Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. júl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/54/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725201101
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8725201101.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek
senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi vo veci starostlivosti súdu o maloletého F. X.,
narodeného XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny A., dieťa matky: M. X., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX Q.
B., t.č. A. XXX/XX, XXX XX J., právne zastúpená advokátom JUDr. Richardom Fordinálom, so sídlom

Jelačičova 26, 821 08 Bratislava a otca: F. X., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX
XX Q. B., právne zastúpený advokátom Ing. Mgr. Zuzanou Kovalčíkovou, Spišské Hanušovce 131, 059
04 Spišské Hanušovce, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti
uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 27P/35/2025-46 zo dňa 15. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie vo výroku II. a IV. tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:

I. Zveruje maloletého F. X. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v dvojtýždňových
intervaloch s tým, že obaja budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Maloletý F. X. bude v osobnej starostlivosti otca každý párny kalendárny týždeň v kalendárnom roku
od nedele od 16:00 hod. do nedele nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa do 16:00 hod..

III. Maloletý F. X. bude v osobnej starostlivosti matky každý nepárny kalendárny týždeň v kalendárnom
roku od nedele od 16:00 hod. do nasledujúcej nedele nepárneho kalendárneho týždňa do 16:00 hod.

IV. Miestom prevzatia a odovzdávania maloletého dieťaťa bude bydlisko matky. Každý z rodičov je
povinný maloletého na výkon osobnej starostlivosti riadne pripraviť a v stanovenom čase odovzdať

maloletého do osobnej starostlivosti druhého rodiča.

V. Výživné sa počas trvania neodkladného opatrenia neurčuje žiadnemu z rodičov.

VI. Nariadené neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej
vedenej pod sp. zn. 27P/3/2025.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Návrhom doručeným dňa 21.03.2025 matka vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému F. na čas do rozvodu manželstva navrhla nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by
bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti a otcovi by bola uložená povinnosť odovzdať jej dieťa.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I. U s t a n o v u j e maloletému F. X., nar. XX. XX. XXXX na zastupovanie v konaní vedenom na
Okresnom súde Poprad, pod spisovou značkou 27P/35/2025, procesného opatrovníka Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny A..

II. Neodkladným opatrením na čas do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde
Popradpodsp.zn.:27P/3/2025 zveruje maloletéhoF.X.,nar.XX.XX.XXXX,doosobnejstarostlivosti
matky M. X., nar. XX. XX. XXXX, ktorej je otec p o v i n n ý maloletého do starostlivosti odovzdať.

III. S p á j a konanie vedené pod sp. zn. 27P/35/2025 a konanie vedené pod sp. zn. 27P/4/2025 na
spoločné konanie, pričom spoločné konanie sa bude viesť pod sp. zn. 27P/4/2025.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia.“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil § 2, § 52, § 57, § 58 ods. 1, § 117 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov, § 31 ods. 1, 2, 4 druhá veta, § 36 ods. 1 § 61 ods. 1
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
§ 166 ods. 1, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 prvá
veta, § 33 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, čl. 3 ods. 1

Dohovoru o právach dieťaťa, § 152 ods. 2 posledná veta vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR
č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny
súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú

splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. V danej veci sa vyžaduje okamžitá úprava
pomerov formou neodkladného opatrenia do času, kým nedôjde k rozhodnutiu vo veci samej. Rodičia
spolu nežijú a v danom štádiu sa nedokážu jednoznačne dohodnúť na starostlivosti o maloletého.
Nezhoda rodičov je spôsobená jednostranným postojom otca vo vzťahu k starostlivosti o maloletého,
ktorého odmieta odovzdať matke poukazujúc okrem iného aj na spôsob poskytovania zdravotnej

starostlivosti a zároveň pre matku kladie rôzne podmienky, po splnení ktorých je ochotný syna odovzdať.
Dôsledkom postoja otca dochádza k tomu, že o maloletého sa už niekoľko mesiacov nemôže starať jeho
matka, čo u detí nízkeho veku považuje za esenciálne a mimoriadne dôležité pre ich ďalší riadny vývoj
a vývin. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny X. má matka vytvorené vhodné domáce
prostredie pre zabezpečovanie starostlivosti o syna, t.č. má do svojej osobnej starostlivosti zverené

i svoje dve staršie deti z iného partnerského vzťahu. Odtrhnutím maloletého od matky nepochybne
dochádza k porušeniu záujmu maloletého na zabezpečenie starostlivosti oboch rodičov, narúša to právo
dieťaťa na budovanie citovej väzby k matke. Súd prvej inštancie na uvedenom zotrval aj napriek tomu,
že t.č. by malo dochádzať k umožneniu telefonického kontaktu matky a maloletého. Vzhľadom na
nízky vek a postoj otca považuje výchovné prostredie matky za vhodnejšie pre maloletého a zverenie

