Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2024

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/34/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207671
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:7614207671.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav Baláž, v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XX proti žalovanému D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, zastúpený
splnomocneným zástupcom E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, H., v konaní o
uloženie povinnosti žalovanému odstrániť zásahy do nehnuteľností, takto

r o z h o d o l :

I. Z r i a ď u j e sa na parcele registra „I.“ evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným

číslom XXX/X, Druh pozemku: Záhrada o výmere X m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území: C.,
Obec: C., Okres: H. zapísanej na Liste vlastníctva č. X vedenom na katastrálnom odbore, A. J. H. vecné
bremeno in rem spočívajúce v povinnosti vlastníka tohto pozemku strpieť stavbu a užívanie kovového
stĺpa vstupnej brány v prospech žalovaného a každého ďalšieho vlastníka alebo spoluvlastníka tohto
kovového stĺpa vstupnej brány v rozsahu vymedzenom lomovými bodmi číslo X,X,X,XX v Detaile „I.“
Geometrického plánu číslo XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 12.07.2023 vypracovaného D. H. K., znalcom
z Odboru: Geodézia a kartografia, Odvetvie: Geodézia a úradne overeného A. J. H., katastrálnym

odborom dňa 11.08.2023 pod číslom: B./23, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

II. Z r i a ď u j e sa na parcele registra „I.“ evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným
číslom 294/3, Druh pozemku: Záhrada o výmere X m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území: C.,
Obec: C., Okres: H. zapísanej na Liste vlastníctva č. X vedenom na katastrálnom odbore, A. J. H. vecné
bremeno in rem spočívajúce v povinnosti vlastníka tohto pozemku strpieť stavbu a užívanie kamenného

múru v prospech žalovaného a každého ďalšieho vlastníka alebo spoluvlastníka tohto kamenného múru
v rozsahu vymedzenom lomovými bodmi číslo X-XXX,X,X,XXX-X dielom X o výmere 1 m2 v Detaile „B“
Geometrického plánu číslo XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 12.07.2023 vypracovaného D. H. K., znalcom
z Odboru: Geodézia a kartografia, Odvetvie: Geodézia a úradne overeného A. J. H., katastrálnym
odborom dňa 11.08.2023 pod číslom: B./23, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

III. Z r i a ď u j e sa na parcele registra „I.“ evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom

XXX/X, Druh pozemku: Záhrada o výmere XX m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území: C., Obec: C.,
Okres: H. zapísanej na Liste vlastníctva č. X vedenom na katastrálnom odbore, A. J. H. vecné bremeno
in rem spočívajúce v povinnosti vlastníka tohto pozemku strpieť stavbu a užívanie priečnych oplotení
v prospech žalovaného a každého ďalšieho vlastníka alebo spoluvlastníka týchto priečnych oplotení
v rozsahu vymedzenom lomovými bodmi číslo X-X a X-X dielom X v Detaile „L.“ Geometrického plánu
číslo XXX/XX/XXXX-XXX M. N. XX.XX.XXXX vypracovaného D. H. K., znalcom z Odboru: Geodézia a

kartografia, Odvetvie: Geodézia a úradne overeného A. J. H., katastrálnym odborom dňa 11.08.2023
pod číslom: B./23, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi jednorazovú náhradu za zriadené vecné bremená vo
výške 155,-- Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Z a m i e t a sa žaloba v prevyšujúcej časti.VI. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.

VII. Slovenskej republike sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách

štátu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodne žalobou v znení jej zmeny vykonanej v konaní sp.zn. 16C/47/2010 na
pojednávaní dňa 02.09.2013 podaním spísaným priamo do zápisnice domáhal, aby súd určil, že žalobca
je vlastníkom nehnuteľnosti – parcely č. XXX/X, O. XXX/X, O. XXX/X, O. XXX/X v katastrálnom území
C. vytvorených geometrickým plánom č. XXX/XX zo dňa 19.12.2011 vyhotoveným znalcom D. H. K.,

znalcom z odboru geodézie a kartografie, so sídlom P. X, C. Q. R. a zároveň, aby súd uložil žalovanému
povinnosť odstrániť z parcely č. XXX/X vstupnú bránu a asfaltovú cestu s poklopom nachádzajúcu
sa pred uvedenou bránou, ktorá sa nachádza pred parcelou č. XXX/X, ďalej povinnosť odstrániť múr
z parcely č. XXX/X, ktorý sa opiera o parcelu č. XXX, spadá do parcely č. XXX a spád zo strechy múra
ide do hospodárskej budovy stojacej na parcele č. XXX, ďalej povinnosť odstrániť tri priečne oplotenia

z parcely XXX/X, ktoré presahujú až do parcely č. XXX, a napokon povinnosť odstrániť navýšenie dvora
od múrov hospodárskej budovy stojacej na parcele č. XXX a od rodinného domu stojaceho na parcele
č. XXX, to všetko na katastrálnom území obce Studenec a tiež odstrániť konáre stromov z hospodárskej
budovy na parcele č. XXX.

2. Tunajší súd rozsudkom sp.zn. 16C/47/2010-103 zo dňa 03.03.2014 prvým výrokom určil, že žalobca
je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a to parcely č. XXX/X o výmere X m2, parcely č. XXX/X o výmere
XX m2, parcely č. XXX/X o výmere XX m2, parcely č. XXX/X o výmere X m2, nachádzajúcich sa
v katastrálnom území Obce C. vytvorených geometrickým plánom vyhotoveným dňa 16.12.2011, číslo
plánu:XXX/XX/XXXXvyhotoviteľomD.H.K.,znalcomzodborugeodézieakartografie,sosídlomP.X,C.

Q. R., ktorý geometrický plán je súčasťou tohto rozsudku. Druhým výrokom predmetného rozsudku súd
konanie o žalobou ďalších hore uvádzaných žalobcom uplatňovaných nárokoch vylúčil na samostatné
konanie, a napokon tretím výrokom uvedeného rozsudku rozhodol o trovách konania tak, že o nich
rozhodne vo vylúčenom konaní. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.04.2014.

3. Žalobca vyššie uvedenú žalobu v znení jej postupných vykonaných zmien pokiaľ ide o tú časť, ktorá
sa týka uloženia vyššie uvedených povinností žalovanému odôvodnil tým, že v rokoch 2000-2002
P. J. S., C. P. H. vykonal obnovu katastrálneho operátu novým mapovaním v zmysle §-u 67b, 67c, a
67d zákona č. 162/1995 Z.z., kedy boli parcely KN č. XXX/X, XXX/X,XXX/X L. XXX/X prečíslované na
parc. č. P. XXX,XXX L. XXX. Spoločné hranice parciel P. O. XXX,XXX L. XXX s parcelami P. O. XXX

L. O. XXX pri obnove katastrálneho operátu boli posunuté o 0,50 m do pozemkov parc.č. XXX, XXX
L. XXX, čím bol zrušený okap rodinného domu súpis. č. XX ako aj hospodárskych stavieb na parc.č.
XXX a odobratá výmera z parcely č. XXX bez vedomia žalobcu ako majiteľa predmetných pozemkov.
Uvedený okap domu bol dodržaný a rešpektovaný predchádzajúcimi i súčasnými vlastníkmi pozemkov
do uskutočnenia obnovy.

4. K pôvodnej žalobe sa písomne vyjadril aj žalovaný, ktorý uviedol, že už celé roky sa žalobca pri
likvidácii starého plota posúva výstavbou nového do pozemku žalovaného, čo mu tento toleruje.
Rovnako už celé roky všetka zrážková voda a snehové lavíny zo striech hospodárskych budov stekajú
na pozemok žalovaného, ktorý aj toto toleruje. Vyjadril sa tiež, že žiadne zásahy do pozemkov v tom

čase ešte ako parc. č. XXX,XXX L. XXX bez súhlasu nerobí. Jedinou stavbou bolo postavenie vchodovej
brány, pri stavbe ktorej bol žalobca osobne, kde súhlasil s jej umiestnením. Pri samotných prácach
žalobca viackrát prechádzal okolo rodinného domu žalovaného a nemal žiadne námietky. Napokon
žalovaný v prípise uviedol, že pri obnove katastrálneho operátu žalobca pracoval v komisii na to určenej,
po celý čas neboli žiadne nedostatky a problémy, podpísal zápisnicu.

5. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 09.07.2018 vzal žalobu v časti, v ktorej sa dožadoval uloženia
povinnosti žalovanému odstrániť konáre stromov z hospodárskej budovy na parcele č. XXX späť, pričom
žalovaný na tom istom pojednávaní so späťvzatím žaloby v uvedenej časti vyslovil súhlas.6. Zároveň žalobca na pojednávaní konanom dňa 25.08.2020 upravil petit žaloby v časti pojednávajúcej
o uložení povinnosti na odstránenie navýšenia, kedy žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu v tejto časti
žaloby tak, že žiada odstrániť navýšenie dvora žalovaného z parciel č. XXX/X, XXX/X, XXX/X L. XXX

L. XXX tak ako to uvádza znalec v znaleckom posudku, o čom súd rozhodol uznesením vyhláseným
na uvedenom pojednávaní za prítomnosti oboch strán sporu, ktorým pripustil zmenu žaloby v uvedenej
časti tak, že žalobca žiada uložiť povinnosť žalovanému odstrániť navýšenie dvora žalovaného z parciel
č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX L. XXX.

7. Rozsudkom sp.zn. 16C/34/2014-87 zo dňa 24.09.2020 tunajší súd zastavil konanie v časti, v ktorej
sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému odstrániť konáre stromov z hospodárskej budovy
na parc. č. XXX (výrok I), žalovanému uložil povinnosť z parcely registra „I.“ evidovanej v k.ú. C.
na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXX/X nachádzajúcej sa v k.ú. C. vedenej na LV č. X
odstrániť kovový stĺp vstupnej brány spolu so vstupnou bránou na ňom upevnenou (výrok II), ďalej
žalovanému uložil povinnosť odstrániť priečne oplotenie zasahujúce do parcely registra „I.“ evidovanej

na katastrálnej mape v k.ú. C. pod parcelným číslom XXX/X a ukončené stĺpikom osadeným na uvedenej
parcele č. XXX/X a priečne oplotenie prechádzajúce cez parcelu registra „I.“ evidovanej na katastrálnej
mape v k.ú. C. pod parcelným číslom XXX/X a zasahujúce až do parcely registra „I.“ evidovanej v k.ú. C.
na katastrálnej mape pod parcelným č. XXX a ukončené stĺpikom osadeným na uvedenej parcele č. XXX
(výrok III), žalovanému tiež uložil povinnosť odstrániť kamenný múr zasahujúci do parcely registra „I.“

evidovanejvk.ú.C.nakatastrálnejmapepodparcelnýmčíslomXXX/X(výrokIV)anapokonžalovanému
uložil povinnosť odstrániť navýšenie vykonané na parcele registra „I.“ evidovanej na katastrálnej mape
v k.ú. C. pod parcelným č. XXX/X a na na parcele registra „I.“ evidovanej na katastrálnej mape v k.ú.
C. pod parcelným č. XXX/X (výrok IV). Ďalšími výrokmi žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (výrok V),
rozhodol,žežiadnazostránsporunemáprávonanáhradutrovkonania(výrokVI)aSlovenskejrepublike

nepriznal nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách štátu (výrok VII).

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd na základe podaného odvolania žalovaného uznesením
sp.zn. 9Co/246/2020 zo dňa 29.11.2021 vyššie uvedený rozsudok čo do vyhovujúcich výrokov II, III, a IV
tohto rozsudku, ako aj čo do výrokov VI a VII o trovách konania strán sporu a štátu zrušil a v uvedenom

zrušenom rozsahu predmetnú sporovú vec vrátil tunajšiemu súdu ako súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

9. Vzhľadom na uvedené, tak predmetom ďalšieho konania v tomto spore už nebolo rozhodovanie o tejto
časti žaloby, v ktorej sa žalobca dožadoval uloženia povinnosti žalovanému odstrániť konáre stromov

z hospodárskej budovy na parcele č. XXX, nakoľko pre túto časť žaloby bolo konanie právoplatne
zastavené (výrok I pôvodného rozsudku), a rovnako tak predmetom ďalšieho konania nebolo konanie
o tej časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému odstrániť asfaltovú cestu
s poklopom nachádzajúcu sa pred uvedenou bránou, ktorá sa nachádza pred parcelou č. XXX/X, ďalej
uloženia povinnosti odstrániť aj tretie priečne oplotenie, ktoré podľa tvrdenia žalobcu malo zasahovať

do jeho parcely č. XXX/X, príp. č. XXX a uloženia povinnosti odstrániť navýšenie dvora žalovaného zo
žalobcových parciel č. XXX/X L. O. XXX L. O.XXX, nakoľko vo vzťahu k týmto častiam žaloby doterajšie
konanie bolo právoplatne ukončené výrokom V rozsudku sp.zn. 16C/34/2014-87 zo dňa 24.9.2020
o zamietnutí žaloby v uvedených častiach.

10. Podľa odôvodnenia vyššie uvedeného uznesenia odvolacieho súdu tunajší súd ako súd prvej
inštancie pri rozhodovaní neprihliadol na všetky skutočnosti, rozhodujúce pre výsledok jeho rozhodnutia,
a teda nezobral do úvahy všetky okolnosti posudzovanej veci, a tiež sa nevyporiadal so všetkými
tvrdeniami a námietkami strán sporu k vykonaným dôkazom. Vytkol súdu, že vec nesprávne právne
posúdil, keď neprihliadol na všetky aspekty významné z hľadiska aplikácie § 135c Občianskeho

zákonníka, a to aj pri posudzovaní účelnosti odstránenia týchto stavieb. V tejto súvislosti uviedol, že
pre aplikáciu § 135c Občianskeho zákonníka, v konaní o neoprávnenej stavbe a pri skúmaní účelnosti
jej odstránenia je potrebné vždy hodnotiť objektívne, t.j. s prihliadnutím ku všetkým skutočnostiam
a povahe každého jednotlivého prípadu, či odstránenie tej ktorej stavby je aj účelné. V rámci tejto
voľnej úvahy musí súd prihliadnuť predovšetkým k povahe a rozsahu hospodárskej straty, ktorá by

odstránením stavby vznikla, k akému účelu bola stavba zriadená, aký je jej charakter, k rozsahu
zastavaného pozemku, prípadne k rozsahu pozemku nutného k užívaniu stavby, k okolnostiam, za
akých bola stavba zriadená, či stavebník staval stavbu v dobrej viere, že mu pozemok patrí, či vlastník
pozemku o stavbe vedel a hneď zakročil. Súd musí porovnať hospodársku stratu a inú stratu, ktorá byodstránením stavby vznikla na jednej strane, so záujmom na ďalšom využití stavby na strane druhej, bez
významu nie je ani porovnanie týchto strát vo vzťahu k následnému hospodárskemu využitiu doposiaľ
zastavaného pozemku neoprávnenou stavbou, prípadne pozemku doposiaľ užívaného v súvislosti so

stavbou. Hospodárska strata vzniknutá odstránením stavieb predstavuje nie len náklady na odstránenie
stavieb ale aj cenu stavieb. Bez významu nie je ani možné využitie pozemku jeho vlastníkom po
odstránení stavieb. Odvolací súd poukázal na to, že v danom prípade žalovaným zriadené stavby
stoja na pozemku žalobcu len sčasti, preto ani v prípade súhlasu žalobcu neprichádza do úvahy
upraviť vzájomné vzťahy prikázaním časti stavby za náhradu do vlastníctva žalobcovi. Zároveň vytkol

tunajšiemu súdu , že preferoval práve uloženie povinnosti odstrániť časti stavieb žalovaným bez náležitej
úvahy a nie prípadné zriadenie vecného bremena za náhradu. Vytkol, že nevykonal žiadne skutkové
zistenia ohľadom finančnej nákladovosti potrebnej na ich premiestnenie, resp. odstránenie uvedených
stavieb. Pri aplikácii ust. § 126 Občianskeho zákonníka odvolací súd zase uviedol, že pri uložení
povinnosti odstrániť stavbu, ktorá nemá charakter nehnuteľnej veci, je potrebné pri takomto postupe
posúdiť, či je v súlade s dobrými mravmi a či žalobný návrh nenesie znaky šikany. V tej súvislosti je nutné

zvážiť, aká ujma objektívne žalobcovi v dôsledku neoprávnenej stavby vznikla a ako (v akom rozsahu)
je obmedzený v užívaní zostávajúcej časti pozemku. Je teda potrebné posúdiť, či poskytnutie ochrany
vlastníckemu právu žalobcovi vážne nepoškodí užívateľa stavby bez toho, aby prinieslo vlastníkovi
pozemku odpovedajúci prospech.

11. Súd vychádzajúc jednak z dôkazov, ktoré vykonal pôvodne už pri svojom pôvodnom rozhodnutí
(výsluchy strán sporu, výsluch svedkov), ako aj vychádzajúc z právneho názoru vysloveného odvolacím
súdom v danom sporovom konaní, doplňujúcich výsluchov strán sporu, ako aj vychádzajúc z listinných
dôkazov, s ktorými sa oboznámil pôvodne už pri svojom pôvodnom rozhodnutí a ktoré po vrátení
veci odvolacím súdom opätovne zopakoval ich oboznámením sa, ako aj z vykonaných znaleckých

dokazovaní vrátane oboznámenia sa s fotografickou prílohou a videoprílohou znaleckého posudku č.
3/2023 znalkyne D. R. C., C. C. K. XXX/XX, C. – znalca v Odbore: Stavebníctvo, Odvetvie: Pozemné
stavby, Projektovanie v stavebníctve, a Odhad hodnoty stavebných prác zo dňa 28.02.2023 zistil tento
skutkový stav:

12. Žalobca je toho času výlučným vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území: C.,
Obec: C., Okres: H. – parciel registra „I.“ evidovaných na katastrálnej mape ako parcela pod parcelným
číslom XXX/X, Druh pozemku: Záhrada o výmere X m2, parcela pod parcelným číslom XXX/X, Druh
pozemku: Záhrada o výmere XX m2, parcela pod parcelným číslom XXX/X, Druh pozemku: Záhrada
o výmere XX m2 a parcela pod parcelným číslom XXX/X, Druh pozemku: Záhrada o výmere X m2, to

všetko podľa zápisu na Liste vlastníctva č. X.

13. Uvedené parcely boli vytvorené geometrickým plánom vyhotoveným dňa 16.12.2011, číslo plánu:
XXX/XX/XXXX vyhotoviteľom D. H. K., znalcom z odboru geodézie a kartografie, so sídlom P. X, C.
Q. R., pričom žalobcovi bolo výlučné vlastníctvo k týmto parcelám určené rozsudkom tunajšieho súdu

sp.zn. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 03.03.2014, právoplatným dňa 23.04.2014, ktorého súčasťou je aj
vyššie uvedený geometrický plán.

