Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 18, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/112/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623204669
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7623204669.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek

senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom v C. D. XXX, t.č. bytom v E., F. XXXX/XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hovan
a Hospůdka, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, M. Gorkého 8 proti žalovanej: G. H., nar. X.X.XXXX,
bytom v I., C. D. XXX, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní
žalovanejprotirozsudkuOkresnéhosúduSpišskáNováVeszodňa15.1.2024č.k.16C/27/2023-77takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto
rozhodnutia výrokom
I. zrušil podielového spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
katastrálnom území: C., obec: C., okres: J. K. L., a to:
- k rodinnému domu súp. č. XXX postavenom na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape
pod parcelným číslom č. 192/3,
- k pozemku - parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom 192/2, vo

výmere: 298 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- k pozemku - parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom 192/3, vo
výmere: 89 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- k pozemku - parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom 192/6, vo
výmere: 86 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
to všetko podľa zápisu na liste vlastníctva číslo XXX, vedenom Okresným úradom
Spišská Nová Ves, odborom katastrálnym.

Výrokom II. nariadil predaj týchto
nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území : C. , obec: C., okres:
J. K. L., a to:
- rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape
pod parcelným číslom č. 192/3,
- pozemku - parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom 192/2, vo
výmere: 298 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

- pozemku - parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom 192/3, vo
výmere: 89 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemku - parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom 192/6, vo
výmere: 86 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,to všetko podľa zápisu na liste vlastníctva číslo XXX, vedenom Okresným úradom Spišská Nová Ves,
odborom katastrálnym s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi žalobcu a žalovanú podľa
výšky ich spoluvlastníckych podielov na týchto nehnuteľnostiach, teda žalobcovi v 1/2 a žalovanej v 1/2.

Výrokom III. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorej
bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd
zrušil podielového spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam a tieto prikázal do

výlučného vlastníctva žalovanej proti povinnosti žalobcu vyplatiť jej sumu 95.000,00 eur titulom náhrady
za spoluvlastnícky podiel.

3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že vo
vzťahu k žalovanej sa domáhal uzavretia mimosúdnej dohody o vyporiadaní spoluvlastníckeho podielu
k predmetnej nehnuteľnosti, pričom ide o nehnuteľnosť, ktorú strany sporu nadobudli počas trvania

manželstva, a vo vzťahu ku ktorej nadobudli podielové spoluvlastníctvo po tom, ako po rozvode
manželstva strán sporu nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva. Pred podaním žaloby
sa žalobca obrátil na žalovanú listom zo dňa 15.2.2023 cestou svojho právneho zástupcu s návrhom
na uzatvorenie dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, na ktorý žalovaná reagovala listom
zo dňa 7.3.2023. Na tento list reagoval žalobca listom zo dňa 24.3.2023, na ktorý žalovaná reagovala

listom zo dňa 3.4.2023 v tom zmysle, že jej zdravotný stav jej neumožňuje sa vo veci momentálne
vyjadriť. Následne žalovaná na výzvy žalobcu nereagovala a rovnako nereagovala ani na výzvu zo dňa
24.5.2023 na sprístupnenie nehnuteľností za účelom vykonania obhliadky. Žalobca toho času nemá
prístup k nehnuteľnosti, dlhodobo sa v nej nezdržiava, v tejto býva žalovaná. Podľa názoru žalobcu
hodnota predmetných nehnuteľností vychádzajúc z ponúk realitných kancelárií v obci Jamník sa môže

pohybovať okolo sumy 190.000,00 eur.

4. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila
podaním zo dňa 3.11.2023, v ktorom uviedla, že trvá na obsahu listu zo dňa 7.3.2023, ktorý adresovala
žalobcovi, a síce že žalobca si zobral všetok hmotný majetok súvisiaci s podnikaním vrátane strojov,

vozidiel, ktoré boli zakúpené počas manželstva, je za mimosúdne vyriešenie veci, avšak chce, aby
predmetné nehnuteľnosti boli prikázané do jej výlučného vlastníctva bez výplatnej povinnosti. Uviedla,
že žalobca v rámci konania o zrušenie BSM vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn.
11C/159/2011 sa vyjadril v tom zmysle, že medzi nimi bola uzavretá dohoda, že on si ponechá firmu
vrátane strojov a iného majetku s tým súvisiaceho a predmetné nehnuteľnosti prepíše na žalovanú.

Žalovaná tvrdila, že takáto dohoda bola medzi stranami sporu uzavretá ústne a následne aj písomne,
avšak písomné vyhotovenie tejto dohody si ponechal len žalobca, preto nevie dohodu predložiť súdu
ako dôkaz.

5. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobca v písomnej replike poprel

akúkoľvek existenciu dohody, na ktorú sa vo vyjadrení odvolala žalovaná a uviedol, že ide len o účelové
tvrdenia zo strany žalovanej, ktoré sa nezakladajú na pravde, nakoľko medzi nimi k uzavretiu žiadnej
dohody o vyporiadaní BSM relevantným spôsobom nedošlo. Uviedol, že žalovaná užíva predmetnú
nehnuteľnosťspolusosvojimsúčasnýmmanželom,žeonsivyriešilbývanieporozvodeinýmspôsobom.

6. Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplynulo, že žalovaná sa k replike žalobcu napriek výzve súdu
nevyjadrila.

7. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci na pojednávaní konanom dňa 15.1.2024, na ktoré boli obe strany
sporu riadne a včas predvolané. Tohto pojednávania sa nezúčastnila žalovaná, ktorá svoju neúčasť

žiadnym spôsobom neospravedlnila, preto súd konal a rozhodol bez jej účasti.

8. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 148 ods. 1,
2, § 149 ods. 1, 4, § 149a Občianskeho zákonníka, § 149, § 153 ods. 1, 2 C.s.p. rozhodol tak, ako
vyplýva z výroku rozsudku, teda zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a nariadil predaj týchto

nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi žalobcu a žalovanú podľa výšky ich
spoluvlastníckych podielov na týchto nehnuteľnostiach, teda žalobcovi pripadá podiel v 1/2 a žalovanej
v 1/2.9. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že v konaní mal za preukázanú tú skutočnosť, že podľa zápisu
na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Spišská Nová Ves, odborom katastrálnym pre kat. územie
C., obec: C., okres: J. K. L. sú žalobca a žalovaná vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci o veľkosti

1/1 v pomere k celku k predmetným nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým bola podaná táto žaloba
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že
dňom 12.12.2011 zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu na základe právoplatného rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 23.11.2011 č.k. 11C/159/2011-24, ktorým bolo bezpodielové
spoluvlastníctvo strán sporu zrušené za trvania manželstva. V konaní nebolo pochýb o tom, že od

momentu zániku bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou
alebo meritórnym rozhodnutím súdu. Pokiaľ žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že dohoda
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu mala byť medzi nimi uzavretá, v konaní táto
skutočnosť preukázaná nebola a v tomto smere žalovaná nenavrhla ani vykonať žiaden dôkaz. Žalobca
existenciu písomne uzavretej dohody poprel.

10. Nakoľko žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že medzi stranami sporu
skôr došlo k vzájomnému vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva spôsobom vyplývajúcim
z ust. § 149a Občianskeho zákonníka, teda písomnou dohodou strán sporu a ani súdom, vychádzal
ztoho,ževzmysle§149ods.4Občianskehozákonníkadošlokzmenebezpodielovéhospoluvlastníctva
strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam na podielové spoluvlastníctvo s tým, že podiely oboch strán

sporu sú rovnaké, teda v rozsahu 1/2 k celku.

11. V ďalšom súd prvej inštancie postupoval v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka vychádzajúc z toho,
že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek
dôvodov nevyhovuje.

