Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. jún 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-21Cpr/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119432877
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Farkašová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:6119432877.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou, v právnej veci žalobcu:

Hossa family, s.r.o., IČO: 44 360 991, Priemyselná 4947, Poprad – Matejovce, zast. NOVICKÝ
advokátska kancelária s.r.o., Františkánska 5, Košice, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/XX, D., zast. JUDr. Ľuboš Jurčo, advokát, Pribinova 25, Bratislava, o zaplatenie sumy
27.713,46 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 27.713,46 eur s 5% ročným úrokom
z omeškania :
- zo sumy 36.000 eur od 01.01.2017 do 31.08.2018,

- zo sumy 33.503,56 eur od 01.09.2018 do30.09.2018,
- zo sumy 30.911,01 eur od 01.10.2018 do 31.10.2018,
- zo sumy 27.713,46 eur od 01.11.2018 do zaplatenia,
to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v pomere úspechu 100%, o výške
ktorej bude rozhodnuté tunajším súdom po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou v upomínacom konaní Okresnému súdu Banská Bystrica

dňa 12.11.2019 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 11.01.2021 domáhal zaviazania žalovaného na
zaplateniesumy27.713,46eurspríslušenstvomšpecifikovanýmvbodeIvýrokutohtorozsudku.Žalobca
skutkovo žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.04.2016 uzavrel so žalovaným Zmluvu o pôžičke
(ďalej aj ako „Zmluva“) na základe ktorej poskytol žalovanému sumu 36.000 eur, ktorú sa v zmysle čl.
II bod 1 Zmluvy žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť najneskôr do 31.12.2018 v pravidelných splátkach
po 12.000 eur podľa rozpisu, ktoré splátky boli splatné do 31.12.2016, do 31.12.2017 a 31.12.2018.
V zmysle čl. II bod 2 Zmluvy, v prípade ak sa dlžník – žalovaný omešká so splatením jednotlivej

splátky, stala sa splatnou celá dlžná suma. Žalovaný neuhradil ani prvú splátku, preto žalobca zaslal
žalovanému Výzvu na splatenie pôžičky zo dňa 21.08.2018, na ktorú žalovaný nereagoval a dlžnú sumu
neuhradil. Dňa 24.04.2019 zaslal žalobca žalovanému druhú Výzvu na zaplatenie dlhu. Dlžná suma bola
uhradená len čiastočne započítaním vo výške 8.286,54 eur, zvyšok dlžnej sumy 27.713,46eur žalovaný
do dnešného dňa žalobcovi neuhradil, z ktorého dôvodu si žalobca okrem istiny uplatňuje v zmysle §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“) aj zákonný úrok z omeškania.

2. Žalobca na preukázanie oprávnenosti nároku pripojil k žalobe nasledovné listinné
doklady: Zmluvu o pôžičke zo dňa 01.04-2016, Výzvy na splatenie pôžičky zo dňa 21.08.2018 a zo dňa
24.04.2019 s doručenkou žalovaného.3.Dňa06.12.2019bolvovecivupomínacomkonaníOkresnýmsúdomBanskáBystricaVydanýplatobný
rozkaz č. 17Up/1451/2019, voči ktorému podal žalovaný odpor s tým, že žalobu žiadal v celom rozsahu
zamietnuť. Žalovaný poprel poskytnutie mu pôžičky vo výške 36.000 eur žalovaným na základe Zmluvy

o pôžičke zo dňa 01.04.2016, namietol výšku sumy, ktorú požaduje žalobca od žalovaného. Žalovaný
spochybnil odovzdanie mu sumy 36.000 eur žalobcom vo výške 36.000 eur z titulu pôžičky, podľa
žalovaného, žalobca nepreukázal, že k odovzdaniu týchto finančných prostriedkov žalovanému došlo,
pričom ani Zmluva o pôžičke neobsahuje ustanovenie o tom, žeby žalobca ako veriteľ prehlasoval,
že podpisom Zmluvy odovzdal sumu 36.000 eur k rukám žalovaného ako dlžníka a zároveň Zmluva

neobsahuje prehlásenie žalovaného ako dlžníka, žeby túto sumu od žalobcu prevzal. Ustanovenie
Zmluvy o pôžičke o tom, že pôžička bude zo strany žalobcu odovzdaná k rukám žalovaného ako veriteľa
ešte neznamená, že skutočne aj k odovzdaniu tejto sumy žalovanému došlo.

4. a/ Žalobca k odporu žalovaného uviedol, žalovanému boli opakovane vystavené výdavkové
pokladničné doklady o odovzdaní mu sumy 36.000 eur v hotovosti, ktoré žalovaný bez nátlaku

a dobrovoľne podpísal, čím potvrdil prevzatie pôžičky. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého Zmluva
o pôžičke zo dňa 01.04.2016 neobsahuje ustanovenie o tom, žeby žalobca ako veriteľ prehlasoval, že
podpisom predmetnej Zmluvy odovzdal k rukám žalovaného sumu 36.000 eur ako dlžníka a Zmluva
neobsahuje ani prehlásenie, žeby žalovaný ako dlžník prevzal v hotovosti sumu 36.000 eur , považoval
žalobca za irelevantné, nakoľko k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov v zmysle výdavkových

pokladničných dokladov žalovanému skutočne došlo.
b/ Žalobca k vyjadreniu pripojil nasledovné listinné doklady: Výdavkový pokladničný doklad žalobcu
na sumu 3.000 eur zo dňa 31.03.2016, účtovný doklad č. 9/9163300125 zo dňa 31.03.2016 ( čl. 28
spisu), výdavkový pokladničný doklad žalobcu zo dňa 04.04.2016 na sumu 5.500 eur s účtovným
dokladom, č. 9/9160400003 zo dňa 04.04.2016 ( čl. 28 spisu), výdavkový pokladničný doklad žalobcu

zo dňa 31.03.2016 na sumu 4.500 eur s účtovným dokladom č. 9/9160300126 zo dňa 31.03.2016 ( čl.
29 spisu), výdavkový pokladničný doklad žalobcu zo dňa 28.04.2016 na sumu 6.000 eur s účtovným
dokladom č. 9/9160400110 zo dňa 28.04.2016 ( čl. 29 spisu), výdavkový pokladničný doklad žalobcu
zo dňa 15.07.2016 na sumu 15.000 eur s účtovným dokladom č. 9/9160700036 zo dňa 15.07.2016 ( čl.
30 spisu), výdavkový pokladničný doklad žalobcu zo dňa 15.07.2016 na sumu 2.000 eur s účtovným

dokladom č. 9/9160700038 zo dňa 15.07.2016 ( čl. 30 spisu).

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovaného, štatutárneho zástupcu žalobcu
E. F., svedkyne G. H. – prokuristky žalobcu, oboznámil sa s listinnými dokladmi špecifikovanými v bode 2
a 4b/ odôvodnenia tohto rozsudku, ďalej s listinnými dokladmi: výpisom z obchodného registra žalobcu,

vyhlásenie bývalej zamestnankyne žalobcu I. E. bez uvedenia dátumu ( čl. 186 spisu), vyhlásenie J. K. L.
bez uvedenia dátumu ( čl. 187 spisu), mailovou komunikáciou medzi žalovaným a prokuristom žalobcu
G. H. zo dňa 04.09.2019, 13.12.2018, 23.11.2018 ( čl. 221 spisu), potvrdením zdravotnej poisťovne
Dôvera, a.s. o evidencii typov platiteľa poistného – žalovaného zo dňa 14.11.2023 ( čl. 254 spisu), pričom
zistil nasledovný skutkový stav :

6. Z výpisu z obchodného registra žalobcu súd zistil, že od 27.08.2018 do dnešného dňa je
spoločníkom a konateľom žalobcu G. F., od 27.08.2018 do 21.11.2018 bol spoločníkom žalobcu aj H.
H., ktorý bol súčasne konateľom žalobcu od 27.08.2018 do 05.01.2018. Od 04.07.2012 je prokuristkou
žalobcu svedkyňa G. G. H., od 06.01.2018 je prokuristom žalobcu aj A. M..