do starostlivosti matky je v jeho záujme. Nakoľko ďalšie predlžovanie doby počas ktorej je maloletý
vyňatý z matkinej starostlivosti, nerešpektujúc jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia
je pre maloletého a najmä pre jeho ďalší vývin škodlivé a nie je v jeho záujme. Nie je prípustné,
aby otec bránil starať sa matke o svoje dieťa, a to len s poukazom na ničím nepodložený názor o
nepotrebnosti lekárskych vyšetrení. Rozhodnutím nepopiera právo maloletého na starostlivosť otca, ani

otcove rodičovské práva, avšak toho času je presvedčený o potrebe starostlivosti matky, ktorú navyše
umocňuje svojvoľné rozhodnutie otca o jej zamedzení. S poukazom na uvedené rozhodol o dočasnom
zverení maloletého do starostlivosti matky a o povinnosti otca, odovzdať maloletého matke.

5. V záujme hospodárnosti konania rozhodol o spojení konania vedeného pod sp. zn. 27P/35/2025 s

konaním vedeným pod sp. zn. 27P/4/2025 do spoločného konania, ktoré bude vedené pod sp. zn. skôr
začatého konania sp. zn. 27P/4/2025. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania
o nariadení neodkladného opatrenia.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení účastníkov konania

6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec a to v celom rozsahu. Odvolanie podal z
dôvodu neobstátia zisteného skutkového stavu a nesprávne alebo neúplne zisteného skutkového stavu
veci. Namietal, že súd opomenul zásadnú skutočnosť, že maloletý sa nachádzal v jeho starostlivostiod 23.12.2024 do 04.05.2025, kedy ho odovzdal matke, avšak počas 4,5-mesačného obdobia sa
maloletý na neho silno citovo naviazal, preto súd rozhodol necitlivo a to bez akejkoľvek úpravy styku.
Rozhodnutie považuje za bezdôvodné obmedzovanie jeho rodičovských práv a povinností. Zároveň

mal za to, že neexistuje dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, o maloletého je postarané
(zo strany otca), nebola ohrozená jeho výživa, výchova, resp. iné dôležité záujmy. Súd oprel svoje
rozhodnutie o skutkové tvrdenia, ktoré neboli nijakým spôsobom zákonne podložené a vychádzali iba
z tvrdení matky a jej subjektívneho vnímania. Namietal, že súd subjektívne preferuje matku a jeho
rozhodnutím došlo k vylúčeniu otca zo starostlivosti o maloletého, ale aj zo styku. Zo správ kolízneho

opatrovníka jednoznačne vyplýva, že maloletý má aj u neho vytvorené vhodné podmienky na výchovu
a starostlivosť. Tvrdenie o svojvoľnom bránení matke v styku je nepodložené, nakoľko (i) matka sama
a dobrovoľne opustila spoločnú domácnosť a nepokúšala sa maloletého vziať so sebou; (ii) jej prvotný
záujem o maloletého nebol žiaden; (iii) do času informatívneho stretnutia realizovala styk s maloletým
len dvakrát v časovom rozsahu cca 5-10 min.; (iv) na informatívnom stretnutí pristúpil na neformálnu
dohodu o striedavej osobnej starostlivosti a vyjadril svoju obavu o bezdôvodnom absolvovaní viacerých

lekárskych vyšetrení; (v) porušenie dohody nebolo svojvoľné, ale bolo následkom správania matky,
ktoré je popísané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 13.03.2025; (vi) matka dňa
19.03.2025 nevedela uviesť na aké vyšetrenie berie maloletého a nevedela poskytnúť kontakt na lekára;
(vii) mal záujem riešiť predmetnú vec právnou cestou čo najskôr, preto podal okamžite návrh na zverenie
maloletého do svojej osobnej starostlivosti; (viii) od 19.03.2025 matka nenavštívila maloletého, pričom

bola medzi nimi každodenná komunikácia cez videohovory; (ix) kolízna opatrovníčka na pojednávaní
vo veci samej navrhla, aby rodičia podstúpili znalecké dokazovanie; (x) matke dobrovoľne odovzdal
maloletého; (xi) doterajšou starostlivosťou jednoznačne preukázal svoju spôsobilosť postarať sa o
maloletého; (xii) na pojednávaní alternatívne navrhoval striedavú osobnú starostlivosť; (xiii) nariadeným
neodkladným opatrením došlo k „pretnutiu“ citových väzieb a (xiv) súd považuje matku za dôležitejšieho

rodiča. Tvrdenia matky o podmienkach styku s maloletým označil za nepravdivé a odkázal na spisový
materiálsúduprvejinštancievoveciachsp.zn.27P/3/2025,sp.zn.27P/161/2024,sp.zn.27P/41/2025a
na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15CoP/8/2025. Namietal nepreukázanosť tvrdení matky
o tom, že maloletý v dôsledku odlúčenia trpí poruchou, či tvrdenie, že len matka vykonávala starostlivosť
o maloletého a má s maloletým nadviazanú silnú citovú väzbu. Stabilitu východného prostredia narušila

