Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 13, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoCsp/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124349321
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6124349321.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.

Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej, v spore žalobcu M.B.A. Consult Investments s.r.o., so sídlom
Brezno, Boženy Němcovej 1080/13, IČO: 55 414 656, zastúpeného Advokátska kancelária Galadík
s.r.o., so sídlom Banská Bystrica,
Nám. Štefana Moysesa 45/17A, IČO: 54 691 419, proti žalovanému A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, zastúpenému WEBBER LEGAL, s.r.o, advokátskou kanceláriou so
sídlom Prešov, Duchnovičovo námestie 1, IČO: 50 680 552, o zaplatenie 4.475,78 eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza,

č. k. 5Csp/50/2024-202 zo dňa 11. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.), žalovanému priznal voči žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 4.475,78 eur s príslušenstvom. Žalobu
odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (C. C., D.) so žalovaným uzavrel dňa 28.08.2015 zmluvu

o splátkovom úvere č. 5076601243, na základe ktorej žalovanému poskytol úver v sume 16.000,- eur.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky (VOP). Žalovaný podmienky
pre splácanie úveru v zmysle zmluvy riadne nedodržiaval, čím sa dostal do omeškania. Žalovaný bol
výzvou zo dňa 12.01.2022 upozornený na omeškanie so splácaním pohľadávky vo výške 308,95 eur
a súčasne bol upozornený, že banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Listom zo dňa
11.11.2022 bol žalovaný upozornený na omeškanie so splácaním pohľadávky v sume 651,43 eur,
následne listom zo dňa 07.08.2023 bol žalovaný upozornený na omeškanie so splácaním dlhu v sume

1.801,19 eur a zároveň bol upozornený na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v prípade,
že dlh nebude uhradený do 15 dní. Vzhľadom k tomu, že žalovaný dlžnú sumu neuhradil, právny
predchodca žalobcu dňa 08.09.2023 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čo žalovanému oznámil
listom zo dňa 09.09.2023 a vyzval ho na zaplatenie dlžnej pohľadávky do 15 dní. Dlžná istina ku
dňu zosplatnenia úveru predstavovala sumu 4.885,05 eur. Následne listom zo dňa 20.12.2023 bolo
žalovanému oznámené, že výška dlžnej sumy predstavuje 5.023,77 eur a súčasne bol upozornený, že
banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Žalobca si voči žalovanému v konaní uplatnil

nárok na zaplatenie dlžnej istiny úveru vo výške 4.475,78 eur
a zároveň aj úrok z omeškania z dlžnej istiny odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru až do
zaplatenia vo výške 9,25% ročne. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovanýv zákonom stanovenej lehote odpor, preto vzhľadom na oznámenie žalobcu, že navrhuje pokračovanie
vo veci na miestne príslušnom súde, došlo zo zákona (ust. § 11
ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) k zrušeniu platobného rozkazu a vec bola

postúpená Okresnému súdu Prievidza.

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 28.08.2015 uzatvorili právny predchodca
žalobcu - C. C., D. a žalovaný zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
úver vo výške 16.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal dlžnú sumu splácať v 108-mich mesačných splátkach

po 217,24 eur s tým, že prvá splátka bola splatná dňa 27.10.2015 a ďalšie splátky vždy k 27. dňu v
mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňa 27.9.2024. Ročná úroková sadzba bola v zmluve
uvedená ako fixná do splatnosti vo výške 9,9%, po zohľadnení zľavy vo výške 7,9% ročne, RPMN
vo výške 9,24%, priemerná hodnota RPMN vo výške 10,07%. Celková čiastka úveru bola v zmluve
uvedená
v sume 23.460,53 eur, výška odplaty podľa Občianskeho zákonníka 8,46%. V zmluve si strany dohodli

poistenie schopnosti splácať úver - rozšírený súbor poistenia s tým, že poplatok za poistenie úveru
bol dohodnutý vo výške 7,35 eur mesačne. Úver bol použitý na vyplatenie splátkového úveru v C. č.
5059315325, pričom zostatok tohto úveru bol vo výške
11.303,32 eur. V zmluve je tiež uvedený vyplácaný záväzok z iných bánk, a to splátkový úver v inej
banke v sume 3.104,- eur, pričom označenie inej banky mal žalovaný oznámiť banke pred poskytnutím

