Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320204241
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8320204241.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom
C. XXX/XX, XXX XX D., 2/ ENDOCARE s.r.o., so sídlom Domašanská 463/15, 066 01 Humenné,
IČO: 44 878 389, zastúpených: JUDr. Radovan Bilý, advokát, so sídlom Kukorelliho 1505/52, 066 01
Humenné, IČO: 40119203, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie bolestného, nákladov na
liečenie, ušlého zárobku a ušlého zisku s prísl., o odvolaniach žalobkyne 1/ a žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Humenné, č. k. 11C/67/2020-376 zo dňa 6.11.2023, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výroku III., ktorým žalobu žalobkyne
v 1. rade vo zvyšnej časti zamietol, výroku V. o povinnosti žalovaného plniť žalobkyni v 2. rade a výroku
VI. o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným.

Žalobkyňa v 1. rade je povinná nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni v 2. rade trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že: „Súd konanie medzi žalobkyňou v 1.

rade a žalovaným v časti nároku o zaplatenie sumy 1 109,19 eur s prísl. z a s t a v u j e. Žalovaný je p o
v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 780,23 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 780,23 eur od 07.04.2021 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu žalobkyne v 1. rade vo zvyšnej časti z a m i e t a. Žalovanému voči žalobkyni v 1. rade p r i z n á
v a náhradu trov konania v rozsahu 50 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu
9 259,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9 259,76 eur od 07.04.2021 do

zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyni v 2. rade voči žalovanému
p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Vychádzal zo zistenia, že 18.10.2018 došlo k dopravnej nehode, účastníkom ktorej bola E. B. F.
ako vodička motorového vozidla Citroën C4 a žalobkyňa v 1. rade ako vodička motorového vozidla
BMW X4. Následne voči E. B. F. ako obvinenej bolo vedené konanie o priestupku č. p. G./XXXX-

X-XX a rozhodnutím o priestupku zo dňa 16.9.2019 bola obvinená uznaná vinnou z priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona NR SR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V priestupkovom trestnom konaní si žalobkyne v 1. a 2.
rade voči E. B. F. uplatnili nárok na náhradu škody a boli odkázané na uplatnenie si náhrady škodyspôsobenej priestupkom proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky na súd alebo iný príslušný
orgán. Právoplatným odsúdením E. B. C. v priestupkovom konaní bola preukázaná jej zodpovednosť za
neoprávnený zásah do práv žalobkýň v 1. a 2. rade a tiež jej zodpovednosť za škodu ktorá žalobkyniam

v dôsledku jej konania v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 18.10.2018 vznikla. V danej právnej veci
je daná pasívna vecná legitimáciu žalovaného ako poisťovateľa motorového vozidla, ktoré bolo účastné
na dopravnej nehode dňa 18.10.2018 a pri ktorej žalobkyniam vznikla škoda.

3. Žalovaný v konaní v rámci obrany v prvom rade tvrdil, že medzi poškodením zdravia žalobkyne v 1.

rade a dopravnou nehodou zo dňa 18.10.2018, ktorú zavinila E. B. F., neexistuje príčinná súvislosť, a
to vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa v 1. rade absolvovala prvé vyšetrenie po dopravnej nehode
až dňa 29.10.2018, teda o 12 dní neskôr. V konaní bol zo strany žalovaného predložený znalecký
posudok č. XX/XXXX vypracovaný znaleckou organizáciou forensic.sk a z jeho záverov vyplýva, že
žalobkyni v 1. rade bol dňa 29.10.2018 diagnostikovaný stav po otrase mozgu. Znalecká organizácia
pripustila súvis dokumentovaných ťažkostí žalobkyne v 1. rade, resp. diagnózu stavu po otrase mozgu

v spojitosti s dopravnou nehodou zo dňa 18.10.2018, hoci bolo prvé lekárske vyšetrenie vykonané až
po 11 dňoch. Vzhľadom na okolnosti prípadu znalecká organizácia uviedla, že nie je vylúčené, aby
poškodená s otrasom mozgu stredného stupňa lekársku pomoc vyhľadala až po 12 dňoch. Obdobne
k poškodeniu zdravia žalobkyne v 1. rade prijal záver vo svojom znaleckom posudku A. A. F. a A. A.
H.. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že medzi ujmou na zdraví žalobkyne

v 1. rade a dopravnou nehodou zo dňa 18.10.2018 existuje príčinná súvislosť a k poškodeniu zdravia
žalobkyne v 1. rade došlo práve v súvislosti s touto dopravnou nehodou. Obranu žalovaného v tejto časti
súd preto považoval za nedôvodnú.

4. V rámci obrany v konaní následne žalovaný vzniesol námietku premlčania voči všetkým nárokom

uplatnených žalobkyňami v 1. a 2. rade, súd sa preto následne v konaní zaoberal otázkou, či
jednotlivé nároky uplatnené žalobkyňami nie sú premlčané. Žalobkyne v konaní tvrdili, že nakoľko voči
vinníčke dopravnej nehody bolo vedené priestupkové konanie, v ktorom si riadne uplatnili nárok na
náhradu škody, po dobu tohto konania premlčacia doba spočívala, a to aj vo vzťahu k žalovanému
a teda nároky nimi uplatnené v konaní nie sú premlčané. V priestupkovom konaní nárok na náhradu

škody nebol uplatnený voči žalovanému a ten nebol ani účastníkom tohto konania. Podľa názoru
súdu, poškodený sa môže domáhať náhrady za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
priamo proti prevádzkovateľovi motorového vozidla (§ 427 a nasl. Občianskeho zákonníka), pričom
za prevádzkovateľa uhrádza škodu poisťovateľ podľa § 15 ods. 1 veta prvá zák. č. 381/2001 Z. z.,
voči vodičovi motorového vozidla podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka, proti poisťovateľovi, pričom

v tomto prípade je povinný svoj nárok preukázať (§ 15 ods. 1 veta druhá zák. č. 381/2001 Z. z.).
Keďže ide o tri rozdielne zodpovednostné subjekty, ktoré nesú zodpovednosť za vzniknutú škodu
na základe rôznych ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom v prípade poisťovateľa ide dokonca
o iný zákon a preto lehota na uplatnenie nároku voči každému z týchto subjektov začína plynúť a
plynie osobitne. Ustanovenie § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. upravuje iba to, že vo vzťahu k

obidvom subjektom sa uplatňuje rovnaká právna úprava dĺžky premlčacej doby, ale v žiadnom prípade
ho nemožno interpretovať tak, že napr. eventuálne spočívanie plynutia premlčacej doby týkajúce sa
jedného subjektu predstavuje automaticky spočívanie plynutia premlčacej doby týkajúce sa druhého
subjektu.Objektívnemôženastaťsituácia(akovprejednávanomspore),keďsipoškodeníuplatnilinárok
v priestupkovom konaní voči osobe, ktorá škodu spôsobila a teda v takom prípade dôjde k spočívaniu

premlčacej doby len vo vzťahu k tejto osobe. Vo vzťahu k žalovanému počas priestupkového konania
premlčacia doba nespočívala a preto sa v konaní vo vzťahu ku každému uplatnenému nároku zaoberal
tým, kedy začala subjektívna premlčacia doba žalobkyniam plynúť a či nároky nimi uplatnené nie je
premlčané.

