Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 31OdS/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125208801
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Muziková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4125208801.1

Uznesenie

Okresný súd Nitra, v konaní o oddlženie dlžníka: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. C. XXX/XX, D.,
podnikajúceho na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom: Ladislav Nagy – C´EST
LA VIE, miesto podnikania 946 55 Pribeta, Nový rad 160/74, IČO: 41 914 287, zastúpený: Advokátska
kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 813 401,
o návrhu dlžníka na určenie splátkového kalendára, takto

r o z h o d o l :

I. Súd poskytuje dlžníkovi: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. C. XXX/XX, D., podnikajúceho na
základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom: Ladislav Nagy – C´EST LA VIE, miesto
podnikania 946 55 Pribeta, Nový rad 160/74, IČO: 41 914 287, ochranu pred veriteľmi.

II. Súd má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (poskytnutím ochrany
pred veriteľmi v konaní o oddlžení) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia

EurópskehoParlamentuaRady(EÚ)2015/848z20.mája2015oinsolvenčnomkonanívúčinnomznení.

III. Súd ustanovuje do funkcie správcu: LEGES Recovery k.s., so sídlom kancelárie Mariánska 1360/6,
949 01 Nitra, IČO: 47 982 586, značka správcu S 1751.

IV. Súd ukladá dlžníkovi povinnosť zložiť na účet správcu preddavok na paušálnu odmenu a paušálnu
náhradu nevyhnutných nákladov spojených s vedením konania vo výške 500,- eur do 7 dní od výzvy
správcu na zloženie preddavku.

V. Súd ukladá správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka
spôsobom podľa článku 54 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015

o insolvenčnom konaní v účinnom znení známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí
majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej
republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 21.08.2025, doručeným súdu dňa 21.08.2025, sa dlžník domáha, aby ho súd oddlžil
určením splátkového kalendára podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

2. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (inak aj len „zákon
o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou,
je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona
a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

3. Podľa § 3 ods. 2 veta tretia ZKR, fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180

dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.4. Podľa § 166 ods. 3 a 4 ZKR, (3) dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh
na určenie splátkového kalendára iba vtedy, ak sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné
vykonávacie konanie; ak ide o návrh na vyhlásenie konkurzu, musí od vydania poverenia na vykonanie

exekúcie alebo od začatia obdobného vykonávacieho konania uplynúť aspoň jeden rok. (4) Dlžník je
povinný spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu alebo s návrhom na určenie splátkového kalendára
vyhlásiť, že je platobne neschopný.

5. Podľa § 168 ZKR, (1) návrh na určenie splátkového kalendára podľa tejto časti zákona je

oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou. (2) Návrh na určenie splátkového kalendára sa
podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného
elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Okrem všeobecných
náležitostí návrhu podľa § 127 Civilného sporového poriadku a iných náležitostí ustanovených týmto
zákonom návrh na určenie splátkového kalendára obsahuje a) dlžníkov životopis spolu s opisom jeho
aktuálnej životnej situácie, b) zoznam osôb spriaznených s dlžníkom, c) zoznam aktuálneho majetku

a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch, d) zoznam záväzkov,
e) prehľad doterajších príjmov a výdavkov dlžníka za uplynulých päť rokov, f) prehľad očakávaných
výdavkov a príjmov dlžníka v nasledujúcich piatich rokoch a g) posledných päť daňových priznaní25d)
dlžníka, ak boli podané, h) vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti, i) doklad nie starší ako 30 dní
preukazujúci, že voči dlžníkovi sa vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. (3)

Dlžník v návrhu na určenie splátkového kalendára musí uviesť údaje o svojom zriadenom bankovom
účte. Ak súčasťou zoznamu aktuálneho majetku dlžníka je dlžníkov byt alebo nebytový priestor, dlžník v
návrhu musí uviesť identifikačné údaje správcu bytového domu, v ktorom sa dlžníkov byt alebo nebytový
priestor nachádza alebo identifikačné údaje spoločenstva vlastníkov bytov.

