Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 3, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 24C/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125207343
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Keresztényi
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125207343.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu: Tatra banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Hodžovo námestie 3,
IČO: 00 686 930, zastúpeného: RASLEGAL, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mostová 2, IČO: 36 855 561,
konajúca prostredníctvom JUDr. Slavomíra Rabatina, konateľa a advokáta proti žalovaným: 1. A. B.,
C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom v E., F. XXX/X, 2. G. B., C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v E., F. XXX/X,
o určenie neúčinnosti právnych úkonov a o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Zakazuje žalovanej v 1. rade nakladať s nehnuteľnosťou vedenou Okresným úradom Košice,
katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXXX, okres E. H., obec E., katastrálne územie F. ako byt
č. 5, nachádzajúci sa na 1. poschodí vo vchode č. 7 obytného domu so súpisným č. XXX, postavenom
na pozemku registra „C“ parc. č. XXXX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku a podiel na
spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu, príslušenstve a pozemku registra „C“ parc. č.
XXXX o výmere 300 m2 , zastavaná plocha a nádvorie o veľkosti 639/10000 k celku, najmä previesť

vlastnícke právo, vložiť byt ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo
družstva, zaťažiť záložným právom, vecným bremenom, zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho
práva a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie neúčinnosti právnych úkonov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 5.5.2025 domáha, aby súd určil, že:
- právny úkon – darovacia zmluva, zapísaná v katastri nehnuteľností pod č. V-1478/2024 zo dňa

13.3.2024 v časti, predmetom ktorej je prevod bytu č. 5, nachádzajúceho sa na 1. poschodí vo vchode
č. 7 obytného domu so súpisným č. XXX, postavenom na pozemku registra „C“ parc. č. XXXX o výmere
300 m2, zastavaná plocha a nádvorie, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach,
spoločných zariadeniach domu, príslušenstve a pozemku o veľkosti 639/10000 k celku, zapísaných na
liste vlastníctva č. XXXXX v katastrálnom území F., obec E., okres E. H., je voči žalobcovi právne
neúčinný

- právny úkon – darovacia zmluva, zapísaná v katastri nehnuteľností pod č. V-1478/2024 v časti,
predmetom ktorej je zriadenie vecného bremena v prospech žalovanej v 2. rade, spočívajúceho v práve
doživotného bývania a užívania vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti, je voči žalobcovi právne neúčinný.

2. Žalobca spolu so žalobou podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v znení, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia.

3. Žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil skutočnosťami, že dňa 14.1.2022
žalobca ako veriteľ a obchodná spoločnosť IMSA Košice, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska Ves 305, 980
13 Hrnčiarska Ves, IČO: 50 450 361 ako hlavný obligačný dlžník uzatvorili zmluvu o splátkovom
úvere č. 8080297811, na základe ktorej žalobca poskytol dlžníkovi úver vo výške 16.000 EUR, ktorý sa
dlžník zaviazal vrátiť spolu s úrokom a ďalším príslušenstvom v dojednanej dobe formou pravidelných

mesačných úverových splátok. V zmluve o úvere bola inkorporovaná dohodu o ručení, v ktorej sa
žalovaná v 2.rade ako ručiteľka zaručila za predmetný úver. Žalovaná v 2. rade (ručiteľka) bola vrozhodnom čase poskytnutia úveru v postavení jediného spoločníka a konateľa obchodnej spoločnosti
IMSA s.r.o. (dlžníka z úverovej zmluvy). Dlžník nedodržal povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o úvere,
keď dohodnuté splátky neplnil riadne a včas. Žalobca preto v súlade so zmluvnými dojednaniami pristúpil

k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a to ku dňu 7.8.2024. Žalobca osobitnými výzvami vyzval
dlžníka ako aj žalovanú v 2.rade ako ručiteľku na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 9.609,89
EUR s prísl., pričom im poskytol dodatočnú lehotu splatnosti piatich dní odo dňa doručenia vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti. Obligačný dlžník ani ručiteľka napriek tomu svoj dlh nesplnili. Žalobca preto svoj
nárok z úverovej zmluvy voči dlžníkovi ako aj žalovanej v 2.rade ako ručiteľke uplatnil súdnou cestou,

