Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. júl 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/76/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124269782
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6124269782.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek

senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobcu: Nemzeti Útdíjfizetési
Szolgáltató Zrt., so sídlom Budapešť, Váci út 45/B, Maďarsko, zastúpený advokátskou kanceláriou:
PETKOV & Co s.r.o., so sídlom Šoltésovej 7325/14, Bratislava, IČO: 50 430 742, proti žalovanej: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XXXX, C. D., právne zastúpená JUDr. Gergely Pšenák, advokát so
sídlom M. R. Štefánika 30, Nové Zámky, IČO: 42 369 436, o zaplatenie sumy 165,45 eura, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/49/2024-86 zo dňa 26. augusta 2024,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v I. výroku rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 165,45 eura a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 70 eur, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku a v II. výroku priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami podľa čl. 4 odsek
1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone

rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, Podľa čl. 4 odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II), podľa ustanovenia
§ 33/A. odsek 1, ods. 6, § 33/B ods. 5 , § 33/B ods. (5a), maďarského zákona č. I./1988 o cestnej
doprave, podľa § 1, § 8 ods. 1, § 10 ods. 1, §11 ods. 1, ods. 6, ods. 7, § 12 ods. 1, ods. 4, § 13 ods.
3 Nariadenia Ministerstva Inovácií a Technológií (ITM) č. 45/2020. (XI. 28.) o diaľniciach, rýchlostných
cestách, hlavných cestách, ktoré je možné používať na základe úhrady poplatku za používanie a o výške
týchto poplatkov, v znení účinnom od 15.10.2022 do 31.12.2022, podľa čl. 8, čl. 9, čl. 11 ods. 1, ods. 2, čl.

17, ust. § 151 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, podľa ust. § 121 ods. 3, §
517 ods. 1 zákona č. 90/1963 Zb. Občiansky zákonník a podľa § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom
veci, na základe ktorého dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto jej v celom rozsahu vyhovel.

2. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na obsah podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej
zaplatenia sumy 165,45 eura istiny a sumy 70 eur na tom skutkovom základe, že žalobca je oprávnený

a súčasne povinný vo vlastnom mene uplatňovať voči neoprávneným používateľom ciest pohľadávku
vzniknutú z titulu neoprávneného použitia spoplatnenej cesty vo forme tzv. sankčného poplatku vo
výške určenej podľa Nariadenia o poplatkoch, ako aj prípadnú náhradu škody, a tým uplatňovať a
chrániťsvojemajetkovépráva.Zvykonanéhodokazovaniasúdzistil,žežalobcanazákladeelektronickejkontroly oprávnenosti používania spoplatnených ciest v Maďarsku dňa 06.12.2022 v čase o 08:39:36
hod. na mieste kontroly: Gy02B-M1 Tata (63.7 km) előző zistil, že žalovaná využívala svoje vozidlo
na spoplatnenom úseku cestnej komunikácie bez platobného oprávnenia svojím osobným motorovým

vozidlom s EČV: C. XXX E. registrovaným v Slovenskej republike a zaradeným do platobnej kategórie
D1 a žalobca preukázal z potvrdenia MV SR Prezídia Policajného zboru, odboru dokladov a evidencií
zo dňa 27.04.2023, že držiteľom vozidla je žalovaná. Zároveň súd poukázal na to, že v danej veci bola
zachovaná 60 dňová prekluzívna lehota, v súlade s ustanovením § 33/B odsek 5 maďarského zákona č.
I./1988 o cestnej premávke, v znení účinnom od 17.02.2022 do 31.12.2022. Ďalej uviedol, že žalobca

preukázal, že žalovaná dobrovoľne neuhradila sumu 83,93 eura, teda sankčný poplatok (16.220,- HUF)
a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, ktoré mala uhradiť. Pokiaľ teda žalovaná
dobrovoľne tento sankčný poplatok v lehote stanovenej maďarským zákonom nedodržala, pričom bola
poučená o lehote na úhradu v základnej sadzbe, v dôsledku tejto skutočnosti žalobca postupoval v
súlade s ustanovením § 11 odsek 1 a § 12 odsek 4 Nariadenia o poplatkoch, čím vznikla žalovanej
povinnosť zaplatiť zvýšenú sadzbu sankčného poplatku určenú podľa platobnej kategórie D1 a to vo

výške 165,45 eura (64.850,- HUF) a tiež jej vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi náklady spojené s
uplatnením práva na zaplatenie sankčného poplatku a zvýšeného sankčného poplatku spolu v sume 70
eur. Následne žalobca predžalobnou výzvou prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 29.02.2024 už
vyzval žalovanú na zaplatenie pohľadávky v celkovej výške 235,45 eur, a to do 5 pracovných dní od
doručenia tejto výzvy na účet žalobcu, ktorá suma pozostávala zo zvýšenej sadzby sankčného poplatku,

a to vo výške 165,45 eur a z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 70 eur.