14. Okrem toho je žalobca podľa zápisu na vyššie uvedenom Liste vlastníctva č. X zároveň aj výlučným
vlastníkom ďalších pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území: C., Obec: C., Okres: H., a síce

parciel registra „I.“ evidovaných na katastrálnej mape ako parcela pod parcelným číslom XXX, Druh
pozemku: Zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, u ktorého právny vzťah k stavbe na ňom
stojacej je evidovaný na Liste vlastníctva č. XXX, ďalej ako parcela pod parcelným číslom XXX, Druh
pozemku: Zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ako parcela pod parcelným číslom XXX,
Druh pozemku: Záhrada o výmere XXXX m2 a napokon ako parcela pod parcelným číslom XXX, Druh

pozemku: Zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2.

15. Zároveň podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXX vedeného pre katastrálne územie: C., Obec: C.,
Okres: H. je žalobca výlučným vlastníkom stavby – rodinného domu súpisné číslo XX, stojaceho na
vyššie uvádzanej parcele č. XXX vedenej na Liste vlastníctva č. X.

16. Žalovaný je podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XX toho času výlučným vlastníkom pozemkov
nachádzajúcich sa v katastrálnom území: C., Obec: C., Okres: H. – parciel registra „I.“ evidovaných
na katastrálnej mape ako parcela pod parcelným číslom XXX/X, Druh pozemku: Zastavané plochya nádvoria o výmere XXX m2, ako parcela pod parcelným číslom XXX/X, Druh pozemku: Zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ako parcela pod parcelným číslom XXX/X, Druh pozemku :
Zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, ako parcela pod parcelným číslom XXX/X, Druh

pozemku: Zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ako parcela pod parcelným číslom XXX/X,
Druh pozemku: Záhrada o výmere XXX m2 a ako parcela pod parcelným číslom XXX/X, Druh pozemku:
Záhrada o výmere XXXX m2 .

17. Pokiaľ ide o vstupnú bránu, ktorú žalobca žiadal odstrániť zo svojej parcely č. XXX/X z výpovede

žalovaného vyplynulo, že tento túto novú bránu podľa jeho tvrdení staval 33 cm od múra rodinného
domu žalobcu, pričom žalobca podľa tvrdenia žalovaného v tom čase s takýmto umiestnením brány
súhlasil. Podľa tejto účastníckej výpovede žalovaného až 99 % domov v dedine je takto postavených, že
brány sú nalepené na múry rodinných domov a teda nekopírujú okapy. Uvedenú skutočnosť si susedia
navzájom tolerujú.

18. Svedok G. M., ktorý bol prítomný, keď sa betónovala táto nová brána žalovaného, nakoľko za jeho
účasti sa osadzovali do betónu stĺpy uvedenej brány, uvádzal, že priamo žalobca v tom čase požadoval,
aby sa brána resp. stĺpik staval priamo pod odkvap, lebo nechcel aby bol stĺpik osadený pri dome.
Dokonca podľa tohto svedka žalobca to ešte chodil aj kontrolovať či je to správne.

19. Žalobca uvedené tvrdenia tohto svedka popieral, kedy tvrdil, že si nepamätá, že by uvedený svedok
bol vôbec prítomný pri osadzovaní tyčiek brány do betónu, a prehlásil, že sa s týmto svedkom o ničom
takom nerozprával. Uviedol, že len raz upozornil priamo žalovaného a jeho syna K., že hranica pozemku
je 60 cm od múra rodinného domu.

20. Svedok D. A., uvádzal, že bol osobne prítomný pri osadzovaný tejto prednej brány žalovaného,
nakoľko sám naváral na stĺpy brány žalovaného závesky, na ktorých teraz visí brána. Podľa vyjadrenia
tohto svedka do styku so žalobcom osobne na vzdialenosť jedného metra neprišiel, avšak počas ním
vykonávanej činnosti počul, ako sa žalobca a žalovaný pri ňom navzájom rozprávali, kedy v rámci
uvedeného rozhovoru na otázku žalovaného na žalobcu či je to dobré, žalobca vtedy nemal žiadne

námietky. Žalobca tieto tvrdenia uvedeného svedka taktiež popieral.

21. Účasť vyššie uvádzaných svedkov na realizácii predmetnej spornej vstupnej brány potvrdzovali ďalší
dvaja svedkovia – K. C. a G. C., obaja synovia žalovaného.

22. Svedok G. C.- syn žalovaného vo svojej výpovedi uvádzal, že žalobca pokiaľ ide o vstupnú bránu,
chodil 2-3 krát kontrolovať, pričom, keď sa ho pri nich žalovaný pýtal či je všetko v poriadku, či to môže
tak byť a žalobca sa vždy vyjadril, že je to v poriadku. Podľa tohto svedka žalobca nemal nijaké osobitné
požiadavky pri osadzovaní uvedenej brány.

23. Žalobca k výpovedi tohto svedka uvádzal, že tento svedok bol pri osadzovaní brány len raz
a spochybnil jej dôveryhodnosť.

24. Svedok K. C.- ďalší syn žalovaného uvádzal, že pomáhal žalovanému na dvore pri osadzovaní
prednej brány z ulice, kedy v súvislosti s jej osadzovaním sa betónovalo a zváralo. Podľa vyjadrenia

tohto svedka žalobca sa prišiel občas k ním podívať a vie, že sa žalobcu aj pýtali, či brána môže byť
takto osadená, na čo žalobca reagoval tým, že to môže byť osadené presne pod okap. Vtedy keď to
robili žalobca s tým súhlasil, akurát žiadal, aby to bolo umiestnené pod okap a to zarovno s okapom.
So žalobcom v súvislosti s touto bránou nebol žiaden problém a to až do času, kým na žalovaného
nepodal žalobu.

25. Dňa 26.03.2007 žalobca podal na A. J. C. podanie označené ako „Porušenie stavebného zákona“,
v ktorom namietal, že žalovaný postavil uvedenú vstupnú bránu na jeho nehnuteľnosti a následne zvýšil
úroveň svojho dvora a pred domom dvor vyspádoval do jeho rodinného domu. Uviedol v ňom, že pokiaľ
je dvor vyvýšený, nesúhlasí s postavením jeho brány do odkvapu , t.j. asi 50 cm od múra a trvá na jej

odstránení. Uvedené podanie bolo na obecnom úrade prijaté pod evidenčným číslom : XXX/XXXX ( č.l.
54 spisu 14C/104/2007).26. K uvedenému písomnému podaniu žalovaný sa vyjadril vo svojej výpovedi (pojednávanie zo dňa
23.11.2010), kedy uviedol, že toto nahlásenie sa týkalo navýšenia pozemku žalovaného, kedy žalobca
namietal, že mu steká voda na jeho parcelu k základom jeho domu. Miestnym šetrením tieto skutočnosti

neboli podľa tejto výpovede žalovaného potvrdené.

27.PodľaZnaleckéhoposudkuč.11/2019znalcazOdboru:Geodéziaakartografia,Odvetvie:Geodézia,
D. H. K. zo dňa 04.12.2019 (ďalej len ako „ znalecký posudok č. 11/2019“) v súvislosti s osadeným
predmetnej brány došlo k zásahom do parcely registra „I.“ evidovanej na katastrálnej mape ako

parcela pod parcelným číslom XXX/X a to postavením kovového stĺpa ku vstupnej bráne a tiež
spevnenou plochou – kamennou dlažbou. Kovový stĺp ku vstupnej bráne žalovaného aj spevnená plocha
z kamenných dlaždíc boli podľa tohto znalca zamerané a aj znázornené v detaile „I.“ grafickej prílohy č. X
naznázornenompozemkužalobcup.č.XXX/X.Obvodspevnenejplochy jenauvedenejgrafickejprílohe
X znázornený číslami lomových bodov č. XXX-X,XXX-X,XX L. XX a je vo výmere 0,30 m2. Kovový stĺp
má rozmery 0,10m x 0,10m.

28. Aj podľa znaleckého posudku č. X/XXXX znalca z Odboru: Geodézia a kartografia, Odvetvie:
Geodézia, D. H. K. zo dňa 14.08.2023 (ďalej len ako „ znalecký posudok č. 4/2023“) predmetný kovový
stĺp vstupnej brány vo vlastníctve žalovaného stojí na uvedenej parcele registra „I." evidovanej v k.ú. C.
na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXX/X.

29. Z prílohy č. 6 (Detail „C“) Znaleckého posudku č. 4/2023 ako aj z obsahu Geometrického plánu
číslo 16C/34/2014-257 zo dňa 12.07.2023 vypracovaného D. H. K., znalcom z Odboru: Geodézia a
kartografia, Odvetvie: Geodézia a úradne overeným Okresným úradom Levoča, katastrálnym odborom
dňa 11.08.2023 pod číslom: B./XX (ďalej len ako „Geometrický plán číslo XXX/XX/XXXX-XXX“, príp.

len ako „geometrický plán“) vyplynulo, že predmetný kovový stĺpik je v uvedenom geometrickom pláne
vedený o rozmeroch 0,1 m x 0,lm = 0,01 m2 a v Detaile „I.“ uvedeného geometrického plánu je
očíslovaný podrobnými bodmi číslo X,X,X,XX.

30. Žalobca objektívnu ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku zásahu do jeho pozemku – parcely č. XXX/X

výstavbou stĺpika vstupnej brány žalovaného podľa svoje účastníckej výpovede pociťoval v tom, že ide
o zásah do jeho vlastníckeho práva a že posunutie tohto stĺpika poškodzuje jeho stavbu - rodinný dom,
nakoľko nemôže robiť žiadne úpravy na svojom rodinnom dome pokiaľ uvedený stĺpik sa nachádza na
tom mieste, kde je v súčasnej dobe postavený.

31. Naproti tomu žalovaný v rámci svojej účastníckej výpovede v súvislosti s prípadným presúvaním
uvedeného stĺpika v zmysle požiadavky žalobcu poukázal na to, že tento stĺpik bol osadzovaný do
nemrznúceho betónu, aby v konečnom dôsledku táto brána keď bola postavená sedela a nesadala.
Pokiaľ by sa mal tento stĺpik presúvať, bolo by potrebné na miesto samé zavolať bager so zbíjacím
kladivom, aby celý betón roztrieskal, musel by sa vybrať celý stĺpik, presunúť do novovytvorenej jamy.

V tejto súvislosti žalovaný uvádzal, že v prípade takéhoto posunu by sa zúžil priestor, cez ktorý by mohol
chodiť do dvora, a pokiaľ ide o samotné krídlo brány, nebolo by estetické, museli by sa skracovať obe
krídla brány. Tiež poukázal aj na to riziko, že by mohla vzniknúť škoda na samotnom rodinnom dome
žalobcu , keby sa pri vyberaní stĺpika zbíjalo zbíjačkou.

32. Zo znaleckého posudku č. 3/2023 znalkyne D. R. C., C. C. K. XXX/XX, C. – znalca v Odbore:
Stavebníctvo, Odvetvie : Pozemné stavby, Projektovanie v stavebníctve, a Odhad hodnoty stavebných
prác zo dňa 28.02.2023 (ďalej len ako „znalecký posudok č. 3/2023“) vyplynulo, že predmetný kovový
stĺp vstupnej brány vo vlastníctve žalovaného z parcely registra „I." evidovanej v k.ú. C. na katastrálnej
mape pod parcelným číslom XXX/X nachádzajúcej sa v k.ú. C. vedenej na Liste vlastníctva č.X je

technicky možné odstrániť, avšak uvedený kovový stĺp brány musí byt' pevne osadený v betónovom
základe, čím je potrebné ho vybúrať a osadiť mimo parcely XXX/X. Terajšia vzdialenosť kovového stĺpa
od rodinného domu žalobcu je 220 mm, hranica pozemku žalobcu je v danej časti 500 mm od rodinného
domu podľa znaleckého posudku č.11/2019. Samotný rozmer medzi kovovými časťami, teda nosnými
časťami vstupnej brány bol pri obhliadke zistený 3290 mm. Po odpočítaní hranice pozemku a rozmeru

kovového stĺpa, ktorý je 100x100 mm by bola prechodová šírka brány medzi kovovými stĺpikmi 2910
mm, kým súčasná je 3290 m.33. Podľa znalkyne takýmto zúžením vstupnej brány, ktorý by vznikol posunutím kovového stĺpika by
došlo k obmedzeniu vstupu na pozemok žalovaného vozidiel, ktoré sú definované v nariadení vlády č.
349/2019 a vyhlášky č.134/2018 a to v kategórii vozidiel T4.2, C4.2, R, S, PS a PN. Kategória T4.2 sú

traktory s veľkými rozmermi, určené predovšetkým na prácu na veľkých poľnohospodárskych plochách,
kategória C4.2 sú pásové traktory s veľkými rozmermi, určené predovšetkým na prácu na veľkých
poľnohospodárskych plochách, kategória R sú prípojné vozidlá na traktory , kategória S sú ťahané
vymeniteľnézariadeniapodľanariadenia(EÚ)č.167/2013,kategóriaPSsúpracovnéstrojesamohybné,
a kategória PN sú pracovné stroje nesené. Z týchto skutočnosti vyplýva, že stroje uvedených kategórií

nebudú môcť prejsť vstupnou bránou (po jej prípadnom zúžení – poznámka sudu). Vzhľadom k tomu,
že sa v záhradnej časti domu chovajú domáce zvieratá a v letných mesiacoch podľa vyjadrenia pestujú
plodiny je pravdepodobné, že sa uvedené stroje môžu v danej časti pozemku, záhrady využívať, ale
nebudú môcť prejsť vstupnou bránou. Iný prístup k záhradnej časti k danej nehnuteľnosti nie je. Podľa
znalkyne uvedený kovový stĺp zasahujúci toho času do parcely žalobcu nijako neovplyvňuje funkčnosť
ani stabilitu priľahlého objektu rodinného domu žalobcu, a taktiež je daná časť pozemku žalobcu z

hľadiska stavebného nevyužiteľná.

34. Zo záverov uvedeného znaleckého posudku č. 3/2023 tiež vyplynulo, že pokaľ ide o rozsah
potrebných prác na odstránenie uvedeného zásahu, tieto by spočívali v demontáži kovovej konštrukcie
stĺpa, vybúraním dlažby v časti stĺpa pôvodného aj nového, vyhĺbení jamy na základ nového stĺpa

a úprave brány zmenšením vstupnej kovovej brány. Samotné náklady na odstránenie a zachovanie
zvyšnej stavby v danom prípade sú v sume 514,74 EUR s DPH.

35. Napokon podľa záverov uvedeného znaleckého posudku č. 3/2023 hospodárska strata žalovaného
odstránením uvedeného kovového stĺpa predstavuje zhodne (ako v prípade nákladov na odstránenie)

sumu 514,74 EUR s DPH. Iná stratou žalovaného je nevyužiteľnosť parcely XXX/X, XXX/X, ktorú je ale
potrebné udržiavať, kosiť a doplniť dažďové žľaby a zvody na hospodársku časť objektu žalobcu, aby
nedochádzalo k pravidelnému zaplavovaniu danej časti pozemku pri výdatných dažďoch a pri rýchlom
topení snehu.

36. Žalobca sa ďalej dožadoval odstránenia kamenného múra zo svojej parcely registra „I.“ evidovanej
na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXX/X.

37. Z vyššie uvedeného znaleckého posudku č. 11/2019 vyplynulo, že došlo k zásahom do uvedenej
parcely čísloXXX/X,kedydopozemkuzasahujemúr,stenarodinnéhodomunaparceleč.XXX(tenpatrí

žalobcovi- viď LV č. X- poznámka súdu) a stena hospodárskej budovy na parcele č. XXX (tento pozemok
patrí žalobcovi- viď LV č. X- poznámka súdu). Z grafickej prílohy č. 5 uvedeného znaleckého posudku
č. 11/2019 – detail „T.“ je zrejmé, že z pozemku žalovaného – parcely č. XXX/X do pozemku žalobcu –
parcely č. XXX/X zasahuje kamenný múr v dĺžke 1,6 m o výmere 0,64 m2, v prílohe vymedzenej číslami
bodov X,XXX-X,X-XXX L. X.

38. Aj podľa znaleckého posudku č. 4/2023 je konštatovaný uvedený zásah pričom z prílohy č. 5
(Detail „B“) Znaleckého posudku č. 4/2023 ako aj z obsahu Geometrického plánu číslo 16C/34/2014-257
vyplynulo, že predmetný zásah uvedeného múru je vymedzený lomovými bodmi č. 2-452,5,6,172-3
dielom 2 o výmere 1 m2 (v znaleckom posudku č. 4/2023 je nesprávne uvedený diel č. 1, kedy ide len

o pisársku chybu, nakoľko z grafickej prílohy č.5, popisu na prílohe č.7 a aj zo samotného geometrického
plánu je zrejmé, že sa jedná práve o diel č. 2 – poznámka súdu).

39. Podľa účastníckych výpovedí žalovaného uvedený múr postavil dedo žalovaného a to ešte pred 70
rokmi. Ide o plot, ktorý delí samotný dvor od hospodárskej časti a je vedený po pozemku žalovaného

a následne sa zatáča a pozdĺž pozemku žalobcu sa napája na jeho hospodársku budovu.

40. Samotný žalobca vo svojej výpovedi uvádzal, že tento kamenný múr je tam osadený už veľmi dávno,
a od čias kedy samotný žalobca ešte rástol tam bol. Poukázal tiež na to, že ide o kamenný múr, ktorý nie
je súčasťou žiadnej stavby v súčasnosti, dá sa povedať, že oddeľuje pozemok žalovaného od pozemku

tohto žalobcu.

41. V rámci výzvy súdu na doplnenie skutkových tvrdení týkajúcich sa tejto časti žaloby a síce na
ozrejmenie, kedy došlo k postaveniu predmetného múra, žalobca uviedol, že to mohlo byť v čase keďbol ešte chlapec, a to niekedy v r. 1957. Žalovaný to nerozporoval, akurát uviedol, že to bolo v čase,
kedy on ešte nebol na svete a už ten múr stál.

42. Žalobca vo svojej účastníckej výpovedi uvádzal, že uvedený múr nemá betónový základ a je
postavenýlennazemi,čožalovanýopäťnerozporoval,avšakzoznaleckéhoposudkuč.3/2023napokon
vyplynulo, že uvedený múr v skutočnosti má kamenný základ do hĺbky 700 mm, a jeho rozmery sú šírka
600mm, dĺžka 1484 mm a výška 1700 mm, pričom od okapu objektu žalovaného je vzdialený 3355 mm.

43. Žalobca objektívnu ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku zásahu do jeho pozemku – parcely č. XXX/
X týmto kamenným múrom žalovaného podľa svojej účastníckej výpovede pociťoval v tom, že opäť aj
vtomtoprípadeideozásahdojehovlastníckehopráva,azároveňžetentomúrpoškodzuje jeho stavbu-
hospodársku budovu na parcele č.XXX tým, že voda steká z tohto muriva do tejto stavby a na jeho
pozemok č.XXX. Zároveň na základe takto postaveného múru musel aj samotný žalobca postaviť zle aj
svoje vlastné oplotenie. Tiež uvádzal, že kvôli uvedenému múru jednak na uvedenom mieste nemôže

stavať plot, a jednak nemôže kvôli tomuto múru postaviť prípadne rínu na hospodárskej budove stojacej
na parcele č. XXX, nakoľko by nemal kde odvádzať vodu z nej.

