Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. august 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/51/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124202067
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124202067.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v sporovej veci žalobcu: A. A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom A. C. D. XX, XXX XX E. D., právne zastúpeného: AK MAZANEC, s.r.o., Metodova
3331/12, 080 01 Prešov, IČO: 53 494 920, proti žalovanej: F. A., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX
XX C., o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov

č.k. 8C/12/2024-30 zo dňa 10.9.2024, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol
a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Citujúc ustanovenie § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
a § 137 CSP uzavrel, že žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy
o postúpení pohľadávky ako jednostranného úkonu žalovanej. V tomto prípade odstúpenie od kúpnej
zmluvy, ktoré je potrebné vnímať ako žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d)
CSP. Toto ustanovenie v zásade nepripúšťa žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb
o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Takýmto

právnympredpisomjenapr.zákonč.311/2001Z.z.,tedaZákonníkpráce(žalobaoneplatnosťskončenia
pracovného pomeru podľa ust. § 77), Zákon o dobrovoľných dražbách, Zákon o notároch a notárskej
činnosti... Tento záver súdu má podporovať aj samotné vyjadrenie textu právnych noriem, z ktorých
vyplýva možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti (neplatnosť skončenia pracovného
pomeru môže uplatniť na súde, môže požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby, neplatnosť výpovede
môže uplatniť na súde). Zároveň uviedol, že súd sa síce nemusí riadiť doslovnou formuláciou žalobného

návrhu, avšak musí rešpektovať žalobný návrh z hľadiska posúdenia, čoho sa žalobca domáha.

3. Vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru o procesnej neprípustnosti žaloby žalobcu o určenie
neplatnosti sporného právneho úkonu žalovanej, z dôvodu ktorého žalobu zamietol. Poukázal, že z toho
dôvodu, ako aj z dôvodu, že zo strany žalovanej nedošlo k uznávaciemu prejavu, nebolo možné vyhovieť
ani návrhu žalobcu na vydanie rozsudku pre uznanie. Okrem toho žalobca v konaní neuniesol dôkazné

bremeno a nepreukázal samotné odstúpenie žalovanej od zmluvy o postúpení pohľadávky. Ak by aj súd
vyhovel žalobe, nemusí to mať automaticky vplyv na obnovu zápisu záložného práva na liste vlastníctva.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a poukázal,
že v plnej miere úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keďže jej v tomto konaní žiadne
trovy nevznikli.5. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca argumentujúc, že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia.

6. V súvislosti s konštatovaním prvoinštančného súdu o procesnej neprípustnosti predmetnej žaloby
poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR vo veci Inagro (1VObdo/1/2021), kde Veľký senát obiter

dictum vyslovil, že: „sa nestotožňuje s názorom, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu je
(podľa CSP) neprípustná“. Svoj dictum, záver, podporil dvoma argumentami:
1. Neprípustnosť žaloby by mohla viesť k odmietnutiu spravodlivosti v prípadoch, keď určovacia žaloba
je jediným prostriedkom ochrany práva.
2. V ustanovení § 137 CSP je len demonštratívny výpočet žalôb, čo znamená, že tento sa môže
rozširovať a môžu do úvahy prichádzať aj žaloby, ktoré v tomto ustanovení nie sú explicitne uvedené.

7. Poukázal na samotné konštatovanie prvoinštančného súdu vo svojom odôvodnení rozhodnutia v tej
časti, kde konštatoval, že súd sa síce nemusí riadiť doslovnou formuláciou žalobného návrhu, avšak
musí rešpektovať žalobný návrh z hľadiska posúdenia čoho sa žalobca domáha. Uviedol, že toto
konštatovaniejevpodstatezhodnésČl.11ods.1CSP,vzmyslektoréhoúkonystránsporusaposudzujú

s prihliadnutím na ich obsah.

8. Žalobou totiž zo dňa 4.3.2023 sa žalobca domáhal ochrany svojich práv a povinností vyplývajúcich
zo záväzku so žalovanou. Súd prvej inštancie mal posudzovať obsah žaloby v súlade s judikatúrou
najvyšších súdnych autorít, aby predišiel formalistickému odňatiu spravodlivosti pre žalobcom zvolenú

formuláciu petitu (viď uznesenie NS SR sp.zn. 9Cdo/216/2021 z 29.11.2021). Z obsahu žaloby je totiž
nepochybné, čoho sa žalobca domáha (určenia existencie záväzku žalovanej zo zmluvy o postúpení
pohľadávky voči dlžníkovi na žalobcu a posúdením prejudiciálnej otázky neplatnosti odstúpenia
realizovaného žalovanou). V súvislosti s touto argumentáciou poukázal na ďalšie rozhodnutia NS SR, a
to 2Cdo/8/2025, 7Cdo/268/2019, ako aj relevantnú právnu teóriu (porovnaj Tomašovič, M., In Števček,

