho
zákonníka)

40. V tomto smere súd poukazuje, že v priestupkovom konaní nárok na náhradu škody nebol uplatnený
voči žalovanému a ten nebol ani účastníkom tohto konania.

Podľanázorusúdu,poškodenýsamôžedomáhaťnáhradyzaškoduspôsobenúprevádzkoumotorového

vozidla priamo proti prevádzkovateľovi motorového vozidla (§ 427 a nasl. Občianskeho zákonníka),
pričom za prevádzkovateľa uhrádza škodu poisťovateľ podľa § 15 ods. 1 veta prvá zák. č. 381/2001 Z. z.,
voči vodičovi motorového vozidla podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka, proti poisťovateľovi, pričom
v tomto prípade je povinný svoj nárok preukázať (§ 15 ods. 1 veta druhá zák. č. 381/2001 Z. z.). Keďže
ide o tri rozdielne zodpovednostné subjekty, ktoré nesú zodpovednosť za vzniknutú škodu na základe

rôznych ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom v prípade poisťovateľa ide dokonca o iný zákon a
preto lehota na uplatnenie nároku voči každému z týchto subjektov začína plynúť a plynie osobitne.

Súd tiež poukazuje, že ustanovenie § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. upravuje iba to, že vo vzťahu k
obidvom subjektom sa uplatňuje rovnaká právna úprava dĺžky premlčacej doby, ale v žiadnom prípade

ho nemožno interpretovať tak, že napr. eventuálne spočívanie plynutia premlčacej doby týkajúce sa
jedného subjektu predstavuje automaticky spočívanie plynutia premlčacej doby týkajúce sa druhého
subjektu.Objektívnemôženastaťsituácia(akovprejednávanomspore),keďsipoškodeníuplatnilinárok
v priestupkovom konaní voči osobe, ktorá škodu spôsobila a teda v takom prípade dôjde k spočívaniu
premlčacej doby len vo vzťahu k tejto osobe.

Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. E.. K. XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX
uviedol: ,,Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že otázka nastolená sťažovateľom týkajúca sa
spočívania plynutia premlčacej lehoty proti poisťovateľovi za situácie, keď zo strany sťažovateľa došlo
k uplatneniu si jeho práva na náhradu škody na zdraví proti škodcovi a prevádzkovateľovi dopravného

prostriedku, nie je dotknutými právnymi predpismi výslovne regulovaná. Rozdiely v normatívnom
riešení plynutia premlčacej lehoty v sťažovateľovom prípade vyplývajú z toho, či právo na náhradu
škody spôsobenú na jeho zdraví je potrebné chápať ako jeden právny vzťah, ako to naznačuje
sťažovateľ, alebo ako toľko samostatných záväzkových vzťahov, koľko je dlžníkov. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku krajského súdu je zrejmé, že krajský súd pri riešení danej veci vychádzal z

teoretickej koncepcie spočívajúcej v mnohosti samostatných záväzkov, ktoré sú vo svojej podstate
späté totožnosťou plnenia; uvedené v odôvodnení svojho rozhodnutia ozrejmil, a preto aj konzistentne
dospel k právnemu záveru, že počiatok plynutia premlčacej doby a jej prípadné spočívanie sa posudzuje
u každého účastníka právneho vzťahu samostatne. Podľa názoru krajského súdu majú teda otázky
plynutia a spočívania premlčacej doby v okolnostiach danej veci účinky iba in personam, čo zároveň

korešponduje aj s teoretickou povahou námietky premlčania ako osobnej námietky dlžníka. Vzhľadom
na už uvedené ústavný súd uvádza, že k riešeniu plynutia premlčacej doby voči poisťovateľovi a
podmienok jej možného spočívania dospel krajský súd na základe vlastných myšlienkových konštrukcií,
ktoré nevybočili z rámca ústavnoprávne prípustnej argumentácie.“

,,Uplatnenie nároku na nemajetkovú ujmu poškodenou osobou, pozostalou po blízkej osobe, usmrtenej
pri dopravnej nehode v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla v trestnom konaní voči osobe,
ktorá škodu spôsobila, nemá za následok spočívanie plynutia premlčacej doby počas trvania trestného
konania i voči poisťovateľovi osoby, ktorá škodu spôsobila.“ - uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky z XX. XXXXXX XXXX sp. zn. XXXX/XXX/XXXX. Uvedené rozhodnutie je pod č. 35 zverejnené
v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 3/2020.

,,V danom prípade ide o škodu, ktorá vznikla žalobkyni v súvislosti s dopravnou nehodou, na ktorú
sa vzťahuje prioritne zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 15
upravuje oprávnenie poškodeného uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.
V rozhodnutí sp. zn. XXXX/XXX/XXXX najvyšší súd uviedol, že v povinnom zmluvnom poistení platí

zásada, že poškodený môže náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla požadovať buď
od poisteného škodcu, alebo od poisťovateľa ako priamy nárok, pričom sa na premlčanie nároku
na náhradu škody proti poisťovateľovi vzťahuje rovnaká právna úprava ako na premlčanie nároku
proti škodcovi. Poisťovateľ má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne
postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila. Napriek tomu, tieto dva nároky nemožno
stotožňovať, a to ani vo vzťahu k posúdeniu otázky premlčania. Postavenie škodcu a jeho poisťovateľa

proti poškodenému je v takom prípade obdobné postaveniu veriteľa a ručiteľa proti veriteľovi, t. j., že
ide o dva záväzky zaplatiť veriteľovi ten istý dlh, pričom veriteľ nemôže dostať to isté plnenie dvakrát.“
– rozhodnutie NS SR XXXX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

Súd dospel v tomto smere k záveru, že vo vzťahu k žalovanému počas priestupkového konania

premlčacia doba nespočívala a preto sa v konaní vo vzťahu ku každému uplatnenému nároku zaoberal
tým, kedy začala subjektívna premlčacia doba žalobkyniam plynúť a či nároky nimi uplatnené nie je
premlčané.