žalobouvupomínacomkonaní.OkresnýsúdBanskáBystricadňa02.04.2025vkonanívedenompodsp.
zn.: 15Up/181/2025 vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal obligačného dlžníka a ručiteľa na zaplatenie
dlžnej istiny vo výške 9.173,22 EUR, úrokov vo výške 356,97 EUR, úrokov z omeškania vo výške 79,70
EUR, úrokov z omeškania vo výške 12,15 % ročne zo sumy 9.173,22 EUR od 30.01.2025 do zaplatenia,
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR a na náhradu trov konania vo výške
936,20 EUR. Na pohľadávku sa vzťahujú zmluvne dohodnuté úroky vo výške 25 % ročne, ktoré neboli

v upomínacom konaní uplatnené v celom rozsahu z dôvodu, že žalobca chcel ponechať žalovaným
priestor na dobrovoľné vysporiadane dlhu. Vo vzťahu k žalovanej v 2.rade (ručiteľke) žalobca eviduje
aj ďalšiu pohľadávku, a to zo zmluvy o splátkovom úvere č. 8080019111 zo dňa 1.3.2019, pri ktorej sa
zaručilazaposkytnutýúvervovýške17.000EUR.Tentoúverbolvyhlásenýzamimoriadnesplatnýlistom
zo dňa 07.08.2024. Aj na uvedenú pohľadávku sa vzťahujú zmluvne dohodnuté úroky z omeškania vo

výške 25 % ročne, ktoré plynú od augusta 2024.

4. Žalobcaďalejuviedol,ženaportálikatastranehnuteľnostízaevidovalskutočnosti,ktorévňomvyvolali
presvedčenie, že ručiteľka sa v nadväznosti na nepriaznivé a neúspešné podnikanie, následne spojené
s neuhrádzaním poskytnutého úveru zbavila svojho majetku a to v prospech svojej matky – žalovanej

v 1. rade. Nasvedčuje tomu list vlastníctva č. XXXXX, na ktorom je žalovaná v 1. rade uvedená ako
výlučný vlastník bytu, pričom ako právny titul nadobudnutia je zaznamenaný vklad darovacej zmluvy
V-1478/2024 zo dňa 13.03.2024 – číslo zmeny 732/2024. V časti „C: Ťarchy“ je na liste vlastníctva
zaznamenané v prospech žalovanej v 2.rade vecné bremeno bývania a užívania nehnuteľnosti bežným
a obvyklým spôsobom „ako doteraz“ a to až do jej smrti. Vecné bremeno bolo zriadené v súvislosti

s darovacou zmluvou a zapísané v rámci toho istého katastrálneho konania. Vychádzajúc z údajov
o trvalom bydlisku, priezvisku a dátume narodenia žalovaných sa žalobca domnieva, že ide o matku
a dcéru, s tým, že pôvodným vlastníkom bytu bola žalovaná v 2.rade (ručiteľka), ktorá ho darovala
svojej matke (žalovanej v 1.rade). Má za to, že išlo o prevod za účelom majetok ukryť pred veriteľmi
žalovanej v 2.rade, so zachovaním benefitov vlastníctva. Byt je takto ukrytý u matky, pričom na byte

dokonca viazne vecné bremeno v prospech dcéry, ktoré je výslovne opísané tak, že jeho zmyslom
je obvyklé užívanie „ako doteraz“. Žalobca má za to, že išlo o účelový prevod s úmyslom ukrátiť
uspokojenie jeho pohľadávky, že jediným zámerom a účelom uzatvorenia darovacej zmluvy bolo
znemožniť uspokojenie nárokov veriteľov žalovanej v 2.rade, o čom mala žalovaná v 1. rade ako jej
matka priamu vedomosť. Žalobca ďalej argumentoval, že právne úkony, ktoré možno odporovať, sú