7. Zmluvou o pôžičke uzavretou podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa
01.04.2016 sa žalobca ako veriteľ (pôvodný názov HO&PE FAMILY, s.r.o.) zaviazal poskytnúť
žalovanému ako dlžníkovi bezúročnú peňažnú pôžičku v sume 36.000 eur pre osobné potreby dlžníka.
V zmysle čl. I bod 2 Zmluvy sa veriteľ zaviazal dlžníkovi poskytnúť pôžičku po podpísaní predmetnej

Zmluvy o pôžičke do konca apríla 2016 v hotovosti v pokladni veriteľa alebo zaslaná bezhotovostným
prevodom na účet dlžníka s tým, že pôžička mohla byť veriteľovi vyplatená aj po častiach. V zmysle
čl. II bod 1 Zmluvy sa žalovaný zaviazal poskytnutú pôžičku žalobcovi vrátiť najneskôr do 31.12.2018,
a to v pravidelných 3 splátkach po 12.000 eur splatných do 31.12.2016, do 31.12.2017 a do 31.12.2018.
V zmysle čl. II bod 2 Zmluvy, v prípade omeškania dlžníka so splatením jednotlivej splátky, stala sa

splatnou celá dlžná suma.

8. Z výdavkových pokladničných dokladov vystavených žalobcom žalovanému súd zistil,
že žalobca vyplatil žalovanému na účel „poskytnutej pôžičky :- dňa 31.03.2016 sumu 3.000 eur,
- dňa 31.03.2016 sumu 4.500 eur,
- dňa 04.04.2016 sumu 5.500 eur,

- dňa 28.04.2016 sumu 6.000 eur,
- dňa 15.07.2016 sumu 15.000 eur,
- dňa 15.07.2016 sumu 2.000 eur,
ktorých súm prevzatie potvrdil žalovaný na výdavkových pokladničných dokladoch svojim podpisom.

9. Výzvou zo dňa 21.08.2018 vyzval žalobca žalovaného na úhradu pôžičky vo výške
36.000 eur v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa 01.04.2016.

10. Výzvou zo dňa 24.04.2019, doručenej žalovanému dňa 26.04.2019, vyzval žalobca
žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy zostatku pôžičky vzniknutej zo Zmluvy o pôžičke zo dňa
01.04.2016 v sume 27.713,46 eur do 5 pracovných dní od doručenia výzvy. Ako vyplýva z obsahu výzvy,

žalobca dňa 21.12.2018 zaslala email žalovanému konečný návrh na vysporiadanie pôžičky 36.000 eur,
termín na vyjadrenie bol do 03.01.2019, na ktorý žalovaný nereagoval. Žalobca preto prijal rozhodnutie,
podľa ktorého bude na úhradu poskytnutej pôžičky akceptoval len riadne podložené sumy, t.j. mzdy za
obdobie 7-9/2018 vo výške 8.286,54 eur určené na čiastočnú úhradu pôžičky.

11. Z mailovej komunikácie žalovaného a prokuristu žalobcu – svedkyne G.
H. súd zistil:
a/ Dňa 23.11.2018 svedkyňa H. adresovala mail žalovanému s obsahom :
aa/Rekapitulácia situácie ohľadne pôžičky ( stav pôžičky 36.000 eur vyplatené v roku 2016; mzda
na zápočet na základe dohody 7-9/2018 v sume 8.286,54 eur; zostatok pôžičky k úhrade 27.713,46 eur)

ab/ Stav nepodložený dokladmi vychádzajúci z rôznych tvrdení zúčastnených strán : navýšenie platu
za rok 2016 o 1.000 eur ( nenašiel sa žiaden doklad o dohode o navýšení platu o 1.000 eur mesačne –
jednalo sa o ústnu dohodu s býv. nadriadeným žalovaného H. H. a E. F.; na navýšenie platu žalobcom
žalovaným nebol žiaden dôvod (rok 2016) z finančnej nedostatočnosti, žalobca vykazoval stratu 1,6 mi.
Eur, reálne 3 mil. eur- podľa žalovaného to bola záležitosť H. a E. F.; ak by žalobca uznal žalovanému

sumu 12.000 eur, v účtovníctve žalobcu sa bude jednať o nedaňový náklad, z ktorého bude treba zaplatiť
daň 21% vo výške 2.520 eur, ktorú sumu žalobca požadoval od žalovaného a na úhradu pôžičky by sa
použila suma 9480 eur)
ac/ Vozidlo Mercedes H. (žalovaný nevedel zdokladovať či platil tvrdené splátky za vozidlo, avšak
akceptoval sumu 2661 eur ako podiel žalovaného pri predaji vozidla, kedy sa v účtovníctve žalobcu

bude jednať o nedaňový náklad s potrebou zaplatenia 21% dane vo výške 559 eur, čo by sa odpočítalo
z pôžičky.
Na základe uvedených skutočností bol návrh žalobcu na vysporiadanie poskytnutej pôžičky nasledujúci :
poskytnutá pôžička 36.000 eur; mzda na zápočet na základe dohody 8.286,54 eur; navýšenie platu 2016
vo výške 9.480 eur; podiel na predaji vozidla 2.102 eur, teda zostatok pôžičky k úhrade by bol 16.131,46

eur a v prípade akceptácie tohto návrhu sa mal žalovaný k nemu vyjadriť a vysporiadať do 05.12.2018.
b/ G. zo dňa 13.12.2018 zaslal žalovaný svedkyni H. mail ako vyjadrenie k mailu zo dňa 23.11.2018,
v ktorom žalovaný:
k bodu ab/ : jednalo sa o ústnu dohodu o navýšení platu žalovaného o 1.000 eur v roku 2016 s jeho
bývalým nadriadenými H. H. a E. F.; k skutočnosti, že nebol dôvod na zvýšenie platu žalovanému v roku

2016, podľa žalovaného je to otázka na jeho vtedajších nadriadených; k potrebe zaplatenia 21% dane
zo sumy 12.000 eur na započítanie pôžičky 9480 eur, žalovaný toto odmietol.
k bodu ac/ žalovaný odmietol ponuku.
Žalovanýďalejuviedol, ževysporiadaniepôžičkydotermínu05.12.2018jeaktuálneirelevantné,pretože
od júla 2018 mu nebola zo strany žalobcu vyplatená mzda, nemal žiaden príjem a jeho aktuálna finančná

situácia mu nedovoľuje pôžičku v plnej výške jednorazovo uhradiť. Navrhol možnosť jej splácania podľa
splátkového kalendára od januára 2019 a akonáhle sa riadne zamestná, bude trvať na navýšení splátok,
aby dlh vysporiadal čo najskôr. Súčasne požiadal o vysporiadanie cestovných náhrad za posledné
mesiace jeho pôsobenia u žalobcu.
c/ G. zo dňa 21.12.2018 svedkyňa H. oznámila žalovanému, že návrh žalobcu na vysporiadanie pôžičky

v zmysle mailu zo dňa 23.11.2018, ktorým by mal žalobca zaplatiť žalovanému zostatok pôžičky
16.131,46 eur, bol voči žalovanému vysoko ústretový odzrkadľujúci aj osobný vzťah medzi žalobcom
a žalovaným, ďalšie ústupky a okresanie výšky poskytnutej žalobcom nebude žalobca akceptovať.
Vzhľadom na žiadosť žalovaného o splatenie dlhu v splátkach zo dňa 13.12.2018, sa žalobca rozhodolžiadosť žalovaného akceptovať a dlžnú sumu 16.131,46 eur požadoval uhradiť v 12 mesačných
splátkach po 1.344,29 eur, posledná splátka vo výške 1.344,27 eur, počnúc mesiacom 1/2019 do
12/2019.

d/ G. zo dňa 04.01.2019 oznámil žalovaný svedkyni H. s tým, že nesúhlasil s daným návrhom
vysporiadania pôžičky z dôvodu, že nesúhlasil s úhradou 21% dane, žalobca pri odmene 1000 eur
mesačne netto ušetril na odvodoch min. 815 eur mesačne, teda ročne 9780 eur; pri aute to bolo 169 eur,
čo počas celej doby splácania leasingu bolo 8112 eur. Čo sa týka vozidla, žalobca nepoprel skutočnosti
uvádzané svedkyňou, avšak platilo by to len vtedy, ak by vozidlo odkupoval žalovaný. Preto žalobca

žiadal odrátať z poskytnutej pôžičky nie sumu 9480 eur, ale sumu 12.000 eur.