41. Nárok žalobkyne v 1. rade na náhradu bolestného vo výške 1 049,40 eur.

Žalobkyňa v 1. rade podanou žalobou si uplatnila nárok na náhradu škody vo forme bolestného
a to v celkovej výške 2 003,40 eur a to v zmysle znaleckého posudku vypracovaného A. M. L. dňa
XX.XX.XXXX, ktorá bodovo ohodnotila úraz nasledovne: položka 223 – otras mozgu stredne ťažkého
stupňa, počet bodov 80, položka 104 – podvrtnutie krčnej chrbtice, počet bodov 25, spolu počet bodov

105. Pri hodnote bodu 19,08 eur, tak výška bolestného bola 2 003,40 eur.

Zo strany žalobkyne v 1. rade bol dňa XX.XX.XXXX predložený znalecký posudok č. XX/XXXX
vypracovaný znalcom A. A. F. zo dňa XX.XX.XXXX, v závere ktorého je uvedené, že pokiaľ sa jedná
o bodové ohodnotenie úrazu, tak ide o položku 223 – otras mozgu overený neurológom ľahkého stupňa,

počet bodov 30 a položku 104 – podvrtnutie krčnej chrbtice popísané neurológom, počet bodov 25.
Spolu počet bodov 55. Pri hodnote bodu 19,08 eur, tak výška bolestného bola 1 049,40 eur.

Zo strany žalovaného bol počas súdneho konania predložený znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX vypracovaný znaleckou organizáciou forensic.sk a znalecký ústav dospel k záveru, že

hodnotí návrh bodového hodnotenia vyčíslený v lekárskom posudku od A. M. L. zo dňa XX.XX.XXXX
ako čiastočne preukázaný. Uviedol, že sa prikláňa k uplatneniu položky 223a za 30 bodov, namiesto
uplatnenejpoložky223b.PokiaľsajednáoznaleckýposudokvypracovanýA.A.F.č.XX/XXXX,znalecký
ústav uviedol, že hodnotí návrh bodového hodnotenia vyčíslený v lekárskom posudku o počte bodov
55 ako preukázaný.

Následne žalobkyňa v 1. rade v tejto časti zobrala žalobu čiastočne späť a predmetom konania tak zostal
nárok na náhradu bolestného vo výške 1 049,40 eur. Výška tohto nároku žalobkyne v 1. rade v konaní
sporná nebola.

42. Pokiaľ sa jedná o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, žalobkyňa tvrdila, že až
po ukončení pracovnej neschopnosti, ktorá trvala od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, teda až dňom
XX.XX.XXXX jej začala plynúť subjektívna premlčacia doba ohľadom nároku na bolestné, vtedy sa
dozvedela o škode a nakoľko žalobu podala dňa XX.XX.XXXX, jej nárok v tejto časti nie je premlčaný.

Súd poukazuje, že v prípade nároku na odškodnenie bolesti a za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa poškodený dozvie o škode v čase, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti
a sťaženia spoločenského uplatnenia, od tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia doba.Pri určení výšky náhrady za bolesť sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorými sa bolesť hodnotila
v lekárskom posudku. Lekárska posudok sa vydáva len čo zdravotný stav možno považovať za ustálený.
Teda bolesť možno ohodnotiť len čo sa ustáli zdravotný stav poškodeného, týmto okamihom je bolesť

zistená, bez ohľadu na to, kedy vyhotoví ošetrujúci lekár posudok o bolestnom. Posudok ošetrujúceho
lekára je len dokladom potvrdzujúcim vytrpenú a zistenú bolesť.

Za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia pracovnej neschopnosti
poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu

poškodeného – rozsudok NS SR zo dňa XX.X.XXXX sp.zn. A., U. XX/XXXX.
Čas spôsobenia bolesti je daný dňom úrazu, alebo dňom iného poškodenia zdravia. Za čas zistenia
bolesti však bez ďalšieho nemožno považovať čas spôsobenia bolesti. Bolesť nemusí trvať a
zvyčajne ani netrvá iba v momente jej spôsobenia, ale pretrváva aj počas liečenia v závislosti od
poškodeniazdravia,spôsobuliečby.Začaszisteniabolestipretonemožnopovažovaťanideňukončenia
práceneschopnosti. Bolesť možno hodnotiť, len čo je ustálený zdravotný stav poškodeného, týmto

okamihomjetedabolesťzistiteľnábezohľadunato,kedyošetrujúcilekárvyhotovíposudokobolestnom.

