Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 7, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 1T/65/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118010945
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Valent

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2025:1118010945.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Michalom Valentom, v trestnej veci obžalovaného A. C. V.

Z.. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 07. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný A. C.Č., D.. XX. XX. XXXX S. N., S. S. P. XX. XX. XXXX W. XX. XX. XXXX,

obžalovaný O. C., D.. XX. XX. XXXX S. Z., O., S. S. P. XX. XX. XXXX W. XX. XX. XXXX,

obžalovaný H. Z., D.. XX. XX. XXXX S. G., Č. F.

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h, ž e

dňa 10. 04. 2017 v čase asi o 08:28 hod. v Bratislave na N. X. Č.. X v obytnom dome na X.
A. po predchádzajúcej vzájomnej dohode nezisteným spôsobom prekonali uzamykací mechanizmus
vstupných dverí jednoizbového bytu, následne použitím klieští prestrihli bezpečnostnú retiazku na
vstupných dverách a tým uvoľnili riadne uzamknuté dvere bytu nájomníkov O. O. V. O. C., neoprávnene

vniklidopredmetnéhobytu,zktoréhosineoprávneneprisvojilihotovosťvoľnepoloženúvedľanotebooku
na barovom pulte v obývacej miestnosti v celkovej výške 300,- Euro, čím spôsobili O. O. škodu vo výške
300,- Euro,
pričomobžalovanýA.C.vičboltrestnýmrozkazomOkresnéhosúduBratislavaIIpodsp.zn.0T/176/2015
zo dňa 10. 05. 2015 a právoplatným dňa 10. 05. 2015 odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods.
2 písm. f/ Tr. zák.,,

t e d a

obžalovaný A. C.
- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním a bol za taký
čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
- spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného

obžalovaný O. C.

- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že jej zmocnil a čin spáchal vlámaním,
- spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného

obžalovaný H. Z.
- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že jej zmocnil a čin spáchal vlámaním,
- spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného,

č í m s p á c h a l iobžalovaný A. C.
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.

obžalovaný O. C.

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.

obžalovaný H. Z.

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.

Za to sa o d s u d z u j ú

obžalovaný A. C.:

Podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému
trestu odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd zaraďuje obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušuje výrok o treste uloženom obžalovanému skorším rozsudkom

Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 24T/3/2025 zo dňa 10. 02. 2025 a právoplatného toho istého
dňa, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 44 Tr. zák. súd u obžalovaného O. C. upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 pretože

pokladá trest uložený skorším trestným rozkazom bývalého Okresného súdu Bratislava III sp. zn.
46T/33/2018 zo dňa 28. 03. 2018 a právoplatného dňa 18. 04. 2018 na ochranu spoločnosti a nápravu
obžalovaného za dostatočný.

Podľa § 44 Tr. zák. súd u obžalovaného H. Z. upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa § 42

pretože pokladá trest uložený skorším trestným rozkazom bývalého Okresného súdu Bratislava II sp.
zn. 4T/77/2018 zo dňa 13. 11. 2019 a právoplatného dňa 15. 11. 2019 na ochranu spoločnosti a nápravu
obžalovaného za dostatočný.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného O. O. D.. XX.XX.XXXX S. Ž. s nárokom na náhradu škody

odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaní A. C., O. C. V. H. Z. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07. 03. 2025, po prednesení
obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava I a po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a/, b/,
c/, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 a ods. 8 Tr. por., s poučením o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1

písm. b/, písm. c/ Tr. por. v rozsahu podľa § 257 ods. 4 až ods. 8 Tr. por., a o tom, že majú právo poradiť
sa so svojimi obhajcami, urobili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. teda, že sú vinní zo skutku
uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn. 1Pv/288/2017 zo dňa 28. 12. 2018.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaných C., C.Č. V. Z., súd týmto položil otázky uvedené v § 333 ods. 3

písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. s tým, že všetci obžalovaní na všetky otázky odpovedali „áno“.

Keďže prokurátor okresnej prokuratúry navrhol prijať vyhlásenie obžalovaných C., C. V. Z., súd podľa
§ 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaných o tom, že sú vinní zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn. 1Pv/288/2017 zo dňa 28. 12. 2018 avyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaní priznali spáchanie skutku, sa nevykoná a vykoná
dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o škode.

* * *
P. C.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaných, ich pomery

a možnosti ich nápravy. Súd mal pri tom na pamäti, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľmi tým, že im zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na ich výchovu k
tomu, aby viedli riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom vymeraný trest
zároveň vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaných spoločnosťou.