matka opustením spoločnej domácnosti. Poukázal na dôvody zamietnutia jeho návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré v predmetnom prípade už neplatia. Namietal, že súd nekriticky hodnotí
porušenie neformálnej dohody, ale skutočnosti pre ktoré k tomu došlo opomenul posúdiť. Tvrdenia matky
o tom, že neuznáva jej rolu označil za nepodložené. Úpravu styku len na 2 celé plnohodnotné dni v
mesiaci nepovažuje za rovnocenný a rovnoprávny styk otca s maloletým. Navrhol, aby odvolací súd

uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a aby dočasne do právoplatného skončenia konania vedenej t.č.
pod sp. zn. 27P/4/2025 zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v dvojtýždňových
intervaloch, vždy od nedele od 16:00 hod. párneho týždňa v roku do nedele do 16:00 hod. párneho
týždňa s tým, že ako prvý bude zabezpečovať starostlivosť otec.

7. Matka k podanému odvolaniu uviedla, že uznesenie súdu považuje za správne a zákonné v celom
rozsahu. Opakovane bolo preukázané, že jej otec dlhodobo a bez relevantných dôvodov bránil v styku
s maloletým. Tento stav sa zmenil až po vydaní uznesenia, z čoho je zrejmé, že splnilo svoj účel. Otec
sa sám diskvalifikuje zo starostlivosti maloletého. V odvolaní dôvodí, že neodkladným opatrením malo
dôjsť k prerušeniu puta medzi ním a maloletým, avšak to, že svojim konaním bezcitne a náhle prerušil

toto puto medzi ňou a maloletým zjavne zámerne opomína. Celkovo možno konštatovať, že otec uvádza
nepravdivé skutočnosti a stavia sa do role „ublíženého rodiča“, avšak vykonané dôkazy preukazujú
opak. Uviedla, že maloletého nikdy neopustila, bol jej násilne odňatý a spočiatku sa vytrvalo domáhala
styku s maloletým, ktorý jej však bol dlhodobo znemožňovaný. Zmena nastala na základe ISR vo veci
samej, ale následne otec jej opätovne bezdôvodne zamedzil styk s maloletým. Dala do pozornosti, že na

rozdiel od otca po nariadení neodkladného opatrenia mu nebráni v styku s maloletým, tento sa realizuje
v zmysle neprávoplatného rozsudku. Z uvedeného je zrejmé, že nemá v úmysle mu brániť v styku s
maloletým. Ďalej uviedla, že s maloletým absolvovala len tie vyšetrenia na ktoré ju poslali ošetrujúci
lekári maloletého. Otec sa obmedzil len na vlastné neodborné hodnotenie, a to napriek tomu, že nie je
lekár, ale stolár. V tomto konaní a aj v konaní vo veci samej bolo preukázané, že má všetky možnosti

a schopnosti na vykonávanie osobnej starostlivosti, naproti tomu otec v prevažnej miere nedokázal
maloletému zabezpečiť osobnú starostlivosť. Navrhla uznesenie v celom rozsahu potvrdiť.8. Otec v nadväznosti na vyjadrenie matky potvrdil, že maloletého mal počas obdobia od 23.05.2025 od
16:00 hod. do 25.05.2025 do 15:00 hod. a v čase od 06.06.2025 od 16:00 hod. do 08.06.2025 do 15:00
hod.. Cesta od matky mu trvala dňa 23.05.2025 takmer 5,5 hodiny a dňa 06.06.2025 takmer 4 hodiny.

Odovzdanie prebehlo v poriadku, avšak toto cestovanie počas necelých dvoch dní je pre maloletého
náročné. Maloletý síce dobre znáša cestovanie, avšak úpravu styku raz za dva týždne považuje za
nedostatočnú a s poukazom na dôvody uvedené v odvolaní. Maloletý mu bol odovzdaný po vyspatí, čo
je pre cestovanie náročnejšie ako v situácii, keď sa dieťa ukladá na cestu na spánok. Viackrát žiadal
matku,abymudieťadalanaspánok.Zároveňsadožadujeaspoňtelefonickýchhovorovprostredníctvom

aplikácie N., avšak táto forma je nevyhovujúca, keďže mu matka nevie povedať, kedy si môžu volať,
aby sa mohol pracovne uvoľniť a často keď volá matke naspäť, hovor už nedvihne a ani mu nenapíše.
A opísal priebeh prvého telefonického rozhovoru. Z pohľadu svojich pracovných možností je schopný si
prispôsobiť svoju právu v súlade so starostlivosťou o maloletého a je schopný sa o neho starať v rámci
striedavej starostlivosti. V ostatnom odkázal na predchádzajúce podanie.

9. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že zotrváva na svojich vyjadreniach v rámci
konania sp. zn. 27P/3/2025 a má za to, že je opodstatnené realizovať súdnoznalecké dokazovanie u
oboch rodičov a maloletého vzhľadom na závažnosť matkou verbalizovaných informácií o patologickom
správaní otca, ktoré udávala ako dôvod opustenia spoločnej domácnosti. Matka odmieta znalecké
dokazovanie, čo je v rozpore s tvrdeniami, ktoré uvádza ako dôvod opustenia spoločnej domácnosti.

Má za to, že stretávanie otca s maloletým bolo značne obmedzené a nie je v prospech dieťaťa, aby v
tak krátkom časovom rozsahu absolvovalo dlhú cestu autom, tzn. v priebehu troch dní cca 430 km a
cca 6 hodín. Má za to, že pre efektívnosť udržania silnej citovej väzby, ktorá medzi otcom a synom bola
vytvorená, je vhodné upraviť styk otca so synom. Vzhľadom na fakt, že otec maloletého má možnosť
úpravysvojhopracovnéhočasu,vytvorenépodmienkyprestarostlivosťomaloletého,akoito,žemubola

poskytovaná starostlivosť otcom v čase do rozhodnutia súdu dňa 10.04.2025 je vhodné styk s otcom
upraviť formou striedavej starostlivosti, prípadne schváliť rozšírenú formu stretávania, kedy by si otec
prevzal dieťa každý nepárny týždeň v utorok o 12:30 hod. (t.j. pred poobedňajším spánkom) a odovzdal
byhomatkevmiestejejaktuálnehobydliskavnedeľuo11:30hod. (t.j.včasepodoobedňajšomspánku),
aby bolo umožnené maloletému absolvovať cestu čo najmenej stresovým spôsobom. Záverom uviedol,

že žiadal aj o opätovné prešetrenie pomerov na strane matky Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny X.,
vrátane vyjadrenia k aktuálnemu spôsobu starostlivosti o maloletého i spôsobu realizovania stretávania
sa otca so synom. V súčasnosti nemá k dispozícii správu. Zároveň pripojil prílohy poskytujúce informácie
ku komplexnejšiemu kontextu v danej veci.

10. Otec podaním zo dňa 03.07.2025 predložil správu z psychologického sedenia, ktorá deklaruje jeho
schopnosť sa o syna riadne postarať.

11. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

12. Odvolací súd v priebehu odvolacieho konania kontaktoval aj kolízneho opatrovníka za účelom
zistenia, ako sa v súčasnosti realizuje styk s maloletým. Kolízny opatrovník uviedol, že napriek tomu,
že rozsudok vo veci samej nie je doposiaľ právoplatný, styk sa realizuje v zmysle rozsudku zatiaľ
bez väčších problémov. Otec je ústretový, ponúkol sa, že bude maloletého voziť na styk a zo styku,
zatiaľ čo matka niekedy posúva čas stykov, robí prieky. Takto súdom upravený styk považuje kolízny

opatrovník za nedostatočný, je ho potrebné rozšíriť, pretože prevážanie maloletého (vek X rok) cca
200 km v tak krátkom časovom intervale je pre neho nevhodné. Ďalej uviedol, že na pojednávaní vo
veci samej žiadal o vypracovanie znaleckých posudkov na obidvoch rodičov a navrhol tiež rozšíriť
styk. Poukázal tiež na to, že matka podáva trestné oznámenia na otca z dôvodu psychického týrania
(trestné oznámenia sa netýkajú maloletého), avšak matka a jej právny zástupca odmietajú vypracovanie

znaleckých posudkov. Matka aj naďalej býva u svojej rodiny v J., kde mieni zotrvať dlhodobo. Aktuálna
správa o pomeroch matky zatiaľ zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny X. nebola poskytnutá
z dôvodu PN tamojšej úradníčky, ktorá vykoná šetrenie po ukončení PN. Otec naďalej býva v rodinnom
dome, kde má vytvorenú aj dielňu (pracuje ako živnostník), teda sa dokáže starostlivosti o maloletého
prispôsobiť podľa potreby, je ústretový a je ochotný voziť maloletého matke a vyzdvihnúť si ho od matky

(v minulosti jej napríklad trikrát autom odniesol jej veci a veci detí). V domácnosti otca má maloletý
všetko čo potrebuje. Maloletý má k otcovi vytvorenú silnú citovú väzbu. Na otázku, či v súčasnosti sa
pracuje s rodičmi na referáte poradensko-psychologických služieb alebo je im poskytovaná iná obdobná
pomoc kolízny opatrovník uviedol, že rodičia odmietli poradenstvo, matka je v odpore, ale súhlasila, akby sa poradenstvo uskutočňovalo na pol ceste medzi J. a Q. B., resp. v X.. Navrhuje, aby odvolací súd
v záujme maloletého ho zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov alebo upravil styk otca
v širokom rozsahu.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia
§ 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

len „CMP“), v spojení s ustanovením § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v §
62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario dospel k záveru, že
odvolanie otca je dôvodné. Svoje rozhodnutie odôvodňuje odvolací súd nasledovne.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,

odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty odvolateľa predostreté v odvolacom konaní bolo
posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti pre nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým by súd dočasne upravil osobnú starostlivosť o maloletého v zmysle návrhu matky
alebo návrhu otca.

15. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Civilného
mimosporového poriadku.

16. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého
dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do
striedavej osobnej starostlivosti.

18. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

19. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

20. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“),
záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho
týkajú.

21. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

22. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a)
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)
zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

23. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

24.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomeryv rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

25. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

26. Odvolateľ namieta záver súdu o existencii predpokladov pre nariadenie daného opatrenia, ktorým

je maloletý zverený do výlučnej osobnej starostlivosti matky bez úpravy styku a bez vyhodnotenia
skutočností rozhodných pre zverenie maloletého dieťa a najlepšieho záujmu dieťaťa.

27. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť aj v prípadoch týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti
za predpokladu, že pomery maloletého je nevyhnutné upraviť bezodkladne, a záujem maloletého na
nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia, bude daný predovšetkým vtedy, ak tento záujem

maloletého bude narušený alebo ohrozený v prípade absencie bezodkladnej úpravy jeho pomerov.
Je potrebné poznamenať, že nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) je dôvodné
iba za situácie, ak je potrebné bezodkladne vyriešiť situáciu, v akej sa maloleté dieťa ocitlo (porovnaj
uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I ÚS. 347/06).

28. V konaní bolo osvedčené, že maloletý pochádza z manželského zväzku rodičov, ktorí nežijú v
spoločnej domácnosti. Starostlivosť o maloletého zabezpečovali spočiatku obaja rodičia pokiaľ žili
v spoločnej domácnosti a po odchode matky (spolu s jej dvoma staršími deťmi z predchádzajúceho
vzťahu) zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloletého výlučne otec. Matka po svojom odchode zo
spoločnej domácnosti podala na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (konanie vedené

pod sp. zn. 27P/161/2024), kde zo šetrení kolízneho opatrovníka bolo zistené, že o dieťa je postarané,
má vytvorené vhodné podmienky pre svoj vývin a vývoj, preto nebol dôvod bezodkladne upraviť pomery
maloletého. Naviac matka v danom čase neoznámila ani adresu, na ktorej sa plánuje v budúcnosti
zdržiavať, preto súd prvej inštancie uznesením zo dňa 30.12.2024 zamietol návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia, a toto rozhodnutie bolo potvrdené aj uznesením Krajského súdu v Prešove,

č.k. 15CoP/8/2025-94 zo dňa 04.02.2025. Aj po tomto konaní otec naďalej zabezpečoval osobnú
starostlivosť o maloletého. Matka tvrdí, že od odchodu zo spoločnej domácnosti až do nariadenia tohto
neodkladného opatrenia nemala s maloletým žiadny fyzický kontakt, čo odôvodňovala správaním otca.
Otec tvrdenia matky popiera a poukazuje na nezáujem matky. Otec popiera bránenie styku matke a
namieta závery súdu vo vzťahu k jeho správaniu na základe, ktorého súd nariadil výlučnú osobnú

starostlivosť maloletého.

29. Súd prvej inštancie tak oproti stavu pôvodného rozhodovania o neodkladnom opatrení konštatoval
nevhodné správanie otca , pokiaľ matke neumožnil kontakt so synom ako aj skutočnosť, že matka
sa stará o ďalšie dve deti z predchádzajúceho vzťahu a do budúcna plánuje zotrvať v Ráztočne,

teda v otázke fungovania do budúcnosti vedela dať konkrétne odpovede. Súd vzhliadol dôvod pre
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým vyhovel v poradí druhému návrhu matky. Krátko po
nariadení neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie aj vo veci samej rozsudkom č.k.
27P/3/2025-166 zo dňa 10.04.2025, v zmysle ktorého bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti
matky a styk maloletého s otcom bol upravený počas neparného víkendu v mesiaci od piatka od

16:00 hod. do nedele do 16:00 hod.. V časti zverenia maloletého a úpravy styku otca s maloletým
rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť z dôvodu podaného odvolania, no napriek uvedenému
obaja rodičia takto upravený styk dodržiavajú.

30. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí neuviedol presvedčivé odôvodnenie svojho právneho

záveru, že nie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa byť v striedavej osobnej starostlivosti (hoci
aj nerovnomernej), čím porušil právo otca na starostlivosť a výchovu o maloletého. Súd nevyhodnotil
existenciu citovej väzby maloletého na oboch rodičov a doterajšie známe rodinné prostredie maloletého,
starostlivosť otca o maloleté dieťa a zmenu prostredia len na prostredie matky. Rodičovské práva
a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa (§ 28 ods.