44. Žalovaný v rámci svojej účastníckej výpovede poukázal na to, že znalcom ustálená hranica medzi
pozemkami by mala viesť samotnou polovicou tohto múru, ktorý je predmetom tohto sporu. Uvedený

múr oddeľuje dvor žalovaného od hospodárskej časti na pozemku žalovaného a to po dĺžke zhruba 5
m s tým, že v poslednej časti v dĺžke 1,5 m sa napája na hospodársku budovu žalobcu. Práve z tejto
napájacej časti v tvare L treba búrať príslušnú časť. Žalovaný sa nevedel vyjadriť, či tento murovaný
plot je pozostatkom nejakej stavby, alebo či bol pôvodne stavaný ako samotný plot, zotrval však na
tom že je postavený už 70 rokov. Poukázal na to, že z tej časti múru, ktorá je predmetom sporu (t.j.

z múrika 1,6 m) steká voda priamo do hnojiska žalobcu, pri ktorom má žalobca hneď svoju vlastnú
drevenú latrínu a z celej časti strechy žalobcovej hospodárskej budovy voda steká na hranicu okapu
medzi pozemkami strán sporu a z toho podľa žalovaného zamaká celá hospodárska budova žalobcu.
Žalovaný poukázal tiež nato, že aj uvedená hospodárska budova žalobcu ma takisto 70 rokov, navyše
je postavená z pieskovca, ktorý nasáva túto vodu. Žalovaný tiež tvrdil, že pokiaľ by sa mal tento zásah

týmto murovaným plotom do pozemku žalobcu odstrániť, musel by sa podľa žalovaného zbúrať priečny
murovaný plot celý, a nielen tá časť, ktorá zasahuje do pozemku.

45. Zo záverov uvedeného znaleckého posudku č. 3/2023 ďalej vyplynulo, že odstránenie uvedeného
múru bez toho, aby sa zasiahlo do zvyšnej časti tejto stavby postavenej už na parcele I. O. XXX

(t.j. časti stavby- uvedeného múru, ktorá nestojí na pozemku žalobcu) je technicky možné, pričom
v prípade odstránenia uvedeného kamenného múra bude potrebné odstrániť aj jeho základ a zrealizovať
v tejto uvedenej časti nové oplotenie. Zároveň však znalkyňa pokaľ ide o rozsah potrebných
prác na odstránenie uvedeného zásahu, v záveroch uvedeného znaleckého posudku konštatovala, že
z dôvodu, že uvedený múr je zrealizovaný z prekladaného kameňa, nie je možné zdemontovať len

časť kamenného múra, ale celý, a to postupom takým, že je potrebné zdemontovať krytinu a postupným
rozoberaním kamenné murivo a následne osadiť stĺpiky do základu a osadiť oplotenie npr. z pletiva.

46.Zozáverovuvedenéhoznaleckéhoposudkuč.3/2023vyplynulo,žesamotnénákladynaodstránenie
uvedenej stavby v danom prípade sú v sume 1.161,23 EUR s DPH, čo je napokon aj suma, ktorá

zodpovedá hospodárskej strate žalovaného. Inú stratu žalovaného, ktorá výrazne ovplyvňuje využitie
parciel znalkyňa v tomto prípade neuvádzala.

47. V prípade časti žalobného návrhu žalobcu, ktorým sa dožadoval uloženia povinnosti žalovanému
na odstránenie po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie už len dvoch priečnych oplotení

z parcely XXX/X, ktoré presahujú až do parcely č. XXX, zo znaleckého posudku č. 11/2019 vyplynulo,
že došlo k zásahom do parcely registra „I.“ číslo XXX/X L. O. XXX, kedy do nich zasahujú stĺpiky
priečnych plotov, pričom podľa zistení súdneho znalca z priečnych toho času už len dvoch v tomto
spore posudzovaných účelových plotov (ktoré netvoria vlastnícke hranice), vychádzajúcich z parcely č.
XXX/X smerom k pozemku žalobcu vedenému ako parcela č. XXX/X, sú u oboch ich koncové stĺpiky

detailne zakreslené červenými krúžkami na grafických prílohách 3 a 4 znaleckého posudku č. 11/2019,
kedy prvý z týchto plotov betónovým stĺpikom označeným číselným bodom 1 zasahuje do pozemku
žalobcu vedeného pod parcelným číslom XXX/X a to v dĺžke 0,15 m, a druhý (pôvodne posudzovaný
ako stredný) z uvedených plotov zasahuje ako do pozemku žalobcu vedeného pod parcelným číslomXXX/X, ktorým podľa zákresu na prílohe č. 4 znaleckého posudku č. 11/2019 prechádza v dĺžke 0,35
m, tak aj do pozemku žalobcu vedeného pod parcelným číslom XXX, na ktorom zasahuje betónovým
stĺpikom označeným číselným bodom 2, pričom tento pozemok zasahuje v dĺžke 0,08 m.

48. Aj podľa znaleckého posudku č. 4/2023 uvedenými dvoma priečnymi oploteniami bol konštatovaný
predmetný zásah, pričom z prílohy č. 4 ( Detail „A“) Znaleckého posudku č. 4/2023 ako aj z obsahu
Geometrického plánu číslo XXX/XX/XXXX-XXX vyplynulo, že pri priečnom oplotení žalovaného
zasahujúcom do parcely I. O. XXX/X a ukončenom stĺpikom osadeným na parcele č.XXX/X boli koncové

body zásahu do pozemku parcelného čísla XXX/X znovu zamerané a prečíslované body z čísla 1 na
číslo 4 a z čísla 7 na číslo 1, a pri priečnom oplotení žalovaného prechádzajúcom cez parcelu I. O.
XXX/X a zasahujúceho až do parcely CKN č. XXX s ukončením jeho stĺpika osadeným na parcele č.
XXX boli koncové body zásahu do pozemku p.č. XXX/X a pozemku p.č. XXX zamerané a ich súradnice
spresnené tak, že bod číslo 2 je prečíslovaný na bod číslo 3 a nachádza sa presne na hranici medzi p.č.
XXX/X a p.č. XXX, a číslo bodu X je prečíslované na bod číslo X a nachádza sa na hranici pozemku

medzi p.č. XXX/X a p.č. XXX/X.

49. Z grafickej časti Geometrického plánu číslo XXX/XX/XXXX-XXX tak vyplýva, že prvé priečne
oplotenie zasahuje do parcely č. XXX/X vo vlastníctve žalobcu v rozsahu vymedzenom bodmi 1 a 4
a druhé oplotenie v rozsahu vymedzenom bodmi 2 a 3 podľa dielu 1.

50. Z výpovede žalovaného (pojednávanie zo dňa 23.11.2010) vyplynulo, že betónové stĺpiky oboch
zasahujúcichoplotenísúlenosadenédozemeaniejeproblémich premiestniť.Podľavýpovedežalobcu
však uvedené stĺpiky majú betónové základy v zemi, do ktorého je uchytený tento stĺpik a do zeme
zasahujú do hĺbky 50 centimetrov.

51. Žalobca objektívnu ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku zásahu do jeho pozemku – parcely č. XXX/
X priečnymi oploteniami žalovaného podľa svojej účastníckej výpovede pociťoval v tom, že sa mu nedá
postaviť riadne jeho plot. Podľa žalobcu v dôsledku takto postavených priečnych oplotení mu uvedený
plot (oddeľujúci pozemky strán sporu – poznámka súdu) bude musieť postaviť štát. Ujmu pociťoval aj

v tom, že v dôsledku takto postavených priečnych oplotení má aj zmenšenú plochu užívania a svoj
vlastný plot musel si posunúť do svojho pozemku.

52. Naproti tomu žalovaný v súvislosti s týmto priečnym oplotením poukázal vo svojej výpovedi na to,
že tieto boli postavené k plotu, ktorý si postavil žalobca, pričom k ich výstavbe pristúpil až po výstavbe

tohto plota žalobcom aj jeho bratom. Tiež uviedol, že nemá problém zrušiť všetky tri priečne oplotenia
v záhrade, teda mimo murovaného múru, ktorý je napojený na hospodársku budovu žalobcu, avšak až
potom, čo si postaví plot žalobca podľa novozameranej hranice pozemkov. Žalobca mu však mal tvrdiť,
že on takýto nový plot robiť nebude, čo žalobca napokon potvrdil aj vo svojej výpovedi.

53. Podľa záverov znaleckého posudku č. 3/2023 obe priečne oplotenia v ich častiach stojacich na
parcele I. O. XXX/X žalobcu je technicky možné odstrániť, pričom v prípade priečneho oplotenia
vymedzeného v Geometrickom pláne číslo XXX/XX/XXXX-XXX bodmi 1 a 4 dielu (pôvodne v prílohe č.
4 znaleckého posudku č. 11/2019 bodmi 1 a 7) je potrebné zdemontovať stĺpik, rozobrať časť oplotenia,
zabetónovať nový stĺpik, skrátiť pletivo a osadiť na nový stĺpik, a rovnako tak aj v prípade priečneho

oplotenia vymedzeného v Geometrickom pláne číslo XXX/XX/XXXX-XXX bodmi 2 a 3 dielu 1 (pôvodne
v prílohe č.4 znaleckého posudku č.11/2019 bodmi 2 a 6) je potrebné zdemontovať stĺpik, rozobrať časť
oplotenia, zabetónovať nový stĺpik, skrátiť pletivo a osadiť na nový stĺpik.

54.Zozáverovuvedenéhoznaleckéhoposudkuč.3/2023vyplynulo,žesamotnénákladynaodstránenie

uvedených priečnych oplotení sú v prípade každého z nich v sume 132,32 EUR s DPH, čo je napokon
aj suma, ktorá zodpovedá hospodárskej strate žalovaného. Inú stratu, ktorá výrazne ovplyvňuje využitie
parciel znalkyňa v tomto prípade neuvádzala.

55. Podľa záverov znaleckého posudku č. 127/2023 znalca D. S. I., so sídlom U. XX, XXX XX C. R. –

znalca v Odbore: Stavebníctvo, Odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa 19.01.2024 (ďalej len
ako„znaleckýposudokč.127/2023“)všeobecnáhodnota stavieb,ktorébyprípadnemalibyťodstránené
z pozemkov žalobcu (t.j. ide o stavby: kovový stĺpik vstupnej brány, kamenný múr a priečne oplotenie)
predstavuje sumu 232,73 EUR /z toho hodnota stĺpika sumu: 45,56 EUR, hodnota kamenného múrusumu: 178,96 EUR a hodnota priečneho plotu z pletiva: 8,21 EUR/, čo spolu u všetkých týchto stavieb
po zaokrúhlení predstavuje sumu 230,--EUR.

56. Zároveň podľa záverov uvedeného znaleckého posudku č. 127/2023 všeobecná trhová hodnota
vecného bremena zriadeného v prospech žalovaného ako vlastníka stavieb oplotenia na pozemkoch
– parcelách CKN č. XXX/X, XXX/X, XXX/X (jednorázovej odplaty za zriadenie vecného bremena)
predstavuje sumu 152,97 EUR, čo spolu u všetkých týchto stavieb po zaokrúhlení predstavuje sumu
155,--EUR.

57. V prípade časti žalobného návrhu žalobcu, ktorým sa dožadoval uloženia povinnosti žalovanému
odstrániť navýšenie dvora žalovaného z parciel č. XXX/X L. XXX/X, zo znaleckého posudku č. 11/2019
vyplynulo, že znalec D. K. požiadal žalovaného o vstup na jeho pozemky za účelom zmerania výšok
terénu p.č. XXX/X aj terénu p.č. XXX/X,XXX/X žalobcu pre výpočet prípadného navýšenia terénu oproti
pôvodnému stavu v čase kolaudovania budov v zmysle danej úlohy, na čo žalovaný uviedol , že všetko

je po starom a vstup na pozemok nepovolil. Podľa zistení znalca D. K. došlo k zásahom do parcely
registra „I.“ číslo XXX/X L. XXX/X čo sa týka navýšenia terénu . Toto navýšenie terénu na pozemkoch
– parcelách č. XXX/X, XXX/X nebolo geodeticky zamerané.

58. V súvislosti s týmto navýšením pozemkov svedok G. C. vo svojej výpovedi uvádzal, že o ňom nič

nevie, avšak pripustil, že keď v dvore robili koľaje pre auto, tak vybrali kamene a na ich miesto osadili
zeminu asi do výšky 5 cm a zasiali tam trávu.

59. Podľa výpovede žalovaného na predmetných parcelách č. XXX/X L. XXX/X k žiadnemu navýšeniu
nedošlo. Uviedol, že v minulosti v dvore mali vychodené koľaje od automobilov, ktoré smerovali od

vstupnej brány žalovaného ku garáži, ktoré boli pôvodne zhotovené z naliateho betónu. Tieto žalovaný
odstránil asi v r. 2009, toto všetko vykopali, pričom spoločne aj so zeminou medzi týmito betónovými
koľajami, mohli ísť do hĺbky takých 25-30 cm, kde následne dali podkladový betón, na ten podkladový
betón išla sieť a následne na tento betón osadili travertínovú dlažbu, a to bolo do tej výšky ako bol
pôvodne betón v koľajách. Tiež uviedol, že ak by navyšoval terén tak ako to popisuje žalobca, tak by to

vadilo aj samotnému domu žalovaného, nakoľko by všetka voda stekala aj k tomuto domu.

60. Podľa výpovede žalobcu uvedené navýšenie bolo realizované cca v 70. rokoch minulého storočia
a to násypom z búraniska pôvodného domu, ktoré vykonal otec žalovaného ku múru jeho rodinného
domu a hospodárskej budovy, a odvtedy to tak je. Uvedené navýšenie sa teda netýka úpravy vstupu,

ktorú popísal žalovaný a pri ktorom malo dôjsť k vybágrovaniu koľají a položení novej dlažby.

61. Žalobca objektívnu ujmu, ktorá mu vzniká s navýšením, ktoré žiadal odstrániť, podľa svojej výpovede
pociťoval v tom, že k nemu preteká voda a mokne mu murivo na hospodárskej budove.

62. Zo znaleckého posudku č. 3/2023 vyplynulo, že znalkyňa z obhliadky zistila, že terén je v pôvodnom
stave, čo zadokumentovala aj fotograficky (príloha č.4). Pri obhliadke bolo podľa obsahu zistení
znalkyne uvedených v znaleckom posudku č. 3/2023 vyslovené zo strany žalobcu, že navýšenie
mu spôsobuje vlhnutie v jeho objektoch, ktoré sú v bezprostrednom kontakte s parcelou žalovaného.
Obhliadkou bolo ale zistené, že v časti rodinného domu žalobcu (v texte znaleckého posudku je

nesprávne uvádzané „rodinného domu p. C.“ t.j. žalovaného, správne malo byť žalobcu ako to vyplýva
z priloženej fotodokumentácie a ako to aj potvrdili strany sporu na pojednávaní konanom dňa 20.02.2024
– poznámka súdu) je zrealizovaná vodorovná izolácia, ktorá je nad úrovňou terénu a žiadne vlhnutie
zistené nebolo. Taktiež v danej časti rodinného domu sú zrealizované dažďové žľaby a zvody, ktoré
odvádzajú dažďovú vodu mimo základov rodinného domu žalobcu (v texte znaleckého posudku je

nesprávne uvádzané „rodinného domu S.“ t.j. žalovaného, správne malo byť žalobcu ako to vyplýva
z priloženej fotodokumentácie a ako to aj potvrdili strany sporu na pojednávaní konanom dňa 20.02.2024
– poznámka súdu).

63. V časti hospodárskych budov vodorovná hydroizolácia absentuje a tiež absentujú dažďové žľaby a

zvody. V týchto častiach dochádza k vlhnutiu základových múrov. Z uvedených skutočností vyplýva, že
prejavom vlhnutia je chýbajúca pôvodná hydroizolácia, resp. dodatočná (nopová fólia), ktorá je aj napr.
zrealizovaná v susednom RD p. C., z jeho vnútornej časti pozemku, ktorú si majiteľ zrealizoval, abyeliminoval vlhkosť v objekte. Taktiež na uvedenom susednom objekte z opačnej strany sú zrealizované
dažďové žľaby a zvody.

64. Podľa zistení znalkyne celá uličná časť, kde sa rodinný dom žalobcu a žalovaného nachádza, je v
mierne svahovitom teréne čo sa týka uličnej čiary. Domy sú postupne kaskádovite osadené, čo je vidieť
na fotodokumentácií a videu v prílohe č.6.

65. Z obhliadky skutkového stavu bolo podľa znalkyne zistené, že žiadne zásahy navýšenia pozemku

ako sú násypy zeminy alebo iného materiálu neboli zrealizované min. od doby po bezprostrednej
realizácii RD žalovaného, o čom svedčia napr. použité materiály na vstupné koľaje pre autá, ktoré
sú skoršieho data cca 80-te roky, výška osadenia vstupného chodníka do RD žalovaného a taktiež
porovnaním s fotodokumentom (príloha č.4) dodaným na obhliadke.

66. Podľa § 118 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. (Občianskeho zákonníka) /ďalej len ako „Občiansky

zákonník“/, predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé zvieratá, a pokiaľ to ich povaha
pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež
byty alebo nebytové priestory.

67.Podľa§119ods.1a2Občianskehozákonníka,vecisúhnuteľnéalebonehnuteľné.Nehnuteľnosťami

sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

68. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

69. Podľa § 135c ods.1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na
to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

70. Podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže
ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

71. Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom
pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné

na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

72. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

73. Podľa § 854 Občianskeho zákonníka, Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami
tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj
nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

74. Podľa § 25 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „zák. č. 141/1950 Zb.
Občiansky zákonník“), Súčasťou pozemku je všetko, čo na ňom vzíde. Stavby nie sú súčasťou pozemku.

75. Podľa § 125 zák. č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka, Ak cudziu vec dobromyseľne spracuje
socialistická právnická osoba, je výrobok v socialistickom vlastníctve, inak sa vec, ak možno tak urobiť,

uvedie do predošlého stavu.

76. Podľa § 126 ods. 1 zák. č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka, ak uvedenie veci do predošlého
stavu nie je dobre možné, najmä ak tomu bráni povaha výrobku alebo všeobecný záujem, stane sa
vlastníkom výrobku ten, podiel ktorého ocenený v peniazoch je najväčší. Pri určení ceny podielu sa

vezme do úvahy aj hodnota vytvorená prácou.77. Podľa § 126 ods. 2 zák. č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka, Ak sú podiely rovnaké alebo ak
bráni osobitné ustanovenie alebo všeobecný záujem tomu, aby sa vlastníkom stal ten, koho podiel je
najväčší, určí vlastníka súd; pritom dá spravidla prednosť tomu, kto ku vzniku výrobku prispel prácou.

78. Podľa § 155 zák. č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka, Vlastníkom stavby môže byť osoba
rozdielna od vlastníka pozemku.

