Rozsudok – Ostatné ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. september 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124202067
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124202067.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX C. D., právne zastúpeného: AK MAZANEC, s.r.o., Metodova
3331/12, 080 01 Prešov, IČO: 53 494 920, proti žalovanej: E. A., nar. XX.X.XXXX, bytom F. G. XXX,
XXX XX F., o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 12.03.2024 domáhal voči žalovanej určenia, že ich
odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávky je neplatné.

1.1 Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.08.2021 uzavrela žalovaná s dlžníkom (H. I.) dve zmluvy, a to
Zmluvu o zriadení záložného práva evidovanú na príslušnom liste vlastníctva pod V-7160/2021 a Zmluvu
o zriadení záložného práva evidovanú na príslušnom liste vlastníctva pod V-11189/2021. V oboch týchto
zmluvách vystupoval ako dlžník H. I. a ako záložný veriteľ žalovaná. Záloh predstavovali nehnuteľnosti
vo vlastníctve dlžníka, a to nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území J., obec J., K. J.: a) byt
č. XX, v bytovom dome na ulici L. C. J., číslo vchodu: XX. nachádzajúci sa na X. poschodí, súpisné č.

bytového domu: XXXX, druh stavby: bytový dom, popis stavby: bytový dom, postavenom na pozemku s
parc. číslom XXXXX/XXX, zapísaný na LV č. XXXXX. vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálny
odbor,vpodiele1/1;b)spoluvlastníckypodielnaspoločnýchčastiach,apríslušenstvebytovéhodomuso
súpisným č. XXXX, o veľkosti 75/3064, zapísaný na LV č. XXXXX, vedenom Okresným úradom Prešov,
katastrálny odbor; c) spoluvlastnícky podiel k pozemku - parcele reg. „C“ s paralelným číslom 14302/190,
o výmere 494 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o veľkosti 75/3064, zapísaný na LV č.
XXXXX, vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor (ďalej len ako „nehnuteľnosti“ alebo len

ako „záloh“). Pohľadávky vo vlastníctve žalovanej, vzťahujúce sa na predmetný záloh, boli následne
postúpené na žalobcu, a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky evidovanej na príslušnom
liste vlastníctva katastrálneho operátu pod Z-4504/2023. zo dňa 24.07.2023 - číslo zmeny 4430/23.
Následne sa žalovaná rozhodla od zmluvy odstúpiť, pričom ako dôvod odstúpenia uviedla nesplnenie
platobnej podmienky zo strany postupníka - žalobcu, v zmluve uvedenej pod bodom 3.2, a to: „Odplata
bude uhradená zo sírany Postupníka nasledujúcim spôsobom: a) suma vo výške 48.000,-€ je uhradená
dňom účinnosti tejto zmluvy, u to na základe vzájomného zápočtu pohľadávok zmluvných strán vo

výške 48.000,-€; b) suma vo výške 37.000,-€ je uhradená do 2 mesiacov po predložení výpisu z listu
vlastníctva č. XXXXX (B34), č. 12458 (B44) pre k. ú. J., obec J., K. J., vzťahujúci sa k bytu č. XX,
vchod G. XX, poschodie č. X, resp., na ktorom bude Postupník evidovaný ako výlučný vlastník a nebude
evidovanážiadnapoznámkaaniináťarcha.“Argumentžalovanejpreodstúpenieodzmluvy,ktorejúčinkyplne nenastali, považuje žalobca za ad absurdum, nakoľko zo zmluvy vyplýva, že podmienka odplaty
- sumy 37.000,-€ sa naplní až po výkone záložného práva. Podľa bodu 7.2 zmluvy sa zmluvné strany
dohodli, že ukončenie zmluvy je možné len na základe písomnej dohody zmluvných strán. Zmluva

síce špecificky neustanovovala odstúpenie od zmluvy postupcom, no podľa bodu 8.5 sa právne vzťahy
z nej vyplývajúce riadia právnym poriadkom Slovenskej republiky. Žalobca má za to, že žalovaná
nedodržala zmluvne ustanovenú formu, ani právnym poriadkom predpísanú formu úpravy, či odstúpenia
zo zmluvy, a to v zmysle ustanovenia § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko má žalobca za
to, že dohoda či mimosúdne riešenie sporu so žalovanou nie je možné, cieľom podania tejto žaloby

je dosiahnutie súdneho určenia neplatnosti právneho úkonu, a to dosiahnutie neplatnosti právneho
úkonu odstúpenia od zmluvy zo strany žalovanej. Žalobca má za to, že napadnutý právny úkon je v
rozpore s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, nakoľko sa prieči účelu zákona a
odporuje dobrým mravom. Žalobca je tak v súvislosti s existenciou tohto úkonu zo strany žalovanej
bez adekvátneho či právneho dôvodu obmedzovaný na výkone jeho práv. Žalobca považuje za dôležité
zdôrazniť, že žiadne odstúpenie žalovanej mu nebolo do dnešného dňa doručené.