5. Žalobkyňa v 1. rade podanou žalobou si uplatnila nárok na náhradu škody vo forme bolestného,
a to v celkovej výške 2.003,40 eur, a to v zmysle znaleckého posudku vypracovaného A. I. J. dňa
17.12.2018, ktorá bodovo ohodnotila úraz nasledovne: položka 223 - otras mozgu stredne ťažkého
stupňa, počet bodov 80, položka 104 - podvrtnutie krčnej chrbtice, počet bodov 25, spolu počet bodov
105. Pri hodnote bodu 19,08 eur, tak výška bolestného bola 2.003,40 eur. Zo strany žalobkyne v 1.

rade bol dňa 20.10.2021 predložený znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalcom A. A. F.
zo dňa 16.10.2021, v závere ktorého je uvedené, že pokiaľ sa jedná o bodové ohodnotenie úrazu,
tak ide o položku 223 - otras mozgu overený neurológom ľahkého stupňa, počet bodov 30 a položku
104 - podvrtnutie krčnej chrbtice popísané neurológom, počet bodov 25. Spolu počet bodov 55. Prihodnote bodu 19,08 eur, tak výška bolestného bola 1.049,40 eur. Zo strany žalovaného bol počas
súdneho konania predložený znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 21.2.2022 vypracovaný znaleckou
organizáciou forensic.sk a znalecký ústav dospel k záveru, že hodnotí návrh bodového hodnotenia

vyčíslený v lekárskom posudku od A. I. J. zo dňa 17.12.2018 ako čiastočne preukázaný. Uviedol, že sa
prikláňa k uplatneniu položky 223a za 30 bodov, namiesto uplatnenej položky 223b. Pokiaľ sa jedná o
znalecký posudok vypracovaný A. A. F. č. XX/XXXX, znalecký ústav uviedol, že hodnotí návrh bodového
hodnotenia vyčíslený v lekárskom posudku o počte bodov 55 ako preukázaný. Následne žalobkyňa v
1. rade v tejto časti zobrala žalobu čiastočne späť a predmetom konania tak zostal nárok na náhradu

bolestného vo výške 1.049,40 eur. Výška tohto nároku žalobkyne v 1. rade v konaní sporná nebola.
Pokiaľ sa jedná o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, žalobkyňa tvrdila, že až po
ukončení pracovnej neschopnosti, ktorá trvala od 29.10.2018 do 16.12.2018, teda až dňom 17.12.2018
jej začala plynúť subjektívna premlčacia doba ohľadom nároku na bolestné, vtedy sa dozvedela o škode
a nakoľko žalobu podala dňa 17.12.2020, jej nárok v tejto časti nie je premlčaný. V prípade nároku
na odškodnenie bolesti a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie o škode v čase,

kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, od
tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia doba. Pri určení výšky náhrady za bolesť sa vychádza
z celkového počtu bodov, ktorými sa bolesť hodnotila v lekárskom posudku. Lekárska posudok sa
vydáva len čo zdravotný stav možno považovať za ustálený. Teda bolesť možno ohodnotiť len čo sa
ustáli zdravotný stav poškodeného, týmto okamihom je bolesť zistená, bez ohľadu na to, kedy vyhotoví

ošetrujúci lekár posudok o bolestnom. Posudok ošetrujúceho lekára je len dokladom potvrdzujúcim
vytrpenú a zistenú bolesť. Za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia
pracovnej neschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih (deň)
ustálenia zdravotného stavu poškodeného - rozsudok NS SR zo dňa 28.6.2011 sp. zn. MCdo/37/2000,
R 68/2003. Deň ukončenia pracovnej neschopnosti žalobkyne, a to 16.12.2018, nie je dňom ustálenia

jej zdravotného stavu pre nárok na bolestné v súvislosti s úrazom zo dňa 18.10.2018.

6. Ohľadom nároku žalobkyne v 1. rade na náhradu bolestného súd následne v konaní vykonal široké
dokazovanie ohľadom určenia momentu, kedy bol u nej ustálený zdravotný stav pokiaľ sa jedná o
uplatnený nárok na bolestné. Žalobkyňa v 1. rade bola v období od 29.10.2018 do 4.12.2018 liečená v

neurologickejambulanciiprebolestihlavy,závraty,tinitus.Jeťažkostipopodaníliečbysazlepšilidotakej
miery,žeďalšiesledovanievneurologickejambulanciiužnebolopotrebné.Vkonanínebolopreukázané,
aby po dátume 4.12.2018 žalobkyňa v 1. rade bola ošetrená na neurologickej ambulancii, resp. aby
sa u nej po neurologickej stránke zhoršil zdravotný stav. Je pravdou, že v súvislosti s poškodením
zdravia sa u nej zhoršili kognitívne schopnosti, pričom ťažkosti neustali ani po ukončení neurologickej

liečby, naopak si vyžadovali psychologické a psychiatrické vyšetrenie a tiež následnú liečbu. Na základe
psychiatrického nálezu jej bolo aj doporučené pokračovať v práceneschopnosti ďalej. U žalobkyne v 1.
rade sa vyvinul postkomočný syndróm, došlo u nej k rozvoju postraumatickej pseudonerastenii. Práve v
dôsledku týchto diagnóz u žalobkyne v 1. rade sa aj po ukončení neurologickej liečby vyskytovali bolesti
hlavy, poruchy nálady a spánku, poruchy koncentrácie, občasné poruchy pamäti, poruchy pozornosti,

sústredenia, ktoré ju obmedzovali v bežnom živote. K ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne v 1.
rade ohľadom nároku na náhradu bolestného došlo dňa 4.12.2018, kedy bola žalobkyňa na poslednou
ošetrení v neurologickej ambulancii a po uvedenom dátume nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu
žalobkyne, ktorý by si vyžadoval ošetrenie v neurologickej ambulancii. Nakoľko zo strany žalobkyne v 1.
rade žaloba bola podaná dňa 17.12.2020, v tejto časti žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania.

Premlčacia doba začala plynúť 4.12.2018 a uplynula dňa 4.12.2020. Preto súd žalobu v časti o
zaplatenie sumy 1.049,40 eur s prísl. zamietol.

7.Žalobkyňav1.radesivtomtokonaníuplatnilanároknanáhraducestovnýchnákladovvcelkovejvýške
112,47 eur, a to za cesty absolvované na lekárske vyšetrenia v súvislosti s jej úrazom zo dňa 18.10.2018.

