Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7520206273
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7520206273.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov

senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobcov: 1. A. B., C. XXX, D.
B. – D., nar. XX.X.XXXX, 2. E. F., G. XXXX, D. B. – D., nar. X.XX.XXXX, 3. H. B., Námestie mieru 4,
Moldava nad Bodvou, okres B. – D., nar. X.X.XXXX a 4. I. B., C. XXX, nar. XX.X.XXXX, zást. všetkých
advokát Mgr. Peter Kocák, Rožňavská 8, Moldava nad Bodvou, proti žalovaným: 1. J. I., K. XX, L. M.
N., D. B. – D., nar. XX.X.XXXX, t. č. O. M. P. L. D. Q. B. - R., N. X, B. a 2. I. S. T., A., Q. XX, T. X, S.
U., V.: XX XXX XXX, M. O. Q. U. B. T. D. E.: I. T., T. T. E. V. S. R., W. G. X/X, N., V.: XX XXX XXX,
zást. SD LEGAL, s.r.o., Žriedlová 3, Košice, IČO: 51 717 395, za ktorého ako konateľ koná advokát

JUDr. Slavomír Dubjel, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, o odvolaní žalobcov proti rozsudku
bývalého Okresného súdu Košice – okolie č. k. 7C/118/2020 – 146 z 27. apríla 2023

r o z h o d o l :

M e n í časť zamietavého výroku tak, že žalovaní 1 a 2 s ú p o v i n n í žalobcovi 1 zaplatiť 7 000
€ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto
plnenia povinnosť druhého zo žalovaných.
P o t v r d z u j e rozsudok vo zvyšnej časti zamietavého výroku, ako aj vo výroku o náhrade trov konania
vo vzájomnom vzťahu každého zo žalobcov 2, 3 a 4 so žalovanými.

Žalobcovi 1 p r i z n á v a proti žalovaným nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania
v rozsahu 100 % s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť
druhého zo žalovaných.
Vo vzájomnom vzťahu každého zo žalobcov 2, 3 a 4 so žalovanými n e p
r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania žiadnej zo strán.

o d ô v o d n e n i e :

1. Bývalý Okresný súd Košice - okolie ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom
označeným v záhlaví obom žalovaným uložil do 3 dní od právoplatnosti rozsudku titulom relutárnej
náhrady nemajetkovej ujmy žalobcovi 1 zaplatiť 15 000 € a každému zo žalobcov 2, 3 a 4 po 7 500

€ s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného,
žalobu vo zvyšku (nad prisúdenú náhradu do 40 000 € pre každého zo žalobcov) žalobu zamietol
a žalobcom proti žalovaným priznal nárok na plnú náhradu trov konania.
2. Vychádzal zo zistenia, že 12.7.2019 žalovaný 1 ako vodič motorového vozidla spôsobil dopravnú
nehodu v katastri obce Turňa nad Bodvou, keď pri odbočovaní vľavo z hlavnej cesty na vedľajšiu cestu
nedal prednosť v jazde protiidúcemu osobnému motorovému vozidlu, následkom čoho došlo k čelnej
zrážke oboch vozidiel, pri ktorej došlo k usmrteniu štyroch osôb, o. i. aj spolujazdca v protiidúcom

motorovom vozidle sediaceho na prednom pravom sedadle, ktorým bola 62 ročná manželka žalobcu
1 a zároveň matka ostatných žalobcov, X. B., čím žalovaný 1 zásadne zasiahol do súkromného života
všetkých žalobcov porušením ustanovenia §11 o. z., t. j. práva každého na ochranu rodinného života a
svojho súkromia. Žalovaný 1 ako vodič dopravného prostriedku v stave vylučujúcom spôsobilosť viesťmotorové vozidlo, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z §4
ods. 2 písm. c), §19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke spočívajúcu v zákaze viesť vozidlo
v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, kedy sa alkohol alebo iná návyková látka ešte

môžu nachádzať v jeho organizme a taktiež ako vodič odbočujúci vľavo bol povinný dať prednosť v jazde
protiidúcim o. i. aj motorovým vozidlám, a teda z nedbanlivosti spôsobil smrť viacerých osôb, pričom
skutok spáchal závažnejším spôsobom konania; zodpovednosť žalovaného za vznik škody, ako i jeho
zavinenie mal preukázané právoplatným rozsudkom konajúceho súdu z 20.5.2020 vo veci 5T/164/2019.
3. Podľa znalca V. z odboru cestnej dopravy (znalecký posudok z 1.10.2019, č. 72/2019) technickou

príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy žalovaného 1 ako vodiča, nakoľko tento plne
sa nevenoval vedeniu vozidla a dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke, z čoho vyplynul jeho
kolízny spôsob odbočovania vľavo, čoho následkom bolo, že z technického hľadiska pri odbočovaní
vľavo nedal prednosť v jazde vodičovi protiidúceho vozidla. Z technicky prijateľných analýz priebehu
nehodového deja vyplynulo, že nebolo možné od vodiča protiidúceho vozidla z technického hľadiska
požadovať zabránenie dopravnej nehode reakciou skoršou, ako bola v predmetnom prípade reakcia

včasná, a naopak, že žalovaný vodič za daných okolností mal možnosť zabrániť vzniku dopravnej
nehody tým, že by sa v danom úseku pohyboval správnou technikou jazdy a odbočoval by s vozidlom
vľavo z hlavnej cesty takým spôsobom, aby z technického hľadiska došlo k daniu prednosti v jazde
pre vozidlá pohybujúce sa v protismernej časti hlavnej cesty a tiež mal túto možnosť tým, ak by
svoju jazdu prerušil a zastavil by pred vjazdom do protismernej časti vozovky, v ktorej sa protiidúce

vozidlo pohybovalo, resp. pred koridorom jeho pohybu. Pre žalovaného vodiča nebolo protiidúce vozidlo
dostatočne viditeľné, pretože sa nachádzalo v oblasti zakrytého výhľadu, ktorý vytváralo neznáme
nákladné motorové vozidlo a rozhľadové pomery v mieste dopravnej nehody neboli postačujúce na
to, aby žalovaný vodič mohol úkon odbočenia vľavo z hlavnej cesty uskutočniť takým spôsobom, aby
z technického hľadiska došlo k daniu prednosti v jazde vozidlám jazdiacim v protismernej časti hlavnej

cesty.
4. Podľa znalca R. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie toxikológia (posudok z 15.8.2019, č.
24/2019), laboratórnym rozborom krvi žalovaného vodiča bezprostredne po dopravnej nehode bola
zistená prítomnosť omamných a psychotropných látok (metamfetamín s koncentráciou 66,06 ng/ml,
amfetamín s koncentráciou 62,62 ng/ml), ktoré mohli negatívne ovplyvniť jeho schopnosť bezpečne

viesť motorové vozidlo, nie však jeho úplnú neschopnosť; alkohol v jeho krvi, ako ani v krvi zomrelého
vodiča protiidúceho vozidla zistený nebol. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému vodičovi bola po
nehode a pred odberom jeho krvi podávaná infúzna liečba – krvné náhrady v celkovom objeme 2 000 ml,
substitúcia tekutín v objeme okolo 2 500 ml mohla ovplyvniť koncentráciu mtamfetamínu a amfetamínu
stanovenú v jeho krvi a bolo preto možné predpokladať, že koncentrácia týchto psychoaktívnych látok

v čase nehody bola ešte vyššia. Žalovaný vodič v čase vedenia motorového vozidla v čase skutku bol
preto ovplyvnený metamfetamínom, pričom nemožno vylúčiť aj stav vylučujúci spôsobilosť bezpečného
vedenia motorového vozidla, avšak pre značný individuálny vplyv drogy na konkrétneho človeka nebolo
možné jednoznačne sa vyjadriť, do akej miery v rozhodnom čase metamfetamín ovplyvnil spôsobilosť
žalovaného vodiča viesť motorové vozidlo.

5. Vykonaným dokazovaním takto mal za preukázané, že zo strany žalovaného vodiča motorového
vozidlaporušenímpravidielcestnejpremávkydošlokprotiprávnemukonaniu,akoikjehonepriaznivému
následku v podobe usmrtenia blízkej príbuznej žalobcov X. B., pričom bola daná aj príčinná súvislosť
medzi zisteným protiprávnym konaní a nepriaznivým následkom, keďže zosnulá X. B. pri dopravnej
nehode utrpela zranenia, ktorým na mieste podľahla. Medzi stranami nebolo sporné, že zodpovednosť

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré v čase dopravnej nehody riadil žalovaný
1, povinne zmluvne poistená (zákon č. 381/2001 Z. z.) bola u žalovaného 2, pričom s poukazom na
ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít, ktorú vymenoval v 36. odseku svojho odôvodnenia,
uzavrel, že škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do
osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla,

na náhradu ktorej pasívne vecne legitimovaným je preto žalovaný poisťovateľ.
6. Náhlu a tragickú smrť manželky a matky žalobcov vyhodnotil ako jednoznačne taký zásadný zásah do
práv žalobcov na ochranu ich rodinného života a súkromia, že v danom prípade považoval za dôvodný
uplatnenýnároknarelutárnunáhraduutrpenejnemajetkovejujmyvpeniazochpodľa§13ods.2o.z.,ato
s ohľadom na nezvratnosť následkov nehody, ako aj na pochopiteľne silne traumatické zážitky všetkých