1, 2 ZoR). Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že rodičia majú nielen právo, ale aj povinnosť
podieľať sa na výchove mal. dieťaťa. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí odôvodnil zverenie
maloletého matke predovšetkým s poukazom na matkou tvrdené správanie otca o jeho bránení matke a
ne poskytnutí jej možnosti zabezpečovať starostlivosť o syna. Odvolací súd vníma, že počas obdobia ododchodu matky zo spoločnej domácnosti nebol vytvorený dostatočný priestor matke na podieľaní sa
výchove maloletého. Tvrdenia matky a otca o nemožnosti dohody ohľadne starostlivosti o maloletého sú
rozdielne. Každopádne obaja rodičia si musia uvedomiť, že rovnaké rodičovské práva a povinnosti má

matka ako aj otec, preto nesmie žiaden z nich brániť vo výkone rodičovských práv a povinností druhému
z rodičov. Pozornosti odvolacieho súdu neušlo ani to, že ak rodičia majú stanovené a súdom určené
presnépodmienkytýkajúcesastarostlivostiomaloletéhoastykusmaloletýmmajúsnahuichdodržiavať.

31. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, zistených záverov a osvedčených skutočností má za to,

že súd prvej inštancie správne pristúpil k preskúmavaniu predpokladov pre nariadenie neodkladného
opatrenia, posúdil jeho potrebnosť. Osvedčenie potrebnosti nariadenia neodkladného opatrenia vždy
zabezpečuje ochranu porušeného alebo ohrozeného práva účastníka konania. Toto zabezpečenie
spočíva vo vytvorení situácie pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby
sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého sa
žiada .Vzhľadom na neexistenciu rodičovskej dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti

k maloletému, zmenu bydliska matky oproti pôvodnému bydlisku maloletého dieťa, rozdielnosť názorov
rodičov o neprebiehajúcom kontakte matky s dieťaťom, odvolací súd má za to, že je v záujme maloletého
dočasne upraviť prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia formu starostlivosti o maloletého
S prihliadnutím na jeho ohrozený záujem. Kým sa definitívne nerozhodne vo veci samej (meritórne)
o výkone rodičovských práv a povinností k mal. F. , dovtedy je pri danej situácii v rodine potrebné

poskytnúť dočasnú ochranu. Zo samotných podaní obidvoch rodičov a obsahu spisu je zrejmé, že
obidvaja rodičia sa chcú v čo možno najväčšej miere podieľať na osobnej starostlivosti o neho s tým,
že otec ako najlepšie riešenie vníma striedavú osobnú starostlivosť a matka zverenie do jej výlučnej
osobnej starostlivosti úpravou styku.Okolnosti sa od posledného rozhodovania súdu prvej inštancie o
neodkladnom opatrení zmenili. Matka sa usadila a má konkrétnejšiu predstavu o budúcnosti, keďže

plánuje zotrvať v J.. Poskytuje záruku na zabezpečovanie adekvátnej starostlivosti o maloletého, ako
tomu bolo do jej odchodu zo spoločnej domácnosti. Zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky
bez súčasnej úpravy styku otca s maloletým nepovažuje odvolací súd za úplne najadekvátnejšie riešenie
vzniknutej situácie, keďže maloletý si vytvoril a má silný citový vzťah aj s otcom. V tomto smere
sa možno stotožniť s námietkou otca, že ide o neadekvátny zásah do jeho rodičovských práv, keďže

neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by ho úplne alebo čiastočne diskvalifikovali z výkonu
jeho rodičovských práv a povinností k maloletému. V priebehu konania bolo nepochybne osvedčené,
že maloletý má vytvorený s otcom pozitívny vzťah. Upevňovanie a prehlbovanie týchto vzťahov je
v tomto veku maloletého dôležité, preto aby neskôr nedošlo k vzájomnému odcudzeniu najmä otca
so synom a tiež preto, aby sa na výchove maloletého podieľal otec. V doterajšom priebehu konania

neboli osvedčené žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať neschopnosť
otca sa náležite a adekvátne postarať o maloletého. Práve naopak zo správ kolízneho opatrovníka
vyplýva schopnosť otca starostlivosť o syna zabezpečiť s vytvorením vhodných podmienok. Rovnako
to konštatovali súdu v konaní pri rozhodovaní o prvom návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia. Maloletý žil doposiaľ v prostredí otca, keďže bolo spoločným bydliskom rodiny , nie je mu

neznáme, či cudzie. Matka opustila spoločnú domácnosť pre nezhody rodičov a odsťahovala sa. Pre
maloletého je tak novým prostredie matky. Zmena bydliska maloletého nateraz nie je daná dohodou
rodičov. Z doterajšieho priebehu konania je osvedčené, že osobnú starostlivosť o maloletého dokážu
zabezpečovať obaja rodičia na požadovanej úrovni a u oboch rodičov má rovnako vytvorené podmienky
pre svoj vývoj a vývin. Z hľadiska citovej väzby maloletý pozná a je citovo naviazaný na oboch rodičov ,

