Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. január 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-6C/179/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515204550
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2515204550.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcov: 1. L. U., nar.

X.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX (jeho dedič ako žalobca v 9. rade), 2. Y. W., rod. U., nar. XX.X.XXXX, zomr.
X.X.XXXX (jej dedičia ako žalobcovia v 6. až v 8. rade), 3. T. U., rod. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
L. XXX/X, T. B. P.Á., 4. T.. H. U., rod. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, X., 5. N.. W. W.,
rod. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, X., 6. T.. T. W., rod. W., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
X. XXXX/XXX, L., 7. Y.. O. W., rod. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom UliS. T.. A. XXXX/X, L., 8. Y. W.,
rod. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, L., 9. L. U., rod. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
L. XXXX/X, L., žalobcovia v 3. až v 9. rade zastúpení právnou zástupkyňou: Mgr. Zdenka Rusnáková,

advokátka so sídlom M. Waltariho č. 7, Piešťany, proti žalovanej: T. W., rod. U., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom P. XXXX/XXA, L., zastúpená právnym zástupcom: Advokátska kancelária Mojžiš a partneri, s.r.o.,
so sídlom Sasinkova 10, Bratislava, IČO: 35892994, o určenie, že pohľadávka patrí do dedičstva, a o
zaplatenie sumy 44.000,- eur, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že pohľadávka voči žalovanej v sume 44.000,- eur patrí do dedičstva po poručiteľovi
Y. U., rodenému U., narodenému dňa XX.X.XXXX, naposledy trvale bytom P. XXXX/X, L., zomrelom
dňa XX.X.XXXX.

II. Konanie o zaplatenie sumy 44.000,- eur z a s t a v u j e .

III. P r i z n á v a žalobcom v 3. až v 9. rade ako spoločne a nerozdielne oprávneným proti žalovanej
nárok na náhradu trov konania o určenie, že pohľadávka patrí do dedičstva, v plnom rozsahu.

IV. P r i z n á v a žalovanej proti žalobcom v 3. až v 9. rade ako spoločne a nerozdielne povinným nárok
na náhradu trov konania o zaplatenie sumy 44.000,- eur v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 26.6.2015, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 29.6.2015, sa domáhali
žalobcovia: 1./ L. U., rod. U., nar. X.XX.XXXX (ďalej aj ako len „pôvodný žalobca v 1. rade“), 2./ Y. W.,
rod. U., nar. XX.X.XXXX (ďalej aj ako len „pôvodná žalobkyňa v 2. rade“), 3./ T. U., nar. XX.X.XXXX, 4./
T.. H. U., rod. U., nar. XX.X.XXXX, a 5./ N.. W. W., rod. U., nar. XX.X.XXXX, sa domáhali proti žalovanej
1.) určenia, že pohľadávka vo výške 44.000,- eur voči žalovanej patrí do dedičstva po zosnulom Y. U.,
rod. U., nar. XX.X.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXX, trvale bytom P. XXXX/X, L., a 2.) uloženia povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobcom istinu vo výške 44.000,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu

podali s odkazom na ust. § 175y Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého nezaradenie majetku
alebo dlhov do aktív a pasív dedičstva v dôsledku postupu podľa § 175k ods. 3 nebráni účastníkom
konania, aby sa domáhali svojho práva žalobou mimo konania o dedičstve. Zároveň žiadali priznať
náhradu trov konania.2. Žalobný nárok odvodzovali žalobcovia od skutočnosti, že všetci spolu so žalovanou sú dedičmi
poručiteľa Y. U., nar. XX.X.XXXX, zomr. dňa XX.X.XXXX (ďalej aj ako len „poručiteľ“), po ktorom bolo

dedičské konanie vedené Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 6D/198/2015, Dnot 16/2015. Žalobu
podali žalobcovia z dôvodu, že zistili, že žalovaná do zápisnice o predbežnom vyšetrení spísanej pred
notárkou Mgr. Petrou Králikovou, poverenou úkonmi súdneho komisára, dňa 12.5.2015 neuviedla na
strane aktív žiadne vklady s uvedením peňažného účtu, účty v peňažných ústavoch, ani pohľadávky
poručiteľa,anižiadnuhotovosť.Žalobcoviapritomvedeli,žeporučiteľspolusosvojoumanželkousitvorili