Krajský súd v I. v rozsudku sp. zn. XXX/XXX/XXXX z XX.XX.XXXX uviedol: ,, Nesprávny je preto názor
žalobkyne, podľa ktorého sa o škode dozvedela až z posudku o bolestnom z X.X.XXXX a že až od tohto
dátumu je nutné počítať zo začiatkom plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Nepochybne operácia z

XX.XX.XXXX má príčinu v poškodení zdravia vzniknutom pri dopravnej nehode a v zmysle § 3 ods. 2
cit. vyhl. ide o výkon, za ktorý patrí ďalšie, nové odškodnenie za bolesť, ktoré by bolo možné uplatniť
samostatnou žalobou. Podľa konštantnej súdnej praxe za deň zistenia bolesti nemožno ale považovať
bez ďalšieho deň vyhotovenia posudku o bolestnom, lebo posudok len deklaruje vytrpenú a zistenú
bolesť. Pre správne posúdenie nároku na náhradu bolestného je rozhodujúcou skutočnosťou zistenie,

kedy bolesť bola spôsobená. Podstatným momentom je čas vykonania operácie, kedy žalobkyňa
vytrpela bolesť, vedela o škode a zároveň mala vedomosť o tom, kto jej škodu spôsobil a kto za ňu
zodpovedá. Preto už po skončení liečebného procesu (X.XX.XXXX) a ustálení zdravotného stavu mohla
žalobkyňa žiadať o vyhotovenie posudku za účelom zistenia výšky škody (§ 8 cit. vyhl.). Záver súdu
prvého stupňa pokiaľ prihliadol na vznesenú námietku premlčania je preto správny.“

Vyššie uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo posúdené aj Ústavným súdom SR a ten
uviedol: ,,Podľa názoru ústavného súdu právny názor krajského súdu o výške náhrady za bolesť a
posúdenie premlčania nároku na náhradu bolestného, určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej
doby súvisiacej so žalovaným nárokom na náhradu bolestného v danej veci je zdôvodnené ústavne

akceptovateľným spôsobom, krajský súd k zásadným pripomienkam sťažovateľky (uvedeným v jej
odvolaní) zaujal stanovisko, a preto ho ústavný súd považuje za ústavne konformný. Ústavný súd v
tejto súvislosti pripomína, že sťažovateľke súdy neodopreli spravodlivosť, ibaže jej návrhu na zvýšenie
náhrady bolestného v plnom rozsahu nevyhoveli, pričom pri posudzovaní rozsahu tohto odškodnenia
museli nevyhnutne vychádzať z vyhlášky č. 32/1965 Zb. platnej a účinnej v čase vzniku tohto nároku.“

– uznesenie sp. zn. E.. K. XXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX.

V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX: ,,posúdenie
bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia sa vykoná, len čo stav poškodenia možno považovať
medicínskeho hľadiska za ustálený, teda taký stav, pri ktorom spravidla nemožno predpokladať zásadné

zmenyzdravotnéhostavuvdôsledkuškodnejudalosti.Ztohovyplýva,žeakonáhlejeustálenýzdravotný
stav poškodeného, možno ohodnotiť bolesť; týmto okamihom je teda bolesť zistená, bez ohľadu na
to, kedy vyhotoví ošetrujúci lekár posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Posudok
lekára je len dokladom potvrdzujúcim vytrpenú bolesť a zistenú bolesť.“

Súd v danej právnej veci dospel k záveru, že deň ukončenia pracovnej neschopnosti žalobkyne a to
XX.XX.XXXX, nie je dňom ustálenia jej zdravotného stavu pre nárok na bolestné v súvislosti s úrazom
zo dňa XX.XX.XXXX.
43. Ohľadom nároku žalobkyne v 1. rade na náhradu bolestného súd následne v konaní vykonal
široké dokazovanie ohľadom určenia momentu, kedy bol u nej ustálený zdravotný stav pokiaľ sa jedná

o uplatnený nárok na bolestné.

V konaní bol predložený dodatok č. X. a č. X. k znaleckému posudku č. XX/XXXX vypracovaného
znaleckou organizáciou forensic. Sk a zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva, že u žalobkynedošlo k ustáleniu zdravotného stavu ku dňu XX.XX.XXXX, kedy bola na kontrole v neurologickej
ambulancii A. O.. Znalecká organizácia uviedla, že bez ohľadu na trvanie psychiatrickej liečby sa
u žalobkyne v 1. rade obdobie ustálenia jej zdravotného stavu pre účely bolestného nemení. Znalecká

organizácia sa v ďalšom vyjadrila aj k času ustálenia zdravotného stavu pre sťaženie spoločenského
uplatnenia a tento deň určila na XX.XX.XXXX.

Žalobkyňa v 1. rade so závermi znaleckého dokazovania nesúhlasila a rozporovala ich, preto vo
veci bolo vykonané ďalšie dokazovanie. V konaní predložila doplnok k znaleckému posudku č. XX/

XXXX vypracovaného A. A. I., znalcom z odvetvia psychiatrie, ktorý posudku uviedol, že k ustáleniu
zdravotného stavu žalobkyne z psychiatrického hľadiska došlo dňa XX.XX.XXXX, kedy sa jej stav
z psychiatrického hľadiska upravil, preto nemohol byť ustálený ku dňu XX.XX.XXXX. Uviedol, že je
potrebné zvážiť aj samotný fakt, že aj z neurologického hľadiska to nemohlo byť skôr ako bola ukončená
PN. Poukázal, že ustálenie zdravotného stavu poškodenej je treba hodnotiť komplexne a preto pokiaľ
aj liečba niektorých telových systémov už ustala do tej miery, že je možné vykonať ohodnotenie podľa

niektorých položiek klasifikácie poškodenia zdravia, avšak celková liečba poškodenia zdravia nie je
ukončená kontinuálne, nemôže byť prijatý záver o ustálení zdravotného stavu.