Následne žalobkyňa v 1. rade v tejto časti zobrala žalobu čiastočne späť v časti nároku na zaplatenie
sumy 95,72 eur a predmetom konania tak zostal nárok na zaplatenie cestovných nákladov za cestu
vykonanú dňa 14.1.2019, a to na vyšetrenie v psychiatrickej ambulancii spol. Psychiatrické centrum
s.r.o. v A.. Z vykonaného dokazovania vyplynula, že v dôsledku úrazu zo dňa 18.10.2018 žalobkyňa
v 1. rade absolvovala jednak psychologické a jednak psychiatrické vyšetrenia, a to vzhľadom na jej

zdravotné komplikácie, ktoré u nej v dôsledku úrazu nastali. Z predložených znaleckých posudkov a
lekársky správ vyplýva, že psychiatrická liečba bola dôsledkom poškodenia zdravia žalobkyne pri úraze
dňa 18.10.2018, a teda aj náklady na liečbu vynaložené žalobkyňou boli vynaložené v súvislosti s jej
úrazom. Žalovaný výšku nároku nerozporoval, vzniesol však námietku premlčania. Súd dospel k záveru,že námietka premlčania zo strany žalovaného nebolo vznesená dôvodne. Dňa 14.1.2019 žalobkyňa v
súvislosti s jej liečbou mala náklady na cestovné vo výške 16,75 eur a nakoľko žaloba vo veci bola
podaná dňa 17.12.2020, bola podaná v zákonnej subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe. Súd preto

žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 16,75 eur žalobkyni v 1. rade.

8. Žalobkyňa v 1. rade bola v dôsledku úrazu zo dňa 18.10.2018 práceneschopná od 29.10.2018
do 16.12.2018. V uvedenej dobe bola zamestnaná v spoločnosti ENDOCARE s.r.o. a zároveň i v
Nemocnici A. Leňa Humenné, a.s., s ktorými mala uzavretú pracovnú zmluvu. V dôsledku jej pracovnej

neschopnosti, strata na zárobku v spoločnosti ENDOCARE s.r.o. za rozhodné obdobie predstavuje
čiastku vo výške 498,60 eur a v Nemocnici A. Leňa Humenné, a.s. za rozhodné obdobie predstavuje
čiastku vo výške 234,88 eur, t. j. spolu 733,48 eur, tak ako výšku ustálil znalec E. J. K. v znaleckom
posudku č. X/XXXX. Výška nároku na náhradu ušlého zárobku v konaní sporná nebola. Dĺžka pracovnej
neschopnosti žalobkyne v 1. rade od 29.10.2018 do 16.12.2018 bola primeraná poškodeniu jej zdravia
v dôsledku úrazu zo dňa 18.10.2018, na uvedenom závere sa zhodli všetci znalci, ktorých znalecké

posudky stranami konania boli predložené súdu počas prebiehajúceho súdneho konania. Žalovaný
aj voči tomuto uplatnenému nároku žalobkyne v 1. rade vzniesol námietku premlčania a uviedol, že
nároky na jednotlivé mesačne sa opakujúce plnenia sa premlčujú samostatne a žalobkyňa v 1. rade si
uplatňuje aj nároky za obdobie viac ako dva roky pred podaním žaloby. Náhrada za stratu na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako

ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov. Nárok na náhradu ušlého zárobku po ukončení
pracovnej neschopnosti sa premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nárok na jednotlivé mesačne sa
opakujúce plnenia. Žalobkyni v 1. rade bola vyplatená posledná nemocenská dávka v januári 2019, dňa
15.1.2019, a až týmto okamihom jej začala plynúť dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie nároku
súdnou cestou. Nakoľko žaloba v danej právnej veci bola podaná dňa 17.12.2020, bola teda podaná v

priebehu plynutia premlčacej doby, nárok žalobkyne v 1. rade na náhradu ušlého zárobku tak premlčaný
nie je. Preto súd uložil žalovanej titulom ušlého zárobku uhradiť sumu 733,48 eur.

9. Žalobkyňa v 1. rade bola v dôsledku úrazu zo dňa 18.10.2018 práceneschopná od 29.10.2018 do
16.12.2018. V uvedenej dobe bola zamestnaná v spoločnosti ENDOCARE s.r.o. V dôsledku pracovnej

neschopnosti žalobkyne v 1. rade ušlý zisk žalobkyne v 2. rade predstavuje sumu čiastku vo výške
8.959,76 eur, tak ako výšku ustálil znalec E. J. K. v znaleckom posudku č. X/XXXX. Výška nároku na
náhradu ušlého zárobku v konaní sporná nebola. Dĺžka pracovnej neschopnosti žalobkyne v 1. rade od
29.10.2018 do 16.12.2018 bola primeraná poškodeniu jej zdravia v dôsledku úrazu zo dňa 18.10.2018,
na uvedenom závere sa zhodli všetci znalci, ktorých znalecké posudky stranami konania boli predložené

súdu počas prebiehajúceho súdneho konania. Žalovaný v konaní namietal, že žalobkyňa v 2. rade
v dôsledku pracovnej neschopnosti žalobkyne v 1. rade definitívne o zisk neprišla, pacientov podľa
jeho názoru mohla preobjednať na čas po skončení PN a o týchto pacientov tiež definitívne neprišla.
Poukázal tiež na informácie dostupné zo stránky finstat.sk, z ktorých vyplýva, že zisk žalobkyne v 2.
rade rástol aj počas pracovnej neschopnosti žalobkyne v 1. rade. V prípade ušlého zisku nie je možné

preukázať jeho reálnu existenciu, ale musia byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti (tvrdené
poškodeným), ktoré pri logickej úvahe povedú súd k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol nebyť
protiprávnej udalosti, t. j. dokazuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia ušlého zisku u poškodeného v
danom čase a podľa miery dokázanej pravdepodobnosti, je potom možné urobiť záver o tom, či by
za daných okolností bol žalovaný ušlý zisk aj reálnym. Ušlý zisk je teda stratou konkrétnej, reálnej

a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť
dosiahnutiaziskuupoškodenéhojesohľadomnaexistujúceokolnostitohoktoréhokonkrétnehoprípadu
vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote. Pri určení výšky ušlého zisku zohráva rozhodujúcu úlohu
časové hľadisko. Pri určení výšky náhrady ušlého zisku sa vychádza zo sumy, ktorú by za obvyklých
okolností - nebyť škodovej udalosti - poškodený zo svojej činnosti získal, s prihliadnutím na náklady,

ktoré by musel na dosiahnutie týchto výnosov vynaložiť. Na strane žalobkyne v 2. rade došlo k uneseniu
dôkazného bremena ohľadom dôvodnosti a oprávnenosti ňou podanej žaloby. V období od 29.10.2018
do 16.12.2018 z dôvodu pracovnej neschopnosti žalobkyne v 1. rade v ambulancii žalobkyne v 2.
rade nebola pacientom poskytovaná zdravotná starostlivosť, v dôsledku čoho z dôvodu nerealizovania
výkonov zdravotnej starostlivosti, ambulancia v uvedenom období nedosiahla príjmy (či už priame platby

od pacientov, resp. úhrady z jednotlivých zdravotných poisťovní za zrealizované výkony zdravotnej
starostlivosti), ktoré by pri bežnom chode ambulancie mala, teda ktoré by pri pravidelnom behu veci
mohla žalobkyňa v 2. rade očakávať a tým mohla dôvodne očakávať aj zväčšenie svojho majetku, ku
ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu. Aj z predloženého výpisu zo stránky finstat. Skvyplýva, že zisk žalobkyne v 2. rade v období cca od polovice roka 2018 do jeho konca stagnoval.
Žalovaný zároveň voči uplatnenému nároku žalobkyne v 2. rade vzniesol námietku premlčania, a to z
dôvodu, že žalobkyňa v 2. rade sa už dňom nástupu na PN, t. j. dňom 29.10.2018 dozvedela o škode a o