celoživotné úspory, ktoré boli po smrti manželky poručiteľa, Y. U. (Z.. XX.X.XXXX) v marci 2013 vložené
na bankový účet č. XXXXXXXX/.XXXX v Poštovej banke, a. s., v pobočke na hlavnej pošte v Piešťanoch,
na rohu Poštovej a Kukučínovej ulice, ktorého majiteľom bol poručiteľ na základe zmluvy č. 9832807295
o neviazanom termínovanom vklade zo dňa 18.03.2013. Celoživotné úspory poručiteľa boli v čase jeho
smrti vo výške 44.000,- eur, a preto mali žalobcovia za to, že suma vo výške 44.000,- eur patrí do aktív
dedičstva po zosnulom Y. U.. Predmetná zmluva bola v polovici mája 2013 vypovedaná, pričom Poštová

banka, a.s. nezaplatila peniaze poručiteľovi ihneď v hotovosti, ale tieto mali prísť na meno poručiteľa
šekovou poukážkou vo výške 44.000,- eur. Počas leta 2013 prišla šeková poukážka poručiteľovi Y. U.
domov s tým, že uvedené svoje peniaze vo výške 44.000,- eur si mal ísť vybrať osobne do Poštovej
banky, a. s. , na pobočku na hlavnej pošte v Piešťanoch, na rohu Poštovej a Kukučínovej ulice. Pri
samotnom preberaní finančnej hotovosti v Poštovej banke, a. s. bola, okrem poručiteľa, prítomná len

žalovaná, ktorá je ďalšou dcérou poručiteľa, ktorá potom ostatným súrodencom (dedičom) uviedla, že
ona už v Poštovej banke a.s. všetko pripravila a vybavila, že peniaze sa vložia späť do Poštovej banky,
a.s. na účet. Čo s uvedenými peniazmi vo výške 44.000,- eur urobila, ostatným potomkom poručiteľa
už neoznámila.

3. Žalobcovia ďalej uviedli, že žalovaná bola ako svedok vypočutá v konaní vedenom Okresným
riaditeľstvom Policajného zboru (v Trnave, odbor kriminálnej polície, 3. oddelenie vyšetrovania, Piešťany
(ďalej aj ako len „OR PZ v TT, odd. PN“) pod ČVS: ORP-943/3-VYS-TT- 2014, kde z uznesenia zo
dňa 15.7.2014 vyplýva, že finančné prostriedky sú vložené na účte Poštovej banky, nevedela presne
špecifikovať, či v priebehu roku 2013, keď túto manipuláciu s otcom vykonávala, bol účet zriadený na

jej meno alebo na meno otca a ona je spoludisponent. Ďalej uviedla, že peniaze z účtu nevyberá, s
týmto nevykonáva žiadne manipulácie, pričom k tomuto sa rozhodla na základe žiadosti otca, ktorý
ju požiadal, aby bol účet na ňu vedený, lebo v prípade jeho smrti, aby nenastali problémy s výberom
peňazí, teda peniaze nepovažuje za svoje. Žalobcovia boli názoru, že z uvedených tvrdení žalovanej
je jednoznačné, že disponuje finančnou čiastkou, ktorá bola vo vlastníctve poručiteľa ku dňu jeho

smrti, teda patrí do dedičstva po poručiteľovi Y. U.. Napriek tomu, že žalovaná uviedla, že vyššie
uvedené peniaze nepovažuje za svoje, pri predbežnom vyšetrení dedičstva po poručiteľovi Y. U. na
Notárskom úrade Mgr. Petry Králikovej vo Vrbovom dňa 12.5.2015 neuviedla žalovaná na strane aktív
žiadne vklady s uvedením peňažného ústavu, účty v peňažných ústavoch, ani pohľadávky poručiteľa,
ani žiadnu hotovosť. Žalobcovia to zistili až zo zápisnice o predbežnom vyšetrení zo dňa 12.5.2015,

spísanej notárkou Mgr. Petrou Králikovou vo Vrbovom, a teda žalovaná tieto finančné prostriedky v
dedičskom konaní po poručiteľovi zatajila, keďže v trestnom konaní uviedla, že ich nepovažuje za svoje.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti zastávali žalobcovia názor, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila na
úkor poručiteľa Y. U., pričom finančnú čiastku vo výške 44.000,- eur je potrebné zahrnúť do dedičstva
na strane aktív po poručiteľovi. Dedičské aktíva tvoria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré

patrili v okamihu smrti poručiteľovi, jeho smrťou nezanikli, a prechádzajú na dedičov, preto je potrebné
predmetnú pohľadávku vo výške 44.000,- eur, ktorá patrila v okamihu smrti poručiteľovi, s ktorými
financiami v súčasnosti disponuje žalovaná, zaradiť do súpisu aktív poručiteľovho majetku, a určiť, že
pohľadávka vo výške 44.000,- eur patrí do dedičstva po poručiteľovi Y. U..