žalobcov bezprostredne po nehode pri zistení úmrtia manželky a matky, ktorým došlo k nezvratnej strate
možnostirealizácieichprávaďalejvytvárať,udržiavaťarozvíjaťsféruprirodzenýchvzťahovsozosnulou,
a to predovšetkým v citovej oblasti, aby tak mohli napĺňať vlastnú osobnosť a viesť rodinný život, a to
pre úplnú deštrukciu úzkej rodinnej väzby usmrtením člena ich rodiny, v dôsledku čoho o túto možnosťžalobcovia sú ochudobnení nezvratne a natrvalo. V konaní bolo totiž preukázané, že žalobcovia so
zosnulou X. B. vytvárali úzky okruh rodiny s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami a jej smrť
bola preto citeľným zásahom do sféry ich súkromného a citového života, že títo stratu manželky a matky

prekonávali preto s výraznými a pretrvávajúcimi ťažkosťami, zložitým prežívaním, bolesťou, silnými
emóciami a utrpením, s ktorými sa vyrovnávali ťažko. Im vzniknutá trauma je neodstrániteľná, smrťou
menovanej došlo k nenávratnej deštrukcii dotknutých medziľudských vzťahov a tým i k intenzívnemu
zásahu do práva žalobcov na súkromie a rodinný život ako ich osobnostného práva, za ktoré následky
morálna satisfakcia v podobe trestu žalovanému vodičovi uloženého v trestnom konaní, ako ani ním

prejavená účinná ľútosť a ospravedlnenie sa žalobcom, nepovažoval preto za postačujúcu.
7. Pri zvažovaní primeranosti výšky relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle §13 o. z., ktorej
prisúdenie je ponechané na úvahu súdu, prihliadal na právnou teóriou a praxou vymedzené kritériá,
akými sú závažnosť vzniknutej ujmy, okolnosti, za ktorých k nej došlo, intenzitu vzťahu žalobcov so
zomrelou, vek zomrelého, ako i pozostalého, otázku existenčnej závislosti žalobcov na zomrelej, formu
morálneho zadosťučinenia, postoj pôvodcu zásahu k pozostalým (vyjadrenie ľútosti, náhrada škody) a

mieru jeho zavinenia, dopad udalostí do sféry pôvodcu zásahu a jeho majetkové pomery. Predovšetkým
prihliadal preto na (i) úzke citové väzby žalobcov k zosnulej manželke a matke, na jej vek (62 rokov), že
bola zdravá, pracovala ako zdravotná sestra, viedla aktívny život, poskytovala pomoc svojmu manželovi
v súvislosti s jeho zdravotným stavom, vytvárala rodinné zázemie a bola oporou všetkým žalobcom;
na (ii) zhora popísané okolnosti vzniku dopravnej nehody; na (iii) okolnosť, že žalovaný 1 viedol

motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, ktorá v čase dopravnej nehody v jeho organizme sa
nachádzala v takej koncentrácii, že to mohlo ovplyvniť jeho spôsobilosť bezpečne viesť motorové
vozidlo, pričom táto eventualita v danom prípade nebola vylúčená ani znaleckým posudkom; na (iv)
majetkové pomery žalovaného vodiča, o ktorom zistil, že tento je nemajetný, v čase dopravnej nehody
pracoval a žil v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a aktuálne je vo výkone trestu odňatia slobody;

na (v) skutočnosť, že relutárnu náhradu voči žalovanému vodičovi uplatňujú v tomto konaní štyria
žalobcovia a v ďalšom súdnom konaní ďalší piati žalobcovia ako pozostalí ďalšej obete tejto dopravnej
nehody; na (vi) morálne zadosťučinenie žalobcov vo forme právneho postihu žalovaného vodiča (trest
odňatia slobody v trvaní 8 rokov nepodmienečne, doživotný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
každého druhu); na (vii) postoj žalovaného vodiča (prejavená ľútosť pozostalým obetí, ospravedlnenie

sa žalobcom); ako aj na to, že (viii) prisúdená relutárna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nemá
byť pre žalovaného 1 likvidačnou a zároveň prihliadal aj na právnu úpravu zákona č. 274/2017 Z.
z. upravujúceho finančné odškodňovanie obetí násilných trestných činov, avšak s prihliadnutím na
okolnosti vzniku dopravnej nehody a jej dopad do sféry žalobcov uzavrel, že v posudzovanej veci je
dôvodné žalobcom prisúdiť náhradu vyššiu, aká je výška zákonom č. 274/2017 Z. z. priznávaného

odškodnenia.
8. S odôvodnením, že v osobe žalobcu 1 ide o manžela zosnulej, ktorý s ňou žil v spoločnej domácnosti
a spolu tvorili najužší okruh rodiny, ktorého náhla a nečakaná smrť manželky do novej životnej situácie
postavila nielen po psychickej, ale aj po materiálnej stránke, nakoľko manželka mu bola oporou a tohto
zaopatrovala nielen čo sa týkalo starostlivosti o domácnosť vrátane teplej stravy a čistého prádla, ale

aj v súvislosti s jeho zdravotným stavom (od r. 2014 po operácii srdca, od r. 2015 invalidný dôchodca
pre chorobu z povolania - ochorenie horných končatín z vibrácií, karpálny tunel ťažkého stupňa, trpí
bolesťami 1. - 3. prsta oboch rúk, ktoré si necíti, má ich opuchnuté, má zhoršenú jemnú motoriku),
v ktorom vo veku 64 rokov v dôsledku straty dlhoročnej životnej partnerky jej smrťou zostal sám, s čím
ťažko sa vyrovnával, vyhľadal aj odbornú pomoc, pričom sa zhoršila aj jeho finančná situácia, keďže

žije len z jedného príjmu a vzhľadom na svoj zdravotný stav od smrti manželky potrebuje pomoc so
starostlivosťou o domácnosť, úver na rekonštrukciu domu čerpaný spoločne s manželkou musí splácať
sám, tomuto v porovnaní s ostatnými žalobcami prisúdil vyššiu relutárnu náhradu jeho nemajetkovej
ujmy.
9. Žalobcom 1 – 3 ako plnoletým deťom zosnulej obete dopravnej nehody prisúdil pritom relutárnu

náhradu v nižšej výške, ako ich otcovi, a to s odôvodnením, že títo s matkou v čase jej smrti nežili
v spoločnej domácnosti, neboli na nej ani hmotne závislí, a mali vlastné rodiny a rodinné zázemie.
Zároveň s odôvodnením, že úzke citové väzby medzi rodičom a dieťaťom nezanikajú ani sa neoslabujú
tým, že dieťa pracuje v zahraničí, príp. že opustí rodičovský dom a založí si vlastnú rodinu, nevzhliadol
dôvod, aby žalobcovi 4 ako synovi zosnulej žijúcemu a pracujúcemu v zahraničí, prisúdil prípadne

nižšiu relutárnu náhradu jeho nemajetkovej ujmy, než ako prisúdil ostatným jeho súrodencom, navyše za
situácie, keď v konaní bolo nepochybne preukázané, že aj žalobca 4, napriek výkonu práce v zahraničí,
s matkou bol v intenzívnom kontakte.10. S týmto odôvodnením uplatnený nárok na relutárnu náhradu nemajetkovej ujmy žalobcov za
primeraný považoval nie v žalobcami uplatnenej výške, ale len v rozsahu, v akom žalobe vyhovel
a žalobu vo zvyšku zamietol ako nedôvodnú, a to aj v rozsahu, v ktorom žalobcovia sa domáhali

zohľadnenia negatívnych následkov do ich osobnostných práv spôsobených nežiaducou medializáciou
ich príbehu na sociálnych sieťach a v médiách, prostredníctvom ktorých do povedomia celého okolia
a verejnosti vrátane zverejnenia ich podobizne a rodinného domu sa dostali ako rodina nevinnej obete
z auta smrti, a to pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných.
11. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil zásadou úspechu žalobcov v konaní (§255 ods. 1 CSP),

v ktorom výška prisúdeného peňažného plnenia závisela od úvahy súdu.
12. Proti tomuto rozsudku žalobcovia, čo do jeho zamietavého výroku, podali odvolanie tvrdiac naplnenie
odvolacích dôvodov ustanovených v §365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP navrhujúc, aby odvolací
súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že ich žalobe vyhovie aj v tomto rozsahu. Súdom
prisúdenú výšku relutárnej náhrady ich nemajetkovej ujmy odvolatelia považovali za neprimerane nízku
a nespravodlivú, nezohľadňujúcu skutkové okolnosti daného prípadu, za ktorých k neoprávnenému

zásahu do osobnostných práv žalobcov v danom prípade došlo, ako ani závažnosť, intenzitu, rozsah, či
dopad relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy, keďže táto podľa nich nezodpovedá bolestiam a útrapám
žalobcov a nejaví sa im preto ako dostatočne účinná na zmiernenie následkov vzniknutej ujmy, ktoré
trvajú a budú trvať do konca ich života, nakoľko žalobcovia zažili tú najväčšiu stratu, s ktorou sa mohli
v živote stretnúť.

13. Okrem toho odvolatelia napadnutý rozsudok považovali aj za nepresvedčivý a nedostatočne
odôvodnený, nejasný a nezrozumiteľný argumentujúc, že ani spôsob určenia prisúdenej relutárnej
satisfakcie neprebehol v súlade so základnými požiadavkami spravodlivosti a právnej istoty. Napadnutý
rozsudok podľa nich nedostatočne reflektuje na jedinečné skutkové osobitosti daného prípadu a sám
o sebe predstavuje odklon od rozsudkov, ktorými v iných obdobných prípadoch poškodeným boli

prisúdené vyššie relutárne náhrady, pričom súd tento odklon presvedčivo neodôvodnil. Prisúdená
náhrada podľa odvolateľov neplní svoju satisfakčnú funkciu, čo je primárnym účelom odškodnenia.
14. Súd podľa odvolateľov pochybil, keď konanie žalovaného vodiča posúdil ako bežnú nedbanlivosť,
a nie ako najvyššiu formu hrubej nedbanlivosti, ktorú je možné prirovnať k úmyslu, pričom túto hrubú
nedbanlivosť žalovaného pôvodcu neoprávneného zásahu podľa nich bezpochyby je potrebné hodnotiť

podstatne prísnejšie a takýto jeho zásah by sa mal preto prejaviť vo výške prisúdenej relutárnej
satisfakcie. Namietali, že zásah žalovaného vodiča do ich osobnostných práv bol pritom značný, prispel
k vyššej miere ich utrpenia, pričom okrem satisfakčnej funkcie relutárna náhrada má plniť aj funkciu
sankčnú, ktorá z tohto pohľadu v danom prípade preto nedostatočne reflektuje na závažnosť konania
žalovaného 1.

