Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. júl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/63/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125205536
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7125205536.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v C., D. XX, 2/ E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., F. X, obaja zastúpení Advokát JUDr. Vladimír
Novák s.r.o., so sídlom v Košiciach, Štúrova 8, proti žalovanému: A. G. F., nar. X.X.XXXX, bytom
v B., H. XX, zastúpený JUDr. Ingrid Kovalčukovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 22, o

nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Mestského súdu Košice sp.
zn. 75C/12/2025 zo dňa 5. mája 2025

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie Mestského súdu Košice č. k. 75C/12/2025-124 zo dňa 5. mája 2025.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným uznesením
zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobcovia domáhali uloženia zákazu
žalovanému nakladať, scudziť, zriadiť vecné bremená, záložné práva, vložiť ako nepeňažný vklad do
obchodnej spoločnosti ani inak nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXXX, kat. úz. I.
ako byt č. XX, nachádzajúci sa na 10. J. obytného domu na ulici K.. L. XX M. C., vo vchode XX,
súpisné číslo XXXX, postaveného na parcele reg. C č. 3643, vrátane spoluvlastníckeho podielu na

spoločných častiach a zariadeniach a na príslušenstve obytného domu vo veľkosti 132/10000 (ďalej aj
dotknuté nehnuteľnosti), a to do právoplatného rozhodnutia vo veci určenia vlastníckeho práva k vyššie
uvedenému bytu.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci
samej o určenie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam. Návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia žalobcovia odôvodnili tým, že účinne odstúpili od kúpnej zmluvy, preto každý z účastníkov
kúpnej zmluvy je povinný v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vrátiť druhému všetko,
čo podľa nej dostal, čím osvedčili dôvodnosť a trvanie nároku. Potrebu bezodkladne upraviť pomery
sporových strán žalobcovia odôvodnili tým, že žalovaný sa snažil vyplatiť úvery žalobcov ako dlžníkov
voči banke a dosiahnuť tak výmaz záložných práv, viaznucich na dotknutých nehnuteľnostiach, čím by
získal predmet kúpy nezaťažený ťarchami a mohol by ho následne previesť na inú osobu, čím by sa

žalobcom výrazne znížila možnosť domáhať sa vrátenia predmetu kúpy do ich vlastníctva.

3. Súd aplikujúc ustanovenia § 324, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c/, § 326, § 328 a § 329 CSP
dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže
žalobcovia neosvedčili naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán, z ktorého dôvodu
návrh zamietol.4. Dospel k záveru, že žalobcovia osvedčili dôvodnosť a trvanie nároku, ktorého ochrany sa domáhajú
navrhovaným neodkladným opatrením, keď osvedčili odstúpenie od kúpnej zmluvy, uzavretej so
žalovaným, čím sa kúpna zmluva od začiatku zrušila, a tak nárok žalobcov voči žalovanému na vrátenie

vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam sa súdu na základe predbežného právneho posúdenia
javí ako pravdepodobný.

5. Žalobcovia však neosvedčili naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán,
nakoľko z konania žalovaného nevyplýva, že by podnikal také kroky, ktoré by mali viesť k prevodu jeho

vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam na tretiu osobu. Samotnú skutočnosť, že žalovaný
mal snahu za žalobcov ako dlžníkov zaplatiť banke jej pohľadávku, zabezpečenú záložným právom,
nepovažoval súd za osvedčenie takého konania žalovaného, ktorým by mal v úmysle previesť dotknuté
nehnuteľnosti na tretiu osobu. Žalobcovia neosvedčili, že by žalovaný realizoval úkony smerujúce
k prevodu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, a preto súd návrh zamietol.

6. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa ust. §
255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal proti neúspešným
žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia a navrhli napadnuté uznesenie

zmeniť tak, že súd nariadi neodkladné opatrenie v zmysle ich návrhu a prizná im náhradu trov konania.
Uplatnili odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Trvali na tom, že sú splnené zákonné
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ich návrhu. Dňa 24.4.2025, t.j. po podaní
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podali žalobu o určenie vlastníckeho práva k dotknutým
nehnuteľnostiam a táto je vedená na Mestskom súde Košice pod sp.zn. 73C/15/2025, čo oznámili súdu