tom kto za ňu zodpovedá. Tvrdená škoda - ušlý zisk - začala žalobkyni v 2. rade vznikať až v období, za
ktoré tento ušlý zisk požaduje. Nie je možné stotožnili udalosť z ktorej škoda vznikla - nástup žalobkyne
v 1. rade na PN, so začiatkom plynutia premlčacej doby na uplatnenie tohto nároku súdnou cestou. To
v akom rozsahu a za aké obdobie škoda formou ušlého zisku vznikla, je možné ustáliť až po ukončení
škodového deja, kedy poškodený vzhľadom na všetky okolnosti môže reálne zistiť a aj vyčísliť ušlý

zisk. Ušlý zisk tiež nemá povahu opakujúceho sa plnenia. Ušlý zisk z podnikateľskej činnosti môže mať
rôzne podoby a môže byť vyčíslený rôznymi spôsobmi, pretože sa môže odvíjať ako od jednorazových
stratených príjmov z individuálnych podnikateľských činností, tak od relatívne pravidelne dosahovaného
zisku z priebežne vykonávaných činností. Vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného nebola
dôvodnáapretomusúduložilpovinnosťzaplatiťžalobkyniv2.radesumu8.959,76eur.Premlčaciadoba
u žalobkyne v 2. rade začala najskôr plynúť dňom 17.12.2018, teda dňom nasledujúcim po ukončení

pracovnej neschopnosti žalobkyne v 1. rade, kedy žalobkyňa v 2. rade mala objektívne možnosť ušlý
zisk vyčísliť.

10. V zmysle ust. § 121 ods. 3 Obč. zákonníka si žalobkyne v konaní uplatnili aj nárok na náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobkyni v 1. rade vznikli náklady spojené s uplatnením

jej pohľadávky, a to náklady za vypracovanie znaleckého posudku č. X/XXXX ako listinného dôkazu vo
výške 30,- eur. Žalobkyni v 2. rade vznikli náklady spojené s uplatnením jej pohľadávky, a to na náklady
za vypracovanie znaleckého posudku č. X/XXXX ako listinného dôkazu vo výške 300,- eur. Žalobkyne
pred podaním žaloby v danej právnej veci požiadali o vypracovanie súkromného znaleckého posudku
E. J. K., znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie kontroling, financie, a to za účelom určenia

výšky ušlého zárobku žalobkyne v 1. rade a ušlého zisku žalobkyne v 2. rade, ktorých nárokov sa ako
náhrady škody voči žalovanému v súdnom konaní domáhali. Žalobkyni v 1. rade tak v súvislosti so
znaleckým dokazovaním vznikli náklady vo výške 60,- eur a žalobkyni v 2. rade vo výške 300,- eur,
pričom z predložených dokladov vyplýva, že tieto finančné prostriedky žalobkyne znalcovi pred podaním
žaloby aj uhradili. Preto súd žalovaného zaviazal aj na zaplatenie nákladov žalobkýň vo výške 60,- eur

a 300,- eur, ktoré im vznikli v súvislosti s uplatnením ich pohľadávok v súdnom konaní.

11.Vkonanísižalobkyneuplatniliajnároknaúrokzmeškaniavzákonnejvýške5%ročnezuplatnených
peňažných nárokov, a to odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby v danej právnej veci žalovanému.
Žaloba bola žalovanému doručená dňa 6.4.2021. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením

peňažného záväzku, súd ho zaviazal zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5 % ročne žalobkyni v 1. sumy
780,23 eur od 7.4.2021 do zaplatenia a žalobkyni v 2. rade zo sumy 9.259,76 eur od 7.4.2021 do
zaplatenia. Žalobu vo zvyšnej časti pokiaľ sa jedná o úrok z omeškania zamietol.

12. Žalobkyňa v 1. rade sa domáhala pôvodne zaplatenia sumy 2.968,82 eur s príslušenstvom. Súd

konanie v časti o zaplatenie sumy 1.109,19 eur s prísl. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby zastavil,
a v tejto časti z procesného hľadiska žalobkyňa v 1. rade zavinila zastavenie konania. Následne súd
žalobe vyhovel čo do nároku na zaplatenie sumy 780,23 eur s prísl. a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
Úspech žalobkyne v konaní tak bol v rozsahu 25 % a úspech žalovaného bol v rozsahu 75 %. Súd preto
úspešnejšiemu žalovanému voči žalobkyni v 1. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu

50 %. Žalobkyňa v 2. rade bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, nakoľko súd jej žalobe vyhovel v
celom rozsahu, preto žalobkyni v 2. rade voči žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

13. Proti rozsudku podali odvolania žalobkyňa v 1. rade a žalovaný.

14. Žalovaný podal odvolanie len voči výroku rozsudku, ktorým súd rozhodol, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 9.259,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 9.259,76 eur od 7.4.2021 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
ako aj voči výroku o trovách konania, ktorým súd žalobkyni v 2. rade voči žalovanému priznal náhradu
trov konania v plnom rozsahu a navrhol, aby odvolací súd napadnuté výroky rozsudku zrušil a vrátil vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo, aby napadnuté výroky rozsudku zmenil a rozhodol tak,
že žalobu žalobcu v 2. rade zamieta a žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania.15. Odvolanie podal z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

16. Namietal, že súd prvej inštancie priznal žalobkyni v 2. rade aj nárok na náhradu škody vo výške
8.959,76 eur titulom ušlého zisku, ku ktorému malo dôjsť v dôsledku pracovnej neschopnosti žalobkyne
v 1. rade v čase od 29.10.2018 do 16.12.2018. Žalobkyňa v 1. rade bola zamestnaná ako lekárka u

žalobkyne v 2. rade, ktorá prevádzkuje súkromnú ambulanciu pediatrie a pediatrickej endokrinológie.
Vznik škody, t. j. ušlého zisku predpokladá jeho definitívnu stratu a nielen oddialenie možnosti jeho
získania. Žalobkyňa v 2. rade neprišla o zisk v dôsledku pracovnej neschopnosti žalobkyne v 1. rade
definitívne, nakoľko žalobkyňa v 1. rade ako lekárka si pacientov mohla preobjednať na čas po skončení
pracovnej neschopnosti a o týchto pacientov definitívne neprišla. Zároveň podľa dostupných informácií z
portálu www.finstat.sk je zrejmé, že zisk žalobkyne v 2. rade rástol aj počas obdobia práceneschopnosti

žalobkyne v 1. rade. Zároveň skutočnosť o oddialení zisku žalobkyne v 2. rade potvrdzujú aj zisky z roku
2019,ktorérástli,čosvedčítomu,žeziskzroku2018bollenpresunutýnarok2019anedošlotedakjeho
definitívnej strate. Súd prvej inštancie sa námietkou žalovaného ohľadom toho, že k definitívnej strate
ušlého zisku na strane žalobkyne v 2. rade nedošlo, vôbec zaoberal, pričom išlo o rozhodujúcu námietku
vo vzťahu k ušlému zisku žalobkyne v 2. rade. Žalovaný však nenamietal to, že v rozhodnom období od

29.10.2018 do 16.12.2018 žalobkyňa v 2. rade dosahovala zisky, ale skutočnosť, že žalobkyňa v 2. rade
o zisk z rozhodného obdobia neprišla definitívne, ale dosiahla ho v neskoršom období, čo znamená, že
na strane žalobkyne v 2. rade nedošlo k strate ušlého zisku, ale len k jeho oddialeniu, čo nezakladá
nárok na náhradu škody titulom ušlého zisku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa kvalitatívne
požiadavky rozhodnutia vymedzené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP a zároveň je v rozpore so základným

právom na súdnu ochranu v zmysle ust. 46 ods. 1 Ústavy SR. Zároveň aj vo vzťahu k ušlému zisku
žalovaný vzniesol námietku premlčania, na ktorej zotrváva, nakoľko žalobkyňa v 2. rade sa o škode a o
tom, kto za ňu zodpovedá, dozvedela už dňom nástupu žalobkyne v 1. rade na PN, t. j. dňa 29.10.2018.
Žaloba na súd bola podaná dňa 17.12.2022, teda po uplynutí premlčacej doby.

