Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/113/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318200843
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4318200843.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu
JUDr. Valérie Kleinovej ml. a Mgr. Evy Vallovej, v spore žalobcu: G.. C. T., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, XXX
XX J. J., zastúpeným. JUDr. Lívia Krnčoková, advokát, Ul. 29. augusta 5, 811 08 Bratislava, IČO: 30
856 108, proti žalovanému: LI+ s. r. o., Parková 181, 935 87 Santovská, IČO: 47 243 007, zastúpeným:
JUDr. Marek Radačovský, advokát, Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35 553 961, o určenie neplatnosti

uznesenia vlastného zhromaždenia a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k.
13C/11/2018-347 zo dňa 14.2.2022, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 13C/11/2018-347 zo dňa 14.2.2022 v
časti výroku II a III zrušuje a vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I zastavil konanie v časti určenia neplatnosti

uznesenia valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 30.11.2017, ktorým valné zhromaždenie
žalovaného rozhodlo, o odvolaní žalobcu z funkcie konateľa, vo výroku II v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a vo výroku III priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.
Súd prvej inštancie spor po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka, §
58 ods. 1, § 59 ods. 1, § 60 ods. 1, 3, 4, § 114 ods. 1, § 113 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 131 ods. 1, ods. 2
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „Obchodný zákonník“).

Vychádzal zo skutkového stavu, že obchodná spoločnosť žalovaného bola zapísaná do obchodného
registra a vznikla dňa 30.12.2012 s tým, že od dátumu zápisu boli zapísaní do obchodného registra traja
spoločníci: B. D., W.. G. J. a žalobca.
Podľa bodu 3 pozvánky na mimoriadne valné zhromaždenie na 30.11.2017 bol program nasledovný: 3.
Rozhodovanie o vylúčení spoločníka Spoločnosti pána C. T. zo Spoločnosti pre neplnenie si povinností,
teda povinnosti splatiť svoj vklad do základného imania spoločnosti LI+, s. r. o., Parková 181, 935 87

Santovka, IČO: 47 243 007 ani po dodatočnom vyzvaní, a to v lehote dlhšej ako tri mesiace od vyzvania.
Na Mimoriadnom valnom zhromaždení konajúcom dňa 30.11.2017, na ktorom sa žalobca nezúčastnil,
sa za prítomnosti dvoch ďalších spoločníkov B. D. a W.. G. J. rozhodlo o vylúčení žalobcu ako spoločníka
z obchodnej spoločnosti žalovaného z dôvodu, že neuhradil peňažný vklad do základného imania
spoločnosti žalovaného.
Žalobca počas konania tvrdil, že svoj peňažný vklad do základného imania žalovaného vo výške 750

EUR riadne splatil. Ako dôkazy o úhrade označil znenie čl. 6 Spoločenskej zmluvy žalovaného zo dňa
25.10.2012, podľa ktorého všetci spoločníci splatili svoj vklad v peniazoch v celom rozsahu pred vznikom
spoločnosti. Žalovaný preukázal, že spoločník W.. G. J. splatil svoj peňažný vklad do základného imania
v celej výške dňa 30.10.2012, o čom svedčí príjmový pokladničný doklad zo dňa 30.12.2012 pod č.: PP -
000001 vyhotovený žalovaným. Ďalší spoločník B. D. splatila svoj peňažný vklad do základného imania
dňa 19.11.2012 poukázaním sumy 4 500 EUR na účet žalovaného, čo mal súd za preukázané výpisom

z účtu žalovaného za obdobie kalendárneho mesiaca november 2012.Žalobca tiež poukázal na to, že sumu 750 EUR peňažný vklad do základného imania splatil, čo vyplýva
aj z výpisu z Obchodného registra na žalovaného. Na pojednávaní dňa 03.12.2020 žalobca tvrdil, že
svoj vklad do základného imania vo výške 750 EUR zaplatil niekedy v mesiaci september, október v

roku 2012 pred pizériou v Leviciach tak, že peňažné prostriedky odovzdal W.. G. J.. Žalobca nevedel
uviesť ani presný dátum ani označiť presné miesto odovzdania vkladu. Podstatná, ale v tejto súvislosti,
je skutočnosť, že W.. G. J. toto tvrdenie žalobcu kategoricky poprel dňa 03.12.2020 na pojednávaní a k
tomuto tvrdeniu žalobcu uviedol, že žiadne takéto stretnutie sa neuskutočnilo a žalobca mu nikdy žiadnu
sumu neodovzdal.

Žalovaný predložil znalecký posudok č. 5/2020, ktorý bol vyhotovený súdnym znalcom Ing. Milanom
Mikušom dňa 21.05.2020 v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.
17C/194/2015, ktorý spor vedie žalovaný v postavení žalobcu proti žalobcovi v postavení žalovaného,
pričom na strane 50 z tabuľky vyhotovenej znalcom je zrejmé, že pri označení PASÍVA riadok č. 4, č. r.
072 sa uvádza, že žalovaný už v tomto čase evidoval pohľadávku za upísané vlastné imanie vo výške
750 EUR a preto táto pohľadávka žalovaného voči žalobcovi (z dôvodu nezaplatenia peňažného vkladu

žalobcu vo výške 750 EUR do základného imania žalovaného) bola zaevidovaná a účtovaná z pohľadu
zákona o účtovníctve ako záporná hodnota. Akýkoľvek odkaz žalobcu na spoločenskú zmluvu alebo
zápis v Obchodnom registri o tom, že splatil svoj peňažný vklad v celej výške 750 EUR do základného
imania, nepreukazuje reálne splatenie vkladu. Žalobca bol zakladajúci spoločník žalovaného, ktorý má
povinnosť reálne splatiť vklad. Žalovaný preukázal, že ďalší dvaja spoločníci W.. G. J. a B. D. aj reálne

splatili svoj peňažný vklad do základného imania a táto skutočnosť aj vyplýva zo znaleckého posudku
č. 5/2020 Ing. Milana Mikuša sa str. 50 riadok A.I. č. r. 068 vo výške 6 750 EUR (W.. G. J. vo výške 2
250 EUR a B. D. vo výške 4 500 EUR). Žalobca súdu nepredložil žiadnu listinu na preukázanie toho,
že ako spoločník splatil peňažný vklad vo výške 750 EUR do základného imania žalovaného a týmto
smerom nenavrhol ani žiadne relevantné dokazovanie.

Žalobca ďalej tvrdil, že splatenie vkladu do základného imania žalovaného preukazuje aj Vyhlásenie
správcu vkladu W.. G. J. zo dňa 25.10.2012. W.. G. J. k vyhláseniu správcu vkladov na pojednávaní dňa
03.12.2020 uviedol, že spoločníci sa dohodli, že bude správcom vkladov. Spoločníci sa dohodli tiež na
tom, že po založení spoločnosti žalovaného sa založí účet a vklady budú individuálne vnesené, pričom
toto vyhlásenie podpísal, pretože žalovaný si mohol založiť účet až keď bude zapísaný do Obchodného

registra. Žalovaný preukázal, že ďalší dvaja spoločníci si splnili svoju povinnosť splatiť svoj peňažný
vklad do základného imania a to až po Vyhlásení správcu vkladu zo dňa 25.10.2012. Žalobca, ale svoj
vklad nesplatil, o reálnom splatení vkladu nepredložil žiaden dôkaz, W.. G. J. kategoricky poprel, že
od žalobcu by prevzal peňažný vklad do základného imania. Zo zákona, ak správca vkladu uvedie
vo vyhlásení vyššiu sumu, než je splatená, ručí do výšky tohto rozdielu voči spoločnosti za splnenie

povinnosti spoločníka splatiť vklad a v rovnakej výške voči veriteľovi spoločnosti žalovaného za záväzky
spoločnosti, pričom toto ručenie správcu vkladu voči veriteľom spoločnosti zaniká splatením vkladu,
ktorého na uvedenie vyššej sumy vo vyhlásení týkalo, čo vyplýva z § 60 ods. 4 Obchodného zákonníka.
Preto v žiadnom prípade Vyhlásenie správcu vkladu W.. G. J. zo dňa 25.10.2012 nepreukazuje reálne
splatenie peňažného vkladu žalobcom do základného imania.

