Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-16C/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7518200490
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Sinčáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7518200490.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobkyne A. B. A., nar. XX.X.XXXX,

bytom C. XX, D., zast. JUDr. Miriam Jachymovou, advokátkou so sídlom Pražská 2, Košice proti
žalovaným v 1.rade E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. H. XX, I. J. K. a v 2.rade L. I., nar. XX.X.XXXX,
bytom G. H. XX, I. J. K., obaja zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice
o zaplatenie 7.851 eur s prísl.

r o z h o d o l :

I. Žalovaná v 1.rade je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 3.925,50 eur spolu s úrokom z omeškania 5%
ročne zo sumy 953,23 eur od 11.1.2018 do zaplatenia a zo sumy 74,27 eur od 16.2.2018 do zaplatenia,
všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný v 2.rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3.925,50 eur spolu s úrokom z omeškania 5%
ročne zo sumy 953,23 eur od 11.1.2018 do zaplatenia a zo sumy 74,27 eur od 16.2.2018 do zaplatenia,
všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobu v prevyšujúcom rozsahu príslušenstva pohľadávky zamieta.

IV. Žalobkyňa má voči žalovaným v 1. a 2.rade nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho
konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 21.8.2018 domáhala, aby súd zaviazal oboch zo
žalovaných v 1. a 2.rade zaplatiť jej sumu 1.027,50 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne
od 11.1.2018 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností v obci Sady nad Torysou, katastrálne územie (ďalej „kat.úz.“) Zdoba, zapísaných na
liste vlastníctva („LV“) č. 117, a to: domu súpisné číslo 26 na parcele reg. C č. 559 a pozemkov
parc. reg. C č. 559 (zastavané plochy a nádvoria o výmere 411 m2) a č. 560 (záhrady o výmere 340

m2), každá zo strán v podiele 1/3 k celku. Žalovaní užívajú nehnuteľnosť na vlastné bývanie a nad
rámec ich spoluvlastníckych podielov. Žalovaná v 1.rade užíva tri izby s prísl. na prízemí a žalovaný v
2.rade tri izby s prísl. na poschodí domu a pozemok užívajú spoločne, obaja rovným dielom. Realitná
kancelária odhadla trhovú hodnotu nájmu nehnuteľnosti 450 eur mesačne. Hodnota nájomného za jej
spoluvlastnícky podiel je 150 eur mesačne, od každého preto požaduje náhradu 75 eur mesačne, a to
od 10.12.2016, odkedy nehnuteľnosti nadobudli strany sporu do podielového spoluvlastníctva. Nárok
spoluvlastníka za neužívanie spoločnej veci vyplýva z ust. § 137 ods.1 Občianskeho zákonníka a jeho

predpokladom je užívanie veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu.

2. Žalovaní nárok žalobkyne neuznávali a žalobu navrhovali zamietnuť. V písomnom vyjadrení k žalobe
uviedli, že žalobkyňa nikdy nemala záujem užívať predmetné nehnuteľnosti. Jej jediným cieľom je využiťhodnotu svojho podielu na získanie jeho ekvivalentu v peniazoch. Žalovaní nehnuteľnosti užívajú v
rozsahu svojich spoluvlastníckych podielov. Žalobkyni nič nebránilo ani nebráni v užívaní nehnuteľností.
Žalobkyňa sa nepodieľa na žiadnych nákladoch súvisiacich s bežnou údržbu a opravami nehnuteľností.

Žalobkyňou predložený dôkaz o výške nájmu nevypovedá o reálnej hodnote užívania nehnuteľností,
keďže žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka podielu 1/3 nemá právo sama prenajať nehnuteľnosť.
Hodnota nájmu zahŕňa nielen zisk prenajímateľa, ale je potrebné od nej odpočítať náklady na plnenia
spojené s užívaním nehnuteľností, ktoré žalobkyňa neuhrádza. Žalobkyňa má k dispozícii nehnuteľnosť
v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu. Skutočnosť, že žalobkyňa túto možnosť nevyužila vzhľadom na

dispozičné usporiadanie a vzdialenosť bydliska žalobkyne, nie je možné pričítať na ťarchu žalovaných.

