Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. január 2024

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/27/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623204669
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:7623204669.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav Baláž, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom C. XXX, t.č. bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, proti
žalovanej: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX H., v konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e sa podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v katastrálnom území: C., obec: C., okres: I. J.
K., a to:

- k rodinnému domu súp. č. XXX postavenom na parcele registra „L.“ evidovanej na katastrálnej mape
pod parcelným číslom č. XXX/X,
- k pozemku – parcele registra „L.“ evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXX/X, vo
výmere: XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- k pozemku – parcele registra „L.“ evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXX/X, vo
výmere: XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

- k pozemku – parcele registra „L.“ evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXX/X, vo
výmere: XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

to všetko podľa zápisu na liste vlastníctva číslo XXX, vedenom Okresným úradom
Spišská Nová Ves, odborom katastrálnym.

II. N a r i a ď u j e sa predaj uvedených nehnuteľností nachádzajúcich sa v
katastrálnom území : C. , obec: C., okres: I. J. K., a to:

- rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele registra „L.“ evidovanej na katastrálnej mape
pod parcelným číslom č. XXX/X,
- pozemku – parcely registra „L.“ evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXX/X, vo
výmere: XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemku – parcely registra „L.“ evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXX/X, vo
výmere: XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

- pozemku – parcely registra „L.“ evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXX/X, vo
výmere: XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

to všetko podľa zápisu na liste vlastníctva číslo XXX, vedenom Okresným úradom Spišská Nová Ves,
odborom katastrálnym s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi žalobcu a žalovanú podľa
výšky ich spoluvlastníckych podielov na týchto nehnuteľnostiach, teda žalobcovi v 1 a žalovanej v 1.

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu,
pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Vessamostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 13.09.2023 žalobu, ktorou žiadal zrušiť jeho podielové

spoluvlastníctvo so žalovanou k v žalobe nižšie špecifikovaným nehnuteľnostiam a prikázať tieto
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej oproti jej povinnosti vyplatiť žalobcu sumou 95.000,--
EUR titulom náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel , ako aj nahradiť mu trovy konania.

2. Túto svoju žalobu odôvodnil tým, že spoločne so žalovanou sú zapísaní v liste vlastníctva č.
XXX vydanom Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom, pre obec: Jamník a

katastrálne územie: C., ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností, a to rodinného domu, súpisné
číslo XXX postaveného na pozemku - parcela registra „L.”, parc. č. XXX/X, nachádzajúceho sa v obci C.,
pozemku - parcela registra „L.”, parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere
298m2file_0.jpg

file_1.wmf

pozemku - parcela registra „L.”, parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere
XXXX a pozemku - parcela registra „L.”, parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XXXX (ďalej v texte „rodinný dom a pozemky“ spoločne aj len ako „nehnuteľnosti“) v podiele

1/1 v pomere k celku. Manželstvo žalobcu a žalovanej bolo rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová
Ves, SP. zn. XX/XX/XXXX, zo dňa 12. januára 2012 (ďalej v texte len ako „ rozsudok Okresného súdu
Spišská Nová Ves”) rozvedené. Nakoľko po zániku bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej
nedošlo k dohode o jeho vyporiadaní a ani v zákonom stanovenej lehote nebol podaný návrh na
vyporiadanie rozhodnutím súdu, nehnuteľnosti, ktoré nadobudli strany sporu počas manželstva, sa stali

zo zákona podielovým spoluvlastníctvom oboch bývalých manželov - žalobcu a žalovanej v rovnakom
podiele. Žalobca oslovil žalovanú s návrhom na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou,
avšak neúspešne. Z komunikácie uskutočnenej medzi žalobcom a žalovanou je zrejmé, že nedošlo
k dohode o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Ďalej uviedol, že vo vzťahu k prvému spôsobu
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to reálnemu rozdeleniu veci, toto by si vyžadovalo značnú

finančnú investíciu a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca a žalovaná sú bývalí manželia, má za to, že
rozdelenie veci s prihliadnutím na všetky okolnosti danej veci nie je dobre možné. Navrhol preto, aby
súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo druhým zo spôsobov vymedzenom v ust. § 142 Občianskeho
zákonníka, a to tak, že nehnuteľnosti prikáže za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov, v
danom prípade žalovanej. Žalovaná v rodinnom dome býva a má tam zriadený trvalý pobyt a žiadnu

inú nehnuteľnosť na bývanie nemá. Žalovaná má teda objektívne predpoklady účelne nehnuteľnosti
užívať na účel, na ktorý sú nehnuteľnosti určené, a to nielen vo formálnej rovine (ust. § 123 Občianskeho
zákonníka - právo s nehnuteľnosťou disponovať), ale aj v hmotnoprávnej rovine (ust. § 123 Občianskeho
zákonníka právo nehnuteľnosť užívať, brat' plody a úžitky, zhodnocovať). Žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu listom zo dňa 15.2.2023 žalovanej zaslal návrh na uzatvorenie dohody o vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva, na ktorý žalovaná reagovala listom zo dňa 07.03.2023. Na túto reakciu
žalovanej žalobca prostredníctvom právneho zástupcu reagoval listom zo dňa 24.03.2023 s tým, že
žalovaná reagovala listom zo dňa 03.04.2023 s odkazom, že jej zdravotný stav neumožňuje sa vo
veci momentálne vyjadriť. Následne bol žalovanej doručený list prostredníctvom právneho zástupcu
žalobcu zo dňa 14.04.2023, na ktorý žalovaná už nereagovala, a rovnako nereagovala na výzvu

právneho zástupcu žalobcu zo dňa 24.05.2023 na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom vykonania
obhliadky za účelom určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Keďže žalobca nemal prístup k
nehnuteľnosti a dlhodobo sa v nehnuteľnosti nezdržiaval, nevie určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti
na základe odborného posudku, resp. znaleckého posudku. Žalovaná svojím postojom znemožnila
takéto určenie všeobecnej hodnoty. Žalobca je preto nútený vychádzať len z hodnoty nehnuteľností,

ktoré sú publikované ako ponuky realitných kancelárií v obci C., kde hodnota obdobných nehnuteľností
v oboch nateraz známych prípadoch je určená na sumu 190.000,- EUR.

3. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila podaním zo dňa 03.11.2023 doručeným súdu toho istého
dňa, v ktorom uviedla, že trvá na obsahu svojho listu zo dňa 07.03.2023, a síce že žalobca si zobral

všetok hmotný majetok súvisiaci s podnikaním, vrátane všetkých strojov, vozidiel, ktoré boli zakúpenépočas ich manželstva, kde bola a stále je za mimosúdne riešenie tejto veci, ďalej uviedla, že chce, aby
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v k.ú. C. boli prikázané do jej výlučného vlastníctva, že nesúhlasí
s tým, žeby žalobcovi mala vyplatiť sumu, ktorú od nej požaduje. Uviedla, že už v rámci konania

vedeného na OS SNV, č.k. XXX/XXX/XXXX o zrušenie BSM medzi ňou a žalobcom sa predtým ako aj
v rámci toho konania dohodli, že mu ona prenecháva firmu (všetky stroje a vozidlá a iný majetok s tým
súvisiaci), ktorú má a žalobca prepíše na jej osobu dom a pozemky zapísané na LV č. XXX v k.ú. C.,
pričom žalobca s týmto návrhom súhlasil, a preto bola uzavretá taká Dohoda. Žalobca si svoju povinnosť
ztejtoDohodynesplnil,kdeDohodabolapodpísanáunichdoma,predich deťmi,tútoDohodusižalobca

zobral bez toho aby jej (žalovanej) jedno vyhotovenie nechal, preto je pre ňu prekvapujúce, že teraz
žalobca už o žiadnej takej Dohode sa vôbec nezmieňuje, mlčí o nej. Vzhľadom na vyššie uvedené,
preto navrhla, aby žalobca s ňou napriek tomu, že sa už vedie súdne konanie o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva rokoval, aby mohli uzatvoriť mimosúdnu dohodu.