3. V závere súd prvej inštancie uviedol, že mal preukázanú dôvodnosť priznania nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky, nakoľko žalobca preukázal, že tieto náklady naozaj vynaložil s tým, že tieto
sú v danom prípade spojené s poskytnutím právnej služby žalobcovi vo forme tarifnej odmeny advokáta

v súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z. z., podľa ktorej výška tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby bola advokátom, s poukazom na výšku uplatňovanej istiny určená vo výške 16,60 eura bez
DPH (§10 odsek 1 Vyhlášky) s tým, že ku každému úkonu právnej služby si žalobca uplatňoval tzv.
režijný paušál, pre rok 2022 určený vo výške 11,63 eura a pre rok 2024 určený vo výške 13,73 eura.
Výška nákladov na uplatnenie pohľadávky žalobcu voči žalovanej zodpovedá sume tarify a tzv. režijných

paušálov podľa Vyhlášky za 3 úkony právnej služby, spolu vo výške 86,79 eur, ale advokát vzhľadom
na výšku vymáhanej pohľadávky tarifnú odmenu znížil na sumu v celkovej výške po zaokrúhlení na 70
eur. Z obsahu maďarského práva ďalej vyplýva dlžníkovi - žalovanej povinnosť znášať priamo náklady
mimosúdneho vymáhania. Z týchto dôvodov súd žalobcovi priznal aj sumu 70 eur titulom nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky. Odpor žalovanej súd vyhodnotil za absolútne nedôvodný, pretože

v žiadnom prípade predmetný spor nie je možné riešiť podľa zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodného
zákonníka platného pre Slovenskú republiku. Súd uviedol a zdôvodnil, že v predmetnej veci použil z
hľadiska hmotného práva maďarský zákon č. I./1988 o cestnej doprave v znení účinnom od 17.02.2022
do 31.12.2022 a Nariadenie o poplatkoch č. 45/2020 spolu s Prílohou č. 3 k tomuto nariadeniu ako aj
spolu s výškou poplatkov v rámci systému „E-MATRICA“ platné od 01.01.2022. O trovách konania súd

rozhodol podľa ust. § 255 CSP a priznal ich žalobcovi v rozsahu 100 % voči žalovanej podľa § 262
odsek 1 CSP a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia
§ 262 odsek 2 CSP.

4.1 Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, z dôvodov

uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Žalovaná poukázala v prvom rade na tú
skutočnosť, že v rámci civilného procesu nebolo preukázané, že by bola zachytená na spoplatnenej
ceste preukázateľným spôsobom, teda certifikovaným zariadením na snímanie osôb a vecí. Pokiaľ
zariadenie, ktorým bola zachytená na spoplatnenej ceste, nemá udelený certifikát, ktorý by preukazoval,
že sa jedná o presné zariadenie, ktoré je spôsobilé použitia na vyššie uvedený účel, možno konštatovať,

že nie je preukázané, že na fotografii doloženej žalobcom je žalovaná. Pri opomenutí skúmania toho,
či sa jedná o certifikované zariadenie, došlo takisto podľa jej názoru k porušeniu princípu formálnej
pravdy, v zmysle ktorej súd rozhoduje podľa zisteného skutkového stavu veci. Nakoľko však žalobca
nepreukázal,ženanímuvádzanejspoplatnenejcestebolovozidložalovanej,súdnemalpodľajejnázoru
v súlade s vyššie uvedenými princípmi preukázaný dostatočne skutkový stav, aby mohol spravodlivo

rozhodnúť.
4.2 Žalovaná tiež namietala, že žalobcovi už vôbec nemohol vzniknúť zákonný nárok na tzv. zvýšený
sankčný poplatok za nezaplatenie prvotnej sankcie. Povinnosť zaplatenia zvýšeného sankčného
poplatku, teda poplatku stanoveného nad rámec prvotnej sankcie vzniká len za predpokladu, že subjektneuhradí prvotnú sankciu v lehote 60 dní odo dňa doručenia výzvy k jej zaplateniu. V danom prípade
však neobdržala kvalifikovanú výzvu od subjektu na to oprávneného, nakoľko výzva bola zaslaná
len zo strany advokátskej kancelárie bez plnomocenstva. Tým pádom, aj keby použila spoplatnený

