Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 24, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/75/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317010099
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2317010099.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a členov JUDr. Kataríny

Batisovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaných A. B. A. a C. C. D., pre obzvlášť závažný
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa §
20 Trestného zákona, o odvolaniach oboch obžalovaných voči rozsudku Okresného súdu Galanta z 3.
augusta 2023, sp. zn. 2T/22/2017, na verejnom zasadnutí konanom 24.06.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušuje.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovaní
A. B. A., narodený X. XXXX XXXX, trvalé bydlisko E. F. G. XXX/XX, H.,

a
C. C. D., narodený X. XXXX XXXX, trvalé bydlisko I. G. XXX/XX, H.,

u z n á v a j ú z a v i n n ý c h, ž e

obžalovaný A. B. A. v čase asi o 19.15 hod. dňa 27.02.2015 telefonicky vylákal J. K. L. na stretnutie do
kaviarne Cosmopolitan na ulici F. G. XXXX M. H., kde si k nim prisadol C. C. D. a následne obžalovaní

podzámienkou,žeJ.K.L.privybavovaníslovenskéhoštátnehoobčianstvapredložilfalošnédoklady,mu
hrozili tým, že v mieste jeho trvalého bydliska a v prevádzke reštaurácie Bistro Panda budú nasledujúci
deň vykonané domové prehliadky a J. K. L. bude vzatý do väzby, pokiaľ ihneď v hotovosti neprinesie
finančnú hotovosť v sume 35.000,- eur do rúk obžalovaného A. B. A. a presviedčali ho, že obžalovaný A.
B. A. ako vyšetrovateľ Policajného zboru dokáže zabezpečiť, aby orgány činné v trestnom konaní takto
nepostupovali, následkom čoho sa J. K. L. zľakol a ešte v ten istý deň na parkovisku pred uvedenou
kaviarňou, vo vnútri osobného motorového vozidla čiernej farby, doposiaľ nezistenej značky, do ktorého
nastúpil spoločne s A. B. A., tomuto odovzdal finančnú hotovosť v sume 35.000,-eur,

t e d a
- spoločným konaním iného hrozbou inej ťažkej ujmy nútili, aby niečo konal a uvedeným činom mu
spôsobili väčšiu škodu,
č í m s p á c h a l i
- zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024
(ďalej len Trestný zákon) formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný A. B. A.
podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. j), písm. k), písm. p), § 39 ods.
1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa mu výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50
ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba na 2 (dva) roky.

Obžalovaný C. C. D.podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. j), písm. k), písm. p), § 39 ods.
1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa mu výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50

ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba na 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Galanta (ďalej len okresný súd) z 03.08.2023, sp. zn. 2T/22/2017, boli
obžalovaní A. B. A. (ďalej len obž. A.) a C. C. D. (ďalej len obž. D.) uznaní za vinných z obzvlášť
závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.)
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

obžalovaný A. B. A. v čase asi o 19.15 hod. dňa 27.02.2015 telefonicky vylákal J. K. L. na stretnutie do
kaviarne Cosmopolitan na ulici F. G. XXXX M. H., kde si k nim prisadol C. C. D. a následne obžalovaní
podzámienkou,žeJ.K.L.privybavovaníslovenskéhoštátnehoobčianstvapredložilfalošnédoklady,mu
hrozili tým, že v mieste jeho trvalého bydliska a v prevádzke reštaurácie Bistro Panda budú nasledujúci
deň vykonané domové prehliadky a J. K. L. bude vzatý do väzby, pokiaľ ihneď v hotovosti neprinesie

finančnú hotovosť v sume 35.000,- Eur do rúk obžalovaného A. B. A. a presviedčali ho, že obžalovaný A.
B. A. ako vyšetrovateľ Policajného zboru dokáže zabezpečiť, aby orgány činné v trestnom konaní takto
nepostupovali, následkom čoho sa J. K. L. zľakol a ešte v ten istý deň na parkovisku pred uvedenou
kaviarňou, vo vnútri osobného motorového vozidla čiernej farby, doposiaľ nezistenej značky, do ktorého
nastúpil spoločne s A. B. A., tomuto odovzdal finančnú hotovosť v sume 35.000,-eur.

Okresný súd ich za to oboch odsúdil podľa § 189 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j), § 38 ods.
2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere desať rokov, na výkon ktorého ich oboch podľa §
48 ods. 4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súčasne im obom
podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil aj ochranný dohľad na jeden rok.
2.Povyhlásenírozsudkunahlavnompojednávaníapoučeníoopravnomprostriedkusaprokurátorvzdal

práva na podanie odvolania. Obaja obžalovaní zahlásili odvolania proti všetkým výrokom rozhodnutia,
ako aj proti konaniu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo.
3. Zahlásené odvolanie obž. A. odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Romana Tomana
písomným podaním z 02.04.2024.
3.1. Ako prvé obž. A. namietal, že okresný súd rozhodol v nezákonnom zložení. Citujúc ustanovenia

z Ústavy SR (ďalej len Ústava), Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
Dohovor),Tr.zák.,Tr.por.azákonaosudcochaprísediacichargumentovaltým,žepodoručeníobžaloby
okresnému súdu 07.02.2017 bola táto trestná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie
predsedníčke senátu JUDr. Eve Schweitzerovej (č. 1. 573). Podľa prílohy Zoznam prísediacich
Okresného súdu Galanta rozvrhu práce Okresného súdu Galanta na rok 2017 v znení dodatku č. 1 sp.

zn. Spr 715/2016-ÚZ z 01.01.2017 sú v zozname prísediacich pre senát 2T zapísaní aj N. O. (2T/15)
a C. P. (2T/2), ktorí ako členovia senátu prejednávali túto trestnú vec na hlavnom pojednávaní až do
21.09.2021, teda v dňoch 10.04.2018, 04.12.2018, 16.04.2019, 21.01.2020 a 21.09.2021. Podľa prílohy
Zoznam prísediacich Okresného súdu Galanta rozvrhu práce Okresného súdu Galanta na rok 2021 sp.
zn. SprR 15/2020 z 27.11.2020 v zozname prísediacich pre senát 2T je zapísaný len N. O. (2T/5), C. P. v

zozname prísediacich nie je zapísaná vôbec. Rovnako tomu tak je aj podľa prílohy Zoznam prísediacich
Okresného súdu Galanta rozvrhu práce Okresného súdu Galanta na rok 2021 v znení dodatku č. 7 sp.
zn. SprR 6/2021 z 08.09.2021. Z naposledy uvedených skutočností je zrejmé, že C. P., ktorá ako členka
senátu konala na hlavnom pojednávaní 21.09.2021, na ktorom bolo vykonávané dokazovanie, nebola
zákonným sudcom. Keďže rozsudok okresného súdu je založený aj na dôkazoch, ktoré boli na hlavnom

pojednávaní 21.09.2021 vykonané senátom v nezákonnom zložení, boli porušené práva garantované
čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Z dôvodu prerozdelenia 2T spisov (po JUDr. Eve Schweitzerovej) bola táto trestná vec v súlade s bodom
3 dodatku č. 12 k rozvrhu práce Okresného súdu Galanta na rok 2021 sp. zn. SprR 12/2021 z 02.12.2021
dňa 08.12.2021 pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi okresného súdu JUDr. Miroslavovi

Studenčanovi (č. 1. 704). Podľa bodu 3 dodatku č. 7 k rozvrhu práce Okresného súdu Galanta na rok
2022 sp. zn. SprR 6/2022 z 25.04.2022 v zmysle § 51 ods. 4 písm. b) a c) zákona č. 757/2004 Z.z.
sa prerozdelia všetky trestné spisy evidované k 01.12.2021 na JUDr. Evu Schweitzerovú (senát 2) z
registra T, Nt, Td, Tcud, Tp medzi sudcov JUDr. Juraja Dziaka a JUDr. Simonu Stanglovičovú pomerom
1 a nerozhodnuté spisy pridelené 01.01.2022 do senátu 31 po odchode JUDr. Kataríny Maniačkovej

(senát 27) z registra T, Nt, Td, Tcud, Tp medzi sudcov Mgr. Stanislava Kováča, JUDr. Juraja Dziaka aJUDr. Simonu Stanglovičovú pomerom 1. V súlade s bodom 3 dodatku č. 7 k rozvrhu práce Okresného
súdu Galanta na rok 2022 č. k. SprR/6/2022 z 25.04.2022 tak bola následne 05.05.2022 táto trestná
vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi okresného súdu JUDr. Simone Štanglovičovej (č.

1. 725).
Výzvou okresného súdu sp. zn. 2T 22/2017 z 20.09.2022 mi bolo oznámené, že v mojej trestnej
veci dodatkom č. 7 k rozvrhu práce Okresného súdu Galanta na rok 2022 došlo k zmene zloženia
senátu a predmetná vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie predsedníčke senátu JUDr.
Simone Štanglovičovej(ďalej len „výzva okresného súdu z 20.09.2022“). Následne po poučení podľa

§ 277a Trestného poriadku som bol vyzvaný, aby som písomne oznámil, „(...) či so zmenou zloženia
senátu súhlasíte alebo žiadate, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo znova“. Prípisom z 03.10.2022
prostredníctvom obhajcu okresnému súdu oznámil, že „súhlasím so zmenou zloženia senátu“ (ďalej
len „súhlas z 03.10.2022“). Podľa prílohy Zoznam prísediacich Okresného súdu Galanta rozvrhu práce
Okresného súdu Galanta na rok 2022 v znení dodatku č. 11 sp. zn. SprR 10/2022 z 01.09.2022 sú
v zozname prísediacich pre senát 14T predsedníčky senátu JUDr. Simony Štanglovičovej zapísaní aj

O. F. (14T/3) a Q. R. O. (14T/4), ktorí ako členovia senátu prejednávali túto trestnú vec na hlavnom
pojednávaní od 02.12.2022 až do vyhlásenia rozsudku okresného súdu, konkrétne v dňoch 02.12.2022,
01.03.2023,12.05.2023, 21.07.2023 a 03.08.2023. Jeho súhlas z 03.10.2022 sa však nevzťahoval aj na
zmenu prísediacich ako členov senátu. Vo výzve okresného súdu z 20.09.2022 mu bola notifikovaná
zmena zloženia senátu len ohľadne zmeny predsedníčky senátu, keď novej predsedníčke senátu JUDr.

Simone Štanglovičovej bola trestná vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie dodatkom č. 7 k rozvrhu
práce Okresného súdu Galanta na rok 2022. Predmetná výzva sa však vôbec nezmieňuje o tom, že
by sa menilo celé zloženie senátu vrátane oboch prísediacich, ktorými do toho času boli N. O. a C. P..
Teda logicky s takouto zmenou zloženia senátu (so zmenou aj oboch prísediacich) nemohol vysloviť
svoj súhlas. V dôsledku vyššie uvedených skutočností sa hlavné pojednávanie v zmysle § 277a ods.

1 Tr. por. malo vykonať znova. Keďže rozsudok okresného súdu je založený aj na dôkazoch, ktoré
mali byť z dôvodu zmeny zloženia senátu, na ktorú nedal súhlas, na hlavnom pojednávaní vykonané
znova, okresný súd rozhodol v nezákonnom zložení a zároveň rozsudok okresného súdu je založený
na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
3.2. Ďalej obž. A. v odvolaní, citujúc príslušné ustanovenia Tr. por. a rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 18.06.2013, sp. zn. 2 Tdo 26/2013 uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 87/2014), namietal výsluch svedka S. B. (ďalej len
svedok B.) na hlavnom pojednávaní dňa 17.09.2019. K nemu uviedol, že po zložení predpísanej prísahy
vypočul menovaného svedka prokurátor, pričom svedok B. po opísaní jeho vzťahu k obžalovaným a
poškodenému okrem iného uviedol, že „Raz v sobotu prišla za mnou manželka poškodeného a povedala

čo sa stalo, nato som zavolal pánovi doktorovi a to D. a potom sa to začalo riešiť. Presne už detaily
si nepamätám ako to bolo“. Následne prokurátor navrhol čítať výpoveď tohto svedka z prípravného
konania vzhľadom k tomu, že bližšie podrobnosti si svedok nepamätá. Ako vyplýva zo zápisnice
o hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.09.2019, tento návrh namietol obhajca obž. D. z dôvodu,
že prokurátor neuviedol konkrétne, ktoré skutočnosti považuje za rozporné a ktoré treba odstrániť.

K tejto námietke sa následne pripojil aj obhajca obž. A.. Nato bol splnomocnencovi poškodeného
a obhajcom obžalovaných umožnený výsluch menovaného svedka, ktorí na neho žiadne dotazy
nemali. Splnomocnenec poškodeného však žiadal zaprotokolovať, že svedok povedal, že v plnom
rozsahu sa pridržiava svojej výpovede z prípravného konania. Obhajca obž. D. namietol pripomienku
splnomocnenca poškodeného, nakoľko svedok v prípravnom konaní bol viackrát vypočúvaný a

nevyjadril sa jednoznačne, ku ktorej výpovedi sa pridržiava. Následne sa dotazom na svedka zistilo,
že sa pridržiava svojej poslednej výpovede. Obžalovaní sa k výpovedi svedka nevyjadrili. Po porade
senátu bolo vyhlásené uznesenie, že súd návrh prokurátora na čítanie výpovede z prípravného konania
v zmysle § 264 ods. 1, ods. 2 Tr. por. zamieta. Vzhľadom na rozhodnutie súdu prokurátor navrhol, aby bol
svedok B. opakovane predvolaný a aby mu mohol položiť ďalšie otázky. V prvom rade je potrebné uviesť,

žehocipozloženíprísahysvedkombolaprokurátorovidanámožnosťjehovýsluchu(§261ods.3Tr.por.)
postupom podľa § 132 Tr. por., prokurátor na jeho výsluch a kladenie otázok rezignoval, a bez splnenia
zákonných podmienok navrhol čítať výpoveď tohto svedka z prípravného konania. Po zamietnutí návrhu
prokurátora na čítanie výpovede z prípravného konania v zmysle § 264 ods. 1, ods. 2 Tr. por. okresným
súdom prokurátor navrhol, aby bol svedok B. opakovane predvolaný a aby mu mohol položiť ďalšie

otázky, hoci predchádzajúcu možnosť klásť tomuto svedkovi otázky nevyužil, a to ani po výslovnej výzve
predsedníčky senátu, či má ďalšie otázky. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že výsluch svedka B.
na hlavnom pojednávaní 17.09.2019 bol vykonaný. Rezignáciu prokurátora na výsluch tohto svedka a
na kladenie mu otázok s následnou snahou nahradiť riadny výsluch tohto svedka v konaní pred súdomčítaním zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania možno vzhľadom na zásady kontradiktórnosti a
bezprostrednosti pričítať výlučne prokurátorovi. Inými slovami povedané, nesprávna voľba procesného
postupu zo strany prokurátora pri výsluchu svedka B. ide na jeho vrub.

Na hlavnom pojednávaní konanom 21.09.2021 súd konštatoval, že svedok B., ktorý mal byť predvolaný
na hlavné pojednávanie, zomrel XX.XX.XXXX. Napriek nesúhlasu obžalovaných bola podľa § 263 ods. 3
písm. a) Tr. por. prečítaná výpoveď svedka B. z prípravného konania z č. 1. 133 až 139. Zo vzájomného
porovnania ustanovení § 263 a § 264 Tr. por. je zrejmé, že postup podľa § 263 ods. 1 až ods. 4 Tr. por.
prichádza do úvahy výlučne namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní, nie popri jeho výsluchu

po zložení prísahy ako je tomu v prípade postupu podľa § 264 ods. 1 Tr. por. Z uvedeného je zrejmé, že
pre čítanie výpovede svedka B. z prípravného konania z č. 1. 133 až 139 podľa § 263 ods. 3 písm. c) Tr.
por. na hlavnom pojednávaní dňa 21.09.2021 neboli splnené zákonné podmienky, nakoľko menovaný
svedok bol na hlavnom pojednávaní 17.09.2019 vypočutý po zložení prísahy podľa § 265 ods. 1 Tr. por.
postupom podľa § 261 ods. 3 Tr. por. Z naposledy uvedeného je teda zrejmé, že rozsudok okresného
súdu je založený na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, keď pre čítanie

výpovede svedka B. z prípravného konania z č. 1. 133 až 139 neboli splnené zákonné podmienky.
3.3. V ďalšej časti odvolania obž. A. namietal neprimeranosť výroku o treste. Citujúc čl. 48 ods. 2 Ústavy,
§ 2 ods. 7 Tr. por. a § 39 ods. 1 Tr. zák. namietal, že toto trestné stíhanie trvá neprimerane dlho, že
neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach, ktorá okolnosť prípadu odôvodňuje pri
ukladaní trestu použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. a uloženie

trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom. V tomto smere poukázal
na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP), Ústavného súdu SR, či
Najvyššieho súdu SR a následne rozoberal tento prípad v kontexte kritérií judikovaných spomínanými
inštitúciami, akým sú zložitosť veci (faktická, procesná a právna), jeho správanie ako účastníka konania
a postup OČTK a súdu a dospel k záveru, že táto trestná vec nie je nijakým spôsobom náročná, že

on osobne nemá nijaký podiel na dĺžke konania, keďže nijako ho nezdržiaval a následne poukázal
na jednotlivé obdobia nečinnosti, či neefektívneho postupu predovšetkým zo strany okresného súdu.
Súčasne poukázal na význam konania pre jeho osobu.
3.4. Vzhľadom na vyššie uvedené v konečnom návrhu žiadal, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len krajský
súd) napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d) a písm. e) Tr. por.

zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
4. Obž. A. následne odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Romana Tomana doplnil písomným
podaním z 19.6.2025 o ďalšie odvolacie námietky.
4.1. V ňom ako prvé namietal, že napadnutý rozsudok je založený na dôkazoch, ktoré neboli súdom

vykonané zákonným spôsobom. V tejto súvislosti poukázal na to, že napriek tomu, že mu obvinenie pre
obzvlášť závažný zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr.
zák. bolo vznesené už 20.08.2015 (č. 1. 15), tak uznesenie vydané 12.07.2016 (č. l. 197), ktorým bol
podľa § 142 ods. 1 Tr. por. do konania pribratý na podanie znaleckého posudku Ing. Laššák, znalec
zapísaný v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR pod evidenčným číslom 914 799 v odbore

Kriminalistika, odvetvie Kriminalistická informatika, pričom na skúmanie boli predložené mobilný telefón
iPhone a jeho súčasti, IMEI: 013626007708693 spolu so SIM kartou 02 číslo a pamäťovou kartou
telefónneho čísla XXXX XXX XXX, mu do skončenia vyšetrovania nebolo doručené a rovnako nebolo
doručené ani jeho obhajcovi a to napriek tomu, že ako oprávnená osoba má právo proti nemu
podať sťažnosť jednak pre vecné dôvody, jednak pre osobu znalca. V dôsledku tohto nezákonného

postupu vyšetrovateľky mu bolo znemožnené realizovať svoje právo na obhajobu, konkrétne právo
podávať opravné prostriedky proti uzneseniu o pribratí znalca. I s prihliadnutím na naposledy uvedené
skutočnosti považoval obž. A. výsluch znalca Ing. Laššáka na hlavnom pojednávaní za nezákonný a
jeho predvolanie za bezpredmetné, čo avizoval okresnému súdu prostredníctvom obhajcu v podaní
datovanom 21.12.2021 nadpísanom ako námietka nezákonnosti dôkazov a iné.

