Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323201756
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1323201756.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Piešťany so sídlom Krajinská cesta 5053/13, Piešťany, dieťa rodičov: matka C. D. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, F., zastúpená: LEXANTE s. r. o., advokátska kancelária so sídlom
Slávičie údolie 106, Bratislava, IČO: 53 362 624 a otec C. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. A.
X, B., adresa na doručovanie: G. H. I. J. K., L. X, J., XXXX E., Republic of Cyprus, zastúpený: JUDr.
Boris Bohunský, advokát so sídlom Kozia 20, Bratislava, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a

povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo
dňa 02.10.2024, č.k. B3-41P/21/2023-372, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku :

- návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX zamietol (výrok I.),

- zveril maloletého A. do osobnej starostlivosti otca (výrok II.),
- uložil povinnosť matke prispievať na výživu maloletého A. sumou 300 eur mesačne, a to vždy do 15-
teho dňa v mesiaci vopred, k rukám otca s účinnosťou od 29.01.2024 (výrok III.),
- uložil povinnosť matke zaplatiť k rukám otca do 30 dní od vykonateľnosti rozsudku zročné výživné na
maloletého A. od 29.01.2024 do 30.09.2024 vo výške 2 198,04 eur (výrok IV.),
- uložil povinnosť matke uhradiť na osobitný účet zriadený otcom úspory maloletého A. v sume 2 238 eur,
vytvorené z výživného plateného otcom, a to do 15 dní od oznámenia tohto čísla účtu matke (výrok V.),

- rozhodol, že styk matky s maloletým A. sa neupravuje (výrok VI.),
- zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č. k. B3-40P/76/2021 – 109 z 10.02.2022, právoplatný
12.03.2022 v časti výroku II. o zverení maloletého A., výroku IV. o výživnom a výroku VI. o styku s
maloletým A. (výrok VII.),
- o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok VII.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil čl. 5, § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77

ods. 1, § 78 ods. 1, 3, § 30, § 31 ods. 2, 4, § 68 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej „Zákon
o rodine“) dospejúc po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného nie je
opodstatnený. Konštatoval, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému A. bola naposledy upravená v
roku 2022 rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10.02.2022, č.k. 40P/76/2021-109 na sumu470 eur mesačne, členenou na sumu 350 eur ako bežné výživné a 120 eur na tvorbu úspor a matka
podala návrh na zvýšenie výživného, pričom od poslednej úpravy výživného neuplynulo obdobie ani 2
rokov. Súd prvej inštancie pri porovnávaní pomerov v čase posledného rozhodovania o výživnom so

súčasnými pomermi a na základe vyhodnotenia dokazovania, nezistil žiadnu podstatnú zmenu pomerov
či už na strane matky, otca alebo maloletého A., odôvodňujúcu zmenu pôvodného rozhodnutia. Otec
mal v čase posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2022 čistý mesačný príjem 2 900 eur, dve
vyživovacie povinnosti k maloletému A. a C., na ktorého výžive sa podieľal výživným v sume 600 eur, z
toho 130 eur na tvorbu úspor a 470 eur bežné výživné, vlastnil nehnuteľnosť v B. (3 izbový byt), vlastnil

motorové vozidlo zn. Hyundai Santa Fe, r.v. 2014, platil splátky hypotéku mesačne vo výške 440 eur
( celkovo v sume 90 000 eur do 15.03.2038), jeho ďalšie mesačné výdavky v priemere predstavovali:
strava 350 eur, ošatenie a obuv 120 eur, prostriedky osobnej hygieny a úpravy zovňajšku 50 eur,
čistiace prostriedky do domácnosti 30 eur, byt 180 eur, garážové státia 30 eur, elektrina 30 eur, KTV +
internet 25 eur, RTVS 5 eur, PHM spojené s prepravou maloletého do/z školy 30 eur, a voľnočasové
aktivity 30 eur, spolu výdavky 1 920 eur (č. l. 77 sp. zn. 40P/76/2021). V rámci posledného rozhodnutia

bola rodičmi uzavretá rodičovská dohoda zohľadňujúca fakt, že otec bude vyslaný na Cyprus, pričom
matka sama uviedla, že príjem otca na misii bude 5 000 eur v čistom a sám otec navrhol zverenie
maloletého do osobnej starostlivosti matky. Pri ustálení súčasných pomerov otca súd prvej inštancie
konštatoval, že otec je vyslaný do zahraničia na výkon štátnej služby, od apríla 2022 sa zdržiava na
území Cyperskej republiky, na adrese trvalého pobytu vlastní s matkou byt, ktorý je v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov, aktuálne býva na Cypre s maloletým, v služobnom 4- izbovom byte, platí
náklady spojené s jeho užívaním 100 eur, nájomné platí zamestnávateľ (3 000 eur). Otcove mesačné
výdavky predstavujú: strava 400 eur, ošatenie, obuv 200 eur, hygiena a kozmetika 80 eur, náklady na
byt v B. 180 eur, športové aktivity 50 eur, PHM 100 eur, výživné na syna C. 600 eur, hypotéka 330 eur
za byt na SR, ktorý je v BSM a spláca ho otec v plnej výške. Otec vlastní motorové vozidlo značky

Hyundai, r. v. 2023, hodnota cca 50 000 eur, má úspory cca 50 000 eur, iný majetok nemá, prenajíma
garážové státia, je to súčasť bytu, ktorý je v BSM za 150 eur na obidve. Priemerný mesačný príjem
otca za obdobie 02/2023 – 01/2024 bol 6 825,61 eur, za obdobie 06/2023-05/2024 6 976,06 eur a
za obdobie 09/2023-08/2024 7 098,97 eur. Matka bola v čase posledného rozhodnutia o výživnom
(v roku 2022) zamestnaná v spoločnosti F., M. s priemerným čistým mesačným príjmom 1 700 eur,

vlastnila 2-izbový byt v F., zaťažený hypotékou vo výške 140 000 eur, bývala v prenajatom byte, za
ktorý platila nájomné 600 eur mesačne, mala bežné výdavky na dieťa spolu s vedením domácnosti,
nevlastnila osobné motorové vozidlo. Starostlivosť o maloletého zabezpečovali pred rozhodnutím súdu
formou striedavej osobnej starostlivosti. Inú vyživovaciu povinnosť matka nemala. V súčasnosti matka
rovnako pracuje v spoločnosti F., M. s čistým mesačným príjmom cca. 1 749 eur, podľa lustrácie v

Sociálnej poisťovni mala matka od 01/2024 do 08/2024 vymeriavací základ v sume 2 579,82 eur (2
179 eur v čistom), poberá prídavok na dieťa 30 eur, vlastní automobil Audi Q4, r.v. 2023 (v hodnote
cca 60 000 eur), má úspory 10.000 eur, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Mesačné výdavky na seba
vyčíslila vo výške 650 eur hypotéka, 70 eur náklady na elektrinu, vodu, elektrina 20 eur, strava 400 eur,
stravuje sa v reštauračných zariadeniach, oblečenie 400 eur, obuv 200 eur, telefón 120 eur, internet a

TV 30 eur, kozmetika 100 eur, plávanie a cvičenie 150 eur. Má elektrický automobil, cestovanie autom
250 eur až 300 eur mesačne za elektrinu. Súd prvej inštancie zistil, že maloletý v čase posledného
rozhodnutia o výživnom býval s matkou, od 01.10.2020 do času posledného rozhodnutia súdu mala
matka v starostlivosti maloletého 9 dní a otec 5 dní. Maloletý navštevoval 2. ročník základnej školy.
Mesačné výdavky na maloletého vyčíslila matka vo výške 30 eur drogéria, strava 300 eur, lieky 5 eur,

oblečenie a obuv 60 eur, voľnočasové aktivity 20 eur, škola 30 eur, bývanie 800 eur, domácnosť 40
eur, iné 160 eur, spolu 1 445 eur. Otec matkou vyčíslené výdavky na maloletého namietal dôvodiac,
že tieto matka nadsadila a niektoré vôbec nevynakladala. Otec uznal výdavok na stravu 90 eur, na
oblečenie 40-50 eur, plávanie neuznal ( maloletý nechodil na plávanie ), k výdavku na školu uviedol, že
platil 1 výdavkov na školu, neuznal výdavok na bývanie 800 eur, keď maloletý bol 1/3 mesiaca v jeho

osobnej starostlivosti, poprel náklady na mobil, hračky, počítačové hry a športové potreby vo výške
160 eur. Zmenu výdavkov na maloletého matka odôvodnila tým, že maloletý má citlivú kožu, používa
špeciálnu kozmetiku Euceryn 15 eur za balenie, pena do kúpeľa, zubná kefky, pasta, šampón, spolu 60
eur mesačne; oblečenie 200 eur, obuv 150 eur, školné 80 eur (obedy 20 eur, družina 40 eur a školský
klub aktivity 70 eur, lezenie po stene, plávanie 70 eur - týždenný kurz), školské potreby 50 eur mesačne

(peračník, zošity 300 eur za celý rok), školské aktivity - výlety 70 eur, iphone 750 eur, playstation 650
eur, Samsung galaxy A5 510 eur, hračky mesačne 200 eur, Lego 60-70 eur, každý mesiac jedno až
dve legá, ostatné hračky alebo knihy, dovolenky zo zdravotných dôvodov 3.000 eur, logopédia 40 eur,babysiting 200 eur, bývanie 700 eur (hypotéka + poplatky), mimoriadne výdavky - tábor jednorazový
poplatok v roku 2023 vo výške 500 eur.