úsek cesty, nemohla jej vzniknúť povinnosť zaplatenia zvýšeného sankčného poplatku, nakoľko
nebola splnená zákonná povinnosť zo strany žalobcu, ktorou je zaslanie kvalifikovanej výzvy. Pokiaľ
advokátska kancelária, ktorá deklarovala, že je v rámci výzvy zástupcom žalobcu, nepredložila zároveň
plnomocenstvo, nebola žalovaná bez znenia plnomocenstva dôverovať tejto advokátskej kancelárii a
zaplatiť sumu uvádzanú v tejto výzve zaslanej subjektom bez zákonnej legitimácie. Vzhľadom na vyššie

uvedené preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Nové Zámky zo dňa
26.08.2024, č. k.: 9C/49/2024 – 86 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že
žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania,
ktoré mu predchádzalo a odvolania žalovanej podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, viazaný dôvodmi a
rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie
podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia
podmienok uvedených v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je

opodstatnené, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody

9. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca od žalovanej domáhal zaplatenia sumy 165,45

eura ako sankčného poplatku a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 70 eur
nakoľko žalobca na základe elektronickej kontroly zistil, že dňa 06.12.2022 v čase o 08:39:36 hod.
na mieste kontroly Gy02B-M1 Tata (63,7 km) Előző, motorové vozidlo s EČV: C. XXX E., registrované
vSlovenskejrepublike,ktoréhodržiteľkoubolavčasekontrolyžalovaná,čovyplývazodpovedePrezídia
policajného zboru, odbor dokladov a evidencií (č. l. 71 spisu) použila spoplatnenú časť komunikácie

v Maďarskej republike bez oprávnenia, teda zaplatenia, v dôsledku čoho vznikla žalovanej povinnosť
zaplatiť pohľadávku vo výške určenej podľa § 13 ods. 2 a ods. 3 Nariadenia o poplatkoch s prihliadnutím
na Prílohu č. 3 Nariadenia o poplatkoch vo výške 16 220 HUF. Žalobca podľa § 33/B ods. 5 ZoCP vyzval
žalovanú na zaplatenie uvedeného poplatku v lehote do 60 dní od doručenia výzvy. Výzva bola žalovanej
odoslaná dňa 23.05.2023 a napriek výzve žalovaná pohľadávku v základnej sadzbe nezaplatila, v

dôsledku čoho bola ex lege podľa § 11 ods. 1 a § 12 ods. 4 Nariadenia o poplatkoch a Prílohy č. 3
povinná zaplatiť zvýšenú sadzbu vo výške 64 850 HUF, čo po prepočte predstavuje 165,45 eura (391,95
EUR/HUF). Výška nákladov uplatnená právnym zástupcom žalobcu v súlade s vyhláškou Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnuté právne služby je
vzhľadom na výšku uplatnenej pohľadávky určená ako minimálna tarifná odmena v sume 16,60 eur bez

DPH (§10 ods. 1 Vyhlášky). Ku každému úkonu právnej služby si advokát uplatňoval tzv. režijný paušál
( v roku 2022 vo výške 11,63 eura a v roku 2024 vo výške 13,73 eura). V predsúdnom štádiu advokát
vykonal podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky 3 úkony právnej služby, pričom výšku v súlade s § 13
ods. 1 vyhlášky znížil na 70 eur vrátane DPH. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodol tak, že
I. výrokom určil, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 165,45 eura a náklady spojené s uplatnením

pohľadávky vo výške 70 eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku a II. výrokom priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

10. Keďže odvolací súd dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne
odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2

CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie
právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí uviedol.11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
vec správne právne posúdil a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Rovnako správne

vyhodnotil aplikáciu Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní
a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach podľa ktorého, osoby s bydliskom na území
členského štátu sa žalujú na súdoch tohto členského štátu a aplikáciu Európskeho parlamentu a Rady
č. 846/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky podľa ktorého, mimozmluvný záväzok
vyplývajúcizcivilnéhodeliktusaspravujeprávnymporiadkomkrajiny,naúzemíktorejvzniklaškoda.Súd

prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru keď konštatoval, že žalovaná, ktorá je zároveň
držiteľkou vozidla s EVČ C. XXX E. porušil tzv. objektívnu zodpovednosť tým, že dňa 06.12.2022 použila
spoplatnenú časť komunikácie nachádzajúcej sa v Maďarskej republike bez toho, aby si splnila svoju
poplatkovú povinnosť voči žalobcovi, ktorý je obchodnou spoločnosťou spravujúcou cestné poplatky.