Spoločnosť žalovaného bola zapísaná do Obchodného registra dňa 30.10.2012. Žalobca (ako aj
ďalší dvaja spoločníci) boli zakladajúcimi spoločníkmi žalovaného. Žalobcovi ako spoločníkovi a
zakladateľovi spoločnosti žalovaného uplynula lehota piatich rokov na splatenie vkladu dňa 30.10.2017.
V prípade zakladateľov objektívna päťročná lehota na splatenie vkladov začína plynúť dňom vzniku
spoločnosti, t. j. dňom zápisu do Obchodného registra. Predmetné ustanovenie § 113 ods. 1

Obchodného zákonníka je kogentné. Žalovaný preto postupoval v súlade so zákonom, keď žalobcovi
dňa 30.10.2017 uplynula podľa § 113 ods. 1 Obchodného zákonníka objektívna päťročná lehota na
splatenie vkladu (ktorá nemôže byť dlhšia). Žalovaný preto postupoval v súlade so zákonom, keď
po uplynutí objektívnej päťročnej lehoty dňa 03.11.2017 vyhotovil pozvánku na Mimoriadne valné
zhromaždenie aj s programom, ktorý obsahoval aj rozhodovanie o vylúčení žalobcu ako spoločníka zo

spoločnosti žalovaného. Dňa 30.11.2017 žalovaný žalobcu ako spoločníka na Mimoriadnom valnom
zhromaždení vylúčil.
Je právne irelevantné, či žalobca bol predtým vyzývaný na splatenie peňažného vkladu podľa § 113
ods. 3 Obchodného zákonníka, preto lebo k vylúčeniu žalobcu z pozície spoločníka a celý proces
vylúčenia uskutočnil žalovaný po uplynutí piatich rokov, po dátume 30.10.2017. Súd preto neprihliadal

na námietku premlčania žalobcu, ktorý ju vzniesol voči právu žalovaného na vylúčenie žalobcu ako
spoločníka. Žalovaný vylúčil žalobcu po uplynutí piatich rokov od vzniku povinnosti žalobcu zaplatiť
peňažný vklad, ktorý mal zaplatiť do 30.10.2017. Je preto irelevantné, že žalobca vzniesol námietku
premlčania voči úkonom žalovaného podľa § 113 ods. 3, 4 Obchodného zákonníka. Vzhľadom k tomu,že žalobca nezaplatil peňažný vklad v lehote podľa § 113 ods. 1 Obchodného zákonníka, žalovaný v
súlade so zákonom žalobcu vylúčil ako spoločníka po uplynutí piatich rokov zo spoločnosti žalovaného.
Preto nie je namieste, aby žalobca vznášal námietku premlčania voči úkonom, ktoré sa realizujú v

kadučnom konaní, ktorými sú v prvej fáze - výzva smerujúca spoločníkovi (žalobcovi) na splnenie
vkladovej povinnosti žalobcu ako spoločníka v lehote uvedenej vo výzve, ktorá nesmie byť kratšia ako
tri mesiace s upozornením na vylúčenie zo spoločnosti, pre prípad nesplnenia vkladovej povinnosti.
Druhou fázou kadučného konania je samotné vylúčenie spoločníka zo spoločnosti. Po uplynutí piatich
rokov na splnenie peňažnej vkladovej povinnosti žalobcu, čo je kogentné ustanovenie, ktorú lehotu

nemožno predĺžiť je právne irelevantné, či žalovaný kadučné konanie uskutočnil podľa § 113 ods. 3, 4
Obchodného zákonníka. Námietka premlčania žalobcu voči právnym úkonom v kadučnom konaní by
bola namieste iba vtedy ak by žalovaný vylúčil žalobcu ako spoločníka v lehote do 30.10.2017, čo nie je
tento prípad a preto námietka premlčania vznesená žalobcom nie je dôvodná. Žalobca v žalobe uviedol,
že nikdy nemohol byť po práve vyzvaný na splnenie vkladovej povinnosti zo strany žalovaného a ani
nikdy žalovaný žalobcu na splatenie vkladu nevyzval. Žalobca tvrdil, že svoj peňažný vklad vo výške

750 EUR do základného imania v celom rozsahu splatil.
Valné zhromaždenie prijalo uznesenie, ktorého neplatnosti sa žalobca dovoláva dňa 30.11.2017, pričom
žalobca žalobu podal na Okresný súd Levice dňa 27.02.2018, t. j. v lehote podľa § 131 ods. 1
Obchodného zákonníka. Žalobcovi trojmesačná lehota uplynula dňa 28.02.2018, pričom žalobca žalobu
podal na Okresný súd Levice dňa 27.02.2018, kedy žaloba došla na súd.

Na akékoľvek dôvody neplatnosti vznesené žalobcom po 28.02.2018, súd prvej inštancie preto
neprihliadal. Žalobcovi po uplynutí troch mesiacov od uskutočnenia mimoriadneho valného
zhromaždenia zaniklo právo rozširovať dôvody neplatnosti rozhodnutia žalovaného o vylúčení žalobcu
ako spoločníka v obchodnej spoločnosti žalovaného. Žalobca teda mal za povinnosť už v žalobe
uviesť porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov a tiež uviesť konkrétne obmedzenie práva

spoločníka. Splnením tejto povinnosti by žalobca osvedčil v súdnom konaní aktívnu vecnú legitimáciu
ako spoločník, ktorého práva mohli byť uznesením obmedzené. Na to, aby bol žalobca v konaní úspešný
musel by preukázať vecnú súvislosť medzi porušením zákona a napadnutým uznesením valného
zhromaždenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Obo 112/01). Žalobca takúto vecnú súvislosť
nepreukázal v lehote troch mesiacov od prijatia napadnutého uznesenia valného zhromaždenia do

dátumu 28.02.2018.
Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca svoj peňažný vklad spoločníka vo výške 750 EUR
do základného imania nesplatil a to v objektívnej lehote do piatich rokov (ktorú lehotu zo zákona
nemožno predlžovať, ide o kogentné ustanovenie § 113 ods. 1 Obchodného zákonníka). Žalovaný
dôvodnežalobcupouplynutípiatichrokovvylúčilzospoločnostižalovanéhoakospoločníkaapostupoval

v súlade so zákonom. Žalobca nepreukázal porušenie zákona, spoločenskej zmluvy žalovaným, v
dôsledku ktorého porušenia bol obmedzený žalobca na svojich právach a preto u žalobcu absentuje
aktívna legitimácia na podanie žaloby. Medzi porušením zákona a napadnutým uznesením valného
zhromaždenia musí byť vecná súvislosť. Žalobca peňažný vklad do základného imania nezaplatil,
žalovaný preto po uplynutí piatich rokov od vzniku žalovanej spoločnosti žalobcu v súlade so zákonom

vylúčil z pozície spoločníka a zákon ani spoločenskú zmluvu neporušil. Súd prvej inštancie preto žalobu
v časti, ktorá sa týkala vylúčenia žalobcu ako spoločníka zo spoločnosti žalovaného zamietol ako
nedôvodnú.
Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania 100% podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

(ďalej len „C. s. p.“), keď v zastavujúcej časti žalobca zavinil zastavenie konania a v zamietajúcej časti
bol neúspešný.

2.ŽalobcapodalvčasodvolanievočivýrokuIIaIIInapadnutéhorozsudkuvktoromnamietal,žesúdprvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p.),
ďalej, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1
písm. f/ C. s. p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.).
Žalobca sa domáhal určenia, neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovaného zo dňa

30.11.2017, ktorým sa rozhodlo o vylúčení žalobcu ako spoločníka pre nesplnenie si povinností splatiť
vklad do základného imania spoločnosti ani po dodatočnom vyzvaní, a to v lehote dlhšej ako tri mesiace
od vyzvania. Uviedol, že nebol naplnený zákonný predpoklad § 113 Obchodného zákonníka, keď
peňažný vklad do základného imania žalovaného vo výške 750,- EUR splatil v celom rozsahu predvznikom spoločnosti k rukám správcu vkladu, čo žalobca preukázal Vyhlásením správcu vkladu zo dňa
25.10.2012, Spoločenskou zmluvou žalovaného zo dňa 25.10.2012 a výpisom z obchodného registra
žalovaného podľa ktorého boli ku dňu zápisu žalovanej spoločnosti, t. j. ku dňu 30.10.2012, splatené v

celom rozsahu vklady všetkých troch zakladajúcich spoločníkov.
Tvrdil, že v konaní bolo tiež preukázané, že žalobca nikdy nebol žalovaným podľa § 113 ods. 3
Obchodného zákonníka vyzvaný na splnenie vkladovej povinnosti. Vyhlásením správcu vkladu žalobca
preukázal rozsah splatenia vkladu žalobcu do základného imania žalovaného (§ 60 ods. 1, 3 a 4
Obchodného zákonníka). Keďže splatil svoj celý vklad pred vznikom spoločnosti, nebol daný zákonný

dôvod na vylúčenie žalobcu zo spoločnosti žalovaného podľa § 113 ods. 4 Obchodného zákonníka.
Uznesenie valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 30.11.2017, ktorým bolo rozhodnuté o vylúčení
žalobcu zo spoločnosti, je neplatné pre rozpor s § 113 Obchodného zákonníka. Jeho vylúčením zo
spoločnosti boli výrazným spôsobom porušené jeho práva ako spoločníka na účasti v spoločnosti
žalovaného a uznesením valného zhromaždenia o vylúčení žalobcu ako spoločníka zo spoločnosti
žalovaného bol žalobcovi v rozpore s platnou právnou úpravou odňatý obchodný podiel.

Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
keď napriek Vyhláseniu správcu vkladu v ktorom správca vkladu potvrdil splatenie vkladu žalobcu v
celom rozsahu pred vznikom spoločnosti, dospel súd k záveru, že žalobca nepredložil žiadnu listinu
na preukázanie toho, že ako spoločník splatil peňažný vklad vo výške 750,- EUR do základného
imania žalovaného. Uviedol, že pred vznikom spoločnosti, môže splnenie svojej povinnosti splatiť vklad

preukázať jedine vyhlásenia správcu vkladu, pretože iný doklad neexistuje. Súd prvej inštancie založil
svoje rozhodnutie len na tvrdeniach žalovaného, ktoré nemali oporu v listinných dôkazoch predložených
žalobcom. Išlo o tvrdenia jeho konateľa W.. G. J., ktorý bol aj správcom vkladu, a podpísal Vyhlásenie
správcu vkladu zo dňa 25.10.2012. Ten tvrdil, že jeho vlastné písomné vyhlásenie zo dňa 25.10.2012
je nepravdivé a súd prvej inštancie tomuto uveril, napriek priamemu rozporu s obsahom Vyhlásenia

správcu vkladu zo dňa 25.10.2012 o uhradení vkladu žalobcom do základného imania v plnej výške.
Súd prvej inštancie vôbec nehodnotil dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Ďalej žalobca okrem listinných
dôkazov na pojednávaní dňa 03.12.2020 vyjadril nasledovne: „K tomu, akým spôsobom sa uskutočnilo
zaplatenie vkladu do spoločnosti žalovaného uvádzam, že stalo sa to tak, niekedy v mesiacoch október
2012 september 2012 v Leviciach pred pizériou neviem uviesť presný mesiac či september, október

2012 a ani názov pizérie. Na tomto stretnutí som bol ja a W.. J. nikto iný prítomný nebol.“ Tvrdenie
žalobcu je v súlade s listinným dôkazom - Vyhlásenie správcu vkladu zo dňa 25.10.2012.
S poukazom na odsek 44 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie nesprávne dospel
k záveru, že žalobca o reálnom splatení vkladu nepredložil žiaden dôkaz. Žalobca nemal inú možnosť
ako preukázať splatenie vkladu v hotovosti k rukám správcu vkladu pred vznikom spoločnosti, ako

vyhlásením správcu vkladu vystaveným v súlade s § 60 ods. 4 Obchodného zákonníka.
Ak žalobca odovzdal peňažný vklad (v danom prípade 750,- EUR) v hotovosti k rukám správcu vkladu
predvznikomspoločnosti(§60Obchodnéhozákonníka),niejeinýdokladakovyhláseniesprávcuvkladu
o splatení vkladu pred vznikom spoločnosti § 60 ods. 4 Obchodného zákonníka. W.. G. J. kategoricky
poprel,žeodžalobcubyprevzalpeňažnývkladdozákladnéhoimania.Bolototedatvrdeniejednejstrany

proti druhej strane. Rozdiel je však v tom, že žalobca svoje tvrdenie aj preukázal listinným dôkazom -
Vyhlásením správcu vkladu zo dňa 25.10.2012. Žalovaný svoje tvrdenie, že správca vkladu od žalobcu
peňažný vklad neprevzal, ničím nepreukázal. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu
záveru, že vyhlásenie správcu vkladu zo dňa 25.10.2012 nepreukazuje reálne splatenie peňažného
vkladu žalobcom do základného imania v rozpore § 60 ods. 4 Obchodného zákonníka. Po vzniku

obchodnej spoločnosti táto spoločnosť už nie je oprávnená opätovne požadovať od spoločníka splatenie
vkladu ktorý splatil pred jej vznikom. Požiadavka žalovaného v súdnom konaní, aby žalobca preukázal
splatenie vkladu po vzniku spoločnosti žalovaného bola neopodstatnená a nemá oporu v zákone (§ 60
ods. 1 tretej vety Obchodného zákonníka).
K dôkazu znaleckému posudku sa súd prvej inštancie nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, keď

znalecký posudok nebol vyhotovený pre účely posúdenia pohľadávky žalovaného voči žalobcovi výške
750 EUR. Pohľadávku žalovaného voči žalobcovi vo výške 750 EUR titulom nesplatenia vkladu do
základného imania znalec v závere znaleckého posudku nespomína a žalovaný v konaní nepreukázal
žiaden účtovný doklad ani iný listinný dôkaz preukazujúci ním zaúčtovanú pohľadávku. Preto súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu záveru, že táto údajná pohľadávka

(ničím nepreukázaná) bola zaevidovaná a účtovná z pohľadu zákona o účtovníctve ako záporná
hodnota.Pretozpohľaduzákonaoúčtovníctvesajednáoúčtovnýprípad,ktorýbolvykonanýnezákonne
bez účtovného dokladu. Znalecký posudok preto nepreukazuje žalovaného na pohľadávku vo výške 750
EUR z titulu nesplatenie vkladu do základného imania žalovaného.Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu zisteniu, že spoločníci
sa dohodli na tom, že po založení spoločnosti žalovaného sa založí účet a vklady budú individuálne
vnesené. Jediná dohoda, v ktorej sa spoločníci dohadujú na vkladoch aj splatení je Spoločenská zmluva,

pričom zo Spoločenskej zmluvy takáto dohoda nevyplývala. Po vzniku spoločnosti žalovaného bol W..
G. J. ako správca vkladu povinný odovzdať vklad splatený žalobcom do spoločnosti.
Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 30.12.2012 a z výpisu z účtu žalovaného z novembra
2012, ktorými mali W.. G. J. a B. D. ako spoločníci splatiť vklad súd prvej inštancie dospel k záveru, že
žalobca nepredložil žiadnu listinu na preukázanie splatenia vkladu a nenavrhol žiadne dokazovanie, súd

prvej inštancie sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného, že sa tieto dôkazy príjmový pokladničný
doklad a výpis z účtu nepreukazujú skutočnosť, že žalobca si svoju povinnosť splatiť vklad pred vznikom
spoločnosti nesplnil, ale môžu preukazovať iba, že spoločníci B. D. alebo J. si svoju povinnosť splatiť
vklad splnili až po vzniku spoločnosti.
Na pojednávaní 03.12.2020 G. J. uviedol: „ja som podpísal vyhlásenie správcu vkladu o splatení vkladu
do základného imania čo sa týka mňa aj pani D. dňa 25.10.2012, ale kategoricky sa ohradzuje voči tomu,

že som podpísal vyhlásenie, ktoré je nepravdivé. Teda G. J. nepotvrdil nepravdivosť vyhlásenia správcu
vkladu. Napriek tomu, že jeho tvrdenia boli rozporuplné a nemali oporu v listinných dôkazoch, súd prvej
inštancie na jeho tvrdeniach založil svoje rozhodnutie, pričom sa vôbec nevyporiadal s argumentáciou
a skutočnosťami preukázanými hodnovernými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.
Žalobca namietal odsek 46 odôvodnenia napadnutého rozsudku, že sa mu uplynula lehota piatich rokov

na splatenie vkladu dňa 30.10.2017. Nebolo preukázané, že žalobca bol po lehote splatnosti vyzvaný
na splatenie vkladu. Žalobca nebol nikdy vyzvaný na splatenie vkladu, pričom tvrdenie žalovaného, že
bol vyzvaný ústne na stretnutí 19.12.2012 žalobca poprel. Z uvedeného vyplýva, že splatnosť vkladu
podľa súdu prvej inštancie nastala 30.10.2017 a podľa žalovaného mal byť žalobca na splatenie vkladu
vyzvaný dňa 30.12.2012 teda v čase, kedy podľa súdu prvej inštancie žalobca nebol so splatením

vkladu v omeškaní. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, keď po
uplynutí 5 ročnej zákonnej lehoty na splatenie vkladu možno vylúčiť spoločníka bez toho, aby tomu
predchádzala výzva podľa § 113 ods. 3 Obchodného zákonníka s upozornením na hrozbu vylúčenia.
Poukazuje na § 113 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka a uvádza, že ak by žalobca nesplatil vklad
tak, by mohol byť vyzvaný na splatenie vkladu najskôr dňa 31.10.2017 a tento deň by bolo možné

považovať za prvý deň omeškania, pričom by musela byť poskytnutá lehota nie kratšia ako 3 mesiace.
Tátolehotabynemohlauplynúťskôrako31.01.2018.Žalobcabytedamoholbyťvylúčenýzospoločnosti
najskôr 01.02.2018, ak by boli splnené ostatné zákonné predpoklady. Valné zhromaždenie žalovaného
sa uskutočnilo 30.11.2017 bez predchádzajúcej výzvy. Táto skutočnosť je tiež dôvodom na určenie
neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia.