4. Žalobcovia ďalej poznamenali, že poručiteľ Y. U. už od roku 2012 nebol spôsobilý robiť niektoré právne
úkony, predovšetkým, čo sa týka spravovania financií, majetku, uzatvárania zmlúv, ktorých predmetom
je majetkové plnenie, čo vyplýva aj zo záveru znaleckého posudku (ďalej aj ako len „ZP“) č. 10/2015
vyhotoveného MUDr. Monikou Gregorovou, súdnou znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, z
odvetvia psychiatria, ktorá bola ustanovená na podanie znaleckého posudku Okresným súdom Piešťany

vo veci sp. zn. 13Ps/13/2014 o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony Y. U., začatej na návrh
žalobcov. Poručiteľovi bol už počas roka 2012 diagnostikovaný psychiatrom MUDr. Zacharom organický
psychosyndróm s prechodom do demencie, pričom zdravotný stav poručiteľa sa neustále zhoršoval.
Diagnostikovaný organický psychosyndróm, organická schizoformná porucha, dementný syndróm sporuchami pamäti v. s. pri M. Alzheimeri je duševná porucha nie len prechodná, preto nebol spôsobilý
robiť právne úkony. Vzhľadom na všetky žalobcami uvedené skutočnosti a ust. § 38 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého je absolútne neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá

ju robí na tento právny úkon neschopnou, mali žalobcovia za to, že všetky právne úkony v rozsahu
spravovania financií, majetku, uzatvárania zmlúv, predmetom, ktorých je majetkové plnenie, a to najmä
s ohľadom na znalecký posudok a vzhľadom na zlý zdravotný a zlý duševný stav poručiteľa Y.B. U., sú
všetky takéto prípadné právne úkony neplatné, nakoľko poručiteľ Y. U. nebol spôsobilý na ich urobenie,
resp. by boli urobené v stave duševnej poruchy, ktorá ho robila pre takéto právne úkony nespôsobilým.

Všetkyprípadnéprávneúkonyvdanomrozsahusúneplatnéodsaméhozačiatku(nemajúžiadneprávne
účinky), a preto výlučným vlastníkom pohľadávky vo výške 44.000,- eur je stále poručiteľ, nakoľko
zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že poručiteľ nemohol uskutočňovať žiadne právne úkony
v danom období a rozsahu. Finančné prostriedky vo výške 44.000,- eur nemohol poručiteľa nijakým
spôsobom previesť na iné osoby, ani ich nemohol platne previesť, ani inak poskytnúť do dispozície
žalovanej, teda sú, resp. ostali ku dňu smrti jeho majetkom. Poručiteľ je výlučným vlastníkom uvedených

finančných prostriedkov, resp. pohľadávky vo výške 44.000,- eur, ktoré patria do dedičstva, teda do
súpisu aktív poručiteľovho majetku. nakoľko s uvedenými finančnými prostriedkami vo výške 44 000 eur
disponuje žalovaná, a to bez právneho titulu, je povinná zaplatiť žalobcom (dedičom) pričom vydanie
bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom, ktoré sa dedí.

5. Žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože v danom prípade nejde o žiadnu
pohľadávku poručiteľa alebo dedičov voči žalovanej, ani o žiadny záväzok žalovanej či už voči
poručiteľovi alebo voči dedičom, keďže neexistuje na to žiadny titul. Žalovaná poznamenala, že zo
zmluvy č. 9832807295 zo dňa 18.3.2013, ktorou podporujú žalobcovia svoj žalobný nárok, vyplýva,
že predmetnú zmluvu uzatvoril skutočne poručiteľ, avšak spolu s pôvodnou žalobkyňou v 2. rade ako