12. Súd prvej inštancie uzavrel, že medzi žalobcom na jednej strane a žalovanou na druhej strane
nedošlo k vzájomnej dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam,
konštatoval, že strany sporu pre postoje žalovanej pred začatím konania sa nedohodli o zrušení
podielového spoluvlastníctva a následnom vyporiadaní, preto postupom podľa § 142 ods. 1 zrušil

a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam.

13. V danom spore je predmetom vyporiadania podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam a síce
k rodinnému domu a k pozemkom, pričom spoluvlastnícky podiel strán sporu predstavuje 1/2 k celku.

14. V tomto spore ani jedna zo strán sporu neprejavila záujem o reálne rozdelenie predmetných
nehnuteľností a z účastníckej výpovede žalobcu vyplynulo, že predmetný rodinný dom je čiastočne
podpivničený, že na jeho prízemí sa nachádza obývačka s kuchyňou, jedna malá izba, vstupná chodba
a jedna kúpeľňa, v ktorej je len sprchovací kút a toaleta, že na poschodí je schodište, kúpeľňa, ktorá
má vaňu a ostatné príslušenstvo a ďalšie tri izby a tiež, že predmetnú nehnuteľnosť nie je možné reálne

oddeliť, keďže je tam úzka prístupová cesta. Navyše v predmetnom rodinnom dome by nedokázali
fungovať dve rodiny a ani strany sporu z dôvodu dlhodobých napätých vzťahov medzi nimi. Žalobca
na pojednávaní dňa 15.1.2024 uviedol, že odmieta investovať akékoľvek finančné prostriedky na reálne
rozdelenie predmetných nehnuteľností, keďže toho času už vlastní nehnuteľnosť.

15. Vzhľadom na existujúcu konfliktnosť vzťahov medzi stranami sporu a to aj bez toho, aby po
stavebnotechnickej stránke mal súd prípadným znaleckým dokazovaním potvrdenú možnosť reálneho
rozdelenia nehnuteľností vyvodil, že v danom prípade reálne rozdelenie nehnuteľností neprichádza do
úvahy vzhľadom na vzťahové problémy strán sporu. Preto ustálil, že prvý zákonom stanovený spôsob
vyporiadania reálnym rozdelením v danom spore neprichádza do úvahy.

16. Pokiaľ ide o druhú zákonom stanovenú možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a síce
prikázaním nehnuteľností jednému zo spoluvlastníkov za náhradu, čo bol napokon spôsob, ktorý navrhol
žalobca a s ktorým sa žalovaná stotožnila uviedol, že žalovaná nesúhlasila s možnosťou výplaty
primeranej náhrady s poukazom na údajnú dohodu medzi stranami sporu. Podmienkou prikázania veci

jednému zo spoluvlastníkov je poskytnutie primeranej náhrady druhému spoluvlastníkovi, ktorý stratí
spoluvlastnícky podiel. Žalovaná v písomnom vyjadrení vo vzťahu k súdu vyjadrila nesúhlas s tým,
že by mala žalobcovi vyplatiť sumu (95.000,00 eur), ktorú od nej požadoval. K samotnej hodnote
vyporadúvaných nehnuteľností sa žalovaná vôbec nevyjadrila, teda ani nepoprela žalobcom uvedenúsumu predstavujúcu hodnotu predmetnej nehnuteľnosti. Aj keď žalobca vyvinul pred začatím konania
snahu o znalecké ohodnotenie predmetných nehnuteľností, žalovaná mu to neumožnila a v konaní
nenavrhla žiaden dôkaz na vykonanie ich ohodnotenia. Súd si preto osvojil ako nesporné skutkové