6.Podľa§168aZKR,(1)súdnajneskôrdo15dníoddoručenianávrhunaurčeniesplátkovéhokalendára
poskytne dlžníkovi ochranu pred veriteľmi a ustanoví správcu, ak zistí, že a) návrh podala oprávnená
osoba, b) návrh spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, c) dlžník je v súlade s týmto zákonom riadne
zastúpený, d) dlžník je platobne neschopný; súd vychádza z vyhlásenia dlžníka, ibaže existuje dôvodná
pochybnosť o jeho pravdivosti, e) od posledného poskytnutia ochrany pred veriteľmi uplynuli aspoň

tri roky, f) nebráni tomu v minulosti vyhlásený konkurz alebo určený splátkový kalendár. (2) Ak nie
sú splnené podmienky podľa odseku 1, súd najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu na určenie
splátkového kalendára, návrh odmietne alebo konanie zastaví. (3) V uznesení o poskytnutí ochrany pred
veriteľmi súd uloží dlžníkovi, aby na účet správcu zložil preddavok na paušálnu odmenu a paušálnu
náhradu nevyhnutných nákladov spojených s vedením konania. Ak tak dlžník neurobí ani do siedmych

dní od výzvy správcu, správca to oznámi v Obchodnom vestníku. Oznámením v Obchodnom vestníku
sa konanie končí.

7. Podľa § 166j ods. 1 veta prvá ZKR, správcu ustanovuje súd na základe náhodného výberu pomocou
technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom.

8. Podľa § 166k ZKR, pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového
kalendára, až do ustanovenia správcu, musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci alebo
advokátom určeným Centrom právnej pomoci. Zastúpenie sa preukazuje rozhodnutím Centra právnej
pomoci podľa osobitného predpisu.

9. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné
konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení
(ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

10. Podľa § 196a ods. 1 písm. d) ZKR, na konanie podľa tohto zákona sú kauzálne príslušné (d/) Okresný
súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre.

11. Podľa § 196a ods. 4 ZKR, na konanie podľa tohto zákona je miestne príslušný súd, v ktorého obvode

má dlžník bydlisko alebo sídlo.12. Podľa § 171 ZKR, súd skúma miestnu príslušnosť iba do vyhlásenia konkurzu alebo do
poskytnutia ochrany pred veriteľmi; inak sa pri skúmaní miestnej príslušnosti postupuje podľa Civilného
mimosporového poriadku.

13. Podľa § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú
príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba
do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.

14. Podľa § 197 ods. 6 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie
súd poučí účastníkov o ich práve uplatniť námietku zaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku
zaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky
súd neprihliada.

15. Podľa § 197 ods. 7 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie

alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd vo výroku určí medzinárodnú právomoc súdu
podľa osobitného predpisu3b) a uloží správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu.26)

16. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 3b) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7
ZKR je čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom

konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení.

17. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 26) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7
ZKR je Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne vydanie
Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 01; Ú. v. ES L 160, 30. 6. 2004) v platnom znení (a) Nariadenie (EÚ) č. 2015/848

v platnom znení.

18. Podľa čl. 2 ods. 4., ods. 7, ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848
z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení (ďalej aj len „nariadenie o insolvenčnom
konaní“ alebo „nariadenie č. 2015/848“), na účely tohto nariadenia: (4) „insolvenčné konanie“ sú

konania uvedené v prílohe A; (7) „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: i) rozhodnutie
akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení začatia takéhoto konania a ii)
rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu, (8) „okamih začatia konania“ je okamih, v ktorom rozhodnutie
o začatí insolvenčného konania nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné.

19. Podľa čl. 3 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, právomoc začať insolvenčné konanie majú
súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len
„hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne
vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami.

20. Podľa čl. 3 ods. 1., pododsek druhý nariadenia o insolvenčnom konaní, v prípade samostatne
zárobkovo činnej osoby sa za centrum hlavných záujmov považuje hlavné miesto jej podnikania, ak sa
nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa hlavné miesto podnikania fyzickej osoby
neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti
o začatie insolvenčného konania.

21. Podľa čl. 4 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie
insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí
insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je
právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2.

22. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní, dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ môže proti
rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania podať opravný prostriedok na súde, a to na
základe medzinárodnej právomoci.

23. Podľa čl. 54 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, hneď po začatí insolvenčného konania
v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom
okamžite informuje známych zahraničných veriteľov.24. Podľa čl. 2 ods. 12 nariadenia o insolvenčnom konaní, na účely tohto nariadenia: „zahraničný veriteľ“
je veriteľ, ktorý má svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako
je štát, v ktorom sa začalo konanie, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia

členských štátov.