3. Súd prvej inštancie v rámci posúdenia zmeny pomerov od ostatného rozhodnutia konštatoval, že
v čase podania návrhu matky na zvýšenie výživného dňa 17.04.2023 bol maloletý žiakom 3. ročníka
Základnej školy, N., B., býval s matkou v byte v F.. Otec sa podieľal na jeho výžive v rozsahu určeného
výživného posledným rozhodnutím súdu vo výške 470 eur mesačne, pričom nevyhnutné a odôvodnené
mesačnénákladynamaloletéhoboliustálené(včasepodanianávrhumatkou)nacelkovú výšku651eur

nasledovne - 71 eur obedy v škole, poplatok škola 40 eur, bývanie 100 eur (primeraná alikvótna čiastka
na bývanie zo sumy 700 eur uvádzanej matkou, ktorú matka ani nepreukázala a v prípade splátky
hypotéky nejde o výdavok na maloletého), drogéria a kozmetika 30 eur, strava 250 eur, školské potreby
20 eur (peračník, ceruzky, perá, zošity, prezúvky, úbor na cvičenie a pod...), mobilný telefón 10 eur,
oblečenie a obuv 130 eur. K výdavkom uvádzaných matkou na hračky, voľnočasové aktivity, dovolenky
v sume 3.000 eur na dieťa súd prvej inštancie uviedol, že nejde o nevyhnutné potreby maloletého, ktoré

by odôvodňovali zmenu rozhodnutia tak, aby došlo k zmene výšky výživného, pričom matka vynaloženie
týchto výdavkov na maloletého ani nepreukázala (úhrada dovolenky v sume 3 000 eur, hračky v sume
200 eur, mobilný telefón a tablet 60 eur, školské výlety 70 eur ani školské potreby v rozsahu 50 eur
mesačne). Rovnako matka nepreukázala ani mesačné výdavky na logopédiu 40 eur, letný tábor 450 eur
a babysitting 200 eur. Porovnávajúc pomery v čase posledného rozhodovania o výživnom so súčasnými

pomermi (do dňa 21.09.2023, kedy matka zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletého) dospel súd
prvej inštancie k záveru, že strane otca a matky ani na strane maloletého nedošlo k podstatnej zmene
pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom, ani k podstatnému nárastu
potrieb dieťaťa. A. mal v čase podania návrhu 8 rokov a navštevoval 3. ročník základnej školy, v čase
predchádzajúcej úpravy mal 7 rokov a navštevoval 2. ročník základnej školy, majetkové pomery dieťaťa

boli v čase predchádzajúcej úpravy totožné so súčasným stavom. V čase posledného rozhodnutia
sa maloletý nachádzal v starostlivosti matky s ktorou býval, rodičovská dohoda bola uzatvorená s
prihliadnutím na skutočnosť, že príjem otca bude vyšší – 5 000 eur z dôvodov vyslania otca na Cyprus,
čo bolo premietnuté aj do tvorby úspor. S otcom sa maloletý stretával podľa úpravy styku v zmysle
rozhodnutia súdu. Súd prvej inštancie konštatoval, že majetkové pomery otca sa zmenili, keď dosahoval

príjem 2 900 eur a od 02/2023 do 01/2024 dosiahol príjem 6 825 eur, avšak rozhodnutie súdu z februára
2022 o schválení rodičovskej dohody vychádzalo zo stavu, že otec bude vyslaný v apríli 2022 na misiu a
jeho príjem sa zvýši. K vlastníctvu iných nehnuteľností otcom nedošlo. V čase predchádzajúcej úpravy
mal otec dve vyživovacie povinnosti, ktoré aj naďalej trvajú. Matka bola v čase predchádzajúcej úpravy
výživného zamestnaná v spoločnosti Pro O., M. s priemernou čistou mesačnou mzdou 1 700 eur, v

súčasnosti pracuje rovnako v spoločnosti pro O., M. s čistým mesačným príjmom 1 749 eur, resp. podľa
lustrácie v Sociálnej poisťovni bol vymeriavací základ od 01/2024 do 08/2024 až v sume 2 579,82 eur –
2 179 eur, majetkové pomery matky ostali v porovnaní s predchádzajúcim stavom v podstate rovnaké
( vlastníctvo bytu v F.), zároveň sú rodičia vlastníkmi bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
v B.. Matka vlastní automobil zn Audi Q4, r.v. 2023, ktorého hodnota je podľa vyjadrenia matky 60 000

eur, úspory matky sú 10 000 eur a v rámci vyživovacích povinností matky nenastala žiadna zmena.
Súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ matka vyčíslila výdavky na maloletého na sumu 2 080 eur
plus jednorazový poplatok 450 eur (podanie matky zo 16.02.2024) a svoje výdavky na sumu 2 390 eur
mesačne (výpoveď matky na pojednávaní 29.04.2024), mesačne by minula 4 507,50 eura, jej výdavky
by nezodpovedali jej príjmu a sú nadhodnotené. Iný príjem, resp. úspory väčšej hodnoty, okrem príjmu

ako lekárky matka neuviedla.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že podmienkou pre zmenu
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a
musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom

prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Po
vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení dospel k záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok
prezmenuvýškyvýživnéhopožadovanéhomatkouanávrhmatkynazvýšenievýživnéhoakonedôvodný
zamietol. Poukázal pri tom najmä na skutočnosť, že i keď u otca bol preukázaný vyšší príjem, tento
bol zohľadnený už v čase vydania ostatného rozhodnutia súdu. Súd prvej inštancie zároveň zohľadnil

skutočnosť, že k podstatnej zmene pomerov neprišlo ani u maloletého A., keď od právoplatnosti
poslednej úpravy do času podania návrhu matkou prešiel len jeden rok a jeden mesiac, ako aj
skutočnosť,žemaloletývčaserozhodovaniasúdunavštevoval2.ročníkzákladnejškolyado21.09.2023navštevoval 3. ročník. Poukázal pritom na rozhodovaciu prax súdov, z ktorej vyplýva, že práve postup na
vyšší stupeň vzdelávania je spravidla spojený so zmenou pomerov odôvodňujúcou zvýšenie výživného.