so spoludisponentom. S tvrdením žalobcov o nespôsobilosti poručiteľa na niektoré právne úkony už
od roku 2012 žalovaná nesúhlasila dôvodiac, že poručiteľ bol až do svojej smrti pri plnom vedomí, bol
schopný robiť akýkoľvek právny úkon, a to tak uzatvorenie neviazaného termínovaného vkladu dňa
18.3.2013, ako aj uzatvorenie darovacej zmluvy, zavkladovanej dňa 10.1.2014 pod V XXXX/.XX, tzn.
právne úkony týkajúce sa spravovania financií, majetku, uzatvárania zmlúv. Pri zmluve o neviazanom

termínovanom vklade bola spoludisponentom, ako aj jednou z obdarovaných práve pôvodná žalobkyňa
v 2. rade, pričom oba právne úkony boli realizované po roku 2012, preto je zarážajúce tvrdenie žalobcov
o nespôsobilosti poručiteľa na právne úkony. Žalovaná namietala, prečo by mal byť platný ten právny
úkon poručiteľa, z ktorého má žalobca osoh, a naopak, neplatným by mal byť právny úkon poručiteľa v
prospech žalovanej. Žalovaná sa po celý čas starala o svojho otca, tento jej daroval finančné prostriedky

na základe riadneho právneho úkonu, nie však vo výške 44.000,- eur, ale len vo výške 33.000,- eur,
keďže dňa 7.5.2013 bola poručiteľom vyplatená suma 11.000 eur, ktorá sa nikdy nedostala do dispozície
žalovanej. Dňa 20.5.2013 bolo poručiteľovi zaslaných, a ním vybratých 33.129,78 eura, pričom suma
33.000,- eur bola poručiteľom darovaná žalovanej, z ktorej sumy uhradila aj pohreb otca (poručiteľa -
pozn. súdu), tak, ako počas života boli poručiteľom darované finančné prostriedky žalobcom. Samotní

žalobcovia tvrdia, že aj žalovaná je dedičom poručiteľa, preto žalovaná nerozumela, prečo sa domáhali
žalobcovia uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť im sumu 44.000- eur, a tak poprieť jej dedičské právo.

6. Žalobcovia k tvrdeniam žalovanej uviedli, že skutočnosť, že poručiteľ uskutočnil viacero úkonov po
roku 2012 ešte neznamená, že všetky tieto úkony boli platné. Žalovanou spomínané právne úkony boli

uskutočnené v záujme všetkých zúčastnených, vrátane poručiteľa, a s vedomím ostatných dedičov,
avšak zmocnenie sa 44.000,- eur, ako aj uzavretie darovacej zmluvy k nehnuteľnosti zapísanej na
liste vlastníctva (ďalej aj ako len „LV“) č. XXXX pre kat. úz. L. boli uskutočnené bez vedomia všetkých
ostatných dedičov, len v prospech žalovanej a v rozpore so záujmami poručiteľa, ktorý nebol schopný
takéto úkony platne urobiť, t. j. žalovaná zneužila jeho stav vo svoj prospech. Žalovaná mala vedomosť o

poručiteľovomzdravotnomstave,tedaajoskutočnosti,ženebolspôsobilýnaprávneúkonyvrozhodnom
období. Žalovaná sa o poručiteľa starala, zúčastnila sa viacerých lekárskych vyšetrení poručiteľa, pričom
prišla do kontaktu aj s lekárskymi správami. Z týchto lekárskych správ bolo jasné, že poručiteľ trpel
zdravotnými, duševnými a psychickými chorobami, teda túto vedomosť v čase podpisu darovacej zmluvy
žalovaná mala. Vedomosť žalovanej preukazuje aj jej opis stavu poručiteľa na str. 12 v ZP č. 10/2015

vyhotoveného MUDr. Monikou Gregorovou dňa 13.3.2015. Žalovaná dňa 31.3.2014 zároveň podala na
Úrad práce sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj ako len „ÚPSVaR“) v Piešťanoch žiadosť o poskytnutie
peňažného príspevku na opatrovanie a peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, pričomzdravotný stav poručiteľa žalovaná zdokladovala lekárskou správou MUDr. Ernesta Zachara zo dňa
21.2.2014, ktorý tvorí prílohu tejto žiadosti. Z predmetnej lekárske správy jednoznačne vyplýva, že
poručiteľ trpel organickým psychosyndrómom, organickou schizoformnou poruchou, na základe čoho