15.Pokiaľideomorálnezadosťučinenie,namietali,žežalovaný1žalobcomsaospravedlnilažpotakmer
4 rokoch od tragickej udalosti a aj to na pojednávaní v predmetnej veci, čo žalobcovia nepovažovali
ani za adekvátne ani za úprimné, ale len za účelové konanie žalovaného smerujúce k zmierneniu
jeho sankčného postihu, pričom tento nevykonal ani žiadne kroky, ktoré by smerovali k nahradeniu
spôsobenej ujmy a k zmierneniu ich utrpenia.

16. Celkový postoj aj správanie žalovaného, ktorý v trestnom konaní využil svoje právo nevypovedať
a tak nebol nijako nápomocný pri objasnení predmetnej udalosti, podľa odvolateľov práveže odôvodňuje
prisúdenie vyššej, a nie nižšej relutárnej náhrady. Podľa odvolateľov pritom aj uznanie viny a odsúdenie
žalovaného 1 na nepodmienečný trest odňatia slobody, je bez vplyvu na výšku prisúdenej relutárnej
náhrady ich nemajetkovej ujmy. Súd podľa odvolateľov v ich veci rovnako pochybil aj pokiaľ pri svojom

rozhodovaní o výške prisúdenej relutárnej náhrady ako na kritérium ovplyvňujúce výšku tejto náhrady
prihliadal na to, aby táto pre žalovaného 1 nebola likvidačná, nakoľko tým podľa nich neprimerane
zvýhodnil žalovaného 1 na ich úkor. Uvedený prístup súdu považujú za diskriminačný, keďže súd tým
prihliadajúc na eventuálnu budúcu možnosť uplatnenia regresného nároku poisťovne voči žalovanému
vodičovi,nesprávnepovýšilochranutohtožalovanéhonadochranuichprávanaprimeranéaspravodlivé

odškodnenie a paradoxne tak namiesto toho, aby tento ako vinník dopravnej nehody, ktorú spôsobil
pod vplyvom návykových látok, bol potrestaný prísnejšie, teda uložením povinnosti uhradiť vyššiu
relutárnu náhradu nemajetkovej ujmy žalobcov, zo vzniknutej situácie tento v konečnom dôsledku ešte
profituje. Žalobcovia preto namietali, že oni nemôžu niesť zodpovednosť za to, že vodič dopravnú
nehodu spôsobil pod vplyvom drog a z toho dôvodu poisťovni vznikne proti nemu regresný nárok na

náhradupoistnéhoplnenia,alezatakýtonásledokmusíniesťplnúzodpovednosťžalovanývodič,anieje
preto namieste túto skutočnosť zohľadňovať pri zvažovaní primeranosti výšky žalobcom prisudzovanej
náhrady nemajetkovej ujmy. Z týchto dôvodov odvolatelia majetkové pomery žalovaného 1, za ktorého
peňažné nároky poškodených žalobcov voči nemu bude uhrádzať žalovaná poisťovňa, nepovažovali zarelevantné posudzovať v tomto prípade, argumentujúc, že prisúdená relutárna náhrada nezasiahne do
majetkových pomerov žalovaného 1.
17. Žalobcovia ďalej namietali, že súd v posudzovanej veci nedostatočne zohľadnil princíp

proporcionality, keď neprihliadal na výšku súdmi prisúdených relutárnych náhrad v iných obdobných
prípadoch, kedy v spojení s rozsudkami odvolacieho súdu titulom relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy
za neoprávnený zásah do osobnostných práv bolo prisúdených pozostalému manželovi 70 000 €, resp.
obom maloletým deťom obete po 100 000 € (rozsudok z 15.1.2014 vo veci 7C/151/2008, Okresný
súd Nové Mesto nad Váhom); piatim členom rodiny za usmrtenie manžela a otca súhrnne 140 000 €

(rozsudok z 22.11.2016 vo veci 9C/45/2011, Okresný súd Poprad); trom členom rodiny za smrť manželky
a matky súhrnne 110 000 € (rozsudok z 20.11.2017 vo veci 18C/144/2014, Okresný súd Humenné);
rodičom obete súhrnne 100 000 € (rozsudok zo 16.12.2014 vo veci 5C/322/2013, Okresný súd Skalica);
trom členom rodiny za usmrtenie dcéry, resp. súrodenca súhrnne 97 452 € (rozsudok z 1.8.2016 vo veci
3C/233/2013, Okresný súd Skalica); matke, resp. súrodencovi 45 000 €, resp. 35 000 € (rozsudok zo
6.12.2017 vo veci 19C/166/2016, Okresný súd Trnava); každému z dospelých detí súčasne zomrelých

starších rodičov po 1 200 000 Kč, partnerke jedného z detí obete 400 000 Kč a rodinnej priateľke obetí
200 000 Kč (rozsudok z 13.5.2021 vo veci 25 Cdo 1835/2020, NS ČR). Vzhľadom na dátum vydania
týchto rozsudkov, tieto nezohľadňujú aktuálne spoločensko-ekonomické zmeny spočívajúce v rapídnom
znižovaní životnej úrovne spätej s pretrvávajúcou vysokou infláciou, ktorá už len v rokoch 2019 – 2022
dosiahla spolu až 20 %, pričom do právoplatného skončenia konania vzhľadom na očakávaný nárast

cien,tátobudenepochybnevýraznevyššia,ďalejsozvyšovanímživotnýchnákladov,akoaninepriaznivé
dôsledky pandémie COVID-19.
18. Podľa odvolateľov súd nedostatočne zohľadnil princíp proporcionality aj pokiaľ neprihliadol na výšku
prisudzovaných relutárnych náhrad ani v iných prípadoch nesúvisiacich s dopravnými nehodami, kedy
titulom relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy bolo prisúdených sudcovi 99 581,76 € za difamačný

článok v novinách (rozsudok z 28.5.2012 vo veci 6C/2/2023, Okresný súd Bratislava V); každému
z poškodených po 20 000 € za zlé zaobchádzanie pri policajnej akcii v Moldave nad Bodvou (rozsudok
Európskeho súdu pre ľudské práva zo 7.7.2020 vo veci RR a RD v. Slovenská republika); 60 000 € za
nevymenovanie do funkcie generálneho prokurátora (nález ÚS SR zo 4.12.2014 vo veci I. ÚS 397/2014);
každému z poškodených manžel, deti, matka po 100 000 € za smrť pacientky pri pôrode (rozsudok

zo 16.11.2011 vo veci 3C/174/2009, Okresný súd Senica); osobe následkom nesprávne poskytnutej
zdravotnej starostlivosti na zdraví nezvratne poškodenej s prakticky nulovou šancou na zlepšenie a
štyrom členom jeho rodiny súhrnne 200 000 € (rozsudok z 2.10.2013 vo veci 9Co/330/2012, Krajský
súd v Nitre).
19. Majúc na zreteli vymenované prípady podľa odvolateľov je preto legitímnou otázka, v čom je

doživotná trauma žalobcov spôsobená im stratou blízkej osoby menej závažná, že odôvodňovala
prisúdenie podstatne nižšej náhrady, než relutárne náhrady prisúdené v nimi uvedených prípadoch,
a to aj za nepomerne menej závažné zásahy do integrity jednotlivca, čo z pohľadu hierarchie hodnôt
podľa nich nemôže obstáť, nakoľko ako neadekvátne degraduje hodnotu nerušeného rodinného života
a dôveru žalobcov v spravodlivé rozhodnutie vo veci.

20. Podľa odvolateľov súd prvej inštancie riadne sa nevysporiadal ani s viacerými kvalitatívnymi prvkami
zomrelej, spätými s jej osobou a ani so skutočnosťou, ako jej strata vplýva na znižovanie hmotnej úrovne
rodiny pozostalých. Hoci zosnulá bola starobná dôchodkyňa, pracovne bola aktívna, čo vo finančnom
vyjadrení predstavovalo prísun peňažných aktív do rodiny v hodnote cca 1 500 € mesačne. Oproti tomu
po jej smrti žalobca 1 zostal v pozícii chorého, invalidného dôchodcu bez pomoci, ktorú dovtedy mu

poskytovala zosnulá, bez ktorej posledné roky života bude musieť prežiť v núdzi, strachu, beznádeji,
chorobe a v odkázanosti na pomoc svojich detí, keďže po úhrade mesačnej splátky úveru a zaplatení
výdavkov spätých s bývaním a energiami, mu nezostanú žiadne finančné prostriedky a z hľadiska
zabezpečeniajedlaaliekovspätýchsjehoťažkýmidiagnózami,jeodkázanýnapomocsvojichdetíahoci
týmto tiež sa zmenil celý ich dovtedajší život, musia pomáhať otcovi a dozerať na neho 24 hodín denne,

vzdali sa preto iných vecí, s ktorými sú späté rodinné a životné radosti, pričom profesionálnu opateru
o otca si nemôžu dovoliť, ale musia obetovať energiu, čas a peniaze, ktoré inak by mohli vkladať do
vlastných detí. Odvolatelia pritom namietali aj proti diferencovaniu výšky prisúdenej relutárnej náhrady
medzi nimi a otcom, pričom práve žalobcovia 2 až 4 v dôsledku smrti ich matky musia zabezpečovať
starostlivosť o zdravie a hmotné zázemie otca na úkor ich vlastnej rodiny.