Pokiaľ prokurátorka v súvislosti s nedoručením uznesenia o pribratí znalca na hlavnom pojednávaní dňa
12.05.2023 argumentovala uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd)
sp. zn. III. ÚS 637/2015 zo 16.12.2015, k tomuto je potrebné uviesť, že tento sa týka inej procesnej
situácie,kdevoveciriešenejnaústavnomsúdebolznalecpribratýdotrestnéhokonaniapredvznesením
obvinenia, teda v štádiu konania vo veci, k čomu sa vyjadril konajúci krajský súd, že v takomto prípade sa

doručuje uznesenie len prokurátorovi a povinnosť po vznesení obvinenia doručiť ho obvinenému Tr. por.
nerieši. Identicky túto argumentáciu zopakoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší
súd) v rámci dovolacieho konania, ktorý uviedol, že keď bolo začaté trestné stíhanie vo veci podľa §
199 ods. 1 Tr. por., nebolo potrebné doručovať uznesenie obvinenému, ktorý v tom čase ešte v pozíciiobvineného ešte nevystupoval. Tieto skutočnosti vyplývajú z predmetného uznesenia ústavného súdu
(strana 18-19). Na rozdiel od naposledy zmienenej veci riešenej ústavným súdom v tejto trestnej veci
uznesenie o pribratí znalca bolo vydané až po vznesení obvinenia, kedy Tr. por. výslovne prikazuje

doručiť uznesenie aj obvinenému, pričom proti takémuto uzneseniu je prípustná sťažnosť pre vecné
dôvody a osobu znalca. V tejto súvislosti poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2To 2/2015
zo 04.11.2015, ktorý uviedol, že „Je potrebné zdôrazniť, že náležité zistenie skutkového stavu veci,
resp. dokázanie viny, nikdy nemôže byť nadradené ani zásade stíhania zo zákonných dôvodov a ani
právu na zákonný proces, pretože by to viedlo k snahe dosiahnuť ''pravdu" za každú cenu, teda aj

za cenu porušenia zákona. Trestné stíhanie je vždy nevyhnutné vykonávať len v súlade so zákonom,
a preto postup príslušných orgánov, ktorého cieľom je tiež náležité zistenie skutkového stavu veci,
musí byť vždy v súlade so zákonom. Žiadnymi limitmi neobmedzené objasňovanie trestných činov by
viedlo k zničeniu mnohých spoločenských a osobných hodnôt a zákonný postup štátnych orgánov je
sám osebe hodnotou, ktorá je imanentným princípom demokratického a právneho štátu (Čl. 2 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky) a umožňuje ochranu ďalších práv a právom chránených záujmov. Preto

rešpektovanie a dodržiavanie zákona i v procesnom postupe orgánov činných v trestnom konaní a súdu
je základným predpokladom na zákonné a spravodlivé rozhodnutie súdu o vine obžalovaného, bez
ktoréhonemožnohovoriťaniozákonnom,aaniospravodlivomrozhodnutísúdu."(strana6,odsek5a6).
4.2. Obž. A. ďalej namietal, že hoci jeho obhajca písomne (podaním datovaným 31.08.2015) oznámil
podľa § 213 ods. 3 Tr. por. vyšetrovateľke, že sa chce zúčastniť všetkých vyšetrovacích úkonov v tejto

trestnej veci, tak ho vyšetrovateľka neupovedomila o úkone, ktorý prebehol v Galante dňa 14.07.2016
v čase o 14.30 do 14,35 hod., v rámci ktorého J. K. L. (ďalej v texte len poškodený) dobrovoľne vydal
mobilný telefón iPhone plus, IMEI: 013626007708693 spolu so SIM kartou 02 číslo a pamäťovou kartou
telefónneho čísla XXXX XXX XXX, o čom je vyšetrovateľkou spísaná výzva na vydanie veci a zápisnica
o vydaní veci. Z chronológie úkonov (pribratie znalca, vydanie veci) je pritom zrejmé, že úkon vydania

veci bol vyšetrovateľkou vopred plánovaný, teda nešlo o prípad predpokladaný ustanovením § 213
ods. 3 Trestného poriadku (keď vykonanie úkonu nemožno odložiť a vyrozumenie obhajcu nemožno
zabezpečiť). Pre úplnosť sa žiada dodať, že k vydaniu veci došlo takmer po roku od vznesenia obvinenia
a už spomínaného oznámenia obhajcu, že sa chce zúčastniť všetkých vyšetrovacích úkonov.
Odhliadnuc od už spomínaných nezákonností v postupe vyšetrovateľky, teda nedoručenie uznesenia o

pribratí znalca a nevyrozumenie jeho obhajcu o úkone vydania veci (mobilného telefónu so súčasťami),
zo zápisnice o vydaní veci nie je zrejmé, či vydaná SIM karta bola vložená vo vydávanom telefóne alebo
bola vybratá a vydaná spolu s telefónom a či vydávaný telefón bol vypnutý alebo zapnutý. Okrem toho
z vyšetrovacieho spisu vôbec nie je zistiteľné, či bol predmet znaleckého skúmania (mobilný telefón
so súčasťami) bezprostredne po jeho vydaní zapečatený, aby sa zabránilo akejkoľvek manipulácii s

ním, a kedy a v akom stave bol predmet skúmania vyšetrovateľkou odovzdaný znalcovi. Navyše, z
výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní dňa 21. júla 2023 vyplynulo, že telefón podľa jeho poznámok
preberal 15. júla 2016 okolo 10.45 hod., bol mu predložený zapnutý a vstup do operačného systému
bol zabezpečený ochranným kódom, ktorý mu bol poskytnutý zadávateľom. O žiadnom ochrannom
kóde pre vstup do operačného systému, ktorý by bol poskytnutý poškodeným, sa zápisnica o vydaní

veci vôbec nezmieňuje. Všetky tieto skutočnosti v súhrne nevylučujú dôvodnú obavu obž. A., že s
predmetom znaleckého skúmania mohlo byť v dobe od jeho vydania poškodeným dňa 14.07.2016
o 14.35 hod. do jeho prevzatia znalcom dňa 15.07.2016 okolo 10.45 hod. manipulované. Naposledy
uvedený záver je umocňovaný aj výpoveďou znalca na hlavnom pojednávaní dňa 21.07.2023, z ktorej
okrem iného vyplynulo, že bolo teoreticky možné na tomto zariadení vytvoriť záznam o odchádzajúcom

hovore tým, že sa zmení reálny čas na iný čas za súčasnej zmeny nastavenia systémových funkcií
telefónu, pričom informácie, ktoré znalec uvádza v posudku a týkajú sa nastavenia dátumu a času,
boli zistené len v priebehu znaleckého skúmania, to znamená po predložení zariadenia znalcovi na
skúmanie, ako aj že nebolo možné v čase skúmania zistiť, k akým zmenám resp. úpravám došlo pri
telefónnom čísle s koncovkou XXX, keď z tabuľky č. 1 vyplýva, že 20.09.2015 došlo k úprave v adresári

skúmaného telefónu, teda že obsah zmien nie je možné zistiť, len informáciu o tom, že nejaké zmeny
boli uskutočnené, pričom zmenou v tomto ponímaní môže byť v podstate čokoľvek, doplnenie údaju,
alebo hoci jeho opätovné uloženie.
Nad rámec už uvedeného je potrebné dodať, že na hlavnom pojednávaní konanom 2.12.2022
predsedníčka senátu konštatovala, že na dnešné hlavné pojednávanie nebol predvolaný znalec Ing.

Laššák s poukazom na obsah námietok obhajoby, vzhľadom k tomu, že uznesenie o pribratí znalca v
prípravnom konaní nebolo doručené ako obvineným, tak aj ich obhajcom. Vzhľadom na uvedený postup
a teda porušenie práv na obhajobu mal okresný súd za to, že znalca nemožno v konaní vypočuť. Po
vyjadrení procesných strán okresný súd podľa § 272 ods. 3 Tr. por. uznesením rozhodol, že súd odmietavykonať dôkaz - čítanie záverov znaleckého posudku číslo 15/2016 znalca Ing. Laššáka. V nadväznosti
na toto rozhodnutie prokurátor následne na hlavnom pojednávaní navrhol, aby bol do konania pribratý
znalec z odvetvia kriminalistická informatika za účelom skúmania mobilného telefónu značky iPhone a

jeho súčasti, IMEI: 013626007708693 spolu so SIM kartou 02 a pamäťovou kartou telefónneho čísla
XXXX XXX XXX. V závere hlavného pojednávania predsedníčka senátu oznámila, že do konania bude
pribratý znalec z odboru kriminalistická informatika, pričom procesné strany vyzvala na doručenie otázok
na znalca v lehote 5 pracovných dní. Podaním č. 3 Pv 6/20/2202-21 z 2.12.2022 Okresná prokuratúra
Galanta zaslala okresnému súdu otázky, resp. zadané úlohy pre znalca z odboru kriminalistickej

informatiky (č. l. 767). Z úradného záznamu okresného súdu datovaného a 12.12.2022 vyplýva, že vyšší
súdnyúradníkMgr.TomášAnyalaitohoistéhodňatelefonickykontaktovalsplnomocnencapoškodeného
JUDr. Nagya, ktorý uviedol, že poškodený už nedisponuje mobilným telefónom značky iPhone, IMEI:
013626007708693 a SIMkartou 02 s telefónnym číslom XXXX XXX XXX a pamäťovou kartou (č. 1.
770). Následne okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom 1.3.2023 konštatoval, že vykonanie
znaleckého posudku nie je možné.

Vzhľadomnavšetkyvyššieuvedenéskutočnostiznaleckýposudokč.15/2016znalcaIng.Laššákaanaň
nadväzujúci výsluch znalca na hlavnom pojednávaní 21. júla 2023 považuje obž. A. za dôkazy získané
nezákonným spôsobom a teda pre trestné konanie nepoužiteľné.
4.3. V ďalšej časti odvolania obž. A. namietal vady skutkových zistení, ich nejasnosť a nevysporiadanie
sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. V tejto súvislosti namietal, že spôsob, akým

okresný súd v rozsudku zhodnotil dôkazy, je chybný a okresný súd nepostupoval dôsledne podľa § 2
ods. 12 Tr. por., keď skutkové zistenia nevyplývajú z hodnotenia dôkazov založeného na starostlivom
uváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoavichsúhrnenezávisleodtoho,čiichobstaralsúd,orgány
činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, v dôsledku čoho boli niektoré z dôkazov precenené
a iné súdom opomenuté. Rozsudok okresného súdu je zároveň aj nepreskúmateľný pre nedostatok

dôvodov. Dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je esenciálnou náležitosťou každého súdneho
rozhodnutia. Súdne konanie má byť transparentné, jeho úlohou je nastoliť právnu istotu ohľadne otázky,
ktorá je predmetom konania. Súdne rozhodnutie musí byť skutočným výsledkom predchádzajúceho
konania. Konanie, z ktorého má vzísť rozhodnutie, nesmie byť iba formálnym a bezvýznamným
sprievodným procesom vopred prijatého a pripraveného rozhodnutia. Podstatou odôvodnenia nie je dať

podrobnú odpoveď na každý argument, avšak odôvodnenie musí obsahovať dostatočnú odpoveď na tie
právne a skutkové otázky, ktoré boli predmetom konania a ich zodpovedanie bolo pre výsledok konania
určujúce. Obsah odôvodnenia je určovaný individuálnymi okolnosťami daného prípadu. Odôvodnenie je
výsledkom myšlienkovej práce súdu a je obrazom toho, ako starostlivo sa vecou zaoberal a ako bola
spravodlivosť v konkrétnom prípade vykonaná. Medzi jednotlivými zložkami odôvodnenia rozhodnutia

musí existovať vzťah založený na logickom usudzovaní a pravidlách logiky. V opačnom prípade nie je
zrejmé, či rozhodnutie je výsledkom právom upraveného procesu za dodržania princípov spravodlivosti,
alebo výsledkom svojvôle realizovanej verejnou mocou. Predpokladom náležitého a taktiež ústavne
súladného hodnotenia dôkazov je, že informácia z hodnoteného dôkazu zostane bez akejkoľvek
deformácie v procese jej hodnotenia zachovaná a výlučne len ako taká sa premietne do vlastného

vyhodnotenia ako konečného úsudku súdu. Akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nie je
spôsobilý vytvoriť spoľahlivý a najmä zákonný podklad pre odsudzujúci výrok súdu, ktorý - predovšetkým
z ústavného hľadiska - musí byt vždy výrazom ľudsky dosiahnuteľnej istoty, plynúcej predovšetkým
zo zákonom stanoveného procesu zisťovania a následného vyhodnotenia rozhodných skutočností tak,
aby sa skutkové závery súdneho rozhodnutia neocitli v (extrémnom) rozpore s vlastným obsahom

vykonaných dôkazov (mutatis mutandis nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 398/97
zo 04.06.1998).
Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu je zrejmé, že rozhodnutie je v prvom rade založené na
výpovedi poškodeného, ktorá je základnou usvedčujúcou výpoveďou (strana 37, odsek 2 veta druhá
rozsudku okresného súdu). Výpovede poškodeného okresný súd považuje za konzistentné, a to aj

s poukazom na prečítané listinné dôkazy – trestné oznámenie a jeho doplnenie (strana 37, odsek 3, veta
prvá rozsudku okresného súdu). S uvedeným záverom sa nemožno stotožniť. So záverom okresného
súdu, že poškodený opísal skutok v podstatných skutkových okolnostiach obdobne ako v prípravnom
konaní, obž. A. nesúhlasí.
Poškodený ohľadne stretnutia v kaviarni Cosmopolitan dňa 27.02.2015

(i) v zápisnici o trestnom oznámení z 28.02.2015 uviedol, že ako prišiel do podniku Cosmopolitan, tak
za stolom som sedel ja a spoluobžalovaný D., ku ktorým si prisadol, v zápisnici o doplnení trestného
oznámenia z 27.03.2015 uviedol, že keď došiel do tej kaviarne, zbadal ma ako sedím úplne vzadu,
pristúpil ku mne k stolu a prisadol si ku mne, vtedy som tam sedel sám, na hlavnom pojednávaní dňa10.04.2018 uviedol, že keď prišiel do kaviarne, už som tam bol a povedal som, že má v neporiadku svoje
doklady, pričom spoluobžalovaný D. v tom čase tam ešte nebol;
(ii) v zápisnici o trestnom oznámení z 28.02.2015 uviedol, že som mu mal uviesť, že má problém s

nelegálnym tlačivom ohľadne štátneho občianstva Slovenskej republiky, že je falošné a že je na polícii
začaté voči nemu nejaké konanie, v zápisnici o doplnení trestného oznámenia z 27.03.2015 uviedol, že
po jeho príchode som mu mal hneď uviesť, že má problém s listinou o udelení štátneho občianstva, hneď
ako som to uviedol, tak sa vzápätí objavil spoluobžalovaný D., na hlavnom pojednávaní dňa 10.04.2018
na otázku obhajcu uviedol, že do telefónu som nepovedal nič, pri osobnom stretnutí som povedal, že

listina, ktorú som ale nekonkretizoval, povedal som listina je falošná, teda nie je originál, a po prečítaní
časti výpovede z prípravného konania podľa § 264 ods. 1 Tr. por. zo 04.03.2016 ohľadne komunikácie
pred príchodom spoluobžalovaného D. (,,S A. som tam sedel 5 až 7 minút, pokiaľ prišiel pán D., počas
tej doby sa ma pýtal pán A., že čo si dám, tak ja že len čaj. Nič iné sme sa nerozprávali.") uviedol, že
obaja si dali iba čaj;
(iii) v zápisnici o trestnom oznámení z 28.02.2015 tvrdí, že som mu uviedol, že ak chce stopku, teda aby

sa polícia týmto nezaoberala, musí doniesť 35.000 €, inak prídu ráno policajti domov na prehliadku aj
na prehliadku do podniku Panda a prídu ho zobrať policajti a bude 3 mesiace vo vyšetrovacej väzbe,
v zápisnici o doplnení trestného oznámenia z 27.03.2015 uviedol, že keď som sa vrátil k stolu aj ja,
prišiel som s dvomi listami, na prvom liste bolo niečo napísané, asi 6-7 riadkov, na tom druhom papieri
bolo napísané 35.000 €, podal som mu papier, kde bolo napísaných tých 35.000 € a na hlavnom

pojednávaní dňa 10.04.2018 uviedol, že keď som sa vrátil, ukázal som na papier, na ktorom bolo 5-6
riadkov napísaných a potom som na tento papier napísal tri, päť a tri nuly a euro, že toľko je treba;
(iv)vzápisniciotrestnomoznámeníz28.02.2015tvrdí,žespoluobžalovanýD.potom,čosa(poškodený;
pozn. obhajcu) vrátil s peniazmi, pre ktoré bol v reštaurácii Panda a doma, uviedol, že mi treba odovzdať
35.000 €, nakoľko inak by ma to vyšlo oveľa drahšie a šiel by som do väzby na minimálne 3 mesiace

a stálo by ma to o 40.000 € viac, v zápisnici o doplnení trestného oznámenia z 27.03.2015 tvrdí, že
spoluobžalovaný D. mu ešte pred odchodom po peniaze povedal, aby urobil všetko, čo mu poviem,
pretože „policajti sú skurvení prídu teba zatknúť bez ohľadu na to, či máš pravdu alebo nemáš pravdu",
povedal že policajti prišli k nejakému jeho príbuznému, ktorého zatkli, tak ten jeho príbuzný potreboval
3 advokátov, aby sa dostal na slobodu a musel zaplatiť 140.000 € a všetko to trvalo až 9 mesiacov, kým

sa dostal na slobodu, na hlavnom pojednávaní dňa 10.04.2018 vypovedal, že spoluobžalovaný D. mu
ešte pred odchodom po peniaze povedal, aby súhlasil s návrhom, lebo môže sa stať, že ho môžu zobrať
aj do väzby alebo môže dostať aj 3 až 9 mesiacov, rozprávali sa, že pri tejto policajnej kontrole sa môže
stať, že aj podnik mu zavrú a že sa stal aj taký prípad v Galante, že niekoho takto zobrali do väzby a
museli zaplatiť 200.000 €, aby ho z väzby dostali von.

Poškodený teda podstatné skutkové okolnosti opisoval rozdielne v zápisnici o trestnom oznámení
z 28.02.2015, v zápisnici o doplnení trestného oznámenia z 27.03.2015 a na hlavnom pojednávaní
dňa 10.04.2018, pričom nejde o rozpory, ktoré by mohli byť spôsobené obsiahlejšou výpoveďou
poškodeného pri doplnení trestného oznámenia vzhľadom na aktívnejší prístup vyšetrovateľa.
Zo skutkovej vety rozsudku okresného súdu vyplýva, že „Obžalovaný A. B. v čase asi o 19.15 hod.

dňa 27.02.2015 telefonicky vylákal J. K. L. na stretnutie do kaviarne Cosmopolitan na ulici F.} G.
XXXX M. H., kde si k nim prisadol C. C. D. a následne obžalovaní pod zámienkou, že J. K. L. pri
vybavovaní slovenského štátneho občianstva predložil falošné doklady, mu hrozili (..) ", pričom na
hlavnom pojednávaní dňa 10.04.2018 poškodený popiera svoje tvrdenia uvedené v zápisnici o trestnom
oznámení z 28.02.2015, v ktorej tvrdil, že obž. A. mu mal uviesť, že má problém s nelegálnym tlačivom

ohľadne štátneho občianstva Slovenskej republiky, že je falošné, resp. v zápisnici o doplnení trestného
oznámenia z 27.03.2015, kde tvrdí, že po jeho príchode mu obž. A. mal hneď uviesť, že má problém s
listinou o udelení štátneho občianstva, keď na hlavnom pojednávaní vypovedal, že listina, resp. doklady
obž. A. nekonkretizoval, len povedal, že listina je falošná, nie originál. Dôvodom tejto zmeny výpovede
poškodeného sú s najväčšou pravdepodobnosťou vyšetrovateľkou v prípravnom konaní zabezpečené

doklady z Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (č. l. 302-314), ktoré boli
vykonané na hlavnom pojednávaní dňa 21.09.2021, a z ktorých okrem iného vyplýva, že poškodený je
vyradený z evidencie v IS ECU od 02.04.2004 z dôvodu nadobudnutia štátneho občianstva SR, pričom
oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda nemá vedomosť o tom, či voči poškodenému sa
vedie konanie týkajúce sa zistenia, že mal problém s nelegálnym tlačivom ohľadne štátneho občianstva,