79. Podľa § 156 zák. č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka, Ak nie je ustanovené nič iné, majú

vlastník stavby a vlastník pozemku navzájom oprávnenie vykonávať vlastnícke práva v miere primeranej
pomerom; ak sa nedohodnú, upraví oprávnenie súd.

80. Podľa § 157 zák. č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka, Ak nie je nič iné dojednané, má vlastník
stavby predkupné právo (§§ 375 a nasl.) na stavebný pozemok a vlastník tohto pozemku predkupné
právo na stavbu.

81. Podľa § 158 zák. č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka, Socialistická právnická osoba môže si
zriadiť a mať vlastnú stavbu na pozemku, ktorý jej bol odovzdaný do trvalého užívania (§ 103 ods. 2).

82. Podľa § 159 zák. č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka, V ostatných prípadoch možno na cudzom

pozemku zriadiť trvalú stavbu len na základe práva stavby.

83. Podľa § 160 zák. č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka, Právo zriadiť si trvalú stavbu na cudzom
pozemku (právo stavby) vzniká zo zákona alebo úradným výrokom (§ 117) alebo zmluvou. Na zriadenie
práva stavby zmluvou je potrebné privolenie okresného národného výboru.

84. Podľa § 165 zák. č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka, Právo stavby sa zapíše v pozemkovej
alebo železničnej knihe, a to aj vtedy, ak je právo stavby zriadené priamo zákonom alebo úradným
výrokom (§ 114).

85. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie.

86. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), ak bolo

rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

87. Aj po vrátení veci odvolacím súdom a doplnení dokazovania v spore sa súd v prvom rade musel
vysporiadať s otázkou, aký charakter majú prípadné do pozemkov žalobcu zo strany žalovaného

zasahujúce objekty, t.j. či sa v ich prípade jedná o stavby a teda veci v občianskoprávnom zmysle slova,
alebo ide len o určitý spôsob stvárnenia či spracovania zemského povrchu na danom pozemku. Riešenie
tejto otázky je zásadné pre následnú aplikáciu príslušnej právnej úpravy na daný spor, t.j. či je na mieste
aplikovať ust. § 126 Občianskeho zákonníka alebo ide o prípad zásahov neoprávnenou stavbou, na
ktorú sa vzťahujú ust. § 135c Občianskeho zákonníka.

88. Podľa obsahu vykonaného doplneného dokazovania v prípade pozemku žalobcu - parcely č. XXX/X
je tento zásah zrealizovaný kovovým stĺpom vstupnej brány, kedy podľa Geometrického plánu číslo XXX/
XX/XXXX-XXX je predmetný kovový stĺpik v uvedenom geometrickom pláne vedený o rozmeroch 0,1m
x 0,lm = 0,01 m2 a v Detaile „I.“ uvedeného geometrického plánu je očíslovaný podrobnými bodmi číslo

7,8,9,10. Z výsluchu svedkov je zrejmé, že uvedený stĺpik je zabetónovaný v zemi, pričom skutočnosť
existencie takejto jeho betonáže a tým aj existencie základu pre tento stĺpik potvrdzuje aj znalecky
posudok č. 3/2023 znalkyne D. R. C., podľa ktorého realizácia posunu takéhoto stĺpika je možná len jeho
demontážou, vybúraním dlažby v časti stĺpa pôvodného aj nového a vyhĺbením jamy na základ nového
stĺpa. V žalobe pritom nebola formulovaná požiadavka na odstránenie spevnenej plochy pozostávajúcej

z dlažby.

89. V prípade pozemku žalobcu – parcely číslo XXX/X je tento zásah realizovaný kamenným múrom
pričom z obsahu Geometrického plánu číslo XXX/XX/XXXX-XXX vyplynulo, že predmetný zásahuvedeného múru je vymedzený na tomto geometrickom pláne lomovými bodmi č. X-XXX,X,X,XXX-
X dielom 2 o výmere 1 m2. Šetrením vykonaným znalkyňou D. R. C. bolo preukázané, že uvedený
kamenný múr má kamenný základ do hĺbky 700 mm, čo bolo zaznamenané aj v jej znaleckom posudku

č. 3/2023.

90. V prípade pozemkov žalobcu – parciel číslo XXX/X L. O. XXX ide o zásah dvoma priečnymi plotmi
s ich betónovými stĺpikmi, kedy tieto stĺpiky podľa výpovede žalobcu majú betónové základy v zemi
do hĺbky 50 centimetrov, pričom existenciu základu stĺpikov u každého z týchto priečnych oplotení

potvrdzuje aj znalecky posudok č. 3/2023 znalkyne D. R. C., podľa ktorého realizácia posunu každého
z týchto priečnych oplotení si vyžaduje zabetónovanie nového stĺpika.

91. Posledným žalobcom tvrdeným typom zásahu je navýšenie pozemkov, ktoré podľa ním doplňujúcej
výpovede malo byť realizované cca v 70. rokoch minulého storočia a to násypom z búraniska pôvodného
domu a mal ho vykonal ešte otec žalovaného, pričom podľa šetrení vykonaného znalkyňou D. R. C.

(vychádzajúc z obsahu jej znaleckého posudku č. 3/2023) žiadne zásahy navýšenia pozemku ako
sú násypy zeminy alebo iného materiálu neboli zrealizované minimálne od doby po bezprostrednej
realizácii rodinného domu žalovaného, o čom svedčia napr. použité materiály na vstupné koľaje pre autá,
ktoré sú skoršieho data cca 80-te roky, výška osadenia vstupného chodníka do RD žalovaného a taktiež
porovnaním s fotodokumentom (príloha č.4) dodaným na obhliadke. Samotný žalovaný vykonanie

navýšenia pozemkov jeho osobou popiera.

92. Podľa § 119 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veci môžu byť buď hnuteľné, alebo nehnuteľné,
kedy pod nehnuteľnosťami sa pre občianskoprávne vzťahy rozumejú len pozemky alebo potom stavby
spojené so zemou pevným základom.

93. Už bývalý Najvyšší súd v Rozbore a zhodnotení notárske praxe a konania o dedičstve a v konaní
o registrácii zmlúv (Pls1 / 67 z 21. 2. 1967), uverejnenom vo Zborníku Najvyššieho súdu ČSSR, SEVT
Praha 1974, uviedol, že "pozemky pridelené rozhodnutím ONV do osobného užívania občanov ...
môžu byť opatrené stavbami rôzneho druhu (šopa, altánky atď.), zariadeniami (studňou, vodovodným

vedením, bazény atď.) alebo vysadené najrôznejšími porastom. Uvádzané stavby, zariadenia a porasty
však nemôžu byť predmetom kúpnej zmluvy, ak nemajú povahu samostatných vecí, čo spravidla u
týchto stavieb, zariadení, tým menej potom u porastov nebýva. Ide totiž takmer vždy o súčasť pozemku
(v zmysle ustanovenia § 120 Občianskeho zákonníka ), ako je tomu zjavne napr. u porastov alebo o
príslušenstvo veci (v zmysle ustanovenia § 121 ods. 1 ObčZ), ako je tomu u studní a pivníc na týchto

pozemkoch (s. 592 Zborníku) (porovnaj aj rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp.zn. 22Cdo 37/2000 ze
dne 28.2.2002).

94. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 28. 1. 1998 sp. zn. 3 Cdon 1305/96, publikovaný v Soudních
rozhledech č. 8/1998, uvádzal, že „ vo všetkých prípadoch (napr. pri drobných stavbách) však nie je

možné stanoviť jednoznačné hľadisko pre určenie, kedy pôjde o samostatnú vec, a kedy o súčasť
pozemku.Budevždypotrebnézvažovať,čistavbamôžebyťsamostatnýmpredmetomprávapovinností,
a to s prihliadnutím na všetky okolnosti veci. V týchto prípadoch súd musí zvážiť, či s prihliadnutím na
zvyklosti, zachovávané v právnych vzťahoch, ako aj s prihliadnutím na všeobecné účelnosti existencie
rôznych právnych vzťahov k pozemku a k objektu na ňom sa nachádzajúcemu, vyhlási určitý výsledok

stavebnej činnosti za samostatnú vec a teda za stavbu podľa občianskeho práva. Podstatná bude
hospodárska účelnosť objektu.“ (porovnaj rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp.zn. 22Cdo 2125/2000 ze
dne 30.09.2002).

95. Podľa ďalšieho odborného názoru, plot je nehnuteľnou stavbou (porovnaj Fekete, I: Občiansky

zákonník. 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 771, v ktorom cituje rozhodnutie NS ČR
3Cz 54/1992 ).

96. Vzhľadom na vyššie uvedené a pri zohľadnení vykonaného dokazovania súd uzatvára, že pokiaľ
ide o kovový stĺp nachádzajúci sa na parcele žalobcu č. XXX/X, na ktorom je zavesená vstupná brána

žalovaného, v jeho prípade berúc do úvahy celú konštrukciu tejto vstupnej brány (teda oba kovové
stĺpiky, na ktorých sú zavesené krídla tejto brány) ide o stavbu v zmysle § 119 ods.2 Občianskeho
zákonníka, a teda o vec v zmysle občianskoprávnej úpravy, keďže uvedený kovový stĺpik má
preukázateľne betónový základ, s ktorým je táto brána pevne spojená zo zemským povrchom, a navyšecelá konštrukcia uvedenej vstupnej brány plní účel oplotenia oddeľujúceho pozemok žalovaného od
verejného priestranstva , a teda je možné túto bránu (vrátane predmetného stĺpika) vnímať ako plot.
Naproti tomu spevnená plocha – kamenná dlažba nachádzajúca sa na uvedenej parcele takouto vecou

a teda stavbou určite nie je.

97. Pokiaľ ide o dva priečne ploty, ktoré zasahujú do parcely číslo XXX/X, resp. až na hranicu parciel
číslo XXX/X L. O. XXX svojimi betónovými stĺpikmi, tieto majú betónové základy v zemi siahajúce až
do hĺbky 50 centimetrov. Súd preto aj tieto dve priečne oplotenia skrz tieto betónové základy ako aj ich

charakter ako plota naďalej považuje za stavbu v občianskoprávnom zmysle.

98. V prípade kamenného múru, ktorého zásah do pozemku žalobcu – parcely číslo XXX/X je
vymedzený Geometrickým plánom číslo XXX/XX/XXXX-XXX prostredníctvom lomových bodov č. X-
XXX,X,X,XXX-X dielom 2 o výmere 1 m2, z dodatočného doplneného dokazovania vyplynulo, že tento
múr takisto disponuje kamenným základom do hĺbky 700 mm. Z výpovede strán sporu nie je zrejmé, že

by bol pôvodne súčasťou nejakej inej stavby.

99. Právna teória i súdna prax vykladá ako súčasť veci všetko, čo k veci podľa jej povahy fyzicky a
zároveň funkčne patrí (hovorí sa tiež o vzájomnej spolupatričnosti medzi vecou považovanou za hlavnú
a súčasťou) a nemôže byť od nej oddelené (spojenie), bez toho aby sa tým vec ako taká znehodnotila

(neoddeliteľnosť pritom nie je len neoddeliteľnosť fyzická či technická, ale i neoddeliteľnosť funkčná). Ide
o znehodnotenie veci ako také, a nie o znehodnotenie jej oddelenej časti (znehodnotením treba rozumieť
funkčnú ujmu, kedy hlavná vec už nemôže slúžiť pôvodnému účelu vôbec napr. zničenie hlavnej veci v
plnej miere alebo najmä hospodárske poškodenie hlavnej veci, t.j. stratu jej peňažnej hodnoty, popr. aj
estetické zhoršenie vzhľadu hlavnej veci) čiže ujmu na hodnote hlavnej veci, ktorá už nie je schopná

slúžiť pôvodnému účelu buď vôbec alebo z veľkej časti (porov. Občanský zákoník. Komentář. 9. vydání
C. H. Beck Praha 2004, rozsudek Nejvyššího soudu České republiky ze dne 29. 7. 1999, sp. zn. 25 Cdo
770/98, uveřejněný v časopisu Právní rozhledy sešit 10, ročník 2000 a rozsudek téhož soudu ze dne 19.
6. 2001, sp. zn. 22 Cdo 2250/99, uveřejněný v časopisu Soudní rozhledy sešit 2, ročník 2002) (porovnaj
rozsudek Nejvyššího soudu ČR sp.zn. 22Cdo 1671/2005 ze dne 26.09.2005).

100. Ak občianskoprávne predpisy (napr. § 135c ObčZ) používajú pojem "stavba", nemožno obsah
tohto pojmu vykladať len podľa stavebných predpisov [najmä zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a vykonávacie predpisy]. Stavebné predpisy chápu pojem
"stavba" dynamicky, teda ako činnosť, prípadne súbor činností, smerujúcich k uskutočneniu diela

(niekedy však aj ako toto dielo samotné). Naopak pre účely občianskeho práva je pojem "stavba" treba
vykladať staticky, ako vec v právnom zmysle, teda ako výsledok určitej stavebnej činnosti, ktorý je
spôsobilý byť predmetom občianskoprávnych vzťahov (pozri napr. Rozsudok Najvyššieho súdu z 28. 1.
1998 , sp. zn. 3 Cdon 1305/96, publikovaný v Súdnych rozhľade č. 8/1998, rozsudok Najvyššieho súdu
z 30. 9. 1998, sp. zn. 33 Cdo 111/98, publikovaný v Súdnych rozhľade č. 12 / 1998) ( porovnaj rozsudok

NS ČR sp.zn. 22 Cdo 1911/2000 ze dne 20.03.2002).

101. Podľa istého právne názoru, v prípade, že po zániku domu ako samostatné nehnuteľnej veci z
domu ostane múr, ktorý má samostatný ekonomický význam (napr. slúži na ohradenie pozemku), je
tentomúrvecouazostávavovlastníctvevlastníkadomu.Aknemámúrsamostatnýekonomickývýznam,

stáva sa súčasťou pozemku, na ktorom je postavený a vlastník pozemku ho nadobúda prírastkom.
Len v prípade, že múr by naďalej mohol slúžiť výlučne domu na susednom pozemku, by bolo možné
uvažovať o prírastku k tomuto domu; (porovnaj rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp.zn. 22Cdo 2125/2000
ze dne 30.09.2002).

102. Navyše podľa súdnej praxe, u neoprávnených stavieb podliehajúcich režimu občianskeho
zákonníka č. 40/1964 Zb. je potrebné odlíšiť právnu úpravu vzniku stavby ako neoprávnenej od právnej
úpravy,podľaktorejprebiehajejvysporiadanie.Kýmexistenciuneoprávnenejstavbytrebaposúdiťpodľa
právnej úpravy, aká tu bola v čase vzniku stavby, spôsob vysporiadania medzi stavebníkom a vlastníkom
pozemku, na ktorom je stavba umiestnená, prebieha podľa právnej úpravy platnej v čase rozhodovania

súdu (porovnaj rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp.zn. 22Cdo 2392/99 ze dne 04.12.2003).

103. Predmetný múr v tomto spore bol postavený ešte právnym predchodcom žalovaného, kedy podľa
samotného žalovaného ho staval ešte jeho starý otec, podľa žalobcu už otec žalovaného. Tak či onaksamotný žalobca uvádzal, že k jeho výstavbe došlo ešte niekedy v r. 1957, teda pred účinnosťou
súčasného Občianskeho zákonníka. Uvedený múr má základ, a teda nie je postavený na zemi. V konaní
nebolo preukázané, že by uvedený múr bol v minulosti súčasťou nejakej inej stavby, a navyše ako

celok slúži nie len na oddelenie parciel strán sporu v zasahujúcej časti, ale aj zároveň na oddelenie
vnútorného pozemkového priestoru samotného žalovaného v jeho dvornej časti na časť hospodársku
a nehospodársku, inými slovami slúži ako plot. Vzhľadom na uvedené tak súd ustálil, že aj tento
kamenný múr je stavbou v zmysle občianskoprávne úpravy, a teda ide o vec (nehnuteľnosť) podľa §
119 Občianskeho zákonníka.

104. Naopak za určitý spôsob spracovania zemského povrchu v každom prípade je potrebné považovať
akékoľvek navýšenie terénu, ktoré predstavuje prípadne aj výsledok určitej stavebnej činnosti, a teda
takéto navýšenie nepredstavuje samo o sebe vec v zmysle § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

105. Žalobca sa svojou žalobou domáha uloženia povinnosti odstrániť tieto vyššie popisované výsledky

stavebných činností zo svojich parciel. V tejto súvislosti súd uvádza, že jedným z druhov žalôb na
ochranu vlastníckeho práva podľa § 126 Občianskeho zákonníka je aj tzv. negatórna žaloba.

106. Podstatou negatórnej žaloby je právo vlastníka domáhať sa, aby sa žalovaný zdržal neoprávnených
zásahov (iných než neoprávneného zadržiavania veci) do vlastníckeho práva žalobcu; domáha sa ňou,

aby bolo žalovanému zakázané určité rušivé konanie (aby sa zdržal určitého konania) alebo aby uviedol
vec do pôvodného stavu (napr. odstránil veci, ktoré predtým na nehnuteľnosti neboli). Na základe
zapieracej žaloby sa teda vlastník môže dožadovať, aby súd vyslovil, že žalovaný nie je oprávnený
obmedzovať jeho vlastnícke právo, t. j. aby mu uložil zdržať sa neoprávnených zásahov a odstrániť
prekážky, ktoré bránia vo výkone vlastníckeho práva. V prípade pozemku môže ísť o rušivé zásahy

prostredníctvom rôznych stavebných činností, ktoré negatívne zasahujú do výkonu vlastníckeho práva
na susednom pozemku. Vlastník pozemku sa môže negatórnou žalobou domáhať, aby sa ten, kto
neoprávnene ruší jeho vlastnícke právo stavbou, ktorá nie je vecou v zmysle občianskeho práva, zdržal
ďalších zásahov a odstránil následky už vykonaných zásahov, teda aby odstránil i výsledok stavebných
prác vykonaných na pozemku /porovnaj Fekete, I. : Občiansky zákonník . 2.zväzok (Vecné práva,

Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie) Veľký komentár, 2. Aktualizované a rozšírené
vydanie. Bratislava: Eurokodex 2015, str. 33/.

107. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka je vo vzťahu k § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka
špeciálnym ustanovením. Bude sa aplikovať vždy, ak na cudzom pozemku bola postavená stavba,

ktorá má trvalý charakter (ide o nehnuteľnosť podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak by
nešlo o takú stavbu , možno sa proti rušivým zásahom brániť vypratávacou žalobou podľa § 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka ide o rôzne
druhy vlastníckych žalôb. Predovšetkým ide o negatórnu žalobu, ktorou sa sleduje odstránenie stavby
(zriadenie stavby na cudzom pozemku je totiž rušením vlastníckeho práva vlastníka pozemku). Ďalej

môže ísť o žalobu subjektov uvedených v § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka o prikázanie stavby
(v takom prípade ide o žalobu, ktorá má konštitutívny charakter, pretože sa na základe nej rozhoduje
o vlastníckom práve žalobcu). Podľa ustanovenia § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka môže ísť
aj o žalobu požadujúcu voči vlastníkovi pozemku zriadenie vecného bremena za náhradu. Žalobu
na odstránenie stavby možno podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka podať i vtedy, ak síce ide

o trvalú stavbu, ktorá je však nepovolená (tzv. čierna stavba). Otázka, či je zásah do vlastníckeho práva
nevyhnuté posudzovať podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo podľa § 135c Občianskeho
zákonníka je významné pre záver o tom, či možno zamietnuť žalobu pre rozpor s dobrými mravmi podľa
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka /porovnaj Fekete , I.: Občiansky zákonník . 2.zväzok (Vecné práva,
Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie) Veľký komentár, 2.Aktualizované a rozšírené

vydanie. Bratislava: Eurokodex 2015, str. 236, tiež rozsudek Nejvyššího soudu ČR sp.zn. 22Cdo
854/2005 ze dne 06.09.2006/.

108. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka teda upravuje osobitné prípady vlastníckych žalôb,
ktorými sa rieši situácia ak niekto- kto na to nie je oprávnený- postaví na cudzom pozemku stavbu.

Tieto prípady nemožno riešiť na základe všeobecných vlastníckych žalôb o ochrane vlastníctva, ktoré
sú uvedené v § 126 Občianskeho zákonníka Je tomu tak preto, že stavbou obvykle vznikne trvalá
hodnota, ktorá má povahu nehnuteľnosti, ktorej odstránenie by za každú cenu nebolo spravodlivým
riešením /porovnaj Fekete, I.: Občiansky zákonník. 2.zväzok (Vecné práva, Zodpovednosť za škodu a zabezdôvodné obohatenie) Veľký komentár, 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokodex
2015, str. 237/.

109. Právnym základom negatórnej žaloby (či už podľa § 126 alebo § 135c Občianskeho zákonníka) je
vlastnícke právo žalobcu k pozemku dotknutému rušebným zásahom, ktoré musí žalobca preukázať.

110. V danom spore bolo preukázané, že všetky nehnuteľnosti – pozemky, t.j. parcely č. XXX/X, O.
XXX/X, O. XXX/X, O. XXX/X, ako aj č. XXX, vo vzťahu ku ktorým dochádza k rušebnému zásahu, sú

vo výlučnom vlastníctve žalobcu.

111. Pretože za oprávnenú zapieraciu žalobu možno považovať žalobu vyvolanú určitým hroziacim
alebo už uskutočneným rušebným činom alebo rušebnou činnosťou, je potrebné, aby bola táto činnosť
konkretizovaná v skutkovom deji uvedenom v žalobe.

112. Aj táto podmienka v prípade žaloby žalobcu bola splnená, keďže rušebné deje vo vzťahu k tým
pozemkom, u ktorý zásah spočíval v prevedenej stavebnej činnosti boli náležite popísané, resp.
tento popis rušebného priebehu, resp. jeho následného výsledku bol doplnený ešte jeho popisom
vyplývajúcim zo znaleckého posudku č. 11/2019, a znaleckého posudku č. 4/2023 , pričom bol graficky
znázornený aj v Geometrickom pláne číslo 16C/34/2014-257, a teda v prípade žalobcovej parcely č.

XXX/X rušebný zásah predstavuje umiestnenie kovového stĺpu vstupnej brány žalovaného o rozmeroch
0,1 m x 0,lm = 0,01 m2 , ktorý je graficky znázornený v Geometrickom pláne číslo 16C/34/2014-257
v Detaile „ C“ podrobnými bodmi číslo 7,8,9,10. Zároveň tento zásah predstavuje aj spevnená plocha
z kamenných dlaždíc vo výmere 0,30 m2,( ktorá však nie je predmetom žaloby). V prípade žalobcovej
parcely číslo XXX/X rušebný zásah zo strany žalovaného predstavuje vybudovaný kamenný múr

v dĺžke 1,6 m o výmere 0,64 m2, ktorého zásah je graficky znázornený aj v Geometrickom pláne číslo
16C/34/2014-257 lomovými bodmi č. 2-452,5,6,172-3. V prípade žalobcových parciel č. XXX/X L. O.
XXX rušebný zásah predstavuje umiestnenie betónových stĺpikov plota žalovaného na týchto parcelách,
kedy tieto ich zásahy sú graficky znázornené v Geometrickom pláne číslo 16C/34/2014-257 v Detaile
„A“ u prvého oplotenia bodmi 1 a 4 a u druhého oplotenia bodmi 2 a 3 podľa dielu 1.

113. Ďalším predpokladom úspešnosti negatórnej žaloby je neoprávnenosť zásahu. Tá spočíva v tom,
že ide o zásahy, ktoré ten, kto ich vykonáva, nesmie vykonávať, t. j. nemá žiadny právny dôvod na ich
vykonávanie. Inými slovami zásah, ktorý žalovaný vykonáva nerealizuje na základe svojho práva, ktorá
mu vo vzťahu k zasiahnutej nehnuteľnosti žalobcu prináleží, a ktoré môže byť vecným (vecné bremeno,

záložné a zádržné právo), obligačným právom (napr. právo nájmu) alebo môže vyplývať zo zákona.

114. V danom spore nebolo preukázané, že by v súvislosti s realizáciou zásahu žalovaného do
predmetných žalobcových nehnuteľností, žalovanému takéto oprávnenie prináležalo, či už na základe
nejakého vecného práva, prípadne obligačného práva alebo by mu vyplývalo priamo zo zákona.

115. Je síce pravdou, že medzi stranami sporu vzhľadom na posun hraničnej čiary nastala spornosť
ohľadne vlastníctva parciel č. XXX/X, O. XXX/X, O. XXX/X L. O. XXX/X, do ktorých predmetné zásahy
zo strany žalovaného, resp. jeho právnych predchodcov boli zrealizované, avšak táto spornosť bola
odstránenia rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 16C/47/2010-103 zo dňa 03.03.2014, právoplatným dňa

23.04.2014, ktorým bolo deklarované výlučné vlastníctvo žalovaného k uvedeným parcelám.

116. V tejto súvislosti pokiaľ ide o kovový stĺp vstupnej brány, je pravdou, že vo vzťahu k nemu sa ako
žalovaný, tak aj ním navrhnutí svedkovia vyjadrovali v tom zmysle, že žalobca proti jeho terajšiemu
umiestneniu v priebehu jeho výstavby nič nenamietal (čo žalobca vo svojich výpovediach popieral). Je

však tiež pravdou, že v tom čase už medzi stranami sa začali objavovať rozpory o posunutí hranice
medzi ich pozemkami (ich spor o okap). Navyše samotný žalovaný prehlásil, že až 99 % domov v dedine
je takto postavených, že brány sú nalepené na múry rodinných domov a teda nekopírujú okapy, pričom
si susedia túto uvedenú skutočnosť navzájom tolerujú. Inými slovami bol prinajmenšom uzrozumený
s tým, že nejaký posun pri umiestnení uvedeného stĺpa vstupnej brány mohol nastať. V tejto súvislosti

súd uvádza, že z hľadiska neoprávnenosti stavby nie je dôležitá subjektívna stránka stavebníka, t. j.
dôvod, na základe ktorého vznikla neoprávnená stavba (omyl stavebníka, úmyselné konanie). Nie je
teda rozhodujúce, či stavebník realizoval stavbu v dobrej či v zlej viere, a preto sa neposkytuje zvýšená
ochrana stavebníkovi, ktorý bol v dobrej viere, a to dokonca ani v tom prípade, keď vlastník pozemkuo stavbe vedel a nezabránil tomu (porovnaj § 418 ABGB). / porovnaj Fekete , I. : Občiansky zákonník .
2.zväzok (Vecné práva, Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie) Veľký komentár, 2.
Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokodex 2015, str. 234/.

117. Inými slovami to, že žalobca prípadne vedel o nesprávnom umiestnení kovového stĺpa uvedenej
vstupnej brány a proti tomuto jeho umiestneniu nezakročil ešte neznamená , že stĺp bol postavený
v súlade s občianskoprávnymi predpismi. Súd preto konštatuje, že uvedený kovový stĺp vstupnej brány
je potrebné považovať za neoprávnenú stavbu.

118. Pokiaľ ide o dve priečne oplotenia , ktoré zasahujú do žalobcových parciel č. XXX/X L. O. XXX,
u ktorých súd konštatoval, že ide o stavbu, tak ako súd už vyššie uviedol, pre ich posúdenie ako
neoprávnených nie je rozhodujúce, či ich žalovaný ako stavebník realizoval v dobrej či v zlej viere, a ako
také je ich potrebné vzhľadom na ich súčasný zásah do pozemkov žalobcu považovať za neoprávnené.

119. V prípade kamenného múra bolo dokazovaním zistené, že jeho výstavba mala prebehnúť v roku
1957 (podľa výpovede žalobcu) a mal ju realizovať právny predchodca žalovaného. Realizovať stavbu
na cudzom pozemku bola po roku 1950 oprávnená iba „socialistická organizácia“ ( § 158 Občianskeho
zákonníka č. 141/1950 Zb.). Iné subjekty boli tak oprávnené iba na základe práva stavby, ktoré malo
charakter vecného bremena zaťažujúceho dotknutý pozemok ( § 159 až 165 Občianskeho zákonníka

č. 141/1950 Zb.) /porovnaj Fekete, I. : Občiansky zákonník. 2.zväzok (Vecné práva, Zodpovednosť za
škodu a za bezdôvodné obohatenie) Veľký komentár, 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava:
Eurokodex 2015, str. 233/.

120. V zmysle ustanovenia § 854 Občianskeho zákonníka v znení teraz účinnom (rovnako ustanovenia

§ 498 Občianskeho zákonníka, v znení účinným od 01.04.1964) ustanoveniami tohto zákona sa riadia
aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.04.1964, ak nie je v prechodných ustanoveniach Občianskeho
zákonníka uvedené inak; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01.04.1964
sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Vzhľadom na to, že predmetný kamenný múr bol
postavený v roku 1957, teda za účinnosti zák. č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka, bolo treba

vzťah vzniknutý stavbou na cudzom pozemku posudzovať podľa vtedy platných predpisov, t.j. zák. č.
141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka, a to nielen čo do jeho vzniku, ale aj čo do nárokov vyplývajúcich
z postavenia stavby na cudzom pozemku (porov. rozhodnutie č. 65 publikované v Zbierke súdnych
rozhodnutí a stanovísk, ročník 1972).

121. Zák. č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník ustanovil v § 25, druhej vete, že stavby nie sú súčasťou
pozemku. Od 01.01.1951 sa stavby trvalého charakteru (t.j. veci nehnuteľné – porov. § 26 zák. č.
141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka) už nestávali súčasťou pozemku. Ak bola novo budovaná stavba
postavená na cudzom pozemku, neprirastala vlastníkovi pozemku, ale od začiatku bola majetkom toho,
ktojupostavil,atobezohľadu,čibolapostavenánacudzompozemkunazákladeprávastavbyalebonie.

Preto aj v tomto prípade, keď na cudzom pozemku bola za účinnosti zák. č. 141/1950 Zb. Občianskeho
zákonníka postavená trvalá (nehnuteľná) stavba bez toho, aby bolo pre stavebníka zriadené právo
stavby, nestal sa vlastníkom stavby vlastník pozemku.

122. Podľa ustanovenia § 155 zák. č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka vlastníkom stavby

môže byť osoba rozdielna od vlastníka pozemku. K tomu však, aby za účinnosti uvedeného zák.
č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka bol stavebník oprávnený zriadiť si vlastnú trvalú stavbu na
pozemku, ktorý nevlastnil, bolo treba splniť zákonom ustanovené podmienky. Okrem prípadov trvalého
užívania pozemkov socialistickými právnickými osobami podľa § 158 zák. č. 141/1950 Zb. Občianskeho
zákonníka ku zriadeniu stavby na cudzom pozemku bolo nevyhnutné mať právo stavby. Ustanovenie §

159 zák. č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka ustanovuje, že v ostatných prípadoch (t.j. iných, než
na ktoré dopadá ustanovenie § 158) možno na cudzom pozemku zriadiť trvalú stavbu len na základe
práva stavby. Právo stavby je právnym prostriedkom na vykonanie vlastnej stavby na pozemku, ktorý
patrí a bude aj naďalej patriť niekomu inému. Porušenie ustanovenie § 159 však nemá za následok
vylúčenie zásady uvedenej v ustanovení § 25 zák. č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka v tom smere,

že by sa stavba zriadená bez práva stavby stala súčasťou pozemku a že by teda vlastníkom stavby bol
vlastník pozemku, na ktorom stavba stojí.123. Právo stavby mohlo vzniknúť priamo zo zákona, úradným výrokom alebo mohlo byť zriadené
zmluvne. K zmluvnému zriadeniu práva stavby zákon vyžadoval uzavretie zmluvy medzi stavebníkom
a vlastníkom pozemku v písomnej forme a privolenie výkonného orgánu okresného národného výboru

(§160 a nasl. zák. č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka). Právo stavby vznikalo až udelením
privolenia k zmluve.

124. V prípade stavby na cudzom pozemku sa právny vzťah medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom
stavby riadil v závislosti od toho, či stavebník mal na stavbu potrebné občianskoprávne oprávnenie

(právo stavby) alebo nie. Ak bola táto zákonná podmienka splnená, bola tým natrvalo založená
rozdielnosť vo vlastníctve stavby a pozemku, na ktorom stavba stojí. Nehnuteľnosť postavená na
cudzom pozemku na základe práva stavby neprechádzala ani neskôr do vlastníctva majiteľa pozemku.

125. Postavením trvalej stavby na cudzom pozemku bez práva stavby však nemohlo vzniknúť oddelené
vlastníctvo k stavbe a pozemku. Ustanovenie § 155 zák. č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka síce

stanovuje, že vlastníkom stavby môže byť osoba rozdielna od vlastníka pozemku, avšak podmienky,
za ktorých sa tak môže stať, sú obsiahnuté v ustanoveniach § 158 a § 159 uvedeného zákona. V
danom prípade z výsledkov sporového konania jednoznačne vyplýva, že časť trvalej stavby – t.j. časť
uvedeného kamenného múru bola na cudzom pozemku postavená v čase účinnosti zák. č. 141/1950
Zb. Občianskeho zákonníka bez zriadenia práva stavby a nebol tak splnený zákonný predpoklad

ustanovenia § 159.

126. Pretože na cudzom pozemku bola zriadená trvalá stavba bez toho, aby k tomu mal stavebník
zákonom vyžadované oprávnenie (tzv. občianskoprávny titul), ide z občianskoprávneho hľadiska
o neoprávnenú stavbu, hoci by stavebník mal stavebné povolenie či spĺňal ďalšie náležitosti podľa

predpisov správneho práva. Na riešenie takto vzniknutého vzťahu medzi vlastníkom pozemku a
stavebníkom, ktorý nemal potrebné občianskoprávne oprávnenie na cudzom pozemku stavať, a na
posúdenie nárokov z tzv. neoprávnené stavby vzniknutých bolo treba v danom prípade použiť príslušné
ustanovenia zák. č.141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka. Pretože tento zákon neobsahuje priamu
úpravu vzťahov vyplývajúcich z tzv. neoprávnenej stavby na cudzom pozemku, postupuje sa po právnej

stránke (ak nie je iné dohody medzi účastníkmi) pri úprave vzťahu medzi stavebníkom a vlastníkom
pozemku analogicky podľa ustanovenia § 125 a nasl. zák. č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka.,
ktorá rieši otázku nadobudnutia vlastníctva spracovaním cudzej veci, zmiešaním či zlúčením vecí
rôznych vlastníkov a ktoré upravujú postup pri riešení vzniknutého vzťahu podľa daných hľadísk (porov.
rozhodnutie č. 65 publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1972, a rozhodnutie

č. 155 publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1953). Z toho vyplýva, že aj v
danom prípade, keď k stavbe na cudzom pozemku nebolo zriadené právo stavby, ktoré je podmienkou
vzniku oddeleného vlastníctva stavby a pozemku v zmysle § 155, riadi sa úprava vzniknutého právneho
vzťahu medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku analogicky podľa § 125 a nasl. zákona č. 141/1950
Zb. ( porovnaj Rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 16.12.1998, sp. zn. 3 Cdon 398/96 zverejnený ve

Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek Nejvyššího soudu ČR pod číslom 26/2001).

127. V konaní bolo preukázané, že predmetný kamenný múr oddeľuje dvor žalovaného od hospodárskej
časti na pozemku žalovaného (viď výpoveď žalovaného ako aj fotografie na str. 11 a 12 znaleckého
posudku č. 3/2023 – č.l. 200 a 201 spisu) a to po dĺžke zhruba 5 m s tým, že v poslednej časti v dĺžke 1,5

m v tvare L sa napája na hospodársku budovu žalobcu. Je teda zrejmé, že podstatná časť uvedeného
kamenného plota bola právnym predchodcom žalovaného postavená na jeho pozemku (terajšia parcela
č. XXX/X vo vlastníctve žalovaného) a uvedený múr len nepatrnou časťou presiahol do terajšej parcely
č. XXX/X vo vlastníctve žalobcu). V súlade s § 125 a § 126 ods. 2 zák. č. 141/1950 Zb. Občianskeho
zákonníka tak právny predchodca žalovaného a v nadväznosti na to samotný žalovaný nadobudol

uvedený kamenný múr celý (teda aj vrátane časti zasahujúcej do parcely č. XXX/X vo vlastníctve
žalobcu) do vlastníctva spracovaním , t.j. výstavbou uvedeného múru. Uvedená stavba kamenného
múru však vo svojej zasahujúcej časti do parcely č. XXX/X patriacej do výlučného vlastníctva žalobcu
naďalej predstavuje v tejto zasahujúcej časti tzv. neoprávnenú stavbu, nakoľko bez ohľadu na to či bola
postavená v súlade s vtedy platným stavebnými predpismi , nie je preukázané, že by právny predchodca

žalovaného mal pre túto stavbu v jej zasahujúcej časti tzv. občianskoprávny titul- právo stavby podľa §
159 zák. č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka.128. Najspravodlivejším spôsobom ako je možné uvedený zásah vyriešiť je analogicky aplikovať na
uvedený zásah ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase vykonania
vysporiadania tohto zásahu pri náležitom posúdení hľadísk uvedených odvolacím súdom v zrušujúcom

rozsudku.

129. Súd tak uzatvára, že pokiaľ ide o všetky vyššie uvedené stavby, t.j. kovový stĺp vstupnej brány,
dve priečne oplotenia žalovaného, ako aj kamenný múr, všetky tieto stavieb majú charakter tzv.
neoprávnených stavieb v tých svojich častiach, v ktorých zasahujú do parciel žalobcu.