2. Žalovaná sa k žalobe a jej prílohám, ktoré jej boli doručené dňa 14.05.2024, napriek výzve súdu
písomne nevyjadrila.

3. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom (výpis z LV, zmluva o postúpení

pohľadávky), pričom zistil tento skutkový stav:

3.1 Z výpisu LV č. XXXXX, k.ú. J., z 12.03.2024 súd zistil, že H. I. je vlastníkom bytu č. XX, na X. poschodí
bytového domu so súp. č. XXXX nachádzajúcom sa na ulici L. C. J., vo vchode č. XX, postavenom na
parc. č. XXXXX/XXX. Na uvedenom byte viaznu ťarchy v podobe záložných práv v prospech žalobcu,

ktoré vznikli na základe zmlúv o zriadení záložného práva, ktorých vklad bol povolený dňa 24.09.2021
(V-7160/2021) a dňa 17.01.2022 (V-11189/2021).

3.2ZoZmluvyopostúpenípohľadávkyuzavretejdňa24.07.2023medziE.A.akopostupcomažalobcom
ako postúpeným súd zistil, že na žalobcu bola prevedená pohľadávky postupcu voči H. I., ktorá vznikla

na základe zmlúv o pôžičke a to zo dňa 23.08.2021 a 10.11.2021. Pohľadávka ku dňu postúpenia činila
85.000,-€.

4. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.
Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od

začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

5. Žalobca sa svojou žalobou domáha určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy o postúpení pohľadávky
ako jednostranného úkonu žalovanej.

6. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2
ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobu o určenie platnosti/neplatnosti právneho úkonu (v tomto prípade

odstúpenia od kúpnej zmluvy) je potrebné vnímať ako žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa §
137 písm. d/ CSP, ktorý v zásade nepripúšťa žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb
o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Takýmto
právnympredpisomjenapr.zákonč.311/2001Z.z.,tedaZákonníkpráce(žalobaoneplatnosťskončeniapracovného pomeru podľa ust. § 77), zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)
v znení neskorších predpisov (žaloba o neplatnosť dražby podľa ust. § 21 ods. 2), Občiansky zákonník

(žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa ust. § 711 ods. 6). Pre tieto výnimky je spoločné, že
priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii, priznáva oprávnenej osobe právo
domáhať sa na súde určenia právnej skutočnosti (minulej udalosti). Tento záver podľa názoru súdu
podporuje aj samotné vyjadrenie textu právnych noriem, z ktorých vyplýva možnosť podania žaloby o
určenie právnej skutočnosti („neplatnosť skončenia pracovného pomeru môže uplatniť na súde“, „môže

požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby“, „neplatnosť výpovede môže uplatniť na súde“). Súd sa
síce nemusí riadiť doslovnou formuláciou žalobného návrhu (túto si môže v rozsudku upraviť, ak to
uzná za vhodné a potrebné), avšak musí rešpektovať žalobný návrh z hľadiska posúdenia, čoho sa
žalobca domáha. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru o procesnej neprípustnosti
žaloby žalobcu o určenie neplatnosti sporného právneho úkonu žalovaných, z dôvodu ktorého žalobu
zamietol. Z toho dôvodu, ako aj z dôvodu, že zo strany žalovanej nedošlo k uznávaciemu prejavu, nebolo

možné vyhovieť ani návrhu žalobcu na vydanie rozsudku pre uznanie. Okrem toho je potrebné uviesť, že
žalobcavkonaníneuniesoldôkaznébremenomanepreukázalsamotnéodstúpeniežalovanejodzmluvy
o postúpení pohľadávky. Na záver súd dodáva, že ak by aj vyhovel žalobe, nemusí to mať automaticky
vplyv na obnovu zápisu záložného práva na liste vlastníctva.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku tak, že v plnej miere úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej v tomto
konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský

súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak,
aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo kvadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.