pred rozhodnutím o ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Túto skutočnosť súd žiadnym
spôsobom nezmienil v odôvodnení napadnutého uznesenia. Žalobu pritom podali z dôvodu svojej
ochrany a reálnej hrozby, že sa nedomôžu svojho vlastníckeho práva, ak bude žalovaný podnikať ďalšie
právne kroky a úkony bez ich vedomia a komunikácie s nimi. Nesúhlasili so záverom súdu, že konanie
žalovaného nepreukazuje, že má úmysel previesť dotknuté nehnuteľnosti na tretie subjekty. Znovu

zdôraznili úkony žalovaného po právoplatnosti rozsudku Mestského súdu Košice sp.zn. 75C/15/2023
zo dňa 10.2.2025, ktorými dosiahol zmarenie uvedeného rozsudku a dosiahol stav, kedy sa stal
vlastníkom dotknutých nehnuteľností bez toho, aby zaplatil žalobcom kúpnu cenu v zmysle uvedeného
rozsudku. Uvedené konanie žalovaného nemožno vykladať inak, ako tak, že sa snaží získať dotknuté
nehnuteľnosti do svojho vlastníctva nezaťažené záložným právom, aby nimi mohol voľne disponovať.

Jeho konanie smeruje k poškodeniu žalobcov. Žalovaný vykonával úkony v rozpore so svojimi
povinnosťami uvedenými vo vyššie uvedenom rozsudku Mestského súdu Košice a jeho úkony ohrozujú
záujmy žalobcov ako predávajúcich. Ak súd neposkytne ochranu žalobcom, reálne hrozí, že žalovaný
bude pokračovať v doterajšom konaní a podarí sa mu nakoniec získať nezaťažené nehnuteľnosti,
ktoré môže kedykoľvek predať, čo môže urobiť aj bez toho, aby to urobil verejne prostredníctvom

inzerátu. Žalobcovia sa domnievajú, že v danej veci je daná potreba bezodkladne upraviť pomery
medzi stranami sporu, lebo úkony žalovaného smerujú k tomu, že poškodzuje žalobcov. Aktuálny stav
je taký, že žalobcovia sú po odstúpení od kúpnej zmluvy vlastníkmi dotknutých nehnuteľností, hoci
sú evidované stále vo vlastníctve žalovaného, ale pokiaľ súd neurčí vlastnícke právo žalobcov, musí
zakázať žalovanému s nehnuteľnosťami nakladať, lebo z jeho doterajšieho konania je zrejmé, že jeho

snahou je získať nehnuteľnosti bez tiarch a bez zaplatenia kúpnej ceny s možnosťou s nimi voľne
disponovať. Z týchto dôvodov navrhli zmeniť napadnuté uznesenie.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť
a priznať mu náhradu trov konania. Namietal záver súdu o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorého ochrany

sa žalobcovia domáhajú návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže odstúpenie od
kúpnej zmluvy je pre rozpor so zákonom neplatné. V podrobnostiach odkázal na vyjadrenie k žalobe vo
veci samej o určenie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam v konaní vedenom na Mestskom
súdeKošicepodsp.zn.73C/15/20215zodňa9.6.2025,ktorézároveňpripojilkvyjadreniu.Zanenáležité
považuje tvrdenie žalobcov o hrozbe, ktorá je daná tým, že žalovaný získa údaje od ČSOB a.s. k úhrade

dlhov žalobcov, v dôsledku čoho bude vlastniť nezaťažené dotknuté nehnuteľnosti. Uviedol, že nikdy
nemal v úmysle nezaplatiť kúpnu cenu, návrh na vklad nepodal svojvoľne, ale až potom, ako bolo zo
správania sa žalobcov zrejmé, že títo nemajú skutočný záujem na naplnení účelu kúpnej zmluvy, pričom
k nezaplateniu kúpnej ceny doposiaľ nedošlo jednoznačne z dôvodu neposkytnutia súčinnosti žalobcovpri jej platení potom, ako súd vo veci sp. zn. 75C/15/2023 odstránil zo zmluvy platobné údaje, bez ktorých
žalovaný objektívne nemohol plniť. Podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak nie sú
splnené.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov ako podané
včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné vyhovieť.

10.Uzneseniejevovýrokuvecnesprávne,pretohoodvolacísúdvzmysleust.§387ods.1CSPpotvrdil.

11. Správne, výstižné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

12. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nesplnení zákonných podmienok
pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalobcovia neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov strán, keď neosvedčili žiadne konanie žalovaného, svedčiace o jeho úmysle nakladať s
dotknutými nehnuteľnosťami.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

16. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

17. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

19. V prejednávanej veci bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania
vo veci samej.

20. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení pred začatím konania je: 1. osvedčenie dôvodnosti
a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov
strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy.

21. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je teda aj osvedčenie existencie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby
neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, ak doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie vo veci samej,
predstavuje celkom výnimočné opatrenie, ktoré musí byť odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami

prípadu tak, že o to viac musia byť aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej
úpravy pomerov strán sporu ohľadne ním tvrdeného nároku, ktorý takisto musí byť osvedčený.22. Osvedčením potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, t.j. osvedčenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy je také konanie a správanie žalovaného, ktoré vyžaduje okamžitý zásah,
teda rýchlu (aj keď iba dočasnú) úpravu vzájomných práv a povinností strán sporu.

23. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, vyžadovaných v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie
neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a predložených

dôkazov a strany sporu nemusia byť vypočuté a súd nie je povinný vykonávať ani žiadne iné
dokazovanie.

24. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie
škody, či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,
prípadne, ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o

konečnú súdnu ochranu.

25. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou,
najmä naliehavosťou jej riešenia. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných

prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako
nanajvýš pravdepodobné.

26. Aj v tomto konaní sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom súd je

povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese
sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutie rýchlej a účinnej ochrany práv
prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia.

27. V prejednávanom spore z obsahu spisu je zrejmé, že nie sú splnené zákonné podmienky pre

nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobcovia neosvedčili nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy, konkrétne neosvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu.

28. Žalobcovia odôvodnili potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán tým, že žalovaný im
nezaplatil kúpnu cenu napriek tomu, že bol zapísaný ako vlastník nehnuteľností a po nadobudnutí

vlastníckeho práva vykonáva úkony smerujúce k výmazu záložného práva, ktoré viazne na dotknutých
nehnuteľnostiach, v snahe získať nezaťažené nehnuteľnosti, aby vlastnícke právo k nim mohol
prevádzať na ďalšie subjekty, čím žalobcom znemožní navrátenie nehnuteľností v prípade ich úspechu
v konaní o určenie vlastníckeho práva potom, čo odstúpili od kúpnej zmluvy so žalovaným z dôvodu,
že tento im neuhradil kúpnu cenu.

29. Žalobcovia však neosvedčili žiadne konanie žalovaného, svedčiace o jeho úmysle nakladať
s dotknutými nehnuteľnosťami spôsobom vymedzeným v navrhovanom neodkladnom opatrení,
z ktorého dôvodu súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, ak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

30. Správny je záver súdu prvej inštancie, že len samotná tá skutočnosť, že žalovaný má snahu
za žalobcov ako dlžníkov zaplatiť banke pohľadávku zabezpečenú záložným právom viaznucim na
dotknutých nehnuteľnostiach nepreukazuje, že by žalovaný konal v úmysle ďalej previesť dotknuté
nehnuteľnosti na ďalšie osoby.

31. K tomu odvolací súd už len dopĺňa, že samotné záložné právo viaznuce na nehnuteľnostiach nie
je prekážkou dispozície s nehnuteľnosťou, keďže pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné
právo voči nadobúdateľovi zálohu za podmienok stanovených v § 151h ods. 1 OZ.

32.Zobsahuspisunevyplývajúžiadneskutočnostisvedčiaceotom,žebyžalovanývykonávalakékoľvek
právne alebo faktické úkony smerujúce k nakladaniu s dotknutými nehnuteľnosťami spôsobom
vymedzeným v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda žalobcovia neosvedčili úmysel
žalovaného nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami spôsobom, ktorý by ohrozil, prípadne znemožnilnavrátenie vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam v prípade úspechu žalobcov v konaní o určenie
vlastníckeho práva.

33. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy nemožno vyvodzovať iba z možnosti žalovaného
nakladať s nehnuteľnosťami v jeho vlastníctve, bez preukázania reálnej a bezprostrednej hrozby
takéhoto konania žalovaného.

34. Zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie nebezpečenstva

bezprostredne hroziacej ujmy, a teda potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nie je možné odvodiť z
abstraktnej možnosti žalovaného nakladať so svojim majetkom.