svojou povahou nielen právnymi úkonmi, na základe ktorých dochádza k scudzeniu majetku, ale každý
úkon, ktorým dochádza k ukráteniu možnosti uspokojenia veriteľom vymáhanej pohľadávky. Tento názor
prezentovalajNajvyššísúdSlovenskejrepublikyvosvojomrozhodnutízodňa01.07.2011vovecisp.zn.:
5 Cdo/181/2010. Žalobca zastáva názor, že odporovať možno aj úkony, ktoré priamo a bezprostredne
nadväzujú na scudzovacie úkony, ktorými došlo k zmenšeniu majetku žalovanej v 2.rade a to vrátane

zmluvy o zriadení vecného bremena. Poukázal na to, že zriadenie vecného bremena evidentne samo
o sebe sťažuje uspokojenie jeho pohľadávky a ukracuje ho, nakoľko je nepravdepodobné, že by sa byt
zaťažený vecným bremenom in personam podarilo pri exekúcii speňažiť. Predajom tohto bytu totiž právo
zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech oprávnenej naďalej trvá, t.j. je naviazané na oprávnenú.
Táto je paradoxne taktiež ručiteľkou, no právo plynúce z vecného bremena je nespeňažiteľné v exekúcii.

To znamená, že súčasným stavom žalované budú blokovať exekúciu, ktorá by sa mohla v budúcnosti
začať, pričom užívajú a aj budú neobmedzene užívať majetok, ktorý účelovo urobili nespeňažiteľným.
Okrem toho, akékoľvek vecné bremeno zriadené na prevádzanom majetku sa priamo odráža aj na
hodnote majetku, osobitne pokiaľ bolo zriadené bezodplatne, a to tak, že v dôsledku vecného bremena
dochádza k zníženiu hodnoty majetku. Aj zriadením vecného bremena potom dochádza k zmenšeniu

majetkového substrátu ručiteľa a ukráteniu veriteľa. Neúčinnosť zmluvy o zriadení vecného bremena je
teda možné uplatniť (odporovať) v zmysle ust. § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka.5. K žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil tieto listinné dôkazy:
zmluva o splátkovom úvere vrátane dohody o ručení, úplné znenie Všeobecných úverových podmienok,
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a výzva na zaplatenie, potvrdenie pošty – rozpis

zásielok, výpis z úverového účtu, žaloba na Okresný súd Banská Bystrica, platobný rozkaz, výpis z listu
vlastníctva.
6. Súd na návrh žalobcu zároveň vykonal dokazovanie vyžiadaním listinných podkladov z Okresného
úradu Košice, katastrálneho odboru – rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva a vecného
bremena do katastra nehnuteľností, ako aj notárskej zápisnice, ktorej obsahom bolo uzatvorenie

darovacej zmluvy medzi žalovanou v 2.rade ako darkyňou a žalovanou v 1.rade ako obdarovanou,
vrátane dohody o zriadení práva vecného bremena.
7. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že žalovaná v 2.rade (ručiteľka) bola v čase od uzatvorenia
zmluvy o splátkovom úvere do 7.3.2023 jedinou spoločníčkou a konateľkou hlavného úverového dlžníka
- obchodnej spoločnosti IMSA Košice, s.r.o. od 8.3.2023 je jediným spoločníkom IMSA Košice s.r.o.
obchodná spoločnosť MARBOS, s.r.o., so sídlom v Košiciach, IČO: 36 699 811 a jej jediným konateľom

bol do 25.7.2024 I.. A. G.; tento bol ex offo ku dňu 26.7.2024 vylúčený podľa ust. § 13a Obchodného
zákonníka a dňa 19.9.2024 bolo začaté pred Mestským súdom Košice konanie o zrušení obchodnej
spoločnosti pod sp.zn. 28CbR/14/2024.
8. Úradnou činnosťou súd zistil, že uznesením Mestského súdu Košice č.k.28CbR/14/2024-12 zo dňa
9.1.2025 bola zrušená obchodná spoločnosť MOTEL GASTRO – EU, s.r.o. so sídlom v Košiciach,

IČO: 36 699 811 (nový obchodný názov spoločnosti MARBOS, s.r.o.) z dôvodu, že orgány obchodnej
spoločnosti nie sú ustanovené v súlade so spoločenskou zmluvou, zakladateľskou zmluvou alebo
listinou, stanovami alebo Obchodným zákonníkom viac ako tri mesiace podľa ust. § 68b ods.1 písm.b)
Obchodného zákonníka. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.2.2025 a súd dňa 31.3.2025 túto
skutočnosť oznámil zverejnením v Obchodnom vestníku.