úveru. V prípade kreditného zostatku sa banka zaviazala poukázať ho na účet žalovaného. Zo zmluvy
tiež vyplynulo, že jej súčasťou sú VOP, produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové
úvery, sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje s tým,
že súčasti zmluvy sú prístupné na Obchodnom mieste a na E. a banka žalovanému tieto súčasti
odovzdávaelektronikyprostredníctvomslužbyInternetbankingalebonaelektronickúadresužalovaného

evidovanú bankou. V čl. 6 bod 6.32 písm. d) produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a
splátkové úvery si zmluvné strany dohodli možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru v prípade, ak
žalovaný bude v omeškaní so splácaním pohľadávky viac ako tri mesiace. Z výpisu z úveru žalovaného
vyplýva, že žalovaný úver čerpal dňa 28.08.2015. Žalovaný sa pri splácaní úveru dostal do omeškania,
v súvislosti s čím mu bolo zaslané upozornenie zo dňa 12.01.2022 o omeškaní so splácaním v sume

celkom 308,95 eur a bol vyzvaný na zaplatenie omeškanej sumy do 15 dní od doručenia výzvy. Výzva
bola odoslaná na poštovú prepravu dňa 13.01.2022. Dňa 11.11.2022 bola žalovanému zaslaná ďalšia
výzva, ktorou bol upozornený, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo výške 651,43
eur a bol vyzvaný na zaplatenie omeškanej sumy do 15 dní od doručenia výzvy. Táto výzva mu bola
odoslaná dňa 11.11.2022. Výzvou zo dňa 07.08.2023 bol žalovaný zo strany právneho predchodcu

žalobcu upozornený, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo výške 1.801,19 eur. Bol
vyzvaný, aby dlžnú sumu uhradil do 15 dní od doručenia výzvy a upozornený, že v prípade neuhradenia
je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Táto výzva bola žalovanému odoslaná dňa
09.08.2023. Následne listom zo dňa 09.09.2023 právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že
ku dňu 08.09.2023 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru z dôvodu, že nastal prípad porušenia v zmysle

bodu 8.1 písm. a) produktových podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery - omeškanie dlžníka
so splácaním pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace. Žalovaný bol zároveň vyzvaný na zaplatenie
pohľadávky vo výške 4.885,05 eur do 15 dní. Oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 13.09.2023.
Listom zo dňa 20.12.2023 právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že dlžná suma predstavuje
5.023,77 eur a v prípade jej neuhradenia je banka oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Táto

výzva bola žalovanému odoslaná dňa 21.12.2023. V konaní si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok
na zaplatenie dlžnej istiny úveru v sume 4.475,78 eur s 9,25% ročným úrokom
z omeškania od 09.09.2023 do zaplatenia. Z jeho vyjadrenia vyplynulo, že žalovaný uhradil celkovo
sumu 19.121,20 eur, z čoho na istinu úveru bola započítaná suma 11.524,22 eur, na zmluvný úrok suma
7.235,92 eur, na úrok z omeškania suma 35,06 eur a na poplatky suma 326,- eur. Dňa 21.03.2024 došlo

k uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0230/2024/CE medzi C. C., D. a žalobcom, na základe
ktorej došlo aj k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému vyplývajúcej zo Zmluvy o splátkovom úvere
zo dňa 28.08.2015. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 29.03.2024.