3. Žalobkyňa v priebehu konania rozširovala žalobný petit. Po pripustení zmeny petitu (naposledy
uznesením súdu dňa 6.5.2021) bolo predmetom sporu zaplatenie sumy 3.925,50 eur za obdobie od
10.12.2016 do 30.4.2021 s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.027,50 eur od 11.1.2018
do zaplatenia od každého zo žalovaných.

4. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 30.9.2021 žalobu zamietol. Z dôvodu odvolania žalobkyne vo veci
rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením zo dňa 20.2.2023 zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval § 137

Občianskeho zákonníka, ale toto ustanovenie nesprávne interpretoval a zároveň skutkové závery súdu
nemajú plnú oporu, respektíve sa v celom rozsahu neopierajú o vykonané dokazovanie. Poukázal
na to, že obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva, je okrem iného, aj oprávnenie vlastníka
vec v medziach zákona užívať. Spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu
k spoločnej veci, teda mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov

je v zmysle § 137 ods.1 Občianskeho zákonníka oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho
spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci
v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady
vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý
vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Nárok

spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu
vyplýva z § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka a jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto
veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom
nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody

spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní), z rozhodnutia
väčšinového spoluvlastníka alebo ide o faktický stav. Ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi
užívaná, nárok na náhradu by nevznikol. Rovnako ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v
rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému
spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu, a to

užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník spoločnú vec neužíva, nie je
právne významný a rovnako nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou.
V prejednávanej veci nie je právne významné, prečo subjektívne žalobkyňa ako spoluvlastník spoločnú
vec neužívala, ale podstatné je, aby svoj spoluvlastnícky podiel mohla užívať kedykoľvek na základe
vlastného rozhodnutia. Relevantnou otázkou je, či žalovaní užívali nehnuteľnosť v rozsahu svojho

spoluvlastníckeho podielu alebo nad jeho rozsah, teda, že neužívanie nehnuteľnosti v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu žalobkyne je dôsledkom užívania veci druhými spoluvlastníkmi nad rozsah
ich spoluvlastníckych podielov. Žalobkyňa musí v konaní preukázať, že podielový spoluvlastník užíva
nehnuteľnosť vo väčšom rozsahu ako mu patrí, a že ona z uvedeného dôvodu nemá možnosť užívať
nehnuteľnosť v jej patriacom podiele. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaní užívajú jej spoluvlastnícky podiel

a popísala spôsob užívania. Tvrdila, že žalovaní užívajú viac ako je ich podiel, pričom žalovaní toto
tvrdenie žalobkyne nijako nepopreli. Odvolací súd uložil tunajšiemu súdu povinnosť vysporiadať sa
s týmto tvrdením žalobkyne, ktoré žalovaní nepopreli, či tento stav trval za celé žalované obdobie a
následne posúdiť výšku primeranej náhrady za neužívanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou.

5. Žalovaní považovali rozhodnutie odvolacieho súdu za nezákonné, tvrdiac že odvolací súd zrušil
rozhodnutie súdu prvej inštancie pre jeho nesúhlas s hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie.
Odvolací súd rozhodnutie oprel o nepravdivé konštatovania o tom, čo považoval okresný súd za
nesporné, aj o tom, že žalovaní nepopreli tvrdenia žalobkyne o tom, že užívajú celú nehnuteľnosť.Poukázali pritom na svoje podania zo dňa 11.4.2018 a opakované vyjadrenia na pojednávaní dňa
26.6.2020. Z tohto nepravdivého konštatovania odvolacieho súdu vyplynul aj jeho skutkový záver, líšiaci
sa od skutkového záveru súdu prvej inštancie. Samotné konštatovanie, že výlučne žalovaní užívajú

predmetné nehnuteľnosti, nie je konštatovaním, že žalovaní užívajú celé nehnuteľnosti.