K vyššie uvedenému doplnku znaleckého posudku A. I. súd uvádza, že predmetom tohto konania je
nárok žalobkyne v 1. rade na náhradu bolestného a nie nárok na náhradu sťaženia spoločenského

uplatnenia. Znalec v doplnku k posudku určil síce okamih ustálenia zdravotného stavu žalobkyne ku
dňu XX.XX.XXXX, avšak iba z psychiatrického hľadiska a v prípade takýchto pretrvávajúcich ťažkostí,
ktoré u poškodeného nastanú v dôsledku úrazu, sa tieto posudzujú a bodovo ohodnocujú pri nároku na
sťaženie spoločenského uplatnenia – položka 252 - postkomočný syndróm podľa rozsahu a závažnosti
príznakov, položka 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo

iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií (overené príslušným psychiatrickým
pracoviskom) prílohy zákonu č. 437/2004 Z.z., bod II. sadzby bodového ohodnotenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia pri úrazoch.

Žalobkyňa následne predložila súdu aj dodatok k znaleckému posudku č. XX/XXXX vypracovaného

A. F. F. zo dňa XX.XX.XXXX,znalcom z odvetvia neurológia, v ktorom znalec uviedol, že v znaleckom
posudku č. XX/XXXX aj znalecká organizácia považuje dĺžku práceneschopnosti žalobkyne v 1. rade od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX za adekvátnu k zistenej diagnóze. Uviedol, že u pacientky sa nemôžeme
vyjadrovaťlenkustáleniusomatickéhostavuanevyjadrovaťsakustáleniuazlepšeniuduševnéhostavu.
Somatický a duševný stav tvoria jednoznačnej jeden celok, ktorý sa musí hodnotiť komplexne a nie

jednostranne.Uviedol,žepodľazdravotnejdokumentácie,výsledkovpsychologickéhoapsychiatrického
vyšetrenia, jednoznačne k relatívnemu ustáleniu somatického a duševného stavu došlo dňom nástupu
do práce a to XX.XX.XXXX.

Tak ako pri doplnku k znaleckému posudku A. I., aj pri dodatku k znaleckému posudku MUDr.

Sedláka, súd musí uviesť, že predmetom konania nie je nárok žalobkyne v 1. rade na náhradu
sťaženia spoločenského uplatnenia. Po neurologickej stránke liečba žalobkyne bola ukončená ku dňu
XX.XX.XXXX. Aj po tomto dátume u nej pretrvávali zdravotné ťažkosti, ktoré si vyžiadali následné
psychologické a psychiatrické vyšetrenie. Zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia vzhľadom na možné ťažkosti a komplikácie, ktoré u poškodeného nastanú

v dôsledku úrazu, rozlišuje medzi nárokom na bolestné a nárokom na sťaženie spoločenského
uplatnenia a stanovuje iné podmienky a iné lehoty na ich uplatnenie.

Následne bol v konaní vypočutý A. A. F., ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že trvá na dátume ustálenia
zdravotného stavu žalobkyne v 1. rade a to ku dňu XX.XX.XXXX a to vzhľadom na skutočnosť, že

somatické a psychické potiaže je potrebné brať ako jeden celok. Aj po dátume XX.XX.XXXX u žalobkyne
v 1. rade pretrvávali ťažkosti, ktoré sa prejavili v jej psychickej sfére. Tiež uviedol, že po ostatnej kontrole
žalobkyne v 1. rade v neurologickej ambulancii už bolo možné urobiť ohodnotenie jednak otrasu mozgu
a jednak podvrtnutia krčnej chrbtice. Pokiaľ sa jedná o postkomočný syndróm, v tom čase nebolo možné
ešte vykonať bodové ohodnotenie. V ďalšom tiež uviedol, že už dňa XX.XX.XXXX bolo možné ohodnotiť

bolestné pokiaľ sa jedná o diagnózy otras mozgu a podvrtnutie krčnej chrbtice.

V konaní vypočutý A. M. U., zamestnanec spol. V. uviedol, že prvým momentom, kedy došlo k ustáleniu
zdravotného stavu žalobkyne v 1. rade pre bodové ohodnotenie bolestného bol deň XX.XX.XXXX. Potomto dátume zdravotný stav žalobkyne nevyžadoval iný neurologický úkon, teda ošetrenie ohľadom
somatických následkov v súvislosti s neurologickou diagnózou.

44. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa v 1. rade bola v období
od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX liečená v neurologickej ambulancii pre bolesti hlavy, závraty, tinitus.
Je ťažkosti po podaní liečby sa zlepšili do takej miery, že ďalšie sledovanie v neurologickej ambulancii
už nebolo potrebné. V konaní nebolo preukázané, aby po dátume XX.XX.XXXX žalobkyňa v 1. rade bola
ošetrená na neurologickej ambulancii, resp. aby sa u nej po neurologickej stránke zhoršil zdravotný stav.

Je pravdou, že v súvislosti s poškodením zdravia sa u nej zhoršili kognitívne schopnosti, pričom ťažkosti
neustali ani po ukončení neurologickej liečby, naopak si vyžadovali psychologické a psychiatrické
vyšetrenie a tiež následnú liečbu. Na základe psychiatrického nálezu jej bolo aj doporučené pokračovať
v práceneschopnosti ďalej. U žalobkyne v 1. rade sa vyvinul postkomočný syndróm, došlo u nej k rozvoju
postraumatickej pseudonerastenii. Práve v dôsledku týchto diagnóz u žalobkyne v 1. rade sa aj po
ukončení neurologickej liečby vyskytovali bolesti hlavy, poruchy nálady a spánku, poruchy koncentrácie,

občasné poruchy pamäti, poruchy pozornosti, sústredenia, ktoré ju obmedzovali v bežnom živote.

Súd dospel k záveru, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne v 1. rade ohľadom nároku na
náhradubolestnéhodošlodňaXX.XX.XXXX,kedybolažalobkyňanaposlednouošetrenívneurologickej
ambulancii a po uvedenom dátume nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne, ktorý by si

vyžadoval ošetrenie v neurologickej ambulancii.

