Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mgr. Katarína Haviarová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2Sf/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100289
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Katarína Haviarová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0825100289.2

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: GreenTeq, s. r. o., so sídlom Ozanova 147,
018 53 Bolešov, IČO: 45 378 657, právne zastúpený: TAX LAW, s. r. o., so sídlom Břeclavská 3, 901
01 Malacky, IČO: 53 160 657, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100478146/2025 zo dňa 31. januára 2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou, doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny
súd“) elektronicky prostredníctvom portálu ÚPVS dňa 14.04.2025, domáha preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100478146/2025 zo dňa 31.01.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“),

ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 102326068/2024 zo dňa 12.08.2024,
ktorýmbolpodľa§68ods.5aods.6zákonač.563/2009Z.z.osprávedaní(daňovýporiadok)aozmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) určený rozdiel
v sume 3.338,98 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017, a to nepriznaním
nadmerného odpočtu v sume 812,06 Eur a vyrubením dane v sume 2.526,92 Eur, daňovému subjektu
(v súdnom konaní v procesnom postavení žalobcu): GreenTeq, s. r. o., DIČ: XXXXXXXXXX, IČO:

45 378 657, IČ DPH: A., so sídlom Ozanova 147, 018 53 Bolešov.

2. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd postupoval podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,SSP“) a uznesením priznal správnej
žalobe odkladný účinok. Žalobca odôvodnil priznanie odkladného účinku správnej žalobe poukázaním
na skutočnosť, že správca dane vydaným rozhodnutím dorubil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej

hodnotyvovýške3.338,98Eurzazdaňovacieobdobiejún2017,avšakvrámciceléhodaňovéhokonania
mu dorubil rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 34.443,51 Eur. Vzhľadom na základné imanie
vo výške 5.000 Eur by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma
predlženia v zmysle ust. § 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonokonkurzeareštrukturalizácii“).Ďalej
odkázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 31S/141/2017 zo dňa 30.01.2018, v ktorom súd

uviedol: „Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje
sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.“ Žalobca zároveň
zdôraznil, že je riadne podnikajúci subjekt, ktorý vykonáva podnikanie viac ako 15 rokov, plní si svoje
povinnosti, platí mzdy a odvody, rovnako ako platí dane a každomesačnú daň z pridanej hodnoty, pričom
tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že žalobca chce naďalej podnikať. V prípade, ak by došlo k vykonaniu
rozhodnutia žalovaného, všetky vyššie uvedené činnosti vo verejnom záujme by boli ukončené. V

závere návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca skonštatoval, že okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy mu hrozízávažná ujma, značná hospodárska škoda a finančná škoda, ako nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, pričom nejde o dôvody len všeobecnej povahy.
Navyše, priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom a nedôjde ním k zásahu do

práv tretích osôb.

3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
uviedol, že má za to, že nepriznaním odkladného účinku nehrozí žalobcovi nenapraviteľný účinok, ani
iná závažná ujma.

4. Podľa § 185 písm. a) SSP; správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh
žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie

odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

5. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

6. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe, ako aj s vyjadrením žalovaného, nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného
účinku správnej žalobe.

7. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil všeobecne,
hypotetickými úvahami o možných následkoch na podnikateľskú činnosť, odkazujúc na ustanovenie

zákona o konkurze a reštrukturalizácii a poukazujúc na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline. Žalobca
avšak nijakým spôsobom neosvedčil, že ním uvedené negatívne následky skutočne hrozia, a mali
by konkrétne, nielen hypotetické dopady na podnikanie žalobcu. Žalobca taktiež nijakým spôsobom
neosvedčil svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy a výdavky súvisiace s jeho podnikateľskou
činnosťou, výšku prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov, disponibilné zdroje, hodnotu

majetku a pod.), čo je relevantné pri posudzovaní reálnosti tvrdenej hrozby predlženia v zmysle
definičných znakov predlženia podľa ust. § 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Koncepcia inštitútu
odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu
riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej
istoty právoplatného rozhodnutia.

8. Pokiaľ žalobca tvrdil, že vzhľadom na výšku základného imania by okamžitým výkonom
preskúmavaného rozhodnutia žalovaného hrozila žalobcovi „závažná ujma predlženia“ v zmysle zákona
o konkurze a reštrukturalizácii, správny súd uvádza, že v zmysle § 3 ods. 3 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii je predlžený ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má

viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení
hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým
posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej
správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so
zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v

prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú
spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v
poradí ako podriadené pohľadávky. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
neosvedčil svoje tvrdenie o tom, že by bol predlžený v zmysle citovaného ustanovenia § 3 ods. 3
zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nakoľko neosvedčil hodnotu záväzkov ani hodnotu majetku.

Výška základného imania je na rozdiel od obchodného majetku v podstate iba účtovnou veličinou, ktorá
zväčša nezodpovedá reálnemu stavu majetku spoločnosti. Skutočná hodnota majetku spoločnosti závisí
od výsledkov jej hospodárenia. Ani tie však žalobca neosvedčil. Odhliadnuc od uvedeného ani samotné
predlženie by samo o sebe nebolo dôvodom pre vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe. Pokiaľ je žalobca v nepriaznivej ekonomickej situácii, tak to nie je dôsledkom výkonu

rozhodnutia žalovaného, prípadne aj v spojení s iným rozhodnutím, ktorým bol vyrubený rozdiel na dani
z pridanej hodnoty.9. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil tvrdené skutočnosti, z
ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia žalovaného by skutočne
mohol mať za následok hrozbu závažnej ujmy pre žalobcu.

10. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa odkladného účinku. Musí
ísť o hrozbu priamu a závažnú, a nie len o hypotetickú možnosť takejto tvrdenej hrozby, čo vyplýva
aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Z uznesenia
Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba

považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti poukazuje
správny súd na závery podľa bodu 11. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.
k. I.ÚS 132/2022 - 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorého: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57
SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu)
obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo
písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca)

dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia
nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

11. Správny súd zastáva názor, že žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe neuviedol také skutkové okolnosti, ktorými by preukázal dostatočnú identifikáciu tvrdeného

dôvodu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe nijako nepreukázal, že napadnutým rozhodnutím mu hrozí závažná ujma. Možno
preto konštatovať, že v tomto prípade ide len o nepodložené, hypotetické tvrdenia vo všeobecnej rovine.

12. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po

vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom
prípade bol žalobcom podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci
nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle zákonných podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol o
zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.

13. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.