či predložil nejaké falošné tlačivo, ktoré je potrebné, aby získal štátne občianstvo. O týchto listinných
dôkazoch sa rozsudok okresného súdu vôbec nezmieňuje.
Okresnýsúdnatútokonkrétnuzmenuvýpovedepoškodenéhovodôvodnenírozsudkunijakonereagoval
a nedošlo ani k úprave skutkovej vety rozsudku, ktorá by reflektovala v konaní dokázané skutočnosti.Údajnú zámienku, pod ktorou mal obž. A. vraj poškodenému hroziť, poprel na hlavnom pojednávaní
samotný poškodený, hoci ju v trestnom oznámení a doplnení trestného oznámenia výslovne uvádzal,
čo výrazne spochybňuje vierohodnosť jeho výpovedí. Nedôveryhodnosť poškodeného je umocňovaná

aj ďalšími, z pohľadu objektívneho pozorovateľa významnými rozpormi uvedenými pod bodmi (i) až (iv)
tejto časti podania, keď priebeh stretnutia v kaviarni Cosmopolitan a jeho obsah vrátane ústneho prejavu
tej-ktorej osoby opisuje poškodený diametrálne rozdielne. Navyše, niektoré tvrdenia poškodeného sú
v rozpore s elementárnou logikou (napr. 5-7 minút do príchodu spoluobžalovaného D. sa obž. A. s
poškodeným sedel bez slova, nerozprávali sa, hoci ho obž. A. zavolal na stretnutie). Ani týmito ďalšími

rozpormi sa okresný súd v rozsudku riadne nevysporiadal, v dôsledku čoho je rozsudok okresného súdu
zároveň nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.
Opis skutku uvedený v obžalobe, ktorý okresný sú nekriticky a bez akejkoľvek korekcie prevzal do
výroku o vine, nezodpovedá výpovedi poškodeného na hlavnom pojednávaní konanom 10. apríla
2018. V súvislosti s vierohodnosťou poškodeného je potrebné poukázať aj na rozpory vo výpovediach
poškodeného a jeho manželky, svedkyne S. K. S.. Poškodený na hlavnom pojednávaní konanom 10.

apríla 2018 na otázku obhajcu, či odznela aj iná suma ako 35.000 € odpovedal nie, len 35.000 €. Naproti
tomu svedkyňa S. K. S. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní 04.12.2018 uviedla, že jej manžel povedal,
že mu volal kriminálny policajt ohľadne ich reštaurácie a že pýtal od neho 50.000 €, ale potom to znížil
na 35.000 eur, ale že peniaze potrebuje ešte v ten večer. Nie nepodstatné rozpory vo výpovediach
poškodeného a svedkyne S. K. S. sú aj v ďalších tvrdeniach, a to jednak ohľadne súm, ktoré mali

byť zobraté z reštaurácie a z domu, jednak ohľadne prítomnosti manželky poškodeného (svedkyne S.
K. S.) v reštaurácii pri bratí peňazí z reštaurácie poškodeným. Poškodený na hlavnom pojednávaní
(zhodne aj v prípravnom konaní pri výsluchu dňa 04.03.2016 a v doplnení trestného oznámenia z
27.03.2015) uvádzal, že z reštaurácie zobral 33.000 € a 2.000 € mu dala manželka doma, naproti tomu
svedkyňa S. K. S. na hlavnom pojednávaní dňa 04.12.2018 uvádzala sumu 32.000 €, ktoré poškodený

zobral z reštaurácie a 3.000 €, ktoré mu dala doma. Svedkyňa S. K. S. na predmetnom hlavnom
pojednávaní na otázku obhajcu odpovedala, že bola tam, keď manžel bral peniaze z reštaurácie, čo
je v rozpore s výpoveďou poškodeného, ktorý prítomnosť manželky v reštaurácii vôbec neuvádzal a z
kontextu jeho výpovede je zrejmé, že prítomná v reštaurácii pri braní peňazí nebola [arg. „Išiel najprv do
svojej reštaurácie, z ktorej zobral peniaze, potom domov, pre 2.000 eur, ktoré peniaze najprv manželka

nechcela dať... " (výsluch poškodeného na hlavnom pojednávaní dňa 10.04.2018, strana 8); ,,Nato som
odišiel po peniaze do podniku Panda a taktiež aj domov, kde mi finančnú hotovosť dávala manželka.
" (zápisnica o trestnom oznámení z 28.02.2015, str. 1); „Išiel do svojej reštaurácie zobrať peniaze, ktoré
som mal v hotovosti v trezore, ale do tej sumy 35.000 eur mi chýbalo ešte 2.000 eur, tak som išiel domov
za svojou manželkou, povedal som jej, že potrebujem 2.000 eur na vybavenie niečoho..." (zápisnica

o doplnení trestného oznámenia z 27.03.2015, strana 3 a 4). Ani týmito rozpormi sa okresný súd
bližšie nezaoberal. Nedôveryhodnosť poškodeného vyplýva taktiež zo skutočnosti, že vo svojej výpovedi
na hlavnom pojednávaní dňa 10.04.2018 sa poškodený opakovane v podstatných bodoch odchyľoval
od svojej skoršej výpovede, preto mu bola na vysvetlenie rozporov v jeho výpovediach na návrh
obhajoby opakovane predkladaná zápisnica o jeho skoršej výpovedi, rozpory však poškodený nevedel

presvedčivo vysvetliť.
4.4. Ďalej obž. A. namietal, že podľa názoru okresného súdu je z protiprávneho konania usvedčovaný
nepriamo výpoveďami okrem iných aj svedka B.. K výsluchu menovaného svedka na hlavnom
pojednávaní 17.09.2019 ako aj k nezákonnosti prečítania výpovede svedka B. z prípravného konania
z č. 1. 133 až 139 podľa § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por. na hlavnom pojednávaní dňa 21.09.2021 sa

už skôr vyjadril a k samotnému výsluchu svedka B. na hlavnom pojednávaní 17.09.2019 dodáva nižšie
uvedené skutočnosti. Poukázal na to, že podaním datovaným 05.04.2024 prostredníctvom obhajcu
podľa § 60 ods. 1 Tr. por. žiadal o opravu častí písomného vyhotovenia zápisnice o hlavnom pojednávaní
zo 17.09.2019, že okresný súd uznesením č. k. 2T/22/2017-966 z 21.05.2024 podľa § 60 ods. 1 Tr. por.
žiadosť zamietol, voči čomu bola podaná sťažnosť, o ktorej dosiaľ nebolo rozhodnuté. V sťažnosti proti

uzneseniu okresného súdu z 21.05.2024 okrem iného namietal, že:
(i) z rozsudku okresného súdu vyplýva, že podľa okresného súdu je z protiprávneho konania nepriamo
usvedčovaný aj výpoveďou svedka B. (strana 36, odsek posledný; strana 37 odsek 1 predmetného
rozsudku), že výpoveď poškodeného sa v podstatných okolnostiach zhoduje aj s výpoveďou svedka B.
(strana 37 odsek 2 predmetného rozsudku), pričom na výpoveď svedka B. je v rozsudku okresného súdu

poukazované opakovane aj v ďalších jeho častiach (napr. strana 38, odseky 1 až 4 a odsek posledný,
strana 39, odseky 1 a 3 predmetného rozsudku), inými slovami povedané, výpoveď svedka B. bola
jedným z kľúčových dôkazov o údajnej vine;(ii)zápisnicaohlavnompojednávanízodňa17.09.2019mázásadnénedostatky,keďvernenezachytáva
priebeh výsluchu a odpovede svedka B. jednak na otázky predsedníčky senátu v rámci poučovacej
povinnosti, jednak na prokurátorom kladené otázky počas výsluchu, ktoré odpovede sú relevantné na

posúdenie dôveryhodnosti výpovede svedka B. vrátane tej z prípravného konania, pričom ustanovenie
§ 58 ods. 4 veta štvrtá Tr. por. pritom predpokladá dokonca aj poznamenanie okolností v zápisnici, ktoré
výpoveď takejto osoby sprevádzali, ak je to potrebné na posúdenie dôveryhodnosti výpovede.
Z hľadiska vierohodnosti svedka B. v prvom rade poukazuje na bod 1.1 žiadosti z 05.04.2024. Zo
zvukového záznamu hlavného pojednávania konaného dňa 17.09.2019 vyhotoveného podľa§ 61a Tr.

por. vyplýva nasledovný priebeh [od 1 minúty 30 sekundy zvukového záznamu]: Predstúpil svedok
S. B.!, gen. čl. 134, ktorý po zákonnom poučení podľa §§ 131 ods. 1, 130 ods. 1, 2 Tr. poriadku na
otázku predsedníčky senátu "Či hrozí z týchto dvoch alternatív alebo či prichádza v úvahu niektorá z
týchto alternatív?" uvádza, že "Obidve". Na ďalšiu otázku predsedníčky senátu "Ste rodina?" svedok
odpovedá "Nie". Následne svedok podľa § 265 ods. 2 Tr. por. zložil predpísanú prísahu. Obž. sa môže
len dohadovať, prečo svedok B. na otázku predsedníčky senátu odpovedal, že prichádzajú do úvahy obe

alternatívy pre využitie jeho práva odoprieť vypovedať. I keď alternatíva podľa § 130 ods. 1 Tr. por. pre
odopretie výpovede bola ďalšiu otázku predsedníčky senátu „Ste rodina?" a odpoveďou svedka na ňu
„Nie" vylúčená, v "hre" stále zostala alternatíva podľa § 130 ods. 2 Tr. por., teda právo svedka odoprieť
vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe,
(...). Dôvody, pre ktoré svedok B. uviedol, že prichádza do úvahy aj druhá alternatíva, sa obž. A.

vzhľadom na ďalší procesný postup predsedníčky senátu (zloženie predpísanej prísahy) nedozvedel. V
každom prípade však možno konštatovať, že postoj svedka B. k využitiu jeho práva odoprieť vypovedať
sa vzhľadom na celú jeho údajnú angažovanosť v čase po skutku, teda v dobe od 28.02.2015 do
09.03.2015 a obsiahlosť jeho výpovede v prípravnom konaní javí ako nelogický, neštandardný a
vymykajúci sa obvyklému priebehu výsluchu kľúčových svedkov v trestnom konaní pred súdom. I

ďalšie odpovede svedka B. počas jeho výsluchu prokurátorom na hlavnom pojednávaní 17.09.2019 a
vstupe predsedníčky senátu do tohto výsluchu vyplývajúce zo zvukového záznamu, teda na úvodnú
otázku položenú prokurátorom: Odpoveď svedka: Ja sa budem držať tej výpovede, čo som vypovedal.
S obžalovanými som bol v dobrom priateľskom vzťahu. Otázka prokurátora: My potrebujeme, aby
ste vypovedali aj v konaní pred súdom. Odpoveď svedka: Budem sa držať toho, čo som vypovedal.

Predsedníčka senátu uvádza: Čo si pamätáte, keby ste nám povedali aspoň stručne. Odpoveď svedka:
Ja som tam bol zodpovedný vedúci v tej prevádzke, tohto Vietnamca, došla za mnou v sobotu jeho
pani manželka, že stalo sa čo sa stalo, ja som zavolal pána doktora, že čo je za tým, potom sme
to riešili. Otázka prokurátora: Viete to nejako podrobnejšie uviesť? Odpoveď svedka: Už sa presne
nepamätám. Nechcem zas voľačo iné povedať'“ sú podľa názoru obž. A. podstatné pre posúdenie

vierohodnosti svedka S. B. a pravdivosti jeho výpovedí z prípravného konania. Spontánnej výpovedi na
hlavnom pojednávaní sa svedok B. celkom zjavne vyhýbal, hoci bol opakovane či už prokurátorom alebo
predsedníčkou senátu k výpovedi vyzývaný. Svojou spontánnou výpoveďou na hlavnom pojednávaní
svoju výpoveď z prípravného konania nechcel potvrdiť, len sa na ňu odvolával s tým, že už sa presne
nepamätá a nechce zase voľačo iné povedať. Nedôveryhodnosť svedka B. vyplýva aj z jeho celkového

prístupu ku konaniu pred okresným súdom a k jeho povinnosti svedčiť(§ 127 ods. 1 Tr. por.). Zo spisu
vedeného v predmetnej trestnej veci je zrejmé, že hlavné pojednávanie bolo opakovane odročované
z dôvodu neprítomnosti svedka B., ktorý sa ospravedlňoval zo zdravotných dôvodov, a napriek jeho
telefonickému prísľubu následne okresnému súdu žiadnu lekársku správu dodatočne nedoručil (v
súvislosti s jeho neprítomnosťou na hlavnom pojednávaní v dňoch 16.04.2019 a 05.05.2020).

4.5. Obž. A. ďalej argumentoval, že na strane jednej pri hodnotení výpovedí poškodeného okresný
súd tieto považuje za konzistentné, pričom obsiahlejšiu výpoveď v doplnení trestného oznámenia
pripisuje aktívnemu správaniu sa vyšetrovateľa. Na strane druhej celkom zjavné a podstatné rozpory
v jeho výpovediach okresný súd prehliada alebo bagatelizuje, rovnako prehliada rozpory vo výpovedi
poškodeného v porovnaní s výpoveďami ďalších svedkov. Naproti tomu, v prípade dôkazov svedčiacich

v jeho prospech, resp. v prospech spoluobžalovaného D. okresný súd postupuje presne opačne, keď
tieto hodnotí v neprospech obžalovaných a i zo zanedbateľného rozporu vyvodzuje nedôveryhodnosť
svedkov alebo ich výpovede zľahčuje, že nič nedokazujú, prípadne ich považuje za účelové, hoci na
takýto záver okresný súd nemal absolútne žiadny dôkaz. Takýto postup okresného súdu je navyše
v rozpore s jednou zo základných zásad trestného konania, podľa ktorej sa v pochybnostiach majú

skutkové okolnosti vykladať výlučne v prospech obvinených, a nie naopak, teda v ich neprospech.
Svedok D. A. G. na hlavnom pojednávaní dňa 16.04.2019 vypovedal, že dátum si nepamätá, ale bolo to
v piatok večer, keď mal mať stretnutie s advokátom D. v kaviarni Cosmopolitan, on prišiel včas, avšak
advokát meškal, ako tam na neho čakal, pri stole pred ním sedeli dve osoby, chrbtom mu sedela osobaázijského typu a oproti nemu silnejší pán s málo vlasmi (svedok na hlavnom pojednávaní ukázal na
obž. A.), pričom sa rozprávali o posteliach a váľandách, pán, ktorý mu sedel chrbtom veľa nerozprával,
skôr počúval a keď aj niečo povedal, nerozumel mu. Ja som tomuto pánovi vysvetľoval, pričom som

hovoril hlasnejšie, a preto tento rozhovor registroval. (...) Zaregistroval ich rozhovor, keď vysvetľoval
jemu chrbtom sediacemu pánovi rozdiel medzi posteľou a váľandami, keďže vtedy zariaďovali ubytovňu
a táto téma ho zaujala. Prítomnosť svedka D. A. G. v kaviarni Cosmopolitan potvrdil svedok C. B., ktorý
na hlavnom pojednávaní dňa 04.12.2018 na otázku obhajcu uviedol, že spoluobžalovaného D. hľadal v
bare jeden bradatý pán, ktorého aj opoznal na fotkách v Trnave na polícii, ale k stretnutiu nedošlo, lebo

ten pán odišiel z baru skôr, než prišiel spoluobžalovaný D..
K výpovedi svedka D. A. G. okresný súd uviedol, že ak by aj účelovo obž. A. spomenul v kaviarni
Cosmopolitan váľandy a postele, uvedené ešte neznamená a nijak nepreukazuje, že sa skutok nestal
tak, ako ho opísal poškodený. Tento záver okresného súdu považuje obž. A. za úplne svojvoľný, keď
okresný súd absolútne opomenul hodnotiť skutkové zistenia vyplývajúce z výsluchu D. A. G. v porovnaní
s tvrdeniami poškodeného, predovšetkým čo malo byť obsahom rozhovoru medzi ním a poškodeným

v kaviarni Cosmopolitan dňa 27.02.2015 pred príchodom spoluobžalovaného D.. Ako už uviedol v tomto
odvolaní, poškodený ohľadne stretnutia v kaviarni Cosmopolitan dňa 27.02.2015
i) v zápisnici o trestnom oznámení z 28.02.2015 uviedol, že ako prišiel do podniku Cosmopolitan, tak za
stolom som sedel ja a spoluobžalovaný D., ku ktorým si prisadol;
(ii) v zápisnici o doplnení trestného oznámenia z 27.03.2015 uviedol, že po jeho príchode som mu mal

hneď uviesť, že má problém s listinou o udelení štátneho občianstva, hneď ako som to uviedol, tak sa
vzápätí objavil spoluobžalovaný D.,
(iii) na hlavnom pojednávaní dňa 10.04.2018 uviedol, že keď prišiel do kaviarne, už som tam bol a
povedal som, že má v neporiadku svoje doklady, pričom spoluobžalovaný D. v tom čase tam ešte nebol,
a po prečítaní časti výpovede z prípravného konania podľa § 264 ods. 1 Tr. por. zo 04.03.2016 ohľadne

komunikácie pred príchodom spoluobžalovaného D. (,,S A. som tam sedel 5 až 7 minút, pokiaľ prišiel
pán D., počas tej doby sa ma pýtal pán A., že čo si dám, tak ja že len čaj. Nič iné sme sa nerozprávali.")
uviedol, že obaja si dali iba čaj. Ani z jednej verzie údajného skutkového deja prezentovanej v priebehu
trestného konania poškodeným nevyplýva akýkoľvek rozhovor medzi obž. A. a poškodeným o posteliach
a váľandách v kaviarni Cosmopolitan dňa 27.02.2015, navyše rôzne verzie poškodeného o momente

prítomnostispoluobžalovanéhoD.vkaviarniCosmopolitantohodňasúvzjavnomrozporesvýpoveďami
svedkov D. A. G. a C. B., keď podľa prvého z týchto svedkov sa so spoluobžalovaným D. stretol pri
odchode vo dverách a podľa druhého k stretnutiu D. A. G. a spoluobžalovaného D. nedošlo, lebo D. A. G.
odišiel skôr, než prišiel spoluobžalovaný D.. K arbitrárnemu záveru okresného súdu o údajnom účelovom
spomenutí váľand a postelí obž. A. v kaviarni Cosmopolitan sa žiada dodať, že podľa výpovede D. A.