U obžalovaného C. súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že sa priznal k spáchaniu trestného

činu a trestný čin úprimne oľutoval, pričom súd nemal pochybnosti o kvalitatívnej stránke prejavenej
úprimnosti. U obžalovaného boli vzhliadnuté dve priťažujúce okolnosti a to, že bol už za trestný čin
odsúdený, a že spáchal viac trestných činov, keďže tomuto ukladal súhrnný trest odňatia slobody, čo
súd zdôvodní nižšie.

Súd sa pri určovaní výšky trestu pohyboval v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe 1 až 4 roky určenej
§ 212 ods. 2 Tr. zák.

V prípade obžalovaného C. súd tomuto ukladal trest odňatia slobody na samom spodku zákonom
ustanovenej trestnej sadzby z dôvodu, že napriek tomu, že u obžalovaného prevládal pomer

priťažujúcich okolností, výška škody v predmetnej trestnej veci v súčasnosti nedosahuje ani škodu malú
a od spáchania skutku uplynulo 8 rokov. Naostatok súd ukladal súhrnný trest podľa zásad na uloženie
úhrnného trestu, pričom v momentálnom trestnom konaní súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest
uložený skorším rozsudkom (§ 42 ods. 2 Tr. zák.).

Obžalovaný sa ku skutku doznal, tento úprimne oľutoval, avšak súd je toho názoru, že „len“ upustenie
od uloženia súhrnného trestu by nebolo dostatočným a spravodlivým obrazom potrieb a účelu trestu
ako z hľadiska generálnej, tak aj individuálnej prevencie a samozrejme morálneho odsúdenia páchateľa
spoločnosťou. Odsúdený sa v minulosti dopustil viacerých trestných činov, ktoré páchal kontinuálne od
roku 1999 a za tieto bol aj pätnásť krát odsúdený, pričom sa dopustil aj trestného činu krádeže podľa

§ 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák. Súd však nepovažoval za potrebné ukladať obžalovanému trest odňatia
slobody na hornej hranici trestnej sadzby, a to vzhľadom na výšku škody (300,-Euro), ako aj na čas,
ktorý od spáchania skutku uplynul.

Naostatok súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom, v prerokúvanom

prípade ako rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 24T/3/2025. Nakoľko uvedeným
rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 8 mesiacov s jeho zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia, súd vzhľadom prevažujúcemu pomeru priťažujúcich okolností, kriminálnej minulosti
obžalovaného, malej výške škody a času, ktorý od spáchania skutku uplynul, uložil obžalovanému

súhrnný trest vo výmere 12 mesiacov.

* * *

Pokiaľ sa týka samotného súhrnného trestu, z vykonaného dokazovania vyplynulo nasledovné:

Obžalovaný C. bol rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 24T/3/2025 v naposledy
označenej trestnej veci dňa 10. 02. 2025 uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu hrubého nátlaku
podľa § 191 ods. 1 Tr. zák.
Za zhora uvedený prečin mu bol podľa § 191 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l), §

37 písm. m) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Obžalovanému bol zároveň podľa § 60
ods.1 písm. a) Tr. zák. uložený i trest prepadnutie veci - mobilného telefónu značky P. F. XXFS XG, O.
Y., H. T. V. Z. G. na H. Č. XXXX XXX XXX.Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10. 02. 2025 a obžalovanému bol doručený toho istého dňa,
teda 10. 02. 2025.
Z takto vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný sa prerokúvaného skutku dopustil skôr, ako

bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin.
Z odpisu registra trestov obžalovaného však vyplynulo, že tento bol uznaný za vinného aj rozsudkom
bývalého Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31. 05. 2022 sp. zn. 6T/64/2021 pre prečin porušovania
domovej slobody podľa formou spolupáchateľstva § 20 k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.
spáchaného dňa 14. 11. 2020. Obžalovaný sa dňa 05. 09. 2024 osvedčil a hľadí sa naňho akoby nebol

trestaný.
Zo spisového materiálu súd zistil, že rozsudok vo veci 6T/64/2021, vydaný dňa 31. 05. 2022, bol
obžalovanému doručený toho istého dňa, teda dňa 31. 05. 2022, a právoplatnosť nadobudol dňa 03.
06. 2022.
S poukazom na zhora rozvedené skutočnosti súd konštatuje, že uloženie súhrnného trestu prichádza
do úvahy len v prípade viacčinného súbehu trestných činov, a to len vtedy, ak bol páchateľ za časť