12. Z potvrdenia Dôvera zdravotnej poisťovne, a.s. zo dňa 14.11.2023 súd zistil, že
u žalovaného bolo hradené zdravotné poistenie žalobcom za dobu od 06.11.2014 do 30.09.2018.
V období od 16.01.2009 do 05.11.2014 bol žalobca samostatne zárobkovo činnou osobou.

13. Z Indikatívnej informácie z Centrálneeho registra exekúcií zo dňa 11.09.2019 súd zistil,
že voči žalovanému bola vedená exekúcia pod č. EX 2608/2012 zo dňa 02.11.2012 na úročenú istinu
1.974,56 eur.

14. Z Vyhlásenia bývalej zamestnankyne žalobcu v čase od 01.10.2014 – 31.05.2018

I. E. súd zistil, že má vedomosť o neštandardnom vyplácaní odmeny (prémiovej zložky mzdy) žalobcom.
Neštandardný spôsob odmeny bol žalobcom poskytovaný I.. E. formou Nájomnej zmluvy od 01.01.2017
– 31.05.2018 a suma mesačného nájomného za byt nereflektovala iba skutočný nájom obchodného
priestoru, ale zahŕňala aj zamestnaneckú odmenu, z ktorej riadne odvádzala dane. Suma mesačného
nájomného bola 1.00 eur, z čoho 500 eur bolo riadne nájomné a 500 eur bola zamestnanecká odmena.

15. Z Vyhlásenia bývalej zamestnankyne žalobcu v období od 02.062009 – 21.12.2018
J. K. L. súd zistil, že táto bola u žalobcu zamestnaná ako skladová účtovníčka a od roku 2011 ako
hlavná účtovníčka. Koncom roka 2018 bola nútená u žalobcu dať výpoveď zo zdravotných dôvodov.
Keď uzatvárala v roku 2017 rok 2016, pýtala sa od bývalého konateľa a spoločníka žalobcu H. H.,

čo znamená pohľadávka voči zamestnancovi – žalovanému, ktorá bola žalovanému vyplatená počas
roka 2016, keďže pri inventarizácii sa nedalo o čo oprieť. H. H. jej uviedol, že žalovanému bola
doplatená mzda, ktorú mal žalovaný dostávať už v predošlom období a že táto pohľadávka sa bude
v budúcnosti zúčtovávať v mzde žalovaného, keďže sa jednalo o doplatok mzdy v čistom, čo by v hrubom
predstavovalo 1.500 eur, preto pohľadávku nechala svedkyňa zaúčtovanú na účte pohľadávok. Vtedajší

konateľ žalobcu jej oznámil, že právnička spíše dohodu o poskytnutej pôžičke a v budúcnosti sa to
vysporiada. Svedkyňa nemá vedomosť, čo tým mal na mysli vtedajší konateľ, ale zostalo to tak. Bola
prítomná v kancelárii s konateľom a žalovaným, kedy sa obaja dohodli na tom, že to vysporiadajú
v budúcnosti, bývalý konateľ žalovaného ani len nenaznačil, žeby niekedy od žalovaného chcel danú
sumu vymáhať. Keďže bývalý konateľ bol odvolaný z funkcie, zrejme kvôli organizačným zmenám, to

nestihol vysporiadať.

16. Po vytýčení prvého pojednávania vo veci po zmene právneho zástupcu žalovaným,
žalovaný doručil súdu dňa 25.05.2022 vyjadrenie, ktorým opätovne žiadal zamietnuť žalobu v celom
rozsahu. Poukázal na to, že žalobca napriek skutočnosti, že podľa čl. 2.2 Zmluvy o pôžičke „v prípade,

ak sa dlžník omešká so splácaním jednotlivej splátky, stáva sa splatnou celá dlžná suma“, nechal bez
povšimnutia,žežalovanýnezaplatilaniprvúsplátkudo31.12.2016,anidruhúsplátkudo31.12.2017aaž
21.08.2018 si spomenul, že má voči žalovanému pohľadávku vo výške 36.000 eur. Žalovaný poukázal
na to, že ukončenie pracovnoprávneho vzťahu medzi žalovaným a žalobcom bolo iniciované zo strany
žalovaného tak, že v júni 2018 podal žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru s jeho ukončením ku

dňu 30.09.2018.
Finančné prostriedky vo výške 36.000 eur boli žalovanému ponúknuté žalobcom na splatenie jeho
záväzkovzprevádzkovaniasvojejživnosti.Žalobcamaluzavretúsožalobcommandátnuzmluvuodroku
2010 do 2014, pričom záväzky žalovaného voči štátnym inštitúciám : Dôvera, zdravotná poisťovňa, a.s.,
Sociálna poisťovňa, Daňový úrad vznikli v príčinnej súvislosti s výkonom mandátnej zmluvy pre žalobcu.

Splatenie predmetnej pôžičky bolo dohodnuté tak, že od 01.01.2016 bude žalovanému zo strany žalobcu
navýšená mzda o 1.000 eur, ktorá mu nebude vyplácaná, ale bude použitá na splatenie predmetnej
pôžičky. Na podporu tvrdení žalovaného uviedol časový sled udalostí:
- zmluvná spolupráca so žalovaným od roku 2010 do 2014- spolupráca na základe pracovnej zmluvy
- uzavretie Zmluvy o pôžičke dňa 01.04.2016
- za rok 2016 zvýšená mzda o 12.000 eur so spätnou účinnosťou od 01.01.2016 v celej výške započítaná

na záväzok žalovaného, ktorej vrátenia sa žalobca do 31.12.2016 nedomáhal
- za rok 2017 zvýšená mzda o 12.000 eur v celej výške započítaná na záväzok žalovaného, ktorej
vrátenia sa žalobca do 31.12.2017 nedomáhal
- za rok 2018 zvýšená mzda o 12.000 eur, započítaná na záväzok žalovaného iba vo výške 9.000
eur, keďže pracovný pomer žalovaného u žalobcu bol ukončený 30.09.2018, ale žalobca výzvu na

vrátenie pôžičky zaslal žalovanému až dňa 21.08.2018 počas plynutia výpovednej doby, napriek tomu,
že žalovaný bol v omeškaní so splácaním pôžičky už 2 roky a 8 mesiacov.
Žalovaný vo vyjadrení upresnil, že sumu 3.000 eur, ktorú mu bol vzhľadom na zvýšenie mzdy za mesiace
október, november, december 2018 nespotreboval žalovaný na započítanie svojho záväzku a preto
zostal v tejto časti žalobcovi dlžný. Žalobca taktiež poukázal, že z mailovej komunikácie žalovaného
a prokuristu žalobcu G. G. H. zo dňa 23.11.2018 kalkulácie z 21.12.2018 žalobca sám uznal pohľadávku

žalovaného plynúcu zo mzdy 8.286,54 eur, ako i pohľadávku 9.480 eur plynúcu z navýšenia platu 2016,
pohľadávky plynúcej z podielu žalovaného na predaji vozidla 2.102 eur, zostatok pôžičky bol 16.131,46
eur.
Žalovaný ďalej uviedol ohľadne skutkového stavu k zmluve o pôžičke a započítaniam :
- k započítaniu mzdy žalovaného 8286,54 eur nevyplatenú žalovanému žalobcom, čo žalobca priznal,

- k započítaniu doplatnom na aute MB EČV: H. vo výške 9.792 eur žalovaný uviedol, že počas trvania
pracovného pomeru žalovaného u žalobcu bola medzi nimi uzavretá ústna dohoda, v zmysle ktorej
mal žalobca kúpiť do svojho majetku na lízing predmetné mot. vozidlo, ktoré mal na pracovné účely
využívať žalovaný, ktorému sa výška mesačnej lízingovej splátky 204 eur po dobu 48 mesiacov mala
strhávať z jeho mzdy, pričom po ukončení lízingu mal žalovaný nárok na prevedenie tohto vozidla

do svojho vlastníctva alebo v prípade predaja tretej osobe bude mať žalovaný nárok podieľať sa na
zisku z takéhoto predaja vo výške 21,29% kúpnej ceny. Žalobca túto dohodu nedodržal, osobné mot.
vozidlo odpredal, žalovanému nezaplatil dohodnutú časť kúpnej ceny 2.661,19 eur, ktorú si žalovaný
voči žalobcovi započítal spolu s pohľadávkou vo výške 9.792 eur (204x 48) na pohľadávku žalobcu
- k započítaniu krátenej mzdy od apríla do septembra 2018 v sume 3.000 eur (6x500eur)žalovaný

uviedol, že túto pohľadávku si započítal kvôli kráteniu mzdy.
Skutkový stav po započítaní všetkých pohľadávok žalovaného voči pohľadávke žalobcu predstavuje
sumu 54.078,54 eur ( pohľadávky žalovaného vo výške 12.000 eur za nezaplatenú časť mzdy za rok
2016; za nezaplatenú časť mzdy za rok 2017 vo výške 12.000 eur; za nezaplatenú časť mzdy za rok
2018 vo výške 9.000 eur; za nezaplatenú časť mzdy za mesiace 7,8,9 2018 vo výške 8.286,54 eur; zaq

nezaplatenú sumu lízingových splátok za majetok žalobcu – osobný automobil MB 4ČV: H. za obdobie
48mesiacovx204eurvovýške9.792eur;krátenámzdaodapríla2018doseptembra2018vovýške500
eur mesačne, t. j. 3.000 eur. Pohľadávka žalobcu vo výške 36.000 eur zanikla započítaním pohľadávok
žalovaného vo výške 36.000 eur, preto žalovanému zostala voči žalobcovi ešte pohľadávka vo výške
18.078,54 eur.