25. Doručením návrhu dlžníka súdu (bod 1. odôvodnenia) sa začalo konanie o jeho oddlžení splátkovým
kalendárom (§ 196 ZKR v spojení s § 156 CSP) podľa štvrtej časti ZKR.

26. Súd v prvom rade skúmal procesné podmienky konania (§ 196 ZKR v spojení s § 161 ods. 1 CSP).
Skúmanímpríslušnosti(vmedziachvyplývajúcichz§171ZKR,§196ZKRvspojenís§40CSP)zistil,že
návrh bol podaný na Okresný súd Nitra, ktorý je vecne, kauzálne i miestne príslušný na konanie o návrhu
dlžníka, keďže tento má v jeho obvode bydlisko (§ 196a ods. 1 písm. d/, ods. 4 ZKR). Súd nezistil
nedostatok ani iných procesných podmienok (pričom naplnenie procesnej podmienky [medzinárodnej]
právomoci osobitne odôvodňuje v ďalšej časti tohto odôvodnenia).

27. Medzi formálne podmienky na poskytnutie ochrany pred veriteľmi (rozhodovanie o poskytnutí ktorej
je prvou fázou konania o oddlžení splátkovým kalendárom) patrí návrh na určenie splátkového kalendára
podaný dlžníkom – fyzickou osobou (§ 166, § 168 ods. 1 ZKR), ktorá je zastúpená zákonom stanoveným
spôsobom (Centrom právnej pomoci alebo advokátom, ktorého určí Centrum právnej pomoci) (§ 166k

ZKR), obsahujúci všetky stanovené náležitosti (§ 168 ods. 2 a 3 ZKR).

28. Súd konštatuje, že v prejednávanej veci sú všetky uvedené formálne podmienky na poskytnutie
ochrany pred veriteľmi naplnené.

29. Medzi materiálne podmienky pre poskytnutie ochrany pred veriteľmi (§ 166 ZKR) patrí predovšetkým
platobná neschopnosť dlžníka (§ 166 ods. 1, ods. 4 ZKR), ktorú ZKR definuje ako stav, keď dlžník
nie je schopný plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok (§ 3 ods. 2 veta tretia
ZKR), pričom však platobnú neschopnosť súd v zásade neskúma (pokiaľ o nej nemá pochybnosti, kedy
vykoná dokazovanie) a vychádza len z vyhlásenia dlžníka, ktoré musí obsahovať návrh na vyhlásenie

konkurzu (§ 166 ods. 4 v spojení s § 168 ods. 2 písm. h/ a § 168a ods. 1 písm. d/ ZKR) a dokladu
nie staršieho ako 30 dní o vedení exekučného alebo iného obdobného vykonávacieho konania (§ 168
ods. 2 písm. i/ v nadväznosti na § 166 ods. 3 ZKR). Ďalšími materiálnymi podmienkami vyhlásenia
oddlžovacieho konkurzu (§ 166 ods. 2 a 5 a § 168a ods. 1 písm. e/ ZKR) je uplynutie aspoň 10-tich rokov
od posledného vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového kalendára podľa štvrtej časti ZKR, to,

že dlžník nie je vo výkone trestu odňatia slobody a že od posledného poskytnutia ochrany pred veriteľmi
uplynuli aspoň tri roky (ktorá podmienka prichádza do úvahy vtedy, ak súd v skoršom konaní rozhodol
o poskytnutí ochrany pred veriteľmi, avšak následne došlo k skončeniu alebo zastaveniu konania a súd
nepokračoval v konaní – ak by totiž súd v predchádzajúcom konaní určil splátkový kalendár, aplikovala
by sa desaťročná zákazová lehota).

30. Aj všetky tieto materiálne podmienky sú v prejednávanej veci splnené, keď okrem iného dlžník
v návrhu vyhlásil, že je platobne neschopný, v súvislosti s čím je relevantné aj preukázanie podmienky
vedenia exekučného konania na dlžníka ako povinného k návrhu pripojeným dokladom, nie starším
ako 30 dní. Súčasne nebolo zistené, že by na majetok dlžníka bol v posledných 10-rich rokoch podľa

štvrtej časti ZKR vyhlásený konkurz alebo bol dlžníkovi určený splátkový kalendár, že by od posledného
poskytnutia ochrany pred veriteľmi neuplynuli aspoň tri roky a že by bol dlžník vo výkone trestu odňatia
slobody.