M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Tomašovič, M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár,
Praha: C.H.Beck, 2016, s. 505). Uviedol, že v danej veci formulácia petitu možno navádzala dojem
procesného postupu podľa § 137 písm. d) CSP, čo súd prvej inštancie vyčítal ako nedostatok návrhu
žalobcu, avšak obsah žaloby indikoval, že sa žalobca domáha potvrdenia existencie zmluvného vzťahu
medzi stranami sporu z titulu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.7.2023, ktoré bolo záložcovi

G. H. oznámené dňa 24.7.2023. Na určovacej žalobe o určenie, že žalovaná je zaviazaná zo zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 24.7.2023, je totiž daný naliehavý právny záujem, keďže vytvára pevný
základ strán sporu, kedy v dôsledku postupu žalovanej malo dôjsť k zániku postavenia záložného
veriteľa. Preto súd pri rešpektovaní judikatúry najvyšších súdnych autorít, mal posudzovať obsah žaloby
aj podľa obsahu a nebyť striktne viazaný len petitom uvedeným v žalobe.

9. Za takéhoto stavu mal prvoinštančný súd postupovať spôsobom, že vecné prejednanie sporu
o určenie bude slúžiť potrebám praktického života a odstráni stav neistoty všetkých subjektov zmluvných
vzťahov.

10. Ďalej uviedol, že žalobca postupoval výlučne v súlade s výzvou Okresného úradu Prešov, katastrálny
odbor, pričom je zrejmé, že cieľom podaného návrhu je zachovanie statusu quo, kedy správny úrad
podmienil zachovanie zápisu v evidencii katastra nehnuteľností práve podaním návrhu vo veci samej,
ktorým sa žalobca domáha potvrdenia existencie zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, čo vyplýva
aj priamo z formulácie žalobného petitu, ktorý obsahuje formuláciu „...žalovaná je naďalej viazaná

podmienkami zmluvy“. V dôsledku takéhoto postupu prvoinštančný súd obmedzil žalobcu na jeho
právach a uvedený postup spôsobil podstatné vady konania, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, pričom aj napadnuté rozhodnutie nevychádza zo správneho právneho posúdenia veci.

11. Ak by sa totiž prvoinštančný súd neobmedzil na formalistický postup striktnou formuláciou, mal návrh

žalobcu vo veci samej prejednať a v prípade, ak zo strany žalovanej nie je nárok žalobcu rozporovaný,
považovať tvrdenia žalobcu za nesporné (žalovaná sa totiž bez vážneho dôvodu k návrhu vo veci samej
nevyjadrila,napojednávaniesanedostavila).Pretomalobyťvyhovenénávrhuvovecisamejapotvrdená
existencia záväzku žalovanej zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.7.2023.12. Pokiaľ prvoinštančný súd poukazoval na nepreukázanie skutočnosti zo strany žalobcu, a to
odstúpenia žalovanej od zmluvy, uviedol, že toto odstúpenie nemohol preukázať, lebo o ňom v čase

podania žaloby vedel na základe výzvy I. J. K., katastrálneho odboru, ktorou boli vyzvaní, aby sa vyjadril,
či s predmetným odstúpením súhlasí, resp. aby podal návrh na príslušný súd na určenie neplatnosti
takéhoto odstúpenia.

13. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil napadnutý rozsudok a po prejednaní prejudicálnej

otázky neplatnosti odstúpenia žalovanej od zmluvy o postúpení pohľadávky rozhodol tak, že žalovaná je
zaviazaná zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 24.7.2023 a je povinná zaplatiť žalobcovi
trovy konania v rozsahu 100 %, alternatívne zrušil vec a vrátil na ďalšie konanie.

14. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vzhľadom
na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

16. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú:
a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces,
b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou
uskutočňovala jej procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

17. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa
svojichprávnanestrannomsúdeavkonaníprednímvyužiťvšetkyprávneinštitútyazárukyposkytované
právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce
súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba

rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj ústavnoprávneho rámca a ktoré
porušenie tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so
súdnou ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu,
právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na

predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovane rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené
so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojeného so zákazom
deneganatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

18. Podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej

skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu.

19. Podľa § 181 ods. 2 CSP po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri

predbežnom prejednaní sporu.

20. Podľa § 181 ods. 4 CSP, ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť
lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto

skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 153 a 154.

21. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie

doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

22. V danom prípade je zrejmé, že odvolateľ napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodov
uvedených v písomnom odvolaní, a to najmä, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnilstrane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, že konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci a že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie mal obsah žaloby posudzovať v súvislosti s judikatúrou
najvyšších súdnych autorít, zaoberať sa detailnejšie procesnou prípustnosťou predmetnej žaloby a dať
to do súladu aj s relevantnou právnou teóriou, v zmysle ktorej v prípade takýchto žalôb alebo žalobných
návrhov znejúcich na určenie právnej skutočnosti, ktoré nevyplývajú z osobitných predpisov, je potrebné

takýto návrh považovať za vadný.

24. Má však za to, že obsah žaloby jasne indikoval, že žalobca sa domáha potvrdenia existencie
zmluvného vzťahu medzi stranami sporu z titulu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.7.2023.

25. Z obsahu spisu, žaloby, ako aj napadnutého rozhodnutia, je nepochybné, že žalobca svoju žalobu

odôvodňoval tým, že dňa 23.8.2021 uzavrela žalovaná s dlžníkom (G. H.) dve zmluvy, a to zmluvu
o zriadení záložného práva evidovanú na príslušnom liste vlastníctva pod E. a zmluvu o zriadení
záložného práva evidovanú na príslušnom liste vlastníctva pod E.. V oboch týchto zmluvách vystupoval
ako dlžník G. H. a záložný veriteľ žalovaná a záloh predstavovali nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka
nachádzajúce sa v k.ú. K. v bytovom dome na ulici L. č. vchodu XX, súpisné č. XXXX, zapísané na

LV XXXXX a na spoluvlastníckom podiele na spoločných častiach a príslušenstve tohto bytového domu
v spoluvlastníckom podiele k pozemku. Poukazoval, že pohľadávky vo vlastníctve žalovanej vzťahujúce
sa na predmetných záloh boli postúpené na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 24.7.2023 a evidovanej na liste vlastníctva katastrálneho operátu pod F. XXXX/XX. Následne sa
žalovaná rozhodla od zmluvy odstúpiť a ako dôvod odstúpenia uviedla nesplnenie platobnej podmienky

zo strany postupníka, teda žalobcu, v zmluve uvedenej pod bodom 3.2.

26. Žalobca poukazoval, že argument žalovanej pre odstúpenie od zmluvy považuje za akt absurdum,
jeho účinky odstúpenia nenastali, nakoľko vyplýva, že podmienka odplaty v sume 37.000,- eur sa naplní
až po výkone záložného práva a že podľa bodu 7.2. zmluvy sa strany dohodli, že ukončenie zmluvy je

možné len na základe písomnej dohody zmluvných strán. Žalobca má za to, že žalovaná nedodržala túto
zmluvne ustanovenú formu, pričom dohoda, či mimosúdne riešenie sporu s ňou nie je možné a cieľom
žaloby je dosiahnutie súdneho určenia neplatnosti právneho úkonu, a to odstúpenia od zmluvy zo strany
žalovanej, keďže tento právny úkon je v rozpore so záväznými právnymi predpismi, prieči sa účelu
zákona a odporuje dobrým mravom a žalobca je v súvislosti s existenciou tohto úkonu obmedzovaný

vo výkone svojich práv.

27.Odvolacísúdzistil,ženapojednávanídňa10.9.2024,ktorébolovykonanébezprítomnostižalovanej,
ktorá sa pojednávania nezúčastnila, súd konal v jej neprítomnosti. Na tomto pojednávaní právny
zástupca žalobcu následne po tom, čo prvoinštančný súd v zmysle § 181 ods. 2 CSP uviedol svoje

predbežné právne posúdenie s odkazom na ustanovenie § 137 písm. d) CSP a neprípustnosť uvedenej
žaloby, ako aj neunesenie dôkazného bremena, navrhol odročiť pojednávanie za účelom upravenia tej
skutočnosti, či výmaz záložného práva z listu vlastníctva uskutočnený v spojitosti s konaním pána H.,
vo vzťahu ku ktorému by podal následne návrh na pripustenie do konania a tiež aj následne súvisiacu
zmenu žaloby.