4. Žalobca v písomnej replike zo dňa 04.12.2023 doručenej súdu toho istého dňa zotrval na podanej

žalobe. Uviedol, že tvrdenia uvádzané vo vyjadrení žalovanej zo dňa 03.11.2023 nemajú žiaden
vplyv na podanú žalobu. Poprel existenciu akejkoľvek dohody, na ktorú sa odvoláva žalovaná, pričom
pravdepodobne sama o tejto skutočnosti vie, že takáto dohoda neexistuje, len fabuluje tvrdenie, že bola
podpísaná, a jedno vyhotovenie si zobral žalobca, a k podpisu takejto dohody malo dôjsť za prítomnosti
detí. Podľa žalobcu ide len o účelové tvrdenie, ktoré sa nezakladá na pravde, pretože je asi málo

pravdepodobné, že by jeden z účastníkov dohody, ktorá je pre jeho život pomerne dôležitá, neponechal
si jedno písomné vyhotovenie. Zároveň uviedol, že takáto dohoda by musela byt' podpísaná spôsobom,
ktorýzákonvyžadujeprivyporiadanínehnuteľností,atooverenímpodpisovúčastníkov.Žalovanáprávne
relevantnú dohodu nepredložila. Ani listina, ktorá preukazuje, že bezpodielové spoluvlastníctvo oboch
účastníkov bolo zrušené za trvania manželstva, niekedy v roku 2011, nemá vplyv na podanú žalobu na

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu. Žalobca pred podaním žaloby vyzýval žalovanú
na dohodu, naposledy podaním zo dňa 15.02.2023, avšak bezúspešne. Žalovaná užíva nehnuteľnosť
spolu so svojím súčasným manželom, a obom týmto manželom musí byť zrejmé, že využívajú aj
pomernú časť nehnuteľnosti, ktorá patrí žalobcovi. Zatiaľ čo žalobca musel riešiť svoje bývanie po
rozvode, žalovaná takúto starosť nemala, a ani jej manžel.

5. Žalovaná k uvedenej replike nepodala žiadnu písomnú dupliku, napriek tomu, že jej uvedená písomná
replika bola zaslaná dňa 15.12.2023, predmetnú zásielku si neprevzala v odbernej lehote, a táto jej
tak bola doručená fikciou doručenia dňa 29.12.2023 (t.j. doručením príslušného oznámenia pre súd
o spôsobe doručenia uvedenej súdnej zásielky).

6.Súdvovecirozhodolnapojednávaníkonanomdňa15.01.2024,naktorébolistranyriadnepredvolané,
a ktoré predvolanie bolo žalovanej riadne doručené dňa 28.12.2023. Uvedeného pojednávania sa
zúčastnil žalobca a jeho právny zástupca. Žalovaná sa predmetného pojednávania nezúčastnila a svoju
neúčasť súdu žiadnym spôsobom neospravedlnila, a preto súd konal a napokon aj rozhodol bez jej

účasti.

7. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že právo strany sporu, aby jej vec bola prejednaná verejne a v jej
prítomnosti,zaručenéčl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky,nemožnochápaťtak,žebysúdnemohol
konať a rozhodnúť v jej neprítomnosti, ale tak, že súd je povinný strane poskytnúť priestor na uplatnenie

tohto práva. Uvedená požiadavka je vyjadrená hlavne v ustanovení § 178 ods. 2 CSP, ktoré súdu ukladá
predvolať stranu sporu alebo jej zástupcu na pojednávanie tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidlanajmenejpäťdnípreddňom,keďsamápojednávaniekonať.Stranasapritomnapojednávanie
predvolá len vtedy, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch (§ 195 ods. 1 až 3 CSP), inak predvolá súd len
jej zástupcu (§ 178 ods. 1 CSP). Odročovanie pojednávaní predstavuje jeden z kľúčových problémov

súčasného slovenského civilného procesu. Nová právna úprava civilného procesu preto tento problém
reflektuje sprísnenými podmienkami odročovania pojednávaní so zvýraznením procesnej diligencie
procesných strán a výnimočnosti odročovania, prostredníctvom reštriktívneho výkladu § 179 CSP.
Ambíciou navrhovaného ustanovenia je výrazne zredukovať súčasné aplikačné problémy súvisiace s
dĺžkou súdnych konaní, a tým prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie (pozri dôvodovú správu

k § 184 CSP). Odročenie pojednávania podľa Civilného sporového poriadku je viazané nielen len na
existenciu dôležitého dôvodu u strany alebo jej zástupcu, ale kumulatívne, na nemožnosť spravodlivo
od nich žiadať, aby sa nechali zastúpiť. Ak je dôvodom odročenia nepriaznivý zdravotný stav strany,
možno vždy spravodlivo žiadať, aby bola zastúpená na ďalšom nariadenom pojednávaní inou osobou(§ 183 ods. 1 a 2 CSP ). Dôvod odročenia pojednávania je strana povinná súdu oznámiť bezodkladne
(§ 183 ods. 3 CSP ). ( porovnaj bod 819 a 10 odôvodnenia Uznesenia NS SR sp.zn. 8Cdo/45/2019
zo dňa 26.02.2020)

8. Majúc na zreteli vyššie uvedené preto súd za zhora popísanej procesnej situácie, kedy žalovanú
na pojednávanie konané dňa 15.01.2024, riadne a včas predvolal (predvolanie bolo žalovanej riadne
doručené dňa 28.12.2023), táto sa predmetného pojednávania nezúčastnila a svoju neúčasť súdu
žiadnym spôsobom neospravedlnila, dospel k záveru, že je možné predmetnú sporovú vec prejednať

arozhodnúťajvneprítomnostižalovanej,ažetýmtopostupomsúdneznemožnilžalovanejuskutočňovať
jej patriace procesné práva v takej miere, že by bolo bývalo došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý
proces.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, ako aj oboznámením sa s listinnými dokladmi a to
predovšetkým s Listom vlastníctva č. XXX vedeným Okresným úradom Spišská Nová Ves, odborom

katastrálnym pre k.ú. C. , s rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. XXX/XXX/XXXX-
XX zo dňa 23.11.2011, so súdnou zápisnicou zo dňa 16.11.2011 spísanou v sporovom konaní sp.zn.
XXX/XXX/XXXX, s prípisom právneho zástupcu žalobcu zo dňa 15.02.2023 označenými ako „Návrh
na uzatvorenie dohody“ a doručenkou k nemu, s prípisom žalovanej zo dňa 07.03.2023 označeným
ako „Odpoveď na váš návrh o uzatvorenie dohody“, s prípisom právneho zástupcu žalobcu zo dňa

24.03.2023 označenými ako „Odpoveď na Váš list zo dňa 07.03.2023“ a doručenkou k nemu, s prípisom
žalovanejzodňa03.04.2023,sprípisomprávnehozástupcužalobcuzodňa14.04.2023označenýmiako
„Odpoveď na Váš list zo dňa 03.04.2023“ a doručenkou k nemu, s prípisom právneho zástupcu žalobcu
zo dňa 24.05.2023 označenými ako „Výzva na sprístupnenie nehnuteľnosti“ a doručenkou k nemu, s
inzerátom č. XXXXXXXXX zverejneným dňa 16.08.2023 na internetovej stránke „D.“ a ďalším inzerátom

predloženým žalobcom, a na ich základe zistil tento skutkový stav veci:

10. Žalobca ako aj žalovaná sú podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom
Spišská Nová Ves, odborom katastrálnym pre katastrálne územie : C. , obec: C., okres: Spišská Nová
Ves vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností , a síce rodinného domu súp. č. XXX

postaveného na parcele registra „L.“ evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom č. XXX/X,
ako aj pozemkov – parciel registra „L.“ evidovaných na katastrálnej mape, a to parcely pod parcelným
číslom XXX/X,vovýmere:XXXm2,druhpozemku:zastavanáplochaanádvorie, parcelypodparcelným
číslom XXX/X,vovýmere:XXm2,druhpozemku:zastavanáplochaanádvorie,aparcelypodparcelným
číslom XXX/X, vo výmere: XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, kedy každý z týchto

spoluvlastníkov má k týmto nehnuteľnostiam spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 v pomere k celku.