tvrdenie, že hodnota vyporadúvaných nehnuteľností predstavuje 190.000,00 eur. Žalovaná v konaní
žiadnym spôsobom nepreukázala schopnosť vyplatiť žalobcu ako spoluvlastníka, a to napriek dvom
súdom realizovaným výzvam (zo dňa 5.12.2023 doručenej jej fikciou dňa 29.12.2023 a výzvou zo
dňa 11.12.2023, ktorá jej bola doručená dňa 28.12.2023). Súd preto ustálil, že žalovaná nepreukázala
schopnosť vyplatiť žalobcu ako druhého spoluvlastníka za prípadný spoluvlastnícky podiel, ktorý

by mala pri takomto spôsobe vyporiadania nadobudnúť. Pokiaľ žalovaná poukazovala na to, že
žalobca zobral zo spoločnej nehnuteľnosti všetok hmotný majetok súvisiaci s podnikaním, vrátane
strojov, vozidiel, ktoré boli zakúpené počas trvania manželstva, tieto žalovanou uvádzané tvrdenia
ohľadom prípadného majetku súvisiaceho s podnikaním nespadajú do prípadného rámca vyporiadania
podielového spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle. Požiadavka žalovanej na vyporiadanie majetkových
hodnôt v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa musí týkať len takých majetkových hodnôt,

ktoré úzko súvisia s vyporadúvanými nehnuteľnosťami, nie ďalších majetkových hodnôt mimo rámca
vyporadúvaných nehnuteľností. Preto na tieto vyjadrenie žalovanej súd neprihliadol. Vychádzajúc z toho,
že žalobca nemal záujem o nadobudnutie výlučného vlastníctva predmetných nehnuteľností vychádzal
z toho, že ani zákonom uvedený druhý spôsob vyporiadania v danom prípade nie je možné uplatniť.

17. V konaní neboli tvrdené a ani žiadnym spôsobom preukázané podľa názoru súdu také skutočnosti,
ktoré by bolo možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nezrušil
a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

18. Na základe týchto úvah rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán sporu

ich predajom a následným rozdelením výťažku podľa spoluvlastníckych podielov tak, ako vyplýva
z výroku rozsudku.

19. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, 2 C.s.p. vychádzajúc z úspechu v konaní
a žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu. Žalobca bol v konaní úspešný,

požiadal súd o zrušenie podielového spoluvlastníctva s čím žalovaná súhlasila, pričom podstatou sporu
v danej veci bola otázka existencie povinnosti žalovanej na akúkoľvek výplatu tzv. vyporiadacieho
podielu pre žalobcu, ktorý žalovaná spochybňovala. Spor bol vyriešený v prospech žalobcu, kedy
dospel súd k záveru, že peňažné plnenie žalobcovi prináleží vo výške vychádzajúcej zo všeobecnej
hodnoty nehnuteľností určenej na základe nepopretých skutkových tvrdení zo strany žalobcu. Samotná

skutočnosť, že nakoniec súd rozhodol o vyporiadaní iným spôsobom ako navrhol žalobca nemá vplyv
na posúdenie úspechu žalobcu v tomto spore.

20. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b/, g/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázala na to, že z výsledkov vykonaného
dokazovania na súde prvej inštancie nevyplýva správnosť úvahy súdu, že v danom prípade je potrebné
zrušiť podielové spoluvlastníctvo strán sporu a nariadiť predaj vyporiadavaných nehnuteľností. Súd
prvej inštancie rozhodol bez účastí žalovanej na pojednávaní a vychádzal len z tvrdení uvedených
žalobcom. Žalobca pritom zatajil súdu vážne okolnosti, ktoré majú zásadný význam pre rozhodnutie.