V nadväznosti na odsek 49 a 50 odôvodnenia napadnutého rozsudku žalobca uviedol, že preukázateľne
splatil vklad v celom rozsahu pred vznikom spoločnosti nie je daný dôvod na jeho vylúčenie podľa
§ 113 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka a uznesenie valného zhromaždenia zo dňa 13.11.2017 je
preto neplatné pre rozpor s § 113 Obchodného zákonníka. Žalobca priamo v žalobe označil konkrétne
porušenia zákona a konkrétne porušenie jeho práva ako spoločníka. Žalobca tieto dôvody nedopĺňal

po lehote. Právo na účasti obchodnej spoločnosti je základným právom každého spoločníka pričom
nezákonným uznesením valného zhromaždenia bolo toto právo žalobcovi odňaté. Z odôvodnenia súdu
prvej inštancie nie je zrejmé z akého dôvodu nepovažoval takéto označenie práva za dostatočné z
hľadiska účelu a zmyslu § 131 Obchodného zákonníka. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že nepreukázal
vecnú súvislosť medzi porušením zákona napadnutým uznesením valného zhromaždenia neobstojí,

keď v dôsledku nezákonného uznesenia valného zhromaždenia je spoločníkovi odňatý obchodný podiel
čím sa mu odňaté všetky jeho práva súvisiace s účasťou spoločnosti. Z uvedeného je nepochybné, že
žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Preto súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu
záveru, že žalobca nepreukázal vecnú súvislosť medzi porušením zákona napadnutým uznesením
valného zhromaždenia.

Žalobca namietal, tiež, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, nevyplýva
z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a jeho právnymi závermi.

3. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil. Uviedol, že vyhlásenie správcu vkladu nie je absolútnym dôkazným

prostriedkom, ktorý by nepripúšťal dôkaz opaku. Tento doklad slúži len na zapísanie spoločnosti do
obchodného registra. Výpoveďami svedkov, strán sporu a listinnými dôkazmi preukázal, že ku zaplateniu
vkladu žalobcu nikdy nedošlo. Dôkaz o splatení vkladu žalobcom, ktorý vyplýva zo spoločenskej zmluvy,respektíve z obchodného registra nemá význam, nakoľko išlo len o úkony súvisiace so zápisom
žalovaného do obchodného registra, pričom reálne tento vklad nebol nikdy zaplatený.
Žalobcove argumenty sú len formálnym deklarovaním splatenia vkladu, nakoľko sa očakávalo, že

žalobca vklad riadne splatí, čo sa do konania mimoriadneho valného zhromaždenia nestalo. Obchodný
register tak zápisom spoločnosti do obchodného registra nepotvrdzuje splatenie vkladu spoločníka.
Poukázal na § 60 ods. 4 Obchodného zákonníka, keď z neho vyplýva, že hoci správca vkladu uvedie
v potvrdení vyššiu sumu ako bola zaplatená ako vklad zakladateľom nebude sa povinnosť zakladateľa
splatiť vklad v prevyšujúcom rozsahu považovať za splnenú. Hoci v obchodnom registri uvedený

splatený vklad vo výške potvrdenia, skutočný stav bude nižší a tento rozdiel bude povinný zaplatiť
spoločník (nesplatený vklad) a správca vkladu ako ručiteľ (Ovečková a kol. Obchodný zákonník, Veľký
komentár. Bratislava: Wolters Kluwer s.r.o., 2017, s. 425).
Žalovaný úspešne preukázal výzvu na zaplatenie keď vyzval žalobcu na splatenie vkladu, ktoré bolo
uskutočnené na valnom zhromaždení dňa 19.12.2012 od 14.00 hod. do 18.00 hod. v Hoteli Kúria v
Banskej Bystrici podľa bodu 6 programu zasadnutia. Skutočnosť, že žalobca nemal v úmysle uhradiť

vklad vyplynula aj z výsluchu svedka žalovaného.
NeobstojínámietkazaujatostiW..J.,keďžetenvystupoval(votázkachosplatenívkladu)vpozíciisvedka
- v čase zakladania spoločnosti ako správca vkladu. Ak svedok poprie prevzatie finančných prostriedkov
a žalobca nepreukáže odovzdanie finančných prostriedkov inak, žalobca si svoje dôkazné bremeno
nesplnil.

Žalobca namietal výpoveď W.. J., že si výpoveď odporuje, avšak nebola uvedená celá časť jeho
výpovede: „Dôrazne uvádzam, že takéto vyhlásenie sa podpísalo na základe dohody. Ja ako správca
vkladov v zmysle spoločenskej zmluvy som bol povinný vyhotoviť takéto písomné vyhlásenie k návrhu
na zápis do obchodného registra.“ Táto výpoveď dotvára, že došlo len k podpísaniu čestného vyhlásenia
za účelom podania návrhu na zápis do obchodného registra s následným splatením vkladu čo sa však

nestalo. Vôľu nezaplatiť vklad preukázal žalovaný aj výsluchom svedka W.. C. a mailovou komunikáciou.
Žalobca namietal znalecký posudok bez predloženia vlastného znaleckého posudku, popretie dôkazu
bez vlastného dôkazu nemá dôkaznú silu. Žalovaný má zato, že absentuje aktívna vecná legitimácia
žalobcu, keď legitimovaný môže byť len ten spoločník, ktorého práva mohli byť už nie sú obmedzené.
Žalobcavšeobecneuviedol,ževylúčenímzospoločnostižalovanéhobolivýraznýmspôsobomporušené

právo žalobcu ako spoločníka na účasti v spoločnosti žalovaného. Žalobca však neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal obmedzenie svojich konkrétnych práv čím mu neprislúcha aktívna legitimácia.

4. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že žalovaný nepreukázal nepravdivosť vyhlásenia správcu
vkladov zo dňa 25.10.2012 v časti týkajúcej sa žalobcu a poukazuje na odvolanie. Žalovaný uviedol,

že sa očakávalo, že žalobca svoj vklad reálne splatí, avšak na takého očakávanie splatenie vkladu
nebol dôvod, keď žalobca svoj vklad splatil. Žiadna takáto povinnosť žalobcovi nevyplývala ani zo
spoločenskej zmluvy ani zo zákona. Skutočnosť sa zvyšní dvaja spoločníci splatili svoje vklady až po
vzniku spoločnosti nemá žiaden vplyv na to, že žalobca ho splatil pred vznikom spoločnosti žalovaného.
Na výklad žalovaného k § 60 ods. 4 Obchodného zákonníka žalobca uvádza, že v danom prípade nebolo

preukázané, že by správca vkladu uviedol vo vyhlásení vyššiu sumu než žalobca splatil. Poukazovať na
následky nepravdivého vyhlásenia v danom prípade bolo bezpredmetné, keď vyhlásenie správcu bolo
časti splatenia vkladu pravdivé. Ako už uviedol v odvolaní v danom prípade sa jedná o tvrdenie žalobcu,
(že vyhlásenie správcu vkladu je pravdivé) proti tvrdeniu žalovaného (vyhlásenie správcu vkladu je
nepravdivé). Žalobca toto tvrdenie preukázal listinným dôkazom žalovaný toto tvrdenie, že správca

vkladu žalobcu peňažný vklad neprevzal ničím nepreukázal.
Poukázal na to, že G. J. sa na pojednávaní zúčastňoval nie ako svedok, ale ako žalovaný. Z úvodu
zápisnice o pojednávaní zo dňa 03.12.2020 je zrejmé, že G. J. bol prítomný ako konateľ žalovaného
a nie ako svedok a preto na tomto pojednávaní vypovedal, ako strana a nie ako svedok teda, keď
vypovedal, že žalobca mu nikdy žiadnu sumu do rúk neodovzdal tak sa jedná o tvrdenie žalovaného

proti tvrdeniu žalobcu, ktorý uviedol, že vklad G. J. ako správcovi vkladu odovzdal. Žalobca na rozdiel od
žalovaného toto tvrdenie preukázal vyhlásením správcu vkladu zo dňa 25.10.2012. Žalovaný tvrdenie,
že správca vkladu od žalobcu peňažný vklad neprevzal ničím nepreukázal. K výpovedi G. J. žalobca
uviedol, že v konaní preukázaná dohoda spoločníkov o výške vkladov aj splatenia bola Spoločenskou
zmluvou zo dňa 25.10.2012, podľa ktorej všetci spoločníci splatili v peniazoch v celom rozsahu pred