31. V danej veci sú teda splnené všetky procesné i hmotnoprávne podmienky stanovené v § 168a ods.

1 ZKR na poskytnutie ochrany dlžníkovi pred veriteľmi, a súčasne s tým spojené rozhodnutie (i/) o
ustanovení správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov
schválených ministerstvom (v spojení s § 166j ods. 1 veta prvá ZKR), (ii/) o uložení povinnosti dlžníkovi
zložiť na účet správcu preddavok na paušálnu odmenu a paušálnu náhradu nákladov spojených
s vedením konania, vo výške vo výške 500,- eur, stanovenej v § 12a ods. 1 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „vyhláška č. 665/2005 Z. z.“) za výkon
funkcie správcu v konaní podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ktorým je aj konanieo oddlženie konkurzom – § 166 ZKR), a to do 7 dní od výzvy správcu na zloženie preddavku (§ 168a
ods. 3 ZKR).

32. Súd preto v I. výroku tohto uznesenia podľa § 168a ods. 1 ZKR poskytol dlžníkovi ochranu pred
veriteľmi, v III. výroku podľa § 168a ods. 1 v spojení s § 166j ods. 1 vetou prvou ZKR ustanovil správcu
v ňom uvedeného na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov
schválených ministerstvom a v IV. výroku podľa § 168a ods. 3 ZKR uložil dlžníkovi povinnosť zložiť
na účet správcu preddavok na paušálnu odmenu a paušálnu náhradu nákladov spojených s vedením

konania vo výške 500,- eur (podľa § 12a vyhlášky č. 665/2005 Z. z.) do 7 dní od výzvy správcu na
zloženie preddavku.

33. V prípade, ak súd uznesením poskytne (dlžníkovi) ochranu pred veriteľmi, je jeho povinnosťou
podľa § 197 ods. 7 ZKR jednak určiť medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu a jednak
uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom, na ktorý odkazuje

v poznámkach pod čiarou použitých v § 197 ods. 7 ZKR je nariadenie o insolvenčnom konaní.

34. Čo sa týka určenia medzinárodnej súdnej právomoci vo vzťahu k cezhraničným insolvenčným
konaniam v rámci Únie okrem Dánska (recitál 88 nariadenia o insolvenčnom konaní), tak nariadenie
o insolvenčnom konaní v čl. 4 ods. 1 ustanovuje povinnosť súdu vždy bez návrhu preskúmať, či má

na insolvenčné konanie právomoc podľa čl. 3 (ktorá povinnosť súdu je prenesená aj do vnútroštátnej
právnej úpravy, a to už uvedeného § 197 ods. 7 ZKR), pričom v rozhodnutí o začatí insolvenčného
konania je súčasne povinný uviesť, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či
je založená na čl. 3 ods. 1 alebo 2.

35. Medzinárodnú súdnu právomoc upravuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 3, ktorý z hľadiska
systematiky rozlišuje hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1) a územné (teritoriálne) insolvenčné
konanie (čl. 3 ods. 2 až 4), ktoré môže prebiehať ako vedľajšie územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods.
2 a 3) alebo ako nezávislé územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 4). Hlavné insolvenčné konanie (čl.
3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní) má univerzálnu pôsobnosť, jeho snahou je zahrnúť všetok

majetok dlžníka do konkurznej podstaty a vyvolať účinky voči jeho veriteľom. Vo vzťahu k jednému
dlžníkovi môže byť na území Únie začaté len jedno hlavné insolvenčné konanie.

36. Právomoc začať hlavné insolvenčné konanie majú podľa čl. 3 ods. 1 vety prvej nariadenia
o insolvenčnom konaní súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných

záujmov dlžníka (ktorý koncept je v medzinárodnom a európskom insolvenčnom práve označovaný
skratkou COMI). Centrum hlavných záujmov dlžníka je definované v čl. 3 ods. 1 vete druhej nariadenia
o insolvenčnom konaní ako miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je
zistiteľné tretími stranami.