G. nemalo ísť o zmienku, ale o rozhovor. Navyše, rozhovor medzi obž. A. a poškodeným v kaviarni
Cosmopolitan o nejakých posteliach vyrábaných ich rodinnou firmou potvrdil aj spoluobžalovaný D. vo
svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 10.04.2018, keď tento rozhovor mal prebiehať po jeho
príchode a prisadnutí si ku stolu. Záver okresného súdu, že obrana obž. A. postavená aj na tvrdení,
že poškodenému dňa 27.02.2015 v aute za prítomnosti svojej družky odovzdával katalóg s produktmi

spoločnosti NARESP, čo potvrdzuje aj svedkyňa L. B., je vyvrátená výpoveďou poškodeného, pričom
manželka poškodeného potvrdila, že poškodený s finančnou hotovosťou nastúpil do tmavého osobného
motorového vozidla, a bez tejto finančnej hotovosti nachádzajúcej sa vo vietnamských novinách a
obálke následne vystúpil a vrátil sa k nej do auta. V tejto súvislosti okresný súd opätovne poukázal
na nedôveryhodnosť príbuzných obž. A. vrátane jeho družky. Svedkyňa L. B. na hlavnom pojednávaní

dňa 04.12.2018 uviedla, že presný dátum nevie, keď prišiel jej muž domov s tým, či nepôjde s dcérou s
ním do T., povedala mu, že keď dá malú do poriadku oblečú sa a prídu za ním do baru Cosmopolitan,
kde mal nejaké stretnutie, zobrala si malú, išli pešo k baru, zakývala mu, podal jej kľúče, položila
dcéru do autosedačky a sadla si vedľa nej. Do auta sa vrátil spolu s poškodeným, ktorý si sadol na
sedadlospolujazdcaapreberalinejakéveciohľadneobjednávkyváľand,tototrvaloasi5minút,následne

poškodený z auta odišiel, potom sa vrátil do baru, chcel ísť zaplatiť účet a že potom pôjde ešte nafotiť
nejaké postele, na čom sa pochytili, že namiesto rodiny sa venuje obchodu, vybrala preto dcéru z auta
a išli spolu pešo domov. V tom čase už boli firemné katalógy hotové, ale ktorá firma ich robila, to nevie.
Okresný súd však opomenul hodnotiť aj ďalšie skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania,
predovšetkým, že spoluobžalovaný D. v ten večer, keď edeli spolu v Cosmopolitane a odchádzal z baru

do kancelárie, videl ako od chodníka naľavo ako je parkovisko z jeho vozidla vystupuje svedkyňa L. B.
(zápisnica o hlavnom pojednávaní zo 04.12.2018, strana posledná, odsek 3). Okrem toho svedkyňa S.
K. S. odovzdanie peňazí nevidela, na hlavnom pojednávaní 04.12.2018 uviedla, že manžel, keď prišiel
ku nej do auta, povedal, že peniaze odovzdal. Záver okresného súdu, že bez tejto finančnej hotovostinachádzajúcej sa vo vietnamských novinách a obálke poškodený následne vystúpil a vrátil sa k nej do
auta, zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, je len dedukciou okresného súdu. V tejto súvislosti
obž. A. dodal, že v deň 27.02.2015 bolo zimné obdobie, v čase údajného odovzdania finančnej hotovosti

bolo dávno po západe slnka a samotná svedkyňa S. K. S. uviedla, že auto obž. A. stálo v tieni a preto
nevie farbu, teda poškodený mohol údajnú finančnú hotovosť kedykoľvek schovať vo svojom oblečení.
K údajnému vráteniu sumy 35.000 € obž. A. dňa 09.03.2015 je potrebné v prvom rade uviesť, že
poškodený vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 10.04.2015 vrátenie tejto sumy vôbec
spontánne nespomínal a o tomto údajnom vrátení peňazí začal vypovedať až potom, ako ho na to

prokurátor naviedol otázkou, ktorá v sebe zahŕňala skutočnosť, že malo dôjsť k takémuto vráteniu peňazí
(zápisnica o hlavnom pojednávaní zo dňa 10.04.2018, strana 8, záver predposledného odseku).
Okresný súd dospel k záveru, že svedkovia S. U. S., L. V. W. N. S. M. S. zhodne vypovedali o tom, že
09.03.2015 s poškodeným zastavili cestou zo Sládkovičova do Galanty v Galante pri reštaurácii, zostali v
aute a poškodený vystúpil, išiel k dvom mužom, z ktorých jeden podal obálku, pričom svedok S. U. S. ako
osobu, ktorá túto obálku odovzdávala na hlavnom pojednávaní opoznal osobu jedného z obžalovaných

a to práve obž. A. (rozsudok okresného súdu, strana 38, odsek 2).
V prvom rade je potrebné uviesť, že svedok S. M. S. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.12.2018
síce uviedol, že videl, ako ten druhý pán dal nejakú obálku, avšak z na tomto hlavnom pojednávaní
prečítanej zápisnice z prípravného konania č. 1. 156-159 nevyplýva, že by videl podanie obálky,
menovaný svedok k tomuto uviedol, že v ruke neznámeho muža bol obal, podal ruku poškodenému,

ale ten neprijal podanie ruky a potom išli hore do reštaurácie (zápisnica o výsluchu svedka S. M. S. z
15.01.2016, strana 3, odsek 7).
Pre úplnosť je potrebné dodať, že tento svedok v monológovej časti svojej výpovede uviedol, že okolo
21 hod. sa dostali do reštaurácie v Galante osoby menom S. (strana 2, odsek 3 po „K veci" predmetnej
zápisnice z prípravného konania) a na otázku obhajcu, čo mala tá osoba oblečené a či vie popísať jej

výzor uviedol, že nevie sa k tomu vyjadriť, mal vlasy v normálnej dĺžke, podrobnejšie si ho nevšimol,
neznámy muž mal vlasy dlhšie ako vy (svedok ukázal na JUDr. Benkóczkiho, o dĺžke cca 3-4 cm), koľko
cm nevedel uviesť (strana 5, ods. 5 predmetnej zápisnice z prípravného konania).
Ani záver okresného súdu o opoznaní obž. A. svedkom S. U. S. na hlavnom pojednávaní konanom dňa
04.12.2018 ako osoby, ktorá odovzdávala obálku, nekorešponduje s výsledkami vo veci vykonaného

dokazovania. Svedok S. U. S. na hlavnom pojednávaní na otázku prokurátora, či vidí v miestnosti muža,
ktorý tam bol a dal obálku uviedol, že pravdepodobne to bol pán, pričom ukázal na neho (obž. A.), ale
vtedy mal bradu a dlhšie vlasy max. do dvoch centimetrov. Na následnú otázku obhajcu, aby upresnil,
ako do tváre vyzerala osoba, ktorá mala odovzdať obálku, svedok uviedol, že ho videl z boku a tak
mu videl na bradu, ktorú mal pri uchu. Svedok S. S. neuviedol, že osobou odovzdávajúcou obálku bol

on (obž. A.), ale že pravdepodobne to bol on (obž. A.), čo nie je to isté, navyše, ako svedok uviedol,
videl osobu z profilu. Okrem toho svedok S. M. S. ohľadne dĺžky vlasov neznámej osoby uviedol 3-4
cm, svedok L. V. W. na hlavnom pojednávaní dňa 04.12.2018 na otázku prokurátora, či niektorého z
tých dvoch mužov, z ktorých jeden podal poškodenému bielu obálku, vidí v pojednávačke odpovedal,
že nie, bola tma.

Svedok S. M. S. nebol na predmetnom hlavnom pojednávaní k opoznaniu vyzvaný. Žiada sa dodať, že
okresný súd na rozdiel od svedkov svedčiacich v môj prospech hodnotenie príbuzenského vzťahu S.
U. S. s poškodeným (zať; odpoveď svedka na poslednú otázku položenú mu na hlavnom pojednávaní
dňa 04.12.2018) prešiel mlčaním.
Z výpovede svedka D. A. G. na hlavnom pojednávaní dňa 16.04.2019 vyplynulo, že dňa 27.02.2015

(teda 10 dní predo dňom 09.03.2015) som sedel v kaviarni Cosmopolitan spolu s osobou ázijského typu,
rozprávali sme sa o posteliach a váľandách, pričom som mal málo vlasov a na hlavnom pojednávaní
ma opoznal. Svedkyňa L. B. na hlavnom pojednávaní konanom 4.12.2018 na otázku obhajcu, odkedy
je spolu so obž. A. a či nosil bradu, resp. bokombrady a dlhšie vlasy než teraz uviedla, že spolu sú od
roku 2008 a nikdy vlasy dlhšie ako teraz nemal, ani bradu som nenosil, ani bokombrady. Následne sa

k výpovedi svedkyne vyjadril obž. A. tak, že odkedy ho na vojne ostrihali, nikdy dlhé vlasy ani bradu
nemal. Tieto skutočnosti preukazuje aj fotografia z REGOB-u nachádzajúca sa vo vyšetrovacom spise.
Túto časť vykonaných dôkazov o jeho výzore (dĺžka vlasov a brada, resp. bokombrady) v súvislosti so
záverom o opoznaní svedkom S. U. S. okresný súd nijako nehodnotil.
Za nesúladný so zásadami logického myslenia považuje aj záver okresného súdu, že rozporné sú

v súvislosti s obž. A. aj výpovede ostatných príbuzných účastných rodinnej oslavy (N. A., Q. A.,
K. A., A. A., E. A. a A. A.), ktorí uvádzajú, že sa na rodinnej oslave nachádzal do 22.30 hod.,
resp. až do 23.00 hod., pričom však matka obž. A., ktorú domov zaviezol, A. A. vypovedala, že
bola doma už pred 22.00 hodinou, pričom okresný súd následne konštatuje, že výpovede príbuznýcha obž. A. sú navzájom nekompatibilné, zmätočné a nevierohodné, z hľadiska súdu motivované
snahou príbuzných poskytnúť alibi a chrániť pred nepriaznivým dopadom trestného stíhania (rozsudok
okresného súdu, strana 40, odsek 6 a 7). Záver okresného súdu, že šesť svedkov, ktorí sú jeho príbuzní,

po poučení a osobitnom upozornení o trestných následkoch krivej výpovede, krivého obvinenia, marenia
spravodlivosti a ohovárania úmyselne klamalo, aby obž. A. poskytlo alibi, je absurdný a nemá žiadnu
oporu vo vykonanom dokazovaní. Naopak, ako už uviedol vyššie, svedok S. M. S. v monológovej časti
svojej výpovede uviedol, že dňa 09.03.2015 (...) okolo 21 hod. sa dostali do reštaurácie v Galante osoby
menom S. (na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.12.2018 prečítaná zápisnica o výsluchu svedka

S. M. S. z 15.01.2016, strana 2, odsek 3 po „K veci"). Zo zápisnice o doplnení trestného oznámenia
z 27.03.2015 vyplýva, že k údajnému stretnutiu obž. A., poškodeného a S. B. a vráteniu peňazí malo
dôjsť okolo 21.10 hod. dňa 09.03.2015. I ak by boli časovo presné tvrdenia A. A. uvedené v zápisnici
o jej výpovedi ako svedkyne z 01.12.2016 prečítanej na hlavnom pojednávaní, že bola doma v T. na
čísle domu XXX už niečo pred 22.00 hodinou, pričom na oslave boli okolo 21.45 hod., zohľadniac čas
nevyhnutný na presun z T. do Galanty autom, by v žiadnom prípade nemohol byť na údajnom stretnutí s

poškodeným a S. B. dňa 09.03.2015 pred 22.00 hod. a vrátiť peniaze, keď podľa poškodeného a svedka
S. M. S. k tomuto údajnému stretnutiu malo prísť okolo 21.00 hod., resp. 21.10 hod.
Nad rámec uvedeného sa žiadať dodať konštatovanie, že je absolútne nelogické, iracionálne a
neštandardné, keď poškodený po podaní trestného oznámenia dňa 28.02.2015 spolu s S. B. nezavolajú
políciu k údajnému vráteniu peňazí, ani následne políciu neinformujú a neumožnia, aby z údajne

vrátených peňazí vrátane obalov boli vzaté prípadné kriminalistické stopy ako odtlačky prstov, stopy
DNA, pachové stopy a pod.
4.6. Rovnako sa nemožno stotožniť so záverom okresného súdu, ktorý ohľadom solventnosti obchodnej
spoločnosti poškodeného uviedol, že výpoveďou svedkyne S. K. S. ako aj poškodeného bol preukázaný
pôvod peňažných prostriedkov, a teda že tieto pozostávali z nevyplatených miezd a nevyplateného

nájomného v reštaurácii Panda (str. 38, ods. 1, veta posledná rozsudku okresného súdu), hoci
poškodený k pôvodu uvádzal, že tieto pochádzali z tržieb jeho dvoch prevádzok. Okresný súdu dospel
v rozsudku k záveru, že peňažné prostriedky z reštaurácie Panda pozostávali z nevyplatených miezd a
nevyplatenéhonájomného.UvedenétvrdeniesvedkyneS.K.S.prevzatéokresnýmsúdomakoskutkové
zistenie síce nevylučuje tvrdenie poškodeného, že peňažné prostriedky v sume 33.000 €, ktoré vzal z

trezoru reštaurácie Panda, pochádzali z tržby. Okresný súd sa však vôbec nevysporiadal s námietkami
obhajoby i v záverečnej reči, že , ... poškodený uvádzal, že časť peňazí vo výške 33.000,- EUR
z celkovej údajnej sumy 35.000,- EUR, ktorú mal odovzdať dňa 27.02.2015, mala pochádzať z tržieb
z jeho dvoch reštaurácií spoločnosti Best Food Steve Food, pričom tiež uviedol, že všetky tržby týchto
reštaurácií sa riadne registrujú, z účtovných závierok však vyplýva, že spoločnosť po svojom vzniku

mala každoročne záporné vlastné imanie, od svojho vzniku s výnimkou roku 2009 nikdy nevytvorila
zisk, pričom v roku 2009 to bol zisk 206EUR, čo znamená, že bola predlžená, pričom priemerné tržby
z predaja tovaru predstavovali sumu 20.350,- EUR a náklady na hospodársku činnosť boli bez odpisov
22.517,-, pričom ide o údaje v roku 2015. Vychádzajúc zo stavu finančných prostriedkov k O1. O1.2015
a zohľadniac priemerné mesačné tržby a náklady na hospodársku činnosť je zrejmé, že spoločnosť

nemala ku dňu 27.02.2015 k dispozícii sumu 33.000 eur. ", pričom účtovné závierky spoločnosti Best
Food Steve Food s.r.o. (ďalej len „Spoločnosť") z 31.12.2014 a z 31.12.2015 boli vykonané ako listinné
dôkazy na hlavnom pojednávaní 01.03.2023. Ako vyplýva z naposledy zmienených a na hlavnom
pojednávaných ako listinné dôkazy vykonaných účtovných závierok Spoločnosť ku dňu 31.12.2014,
teda k 01.01.2015 vykazovala peniaze v hotovosti v sume 230 € (riadok č. 72 účtovnej závierky k

31.12.2014) a na účtoch v bankách 43 € (riadok č. 73 účtovnej závierky k 31.12.2014), za obdobie od
01.01.2015 do 31.12.2015 Spoločnosť dosiahla výnosy z hospodárskej činnosti spolu 244.475 € (riadok
č. 02 účtovnej závierky k 31.12.2015), z toho tržby z predaja tovaru vo výške 244.203 € (riadok č. 03
účtovnej závierky k 31.12.2015); z uvedeného vyplýva, že Spoločnosť mala priemerné mesačné tržby
z predaja tovaru vo výške 20.350 €, za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 náklady Spoločnosti na

hospodársku činnosť spolu predstavovali 291.379 € (riadok č. 010 účtovnej závierky k 31.12.2015),
z toho odpisy dlhodobého majetku boli 21.177 € (riadok č. 22 účtovnej závierky k 31.12.2015); z
uvedeného vyplýva, že Spoločnosť mala priemerné mesačné náklady na hospodársku činnosť bez
odpisov dlhodobého majetku vo výške 22.517 €. Vychádzajúc zo stavu hotovosti k 01.01.2015 (peniaze
v hotovosti v sume 230 € a na účtoch v bankách 43 €) a zohľadniac priemerné mesačné tržby z

predaja tovaru a náklady na hospodársku činnosť bez odpisov dlhodobého majetku za dva kalendárne
mesiace, teda do 28.02.2015 (40.700 € - 45.034 € = - 4.334 €) je zrejmé, že Spoločnosť nemala a ani
nemohla mať k dispozícii dňa 27.02.2015 sumu 33.000 €, ako to tvrdil poškodený pri svojich výsluchoch.
Navyše, mesiace január a február v sektore služieb spravidla patria medzi podpriemerné mesiace zhľadiska dosiahnutých tržieb. V mesiaci január sú dva štátne sviatky, pričom v období od 01.01. do
06.01. väčšina pracujúcich ľudí čerpá dovolenky, a mesiac február je najkratším mesiacom roka (v
roku 2015 mal 28 dní). K tvrdeniu svedkyne S. K. S. pre úplnosť potrebné dodať, že mzdové náklady

Spoločnosti za rok 2015 predstavovali sumu 15.372 € (riadok č. 16 účtovnej závierky k 31.12.2015),
čo za dva kalendárne mesiace predstavuje priemerne sumu 2.562 €, a náklady Spoločnosti na služby
(okrem nájomného zahŕňajú náklady na rôzne externé služby ako sú prepravné, poradenské, právne,
reklamné a iné služby) za rok 2015 predstavovali sumu 52.231 € (riadok č. 14 účtovnej závierky k
31.12.2015), čo za dva kalendárne mesiace predstavuje priemerne sumu 8.705 €, pričom záväzky

Spoločnosti voči zamestnancom predstavovali k 31.12.2014 sumu 1.384 € (riadok č. 131 účtovnej
závierky k 31.12.2014) a ostatné záväzky Spoločnosti z obchodného styku sumu 14.209 € (riadok č. 126
účtovnej závierky k 31.12.2014). Treba dodať, že ostatné záväzky z obchodného styku zahŕňajú všetky
krátkodobé ako aj dlhodobé záväzky z obchodného styku, teda nielen nájomné. Teda ani skutkový záver
okresného súdu o pôvode peňažných prostriedkov 33.000 €, resp. 32.000 €, teda že tieto pozostávali
z nevyplatených miezd a nevyplateného nájomného v reštaurácii Panda, nekorešponduje s účtovnými

závierkami Spoločnosti, keď súčet priemerných nákladov Spoločnosti na mzdy a na všetky služby
(nielen nájomné) za dva kalendárne mesiace spolu so záväzkami Spoločnosti voči zamestnancom a z
obchodného styku (nielen za nájomné) k 31.12.2014 predstavuje sumu 26.860 €, teda nedosahuje sumu
33.000 €, resp. 32.000 €, pričom počiatočný stav k 01.01.2015 jednak peňažnej hotovosti Spoločnosti,
jednak finančných prostriedkov Spoločnosti v banke predstavoval spolu sumu 273 €. Navyše, z rozsudku

okresného súdu nie je vôbec zrejmé, prečo okresný súd za základ skutkového zistenia o pôvode
peňažných prostriedkov vzal verziu tvrdenú svedkyňou S. K. S. (nevyplatené mzdy a nevyplatené
nájomné) a nie verziu poškodeného (tržby z jeho dvoch reštaurácií), čo robí rozsudok okresného súdu
zároveň nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v tejto časti
podania ako aj s prihliadnutím na dôležitosť skutkového zistenia pre rozhodnutie vo veci samej, teda či

vôbec poškodený mohol disponovať sumou 33.000 €, ktorú obž. A. mal údajne odovzdať, podľa § 311
ods. 4 Tr. por. žiadal, aby bol do trestného konania pribratý znalec z odboru ekonómia a manažment,
odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, na podanie znaleckého posudku, v ktorom znalec zodpovedá obž.
A. nastolené otázky, ktoré v odvolaní konkretizoval. Pre úplnosť dodával, že on ako strana trestného
konania nemá žiadnu možnosť zadať vypracovanie a predložiť predmetný znalecký posudok ako dôkaz,

nakoľko nemám prístup k účtovníctvu Spoločnosti.
4.7. V ďalšej časti odvolania obž. A. namietal nezákonnosť výroku o treste. V tejto súvislosti uviedol,
že odhliadnuc od skutočnosti, že skutok kladený mu obžalobou za vinu nespáchal, tak uložený trest je
podľa neho mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby vzhľadom na novelu Trestného zákona účinnú
od06.08.2024,ktoráposunulahranicuznačnejškodyz26.600ažna250.000€.CitujúcÚstavupríslušné

ustanovenia Tr. zák. namietal, že v dôsledku uvedeného je potrebné skutok kvalifikovať miernejšie.
4.8. Vzhľadom na vyššie uvedené potom obž. A. v konečnom návrhu opäť žiadal, aby Krajský súd v
Trnave napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d) a písm. e) Tr. por.
zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