130. Žalobca sa v tom spore domáha odstránenia týchto neoprávnených stavieb zo svojich parciel.
V tejto súvislosti súd poznamenáva, že konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, v
ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu, preto súd
nie je viazaný návrhom žalobcu a pokiaľ dospeje k záveru, že žalobcom navrhnuté vyporiadanie nie je
prijateľné, musí usporiadať vzájomné vzťahy iným spôsobom, vyplývajúcim z ust. §135c Občianskeho

zákonníka.

131. Bolo preukázané, že v danom prípade žalovaným zriadené stavby stoja na pozemku žalobcu len
sčasti, preto podľa právneho názoru vysloveného odvolacím súdom, ktorým je tunajší súd viazaný, ani v
prípade súhlasu žalobcu neprichádza do úvahy upraviť vzájomné vzťahy prikázaním časti týchto stavieb

za náhradu do vlastníctva žalobcovi. Súd sa preto aj v súlade s pokynom odvolacieho súdu v rámci
posudzovania spôsobu vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu zaoberal len možnosťou odstránenia
uvedených stavieb alebo prípadným zriadením vecného bremena za náhradu, pri zohľadnení všetkých
odvolacím súdom naznačených kritérií.

132. V prvom rade súd zameral pozornosť k tomu, k akému účelu bola tá-ktorá zo stavieb žalovaného
zriadená a na jej charakter.

133. Ako predná brána, ktorej súčasťou je aj kovový stĺpik, ktorého odstránenia sa žalobca dožaduje,
tak aj kamenný múr a oba priečne oplotenia majú charakter plotov, ktorými žalovaný buď oddeľuje svoj

pozemok od verejného priestranstva (vstupná brána), prípadne od parcely žalobcu (časť kamenného
múra) alebo slúži na vnútorne členenie pozemkov žalovaného z hľadiska spôsobu ich užívania na
nehospodársku a hospodársku časť (zostávajúca prevažná časť kamenného múru, resp. oba priečne
oplotenia z ním v hospodárskej časti). V podstatne prevažnej miere uvedené stavby plnia tieto svoje
funkcie výlučne len na parcelách patriacich do výlučného vlastníctva žalovaného. Navyše v prípade

kovového stĺpika vstupnej brány by zásah v podobe jeho premiestnenia (jeho posunu) vyvolal celkový
zásah do celej vstupnej brány, nakoľko by bolo potrebné rozmerovo upravovať aj krídla dverí uvedenej
brány (minimálne jedno z nich ).V prípade kamenného múra zase odstraňovanie jeho časti zasahujúcej
do parcely žalobcu nie je možné bez likvidácie celého uvedeného kamenného múru. V prípade oboch
poriečnych oplotení zase súd poukazuje na vyjadrenie samotného žalobcu, podľa ktorého sa tento sám

nechystá postaviť si nový plot oddeľujúci parcely strán sporu v súlade s aktuálne vedenou hranicou ich
pozemkov, ale čaká na to, že mu ho postaví štát.

134. Berúc teda do úvahy účel vyššie uvedených stavieb , pri zohľadnení ich minimálneho zásahu do
parcielžalobcuakoajspomenutýchšpecifík,ktorépriprípadnomodstraňovanízásahovnimivykonaných

do parciel žalobcu sa objavujú (t.j. vyžiadanie si prestavby celej vstupnej brány pri prípadnom posune
nosného stĺpika, nutnosť rozobratia celého kamenného múra pri odstraňovaní časti zasahujúcej do
parcelyžalobcu anapokonodstránenieobochpriečnychoploteníbeztoho,abysanásledneplotžalobcu
oddeľujúci parcely strán sporu posunul už na novo vymedzenú hranicu) sa javí požiadavka na fyzické
odstránenie týchto zásahov ako neprimerane tvrdý postup nápravy týchto zásahov.

135. Z hľadiska posudzovanej dobrej viery stavebníka pri výstavbe týchto vyššie uvedených stavieb
možno konštatovať, že pokiaľ ide o kamenný múr postavený ešte za čias právneho predchodcu
žalovaného, v konaní nebolo zistené , že by k jeho výstavbe nebolo bývalo došlo v dobre viere právneho
predchodcu žalovaného. V čase jeho realizácie ešte nebolo známe, že došlo k posunutiu hranice medzi

parcelami žalobcu a žalovaného (resp. v tom čase ich právnych predchodcov) a tento poznatok vyšiel
najavo až po vykonaní ROEP v Obci Studenec a bol potvrdený až následne v konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp.zn. 16C/47/2010, ktorým sa určilo výlučné vlastnícke právo žalobcu k parcelám
č. XXX/X, O. XXX/X, O. XXX/X L. O. XXX/X, ktoré reprezentovali uvedený posun.136. Pokiaľ ide o výstavbu priečnych oplotení tieto žalovaný realizoval tak ako mal vedený plot samotný
žalobca, takže aj v tomto prípade nie je možné hovoriť o zjavne vedenom úmysle žalovaného zasiahnuť

do parcely žalobcu. V konaní tiež nebolo preukázané, že by bol samotný žalobca voči výstavbe týchto
priečnych oplotení žalovaným akýmkoľvek spôsobom zakročil.

137. V prípade kovového stĺpa vstupnej brány v čase jeho výstavby už medzi stranami sporu sa začali
objavovať rozpory o posunutí hranice medzi ich pozemkami (ich spor o okap) a pokiaľ sa chcel žalovaný

do budúcna vyhnúť sporom, mal si vopred zabezpečiť súhlasný postoj žalobcu ako vlastníka susediacej
nehnuteľnosti, ktorý by do budúcna nebol spochybniteľný. Na druhej strane samotný žalobca okrem
prípisu – podania evidenčné číslo: 148/2007 zo dňa 26.03.2007 na A. J. C. nepredložil žiaden iný dôkaz,
ktorým by preukázal , akým iným spôsobom voči realizácii uvedenej stavby zakročil (t.j. či inicioval
konanie na odstránenie uvedenej stavby na príslušnom stavebnom úrade) a to ešte pred tým , ako podal
žalobcu v tomto sporovom konaní. Preto ani posúdenie kritéria dobrej viery stavebníka pri výstavbe

týchto vyššie uvedených stavieb nehovorí v prospech ich odstránenia, a to najmä opäť pri zohľadnení
celkového rozsahu nimi vykonaného zásahu. V konaní žalovaného ako stavebníka pri výstavbe týchto
stavieb nebol preukázaný či už zjavný alebo aj prípadne skrytý úmysel realizáciou týchto stavieb žalobcu
akokoľvek poškodiť.

138. Pokiaľ ide už o spomínaný rozsah zásahu do zastavaných pozemkov žalobcu vyššie uvedenými
stavbami žalovaného tento zásah je skutočne minimálny. V prípade kovového stĺpa vstupnej brány
predstavuje uvedený zásah len 0,01m2, v prípade kamenného múra 1m2 , kedy v prípade oboch týchto
stavieb zároveň uvedené výmery zásahu zodpovedajú aj rozsahu do pozemkov žalobcu – parcely č.
XXX/X v prípade stĺpika vstupnej brány a parcely č. XXX/X v prípade kamenného muru - nutného

k užívaniu týchto samotných stavieb.

139. V prípade priečnych oplotení pri zohľadnený na akú rozlohu nemá žalobca zabezpečený prístup
síce táto predstavuje výmeru 3 m2, avšak pri týchto priečnych oploteniach je potrebné brať na zreteľ,
že k tejto celkovej ploche 3 m2 nebránia prístupu k nej samotné priečne oplotenia, ako skôr nesprávne

samotným žalobcom postavený plot, ktorého posun na správne vymedzenú hranicu tento nezrealizoval
ani potom, čo vo veci bolo meritórne rozhodnuté o tom, ako správne táto hranica má byť vedená
(t.j. po právoplatnosti rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 16C/47/2010-103 zo dňa 03.03.2014). Samotný
žalobca sa vyjadril (viď pojednávanie konané dňa 30.05.2022- výpoveď žalobcu, pojednávanie konané
dňa 20.02.2024–vyjadrenie žalobcu k fotodokumentácii a následne jeho vyjadrenie vrámci záverečného

prednesu), že on uvedený plot na novourčenú hranicu stavať nebude, a že mu ho má postaviť štát.
Za takéhoto stavu veci tak uvedený zásah uvedenými priečnymi oploteniami predstavujú len samotné
uvedené priečne oplotenia v rozsahu vymedzenom lomovými bodmi číslo 1-4 a 2-3 dielom 1 v Detaile
„ A“ Geometrického plánu číslo 16C/34/2014-257 zo dňa 12.07.2023, ktoré zároveň predstavujú aj
rozsah nutného zásahu do pozemku žalobcu – parcely č. XXX/X - potrebného k užívaniu týmito

stavbami. Z tohto pohľadu teda jednoznačne ani samotný rozsah zásahov do pozemkov žalobcu vrátane
zohľadnenia skutočného rozsahu nutného k užívaniu týchto samotných stavieb žalovaným nehovorí
vprospechodstraňovaniatýchtozásahovsamotnýmodstraňovaním(búraním)zasahujúcichčastítýchto
stavieb.

140. Súd ďalej porovnal u žalovaného hospodársku stratu a inú stratu, ktorá by odstránením uvedených
stavieb vznikla na jednej strane, so záujmom na ďalšom využití týchto stavieb na strane druhej a vo
vzťahu k následnému hospodárskemu využitiu doposiaľ zastavaného pozemku tou-ktorou z týchto
neoprávnených stavieb žalobcom. V tejto súvislosti súd bral do úvahy aj odvolacím súdom uvedený
právny názor, podľa ktorého hospodársku stratu vzniknutú odstránením stavieb predstavujú nie len

náklady na odstránenie takejto stavby , ale aj cena takejto stavby.

141. V prípade kovového stĺpika vstupnej brány táto hospodárska strata vo peňažnom vyčíslení by
predstavovala sumu 560,30 EUR, ktorá pozostáva jednak zo sumy 514,74 EUR s DPH určenej
znaleckým posudkom č. 3/2023, a ktorú by bolo potrebné vynaložiť na odstránenie uvedeného stĺpika

následne na zachovanie zvyšnej stavby ( t.j. vyhĺbení jamy na základ nového stĺpa a úprave brány
zmenšením vstupnej kovovej brány), a jednak zo sumy 45,56 EUR určenej znaleckým posudkom č.
127/2023 ako všeobecnej hodnoty tohto stĺpika .142.Nienezanedbateľnouujmou,ktorápodľasúdubyžalovanémuuvedenýmposunomstĺpikavzniklaje
ajobmedzenievstupunapozemokžalovanéhoprepracovnéstrojekategóriivozidielT4.2,C4.2,R,S,PS
a PN, ktoré sú využiteľné na poľnohospodárske práce. Ako vyplynulo zo znaleckého posudku č. 3/2023

posunom uvedeného stĺpika v súlade s požiadavkou žalobcu by prechodová šírka brány žalovaného
medzi kovovými stĺpikmi bola 2910 mm, kým súčasná je 3290 m, a takto zúžený vstup by neumožnil
prejazd vyššie uvedených vozidiel. Vzhľadom k tomu, že sa v záhradnej časti domu žalovaného chovajú
domáce zvieratá a v letných mesiacoch podľa jeho vyjadrenia (pre znalkyňu – poznámka súdu) pestujú
plodiny je pravdepodobné, že sa uvedené stroje môžu v danej časti pozemku, záhrady využívať, ale

nebudú môcť prejsť vstupnou bránou. Iný prístup k záhradnej časti k danej nehnuteľnosti podľa znalkyne
nie je.

143. Na druhej strane podľa znaleckého posudku č. 3/2023 uvedený kovový stĺp zasahujúci toho času do
parcely žalobcu nijako neovplyvňuje funkčnosť ani stabilitu priľahlého objektu rodinného domu žalobcu,
ataktiežjedanáčasťpozemkužalobcu zhľadiskastavebnéhonevyužiteľná.Samotnýžalobcavprípade

tohto zásahu pociťoval ujmu len v podobe zásahu do jeho vlastníckeho práva, ktorý je ako už súd vyššie
uviedol rozmerovo zanedbateľný (0,01 m2). Uvedený priestor je pre žalobcu prakticky nejako bližšie
nevyužiteľný, nakoľko sa jedná o priestor ako žalobca stále zdôrazňoval „pod okapom“.

144. Pokiaľ žalobca namietal, že v dôsledku takto umiestneného stĺpika nemôže robiť žiadne úpravy na

svojom rodinnom dome, bližšie neozrejmil ani o aké úpravy by sa malo jednať. Zo zamerania znalkyne
podľa jej znaleckého posudku č. 3/2023 je zrejmé, že predmetný stĺpik je od fasády rodinného domu
žalobcu vzdialený 22 cm (foto a str. 8 predmetného znaleckého posudku, resp. č.l. 198 súdneho spisu ),
a túto vzdialenosť súd nepovažoval za obmedzujúcu pre žalobcu vo vzťahu k prípadnej akejkoľvek
úprave na jeho dome.

145. V prípade kamenného múra uvedená hospodárska strata vo peňažnom vyčíslení by predstavovala
sumu 1.340,19 EUR, ktorá by pozostávala jednak zo sumy 1.161,23 EUR s DPH určenej znaleckým
posudkom č. 3/2023, a ktorú by bolo potrebné vynaložiť na odstránenie celého kamenného múra,
nakoľko tento je zrealizovaný z prekladaného kameňa, ktorého demontáž je realizovateľná len

jeho postupným rozoberaním, a teda nie je možné zdemontovať len časť tohto kamenného múra
(zasahujúceho do parcely žalobcu), pričom do ceny je zahrnuté aj následne osadenie stĺpikov nového
plota do základu a osadenie oplotenie npr. z pletiva, a jednak zo sumy 178,96 EUR určenej znaleckým
posudkom č. 127/2023 ako všeobecnej hodnoty tohto kamenného múra.

146. Aj v prípade tohto zásahu samotný žalobca za jemu spôsobenú ujmu udával zásah do jeho
vlastníckeho práva, ktorý je ako už súd vyššie uviedol rozmerovo zanedbateľný (1 m2). Pokiaľ žalobca
argumentoval tiež tým, že mu uvedený múr poškodzuje jeho stavbu- hospodársku budovu na parcele
č.XXX tým, že voda steká z tohto muriva do tejto stavby a na jeho pozemok č.300, k tomuto súd
poznamenáva, že na odstránenie takýchto prípadne nežiadúcich susedských zásahov imisiami slúži

postup upravený § 127 Občianskeho zákonníka a v žiadnom prípade nie je možné takýto zásah
riešiť odstránením stavby. Navyše zo znaleckého posudku č. 3/2023 vyplynulo, že žalobca v časti
hospodárskychbudovnemávybudovanúvodorovnúhydroizoláciu,takakojetovprípadejehorodinného
domu, a práve v týchto častiach u neho dochádza k vlhnutiu základových múrov, kedy podľa znalkyne
prejavom tohto vlhnutia je práve chýbajúca pôvodná hydroizolácia. Žalobca ani neozrejmil, ako mu

uvedený kamenný múr bráni v realizácii dažďových žľabov a zvodov z jeho hospodárskej budovy, keďže
výškovo je uvedený múr nižší než samotná strecha hospodárskej budovy (čo je evidentné z fotografii
v znaleckom posudku č. 3/2023).

147. V prípade oboch priečnych oplotení spolu by uvedená hospodárska strata vo peňažnom

vyčíslení predstavovala sumu 272,85 EUR, ktorá pozostávala jednak z dvoch súm po 132,32 EUR
s DPH určených znaleckým posudkom č. 3/2023, ktoré by bolo potrebné vynaložiť ako náklady na
zdemontovanie stĺpika, rozobratie časti oplotenia, zabetónovanie nového stĺpika, skrátenia pletiva
a osadenia na nový stĺpik a pri každom z týchto dvoch priečnych oplotení, a jednak zo sumy 8,21 EUR
určenej znaleckým posudkom č. 127/2023 ako všeobecnej hodnoty tohto priečneho oplotenia. V prípade

tohto zásahu žalobca za jemu spôsobenú ujmu považoval skutočnosť, že svoj vlastný plot si musel
posunúť do svojho pozemku. Na druhej strane sa však zároveň vyjadroval, že tento plot on sám stavať
nebude a že mu ho musí postaviť samotný štát. Poukázal aj na samotnú zmenšenú plochu užívania.
Ktomusúdopätovneakoužvyššieuviedolpoukazujenato,že muuvedenépriečeneoplotenianebrániav samotnom posune jeho plota na toho času už novovymedzenú hranicu a tak prakticky užívať parcelu
č.XXX/X, takmer v jej plnej výmere 14 m2 (teda s výnimkou zasahujúcich bodov priečneho oplotenia).
Je to samotný žalobca, kto odmieta si postaviť nový plot na novourčenej hranici.

148. Zohľadňujúc teda aj tieto uvedené kritéria, a síce pri zohľadnení hospodárskej straty, prípadne aj
inej straty, ktorá žalovanému pri odstraňovaní vyššie uvedených stavieb, prípadne len ich zasahujúcich
častí hrozí, v porovnaní so samotnou ďalšou využiteľnosťou zasiahnutých parciel samotným žalobcom,
sa samotné odstránenie uvedených stavieb, resp. ich častí súdu nejaví ako účelné a primerané.

149. Súd tak dospel, k záveru, že v tomto spore nie je možné usporiadať pomery medzi žalobcom
ako vlastníkom dotknutých pozemkov a žalovaným ako vlastníkom stavieb spôsobom požadovaným
žalobcom,asíceodstránenímuvedenýchstaviebnanákladyžalovaného,nakoľkobytakétoodstránenie
nebolo účelné z dôvodov súdom vyššie uvedených. Zároveň vychádzajúc z právneho názoru
vysloveného odvolacím súdom, že v tomto spore nie je možné ani prikázať uvedené zasahujúce

stavby za náhradu do vlastníctva žalobcu ako vlastníka zasiahnutých pozemkov, súd pristúpil k
ďalšiemu zákonnom predvídanému spôsobu usporiadaniu týchto pomerov medzi stranami sporu, a síce
k zriadeniu vecného bremena charakteru „in rem“ na dotknutých parcelách žalobcu v prospech vlastníka
stavieb do týchto parciel zasahujúcich a to za náhradu v rozsahu nevyhnutnom na výkon vlastníckeho
práva k týmto stavbám.