3. Zistené skutočnosti súd prvej inštancie posúdil podľa § 497 zákona č. 513/1991

Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 37 ods. 1, § 39, § 53 ods. 9 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Uviedol, že medzi žalobcom (jeho právnym predchodcom) ažalovaným existoval zmluvný vzťah na základe zmluvy o úvere uzatvorenej podľa § 497 Obchodného
zákonníka, pričom tento záväzkový vzťah má zároveň charakter spotrebiteľskej zmluvy a vzťahujú sa
naň aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch a tiež ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na základe
vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že v prejednávanej veci sa žalobca
ako postupník domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.475,78 eur
s príslušenstvom, pričom išlo o pohľadávku, ktorú mal nadobudnúť na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 21.03.2024 od postupcu, právneho predchodcu žalobcu, C. C., D., IČO:

XX XXX XXX, ktorá je bankou.

4. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu)
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách žalobca v súdnom konaní

musí svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázať platným postúpením pohľadávky. Citované ustanovenie
§ 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového
tajomstva, ale stanovuje podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex
specialis vo vzťahu
k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl.). Žalovaný

bol právnym predchodcom žalobcu písomne vyzývaný na zaplatenie dlžných splátok úveru listom zo dňa
07.08.2023, ktorým C. C., D., oznamuje žalovanému, že ku dňu 07.08.2023 je v omeškaní so splácaním
pohľadávky vo výške 1.801,19 eur a žalovaný bol vyzvaný, aby najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy
dlžnú sumu uhradil s tým, že ak
v stanovenej lehote dlžnú sumu žalovaný neuhradí, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

pohľadávky, výzva bola žalovanému odovzdaná na poštovú prepravu dňa 09.08.2023. Z uvedenej výzvy
však nevyplýva, s ktorou konkrétnou splátkou zmluvy bol žalovaný
v omeškaní viac ako tri mesiace a ktorú konkrétnu splátku pôvodný veriteľ požadoval od žalovaného
ako spotrebiteľa zaplatiť tak, aby predišiel vyhláseniu predčasnej splatnosti. Ustanovenie § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka okrem iného sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinností spotrebiteľom

dosiahol splatnosť celej pohľadávky a súčasne sleduje aj to, aby bolo umožnené zamedziť tejto možnosti
vprípade,akneplneniepovinnostízostranyspotrebiteľabudeibakrátkodobé,nepresahujúcedobutroch
mesiacov odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Podmienkou účinnosti výzvy na zaplatenie celej
pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil
spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky môže uplatniť až po

uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky. Rozhodujúce je, či
v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace
a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak však spotrebiteľ zaplatí zmeškané splátky
pohľadávky skôr ako veriteľ uplatnil právo, uplatnenie po takomto zaplatení zmeškanej pohľadávky je
neúčinné. Z uvedeného je zrejmé, že výzva podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka musí byť

jasná a určitá, aby spotrebiteľ nadobudol vedomosť, s ktorou konkrétnou splátkou je v omeškaní viac ako
tri mesiace, aby sa prípadným zaplatením omeškanej splátky mohol účinne vyhnúť zosplatneniu celej
pohľadávky. Výzva zo dňa 07.08.2023 tak, ako bola koncipovaná, podľa názoru súdu prvej inštancie
nespĺňala zákonné požiadavky v zmysle ust.
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Takáto výzva je neurčitá a nezrozumiteľná. Súd prvej inštancie

preto skonštatoval, že žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal využitie práva svojho právneho
predchodcu na predčasné zosplatnenie zvyšku úveru. Nemohlo tak dôjsť ani k predčasnej splatnosti
peňažného záväzku. Z výzvy nevyplýva, ktorou splátkou sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním
úveru dlhšie ako tri mesiace. Žalovaný tak ani nemal možnosť vyhnúť sa predčasnému zosplatneniu
úveru zaplatením omeškanej splátky, nakoľko nemal vedomosť o tom, ktorá splátka je tá, pre ktorú sa

veriteľ rozhodol uplatniť svoje právo na predčasné zosplatnenie úveru. Rovnako, ak právny predchodca
vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto
zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý
dlh (viď Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024).