17. Žalobkyňa v 1. rade podala odvolanie len voči výroku rozsudku, ktorým súd jej žalobu v prevyšujúcej
časti zamietol, vrátane závislého výroku o trovách konania a navrhla, aby odvolací súd napadnuté výroky
rozsudku zmenil a zaviazal žalovaného uhradiť žalobkyni v 1. rade sumu 1.049,40 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.049,40 eur od 7.4.2021 do zaplatenia, to všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku a žalobkyni v 1. rade priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

18. Odvolanie podala z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

19. Namietala, že súd prvej inštancie uznal námietku premlčania vznesenú žalovanou poisťovňou za
dôvodnú, a to z dôvodu, že dokazovaním vo veci bolo zistené, že zdravotný stav žalobkyne v 1. rade
bol ustálený dňom 4.12.2018 s tým, že nárok bol uplatnený podanou žalobou dňa 17.12.2020, t. j. po
uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle ust. § 106 ods. 1 Obč. zákonníka. Viazanie vedomosti o
škode na moment ustálenia zdravotného stavu považuje žalobkyňa 1/ za veľmi extenzívny výklad § 106

ods.1 OZ, ktorý je založený na právne sporných podmienkach objektívneho a odborného charakteru. Je
totiž potrebné rozlišovať medzi možnosťou poškodeného dozvedieť sa o majetkovej škode a škode na
zdraví. Poškodený účastník dopravnej nehody sa zväčša dozvie o majetkovej škode po doručení faktúry
o oprave vozidla, prípadne súčasne so vznikom škodovej udalosti, ak ide o škodu malého rozsahu. Pri
škode na zdraví je však oveľa ťažie získať reálnu predstavu o jeho rozsahoch a následkoch. Navyše,

poškodený môže uplatniť na súde svoj nárok až vtedy, ak má k dispozícii lekársky posudok, v ktorom sú
ohodnotené zmeny v jeho zdravotnom stave. Poškodený ako laik nevie sám posúdiť okamih ustálenia
jeho zdravotného stavu pre potreby vyčíslenia náhrady za bolesť a z uvedeného dôvodu ani nevie
jednoznačne určiť, kedy mu v súlade s ust. § 106 ods. 1 Obč. zákonníka začína plynúť subjektívna
lehota na uplatnenie jeho práv. Jeho vedomosť o ustálení zdravotného stavu je totiž priamo závislá na

odbornom posúdení tretej osoby, t. j. lekára. V mnohých prípadoch však ani samotní znalci z odboru
zdravotníctva sa nevedia zhodnúť na dátume ustálenia zdravotného stavu.20. Žalobkyňa v 1. rade za sporné považuje nielen samotný okamih ustálenia jej zdravotného stavu pre
účely bodového ohodnotenia bolestného, ale i jej vedomosť o ustálení jej zdravotného stavu, čo priamo
súvisí s momentom vyžiadania si lekárskeho posudku o bolestnom a uplatnenie jej nároku v subjektívnej

premlčacej lehote v zmysle ust. § 106 ods. 1 Obč. zákonníka. Okamih, kedy sa poškodená osoba
dozvedela o škode titulom bolestného má byť okamih ustálenia jej zdravotného stavu. Posudzovanie
ustálenia zdravotného stavu je o to komplikovanejšie, ak sa na tom nevedia zhodnúť ani lekári, resp.
ak sú tu pochybnosti o okamihu jej určenia. Zatiaľ čo A. F. konštatoval ustálenie zdravotného stavu k
ukončeniu PN žalobkyne v 1. rade, t. j. k 17.12.2018, A. L. k dátumu 4.12.2018, kedy bola posledná

kontrola v neurologickej ambulancii. Zo správy neurologickej ambulancie zo dňa 4.12.2018 nevyplýva,
aby liečba žalobkyne v 1. rade bola ukončená, prípadne, aby jej zdravotný stav bol ustálený. Pokiaľ
žalobkyňa v 1. rade by mala uplatniť svoj nárok na bolestné v subjektívnej premlčacej lehote, objektívne
nemohla mať ani vedomosť o tom, kedy jej táto lehota mala začať plynúť, keď to nie je striktne zrejmé ani
samotnémuznalcovi.Pretožalobkyňav1.radepoukázalainanálezÚSČR,sp.zn.ÚS774/18,zktorého
nepochybne vyplýva, že nie je spravodlivé vyžadovať od pacienta, aby ešte v priebehu neukončenej

liečby priebežne vyhodnocoval, či je jeho zdravotný stav ustálený alebo nie, keď sa dokonca na tom
nevedia zhodnúť ani odborníci. Žalobkyňa v 1. rade bola aj po dátume 4.12.2018 v procese liečby,
bola pracovne neschopná až do 16.12.2018, naďalej mala závrate a bolesti hlavy, a teda objektívne
nemohla mať vedomosť o tom, že sa jej zdravotný stav ustálil do takej miery, aby bolo možné ohodnotiť
bolestné. Až po ukončení jej pracovnej neschopnosti, t. j. dňom 17.12.2018 mohla požiadať o vystavenie

lekárskeho posudku, čo je podmienkou pre uplatnenie jej nároku na bolestné. Vedomosť žalobkyne v 1.
rade o ustálení jej zdravotného stavu a okamih začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty v súlade
s ust. § 106 ods. 1 Obč. zákonníka možno stanoviť najskôr dňom 17.12.2018, t. j. ukončením pracovnej
neschopnosti žalobkyne v 1. rade. Preto námietka premlčania žalovaného nie je dôvodná.