stráca samostatnosť, a je nutná neustála kontrola druhej osoby, pričom trpel bludnými myšlienkami a
optickými halucináciami, a boli mu diagnostikované organické zmeny osobnosti a prechod do demencie.
Z uvedeného vyplýva, že žalovaná mala vedomosť o zdravotnom stave a nespôsobilosti poručiteľa,
pričom táto jej vedomosť je zrejmá aj z jej správania v konaní vedenom Okresným súdom Piešťany
pod sp. zn. 13Ps/13/2014 vo veci spôsobilosti na právne úkony Y. U., v ktorom konaní žalovaná sama z

vlastnej iniciatívy požiadala, aby bola do konania pribratá ako účastníčka konania a aby bola ustanovená
za poručiteľovu hmotnoprávnu opatrovníčku. Z toho vyplýva, že pokiaľ by si bola žalovaná istá, že
poručiteľ bol spôsobilý na právne úkony, tak by nežiadala súd (v inom konaní - pozn. súdu), aby mu bola
ustanovená za hmotnoprávnu opatrovníčku. Konanie žalovanej vzbudzuje dojem, že pri úkonoch, kde
bol žalovanou poručiteľ zneužitý, ho žalovaná považuje za spôsobilého na právne úkony, a v situáciách,
kde žalovaná získa prospech v prípade, ak je poručiteľ nespôsobilý na právne úkony, napríklad v konaní

o opatrovateľský príspevok alebo o ustanovenie za opatrovníčku, v takom prípade ho za spôsobilého
nepovažuje.

7. Žalobcovia považovali za účelové tvrdenie žalovanej o tom, že suma vo výške 11.000,- eur sa jej nikdy
nedostaladodispozície.Poručiteľtotižužvpriebehuroka2013nebolschopnýchodiťsám,žalovanábola

prítomná pri výbere finančnej hotovosti vo výške 11.000,- eur, a z tohto dôvodu má žalovaná aj doklad
o výbere predmetných 11.000,- eur vo svojej dispozícii, ktorý doklad predložila súdu v tomto konaní.
Tvrdenie žalovanej, že sumu vo výške 33.000,- eur jej poručiteľ daroval, nie je ničím podložené, je
účelovéanepravdivé,pričomžalobcoviamalizato,žetejtosumysazmocnilažalovanábezakéhokoľvek
právneho úkonu. Pred vyšetrovateľom žalovaná ako svedok vypovedala uviedla, že peniaze nepovažuje

za svoje, že ich z účtu nevyberá. Žalovaní poukázali na rozpor v tvrdeniach žalovanej, ktorá v tomto
spore vo svojom vyjadrení uviedla, že časť peňazí sa nedostala do jej dispozície a že časť jej daroval
poručiteľ, napriek tomu, že pred vyšetrovateľom žalovaná zase vypovedala, že predmetné finančné
prostriedkynepovažujezasvoje.Pripredbežnomvyšetrenídedičstvapoporučiteľovižalovanáneuviedla
nastraneaktívžiadnevkladysuvedenímpeňažnéhoústavu,účtyvpeňažnýchústavoch,anipohľadávky

poručiteľa,anižiadnuhotovosťavbode7písm.i)zápisniceopredbežnomvyšetreníuviedla,žeporučiteľ
jej daroval pred svojou smrťou dom v Piešťanoch. Darovanie peňažných prostriedkov neuviedla, a preto
tvrdenia žalovanej v tomto spore považujú žalobcovia za vykonštruované, nepravdivé a účelové. Z
tvrdení žalovanej je teda jednoznačné, že k darovaniu nedošlo, že disponuje s finančnou čiastkou, ktorá
bola vo vlastníctve poručiteľa Y. U. ku dňu jeho smrti, teda patrí do dedičstva po ňom. Žalobcovia dodali,