11. Právnymi titulom nadobudnutia predmetných nehnuteľností žalobcom ako aj žalovanou je podľa
zápisu na uvedenom Liste vlastníctva č. XXX Kúpna zmluva vedená pod katastrálnou sp.zn. K. XX/XX,
ďalej GP XXXXXXXX-XX/XX, Stavebné povolenie-Rozhodnutie OU-OŽP číslo XXX/XX/X/B./XX Zápis

domu - listina č.XXX/XXXX,M. X/XXXX, a Kolaudačné rozhodnutie č.XXXX/XXXX/X/B./XXXX.

12. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. XXX/XXX/XXXX-XX zo dňa 23.11.2011
bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov – strán sporu zrušené za trvania manželstva. Uvedený
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2011. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené až následne

rozhodnutím zo dňa 12.01.2012 v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. XX/XX/XXXX, čo medzi
stranami nebolo sporné.

13. Podľa tvrdení žalovanej sa v rámci konania vyššie uvedeného vedeného na tunajšom súde pod
sp.zn. XXX/XXX/XXXX mali strany sporu údajne dohodnúť, že žalovaná žalobcovi prenecháva firmu

( všetky stroje a vozidlá a iný majetok s tým súvisiaci), a že žalobca prepíše na jej osobu dom a pozemky
zapísané na LV č. XXX v k.ú. C., pričom žalobca s týmto návrhom súhlasil, a preto bola uzavretá taká
Dohoda. Tiež uvádzala , že Dohoda bola podpísaná u nich doma, pred ich deťmi, túto Dohodu si žalobca
zobral bez toho aby jej (žalovanej) jedno vyhotovenie nechal. Žalobca tieto skutkové tvrdenia žalovanej
poprel.

14. Z obsahu súdnej zápisnice z pojednávania uskutočneného dňa 16.11.2011 v sporovom konaní
vedenomnatunajšomsúdepodsp.zn.XXX/XXX/XXXX(ktorýpredložilaakodôkazžalovaná)vyplynulo,
že na uvedenom pojednávaní žalovaná (v uvedenom konaní v pozícii žalobkyne) uviedla, že „Trvám napodanom návrhu. Manžel získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť a chcem, a by sme boli ochránení
pred jeho podnikateľskými činnosťou. Chcem, aby odporca na mňa podpísal polovicu domu po rozvode.
Naše manželstvo zatiaľ trvá, na tunajšom súde bol podaný návrh na rozvod manželstva“ , na čo žalobca

(v uvedenom konaní v pozícii žalovaného) uviedol, že „S návrhom súhlasím, viac k veci nechcem dodať“.
Iné dôkazy v súvislosti s týmito tvrdeniami súdu žalovaná nepredložila a ani nenavrhla vykonať.

15. Prípisom zo dňa 15.02.2023 označenými ako „Návrh na uzatvorenie dohody“ žalobca cestou
svojho právneho zástupcu vyzval žalovanú uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva strán sporu k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, kedy jej navrhol, aby žalovaná
nadobudla spoluvlastnícky podiel žalobcu o veľkosti 1 k celku za náhradu vo výške XX.XXX,--EUR ,
ktorý by vyplatila žalobcovi. Uvedený prípis bol podľa doručenky žalovanej doručený dňa 27.02.2023.

16. Žalovaná prípisom zo dňa 07.03.2023 označeným ako „Odpoveď na váš návrh o uzatvorenie
dohody “ žalobcovi (cestou jeho právneho zástupcu) oznámila, že súhlasí s mimosúdnym

vysporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, avšak nesúhlasí so
žalobcom požadovanou sumou, nakoľko sa s ním dohodla pred pojednávaním, ktoré sa zaoberalo
zrušením BSM, že mu ona prenecháva firmu a on jej po rozvode prepíše svoju časť domu, pričom k tejto
dohode z jeho strany nedošlo. Preto žiada o dodržanie ich dohody , ktorá bola podpísaná pri dvoch
svedkoch – ich dcérach N. O. a A. B.. Dokument, ktorý bol podpísaný nepredložil a z jeho strany na

súde išlo o klamstvo, aby ju ( žalovanú) a ich štyri spoločné deti pripravil nie len o dom, ale aj jeho firmy .

17. Prípisom zo dňa 24.03.2023 označenými ako „Odpoveď na Váš list zo dňa 07.03.2023“ žalobca
cestou svojho právneho zástupcu žalovanej oznámil, že žiadne konanie, ktoré by sa zaoberalo „rušením
BSM“ neprebehlo. Žalobca poprel existenciu žalovanou uvádzaných dohôd. Poukázal na to, že celú

nehnuteľnosť užíva žalovaná bez jeho súhlasu a navyše aj ďalšia osoba – jej terajší manžel. Uviedol,
že pokiaľ žalovaná nedisponuje sumou (na vyplatenie), ponúkol jej aj alternatívne riešenie, a to že
sa vlastníkom nehnuteľnosti stane on (žalobca) a žalovanej vyplatí jej spoluvlastnícky podiel. Uviedol,
že pokiaľ má žalovaná výhrady k žalobcom uvádzanej cene spoluvlastníckeho podielu, požiadal ju
aby predložila znalecký posudok znalcom, ktorý určí všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, podľa ktorej

môžu potom určiť hodnotu vyporiadacieho podielu. Zároveň jej ponúkol aj to riešenie, že pre účely
ocenenia nehnuteľnosti osloví znalca , ktorý nehnuteľnosť ocení s tým, že náklady na vypracovanie
znaleckého posudku bude každá zo strán znášať v jednej polovici. V tomto prípade však žiadal žalovanú
o poskytnutie súčinnosti v podobe sprístupnenia nehnuteľnosti. Uvedený prípis bol podľa doručenky
žalovanej doručený dňa 30.03.2023.

18. Žalovaná prípisom zo dňa 03.04.2023 žalobcovi (cestou jeho právneho zástupcu) oznámila, že
podstúpila operáciu a momentálne jej zdravotný stav nie je v takom stave, aby sa uvedenej veci mohla
venovať. Žiadala o strpenie s tým, že akonáhle sa jej polepší, bude sa tým zaoberať a pošle mu
vyjadrenie.

19. Prípisom zo dňa 14.04.2023 označenými ako „Odpoveď na Váš list zo dňa 03.04.2023“ žalobca
cestou svojho právneho zástupcu opätovne a naposledy vyzval žalovanú , aby sa táto vyjadrila či a akým
spôsobom má záujem vyplatiť žalobcu ako spoluvlastníka nehnuteľností v zmysle jeho návrhu zo dňa
15.02.2023. Uvedený prípis bol podľa doručenky žalovanej doručený dňa 04.05.2023.

20. Napokon prípisom zo dňa 24.05.2023 označenými ako „Výzva na sprístupnenie nehnuteľnosti
“ žalobca cestou svojho právneho zástupcu vyzval žalovanú o súčinnosť vo veci sprístupnenia
vyporaduvaných nehnuteľností za tým účelom, aby žalobcom poverený súdny znalec mohol vykonať
obhliadku nehnuteľnosti za účelom určenia ich všeobecnej hodnoty. Uvedený prípis bol podľa doručenky

žalovanej doručený dňa 31.05.2023.

21. Žalovaná ako na prípis zo dňa 14.04.2023 . tak aj na prípis zo dňa 24.05.2023 žiadnym spôsobom
nereagovala.