trestnej činnosti odsúdený, ak je možné k takémuto odsúdeniu prihliadať, pričom viac trestných činov je
v súbehu len vtedy, pokiaľ medzi spáchaním časovo prvého z nich a časovo posledného z nich nebol
vyhlásený súdom prvého stupňa odsudzujúci (hoci neprávoplatný) rozsudok, resp. doručený trestný
rozkazzanejakýtrestnýčintohoistéhopáchateľa.Osúbehvuvedenomzmyslenepôjde,pokiaľbolďalší
trestný čin spáchaný po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku (doručení trestného rozkazu). Za tohto stavu

potom platí, že okamih vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku (doručenie trestného rozkazu) spôsobuje
ukončenie viacčinného súbehu. Teda trestný čin spáchaný pred týmto okamihom a trestný čin spáchaný
po tomto okamihu nie sú v súbehu, ale v recidíve.
Za takejto situácie teda prichádzalo do úvahy ukladanie súhrnného trestu len vo vzťahu k odsúdeniu
Okresným súdom Dunajská Streda sp. zn. 24T/3/2025.

Súd obžalovaného C.L. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia, nakoľko bol ukladaný súhrnný trest, pričom rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda,
sp. zn. 24T/3/2025, zo dňa 10. 02. 2025 bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia.

Zároveňsúdvzmysle§42ods.2Tr.zák.obligatórnezrušilvýrokotresteuloženomobžalovanémunielen
skorším trestným rozkazom, ale aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

* * *
obžalovaný C.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaných, ich pomery

a možnosti ich nápravy. Súd mal pri tom na pamäti, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľmi tým, že im zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na ich výchovu k
tomu, aby viedli riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom vymeraný trest
zároveň vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaných spoločnosťou.

U obžalovaného C. súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že sa priznal k spáchaniu trestného
činu a trestný čin úprimne oľutoval, pričom súd nemal pochybnosti o kvalitatívnej stránke prejavenej
úprimnosti. U obžalovaného boli vzhliadnuté dve priťažujúce okolnosti a to, že bol už za trestný čin
odsúdený, a že spáchal viac trestných činov, keďže tomuto ukladal súhrnný trest odňatia slobody, čo
súd zdôvodní nižšie.

Súd sa pri určovaní výšky trestu pohyboval v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe 0 až 2 roky určenej
§ 212 ods. 1 Tr. zák.

Obžalovaný sa ku skutku doznal, tento úprimne oľutoval, a súd je vzhľadom k malej výške vzniknutej

škody, ako aj vzhľadom k času, ktorý od spáchania skutku uplynul, toho názoru, že upustenie od
uloženia súhrnného trestu je dostatočným a spravodlivým obrazom potrieb a účelu trestu ako z hľadiska
generálnej, tak aj individuálnej prevencie a samozrejme morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou.Naostatok súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom, v prerokúvanom
prípade ako trestným rozkazom bývalého Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/33/2018.

* * *

Pokiaľ sa týka možného ukladania samotného súhrnného trestu, z vykonaného dokazovania vyplynulo
nasledovné:

Obžalovaný C. bol trestným rozkazom bývalého Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 46T/33/2018 v
naposledy označenej trestnej veci dňa 28. 03. 2018 uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák.
Za zhora uvedený prečin mu bol podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m),
§ 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odsúdením so
skúšobnou dobou v trvaní 2 roky.

Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 18. 04. 2018.
Z takto vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný sa prerokúvaného skutku dopustil skôr, ako
bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, pričom pod pojmom
„vyhlásenýodsudzujúcirozsudok“sapritommánamysliajtrestnýrozkaz,pričommomentomvyhlásenia
tohto trestného rozkazu je jeho doručenie obžalovanému.

S poukazom na zhora rozvedené skutočnosti súd konštatuje, že uloženie súhrnného trestu prichádza
do úvahy len v prípade viacčinného súbehu trestných činov, a to len vtedy, ak bol páchateľ za časť
trestnej činnosti odsúdený, ak je možné k takémuto odsúdeniu prihliadať, pričom viac trestných činov je
v súbehu len vtedy, pokiaľ medzi spáchaním časovo prvého z nich a časovo posledného z nich nebol
vyhlásený súdom prvého stupňa odsudzujúci (hoci neprávoplatný) rozsudok, resp. doručený trestný

rozkazzanejakýtrestnýčintohoistéhopáchateľa.Osúbehvuvedenomzmyslenepôjde,pokiaľbolďalší
trestný čin spáchaný po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku (doručení trestného rozkazu). Za tohto stavu
potom platí, že okamih vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku (doručenie trestného rozkazu) spôsobuje
ukončenie viacčinného súbehu. Teda trestný čin spáchaný pred týmto okamihom a trestný čin spáchaný
po tomto okamihu nie sú v súbehu, ale v recidíve.