12. Žalovaná v odvolaní uplatnila v zásade dve odvolacie námietky a to tvrdenie, že v konaní

nebolo preukázané, že by bola zachytená na spoplatnenej ceste preukázateľným spôsobom, teda
certifikovaným zariadením na snímanie osôb a vecí a v druhej odvolacej námietke žalovaná namietala,
že súčasťou výzvy na úhradu pohľadávky a predžalobnej výzvy nebolo plnomocenstvo pre právneho
zástupcu žalobcu, a preto ju nepovažovala za kvalifikovanú výzvu. Uvedené námietky však žalovaná
v priebehu celého konania neuviedla, t.j. nebola vyslovená žiadna námietka zo strany žalovanej

spochybňujúca zariadenie, ktoré zachytila motorové vozidlo žalovanej, ako aj námietka týkajúca sa
náležitostí výzvy na zaplatenie predmetného poplatku, konkrétne predloženie plnomocenstva advokáta.
Žalovaná teda svoje odvolanie založila na úplne novej procesnej obrane. Odvolací súd poukazuje na
ust. § 366 CSP, v zmysle ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa

týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má
byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) až h), právo na
uvedenie prípadných novôt bude podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností

a dôkazov. Je teda úlohou odvolateľa v odvolaní a protistrany vo vyjadrení k odvolaniu dokázať, že nové
prostriedky procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádzajú „až teraz“, nemohli
v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplnia, na novoty
nebude môcť odvolací súd prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho
uvedenia zavinením z nedbalosti. Úplne jednoznačne sa toto obmedzenie týka dôvodu podľa § 365 ods.

1 písm. g).

13.1. V danom prípade žalovaná v odvolaní uviedla nový prostriedok procesnej obrany, ktorý
vôbec nepoužila v konaní pred súdom prvej inštancie. Táto odvolacia námietka žalovaného
predstavuje odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. g) CSP, podľa ktorého zistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Ako už bolo uvedené vyššie, tento odvolací dôvod treba
vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm. d), z ktorého vyplýva, že novoty v odvolacom konaní môže odvolateľ
použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez svojej
viny. Procesnú obranu týkajúcu sa nedostatočnosti kvalifikovanej výzvy na zaplatenie, ako aj namietanie

snímajúceho zariadenia, ktoré zachytilo vozidlo žalovanej, mohla žalovaná bez pochybností uplatniť už
vkonanípredsúdomprvejinštancie.Žalovanásavkonaníbránilalentvrdeniamiuvedenýmivpísomnom
odpore, v ktorom namietala, že náklady vo výške 70 eur nemohli vzniknúť na základe zákona a tiež
tvrdila, že sankčný poplatok vo výške 165,45 eur má predstavovať omeškanie dlžníka s úhradou dlžnej
sumy, čo v danom prípade nie je splnené. samotný odpor žalovanej bol stručný a uvedené tvrdenia

neboli v priebehu konania nijako vysvetlené alebo ozrejmené , a preto ako také ich možno považovať za
neopodstatnené. Žiadne iné písomné vyjadrenie žalovaná do konania nepredložila a na pojednávaní,
ktoré nariadil súd prvej inštancie sa žalovaná ani jej právny zástupca nezúčastnili. Je preto zrejmé, že
žalovaná vyššie uvedené odvolacie námietky v konaní vôbec neuplatnila, pričom je nesporné, že mohla
tento prostriedok procesnej obrany použiť skôr a samozrejme ho následne v konaní podložiť dôkaznými

prostriedkami.. Odvolací súd vzhľadom k tomu, že išlo o novoty v odvolacom konaní, na tieto odvolacie
dôvody nemohol prihliadnuť. Iné odvolacie dôvody žalovaná neuplatnila.
13.2.Okrajovo odvolací súd dodáva, že vo vzťahu k druhej odvolacej námietke, v ktorej žalovaná uvádza,
že súčasťou výzvy na úhradu pohľadávky a predžalobnej výzvy nebolo plnomocenstvo pre právnehozástupcu žalobcu, tak v oboch podaniach žalobcu, teda vo výzve na zaplatenie sankčného poplatku
zo dňa 17.05.2023 ako i v predžalobnej výzve zo dňa 29.02.2024 bolo oznámenie, že plnomocenstvo
pre advokáta je prístupné na webovom sídle splnomocneného advokáta, teda na stránke F. v sekcii

AKTUALITY, alebo na webovej stránke žalobcu F..

14. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania potvrdil, a to s poukazom na ust. § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP

v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol síce v odvolacom konaní úspešný
nepriznal voči žalovanej náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).