Nakoľko zo strany žalobkyne v 1. rade žaloba bola podaná dňa XX.XX.XXXX, v tejto časti žalovaný
dôvodne vzniesol námietku premlčania. Premlčacia doba začala plynúť XX.XX.XXXX a uplynula dňa
XX.XX.XXXX. Preto súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 1 049,40 eur s prísl. zamietol.

45. Pokiaľ sa jedná o rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. E.. K. XXX/XX, na ktoré žalobkyňa
poukázala, tak súd je toho názoru, že ho nie je možné aplikovať na daný spor, nakoľko sa zakladá na
odlišnom skutkovom stave ako je v danej právnej veci. Poškodená sa v dôsledku poškodenia zdravia pri
prvejoperáciivroku2005,atovzhľadomnajejzhoršujúcuzdravotnýstav,podrobilaviacerýmoperáciám
vykonanýchvrokoch2006až2009.Išloozákroky,ktorésareálneodrazilivaktuálnomzdravotnomstave

poškodenej, alebo reagovali na jeho zhoršenie. Poškodená žila v nádeji na zlepšenie svojej situácie až
do posledného operačného zákroku v roku 2009. Poškodená postúpila celkom 10 operácií v nadväznosti
na nevydarenú operáciu štítnej žľazy, jej zdravotný stav bol premenlivý a na základe skutočnosti, že
lekár ju v roku 2007 informoval o náznaku aktivity jednej z postihnutých hlasiviek a na začiatku roka
2009 absolvovala poslednú operáciu, nebolo možné dospieť k záveru o subjektívnom a nepochybnom

vedomí poškodeného o ustálení zdravotného stavu už v roku 2007.

V danej právnej veci žalobkyňa v 1. rade dňa XX.XX.XXXX bola na kontrole v neurologickej ambulancii,
jej zdravotný stav ohľadom neurologickej liečby bol ustálený a nevyžadoval si ďalšiu neurologickú liečbu.
Vzhľadom na odborné zameranie žalobkyne v 1. rade, ktorá je profesne tiež lekárkou v inom odbore,

možno prijať záver o tom, že v uvedený deň nadobudla vedomosť o tom, že po neurologickej stránke
bol jej zdravotný stav ustálený. Ustálenie zdravotného stavu neznamená úplné vyliečenie, je to okamih,
od ktorého je prognóza vývoja zdravotného stavu len priaznivejšia.

46. Nárok žalobkyne v 1. rade na náhradu cestovných nákladov v súvislosti s jej liečením vo výške 16,75

eur.

Žalobkyňa v 1. rade si v tomto konaní uplatnila nárok na náhradu cestovných nákladov v celkovej výške
112,47 eur a to za cesty absolvované na lekárske vyšetrenia v súvislosti s jej úrazom zo dňa 18.10.2018.

Následne žalobkyňa v 1. rade v tejto časti zobrala žalobu čiastočne späť v časti nároku na zaplatenie
sumy 95,72 eur a predmetom konania tak zostal nárok na zaplatenie cestovných nákladov za cestu
vykonanú dňa XX.XX.XXXX a to na vyšetrenie v psychiatrickej ambulancii spol. Psychiatrické centrum
s.r.o. v Michalovciach.

Z vykonaného dokazovania vyplynula, že v dôsledku úrazu zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa v 1. rade
absolvovala jednak psychologické a jednak psychiatrické vyšetrenia a to vzhľadom na jej zdravotné
komplikácie, ktoré u nej v dôsledku úrazu nastali. Z predložených znaleckých posudkov a lekársky
správ vyplýva, že psychiatrická liečba bola dôsledkom poškodenia zdravia žalobkyne pri úraze dňaXX.XX.XXXX a teda aj náklady na liečbu vynaložené žalobkyňou boli vynaložené v súvislosti s jej
úrazom.
Žalovaný výšku nároku nerozporoval, vzniesol však námietku premlčania. Súd dospel k záveru, že

námietka premlčania zo strany žalovaného nebolo vznesená dôvodne. Dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa
v súvislosti s jej liečbou mala náklady na cestovné vo výške 16,75 eur a nakoľko žaloba vo veci bola
podaná dňa XX.XX.XXXX, bola podaná v zákonnej subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 16,75 eur

žalobkyni v 1. rade.
47. Nárok žalobkyne v 1. rade na náhradu ušlého zárobku za obdobie pracovnej neschopnosti vo výške
733,48 eur.

Žalobkyňa v 1. rade bola v dôsledku úrazu zo dňa XX.XX.XXXX práceneschopná od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX. V uvedenej dobe bola zamestnaná v spoločnosti ENDOCARE s.r.o. a zároveň i v

Nemocnici A. Leňa Humenné, a.s., s ktorými mala uzavretú pracovnú zmluvu. V dôsledku jej pracovnej
neschopnosti, strata na zárobku v spoločnosti ENDOCARE s.r.o. za rozhodné obdobie predstavuje
čiastku vo výške 498,60 eur a v Nemocnici A. Leňa Humenné, a.s. za rozhodné obdobie predstavuje
čiastku vo výške 234,88 eur, t.j. spolu 733,48 eur, tak ako výšku ustálil znalec E. L. J. v znaleckom
posudku č. X/XXXX. Výška nároku na náhradu ušlého zárobku v konaní sporná nebola.

V konaní následne bolo preukázané, že dĺžka pracovnej neschopnosti žalobkyne v 1. rade od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bola primeraná poškodeniu jej zdravia v dôsledku úrazu zo dňa
XX.XX.XXXX, na uvedenom závere sa zhodli všetci znalci, ktorých znalecké posudky stranami konania
boli predložené súdu počas prebiehajúceho súdneho konania.