žeakbyajkdarovaniudošlo,bolobyneplatné,keďženatentoprávnyúkon nebolporučiteľspôsobilýpre
svoj zlý zdravotný a dušený stav, čo vyplýva z uvedeného znaleckého posudku, a išlo by o právny úkon
urobený v stave duševnej poruchy, ktorá ho robila pre takýto právny úkon nespôsobilým. Všetky právne
úkony v rozsahu spravovania financií, majetku, uzatvárania zmlúv, predmetom ktorých je majetkové
plnenie, sú neplatné od samotného začiatku, a preto výlučným vlastníkom pohľadávky vo výške 44.000,-

eur bol poručiteľ ku dňu svojej smrti. Nakoľko poručiteľ nemohol uskutočňovať žiadne právne úkony v
danom období a rozsahu, finančné prostriedky vo výške 44.000,- eur nemohol ani nijakým spôsobom
previesť na iné osoby, ani ich nemohol platne previesť, ani inak poskytnúť do dispozície žalovanej,
teda ostali ku dňu smrti poručiteľa jeho majetkom, a poručiteľ bol výlučným vlastníkom uvedených
finančných prostriedkov, resp. pohľadávky vo výške 44.000,- eur, ktoré patria do dedičstva, teda do

súpisu aktív poručiteľovho majetku. Keďže s uvedenými finančnými prostriedkami vo výške 44.000,-
eur disponuje žalovaná bez právneho titulu, je povinná zaplatiť ich žalobcom ako dedičom poručiteľa.
Žalovaná teda nadobudla tieto finančné prostriedky bez právneho dôvodu, získala tak bezdôvodne
majetkový prospech, vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom, ktoré sa dedí.

8.Žalovanápísomneuviedla,žeprvýžalobnýnárokjepreneurčitosťoznačeniaprávnehodôvoduvzniku
a jeho splatnosti neurčito uplatnený, a vo vzťahu k jej existencii žalobcovia nepreukázali, že by v čase
smrti takáto vec alebo pohľadávka vôbec existovala, a bola v okamihu smrti v majetku poručiteľa. V
tejto súvislosti odkázala žalovaná na rozhodnutie R 32/2011, podľa ktorého, žalobou o určenie, že vec
patrí do dedičstva, sa skúma stav, či ku dňu poručiteľa bola vec alebo nárok v majetku poručiteľa. Vo

vzťahu k prvému žalovanému nároku uviedla žalovaná, že žalobcovia nemali v čase podania žaloby, a
ani nemajú, naliehavý právny záujem na požadovanom určení z dôvodu, že tento prvý žalobný petit má
povahupredbežnejotázkyvovzťahukdruhémužalobnémupetitu.Povinnosťoužalobcovjenielentvrdiť,
že žalovaná bola ku dňu smrti dlžníkom poručiteľa vo výške 44.000,- eur, ale najmä je ich povinnosťou,že naozaj ku dňu smrti poručiteľa existoval konkrétny záväzkovo právny vzťah medzi poručiteľom a
žalovanou v žalobe určenej výške a tiež, že k tomuto okamihu takáto pohľadávka vo svojej materiálnej
podobe existovala. Žalovaná namietla, že pohľadávka, ktorá je predmetom konania, materiálne v žalobe

uplatnenej výške, ale ani v inej výške, ktorá by mohla zodpovedať podielovému nároku žalobcov v
čase smrti poručiteľa, neexistovala. Pohľadávku je nutné podľa teórie považovať za nárok na plnenie.
Pohľadávka poručiteľa zanikla v danej výške vyplatením peňažným prostriedkov bankou poručiteľovi
poukazom na plnenie v priebehu mesiaca máj 2013, od okamihu ktorého neexistuje relevantný dôkaz, či
a ako prostriedky spotreboval alebo inak poručiteľ s prostriedkami naložil. Žalobcovia nepredložili žiadny

spôsobilý dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. Pre zabezpečenie právnej istoty namietla žalobkyňa
premlčanie akejkoľvek výšky nároku uplatneného v druhom žalobnom petite z dôvodu, ktorý by sa týkal
prostriedkov,ktorébysamohlizdôvodubezdôvodnéhoobohateniaocitnúťvosféredispozíciežalovanej.
Obsah žalobnej požiadavky v druhom žalobnom petite, ktorá materiálne zodpovedá uplatnenie nároku
z dedičstva, nie je nárokom veriteľov podľa § 513 OZ, ako vyjadruje žalobný petit z povahy nároku
účastníkov samostatného procesného spoločenstva, ale nárokom všetkých dedičov, vrátane žalovanej,

domáhať sa individuálneho nároku len takej výšky, ktorá zodpovedá tomu-ktorému dedičovi na základe
dedičského rozhodnutia alebo len plnením do notárskej úschovy. Ani súd nemôže vyhovieť žalobnému
nároku, prostredníctvom ktorého by došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia niektorých z dedičov v
závislosti od rozsahu dedenia, na úkor iných dedičov, medzi ktorých žalovaná nesporne patrí. Formálne
uplatnený nárok v 2. žalobnom petite nie je spôsobilým nárokom v danom procesnom postavení

hmotnoprávne odvodzovaného dedičského konania daných nárokov.