5. Obž. D. zahlásené odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Vendelína
Benkóczkiho písomným podaním z 11.03.2024.
5.1. Napadnutý rozsudok označil za nesprávny a nezákonný. Citujúc články Ústavy a ust. Tr. por.
úvodom namietal chyby konania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo. Uviedol, že v predmetnej
trestnej veci došlo počas hlavného pojednávania k viacerým zmenám v zložení senátu bez toho,

aby ako obžalovaný s každou zmenou súhlasil, dôsledkom čoho je, že okresný súd vec prejednal
a rozhodol v nezákonnom zložení. Obž. D. poukázal na pôvodné zloženie senátu, ďalej na výzvu
súdu z 20.09.2022, v ktorej mu súd oznámil, že dodatkom č. 7 k rozvrhu práce Okresného súdu
Galanta na rok 2022 došlo k zmene zloženia senátu a predmetná vec bola pridelená na prejednanie
a rozhodnutie predsedovi senátu JUDr. Simone Štanglovičovej, pričom vzhľadom na uvedené ho súd

vyzval, aby písomne oznámil, či so zmenou zloženia senátu súhlasí alebo či žiadam, aby sa hlavné
pojednávanie vykonalo znova, na čo súdu jeho obhajca oznámil, že obžalovaný súhlasí so zmenou
zloženia senátu, v rámci ktorej bola predmetná trestná veci pridelená novému zákonnému sudcovi,
ktorým je sudca JUDr. Šimona Štanqlovičová, a nežiada, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo znova
postupom podľa § 277a ods. 1 Tr. por. Na nasledujúcom hlavnom pojednávaní 02.12.2022 predseda

senátu JUDr. Šimona Štanglovičová stranám ústne oznámila, že na základe dodatku č. 7 k rozvrhu
práce Okresného súdu Galanta na rok 2022 došlo k prerozdeleniu už pridelených nevybavených
vecí náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených
ministerstvom a predmetná vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi Okresného súduGalanta JUDr. Simone Štanglovičovej. Vo výzve súdu z 20.09.2022 ani v ústnom ozname predsedu
senátu na hlavnom pojednávaní dňa 02.12.2022 nepadla ani zmienka o tom, že by sa mali meniť aj
prísediaci, prípadne niektorý z nich. Ako však následne zistil z písomného vyhotovenia napadnutého

rozsudku, okresný súd na hlavnom pojednávaní 03.08.2023 vo vecí rozhodol napadnutým rozsudkom
v senáte v zložení: predseda senátu JUDr. Šimona Štanglovičová a prísediaci Q. O. F. a Q. R. O.,
teda, niekedy po 21.09.2021 došlo aj k zmene v osobách prísediacich, s ktorou ale ako obžalovaný
nevyjadril súhlas, keďže o nej nebol nijakým spôsobom informovaný, pričom z dôvodu dlhého, viac ako
ročného časového odstupu medzi dňom 21.09.2021, kedy sa konalo posledné hlavné pojednávanie

pred senátom, ktorému ešte predsedala JUDr. Eva Schweitzerová a dňom 02.12.2022, kedy sa konalo
prvé hlavné pojednávanie pred senátom, ktorému už predsedala JUDr. Šimona Štanglovičová, ako
aj z dôvodu, že v senáte ako prísediaci naďalej zasadali jedna žena a jeden muž, obž. D. uvedenú
zmenu ani nezaregistroval. Na základe uvedených skutočností je teda nepochybné, že v priebehu
súdneho konania došlo k zmene zloženia senátu (oproti pôvodnému zloženiu senátu), ktorá zjavne
nespočívala iba v tom, že na základe dodatku č. 7 k rozvrhu práce Okresného súdu Galanta na rok 2022

došlo k prerozdeleniu už pridelených nevybavených vecí náhodným výberom pomocou technických
prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom a predmetná vec bola pridelená
na prejednanie a rozhodnutie sudcovi Okresného súdu Galanta JUDr. Simone Štanglovičovej, ale aj
v tom, že sa zmenilo kompletné zloženie senátu, teda aj osoby oboch prísediacich. A rovnako tak je
nepochybné, že on ako obžalovaný k takej zmene senátu, ktorá by spočívala v zmene hoci len jedného z

prísediacich,nietoešteobidvoch,žiadensúhlasnikdyneudelil.Podľaustálenejsúdnejpraxe(R83/2015)
odlišný spôsob kreovania predsedu senátu a členov senátu, ani rozdiely v právnom postavení sudcov a
prísediacich sudcov určených na konanie a rozhodovanie vo veci, a to od prvého úkonu senátu v danej
veci až do skončenia trestného stíhania, nespochybňuje postavenie prísediacich ako zákonných sudcov
v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy. Vzhľadom na to je toho názoru, že okresný súd vec prejednal a rozhodol

v nezákonnom zložení, čim došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 316 ods. 3 písm. a) Tr. por.
Nezákonne zloženým súdom sa pritom rozumie súd, ktorý je obsadený v rozpore s predpismi určujúcimi
zloženie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť; ide o situácie, keď namiesto senátu
rozhoduje samosudca, alebo, keď rozhoduje neúplný senát, alebo, keď prísediacemu uplynie funkčné
obdobie, alebo, keď sa na rozhodovaní v senáte zúčastňuje sudca, ktorý je vylúčený z vykonávania

úkonov trestného konania. V danej súvislosti je potrebné akcentovať obsah čl. 48 ods. 1 prvej vety
Ústavy, podľa ktorej nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi, pričom účelom práva podľa tohto
ustanovenia je zabezpečiť obžalovanému, aby ochranu jeho právam poskytol sudca ako predstaviteľ tej
zložky súdnej moci, ktorá má právomoc o veci konať, a aby ochranu práva v rámci súdnej moci poskytol
sudca zo súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný, a za zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 prvej vety

Ústavy Slovenskej republiky je zásadne potrebné považovať toho, kto bol určený na prejednávanie veci
v súlade s rozvrhom práce súdu (II. ÚS 47/1999, II. ÚS 87/2001, II. ÚS 118/2002).
Citujúc ust. § 3 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich argumentoval, že rozdiely v
právnom postavení sudcov a prísediacich teda prirodzene existujú, avšak z hľadiska rozsahu a intenzity
ochrany priznanej čl. 48 ods. 2 Ústavy relevanciu nemajú a právo na zákonného sudcu sa priznáva bez

rozdielu medzi sudcom a prísediacim, nakoľko súdnu moc vykonávajú tak sudcovia, ako aj prísediaci.
Ústavný súd SR vo svojej judikatúre odmietol taký výklad, podľa ktorého by právo na zákonného
sudcu zahŕňalo výlučne právo na jedného z členov senátu, ktorému vec bola pridelená, keďže logickým
výkladom je nutné dospieť k tomu, že základné právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy nie je možné vnímať
izolovane ako právo na „zákonného predsedu senátu", ale v takomto prípade je potrebné pojem „senát“

vnímať ako súdne teleso zložené tak zo sudcu, ako aj prísediacich, čiže extenzívne; zákonným sudcom
je v kontexte uvedeného teda každý sudca a prísediaci pridelený do konkrétneho senátu a člen daného
senátu je zákonným sudcom strany konania bez ohľadu na to, či je predsedom senátu alebo „len“
prísediacim. Zmena v zložení senátu sa teda môže týkať prísediaceho i predsedu senátu a je nesporné,
že vo svetle už uvedeného by k zmenám v zložení senátov v trestných veciach už pridelených na

prerokovanie a rozhodnutie malo dochádzať len výnimočne a výlučne na základe zákona. Zákonným
sudcom sa totiž stáva sudca, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie; odňať vec jednému sudcovi
a prideliť ju inému sudcovi možno iba zákonom ustanoveným postupom po splnení zákonom určených
podmienok na odňatie veci, pričom v kontexte trestného práva je týmto ustanovením § 277a ods. 1 Tr.
por., podľa ktorého ak sa zmenil samosudca alebo sa zmenilo zloženie senátu a obžalovaný so zmenou

nesúhlasil, hlavné pojednávanie sa vykoná znova.
Ust. § 277a ods. 1 Tr. por. v sebe poníma dva nepochybne vzájomne závislé a imanentné súvisiace
predpoklady. V prvom kroku obžalovaný odsúhlasí zmenu senátu, ktorá sa týka nielen osoby predsedu
senátu, ale vo svetle spomínanej judikatúry Ústavného súdu SR v širšom zmysle slova všetkýchčlenov senátu ako celku, teda nesporne aj prísediacich. Prirodzeným dôsledkom udelenia súhlasu so
zmenou senátu (a nielen výlučne osoby predsedu senátu, ako to v mojej veci nesprávne vyplývalo
zo spomenutej výzvy zo dňa 20.09.2022) je následne možnosť pokračovania v hlavnom pojednávaní

bez toho, aby mal súd povinnosť vykonať hlavné pojednávanie odznovu. Pokračovanie v odročenom
hlavnom pojednávaní v inom zložení senátu je dôsledkom súhlasu obvineného so zmenou v zložení
senátu a tak možnosťou použiteľnou len vtedy, ak obvinený takýto súhlas udelil. Súhlas obvineného
so zmenou v osobe predsedu senátu nemožno vykladať tak, že obžalovaný súhlasí s pokračovaním v
odročenom hlavnom pojednávaní v akomkoľvek zloženom senáte. Povinnosť zisťovať prípadný súhlas

obžalovaného so zmenou zloženia senátu je na strane súdu a túto povinnosť nemožno v žiadnom
prípade preniesť na obžalovaného ako osobu, proti ktorej je vedené trestné konanie; prípadné porušenie
tejto povinnosti okresným súdom pritom v žiadnom prípade nemožno zhojiť s poukazom na údajnú
procesnú nečinnosť obžalovaného, inak povedané, v takýchto prípadoch neplatí staré známe pravidlo
„tacent, consentire videntur“ (mlčí, zdá sa, že súhlasí), ale práve naopak, platí pravidlo „qui tacet,
consentire non videtur“ (kto mlčí, nemožno predpokladať, že súhlasí). Vyššie uvedené má relevanciu

i vo svetle nosných zásad trestného procesu, a to zásady ústnosti (§ 2 ods. 18 Tr. por.) a zásady
bezprostrednosti (§ 2 ods. 19 Tr. por.), keďže ide o také zásady, ktoré sa týkajú procesného postupu
súdu pri dokazovaní, navzájom úzko súvisia a vyplývajú z nich spoločné závery. Základnou úlohou
zásadybezprostrednostiazásadyústnostipritomje,žesúd(vmojomprípadesenátsúduprvéhostupňa)
môže rozhodnúť len na základe tých dôkazov, ktoré boli pred ním vykonané, teda ich preveril dôkazy

vlastnými zmyslami. Zo spomenutých zásad ďalej vyplývajú dve významné procesné pravidlá, ktoré
zabezpečujú správnosť rozhodovania, a to: a) pravidlo nezmeniteľnosti zloženia súdu, v zmysle ktorého
sa na rozhodovaní môže zúčastniť len sudca, ktorý sa na súdnom konaní zúčastnil od začiatku do
konca, teda na celom dokazovaní (s výnimkou, ak obžalovaný súhlasí s jeho zmenou), b) pravidlo
neprerušiteľnosti súdneho konania, v zmysle ktorého má súd rozhodovať na základe bezprostredného

dojmu, najmä dôkazov, ktoré pred ním boli vykonané, ako aj na základe záverečných rečí strán trestného
konania. Pravidlo nezmeniteľnosti zloženia súdu je odrazom ústavného práva na súdnu a inú právnu
ochranu a zásady riadneho zákonného procesu podľa § 2 ods. 1 Tr. por., z ktorých pre súdne konanie
vyplýva okrem iného postulát, že konanie na súde prvého stupňa musí byť vykonané riadne obsadeným
súdom.

Podľa rozhodnutia Európskeho súde pre ľudské práva vo veci P. K. proti Fínsku zo dňa 09.07.2002, číslo:
37442/1997, je pritom takisto potrebné vziať od úvahy, či zmena v zložení senátu zakladá porušenie
čl. 6 Dohovoru, pričom (samozrejme s prihliadnutím na osobitné okolnosti prípad) je podstatným
okrem iného ten ukazovateľ, či došlo k zmene väčšiny členov senátu, resp. k zmene samosudcu.
V mojom prípade však došlo k zmene všetkých členov senátu (predsedu senátu ako aj obidvoch

prísediacich), pričom s poukazom na princíp prednosti aplikácie vnútroštátnej právnej úpravy, keď sú jej
ustanovenia pre obžalovaného priaznivejšie a obsahujú v sebe bohatšie procesné záruky vo vzťahu k
práva obžalovaného na spravodlivý proces, je nepochybné, že v mojej trestnej veci šlo o zmenu, ktorá je
bez rozumnej pochybnosti spôsobilá porušiť moje práva na spravodlivý proces čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a právo na zákonného

sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Povinnosťou okresného súdu bolo preto postupovať tak, aby právu obž. D. na súhlas či nesúhlas so
zmenousenátupodľa§277aods.1Tr.por.bolodanézadosť,inakpovedané,malprejednaťarozhodnúť
vec výlučne v takom zložení senátu, vo vzťahu ku ktorému ako obžalovaný vyslovil súhlas so všetkými
zmenami tohto senátu a ktorého zmeny mu ako obžalovanému boli riadne a úplne oznámené, mal

možnosť ich komplexne posúdiť a zaujať k nim (v podobe súhlasu či nesúhlasu) jasné stanovisko.
5.2. Nad rámec uplatňovaného prvotného odvolacieho dôvodu, podľa ktorého okresný súd rozhodol v
nezákonnomzložení[§316ods.3písm.a)Tr.por.],ďalejzdôvoduprocesnejopatrnostiuplatňujeiďalšie
odvolacie dôvody, a to podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom napadnutého rozsudku
predchádzali, najmä, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť právo obhajoby [§ 321

ods. 1 písm. a) Tr. por.], chyby v napadnutých výrokoch napadnutého rozsudku, najmä nejasnosť a
neúplnosť jeho skutkových zistení a fakt, že sa okresný súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie [§ 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.] a skutočnosť, že napadnutým rozsudkom
boli porušené aj ustanovenia Tr. zák. [§ 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.].
V postupe okresného súdu sú prítomné podstatné chyby, ktoré následne viedli k porušeniu ustanovení,

ktorými sa má zabezpečiť právo obhajoby, ktoré je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre
plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (R 7/2011). V danej súvislosti vo vzťahu
k zloženiu senátu z dôvodu procesnej opatrnosti namieta, že až po rozhodnutí súdu prvého stupňa sa
dozvedel, že JUDr. Šimona Štanglovičová je dcérou C. X. F., teda advokáta „zo Šale“, s ktorým sa podľavykonaného dokazovania poškodený a svedok B. mali po údajnom skutku radiť ako postupovať vo veci
podania trestného oznámenia, pričom v zmysle uvedeného má za to, že u JUDr. Simony Štanglovičovej
možno mať pochybnosť o jej nezaujatosti pre jej pomer k veci a k osobám poškodeného a svedka B..

Skutočnosť, že vo veci konal a rozhodoval ako člen senátu sudca, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania
úkonov trestného konania, je pritom podľa § 371 ods. 1 písm. e) Tr. por. dôvodom dovolania a tým pádom
tak závažným pochybením, že naň odvolací súd v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. prihliada z úradnej
povinnosti a zároveň predstavuje podstatnú chybu konania, ktorá napadnutým výrokom napadnutého
rozsudku predchádzala.

5.3. Ďalšou podstatnou chybou konania, ktorá napadnutým výrokom napadnutého rozsudku
predchádzala, je prečítanie zápisnice o výpovedi (medzičasom už nebohého) svedka B. z prípravného
konania na hlavnom pojednávaní dňa 21.09.2021, ktoré bolo v rozpore s Tr. por. a ako také zákonite
nemohlo tvoriť podklad pre rozhodnutie okresného súdu. Citujúc ust. § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por. obž. D.
argumentoval,žeideojednuzvýnimiekzozákladnejzásadyzakotvujúcejústnykontradiktórnycharakter
hlavného pojednávania (§ 2 ods. 18 Tr. por.), ako aj výnimku zo zásady bezprostrednosti (§ 2 ods. 19 Tr.

por.), že čítanie zápisnice o výpovedi určitého svedka z prípravného konania na hlavnom pojednávaní
postupom podľa § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por. predpokladá kumulatívne splnenie troch podmienok, no
v prípade čítania zápisnice o výpovedi (medzičasom nebohého) svedka S. B. z prípravného konania
na hlavnom pojednávaní dňa 21.09.2021 uvedené podmienky splnené neboli. S. B. bol v procesnom
postavení svedka riadne vypočutý na hlavnom pojednávaní dňa 17.09.2019, pričom následne (viac ako

rok a pol) po tom, čo bol na tomto hlavnom pojednávaní vypočutý, dňa XX.XX.XXXX zomrel. Dodatočne,
dňa 21.09.2021 došlo na hlavnom pojednávaní (napriek nesúhlasu obžalovaných) na návrh prokurátora,
ktorý mal ako strana konania na hlavnom pojednávaní dňa 17.09.2019 ničím neobmedzenú možnosť
dotyčného svedka kontradiktórne vypočuť, postupom podľa § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku k
čítaniu zápisnice o výpovedi svedka S. B. z prípravného konania, hoci tento svedok bol už vypočutý na

hlavnom pojednávaní dňa 17.09.2019. Citujúc ust. § 263 ods. 1 a § 278 ods. 2 Tr. por. argumentoval, že
z jazykovo-gramatického a systematického výkladu § 263 Tr. por. je nesporné, že zápisnicu o výpovedi
svedka z prípravného konania možno čítať iba namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní, nie
však popri výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní; daný záver pritom rovnako platí aj pre čítanie
výpovede svedka z prípravného konania podľa § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por. Navyše, prezentovaný

záver potvrdzuje aj teleologický výklad § 263 Tr. por., ktorý predstavuje v súčasnosti priorizovaný spôsob
interpretácie zákonného textu. K výkladu právnych noriem a ich inštitútov totiž nemožno pristupovať len
z hľadiska samotného textu zákona (i keby sa javil ako jednoznačný a určitý), ale predovšetkým podľa
zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu
právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti

výkladu alebo na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené
na roveň gramatickému výkladu, v tomto prípade logický, systematický a teleologický výklad, ktoré sú
spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný konektív pri zistení obsahu a
zmyslu aplikovanej právnej normy (I. ÚS 351/2010). Pri použití teleologického výkladu § 263 Tr. por. sa
do popredia dostáva význam toho, že právna úprava súdneho konania v súlade so zásadami ústnosti

(§ 2 ods. 18 Tr. por.) a bezprostrednosti (§ 2 ods. 19 Tr. por.) zjavne priorizuje osobný kontradiktórny
výsluch svedkov na hlavnom pojednávaní a § 263 Tr. por. predstavuje iba extrémnu výnimku z tohto
pravidla. V prípade výpovede svedka B. pritom v dôsledku nezákonného postupu okresného súdu
vznikol paradoxný stav, kedy sa táto v podstate „skladá“ z výpovede menovaného svedka na hlavnom
pojednávaní dňa 17.09.2019 a súčasne z jeho výpovede z prípravného konania čítanej na hlavnom

pojednávaní dňa 21.09.2021. Čítanie zápisnice o výpovedi svedka B. z prípravného konania na hlavnom
pojednávaní dňa 21.09.2021 nebolo teda v súlade so zákonom a preto nemôže byť podkladom na
rozhodnutie súdu.
5.4. Ďalšou podstatnou chybou konania, ktorá napadnutým výrokom napadnutého rozsudku
predchádzala, je taktiež výsluch znalca Ing. Laššáka na hlavnom pojednávaní dňa 21.07.2023, ktorý

je nezákonný, keďže menovaný znalec nebol do trestného konania pribratý v súlade so zákonom a
preto ním podaný znalecký posudok číslo: 15/2016 nemôže byť podkladom pre rozhodnutie okresného
súdu. Obž. D. poukázal na to, že mu bolo 20.08.2015 uznesením vyšetrovateľa vznesené obvinenie,
následne si dňa 19.10.2015 v predmetnej trestnej veci zvolil obhajcu JUDr. Vendelína Benkóczkiho,
pričom 12.07.2016 (teda takmer 11 mesiacov po tom, čo mu bolo vznesené obvinenie, a súčasne takmer

9 mesiacov po tom, čo si zvolil obhajcu) bol uznesením vyšetrovateľa postupom § 142 ods. 1 Tr. por. do
trestného konania pribratý znalec Ing. Laššák na podanie znaleckého posudku v odbore: kriminalistika,
odvetvie: kriminalistická informatika, no predmetné uznesenie o pribratí znalca nebolo do dnešného dňa
doručené ani jemu, ani jeho obhajcovi. Navyše, v uvedenom období mu orgánmi činnými v trestnomkonaní postupom podľa § 69 ods. 2 Tr. por. bolo odmietnuté právo nazerať do spisu a s ním spojené
práva podľa § 69 ods. 1 Tr. por.
Citujúc ust. § 142 ods. 3, § 179 ods. 1, ods. 2 Tr. por. argumentoval, že neoznámenie uznesenia o pribratí

znalca obvinenému, prípadne jeho obhajcovi ako osobám, ktoré sú podľa § 186 ods. 1 Tr. por. oprávnené
podať proti uzneseniu o pribratí znalca sťažnosť (§ 142 ods. 3 Tr. por.), je podľa ustálenej judikatúry
(napr. rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod spis, zn. 4Tz/9/2006, publikovaného v
časopise Zo súdnej praxe pod číslom: 74/2006) porušením ústavného práva na obhajobu obvineného,
aj práva na spravodlivý proces vrátane dvojinštančnosti trestného konania. Navyše, na túto vec nie

sú aplikovateľné závery uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 637/2015, na ktoré poukazuje
okresný súd. Toto uznesenie totiž vychádza z diametrálne odlišnej procesnej situácie, keďže v danom
pri páde sťažovateľ ústavnou sťažnosťou namietal tú skutočnosť, že mu nebolo doručené uznesenie o
pribratí znaleckého ústavu vydané v čase, keď bolo začaté trestné stíhanie vo veci (§ 199 ods. 1 Tr.
por.), ktoré sťažovateľovi nebolo potrebné doručovať, nakoľko v tom čase ešte v pozícii obvineného
nevystupoval, pričom predmetné uznesenie bolo vydané za účelom predbežného znaleckého skúmania

a následné uznesenie o pribratí znaleckého ústavu za účelom vypracovania „ostrého“ znaleckého
posudku už sťažovateľovi bolo riadne doručené. Nad rámec uvedeného zdôrazňuje, že ako obžalovaný
sa v priebehu konania k otázke zákonnosti pribratia znalca Ing. Laššáka na podanie znaleckého
posudku, ako aj nadväzujúcej zákonnosti ním vypracovaného znaleckého posudku, vyjadril písomne
a vzniesol voči nemu riadne procesné výhrady, nemožno teda tvrdiť, že v tomto smere ostal pasívny.