6. Žalobkyňa ani žalovaní po vrátení veci nenavrhli vykonať žiadne ďalšie dokazovanie.

7. Podľa výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. G. boli strany sporu v žalovanom období (od 10.12.2016 do

30.4.2018) podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností – pozemkov reg. C KN parc.č. 559 (zastavané
plochy a nádvoria o výmere 411 m2) a parc.č. 560 (záhrady o výmere 340 m2) a stavby – domu súpisné
číslo na parcele č. 559, a to každý z nich v podiele 1/3 k celku.

8. Žalobkyňa v konaní vypovedala, že po smrti matky si žalovaní rozdelili dom na dve časti. Na I. M.
býva žalovaná v 1.rade (jej sestra), sú tam tri izby a v suteréne užíva kuchyňu. Na C. M. býva žalovaný

v 2.rade (jej brat), ktorý tiež užíva tri izby a kuchyňu v suteréne. V dome ostala len kotolňa, všetko
je obsadené. Žalovaní užívajú aj záhradu. Kľúče od domu žalobkyňa nemá. Ak žalovaní užívajú tento
dom, musia aj platiť s tým spojené náklady, vrátane potrebných opráv. Za svoj spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnosti platí žalobkyňa zodpovedajúci podiel na dani.

9. Žalovaný v 2.rade vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyni ponúkli možnosť užívať predmetnú
nehnuteľnosť a nebránia jej v užívaní nehnuteľnosti.

10. Svedok N. A., manžel žalobkyne vypovedal, že predmetný dom má 6 izieb, na jednom poschodí býva
sestra žalobkyne so svojimi deťmi (ide o štvorčlennú rodinu) a na ďalšom poschodí býva brat žalobkyne

(sú tiež štvorčlennou rodinou). V pivničných priestoroch sa nachádzajú tri miestnosti - dve kuchyne,
ktoré užívajú brat a sestra žalobkyne a sklad / kotolňa. Dom je kompletne obsadený.

11. Svedkyňa E. F., dcéra žalovanej v 1.rade vypovedala, že žalovaný v 2.rade navrhol žalobkyni, že
môže užívať dve izby v dome. Do domu investovali, menili kotol i okná, pretože mali veľké úniky tepla.

12. Žalobkyňa v konaní poukazovala na to, že žalovaní s ňou nekomunikovali a užívajú nehnuteľnosti
v plnom rozsahu. Nevidí dôvod, prečo by mala prispievať žalovaným na úhradu nákladov spojených
s užívaním nehnuteľností, pretože ich neužíva. Dom začali žalovaní prerábať bez jej súhlasu. Sumu
žalovanými vyčíslenej bežnej údržby považovala za nadhodnotenú. Zo strany žalovaných jej bola

ponúknutá možnosť užívať nehnuteľnosti. Žalobkyňa by tam nemohla žiť a nevie si predstaviť, akým
spôsobom by mala nehnuteľnosti užívať. Žalovaní nehnuteľnosť užívali v celosti a žalobkyni náhradu
vo forme peňažného plnenia neposkytli.

13. Žalovaní v konaní tvrdili, že nehnuteľnosť neužívajú nad rámec svojich spoluvlastníckych podielov.

Žalobkyni nikto nebráni v užívaní nehnuteľnosti. Ak by súd pripustil možnosť priznania náhrady
žalobkyni, poukazovali na to, že nehnuteľnosť užívajú, zhodnocujú a z tohto užívania mala prospech i
samotná žalobkyňa. Započítali si náklady, ktoré vynaložili na zhodnotenie nehnuteľnosti. Dom je užívaný
a vykurovaný. Ak sa nehnuteľnosť neužíva a neudržiava sa v prevádzky schopnom stave, chátra
a znehodnocuje sa. Žalovaní uhrádzajú zálohové platby za plyn 157 eur mesačne. Bežná údržba