9. Lustráciou v centrálnom registri obyvateľstva súd zistil, že žalované v 1. a 2. rade sú matka a dcéra.
10. Podľa ust. § 324 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP) pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa ust. § 325 ods.1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa ust. § 326 ods.1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ

pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa ust. § 329 ods.1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa ust. § 325 ods.2 písm.c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nenakladala s určitými vecami alebo právami.
15. Z dikcie vyššie citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP vyplýva, že predpokladom pre nariadenie
neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi alebo obava, že
exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia preto v návrhu musí uviesť rozhodujúce
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude

ohrozená a zároveň musí uviesť skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana ( § 326 CSP).
16. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu
osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému

sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. So
zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na
jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie v rozsahu dokazovania, aké sa vyžaduje v základnom
konaní vo veci samej. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Vzhľadom

na skutočnosť, že súd rozhoduje o návrhu v krátkej lehote a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez
výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je základným determinantom obsah návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia má teda povahu osvedčovania. To znamená, že súd prostredníctvom ponúknutých dôkaznýchprostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení,
pričom postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Skutkové tvrdenia je teda nevyhnutné aspoň spoľahlivo osvedčiť a to minimálne do

tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, nakoľko
pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení.
17. Z vyššie uvedeného výkladu je zrejmé, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť
oprávnenosť požadovaného opatrenia z hľadiska existencie práva, na ochranu ktorého má byť

nariadené a z hľadiska potrebnosti navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov strán. Súd zdôrazňuje,
že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti
hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich
pomery (tzv. osvedčenie nároku) a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
neodkladnej dočasnej úpravy. Neodkladné opatrenie neprejudikuje a ani nemôže prejudikovať nárok,
ktorý je ohrozený, pretože ide o procesné rozhodnutie, ktorým sa žiaden nárok nepriznáva, ani

nedeklaruje, či tu právo je alebo nie je.
18. Súd v predmetnej veci po vyhodnotení argumentácie, obsiahnutej v žalobe a návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, v spojení s predloženými listinnými dôkazmi konštatoval, že žalobca osvedčil
základné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože ním uvedené skutkové okolnosti
v spojení s predloženými listinnými dôkazmi hodnoverne osvedčujú pravdepodobnosť nároku, ktorého

samienidomáhaťvovecisamej,akoajpotrebuneodkladnejúpravypomerovmedzisporovýmistranami.
19. Čo sa týka osvedčenia pravdepodobnosti nároku vo veci samej, nárok žalobcu po hmotnoprávnej
stránke vychádza z inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov.
20. Podľa ust. § 42a ods.1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči

nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
21. Podľa ust. § 42a ods.2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník
urobilvposlednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojhoveriteľa,aktentoúmyselmuselbyťdruhejstrane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch

rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom
čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa
aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
22. Podľa ust. § 42a ods.3 písm.a) Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu,
ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a

osobou jemu blízkou ( § 116 a 117).
23. Podľa ust. § 42b ods.1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť
veriteľ žalobou.
24. Podľa ust. § 42b ods.2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

25. Podľa ust. § 42b ods.3 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť
nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom
alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.
26. Podľa ust. § 42b ods.4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval,

je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.
27. Podľa ust. § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník
voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

28. Podľa ust.§ 306 ods.1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku
od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ
písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné,
že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

29. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,
ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti
jeneúčinnosťprávnehoúkonuvočiurčitejosobe,ktoráznamená,ževeriteľmôžepožadovaťuspokojenie
svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo.30. Keďže zákon neobmedzuje okruh právnych úkonov, treba uviesť, že môže ísť o dvojstranné,
jednostranné, odplatné, bezodplatné a iné právne úkony. Podstatné je, že ide o taký právny úkon, ktorým
sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Nemusia to byť úkony, ktorými dochádza

k scudzeniu majetku dlžníka. Stačí, že ide o také úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka
na úkor veriteľa.
31.Dlžníkovprávnyúkonmusíukracovaťuspokojenievymáhateľnejpohľadávkyveriteľa.Vymáhateľnou
je pohľadávka, ktorá buď už má kvalitu judikovaného práva alebo zákonnému pojmu "vymáhateľná
pohľadávka" zodpovedá aj taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom

konaní.
32. Aktívna legitimácia v konaní o neúčinnosť právneho úkonu prislúcha ktorémukoľvek veriteľovi,
ktorý bol ukrátený napadnutým právnym úkonom. Pasívnu legitimáciu v konaní má ten, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu prospech.
33. Ďalšími predpokladmi odporovateľnosti sú:
a) k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať, došlo v posledných troch rokoch. Inak povedané, nárok

na odporovanie zaniká uplynutím trojročnej lehoty, ktorá začína plynúť od urobenia právneho úkonu (od
jeho vzniku).
b) b) právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strane známy;
úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi
osobami alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje

právnu pozíciu veriteľa, hoci aj tu existuje zákonná výnimka. Uvedené neplatí, ak druhá strana (blízka
osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Dôkazným
bremenom zákon zaťažuje druhú stranu odporovateľného úkonu, keďže ustanovuje, že táto domnienka
neplatí len vtedy, ak druhá strana preukáže, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Žalobcovi stačí tvrdiť, že napádaným úkonom došlo k jeho ukráteniu.

34. Súd konštatoval, že skutkové okolnosti veci v spojení s predloženými listinnými dôkazmi hodnoverne
osvedčujú pravdepodobnosť nároku, ktorého sa žalobca mieni domáhať vo veci samej, t.j. že
vyššie špecifikované právne úkony žalovanej v 2.rade sú voči žalobcovi právne neúčinné a teda, je
pravdepodobné, že by žalobca mohol byť v spore o odporovateľnosť úspešný.

35. Z listinných dôkazov je zrejmé, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou v 2.rade ako
ručiteľkoubolnazákladezmluvyzodňa14.1.2022založenýzáväzkovo-právnyvzťahzabezpečovacieho
charakteru – ručenie, obsahom ktorého je záväzok žalovanej v 2.rade uspokojiť záväzok dlžníka voči
veriteľovi, ak ho dlžník nesplní. Predmetom ručenia bol záväzok dlžníka - obchodnej spoločnosti IMSA
Košice, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska Ves 305, 980 13 Hrnčiarska Ves, IČO: 50 450 361 zo zmluvy o

splátkovom úvere č. 8080297811, na základe ktorej žalobca poskytol dlžníkovi úver vo výške 16.000
EUR, ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť spolu s úrokom a ďalším príslušenstvom v dojednanej dobe
formou pravidelných mesačných úverových splátok. Podľa ust.§ 306 ods.1 Obchodného zákonníka,
žalobca ako veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od žalovanej v 2.rade ako ručiteľky v
prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 2.rade teda žalobca

vystupuje v postavení veriteľa a žalovaná v 2.rade v postavení dlžníka, pretože je povinná splniť záväzok
hlavného dlžníka, za ktorý sa zaručila. Z listinných dôkazov je ďalej zrejmé, že hlavnému úverovému
dlžníkovi, ako aj žalovanej v 2.rade ako ručiteľke žalobca doručil oznámenie zo dňa 1.8.2024 o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru a vyzval ich na zaplatenie dlhu v lehote 5 dní. Hlavný úverový dlžník ani
žalovaná v 2.rade ako ručiteľka dlh nezaplatili, preto sa v januári 2025 žalobca rozhodol uplatniť si svoju