5. Rozhodnutie o zverení maloletého A. do starostlivosti otca súd prvej inštancie odôvodnil tým, že vo
veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa.
Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému
z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných
noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z

rodičov či kontinuita prostredia, pričom mimoriadne dôležitým pre nariadenie osobnej starostlivosti je
zistenie názoru dieťaťa, ktorého sa toto opatrenie bezprostredne dotýka. Dieťa má právo byť vypočuté
v každom súdnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o otázkach, ktoré sa ho bezprostredne dotýkajú. Na
názor maloletého dieťaťa súd prihliada s ohľadom na jeho vek, rozumovú a citovú vyspelosť. Súd prvej
inštanciepovykonanomporovnanípomerovkonštatoval,žedošlokzmenámvyžadujúcimzmenuúpravy
práv a povinnosti k maloletému, najmä pokiaľ ide o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti. Za

podstatnú skutočnosť pre túto zmenu označil postoj maloletého, ktorý deklaroval svoju vôľu byť s otcom.
So zverením maloletého do osobnej starostlivosti otca súhlasil aj kolízny opatrovník. Súd prvej inštancie
z konania matky vyvodil, že matka záujem o osobnú starostlivosť o maloletého deklaruje iba verbálne,
avšak jej správanie a konanie tomu nenasvedčuje. Starostlivosť o maloletého poskytuje od 21.09.2023
otec, keď po kontaktovaní otca políciou SR a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, sa dňa

18.09.2023 vrátil z Cyperskej republiky a po nariadení neodkladného opatrenia maloletého prevzal na
základe uznesenia Mestského súdu Bratislava II zo dňa 20.09.2023, č. k. 41P/33/2023-29 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.11.2023, č. k. 14CoP/152/2023-64, ktorým bola uložená
matke povinnosť maloletého A. dočasne odovzdať do starostlivosti otca. Maloletý sa od 21.09.2023
nachádza v starostlivosti otca, pričom k rozhodnutiu súdu o zmene zverenia neodkladným opatrením

viedli okolnosti vyplývajúce z úradného záznamu OR PZ v Trnave z 10.09.2023, oznámenia OR PZ
v Trnave zo 14.09.2023, ale aj návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany na dočasné
odovzdanie maloletého A. do starostlivosti otca. Zo strany matky došlo k ohrozovaniu zdravia a života
maloletého, jeho fyzického, psychického a sociálneho vývinu, nakoľko podľa úradného záznamu OR
PZ v Trnave z 10.09.2023 bola hliadka PZ vyslaná na adresu aktuálneho bydliska matky a maloletého

E. XXXX/XX, F., na základe oznámenia susedy matky, ktorá počula plač dieťaťa, ženský krik ako
po dieťati kričí, že ho zabije, dopichá ho nožom, pričom maloleté dieťa bolo na balkóne a s plačom
búchalo na dvere. Podľa oznamovateľky sa podobné situácie v predmetnom byte viackrát opakovali.
Po previerke bytu hliadka PZ konštatovala, že v byte spozorovali značný neporiadok, maloletý pôsobil
smutne,vystrašeneazajakávalsa,nanoháchmalmodrinyanachodidlepravejnohyviaceréškrabance.

Matka poprela, že by dieťa bila, zamkla na balkóne alebo že by sa mu vyhrážala, navyše neumožnila
Úradu vykonať pohovor s maloletým a šetrenie v jej domácnosti. V tomto konaní matka tvrdila, že
nebola informovaná o skutočnostiach, pre ktoré sa mala dostaviť na úrad a umožniť šetrenie v jej
domácnosti, čo bolo vyvrátené predloženou emailovou komunikáciou kolíznej opatrovníčky C. B. D. s
matkou (13.09. a 14.09.2023). Súd prvej inštancie konštatoval, že matka ani na pojednávaní 29.04.2024

nevedela hodnoverným spôsobom vysvetliť, z akého dôvodu neumožnila vykonať prešetrenie rodinného
prostredia maloletého, ani nevedela ozrejmiť svoje správanie ( na otázku, aby sa vyjadrila k tvrdeniam,
podľa ktorých bolo z jej bytu počuť hlasný plač dieťaťa a ženský krik osoby, že ho zabije, dopichá
nožom ako psa), ku ktorému došlo 10.09.2023, keď jej reakcia spočívala iba v tom, že sa tým zaoberá
Okresná prokuratúra Bratislava II a bolo to vyhodnotené ako krivé obvinenie. Súd prvej inštancie mal na

základe oznámenia OR PZ v Trnave z 12.06.2024 preukázané, že vec podozrenia zo spáchania prečinu
krivého obvinenia bola uznesením vyšetrovateľa PZ z 15.01.2024 odmietnutá a rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 07.03.2024. Naopak, vedie sa vyšetrovanie vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 pís. a/ Trestného zákona, kde bola uznesením vyšetrovateľa PZ z 31.05.2024
postúpená odboru všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu Piešťany na prejednanie priestupku,

rozhodnutie k 12.06.2024 nenadobudlo právoplatnosť. Matkine tvrdenie o tom, že maloletý mal fliačiky
zo stafylokokovej infekcie, čo viedlo k plaču maloletého a kriku matky a následnému zavolaniu polície zo
strany susedov, matka nijak nepreukázala ani nepodporila listinnými dôkazmi, napr. lekárskou správou,
že zdravotný problém maloletého riešila, lekára s maloletým vôbec nenavštívila. Súd prvej inštancie
prihliadol aj na Znalecký posudok znalkyne Mgr. Kataríny Bielikovej č. 3/2024, vypracovaný v trestnej

veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, podľa ktorého nebolo možné jednoznačne určiť, nakoľko
matkino správanie sa zanechalo na maloletom negatívne stopy. A. o tomto období nie je ochotný
rozprávať, podvedome snaží spomienky na inkriminovanú udalosť potlačiť až vytesniť, o negatívnych
zážitkoch s matkou nechce rozprávať. Pokiaľ bude maloletý v láskavom, pokojnom, ohľaduplnom aprijímajúcom výchovnom prostredí, znalkyňa má za to, že jeho ťažkosti sa postupom času vytratia. Súd
prvej inštancie zohľadnil aj skutočnosť, že otec bol vyslaný na výkon misie do zahraničia, pričom výkon
štátnej služby vyžaduje, aby sa zdržiaval v Cyperskej republike, a preto starostlivosť o maloletého bude

naďalej vykonávaná otcom mimo územia Slovenskej republiky. Poukázal na to, že matka podpísala
žiadosť otca o povolenie plnenia povinnej školskej dochádzky mimo územia SR, konkrétne na M. M.
E., C. F. J. XX, E., Republic of Cyprus, ktorú maloletý v súčasnosti navštevuje, teda nenamietala voči
tomu, aby maloletý bol v starostlivosti otca a navštevoval školu v zahraničí. Vyslanie otca je časovo
obmedzené, zvyčajne ide o 4 roky, pričom v Cyperskej republike je otec od 14.04.2022. Súd prvej

inštancie mal za to, že otec je zodpovedný, má predpoklady na to, aby sa o dieťa staral, maloletý
má u otca vytvorené dobré podmienky na zabezpečovanie rovnomerného, priaznivého psychického a
fyzického vývoja, má s otcom vybudovaný blízky vzťah, otec sa maloletému plne venuje. Vykonaným
šetrením cez kolízneho opatrovníka a lekárky maloletého neboli zistené žiadne nedostatky, aby sa o
dieťa nemohol starať. Zohľadňujúc všetky tieto skutočnosti súd prvej inštancie zveril dieťa do osobnej
starostlivosti otca a ďalej poukázal na skutočnosť, že po prevzatí dieťaťa do osobnej starostlivosti, otec

zabezpečil maloletému potrebné vyšetrenia, ktoré v čase zabezpečovania starostlivosti matkou neboli
vykonané ( čo vyplýva z potvrdenia ošetrujúcej lekárky maloletého). Zdôraznil, že striedavá osobná
starostlivosťpripadádoúvahyvtedy,pokiaľobajarodičiaprejavujúozvereniedieťaťadoichstarostlivosti
úprimný a skutočný záujem a obaja napĺňajú relevantné objektívne kritéria zhruba v rovnakej miere.
V posudzovanom prípade však matka objektívne kritérium nenaplnila, pričom v prípade, ak jeden z

rodičov napĺňa relevantné kritéria výrazne lepšie, je spravidla v záujme dieťaťa, aby bolo zverené do
starostlivosti tohto rodiča. Súd prvej inštancie tak zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca, ktorý
starostlivosť o dieťa riadne zabezpečuje, maloletý býva s otcom v spoločnej domácnosti a u ktorého má
vytvorené stabilné výchovné zázemie, čo spochybnené zo strany matky ani nebolo.