vznikom spoločnosti, pričom podľa článku 6 Spoločenskej zmluvy splatil žalobca vklad 750 EUR. Žiadna
iná dohoda ohľadom splácania vkladov v konaní preukázaná nebola. Správca vkladu bol povinný vydať
písomné vyhlásenie o splatení vkladu alebo jeho časť spoločníkom. Ak však niektorý zo spoločníkov
nesplatí tak, v takom prípade správca vkladu nebol povinný vydať písomné vyhlásenie o splatení vkladutýmto spoločníkom. Skutočnosť, že G. J. dal žalobcovi vyhlásenie o splatení vkladu svedčí o tom, že
žalobca svoj vklad splatil pred vznikom spoločnosti žalovaného, ktorá vznikla 30.10.2012.
Z výsluchu svedka W.. I. C. na pojednávaní 26.10.2021 bolo podľa žalobcu preukázané, že dôvodom

vylúčenia žalobcu zo spoločnosti žalovaného nebolo porušenia jeho povinností splatiť vklad, ale
nezhoda v otázke ďalšieho financovania žalovaného. Ďalej z výsluchu vyplýva, že na žalobcu boli
kladené požiadavky, aby do spoločnosti vniesol okrem vklad do základného imania vo výške 750,--
EUR aj iné finančné prostriedky, ktoré násobne prevyšujú výšku jeho vstupného vkladu 750,-- EUR.
Žalobca bol tlačený k tomu, aby po vzniku spoločnosti investoval do spoločností finančné prostriedky,

ktoré nesúviseli so vstupným kladom, čo potvrdil svedok na pojednávaní 26.10.2021.
Valné zhromaždenie žalovaného prvý krát vylúčilo žalobcu zo spoločnosti dňa 04.04.2013. Toto
uznesenie valného zhromaždenia bolo súdom určené za neplatné rozsudkom Okresného súdu Levice
zo dňa 23.03.2015 č. k. 16Cb/51/2023 - 247 priloženým k žalobe.
Je nepravdivé tvrdenie žalovaného, že vyzvanie na úhradu nesplateného vkladu bolo preukázané
výpoveďami svedkov a listinnými dôkazmi. Svedok C. uviedol: myslím že len bola taká informácie zo

strany žalovaného žalobcovi, aby vklad zaplatil. Ďalej vypovedal, ja si myslím, že na tých stretnutiach,
na ktorých som bol v decembri 2012 v apríli 2013 vyzvaný žalobca, aby zaplatil vklad spoločníka išlo
o sumu 750,-- EUR. Svedok uviedol iba to čo si myslí. Žalobca sa nestotožňuje s názorom absencie
aktívnej legitimácie a poukazuje na svoje vyjadrenia.

5. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že zotrvával na svojich doterajších skutkových tvrdeniach. Vo
vzťahu k absencii aktívnej legitimácie poukazuje na svoje doterajšie vyjadrenia.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 C. s. p. po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania

a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 C. s. p. dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Pokiaľ ide o
skutkový stav, v štádiu do akého dospel v dokazovaní súd prvej inštancie vzhľadom k zaujatiu názoru
o nesplatení peňažného vkladu žalobcom k tomuto rozhodnutiu nebol podľa názoru odvolacieho súdu
skutkový stav zistený dostatočne. Zároveň z vykonaných dôkazov, súd prvej inštancie dospel k záverom,

s ktorými sa odvolací súd nestotožňuje. Odvolací súd považuje za diskutabilné právne posúdenie veci,
keď žalobca už odpočiatku poukazoval a preukazoval splatenie vkladu výpisom z obchodného registra,
ktoré súd prvej inštancie vôbec nevyhodnotil resp. nevyhodnotil správne s poukazom na Obchodný
zákonník a zákon o obchodnom registri. Preto odvolací súd zastáva názor, že výsledky dokazovania
súd prvej inštancie neprávne vyhodnotil a priklonil sa k niektorým výhradám žalobcu k výsledkom

dokazovania, ktoré bližšie rozoberie.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

9. Podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej
podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti
uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so
stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného

zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od
prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa,
keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

10. Podľa § 60 ods. 1 Obchodného zákonníka (účinného od 01.10.2012 do 31.12.2012, časti

vkladov spoločníkov splatené pred vznikom spoločnosti spravuje zakladateľ, ktorý je tým poverený v
spoločenskej zmluve (ďalej len „správca vkladu“). Spoločenská zmluva môže správou vkladov poveriť
aj banku alebo pobočku zahraničnej banky (ďalej len „banka"), aj keď nie je zakladateľom spoločnosti.
Vlastnícke práva ku vkladom alebo k ich častiam splateným pred vznikom spoločnosti, prípadne aj inépráva k týmto vkladom prechádzajú na spoločnosť dňom jej vzniku. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti
nadobúda však spoločnosť až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe
písomného vyhlásenia vkladateľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu. Ak sa na prevod

práva k predmetu nepeňažného vkladu vyžaduje zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona,
je štatutárny orgán spoločnosti povinný podať návrh na zápis do tejto evidencie do 15 dní od vzniku
spoločnosti.

11. Podľa § 60 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je nepeňažným vkladom nehnuteľnosť alebo podnik,

prípadne časť podniku, ktorého súčasťou je nehnuteľnosť, je vkladateľ povinný odovzdať správcovi
vkladu písomné vyhlásenie podľa odseku 1 pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného
registra. Odovzdaním tohto vyhlásenia správcovi vkladu sa vklad považuje za splatený.

12. Podľa § 60 ods. 3 Obchodného zákonníka po vzniku spoločnosti je osoba spravujúca vklady povinná
odovzdať ich bez zbytočného odkladu spoločnosti. Ak spoločnosť nevznikne, je povinná ich vrátiť. Za

splnenie tejto povinnosti ručia ostatní zakladatelia spoločne a nerozdielne.

13. Podľa § 60 ods. 4 Obchodného zákonníka osoba spravujúca vklady podľa odseku 1 je povinná
vydať písomné vyhlásenie o splatení vkladu alebo jeho častí jednotlivými spoločníkmi, ktoré sa prikladá
k návrhu na zápis do obchodného registra. Ak správca vkladu uvedie vo vyhlásení vyššiu sumu, než je

splatená, ručí do výšky tohto rozdielu voči spoločnosti za splnenie povinnosti spoločníka splatiť vklad
a v rovnakej výške voči veriteľom spoločnosti za záväzky spoločnosti. Ručenie správcu vkladu voči
veriteľom spoločnosti zaniká splatením vkladov, ktorých sa uvedenie vyššej sumy vo vyhlásení týkalo.

14. Podľa § 2 písm. ods. 2 písm. c) zák. č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene

a doplnení niektorých zákonov účinným k 31.1.2013 (ďalej aj „zákona o obchodnom registri“) do
obchodného registra sa ďalej zapisujú pri spoločnosti s ručením obmedzeným mená, priezviská a
bydliská spoločníkov, obchodné meno alebo názov a sídlo právnickej osoby ako spoločníka, výška
základného imania a rozsah jeho splatenia, výška vkladu každého spoločníka do základného imania a
rozsah jeho splatenia,

15. Podľa § 3 ods. 1 zákona o obchodnom registri, zbierka listín obsahuje dokumenty vyhotovené v
štátnom jazyku alebo v cudzom jazyku s overeným prekladom do štátneho jazyka (ďalej len „uložené
listiny"), ktorými sú:
a) spoločenská zmluva, zakladateľská listina alebo zakladateľská zmluva obchodnej spoločnosti,

splnomocnenia na jej uzavretie, notárska zápisnica o konaní ustanovujúceho valného zhromaždenia
akciovej spoločnosti alebo rozhodnutie zakladateľov akciovej spoločnosti o jej založení, notárska
zápisnica o založení družstva s príslušnými prílohami a stanovy, ak boli vyhotovené; pri ostatných
právnických osobách listiny, ktoré upravujú ich založenie, v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi,
b) každá zmena spoločenskej zmluvy, zakladateľskej listiny alebo zakladateľskej zmluvy

obchodnej spoločnosti, stanov akciovej spoločnosti alebo družstva vrátane rozhodnutia o zmene právnej
formy, pri ostatných právnických osobách každá zmena listín upravujúcich ich založenie,
c) úplné znenie dokumentov podľa písmena b) po každej vykonanej zmene,
m) vyhlásenie správcu vkladu podľa osobitného zákona (pozn. 5) - pozn. § 60 ods. 4 Obchodného
zákonníka)

16. Podľa § 3 ods. 4 zákona o obchodnom registri, ak ide o listiny podľa odseku 1 písm. c), do zbierky
listín sa ukladá úplné znenie dokumentov podľa odseku 1 písm. a) v znení vykonaných zmien podľa
odseku 1 písm. b), ktorého úplnosť a správnosť potvrdí svojím podpisom štatutárny orgán zapísanej
osoby.