keďže s ním obaja trávili čas a zabezpečovali jeho potreby, preto je potrebné pokračovať v upevňovaní
a prehlbovaní jeho citových vzťahov k obom rodičom. Aj napriek tomu, že medzi bydliskami rodičov
je pomerne veľká vzdialenosť, t.j. cca 200 km (Q. B. - J.), no poukazujúc na útly vek maloletého
(X rok) a stanovisko kolízneho opatrovníka, dospel odvolací súd k záveru, že v najlepšom záujme
maloletého nateraz bude jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Za situácie

ak je citová väzba približne rovnaká k obom rodičom mal by súd prioritne zvažovať zverenie maloletého
do striedavej osobnej starostlivosti. Vzhľadom na vek maloletého po vyhodnotení vzdialenosti bydliska
rodičov ako subjektívnych a objektívnych okolnosti prijal odvolací súd záver, že zložka najlepšieho
záujmu maloletého bude naplnená pri zvolení formy striedavej osobnej starostlivosti. Je potrebné
podotknúť, že spoločný život rodičov bol prakticky prerušený, resp. neexistuje, preto je nevyhnutné,

aby bol vzťah medzi rodičmi a maloletým dieťaťom upravený na základe zákonných pravidiel, ktoré sú
odlišné od pravidiel bežne uplatňovaných v situácii, kedy rodina ako celok riadne funguje.32. Nemožno spochybniť, že väzba medzi matkou a maloletým dieťaťom a otcom a maloletým dieťaťom
je jedným z prvoradých predpokladov vývoja ľudského jedinca. Tomu zodpovedá i právna úprava, v
zmysle ktorej súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany

obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (§ 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej
len „ZoR“). Pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do výchovy rodičov, je treba vychádzať z
premisy, že záujmom dieťaťa je, aby bolo zverené predovšetkým do starostlivosti oboch rodičov, kde
každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý svojim dielom prispieva k osobnostnému

vývoju dieťaťa. Na druhej strane striedavá starostlivosť nie je len právom rodičov, ale aj ich povinnosťou
(porovnajnapríkladNález ÚSČRsp.zn.I.ÚS238/05zodňa17.01.2006, uzneseniesp.zn.II.ÚS278/08
zo dňa 12.06.2008). V prípade, ak sú naplnené predpoklady striedavej starostlivosti a nebráni jej žiadne
neprekonateľné prekážky, mala byť práve táto forma starostlivosti preferovaná, pretože dieťa si tak
dokáže lepšie zachovať fungujúci vzťah s oboma rodičmi a zostáva súčasťou ich každodenného života
(porovnaj Čipková, T. Striedavá osobná starostlivosť vo svetle rozhodovacej praxe Ústavného súdu

SR. I in Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie bratislavské právnické fórum 2018 Bratislava:
Univerzita Komenského Právnická fakulta, 2018 strana 34 - 35).

33. Morálny faktor určuje, že rodič bez ohľadu na kvalitu svojich osobných vlastností pre dieťa stále
rodičom, rodičom s jedinečným postavením v živote dieťaťa a s nenahraditeľnou väzbou či ide o matku

alebo otca. Práve zvolenou formou osobnej starostlivosti dôjde k prehĺbeniu vzťahovej väzby k obom
rodičom a obaja mu poskytovať osobnú a emocionálnu starostlivosť . Obaja rodičia v živote mal. dieťaťa
majú nezastupiteľnú úlohu a tomu musí zodpovedať prístup oboch rodičov vo vzťahu k nemu. Istotu
a bezpečnosť dodávajú dieťaťu obaja rodičia. Musia si uvedomiť obaja rodičia, že napriek rozpadu
ich vzťahu obaja zostávajú rodičmi.Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z

rodičov, ktorý uznáva rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý
rodič je dobrým rodičom. Odvolací súd preto znova apeluje na rodičov, aby pri výkone predbežne
nariadenej striedavej osobnej starostlivosti rodičia sa snažili dohodnúť na výchovných princípoch,
zachovávali podobné výchovné postupy a stereotypy, viac komunikovali o veciach týkajúcich sa mal.
F. (pravdivo informovali, čo sa udialo v priebehu pobytu u jedného z nich), nesúťažili o jeho lásku. Po

výkone nariadenej striedavej osobnej starostlivosti bude vo veci samej súd skúmať, či tento spôsob
usporiadaniavzťahovjevnajlepšomzáujmemal.F.,tedaakostriedaváosobnejstarostlivostiprebiehala,
ako rodičia spolu kooperovali, prípadne ktorý z rodičov bránil spoločnej komunikácii, ak táto nebude
prebiehať v rozsahu, ktorý vyžaduje striedavá osobná starostlivosť, a či tento dôvod nedostatočnej
komunikácie bude mať relevantný význam. Ak by rodičom chýbala ochota a vyspelosť v záujme mal.

spolu kooperovať, znižovalo by to rodičom predpoklady výkonu osobnej starostlivosti o neho. Po
vyhodnotení prebiehajúcej striedavej starostlivosti súd vyhodnotí, ktorý z rodičov nesleduje skutočný
záujem dieťaťa a jeho šanca na zverenie dieťaťa sa významne zníži.