22. Podľa inzerátu č. XXXXXXXXX zverejnenom dňa 16.08.2023 na internetovej stránke „ D.“ bol
v uvedený dátum v obci C. ponúkaný na predaj samostatne stojaci rodinný dom, ktorý sa nachádza v
obci C., H. I. J. K., postavený z tehlovo-kvádrovej konštrukcie, krytina strechy je z falcovaného plechu,
podpivničený o podlahovej výmere 80 m2. Prízemie uvedeného domu pozostáva zo vstupnej predsiene,chodby, kuchyne s jedálňou a komorou, obývacej izby s výstupom na loggiu, kúpeľne s WC s obytnou
plochou 80 m2. Poschodie domu pozostáva z chodby, komory, 4 izieb (1 izba s výstupom na balkón),
kúpeľne s vaňou a WC s obytnou plochou cca 80 m2. Vykurovanie domu a ohrev vody je zabezpečené

plynovým kotlom pomocou radiátorov. Na dome sú sčasti plastové okná a pôvodné drevené okná,
laminátové podlahy, linoleum a keramické podlahy. Dom je napojený na všetky inž. siete + kopaná
studňa (vodovodná prípojka je potiahnutá do suterénu bez vodomera). K domu prislúcha hospodárska
budova s úžitkovou plochou cca 30 m2 a mierne svahovitý pozemok o celkovej výmere 796 rn2 s pekne
upravenou záhradou. file_2.jpg

file_3.wmf

Cena podľa uvedeného inzerátu na tento dom bola stanovená na XXX.XXX,--EUR.

23. Podľa ďalšieho žalobcom predloženého inzerátu č. XXXXXXX aj ďalší rodinný dom ( bez bližšieho

popisu len s uverejnenou fotkou) s úžitkovou plochou XXX m2, plochou pozemkov XXXX m2 a so
stavom: čiastočná rekonštrukcia sa v H. C. predáva za cenu 190.000,--EUR.

24. Podľa účastníckej výpovede žalobcu rodinný dom strán sporu stavali v r.1997-2000. Pozostáva
zo štyroch izieb, má dve kúpeľne, jednu kotolňu, ktorá je v pivničných priestoroch, je len čiastočne

podpivničený, ďalej má obývaciu izbu spojenú s kuchyňou. Ide o rodinný dom, ktorý pozostáva
z poschodia, na prízemí sa nachádza obývačka s kuchyňou, jedna malá izba, ktorá môže slúžiť ako
šatník,vstupnáchodbaajednakúpeľňa,vktorejjelensprchovacíkútatoaleta,naposchodíjeschodište,
kúpeľňa, ktorá má vaňu a ostatné príslušenstvo, a ďalšie tri izby.

25. Súd vyzval žalovanú prípisom zo dňa 05.12.2023 (doručeným žalovanej fikciou doručenia
dňa 29.12.2023) a následne aj prípisom zo dňa 11.12.2023 (v rámci upovedomenia o odročení
pojednávania) , ktoré jej bolo riadne doručené dňa 28.12.2023 na zdokladovanie skutočnosti, že
disponuje sumou na vyplatenie žalobcu titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel, avšak žalovaná na
uvedenú výzvu nereagovala.

26. Žalobca vo svojej účastníckej výpovedi tiež uviedol, že podľa jeho názoru uvedenú nehnuteľnosť
nie je možné reálne rozdeliť, nakoľko je tam úzka prístupová cesta a v predmetnom rodinnom dome by
nedokázali fungovať dve rodiny. Tiež uviedol, že by nebol ochotný na takúto reálnu deľbu ničím prispieť,
nakoľko on toho času už má svoju vlastnú nehnuteľnosť. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalovaná na

neho vždy podávala trestné oznámenia a vždy by mu robila celý život problém tak ako to robila dodnes.
Ajvminulostižalovanápodala nanehotrestnéoznámenie,adokoncabolzatoajprávoplatneodsúdený.
Tiež na neho podáva exekučné konanie na výživné, aj keď podľa jeho tvrdení má všetko vyplatené.

27. Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (Občianskeho zákonníka) ,v znení neskorších zmien

a doplnkov, /ďalej len ako „ Občiansky zákonník“/ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

28. Podľa § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie
bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z

manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.

29. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

30. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako

vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.31. Podľa § 149a Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení § 143 a
149 týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.

32. Podľa § 149 zákona č, 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), Prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov
a hmotnoprávne námietky.

33. Podľa § 153 ods. 1 CSP, Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

34. Podľa § 153 ods. 2 CSP, Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré

strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

35. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXX, vedenom
Okresným úradom Spišská Nová Ves, odborom katastrálnym pre katastrálne územie: C. , obec: C.,

okres: I. J. K. sú formálne žalobca a žalovaná vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci o veľkosti 1/1 v
pomere k celku k nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým bola podaná v tomto spore žaloba o zrušenie
a vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva. Zároveň však bolo preukázané, že dňom 12.12.2011
zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu a to v dôsledku právoplatnosti rozsudku Okresného
súduSpišskáNováVessp.zn.XXX/XXX/XXXX-XXzodňa23.11.2011,ktorýmbolototoichbezpodielové

spoluvlastníctvo zrušené za trvania manželstva.

36. V spore nebolo preukázané, že by od uvedeného momentu zániku bezpodielového spoluvlastníctva
strán sporu došlo v jeho vysporiadaniu či už dohodou alebo meritórnym rozhodnutím súdu.

37. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe síce tvrdila, že takáto dohoda o uvedenom
vysporiadaní mala byť medzi stranami uzavretá, avšak túto súdu nepredložila a ani nenavrhla vykonať
žiadendôkaznaprípadnepreukázaniejejexistencie.Samotnýžalobcaexistenciutakejtodohodypoprel.

38. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú

povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej
normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah
dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného
bremena.Napovinnosťtvrdenianadväzujepovinnosťoznačiťdôkazypreukazujúcetvrdenéskutočnosti.
Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu

(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010). Otázka unesenia
dôkazného bremena súvisí s otázkou splnenia povinnosti tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a
dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti
rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť.
Neunesenie bremena tvrdenia má pre stranu sporu za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie.

Zákon jej ukladá povinnosť tvrdiť všetky skutočnosti relevantné z hľadiska hypotézy hmotnoprávnej
normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje tak rozsah
dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena (porovnaj Uznesenie NS SR sp.zn. I.
3Cdo/224/2017 zo dňa 10. júna 2018 - odôvodnenie). Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou
zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou

nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia
a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo,
podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy,
ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov
ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp.

určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu
skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (porovnaj Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020).39. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že medzi stranami sporu už
skôr došlo k vzájomnému vyporiadaniu sa z ich bezpodielového spoluvlastníctva, v rámci ktorého mali
byť vysporiadané aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto aktuálneho sporu. V tejto súvislosti súd

uvádza, že v prípade nehnuteľností takéto vyporiadanie bolo v súlade s § 149a Občianskeho zákonníka
možné preukázať len písomnou dohodou strán sporu, ktorá žalovanou súdu predložená nebola.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené tak súd uzavrel, že pôvodné bezpodielové spoluvlastníctvo strán
sporu k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto aktuálneho sporu, bolo zo zákona v zmysle § 149

ods. 4 Občianskeho zákonníka zmenené na ich podielové spoluvlastníctvo s tým, že podiely žalobcu
a žalovanej ako oboch spoluvlastníkov sú rovnaké, teda v rozsahu 1 k celku.

41. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

42. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

43. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

44. Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením
veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej
novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.