37. V tejto súvislosti, skôr ako súd pristúpi k skúmaniu COMI dlžníka a od toho odvodenej medzinárodnej
súdnej právomoci, je potrebné vymedziť, čo sa rozumie „rozhodnutím o začatí insolvenčného konania“,
ktorý pojem je používaný v čl. 3 až 5 nariadenia o insolvenčnom konaní upravujúcich medzinárodnú
súdnu právomoc, na účely slovenského konania o oddlžení (ktoré je podľa prílohy A v nadväznosti na čl.
2 ods. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní insolvenčným konaním v zmysle nariadenia o insolvenčnom

konaní, na ktoré sa toto nariadenie podľa jeho čl. 1 ods. 1 vzťahuje), a to najmä vzhľadom na to, že
podľa vnútroštátneho práva sa konanie o oddlžení začína podaním návrhu na oddlženie konkurzom
alebo splátkovým kalendárom (§ 166 ZKR, § 196 ZKR v spojení s § 156 CSP).

38. Za použitia čl. 2 (najmä ods. 7 a ods. 8) nariadenia o insolvenčnom konaní je za „rozhodnutie

o začatí insolvenčného konania“ v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní nutné považovať v konaní
o oddlženie splátkovým kalendárom podľa štvrtej časti ZKR uznesenie o poskytnutí ochrany pred
veriteľmi podľa § 168a ods. 1 ZKR, čomu zodpovedá aj výslovná vnútroštátna úprava obsiahnutá v
§ 197 ods. 7 ZKR, pretože až toto rozhodnutie súdu je rozhodnutím spĺňajúcim kritériá stanovené
v čl. 2 ods. 7 nariadenia o insolvenčnom konaní (podľa ktorého „rozhodnutie o začatí insolvenčného

konania“ zahŕňa: [i/] rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení
takéhoto konania a [ii/] rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu), pričom okamih, kedy toto „rozhodnutie
o začatí insolvenčného konania“ (t. j. uznesenie o poskytnutí ochrany pred veriteľmi podľa § 168a ods.
1 ZKR) nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné, sa považuje podľa čl. 2ods. 8 nariadenia o insolvenčnom konaní za okamih začatia insolvenčného konania (na účely nariadenia
o insolvenčnom konaní).

39. Vychádzajúc preto z uvedeného, rozhodnutím o začatí insolvenčného konania v zmysle nariadenia
o insolvenčnom konaní je v slovenskom konaní o oddlženie splátkovým kalendárom uznesenie súdu
o poskytnutí ochrany pred veriteľmi podľa § 168a ods. 1 ZKR, pričom okamih nadobudnutia jeho účinkov
je okamihom začatia insolvenčného konania v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní. V tomto
zmysle sú preto uvedené pojmy európskeho insolvenčného práva používané aj v tomto rozhodnutí

(pokiaľ ide o aplikáciu jeho noriem).

40. Čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje vo vzťahu k určeniu centra hlavných záujmov
dlžníka v pododseku prvom až treťom tri vyvrátiteľné právne domnienky v závislosti od druhu dlžníka,
ktoré sa za splnenia v nich uvedenej podmienky uplatnia pri určovaní COMI dlžníka. V takom prípade
– t. j. za splnenia podmienky uplatnenia konkrétnej právnej domnienky a [vzhľadom na vyvrátiteľný

charakter uvedených domnienok] jej nevyvrátenia – sa COMI dlžníka určí podľa tejto domnienky a nie
podľa z judikatúry vychádzajúcich štandardných kritérií pre zistenie COMI. Konkrétne čl. 3 ods. 1
nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje osobitne vyvrátiteľné právne domnienky určenia COMI vo
vzťahukdlžníkovi,ktorýje(i/)spoločnosťoualeboprávnickouosobou,(ii/)samostatnezárobkovočinnou
osobou a (iii/) inou fyzickou osobou (t. j. fyzickou osobou nepodnikateľom).

41. V prípade fyzickej osoby – podnikateľa (akým je, vychádzajúc z návrhu dlžníka na oddlženie
splátkovým kalendárom a jeho príloh, aj dlžník v prejednávanej veci) sa podľa čl. 3 ods. 1 pododseku
druhého nariadenia o insolvenčnom konaní predpokladá, že COMI dlžníka je hlavné miesto jej
podnikania, ak sa nepreukáže opak. Podmienkou postupovania pri určovaní COMI fyzickej osoby –

podnikateľa (resp. podľa nariadenia samostatne zárobkovo činnej osoby) podľa uvedenej vyvrátiteľnej
právnej domnienky je podľa čl. 3 ods. 1 pododseku druhého vety druhej nariadenia o insolvenčnom
konaní to, že sa hlavné miesto podnikania fyzickej osoby neprenieslo do iného členského štátu počas
obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. Vzhľadom
na to, že v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní sa v prípade konania o oddlžení splátkovým

kalendárompodľaštvrtejčastiZKRzazačatietohtokonaniapovažujeažvydanieuzneseniaoposkytnutí
ochrany pred veriteľmi podľa § 168a ods. 1 ZKR, podanie návrhu na oddlženie splátkovým kalendárom
podľaštvrtejčastiZKRjepotrebnénaúčelynariadeniaoinsolvenčnomkonaníinterpretovaťakopodanie
„žiadosti o začatie insolvenčného konania“.