Z vyjadrení žalobcu vyplýva, že pri podaní žaloby klamal a zavádzal súd. Súdom nebol urobený žiaden
úkon za účelom vypočutia dcér strán sporu A. B. a M. N., ktoré by sa vedeli vyjadriť k okolnostiam
podpísania dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Staršia dcéra M. bola
v čase uzavretia dohody dospelá a dcéra A. mala 14 rokov. V súčasnosti sú obe dcéry dospelé. Pripojila
k odvolaniu čestné vyhlásenie dcéry M. o tom, že bola spolu so svojou mladšou sestrou Ivanou prítomná

pri podpísaní dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Aj keď žalovaná
nebola prítomná na pojednávaní, súd mal vychádzať zo skutočností, ktoré vyplynuli z jej vyjadrení.
Strany sporu sú rodičmi ďalších dvoch synov - O., ktorý je dospelý a maloletého J., ktorí obaja žijú
so žalovanou v spoločnej domácnosti v predmetnom rodinnom dome. Obaja synovia sú od 13. roku
života na biologickej liečbe, o čom žalobca má vedomosť a ktorá skutočnosť sa uvádzala v konaní

o úprave práv a povinností k maloletým deťom. K odvolaniu pripojila lekárske správy o zdravotnom
stave svojich synov. Žalovaná uviedla, že v súvislosti so zdravotným stavom svojich synov, ich odvozom,
pobytom v nemocnici si nevie predstaviť, že by mala byť predaná spoločná nehnuteľnosť, keďže tým
by bola ohrozená celá jej rodina. Je nepochybné, že žalobca bol voči nej násilný, psychicky a fyzickyju týral, za čo bol právoplatne odsúdený. V dôsledku útokov z jeho strany sa zhoršil jej zdravotný
stav, musí navštevovať psychiatriu a ako pacient bola vedená v evidencii s diagnózou: ťažká depresia,
z ktorého dôvodu je na invalidnom dôchodku. V roku 2010 ju žalobca napadol, spôsobil jej podvrtnutie

krčnej chrbtice, prasklinu kosti záhlavia, zlomeninu horného rezáka vpravo, ľahké ľavostranné ochrnutie
ako následok poškodenia mozgu. V roku 2013 jej bol diagnostikovaný tumor na mozgu a musela sa
podrobiť operácii. O všetkých týchto skutočnostiach je žalobca informovaný. Vzhľadom na následky,
ktoré jej spôsobil žalobca sa viedlo konanie o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva, aby spoločný
majetok mohli čo najskôr vyporiadať. To svedčí o tom, že so žalobcom uzavrela dohodu o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva a to aj písomne, dôkazom však nedisponuje. Dohodli sa tak, že
všetky aktíva z podnikania si ponechá žalobca ako podnikateľ a ona sa stane výlučnou vlastníčkou
predmetných nehnuteľností. Vzhľadom na jej zlý zdravotný stav, veľmi ťažké zdravotné problémy
a zdravotný stav ich spoločných detí jej ani nenapadlo, aby riešila otázku vlastníctva nehnuteľností.
Nehovoriac o tom, že mala zo žalobcu strach. Súhlasila s tým, aby bola určená za výlučnú vlastníčku
predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko sa nemá kde so svojimi deťmi vysťahovať. Poukázala na to, že

súd mal v danom prípade v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka zamietnuť žalobu z dôvodov
hodných osobitného zreteľa, ktoré v danej veci sú odôvodnené vekom, sociálnou situáciou, stavom
jej odkázanosti na bývanie a nedostatkom možnosti uspokojiť svoje bytové potreby inak. Žalobca
má od roku 2012 vyriešené bývanie, využíva všetky veci zo spoločného majetku. O nehnuteľnosť
sa žiadnym spôsobom nezaujímal, nepodieľal sa na jej zhodnocovaní, neuhrádzal dane a poplatky,

nakoľko sám si bol vedomý dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Pojednávania sa
nezúčastnila vzhľadom na to, že dňa 9.10.2023 bola vyšetrená v Nemocnici Bory, kde jej bol opätovne
diagnostikovaný tumor na mozgu s tým, že sa bude musieť podrobiť predoperačným vyšetreniam
anásledneajoperáciimozgu.Termínpojednávanianedopatrenímprehliadla.Pôvodnýtermínbolurčený
na deň 9.1.2024, na ktorý sa pripravovala a ten sa zrušil z dôvodu prekážky na strane žalobcu, resp.

jeho právneho zástupcu. Pojednávania dňa 15.1.2024 sa nezúčastnila len omylom a nie z dôvodu,
že by sa ho nechcela zúčastniť. Pokiaľ ide o trovy konania navrhla, aby súd postupom podľa § 257
C.s.p. nepriznal stranám sporu náhradu trov konania s poukazom na jej finančnú situáciu, keďže je
poberateľkou invalidného dôchodku, jej chorobu, starostlivosť o maloleté deti, pričom žalobca je osobou,
ktorá dlhodobo podniká.

21. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Správne súd
prvej inštancie poukázal na to, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že by medzi
stranami sporu došlo k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Dôvody, pre ktoré sa
pojednávania nezúčastnila sú irelevantné. Žalovaná v odvolaní účelovo skresľuje fakty a opomína

skutočnosť, že argumenty mohla použiť najneskôr do vyhlásenia rozsudku, nie neskôr. Z vlastnej viny
si znemožnila zúčastniť sa pojednávania a produkovať argumenty a dôkazy. Terajší manžel žalovanej
je podnikateľ, aj keď v súčasnosti má pozastavenú činnosť. Predtým aktívne podnikal v remeselnej
činnosti vodoinštalatérstvo a kúrenárstvo. V súvislosti so zdravotným stavom žalovanej uviedol, že nie
je pravdou, že by mala diagnostikovaný tumor na mozgu, v skutočnosti bol u nej zistený osteóm vo

zvukovode, pričom išlo o benígny nádor, ako vyplýva z lekárskych správ predložených žalovanou.

22.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolacíprejednalodvolaniežalovanejbeznariadeniapojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že

odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

23. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo svojich výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle
ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

24. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.6.2025 o 9.35 hod.
v pojednávacej miestnosti číslo dverí 210/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 11.6.2025 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu
v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

25. Žalovaná podľa obsahu odvolania namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, g/ a h/
C.s.p., teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštanciedospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutia súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

26. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

27. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového

stavu vyvodil aj správny právny záver. Nebolo zistené, že by došlo k porušeniu procesných práv strán
sporu nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie v takej miere, že by došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný, keďže ho súd odôvodnil v súlade
s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. Odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na relevantné otázky súvisiace
s predmetom konania a zodpovedá štruktúre odôvodnenia tak ako má na mysli spomínané zák. ust. §
220 ods. 2 C.s.p.

28. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd plne
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

29. K dôvodom uvedeným v napadnutom rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd

dopĺňa nasledovné:

30. Nemožno sa stotožniť s názorom žalovanej o tom, že by nesprávnym postupom súdu došlo
k porušeniu jej procesných práv. Obsahom práva na spravodlivý proces, zaručeného ústavou a zákonom
je aj právo na prístup k súdu, právo byť vypočutý, navrhovať dôkazy a vyjadriť sa k nim, kontradiktórnosť

konania a pod. Z obsahu spisu vyplynulo, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne, pokiaľ
doručil žalovanej dňa 13.10.2023 žalobu spolu s prílohami a uznesením zo dňa 10.10.2023 č.k.
16C/27/2023-30 ju vyzval, aby sa vyjadrila k žalobe, uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu,
pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený
nárok v celom rozsahu neuznáva spolu s poučeniami o procesných právach a povinnostiach. Žalovaná

sa k žalobe po súdom povolenom predĺžení lehoty vyjadrila písomne, ktoré vyjadrenie bolo doručené
súdu prvej inštancie dňa 3.11.2023 v tom zmysle, že súhlasila s prikázaním predmetných nehnuteľností
do jej výlučného vlastníctva, avšak nesúhlasila s výplatnou povinnosťou majúc za to, že so žalobcom
sa dohodla na zrušení a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu takým spôsobom,
že predmetné nehnuteľnosti pripadnú do jej výlučného vlastníctva bez výplatnej povinnosti. Písomne