Podľa žalovaného, medzi žalobcom a žalovaným existoval pracovnoprávny vzťah, ktorý bol ukončený
k 30.09.2018 a od 01.04.2016 existoval ďalší právny vzťah, ktorý bol stranami deklarovaný ako Zmluva
o pôžičke, aj keď v skutočnosti tento právny vzťah nadväzoval na predchádzajúci pracovnoprávny vzťah.
Zmluvaopôžičkejesimulovanýprávnyúkonnavyplatenieodmienzaprácužalovanému(zvýšeniemzdy
o 1.000 eur mesačne od 01.01.2016), ktorý je neplatný pre nedostatok vôle a preto platí tento zastretý

právny úkon. Žalobca si na žalovanom vynútil uzavretie Zmluvy o pôžičke za zmenených podmienok
(navýšenie mzdy žalovanému o 1000 eur), čo chceli zakryť právnym úkonom pôžičky, ktorý nemal na
nich negatívny dopad z daňového hľadiska.

17. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že všetky vedľajšie dohody alebo iné nároky

žalovaného, ktoré si žalovaný voči žalobcovi uplatňuje, na základe ktorých malo dôjsť k splateniu
predmetnej pôžičky iným ako „bežným“ spôsobom, považuje žalobca za nepreukázané a má za to,
že takéto dohody a iné nároky žalovaného nikdy ani len nevznikli. Nároky žalovaného mali spočívať
v rôznych osobitných dohodách ako napr. zrážky zo mzdy, zníženie mzdy, podieľanie sa na lízingových
platbách za vozidlo žalobcu, podiel z predaja vozidla žalobcu a iné, jedná sa len o tvrdenia žalovaného

relevantným spôsobom nepreukázané bez existencie zmluvy alebo listinného dokumentu v účtovníctve
žalobcu. Totožné tvrdenia uvádzal aj žalobca v mailovej komunikácii so žalovaným z roku 2018, kde
žiadnu osobitnú dohodu ani nárok žalovaného žalobca nepotvrdil, preto nie je žalobcovi jasné, z akého
dôvodu žalovaný opakovane uvádza skutočnosť, že žalobca nároky žalovaného uznáva. Jediný nárokžalovaného, ktorý žalobca uznal, je nárok vyplývajúci z nevyplatenej mzdy 8.286,54 eur, ktorý nárok je
však v žalobe zahrnutý, preto nie je pôžička vymáhaná v celej výške 36.000 eur.
Žalobca v mailoch z roku 2018 predniesol žalovanému ponuku na mimosúdne vysporiadanie sporných

nárokov, v ktorej navrhol zaplatenie zníženej čiastky poskytnutej pôžičky ako istú výhodu za účelom
rýchleho vyriešenia sporu. Uvedená ponuka však nepreukazuje a týmto úkonom žalobca neuznal
právny titul, vznik, existenciu alebo výšku žalovaným tvrdených nárokov takým spôsobom aby tieto
boli samostatne vymáhateľné alebo spôsobilé na započítanie. Tvrdenia žalovaného v mailoch z roku
2018 preukazujú, že žalovaný si bol vedomý vzniku a existencie svojho záväzku voči žalobcovi z titulu

predmetnej pôžičky, v tom čase žalovaný dokonca navrhoval schválenie splátkového kalendára za
účelom riadneho uhradenia svojho záväzku. K tvrdeniam žalovaného, že žalobca mu poskytol pôžičku
za účelom splnenia si záväzkov voči štátnym inštitúciám z dôvodu nesplnenia si jeho zákonných
odvodových povinností v čase, keď žalobcovi poskytoval služby ešte na základe mandátnej zmluvy,
teda obchodnozáväzkového vzťahu, žalobca uviedol, že je nelogické, aby žalobca svojvoľne a proti jeho
hospodárskym záujmom sa rozhodol znášať dlhy žalovaného, čím by sa žalobca nedôvodne zaťažil.

Vyhlásenia bývalých zamestnankýň žalobcu I. E. a J. K. L. považuje žalobca za neobjektívne,
nevierohodné, nakoľko vyhlásenia majú charakter súkromných listín a v čase vzniku Zmluvy o pôžičke
neexistovali,bolivyhotovenévpriebehusúdnehokonania.VyhlásenieJ.L.nepotvrdzujevšetkyosobitné
dohody medzi sporovými stranami, o ktoré sa žalovaný opiera a nepotvrdzuje ani to, že p. L. bola
prítomná pri niektorých právnych úkonoch, ako to tvrdí žalovaný, pretože J. L. bola účtovníčkou žalobcu

a pracovala len s účtovnými dokladmi žalobcu, nekonala v mene žalobcu navonok, teda nebol dôvod,
aby sa zúčastňovala právnych úkonov. Vo Vyhlásení J. L. opisuje a vykladá úmysly bývalého konateľa
žalobcu H. H. pri poskytovaní pôžičky, avšak tieto len predpokladá. Z Vyhlásenia I. E. nevyplývajú žiadne
relevantné informácie pre toto súdne konanie, nepotvrdzuje žiadne zo žalovaným tvrdených skutočností.
Navyše I.. E. je družkou žalovaného, ide o zjavne zaujatú osobu.

Žalobca ďalej poukázal na nekonzistentnosť a rôznorodosť argumentácií žalovaného počas konania,
kde v odpore proti platobnému rozkazu uvádzať, že žalobca nepreukázal odovzdanie finančných
prostriedkov žalovanému, v dôsledku čoho medzi sporovými stranami nevznikol záväzkový vzťah,
neskôr v podaní zo dňa 02.09.2020 žalovaný opakovane tvrdil, že žalobcom predložené doklady
o vyplatení pôžičky žalovanému boli predložené oneskorene a súd by na ne nemal prihliadať, preto

žalobca nepreukázal nárok; v podaní žalovaný navrhuje s ohľadom na ďalšie dôkazy ešte len vykonať
ďalšie dôkazy, že medzi žalobcom a žalovaným malo ísť o uzatvorenie zastretého právneho úkonu.

18. Z výsluchu konateľa žalobcu E. F. (konateľom je od 06.01.2018) súd zistil,
že jeho syn G. F. bol 50% spoluvlastníkom firmy žalobcu, preto E. F. na v roku 2011 zamestnal na základe

riadnej pracovnej zmluvy u žalobcu na pracovnej pozícii zaoberajúcej sa kontaktami s odberateľmi
a dodávateľmi. E. F. prichádzal v rámci pracovného pomeru so žalovaným do kontaktu, spoločne
chodili na služobné cesty. Od roku 2018 sa E. F. stal konateľom žalovaného, do tejto doby bol
len zamestnancom žalovaného, preto nemal právo rozhodovať o mzdových nárokoch žalovaného či
o pôžičke. V roku 2018 došlo u žalobcu k personálnym zmenám, E. F. sa stal konateľom žalobcu spolu

s G. F. a pri prezeraní dokladov s prokuristkou žalobcu G. H. našli písomný dokument – predmetnú
Zmluvu o pôžičke uzavretú so žalovaným na sumu 36.000 eur. Následne si zavolali žalovaného ohľadne
predmetnej Zmluvy s tým, že žalovaný sa začal vyhovárať na nejaký predchádzajúci dohovor s H.
H., ktorý v roku 2016 bol 50% spolumajiteľom žalobcu. Po ukončení pracovného pomeru žalovaného
u žalobcu, žalovaný nikdy neoslovil E. F. dohodnúť sa ohľadne vrátenia pôžičky.