pohľadávku na súde.
36. Okresný súd Banská Bystrica dňa 02.04.2025 v konaní vedenom pod sp. zn.: 15Up/181/2025 vydal
platobný rozkaz, ktorým zaviazal jednak obligačného dlžníka a jednak aj žalovanú v 2.rade ako ručiteľku
na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 9.173,22 EUR, úrokov vo výške 356,97 EUR, úrokov z omeškania vo
výške 79,70 EUR, úrokov z omeškania vo výške 12,15 % ročne zo sumy 9.173,22 EUR od 30.01.2025 do

zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR a na náhradu trov konania
vo výške 936,20 EUR.
37. Z rozhodnutia Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru č.vkladu V1478/2024 zo dňa
13.3.2024 súd zistil, že ku dňu 14.3.2024 bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
špecifikovanej vo výroku tohto uznesenia v prospech žalovanej v 1.rade a to na základe darovacej

zmluvy uzatvorenej vo forme notárskej zápisnice dňa 26.2.2024, ktorou žalovaná v 2.rade previedla
vlastnícke právo k nehnuteľnosti na žalovanú v 2.rade. Zároveň sa žalované dohodli na bezplatnom
zriadení práva vecného bremena v prospech žalovanej v 2.rade (ručiteľky), ktoré spočíva v povinnostižalovanej v 1.rade (obdarovanej, vlastníčky) trpieť, aby žalovaná v 2.rade mala právo bývať a užívať
nehnuteľnosti spôsobom bežným a obvyklým tak, ako doteraz a to až do svojej smrti.
38. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalovaná v 2.rade ako dlžník žalobcu (v postavení

ručiteľa) počas trvania záväzkového vzťahu zo zmluvy o splátkovom úvere učinila taký právny úkon,
ktorým sa zhoršila možnosť žalobcu na uspokojenie jeho pohľadávky, pretože prevodom svojho
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zmenšila svoju majetkovú podstatu na úkor veriteľa. Z výpisu
z obchodného registra zároveň vyplýva, že žalovaná v 2.rade (ručiteľka) bola v čase od uzatvorenia
zmluvy o splátkovom úvere do 7.3.2023 jedinou spoločníčkou a konateľkou hlavného úverového dlžníka

- obchodnej spoločnosti IMSA Košice, s.r.o., a teda, nepochybne musela mať vedomosť o tom, že
záväzok z úverovej zmluvy nie je riadne a včas splácaný a teda, že zo strany veriteľa môže hroziť
vyhlásenie predčasnej mimoriadnej splatnosti úveru a jeho následné vymáhanie nielen voči hlavnému
dlžníkovi, ale aj voči žalovanej v 2.rade ako ručiteľke. Vzhľadom na to, že žalovaná v 2.rade učinila
vyššie špecifikované právne úkony so svojou matkou – žalovanou v 1.rade a teda, ide o blízku osobu
v zmysle ust. § 116, § 117 Občianskeho zákonníka, podľa zákona je potrebné predpokladať úmysel

žalovanej v 2.rade ukrátiť veriteľa (ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku).

39. Zároveň je potrebné poukázať aj na ďalšie súdom zistené skutočnosti, t.j. že žalovaná v 2.rade
ako jediná spoločníčka a konateľka hlavného úverového dlžníka a zároveň ručiteľka úveru v priebehu
trvania úverového vzťahu dňa 8.3.2023 previedla obchodný podiel v spoločnosti IMSA Košice s.r.o. na

obchodnú spoločnosť MARBOS, s.r.o., so sídlom v Košiciach, IČO: 36 699 811, ktorej jediným konateľ
bol s účinnosťou od 26.7.2024 vylúčený z funkcie štatutárneho orgánu a keďže spoločnosť si po dobu
viac ako tri mesiace nesplnila svoju povinnosť ustanoviť orgány spoločnosti, uznesením Mestského súdu
Košice č.k.28CbR/14/2024-12 zo dňa 9.1.2025 bola obchodná spoločnosť MOTEL GASTRO – EU, s.r.o.
so sídlom v Košiciach, IČO: 36 699 811 (predtým MARBOS, s.r.o.) zrušená. Z uvedeného vyplýva, že