34. Pri určení rozsahu striedavej osobnej starostlivosti vychádzal odvolací súd najmä z vyjadrení

kolízneho opatrovníka, ako aj z písomného podania otca, ktorý sám prezentoval nedostatočnosť a
nevhodnosť upraveného styku v rozsudku vo veci samej (sp. zn. 27P/3/2025), ktorý obaja rodičia už
dodržiavajú. Vzhľadom na útly vek maloletého a najmä na vzdialenosť bydlísk rodičov považuje odvolací
súd za vhodné nateraz určiť rozsah striedavej osobnej starostlivosti rodičov čo najrovnomernejšie,
čím sa zároveň predĺži čas medzi prevzatím a odovzdaním maloletého rodičmi, ktorý tak nebude

musieť absolvovať v krátkom časovom intervale pomerne dlhú cestou autom tam a späť. Za nateraz
najvhodnejší model považuje nateraz odvolací súd striedavú osobnú starostlivosť v dvojtýždňových
intervaloch, t.j. maloletý bude dva týždne za sebou v osobnej starostlivosti otca a následné dva týždne
v osobnej starostlivosti matky. Z uvedených dôvodov odvolací súd určil, že maloletý bude v osobnej
starostlivosti otca každý párny kalendárny týždeň v kalendárnom roku od nedele od 16:00 hod. do

nedele nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa do 16:00 hod. a v osobnej starostlivosti matky
každý nepárny kalendárny týždeň v kalendárnom roku od nedele od 16:00 hod. do nasledujúcej nedele
nepárneho kalendárneho týždňa do 16:00 hod..

35. Miesto odovzdania prevzatia maloletého určil odvolací súd v mieste bydliska matky z dôvodu, že

jednak otec sám prezentoval ochotu zabezpečovať prevzatie a odovzdanie maloletého v mieste bydliska
matkyajednakajpreto,ževsúčasnostiprevzatieaodovzdaniemaloletéhoužprebiehavmiestebydliska
matky, pričom je v možnostiach otca zabezpečovať prevoz maloletého z J. do Q. B. a späť.36. Odvolací súd počas trvania tohto neodkladného opatrenia neurčil výživné žiadnemu z rodičov.
Matka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nežiadala rozhodnúť o vyživovacej
povinnosti otca a nateraz odvolací súd ani nevzhliadol žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali

rozhodnúť o vyživovacej povinnosti niektorého z rodičov, resp. oboch rodičov k maloletému na čas
trvania neodkladného opatrenia.

37. Odvolací súd zároveň limitoval trvanie nariadeného neodkladného opatrenia do právoplatného
skončeniakonaniavoveci vedenejpodsp.zn.27P/3/2025.Rodičiasitakbudúmôcťdouvedenéhočasu

vyskúšať model striedavej osobnej starostlivosti o maloletého v dvojtýždňových intervaloch a zistiť, či
takto dočasne upravená forma starostlivosti vyhovuje maloletému a či je v možnostiach a schopnostiach
oboch rodičov takýto model starostlivosti o maloletého realizovať aj do budúcna.

38. K námietkam otca týkajúcich sa nedôvodnosti lekárskych ošetrení maloletého odvolací súd uvádza,
že tak ako obaja rodičia, ani súd nedisponuje špecializáciou v odbore zdravotníctvo, preto posúdenie

toho, či ten-ktorý lekársky zákrok alebo ošetrenie je alebo nie pre maloletého potrebný je plne v
kompetencii ošetrujúceho lekára maloletého alebo lekárov so špecializáciou v danom odbore, ktorí
najlepšie vedia posúdiť a zhodnotiť zdravotný stav maloletého. Z uvedených dôvodov na tieto námietky
otca odvolací súd neprihliadal.

39. Odvolací súd na záver udáva , že rodičovstvo nemá byť súťažou schopnejšieho rodiča.
Najschopnejším rodičom sú pre dieťa dvaja rodičia konajúci vo vzájomnej spolupráci vedení k blahu
dieťaťa (porovnaj právne postavenie maloletého dieťaťa vo vzťahu k jeho rodičom Lucia Danišovičová,
PhD. C-H- Beck ).

40. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP
zmeniltak,akojeuvedenévovýrokovej častitohtouznesenia.Otrováchprvoinštančnéhoaodvolacieho
konania o nariadenie neodkladného rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej, ktorým
sa konanie končí.

41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).