21. Podľa odvolateľov súd napokon arbitrárnym spôsobom sa odmietol zaoberať aj nimi namietanou
medializáciou ich rodiny, ktorá vplývala na ich duševné zdravie a psychiku mimoriadne vážne a
negatívne zasahovala do práva na ochranu ich súkromia a do ich spoločenského, resp. rodinného
a súkromného života, pričom nebyť tragickej udalosti, nedošlo by ani k nežiaducej medializácii ichpríbehu na sociálnych sieťach a v médiách a namietali preto, že aj táto nechcená medializácia je
v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného 1 a preto tento za ňu zodpovedá a pri ustálení výšky
prisudzovanej relutárnej náhrady súd mal preto na ňu prihliadať.

22. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný 2 s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a aby
nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám nepriznal.
23. Žalovaný sa stotožnil so záverom súdu o čiastočnej morálnej satisfakcii pre žalobcov tak tvrdým
odsúdením páchateľa trestným rozsudkom, ako aj ospravedlnením zo strany žalovaného 1, čo podľa
neho nebolo formálne, ale úprimné, pričom sa domnieva, že aj ľútosť žalovaného 1 nad predmetnou

dopravnou nehodou a jej následkami je skutočná, a to najmä s prihliadnutím na to, že pri tejto došlo
k usmrteniu aj jeho otca a sestry. Súd prvej inštancie podľa žalovaného rozhodol vo veci správne aj pri
diferencovaní výšky prisudzovanej relutárnej náhrady jednotlivým žalobcom, a to najmä s ohľadom na
to, že žiadne z detí zosnulej nebolo na svoju matku odkázané finančne, ale všetky mali svoje vlastné
životy, pričom podľa neho na zosnulú manželku nebol finančne odkázaný ani žalobca 1. Stotožnil sa
pritom aj s názorom súdu o nemožnosti pričítať na vrub žalovaným, že predmetná dopravná nehoda a jej

okolnosti podliehali informovaniu v médiách. Súd podľa neho v napadnutom rozsudku podrobne vysvetlil
kritériá, ktorými pri zvažovaní výšky prisudzovanej relutárnej náhrady sa riadil a túto žalobcom aj prisúdil
v súlade so základnými požiadavkami spravodlivosti a právnej istoty, pričom predmetná nešťastná
udalosť sa obsahom skutkových okolností prípadu v zásade neodlišuje od rozsudkov v obdobných
právnych veciach. Sankčná funkcia relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy podľa neho nemôže mať

pritom rozhodujúcu úlohu pri určovaní jej výšky, keďže jej účelom primárne nie je potrestať škodcu,
ale odškodniť poškodeného, a sankčná funkcia musí tak ustúpiť do pozadia najmä v prípadoch, ak
škodca za svoje konanie bol odsúdený trestným súdom a bol mu uložený trest podľa Trestného zákona.
S poukazom na to, že prisúdená náhrada nemajetkovej ujmy v obdobných prípadoch musí byť rozumne
primeraná utrpenej ujme na povesti, táto podľa žalovaného poisťovateľa musí zohľadňovať výšku

náhrady vnútroštátnymi súdmi prisudzovanú v iných prípadoch týkajúcich sa poškodenia dobrej povesti,
pričom bez existencie závažných a dostatočných dôvodov by nemala prevyšovať maximálnu výšku
náhrady priznávanú za telesné zranenia alebo násilné trestné činy. Nie je preto podľa neho správne
uplatnený nárok žalobcom prisúdiť v nimi uplatnenej výške, keďže pozostalým po obetiach násilných
trestných činov je vyplácaná náhrada do maximálnej výšky 50-násobku minimálnej mzdy, a to pre

všetkých pozostalých spolu, čo v roku 2019 predstavovalo odškodnenie spolu celkovou sumou 26 000
€. Žaloba v posudzovanej veci na prisúdenie relutárnej náhrady po 40 000 € pre každého zo žalobcov
podľa žalovaného je preto neadekvátna a premrštená a jej vyhovenie by mohlo viesť k neprimeranému
obohateniu žalobcov, čomu podľa neho nemožno priznať právnu ochranu.
24. Zohľadnenie majetkových pomerov žalovaného 1 považuje za správne a súladné s ustálenou

judikatúrou, a naopak nepovažuje za možné do výšky prisúdenej relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy
premietnuť a zohľadniť žalobcami skutočnosti, ktoré nastali až po dopravnej nehode, ktorých žalobcovia
v odvolaní sa dovolávajú, a to dôsledky krízy v súvislosti s ochorením COVID-19, konfliktu na Ukrajine,
vzrastom cien plynu a elektriny či vysokej miery inflácie.
25. Ohľadom výšky relutárnej náhrady súdmi prisudzovanej v obdobných prípadoch, poisťovateľ

poukázal na také, iné, než odvolateľmi zmienené rozhodnutia súdov, ktoré podľa neho potvrdzujú,
že súdom prisúdená výška relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy v tomto konkrétnom prípade bola
správna. Rozsudkami, ktoré zmienil, pozostalým zomrelých obetí dopravnej nehody relutárne náhrady
boli prisúdené
26. Manželke 10 000 €, resp. deťom 5 000 € (rozsudok zo 16.1.2018 vo veci 9C/131/2014, Okresný

súd Rožňava); manželovi a deťom v rozmedzí od 5 000 až po 8 000 € každému z nich (rozsudok vo
veci 10Co/566/2015, Krajský súd v Trnave; vo veci 5C/189/2010, resp. vo veci 5C/312/2014, Okresný
súd Martin); manželke a maloletým deťom po 7 000 € (rozsudok vo veci 5C/103/2011, Okresný súd
Bardejov); pozostalej 31 ročnej dcére spolužijúcej s obeťou v jednej domácnosti 3 000 € (rozsudok
vo veci 5C/296/2014, Okresný súd Humenné, rozsudok prešiel dovolacím prieskumom pod sp. zn.

6Cdo/143/2017); plnoletým deťom po 7 000 € (rozsudok vo veci 14C/23/2015, Okresný súd Nitra);
ďalej rodičom a súrodencovi za usmrtenie mladej lekárky 8 240 €, resp. 4 120 € (rozsudok z 13.4.2017
vo veci 6C/89/2016, Okresný súd Revúca); rodičom po 6 187 € (rozsudok vo veci 11C/145/2012,
Okresný súd Bratislava I); rodičom 24 ročného syna so spoločnou domácnosťou po 7 500 € (rozsudok
vo veci 2C/237/2013, Okresný súd Žilina); rodičom po 3 000 €, resp. súrodencom po 1 500 €, kedy

opitý vodič jazdiaci neprimeranou rýchlosťou a bez oprávnenia pri spôsobenej dopravnej nehode
zavinil smrť 16 ročného spolujazdca, pričom súrodenci spávali spolu v jednej izbe (rozsudok vo veci
9C/126/2014, Okresný súd Rožňava); otcovi 3 319 €, matke 4 979 €, resp. sestre 3 000 € (rozsudok
vo veci 11C/79/2008, Okresný súd Bratislava V, rozsudok prešiel dovolacím prieskumom pod sp. zn.2Cdo/164/2011); súrodencom 3 000 €, resp. 1 000 € (rozsudok vo veci 5C/63/2011, Okresný súd
Bánovce nad Bebravou);
27. Namietaním, že žalovaný 1 konal v nepriamom úmysle, odvolatelia podľa neho sa neprípustne

pokúsili vniesť do súdneho konania novoty v rámci podaného odvolania. Napokon podľa žalovaného 2
nemá žiaden súvis s nárokom žalobcov na relutárnu náhradu ani odvolateľmi namietaná skutočnosť,
že žalovaný 1 v trestnom konaní nevypovedal a nebol tak nápomocným pri objasnení veci. Z obsahu
trestného spisu je pritom zrejmé, že žalovaný 1 na okolnosti nehody si nepamätal a jeho rozhodnutie
vo veci nevypovedať, je realizáciou jeho práva ako obvineného na spôsob jeho obhajoby v trestnom

konaní, a nemôže byť postihnuté nárokom žalobcov na vyššiu relutárnu náhradu, pričom ani popieranie
viny nemožno preto bez ďalšieho hodnotiť, ako konanie zvyšujúce utrpenie poškodených.
28. Odvolatelia, ktorých zástupcovi vyjadrenie žalovaného 2 k ich odvolaniu bolo doručené 2.12.2023,
nevyužili svoje zákonné právo a k tomuto odvolaciu repliku nepodali. Žalovaný 1 (aj) v odvolacom konaní
zostal procesne úplne pasívnym. Žiadna zo strán ďalšie podanie vo veci neurobila.
29. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania

podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a
tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
(§34 a §355 a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu 1 je dôvodné sčasti a že
odvolanie ostatných žalobcov v celom rozsahu je nedôvodné.