podpísanou dohodou však nedisponuje. Súdu predložila listinné dôkazy obsiahnuté v spise na čl. 39 až
43–odpoveďnanávrhnauzatvoreniedohodyžalovanejzodňa7.3.2023,kópiuzápisniceopojednávaní
zo dňa 16.11.2011 sp. zn. 11C/159/2011 Okresného súdu Spišská Nová Ves a kópiu potvrdenia o prijatí
podania v právnej veci vedenej pod sp. zn. 16C/27/2023 pred Okresným súdom Spišská Nová Ves.
Reakcia žalobcu na vyjadrenie žalovanej obsiahnutá v spise na čl. 46 spolu s uznesením súdu na

vyjadrenie obsiahnutom v spise na čl. 51 a výzvou súdu, aby žalovaná v lehote 10 dní zdokladovala,
že disponuje sumou na vyplatenie žalobcu titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel boli žalovanej
doručované súdom, avšak žalovaná si zásielky neprevzala v odbernej lehote, čo vyplýva z informácii
o výsledku doručenia listinného rovnopisu obsiahnutom v spise na čl. 50. Tieto písomnosti je potrebné
považovať za doručené v zmysle § 111 ods. 3 C.s.p. dňom vrátenia nedoručených zásielok súdu,

teda dňom 29.12.2023. Súd prvej inštancie následne vytýčil termín pojednávania na deň 9.1.2024
o 8.30 hod., pričom predvolanie bolo žalovanej doručené včas dňa 28.12.2023. Toto pojednávanie
bolo odročené na deň 15.1.2024 o 8.30 hod. na žiadosť právneho zástupcu žalobcu z dôvodu kolízie
termínov pojednávaní, pričom predvolanie bolo žalovanej včas doručené dňa 28.12.2023 spolu s výzvou
súdu, aby v lehote 10 dní zdokladovala, že disponuje sumou na vyplatenie žalobcu titulom náhrady

za spoluvlastnícky podiel. Na túto výzvu žalovaná nereagovala. Na pojednávanie dňa 15.1.2024 sa
žalovaná bez toho, aby svoju neúčasť ospravedlnila nedostavila, preto súd prvej inštancie v zmysle §
180 C.s.p. pojednával a vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovanej.

31. Podľa § 180 C.s.p. po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie

predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich
neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.32.Postupomsúduprvejinštancie,ktorýkonalarozhodolnapojednávanídňa15.1.2024vneprítomnosti
žalovanej nedošlo k porušeniu jej procesných práv.

33. Pokiaľ bolo súdom zistené, že sa nedostavila žalovaná, ktorá nie je v konaní zastúpená a mala včas
doručené predvolanie na pojednávanie, pričom o odročenie pojednávania nepožiadala a ani neuviedla
dôvody odročenia pojednávania, môže súd v súlade s vyššie cit. ust. § 180 C.s.p. uznesením o vedení
konania, ktoré vyhlási a poznamená v zápisnici o pojednávaní rozhodnúť, že pojednávanie sa bude
konať v neprítomnosti tejto strany.

34. Pokiaľ teda súd prvej inštancie uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 15.1.2024 za splnenia
zákonných podmienok rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovanej, konal v rámci medzí
stanovených zákonom. Zo strany súdu prvej inštancie tak nedošlo k porušeniu procesných práv
žalovanej. Odvolaciu námietku žalovanej v tomto smere je z týchto dôvodov potrebné považovať za
nedôvodnú. Pokiaľ žalovaná v odvolaní poukazuje na tú skutočnosť, že len nedopatrením resp. omylom

sa nedostavila na pojednávanie, ktoré bolo odročené, nejde o také dôvody, ktoré by bolo možné
zohľadniť v odvolacom konaní v prospech žalovanej. Ako už bolo skôr uvedené, v danom prípade boli
splnené všetky procesné podmienky preto, aby súd prvej inštancie konal a rozhodol v neprítomnosti
žalovanej, preto pokiaľ uvádza subjektívne dôvody, tieto nemajú žiaden vplyv na vyvodenie nesprávnosti
procesného postupu súdu prvej inštancie.