Súd prvej inštancie dodal, že pokiaľ právny predchodca žalobcu na základe uvedenej výzvy (ktorá je
neurčitá a nezrozumiteľná) vyhlásil dňa 08.09.2023 mimoriadnu splatnosť úveru, kde tiež nie je uvedená
konkrétna splátka, pre ktorú došlo k zosplatneniu celého úveru, ide o neplatný právny úkon podľa § 39
Občianskeho zákonníka. Vzhľadomk tomu, že k platnému zosplatneniu úveru nedošlo, nebolo následne ani možné platne postúpiť
pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere na žalobcu. V dôsledku neplatného postúpenia pohľadávky,
kedy pohľadávka voči žalovanému na žalobcu neprešla a žalobca v konaní nebol aktívne vecne

legitimovaný, súd prvej inštancie žalobu zamietol.

5. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil podľa § 255
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), kedy v konaní úspešnému
žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 389 ods. 1 CSP zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a súčasne žiadal priznať náhradu trov odvolacieho
konania. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, pričom poukázal na komentár
od A. G., H. k ustanoveniu § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a tiež na rozhodnutie Krajského

súdu v Prešove sp. zn. 5CoCsp/14/2021, v zmysle ktorého povinnosť identifikácie splátky, pre ktorú
dodávateľ uplatnil svoje právo na zosplatnenie úveru z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
nevyplýva. Žalobca má za to, že výzva zo dňa 07.08.2023 spĺňa podmienky, ktoré vyžaduje zákon,
pričomvnadväznostinato,považujevyhláseniemimoriadnejsplatnostidňa08.09.2023zaplatnýprávny
úkon, ktorý spĺňa zákonom vyžadované náležitosti. Žalobca sa tiež nestotožnil

správnymnázoromsúdu,ženedošlokplatnémupostúpeniupohľadávkynažalobcu,nakoľkovzmysle§
92ods.8zákonaobankáchmožnopovažovaťpredmetnúpohľadávkuzaspôsobilýpredmetpostúpenia.
Z cit. vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že platne postúpená môže byť iba “pohľadávka alebo jej
časť, ktorá je už splatná, a to na základe predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní

v omeškaní“. Zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky musia byť splnené v čase
postupovania pohľadávky. Žalovaný sa dostal do omeškania splátkou splatnou dňa 27.04.2023, od
ktorej uplynuli tri mesiace v lehote do 27.07.2023 kedy nedošlo k úhrade. Na základe uvedeného bol
dlžník výzvou v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zo dňa 07.08.2023, ktorá bola doručená
dňa 11.08.2023 vyzvaný na úhradu omeškaných splátok. Nakoľko v lehote 15 dní nedošlo k úhrade

omeškania pristúpil pôvodný veriteľ k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a to do splatnosti najbližšej
splátky v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedených skutočností mal žalobca za to,
že boli splnené podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
a tým došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na veriteľa.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením súdu v bodoch 16-18 odôvodnenia napadnutého rozsudku a považuje ho za vecne
správny. V tomto smere poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024, v zmysle ktorého je pre platný úkon zosplatnenia zo strany veriteľa
nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a

predčasne zosplatnil celý dlh. Zosplatňujúca výzva žalobcu je v rozpore s citovaným rozhodnutím,
spotrebiteľský úver tak nebol platne zosplatnený a následne nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky.
Rovnako je tak správne nadväzujúce konštatovanie súdu prvej inštancie o neplatnosti postúpenia
pohľadávky a nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu
napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať mu voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100%.

8. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380

ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť ako vecne
správny.

10. Predmetom konania je pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru, ktorá mala byť bankou

postúpená po jej zosplatnení na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.03.2024.
Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na právnom závere, že žalobca v konaní
nedisponoval aktívnou vecnou legitimáciou, nakoľko nedošlo k účinnému zosplatneniu predmetného
úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka v spojení sust § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka z dôvodu absencie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ dlh
mienil zosplatniť vo výzve na zaplatenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ani v oznámení
o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Právnym následkom neplatného zosplatnenia je neplatnosť

postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v spojení s ust.
§ 17 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

11. Podstata odvolacích argumentov žalobcu bola koncentrovaná v tvrdení, že k postúpeniu pohľadávky

došlo platne, keď veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, a to bez povinnosti veriteľa uvádzať vo
výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka alebo v oznámení
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (ktorá vyhláseniu splatnosti predchádzala) konkrétnu splátku, pre
ktorú veriteľ pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, keď ust. § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka takéto označenie splátky veriteľovi neukladá. Záver súdu prvej inštancie
o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu neplatnosti zosplatnenia

a následného postúpenia pohľadávky vychádza z nesprávneho skutkového zistenia
a nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365
ods. 1 písm. f) a h) CSP).

12. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred

súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci,
a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní
nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP
a odvolateľ ju tiež ani netvrdil.

13. Ďalej vychádzajúc z obsahu odvolania žalobca namietal nesprávnosť skutkových
a právnych záverov, na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie (odvolacie dôvody uvedené
v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP).

14. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, podstata tohto odvolacieho
dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli,
alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané,
alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických

rozporov pri hodnotení dôkazov
s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

15. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného

právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

16. Vyššie uvedené odvolacie námietky odvolateľa, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzal z precízne
zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil správne právne závery. Svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie tiež dostatočne odôvodnil, v súlade

s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil
od logických argumentov a relevantných právnych záverov, obsiahnutých
v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne
východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), pričom dodáva

nasledovné:

17. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 28.08.2015 bola medzi C. C.,
D. (právnym predchodcom žalobcu) a žalovaným uzavretá zmluva o splátkovom úvereč. 5076601243 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalovanému poskytol úver vo výške 16.000,- eur.
Súd prvej inštancie správne dospel k záveru,žezmluvaoúvereuzavretámedziveriteľomažalovaným
ako dlžníkom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy. Súd prvej inštancie aplikoval na daný vzťah príslušné právne normy
spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka a
následne správne vyhodnotil neplatnosť postúpenia pohľadávky z predmetného úveru v zmysle § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch.

18. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak ide
o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

19. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak ide o plnenie
v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky.

20. V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení
dodávateľa) môže požadovať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr
po uplynutí troch mesiacov od omeškania s jej zaplatením a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v

lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky (§ 565 Občianskeho zákonníka).
Z druhej vety citovaného ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ môže žiadosť

o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky; zároveň tak môže urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením omeškanej
splátky. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne; v prípade, že veriteľ toto právo do splatnosti
najbližšej splátky nevyužije, jeho právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru pre tú - ktorú splátku
zaniká. Veriteľovi však nič nebráni v tom, aby v prípade dlžníkovho nesplácania ďalších splátok vyhlásil

predčasnú splatnosť úveru pre niektorú ďalšiu splátku, ak splní podmienky predpokladané ustanovením
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.

21. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

22. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa ust. § 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve

banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom

úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu.

24.Pokiaľideopostúpeniepohľadávkyvyplývajúcejzospotrebiteľskejzmluvy,nevyhnutnájeajaplikácia
ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého práva

vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu
osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými aa) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a

b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

25. Pre konštatovanie platného postúpenia pohľadávky banky na iný, hoci aj nebankový subjekt, je v
prípade práv vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy nevyhnutné splniť podmienky vyplývajúce jednak

z ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o
bankách a § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch.

26. Medzi právnym predchodcom žalobcu a dlžníkom zo zmluvy v rámci ich zmluvných vzťahov
existovala dohoda o možnosti vyhlásiť úver za predčasne splatný podľa § 565 Občianskeho zákonníka

(v danom prípade článok II. bod 7 zmluvy a bod 8.1 druhý odsek písmeno a) Produktových obchodných
podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery C. C., D., - právneho predchodcu žalobcu s účinnosťou
od 01.01.2015),
a preto právny predchodca žalobcu bol oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru za dohodnutých
podmienok v prípade, ak bol dlžník v omeškaní viac ako tri mesiace so zaplatením splátky a banka ho

upozornila na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní.