35. Odvolací súd uvádza, že je potrebné rešpektovať slobodu nakladania každého s vlastným majetkom,
pričom zákaz dispozície s majetkom je zásahom do vlastníckeho práva a podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR
nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to

na základe zákona. Toto ústavou zaručené právo treba rešpektovať aj pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP a pred nariadením neodkladného opatrenia,
ktorým sa ukladá povinnosť nenakladať s určitými vecami alebo právami alebo zdržať sa výkonu
vlastníckeho práva, prípadne strpieť zásah do vlastníckeho práva, je potrebné venovať pozornosť tomu,
či uložením zákazu dispozície nedochádza k zásahu do vlastníckeho práva nad nevyhnutnú mieru

(princíp proporcionality).

36. Za situácie, že žalobcovia neosvedčili žiadne konanie žalovaného smerujúce k nakladaniu s
majetkom spôsobom vymedzeným v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vecne správne
rozhodol súd prvej inštancie, ak návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel.

37. K odvolacej námietke žalobcov, že v prípade prevodu dotknutých nehnuteľností žalovaným na
tretiu osobu do skončenia konania o určenie vlastníckeho práva nebudú sa môcť žalobcovia reálne
domôcť navrátenia vlastníckeho práva odvolací súd poukazuje aj na ust. § 228 ods. 2 CSP, v zmysle
ktoréhovýrokprávoplatnéhorozsudkuourčenívecnéhoprávaknehnuteľnostialeboourčeníneplatnosti

dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu
vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná
poznámka o súdnom konaní.

38. Medzi rozsudky o určení vecného práva k nehnuteľnosti nepochybne patrí aj rozsudok, vo výroku

ktorého je určená existencia či neexistencia vlastníckeho práva ku konkrétnej nehnuteľnosti. Výrok
takéhoto právoplatného rozsudku je subjektívne záväzný aj pre subjekty, ktoré boli účastníkom zmluvy,
ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti podaný v čase,
keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. Existencia poznámky
zapísanej v katastri nehnuteľností zabezpečuje publicitu prebiehajúceho súdneho konania a narúša

tým dobromyseľnosť nadobúdateľa vecného práva k nehnuteľnosti. Z toho dôvodu zákonodarca rozšíril
subjektívne hranice záväznosti súdneho rozhodnutia aj na účastníkov zmluvy, ktorí v čase, keď vecné
právo k nehnuteľnosti nadobudli, mali byť oboznámení s existenciou súdneho konania. Nie je pritom
rozhodujúce, či sa reálne takáto osoba s poznámkou oboznámila. Stačí, že mala objektívnu možnosť
zistiť, že o danej nehnuteľnosti, resp. o vecnom práve k nej sa vedie súdne konanie. Táto koncepcia

je plne v súlade so zásadou formálnej publicity katastra nehnuteľností (viď aj rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR z 20. decembra 2017 sp.zn. 8Cdo/26/2016).

39. Za situácie, že nie je preukázaná bezprostredná hrozba ujmy žalobcom, z ktorého dôvodu nie je
možné nariadiť neodkladné opatrenie, je určitou formou ich ochrany pred ďalšími prevodmi zo strany

žalovaného vyššie uvedená informatívna poznámka o vedení súdneho konania o určenie vlastníckeho
práva na Mestskom súde Košice pod sp.zn. 73C/15/2025, ktorá je aj aktuálne zapísaná na liste
vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie I.. Na tomto liste vlastníctva je zapísaný byt, na ktorý sa malo
vzťahovať navrhované neodkladné opatrenie a ako jeho vlastník je zapísaný žalovaný.

40. Vzhľadom na poznámku o vedení konania o určenie vlastníckeho práva je zabezpečená
publicita prebiehajúceho súdneho konania a tým narušená dobromyseľnosť prípadného nadobúdateľa
vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti. Výrok právoplatného rozsudku o určení vlastníckeho práva tak
bude záväzný aj pre subjekty, ktoré boli účastníkom prípadnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva,ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam podaný
v čase, keď v katastri nehnuteľností je vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. Ak by teda boli
žalobcovia v konaní vo veci samej o určenie vlastníckeho práva úspešní a právoplatným rozsudkom

bude určené vlastnícke právo k nehnuteľnosti v ich prospech, v zmysle ust. § 228 CSP bude tento
určovací výrok záväzný aj pre ďalšieho (ďalších) nadobúdateľa (nadobúdateľov) vlastníckeho práva
k dotknutým nehnuteľnostiam.

41.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutéuznesenieakovecnesprávnepodľa

ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.

42.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľaust.§396ods.1CSPvspojení
s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli v odvolacom konaní neúspešní, preto im
nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Takýto nárok by vznikol úspešnému žalovanému,
ktorému však preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd stranám

sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).