Na otázky právneho zástupcu žalovaného, konateľ žalobcu uviedol, že dlhy, ktoré kryl žalovaný
z predmetnej pôžičky boli z dôvodu neodvádzania odvodov žalovaným, o ktorej skutočnosti konateľ
žalobcu vedel z dôvodu, že bol v blízkom pracovnom vzťahu so žalovaným. O skutočnosti, že odvody
do poisťovne za roku 2010-2015 mal na základe dohody medzi žalovaný a H. H. hradiť za žalovaného
žalobca, konateľ žalobcu nevedel. Otázka rozhodovania vo firme žalobcu, keď boli syn E. F. G. F. a H.

H. 50% spolumajiteľmi žalobcu, fungovala tak, že ak sa jednalo o zásadné veci, t.j. i finančné, H. H.,
hlavne keď potreboval financie, telefonicky volal G. F. do Ameriky za účelom dohody.
Potom, čo dal žalovaný u žalobcu výpoveď z pracovného pomeru na jeseň 2018, mu E. F. ponúkol
u žalobcu naďalej pracovať s podmienkou vrátenia pôžičky 36.000 eur. O maili prokuristky žalobcu G.
H. konateľ žalobcu mal vedomosť a mailom súhlasil.

19. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že u žalovaného pracoval od roku 2010 na základe
dohody o vykonaní práce, od roku 2015 na základe pracovnej zmluvy na pozícii obchodného riaditeľa
do roku 2018. V roku 2016 sa žalovaný dostal do finančných problémov a na základe návrhu E. F.,vtedajšieho zástupcu majiteľa žalobcu G. F. a druhého spolumajiteľa H. H. dostal návrh na vyplatenie
odmeny dopredu jednorazovo za nasledujúce 3 roky vo výške 1.000 eur mesačne, t .j. za 36 mesiacov
v celkovej výške 36.000 eur, ktorá suma mu bola vyplatená v roku 2016 svedkyňou G. H. a E. F.. Suma

bola vyplatená v 6 splátkach vo výške 36.000 eur a jednalo sa o navýšenie mzdy za prácu o 1.000 eur
mesačne. V nasledujúcich 3 rokoch sa mu suma 1000 eur mesačne na zvýšenú mzdu započítavala
v prospech žalobcu, čo preukazuje skutočnosť, že počas nasledujúcich 3 rokoch sa žalobca nedomáhal
vrátenia sumy 36.000 eur z titulu pôžičky. Vrátenia sumy 36.000 eur žalobca požadoval od žalovaného
potom, čo dal žalovaný žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru v roku 2018, ktorý pracovný pomer

skončil k 30.09.2018. Po daní výpovede z pracovného pomeru žalovaným sa vzťahy E. F. ako zástupcu
majiteľa žalobcu G. F. k žalovanému zmenili, tento začal so žalovaným komunikovať prostredníctvom
asistentky alebo firemnej právničky G. H.. Žalobca poskytnutie sumy 36.000 eur klasifikoval ako pôžičku,
aby to mohlo byť v účtovníctve legálne zaevidovaná.
V zmysle ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným z roku 2018 sa žalobca zaviazal od roku 2016
vyplácať žalovanému navýšenie mesačnej mzdy o 1000 eur po dobu 36 mesiacov. Na základe mailovej

komunikácie s G. H., táto žalovanému navrhla v mene žalobcu odvolávajúc sa na mail žalovaného zo
dňa 23.11.2018 návrh na vysporiadanie poskytnutej pôžičky 36.000 eur síce len čiastočne, avšak zo
strany žalobcu bolo uznané navýšenie platu žalovaného za rok 2016+podiel na predaji vozidla žalobcu
mzda na zápočet na základe dohody, ktorú však žalovaný popiera. K celkovej úhrade mal žalovaný
uhradiť zostatok pôžičky 16.131,46 eur. Týmto mailom žalobca prejavil zápočet pohľadávok žalovaného

a poskytnutie mu mzdy vopred vyplatenej vo výške 36.000 eur. Žalovaný v mailoch s H. z roku 2018
navrhoval zápočet iných súm na započítanie sumy 36.000 eur, čo žalobca neakceptoval a listom zo dňa
24.04.2019 vyzval žalobca žalovaného na vrátenie pôžičky.
Na otázky právneho zástupcu žalovaného žalovaný uviedol, že pôžičku od žalobcu potreboval z dôvodu
finančných problémov vzniknutých tým, že keď u žalobcu pracoval na živnosť, musel si sám hradiť

odvody napriek tomu, že bol so žalobcom dohodnutý, že tieto odvody bude odvádzať žalobca, ktoré
dane a odvody za žalovaného odvádzal výlučne za prvý rok 2010. Po dvoch rokoch boli žalovanému
doručované upomienky za neplatenie odvodov, ktorých úhrady sa žalovaný snažil vyrovnať, čo vyriešil
žalovaný so žalobcom dohodou, že mu písomne nenavýši žalobca mzdu o 1000 eur mesačne od
01.01.2016, ale dopredu mu vyplatí túto sumu za 36 mesiacov vo výške 36.000 eur jednorazovo

a žalobca si následne vysporiada nedoplatky na odvodoch, o ktorých sa dozvedel od exekútorov.
Celková suma nedoplatkov počas doby, kedy žalovaný pracoval pre žalobcu ako živnostník, bola spolu
s úrokmi cca 36.000 eur, ktoré exekúcie aj žalovaný v roku 2016 vyplatil. Po zistení nedoplatkov na
odvodoch u žalovaného ako SZČO mu žalobca navrhol u neho ukončiť prácu na živnosť a navrhol mu
uzavretie trvalého pracovného pomeru, odkedy žalobca za žalovaného platil odvody.

Čo sa týka podpisovania Zmluvy o pôžičke zo dňa 01.04.2016, žalovaný uviedol, že táto Zmluva bola
podpisovaná v auguste 2018, kedy bol donútenú Zmluvu podpísať pod vyhrážkami a nátlakom E. F., G.
H. a p. M., ktorý v roku 2018 bol prokuristom žalobcu. Žalovaný uviedol, že fyzicky sumu 36.000 eur
žalobcovi neuhradil, ale táto suma bola započítaná ako zvýšená mzda žalovaného. Žalobca nevyzýval
žalovaného na splatenie dohodnutých splátok pôžičky po splatnosti jednotlivých splátok, t.j. 01.01.2017,

01.01.2018, 01.01.2019.
Skutočnosť, že žalovanému mala byť odmena vo výške 36.000 eur vyplatená vopred, usúdil žalovaný
z ústnej dohody medzi E. F. a H. H., ako i z mailu G. H. zo dňa 23.11.2018, kde H. uvádza : „mzda
vo výške 36.000 eur“. K otázke právneho zástupcu žalobcu, či žalovaný navrhoval úhradu dlžnej sumy
formou splátkového kalendára v zmysle mailu z roku 2018, žalovaný uviedol, že v prípade, ak by niečo

žalobcovi dlhoval, tak áno, ale sumy 36.000 eur sa to netýkalo, týkalo sa to len pracovných pomôcok.
Započítanie v zmysle mailu zaslaného mu p. H. mailom z roku 2018 žalovaný rozporoval, s návrhom na
vyporiadanie pôžičky v zmysle mailu zo dňa 23.11.2018 navrhnutého žalobcom, žalovaný nesúhlasil. Na
otázku sudkyne, z akého dôvodu žalovaný vyplatil žalovanému údajné zvýšenie mzdy 36.000 eur práve
na dobu 36 mesiacov dopredu, žalovaný uviedol, že to bola dohoda medzi E. F. (otcom spolumajiteľa

žalobcu) a vtedajším druhým spolumajiteľom H. H. z dôvodu, že o zvýšenie platu požiadal žalovaný
kvôli finančným problémom.