30.Súdprvejinštancievovecidokazovanievykonalvpotrebnomrozsahu,nazákladenehonáležitezistil
všetky rozhodujúce skutočnosti. Skutkový stav vyhodnotil podľa zásad ustanovených v §191 ods. 1 CSP
a na základe neho o uplatnenom nároku na poskytnutie materiálneho zadosťučinenia za zásah do práva
na ochranu osobnosti žalobcov usmrtením manžela, resp. matky pri inkriminovanej dopravnej nehode
z 12.7.2019 spôsobenej zavineným konaním žalovaného vodiča, ktorý osobné motorové vozidlo riadil

pod vplyvom návykových látok, aj správne rozhodol, pokiaľ toto zadosťučinenie im poskytol. V konaní
nebola zistená ani žiadna vada, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Odvolací súd sa stotožnil so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie a pretože dospel
k odlišnému právnemu posúdeniu primeranosti výšky žalobcom 1 uplatnenej náhrady, výrok o jej výške
postupom podľa §388 CSP zmenil, keďže neboli splnené podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho

zrušenie a napadnutý zamietavý výrok rozsudku vo zvyšku potvrdil vrátane závisiaceho výroku o trovách
konania pred súdom prvej inštancie založeného na zásade úspechu žalujúcej strany v spore (§255 ods.
1 CSP).
31. Rozsudok odvolacieho súdu na Krajskom súde v Košiciach verejne bol vyhlásený 30.4.2025 o 9.35
hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 210/II. poschodie, trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudkuod14.4.2025bolizverejnenénaúradnejtabuliodvolaciehosúduatiežnajehowebovejstránke
(§219 ods. 1 a ods. 3 za použitia §378 CSP).
32. Napadnutý rozsudok z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
je plne akceptovateľný, presvedčivý, jasný a zrozumiteľný. V odôvodnení rozsudku súd dal odpovede
na všetky otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, dostatočne a presvedčivo objasnil skutkový

aprávnyzákladrozhodnutiaanemožnomuvytknúťanižebysanevysporiadalspodstatnýmiskutkovými
tvrdeniami a právnou argumentáciou žalobcov, resp. s námietkami žalovaného uplatnenými proti žalobe.
Odvolacia námietka žalobcov o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku preto neobstojí. Odvolací
súd vychádzajúc z obsahu spisu po oboznámení s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako aj s obsahom
a dôvodmi odvolania (až na žalobcom 1 namietanú neprimeranosť výšky prisúdenej relutárnej náhrady

nemajetkovej ujmy) nezistil žiaden podstatný dôvod, aby od týchto sa odchýlil. Naopak odvolací súd
s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie, ako tieto zhora odvolacím súdom sú reprodukované, sa
stotožnil a v odôvodnení svojho rozsudku v súlade s §387 ods. 2 CSP sa obmedzil len na konštatovanie
ich správnosti, na tieto odkazuje a nadbytočne ich preto už neopakuje.
33. Odvolanie žalobcov nesmerovalo vyhovujúcemu výroku napadnutého rozsudku, tento nadobudol

preto právoplatnosť a z toho dôvodu nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu. Predmetom
odvolacieho prieskumu bol preto iba zamietavý výrok rozsudku a tiež závisiaci výrok o trovách konania
(§367 CSP).
34. Odvolací súd súc byť viazaný uplatnenými odvolacími dôvodmi (§380 ods. 1 CSP) posudzoval
správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu výlučne z hľadísk námietok

obsiahnutých v odvolaní žalobcov, t. j. či súdom prvej inštancie prisúdená relutárna náhrada
nemajetkovej ujmy (ne)zodpovedá kritériám primeranosti a súdnej praxi, to všetko s ohľadom na
primeranosť pokrytia tak závažnej ujmy, aká nastala na strane žalobcov vzhľadom na ústavou chránené
právo na súkromie, súčasťou ktorého je aj právo na rodinný život, za účelom prijatia záveru, či títo(ne)opodstatnene spochybňujú primeranosť výšky súdom prisúdeného peňažného plnenia vo výške
15 000 € pre pozostalého manžela, resp. po 7 500 € pre každého z pozostalých dospelých detí ako
hmotnej, peňažnej satisfakcie titulom náhrady za žalovaným vodičom zavinene spôsobenú nemajetkovú

ujmu v podobe smrteľného následku u manželky žalobcu 1, resp. matky ostatných žalobcov v dôsledku
dopravnej nehody, pričom v konaní nebolo zistené, aby táto ako spolujazdec v protiidúcom vozidle
premávajúcom po hlavnej ceste, ktorému vozidlo riadené žalovaným vodičom pri odbočovaní vľavo
nedalo prednosť v jazde, akýmkoľvek spôsobom alebo v akejkoľvek miere sa podieľala na vzniku
škodlivého následku.

35. Žalobcovia uplatnili odvolacie dôvody podľa §365 ods. 1 písm. f) (súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm. h) CSP (rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), o ktorých odvolací súd dospel k
záveru, že tieto sčasti sú naplnené len vo vzťahu k odvolaniu žalobcu 1, a vo zvyšku tieto naplnené
nie sú.
36. Súd prvej inštancie poskytol argumenty ku kritériám, ktoré považoval za určujúce pre rozhodnutie

o výške relutárnej náhrady prihliadajúc na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, keď škodlivý
následok v podobe úmrtia X. B. bol spôsobený výlučne zavineným protiprávnym konaním žalovaného
vodiča ako vinníka dopravnej nehody (žalovaný 1). Správne konštatoval, že v dôsledku úmrtia manželky
a matky žalobcov došlo k nesmierne závažnej ujme spočívajúcej v strate ich možnosti so zosnulou
viesť súkromný a rodinný život, že táto bola ich oporou, pričom vzal zreteľ aj na intenzitu rodinných

vzťahov a väzieb, ako i na okolnosti vzniku dopravnej nehody, prejavenú ľútosť žalovaného 1, jeho
odsúdenie a uloženie trestu v trestnom konaní ako na formu morálnej satisfakcie žalobcov, ako i na
fakt, že prisúdená relutárna náhrada nemá byť pre neho likvidačná, berúc zároveň do úvahy aj fakt, že
z predmetnej dopravnej nehody ako pozostalí ďalšej jej obete relutárnu náhradu nemajetkovej ujmy proti
jej vinníkovi okrem žalobcov uplatnilo aj ďalších 5 osôb. Hoci výška relutárnej náhrady nemajetkovej

ujmy v zmysle §13 o. z. je určovaná voľnou úvahou súdu, tento pri svojom rozhodovaní postupoval
správne, s prihliadnutím na zákonné kritériá závažnosti vzniknutej ujmy, ako i na okolnosti, za ktorých
k neoprávnenému zásahu do osobnosti žalobcov došlo, pričom správne mal na zreteli, že pri určení jej
primeranej výšky musí vychádzať z úplne zisteného skutkového stavu, zohľadňovať všetky okolnosti
konkrétneho prípadu a že jeho rozhodnutie musí byť v súlade s požiadavkou spravodlivosti a opierať sa

o úplne konkrétne a preskúmateľné hľadiská, ktorými sú predovšetkým zistená závažnosť nemajetkovej
ujmy a overené okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo,
pričom závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä s poukazom na jej intenzitu, rozsah
a trvanie.
37. V prípade neoprávneného zásahu do práva na súkromie, kam spadá aj právo na rodinný život, v

prípade úmrtia blízkej osoby bezpochyby ide o nenávratnú, trvalú a definitívnu deštrukciu rodinných
väzieb predstavujúcich základ súkromného života pozostalých. Hoci zosnulej osobe život nikto a nič
vrátane akejkoľvek materiálnej náhrady nenavráti, následky takého zásahu nikdy nie je možné odstrániť
len morálnou satisfakciou, nakoľko každá jej forma na primerané vyváženie, či zmiernenie vzniknutej
ujmy na rodinnom živote je nepostačujúca. Výška relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy nie je pritom

limitovaná či upravená zákonom čo do presného vyčíslenia či úplnosti kvalifikačných kritérií. Je pritom
zároveň nespochybniteľné, že negatívny zásah pôsobí zraňujúco, individuálne a rozmanito u každej
fyzickej osoby, keďže každý človek, jeho podstata a vzťahy k iným sú veľmi individuálne, osobité,
neopakovateľné a jedinečné a vždy si preto vyžadujú individuálne posúdenie takéhoto nároku.
38. Vychádzajúc zo zákonnej úpravy v §13 o. z., ako i zo súdnej praxe (pozri napr. rozhodnutia

NS SR vo veciach 3Cdo/137/2008, 4Cdo/15/2003, 3Cdo/106/2012, 4Cdo/171/2005, 5Cdo/126/2007,
7Cdo/180/2012, 3Cdo/19/2018), pri prisudzovaní relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy je potrebné
zohľadniť požiadavku spravodlivého zadosťučinenia za utrpené ujmy v závislosti od intenzity a
následkov na osobnostných právach poškodených, ako i to (prihliadajúc na princíp proporcionality), aby
prisúdená náhrada s ohľadom na individuálne okolnosti prípadu sa nestala prostriedkom majetkového

obohatenia a súčasne nepôsobila na zodpovedný subjekt likvidačne. Podľa judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ako „ESĽP“) pri určovaní výšky relutárnej náhrady za porušenie
osobnostných práv musí byť zohľadnená aj výška náhrady priznávaná za telesné zranenia alebo
obetiam násilných trestných činov, pričom náhrada za porušenie iných osobnostných práv by nemala
bez existencie závažných a dostatočných dôvodov prevyšovať maximálnu výšku náhrady za telesné

zranenie alebo násilné trestné činy (napr. Iltalehti a Karhuvaara v. Fínsko). Výška relutárnej náhrady
musí pritom odrážať všeobecne zdieľané predstavy o spravodlivosti, táto má plniť účel kompenzácie
pre obete zásahu, zohľadňovať životnú úroveň krajiny, nemá vybočovať z právnej tradície a má
zohľadňovať sumy prisúdené v porovnateľných konaniach. Niet preto sporu, že jedným zo základnýchprincípov poskytovania spravodlivej ochrany práv pri rozhodovaní a náhrade nemajetkovej ujmy je preto
zohľadnenie výšky už prisúdenej náhrady nemajetkovej ujmy ako nemerateľnej kategórie, priznávanej v
obdobných prípadoch, ktorý vychádza z princípu „rovnakých“ rozhodnutí v podobných veciach tak, aby

medzi závažnosťou ujmy a výškou prisúdenej náhrady existovala úmernosť.
39. V otázke výšky požadovanej relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy v odvolacom konaní tak
žalobcovia, ako aj žalovaný 2 poukazovali na také rozhodnutia súdov, v ktorých prisúdená materiálna
náhrada utrpenej nemajetkovej ujmy vyhovovala ich predstavám a tvrdeniam o (ne)dôvodnosti vyššej,
ako súdom prvej inštancie už prisúdenej náhrady, a to až vo výške žalobcami uplatnenej v samotnej