17. Podľa § 5 ods. 1 zákona o obchodnom registri, návrh na zápis údajov do obchodného registra, návrh
na zápis zmeny zapísaných údajov a návrh na výmaz zapísaných údajov (ďalej len "návrh na zápis")
podáva navrhovateľ, ktorým je
a) zapísaná osoba,

b) osoba oprávnená podľa osobitného zákona (pozn. 1) Obchodný zákonník)18. Podľa § 5 ods. 6 zákona o obchodnom registri, fyzická osoba zapísaná do obchodného registra
alebo fyzické osoby oprávnené konať v mene zapísanej právnickej osoby sú povinné uviesť v návrhu
na zápis pravdivé údaje a doložiť ho listinami, ktorých obsah zodpovedá skutočnému stavu.

19. Podľa § 7 ods. 3 zákona o obchodnom registri, pred zápisom spoločnosti s ručením obmedzeným
registrový súd okrem skutočností podľa § 6 z predložených listín preverí aj to, či
a) spoločenská zmluva alebo zakladateľská listina obsahuje náležitosti podľa osobitného zákona, 10)
b) výška základného imania, výška vkladu každého spoločníka a výška splateného vkladu každého

spoločníka uvedená v spoločenskej zmluve alebo v zakladateľskej listine je v súlade s osobitným
zákonom, 11)
f) spoločenskú zmluvu podpísali všetci spoločníci a či je pravosť podpisov všetkých spoločníkov na
spoločenskejzmluveosvedčená;akspoločnosťzaložiljedenzakladateľ,čipodpísalzakladateľskúlistinu
a či pravosť jeho podpisu na zakladateľskej listine je osvedčená.

20. Podľa § 8 ods. 1 prvej vety zákona o obchodnom registri, ak sú splnené podmienky podľa § 6 a 7,
registrový súd vykoná zápis v lehote piatich pracovných dní od doručenia návrhu na zápis.

21. Podľa § 8 ods. 3 zákona o obchodnom registri, ak návrh na zápis nespĺňa podmienky podľa § 6 a 7,
registrový súd zápis nevykoná. O tejto skutočnosti registrový súd upovedomí navrhovateľa oznámením

o odmietnutí vykonania zápisu (ďalej len "oznámenie").

22. Podľa § 9 ods. 5 zákona o obchodnom registri, zapísaná fyzická osoba alebo fyzická osoba
oprávnená konať v mene zapísanej právnickej osoby je povinná predložiť registrovému súdu na uloženie
do zbierky listín listiny, ktorých obsah zodpovedá skutočnému stavu.

23. Podľa § 111 ods. 1 Obchodného zákonníka, pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do
obchodnéhoregistramusísanakaždýpeňažnývkladsplatiťnajmenej30%.Celkováhodnotasplatených
peňažných vkladov spolu s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov musí však byť aspoň 50% zo
zákonom ustanovenej minimálnej výšky základného imania podľa § 108 ods. 1.

24. Podľa § 113 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločník je povinný splatiť vklad za podmienok a v
lehote ustanovenej zákonom, prípadne určenej v spoločenskej zmluve najneskôr však do piatich rokov
od vzniku spoločnosti alebo od jeho vstupu do spoločnosti alebo od prevzatia záväzku na nový vklad.
Tejto povinnosti nemožno spoločníka zbaviť. Konatelia oznámia registrovému súdu bez zbytočného

odkladu splatenie celého vkladu každého spoločníka.

25. Podľa § 113 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak je spoločník s platením vkladu v omeškaní, môže ho
spoločnosť pod hrozbou vylúčenia vyzvať, aby svoju povinnosť splnil v lehote, ktorá nesmie byť kratšia
ako tri mesiace.

26. Podľa § 113 ods. 4 Obchodného zákonníka spoločníka, ktorý nesplní svoju povinnosť ani v
dodatočnej lehote, môže valné zhromaždenie zo spoločnosti vylúčiť.

27. Podľa § 113 ods. 5 Obchodného zákonníka obchodný podiel (§114 ) vylúčeného spoločníka
prechádza na spoločnosť, ktorá ho môže previesť na iného spoločníka alebo tretiu osobu. O prevode
rozhoduje valné zhromaždenie.

28. Podľa § 113 ods. 6 Obchodného zákonníka, ak sa neprevedie obchodný podiel podľa

odseku 5 , rozhodne
valné zhromaždenie do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol spoločník vylúčený, o znížení základného
imania o vklad vylúčeného spoločníka; inak môže súd spoločnosť aj bez návrhu zrušiť a nariadiť jej
likvidáciu.

29. Žalobca ako zásadnú námietku v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a spor nesprávne právne posúdil. Súd prvej
inštancie uviedol, že žalobca nepredložil žiadnu listinu na preukázanie toho, že ako spoločník splatil
peňažný vklad 750,-- EUR do základného imania žalovaného a týmto smerom nenavrhol žiadnerelevantné dokazovanie. S týmto názorom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje. Žalobca
už v žalobe ako aj v priebehu celého konania na súde prvej inštancie skutkovo tvrdil splatenie vkladu
dňa 25.12.2012 v celom rozsahu (750,-- EUR) a tieto tvrdenia preukazoval listinnými dôkazmi -

Vyhlásením správcu vkladu zo dňa 25.10.2012, ktorým správca vkladu W.. G. J. (poverený správou
vkladu v spoločenskej zmluve žalovaného) vyhlásil, že základné imanie spoločnosti LI+, s.r.o. vo výške
7.500,- Eur bolo splatené v plnej výške, a to tak, že: ...zakladateľ spoločnosti - C. T., r.č. XXXXXX/XXXX,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X/C, XXX XX J. J. -splatil svoj vklad do základného imania v plnej výške,
tzn. vo výške 750,- EUR, spoločenskou zmluvou žalovaného zo dňa 25.10.2012, podľa ktorej všetci

spoločníci splatili svoj vklad v peniazoch v celom rozsahu pred vznikom spoločnosti, pričom podľa čl.
6 Spoločenskej zmluvy C. T. splatil vklad 750,-- Eur a výpisom z obchodného registra spoločnosti LI+,
s.r.o., podľa ktorého boli ku dňu zápisu žalovanej spoločnosti, t. j. ku dňu 30.10.2012, splatené v celom
rozsahu vklady všetkých troch zakladajúcich spoločníkov. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie
nesprávne vyhodnotil dôkaz - vyhlásenie správcu vkladu zo dňa 25.10.2012, keď tento dôkaz ako dôkaz
o úhrade peňažného vkladu žalobcu vôbec neakceptoval a nesprávne ho posúdil s poukazom na § 60

Obchodného zákonníka, pričom rozhodnutie nesprávne založil iba na tvrdeniach žalovaného, ktoré boli
v rozpore s listinnými dôkazmi, vrátane zápisov v obchodnom registri.

30. Odvolací súd v prípade posúdenia dôkazu vyhlásenia správcu vkladu poukazuje na ustanovenia
Obchodného zákonníka a zároveň zákona č. 530/2203 o obchodnom registri. Spoločnosť žalovaného

je spoločnosťou s ručením obmedzeným. Zakladá sa písomnou spoločenskou zmluvou, t. j. dohodou
medzi zakladajúcimi spoločníkmi, pričom jej podstatnou náležitosťou je o. i. určenie výšky vkladu
každého spoločníka a výšku splatených vkladov pri založení spoločnosti včítane spôsobu a lehoty
splácania vkladu (§ 110 ods. 1 písm. d/ Obchodného zákonníka). Založením spoločnosti spoločenskou
zmluvou obchodná spoločnosť ako právnická osoba ešte neexistuje, nevznikne, avšak Obchodný

zákonník ukladá spoločníkom pred jej vznikom, zápisom do obchodného registra, povinnosť splatiť
na každý peňažný vklad najmenej 30% (§ 111 ods. 1 Obchodného zákonníka). Vzhľadom na to je
v spoločenskej zmluve určený správca vkladu (§ 110 ods. 1 písm. g/ Obchodného zákonníka), ktorý
spravuje vklady, časti vkladov spoločníkov splatených pred vznikom spoločnosti (§ 60 ods. 1 prvej vety
Obchodného zákonníka), preto je povinný pri prevzatí vkladu od každého spoločníka vydať každému