27. Žalobca v odvolaní namietal, že z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nevyplýva
povinnosť žalobcu uviesť v upozornení (výzve) pred zosplatnením úveru tú ktorú omeškanú splátku,
v súvislosti s ktorou zvažuje uplatniť právo zosplatniť úver ako podmienku na to, aby bolo vyhlásenie

predčasnej splatnosti považované za platný právny úkon. Podľa názoru odvolacieho súdu, vo vzťahu k
splneniu podmienok definovaných v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka je potrebné uviesť, že
aj keď vymedzenie konkrétnej splátky, pre omeškanie dlžníka, s ktorou veriteľ zvažuje uplatnenie práva
zosplatniť úver, v upozornení (výzve) na zosplatnenie dlhu neukladá zákonné ustanovenie § 53 ods.
9 a § 565 Občianskeho zákonníka expressis verbis, nemožno však opomenúť všeobecné ustanovenia

Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Výzva prezumovaná
v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho
určitosti musí obligatórne obsahovať (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom
spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Ide
o bezpodmienečnú náležitosť takejto výzvy, ktorej účelom je informovať spotrebiteľa o tom, s ktorou

splátkou je v omeškaní a zároveň pre omeškanie s ktorou splátkou uplatní svoje právo k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru.

28. Vo vzťahu k určitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je potrebné uviesť, že
posúdenie náležitosti takejto výzvy bolo v rozhodnutiach odvolacieho súdu

v obdobných skutkových základoch vykladané tak, ako uvádzal žalobca v podanom odvolaní. V
rozhodnutiach tunajšieho súdu ako napr. 17CoCsp/3/2023 zo dňa 29.06.2023, 27CoCsp/1/2024 zo dňa
30.01.2024, či v rozhodnutí 19CoCsp/13/2022 zo dňa 28.09.2024 odvolací súd zastával názor, že pokiaľ
ide o určitosť právneho úkonu výzvy podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka a zosplatnenia úveru právneho predchodcu žalobcu z pohľadu

neuvedeniakonkrétnejomeškanejsplátkyúveru,prektorúveriteľvyhlasujemimoriadnusplatnosťúveru,
podľa odvolacieho súdu žiaden všeobecne záväzný právny predpis ani
ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neustanovuje takéto osobitné náležitosti uvedených právnych
úkonov, teda údaj alebo identifikáciu tej ktorej splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu práva dodávateľa
(veriteľa) na zosplatnenie úveru.

29. V predmetnej veci, vo vzťahu k náležitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zaujal
stanovisko Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo viacerých rozhodnutiach - sp. zn. 5Cdo/2/2023
zo dňa 25.01.2024 ustálil, že „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne
splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení
presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh“... resp.
v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 zotrval na svojich záverov, pričom svoju
argumentáciu doplnil, keď uviedol, že „identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvéhodňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni
zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná
informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu

a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy
by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť
zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže
byť poškodený.“ Uvedené bolo potvrdené aj v jednom z najaktuálnejších rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025, v zmysle ktorého: „Bez konkretizácie

splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za
splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka). Právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je úkon zákon obchádzajúci (nakoľko napriek
nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie
účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane
spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už podľa § 39

alebo § 37 ods. 1 OZ).“

30. S poukazom na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, odvolací súd
v predmetnej veci prehodnotil svoju doterajšiu rozhodovaciu prax v skutkovo podobných veciach a vo
vzťahu k výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uzavrel, že pre platné predčasné zosplatnenie

úveru podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a tým aj platné postúpenie pohľadávky podľa
§ 92 ods. 8 zákona o bankách a § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa od
žalobcu, resp. právneho predchodcu žalobcu vyžaduje vymedzenie konkrétnej náležitosti výzvy podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v podobe identifikácie splátky, s ktorou je žalovaný v omeškaní a
pre ktorú splátku mal žalobca v úmysle požadovať mimoriadne zosplatnenie úveru.