45. Pokiaľ ide o rozhodovanie vo veci samej z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva
vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek
spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto
právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom

vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje
len § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie
spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

46. V danom sporovom prípade je zrejmé, že medzi žalobcom na strane jednej a žalovanou na strane

druhej nedošlo k vzájomnej dohode o zrušení ich podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu
súp. č. XXX postavenému na parcele registra „L.“ evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným
číslom č. XXX/X, ako aj k pozemkom – parcelám registra „L.“ evidovaným na katastrálnej mape, a to
pod parcelným číslom XXX/X, vo výmere: XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pod
parcelným číslom XXX/X, vo výmere: XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a pod

parcelným číslom XXX/X, vo výmere: XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a jeho
následnému vyporiadaní, napriek tomu, že žalobca v tomto smere inicioval dojednania so žalovanou
cestou svojho právneho zástupcu, ktoré sa však pre postoje žalovanej neskončili úspešne. Zrušenie
uvedeného podielového spoluvlastníctva a jeho následné vyporiadanie medzi stranami sporu tohto
sporového konania bolo preto možné jedine meritórnym rozhodnutím súdu.

47. Občiansky zákonník v § 142 ods. 1 upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového
spoluvlastníctva a súčasne pre súd taxatívne ustanovuje ich poradie (1/ rozdelenie veci, 2/ prikázanie
veci za náhradu, 3/ nariadenie jej predaja (R 1/89, str. 3, Rc 54/73, obdobne rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/169/95, sp. zn. 2MCdo/3/2004) (pozri aj NS SR sp.zn.

5Cdo/173/2018 z 31. marca 2021).

48. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka teda nestanovuje len uvedený výpočet spôsobov
zrušenia a vyporiadania tohto podielového spoluvlastníctva , ale zároveň aj záväzné poradie, vktorom je potrebné skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania. Súd tak nemôže uskutočniť
vyporiadanie spoluvlastníctva iným než v zákone uvedeným spôsobom, a to ani vtedy, keby bol
takýto spôsob stranou sporu navrhnutý alebo by sa súdu javil ako vhodnejšie riešenie spôsobu

vyporiadania v konkrétnom prípade. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi strán sporu, pretože
spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán (iudicium duplex), takže aj proti vôli spoluvlastníka mu môže
prikázať reálnu časť zo spoločnej veci, lebo táto časť iba zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu
a predstavuje len to, čo spoluvlastník do rozhodnutia súdu vlastnil v ideálnom pomere z veci.

49. Občiansky zákonník v druhej vete § 142 ods. 1 pred výpočtom jednotlivých spôsobov vyporiadania
hovorí o tom, že súd pri vyporiadaní prihliadne k veľkosti podielov a k účelnému využitiu veci.
Systematické zaradenie týchto posudzovací pravidiel nasvedčuje tomu, že tieto pravidlá sa majú
použiť na všetky spôsoby vyporiadania s výnimkou predaja veci, a teda ako pri posudzovaní reálneho
rozdelenia veci tak aj pri prikázaní veci jednému či viacerým spoluvlastníkom za náhradu oproti
ich povinnosti vyplatiť ostatných spoluvlastníkov. Z vyššie uvedeného výpočtu spôsobov zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je teda na prvom mieste reálne rozdelenie veci –
nehnuteľností.

50. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd pri reálnom rozdelení
veci prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením.

Súd musí dbať, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou
veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Rozdelenie nehnuteľnosti nie
je dobré možné, ak by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci alebo ich časti
vzniknuté rozdelením by z hľadiska povahy a funkčného využitia nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom
(porovnaj Uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo/173/2018 z 31.03.2021).

51. Z ustanovenia § 142 ods. 1 tretej vety Občianskeho zákonníka a contrario vyplýva, že podmienkou
pre spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci je, že ide rozdelenie
„dobre možné“. Táto podmienka nie je naplnená obyčajnou faktickou možnosťou a technickou
uskutočniteľnosťou rozdelenia spoločnej veci , ale tiež funkčným opodstatnením takéhoto rozdelenia.

Reálne rozdelenie veci prichádza do úvahy tam, kde ide o predmet spoluvlastníctva fakticky a funkčne
deliteľný. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie nie je dobre možné, pokiaľ by ani po
adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci alebo by časti vzniknuté rozdelením nemohli
slúžiť jednotlivým vlastníkom najmä vzhľadom k ich povahe a funkčnému využitiu. V prípade stavieb
je podmienkou ich reálneho rozdelenia vznik samostatných vecí, ktorých existencia bude v súlade so

stavebnými predpismi.

52. V tomto spore je predmetom vyporiadania podielové spoluvlastníctvo k vyššie uvedeným
nehnuteľnostiam a síce k rodinnému domu a k pozemkom, kedy každá zo strán sporu má k týmto
nehnuteľnostiam spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k celku.

53. V prípade stavieb ich reálne rozdelenie je v zásade možné, len vtedy, ak vzniknú na základe
stavebných úprav vykonaných podľa predpisov o stavebnom konaní samostatné budovy (porovnaj
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR sp.zn. 4Cz 33/67 zo dňa 27.4.1967, zverejnené aj v ASPI ako Rc
108/1967). Nie je teda prípustné delenie podľa poschodí a ich častí (horizontálne delenie), ale len

vertikálne delenie a to tak, že výsledkom „deliacich“ stavebných úprav bude existencia samostatnej veci.

54. V tejto súvislosti súd konštatuje, že slovenská judikatúra (súdna prax) sa medzičasom tiež prihlásila
k horizontálnemu deleniu na tzv. nebytové jednotky v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 2 M
Cdo 3/2004., a dokonca v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2007,

sp. zn. 4MCdo/6/2006, aj k možnosti horizontálneho delenia rodinného domu s bytmi. V posledne
uvedenom rozhodnutí dovolací súd vyslovil, že: „Pokiaľ ide o stanovisko generálneho prokurátora
Slovenskej republiky, podľa ktorého, ak je to možné, treba stavby s nebytovými priestormi (bytmi),
rozdeľovať aj horizontálne, ak sú inak splnené ďalšie predpoklady pre ich samostatnú existenciu s
tým, že spoločné časti či zariadenia stavby zostanú v spoluvlastníctve vlastníkov nebytových priestorov

(bytov) tak, ako je to možné podľa právnej úpravy zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov v znení neskorších predpisov“, ale v preskúmavanej veci postup podľa neho
nebol možný, keďže by neriešil základné spory medzi účastníkmi, ktoré sa týkajú domu ako celku,
jeho údržby, opráv ...“. Vyslovil, že spoločné časti a zariadenia spornej nehnuteľnosti by zostali naďalejv podielovom spoluvlastníctve účastníkov, ktorí pre konfliktnosť vzájomných vzťahov nevedia nájsť
zhodu v riešení otázok týkajúcich sa spoločnej veci (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 28. februára 2007, sp. zn. 4MCdo/6/2006, rovnako tak Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.

zn.5Cdo/156/2021 zo dňa 24.02.2022 , v ktorom sa uvedené rozhodnutie cituje).

55. V tomto spore ani jedna zo strán sporu neprejavila záujem o reálne rozdelenie vyporadúvaných
nehnuteľností. Z účastníckej výpovede žalobcu vyplynulo, že pokiaľ ide o vyporadúvaný rodinný dom,
tentojelenčiastočnepodpivničený,najehoprízemísanachádzaobývačkaskuchyňou,jednamaláizba,

ktorá môže slúžiť ako šatník, vstupná chodba a jedna kúpeľňa, v ktorej je len sprchovací kút a toaleta, a
na poschodí je schodište, kúpeľňa, ktorá má vaňu a ostatné príslušenstvo, a ďalšie tri izby. Žalobca sa
vyjadril, že uvedenú nehnuteľnosť nie je možné reálne rozdeliť, nakoľko je tam úzka prístupová cesta
a v predmetnom rodinnom dome by nedokázali fungovať dve rodiny.

56. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že otázka deliteľnosti stavby zo stavebnotechnického hľadiska

(teda z hľadiska, či by príslušnými stavebnými úpravami vykonanými pri rešpektovaní platných
stavebných predpisov vôbec mohli vzniknúť nové samostatné budovy) je odbornou otázkou, ktorej
úspešné zodpovedanie nie je možné bez súčinnosti znalca (porovnaj rozsudek NS ČR sp.zn. 3Cz
9/89 uverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. R 46/1991). Z tohto pohľadu sa teda prípadne
stanovisko strán sporu k / technickej/ (ne)deliteľnossti stavby – rodinného domu javí ako nepodstatné.