spoločníkovi písomné vyhlásenie o splatení vkladu alebo jeho časti a toto písomné vyhlásenie sa
následne prikladá k návrhu na zápis do obchodného registra (§ 60 ods. 4 Obchodného zákonníka)
a zakladá do zbierky listín (§ 3 ods. 1 písm. m/ zákona o obchodnom registri). V návrhu na zápis
spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra sa uvádzajú údaje o vklade spoločníka a
rozsahu jeho splatenia práve podľa spoločenskej zmluvy a vyhlásenia správcu vkladu. Registrový súd

pred zápisom údajov do obchodného registra preverí, či údaje v návrhu na zápis sa zhodujú s údajmi
vyplývajúcimi z predložených príloh (spoločenská zmluva, vyhlásenie správcu vkladu) (§ 6 ods. 1 písm.
e/ zákona o obchodnom registri) a zároveň z predložených listín preverí aj to, či z vyhlásenia správcu
vkladu -výška vkladu každého spoločníka a výška splateného vkladu každého spoločníka uvedená
v spoločenskej zmluve je v súlade s osobitným zákonom (§ 7 ods. 3 písm. c) zákona o obchodnom

registri). Týmto osobitným zákonom je Obchodný zákonník a jedná sa o ustanovenia § 108 ods. 1, §
109 ods. 1 a 2, § 111, pričom podľa § 111 ods. 1 Obchodného zákonníka pred podaním návrhu na zápis
spoločnosti do obchodného registra musí sa na každý peňažný vklad splatiť najmenej 30%. Celková
hodnota splatených peňažných vkladov spolu s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov musí
však byť aspoň 50% zo zákonom ustanovenej minimálnej výšky základného imania podľa § 108 ods.

1 . Následne registrový
súd, ak sú splnene podmienky § 6 a 7 vykoná zápis obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným do
obchodného registra (§ 8 ods. 1 zákona o obchodnom registri), v inom prípade, ak návrh tieto podmienky
nespĺňa, zápis nevykoná (§ 8 ods. 2 zákona o obchodnom registri), obchodná spoločnosť ako právnická
osoba nevznikne.

31. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje význam obchodného registra, ktorý je verejný zoznam zákonom
ustanovených údajov (ďalej len „zapísané údaje“), ktorého súčasťou je zbierka zákonom ustanovených
listín (ďalej len „zbierka listín“) (§ 27 ods. 1 Obchodného zákonníka). Zároveň vychádzajúc zo zákona
obchodnom registri vo vzťahu k zapísaným údajom je ustanovené, že fyzická osoba zapísaná do
obchodného registra alebo fyzické osoby oprávnené konať v mene zapísanej právnickej osoby sú

povinné uviesť v návrhu na zápis údajov do obchodného registra pravdivé údaje a doložiť ho listinami,
ktorých obsah zodpovedá skutočnému stavu (§ 5 ods. 6 zákona o obchodnom registri). V prípade
listín ukladajúcich sa do zbierky listín je ustanovené, že zapísaná fyzická osoba alebo fyzická osoba
oprávnená konať v mene zapísanej právnickej osoby je povinná predložiť registrovému súdu na uloženiedo zbierky listín listiny, ktorých obsah zodpovedá skutočnému stavu (§ 9 ods. 5 zákona o obchodnom
registri).Ďalejštatutárnymorgánomspoločnostisručenímobmedzenýmjejedenaleboviackonateľov(§
133 Obchodného zákonníka), návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra podávajú a podpisujú

všetci konatelia spoločnosti (§ 112 Obchodného zákonníka). Po vzniku spoločnosti je správca vkladu
povinný bez zbytočného odkladu odovzdať splatené vklady, či ich časti spoločnosti. Ak spoločnosť
nevznikne, je povinný ich vrátiť (§ 60 ods. 3 Obchodného zákonníka).
32. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, že v tomto prípade, iný dôkaz (doklad) o splatení vkladu
pred vznikom spoločnosti ako vyhlásenie správcu vkladu neexistuje. Ak chcel žalovaný disponovať aj

iným (doplňujúcim) dokladom okrem vyhlásenia správcu vkladu, tak sa spoločníci mali v spoločenskej
zmluve dohodnúť, že úhradu vkladu do základného imania vykonajú bezhotovostným prevodom na
účet správcu vkladu a to pred vznikom spoločnosti, prípadne za správcu vkladu mali určiť banku. Avšak
spoločníci žalovaného podľa ustanovení Spoločenskej zmluvy zo dňa 25.10.2012 sa dohodli, že splatili
svoj vklad v peniazoch v celom rozsahu pred vznikom spoločnosti (čl. 6 Spoločenskej zmluvy), čo aj
vyplýva z vyhlásenia správcu vkladu zo dňa 25.10.2012 ako dôkazu podľa § 60 ods. 4 Obchodného

zákonníka. Odvolací súd dodáva, že v súdenej veci sa nejednalo o vyhlásenie správcu vkladu, v ktorom
by správca vkladu uviedol vyššiu sumu ako je splatená.

33. Ďalej súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a to prosredníctvom jeho
konateľa W.. G. J.. Avšak jeho výpoveď bola v priamom rozpore s tým, čo ako správca vkladu vo

vyhlásení uviedol a tiež v rozpore s tým, čo ako konateľ spoločnosti žalovaného t. j. osobou oprávnenou
podať návrh na zápis žalovaného do obchodného registra, registrovému súdu v návrhu na zápis uviedol
a preukazoval pripojenými dôkazmi - spoločenskou zmluvou, vlastným vyhlásením ako správcu vkladu.
Súd prvej inštancie na tento rozpor, na ktorý dôvodne poukazoval žalobca, vôbec neprihliadal a ani
nehodnotil s poukazom na zápisy údajov v obchodnom registri, keď tieto zápisy sa považujú za pravdivé

a majú zodpovedať skutočnému stavu, za čo zodpovedá W.. J. ako konateľ spoločnosti žalovaného.

34. Ďalej súd prvej inštancie vychádzal z výpovede vyššie uvedeného konateľa žalovaného na
pojednávaní dňa 3.12.2020. Ten uviedol, že na základe dohody spoločníkov vydal vyhlásenie správcu
vkladu dňa 25.10.2012, ale že po založení spoločnosti žalovaného sa založí účet a vklady budú

individuálne vnesené, pričom toto vyhlásenie podpísal, pretože žalovaný si mohol založiť účet až keď
bude zapísaný do Obchodného registra. Vzhľadom na túto výpoveď žalovaného je podľa názoru
odvolacieho súdu potrebné zo strany súdu prvej inštancie požiadať žalovaného o doplnenie ďalších
skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 C. s. p.).
35. Súd prvej inštancie preto požiada žalovaného, aby doplnil skutkové tvrdenia ohľadom ním uvádzanej

zmeny Spoločenskej zmluvy zo dňa 25.10.2012 o úhrade vkladov spoločníkov v článku 6 týkajúcej sa
splatenia vkladov každého jedného spoločníka. Či k takejto zmene Spoločenskej zmluvy došlo, kedy
bol takýto písomný dodatok Spoločenskej zmluvy zo dňa 25.10.2012 žalovaného uzavretý a aké je
znenie článku 6 po prijatí dodatku. Ďalej či uložil dodatok k Spoločenskej zmluve a/alebo úplne znenie
Spoločenskej zmluvy do zbierky listín.

36. Ďalej je potrebné doplniť skutkové tvrdenia aj ohľadom tvrdenia o splatení vkladov spoločníkov B.
D. dňa 30.12.2012 a spoločníka G. J. dňa 30.10.2012. Teda či a kedy oznámil splatenie celých vkladov
týchto spoločníkov registrovému súdu - obchodnému registru. Tiež ak tvrdí, že žalobca neuhradil vklad
do základného imania, či a kedy bol podaný návrh na zmenu zapísaných údajov do obchodného registra
v prípade žalobcu o tom, že vôbec neuhradil peňažný vklad. Alebo či inicioval konanie o zosúladení

údajov v obchodnom registri so skutočným stavom týkajúcich sa úhrady vkladov každého jedného
spoločníka (§ 278 písm. b/ zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku).