28. Keďže súd na tomto pojednávaní návrh na odročenie zamietol a vyzval právneho zástupcu žalobcu
na prednesenie záverečnej reči, tento na tomto pojednávaní zreteľne uviedol, že zmluvný vzťah
medzi žalobcom a žalovanou bol založený zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorý je naďalej platný
pretože predmetný úkon žalovanej odstúpenia od tejto zmluvy považuje naďalej za neplatný. Predmetné

posúdenie existencie naďalej tohto zmluvného vzťahu navrhol vykonať v rámci predbežného právneho
posúdenia. Rovnako požiadal, resp. navrhol súdu doplnenie rozhodujúcich skutočností v nadväznosti na
predbežné právne posúdenie, či došlo k výmazu záložného práva v dôsledku zániku záložného práva,
resp. splnenia jeho záväzku zo strany dlžníka voči veriteľovi a tiež navrhoval a žiadal, aby súd s ohľadom
na nečinnosť žalovanej dal aj priestor žalobcovi, aby tieto skutočnosti doplnil sám, resp. zdôvodnil

svoj postup. Poukázal, že predmetné konanie je jedinou ochranou žalobcu pred ďalšími rozhodnutiami
Okresného súdu Prešov, ktoré spôsobujú nadväzné kroky realizované žalovanou a G. H.. Preto má za
to, že žalovaná je naďalej zaviazaná zo zmluvy o postúpení pohľadávok, keďže nedošlo k naplneniu
predpokladov pre odstúpenie.29. S ohľadom na uvedené mal odvolací súd za to, že v kontexte obsahu podanej žaloby, listinných
dôkazov nachádzajúcich sa v spise i uskutočnenom pojednávaní dňa 10.9.2024, možno uzavrieť, že ide

o pochybenie prvoinštančného súdu, ktoré znemožnilo žalobcovi uskutočňovať mu patriace procesné
práva v tej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Predovšetkým v tejto súvislosti
je nesporným faktom tá skutočnosť, že žaloby o určenie právnej skutočnosti, teda určenia platnosti,
či neplatnosti právnych úkonov, odporujú vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny
stav. Nová právna úprava Civilného sporového poriadku od 1.7.2016 pripúšťa žalobu na určenie právnej

skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu. Na druhej strane však existujúca
právna teória je toho názoru, že žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného
predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný a pokiaľ vady žaloby nie sú odstránené, súd má
možnosť žalobu odmietnuť, ibaže by pre tento nedostatok nebolo možné v konaní pokračovať. Na druhej
strane však považuje za nutné zdôrazniť, že súd aj napriek nesprávnej formulácii petitu môže v konaní
pokračovať - ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa žaloba týka a čo sa tým sleduje. Zdôrazňuje, že súd

je totiž viazaný obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou.

30. A túto skutočnosť odvolací súd považoval za dostatočný fakt vedúci k záveru, že bolo úlohou
súdu sa dôslednejšie zaoberať obsahom žalobného petitu a napokon aj žalobného tvrdenia žalobcu na
pojednávaní dňa 10.9.2024, keď po predbežnom právnom posúdení prvoinštančným súdom následne

žalobca s odkazom na zákonné ustanovenie § 181 ods. 2 CSP bol schopný predniesť, podľa názoru
odvolacieho súdu, podstatné a rozhodujúce tvrdenia k preukázaniu tej skutočnosti, čo je základom, resp.
podkladom jeho navrhovaného výroku v žalobnom návrhu, a je zrejmé, že išlo o zmluvný vzťah medzi
žalobcom a žalovanou z titulu zmluvy o postúpení pohľadávky. Napokon to vyplýva z jeho samotného
prednesu, ale aj tvrdenia v obsahu samotnej žaloby poukazom na ustanovenie § 493 Občianskeho

zákonníka a odkaz na záväzkový vzťah medzi ním a žalovanou.

31. Toto tvrdenie má logické vyústenie v spojitosti s úpravou uvedenou v § 48 Občianskeho zákonníka
veta druhá, v zmysle ktorého ak účastník zmluvného vzťahu takýto úkon využije, odstúpením sa zmluva
od začiatku zrušuje.

32.Pretoodvolacísúdjetohonázoru,žeprvoinštančnýsúdsvojimprocesnýmpostupomodňalprocesné
práva patriace žalobcovi, ktorý na základe predbežného právneho posúdenia žiadal súd o odročenie
pojednávania a odstránenia vád v konaní a súd sám v zmysle postupu § 137 písm. d) CSP tieto vady
neodstránil,resp.nepostupovalvtomzmysle,žezobsahužalobybolozrejméčohosapredmetnážaloba

týka a čo ňou sleduje.

33. Z týchto dôvodov mal odvolací súd za to, že odvolanie je dôvodné a prvoinštančný súd zaťažil
konanie procesnou vadou spočívajúcou v znemožnení uskutočňovať procesné práva strán – účastníkov
konania.

34. Preto napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V novom konaní rozhodne súd prvej
inštancie aj o trovách odvolacieho konania.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).