Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, June 27, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/70/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521201711
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1521201711.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň
JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobkyne:
Z. E., H.. XX.X.XXXX, Z. Č. C. - S., proti žalovaným:
1/ M. E., H.. X.X.XXXX, C. XX, C., 2/ S. E.,
H.. X.XX.XXXX, C. XX, C., zastúpenými: SIGNUM legal s. r. o., Gaštanova 15, Bratislava, IČO: 55 705

286, o zaplatenie 12.000 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu
Bratislava IV č. k. B5-12C/33/2021-118, zo dňa 30.1.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalobkyne odmieta.

II. Žalovaným 1/ a 2/ priznáva proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovaným priznal voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 22.4.2021, domáhala voči
žalovaným zaplatenia sumy 12.000 eura s príslušenstvom; na tom skutkovom a právnom základe, že

žalovaní 1/ a 2/ byt č. XX na X p. bytového domu na C. XX N. C., súpisné č. XXXX, zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX, ktorého je vlastníčkou, užívajú bez právneho dôvodu, čím sa na jej úkor v období
od 23.3.2019 do 23.3.2021 bezdôvodne obohatili.

3.Pokiaľideostručnýobsahnapadnutéhorozsudku(§393ods.2C.s.p.),súdprvejinštancieuviedol,že
na prejednanie veci nariadil prvé pojednávanie na deň 30.1.2025 o 13:00 hod., na ktoré riadne predvolal

obe sporové strany. V písomnom predvolaní na pojednávanie strany zároveň poučil o následkoch
nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Na termín pojednávania sa
dostavil právny zástupca žalovaných, avšak žalobkyňa sa nedostavila. Predvolanie na pojednávanie
súd prvej inštancie žalobkyni odoslal dňa 15.11.2024, pričom zásielka sa súdu prvej inštancie vrátila
dňa 10.12.2024 ako nedoručená z dôvodu, že si ju žalobkyňa neprevzala v odbernej lehote. Žalobkyňu
na pojednávanie predvolával z adresy R. XX, Bratislava, ktorú žalobkyňa uviedla ako adresu pre

doručovanie písomností a kde si súdne písomnosti v priebehu konania pravidelne preberala. Po
otvorení pojednávania, ktoré súd prvej inštancie v súlade s § 180 C. s. p. vykonal v neprítomnosti
žalobkyne, navrhol právny zástupca žalovaných vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobkyne
s poukazom na § 278 C. s. p..

4. Na uvedenom základe za použitia § 106 ods. 1 písm. a), § 111 ods. 1 až ods. 3,

§ 137 písm. a), § 279 C. s. p.; súd prvej inštancie skonštatoval splnenie predpokladov na vydanie
rozsudku pre zmeškanie podľa § 278 C. s. p. a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255ods. 1 C. s. p. tak, že žalovaným 1/ a 2/, ktorí boli v spore plne úspešní, priznal plný nárok na náhradu
trov konania proti neúspešnej žalobkyni s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262
ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

5. Proti rozsudku podala žalobkyňa odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov
jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že zásielka súdu prvej inštancie, ktorým bola
predvolaná na pojednávanie dňa 30.1.2025 jej nebola doručená napriek tomu, že na adrese R. XX N. C.

je dennodenne kontrolovaná poštová schránka jej bratom, ktorý na tejto adrese býva. Pretože nedostala
žltý lístok o zanechaní úradnej zásielky, nemala vedomosť o predvolaní na pojednávanie, na ktoré by sa
dostavila, keďže doposiaľ, odkedy sa začali súdne pojednávania pred 18 rokmi, nevynechala ani jedno
pojednávanie. Podala taktiež reklamáciu na pošte.

6. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal odvolanie zamietnuť. Zdôraznili, že to

bola žalobkyňa, ktorá súdu prvej inštancie na doručovanie uviedla adresu R. XX, C., čím prevzala plnú
zodpovednosť za kontrolu a využívanie príslušnej domovej poštovej schránky. Prípadné pochybenie
tretích osôb, s ktorými sa v tomto smere dohodla (vrátane jej brata), pri kontrole a využívaní príslušnej
domovej poštovej schránky je tak pričítateľné priamo žalobkyni (poukázal pritom na právne závery
vyjadrené v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.6.2019, sp. zn. 3Cdo/15/2019). Ak zákon v §