42. Nariadenie o insolvenčnom konaní nedefinuje pojem „hlavné miesto podnikateľskej činnosti“.
V praxi však pôjde spravidla o miesto, kde dlžník vykonáva väčšinu svojich podnikateľských činností,
prípadne miesto, odkiaľ ich riadi. Je pritom dôležité, s poukazom na čl. 3 ods. 1 vetu druhú nariadenia
o insolvenčnom konaní, aby sa aj pri určovaní COMI na základe právnej domnienky obsiahnutej v čl.
3 ods. 1 pododseku druhom nariadenia o insolvenčnom konaní osobitne brali do úvahy veritelia a ich

chápanie toho, kde dlžník vykonáva správu svojich záujmov.

43. Súd v prejednávanej veci, vychádzajúc z uvedeného pri stanovení hlavného miesta podnikania
dlžníka dospel na základe návrhu dlžníka na oddlženie splátkovým kalendárom a jeho príloh k záveru,
že dlžník má tak v čase vydania tohto uznesenia o poskytnutí ochrany (dlžníkovi) pred veriteľmi podľa §

168aods.1ZKR,nadobudnutímúčinkovktoréhopodľačl.2ods.7a8nariadeniaoinsolvenčnomkonaní
začína insolvenčné konanie v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní, ako aj počas 3-mesačnej
suspenzívnejlehotypredchádzajúcejpodaniunávrhunaoddlženiekonkurzomhlavnémiestopodnikania
na území Slovenskej republiky. Tento záver súd odôvodňuje najmä tým, že z návrhu dlžníka a jeho
príloh vyplynulo, že dlžník je samostatne zárobkovo činnou osobou (v zmysle nariadenia o insolvenčnom

konaní) na základe výkonu podnikateľskej činnosti, ktorú vykonáva a aj v 3-mesačnej suspenzívnej
lehote predchádzajúcej podaniu návrhu na oddlženie splátkovým kalendárom vykonával na základe
slovenskéhoživnostenskéhooprávnenianaSlovensku(atedaajmiestopodnikaniamávživnostenskom
registri zapísané na území Slovenskej republiky), kde podáva aj daňové priznania v súvislosti s príjmami
z podnikania. Z návrhu ani jeho príloh nevyplýva, že by dlžník vykonával akúkoľvek podnikateľskú

činnosťvakomkoľvekinomčlenskomštáte.Súdpritomzohľadnilajto,žesprihliadnutímnaúdajomieste
podnikania dlžníka, ktoré má zapísané v živnostenskom registri, bude toto v chápaní veriteľov v zásade
miestom,kdedlžníkvykonávaväčšinupodnikateľskýchčinností,pričomzvýkonupodnikateľskejčinnosti
dlžníkom, tak ako tento vyplýva z návrhu a jeho príloh, nevyplýva nič, čo by mohlo u veriteľov vyvolaťdojem, že dlžník vykonáva správu svojich záujmov – v kontexte výkonu podnikateľskej činnosti – inde
(vo význame mimo územia Slovenskej republiky).

44. Keďže dlžník má v čase vydania uznesenia o poskytnutí ochrany pred veriteľmi podľa § 168a ods.
1 ZKR, nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a 8 nariadenia o insolvenčnom konaní začína
insolvenčnékonanievzmyslenariadeniaoinsolvenčnomkonaní,akoajpočas3-mesačnejsuspenzívnej
lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na oddlženie splátkovým kalendárom hlavné miesto podnikania
na území Slovenskej republiky, pri určovaní jeho COMI sa uplatní vyvrátiteľná právna domnienka podľa

čl. 3 ods. 1 pododseku druhého nariadenia o insolvenčnom konaní o tom, že COMI dlžníka je hlavné
miesto jeho podnikania, teda v Slovenskej republike.

45. Súd súčasne z návrhu a jeho príloh v prejednávanej veci existenciu žiadnych okolností, ktoré by čo
i len spochybňovali, nieto vyvracali uvedenú právnu domnienku, že COMI dlžníka sa zhoduje s hlavným
miestom jeho podnikania.