žalobe. Takto žalobcovia odkazovali na súdne rozhodnutia, ktorými pozostalí blízkej obete dopravnej
nehody titulom relutárnej náhrady nimi utrpenej nemajetkovej ujmy boli odškodnení v rozmedzí
30 000 € - 100 000 €, kým žalovaný poisťovateľ naopak zmienil rozhodnutia, ktorými relutárna
náhrada nemajetkovej ujmy sa pohybovala v rozmedzí 5 000 € - 10 000 €. Vyjmúc fakt, že išlo
o úmrtie blízkeho člena rodiny (manžela, rodiča, súrodenca), strany dostatočne, resp. vôbec však
neargumentovali podobnosťou okolností v jednotlivých nimi označených súdnych rozhodnutiach s

okolnosťami posudzovanej veci. Nimi označené rozhodnutia podľa odvolacieho súdu vychádzajú pritom
zodlišnýchpomerovvdotknutýchpríbuzenskýchvzťahoch,akoizinejzávažnostinásledkovnaživotoch
pozostalých a tieto preto nemohli byť odrazom primeranosti odškodnenia žalobcov v prejednávanej veci,
a to z nasledovných dôvodov.
40. V prípade rozsudkov označených žalobcami (7C/151/2008, Okresný súd Nové Mesto nad Váhom)

o. i. išlo o deti vo veku 16 a 18 rokov, blízkosť vzťahov detí so zosnulou matkou nad rámec obvyklých
rodinných väzieb potvrdená výpoveďami svedkov, hlboko intenzívne rodinné vzťahy s veľmi závažnými
následkami na ďalšom prežívaní udalosti, ktoré končili individuálnym študijným plánom, zdravotnými
problémami (depresívne stavy, strata vedomia, otras mozgu); obdobne tak tragické následky mala
strata živiteľa rodiny v prípade prejednávanom rozsudkom Okresného súdu Poprad (9C/45/2011), kde

odškodnenie bolo prisúdené pozostalej manželke a maloletému dieťaťu (4 r.), každému z nich po 40 000
€ a každému z troch plnoletých detí po 20 000 €, pričom bolo nepochybne zistené, že rodinná firma,
vďaka ktorej bola rodina ekonomicky sebestačná a ktorú viedol nebohý, po jeho smrti skolabovala, čo
viedlo k existenčným problémom rodiny, školopovinné deti znášali stratu autority negatívne, bolo im
nariadené štúdium individuálnou formou, rovnako intenzívne vnímalo stratu otca aj pozostalé maloleté

dieťa, u ktorého muselo dôjsť k zmene ďalších plánov v súvislosti so zabezpečením jeho budúcnosti;
v prípade rozhodnutia Okresného súdu Humenné (18C/144/2014), kde za smrť manželky a matky
manželovi bolo prisúdených 20 000 € a každému z troch maloletých detí v predškolskom a školskom
vekupo30000€,pričomodškodneniezohľadňovalointenzívnunaviazanosťdetínamatku,ichzhoršený
prospech, v zásade rozpad rodiny, keď otec, na ktorého pripadala celková starostlivosť o rodinu (dovtedy

vodič kamiónu, nie stále prítomný v domácnosti), preberal starostlivosť o deti, čo predpokladalo úplnú
zmenu životných podmienok; v prípade prejednávanom pred Okresným súdom Skalica (5C/322/2013)
u každého z rodičov po 50 000 € bola odškodnená ich ujma za stratu syna, ku ktorému ako rodičia
vzhliadali a boli na neho naviazaní, keď po spôsobení dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu vodič
odišiel z miesta nehody, poškodený bol 2 mesiace v kóme, matka sa o neho starala v domácnosti 2

mesiace a musela preto opustiť zamestnanie, no napriek snahe došlo k úmrtiu syna, pričom všetko
vnímané utrpenie zhoršovalo intenzitu prežívanej bolesti rodičov; v prípade riešenom Okresným súdom
Skalica (3C/233/2013), kde každému z rodičov bolo prisúdených cca 38 000 € a bratovi 20 000 €, išlo
o vzájomne pretrvávajúce emocionálne naplnené rodičovské a súrodenecké vzťahy napriek rozchodu
rodičov, kde bola potvrdená hlboká odkázanosť členov rodiny na seba, psychické i zdravotné problémy

pretrvávajúce aj rok po kritickej nehode úmrtím dcéry a sestry; rozsudkom Okresného súdu Trnava
(19C/166/2016)pozostalejmatkeboloprisúdených45000€apozostalejsestre35000€,vprípadeobeti
usmrtenej vo veku 18 rokov u týchto bolo zohľadnené, že išlo o oklieštenú rodinu rodinu bez podpory
druhého rodiča, keď pozostalá sestra bola postihnutá mozgovou obrnou, pričom pri starostlivosti o ňu
pomáhala matke práve dcéra zosnulá pri dopravnej nehode, čo len znásobovalo smútok, obavy aj strach

matky o zdravotne hendikepovanú dcéru, keď jedinou blízkou osobou zostal už len 75 ročný starý otec.
41. Samotný postoj žalovaného 1 ako pôvodcu zásahu a škodcu, ktorý žalobcom sa ospravedlnil
a bol tiež postihnutý odsudzujúcim trestným rozsudkom na odňatie slobody v trvaní 8 rokov
nepodmienečne a doživotným zákazom viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, z pohľadu žalobcov
síce nepredstavoval zmiernenie ich utrpenia, pričom žalovaný 1 sám osobne nijako neprispel ani

k reparácii vzniknutej škody, ide však o jedno zo súdnou praxou zaužívaných a zároveň aj ESĽP
odporúčaných relevantných kritérií zvažovaných pri určení výšky relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy.
V záujme reálnej možnosti uspokojenia priznaných nárokov aj podľa ESĽP zohľadňujú sa aj majetkové
pomery škodcu, aby prisúdená náhrada nebola pre neho likvidačná, avšak v prípade hodnotenianemajetkovej ujmy ide len o určitý korektív slúžiaci k eliminácii bezbrehých nárokov na náhradu
nemajetkovej ujmy, keď sa má prihliadať aj na vek poškodeného i škodcu a na z toho vyplývajúce
možnosti uhradiť vzniknutú ujmu do budúcna, za súčasného zachovania jeho spôsobilosti viesť

znesiteľný život. Vzhľadom na spôsob zavinenia dopravnej nehody žalovaným 1 žalovaný poisťovateľ,
ktorý je povinný na plnenie z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel, má právo na náhradu vyplateného poistného plnenia proti žalovanému 1 (§12 zákona č.
381/2001 Z. z.). Zohľadnenie pomerov poškodeného však znamená len takú moderáciu prisudzovaných
nárokov, ktorá by vo vzťahu k jeho zodpovednosti za náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých, po

ukončení výkonu trestu odňatia slobody ho nezbavovala možnosti viesť znesiteľný a dôstojný život.
Avšak aj napriek okolnosti, že titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla vzniká žalovanému 2 povinnosť na plnenie, ktorého limity z jednej škodovej udalosti sú pomerne
vysoké (§7 zákona č. 381/2001 Z. z., ku dňu nehody na úrovni 5 240 000 €), prisúdené odškodnenie,
ktoré má zodpovedať princípom spravodlivosti, musí odrážať úroveň odškodnenia priznávaných v
skutkovoaprávneobdobnýchprípadoch,akojeprejednávanávec.Výškanáhradypritomniejezákonom

limitovaná, keďže s prihliadnutím na individuálne okolnosti charakterizujúce závažnosť vzniknutej ujmy
vo vzťahu k dotknutým osobám s prihliadnutím na jedinečnú povahu okolností túto nie je možné
kvantifikovať, keďže náhrada skutočne zodpovedajúca utrpenej ujme je pojmovo vylúčená a je len
akousi satisfakciou pre pozostalých, ktorým je takto umožnené do určitej miery kompenzovať utrpenú
ujmu. V danom prípade súd prvej inštancie výšku žalobcom prisúdenej náhrady však nelimitoval ani

s prihliadnutím na iné hmotnoprávne predpisy, odvolacia námietka žalobcov, že súd prvej inštancie
pri svojom rozhodovaní o výške prisudzovanej náhrady v tejto veci prihliadal na limity odškodnenia
ustanovené v zákone č. 215/2006 Z. z., resp. č. 274/2017 Z. z., nemá preto svoje opodstatnenie.
42. Súd prvej inštancie pritom správne uzavrel, že za prípadné následky vyvolané medializáciou prípadu
žalobcov žalovaní nenesú zodpovednosť, a to pre nedostatok ich pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko

ani jeden zo žalovaných nie je pôvodcom tohto mediálneho zásahu, v dôsledku čoho absentuje aj priama
príčinná súvislosť medzi ich konaním a následkom na osobnostných právach žalobcov týmto zásahom
spôsobeným.
43. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že zásah, aký sa posudzuje v tomto súdnom konaní (spôsobenie
smrteľného následku na živote žalobcom blízkej osoby zavinením dopravnej nehody spôsobenej