35. K odvolacej námietke žalovanej, ktorá vytýka súdu prvej inštancie, že pri svojom rozhodnutí
vychádzal len z tvrdení žalobcu je potrebné uviesť, že v sporovom konaní súd vykonáva dôkazy len
na preukázanie sporných skutkových tvrdení strán sporu. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí
ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí (§ 151 C.s.p.). Pokiaľ druhá

strana nepoprie skutkové tvrdenia uvedené stranou sporu a neuvedie ani vlastné tvrdenia, považujú sa
skutkové tvrdenia za nesporné.

36. Zo znenia ust. § 151 C.s.p. vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových
tvrdení protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok

uvedených v § 151 ods. 2 C.s.p. musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Ak strana sporu
neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie
domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné.

37. Pokiaľ teda žalovaná v konaní neuviedla vlastné skutkové tvrdenia, ktorými by poprela tvrdenia

protistrany, správne súd prvej inštancie vychádzal z tvrdení žalobcu, pokiaľ ich považoval za nesporné.

38. Podľa § 154 C.s.p. prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

39. V prejednávanej veci súd prvej inštancie uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené na
pojednávaní dňa 15.1.2024. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia, podľa ktorého sa v civilnom
sporovom konaní uplatňuje zásada koncentrácie konania je zrejmé, že procesné úkony strán sporu,
ktoré koncentrácii konania podliehajú (teda prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany) nespôsobujú procesnoprávne účinky (súd na ne neprihliada), ak sú uplatnené po vyhlásení

uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

40. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú
procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

41.Vzmyslevyššiecit.zákonnéhoustanoveniajemožnévyvodiť,žeodvolateľmôžepoužiťvodvolacom
konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neuplatnil v konaní pred

súdom prvej inštancie v obmedzenom rozsahu. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností
a dôkazov (novoty) je prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Tieto sú vymedzené
vo vyššie cit. ust. § 366 C.s.p.42. V danom prípade žalovaná v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že nevypočul dcéry strán sporu a
v odvolaní tiež predložila čestné vyhlásenia a lekárske správy o zdravotnom stave, ktoré dôkazy podľa
nej potvrdzujú uzavretie dohody strán sporu o vyporiadaní BSM. V konaní pred súdom prvej inštancie,

do vyhlásenia dokazovania za skončené však súdu prvej inštancie nenavrhla žalovaná vypočuť svedkov
(spoločné dcéry strán sporu) a ani nepredložila súdu dôkazy, ktoré predložila až (v odvolacom konaní).
Nejde teda o prípustné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré by bolo možné použiť
v odvolacom konaní. Žalovaná totiž neuviedla žiadne skutočnosti svedčiace o tom, že bez svojej viny
nemohla tieto prostriedky procesného útoku a procesnej obrany uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie. K týmto odvolacím námietkam preto nemožno prihliadať.

43. Rovnako, pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalovanej, ktorá vytýka súdu prvej inštancie
nesprávnu aplikáciu ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď neprihliadol na jej zdravotný stav
a jej detí, sociálnu situáciu a tiež na násilné správanie žalobcu voči nej v minulosti a uvádza, že súd
prvej inštancie mal z dôvodov hodných osobitného zreteľa rozhodnúť tak, že nezruší a nevyporiada

spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam, ide o také skutočnosti, ktoré neuviedla
v konaní pred súdom prvej inštancie (novoty). Preto odvolací súd nemohol prihliadať ani na túto
argumentáciu žalovanej uvedenú až v odvolacom konaní.

44. Zo všetkých týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok

vrátane výroku o trovách konania strán sporu a štátu podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

45. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že úspešný žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej
žalovanej v celom rozsahu.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).