111 ods. 3
C. s. p. umožňuje fikciou doručenia doručiť fyzickej osobe súdnu písomnosť (vrátane predvolania) na
adrese, ktorá je formálne evidovaná v registri obyvateľov podľa § 106 ods. 1 písm. a) C. s. p., potom o to
viac (a fortiori) sa fikcia doručenia vzťahuje aj pri doručovaní na takú adresu, ktorú súdu na doručovanie
výslovne uviedla strana sporu; čo potvrdzuje aj odborná literatúra: LÖWY, Alexandra. § 106 [Adresa

na doručovanie]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa,
BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H.
Beck, 2022, s. 432-433; Dôvodová správa k § 102 C. s. p. (aktuálne § 106 C. s. p.). Pritom nie
je procesne podstatné, či sa na uvedenej adrese žalobkyňa osobne zdržuje (býva) alebo nie. Ak
teda žalobkyňa uviedla na doručovanie adresu, na ktorej sama nebýva, zobrala tým na seba riziko,

že nebude mať sama (osobne) pod kontrolou príslušnú domovú poštovú schránku. Ak sa v tomto
smere spoľahla na tretie osoby (vrátane jej brata), ťažko sa môže dovolávať údajného pochybenia
poštového podniku. Navyše, podľa dostupných informácií žalobkyňa nevyužila možnosť splnomocniť
na doručovanie tretiu osoby (napr. jej brata) v zmysle § 106 ods. 2 a § 109 ods. 1 C. s. p., čo by
zrejme bolo vhodnejšie procesné riešenie, s ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa sa na adrese,

ktorú uviedla súdu na doručovanie, sama osobne nikdy nezdržiavala a zdržovať nikdy neplánovala
a neplánuje. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že nedostala žltý lístok o uložení úradnej zásielky na
pošte, poukázali konkrétne aj na doručovanie 6 súdnych písomností v súdnom konaní (bez nároku
na úplnosť, vychádzajúc len z údajov v elektronickom súdnom spise); z ktorých vyplýva, že (i) súd
prostredníctvom poštového doručovateľa zaslal písomnosť žalobkyni na adresu, ktorú výslovne uviedla

na doručovanie (R. XX, C.), (ii) poštový doručovateľ nezastihol adresáta (žalobkyňu) na uvedenej
adrese (pozn.: a ani nemohol, keď tam žalobkyňa nebýva), (iii) poštový doručovateľ uložil zásielku na
pošte, o čom adresáta (žalobkyňu) upovedomil obvyklým spôsobom v súlade s poštovými podmienkami
a to zanechaním písomného oznámenia (tzv. „žltý lístok“) v domovej poštovej schránke (iv) adresát
(žalobkyňa) si vyzdvihla doručovanú písomnosť osobne na pošte. Tento postup sa zopakoval aj v

prípade doručovania predvolania na pojednávanie s tým rozdielom (výnimkou), že žalobkyňa v odvolaní
tvrdí, že v tomto prípade (a jedine v tomto prípade) nedostala žltý lístok o uložení úradnej zásielky
na pošte, čo aj reklamovala na poštovom podniku. Toto tvrdenie žalobkyňa nijako nepreukázala, ide
z jej strany o prosté popretie obvyklého a štandardného postupu, ktorý sa preukázateľne zopakoval v
rámci tohto súdneho konania minimálne 4x pred doručovaním predmetného predvolania a minimálne

1x po tom, teda pravdepodobnosť tvrdenia žalobkyne je objektívne znížená. V tomto smere sú tiež
relevantné ďalšie dve skutočnosti. Po prvé, z predloženej odpovede poštového podniku vyplýva, že v
rámci vybavovania sťažnosti (reklamácie) žalobkyne sa poštový doručovateľ vyjadril, že po neúspešnom
pokuse o doručenie zásielky dňa 26.11.2024 (pozn. má byť zrejme uvedené 20.11.2024) zanechal v
domovej poštovej schránke (DLS) oznámenie. Ide tak o dôkaz, ktoré zjavne svedčí proti opačnému

tvrdeniu žalobkyne. Bol to poštový doručovateľ, a nie žalobkyňa, kto bol osobne prítomný pri doručovaní
na danom mieste a v danom čase. A je to poštový doručovateľ, v prospech ktorého svedčí história
doručovaní súdnych písomností, o ktorých sa žalobkyňa dozvedela. Po druhé, žalobkyňa sa dlhodobo
spolieha na doručovanie úradných zásielok na adresu s využitím uloženia zásielky na pošte, keďžena predmetnej adrese sa osobne nezdržuje (nebýva). Žalobkyňa však nevyužila službu, ktorú poštový
podnik v tejto súvislosti zabezpečuje a na ktorú aj poukázal vo svojej odpovedi na sťažnosť (reklamáciu),
a to elektronické oznamovanie zásielok prostredníctvom emailovej alebo SMS notifikácie a dokonca aj