31. V predmetnej veci za takúto výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorá by spĺňala vyššie
uvedené náležitosti, t. j. špecifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom spore žalovaný)
v omeškaní, a ktorá predchádzala zosplatneniu ku dňu 08.09.2023, nemožno považovať Výzvu zo dňa
07.08.2023. Z konštrukcie predmetnej výzvy je možné vyvodiť závery o tom, že právny predchodca

žalobcu výzvou na zaplatenie dlžnej časti úveru zo dňa 07.08.2023 upozornil žalovaného, že ku dňu
07.08.2023 je pohľadávka banky, vyplývajúca zo zmluvy o úvere, po lehote splatnosti vo výške 1.801,19
eur, pričom
v uvedenej sume neboli zahrnuté úroky z omeškania. Zároveň upozornil žalovaného, že ak nedôjde
k úhrade dlžnej sumy, je žalobca oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Nebolo sporné,

že uvedená listina je výzvou v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ako predpoklad
pre možné platné predčasné zosplatnenie úveru. Uvedenie konkrétnej splátky úveru a jej výšky,
pre ktorú sa žalovaný dostal do omeškania a ktorá mimoriadnu splatnosť úveru vyvolala, zo znenia
výzvy nevyplýva. Taktiež zosplatnenie úveru právnym predchodcom žalobcu listom označením ako
„Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 09.09.2023, neobsahovalo uvedenie splátky,

pre ktorú predchodca žalobcu pristúpil
k zosplatneniu úveru.

32. Opačnou argumentáciou, ktorú je potrebné odmietnuť ako nedostatočnú, by sa prijal záver
prezentovaný žalobcom v odvolaní, podľa ktorého by na platné predčasné zosplatnenie úveru stačilo

uvedenie výšky žalovaným nezaplatenej splatnej sumy (pohľadávka banky) ako
i ku ktorému dátumu. Uvedenie výšky nezaplatenej sumy vo výzve pred zosplatnením, resp.
v samotnom zosplatnení však nezbavuje žalobcu povinnosti uvádzať konkrétnu splátku, pre ktorú
pristupuje k mimoriadnemu zosplatneniu. Uvedenie konkrétnej splátky nepredstavuje formálnu
podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť

spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru, a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou,
ktorá musí byť voči spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým
je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného
údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného

zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v
konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní svoje právo pristúpiť
k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.33. Uvedené právne závery boli prijaté aj na zasadnutí občianskoprávnej sekcie v obvode Krajského
súdu v Trenčíne dňa 10.10.2024, za prítomnosti predsedníčky občianskoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu SR A. A. I. a predsedníčky zjednocovacieho senátu Najvyššieho súdu SR A. J. K., poukazom na

iné rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/123/2022, so závermi, že označenie presnej, konkrétnej splátky, pre
ktorú sa dlh zosplatňuje je nevyhnutné i z hľadiska počítania premlčacej doby poukazom na rozhodnutie
NS SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024.

34. Pokiaľ odvolateľ (žalobca) v odvolaní poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.

5CoCsp/14/221 odvolací súd primárne poukazuje na to, že došlo k zjednoteniu predmetnej otázky, na
ktorú nadväzujú rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, od ktorých záverov sa odvolací
súd nemieni odkloniť a je pre rozhodnutie záväzné, pričom dodáva, že v konečnom dôsledku možno
tento poukaz považovať za právne nevýznamný, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v
preskúmavanej veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.

35. Odvolací súd identicky ako správne konštatoval súd prvej inštancie zotrváva na už vyslovenom
názore, že výzva ani oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru neuvádzajú, pre nezaplatenie
ktorej splátky malo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, teda nedošlo k splneniu podmienok
definovaných v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, preto s poukazom na uvedené skutočnosti
je potrebné výzvu obsahujúcu upozornenie na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru ako

aj samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti považovať pre neurčitosť za neplatné právne úkony v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Právnym následkom neplatného zosplatnenia úveru je neplatnosť
postúpenia pohľadávky s poukazom na ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a § 17
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, tzv. nedôvodnosť nároku žalobcu, resp.
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako postupníka.

36. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny vrátane výroku o
trovách prvoinštančného konania, ktorý nebol odvolateľom vecne spochybnený tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému
odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

38. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427
ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh; § 428 CSP).