nehnuteľnosti vychádza v priemere 50 eur mesačne. Na údržbu a opravu nehnuteľností investovali
sumu celkom 2.423,40 eur. Voči domnelej pohľadávke žalobkyne si započítali svoju pohľadávku vo
výške 1/3 t.j. vo výške celkom 2.887,90 eur pre každého zo žalovaných. Žalobkyni ako spoluvlastníčke
nehnuteľnosti nepatria len práva, teda nemá právo len žiadať náhradu, ale má aj určité povinnosti a
je povinná podieľať sa na náhrade nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti, ktorej je podielovou

spoluvlastníčkou. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že žalovaní užívajú nehnuteľnosť nad rámec
ich spoluvlastníckych podielov. Naopak, tieto jej tvrdenia v konaní popreli výpoveďou žalovaného i
svedkyňou - dcérou žalovanej v 1.rade.

14. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

15. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.16. V zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

17. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom (spolu)vlastníckeho práva, je okrem
iného, aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle §
137 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho
spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného

plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie
spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť (obdobné závery vyplývajú napr. z
uzneseníNajvyššiehosúduSRsp.zn.4Cdo277/2009,sp.zn.5Cdo184/2009).Akovyplývaajzozáverov
odvolacieho súdu, dôvod, pre ktorý spoluvlastník nehnuteľnosť neužíva, je irelevantný. Rozhodujúcou
je skutočnosť, či niektorý zo spoluvlastníkov užíva nehnuteľnosť nad rozsah svojho spoluvlastníckeho
podielu. V takomto prípade je totiž povinný spoluvlastníkovi, ktorý je v dôsledku tohto „nadužívania“

vylúčený z užívania nehnuteľnosti v jemu zodpovedajúcom podiele, poskytnúť náhradu.

18. V prejednávanom prípade bolo vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie preukázané, že
výlučne žalovaní (so svojimi rodinami) užívajú uvedené nehnuteľnosti. Vyplýva to z výpovedí vypočutých
strán – žalobkyne a žalovaného v 2.rade, ako aj svedkov – manžela žalobkyne a dcéry žalovanej

v 1.rade. Všetci zhodne uviedli, že dom obývajú rodiny žalovaných v 1. a 2.rade a že žalobkyňa
nehnuteľnosti neužíva. Žalovaní síce opakovane vo svojich písomných aj ústnych vyjadreniach tvrdili, že
nehnuteľnosti neužívajú nad rámec svojich spoluvlastníckych podielov, toto ich tvrdenie je ale v rozpore
s vykonanými dôkazmi – výpoveďami strán a svedkov. Žalovaní tvrdenia žalobkyne o tom, že oni užívajú
celé nehnuteľnosti – rodinný dom, v ktorom majú rozdelené poschodia a miestnosti, ako aj záhradu

relevantným spôsobom nevyvrátili. Tvrdili, že žalobkyňa má možnosť užívať nehnuteľnosti v rozsahu
jej spoluvlastníckeho podielu, túto možnosť ale vôbec nekonkretizovali, keďže bolo preukázané,
že žalovaní v 1. a 2.rade užívajú celé nehnuteľnosti. Žalovaní neuviedli žiadne vlastné tvrdenia
o skutkových okolnostiach užívania nehnuteľnosti, a teda tvrdenia žalobkyne o rozsahu a spôsobe
užívania nehnuteľností žalovanými (ktoré boli potvrdené aj svedeckou výpoveďou manžela žalobkyne)

účinne nepopreli. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že nehnuteľnosti sú plne využívané žalovanými,
v dôsledku čoho je žalobkyňa vylúčená z ich užívania. Vzťahuje sa to na celé obdobie, za ktoré
žalobkyňapožadujenáhradu.Vzhľadomnauvedenésúdkonštatuje,žežalovanívrozhodujúcomobdobí
užívali nehnuteľnosti nad rámec svojich spoluvlastníckych podielov, keďže ich užívali celé len oni (bez
žalobkyne) so svojimi rodinami, pričom im patril spoluvlastnícky podiel vo výške celkom 2/3 (1/3 + 1/3).