57. Súd však zároveň poukazuje aj na ďalšiu dosiaľ platnú judikatúru najvyššieho súdu vo veci reálneho
rozdeľovania stavieb pri vyporiadaní spoluvlastníctva k ním. Podľa stanoviska uverejneného pod č. R
45/1991 / 3Cz 18/88/): „Než soud rozhodne o zrušení a vypořádání podílového spoluvlastnictví ke stavbě
jejím reálným rozdělením, je povinen se zabývat tím, zda jsou dosavadní spoluvlastníci nebo některý z

nich (někteří z nich) ochotni hradit náklady na rozdělení věci. Jestliže by žádný ze spoluvlastníků nebyl
ochoten nic vynaložit na provedení nezbytných stavebních úprav, musela by být stavba z tohoto hlediska
považovánazanedělitelnou.“Rovnakotakpodľastanoviskauverejnenéhopodč.R61/1968/4Cz3/68/):
„Pred prípadným reálnym rozdelením veci súdnym rozhodnutím je treba uvážiť, do akej miery možno
požadovať na účastníkoch vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením (najmä stavby); ak by

reálne rozdelenie nebolo uskutočniteľné bez nákladných stavebných úprav, bolo by potrebné považovať
z tohto hľadiska vec za reálne nedeliteľnú.“

58. Nadväzne na túto vyššie uvedenú judikatúru súd poukazuje na to, že žalobca na pojednávaní
konanom dňa 15.01.2024 odmietol investovať akékoľvek finančné prostriedky na reálne rozdelenie

nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania, poukazujúc na to, že už vlastní inú nehnuteľnosť.

59. Okrem toho nie nezanedbateľnou skutočnosťou je aj ten fakt, aké sú dlhodobo napäté vzťahy
medzi oboma stranami sporu. Žalobca vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že žalovaná na neho vždy
podávala trestné oznámenia a vždy by mu robila celý život problém tak ako to robila dodnes, ako aj

to že aj v minulosti žalovaná podala na neho trestné oznámenie, a dokonca bol za to aj právoplatne
odsúdený.

60. Uvedená skutočnosť existencie konfliktných vzťahov medzi stranami sporu je súdu v tomto spore
známa aj z jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, kedy v rámci sporového konania vedeného

pod sp.zn. XXX/XX/XXXX sa oboznámil aj so skutočnosťami vyplývajúcimi z právoplatného rozsudku
Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp.zn. XX/XX/XXXX-XXX zo dňa 09.07.2013, ktorý sa týkal
žalobcu ako obvineného a v ktorom ako poškodená vystupovala žalovaná.

61. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na právny názor vyslovený vyššími súdnymi autoritami, podľa

ktorého v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže súd pristúpiť k rozdeleniu
spoločného domu na bytové jednotky iba v prípade, že vzťahy spoluvlastníkov sú z hľadiska užívania
domu nekonfliktné (porovnaj Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.5Cdo/156/2021 zo dňa 24.02.2022,
Zverejnený v časopise Zo súdnej praxe v čísle vydaní 1 ročník 2023 na strane 15 pod poradovým
(publikačným) číslom: 1/2023.)

62. Vzhľadom na existujúcu konfliktnosť vzťahov medzi stranami sporu súd aj bez toho, aby po
stavebnotechnickej stránke mal prípadným znaleckým dokazovaním, (ktoré mimochodom žiadna zo
strán sporu ani nenavrhla vykonať) odborne potvrdenú nemožnosť stavebnotechnického rozdeleniavyporadúvaného rodinného domu) ustálil, že prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva
strán sporu a to reálne rozdelenie rodinného domu v danom prípade neprichádza do úvahy, keďže reálne
rozdelenie tejto nehnuteľnosti medzi strany sporu nie je dosť dobré možné vzhľadom na ich vzťahové

problémy.

63. V prípade pozemkov – parciel registra „L.“ evidovaných na katastrálnej mape, a to parcely pod
parcelným číslom XXX/X, parcely pod parcelným číslom XXX/X (na ktorej stojí vyššie uvedený
rodinný dom) a parcely pod parcelným číslom XXX/X, je potrebné uviesť , že reálne a právne

možné delenie spoločného pozemku neznamená, že súd tak musí rozhodnúť vo všetkých prípadoch.
Najmä pozemky priliehajúce k obytným domom vytvárajú spravidla s domom jeden funkčný celok ,
slúžia na lepšie využitie domu a taktiež blízkosť obytného domu, v ktorom vlastník záhrady býva ,
zlepšuje využitie záhrady. Preto nie je v rozpore so zákonom postup, pri ktorom súd , ktorý rozhoduje
o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva, prikáže pozemok – záhradu priľahlú k domu tomu, kom
pripadne dom, bez toho , aby vykonal jeho delenie (porovnaj Fekete, I : Občiansky zákonník. 1. Veľký

komentár , Bratislava : Eurokódex 2011, str. 815, obdobne Rozsudek Nejvyššího soudu ČR sp.zn. 22
Cdo 1181/2008 ze dne 20.10.2009). Preto súd bol tohto názoru , že ani vyššie uvedené parcely nie je
možné v danom prípade reálne deliť, pretože sú úzko späté s vyššie uvedeným rodinným domom strán
sporu , ktorého nedeliteľnosť konštatoval.

64. Na základe uvedeného súd ustálil, že prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán
sporu a to reálne rozdelenie v tomto spore vyporadúvaných nehnuteľností v danom prípade neprichádza
do úvahy, keďže reálne rozdelenie týchto nehnuteľností medzi strany sporu nie je dosť dobré možné.

65. Súd preto pristúpil k posúdeniu druhej možnosti vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi

stranami sporu a síce prikázaním uvedených nehnuteľností jednému zo spoluvlastníkov za náhradu, čo
bol napokon spôsob, ktorý navrhoval aj žalobca vo svojej žalobe a s ktorým sa žalovaná stotožňovala,
avšak nesúhlasila s nutnosť výplaty primeranej náhrady za príslušný podiel žalobcovi.

66. Z ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že predpokladom pre prikázanie veci do

výlučného vlastníctva niektorého z doterajších spoluvlastníkov je skutočnosť, že spoluvlastník s týmto
prikázaním súhlasí, resp. chce, aby mu vec bola do vlastníctva prikázaná ( § 142 ods. 1 štvrtá veta,
výklad a contrario).

67. V danom spore žalovaná prejavila vôľu prikázať predmetné nehnuteľnosti do jej výlučného

vlastníctva, avšak nesúhlasila s výplatou primeranej náhrady za takto nadobudnutý podiel žalobcovi,
poukazujúc na ňou už vyššie uvádzanú údajnú dohodu, ktorú mala so žalobcom uzavrieť.

68. Tak ako už bolo vyššie uvedené Občiansky zákonník v druhej vete § 142 ods. 1 pred výpočtom
jednotlivých spôsobov vyporiadania hovorí o tom, že súd pri vyporiadaní prihliadne k veľkosti podielov

a k účelnému využitiu veci, pričom systematické zaradenie týchto posudzovací pravidiel nasvedčuje
tomu, že tieto pravidlá sa majú použiť na všetky spôsoby vyporiadania s výnimkou predaja veci, a teda
aj na vyporiadanie veci jej prikázaním jednému či viacerým spoluvlastníkom za náhradu oproti ich
povinnosti vyplatiť ostatných spoluvlastníkov.