20. Z výsluchu svedkyne G. H. súd zistil, že táto je u žalobcu od roku 2012.
V roku 2016 poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 36.000 eur, ktorú mal žalovaný splatiť v 3

splátkach. Žalovaný v tom čase bol riadne u žalobcu zamestnaný ako obchodný riaditeľ. Svedkyňa
dostala od vtedajšieho spolumajiteľa a konateľa žalobcu H. H. inštrukciu, že má vyhotoviť zmluvu
o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku 36.000
eur s jej splácaním po 12.000 eur ročne. Zmluvu o pôžičke svedkyňa vyhotovila a odovzdala ju H. H.,pričom následne ju podpisoval H. H. a žalovaný. Svedkyňa pri fyzickom odovzdávaní sumy 36.000 eur
žalovanému nebola, pôžička bola vyplácaná na základe výdavkových pokladničných dokladov. Nemá
vedomosť, žeby žalovaný nejakú časť pôžičky žalobcovi uhradil. Táto pôžička bola riadne zaevidovaná

v účtovníctve žalobcu.
Na otázky právneho zástupcu žalovaného, svedkyňa uviedla, že účel poskytnutia pôžičky žalovanému
sa dozvedela až v priebehu rokov 2016-2017, a to na splatenie exekúcií. Splácanie pôžičky sa začalo
zo strany žalobcu riešiť až v roku 2018, keď žalovaný ukončoval pracovný pomer u žalobcu. O splácaní,
resp. nesplácaní splátok pôžičky žalovaným svedkyňa vedomosť nemala.

V maili zo dňa 23.11.2018 písaného svedkyňou žalovanému, kde je formulovaná ponuka žalobcu na
vysporiadanie vzájomných záležitostí, kde je okrem iného uvedené : navýšenie platu 2016 suma 9.480
eur, po koho schválení písala svedkyňa tento mail a ako sa dospelo práve k výške tejto sumy, svedkyňa
uviedla, tento mail bol návrhom na mimosúdnu dohodu a schválilo ho vedenie žalobcu – E. F. a finančný
riaditeľ p. M., o výške navrhnutej sumy svedkyňa vedomosť nemala.
Potom,čoprávnyzástupcažalovaného,uviedol,žesuma9480eurjepozdanení21%práveprvásplátka

pôžičky 12.000 eur, svedkyňa uviedla, že sa jednalo len o snahu o vyriešenie vzájomných vzťahov
medzi stranami sporu, pretože žalovaný dlhodobo pracoval pre žalobcu a bol pre neho prínosom, preto
sa žalobca sa návrhy žalovaného snažil zakomponovať do návrhu mimosúdnej dohody. V roku 2016
nemal v spoločnosti žalobcu E. F. žiadnu právomoc, tento žalobcu prezentoval navonok a „otváral dvere“
pri obchodných príležitostiach. Rozhodovaciu právomoc ohľadne odmien a miezd zamestnancov mal

spolumajiteľ firmy H. H..

21. Právny zástupca žalobcu titulom záverečnej reči uviedol, že z výsluchu konateľa
žalobcu E. F., svedkyne H. ako prokuristky žalobcu vyplynulo, že dňa 01.04.2016 bola medzi žalobcom
a žalovaným uzavretá Zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca reálne odovzdal žalovanému po

častiach v období od 31.03.2016 do 15.07.2016 finančné prostriedky vo výške 36.000 eur. S ohľadom
na čiastočné započítanie vzájomných pohľadávok je dlh žalovaného t. č. vo výške 27.713,46 eur.
Žalobca v záverečnej reči poukázal na nekonzistentnosť a rôznorodosť argumentácie žalovaného
počas súdneho konania, keď najskôr v odpore zo dňa 13.01.2020 uvádzal, že žalobca nepreukázal
odovzdanie finančných prostriedkov žalovaného, v dôsledku čoho záväzkový vzťah medzi sporovými

stranami ani nevznikol. Neskôr si v podaní zo dňa 02.09.2020 žalovaný osvojil argumentáciu, kde
opakovanie tvrdil, že žalobcom predložené ďalšie listinné doklady (výdavkové pokladničné doklady) boli
predloženéoneskoreneasúdbynanenemalprihliadať.Nakoniecžalovanýuvádzal,žemedzižalobcom
a žalovaným došlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke, ktorá úmyselne zastierala iný právny úkon v podobe
preddavku na finančnú odmenu, pričom platný by mal byt tento iný právny úkon, čo žalobca zásadne

rozporuje, keďže sa jedná o nepreukázané, nepodložené a účelové tvrdenia žalovaného s cieľom vyhnúť
sa vráteniu dlžnej sumy.
Žalobca v závere zdôraznil, že v roku 2018 zaslal žalovanému mailovú ponuku na mimosúdne
vysporiadanie nárokov, v ktorej navrhol zaplatenie zníženej čiastky poskytnutej pôžičky ako istú výhodu
za účelom rýchleho riešenia sporu. Uvedená ponuka na mimosúdnu dohodu však nepreukazovala

vznik, existenciu alebo výšku žalovaným tvrdených nárokov, žalobca touto ponukou žiaden z nárokov
žalovaného ani neuznal. Uvedené maily preukazujú tú skutočnosť, že žalovaný si bol vedomý vzniku
a existencie svojho záväzku voči žalobcovi z titulu poskytnutej pôžičky, dokonca v maili zo dňa
23.11.2018 sám žalovaný navrhol schválenie splátkového kalendára. Tieto tvrdenia žalovaného, ktorým
uznal svoj dlh voči žalobcovi v celej výške tak odporujú jeho neskorším účelovým tvrdeniam v súdnom

konaní.

22. Právny zástupca žalovaného titulom záverečnej reči uviedol, že žalobca postavil svoju
Žalobu na písomnej Zmluve o pôžičke, podľa ktorej mal žalovanému požičať sumu 36.000 eur, ktorú sa
žalovaný mal zaviazal splácať v 3 splátkach po 12.000 eur vždy k 31.12. Žalovaný si svoju povinnosť

nesplnil, prvú, druhú a ani tretiu splátku splatné k 31.12.2016, k 31.12.2017 a 31.12.2018 žalobcovi
neuhradil. Veriteľ napriek tomu, že dlžník si nesplnil svoju povinnosť splácať splátky, žiadnym spôsobom
sa počas tohto záväzkového vzťahu nedomáhal od žalovaného vrátenia pôžičky. Pôžičku začal vymáhať
až v okamihu hlbokého narušenia vzťahov medzi súčasným konateľom žalovaného E. F. a žalovaným,
a to z dôvodu, že žalovaný dal výpoveď z pracovného pomeru u žalobcu, čo E. F. nebol schopný

akceptovať.
Žalovaný svoju obranu založil na tvrdení, že suma 36.000 eur nebola v skutočnosti pôžičkou, ale jednalo
sa o mzdu alebo odmenu, ktorá bola žalovanému vyplatená tri roky dopredu po 1.000 eur mesačne.
Sumu 36.000 eur potreboval žalovaný na zaplatenie svojich záväzkov voči sociálnej a zdravotnejpoisťovni z dôvodu, že od roku 2010, keď pracoval pre žalobcu ako živnostník si neplatil svoje odvodové
povinnosti, pretože podľa dohody so žalobcom ich mal za žalovaného platiť žalobca.
Medzi žalobcom a žalovaným prebiehala komunikácia ohľadne dlžnej sumy, kde žalobca ponúkal

žalovanému rôzne varianty zníženia dlžnej sumy, čo prisviedča obrane žalovaného, že sa nejednalo
o pôžičku, ale odmenu za prácu, lebo je nelogické, aby veriteľ niečo požičal a nežiadal to späť. Ďalších
dôkazom, že sa nejednalo o pôžičku je skutočnosť, že žalobca sa ani raz nedomáhal vrátenia pôžičky,
ktorú mal žalovaný plniť v splátkach, čo je nevysvetliteľné. Zo Zmluvy o pôžičke vyplýva, že za žalobcu ju
podpisoval konateľ a spolumajiteľ žalovaného H. H., s ktorým bol v roku 2018 ukončený pracovný pomer

so žalobcom a zároveň bol odvolaný z funkcie konateľa žalovaného a svoj obchodný podiel previedol
na G. F..

23. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny
vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť
splniť záväzok.

Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu,
najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 517 ods. 1, veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Zmluva o pôžičke ma charakter reálnej (nielen konsenzuálnej ) zmluvy. K vzniku právneho
Vzťahu o pôžičke je potrebné odovzdanie veci dlžníkovi na základe dohody, ktorej predmetom musí byť
vôľa, aby jedna zmluvná strana prenechala veci určené podľa druhu (peniaze) druhej strane s tým, že
druhá strana vráti po čase veci toho istého druhu. Dôkazné bremeno, že došlo k prejavu vôle oboch
zmluvných strán o pôžičke leží na žalobcovi.

25. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa
01.04.2016 uzavretá písomná bezúročná Zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca ako veriteľ
poskytol žalovanému ako dlžníkovi sumu 36.000 eur, ktorú sumu pôžičky sa žalobcovi zaviazal žalovaný
vrátiť v troch splátkach po 12.000 eur ,splatných dňa 31.12.2016, 31.12.2017 a 31.12.2018. Skutočnosť,

že peňažná suma bola zo strany žalobcu žalovanému skutočne vyplatená, mal súd preukázané
zvýdavkovýchpokladničnýchdokladovvobdobíod31.03.2016do15.07.2016,ktorýchprevzatiepotvrdil
žalovaný svojim podpisom a zároveň prevzatie sumy 36.000 eur mal súd potvrdené i z výpovedí
súčasného konateľa žalobcu E. F., svedkyne G. H., ako i samotného žalovaného.
Spornými skutočnosťami v konaní bolo to, či vyplatenie sumy 36.000 eur žalobcom žalovaným bolo

z titulu pôžičky (ako tvrdí žalobca) alebo z titulu navýšenia mzdy (odmeny) žalovanému o 1.000 eur
mesačne dobudúcna na 36 mesiacov ( ako tvrdí žalovaný).

26. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že k uzavretiu predmetnej
Zmluvy o pôžičke zo dňa 04.01.2016 medzi sporovými stranami skutočne došlo. Žalovaný nepoprel,

žeby prevzal finančné prostriedky vo výške 36.000 eur v priebehu roku 2016, ani žeby predmetnú
Zmluvu obsahujúcu záväzok žalovaného vrátiť poskytnuté mu finančné prostriedky žalovanému v 3
splátkach. Súd mal preukázané, že žalovaný potreboval finančné prostriedky za účelom vyplatenia
dlhov z minulosti, konkrétne odvodov do Sociálnej, zdravotnej poisťovne, platby daňovému úradu.
ktoré mu vznikli v období rokov 2010-2015, kedy pracoval žalovaný pre žalobcu ako SZČO. Súd

neuveril tvrdeniam žalovaného, že v tomto čase bol so žalobcom dohodnutý, že žalobca bude za neho
platiť odvody, keď to bola zákonná povinnosť živnostníka a že splatenie predmetnej pôžičky bolo
dohodnuté tak, že od 01.01.2016 bude žalovanému zo strany navýšená mzda o 1.000 eur mesačne,
ktorá nemala byť žalovanému zo strany žalobcu vyplácaná, ale mala byť použitá na splatenie pôžičky
36.000 eur. Súd toto tvrdenie nemal zo žiadneho dôkazu v konaní preukázané, jedná sa len o tvrdenie

žalovaného (prvýkrát uplatnené vo vyjadrení doručenom súdu dňa 25.05.2022), ktoré je odlišné od
tvrdení žalovaného uvádzaných v odpore. Je nepochopiteľné, z akého dôvodu by žalobca navrhoval
žalovanému zvýšenie mzdy dopredu na 36 mesiacov (z akého dôvodu práve na túto dobu), keď žalobca
nemohol mať vedomosť, či so žalovaným bude ich pracovný pomer počas tejto doby trvať. Skutočnosť,že žalobca po splatnosti prvej, alebo druhej, a následne i tretej splátky pôžičky (čl. II bod 2 Zmluvy
o pôžičke) bezprostredne nevyzýval žalovaného na splatenie jednotlivých splátok, nesvedčí o tom, že
úmysel žalobcu pri uzatváraní predmetnej Zmluvy o pôžičke bol nežiadať od žalovaného splácanie

pôžičky, resp. žeby sa jednalo o simulovaný právny úkon, ako sa to snaží predostrieť žalovaný. Veď
premlčacia doba pri pôžičkách je trojročná, takže bolo výlučne na veriteľovi, kedy si svoj nárok voči
dlžníkovi uplatní.
K tvrdeniam žalovaného ohľadne poskytnutia pôžičky zo strany žalobcu, že sa malo jednať o dohodu
medzi terajším konateľom E. F. a vtedajším 50% spoločníkom a konateľom H. H., do ktorej žalovaný

nezasahoval, súd vyhodnotil ako nevieryhodné, nakoľko E. F. v relevantnom čase poskytnutia pôžičky
bol len zamestnancom žalobcu bez právomocí zasahovať do rozhodovania o mzdových nárokoch
zamestnancov žalobcu.
Žalovaný sa vo svojich vyjadreniach odvolával v mnohom na mailovú komunikáciu medzi ním
a prokuristkou žalovaného ( bod 10 odôvodnenia tohto rozsudku), kedy v maili z 23.11.2018 G. H.
sama uviedla : „mzda vo výške 36.000 eur“, čím mala potvrdiť, že suma pôžičky 36.000 eur bola

v skutočnosti zvýšená mzda žalovaného od 01.01.2016 po dobu 36 mesiacov po 1.000 eur mesačne.
Súd však dospel k záveru, že mailová komunikácia v žiadnom prípade nepotvrdzuje, že žalobca uznal
titul poskytnutia sumy 36.000 eur žalovanému ako navýšenie mzdy, práve naopak, z tejto mailovej
komunikácie vyplýva, že žalobca i žalovaný zhodne uznali, že suma 36.000 eur bola žalovanému zo
strany žalobcu poskytnutá ako pôžička. G. G. H. obsahuje skutočnosti, ktoré uvádzal žalovaný na

započítanie a boli vyhodnotené zo strany žalobcu ako nepodložené. Jasne mailom zo dňa 23.00.2018
G. H. – prokuristka žalobcu – informovala žalovaného Rekapituláciou situácie ohľadne pôžičky (bod 10
písm. a/ odôvodnenia tohto rozsudku), pričom skutočnosti uvádzané v maili ako : navýšenie platu 2016
vo výške 9.480,46 eur, podiel na predaji vozidla 2.102 eur bol len návrhom žalobcu voči žalovanému
na vysporiadanie poskytnutej pôžičky vyjdúc žalovanému v ústrety aj napriek nepreukázaným nárokom

( mail zo dňa 21.12.2018). V konečnom dôsledku sám žalovaný v maili zo dňa 13.12.2018 ( bod 10 písm.
b/ odôvodnenia tohto rozsudku) potvrdil potrebu vysporiadania pôžičky, avšak toto mu nedovoľovala
vtedajšia finančná situácia a navrhol jej splácanie splátkovým kalendárom.
Svedecké výpovede I. E. a J. K. L. vyjadrené Čestnými prehláseniami súd vyhodnotil k prejednávanej
veci za irelevantné, v tomto smere sa súd s ich vyhodnoteniami stotožňuje s vyjadrením žalobcu

uvedeným v bode 169 odôvodnenia tohto rozsudku.

27. Jednostranné započítanie pohľadávok vyžaduje adresovaný prejav vôle
konajúceho, ktorý je doručený adresátovi, neodporuje zákonným ustanoveniam a ktorým prichádza
k započítaniu vzájomných pohľadávok vo výške, v ktorej sa vzájomne kryjú.

Na započítanie musia byť teda splnené nasledujúce predpoklady:
- ide o vzájomné pohľadávky medzi tými istými osobami,
- ide o vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
- ide o vzájomné pohľadávky, ktoré sú splatné,
- jeden z účastníkov musí urobiť prejav, ktorý smeruje k započítaniu,

- nejde o pohľadávku, ktorej započítanie podľa zákona nie je prípustné.
Jednostranným právnym úkonom, ktorým by malo dôjsť k započítaniu vzájomných pohľadávok, nie je
možné započítať:
- pohľadávku na náhradu škody spôsobenej na zdraví,
- pohľadávky, ktoré nepodliehajú exekúcii,

- premlčané pohľadávky a pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde,
- pohľadávky z vkladov,
- pohľadávku splatnú a nesplatnú ani pohľadávku premlčanú (pozn. je možné dohodou).