46. V danej veci preto boli splnené podmienky na to, aby sa COMI dlžníka určilo na základe právnej
domnienky stanovenej v čl. 3 ods. 1 pododseku druhom nariadenia o insolvenčnom konaní, teda,
že týmto je hlavné miesto podnikania dlžníka. Keďže dlžník má hlavné miesto podnikania na území
Slovenskej republiky, má tu podľa uvedenej právnej domnienky aj centrum hlavných záujmov, čím je

podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní daná medzinárodná právomoc slovenských súdov
nazačatietohtoinsolvenčnéhokonaniaakohlavnéhoinsolvenčnéhokonania,ktoréinsolvenčnékonanie
začína v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní vydaním tohto uznesenia o poskytnutí ochrany pred
veriteľmi podľa § 168a ods. 1 ZKR v konaní o oddlženie splátkovým kalendárom (čl. 2 ods. 7 v spojení
s ods. 8 a čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní).

47. Čo sa týka povinnosti súdu podľa § 197 ods. 7 ZKR uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného
predpisu, ktorým je nariadenie o insolvenčnom konaní, tak vzhľadom na štádium konania (poskytnutie
ochrany pred veriteľmi), v ktorom sa tieto povinnosti podľa uvedeného ustanovenia majú správcovi
uložiť, možno predpokladať, že ide o informačné povinnosti správcu k veriteľom ohľadne prihlasovania

pohľadávok, ktoré sú obsiahnuté v čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní, podľa ktorého hneď po
začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca
vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov, ktorých vymedzuje
nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 2 ods. 12.

48. Súd preto podľa § 197 ods. 7 ZKR v II. výroku tohto uznesenia v spojení s čl. 4 nariadenia
o insolvenčnom konaní rozhodol, že má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného
konania (poskytnutím ochrany pred veriteľmi v konaní o oddlžení) ako hlavného insolvenčného konania
podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní a v V. výroku v spojení s čl. 54 nariadenia
o insolvenčnom konaní uložil správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok

dlžníka spôsobom podľa článku 54 nariadenia o insolvenčnom konaní známych zahraničných veriteľov
dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom
štáte, ako v Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia
členských štátov.

49. Z týchto dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

50. Záverom súd k procesnej stránke, a to obsadeniu súdu pri tomto rozhodovaní uvádza, že vzhľadom
na to, že u zákonného sudcu E. F. G. bola daná náhla prekážka brániaca konať vo veci, vec bola na
konanie a rozhodovanie pridelená podľa § 51 ods. 7 zákona o súdoch o návrhu zastupujúcemu sudcovi

zákonného sudcu, ktorým je podľa Rozvrhu práce Okresného súdu Nitra v účinnom znení JUDr. Tatiana
Muziková,aktoránatomtozákladeakozastupujúcizákonnýsudcatýmtouznesenímvoveciajrozhodla.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu, okrem II. výroku, odvolanie nie je prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá ZKR).Proti II. výroku tohto uznesenia môže na základe čl. 5 nariadenia o insolvenčnom konaní podať dlžník
alebo ktorýkoľvek veriteľ odvolanie, ktoré možno odôvodniť iba tým, že súd nemal medzinárodnú
právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (poskytnutím ochrany pred veriteľmi v konaní o

oddlžení) ako hlavného insolvenčného konania. Odvolanie (§ 196 ZKR v spojení so štvrtou časťou prvou
hlavou CSP) sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, za ktorý sa považuje nasledujúci deň
po zverejnení súdneho rozhodnutia v Obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9 veta prvá ZKR), na Okresnom
súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania stanovených v § 127 Civilného sporového poriadku uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Za deň doručenia tohto súdneho rozhodnutia sa považuje nasledujúci deň po jeho faktickom zverejnení
v Obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9 veta prvá ZKR).

U tých osôb, ktorým sa toto uznesenie doručuje aj iným spôsobom ako jeho zverejnením v Obchodnom
vestníku, je začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu
spojený s dňom jeho doručenia formou zverejnenia v Obchodnom vestníka (§ 199 ods. 4, ods. 3, ods. 1
ZKR), za ktorý sa považuje nasledujúci deň po faktickom zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku

(§ 199 ods. 9 veta prvá ZKR).