69. V prípade žalovanej (zohľadňujúc že spoluvlastnícke podiely oboch strán sporu sú v tomto
spore rovnaké) by v prospech prikázania predmetných nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva
zohrávala významnú úlohu tá skutočnosť, že z jej strany je záujem byť výlučnou vlastníčkou uvedených
nehnuteľnosti, pričom rodinný dom súp. č. XXX aj obýva spoločne so svojim terajším manželom, a
zároveň spoločne užívajú aj k tomuto rodinnému domu prináležiace parcely č. XXX/X, P. XXX/X F.

P.XXX/X. Inými slovami žalovaná účelne využíva vyporadúvané nehnuteľnosti za účelom svojho bývania
a bývania svojej rodiny.

70. Podmienkou prikázania veci jednému zo spoluvlastníkov je však aj poskytnutie primeranej
náhrady tomu spoluvlastníkovi, ktorý stratí svoj spoluvlastnícky podiel. Pojem „primeraná náhrada“ je

v súlade s konštantnou judikatúrou potrebné vykladať tak, že je to hodnotový ekvivalent vyjadrený
v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci , predstavovaný
podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Primeranou náhradou je teda
príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci. Je to cena, ktorá je obvyklá na danom mieste a včase rozhodovania súdu s tým, že túto náhradu určí súd zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci ,
nie ako cenu , za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel.

71. Ako už súd vyššie uviedol jedným zo základných pravidiel rozhodovania podľa súčasnej
procesnoprávnej úpravy je, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Z tohto pohľadu
jepreurčenieprimeranejnáhrady pretohto–ktoréhozustupujúcichspoluvlastníkovaktuálnavšeobecná
hodnota nehnuteľností, ku ktorým sa spoluvlastníctvo strán sporu vyporadúva.

72. Podľa žalobcom predložených inzerátov sa hodnota obdobných nehnuteľností predávaných
v danej Obci C. pohybuje vo výške XXX.XXX,--EUR, a na takúto hodnotu žalobca ocenil aj samotné
vyporadúvané nehnuteľnosti, a na podklade toho vo svojej žalobe požadoval od žalovanej sumu
XX.XXX,--EUR titulom náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel. Žalovaná v písomnom vyjadrení
nesúhlasila s tým, žeby žalobcovi mala vyplatiť sumu, ktorú od nej požaduje, avšak k samotnej hodnote
vyporadúvaných nehnuteľností sa vôbec nevyjadrila, a teda ani nepoprela žalobcom uvedenú a cez

ním predložené inzeráty dokladovanú cenu vyporadúvaných nehnuteľnosti. Svoj nesúhlas s výplatou
náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobcovi odôvodňovala len ňou tvrdenou dohodou o ich vzájomnom
vyporiadaní (z ich pôvodného bezpodielového spoluvlastníctva), ktorej existenciu však súd tak ako už
bolo vyššie uvedené nepreukázala.

73.Vkonaníbolozprípisovžalobcuzodňa24.03.2023(prípis„OdpoveďnaVášlistzodňa07.03.2023“)
a zo dňa 14.04.2023 (prípis „Odpoveď na Váš list zo dňa 03.04.2023“) preukázané, že žalobca vyvinul
snahu o prípadné znalecké ohodnotenie vyporadúvaných nehnuteľností , avšak zo strany žalovanej tieto
výzvy zostali odignorované, a ani v samotnom prebiehajúcom sporovom konaní žalovaná nenavrhla
žiaden dôkaz na vykonanie takéhoto ohodnotenia. Naopak tak ako to už súd vyššie uviedol, samotnú

všeobecnú hodnotu týchto vyporadúvaných nehnuteľností stanovenú žalobcom žiadnym spôsobom
nepoprela. Súd si tak ustálil ako nesporné skutkové tvrdenie, že hodnota vyporadúvaných nehnuteľností
v tomto spore predstavuje sumu 190.000,--EUR.

74. Súd však pri spôsobe vyporiadania nehnuteľností ich prikázaním do výlučného vlastníctva

niektorému zo pôvodných spoluvlastníkov musí prihliadať aj na schopnosť strán sporu realizovať
primeranú finančnú náhradu protistrane, resp. ostatným spoluvlastníkom za vyporiadanie ich
spoluvlastníckeho podielu. Žalovaná v tomto sporovom konaní svoju schopnosť vyplatiť žalobcu
ako spoluvlastníka vôbec nepreukázala , a to napriek dvom súdom realizovaným výzvam (zo dňa
05.12.2023 doručenej žalovanej fikciou doručenia dňa 29.12.2023) a zo dňa 11.12.2023 uskutočnenej

v rámci upovedomenia o preodročení pojednávania, ktoré jej bolo doručené dňa 28.12.2023). Súd tak
ustálil, že žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala svoju schopnosť vyplatiť žalobcu ako druhého
spoluvlastníka za prípadný spoluvlastnícky podiel, ktorý by mala takto pri tomto spôsobe vyporiadania
nadobudnúť.

75. Žalovaná pri vyporiadaní žiadala zohľadniť dohodu, podľa ktorej rodinný dom a parcely mali byť
prepísané na ňu, ktorej existenciu však súdu nepreukázala, žalobca existenciu takej dohody poprel
a preto súd na tieto skutkové tvrdenia žalovanej ako nepreukázané ani neprihliadal.

76. Pokiaľ aj žalovaná uvádzala, že žalobca mal zobrať všetok hmotný majetok súvisiaci s podnikaním,

vrátane všetkých strojov, vozidiel, ktoré boli zakúpené počas ich manželstva, kde bola a stále je
za mimosúdne riešenie tejto veci, tak (odhliadnuc od toho, že žalobca uvedené tvrdenia rovnako
popiera) súd v tejto súvislosti súd uvádza, že pri rozhodovaní o zrušení podielového spoluvlastníctva,
ktorým spoluvlastníctvo zaniká, je často nevyhnutné, aby súd riešil všetky otázky, ktoré so zrušením
spoluvlastníctva súvisia a ktoré sú medzi spoluvlastníkmi sporné. Z tohto dôvodu sa v rámci zrušenia

spoluvlastníctva môže vykonať aj vysporiadanie v tzv. širšom zmysle. Žalovanou uvádzané tvrdenia
ohľadne prípadného majetku súvisiaceho s podnikaním však nespadajú do prípadného rámca takéhoto
vysporiadania v tzv. širšom zmysle.

77. V rámci tohto vysporiadania v tzv. širšom zmysle sa totiž prihliada len na to, či a do akej

miery niektorý zo spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú vec, prípadne aj na to, či pri hospodárení so
spoločnou vecou účelne vynaložil náklady nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Dôsledkom
týchto nákladov potom nemusí byť zvýšenie ceny spoločnej veci; pretože obvykle ide o zabezpečovanie
nevyhnutnej údržby a nutných opráv, dosiahne sa spravidla to, že sa vec neznehodnotí nad rámecbežného opotrebenia (porovnaj rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 3 Cz 29/1992). Základom preto, aby určitý
nárok mohol byť vyporiadaný v rámci tzv. širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva je, že ide
o majetkové právo (nárok), ktoré vzniklo medzi účastníkmi v súvislosti s existenciou ich podielového

spoluvlastníctva k veci a ak zrušením podielového spoluvlastníctva je niektorý zo spoluvlastníkov na
takto vzniknutom práve dotknutý. (porovnaj Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo 53/2004
uverejnený v časopise Zo súdnej praxe (zväzok) 4, ročník 2005, na strane 98, pod poradovým
(publikačným)číslom:42/2005).Inýmislovamiprípadnápožiadavkanavypriadanieurčitýchmajetkových
hodnôt v rámci vyporadúvania podielového spoluvlastníctva sa musí týkať len takých majetkových

hodnôt, ktoré úzku súvisia s vyporadúvanými nehnuteľnosťami, a teda nejedná sa o ďalšie majetkové
hodnoty strán sporu mimo rámca predmetných nehnuteľností.