48. Žalovaný aj voči tomuto uplatnenému nároku žalobkyne v 1. rade vzniesol námietku premlčania
a uviedol, že nároky na jednotlivé mesačne sa opakujúce plnenia sa premlčujú samostatne a žalobkyňa
v 1. rade si uplatňuje aj nároky za obdobie viac ako dva roky pred podaním žaloby.

Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti začína plynúť zásadne od okamihu, keď sa poškodený dozvedel o zárobku
dosahovanom pred poškodením a po poškodení, prípadne keď bolo vydané rozhodnutie o priznaní
invalidného dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel
(NSČSRsp.zn.XXXX/XX).Nároknanáhraduzastratunazárobkuposkončenípracovnejneschopnosti

má povahu opakujúceho sa plnenia a premlčuje sa ako celok, teda nie ako nároky na jednotlivé plnenia,
ktoré z neho vyplývajú a sú poskytované vo forme dôchodku (NS ČR sp. zn. XXXXX XXX/XXXX
uverejnený ako U. XX/XXXX alebo NS ČR sp. zn. XXXXX XXXX/XXXX).

Problematikou premlčania nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení H. S. F. W. B. K. F. F.

M. F. U. W. C. XX.XX.XXXX vo veci pod sp. zn. E./XXX/XXXX, v ktorom uznesení ústavný súd rovnako
ustálil, že subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu za stratu na zárobku po skočení
pracovnej neschopnosti (§ 447 OZ) začína plynúť zásadne od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel
o zárobku dosahovanom pred poškodením a po poškodení, prípadne kedy bolo vydané rozhodnutie
o priznaní (nepriznaní) invalidného dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel. Náhrada za stratu na

zárobku po skončení pracovnej neschopnosti je jedným nárokom. Tento nárok nemožno rozložiť na
niekoľko častí, pokiaľ nenastanú nové skutočnosti. Lehota na premlčanie nároku na náhradu straty na
zárobku začína plynúť najneskoršie po dni doručenia rozhodnutia o priznaní (nepriznaní) invalidného
dôchodku. Nárok na náhradu za stratu na zárobku sa premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nárok
na jednotlivé mesačne sa opakujúce plnenia z neho vyplývajúce poskytované vo forme dôchodku

(tzv. renty). Tento nárok možno uplatniť žalobou na súde až po tom, čo bolo príslušným orgánom
vydané rozhodnutie o priznaní (nepriznaní) invalidného dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel.
Pri súkromnoprávnom nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
poškodeného, ktorý je jednou zo súčastí civilného nároku na náhradu škody na zdraví, Občiansky
zákonník nerozlišuje (všeobecne, ale ani pri premlčaní) medzi nárokom samotným a nárokom na jeho

výplatu, preto zákonom ustanovenému premlčaniu podlieha nárok ako taký. V civilných vzťahoch (na
rozdiel od verejnoprávnych) totiž nie je relevantný dôvod zvýhodňovať jednu z rovnocenných strán
súkromnoprávneho vzťahu.Súd tiež poukazuje na znenie § 447 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého náhrada za stratu na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí
rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov.

Súd dospel k záveru, že nárok na náhradu ušlého zárobku po ukončení pracovnej neschopnosti sa
premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nárok na jednotlivé mesačne sa opakujúce plnenia. Žalobkyni
v 1. rade bola vyplatená posledná nemocenská dávka v januári 2019, dňa XX.XX.XXXX, a až týmto
okamihom jej začala plynúť dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie nároku súdnou cestou. Nakoľko

žaloba v danej právnej veci bola podaná dňa XX.XX.XXXX, bola teda podaná v priebehu plynutia
premlčacej doby, nárok žalobkyne v 1. rade na náhradu ušlého zárobku tak premlčaný nie je. Zo strany
žalovaného tak nebola v tejto časti žalobkyňou uplatneného nároku námietka premlčania vznesená
dôvodne.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd uložil žalovanej titulom ušlého zárobku uhradiť sumu

733,48 eur.

49. Nárok žalobkyne v 2. rade na náhradu ušlého zisku za obdobie pracovnej neschopnosti žalobkyne
v 1. rade od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.

Žalobkyňa v 1. rade bola v dôsledku úrazu zo dňa XX.XX.XXXX práceneschopná od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX. V uvedenej dobe bola zamestnaná v spoločnosti ENDOCARE s.r.o. V dôsledku pracovnej
neschopnosti žalobkyne v 1. rade ušlý zisk žalobkyne v 2. rade predstavuje sumu čiastku vo výške
8 959,76 eur, tak ako výšku ustálil znalec E. L. J. v znaleckom posudku č. X/XXXX. Výška nároku na
náhradu ušlého zárobku v konaní sporná nebola.

V konaní následne bolo preukázané, že dĺžka pracovnej neschopnosti žalobkyne v 1. rade od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bola primeraná poškodeniu jej zdravia v dôsledku úrazu zo dňa
XX.XX.XXXX, na uvedenom závere sa zhodli všetci znalci, ktorých znalecké posudky stranami konania
boli predložené súdu počas prebiehajúceho súdneho konania.

50. Žalovaný v konaní namietal, že žalobkyňa v 2. rade v dôsledku pracovnej neschopnosti žalobkyne
v 1. rade definitívne o zisk neprišla, pacientov podľa jeho názoru mohla preobjednať na čas po skončení
PN a o týchto pacientov tiež definitívne neprišla. Poukázal tiež na informácie dostupné zo stránky
finstat.sk, z ktorých vyplýva, že zisk žalobkyne v 2. rade rástol aj počas pracovnej neschopnosti

žalobkyne v 1. rade.