sa zrejme oslabila resp. až stratila možnosť žalobcu ako veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky voči
hlavnému úverovému dlžníkovi.
40. Súd sa zároveň stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že rovnaký záver ako vo vzťahu k darovacej
zmluve sa vzťahuje aj na zmluvu o zriadení vecného bremena, ktoré sťažuje uspokojenie jeho
pohľadávky a ukracuje ho, nakoľko je nepravdepodobné, že by sa byt zaťažený vecným bremenom

in personam podarilo pri exekúcii speňažiť. Predajom tohto bytu totiž právo zodpovedajúce vecnému
bremenu v prospech oprávnenej žalovanej v 2.rade naďalej trvá. To znamená, že žalované môžu
blokovať exekúciu, ktorá by sa mohla v budúcnosti začať, pričom neobmedzene užívajú majetok, ktorý
účelovo urobili nespeňažiteľným. Okrem toho, akékoľvek vecné bremeno zriadené na prevádzanom
majetku sa priamo odráža aj na hodnote majetku, osobitne pokiaľ bolo zriadené bezodplatne, a to tak,

že v dôsledku vecného bremena dochádza k zníženiu hodnoty majetku. Aj zriadením vecného bremena
potom dochádza k zmenšeniu majetkového substrátu žalovanej v 2.rade a ukráteniu veriteľa.
41. Súd ďalej konštatoval, že je splnená aj ďalšia z podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorou je existencia určitej naliehavosti situácie, resp. nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
42. Súd poukazuje aj na to, že danosť tejto podmienky je potrebné skúmať v svetle právnych dôsledkov

resp. účelu, na ktorý slúži odporovacia žaloba. V prípade úspechu v konaní vo veci samej žalobca môže
požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z majetku
žalovanej v 2.rade a teda, môže navrhnúť exekúciu predajom veci (nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom
neúčinnéhoprávnehoúkonu)tak,akokebyveceštestálevlastníckypatriladlžníčke(žalovanejv2.rade),
hoc už patrí žalovanej v 1.rade.

43. Tento výsledok úspechu v konaní však podľa názoru súdu neposkytuje dostatočnú ochranu pre
veriteľa, pretože žalovaná v 1.rade ako nadobúdateľ prospechu z neúčinného právneho úkonu môže
medzičasom nehnuteľnosť previesť na ďalšiu, tretiu osobu.
44. Ustálená súdna prax rieši situáciu, kedy nadobúdateľ predmetu neúčinného právneho úkonu (v
danom prípade žalovaná v 1.rade) vec pôvodne patriacu dlžníkovi (v danom prípade žalovanej v 2.rade)

už nemá vo svojej moci. Za takejto situácie už veriteľ nemôže v exekúcii požadovať uspokojenie
pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a je nútený podať
ďalšiu žalobu na zaplatenie finančnej náhrady za prospech, získaný z odporovateľného právneho úkonu
podľa ust. § 42b ods.4 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že žalovaná v 2.rade už reálne
učinila právny úkon smerujúci k zmenšeniu jej majetku, ktorý by mohol byť postihnuteľný v rámci výkonu

rozhodnutia, resp. exekúcie a prospech z tohto úkonu má žalovaná v 1.rade ako osoba jej blízka, je
pravdepodobné, že tak môže učiniť aj žalovaná v 1.rade, čím by zmarila účel odporovacej žaloby.
45. Súd preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a uložil žalovanej v 1.rade podľa
ust. § 325 ods.2 písm.c) CSP zákaz nakladať s nehnuteľnosťou, ktorá bola predmetom odporovateľnéhoúkonu a to až do doby, kým odpadnú dôvody, pre ktoré bolo opatrenie nariadené, predbežne do doby
právoplatného rozhodnutia vo veci samej o určení neúčinnosti právneho úkonu. Rozsah, v akom
bol zákaz nakladania vymedzený vo výroku tohto uznesenia, súd považuje za primeraný zásah do

vlastníckeho práva žalovanej v 1.rade s ohľadom na vyššie uvedený účel konania vo veci samej,
t.j. možnosť žalobcu ako veriteľa požadovať v exekúcii uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo
odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, t.j. z predaja nehnuteľnosti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde,
proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.