Vo vzťahu k nedoručeniu procesného uznesenia o pribratí znalca Ing. Laššáka na podanie znaleckého
posudku zároveň označil reálne negatívne dôsledky a dopady takéhoto postupu, ktoré zasiahli do mojich
obhajobných práv. Tu je potrebné zdôrazniť, že je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní
dodržiavať zákon. Túto povinnosť nemožno v žiadnom prípade preniesť na obvineného a v podstate
tak prípadné porušenie tejto povinnosti orgánu činného v trestnom konaní, zhojiť či bagatelizovať s

poukazom na údajnú procesnú nečinnosť obvineného. Nedostatok, ktorý spočíva v tom, že znalec Ing.
Laššák nebol na podanie znaleckého posudku orgánmi činnými v trestnom konaní pribratý v súlade
s Tr. por., nebolo preto možné napraviť ani jeho výsluchom na hlavnom pojednávaní dňa 21.07.2023,
pričom ako dôkaz (§119 ods. 3 Tr. por.) nemôže poslúžiť to, čo by bolo získané zo znaleckého posudku
podaného menovaným znalcom alebo z jeho výsluchu na spomenutom hlavnom pojednávaní ako

dôkazných prostriedkov.
5.5. Ďalšou vadou napadnutého rozsudku, ktorá zakladá povinnosť odvolacieho súdu zrušiť napadnutý
rozsudok, sú chyby v napadnutých výrokoch napadnutého rozsudku, najmä nejasnosť a neúplnosť
jeho skutkových zistení a dôvod, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie. Skutkové zistenia okresného súdu sa v súvislosti s ním viažu principiálne

na jeho podiel na údajnom spoločnom konaní, spoločne so spoluobžalovaným A., ktorým podľa tvrdení
obžaloby mali poškodeného hrozbou vykonania domových prehliadok v mieste jeho trvalého bydliska a
v prevádzke reštaurácie Bistro Panda a súčasného vzatia poškodeného do väzby (ako inej ťažkej ujmy)
nútiť, aby v hotovosti do rúk spoluobžalovaného A. okamžite priniesol peňažnú sumu 35.000 €.
Citujúc skutkovú vetu napadnutého rozsudku a ust. § 20 Tr. zák. poukázal obž. D. na to, že o spoločné

konanie ide vtedy, ak: a) každý zo spolupáchateľov naplní svojím konaním všetky znaky skutkovej
podstaty trestného činu alebo b) každý zo spolupáchateľov svojím konaním uskutoční len niektorý zo
znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorá je potom naplnená len súhrnom týchto konaní, alebo
c) konanie každého zo spolupáchateľov je aspoň článkom reťaze, pričom jednotlivé činnosti - články
reťaze - smerujú k priamemu vykonaniu trestného činu a len vo svojom celku tvoria jeho skutkovú

podstatu a pôsobia súčasne (R 15/1967, R 36/1973 a iné). Okresný súd pritom jeho participáciu na
predmetnom skutku videl v tom, že v uvedenom čase prišiel do kaviarne Cosmopolitan, kde sa už
odohrávalo stretnutie spoluobžalovaného A. a poškodeného, prisadol si k nim a následne spoločne so
spoluobžalovaným A. pod zámienkou, že poškodený pri vybavovaní slovenského štátneho občianstva
predložil falošné doklady, hrozil tým, že v mieste jeho trvalého bydliska a v prevádzke reštaurácie Bistro

Panda budú nasledujúci deň vykonané domové prehliadky a poškodený bude vzatý do väzby, pokiaľ
ihneď v hotovosti neprinesie peňažnú sumu 35.000 € do rúk spoluobžalovaného A. a presviedčal ho,
že spoluobžalovaný A. ako vyšetrovateľ Policajného zboru dokáže zabezpečiť, aby orgány činné v
trestnom konaní takto nepostupovali. Uvádzané skutkové zistenia súdu však nemajú relevantnú oporu
v dokazovaní vykonanom na hlavnom pojednávaní (§ 278 ods. 2 Tr. por.). Z výpovede poškodeného

na hlavnom pojednávaní dňa 10.04.2018 a ani z iného dôkazu, ktorý bol na hlavnom pojednávaní
vykonaný (§ 278 ods. 2 Tr. por. poriadku) nijako nevyplýva, že po tom, čo si k spoluobžalovanému A.
a poškodenému prisadol, mu ktorýkoľvek z nich oznámil obsah ich dovtedajšej komunikácie, prípadne,
že mal vedomosť o obsahu ich dovtedajšej komunikácie z akéhokoľvek iného zdroja, preto nie je jasné,vo vzťahu k akému „návrhu“ sa podľa výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní dňa 10.04.2018
mal údajne vyjadriť, že by s ním mal poškodený súhlasiť. Takisto z výpovede tohto poškodeného na
hlavnom pojednávaní dňa 10.04.2018 a ani z iného dôkazu, ktorý bol na hlavnom pojednávaní vykonaný

(§ 278 ods. 2 Tr. por.) nijako nevyplýva, že by participoval na údajnom napísaní sumy 35.000 € na papier
prinesený spoluobžalovaným A., prípadne, že by o tejto sume mal z akéhokoľvek zdroja vedomosť,
akokoľvek ju určoval a podobne.
Rovnako nie je logická a zjavná ani poškodeným popisovaná náhla zmena jeho postoja k predmetu
údajného vydierania, kedy podľa vlastného udania (výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní

dňa 10.04.2018) v jednom okamihu na návrh spoluobžalovaného A. uvádza, že on nič zlého neurobil,
môžu mu „papiere“ kontrolovať, pričom následne s uvedeným papierom odchádza von, prichádza za
ním spoluobžalovaný A., berie mu papier, ktorý vzápätí roztrhá, na čo poškodený bez akejkoľvek
zjavnej zmeny okolností spoluobžalovanému A. sám oznámi, že toľko peňazí nemá, že musí ísť za
kamarátmi, aby si od nich pýtal peniaze; na tomto mieste obž. D. zdôraznil, že uvedené (rovnako, ako
údajný „návrh“ spoluobžalovaného A. daný poškodenému na začiatku ich stretnutia) sa opätovne deje

bez jeho prítomnosti, pričom ani z výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní dňa 10.04.2018
a ani z akéhokoľvek iného dôkazu, ktorý bol na hlavnom pojednávaní vykonaný (§ 278 ods. 2 Tr.
por.) nijako nevyplýva, že by mal o týchto skutočnostiach akúkoľvek vedomosť. Uvedené skutočnosti
vyplývajú zo spontánnej časti výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní dňa 10.04.2018,
pričom však na následnú otázku obhajcu už poškodený tvrdí, že v otázke odovzdania peňazí údajne

nemal na výber, lebo mu údajne obž. D. povedal, že ak to neurobí, mohli by ho vziať do väzby
alebo zavrieť aj prevádzku. Pritom z odpovede poškodeného na inú, predchádzajúcu otázku obhajcu
spoluobžalovanéhoA.jejednoznačné,ževrámci„návrhu“muspoluobžalovanýA.povedal,žeurčitá,ale
nijako bližšie nešpecifikovaná „listina“ je falošná, nejde o jej originál. V súhrne možno teda jednoznačne
konštatovať, že sám poškodený vypovedá k predmetu údajnej vážnej ujmy chaoticky, nejednoznačne,

ba až výslovne protichodne. Nad rámec uvedeného upriamuje obž. D. pozornosť odvolacieho súdu na
skutočnosť, že z výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní dňa 10.04.2018 nie je nijako zrejmé,
že by s poškodeným bola v inkriminovaný večer pri údajnom odovzdávaní peňazí spoluobžalovanému
A. akákoľvek tretia osoba (napr. manželka poškodeného), poškodený totiž uvedené okolnosti (návrat do
kaviarne Cosmopolitan, odovzdanie peňazí a odchod domov) opisuje výlučne v jednotnom čísle a žiadnu

tretiu osobu vôbec nespomína. Nedôveryhodnou je výpoveď poškodeného na hlavnom pojednávaní
dňa 10.04.2018 aj v otázke pôvodu peňažnej hotovosti v sume 35.000 €, ktorú údajne odovzdal
spoluobžalovanému A. a ktorej pôvod nevedel bez rozporov a protirečení vysvetliť, keď raz uvádzal, že
časť v sume 33.000 € zobral z „firmy ako tržbu“ a časť v sume 2.000 € od manželky, inokedy uvádzal,
že tržby mal z dvoch prevádzok a to, že by mal časť peňazí od manželky, nespomínal.

Navyše, vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 10.04,2018 sa svedok poškodený opakovane
v podstatných bodoch odchyľoval od svojej skoršej výpovede, preto mu bola na vysvetlenie rozporov
v jeho výpovediach na návrh obhajoby opakovane predkladaná zápisnica o jeho skoršej výpovedi,
rozpory však poškodený nevedel presvedčivo vysvetliť. Z uvedených dôvodov a napriek zjavnej snahe
okresného súdu tvrdiť pravý opak, z výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní dňa 10.04.2018

nevyplýva skutkový dej tak, ako bol tvrdený v obžalobe a ako ho nekriticky súd prevzal do výroku
napadnutého rozsudku. V súlade so závermi ustálenej judikatúry pritom platí, že vierohodnosť jediného
priamehosvedkanesmiebyťpochybná,pričom,akjetátojehovierohodnosťpochybná,jepredpokladom
výroku o vine taký, v celom rozsahu ucelený reťazec priamych aj nepriamych dôkazov, ktoré úplne
vylučujú akúkoľvek pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania (R 14/1964).

Pri nedostatku priamych dôkazov možno uznať páchateľa vinným len vtedy, ak je záver o jeho vine
potvrdený nepriamymi dôkazmi, z ktorých žiaden tomuto záveru neodporuje, pričom všetky tieto dôkazy
tvoria uzavretý reťazec, v ktorom niet takej medzery, ktorá by pripúšťala prípadne aj iný záver (R
48/1961). Súhrn nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú a ničím neprerušovanú sústavu vzájomne sa
dopĺňajúcich dôkazov, ktorá v svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného

skutku a usvedčuje z jeho spáchania práve obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek
iného záveru (R 38/1968). Pritom, v prípade dôkazov svedčiacich v prospech obžalovaných volí
súd presne opačnú taktiku, kedy ich hodnotenie smeruje v neprospech obžalovaných, čoho zjavným
ilustratívnym príkladom je hodnotenie výpovedí svedkov, ktorí sú príbuznými spoluobžalovaného A.,
najmä vo veciach ich rodinnej oslavy konanej dňa 09.03.2015, kedy aj zanedbateľné nezrovnalosti (ktoré

v prípade výpovedí poškodeného a svedka B. bagatelizuje ako pochopiteľné a prijateľné) vykladá tak, že
ide o navzájom nekompatibilné, zmätočné a nevierohodné výpovede, motivované snahou príbuzných
poskytnúť menovanému alibi. Dôveryhodnosť a pravdovravnosť poškodeného bola pritom vo vzťahu
k opisu skutku spochybnená aj výpoveďou svedka D. A. G. na hlavnom pojednávaní dňa 16.04.2019,ktorý vo svojej výpovedi jednoznačne uviedol, že sa v kaviarni Cosmopolitan v inkriminovanom čase
osoba ázijského pôvodu (poškodený) a spoluobžalovaný A. spolu rozprávali o posteliach a váľandách
(čo plne korešponduje s výpoveďou obž. D. i výpoveďou spoluobžalovaného A. na hlavnom pojednávaní

dňa 10.04.2018). Túto skutočnosť sa ale okresný súd snaží doslova bagatelizovať v tom smere, že to
nepreukazuje,žesaskutoknestaltak,akohopopísalpoškodený,pričompreprípad,žespoluobžalovaný
A. spomenul váľandy a postele, malo sa tak podľa súdu stať len účelovo. Na takéto tvrdenie pritom súd
nemal absolútne žiaden dôkaz, ide čisto o fabuláciu súdu bez opory vo vykonaných dôkazoch, ktorá
navyše protirečí zásade, podľa ktorej sa v pochybnostiach majú skutkové okolnosti vykladať výlučne v

prospech obžalovaných (a nie v ich neprospech ako to urobil okresný súd).
Pritom zďaleka nejde o jedinú skutkovú okolnosť, vo vzťahu ku ktorej okresný súd fabuluje, keď z
nej bez opory vo vykonaných dôkazoch odvodzuje také závery, ktoré znej zjavne vôbec nevyplývajú.
Takouto okolnosťou je komunikácia obž. D. so spoluobžalovaným A. v dňoch 27.02.2015, 28.02.2015
a 09.03.2015 (ktorú dokonca okresný súd hodnotí ako intenzívnu) a následne fakt (ktorý súd hodnotí
dokonca ako rozhodujúci), že sa medzi ním (obž. D.) a svedkom B. mal dňa 01.03.2015 uskutočniť

telefonický hovor, pričom obž. D. kontakt s menovaným svedkom kategoricky popieral. Aj tieto okolnosti,
z ktorých nijako nevyplýva, že sa stal skutok, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu, pritom okresný
súd hodnotí v môj neprospech. Je teda zjavné, že v tomto prípade okresný súd v napadnutom rozsudku
uznanie viny založil výlučne na zjavne selektívnom hodnotení dôkazov, čo evidentne nemá oporu v
§ 2 ods. 12 Tr. por., ba čo viac, priamo mu odporuje, a na indíciách, na domnienkach a na takých

skutkových záveroch, ktoré sa len javia ako do určitej miery možné a pravdepodobné, a napokon zjavne
(konkludentne) i na skutočnosti, že podľa súdu prvého stupňa nemožno proste vylúčiť, že som skutok
spáchal. Výsledkom vyššie popísaného postupu je nezákonnosť napadnutého rozsudku, nejasnosť a
neúplnosť skutkových zistení napadnutého rozsudku a stav, kedy sa okresný súd nevysporiadal so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, čo vo svojom súhrne predstavuje dôvod na zrušenie

napadnutého rozsudku.
5.6. Poslednou z vád napadnutého rozsudku, ktoré odvolaciemu súdu zakladajú povinnosť napadnuté
výroky napadnutého rozsudku zrušiť, je podľa obž. D. skutočnosť, že napadnutým rozsudkom boli
porušené viaceré ustanovenia hmotnoprávneho predpisu. Citujúc ust. §§ 8, 20, 189 ods. 1, ods.
3 písm. b) Tr. zák. argumentoval, že v slovenskom trestnom práve platí, že skutok, za ktorý sa

obžalovaný uznáva za vinného, musí byť v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku vymedzený jasne
a úplne tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu, pričom musí mať
zároveň aj oporu vo vykonanom dokazovaní, ktorým musia byť preukázané všetky prvky skutkového
deja zodpovedajúce znakom skutkovej podstaty daného trestného činu. V rozpore so skutkovou vetou
napadnutého rozsudku z výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní dňa 10.04.2018, teda z

nosného dôkazu, o ktorý súd opiera záver o jeho vine, nijako nevyplýva, že by sa mal obž. D. (či už
sám alebo spoločne so spoluobžalovaným A.) poškodenému akokoľvek hroziť vykonaním domových
prehliadok a vzatím poškodeného do väzby a už vôbec nie skutočnosť, že by zámienkou týchto hrozieb
malo byť predloženie falošných dokladov pri vybavovaní štátneho občianstva Slovenskej republiky. Na
tomto mieste, avšak bez toho, aby tým akokoľvek pripúšťal spáchanie skutku uvedeného vo výroku

napadnutého rozsudku, obž. D. namieta, že ani skutkové zistenia napadnutého rozsudku nesvedčia
záveru, že spoločne so spoluobžalovaným A. iného (konkrétne poškodeného) hrozbou inej ťažkej ujmy
(konkrétne hrozbou vykonania domových prehliadok a jeho vzatia do väzby) nútil, aby niečo konal,
opomenul alebo trpel (konkrétne, aby spoluobžalovanému A. ihneď priniesol peňažnú hotovosť v sume
35.000 €), a týmto činom spôsobil značnú škodu (konkrétne v už spomínanej výške 35.000 €).

Netrebanavyšezabúdať,žemuvprípadeuznaniavinyhrozíozajvysokýtrestodňatiaslobody,ajpretoje
nevyhnutné,abybolajehoeventuálnavinabezakýchkoľvekpochybnostípreukázaná.Vykonanédôkazy
musiajednoznačneasnajvyššímstupňomistotypreukazovať,žeskutokuvedenývobžalobesastalaže
práve on (obž. D.) je skutočne osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila, prípadne jednou z takýchto
osôb. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností o tom, či sa žalovaný skutok stal a ak

áno, či sa ho dopustil, je potrebné tieto pochybnosti vykladať v jeho prospech a nie naopak. Ani vysoký
stupeň podozrenia pritom nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok. Záverom odkázal obž.
D. na svoju záverečnú reč a záverečnú reč svojho obhajcu z hlavného pojednávania dňa 03.08.2023,
pričom touto cestou žiada odvolací súd, aby ich považoval za súčasť odôvodnenia odvolania proti
napadnutému rozsudku.