písomným oznámením 3 dni pred koncom odbernej lehoty (bod 5.2.1 Poštových podmienok). Týmto
spôsobom mohla žalobkyňa účinne minimalizovať riziko, že sa o súdnej písomnosti nedozvie, ako v
tomu bolo v tomto prípade predvolania. Pri doručovaní písomností sa uplatňuje zásada vigilantibus iura
scripta sunt, t. j. práva patria len bdelým (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.7.2021, sp. zn.
5Sžf/65/2011).

7. Žalobkyňa v odvolacej replike uviedla, že nepotrebuje splnomocniť na doručovanie brata, či tretiu
osobu, nakoľko jej brat na uvedenej adrese trvale býva a každodenne kontroluje poštu. Ak je náhodou
odcestovaný, poštu kontroluje sama, alebo jej mama, nakoľko majú kľúče od brány a pravidelne tam
chodia na návštevy. Po krátkej rodinnej genéze súvisiacej s bytovou nehnuteľnosťou na R. XX N. C.;
konštatovala, že ani nie je možné zastihnúť jej brata poštovým doručovateľom, nakoľko od pondelka

do piatku pracuje 8 hodín. V poštovej schránke sa žltý lístok nenachádzal a nemá povinnosť využiť
elektronické oznamovanie zásielok; avšak napriek zriadeniu tejto služby jej nedošlo žiadne oznámenie
SMS správou, ale žltý lístok do schránky.

8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 356 písm. b), § 379,

§ 380 ods. 1 C. s. p.] preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné
odmietnuť.

9. Podľa § 355 ods. 1 C. s. p. proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

nevylučuje.

10. Podľa § 356 písm. b) C. s. p. odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

11. Podľa § 386 písm. c) C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

12. Podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným

súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

13. Podľa Čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

14. Podľa Čl. 6 ods. 1 C. s. p., strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

15. Podľa Čl. 12 C. s. p., na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje
inak.

16. Civilný sporový poriadok upravujúci postup súdu a strán v civilnom procese zabezpečuje ústavou

zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní tak, že ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak,
aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá sporové strany a všetkých, ktorých
prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť subjektom konania doručené tak, aby mali dostatok
času na prípravu (§ 178 ods. 2
C. s. p.) a je potom na strane, či svoje právo využije alebo nie.

17. Zákonnými podmienkami pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu podľa§ 278 C. s. p. sú (i) žaloba na plnenie [§ 137 písm. a) C. s. p.] ako predmet sporu, (ii) žalobca bol riadne
a včas predvolaný na pojednávanie, (iii) žalobca bol v predvolaní na pojednávanie poučený o následku
nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie,

(iv) žalobca sa nedostavil na pojednávanie vo veci, (v) žalobca svoju neprítomnosť neospravedlnil včas
a vážnymi okolnosťami, (vi) žalovaný prítomný na pojednávaní podal návrh na vydanie rozsudku pre
zmeškanie.

18. Rozsudok pre zmeškanie je osobitným typom súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok

procesnej pasivity strán v sporovom konaní, nakoľko v kontradiktórnom procese majú byť nositeľom
procesnej iniciatívy subjekty konania, či už na strane žalobcu, ktorý iniciuje konanie a má záujem na
jeho efektívnom vedení alebo na strane žalovaného, ktorý, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať
aktivitu vo forme procesnej obrany.

19. Rozsudkom pre zmeškanie môže súd rozhodnúť na ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní, avšak

len za predpokladu, že sú súčasne (kumulatívne) splnené všetky podmienky na jeho vydanie.

20. V posudzovanej veci žalobkyňa namietala, že nebola splnená podmienka riadneho a včasného
predvolania na pojednávanie, na ktorom súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok pre zmeškanie; odvolaciu
námietkuzaložilanatvrdení,žeoúradnejzásielkeobsahujúcejpredvolanienapojednávaniesanemohla

dozvedieť, nakoľko oznámenie o uložení zásielky („žltý lístok“) nebolo zanechané v poštovej schránke
na adrese, ktorú na doručovanie uviedla súdu prvej inštancie.