150. Na základe uvedeného vychádzajúc z Geometrického plánu číslo 16C/34/2014-257 zo dňa
12.07.2023 vypracovaného D. H. K., znalcom z Odboru: Geodézia a kartografia, Odvetvie: Geodézia
a úradne overeného Okresným úradom Levoča, katastrálnym odborom dňa 11.08.2023 pod číslom:
B./XX tak súd zriadil v prospech stavieb – kovového stĺpa vstupnej brány, kamenného múra a oboch

priečnych oplotení vecné bremeno in rem spočívajúce v povinnosti žalobcu ako aj akéhokoľvek ďalšieho
vlastníka, resp. spoluvlastníka pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území: C., Obec: C., A.:
H., zapísaných na Liste vlastníctva č. X a týmito stavbami dotknutými strpieť stavbu a užívanie týchto
stavieb a to v nevyhnutnom rozsahu, ktorý v prípade zásahu kovovým stĺpom vstupnej brány do parcely
pod parcelným číslom XXX/X je v rozsahu vymedzenom lomovými bodmi číslo 7,8,9,10 v Detaile „C“

Geometrického plánu číslo 16C/34/2014-257, v prípade zásahu kamenným múrom do parcely pod
parcelným číslom XXX/X je v rozsahu vymedzenom lomovými bodmi číslo 2-452,5,6,172-3 dielom 2
o výmere 1 m2 v Detaile „B“ Geometrického plánu číslo 16C/34/2014-257, a v prípade zásahu oboma
priečnymi oploteniami do parcely pod parcelným číslom XXX/X je v rozsahu vymedzenom lomovými
bodmi číslo 1-4 a 2-3 dielom 1 v Detaile „A“ Geometrického plánu číslo 16C/34/2014-257, nakoľko tento

rozsah vychádzajúc z uvedeného geometrického plánu ako aj posudku č. 4/2023 súd považoval za
nevyhnutne potrebný na užívanie týchto stavieb.

151. Zároveň vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 127/2023 súd žalovaného zaviazal povinnosťou
zaplatiť žalobcovi jednorazovú náhradu za takto zriadené vecné bremená k príslušným pozemkom spolu

vo výške 155,-- Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

152. Pokiaľ ide o tú časť žaloby žalobcu, ktorou sa tento domáhal uloženia povinnosti žalovanému
odstrániť navýšenie dvora žalovaného z parciel č. XXX/X L. XXX/X, po vykonanom doplnenom
dokazovaní súd dospel k záveru, že je namieste aplikovať na tento vzťah ustanovenie § 3 ods. 1

Občianskeho zákonníka a žalobu v tejto časti pre jej rozpor s dobrými mravmi zamietnuť.

153. Tak ako už súd vyššie uviedol, navýšenie terénu, ktoré predstavuje prípadne výsledok určitej
stavebnej činnosti, je potrebné považovať za určitý spôsob spracovania zemského povrchu a teda samo
o sebe nepredstavuje vec v zmysle § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V takomto prípade na uvedený

zásah do pozemku žalobcu sa aplikuje ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, u ktorého na rozdiel od
§ 135c Občianskeho zákonníka je namieste celkový vzťah posúdiť aj podľa ust. § 3 ods.1 Občianskeho
zákonníka (porovnaj rozsudek Nejvyššího soudu ČR sp.zn. 22Cdo 854/20059 ze dne 06.09.2006).

154. Z vykonaného dokazovania predovšetkým nebolo sporné, že k navýšeniu parciel č. XXX/X

L. XXX/X činnosťou samotného žalovaného nedošlo. Ako vyplynulo, zo zistení znalkyne D. R. C.
z jej znaleckého posudku č. 3/2023 žiadne zásahy navýšenia pozemku ako sú násypy zeminy alebo
iného materiálu neboli zrealizované minimálne od doby po bezprostrednej realizácii rodinného domu
žalovaného. To napokon potvrdil aj samotný žalobca vo svojej doplňujúcej výpovedi, kedy tvrdil, že nímuvedené navýšenie bolo realizované cca v 70. rokoch minulého storočia a to násypom z búraniska
pôvodného domu žalovaného pričom ho vykonal ešte otec žalovaného ku múru rodinného domu ako
aj hospodárskej budove žalobcu a odvtedy to tak je. Navyše podľa zistení uvedenej znalkyne celá

uličná časť, kde sa rodinný dom žalobcu a žalovaného nachádza čo sa týka uličnej čiary, je v mierne
svahovitom teréne, pričom domy sú postupne kaskádovite osadené.

155. Samotný žalobca sa dožaduje odstránenia ním tvrdeného navýšenia z dôvodu , že v jeho
dôsledku podľa tvrdení žalobcu k nemu preteká voda a mokne mu murivo na hospodárskej budove.

Zo zistení vyššie uvedenej znalkyne ale zároveň vyplynulo, že v časti rodinného domu žalobcu,
v ktorej je zrealizovaná vodorovná izolácia a ktorá je nad úrovňou terénu, žiadne vlhnutie tejto stavby
zistené nebolo. Taktiež v danej časti rodinného domu sú zrealizované dažďové žľaby a zvody, ktoré
odvádzajúdažďovúvodumimozákladovrodinnéhodomužalobcu.Naopakvčastihospodárskychbudov
vodorovná hydroizolácia absentuje a tiež absentujú dažďové žľaby a zvody, a práve v týchto častiach
dochádza k vlhnutiu základových múrov. Z uvedených skutočností potom podľa znalkyne vyplýva, že

prejavom vlhnutia je práve chýbajúca pôvodná hydroizolácia, resp. dodatočná (nopová fólia).

156. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi,

musí byť vykladané a uplatňované v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 152 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky). Prostredníctvom tohto zákonného ustanovenia a pri prerokovaní a rozhodovaní
občianskoprávnej veci, ktorá sa dotýka základných práv a slobôd, sa umožňuje dosiahnuť s ohľadom
na jej konkrétne okolnosti rovnaký cieľ a účel, aký sleduje Ústava Slovenskej republiky, t. j. spravodlivú
rovnováhu medzi ochranou legitímneho cieľa vo verejnom záujme a zaručenými základnými právami

a slobodami jednotlivca. Aj podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zaručuje právo
na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, v spojení s čl. 1
a čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky sa musia uplatniť obdobné zásady ako v prípade čl. 21
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, pretože pod "neoprávneným zasahovaním" treba rozumieť také
zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a

zmyselobmedzovanéhozákladnéhoprávaaslobodyaleboniejenevyhnutnýmaprimeranýmopatrením
na dosiahnutie legitímneho cieľa. V prípade oboch článkov výsledok posúdenia vzťahu primeranosti
medzi namietaným zásahom a sledovanými legitímnymi cieľmi bude závisieť od zistenia, či zásah
spočíval na relevantných a dostatočných dôvodoch (porovnaj Nález ÚS SR sp.zn. I.ÚS/13/2000 zo
dňa10.07.2001).

157. Zmyslom ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zamedziť výkonu práva, ktorý síce
zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom. V praxi ide o prípady, keď je výkon práva formálne
v súlade so zákonom (právom), ale jeho cieľom je dosiahnutie iného výsledku, než dotknutá právna
norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti v rozpore s dobrými mravmi

je neposkytnutie ochrany práva, resp. odopretie autoritatívneho rozhodnutia súdu potrebného na vznik
právneho vzťahu medzi oprávnenou a povinnou osobou (pozri npr. Rozsudek NS ČR z 28. 6. 2000,
sp. zn. 23 Cdo 2060/1998).

158. Generálna klauzula týkajúca sa dobrých mravov funguje teda ako ultima ratio, ktorý môže zabrániť

platnosti právnych úkonov, ktoré prešli sitom prieskumu z hľadiska toho, či ide o rozpor so zákonom
alebo obchádzanie zákona. Táto klauzula dáva sudcovi do rúk silný nástroj, prostredníctvom ktorého
môže chrániť právny poriadok pred tým, aby poskytoval právnu legitimáciu úkonom, ktoré z hľadiska
mimoprávnych spoločenských štandardov nemožno akceptovať. Pri aplikácii § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka však platí niekoľko pravidiel.

159. Predovšetkým aplikácia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy skôr výnimočne.
Má miesto len vo výnimočných prípadoch, keď k výkonu práva založeného zákonom dochádza z
iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov alebo uspokojenie iných potrieb, keď je
úmysel poškodiť alebo znevýhodniť povinnú osobu hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou

(tzv. šikanózny výkon práva), príp. keď je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom
prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak navonok na postavení niektorého z nich (pozri
Rozsudek NS ČR z 20. 4. 2004, sp. zn. 32 Odo 1047/2003).160. V danom prípade sa žaloba žalobcu v uvedenej časti skutočne javí ako šikanózny spôsob
výkonu inak mu prináležiaceho práva, nakoľko odstránenie podľa ním uvedeného navýšenia pozemku
sa dožaduje od žalovaného, ktorý preukázateľne takýto stav nespôsobil. Samotný žalobca uvádza,

že tento stav mal spôsobiť ešte právny predchodca žalovaného. Navyše na šikanózne uplatnenie
tohto práva poukazuje aj časová doba , ktorá uplynula od medzi samotným žalobcom uvádzaným
momentom realizácie tohto navýšenia (70-té roky 20. storočia) a samotným momentom podania žaloby
na odstránenie tohto zásahu (t.j. viac ako tridsať rokov po tomto navýšení).

161. Ďalším z pravidiel, ktoré súd pri aplikácii § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sledovať, je
tá požiadavka, aby sa predmetné ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka týkalo iba výkonu
práva, ktoré vyplýva z hmotnoprávneho predpisu. Aj tento predpoklad je v danom spore naplnený, keďže
námietka smeruje proti výkonu oprávnenia vyplývajúceho pre žalobcu z § 126 Občianskeho zákonníka,
a síce z práva domáhať vydania veci, t.j. v danom spore prakticky vypratania parciel č. XXX/X L. XXX/X
od žalobcom tvrdeného navýšenia, ktoré mal vykonať na uvedených parcelách ešte právny predchodca

žalovaného, pričom žalovaný nedisponuje vo vzťahu k týmto parcelám žiadnym relevantným právnym
titulom.

162. Ako jedno z ďalších pravidiel pri aplikácii tohto ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
to, že táto jeho aplikácia nesmie viesť k oslabeniu princípu právnej istoty.

163. Judikatúra zdôrazňuje, že použitie korektívu „dobré mravy“ pri výkone práva za účelom dosiahnutia
idey spravodlivosti (aequm en bonum) nesmie viesť v konkrétnom prípade na druhej strane k oslabeniu
princípu právnej istoty (bezpečnosti) občianskoprávneho styku (pozri Rozsudek NS ČR z 29. 11. 2002,
sp. zn. 33 Odo 642/2002) a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z

právnych noriem (pozri Rozsudek NS ČR z 20. 4. 2004, sp. zn. 32 Odo 1047/2003).

164. Podľa názoru súd aj toto pravidlo v rámci aplikácie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka na daný spor
je v plnom rozsahu zachované, keďže súd posudzuje komplexne daný spor cez všetky skutkové zistenia
na tej-ktorej zo strán sporu a premieta ich do hodnotenia, prečo je vôbec namieste aplikácia vyššie

uvedeného ustanovenia ako korektívu práva uplatňovaného žalobcom. Práve výkon práva žalobcom
zhľadiskaposúdeniacelkovéhočasu,ktorýuplynulodnímtvrdenéhozásahudojehovlastníckehopráva
do momentu, kým sa začal domáhať nápravy ním tvrdeného zásahu t.j. viac ako tridsať rokov, zásadne
narušuje princíp právnej istoty, keďže uvedená doba, po ktorej sa rozhodol „riešiť“ tento zásah ďaleko
presahuje aj rámec iných dôb, ktoré slúžia na ochranu vlastníckeho práva (npr. v prípade vydržania

vlastníckeho práva je to 10-ročná doba). Navyše výkon tohto práva uplatnený žalobcom cieli nie na
samotnú osobu, ktorá aj podľa jeho vlastných slov uvedený stav mala spôsobiť, ale až na jeho právneho
nástupcu, ktorý nemal žiaden podiel na vyvolaní takéhoto žalobcom kritizovaného stavu.

165. Zákon umožňuje ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka použiť v rámci voľnej úvahy

súdu. Úvaha súdu musí byť podložená dôkladnými skutkovými zisteniami a súčasne musí presvedčivo
dokladať, že tieto zistenia dovoľujú v konkrétnom prípade prijať záver o súlade či nesúlade daného
výkonu práva s dobrými mravmi (porovnaj Rozsudek NS ČR z 25. 9. 2002, sp. zn. 28 Cdo 115/2002). Na
druhej strane použitie ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže súd vylúčiť na základe
úvahy, že taký výkon práva, ktorý zodpovedá zákonu, je vždy v súlade s dobrými mravmi (neminem

laedit, qui iure suo utitur) (pozri Rozsudek NS ČR z 26. 6. 1997, sp. zn. 3 Cdon 69/1996).

166. Ak konajúci síce koná v medziach svojho práva, ale prostredníctvom realizácie správania sa, inak
dovoleného právom, sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu, ide síce o výkon práva,
ale o jeho závadný výkon, keď konanie a jeho výsledok sa možno celkom zhodujú s výsledkom, ktorý

malo právo na zreteli, ale keď bolo konanie urobené nie za účelom dosiahnutia výsledkov, na dosiahnutie
ktorých bola konajúcemu prepožičaná ochrana, ale aby sa dosiahlo iných výsledkov, ktoré sú inak
považované za nevítaný vedľajší následok tohto konania. Taký výkon práva, aj keď je formálne v súlade
so zákonom, je v skutočnosti len zdanlivým výkonom práva; účelom tu nie je vykonať právo, ale poškodiť
iného, lebo konajúci v rozpore s ustálenými dobrými mravmi je priamo vedený úmyslom spôsobiť inému

účastníkovi ujmu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou zostáva
preňho vedľajšie a nemá z hľadiska konajúceho význam (porovnaj Rozsudek NS ČR z 8. 7. 2004, sp.
zn. 21 Cdo 70/2004).167. Súd už vyššie uviedol, že postup, ktorý žalobca pri uplatňovaní svojho práva vyplývajúceho mu
z § 126 Občianskeho zákonníka zvolil považuje za šikanózny výkon. Nápravu nežiaducich účinkov,
ktorá podľa neho stav navýšenia na jeho parcelách č. XXX/X L. XXX/X vyvoláva v jeho majetkovej

sfére (ním tvrdené pretekanie vody na jeho pozemok, či moknutie muriva na hospodárskej budove) je
možné dosiahnuť aj iným spôsobmi než narušením celistvosti oboch parciel č. XXX/X L. XXX/X po viac
ako 50-tich rokoch, npr. v prípade hospodárskej budovy zrejme vykonaním vodorovnej hydroizolácie
tak ako si ju žalobca zrealizoval v prípade svojho rodinného domu, u ktorého podľa vykonaného
(znaleckého) dokazovania žiadne moknutie zistené nebolo; samotné pretekanie vody je možné zasa

riešiť zbudovaním dažďových žľabov a zvodov na odvádzanie dažďovej vody mimo základov stavby
hospodárskej budovy tak ako to opäť má žalobca riešené v prípade svojho rodinného domu.

168. Jedným z ďalších pravidiel uplatňovaných pri aplikácii § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je to,
že ho možno aplikovať na výkon existujúceho práva (povinnosti), avšak aktom aplikácie ustanovenia
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno konštituovať dosiaľ neexistujúcu povinnosť vlastníka, ale

možno ním výkon práva len odoprieť (Rozsudek NS ČR z 28. 4. 2003, sp. zn. 26 Cdo 545/2003).

169. Podľa názoru súd ani táto skutočnosť a síce, že by súd svojim rozhodnutím konštituoval nejaké
neexistujúce právo žalovaného vo vzťahu k týmto parcelám č. XXX/X L. XXX/X, sa rozhodnutím v tomto
spore nedeje.

170. Pri aplikácii § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže zostať bokom otázka, či a nakoľko ten-
ktorý z účastníkov právneho vzťahu, ktorý sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi podľa citovaného
ustanovenia,vyvinuldostatočnúmierustarostlivostiapredvídavostipriuzavieraníkonkrétnehoprávneho
vzťahu, a to najmä s prihliadnutím na dôsledky plynúce z ustanovení pozitívneho práva a z variant,

ktoré mu úprava (ku ktorej pristúpil) môže v budúcnosti priniesť. Posúdenie súvisí s dôsledkami aplikácie
zásady „vigilantibus iura“, teda zásady, podľa ktorej je každý zodpovedný za náležitú mieru predvídavosti
a opatrnosti pri uzavieraní záväzku, do ktorého vstupuje (pozri Rozsudek NS ČR z 30. 6. 2002, sp. zn.
28 Cdo 848/2002).

171. Nemožno vylúčiť, aby sa so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu prihliadlo, hoci
celkom výnimočne, aj na okolnosti tkvejúce v osobe alebo v pomeroch účastníka, ktorý sa domáha
ochrany proti neoprávnenému zásahu. Môže, pravda, ísť len o také okolnosti, ktoré svojou závažnosťou
tento mimoriadny ohľad vyžadujú, pričom je potrebné obzvlášť dbať na to, aby ten, kto sa ich dovoláva,
sám nekonal v rozpore s dobrými mravmi a nevyžadoval ohľady neúmerné okolnostiam konkrétneho

prípadu, a zabrániť snahe alebo možnosti ich zneužitia (Sborník stanovisek, zpráv o rozhodovaní soudů
a soudních rozhodnutí NS ČSSR, ČSR a SSR 1970-1983, zv. IV. Vydané NS ČSSR nákladem SEVT
1986, str. 471-472 : Rozsudek NS ČSR ze dne 29.06.1973, 3 Cz 31/73).

172. Žalovaný ako už súd niekoľkokrát vyššie spomenul stav navýšenia parciel č. XXX/X L. XXX/

X nespôsobil. Do stavu a charakteru uvedených parciel žiadnym spôsobom nezasiahol. Až do doby
vykonania ROEP v obci a následne do právoplatnosti rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 16C/47/2010-103
zo dňa 03.03.2014 nemal vedomosť o tom, že uvedené parcely sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu.
Samotný žalobca obdobie celých 30 rokov nepodnikol žiadne kroky smerujúce k náprave tohto ním
v súčasnej dobe namietaného stavu. Podľa názoru súdu to všetko prispelo k tomu, že súd nemohol

poskytnúť ochranu krokom, ktoré následne podnikol samotný žalobca, ale naopak bolo namieste ju
poskytnúť žalovanému.

173. Napokon posledným z predpokladov na uplatnenie ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
jepožiadavka,abysaneaplikovalvprípadoch,akdôsledkynedovolenéhosprávaniaúčastníkaprávneho

vzťahu výslovne rieši právny predpis. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakotvuje
povinnosť zachovávať dobré spoločenské vzťahy aj za tých okolností, ak konkrétne povinnosti nie sú
vyjadrené v právnom predpise, ale vyplývajú iba z dobrých mravov. Aplikáciu ustanovenia § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka je potrebné chápať vždy v súvislosti s konkrétnou úpravou jednotlivých
právnych vzťahov vyjadrenou výslovne v ustanoveniach právnych predpisov. Pokiaľ osobitný právny

predpis rieši napr. dôsledky právnej úpravy o reštitúciách, súdnych a mimosúdnych rehabilitáciách,
potom tieto dôsledky nemožno nahrádzať ani podstatne modifikovať použitím ustanovenia § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka (porovnaj Rozsudek NS ČR zo 16. 10. 2001, sp. zn. 28 Cdo 807/2001).174. Aj tento predpoklad bol v danom prípade naplnený, keďže na riešenie osobitosti tohto sporu
žalovaný nemá žiadne iné účinne prostriedky nápravy, ktoré by mu prípadne vyplynuli z osobitných
právnych predpisov.

175. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

176. Podľa § 255 ods.1CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

177. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

178. Podľa § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

179. Podľa § 256 ods.2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane

180. Podľa § 257 CSP , Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

181. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

182. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

183. Žalobca si uplatňoval trovy konania. Žalovaný cestou svojho splnomocneného zástupcu v rámci

záverečného prednesu si trovy konania neuplatnil.

184. V súvislosti s rozhodovaním o trovách tohto sporového konania je potrebné poukázať na to,
že celkovým predmetom tohto sporového konania nebolo len rozhodovanie o odstránení zásahov
vyššie uvedenými neoprávnenými stavbami do parciel č. XXX/X, XXX/X L. XXX/X, a o odstránení iných

stavebných zásahov (navýšenia) na parcelách č. XXX/X L. XXX/X , ktoré tieto všetky vlastnícky patria
žalobcovi, a o ktorých súd rozhodol v rámci tohto rozsudku.

185. Pôvodne predmetom konania bolo aj rozhodovanie o určení hranice medzi pôvodnými parcelami
č. XXX, O.XXX L. O.XXX patriacimi žalobcovi a parcelami č. XXX L. O. XXX patriacimi žalovanému, v

ktorej časti konania bol žalobca úspešný v rozsahu 100% (rozsudok sp.zn. 14C/104/2007-119), ako aj
neskôr o určení výlučného vlastníctva žalobcu k parcelám č. XXX/X, XXX/X, XXX/X L. O. XXX/X, v ktorej
časti rovnako tak bol žalobca úspešný v rozsahu 100% (rozsudok sp.zn. 16C/47/2010-103).

186. Zároveň ale tiež predmetom tohto sporového konania bolo rozhodovanie aj o tejto časti žaloby,

v ktorej sa žalobca dožadoval uloženia povinnosti žalovanému odstrániť konáre stromov z hospodárskej
budovy na parcele č. XXX a vo vzťahu ku ktorej pre túto časť žaloby bolo konanie právoplatne zastavené
pre späťvzatie žaloby žalobcom (výrok I rozsudku sp.zn. 16C/34/2014-87), a zároveň tiež pôvodne
predmetom tohto sporového konania bolo aj konanie o tej časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal
uloženia povinnosti žalovanému odstrániť asfaltovú cestu s poklopom nachádzajúcu sa pred uvedenou

bránou, ktorá sa nachádza pred parcelou č. XXX/X, ďalej uloženia povinnosti odstrániť aj tretie priečne
oplotenie, ktoré podľa tvrdenia žalobcu malo zasahovať do jeho parcely č. XXX/X, príp. č.XXX a uloženia
povinnosti odstrániť navýšenie dvora žalovaného zo žalobcových parciel č.XXX/X L. O.XXX L. XXX,
kedy v tejto časti bola žaloba žalobcu zamietnutá (výrok VI rozsudku sp.zn. 16C/34/2014-87).

187. Je teda zrejmé , že v tejto časti, v ktorej súd žalobu zamietol bol úspešný žalovaný, a teda žalovaný
bol 100% úspešný v zamietnutej časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal odstránenia asfaltovej cesty
s poklopom nachádzajúcej sa pred parcelou č. XXX/X, ďalej bol 100% úspešný v zamietnutej časti
žaloby, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti odstrániť tretie priečne oplotenie, tiež bol 100%úspešný v zamietnutej časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti odstrániť navýšenie
dvora žalovaného zo žalobcových parciel č. XXX/X L. O. XXX L. XXX, a napokon bol 100% úspešný
bol aj v zamietnutej časti žaloby ,ktorou sa žalobca domáhal odstránenia navýšenia na parcelách č.

XXX/X L. XXX/X (t.j. celkové 4 x 100% úspešnosť).

188.Vprípadetejtočastižaloby,vktorejsažalobcadožadovaluloženiapovinnostižalovanémuodstrániť
konáre stromov z hospodárskej budovy na parcele č. XXX a vo vzťahu ku ktorej pre túto časť žaloby bolo
konanie právoplatne zastavené pre späťvzatie žaloby žalobcom, podľa vyjadrenia žalobcu ten tak učinil

preto, lebo sa predmetné konáre už nemali nachádzať na streche jeho hospodárskej budovy. Akým
spôsobom, kedy a hlavne kým mali byť odstránenie však neuviedol a ani ničím nepreukázal. Samotný
žalovaný s uvedeným späťvzatím žaloby súhlasil bez bližšieho vyjadrenia k týmto žalobcom tvrdeným
skutočnostiam.

189. V tejto súvislosti súd uvádza, že späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne

žalobcovi. Žalobca ako dominus litis (pán v spore), ktorému svedčí právo podať žalobu v sporovej
veci, túto môže na základe vlastnej úvahy i bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie žaloby ako
procesnoprávny úkon je prejavom autonómnej vôle žalobcu s ktorým procesné normy spájajú ukončenie
súdneho konania; teda je takou subjektívnou (zavinenou) skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k
zastaveniu konania. Ak žalobca vezme žalobu späť a nejedná sa o prípad podľa § 146 ods. 2, vety druhej

O.s.p. (teraz § 256 ods. 2 CSP – poznámka súdu), z procesného hľadiska platí, že zavinil zastavenie
konania a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania (viď R 49/1993). Vnútorná pohnútka
žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania /
porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7 MCdo 4/2010 zo dňa 14.09.2011/.

190. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá
je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov
konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik
zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie
súdnehopoplatku,prenedostatokpodmienokkonania,zdôvoduspäťvzatianávrhualebožalobyapod.).

Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové
zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium
procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým,
čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú
žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že

späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom
rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a
teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto
prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je
správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj

ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS 196/09) /porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7 MCdo 4/2010 zo dňa 14.09.2011/.

191. Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva,
preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda

z hľadiska vzťahu výsledku chovania odporcu (žalovaného) k požiadavkám navrhovateľa (žalobcu). Ide
teda o to, či sa navrhovateľ domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol
navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný alebo nie (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 3Sžo
225/2010) /porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7 MCdo /1/2014 zo dňa 29.04.2014/.

192. V danej časti žaloby žalobca vzal žalobu späť, nakoľko podľa jeho tvrdení sa konáre už nemali
nachádzať na streche jeho hospodárskej budovy. Bližšie však nerozviedol akým spôsobom mali byť
tieto konáre odstránené a predovšetkým, či k ich odstráneniu pristúpil samotný žalovaný (t.j. teda
že uvedený výsledok vyplynul zo samotného chovania odporcu (žalovaného), ktorý takto splnil žalobnú
požiadavku navrhovateľa (žalobcu)). Vzhľadom na uvedené tak súd vyhodnotil, že zastavenie konania

v tejto uvedenej časti procesne zavinil žalobca, a teda úspešnou stranou sporu pre túto časť konania
v rozsahu 100% bol opäť žalovaný.193. Pokiaľ ide o tie časti žaloby, ktoré sa týkali odstránenia zásahov do parciel žalobcu, ktoré mali
byť uskutočnené prostredníctvom stavby kovového stĺpika vstupnej brány, kamenného múru a dvoch
priečnych oplotení, a vo vzťahu ku ktorým súd rozhodol o zriadení vecného bremena „in rem“ za odplatu,

k týmto súd uvádza, že pokiaľ súd rozhoduje o žalobe podľa ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka
a rozhodne v zmysle ust. § 135c ods. 2, príp. ods. 3 Občianskeho zákonníka a teda žalobu nezamietne,
nemožno považovať žalobcu za neúspešnú sporovú stranu, a to len z dôvodu, že sa žalobou nedomáhal
práve spôsobu usporiadania vzájomných pomerov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku,
ktorý zvolil súd vo svojom rozhodnutí. Žalobcu by bolo možné považovať za v spore neúspešnú stranu,

ak by bola žaloba ako taká súdom zamietnutá ako nedôvodná.

194. Žalobca nie je povinný v žalobe podľa ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka vymedziť
v petite žaloby stavbu, ktorú žiada odstrániť, tak, že táto neoprávnená stavba bude označená
v pripojenom geometrickom pláne, ale postačuje, ak je neoprávnená stavba identifikovaná iným
spôsobom, nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, akej stavby sa žaloba týka. Je potrebné si uvedomiť,

že podstatou žaloby podľa ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka je návrh vlastníka pozemku
zastavaného neoprávnenou stavbou, aby bola táto neoprávnená stavba odstránená. Úspech žalobcu v
spore tak nie je limitovaný rozsahom plochy z pozemku vo vlastníctve žalobcu zastavanej neoprávnenou
stavbou z celkovej plochy tohto pozemku, ale práve tým, že žalobca preukáže, že na pozemku v
jeho vlastníctve sa nachádza stavba žalovaného, ktorá je neoprávnená (porovnaj bod 14 odôvodnenia

Uznesenia Krajský súd Žilina sp.zn. 6Co/133/2020 zo dňa 30. 10. 2020). Za takto právne posúdeného
stavu veci možno teda konštatovať, že žalobca bol 100% úspešný vo všetkých troch tých častiach svojej
žaloby, ktorými žiadal upraviť vzťah zásahov neoprávnenej stavby do jeho parciel vykonaných stavbami,
a to kovovým stĺpikom vstupnej brány (výrok I rozsudku), kamenným múrom (výrok II rozsudku) a dvoma
priečnymi oploteniami (výrok III rozsudku ), ( t.j. celkové 3 x 100% úspešnosť).

195. Pri následnom zhodnotení všetkých vyššie uvedených hodnotených pomerov úspechov strán
sporu v tomto konaní (t.j. 100% žalobcova úspešnosť pri : 1./ určení hranice medzi pôvodnými
parcelami, 2./ určení výlučného vlastníctva žalobcu k parcelám č. XXX/X, XXX/X, XXX/X L. O. XXX/X,
3./ potvrdení zásahu neoprávnenou stavbou - kovovým stĺpikom vstupnej brány , 4./ potvrdení zásahu

neoprávnenou stavbou - kamenným múrom a 5./ potvrdení zásahu neoprávnenou stavbou - dvoma
priečnymi oploteniami, t.j. 5x 100% úspešnosť - naproti tomu - 100% žalovaného úspešnosť: 1./ v časti
odstránenia asfaltovej cesty, 2./ v časti odstránenia tretieho priečneho oplotenia, 3./ v časti odstránenia
navýšenia dvora žalovaného zo žalobcových parciel č. XXX/X L. O. XXX L. XXX, 4./ v časti odstránenia
navýšenia na parcelách č. XXX/X L. XXX/X a 5./ v časti týkajúcej sa zastavenia konania o odstránenie

konárov, t.j. 5x 100% úspešnosť), tak súd dospel k záveru, že každá zo strán sporu mala vo veci
úspech len čiastočný, pričom pomer úspechu každej z nich bol v zásade rovnaký a preto bolo namieste
rozhodnúť podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

196. Navyše súd posudzoval nárok strán sporu na trovy konania aj skrz ustanovenie § 257 CSP, a dospel

k názoru, že tu zároveň existujú aj dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nie je na mieste priznať
náhradu trov konania niektorej zo strán sporu, aj keby vyššie uvedený pomer úspechu každej zo strán
sporu by nebol v zásade rovnaký.

197. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj

zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú
stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila
vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa
ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na
súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes

už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009,
sp. zn. 5 Cdo 67/2010 či sp. zn. 3 MCdo 46/2012) ustanovenie § 257 nie je možné považovať za
predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne

prihliadnuť. Ustanovenie § 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek
bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech,
nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru
hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sauplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS
292/07 či sp. zn. I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález
Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 727/2000) (porovnaj bod 43 odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu

SR sp.zn. I.ÚS/387/2019-60 zo dňa 02.04. 2020).

198. Dôvody hodné osobitného sú tak naďalej generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov
konania, pričom § 257 CSP je formulovaný podstatne všeobecnejšie než § 150 ods. 1 a 2 OSP a vytvára
väčší priestor na voľnú úvahu súdu. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu,

ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania.

199. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo
určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania
alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda
na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa

uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania.

200. K aplikácii ustanovenia § 257 CSP dochádza poväčšine prípadov z aspektov sociálnych, je možné
medzi dôvody hodné osobitného zreteľa zhrnúť aj npr. podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu,
povaha a okolnosti sporu prípadne aj zložitosť doposiaľ neriešenej právnej probelmatiky (porovnaj

Števček, M.; Ficová, S.; Baricová, J.; Mesiarkinová, S.; Bajánková, J.; Tomašovič, M.; a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 942).

201. Konkrétne v tomto spore súd vychádzal z toho, že predmetom tohto sporového konania bol
pôvodne spor o hraničnú čiaru medzi pozemkami strán sporu, ktorý neskôr bol po úprave žaloby

žalobcom vedený ako spor o určenie vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám, pričom po zápise
výlučného vlastníctva žalobcu k týmto parcelám následne boli preukázané aj zásahy žalovaného do
týchto parciel smerujúce k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu k ním.

202. Vyššie uvedený spor o hraničnú čiaru vyplynul z nesprávne vykonanej obnovy katastrálneho

operátu novým mapovaním uskutočnenej v rokoch 2000-2002 štátom prostredníctvom P. J. S. - C. P.
H., kedy spoločné hranice medzi parcelami strán sporu boli posunuté, čo napokon vyplynulo v spore
aj z vykonaného dokazovania súdnoznaleckým zameraním. Tento stav tak spôsobil štát nedôsledným
vykonaním príslušnej obnovy katastrálneho operátu. Tieto skutočnosti jednoznačne je potrebné pričítať
na vrub štátnych orgánov, a nie teda niektorej zo strán sporu. V tejto súvislosti súd poukazuje aj

na samotné správanie sa žalovaného pokiaľ šlo o určenie priebehu hranice, resp. určenie výlučného
vlastníckeho práva žalobcu k novourčeným parcelám ( ktorých vytvorenie reflektovalo na novourčenú
hranicu medzi pozemkami strán sporu), ktorý v tejto časti sporu sa zásadne nebránil zosúladeniu
právnemu stavu so stavom faktickým a tento aj bezvýhradne akceptoval (nepodal v tejto časti
rozhodnutia súdu odvolanie), pričom iný spôsob nápravy takéhoto vadného stavu veci než súdnym

sporom v predmetnej časti ani nebol možný.

203. Na druhej strane je možné žalobcovi vytknúť vedenie súdneho sporu voči žalovanému v tej časti
týkajúcej sa odstránenia zásahov do jeho parciel , ktoré sa týkali činnosti, ktoré nevykonal samotný
žalovaný, ale ešte jeho právny predchodcovia, a to ešte v značnej dobe pred tým, ako zo strany

žalobcu bol vôbec vyvolaný uvedený spor. Týka sa to požiadavky na odstránenie zásahu vykonaného
kamenným múrom, ktorý na uvedenom mieste stál od roku 1957, teda prakticky viac ako 50. rokov
a na zbudovaní ktorého sa žalovaný žiadnym spôsobom nepodieľal, a tiež požiadavky na odstránení
navýšenia pozemkov ( u ktorého skrz aplikáciu § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobca ani nebol
úspešný) , ktoré rovnako nebolo vykonané žalovaným a ku ktorým malo dôjsť ešte v 70-tých rokov

20. storočia, teda pred viac ako tridsiatimi rokmi pred podaním samotnej žaloby. V tomto smere je
možné vytknúť žalobcovi, že tieto záležitosti začal riešiť až po tak dlhom časovom odstupe a vo vzťahu
žalovanému ako osobe, ktorá nemal žiaden podiel na ich vzniku.

204. Súd preto tieto okolnosti vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nie je na mieste

priznať náhradu trov konania niektorej zo strán sporu

205. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby,
má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.206. Podľa § 257 CSP, Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

207. Podľa Článku 4 ods.1 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť
na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo
iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

208. V danom spore vznikli tiež trovy štátu, ktoré neboli vykryté preddavkami od sporových strán,
ktoré spočívali v úhradách znalečného priznaného znalcovi D. H. K., a to za vypracovanie znaleckého
posudku č. 2/2012 (spis sp.zn. 16C/47/2010) uznesením sp.zn. 16C/47/2010-42 zo dňa 01.03.2012
v sume 259,02 EUR, za účasť na pojednávaní v konaní sp.zn. 16C/47/2010 dňa 03.03.2014 uznesením
sp.zn. 16C/47/2010-100 zo dňa 21.03.2014 v sume 26,58 EUR, za vypracovanie znaleckého posudku č.
11/2019 uznesením sp.zn. 16C/34/2014-72 zo dňa 10.12.2019 v sume 680,32 EUR , a za vypracovanie

znaleckého posudku č. 4/2023 a Geometrického plánu číslo 16C/34/2014-257 uznesením sp.zn.
16C/34/2014-291 zo dňa 18.08.2023 v sume 661,88 EUR, ako aj v úhradách znalečného priznaného
znalkyni D. R. C. za vypracovanie znaleckého posudku č. 3/2023 uznesením sp.zn. 16C/34/2014-234
zo dňa 06.03.2023 v sume 562,40 EUR a v úhradách znalečného priznaného znalcovi D. S. I. za
vypracovanie znaleckého posudku č.127/2023 uznesením sp.zn. 16C/34/2014-345 zo dňa 23.01.2023

v sume 7,--EUR

209. Stav, ktorý tu bol zistený znaleckým dokazovaním podľa názoru súdu poukazuje na to, že sú tu
z hľadiska danej sporovej veci okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré výnimočne umožňujú štátu
nepriznať jeho nárok na náhradu trov tohto konania, ktorému vznikli v súvislosti s úhradami preddavkov,

pretože práve v dôsledku činnosti jeho orgánov boli tieto trovy konania vyvolané.

210. Aj v prípade týchto trov konania súd vychádzal z toho, že predmetom tohto sporového konania
bol pôvodne spor o hraničnú čiaru medzi pozemkami strán sporu, ktorý neskôr bol po úprave žaloby
žalobcom vedený ako spor o určenie vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám, pričom po zápise

výlučného vlastníctva žalobcu k týmto parcelám následne boli preukázané aj zásahy žalovaného do
týchto parciel smerujúce k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu k ním.

211. Vyššie uvedený spor o hraničnú čiaru vyplynul z nesprávne vykonanej obnovy katastrálneho
operátu novým mapovaním uskutočnenej v rokoch 2000-2002 štátom prostredníctvom P. J. S. - C. P.

H., kedy spoločné hranice medzi parcelami strán sporu boli posunuté, čo napokon vyplynulo v spore
aj z vykonaného dokazovania súdnoznaleckým zameraním. Tento stav tak spôsobil štát nedôsledným
vykonaním príslušnej obnovy katastrálneho operátu. Tieto skutočnosti jednoznačne je potrebné pričítať
na vrub štátnych orgánov, a podľa názoru súdu tieto nutne vyústili aj do nariadených znaleckých
dokazovaní, s ktorým boli spojené vyššie uvedené trovy štátu. Súd preto štátu nepriznal nárok na ich

náhradu voči žiadnej zo strán tohto sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
( § 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.