Za ušlý zisk sa považuje ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodovej
udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo s ohľadom napr. na povahu prevádzky
poškodenej právnickej alebo fyzickej osoby očakávať. V podstate ide o ušlý majetkový prospech

(prírastok na majetku) - R III/1967, s. 51 ods. 5.

Ušlý zisk je stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len
za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce
okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote – rozhodnutie

NS SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

Ušlý zisk sa v súlade s konštantnou judikatúrou súdov definuje ako ujma spočívajúca v tom, že
u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa
to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku

poškodeného (úbytkom aktív, ako je tomu u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu. Nestačí
pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom
behu veci (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne
očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej
udalosti) – pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

Podľa názoru Ústavného súdu SR sa ušlý zisk neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom
aktív, ako je to pri skutočnej škode), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba
pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí(nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať
zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti).
Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo

konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel
– rozhodnutie ÚS SR z XX.XX.XXXX, sp. zn. E.. K. XXX/XXXX.

V prípade ušlého zisku nie je možné preukázať jeho reálnu existenciu, ale musia byť dokazované také
konkrétne skutkové okolnosti (tvrdené poškodeným), ktoré pri logickej úvahe povedú súd k záveru, že

ušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti, t.j. dokazuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia
ušlého zisku u poškodeného v danom čase a podľa miery dokázanej pravdepodobnosti, je potom možné
urobiť záver o tom, či by za daných okolností bol žalovaný ušlý zisk aj reálnym.

Ušlý zisk je teda stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak
len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce

okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote.

Pri určení výšky ušlého zisku zohráva rozhodujúcu úlohu časové hľadisko. Pri určení výšky náhrady
ušlého zisku sa vychádza zo sumy, ktorú by za obvyklých okolností – nebyť škodovej udalosti –
poškodený zo svojej činnosti získal, s prihliadnutím na náklady, ktoré by musel na dosiahnutie týchto

výnosov vynaložiť.

Súd dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že na strane žalobkyne v 2. rade došlo
k uneseniu dôkazného bremena ohľadom dôvodnosti a oprávnenosti ňou podanej žaloby. V období
od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX z dôvodu pracovnej neschopnosti žalobkyne v 1. rade v ambulancii

žalobkyne v 2. rade nebola pacientom poskytovaná zdravotná starostlivosť, v dôsledku čoho z dôvodu
nerealizovania výkonov zdravotnej starostlivosti, ambulancia v uvedenom období nedosiahla príjmy ( či
už priame platby od pacientov, resp. úhrady z jednotlivých zdravotných poisťovní za zrealizované výkony
zdravotnej starostlivosti), ktoré by pri bežnom chode ambulancie mala, teda ktoré by pri pravidelnom
behu veci mohla žalobkyňa v 2. rade očakávať a tým mohla dôvodne očakávať aj zväčšenie svojho

majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu.

Aj z predloženého výpisu zo stránky finstat. Sk vyplýva, že zisk žalobkyne v 2. rade v období cca od
polovice roka 2018 do jeho konca stagnoval.

51. Žalovaný zároveň voči uplatnenému nároku žalobkyne v 2. rade vzniesol námietku premlčania a to
z dôvodu, že žalobkyňa v 2. rade sa už dňom nástupu na PN, t.j. dňom XX.XX.XXXX dozvedela o škode
a o tom kto za ňu zodpovedá.

Súd je toho názoru, že je potrebné brať v úvahu tú skutočnosť, že tvrdená škoda – ušlý zisk – začala

žalobkyni v 2. rade vznikať až v období, za ktoré tento ušlý zisk požaduje. Nie je možné stotožnili udalosť
z ktorej škoda vznikla – nástup žalobkyne v 1. rade na PN, so začiatkom plynutia premlčacej doby na
uplatnenie tohto nároku súdnou cestou. To v akom rozsahu a za aké obdobie škoda formou ušlého zisku
vznikla, je možné ustáliť až po ukončení škodového deja, kedy poškodený vzhľadom na všetky okolnosti
môže reálne zistiť a aj vyčísliť ušlý zisk. Pozri aj rozhodnutie NS SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa

XX.XX.XXXX.

Ušlý zisk tiež nemá povahu opakujúceho sa plnenia. Ušlý zisk z podnikateľskej činnosti môže mať
rôzne podoby a môže byť vyčíslený rôznymi spôsobmi, pretože sa môže odvíjať ako od jednorazových
stratených príjmov z individuálnych podnikateľských činností, tak od relatívne pravidelne dosahovaného

zisku z priebežne vykonávaných činností.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti zo strany žalovaného vznesená námietka premlčania nebola
dôvodnáapretomusúduložilpovinnosťzaplatiťžalobkyniv2.radesumu8959,76eur.Premlčaciadoba
u žalobkyne v 2. rade začala najskôr plynúť dňom XX.XX.XXXX, teda dňom nasledujúcim po ukončení

pracovnej neschopnosti žalobkyne v 1. rade, kedy žalobkyňa v 2. rade mala objektívne možnosť ušlý
zisk vyčísliť.V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR zo dňa XX.XX.XXXXXXXX, sp. zn. XXXXX/
XXXX/XXXX) v ktorom súd uviedol, že ak bol žalobca v tejto veci podľa svojich tvrdení pripravený
stratou vybavenia prevádzkarne a v nej uloženého tovaru o možnosť dosiahnuť predpokladaný zisk