S poukazom na uvedené skutočnosti je nárok žalobkyne na náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho
podielu daný za žalované obdobie od 10.12.2016 do 30.4.2021.

19. Žalobkyňa predložila odhad trhovej hodnoty nájmu nehnuteľností vystavený realitnou kanceláriou
CENTURY 21 dňa 21.12.2017, podľa ktorého je odhadovaná cena nájmu nehnuteľností 450 eur

mesačne. Hodnota nájomného za spoluvlastnícky podiel žalobkyne činí 150 eur mesačne, a teda
žalobkyňa od každého zo žalovaných požadovala náhradu 75 eur mesačne.

20. Výšku požadovanej náhrady možno podľa súdu odvodiť od výšky obvyklého nájomného v danom
mieste a čase, ktorej predmetom sú obdobné nehnuteľnosti, pričom treba vziať do úvahy i konkrétne

podmienky týkajúce sa užívanej nehnuteľnosti. Žalobkyňa predložila vyjadrenie realitnej kancelárie
o odhade hodnoty nájomného, ktoré žalovaní namietali z dôvodu, že nevypovedá o reálnej hodnote
užívania nehnuteľností, keďže žalobkyňa nemá právo sama prenajať predmetnú nehnuteľnosť a od
hodnoty nájomného je potrebné odpočítať náklady na plnenia spojené s užívaním nehnuteľností.

21. Podľa súdu je žalobkyňou predložený dôkaz dostatočným podkladom pre ustálenie hodnoty
nájomného, a teda úhrady, na ktorú má žalobkyňa právo. Ide o výšku odhadovaného nájomného za
konkrétnu, prejednávanú nehnuteľnosť, ktorá predstavuje hodnotu užívania nehnuteľnosti, o ktorú je
žalobkyňa neužívaním svojho podielu ukrátená. Žalovaní počas celého konania neprodukovali žiaden
dôkaz o inej výške nájomného a tento žalobkyňou predložený dôkaz relevantným spôsobom nevyvrátili.

22. Vychádzajúc z náhrady 75 eur mesačne, žalobkyňou požadovaný nárok na zaplatenie náhrady za
obdobie od 10.12.2016 do 30.4.2018 vo výške 3.925,50 eur od každého zo žalovaných je dôvodný (22
dní v mesiaci december 2016 = 53,23 eur + 52 mesiacov x 75 eur).23. Keďže žalovaní vzniesli námietku započítania do výšky 2.887,90 eur voči žalobkyňou uplatnenej
pohľadávke, súd sa zaoberal aj nárokmi žalovaných voči žalobkyni. Žalobkyňa so započítaním

nesúhlasila, k dohode o započítaní nedošlo, a preto súd posudzoval splnenie podmienok pre
jednostranné započítanie pohľadávok žalovaných voči žalobkyni.

24. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči

druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

25. Podľa § 581 ods.2 veta druhá Občianskeho zákonníka proti splatnej pohľadávke nemožno započítať
pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

26. Citované ustanovenie upravuje započítanie ako spôsob zániku pohľadávok veriteľa a dlžníka.
Toto ustanovenie vyžaduje, aby niektorý z účastníkov urobil prejav vôle smerujúci na započítanie.
Súhlas druhého účastníka sa nevyžaduje. Prejav vôle na započítanie nevyžaduje písomnú formu,
musí byť dostatočne určitý a musí byť z neho nepochybné, ktorej pohľadávky sa týka. Podmienkou
zápočtu pohľadávok je, že pohľadávky musia byť vzájomné, musia byť rovnakého druhu a musia byť

započítateľné.

27. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

28. Žalovaní si voči žalobkyni uplatnili právo na náhradu nákladov na údržbu a opravy nehnuteľností,
na plyn a na bežnú údržbu nehnuteľností, podľa výšky spoluvlastníckeho podielu žalobkyne. Toto
právo si prvýkrát voči žalobkyni uplatnili až kompenzačnou námietkou doručenou súdu a žalobkyni až
na pojednávaní dňa 26.6.2020. Pohľadávka žalovaných v prípade preukázania jej existencie sa tak

stala splatnou nasledujúcim dňom, t.j. dňa 27.6.2020 a keďže v tom čase už bola splatná pohľadávka
žalobkyne uplatnená žalobou, až v tomto momente (27.6.2020) mohlo dôjsť k stretu vzájomných
pohľadávok sporových strán. Keďže kompenzačný prejav bol uskutočnený dňa 26.6.2020 a v tom čase
vzájomná pohľadávka žalovaných ešte nebola splatná (nadobudla splatnosť až nasledujúci deň), pričom
započítanienesplatnejpohľadávkyvočisplatnejjednostrannýmprávnymúkonomjezozákonavylúčené,

nemohla kompenzačná námietka žalovaných zo dňa 26.6.2020 spôsobiť zánik pohľadávky žalobkyne.
Účinky zániku vzájomných pohľadávok by mohla vyvolať až kompenzačná námietka vznesená po
27.6.2020. Žalovanými vykonaný kompenzačný prejav dňa 26.6.2020 preto nenadobúda žiadne právne
účinky (ani v prípade keď sa pohľadávka stane neskôr splatnou, porovnaj Rc 64/2006). Súdu preto
neostalo iné ako na pohľadávky žalovaných voči žalobkyni neprihliadať.

29. Nárok na úroky z omeškania vyplýva z ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorých dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania

ustanovuje vykonávací predpis.

30. V zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. V zhode s cit. ustanoveniami súd priznal žalobkyni popri istine úrok z omeškania zo sumy 953,23 eur
od 11.1.2018, kedy uplynula žalovaným lehota na zaplatenie uvedenej sumy v zmysle výzvy žalobkyne
zo dňa 21.12.2017, do zaplatenia. V uvedenom čase neboli žalovaní v omeškaní s úhradou sumy
1.027,50 eur, ale len sumy 953,23 eur (22 dní v mesiaci december = 53,23 eur + 12x75 eur za rok 2017).

Do omeškania so zostávajúcou sumou, z ktorej žalobkyňa požadovala priznať jej úroky z omeškania sa
žalovaní dostali dňa 16.2.2018, keďže žalobkyňa ich vyzvala na platenie náhrad za užívanie za ďalšie
mesiace (po 1.1.2018) do 15.dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa náhrada platí.Súd preto priznal žalobkyni úroky z omeškania tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku a v
zostávajúcom rozsahu príslušenstva pohľadávky žalobu ako nedôvodnú zamietol.

32. Lehota na plnenie vyplýva z ust. § 232 ods.3 veta prvá CSP.

33. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí (§ 262 ods.1 CSP).

34. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § § 255 ods. 1CSP, v zmysle ktorých súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Keďže žalobkyňa bola v konaní neúspešná len v nepatrnom rozsahu príslušenstva žalovanej
pohľadávky, považuje sa za procesne úspešnú stranu sporu, z ktorých dôvodov jej bola priznaná
náhrada trov konania v celom rozsahu odôvodnených, účelných a preukázaných výdavkov. Súd preto

zaviazal žalovaných nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %. S poukazom na § 262 ods.2
CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. V rámci trov konania rozhodoval súd o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania (§ 396

ods. 1, ods. 3 CSP). Odvolací súd uznesením zo dňa 20.2.2023 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Keďže ide o jednotné
prvoinštančné konanie, ktoré netvorí pri zrušení rozsudku odvolacím súdom samostatné celky, súd o
trovách prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodol podľa konečného úspechu strán v konaní.

37. Súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP, či už na strane sporu alebo týkajúce sa
predmetu konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
(§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).