6. Pokiaľ ide o úpravu rozsahu styku matky s maloletým dieťaťom súd prvej inštancie v odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie o styku, musí byť výsledkom komplexného posúdenia všetkých
okolností prípadu v záujme dosiahnutia optimálnej úpravy pri rešpektovaní najlepšieho záujmu dieťaťa.
Konštatoval, že právom oboch rodičov je v zásade podieľať sa na starostlivosti o dieťa rovnakou mierou
a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje aj právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Ak

je rozhodnutím súdu zverené maloleté dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo
byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnej rodičovskej
starostlivosti naplnený, s primeraným zohľadnením konkrétnych okolností každého prípadu, veku,
vývinových možností a potrieb, zdravotného stavu, citových väzieb a skutočností, v akej miere a akým
spôsobom obaja rodičia doposiaľ zabezpečovali starostlivosť o maloleté dieťa. Takéto usporiadanie je

totiž spravidla v najlepšom záujme dieťaťa, pričom odchýlky musia byť odôvodnené ochranou iného,
dostatočne silného legitímneho záujmu. Po vykonaným dokazovaním zistených okolnostiach, že matka
sa s maloletým kontaktuje iba prostredníctvom telefonátov bez využitia videohovorov dospel k záveru,
že matka neprejavuje skutočný záujem o stretávanie sa s maloletým, nestretala sa s ním ani v čase,
keď maloletý pricestoval s otcom v lete na Slovensko, ani nevyužila možnosť maloletého vidieť a tráviť

s ním čas, keď jej otec ponúkol možnosť stretnutia v B., na čo matka odpovedala: „Milý C., máš
právnika. Prosím, konzultuj s ním...“ Matka sa k návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností ani nevyjadrila, neuviedla jej predstavu o možnosti stretávať sa s maloletým. Súd prvej
inštancie konštatoval, že rodičia spolu komunikujú, avšak nemal preukázané, že by sa matka domáhala
voči otcovi o styk s maloletým, napr. emailom a pod. Matka v konaní ani netvrdila, že jej nie je umožnené

sa so synom stretávať. Naopak, bolo preukázané, že otec sám iniciuje stretnutie maloletého s matkou,
kontaktuje matku, aby sa s maloletým stretla, ale z jej strany nie je vyvíjaná žiadna snaha a záujem o
stretnutie sa s maloletým. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že ak matka skutočne nemá záujem
o stretávanie sa s maloletým, nie je dôvodné upraviť styk, keď zároveň otec je ochotný umožniť styk
maloletého s matkou, ak matka o to požiada. Mal za to, že by bolo neúčelné a najmä v rozpore s

najlepším záujmom maloletého upravovať jeho styk s matkou, keď matka nenavrhovala žiadnu úpravu
styku s maloletým pre prípad zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca, ani jej právny zástupca
nenavrhol žiadnu úpravu styku a inak sa nevyjadril. V tejto súvislosti poukázal aj na postoj matky ku
konaniu, kedy sa matka bez ospravedlnenia nedostavila na pojednávanie 02.10.2024 a ani nežiadala o
jeho odročenie a tiež 01.07.2024 sa matka nedostavila na pojednávanie, hoci súd jej žiadosť o odročenie

pojednávanianeakceptoval.Zohľadňujúcuvedenéstykmatkysmaloletýmneupravil,keďrovnakooteca
kolízny opatrovník navrhovali tento ponechať ako neupravený. Maloletý A. síce deklaroval, že s matkou
sa chce stretávať cez prázdniny a Vianoce, súd prvej inštancie však mal za to, že v prípade ak matka
bude mať záujem o stretávanie sa s maloletým, otec styk s maloletým matke umožní, keďže vykonanýmdokazovaním nezistil žiadne skutočnosti, nasvedčujúce tomu, že otec bráni matke v styku s maloletým.
Preto nemal v záujme maloletého styk s matkou upraviť, keď s najväčšou pravdepodobnosťou matka
toto svoje právo nevyužije a otec bude zbytočne zaviazaný povinnosťou maloletého na styk s matkou

pripravovať. Tomuto konštatovaniu zodpovedá správanie matky, ktorá sa s maloletým nestretla ani v
čase, keď bol maloletý cez leto 2024 na Slovensku, hoci otec matku kontaktoval, navrhol jej stretnutie s
maloletým, ale matka neprejavila záujem osobne sa s maloletým stretnúť.

7. Výšku vyživovacej povinnosti matky k maloletému súd prvej inštancie určil vychádzajúc zo zistených

majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne
stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi
odôvodnené potreby dieťaťa sa pritom radia tak potreby základné, medzi ktoré patrí napr. stravovanie,
ošatenie, hygiena, školské výdavky, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie, náklady
na zdravotnícku starostlivosť, ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého

človeka, ako sú napr. kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, to všetko
primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj
(napr. hračky). Konštatoval, že miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku
dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné
zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane

uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami
a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a
možnostikaždéhozrodičov,ktorésúdanénielenichsubjektívnymivlastnosťami,t.j.vekom,zdravotným
stavom, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, počtom vyživovacích povinností,
u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou pracovnej aktivity, kvalitou práce a schopnosťou

uplatniť sa v konkurencii, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami
primeranými vlastnostiam rodičov. Súd prvej inštancie poukázal na návrh otca, ktorý pôvodne navrhoval
určiť výživné v sume 350 eur, napokon navrhol určiť výživné v sume 300 eur mesačne, s ktorou
výškou výživného súhlasil aj právny zástupca matky na pojednávaní 02.10.2024. Na určení tvorbe úspor
maloletého otec netrval, preto súd o tvorbe úspor maloletého matkou nerozhodoval. Vychádzajúc zo

zistených príjmov a výdavkov rodičov, s prihliadnutím na vek dieťaťa a mieru osobnej starostlivosti
každého z rodičov, považoval za primerané v období od podania návrhu otcom dňa 29.01.2024 výživné
v sume 300 eur mesačne. Súd prvej inštancie nepriznal výživné od 20.09.2023, keď nepreukázal žiadnu
objektívnu nemožnosť podať návrh už skôr. Konštatoval, že medzi takéto skutočnosti (dôvody hodné
osobitnéhozreteľa)patrínapríkladzlýzdravotnýstavnavrhovateľa,ktorýmuobjektívneznemožnilpodať

návrh skôr alebo navrhovateľ netušil kde povinný rodič žije alebo kto je takouto osobou. Súd prvej
inštancie ustálil výdavky maloletého zohľadniac jeho vek a nevyhnutné odôvodnené výdavky od času,
kedy starostlivosť o maloletého zabezpečuje otec v celkovej výške 741,50 eur - strava 250 eur, bývanie
50 eur (alikvótna časť), ošatenie a obuv, školské uniformy 130 eur, základná hygiena a holič 40 eur,
školské potreby a pomôcky 20 eur, výdavky spojené so školou - obedy 74 eur, klub domácich úloh 25

eur, družina 42,50 eur, futbalový krúžok 20 eur, športové potreby 20 eur, futbalová akadémia 70 eur.
Súd prvej inštancie nezohľadnil výdavok 175 eur za doučovanie angličtiny, keďže otec sám uviedol, že
tento výdavok už nie je a pribudol ďalší výdavok 70 eur za futbalovú akadémiu (zohľadnený vo výške
výživného) , a ani nepreukázaný výdavok 30 eur za hračky, hry, domácu činnosť a záľuby, 100 eur za
výlety a kultúrne podujatia. I keď súd prvej inštancie týchto výdavkov nespochybnil, uviedol že obzvlášť

pri dovolenkách a výletoch platí, že tieto náklady si zvyčajne znáša každý z rodičov vo vlastnej réžii.
Poukázal ďalej na vyjadrenia otca, keď matka zaplatila výživné v roku 2024 dňa 19.06. vo výške 1 euro,
17.07. 20 eur, 02.08. 20 eur, 05.08. 20 eur, 13.08. 50 eur, 14.08. 20 eur, 12.09. 70 eur a 16.09. 30 eur
( v súhrne 231 eur), pričom iným spôsobom sa na potrebách maloletého dieťaťa nepodieľala. Matka sa
k návrhu otca nevyjadrila a nemala ani námietky, avšak uviedla, že maloletému zakúpila nový Iphone

a playstation, nové oblečenie, avšak tieto maloletému neodovzdala a odmietla aj vydať osobné veci
maloletého otcovi (mobil, športovú výstroj).