prevádzkou dopravného prostriedku), spravidla vyvoláva ujmu dlhotrvajúcu, rozsiahlu a v zásade ničím
nereparovateľnú, k čomu nepochybne došlo aj v prejednávanom prípade. Smrť manželky žalobcu 1
nepochybne bola nečakaná, tragická a žalobcami nezavinená udalosť, ktorá do ich života tragicky
zasiahlaanenávratnepretrhladovtedajšiepevnécitovéväzby,čímtítonavždystratilimožnosťrealizovať
a ďalej rozvíjať svoj rodinný a súkromný život vo vzťahu k zomrelej manželke a matke, nepriaznivý

dopad úmrtia ktorej na život žalobcov je nespochybniteľný. Charakter a intenzitu vzájomných vzťahov
a väzieb medzi manželmi okresný súd zistil vykonaným dokazovaním. Zistil, že žalobca 1 s manželkou
žil v pevnom partnerskom vzťahu, v ktorom zväzku boli v plnej miere sýtené jeho emocionálne potreby
s perspektívou spoločného dožitia do blížiacej sa staroby. Okrem toho zistil, že manželka žalobcu bola
stále aktívna a hoci bola na dôchodku, stále pracovala a manželovi ako svojej najužšej rodine aj ako

zdravotná sestra zabezpečovala nielen osobnú a odbornú pomoc a starostlivosť v súvislosti s jeho
podlomeným zdravím aj v dôsledku jeho choroby z povolania, pre ktorú tento bol uznaný invalidným,
ale táto rodinu významne aj finančne zabezpečovala, a teda žalobca 1 ako invalidný dôchodca na
manželku bol odkázaný tak po osobnej a citovej stránke, ako aj zdravotnej a ekonomickej stránke a preto
jej smrťou tento stratil aj komplexnú starostlivosť jej podpory a ochrany. V dôsledku posudzovaného

neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu nesporne došlo preto k náhlemu,
trvalému a nereparovateľnému zániku všetkých s jeho manželstvom súvisiacich väzieb, kedy vo veku 64
rokovnáhle,tragickyanenávratnestratilsvoju62ročnúživotnúpartnerku,sktoroušťastneprežilväčšinu
svojho života (43 rokov) a ktorá mu bola všestrannou oporou. Boli preto preukázané tvrdenia žalobcu,
že zavinením žalovaného 1 reálne tak došlo k závažnému zásahu do jeho osobnostných práv - náhle

prišiel o najbližšiu osobu (manželku), s ktorou tento intenzívne, každodenne trávil svoj čas a s ktorou
spolu viedli usporiadaný rodinný život. Tak mu skutočne vznikla nenapraviteľná, žiadnymi prostriedkami
neodstrániteľná ujma, ktorá v podstatnej miere negatívne ovplyvnila (a ďalej ovplyvňuje) jeho ďalší život,
teraz už osamelej osoby, pričom uvedené je nevyhnutné vnímať v kontexte ich harmonicky fungujúceho
manželského zväzku, ktorá skutočnosť bola preukázaná výpoveďami všetkých žalobcov v konaní pred

súdom prvej inštancie.
44.Pocitynenahraditeľnejstraty,smútku,psychickejbolesti,akévyplynuliajzvýpovedížalobcov2-4,sú
danéľudskouprirodzenosťou,akoreakcianaúmrtieblízkehočloveka,avšakpreurčenievýškyrelutárnej
náhrady nemajetkovej ujmy rozhodujúcimi sú až následky tohto úmrtia na chod života pozostalých aosobitosť vzťahov medzi zomrelým a poškodenými pozostalými, do ktorých bolo zasiahnuté. Súčasne
alezvykonanéhodokazovania,akoanizodôvodnenianapadnutéhorozsudkunevyplynulo,žebyúroveň
vzťahov medzi žalobcami 2 – 4 a ich zosnulou matkou čo do rodinných a citových väzieb, vzájomnej

finančnej závislosti, sa vymykala z obvyklého spôsobu života iných, normálne fungujúcich rodín, ktoré
spolu zdieľajú každodenný život, alebo že by následky na život týchto žalujúcich dospelých detí zosnulej
obete dopravnej nehody, na rozdiel od ich otca ako žalujúceho manžela zosnulej, boli mimoriadne
nepriaznivé, až zdrvujúce, alebo že by ich táto udalosť zasiahla v čase ťažkej osobnej situácie, alebo
že by išlo o zásah výnimočný ďalšími okolnosťami prípadu. Z hľadiska hodnotenia intenzity a kvality

vzájomného vzťahu ako najintenzívnejší vždy je konštatovaný zásah u životného partnera (manžela),
ktorým v danom prípade je žalobca 1 a maloletého dieťaťa, aké v danom prípade v konaní nevystupuje
a až následne u plnoletého samostatného dieťaťa. U všetkých týchto vysoká miera citového vzťahu sa
prezumuje pri obvyklom chode vecí, ak z dokazovania nevyplýva zjavná odchýlka od štandardnej kvality
týchto vzťahov. Je pritom prirodzené charakteru vzťahu rodič - dieťa, že ich vzájomný vzťah vytvára také
väzby sociálne, morálne i citové, ktoré štandardne presahujú dobu, po ktorú žijú v spoločnej domácnosti.

Mieru rozsahu zásahu ovplyvňuje tiež vek pozostalých i zomrelého, osobitne vzhľadom na nečakanosť
úmrtia, ktoré je vždy ťaživé, no inak znášané pri mladej, perspektívnej, zdravím prekvitajúcej osobe,
ako pri seniorovi so zdravotnými ťažkosťami, či inej osobe trpiacej ťažkým zdravotným postihnutím.
Otázkavekupoškodenéhoipozostalýchtiežpodmieňujepretoajintenzituvybudovaniavzťahov,akomal
možnosť tento sa rozvíjať, kultivovať a determinuje mieru odkázanosti a mieru straty šance takýto vzťah

rozvíjať. U pozostalých s vlastnou rodinou možno pritom vychádzať z predpokladu, že tragickú smrť
vďaka aj emocionálnej podpore svojich najbližších, spracujú lepšie, vždy však je nevyhnutné zohľadniť
osobitosti každého konkrétneho prípadu.
45. Z hľadiska intenzity a kvality vzájomného vzťahu smrťou 62 ročnej poškodenej X. B. žalobcova 1 ako
manželaostatnížalobcoviaakoplnoletédetizosnulej,včasetragickejudalostivoveku41,39a37rokov,

nepochybne utrpeli zásah do práva na vedenie rodinného a súkromného života podľa §11 o. z., pričom
vzhľadom na stupeň príbuzenstva so zosnulou v ich prípade ide o jeden z najintenzívnejších zásahov. Zo
skutkových zistení súdu prvej inštancie pritom vyplynulo, že išlo o rodinu s blízkymi rodinnými väzbami,
ktorá si vzájomne pomáhala a manželia mali navzájom veľmi dobrý partnerský vzťah. Deti zosnulej
obete sú už dospelé a už aj v čase tragickej straty mali vlastné rodiny, o. i. aj citovú a emocionálnu

oporu a podporu svojho životného partnera a zabehnuté životy, ktoré po smrti matky, s ktorou aj po
osamostatnenísabolivprirodzeneblízkomcitovomvzťahuajvdospelostiaktorústratuvosvojomživote
preto pochopiteľne ťažko znášali a spracovali, pričom tieto svoje životy, pretože to tak cítili potrebným
a nevyhnutným, sa podujali prispôsobiť poskytovaniu osobnej i materiálnej pomoci a starostlivosti
o invalidného otca, ktorý v dôsledku tragického následku straty života jeho manželky sa stal osamelou

osobou plne odkázanou na ich všestrannú pomoc.
46. Vychádzajúc z vyššie zmienených úvah pri aplikovaní aj súdom prvej inštancie zohľadnených kritérií
pri posudzovaní primeranej výšky prisudzovanej relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy (1. intenzita a
kvalita vzájomného vzťahu, 2. vek zomrelého a pozostalých, 3. existenčná a ekonomická závislosť
na zomrelom, 4. miera zavinenia zomrelého, 5. poskytnutá satisfakcia v inej forme, 6. postoj škodcu,

dopad udalosti na neho, 7. miera zavinenia škodcu, 8. majetkové pomery škodcu) a skutkových
zistení súdu prvej inštancie o intenzite a rozsahu neoprávneného zásahu do práv žalobcov zavineným
spôsobením smrti osoby žalobcom blízkej v dôsledku dopravnej nehody, ktorú žalovaný vodič 12.7.2019
spôsobil, reflektujúc úroveň vzťahov medzi manželkou, resp. matkou žalobcov zosnulou vo veku 62
rokov a žalobcami vo veku 64, 41, 39 a 37 rokov, berúc do úvahy existujúcu vzájomnú emočnú

naviazanosťčlenovrodiny,prektorútragickyzosnuláobeťdopravnejnehodybolaistýmbodomaoporou,
staralasaonichakomanželkaamatka,významnepodporovalarodinuajpofinančnejstránkeaosobnou
starostlivosťou o chorého manžela, jej smrť negatívne ovplyvnila obvyklý chod života všetkých žalobcov,
ale najmä jej manžela, ktorý má podlomené zdravie a z toho plynúce obmedzenia v sebestačnosti
a schopnosti sa o seba postarať vykonávaním bežných úkonov pre poškodenie jemnej motoriky oboch

horných končatín ako následok choroby z povolania, pričom tento teraz už ako osamelá osoba, aká
z neho po smrti manželky sa stala, je trvalo odkázaný na osobnú pomoc svojich najbližších, ktorými sú
jedine jeho deti, ktoré samé trpia stratou matky, museli zmeniť svoje zabehnuté životy a prispôsobiť ich
aj potrebám osamelého a chorého, 64 ročného otca.
47. S prihliadnutím na tieto aj súdom prvej inštancie nepochybne zistené skutočnosti, ktoré vyplynuli