78. Zároveň platí, že vysporiadanie v širšom zmysle prichádza podľa judikatúry do úvahy len na návrh
účastníka alebo na vzájomný návrh žalovaného. Takýto návrh však musí obsahovať všetky náležitosti
stanovené zákonom, teda okrem iného opísanie rozhodujúcich skutočností, navrhnutie dôkazov na

podporu tvrdení a uvedenie sumy, zohľadnenia ktorej sa pri vysporiadaní podielového spoluvlastníctva
domáha (porovnaj rozhodnutie NS ČR z 22. 10. 2007, sp. zn. 22 Cdo 2517/2006). V tejto súvislosti súd
dáva od pozornosti aj právny názor vyššej súdnej autority , podľa ktorého do poučovacej povinnosti súdu
v žiadnom prípade nepatrí návod na to, ako by mal účastník v konaní postupovať a čo by mal urobiť,
aby bolo rozhodnuté v jeho prospech. Prípadné poučenie žalovanej o možnostiach alebo spôsoboch

zohľadnenia jej investícií do rodinného domu, resp. vyporadúvaných nehnuteľností, by bolo poučením
o hmotnom práve – o tom, konkrétne akého práva sa môže v konaní domáhať, a pokiaľ by jej súd
napriek tomu takéto poučenie ako účastníkovi poskytol, znevýhodnil by účastníka na opačnej procesnej
strane a porušil nielen § 5 ods. 1 O.s.p. /teraz § 160 ods. 1 CSP – poznámka súdu/ , ale tiež zásadu
rovnosti účastníkov konania (§ 18 O.s.p.)/ teraz čl. 6 Základných princípov CSP/.( porovnaj Uznesenie

NS SR sp.zn. 3 Cdo 157/2011 zo dňa 22.11.2012). Súd preto na žalovanou vyššie uvádzané tvrdenia
o prípadných akýchkoľvek vyporadúvaniach hmotného majetku strán sporu súvisiaceho s podnikaním
žalobcu neprihliadal a tieto, nemali ani žiadnu relevanciu pre rozhodovanie v tomto sporovom konaní.

79. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd ustálil, že ani zákonom uvádzaný druhý spôsob vyporiadania

podielového spoluvlastníctva strán sporu, nie je možné v tomto spore uplatniť.

80. V prípade, že ani jeden zo spoluvlastníkov vec nechce, má súd nariadiť predaj uvedenej veci
a rozdelenie výťažku z predaja podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov.
Predpoklad „ak vec nechce žiadny zo spoluvlastníkov“ ustanovený v § 142 ods. 1 Občianskeho

zákonníka ako tretí spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva je naplnený aj vtedy, ak jeden
alebo viacerí spoluvlastníci síce prikázanie veci do svojho vlastníctva navrhujú, ale nie sú schopní
zostávajúcemu spoluvlastníkovi, príp. spoluvlastníkom vyplatiť primeranú náhradu.( porovnaj Fekete,
I: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár , Bratislava : Eurokódex 2011, str. 821, obdobne Rozsudek
Nejvyššího soudu ČR sp.zn. 22 Cdo 15631/1999 ze dne 16.05.2000).

81. V konaní neboli tvrdené a ani žiadnym spôsobom preukázané také skutočnosti, ktoré by bolo
možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktorý súd nezruší a nevysporiada podielové
spoluvlastníctvo podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto súd nepostupoval ani podľa
uvedeného ustanovenia zákona.

82. Súd preto rozhodol o vyporiadaní zrušeného spoluvlastníctva strán sporu k vyššie uvedeným
nehnuteľnostiam tretím spôsobom a síce ich predajom s následným rozdelením výťažku z tohto predaja
medzi strany sporu podľa ich spoluvlastníckych podielov.

83. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

84. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

85. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.86. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

87. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

88.Otrováchkonaniamedzižalobcomažalovanousúdrozhodolpodľa§255ods.1a2 CSPažalovanú
zaviazal povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi, ktorý si ich uplatnil, a to v pomere

zodpovedajúcom jeho úspechu v tomto spore, teda v plnom rozsahu.

89. V tejto súvislosti súd uvádza, že niet pochýb o tom, že na rozhodnutie súdu o náhrade trov konania
má zásadný vplyv pomer úspechu konkrétnej sporovej strany proti protistrane. Priznanie náhrady trov
konania však môžu ovplyvniť rôzne skutočnosti, napríklad závislosť rozhodnutia o výške plnenia od
úvahy súdu alebo od znaleckého posudku, tak ako to bolo v prejednávanej veci. V takom prípade je

potrebné rozlíšiť čo je základné a čo sprevádzajúce (pozri k tomu napr. nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. III. ÚS 170/99). Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo
zasiahnuté. Napríklad, v sporoch vyplývajúcich zo zodpovednostných právnych vzťahov sa za základné
považuje rozhodnutie, že zodpovednosť je daná a výška plnenia je potom druhotná a nadväzujúca.
(porovnaj bod 11. odôvodnenia Uznesenia ÚS SR sp.zn. II.ÚS 105/2020 z 17.03.2021).

90. V tomto spore žalobca od počiatku požadoval zrušenie podielového spoluvlastníctva s čím žalovaná
súhlasila, a od počiatku navrhoval vyporiadanie tohto spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľností do
výlučného vlastníctva žalovanej, s čím žalovaná rovnako súhlasila avšak nesúhlasila s výškou hodnoty
tzv. vysporiadacieho podielu pre žalobcu ako druhého spoluvlastníka, resp. nesúhlasila vôbec s tým,

aby jej mala byť uložená povinnosť na takúto výplatu z dôvodu údajnej dohody medzi ňou a žalobcom
o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva, ktorej existenciu však v spore nepreukázala.

91. Základom tohto sporu medzi jeho stranami tak od jeho počiatku bola otázka existencie povinnosti
žalovanej na akúkoľvek výplatu tzv. vysporiadacieho podielu pre žalobcu, čo v konečnom dôsledku

v sebe zahŕňa aj spor o výšku hodnoty tohto tzv. vysporiadacieho podielu. V tejto časti bol spor
jednoznačne vyriešený v prospech žalobcu , kedy súd dospel k záveru , že takéto peňažné plnenie
žalobcovi prináleží vo výške vychádzajúcej zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností určenej na základe
nepopretých skutkových tvrdení vo vzťahu k tejto žalobcom cez inzeráty preukazovanej výške tejto
hodnoty. Skutočnosť, že súd napokon rozhodol o iným spôsobe vyporiadania tohto podielového

spoluvlastníctva strán sporu, než ktorý navrhol žalobca (t.j. predaj nehnuteľnosti namiesto ich
prikázania do výlučného vlastníctva žalovanej) nemala vplyv na posúdenie samotného úspechu žalobcu
v tomto spore, pretože túto zmenu spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu
neovplyvnil žalobca, ale len samotná žalovaná svojou nečinnosťou v konaní, kedy na výzvy súdu na
preukázanie svojej finančnej solventnosti nereagovala, bez akéhokoľvek relevantného ospravedlnenia

sa nezúčastnila samotného pojednávania vo veci, a v dôsledku takéhoto svojho postoja tak bol súd
nútený konštatovať jej finančnú neschopnosť na vyplatenie sumy zodpovedajúcej príslušnej hodnote tzv.
vysporiadacieho podielu žalobcovi, čo v konečnom dôsledku viedlo súd k uplatneniu tretieho spôsobu
vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu ( t.j. predaja nehnuteľností) na daný prípad.

92. Výrok o náhrade trov konania súd formuloval v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším
súdom SR v uznesení sp.zn. 6 Cdo/65/2017 zo dňa 30.05.2017, ako aj v uznesení sp. zn. 6
Cdo 222/2016 zo dňa 23. marca 2017, podľa ktorého musí v ňom byť uvedené, kto a komu má
zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením, a teda len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená

požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím
o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné
vynútenie ním uloženej povinnosti.

93. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti

tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. ( § 362 ods. 1 CSP )

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
( § 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.