8. S poukazom na ustálené majetkové pomery rodičov uvedené v bode 61 až 73 rozhodnutia, súčasne
zohľadňujúc ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému C. vo výške 600 eur a skutočnosť,

že vyživovacia povinnosť prináleží obom rodičom, nie len tomu rodičovi, ktorý má dieťa v osobnej
starostlivosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že výživné vo výške 300 eur na dieťa, na ktorého
platenie zaviazal matku od 29.01.2024, je adekvátne a malo by postačovať na vykrytie všetkých
základných, odôvodnených, pravidelných potrieb dieťaťa, ktoré zodpovedá tomu, že dieťa má právopodieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov ( zohľadniac aj vyšší príjem otca v porovnaní s matkou).
Súd prvej inštancie mal za to, že ustálená výška výživného zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine,
pričom otec a aj právny zástupca matky súhlasili s určením výživného v sume 300 eur na maloletého. Pri

stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie vychádzal z možností a schopností rodičov
s prihliadnutím na metodické usmernenie Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného rodičov
k deťom, v zmysle ktorej pri dieťati prvého stupňa základnej školy a pri jednej vyživovacej povinnosti
rodiča by malo výživné predstavovať 20 % z príjmu rodiča, čo je v prípade matky 350 eur pri jej príjme
1 749 eur a sumu 435 eur pri príjme 2 179 eur. V porovnaní s aktuálnym príjmom otca vo výške 7 049

eur, ako aj fakt, že otec zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého, uhrádza všetky jeho výdavky,
mal súd prvej inštancie za dôvodné určiť vyživovaciu povinnosť matke v sume 300 eur mesačne.

9. Súd prvej inštancie zaviazal matku na zaplatenie zročného výživného za obdobie od 29.01.2024 do
30.09.2024 v celkovej výške 2 198,04 eur. Konštatoval, že z dôvodu, že výživné je splatné do 15. dňa
v mesiaci a rozsudok bol vyhlásený po 15. dni v mesiaci, je zročné celé mesačné výživné za mesiac

september 2024. Celkovú sumu zročného výživného ustálil na výšku 2 198,04 eur (3 dni mesiaca január
2024, t.j. 29,04 eura + 8 mesiacov x 300 eur = 2 400 eur, po odpočítaní 231 eur, ktorú sumu matka
podľa vyjadrenia otca už uhradila). Zároveň uložil povinnosť matke uhradiť zročné výživné naraz, a to
do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia v zmysle § 232 ods. 3 druhá veta C.s.p. z dôvodu, aby matka
mala dostatočný čas na zabezpečenie úhrady zročného výživného. Z mimoriadneho výpisu z účtu č. J.

XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX: Sporenie vedenom J. J., M. mal preukázaný aj konečný stav účtu ku
dňu 22.05.2024 v sume 10,27 eur, pričom otec sa podieľal na tvorbe úspor maloletého sumou 78 eur
za mesiac február 2022 a sumou 120 eur mesačne od marca 2022 do 31.08.2023, t. j. uhradil na tento
účet celkovo 2 238 eur. Z daného mal súd prvej inštancie za preukázané, že matka svojvoľne nakladala
s prostriedkami určenými na tvorbu úspor bez súhlasu súdu, a preto uložil matke povinnosť, aby úspory

maloletého v sume 2 238 eur uhradila na osobitný účet zriadený otcom, do 15 dní od oznámenia tohto
čísla účtu matke.

10. Vo výroku VII. rozhodnutia súd prvej inštancie deklaroval zmenu rozsudku Okresného súdu
Bratislava III zo dňa 10.02.2022, č. k. B3-40P/76/2021-109, ktorý nadobudol právoplatnosť 12.03.2022,

v časti výroku II. o zverení maloletého A., výroku IV. o výživnom a výroku VI. o styku s maloletým
A., keďže nanovo upravil rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. V odôvodnení rozhodnutia
napokon uviedol, že na dôkazy predložené matkou podaním doručeným súdu 11.10.2023 ( potvrdenie
o príjme, prehľad existujúcich produktov – J. J., M., sťažnosť adresovanú Prezídiu Policajného zboru,
Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Okresnej prokuratúre Bratislava II, upovedomenie OR

PZ v Bratislave II o odstúpení spisového materiálu ) neprihliadal, keďže tieto boli predložené až po
vyhlásení rozhodnutia súdu. Poukazujúc na ustálenú judikatúru vyšších súdnych autorít (ÚS SR II. ÚS
251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne) uviedol, že ďalšie argumenty účastníkov konania
považoval za nadbytočné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadať, keď súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami.

11. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej „C.m.p.“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak po ustálení, že v danom prípade nejde o výnimku zo zákonom stanovenej zásady
mimosporového konania, podľa ktorej si každý z účastníkov trovy konania znáša sám.

12. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
f/, h/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) namietajúc, že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že rozhodnutím
bola porušená zásada najlepšieho záujmu dieťaťa, keď rozsudok súdu neodráža skutočný záujem
maloletého A., ktorý má s ňou vytvorený stabilný a láskyplný vzťah, žil v jej starostlivosti od rozvodu
rodičov, pričom súd dostatočne nezohľadnil, že vzdialenosť medzi matkou a maloletým by narušila ich

väzby. Podľa matky súd prvej inštancie neprimerane zohľadnil neobjektívne a nepodložené tvrdenia
otca, kedy polícia ani sociálne úrady nepreukázali jej vinu na domácom incidente zo septembra 2023.
Tvrdenia o údajnom týraní maloletého sú nepodložené a nezakladajú sa na pravde, maloletému by
nikdy neublížila, incident zo septembra 2023 bol nesprávne interpretovaný, zvuky, ktoré susedia počuli,nepochádzali z násilného správania voči maloletému, odreniny na nohách maloletého boli spôsobené
jeho aktívnym pohybom a streptokokovou nákazou, čo súdu aj polícii vysvetlila a poskytla dôkazy o
jeho zdravotnom stave, ktorý bol pod jej dohľadom pravidelne monitorovaný. Voči nej nebolo doposiaľ

vznesené obvinenie, čo potvrdzuje, že nikdy nekonala v rozpore so záujmami maloletého, konanie
bolo ukončené a skutok bol vyhodnotený ako priestupok v máji 2024. Znalecký posudok nepotvrdil
vážne zanedbanie alebo týranie ani neuviedol, že by starostlivosť matky spôsobila vážne ohrozenie
maloletéhoA..Vyplývazneho,žemaloletýmámatkurádanechcesňoustratiťkontakt.Výrokoúdajnom
týraní je preto nepodložený a ako taký nesprávny. Podľa matky súd prvej inštancie nedostatočne

zohľadnil jej majetkové pomery a schopnosť zabezpečiť maloletému adekvátne životné podmienky, má
stabilné finančné zázemie, vlastné bývanie a príjem umožňujúci starostlivosť o dieťa, ako lekárka je
finančne aj odborne schopná zabezpečiť všetky potreby maloletého A. (vrátane zdravotnej starostlivosti,
vzdelávania a voľnočasových aktivít), má stabilný mesačný príjem a vlastní nehnuteľnosť. Tvrdenia otca
o lepšom finančnom zabezpečení nezohľadňujú skutočnosť, že aj matka dokáže zabezpečiť adekvátnu
starostlivosť na Slovensku. Vyslovila presvedčenie, že práve u nej by A. mohol naďalej zdravo a šťastne

vyrastať v prostredí, ktoré pozná a kde sa cíti bezpečne. Aj keď súd prvej inštancie zaznamenal
vyjadrenie maloletého o spokojnosti s otcom na Cypre, maloletý má vo veku 10 rokov len obmedzenú
schopnosť posúdiť dlhodobé dôsledky odlúčenia od matky. Podľa matky zverenie dieťaťa výlučne do
starostlivosti otca a jeho presun do zahraničia narušilo možnosť vyváženého podielu oboch rodičov
na výchove, kedy aj maloletý opakovane vyjadril túžbu udržať kontakt s matkou. Matka zdôraznila, že

absencia úpravy jej styku s maloletým je v rozpore so záujmami maloletého, predstavuje zásadné
obmedzenie jej rodičovských práv a narúša právo maloletého na kontakt s oboma rodičmi. Súd prvej
inštancie nevzal do úvahy, že pravidelné osobné stretnutia s matkou sú kľúčové pre jeho emocionálnu
pohodu, dieťaťu takýmto rozhodnutím odopierajú možnosť budovať zdravý vzťah s oboma rodičmi,
pričom matka vždy prejavovala záujem o syna, podporovala ho a budovala si s ním blízky vzťah.