21. Skutočnosť, či bola strane sporu doručená súdna zásielka, sa preukazuje potvrdením o doručení s
tým, že údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou

listinou (§ 111 ods. 1 C. s. p.). S doručenkou sa však doručujú aj písomnosti, ktoré nie sú určené do
vlastnýchrúk(§112C.s.p.),ajkeďtozákonvýslovneneuvádza;uvedenýzávervyplývanajmäzpotreby
preukazovať doručenie všetkých písomností, ktoré súd zasiela prostredníctvom doručujúceho orgánu.

22. Z obsahu spisu (č. l. 110) vyplýva, že súd prvej inštancie žalobkyňu na pojednávanie dňa 30.1.2025

predvolal písomne, pričom doručenie predvolania vykonal prostredníctvom modulu elektronického
doručovania v zmysle v § 31a zákona č. 305/2013
Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon o e-Governmente), na adresu R. XX, C., ktorej správnosť žalobkyňa nespochybňovala.

23. Podľa § 31a ods. 6 zákona o e-Governmente ak ide o doručovanie listinného rovnopisu
elektronického úradného dokumentu, poštový podnik potvrdzuje doručenie formou informácie o
výsledku doručenia. Informáciu o výsledku doručenia, potvrdzujúcu moment doručenia, alebo dôvody
nedoručeniazasielasprávcamoduluelektronickéhodoručovaniabezodkladnedoelektronickejschránky
orgánu verejnej moci, a to v štruktúrovanej forme. Informácia o výsledku doručenia musí obsahovať

jednoznačnú identifikáciu elektronického úradného dokumentu, ktorý bol vo forme listinného rovnopisu
doručovaný. Ak poštový podnik zistí, že informácia o výsledku doručenia nie je úplná alebo správna,
bezodkladne ju zruší, doplní alebo opraví; ustanovenia druhej a tretej vety sa použijú rovnako. Údaje
uvedené v informácii o výsledku doručenia sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak.

24. Zo štruktúrovanej informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu predvolania, popri údajoch
o adresátovi a doručovacej adrese, vyplýva, že správa nebola listinne doručená z dôvodu neprevzatia
zásielky adresátom v odbernej lehote.

25. Podľa § 111 ods. 3 C. s. p., ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa

považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom
nedozvie. V zmysle § 31a ods. 10 zákona o e-Governmente, ak poštovú zásielku s listinným rovnopisom
elektronického úradného dokumentu nemožno dodať adresátovi, na účely doručenia podľa osobitných
predpisov sa za deň vrátenia poštovej zásielky odosielateľovi považuje deň doručenia informácie o
výsledku doručovania. Podľa informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu v zmysle § 31a ods.

6 cit. zákona bolo doručenie informácie o výsledku doručovania realizované dňa 10.12.2024.

26. Pretože žalobkyňa nepreukázala opak údajov uvedených v informácii o výsledku doručenia, t. j.
nepreukázala skutočnosť, že zo strany poštového podniku jej nebolo oznámené uloženie zásielky (vrozpore s Článkom 16.11 Poštových podmienok - všeobecnej časti týkajúcej sa vnútroštátneho styku,
pozn. odvolacieho súdu), čo preukazovala podaním reklamácie na Slovenskú poštu, a.s. (doručujúci
orgán), avšak odpoveď v reklamačnom konaní ani čiastočne nepreukázala tvrdenia žalobkyne v

odvolaní; tak údaj o uložení zásielky dňa 20.11.2024 sa považuje za pravdivý, a preto je potrebné
vychádzať zo záveru, že žalobkyňa sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu, ktorého súčasťou
bolo aj poučenie o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie,
pojednávania konaného dňa 30.1.2025 nezúčastnila a svoju neúčasť neospravedlnila včas a vážnymi
okolnosťami.

27. So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že boli splnené všetky zákonné podmienky
na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobkyne vydaného súdom prvej inštancie podľa § 278 C. s. p., a
preto odvolanie žalobkyne podľa § 386 písm. c) C. s. p. odmietol (R 54/2020).

28. V zákone absentuje úprava rozhodovania o trovách odvolacieho konania v prípade, keď je odvolanie

odmietnuté,pretoodmietnutieodvolaniažalobkynebybolomožnépoprocesnejstránkepovažovaťzajej
neúspech v konaní; odvolací súd na uvedenom základe pomocou analógie legis (Čl. 4 ods. 1 Základných
princípov C. s. p.) o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p.
v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p.
a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovaným 1/, 2/ priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov

odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1

C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).