5.7. Obž. D. záverom v odvolaní uviedol, že uznanie viny z trestnej činnosti nie je možné založiť
na hypotetických záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobnosti, a to ani pravdepodobnosti prípadne
vyššieho stupňa. Pre odsudzujúci výrok musí byť vždy daná istota, o ktorej ani po zhodnotení
vykonaných dôkazov nie je dôvod pochybovať. Preto, ak po vykonaní a zhodnotení dostupných dôkazovzostanú (ako v mojom prípade) pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti významnej čo do otázky viny,
nemožno nikdy rozhodnúť v neprospech obžalovaného. Zásada prezumpcie neviny, ktorá je vyjadrená
v § 2 ods. 4 Tr. por. a v čl. 50 ods. 2 Ústavy, predpisuje, že ak po vykonaní a zhodnotení všetkých

dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, ktorá je dôležitá pre posúdenie
otázky viny obžalovaného, nemožno rozhodnúť v jeho neprospech. Obžalovanému musí byť vina
preukázaná a obžalovaný nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, ani takú, ktorá svedčí v jeho
prospech. Prezumpcia neviny ďalej znamená, že nedokázaná vina má rovnaký dôsledok a význam
ako dokázaná nevina a teda obžalovaný nemá povinnosť svoju nevinu osobitne dokazovať. Zo zásady

„in dubio pro reo“ vyplýva, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno
odstrániť vykonaním dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obžalovaného; teda, ako som už
uviedol, obžalovanému musí byť vina vždy jednoznačne a bez pochybností preukázaná. Oslobodenie
obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por. je pritom namieste vždy tam, kde na základe
vykonaného dokazovania nemožno považovať za úplne nepochybne dokázané, že sa žalovaný skutok
stal.Preprípadneskoršiehovýkladuobsahualebodôvodovtohtoodvolaniaprotinapadnutémurozsudku

zo strany súdov týmto výslovne uviedol, že nič v tomto odvolaní proti napadnutému rozsudku nemožno
vykladať ako uznanie viny či priznanie spáchania akéhokoľvek skutku, ktorý je alebo by mohol byť
trestným činom.
Z prezentovaný dôvodov v konečnom návrhu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa §
316 ods. 3 písm. a) Tr. por. zrušil v rozsahu, ktoré sa ho priamo týkajú, a vrátil vec okresnému súdu,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Eventuálne prichádza do úvahy rozhodnutie
odvolacieho súdu podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, ktorým ho spod obžaloby podľa § 285 písm.
a) Tr. por. z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol ako obžalovaný stíhaný.
Alternatívne rozhodujúc podľa § 322 ods. 1 Tr. por. žiadal vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

6. Spisový materiál bol predložený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie
o odvolaniach oboch obžalovaných 30.07.2024.
7. Za účelom ich prejednania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 24. júna 2025,
ktorého sa zúčastnil prokurátor krajskej prokuratúry, obaja obžalovaní a ich právni zástupcovia ako
aj splnomocnený zástupca poškodeného JUDr. Karol Nagy. Krajský (ďalej len SZP) súd návrh

obžalovaného A. na doplnenie dokazovania znalcom z odboru ekonómie a manažmentu odmietol
a keďže iné návrhy neboli, pristúpilo sa ku konečným návrhom. V rámci nich prokurátor navrhol
obe odvolania ako nedôvodné zamietnuť, ktorého návrhu sa pridržal aj SZP poškodeného. Obhajca
Mgr. Toman uviedol, že sa pripája k námietke zaujatosti voči JUDr. Štanglovičovej vznesenej druhým
obžalovaným, v ďalšom sa pridržia písomne odôvodneného odvolania s tým, že žiadal napadnutý

rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Obhajca JUDr.
Benkóczki odkázal na písomne odôvodnené odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a aby krajský
súd sám rozhodol tak, že obž. D. spod obžaloby oslobodí podľa § 285 písm. a) Tr. por., alternatívne
zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Obž. A.
uviedol, že je nevinný, skutok nespáchal a žiadal spod obžaloby oslobodiť. Obž. D. uviedol, že žalovaný

skutok nespáchal, skutok sa nestal, preto chce byť spod obžaloby oslobodený.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 315 Tr. por. preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle
§ 316 Tr. por. a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Tr. por., ani
na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., lebo odvolanie podali obžalovaní
ako oprávnené osoby, v zákonnom stanovenej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný

prostriedok prípustný. Krajský súd následne postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolania obžalovaných sú čiastočne dôvodné.
K namietaným chybám prípravného konania
9. Obaja obžalovaní namietali ako chybu prípravného konania, že im ani ich obhajcom nebolo doručené

uznesenie o pribratí znalca Ing. Laššáka do konania v čase, kedy už boli obvinení a mali zvolených
obhajcov. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že k tomuto pochybeniu zo strany
vyšetrovateľa skutočne došlo. Nakoniec tento fakt nebol v konaní sporný.
Okresný súd poukazujúc na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III US/637/2015 zo 16.12.2015
k tomu uviedol, že samotné nedoručenie procesného rozhodnutia akokoľvek súvisiaceho s dôkazom

(napr. pribratie súdneho znalca v konaní na podanie znaleckého posudku), ku ktorému sa má možnosť
obvinený (obžalovaný) následne v priebehu konania vyjadriť a vzniesť voči nemu všetky (akékoľvek)
výhrady, nemožno považovať za právne významnú udalosť z pohľadu ústavnej ochrany základného
práva na obhajobu. Vo vzťahu k úspešnému namietaniu porušenia základných práv nepostačujetvrdenie, že sťažovateľovi nebolo doručené procesné rozhodnutie týkajúce sa zabezpečenia dôkazného
prostriedku, ak zároveň neoznačil žiadne reálne negatívne dôsledky a dopady takéhoto postupu, ktoré
by boli spôsobilé zasiahnuť do jeho základných práv. Okresný súd poukázal na to, že obžalovaní

mali možnosť preštudovať vyšetrovací spis a oboznámiť sa ako s uznesením o pribratí znalca, tak
aj s výsledkom znaleckého dokazovania, a to aj v konaní pred súdom pri osobnom výsluchu znalca.
K samotnému znaleckému posudku, teda mali obžalovaní možnosť sa vyjadriť, a teda mohli v tejto
súvislosti predostrieť proti nemu všetky námietky, zmyslu a účelu základného práva na obhajobu preto
bolo podľa názoru súdu dané za dosť. Obhajcovia a ani obžalovaní pri záverečnom preštudovaní spisu,

kedymalimožnosťsaoboznámiťakosuznesenímopribratíznalcaIng.Laššáka,takajsjehoznaleckým
posudkom, ale následne ani v konaní pred súdom žiadnym spôsobom nenamietali vecné dôvody a ani
osobu znalca. Namietali výlučne skutočnosť, že im uznesenie nebolo doručené, avšak neoznačili žiadne
reálne negatívne dôsledky a dopady tohto nedoručenia.
Krajský súd sa s argumentami okresného súdu stotožňuje. Treba zdôrazniť, že obžalovaní mali možnosť
v konaní pred okresným súdom namietať nielen závery znaleckého posudku Ing. Laššáka, ale aj

samotnú osobu znalca, no tento druh námietok neuplatnili. Uvedená chyba vyšetrovateľa tak z pohľadu
krajského súdu nemala na postavenie obžalovaných a spravodlivosť súdneho procesu ako celok žiaden
dopad, preto jej nie je možné priznať právnu relevanciu. Treba zdôrazniť, že konkrétny negatívny
dopad uvedeného pochybenia na spravodlivosť procesu ako celku obžalovaní exaktne v odvolaniach
neopísali, poukazovali len všeobecne na nemožnosť napadnúť uznesenie o pribratí znalca sťažnosťou

ako imanentnú súčasť ich práva na obhajobu. Už ale nešpecifikovali, aké konkrétne právne relevantné
vecné dôvody a výhrady voči znalcovi majú, preto im krajský súd nemohol poskytnúť bližšie odpovede.
10. Ako chybu prípravného konania obž. A. namietal aj to, že v čase po vznesení obvinenia a zvolení si
obhajcu nebol jeho obhajca upovedomený o plánovanom úkone – vydaní mobilného telefónu spolu so
SIM kartou a pamäťovou kartou zo strany poškodeného – ktorý úkon prebehol 14.7.2016.Možno súhlasiť

s obhajobou, že v zmysle ust. § 213 ods. 2 Tr. por. účinného k 14.7.2016 išlo o úkon, ktorého výsledok
môže byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom, preto mali byť o ňom obaja obhajcovia upovedomení,
čo sa nestalo. Zo spisu pritom nevyplýva, že by bol vyšetrovateľ toho názoru, že vykonanie úkonu
nebolo možné odložiť a obhajcov o ňom vyrozumieť. Podľa názoru krajského súdu však uvedená chyba
vyšetrovateľa nezaťažuje samotný proces vydania týchto vecí nezákonnosťou, keďže obhajcovia, ak

by boli aj riadne upovedomení a prítomní na tomto úkone, tak by boli len pasívni pozorovatelia, bez
možnosti do úkonu priamo zasahovať. Toto porušenie prvku kontradiktórnosti prípravného konania sa
tak na postavení obžalovaných podľa mienky krajského súdu nijako zásadne neprejavilo. Nakoniec obž.
A. v odvolaní ani neopísal, ako konkrétne sa toto pochybenie na jeho postavení malo negatívne prejaviť.
Pre úplnosť krajský súd uvádza, že podstatné z hľadiska zákonnosti úkonu je to, že vyšetrovateľ dodržal

postup predpokladaný ust. § 89 ods. 1 Tr. por. účinného k 14.7.2016, o čom svedčí zápisnica o úkone.
11. Iné chyby prípravného konania obžalovaní nevytýkali a krajský súd také chyby prípravného konania,
na ktoré by musel prihliadať z úradnej povinnosti (§ 317 ods. 1 Tr. por.), nezistil.
K súdnemu konaniu
12. Pokiaľ ide o súdne konanie, obžalovaní ako prvé namietali, že okresný súd rozhodol v nezákonnom

zložení.
Z obsahu spisového materiálu je zistiteľné, že obžaloba v tejto trestnej veci napadla na okresný súd
7.2.2017 a bola pridelená predsedníčke senátu JUDr. Eve Schweitzerovej, ktorá vec pojednávala
v senáte spolu s prísediacimi C. P. (2T/2) a N. O. (2T/15), ktorí boli ako prísediaci senátu 2T JUDr.
Schweitzerovej zapísaní v zozname prísediacich v rámci Rozvrhu práce Okresného súdu Galanta (ďalej

v texte už len RP OS GA) na rok 2017 v znení Dodatku č. 1. účinného od 3.1.2017.
Po odchode tejto predsedníčky senátu do starobného dôchodku k 1.12.2021 bola táto trestná vec
v súlade s Dodatkom č. 11 k RP OS GA na rok 2021 prerozdelená náhodným výberom pomocou
technických prostriedkov predsedovi senátu JUDr. Miroslavovi Studenčanovi, ktorý však vo veci neučinil
žiaden relevantný úkon. Následne bola dňa 5.5.2022 táto trestná vec pridelená sudkyni JUDr. Simone

Štanglovičovej v zmysle Dodatku č. 7 bod 3 RP OS GA na rok 2022.
V predmetnom dodatku sa uvádza, že v zmysle § 51 ods. 4 písm. b) a c) zákona č. 757/2004
Z.z. sa prerozdelia všetky trestné spisy evidované k 1.12.2021 na JUDr. Evu Schweitzerovú (senát
2) z registra T, Nt, Td, Tcud, Tp medzi sudcov JUDr. Juraja Dziaka a JUDr. Simonu Štanglovičovú
pomerom 1 a nerozhodnuté spisy pridelené 1.1.2022 do senátu 31 po odchode JUDr. Kataríny

Maniačkovej (senát 27) z registra T, Nt, Td, Tcud, Tp medzi sudcov Mgr. Stanislava Kováča, JUDr.
Juraja Dziaka a JUDr. Simonu Štanglovičovú pomerom 1. Z odôvodnenia tohto dodatku vyplýva, že
predseda súdu postupoval v zmysle Výnimiek z náhodného výberu a pridelenia bod 2/ Rozvrhu práce
na rok 2022 (3.2.3. Výnimky z prideľovania vecí podľa uvedených zásad), kde pri zmene personálnehoobsadenia súdu v prípade vytvorenia nového senátu príchodom nového sudcu na súd sa prerozdelia už
pridelené nevybavené veci na základe zmeny rozvrhu práce náhodným výberom pomocou technických
prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom od všetkých sudcov príslušného

registra v rovnakom počte. Z dôvodu rovnomerného zaťaženia sudcov trestného oddelenia budú dňom
1.5.2022 prerozdelené všetky trestné spisy po odchode sudkyne JUDr. Evy Schweitzerovej (senát
2), a po sudkyni JUDr. Kataríne Maniačkovej (senát 27) pridelené v januári 2022 do senátu 31 Mgr.
Stanislavovi Kováčovi pomerom, tak ako je uvedené v bode 3/ tohto dodatku. V júni 2022 sa za mesiac
máj 2022 vyhodnotí stav v jednotlivých oddeleniach na trestnom úseku a prípadné rozdiely sa budú

kompenzovať zvýšením alebo znížením bežného nápadu.
Vzhľadom na vyššie uvedené nemá krajský súd pochybnosti o tom, že predsedníčka senátu JUDr.
Simona Štanglovičová sa stala zákonnou sudkyňou v tejto trestnej veci. Menovaná sudkyňa mala ako
prísediacich k dátumu vytýčenia z jej pohľadu prvého termínu hlavného pojednávania dňa 25.10.2022
pridelených v RP OS GA na rok 2022 O. F. a Q. R. O.. Pôvodní prísediaci C. P. a N. O. už ako
prísediaci v zoznamoch prísediacich okresného súdu v tom čase nefigurovali. Podľa názoru krajského

súdu preto sudkyňa správne pristúpila k prejednaniu tejto trestnej veci v úplne novom zložení senátu,
ktorý zodpovedal aktuálnemu zneniu RP.
Výzvou z 20.09.2022 predsedníčka senátu obžalovaným a ich obhajcom oznámila, že v zmysle Dodatku
č. 7 RP OS GA na rok 2022 „došlo k zmene v zložení senátu a predmetná vec bola pridelená na
prejednanie a rozhodnutie predsedníčke senátu JUDr. Simone Štanglovičovej“ a poukazujúc na ust. §

277a Tr. por. predsedníčka senátu žiadala písomne oznámiť, či so zmenou v zložení senátu súhlasia
alebo žiadajú vykonať hlavné pojednávanie od znova.
Obaja obžalovaní prostredníctvom svojich obhajcov so zmenou v zložení senátu súhlasili a nežiadali
vykonať hlavné pojednávanie od začiatku. Spätne obaja obžalovaní namietajú, že písomne súhlasili len
so zmenou v osobe predsedníčky senátu a nie so zmenou v osobách prísediacich, na ktorú okolnosť

ich nikto neupozornil a nepýtal sa ich.
Krajský súd je toho názoru, že obžalovanými udelené súhlasy (č. l. 747, 751) so zmenou v zložení
senátupokrývaliakoosobupredsedníčkysenátu,takajosobynovýchprísediacich.Skutočnosť,žedošlo
k zmene v zložení všetkých členov senátu predsedníčka senátu skonštatovala aj na začiatku hlavného
pojednávania konaného 2.12.2022, voči čomu vtedy obžalovaní ani ich obhajcovia žiadne výhrady

neuplatnili. Neobstoja námietky obžalovaných, že oni nevedeli resp. nepostrehli, že vo veci došlo aj
k zmene prísediacich, lebo obaja obžalovaní ako aj ich obhajcovia sa hlavných pojednávaní od začiatku
osobne zúčastňovali. Museli si byť preto 2.12.2022 veľmi dobre vedomí toho, že okresný súd pojednáva
vecvúplnenovomzloženísenátu,čomupredchádzalpostupokresnéhosúdupredpokladanýust.§277a
Tr. por. Zdôrazniť treba, že predsedníčka senátu na začiatku hlavného pojednávania skonštatovala toto

nové zloženie senátu, keď oboch prísediacich označila menom aj priezviskom.
13. Pokiaľ ide o námietku zaujatosti voči predsedníčke senátu JUDr. Simone Štanglovičovej, o tejto
nebolo potrebné osobitným spôsobom rozhodovať v zmysle ust. § 32 ods. 6 Tr. por., nakoľko
nebola založená na zákonných dôvodoch, ale na tvrdení „jedna pani povedala“. Obhajca totiž vôbec
nekonkretizoval, kedy, kde a od koho sa údajne po vyhlásení napadnutého rozsudku dozvedel, že to mal

byť práve advokát C. X. F., otec predsedníčky senátu, ktorý mal radiť údajne poškodenému ako má na
úvod postupovať, teda že má podať trestné oznámenie atď. Z týchto dôvodov nebolo mimo iné možné
posúdiť včasnosť uplatnenej námietky.
14. Obžalovaní ďalej ako chybu konania namietali postup okresného súdu, ktorý najskôr odmietol
znalecký posudok Ing. Laššáka vykonať ako dôkaz, no neskôr tento názor zmenil a dôkaz vykonal, resp.

znalca k veci vypočul.
K tomu je potrebné uviesť, že nie je chybou konania, pokiaľ súd najskôr odmietne určitý dôkaz
vykonať, no neskôr názor zmení a skôr odmietnutý dôkaz sa rozhodne vykonať. Takýto postup dokonca
predpokladá aj samotný Tr. por. v ust. § 272 ods. 3 Tr. por. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je
pritom zrejmé, že senát pod vedením JUDr. Štanglovičovej mal na zákonnosť znaleckého posudku Ing.

Laššáka odlišný názor ako senát pod vedením JUDr. Schweitzerovej. Prečo je predmetný znalecký
posudok zákonným dôkazom v tejto veci a bolo potrebné ho na hlavnom pojednávaní vykonať ako
dôkaz, resp. znalca Ing. Laššáka k jeho znaleckému posudku vypočuť, je rozvedené vyššie v texte tohto
odôvodnenia.
15. Ako ďalšiu chybu súdneho konania obžalovaní namietali postup okresného súdu, v rámci ktorého

bola čítaná výpoveď svedka B. z prípravného konania postupom podľa § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por.
Okresný súd k tomu uviedol, že Tr. por. nevylučuje opätovné vypočutie svedka na hlavnom pojednávaní.
Pokiaľ by bol svedok (hoc aj vypočutý) opätovne predvolaný na hlavné pojednávanie za účelom jeho
výsluchu a následne po takomto jeho predvolaní na hlavnom pojednávaní nastane niektorá zo situáciípredvídaných v ustanovení § 263 ods. 3 Tr. por. (v danom prípade úmrtie svedka), možno jeho výpoveď,
ak bol výsluch vykonaný zákonným spôsobom, na hlavnom pojednávaní prečítať a to aj v prípade,
že svedok bol už predtým na hlavnom pojednávaní vypočutý, resp. ak s tým obžalovaný alebo jeho

obhajca nesúhlasí. Opätovný výsluch svedka S. B. bol zo strany prokurátora navrhnutý ako reakcia na
procesný postup súdu, ktorým zamietol návrh na čítanie výpovede svedka z prípravného konania, ktorý
si pre odstup času už na okolnosti skutku presne nespomínal. Keďže svedok po prerušení hlavného
pojednávania už nebol v čase vyhlásenia uznesenia prítomný v pojednávacej miestnosti, bolo hlavné
pojednávanie odročené za účelom jeho ďalšieho predvolania a opätovného vypočutia.

Krajský súd sa s touto argumentáciou okresného súdu stotožňuje a nad rámec uvedeného dodáva, že
zjavne chybný bol práve postup senátu pod vedením JUDr. Schweitzerovej na hlavnom pojednávaní
konanom 17.9.2019, keď tento bezdôvodne nevyhovel návrhu prokurátora na prečítanie výpovede tohto
svedkazprípravnéhokonaniapostupompodľa§264ods.1Tr.por.vsituácii,kedysvedokvmonológovej
časti bol veľmi stručný a uviedol, že si na detaily nepamätá. V situácii, že svedok bol vypočúvaný
viac ako 4 a pol roka po skutku a na detaily si nepamätal, bol predmetný návrh prokurátora plne

odôvodnený. Potom v situácii, kedy bol tento svedok medzičasom odoslaný z pojednávacej miestnosti
a senát až následne návrh prokurátora na čítanie jeho výpovede zamietol, neostávalo prokurátorovi
nič iné, ako trvať na opätovnom vypočutí tohto svedka v konaní pred súdom. Nejde teda o situáciu
opisovanúobžalovanýmivodvolaniach,žeprokurátorprivýsluchusvedkaneboldôsledný.Právenútené
vyťažovanie svedka, ktorý si na detaily už nespomína, by zo strany prokurátora nebol postup súladný

so zákonom.
Samotnýfakt,žesvedokmedzičasomzomrelpotomajpodľanázorukrajskéhosúduodôvodňovalpostup
zvolený okresným súdom na hlavnom pojednávaní konanom 21.09.2021, teda prečítanie výpovede
tohto svedka z prípravného konania (č. l. 133-139) postupom podľa § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por., ktorá
bola realizovaná zákonným spôsobom a kontradiktórne. Túto výpoveď z prípravného konania, riadne

sprocesnenú na hlavnom pojednávaní, tak aj krajský súd považoval za zákonný dôkaz použiteľný pre
uznanie viny oboch obžalovaných.
Pokiaľ ide o úvodný priebeh výsluchu svedka B. na hlavnom pojednávaní konanom 17.9.2019, tento
prebehol v súlade so zákonom. Svedok bol zákonným spôsobom poučený a zložil predpísanú prísahu.
Právo odoprieť vypovedať po dodatočnom vysvetlení zo strany sudkyne nevyužil a k veci v rámci

monológovej časti vypovedal. Dôvody, pre ktoré nebol potrebný postup, ktorým sa obž. A. domáhal
opravy zápisnice v tejto časti, sú zrejmé z odôvodnenia uznesenia okresného súdu z 21. mája 2024, sp.
zn. 2T/22/2017, v spojení s uznesením krajského súdu z 15. mája 2025, sp. zn. 6Tos/133/2024.
16. Iné chybu súdneho konania obžalovaní v odvolaní nevytýkali a krajský súd také chyby súdneho
konania, na ktoré by musel prihliadať z úradnej povinnosti (§ 317 ods. 1 Tr. por.), nezistil.