Vzdialenosť medzi Cyprom a Slovenskou republikou fakticky znemožňuje pravidelný osobný kontakt
medzi ňou a maloletým, keďže komunikácia prostredníctvom telefónu alebo videohovorov nemôže
nahradiť osobné stretnutia, objatia a každodenný kontakt, ktoré sú dôležité pre zdravý vývin maloletého.
Maloletý je v kľúčovom veku, kedy potrebuje blízkosť oboch rodičov a jeho odcudzenie od matky môže
negatívne ovplyvniť jeho psychické a emocionálne prežívanie. Maloletý A. má na Slovensku vybudované

pevné väzby na rodinné prostredie, školu a svojich priateľov, vyňatím z tohto prostredia a presunom na
Cyprusstratilsvojuznámeabezpečnézázemie,premiestneniedocudziehoprostredia,kdedominujeiný
jazykakultúra,môžebyťprenehostresujúceamôžehopripraviťojehoprirodzenúväzbukslovenskému
jazyku a kultúre. Vzdialenosť medzi nimi tak znemožňuje pravidelný kontakt a osobné stretnutia, čo
narúša nielen puto, ale môže mať negatívny dopad aj na psychické zdravie dieťaťa. Matka vyslovila

nesúhlas so zamietnutím návrhu na zvýšenie výživného, keď vždy zodpovedne zabezpečovala všetky
potreby maloletého, pričom sa od posledného rozhodnutia podstatne zvýšili náklady spojené s jeho
výchovou. Súd v odôvodnení neprihliadol na predložené dôkazy o zvýšených výdavkoch spojených
so vzdelávaním, záujmovými aktivitami, športom a potrebami maloletého. Konštatovala, že rozsudok
súdu sa vo viacerých častiach neopieral o objektívne preukázané fakty, napríklad podhodnotenie

nákladov na starostlivosť o maloletého alebo nedostatočné zohľadnenie ekonomickej situácie otca.
Uviedla, že nesúhlasí s uložením povinnosti prispievať na výživu sumou 300 eur mesačne ani s
povinnosťou zaplatiť zročné výživné a previesť úspory na účet otca konštatujúc, že súd nezohľadnil jej
aktuálne finančné možnosti a ani to, že sa pravidelne stará o potreby maloletého nad rámec plnenia
vyživovacej povinnosti, keď investovala do kvalitných hračiek, vzdelávacích pomôcok, elektroniky či

zdravotných pomôcok pre dieťa maloletého. S poukazom na zásadu sledovania najlepšieho záujmu
dieťaťa podľa § 3 Zákona o rodine zdôraznila, že maloletý vyrastal v prostredí matky a zmena
starostlivosti narušuje jeho citový vývoj, pri ktorého skúmaní je potrebné zohľadniť zabezpečenie nielen
primeraných materiálnych podmienok, ale aj emocionálnej stability, bezpečia, zachovania stabilných
väzieb, kontinuitu výchovného prostredia a zachovanie stabilných vzťahov s osobou, ktorá primárne

zabezpečovala každodenné potreby dieťaťa. Dala do pozornosti, že v rámci rozvodového konania bola
nútená navyšovať hypotekárny úver o 35 173,60 eur a zobrať spotrebný úver vo výške 9 400 eur, aby
pokryla zvýšené náklady na bývanie, starostlivosť o maloleté dieťa a vlastnú obživu, pričom jej finančná
ujma predstavuje sumu vo výške 44 573,60 eur, čo je zdokumentované výpismi a potvrdeniami. Počas
starostlivosti o maloletého znášala výdavky na stravovanie, cestovanie, hygienické potreby, zdravotnú

starostlivosť a iné, pričom príspevok otca bol minimálny. Požiadavky na výživné vo výške 470 eur už
pri pôvodnom rozhodnutí nepokrývali všetky potreby maloletého, ktorý vyžaduje zvýšenú starostlivosť
v oblasti vzdelania, logopédie a záujmových aktivít. Odvolaním napadnutý rozsudok označila za
nespravodlivý a nezákonný navrhla, aby odvolací súd rozhodol tak, že maloletého A. zverí do jej osobnejstarostlivosti, zaviaže otca prispievať na výživu maloletého sumou 900 eur mesačne, alternatívne aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

13. Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu uviedol, že odvolaním napadnutý rozsudok považuje
za zákonný, vydaný v najlepšom záujme maloletého, založený na správnych skutkových zisteniach
súdu a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že odvolacie dôvody nie sú
naplnené, keďže súd vykonal rozsiahle dokazovanie, dal priestor obom stranám na rozsiahlu možnosť
argumentácie. Konštatoval, že matka sa na súdne pojednávanie dňa 02.10.2024 nedostavila ani

nedoložila dokumenty, mala niekoľko možností stretnúť sa so synom na základe jeho podnetov, matke
oznámil kedy priletia na Slovensko, o možnosti stretnutia na ďalší deň, avšak matka neprejavila záujem.
Dňa 20.08.2024 matke ponúkal stretnutie s A. na deň 22.08.2024, avšak takisto neprejavila záujem.
I keď matka vedela, že maloletý bude v auguste 2024 na súde prvej inštancie za účelom vykonania
pohovoru so zákonnou sudkyňou, nedostavila sa, aby sa so synom stretla. Na základe uvedeného
považuje úvahy o potrebe určenia styku matky s maloletým za čisto formálne, keď matka opakovane

neprejavila záujem o takéto stretnutie. V konaní bolo preukázané, že maloletý je v jeho starostlivosti
spokojný a rád, prosperuje nielen zdravotne, ale aj v škole. Kolízny opatrovník vykonával s A. priebežne
pohovory, takisto súd vykonal so synom pohovor, kde maloletý konzistentne chcel byť na Cypre s otcom.
Zvykonanéhodokazovanianevyplynulo,žebymuchýbalablízkosťmatky,alebojejprostrediečiškolana
Slovensku. Maloletý vyjadril ochotu kontaktu s matkou počas prázdnin, avšak matka sa s ním nestretla

a neprejavila o osobný kontakt s ním záujem, telefonický kontakt realizovala aj počas prázdninového
pobytu A. na Slovensku, o ktorom mala vedomosť. Matkin postoj je rozporný, keď v odvolaní formálne
píše o potrebe osobného kontaktu a starostlivosti, materiálne však neurobila žiaden krok k tomu, aby sa
s maloletým stretla, hoci jej to otec navrhoval. Zo Znaleckého posudku č. 3/2024, vypracovaného Mgr.
Katarínou Bielikovou, znalkyňou z odvetvia klinickej psychológie detí, vyžiadaného OR PZ Trnava, odbor

vyšetrovania Piešťany vyplynulo, že maloletý u matky prežíval nadmernú záťaž, trvajúce intrapsychické
napätie, v dôsledku čoho sa zajakával. Otec poukázal na to, že je to práve on, kto vytvára maloletému
láskavé, pokojné a ohľaduplné prostredie, kde je bez výhrady prijímaný a milovaný. Matka nedokáže
prevziať zodpovednosť za svoje správanie k maloletému, bagatelizuje incident zo septembra 2023
a nevníma žiadne svoje pochybenie pri výchove a prístupe k maloletému. Vo vzťahu k namietaniu

výšky výživného matkou poukázal na skutočnosť, že právny zástupca matky sa na pojednávaní vyjadril,
že výživné 300 eur na maloletého je primerané. Matka neudala v odvolaní žiadne vecné argumenty
proti výške výživného, určenej v rozsudku a ani nevyvracia či už konkrétne skutkové zistenia súdu,
týkajúce sa výživného a ani nespochybňuje konkrétne právne závery súdu, týkajúce sa výživného.
Pokiaľ ide o vydanie nadporného výživného, v konaní bolo preukázané, že matka bez súhlasu súdu

svojvoľne disponovala s nasporenými prostriedkami maloletého, a preto uloženie povinnosti matke tieto
úspory poukázať na účet vytvorený otcom je logickým riešením danej situácie. Deklarované výdavky
na maloletého matka nikdy nepodložila listinným dôkazom o ich vynaložení, deklarované výdavky
vysoko prevyšujú matkin zárobok, a napriek tomu, že súd prvej inštancie uložil povinnosť matke
predložiť dôkazy o deklarovaných výdavkoch, matka tak neurobila. Pokiaľ matka spomína zdravotnú

starostlivosť, ktorú je schopná ako lekárka zabezpečiť, otec poukázal na listinné dôkazy pozostávajúce
z vyjadrení ošetrujúcich lekárov maloletého z ktorých vyplýva, že matka nepodstúpila s maloletým
potrebné vyšetrenia u pediatričky a ani u lekárov – špecialistov. Všetky potrebné odborné vyšetrenia –
zubár, urológ, chirurg, ortopéd, oftamológ absolvoval na Cypre s maloletým otec. Na základe uvedených
skutočností otec navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

14. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že odvolanie považuje
za nedôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie odporučil potvrdiť. Uviedol, že matka neozrejmila
skutočnosti predchádzajúce nariadeniu neodkladného opatrenia, kedy bol maloletý odovzdaný do
starostlivosti otca. Maloletý sa podvedome snaží spomienky na inkriminovanú udalosť potlačiť až

vytesniť, o prípadných negatívnych zážitkoch s matkou nechce rozprávať, čo je prirodzený obranný
mechanizmus. Incident bol postúpený odboru všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu Piešťany,
keďže nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. Z vyjadrení maloletého
vyplýva, že súčasné prostredie a starostlivosť otca mu vyhovuje, chce, aby to tak zostalo, s matkou by sa
chcel stretávať. Matka je s maloletým len v telefonickom kontakte, nekontaktuje ho ani prostredníctvom

video hovorov a nevyužila ani možnosť sa s ním stretnúť osobne, a preto sa tvrdenia matky v tomto
smere nezakladajú na pravde. Matka sa nezúčastnila pojednávaní na súde, kde mala možnosť sa
k danému relevantne vyjadriť. Matka nepreukázala, že by otec znemožňoval kontakt dieťaťa s ňou,
naopak doposiaľ ponúknuté možnosti nevyužila. Matkou popisované prostredie, v ktorom maloletýžil, nekorešponduje s realitou a ani s vyjadreniami samotného maloletého a s dôsledkami na jeho
psychickom stave. Má za preukázané, že matka sa pravidelne nestará o potreby maloletého nad rámec
plnenia vyživovacej povinnosti a s úsporami maloletého manipulovala bez súhlasu súdu.

15.Otecvpísomnompodanízodňa07.03.2025oznámil,žesasmatkoupokúsildohodnúťnajejstretnutí
s maloletým v čase od 19.02.2025 do 23.02.2025, kedy boli v B., matka však jeho návrhy odmietla
a s dieťaťom sa nestretla. Dňa 10.04.2025 otec doložil do spisu Správu z psychologickej intervencie
zo dňa 10.04.2025 , vypracovanej MTS Consult s.r.o., Bošániho 17, Bratislava, C. C. I. P., detským

psychológom.

16. Matka v písomnom podaní zo dňa 20.03.2025 informovala súd o podaní opakovanej sťažnosti na
ÚPSVaR Piešťany, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, a to na hrubé nedostatky
rozhodovania, nesprávne úradné rozhodnutie (v nadväznosti na sťažnosť zo dňa 26.08.2024).

17. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 C. m. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219
ods. 1 C. s. p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C. s. p. a dospel k záveru o
nedôvodnosti odvolania matky podaného proti všetkým výrokom rozhodnutia.

18. Podľa § 2 ods. 1 C. m. p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných
podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 C. m. p., § 380 ods. 2 C. s. p.).

20. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej
inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia návrhu matky na zvýšenie výživného zo sumy 470
eur mesačne na sumu 900 eur mesačne a návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv

a povinností (zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti, uloženie povinnosti matke prispievať
na výživu maloletého sumou 300 eur mesačne, neupravenia styku maloletého s matkou) a o uloženie
povinnosti matke uhradiť úspory maloletého v sume 2 238 eur, vytvoreného z výživného plateného
otcom, na osobitný účet zriadený otcom, v rozhodnutí v bodoch 9 – 47 uviedol podrobné skutkové
zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania, majúce podstatný význam pre rozhodnutie o návrhoch

oboch rodičov, po uvedení na vec sa vzťahujúcich sa zákonných predpisov sa v bodoch 56-100
veľmi podrobne a zrozumiteľne vysporiadal s predmetom konania a jeho účelom, z rozhodnutia je
jednoznačne a bez akejkoľvek pochybnosti možné vyvodiť, akými úvahami sa riadil pri prijatej úvahe
o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného a akceptovania návrhu otca na zmenu úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností a o uhradenie úspor maloletého vo výške 2 238 eur , pričom

ním prijatá úvaha nevykazuje svojvoľnosť, extrémny nesúlad prijatých právnych záverov s vykonaným
dokazovaním a nejedná sa ani o interpretačný exces. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil
s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie , ktoré dávajú korektným spôsobom odpovede aj na
všeobecne formulované námietky matky uvedené v odvolaní, na tieto správne dôvody (bez ich
opakovania) plne poukazuje (§ 387 ods.2 C.s.p.) a len na zdôraznenie ich správnosti a v záujme

vyporiadania sa s odvolacími dôvodmi matky uvádza nasledovné.

21. K matkou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p., t. j. že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam konštatuje,
že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na

základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti
oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli počas
konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,

alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie
založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z
hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledokhodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných
ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený
odvolací dôvod nie je vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu naplnený, keďže vo vzťahu k rozhodnutiu

o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností a o uhradenie úspor maloletého vo výške 2 238 eur nemožno súdu prvej inštancie vytknúť,
že by nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre zistenie skutočného stavu veci (§ 35 C.m.p.),
že by s poukazom na charakter mimosporového konania podľa § 36 C.m.p. nedoplnil dokazovanie
k podstatným otázkam aj bez návrhov rodičov , že by sa neoboznámil s názorom maloletého dieťaťa

prezentovaného pred súdom , že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré
(pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že
by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného predpisu
alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné

ustanovenia nesprávne vyložil.

22. K námietke matky, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci ( § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.) uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej
inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil vo vzťahu k návrhom oboch rodičov správne právne

závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

23. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do

duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,

i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

24. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

25. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí mal. dieťa
do osobnej starostlivosti. Ustanovenie § 25 a 26 sa použijú primerane.

26. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

27. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.28. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

29. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

31. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

32.Podľa§78ods.3Zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.

33. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu , ak sa zmenia pomery .

34. Vo vzťahu k návrhom oboch rodičov odvolací súd konštatuje, že vlastnosťou právoplatných
meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou
záruk právneho štátu znamenajúcou, že ak súd o veci raz rozhodol a toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, nemôže ju prejednávať znova. Výnimočne zákon pripúšťa, aby sa o tej istej veci
jednalo znova, avšak len za prísne stanovených podmienok (napr. použitie mimoriadneho opravného

prostriedku) alebo v zákonom taxatívne vymedzených prípadoch, do skupiny výnimiek ktorých patrí aj §
121 C.m.p. , kedy zmenu v ňom uvedených rozhodnutí (rozsudkov) možno dosiahnuť novým konaním
v tej istej veci. Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval
v pôvodnom konaní. Znamená to, že okolnosti, z ktorých súd vychádzal v čase vyhlásenia posledného
rozhodnutia sa zmenili v takej miere, že sa závažnejším spôsobom prejavujú v pomeroch účastníkov.

Ak konajúci súd dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre zmenu pôvodného rozhodnutia, vydá
nové rozhodnutie rovnakého druhu ako rozhodnutie, ktoré mení, pričom výrok nového rozhodnutia musí
obsahovať aj špecifikáciu výroku, ktorý je novým rozhodnutím dotknutý a prípadne aj rozsah, v akom
sa pôvodné rozhodnutie mení.

35. K návrhu matky na zvýšenie výživného , doručeného súdu dňa 17.04.2023, naviac dodáva,
že predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného
(kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena pomerov v zmysle
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine je základnou a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie
opodstatnenostinárokuosoby,dožadujúcejsanávrhomzvýšenia(resp.zníženia) výživného. Zazmenu

pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na
strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Pri rozhodovaní o zmene výživného preto
musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej
úpravy, pričom nemôže opomenúť ani existenciu ust. § 62 ods.2 Zákona o rodine, zakotvujúcu právo
dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, či v negatívnom alebo pozitívnom zmysle , ako

i všeobecné hľadisko upravené v § 75 ods.1 Zákona o rodine a porovnať okolnosti dôležité pre určenie
výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a
úplných výsledkov dokazovania ( III. ÚS 319/2015). Pri posudzovaní zmenených pomerov je treba
prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Dôvodom pre
zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za ktorých bolo doposiaľ určené

výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, ktorá dosahuje relevantnú
intenzitu pre zmenu rozhodnutia.36. Vo vzťahu k len všeobecne formulovanej a stručnej odvolacej argumentácii matky k výroku
I., v ktorom súd zamietol jej návrh na zvýšenie výživného na maloleté dieťa odvolací súd uvádza,
že súd prvej inštancie sa v bodoch 56 – 73 napadnutého rozhodnutia veľmi dôsledne a podrobne