37. Následne po doplnení týchto skutkových tvrdení umožní protistrane sa k nej vyjadriť. Súd prvej
inštancie pri vyhodnotení dohody, ktorou sa mala zmeniť Spoločenská zmluva zo dňa 25.10.2012 vezme

do úvahy, že spoločenská zmluva je právny úkon v písomnej forme, pričom akékoľvek zmeny (dodatky)
spoločenskej zmluvy môžu byť iba v písomnej forme, inak je dohoda neplatná (§ 63 Obchodného
zákonníka v spojení s 40 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka). Naviac do zbierky listín sa povinne ukladá
spoločenská zmluva (§ 3 ods. 1 písm. a/ zákona o obchodnom registri) ako aj každá zmena spoločenskej
zmluvy (§ 3 ods. 1 písm. b/ zákona o obchodnom registri) a následne úplné znenie spoločenskej zmluvy

(§ 3 ods. 1 písm. c/ zákona o obchodnom registri), pričom úplnosť a správnosť potvrdí svojím podpisom
štatutárny orgán zapísanej osoby (§ 3 ods. 4 zákona o obchodnom registri).
V prípade písomnej zmeny Spoločenskej zmluvy žalovaného dňa 25.12.2012 v článku 6, súd prvej
inštancie vyhodnotí zmenené podmienky a lehoty týkajúce sa povinnosti žalobcu ako spoločníka splatiťvklad s poukazom na § 113 Obchodného zákonníka. V prípade, že nebola písomná dohoda, pri posúdení
splatenia vkladu žalobcu bude súd prvej inštancie vychádzať z listinných dôkazov, ktoré predložil
žalobca s poukazom na to, že zápisy v obchodnom registri sú pravdivé a listiny uložené v zbierke listín

zodpovedajú skutočnému stavu.

38. Odvolací súd zdôrazňuje, že zápis o splatení vkladu spoločníka v obchodnom registri je dôležitý
s poukazom na to, že spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu
zapísaného práve v obchodnom registri (§ 106 druhej vety Obchodného zákonníka), zároveň konatelia

spoločnosti oznámia registrovému súdu bez zbytočného odkladu splatenie vkladu každého spoločníka
(§ 113 tretej vety Obchodného zákonníka). Vzhľadom na to odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej
inštancie, že akýkoľvek odkaz žalobcu na spoločenskú zmluvu alebo zápis v Obchodnom registri o tom,
že splatil svoj peňažný vklad v celej výške 750 EUR do základného imania, vôbec nepreukazuje reálne
splatenie vkladu. Práve štatutárny orgán žalovaného zodpovedá za zápisy splatenia vkladu každého
spoločníka v obchodnom registri.

39. Odvolací súd konštatuje, že ak by Spoločenská zmluva žalovaného čo do splatenia vkladov
spoločníkov nebola zmenená písomným dodatkom, tak úhrady spoločníkov B. D. dňa 30.12.2012 a G.
J. dňa 30.10.2012 nemôžu byť posúdené ako splatenie ich peňažných vkladov do základného imania,
keď nemajú právny základ (titul). Môže sa jednať o peňažné plnenie týchto spoločníkov spoločnosti
žalovaného bez právneho dôvodu, prípadné z iného dôvodu, ktorého posúdenie je nad rámec tohto

sporu.

40. Zároveň odvolací súd opätovne uvádza, že údaje zapísané v obchodnom registri sú pravdivé a
zodpovedajú skutočnému stavu. S poukazom na § 278 písm. b) v spojení s § 289 a nasl. Civilného
mimosporového poriadku v prípade, že je nesúlad zapísaných údajov v obchodnom registri so

skutočným stavom, ktorý sa nedá dosiahnuť inak, tak jedným z osôb oprávnených iniciovať takéto
konanie je spoločník zapísanej osoby v tomto prípade p. J., p. D., člen štatutárneho orgánu zapísanej
osoby teda opäť tie isté osoby (§ 290 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku). Pri hodnotení dôkazu
výsluchom žalovaného - konateľa G. J., súd prvej inštancie prihliadne na to, či skutočnosti, ktoré uviedol
na súde prvej inštancie zodpovedajú zápisu v obchodnom registri žalovaného, ktoré zápisy je ako

konateľ oprávnený a zároveň povinný uvádzať ako pravdivé a zodpovedajúce skutočnému stavu, pričom
tieto zápisy v obchodnom registri mali byť vykonané do konania mimoriadneho valného zhromaždenia
žalovaného dňa 30.11.2017.

41. Ďalej súd prvej inštancie tvrdí, že na akékoľvek dôvody neplatnosti vznesené po 28.02.2018, t. j.

po 3 mesačnej lehote od uskutočnenia mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného neprihliadal,
avšak odvolací súd uvádza, že žalobca ďalšie dôvody neplatnosti netvrdil, ani neuplatňoval. Preto nie
je odvolaciemu súdu zrejmé, na aké dôvody súd prvej inštancie neprihliadal, teda v čom videl ďalšie
dôvody neplatnosti uplatňovaného žalobcom a v tejto časti je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie
nepreskúmateľné. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, že ten priamo v žalobe označil porušenie

Obchodného zákonníka a práva žalobcu ako spoločníka na účasti v spoločnosti žalovaného tým, že bol
zo spoločnosti žalovaného vylúčený uznesením mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného dňa
30.11.2017.

42. Odvolací súd sa tiež s posúdením aktívnej legitimácie žalobcu súdom prvej inštancie nestotožňuje.

Nie je sporné, že žalobca v čase rozhodnutia mimoriadneho valného zhromaždenia bol spoločníkom,
čo je aj preukázané, spoločenskou zmluvou a zápisom v obchodnom registri. Nebolo sporné, že na
mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného bol žalobca vylúčený ako spoločník zo spoločnosti
žalovaného z dôvodu v ňom uvedenom. Z povahy uznesenia valného zhromaždenia vyplýva, že
sa považuje za platné až do okamihu rozhodnutia súdu o jeho neplatnosti postupom podľa § 131

Obchodného zákonníka. To znamená, že ak valné zhromaždenie vylúči spoločníka, tým okamihom sa z
neho stáva bývalý spoločník, až dokým súd nerozhodne o neplatnosti daného valného zhromaždenia.
Okamihom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku súdu o neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia
nastávajú účinky jeho neplatnosti spätne t. j. ex tunc ku dňu prijatia uznesenia valného zhromaždenia.
Ďalej ustanovenie § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka taxatívne vymenúva osoby oprávnené podať

žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia a jednou z nich je bývalý spoločník
za podmienky, že sa ho rozhodnutie valného zhromaždenia týka. Keďže uznesením mimoriadneho
valného zhromaždenia bol žalobca ako spoločník zo spoločnosti vylúčený, tak sa ho to bezprostredne
a priamo týka. Žalobca tvrdí a preukazuje, že uhradil celý svoj vklad, preto nebol daný dôvod najeho vylúčenie podľa § 113 ods. 4 Obchodného zákonníka, čím došlo k porušeniu zákona vydaním
predmetnéhouzneseniavalnéhozhromaždenia,pričomsúdprvejinštanciedospelkzáveru,žežalovaný
nesplatil vôbec peňažný vklad. Podľa odvolacieho súdu tento záver súdu prvej inštancie je predčasný,

keď nezohľadnil zápisy v obchodnom registri a nežiadal o doplnenie ďalších skutkových tvrdení
a nevyhodnotil dôkazy jednotlivo a vzájomných súvislostiach s poukazom na citované ustanovenia
Obchodného zákonníka a zákona o obchodnom registri. Ďalej súd prvej inštancie tiež tvrdí, že
uznesením valného zhromaždenia o vylúčení žalobcu spoločníka nebola porušená spoločenská zmluva
žalovaného, avšak z tejto spoločenskej zmluvy odvolací súd konštatuje uzavretie dohody spoločníkov o

tom, že všetci spoločníci splatili vklad v peniazoch v celom rozsahu pred vznikom spoločnosti a aj preto
je v tejto časti odôvodnenie zmätočné.

43. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a tiež na odvolaciu argumentáciu
žalobcu považuje závery prijaté súdom prvej inštancie za nesprávne a v naznačených častiach
aj nepreskúmateľné. Nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že

rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení § 220 ods. 2 C. s. p. a odvolací súd preto
podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) C. s. p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a
podľa § 391 ods. 1 C. s. p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

44.Povinnosťousúduprvejinštancietakvďalšomkonaníbudevyžiadaťdoplňujúceskutkovéhotvrdenia

tak, ako uviedol odvolací súd a následne v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho
súdu za použitia Obchodného zákonníka a zákona o obchodnom registri svoj záver náležite odôvodniť.

45. Podľa § 396 ods. 3 C. s. p. ak odvolací senát zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí.

46. Odvolací súd zrušil napadnutý výrok III, preto súd prvej inštancie v novom rozhodnutí opätovne
rozhodne o nároku na náhradu trov konania na prvej inštancii aj trov odvolacieho konania, pričom
prihliadne na to, že výrok I nebol napadnutý odvolaním, je právoplatný a zodpovednosť na zastavení
konania nesie žalobca a vo zvyšnej časti rozhodne podľa úspechu tej - ktorej strany sporu.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C. s. p.).