z vykonaného dokazovania, za spravodlivé a primerané zadosťučinenie za účelom zmiernenia
nepriaznivých následkov neoprávneného zásahu žalovaného 1 do osobnostných práv žalobcov odvolací
súd za primeranú relutárnu náhradu nemajetkovej ujmy žalobcu 1, hodnotiac mieru intenzity zásahu
i celkovej jeho závislosti na zosnulej manželke, a to tak existenčne, ako aj z hľadiska trvalej stratyzosnulou poskytovanej láskyplnej osobnej a odbornej starostlivosti ako zdravotnej sestry v jeho chorobe,
považoval náhradu vo výške 22 000 € majúc za to, že táto primerane zohľadňuje zmeny v jeho
osobnom statuse, keď strata jediného najbližšieho člena rodiny, ktorý významnou mierou prispieval

k uspokojovaniu jeho osobných aj materiálnych potrieb, významne ovplyvní aj jeho finančné zázemie,
ako aj ostatný život osamelej osoby odkázanej na pomoc svojich dospelých detí.
48.Sprihliadnutímnavekžalujúcichdospelýchdetízosnulejobete,akoinaskutočnosť,žeichnajbližším
citovým i materiálnym zázemím v čase, kedy ich postihla smrť matky, boli ich vlastné rodiny, kde boli
sýtené ich emocionálne potreby a napriek závažnosti tejto bezpochyby aj pre ne nereparovateľnej náhlej

a tragickej straty, na rozdiel od ich otca, mali nablízku inú dôvernú osobu, za pomoci psychickej i citovej
podpory ktorej túto tragickú udalosť postupne spracovali, pričom všetci vedú plnohodnotný partnerský
a rodinný život so svojimi rodinami, pričom túto možnosť nenávratne nestratili ani do budúcna, súdom
prvej inštancie prisúdenú relutárnu náhradu nimi utrpenej nemajetkovej ujmy odvolací súd vyhodnotil
ako primeranú, nakoľko táto nijako zvlášť sa nevymyká relutárnym náhradám súdmi prisudzovaným
v obdobných prípadoch. Žalobcovia 2 – 4 stratili síce matku, ale na rozdiel od žalobcu 1 nestratili

možnosť ďalšieho rozvoja rodinného života a stále môžu pestovať svoj vzťah s pozostalým rodičom
a so svojimi rodinami viesť prirodzený, uspokojivý a plnohodnotný osobný život. Pretože duševné útrapy
spojené s prežívaním usmrtenia blízkej osoby pri stanovení výšky relutárnej náhrady nemajetkovej
ujmy sa posudzujú primárne z pohľadu priemerného človeka, pričom prípadné zníženie či zvýšenie je
možné odvinúť od preukázania okolností a jednotlivých kritérií, podľa odvolacieho súdu v danom prípade

žalobcom 2 – 4 súdom prvej inštancie bola prisúdená relutárna náhrada nemajetkovej ujmy, pri ktorej
nedošlo k takémuto vybočeniu.
49.Vsúladesprincípomproporcionalityprizohľadneníobdobnýchposudzovanýchprípadovvdoterajšej
judikatúre súdov SR rôznych stupňov základné rozpätie výšky náhrady pre skupinu citovo najbližšie
spätých osôb za zásah do práva na súkromie v dôsledku usmrtenia blízkej osoby, akou nesporne je aj

zomrelý manžel, resp. matka, v niektorých typovo neutrálnych prípadoch totiž sa pohybuje v rozmedzí
15 000 - 40 000 €. Porovnaním tohto rozmedzia s posudzovaným prípadom možno preto dospieť
k záveru, že súd prvej inštancie pri zvažovaní výšky priznanej náhrady pri svojom rozhodovaní z tejto
judikatúry absolútne nevybočil a je tak zachovaná jej kontinuita s prihliadnutím na dodržanie zásady
legitímnych očakávaní. Titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch tak bolo priznaných napr.

rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 13C/126/2010 - 267 z 1. októbra 2014 v spojení s rozsudkom
príslušného odvolacieho súdu za smrť manžela v dôsledku protiprávneho úkonu zodpovednej fyzickej
osoby pri porušení pravidiel cestnej premávky 40 000 €; rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č. k. 7C/256/2011 - 184 z 29. januára 2013 v spojení s rozsudkom príslušného odvolacieho súdu za
smrť manžela 20 000 €; rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/111/2011 (súvisiaca sp.

zn. Najvyššieho súdu SR 3 Cdo 228/2012) za smrť manželky a syna pri dopravnej nehode spôsobenej
neprimeranou rýchlosťou jazdy 23 000 €; rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/137/2011 za
smrť manžela pri dopravnej nehode spôsobenej nedostatočným venovaním sa riadeniu vozidla 22 130
€; rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 24Co/132/2017 za smrť manžela pri dopravnej nehode
spôsobenej nárazom do odbočujúceho vozidla 18 300 €; rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

6Co/609/2014 (súvisiaca sp. zn. Najvyššieho súdu SR 1 Cdo 523/2015) za smrť manžela pri dopravnej
nehode spôsobenej šmykom v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti 17 000 €; rozsudkom Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 25Co/258/2016 (súvisiaca sp. zn. Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 95/2017) za smrť
manžela v dôchodkovom veku pri dopravnej nehode spôsobenej stretom vozidiel 15 000 €. Ďalej sú
to prípady, kedy titulom relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy utrpenej žalobcami, ktorí rovnako pri

dopravnej nehode prišli o svojich blízkych, kedy rozsudkami súdov bola prisúdená náhrada manželovi
20 000 €, resp. dcére 23 000 € rozsudkom Krajského súdu v Žiline vo veci 8Co/264/13; manželovi 20 000
€, resp. dcére 15 000 € rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci 15Co/171/2012; manželovi
20 000 €, resp. synovi 15 000 € rozsudkom Krajského súdu v Trnave vo veci 11Co/354/2011; manželovi
i dieťaťu po 7 000 € rozsudkom Krajského súdu v Prešove vo veci 8Co/33/2016; rodičovi 15 000 €,

resp. súrodencovi 10 000 € rozsudkom Krajského súdu v Košiciach vo veci 9Co/462/2016). V časopise
N. slovenskej advokácie č. 9/2017 na str. 6-19 autor článku „Náhrada nemajetkovej ujmy (bolestné za
smútok)pozostaléhopríbuzného,stavavýchodiská“savenujeskúmaniuaprehľadusúdnychrozhodnutí
týkajúcich sa náhrady nemajetkovej ujmy, v zmysle záverov ktorého manželom priznané náhrady sa
pohybujú vo výškach od 100, 70, 50, 45, 40, 33, 26, 23, 22, 20, 10, 8, 6, 5 až do 4 tisíc €.

50.Rovnakoanivtýchtointenciáchžalobcovi1prisúdenávýškarelutárnejnáhrady22000€,resp.anipo
7 500 € každému zo zostávajúcich žalobcov, sa nejaví ako neprimerane nízka, táto spadá do rozmedzia
takýchto náhrad súdmi prisudzovaných v týchto skutkovo a právne obdobných prípadoch a reflektuje
tiež závažnejšie (žalobcami vybrané rozhodnutia), či menej závažné (žalovaným vybrané rozhodnutia)okolnosti prejednávanej veci, ako i následky na životoch pozostalých v rozhodnutiach označených
stranami sporu, ako sú zmienené v predchádzajúcich odsekoch tohto odôvodnenia odvolacieho súdu.
51. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie na odvolanie žalobcov v časti

napadnutého zamietavého výroku vo vzťahu medzi žalobcom 1 a žalovanými postupom podľa §388
CSP zmenil tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku a zamietavý výrok vo zvyšku, t. j. vo
vzťahu medzi žalobcami 2 - 4 postupom podľa §387 ods. 2 CSP preto potvrdil ako vecne správny
vrátanesprávnehoazákonnéhovýrokuotrováchkonanianasúdeprvejinštanciezaloženéhonazásade
úspechu žalobcov v konaní (§255 ods. 1 CSP).

52. Pretože odvolací súd napadnutý rozsudok, ktorým sa konanie končí, vo vzťahu medzi žalobcom
1 a žalovanými zmenil, pričom odvolateľ, ktorému relutárna náhrada bola priznaná, bol plne úspešný
v základe nároku, ktorého výška ako sprevádzajúca v konaní závisela od úvahy súdu a ktorú preto
tento nemohol predvídať a byť procesne zodpovedným za to, že výšku žalobou uplatnenej relutárnej
náhrady nemajetkovej ujmy nepredvídal v súdom napokon prisúdenej výške, odvolací súd postupom
podľa §396 ods. 2 CSP tomuto proti neúspešným žalovaným priznal plný nárok na náhradu jeho trov, a to

tak v konaní na súde prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní (§255 ods. 1 CSP); dôvody na aplikáciu
§257 CSP v prospech neúspešných žalovaných odvolací súd vzhľadom na povahu prejednávaného
nárokuaokolnostijehovznikumalzavylúčenú.Ovýškenáhradytrovpoprávoplatnostitohtorozhodnutia
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§262 ods. 2 CSP).
53. Pretože odvolací súd napadnutý rozsudok vo vzťahu medzi ostatnými žalobcami ako odvolateľmi

a žalovanými potvrdil ako vecne správny, postupom podľa §396 ods. 1 CSP rozhodol aj o trovách
odvolacieho konania (§262 ods. 1 CSP), a to rovnako v súlade so zásadou úspechu ustanovenou v
§255 ods. 1 CSP, v odvolacom konaní plne úspešným žalovaným náhradu trov však nepriznal, nakoľko
žalovaný 2 trovy konania nahradiť výslovne nežiadal, kým (aj) v odvolacom konaní procesne úplne
pasívnemu žalovanému 1 trovy v odvolacom konaní preukázateľne nevznikli.

54. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak jeho rozhodnutie záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť

zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).