Za takejto situácie teda prichádzalo do úvahy ukladanie súhrnného trestu len vo vzťahu k odsúdeniu
bývalým Okresným súdom Bratislava III sp. zn. 46T/33/2018.
Súd v danom prípade, s prihliadnutím najmä na výšku škody, ako aj na časový odstup od spáchania
skutku, pokladá trest uložený skorším trestným rozkazom bývalého Okresného súdu Bratislava III, sp.
zn. 46T/33/2018, zo dňa 28. 03. 2018, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

* * *
obžalovaný Z.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaných, ich pomery
a možnosti ich nápravy. Súd mal pri tom na pamäti, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľmi tým, že im zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na ich výchovu k
tomu, aby viedli riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom vymeraný trest
zároveň vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaných spoločnosťou.

U obžalovaného Z. súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že sa priznal k spáchaniu trestného
činu a trestný čin úprimne oľutoval, pričom súd nemal pochybnosti o kvalitatívnej stránke prejavenej
úprimnosti. U obžalovaného boli vzhliadnuté dve priťažujúce okolnosti a to, že bol už za trestný čin
odsúdený, a že spáchal viac trestných činov, keďže tomuto ukladal súhrnný trest odňatia slobody, čo

súd zdôvodní nižšie.

Súd sa pri určovaní výšky trestu pohyboval v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe 0 až 2 roky určenej
§ 212 ods. 1 Tr. zák.

Obžalovaný sa ku skutku doznal, tento úprimne oľutoval, a súd je vzhľadom k malej výške vzniknutej
škody, ako aj vzhľadom k času, ktorý od spáchania skutku uplynul, toho názoru, že upustenie od
uloženia súhrnného trestu je dostatočným a spravodlivým obrazom potrieb a účelu trestu ako z hľadiska
generálnej, tak aj individuálnej prevencie a samozrejme morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou.Naostatok súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom, v prerokúvanom
prípade ako rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 4T/77/2018.

* * *

Pokiaľ sa týka možnosti ukladania samotného súhrnného trestu, z vykonaného dokazovania vyplynulo
nasledovné:

Obžalovaný Z. bol rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 4T/33/2018 v naposledy
označenej trestnej veci dňa 13. 11. 2019 uznaný za vinného v bode II. z prečinu krádeže podľa §
212 ods. 1 písm. a), písm. b) spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. účinného od 01. 08. 2019 a v
bode III. z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. v súbehu
s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.

spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. v účinnom v čase spáchania skutku.
Za zhora uvedené prečiny mu bol podľa § 245 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. h),
§ 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s
podmienečným odsúdením so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15. 11. 2019, obžalovanému bol doručený dňa 13. 11. 2019.

Z takto vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný sa prerokúvaného skutku dopustil skôr, ako
bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, pričom momentom
vyhlásenia tohto rozsudku je jeho doručenie obžalovanému.
S poukazom na zhora rozvedené skutočnosti súd konštatuje, že uloženie súhrnného trestu prichádza
do úvahy len v prípade viacčinného súbehu trestných činov, a to len vtedy, ak bol páchateľ za časť

trestnej činnosti odsúdený, ak je možné k takémuto odsúdeniu prihliadať, pričom viac trestných činov je
v súbehu len vtedy, pokiaľ medzi spáchaním časovo prvého z nich a časovo posledného z nich nebol
vyhlásený súdom prvého stupňa odsudzujúci (hoci neprávoplatný) rozsudok, resp. doručený trestný
rozkazzanejakýtrestnýčintohoistéhopáchateľa.Osúbehvuvedenomzmyslenepôjde,pokiaľbolďalší
trestný čin spáchaný po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku (doručení trestného rozkazu). Za tohto stavu

potom platí, že okamih vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku (doručenie trestného rozkazu) spôsobuje
ukončenie viacčinného súbehu. Teda trestný čin spáchaný pred týmto okamihom a trestný čin spáchaný
po tomto okamihu nie sú v súbehu, ale v recidíve.
Za takejto situácie teda prichádzalo do úvahy ukladanie súhrnného trestu len vo vzťahu k odsúdeniu
bývalým Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 4T/77/2018.

Súd v danom prípade, s prihliadnutím najmä na výšku škody, ako aj na časový odstup od spáchania
skutku, pokladá trest uložený skorším rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava II, sp. zn.
4T/33/2018, zo dňa 13. 11. 2019, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

* * *

Pokiaľ sa týka nároku na náhradu škody, súd poškodeného O. O. odkázal s nárokom na náhradu škody
na civilný proces, nakoľko v danom prípade je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje
potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia
na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Mestského súdu Bratislava I.