21. K odvolaniu žalobkyne v 1. rade sa vyjadril žalovaný. Vo svojom vyjadrení z 25.1.2024 uviedol,
že žalobkyňa v 1. rade nie je laikom, je to taktiež lekárka, aj keď nie v odbore neurológia. Avšak
vzhľadom na jej odbornosť sa predpokladá aj vyššia miera znalostí pri určení ustálenia zdravotného
stavu. Aj napriek tomu však bolo nepochybne zrejmé, že si žalobkyňa musela byť vedomá, že ak už po
4.12.2018 si jej zdravotný stav nevyžadoval vyšetrenie v neurologickej ambulancii, bolo jej zdravotný

stav možné považovať za ustálený pre hodnotenie bolestného. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj
tým, z ktorej lekárskej správy sa žalobkyňa v1. rade mohla dozvedieť o tom, že jej zdravotný stav je
ustálený. Uvedené sa mohla žalobkyňa v 1. rade dozvedieť práve z lekárskej správy zo dňa 4.12.2018
z neurologického vyšetrenia, ktorá bola v rovnakom znení ako predchádzajúca lekárska správa z
neurologického vyšetrenia zo dňa 23.11.2018. Už z tejto samotnej skutočnosti bolo zrejmé, že zdravotný

stav žalobkyne v 1. rade bol ustálený. Žalobkyňa v 1. rade následne uviedla, že ani A. L. údajne nevedel
presne stanoviť dátum ustálenia zdravotného stavu žalobkyne v 1. rade, nakoľko uvažoval aj o dátume
23.11.2018, či dokonca uviedol, že hypoteticky by mohol byť ustálený zdravotný stav žalobkyne v 1. rade
aj ku dňu 29.10.2018. A. L. pripustil, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne mohlo dôjsť aj skôr ako
4.12.2018, avšak nepripustil, že by mal byť ustálený zdravotný stav žalobkyne v 1. rade neskôr. Uvedené

preto nemá vplyv na posúdenie námietky premlčania. Vzhľadom na možné pochybnosti, znalci zo
znaleckej organizácie forensic.sk stanovili dátum ustálenia zdravotného stavu žalobkyne v 1. rade na čo
najneskorší dátum, kedy už bolo nepochybne zrejmé, že k ustáleniu zdravotného stavu došlo. Uvedené
konanie bolo jednoznačne v prospech žalobkyne v 1. rade, ktorá však aj napriek tomu podala žalobu
po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil námietku premlčania

vznesenú zo strany žalovaného.

22. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa v 2. rade. Vo svojom vyjadrení z 10.2.2024 uviedla,
že konaním škodcu bol spôsobený stav, kde žalobkyňa v 2. rade ako poškodená nemohla dosiahnuť
pri pravidelnom chode vecí zisk, ktorého dosiahnutie bolo práve v príčinnej súvislosti s protiprávnym

konaním škodcu prerušené /a zároveň i zmarené/. V dosahovaní zisku ako očakávaného prínosu mohlo
pokračovať až potom, čo tento stav pominul /ukončenie PN žalobkyne v 1. rade/. To znamená, že
žalobkyňa v 2. rade mohla ďalej dosahovať zisk pri pravidelnom chode vecí po ukončení PN žalobkyne v
1. rade, avšak zisk za rozhodné obdobie, t. j. PN žalobkyne v 1. rade už dosiahnuť nemôže. Žalobkyňa v
2. rade neposkytuje zdravotnú starostlivosť len objednaným pacientom, ale i pacientom náhodným, čiže

nemá vedomosť o presnom počte daných pacientov, o jednotlivých diagnózach, o bodovom ohodnotení
konkrétnych výkonoch a teda v neposlednom rade i o celkovom príjme spojenom s výkonom tejto
činnosti za rozhodné obdobie. Ak by aj žalovanou namietaný postup bol vôbec realizovateľný /t. j.
preobjednanie pacientov s výnimkou náhodných/, v danom prípade by už nešlo o dosahovanie príjmu,ktorý možno očakávať pri pravidelnom chode vecí, pretože tento pravidelný chod vecí by bol prerušený,
čo znamená, že žalobkyňa v 1. rade by teoreticky musela ošetrovať pacientov, ktorých nemohla ošetriť
v čase PN /nehovoriac o náhodných pacientoch, o ktorých nemohla mať vedomosť/, ale zase by už

nemohla ošetrovať iných pacientov, ktorých by za normálneho a pravidelného chodu vecí ošetrovala po
ukončení PN. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa v 2. rade by opätovne nedosiahla predpokladaný
príjem, ktorý by reálne dosiahnuť mohla, ak by nedošlo ku škodovej udalosti. Preto neobstojí tvrdenie
žalovanej, že žalobkyňa v 2. rade si mohla preobjednať pacientov na obdobie po pracovnej neschopnosti
a tým by definitívne nestratila príjem.

23. Žalovaná ďalej namietala, že z dostupných informácií z portálu www.finstat.sk je zrejmé, že zisk
žalobkyne v 2. rade rástol aj počas obdobia PN žalovanej v 1. rade. Uvedené konštatovanie žalovanej
vôbec nekorešponduje s údajmi na stránke www. finstat.sk. Práve naopak, do škodovej udalosti obraty
žalobkyne v 2. rade postupne rástli, avšak v roku 2018 stagnovali a boli viac menej identické v porovnaní
s rokom 2017. Následne začali opätovne rásť až v nasledujúcom roku 2019. Uvedené je zároveň aj

dôkazom toho, že v rozhodnom období došlo k strate príjmu žalobkyne v 2. rade, ktorý za normálneho
chodu vecí bolo možné očakávať.

24. Žalovaná ďalej namietala, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jej námietkou, že žalobkyňa v 2. rade
neprišla o zisk z rozhodného obdobia definitívne, ale dosiahla ho v neskoršom období, čo má znamenať,

že na strane žalobkyne v 2. rade nedošlo k strate ušlého zisku, ale len k jeho oddialeniu. Konštatovanie
žalovanej o tom, že žalobkyňa v 2. rade dosiahla zisk v neskoršom období, je čiste hypotetické. V celom
predchádzajúcom konaní, žalovaná žiadny takýto dôkaz o jej tvrdení nepredložila. Súd prvej inštancie
právne odôvodnil nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku, ktorý by žalobkyni v 2. rade patril pri
pravidelnom chode vecí. Uvedenou právnou argumentáciou tak zároveň vyvrátil i prípadné námietky

žalovanej o hypotetickom dosiahnutí jej ziskov.

25. Žalovaná zotrvala na námietke premlčania a to z dôvodu, že žalobkyňa v 2. rade sa o škode a
kto za ňu zodpovedá dozvedela už dňom nástupe žalobkyne v 1. rade na PN, t. j. dňa 29.10.2018.
Žalobkyňa v 2. rade nemohla mať už dňa 29.10.2018 vedomosť o tom, aká je výška spôsobenej škody

vo forme ušlého zisku, keďže v uvedenom čase ešte ani nemohla vedieť, dokedy bude žalovaná v
1. rade pracovne neschopná. Taktiež pre vyčíslenie ušlého zisku sú objektívne nevyhnutné odborné
znalosti a podklady z účtovnej evidencie žalobkyne v 2. rade, kde potrebné ukazovatele pre jej určenie
v čase nástupu žalobkyne v 1. rade na PN ešte ani neexistovali, t. j. nebolo by ani objektívne možné
stanoviť výšku náhradu škody vo forme ušlého zisku pre potreby jeho uplatnenia na súde. Ani v deň

nástupu žalobkyne v 1. rade do zamestnania /t. j. 17.12.2018/, žalobkyňa v 2. rade objektívne nemohla
disponovať takými účtovnými podkladmi, aby už v uvedený deň mohla vyčísliť ušlý zisk za obdobie PN
žalobkyne v 1. rade, t. j. za obdobie od 29.10.2018 do 16.12.2018. Žalobkyňa v 2. rade uplatnila svoj
nárok titulom ušlého zisku včas.

26. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 25.1.2024 sa vyjadrila žalobkyňa v 1. rade. Vo svojom vyjadrení
z 12.3.2024 uviedla, že síce je lekárkou, avšak nie je odborníčkou v oblasti neurológie, ale odborným
lekárom v oblasti detskej endokrinológie, čo dokonca nie je ani príbuzným odborom neurológie.
Žalobkyňa v 1. rade mala i po poslednej kontrole v neurologickej ambulancii zdravotné problémy
spočívajúce v bolestiach hlavy, závratoch, nespavosti, ktoré majú príčinnú súvislosť s dopravnou

nehodou a naďalej pokračovala v liečbe. Tieto pretrvávajúce zdravotné ťažkosti sú zrejmé i z lekárskej
správny neurologickej ambulancie zo dňa 4.12.2018 a z uvedenej správy nevyplýva, aby zdravotný stav
žalobkyne v 1. rade bol ustálený. Žalobkyňa v 1. rade by teda len veľmi hypoteticky mohla predpokladať,
že ku dňu 4.12.2018 jej zdravotný stav bol ustálený pre účely vyčíslenia bolestného. Ani samotní
lekári - znalci v odbore neurológia nevedeli s určitosťou určiť presný okamih ustálenia zdravotného

stavu žalobkyne 1. rade. Samotní znalci konštatovali, že žalobkyňa v 1. rade objektívne nemohla mať
vedomosť o tom, že jej zdravotný stav bol ustálený k 4.12.2018. Žalobkyňa v 1. rade teda objektívne
nemohla mať vedomosť o tom, kedy jej začína plynúť subjektívna lehota na uplatnenie jej nároku titulom
náhrady škody v súlade s ust. § 106 ods. 1 Obč. zákonníka.

27. Žiadne ďalšie vyjadrenie vo veci podané nebolo.

28. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34
CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v súlades ustanovením § 378 a nasl. CSP a dospel k záveru, že tak odvolanie žalobkyne v 1. rade ako ani
odvolanie žalovaného nie sú dôvodné. O odvolaniach bolo rozhodnuté postupom podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a

na príslušnej webovej stránke súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením.

29. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

30. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

31. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne

zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie
a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

32. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že 18.10.2018 došlo k dopravnej nehode,
účastníkom ktorej bola E. B. F. ako vodička motorového vozidla Citroën C4 a žalobkyňa v 1. rade ako
vodička motorového vozidla BMW X4. Následne voči E. B. F. ako obvinenej bolo vedené konanie o
priestupku č. p. G./XXXX-X-XX a rozhodnutím o priestupku zo dňa 16.9.2019 bola obvinená uznaná

vinnou z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona
NR SR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V priestupkovom trestnom konaní
si žalobkyne v 1. a 2. rade voči E. B. F. uplatnili nárok na náhradu škody a boli odkázané na uplatnenie
si náhrady škody spôsobenej priestupkom proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky na súd alebo
iný príslušný orgán. Právoplatným odsúdením E. B. C. v priestupkovom konaní bola preukázaná jej

zodpovednosť za neoprávnený zásah do práv žalobkýň v 1. a 2. rade a tiež jej zodpovednosť za škodu
ktorá žalobkyniam v dôsledku jej konania v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 18.10.2018 vznikla.

33. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že vznik škody, v danom prípade ušlého zisku predpokladá
jeho definitívnu stratu, nielen oddialenie možnosti jeho získania. Zároveň uviedol, že žalobkyňa v 2. rade

neprišla o zisk definitívne, nakoľko si mohla preobjednať pacientov po skončení pracovnej neschopnosti
žalobkyne v 1. rade. V danej veci sa ušlý zisk neprejavuje v zmenšení majetku poškodeného (úbytok
aktív, ako je to pri skutočnej škode), ale stratou očakávaného prínosu, t. j. ušlý zisk spočíva v tom,
že u poškodenej nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa s
ohľadom na pravidelný chod vecí dal očakávať (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/319/2008

zo dňa 28.4.2010). V predmetnej veci bol konaním škodcu spôsobený stav, keď žalobkyňa v 2. rade
ako poškodená nemohla dosiahnuť pri pravidelnom chode vecí zisk, ktorého dosiahnutie bolo práve v
príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním škodcu prerušené. V dosahovaní zisku ako očakávaného
prínosu mohlo pokračovať až po tom, čo tento stav pominul, a to ukončením práceneschopnosti
žalobkyne v 1. rade. To znamená, že žalobkyňa v 2. rade mohla ďalej dosahovať zisk pri pravidelnom

chode vecí po ukončení PN žalobkyne v 1. rade, avšak zisk za rozhodné obdobie, t. j. počas
PN žalobkyne v 1. rade už dosiahnuť nemôže. Ak by aj žalovaným namietaný postup bol vôbec
realizovateľný, t. j. preobjednanie pacientov, v danom prípade by už nešlo o dosahovanie príjmu, ktorý
možno očakávať pri pravidelnom chode vecí, pretože tento pravidelný chod vecí by bol prerušený,
čo znamená, že žalobkyňa v 1. rade by teoreticky musela ošetrovať pacientov, ktorých nemohla

ošetriť v čase PN, ale zase by už nemohla ošetrovať iných pacientov, ktorých by za normálneho a
pravidelného chodu vecí ošetrovala po ukončení PN. Žalobkyňa v 2. rade by opätovne nedosiahla
predpokladaný príjem, ktorý by reálne dosiahnuť mohla, ak by nedošlo ku škodovej udalosti. Preto
neobstojí námietka žalovaného, že žalobkyňa v 2. rade si mohla preobjednať pacientov na obdobie poskončení pracovnej neschopnosti žalobkyne v 1. rade, čím by definitívne nestratila príjem. Uznesenie
NS ČR zo dňa 25.11.2011, sp. zn. 25Cdo/2846/2008, na ktoré žalovaný poukazoval, vychádza z úplne
iného skutkového stavu veci ako v tomto konaní, v danej veci ide o vznik škody vo forme ušlého zisku,

ktorý mal vzniknúť v dôsledku jednorázového zmarenia zmluvy a zároveň ušlý zisk v danej veci nemá
pôvod v strate očakávaného prínosu tak, ako bolo uvedené vyššie. Predmetné rozhodnutie preto nie je
aplikovateľné na daný prípad.

34. Žalovaný ďalej namietal, že z dostupných informácií z portálu www.finstat.sk je zrejmé, že zisk

žalobkyne v 2. rade rástol aj počas obdobia PN žalobkyne v 1. rade. Toto konštatovanie vôbec
nekorešponduje s údajmi na stránke www.finstat.sk. Práve naopak, do škodovej udalosti obraty
žalobkyne v 2. rade postupne rástli, avšak v roku 2018 stagnovali a boli viac menej identické v porovnaní
s rokom 2017. Následne začali opätovne rásť až v nasledujúcom roku 2019. Uvedené je zároveň aj
dôkazom toho, že v rozhodnom období došlo k strate príjmu žalobkyne v 2. rade, ktorý za normálneho
chodu vecí bolo možné očakávať.

35. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho námietkou, že žalobkyňa v 2. rade
neprišla o zisk z rozhodného obdobia definitívne, ale dosiahla ho v neskoršom období, čo má znamenať,
že na strane žalobkyne v 2. rade nedošlo k strate ušlého zisku, ale len k jeho oddialeniu. Konštatovanie
žalovaného o tom, že žalobkyňa v 2. rade dosiahla zisk v neskoršom období, je čisto hypotetické. V

celom predchádzajúcom konaní žalovaný žiadny takýto dôkaz o jeho tvrdení nepredložil. Naopak, súd
prvej inštancie právne odôvodnil nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku, ktorý by žalobkyni v 2.
rade patril pri pravidelnom chode vecí s poukazom, napr. i na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
4Cdo/319/2008 zo dňa 28.4.2010. Uvedenou právnou argumentáciou tak zároveň vyvrátil i prípadné
námietky žalovaného o hypotetickom dosiahnutí jej ziskov.

36. Žalovaný napokon zotrval na námietke premlčania, a to z dôvodu, že žalobkyňa v 2. rade sa o škode
a kto za ňu zodpovedá dozvedela už dňom nástupu žalobkyne v 1. rade na PN, t. j. dňa 29.10.2018.
Pri majetkovej škode sa súdna prax ustálila na tom, že premlčacia doba začína plynúť dňom, keď
sa poškodený o škode skutočne (nie iba predpokladane) dozvedel, t. j. kedy nadobudol vedomosť o

rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch, aby
poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde. Žalobkyňa v 2. rade nemohla mať už dňa 29.10.2018
vedomosť o tom, aká je výška spôsobenej škody vo forme ušlého zisku, keďže v uvedenom čase ešte ani
nemohla vedieť, dokedy bude žalobkyňa v 1. rade práce neschopná. Taktiež pre vyčíslenie ušlého zisku
sú objektívne nevyhnutné odborné znalosti a podklady z účtovnej evidencie žalobkyne v 2. rade, kde

potrebné ukazovatele pre jej určenie v čase nástupu žalobkyne v 1. rade na PN ešte ani neexistovali, t.
j. nebolo by ani objektívne možné stanoviť výšku náhradu škody vo forme ušlého zisku pre potreby jeho
uplatnenianasúde.Zuvedenéhotedavyplýva,žeanivdeňnástupužalobkynev1.radedozamestnania
17.12.2018, žalobkyňa v 2. rade objektívne nemohla disponovať takými účtovnými podkladmi, aby už v
uvedený deň mohla vyčísliť ušlý zisk za obdobie PN žalobkyne v 1. rade, t. j. za obdobie od 29.10.2018

do 16.12.2018. Žalobkyňa v 2. rade uplatnila svoj nárok titulom ušlého zisku včas.

37. Žalobkyňa v 1. rade v podanom odvolaní namietala nesprávne posúdenie námietky premlčania zo
strany súdu prvej inštancie. Namietala, že poškodený ako laik nevie sám posúdiť okamih ustálenia
jeho zdravotného stavu pre potreby vyčíslenia náhrady škody za bolesť a z uvedeného dôvodu ani

nevie jednoznačne určiť, kedy mu v súlade s ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka začína plynúť
subjektívna lehoty na uplatnenie jeho práv. Jeho vedomosť o ustálení zdravotného stavu je totiž priamo
závislá na odbornom posúdení tretej osoby, t. j. lekára. Žalobkyňa v 1. rade si musela byť vedomá,
že ak už po 4.12.2018 si jej zdravotný stav nevyžadoval vyšetrenie v neurologickej ambulancii, bolo
možné jej zdravotný stav považovať za ustálený pre hodnotenie bolestného. Žalobkyňa v 1. rade

poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn 33Odo/477/2001 zo dňa 30.4.2002, podľa ktorého
by mal súd po vznesení námietky premlčania vždy povinne ad hoc zisťovať, kedy poškodený reálne
(preukázateľne) získal dostatok informácii o ustálenosti svojho zdravotného stavu. Súd by preto mal
v každom prípade skúmať, z ktorej lekárskej správy sa mohol poškodený dozvedieť o tom, že jeho
zdravotný stav je ustálený. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa zaoberal aj tým,

z ktorej lekárskej správy sa žalobkyňa v 1. rade mohla dozvedieť o tom, že jej zdravotný stav je
ustálený. Uvedené sa mohla žalobkyňa v 1. rade dozvedieť práve z lekárskej správy zo dňa 4.12.2018
z neurologického vyšetrenia, ktorá bola v rovnakom znení ako predchádzajúca lekárska správa z
neurologického vyšetrenia zo dňa 23.11.2018. Už z tejto samotnej skutočnosti bolo zrejmé, že zdravotnýstav žalobkyne v 1. rade bol ustálený. Následne žalobkyňa v 1. rade namietala, že ani A. L. nevedel
presne stanoviť dátum ustálenia zdravotného stavu žalobkyne v 1. rade, nakoľko uvažoval aj o dátume
23.11.2018 (predposledná kontrola v neurologickej ambulancii), či dokonca uviedol, že hypoteticky by

mohol byť ustálený zdravotný stav žalobkyne v 1. rade aj ku dňu 29.10.2018. K uvedenému odvolací
súd uvádza, že A. L. pripustil, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne v 1. rade mohlo dôjsť aj skôr
ako 4.12.2018, avšak nepripustil, že by mal byť ustálený zdravotný stav žalobkyne v 1. rade neskôr.
Vzhľadom na uvedené možné pochybnosti, znalci zo znaleckej organizácie forensic.sk stanovili dátum
ustálenia zdravotného stavu žalobkyne v 1. rade na čo najneskorší dátum, kedy už bolo nepochybne

zrejmé, že k ustáleniu zdravotného stavu došlo. Žalobkyňa v 1. rade dňa 4.12.2018 bola na kontrole v
neurologickej ambulancii, jej zdravotný stav ohľadom neurologickej liečby bol ustálený a nevyžadoval
si ďalšiu neurologickú liečbu. V uvedený deň nadobudla vedomosť o tom, že po neurologickej stránke
bol jej zdravotný stav ustálený. Ustálenie zdravotného stavu neznamená úplné vyliečenie, je to okamih,
od ktorého je prognóza vývoja zdravotného stavu len priaznivejšia. Súd prvej inštancie preto správne
vyhodnotil námietku premlčania vznesenú zo strany žalovaného.

38. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej
inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho
rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu
aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu, pričom ani

obsah odvolania tak žalobkyne v 1. rade ako ani žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť
záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v nich uvedených.

39. Za týchto okolností odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
v jeho napadnutej časti výroku III., ktorým žalobu žalobkyne v 1. rade vo zvyšnej časti zamietol, výroku

V. o povinnosti žalovaného plniť žalobkyni v 2. rade a výroku VI. o trovách konania vo vzťahu medzi
žalobkyňou v 2. rade a žalovaným ako vecne správny potvrdil.

40. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným bolo rozhodnuté
podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala

v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobkyni v 1.
rade, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2
CSPsúdprvejinštanciepoprávoplatnostitohtorozhodnutiaodvolaciehosúdusamostatnýmuznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

41. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalovaným a žalobkyňou v 2. rade bolo rozhodnuté
podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobkyňa v 2. rade ako sporová strana, ktorá
mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému,
ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).