pomocou týchto vecí, využiť ho pre ďalší nákup a predaj a následne pokračovať v rovnakej činnosti
vedúcej k určitému príjmu, nejde o záležitosť porovnateľnú s popísanými prípadmi opakujúceho sa
plnenia. Škodová udalosť totiž žalobcovi síce narušila zárobkovú činnosť, avšak nezbavila ho natrvalo
spôsobilosti alebo schopnosti dosahovať svojou činnosťou zisk. Aj keď žalobca vyčíslil ušlý zisk zrejme
pre zjednodušenie ako stratu mesačného príjmu za určité obdobie, nepožaduje náhradu, ktorá by mala

charakter peňažného dôchodku, t. j. vopred časovo neobmedzeného opakujúceho sa plnenia. Ušlý zisk
musí byť v takom prípade časovo i vecne limitovaný práve tým, že poškodený má možnosť úplne alebo
čiastočne obnoviť pôvodnú činnosť (napr. po náhrade škody na veciach) alebo vyvinúť inú aktivitu, ktorá
doterajšiu zárobkovú činnosť nahradí (prípadne tak objektívne neurobí, hoci mu v tom nič nebránilo).
Z týchto dôvodov nemá náhrada ušlého zisku v posudzovanej veci charakter opakujúceho sa plnenia
vo forme peňažného dôchodku, ktoré by bolo možné priznať ako rentu do budúcnosti a ktoré by sa tak

premlčalo ako celok od začiatku plynutia premlčacej doby od vzniku prvej čiastkovej ujmy.
52. Nárok žalobkýň na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

V zmysle ust. § 121 ods. 3 Obč. zákonníka si žalobkyne v konaní uplatnili aj nárok na náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobkyni v 1. rade vznikli náklady spojené s uplatnením jej

pohľadávky a to náklady za vypracovanie znaleckého posudku č. X/XXXX ako listinného dôkazu vo
výške 30,- eur. Žalobkyni v 2. rade vznikli náklady spojené s uplatnením jej pohľadávky a to na náklady
za vypracovanie znaleckého posudku č. X/XXXX ako listinného dôkazu vo výške 300,- eur.

Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. E.. K. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uviedol: ,,Podľa §

251 CSP sa za trovy konania považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia
konania (§ 156 CSP) do jeho skončenia (právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí). Hotové výdavky za vypracovanie súkromného znaleckého posudku vyhotoveného pred začatím
súdneho konania nie sú trovami konania v zmysle ustanovenia § 251 CSP, keďže vznikli pred začatím
konania pred súdom prvej inštancie. Hotové výdavky za vypracovanie súkromného znaleckého posudku

vyhotoveného pred začatím súdneho konania je potrebné považovať za náklady spojené s uplatnením
pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Tieto náklady spojené s uplatnením pohľadávky
sa v súdnom konaní uplatňujú v petite žaloby ako hmotnoprávny nárok, ktorý je odlišný od trov konania.“

Súd mal za preukázané, že žalobkyne pred podaním žaloby v danej právnej veci požiadali

o vypracovanie súkromného znaleckého posudku E. L. J., znalca z odboru ekonómia a manažment,
odvetvie kontroling, financie, a to za účelom určenia výšky ušlého zárobku žalobkyne v 1. rade a ušlého
zisku žalobkyne v 2. rade, ktorých nárokov sa ako náhrady škody voči žalovanému v súdnom konaní
domáhali. Žalobkyni v 1. rade tak v súvislosti so znaleckým dokazovaním vznikli náklady vo výške 60,-
eur a žalobkyni v 2. rade vo výške 300,- eur, pričom z predložených dokladov vyplýva, že tieto finančné

prostriedky žalobkyne znalcovi pred podaním žaloby aj uhradili.

Vzhľadom na uvedené preto súd žalovaného zaviazal aj na zaplatenie nákladov žalobkýň vo výške 60,-
eur a 300,- eur, ktoré im vznikli v súvislosti s uplatnením ich pohľadávok v súdnom konaní.

53. Nárok žalobkýň na úrok z omeškania.

V konaní si žalobkyne uplatnili aj nárok na úrok z meškania v zákonnej výške 5% ročne z uplatnených
peňažných nárokov a to odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby v danej právnej veci žalovanému.
Žaloba bola žalovanému doručená dňa XX.XX.XXXX.

Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, súd ho zaviazal zaplatiť úrok
zomeškaniavovýške5%ročnežalobkyniv1.sumy780,23eurod07.04.2021dozaplateniaažalobkyni
v 2. rade zo sumy 9 259,76 eur od 07.04.2021 do zaplatenia. Žalobu vo zvyšnej časti pokiaľ sa jedná
o úrok z omeškania zamietol.

54. Nárok na náhradu trov konania.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci sa žalobkyňa v 1. rade domáhala pôvodne zaplatenia sumy 2 968,82 eur

s príslušenstvo,. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1 109,19 eur s prísl. z dôvodu čiastočného
späťvzatia žaloby, a v tejto časti z procesného hľadiska žalobkyňa v 1. rade zavinila zastavenie konania.
Následne súd žalobe vyhovel čo do nároku na zaplatenie sumy 780,23 eur s prísl. a vo zvyšnej časti
žalobu zamietol. Úspech žalobkyne v konaní tak bol v rozsahu 25 % a úspech žalovaného bol v rozsahu
75 %. Súd preto úspešnejšiemu žalovanému voči žalobkyni v 1. rade priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 50 % s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyňa v 2. rade bola v konaní v plnom rozsahu úspešné, nakoľko súd jej žalobe vyhovel v celom
rozsahu, preto súdu žalobkyni v 2. rade voči žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania,
s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.