Ku skutkovým zisteniam okresného súdu
17. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o vine, krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd vykonal
na hlavnom pojednávaní všetky dôkazy navrhnuté stranami, ktoré považoval na objasnenie skutkového
stavu veci za dôležité, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne ako i v súhrne podľa pravidiel uvedených
v § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré následne riadne premietol do

skutkovej vety výroku o vine napadnutého rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný
uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Krajský
súd je toho názoru, že odôvodnenie je v tejto časti presvedčivé a spĺňa kritériá predpokladané ust. §
168 ods. 1 Tr. por. a keďže voči tejto časti odôvodnenia napadnutého rozsudku nemá žiadne výhrady,

tak si ho osvojuje bez potreby ho na tomto mieste detailne opakovať. Krajský súd v tejto súvislosti
pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria
jednotu, preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne
závery okresného súdu. Tiež platí, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument odvolateľa, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam

pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov napadnutého
rozsudku, ktorý sa preskúmava v odvolacom konaní.
18. K odvolacím námietkam oboch obžalovaných, ktoré smerovali do spôsobu hodnotenia dôkazov
okresným súdom, v rámci ktorých polemizovali s odôvodnením napadnutého rozsudku, presadzovali
vlastný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a z toho plynúcu vlastnú verziu skutkového deja,

ktorá nekorešponduje so skutkovými zisteniami okresného súdu, krajský súd uvádza, že v trestnom
konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie
dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie.
Tr. por. nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitejskutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak vyjadrené, Tr. por. neupravuje otázku minimálneho
množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada voľného
hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v
trestnomkonaníaleboniektorázostrán. Vsúvislostishodnotenímdôkazovplatíajdruhépravidlo,podľa
ktorého ak okresný súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda že ich
hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností

prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zistenia, krajský súd
nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že by sám na základe svojho presvedčenia hodnotil tie isté
dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému
rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (porovnaj R 53/1992).
19. V konkrétnostiach posudzovaného prípadu krajský súd konštatuje, že aj podľa jeho názoru sú obaja
obžalovaní zo spáchania žalovaného skutku bezpečne usvedčení. Zo štruktúry usvedčujúcich dôkazov

je to predovšetkým výpoveď poškodeného, ktorý na hlavnom pojednávaní detailne popísal nielen
skutočnosti z kritického dňa, ale aj udalosti ktoré nasledovali. Osobu poškodeného považoval aj krajský
súdzavierohodnúajehovýpoveďzapravdivúnielenpreto,žejekonzistentná,bezpodstatnýchrozporov
ohľadom kľúčovej dejovej línie, ale aj preto, že sa v podstatných okolnostiach zhoduje s výpoveďami
svedkov S. B., O. S., S. K. S., S. U. S., L. N. W. N. S. M. S. ako aj listinnými dôkazmi, najmä podrobným

výpisom hovorov a znaleckým posudkom Ing. Laššáka. Ani krajský súd u poškodeného nezistil žiaden
motív, pre ktorý by chcel svojou výpoveďou vedome obom obžalovaným škodiť. S údajnými motívmi
poškodeného prezentovanými obžalovanými sa okresný súd vysporiadal v odôvodnení napadnutého
rozsudku spôsobom, ktorý považuje krajský súd za logický a vecne správny.
20. Diskrepancie, na ktoré poukazovali v tejto súvislosti obaja obžalovaní v odvolaniach, nie sú ani podľa

názoru krajského súdu spôsobilé spochybniť vierohodnosť poškodeného. Týkajú sa okolností, ktoré sú
svojim významom okrajové pre posúdenie relevantných skutkových okolností prípadu. Pokiaľ totiž ide
okľúčovúdejovúlíniu,právnevýznamnúzhľadiskavyvodzovaniatrestnoprávnejzodpovednostiuoboch
obžalovaných, tak o nej vypovedá poškodený od začiatku rovnako, čo správne zdôraznil okresný súd
v odôvodnení napadnutého rozsudku. Naopak, z pohľadu krajského súdu by bolo podozrivé práve to,

ak by poškodený aj s odstupom viacerých rokov od skutku vypovedal rovnako do najmenších detailov
tak, ako si to predstavuje obhajoba. Práve taká výpoveď by pôsobila naučene a pôsobila nepravdivo.
Preto fakt, že si poškodený na hlavnom pojednávaní nespomínal na presný priebeh stretnutia v bare
Cosmopolitan, na presnú čiastku, ktorá mu chýbala a bol si ju domov vziať od manželky, na presné
označenie listín, ktoré mal údajne sfalšovať alebo na iné detaily zdôrazňované obhajobou, vôbec nečiní

jeho osobu nevierohodnou. Nakoniec tieto diskrepancie v rámci odstraňovania rozporov poškodený
aj logicky zdôvodnil a aj z pohľadu krajského súdu je možné ich pripísať na vrub času. Zvlášť ak
poškodenému bola vymámená čiastka onedlho po skutku vrátená, teda vo výsledku nebol nijako škodný,
tak má o to menší dôvod si túto udalosť oživovať v pamäti, či pripomínať.
21. Okrem spomínanej výpovede poškodeného správne okresný súd do štruktúry usvedčujúcich

dôkazovzaradilajvýpovedesvedkovB.,O.S.,S.K.S.,S.U.S.,L.N.W.N.S.M.S.,ďalejlistinnédôkazy,
najmä podrobné výpisy hovorov obžalovaných, poškodeného a svedka B. ako aj znalecký posudok
Ing. Laššáka. Tieto dôkazy okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nielen po obsahovej
stránke detailne rozviedol, ale aj správne a logicky vyhodnotil nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomných
súvislostiach. S hodnotiacimi úsudkami okresného súdu vo vzťahu k týmto dôkazom sa krajský súd

v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje bez potreby ich na tomto mieste
opakovať.
22. Ako nedôvodné vyhodnotil krajský súd námietky obžalovaných ohľadom nevierohodnosti svedka
B. v kontexte toho, že sa svedok mal údajne vyhýbať účasti na hlavnom pojednávaní. Svedok bol
na hlavnom pojednávaní 17.9.2019 k veci vypočutý. Z dôvodov už skôr rozvedených vzišla potreba

v súdnom konaní svedka opätovne predvolať a vypočuť, pričom svedok sa opakovane ospravedlňoval
zo zdravotných dôvodov, pričom v prvom prípade predložil aj lekársku správu. Samotný fakt, že svedok
X.X.XXXX zomrel nesvedčí o tom, že by sa mal záujem úmyselne vyhýbať pojednávaniam ako tvrdí
obhajoba, ale skôr tomu, že skutočne trpel zdravotnými problémami. Netreba tiež opomína fakt, že
v danom období prepukla pandémia ochorenia COVID-19.

23. Pokiaľ ide o svedkov - L. B., N. A., Q. A., K. A., A. A., E. A. a A. A. – týchto správne okresný
posúdil ako nevierohodných a ich výpovede ako nepravdivé, produkované s cieľom poskytnúť obž. A.
alibi a tak sa zbaviť trestnej zodpovednosti. Tieto výpovede sú aj podľa názoru krajského súdu nielen
navzájom nekompatibilné a zmätočné, ale sú aj v rozpore s výpoveďami poškodeného a svedkov S. K.S., S. B., C. B., O. S., S. M. S., L. N. W., S. U. S., ktoré výpovede naopak vzájomne korelujú, prelínajú
sa, resp. sa dopĺňajú a korešpondujú aj s ostatnými dôkazmi objektívnej povahy, najmä spomínanými
výpismi hovorov a závermi znaleckého posudku znalca Ing. Laššáka. V podrobnostiach potom krajský

súd odkazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde sa tomu okresný súd bližšie
venuje.
24. Ako nedôvodné vyhodnotil krajský súd aj námietky oboch obžalovaných voči spôsobu, akým okresný
súd vyhodnotil závery znaleckého posudku Ing. Laššáka a výpisy hovorov. Ani podľa krajského súdu
nedávajú žiadnu logiku obhajobné tvrdenia, že by poškodený v rozhodnom období vytáčal telefónne

čísla obžalovaných s tým, že pred ohlásením vyzváňacieho tónu hovor rýchlo ukončil a tiež že by poslal
SMSsprávu,ktoránebolavôbecdoručenáaostalaniekdevisieť. Rovnakonebolovkonaníjednoznačne
preukázané, že by poškodený v tomto smere manipuloval s obsahom mobilného telefónu. Znalec túto
možnosťsícepripustilaopísal,akobytomožnébolo,avšaknepotvrdil,žetakýmtospôsobompoškodený
skutočne s obsahom svojho mobilného telefónu aj manipuloval.
25. Krajský súd preto uzatvára, že v tejto trestnej veci umožňuje ucelená reťaz tak priamych, ako aj

nepriamych dôkazov, vyvodiť bezpečný, nevyvrátiteľný a nad všetky pochybnosti odôvodnený záver,
že obžalovaní spáchali skutok kladený im obžalobou za vinu. Vôbec nejde o situáciu opisovanú
obžalovanými v odvolaniach, že voči nim neexistujú usvedčujúce dôkazy. Ide len o zjavnú snahu
týchto obžalovaných, aby boli vykonané dôkazy hodnotené súdmi inak, v ich prospech. Naopak, proti
obžalovaným existuje dostatok usvedčujúcich dôkazov opísaných v odôvodnení napadnutého rozsudku,

resp. vyššie v texte, ktoré vytvárajú takú ucelenú, ničím nenarušenú a logickú štruktúru (reťaz dôkazov),
ktorá smeruje k jedinému záveru a síce, že skutok sa stal a spáchali ho spoločným konaním obaja
obžalovaní.
26. K odvolacím námietkam obžalovaných čo do hodnotenia vykonaných dôkazov je potrebné ďalej
uviesť, že tieto tvorili súčasť obhajobnej argumentácie oboch obžalovaných, s ktorou sa okresný súd

v odôvodnení napadnutého rozsudku vyrovnal (str. 41 a 42). Krajský súd argumentáciu okresného súdu
považuje za vecne správnu a vyčerpávajúcu, preto na ňu v podrobnostiach odkazuje bez potreby ju na
tomto mieste detailne opakovať.
27. V súvislosti s námietkami obžalovaných ohľadom nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov
krajský súd záverom uvádza, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana

konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami,
predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom
všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak
si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to
nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je

ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo
veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani
nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení
rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným
všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Tr.

por., podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav
veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.
28. Návrh obž. A. na doplnenie dokazovania v odvolacom konaní pribratím znalca z odboru ekonómia
a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, na podanie znaleckého posudku, v ktorom znalec
zodpovie obž. A. nastolené otázky, ktoré v odvolaní konkretizoval, krajský súd odmietol. Poškodený

sa vyjadril k pôvodu peňazí, ktoré odovzdal obž. A.. Dokazovanie skutočnosti, že poškodený nemohol
takým obnosom ako podnikateľ prevádzkujúci dva podniky vzhľadom na oficiálne ekonomické výsledky
jeho Spoločnosti v danom čase disponovať, považoval krajský súd za nadbytočné.
29.Zprezentovanýchdôvodovpovažovalkrajskýsúdodvolacienámietkyobžalovanýchosôbsmerujúce
proti rozsahu dokazovania, spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov a z neho plynúcich skutkových

zistení, ktoré okresný súd premietol v skutkovej vete výroku o vine napadnutého rozsudku, za
nedôvodné.
K právnej kvalifikácii skutku
30. Pokiaľ ide o právne úvahy, akými sa okresný súd spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnostipodľapríslušnýchustanovenízákona,tietosúzrejmézodôvodnenianapadnutéhorozsudku.

Správne okresný súd skonštatoval, že skutok ustálený v skutkovej vete výroku o vine napadnutého
rozsudku napĺňa všetky zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu vydierania
spolupáchateľstvom podľa § 20 k 189 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku,
keďže obaja obžalovaní spoločným konaním poškodeného pod hrozbou inej ťažkej ujmy nútili, abyniečo konal a uvedeným činom mu spôsobili značnú škodu. Správne tiež okresný súd ustálil, že obaja
obžalovaní konali v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zák., keďže svojím konaní chceli porušiť
záujem chránený týmto zákonom (objekt), ktorým je sloboda rozhodovania. Obaja konali ako trestne

zodpovední páchatelia. V podrobnostiach preto krajský súd odkazuje na príslušnú časť odôvodnenia
napadnutého rozsudku (str. 36).
31. Keďže ale medzi vyhlásením napadnutého rozsudku a konaním verejného zasadnutia odvolacieho
súdu bol novelizovaný Tr. zák., ktorým sa mimo iné zvýšila hranica značnej škody z 26.600
eur na 250.000 eur, bolo potrebné v zmysle ust. § 2 ods. 1 Tr. zák. konanie obžalovaných

opísané v skutkovej vete výroku o vine napadnutého rozsudku právne kvalifikovať už podľa Tr. zák.
účinného od 06.08.2024, keďže tento je pre oboch obžalovaných z hľadiska posudzovania trestnosti
a ukladania trestu jednoznačne priaznivejší. Podľa tohto zákona skutok opísaný v skutkovej vete výroku
o vine napadnutého rozsudku napĺňa všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania
spolupáchateľstvom podľa § 20 k 189 ods. 1 Tr. zák., pri ktorom bola spôsobená v zmysle ust. § 125
ods. 1 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 väčšia škoda, čo predstavuje kvalifikačný moment podľa ods.

2 písm. d) § 189 Tr. zák.
32. Pokiaľ obž. D. namietal posúdenie jeho konania ako spolupáchateľstvo podľa § 20 Tr. zák., táto
námietka nie je dôvodná.
Pokiaľ ide o spolupáchateľstvo, predpokladom trestnej zodpovednosti spolupáchateľov (aspoň dvoch) je
ich vzájomná dohoda na tom, že spáchajú trestný čin. Spoločné konanie, ktoré sa pri spolupáchateľstve

predpokladá, môže prebiehať súčasne, alebo môže postupne na seba nadväzovať. O spáchanie
trestného činu spoločným konaním ide v uvedenom zmysle aj vtedy, ak jednotlivé zložky spoločnej
trestnej činnosti naplnil každý zo spolupáchateľov, alebo len niektorý zo znakov konania uvedeného
v konkrétnej skutkovej podstate trestného činu, resp. aj vtedy, ak síce samy osebe nenapĺňajú znaky
konania uvedeného v príslušnom ustanovení osobitnej časti Trestného zákona, avšak vo svojom

súhrne tam uvedené konanie napĺňajú. Úmysel pri spolupáchateľstve smeruje k spáchaniu trestného
činu spoločným konaním. Pri spolupáchateľstve sa vyžaduje spoločný úmysel spolupáchateľov,
zahrnujúci tak ich spoločné konanie, ako aj spoločné spôsobenie následku – porušenie alebo
ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom. Spoločný úmysel nemožno stotožňovať s výslovnou
dohodou páchateľov. Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti stačí aj dohoda konkludentná. Každý zo

spolupáchateľov si však musí uvedomovať, že jeho konanie a konanie ostatných spolupáchateľov
smeruje k spoločnému spáchaniu trestného činu, resp. aspoň s tým byť uzrozumený. Teda
spolupáchateľstvo z hľadiska ustanovenia § 20 Tr. zák. vyžaduje spoločné konanie a spoločný úmysel
spáchať trestný čin, pričom spoločné konanie môže prebiehať nielen súčasne, ale aj postupne, pokiaľ
na seba časovo nadväzuje a konanie každého spolupáchateľa je článkom reťaze spoločných činností, v

ktorom predchádzajúca činnosť je bezprostrednou a nutnou súčasťou ďalšej činnosti, a takéto spoločné
konanie smeruje k priamemu vykonaniu trestného činu a vo svojom celku tvorí jeho skutkovú podstatu.
Vychádzajúc z vyššie uvedených východísk nemal ani krajský súd žiadne pochybnosti v tom smere,
že konaniu oboch obžalovaných opísanému v skutkovej vete výroku o vine napadnutého rozsudku
zodpovedá právna kvalifikácia spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Spoločný úmysel oboch vydierať

poškodeného je v okolnostiach posudzovaného prípadu viac ako zrejmý. Konkludentná dohoda na
spolupáchateľstve vyplýva z konkrétneho konania oboch obžalovaných opísaného vo výroku, ktoré
konanie na seba bezprostredne nadväzovalo, dopĺňalo sa a tak v súhrne vplývalo na slobodné
rozhodovanie poškodeného ohľadom nakladania so svojimi peniazmi prostredníctvom hrozby tzv. inej
ťažkej ujmy (hrozba trestného stíhania, domových prehliadok a väzby). Možno len doplniť, že pokiaľ

bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch osôb, tak každý zo spolupáchateľov zodpovedá za
trestný čin v celom jeho rozsahu.
Pokiaľ ide o mieru účasti obž. D. na skutku, táto nebola nijako okrajová. Obž. D. bol pre poškodeného
právnou autoritou, ktorú rešpektoval, keďže ho v minulosti už v inej veci zastupoval. Tým, že utvrdzoval
poškodeného, aby súhlasil s návrhom obž. A. a opisoval dôsledky, ktoré inak môžu pre poškodeného

nastať a spomínal mu z praxe iné obdobné prípady, tak výrazným spôsobom vplýval na kreovanie
rozhodnutia poškodeného zaplatiť obž. A. požadovanú čiastku. Jeho námietky v tomto smere tak neboli
dôvodné.
33. Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd aj námietku obž. D. ohľadnom chybne opísanej skutkovej vety
výroku o vine napadnutého rozsudku. Skutok je opísaný jasne, stručne a výstižne s tým, že v zmysle ust.

§ 163 ods. 3 Tr. por. obsahuje ako miesto a čas, tak aj spôsob jeho spáchania a ďalšie skutočnosti (výška
škody) potrebné na to, aby nemohol byť zamenený s iným. Takýto popis podľa názoru krajského súdu
obsahuje všetky trestnoprávne relevantné skutočnosti, teda všetky tie skutočnosti, ktoré sú rozhodnépre naplnenie všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1,
ods. 2 písm. d) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.
K výrokom o trestoch

34. Vzhľadom na zmenenú právnu kvalifikáciu skutku krajský súd nanovo rozhodol o trestoch pre
oboch obžalovaných. U oboch obžalovaných bola okresným súdom správne zistená jedna poľahčujúca
okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., že pred spáchaním trestného činu viedli riadny život. Avšak krajský
súd bol toho názoru, že obžalovaným patria aj ďalšie dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. k)
a písm. p) Tr. zák., keďže obžalovaní dobrovoľne nahradili poškodenému spôsobenú škodu už krátko

po čine a tiež bolo potrebné zohľadniť, že obžalovaní spáchali trestný čin, trestné stíhanie pre ktorý bolo
vedené neprimerane dlho bez toho, aby obžalovaní alebo ich obhajcovia k tomu akokoľvek prispeli. Iné
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti ani krajský súd nezistil.
35. V rámci trestnej sadzby podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. mohol krajský súd obžalovaným ukladať trest
odňatia slobody od 4 rokov do 10 rokov. Krajský súd sa stotožnil s odvolacími námietkami obž. A.,
v rámci ktorých namietal, že okresný súd už v napadnutom rozsudku nezohľadňoval pri určení výšky

trestu neprimeranú dĺžku konania.
Posudzujúc toto trestné konanie cez optiku faktorov opísaných vyššie v texte (viď odvolacie námietky
obž. A.) je potrebné konštatovať, že táto vec skutočne nebola skutkovo a ani právne zložitá, no
napriek tomu súdne konanie trvalo ku dňu konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu viac ako 8
rokov a od spáchania skutku uplynulo viac ako 10 rokov bez toho, aby na tom mali obaja obžalovaní

akýkoľvek podiel viny. Takéto obdobie jednoznačne nezodpovedá právu obžalovaných na prerokovanie
ich trestnej veci bez zbytočných prieťahov garantovanému Dohovorom, Ústavou a zákonom. Priznanie
len poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. p) Tr. zák. účinného od 06.08.2024 by v tomto prípade
nepredstavovalo dostatočnú satisfakciu za takto neprimeranú dĺžku konania, keďže by nemalo žiaden
vplyv na zákonom ustanovenú trestnú sadzbu. Krajský súd preto dospel k záveru, že uvedenú okolnosť

je potrebné pri ukladaní trestu obom obžalovaným zohľadniť aj prostredníctvom aplikácie ust. § 39 ods.
1 Tr. zák. s tým, že im budú uložené tresty mimoriadne znížené pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu
odňatia slobody.
Za stavu veci a zákonu zodpovedajúce považoval krajský súd u oboch obžalovaných tresty odňatia
slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom ich výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Takto

uložené tresty krajský súd považoval za primerané a spravodlivé, zodpovedajúce potrebám generálnej,
ako aj individuálnej prevencie, ktoré budú dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu ako
ho mal na mysli zákon.
Záverečné zhrnutie
36. Z prezentovaných dôvodov krajský súd vyhodnotil odvolania obžalovaných ako čiastočne dôvodné,

v dôsledku čoho na verejnom zasadnutí postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. napadnutý
rozsudok zrušil v celom rozsahu a keďže to dôkazná situácia umožňovala, tak postupom podľa § 322
ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozhodol spôsobom uvedeným v enunciáte. Tento rozsudok bol prijatý
jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.