zaoberal posúdením, či sa v danom prípade podstatne zmenili okolnosti existujúce v čase poslednej
úpravy výživného na maloleté dieťa, ktoré sú rozhodujúce pre výšku výživného (od podania návrhu
matky do 21.09.2023, kedy bol maloletý uznesením Mestského súdu Bratislava II zo dňa 20.09.2023,
č.k. 41P/33/2023-29 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.11.2023, č.k.
14CoP/152/2023-64 odovzdaný do starostlivosti otca), a pokiaľ následne dospel k záverom, že

k podstatnej (výraznejšej a zásadnejšej) zmene pomerov, odôvodňujúcej zvýšenie výživného na
maloleté dieťa nedošlo, s týmito závermi sa odvolací súd plne stotožňuje. So súdom prvej inštancie
sa bez výhrad zhoduje čo do ustálenia odôvodnených nákladov maloletého dieťaťa v posudzovanom
obdobínacelkovúvýškucca651eurmesačne,ich druhovejavýškovejšpecifikácie, podrobneuvedenej
v bodoch 69-70 napadnutého rozhodnutia (na ktoré odkazuje a nepovažuje za potrebné ich opakovať).
Bez výhrad akceptuje a odkazuje aj na závery súdu prvej inštancie ku ktorým dospel pri posudzovaní

osobných, príjmových a majetkových pomerov oboch rodičov a ich zmeny v porovnaní s pomermi
existujúcimi na strane oboch rodičov v čase predchádzajúcej úpravy výživného (rozsudok Okresného
súdu Bratislava III zo dňa 10.02.2022, č.k. B3-40P/76/2021-109).

37. Pokiaľ ide o posudzovaný návrh otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností

považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť zásadnú skutočnosť, a to že závery súdov prijaté
v konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti sú výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia
skutkových okolností danej veci, ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia
dôkazov súd viedli k prijatiu toho-ktorého rozhodnutia. Každé jedno rozhodnutie je potom vysoko
individuálne pre daný prípad a je vždy výsledkom posúdenia individuálnych skutkových okolností každej

posudzovanej veci vo vzájomných súvislostiach. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s postupom
súdu prvej inštancie bez akýchkoľvek pochybností akceptuje ním vo výroku II. prijaté rozhodnutie,
dôsledkom ktorého je zmena v osobe rodiča, do ktorého osobnej starostlivosti je maloleté dieťa zverené.
V kontexte zistených okolností danej veci, ktorým sa súd prvej inštancie dostatočne venoval v bodoch
76-82 rozhodnutia, je rozhodnutie o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca jednoznačne

v záujme maloletého dieťaťa, ktoré má právo na to, aby vyrastalo v pokojnom a bezpečnom prostredí,
v ktorom budú zabezpečené všetky jeho potreby a zároveň rešpektuje postoj maloletého dieťaťa
prezentovaný k otázke osobnej starostlivosti otca v priebehu pohovoru pred súdom prvej inštancie
(22.08.2024). Okolnosť, že matka namieta objektívnosť oznamovateľky pri udalosti zo dňa 10.09.2023
a ani jej námietky voči postupu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, nemá v kontexte ostatného

vykonaného dokazovania za následok inú úvahu odvolacieho súdu, než ku ktorej pri posudzovaní
otázky, výkon osobnej starostlivosti ktorého z rodičov je aktuálne v záujme maloletého dieťaťa, dospel
súd prvej inštancie. Naopak, zistené okolnosti danej veci, na ktoré v rozhodnutí poukázal súd prvej
inštancie (stav bytu a maloletého dieťaťa pri privolaní polície dňa 10.09.2023, hodnoverné nevysvetlenie
neumožnenie šetrenia úradu sociálnoprávnej ochrany detí v domácnosti matkou, závery Znaleckého

posudku č. 3/2024 vypracovaného v trestnom konaní, nedostatočná starostlivosť matky o zdravotný
stav dieťaťa ) vzbudzujú oprávnenú pochybnosť nielen o úprimnosti matkou verbalizovaného záujmu
o osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, ale aj o jej schopnostiach sa o maloletého po všetkých stránkach
riadne postarať.

38. Na skutočnosti uvádzané v predošlom bode tohto rozhodnutia odvolací súd poukazuje aj
v súvislosti s odvolacím prieskumom výroku VI., v ktorom súd prvej inštancie rozhodol, že styk matky
s maloletým A. sa neupravuje. Aj keď je takéto rozhodnutie nie štandardným usporiadaním pomerov
rodičov a maloletého dieťaťa v otázke styku s rodičom, do ktorého starostlivosti nebolo maloleté dieťa
zverené, v kontexte zistených okolností danej veci, uvedených v bodoch 83-84 rozhodnutia, ho je možné

posúdiť za rozhodnutie v záujme maloletého. Postoj matky k súdnemu konaniu (bez ospravedlnenia
sa nedostavila na pojednávanie dňa 02.10.2024 a ani na pojednávanie 01.07.2024 napriek vedomosti
o neakceptovaní žiadosti o odročenie pojednávania súdom), k návrhu otca na zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností (ku ktorému sa nevyjadrila a neuviedla jej predstavu o spôsobe
a rozsahu stretávania sa s dieťaťom), a najmä k možnosti styku s maloletým dieťaťom, navrhovaným jej

otcomvlete2024,resp.popohovore maloletéhopredsúdom dňa22.08.2024,oktorommalavedomosť,
je aj pre odvolací súd signálom, že matka nemá skutočný záujem o styk s maloletým dieťaťom. Odvolací
súd sa zhoduje so súdom prvej inštancie , že za tohto stavu a pri súčasnom zohľadnení, že na strane
otca je iniciatíva a ochota umožniť styk matky s maloletým, by bolo neúčelné a v rozpore so záujmommaloletého dieťaťa upravovať jeho styk s matkou (ktorá žiaden návrh v tomto smere neuviedla ani
v podanom odvolaní).

39. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie vzťahujúcim
sa k určeniu výživného s účinnosťou od 29.01.2024 a zročného výživného za obdobie od 29.01.2024 do
30.09.2024 vo výške 2 198,04 eur (t.j. k výrokom III. a IV.) odvolací súd odkazuje na skutkové zistenia
súdu prvej inštancie o osobných, majetkových a príjmových pomeroch oboch rodičov a o skladbe
a výške nákladov maloletého, ktoré súd prvej inštancie posúdil ako odôvodnené a tieto vzal (pri

súčasnom zohľadnení výšky životnej úrovne oboch rodičov) pri rozhodovaní o výživnom v úvahu.
Keďže matka v podanom odvolaní námietky proti uvedeným výrokom formulovala len všeobecne, bez
konkrétnej vecnej argumentácie, a tieto boli v priamom rozpore s vyjadrením jej právneho zástupcu na
pojednávaní dňa 02.10.2024 o primeranosti výživného vo výške 300 eur, odvolací súd bez potreby
opakovania skutkových a právnych dôvodov vedúcich súd prvej inštancie k prijatému rozhodnutiu v tejto
časti, len odkazuje na body 85-96 preskúmavaného rozhodnutia, s ktorými sa bez výhrad stotožňuje.

40. Za vecne a právne správny odvolací súd posúdil aj výrok V. preskúmavaného rozhodnutia, v ktorom
súd prvej inštancie uložil matke povinnosť uhradiť na osobitný účet zriadený otcom úspory maloletého
A. v sume 2 238 eur, vytvorené z výživného plateného otcom, a to do 15 dní od oznámenia tohto
čísla účtu matke. Konštatuje, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie uvedené v bode 97 rozhodnutia

boli v konaní riadne preukázané a z týchto jednoznačne vyplýva, že matka svojvoľne a bez splnenia
zákonnej povinnosti disponovala s doposiaľ nasporenými tezaurovanými prostriedkami maloletého
dieťaťa.

41. Za súladný s ust. § 26 Zákona o rodine a § 121 C.m.p. odvolací súd napokon posúdil výrok VII.

rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Bratislava III
zo dňa 10.02.2022, č. k. B3-40P/76/2021 – 109 v časti výroku II. o zverení maloletého A., výroku IV. o
výživnom a výroku VI. o styku s maloletým A. .

42. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, vrátane závislého výroku

VIII. o trovách prvoinštančného konania podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil.

43. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52, § 58 C.m.p. v spojení s § 396 ods.1 C.s.p.

44. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods.

2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).