28. Zákonník práce neupravuje započítanie pohľadávok a tento inštitút nie je

uvedený v taxatívnom výpočte zániku práv a povinností v zmysle ustanovení Zákonníka práce.
Zároveň v zmysle ustanovenia § 1 ods. 4 Zákonníka práce nie je možné použiť úpravu započítania
pohľadávok obsiahnutú v Občianskom zákonníku, keďže tieto ustanovenia nie sú zaradené vo
všeobecných ustanoveniach Občianskeho zákonníka a tým nie sú v zmysle vyššie uvedeného
ustanovenia aplikovateľné v pracovnoprávnych vzťahoch. Zamestnávateľ tak bude musieť svoj nárok

riešiť samostatne a v prípade, že zamestnanec svoju povinnosť uhradiť schodok v pokladnici nesplní
dobrovoľne, takúto škodu uplatniť samostatnou žalobou (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp
zn. 2Cdo/103/2008 zo dňa 29.09.2009, uznesenie Krajského súdu Prešov, sp. zn. 1CoPr/1/2021 zo dňa
08.07.2021.Nárok oprávneného z pracovnoprávnych vzťahov nemôže zaniknúť započítaním. Práva a povinnosti
z pracovnoprávnych vzťahov zanikajú uspokojením nároku, uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené.
dohodou o sporných nárokoch, smrťou zamestnanca, prípadne neuplatnením práva v stanovenej

lehote – preklúziou. Výpočet spôsobov zániku práv a povinnosti je v Zákonníku práce uvedený
taxatívne. Znamená to, že iným, v Zákonníku práce neuvedeným spôsobom, práva a povinnosti z
pracovnoprávnych vzťahov nezanikajú, a to ani vtedy, keby zamestnanec a zamestnávateľ prejavili v
tomto smere súhlasnú vôľu. Pretože Zákonník práce iné než uvedené spôsoby zániku práv a povinnosti
nepozná, a pretože právnym dôsledkom započítania je zánik pohľadávky, predstavujú pohľadávky z

pracovnoprávnych vzťahov také pohľadávky, ktoré nemožno započítať a ani proti nim nie je možné
započítanie jednostranným úkonom namietať. Je pritom nerozhodné a právne irelevantné, či sa jedná
o nárok povinného na započítanie z pracovnoprávneho alebo občianskoprávneho vzťahu vzhľadom k
tomu, že nárok oprávneného z pracovnoprávnych vzťahov nemôže započítaním zaniknúť. Aj keď by
povinnému vznikol proti oprávnenému ním tvrdený nárok, nemôže byť jeho „započítanie“ dôvodom pre
zánik pohľadávky oprávneného, vymáhanej v tomto konaní, keďže takýto zákonný postup nie je možný

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. septembra 2009, sp.zn. 2Cdo/103/2008).
29. Čo sa týka započítania pohľadávok žalovaného voči pohľadávke žalobcu – pôžičky
36.000 eur ( bod 15 odôvodnenia tohto rozsudku), súd uvádza:
- žalovaný si započítal krátenú mzdu od apríla 2018 do septembra 2018 vo výške 3.000 eur; nezaplatenú
časť mzdy za rok 2016 vo výške 12.000 eur, nezaplatenú časť mzdy za rok 2017 vo výške 12.000 eur,

nezaplatenú časť mzdy za rok 2018 vo výške 9.000 eur, tu súd poukazuje na skutočnosti uvedené v bode
27 odôvodnenia tohto rozsudku s tým, že nárok oprávneného z pracovnoprávneho vzťahu nemôže
započítaním zaniknúť,
- čo sa týka započítanie doplatného na auto zn. MB EČV: H. vo výške 9.792 eur, okrem skutočnosti,
že žalovaný nepreukázal skutočnosti, od ktorých si odvodzuje uplatňovaný nárok ani jeho výšku

(žalobca v maili zo dňa 23.11.2018 túto skutočnosť sám skonštatoval, avšak akceptoval podiel
žalovaného na predaji vozidla 2661 eur v rámci návrhu na mimosúdne vysporiadanie pôžičky, nie
súhlas so započítaním. S poukazom na skutočnosti uvedené v bode 27 odôvodnenia tohto rozsudku,
je nepochybné, že sa jedná o premlčanú pohľadávku, nakoľko žalovaný si ju uplatnil v tomto súdnom
konaní podaním došlým súdu dňa 25.05.2022, preto ju nebolo možné započítať.

30. Na základe vyššie uvedených skutkových okolností súd dospel k záveru, že Zmluva
o pôžičke zo dňa 01.04.2016 je platná, žalovanému bola poskytnutá v zmysle § 657 OZ pôžička vo výške
36.000 eur, ktorú sa zaviazal žalobcovi zaplatiť v troch splátkach. Žalovaný do dnešného dňa predmetnú
pôžičku žalobcovi neuhradil, a to ani na základe Výziev žalobcu zo dňa 21.08.2018, 24.04.2019. Žalobca

na čiastočnú úhradu pôžičky započítal nevyplatenú mzdu žalovanému za dobu 7 až 9/2018 vo výške
8.286,54 eur, z ktorého dôvodu si v konaní uplatnil zaplatenie zostávajúcej výšky pôžičky 27.713,46 eur,
na zaplatenie ktorej súd žalovaného zaviazal.

31. O príslušenstve pohľadávky súd rozhodol podľa § 517 ods. 1,2 OZ, § 3 Nariadenia vlády

SR č. 87/1995 Z.z. tak, že žalovaného zaviazal s prihliadnutím na výšku vyplatenej mzdy za konkrétne
mesiace 7-9/2018 v celkovej výške 8.286,54 eur, ktorá bola odpočítaná zo sumy istiny pôžičky, na
zaplatenie zákonného 5% ročného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti predmetnej
pôžičky s prihliadnutím na čl. II ods. 2 Zmluvy o pôžičke zo dňa 01.04.2016, kedy nezaplatením prvej
splátky pôžičky žalovaným v lehote splatnosti do 31.12.2016 sa stal dňa 01.01.2017 splatný celý dlh,

t.j. celá výška pôžičky.

32. Čo sa týka návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedka H. H.,
tento návrh súd zamietol na poslednom pojednávaní v prejednávanej veci, na ktorom došlo k vyhláseniu
dokazovania za skončené, a to z dôvodu, že adresu uvedeného svedka, z ktorej mal byť zo strany

súdu predvolaný na pojednávanie, mal právny zástupca žalovaného nahlásiť súdu do 10 dní odo
dňa predchádzajúceho pojednávania 20.02.2024. Právny zástupca túto adresu nenahlásil, pričom dňa
06.05.2024 o 17,05 hod. žiadal súd o odročenie pojednávania dňa 07.05.2024 z dôvodu, že so svedkom
sa skontaktoval až 03.05.2024, ktorý sa dňa 06.05.2024 o 15,00 hod. dostavil do advokátskej kancelárie
žalovaného a podpísal Čestné vyhlásenie. V Čestnom vyhlásení zo dňa 06.05.2024 H. H. uviedol, že

bol 03.05.2024 oslovený žalovaným, aby sa dostavil na pojednávanie 07.05.2024 ako svedok, avšak
z dôvodu neodkladných pracovných povinností sa ospravedlnil z neúčasti na tomto pojednávaní.
Súd konanie žalovaného, ktorý od 20.02.2024 mal vedomosť o potrebe zabezpečenia, príp. oznámenia
adresy svedka, si túto povinnosť do 07.05.2024 nesplnil, pričom svedka oslovil až 03.05.2024 (párdní pred termínom pojednávania), navyše i ospravedlnenie – Čestné prehlásenie H. H. súd považuje
za nedôvodné a súd ho neakceptoval. Tieto úkony zo strany žalovaného i navrhovaného svedka súd
vyhodnotil ako snahu o predlžovanie konania a vzhľadom na stav konania by bolo nehospodárne

opätovne vec odročovať. Bolo na žalovanom, aby si príp. formou iného čestného prehlásenia zabezpečil
potvrdenie ním uvádzaných skutočností.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami špecifikovanými v bode 23 odôvodnenia tohto rozsudku rozhodol tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti I. tohto rozsudku.

34. O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, §
262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalovanému, ktorý bol
v spore neúspešný, náhradu trov konania v plnej výške 100%. Súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške
priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo
právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie

(§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).