9. Žalobcovia zároveň písomne poukázali aj na výpoveď žalovanej na pojednávaní dňa 3.3.2020 v
spore vedenom Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 9C/21/2014, kde žalovaná na otázku žalobcu
v 3. rade o tom, čo sa stalo s dedkovými úsporami vo výške 44.000,- eur, ktoré ako, uviedla pred

vyšetrovateľom, nepovažovala za svoje, žalovaná odpovedala, že otec jej ich dal, daroval, že vypovedal
to aj on, a nie raz. Peniaze nepokladala za svoje, lebo on žil, peniaze boli pre neho dôležité, tak
mu to povedala. Ona už nemala 44.000,- eur, bolo tam len 30.000,- eur. Táto výpoveď žalovanej je
zaznamenaná na str. 7 zápisnice o pojednávaní Okresného súdu Piešťany vo veci sp. zn. 9C/21/2024.
Touto odpoveďou žalovaná potvrdila, že disponovala s finančnými prostriedkami Y. U., a tieto mala

u seba. Súd pritom už rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 9C/21/2014-221 zo dňa 21.5.2021, ktorým,
okrem iného, určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. L. patria do dedičstva po
poručiteľovi Y. U., nar. 27.5.1926, zomr. 21.3.2015. Uvedený rozsudok bol potvrdený v I. výroku
rozsudkom Krajského súdu v Trnave ako odvolacím súdom sp. zn. 24Co/85/2020 zo dňa 14.2.2022. Súd
pritom vychádzal z rovnakých skutkových okolností, akými sú skutkové okolnosti viažuce sa k tomuto

sporu. V odseku 41. odôvodnenia rozsudku súd konštatuje, že mal za preukázané, že nebohý Y. trpel
duševnou chorobou, a to konkrétne demenciou Alzheimerovej choroby, organickým psychosyndrómom
a paranoidno-halucinatórnym syndrómom v rámci demencie, ktorého robila neschopným na akýkoľvek
právny úkon týkajúci sa spravovania financií, majetku a uzatvárania zmlúv, predmetom ktorých je
majetkové plnenie. V odseku 42. odôvodnenia citovaného rozsudku súd konštatoval, že stačí dôkaz

o tom, že konal v duševnej poruche, pričom táto duševná porucha bola nad všetky pochybnosti
preukázaná hlavne listinnými dôkazmi, lekárskymi správami, ktoré boli podkladom jednak pre závery
znalkyne v znaleckom posudku, ale aj pre závery príslušného orgánu štátnej správy v oblasti sociálnych
vecí a rodiny. Z uvedeného vyplýva, že darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi nebohým Y. U. a žalovanou
nemožno v zmysle ust. § 38 ods. 2 OZ považovať za platnú, a skutočnosť, že Y. U. konal v dôsledku

duševnej poruchy, je dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu. V uvedenom súdnom konaní
boli zabezpečené spisy z ÚPSVaR, vedené na meno Y. U., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, bytom
P. XXXX/X, L., ktoré spisy navrhli vyžiadať žalobcovia aj v tomto súdnom spore. Zo spisu ÚPSVaR č.
L. vyplýva, že miera funkčnej poruchy nebohého Y. U. je 60%, pričom jedným z dôvodov sú známky
dementného syndrómu, ktoré konštatuje v Lekárskom posudku zo dňa 1.5.2014 MUDr. Eva Mihalčíková.

Súčasťou z predmetného spisu je lekárska správa MUDr. Kolíka zo dňa 18.02.2014, v ktorej je uvedená
diagnóza dementný syndróm - porucha pamäti v. s. pri M. Alzheimeri, stav trvalý, progresívny. Z odseku
25. odôvodnenia potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Trnave odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie postupoval v súlade s citovanými ustanoveniami § 191 ods. 1 a 2 a čl. 15 CSP, keď pri
posudzovaní pre rozhodnutie dôležitej predbežnej otázky - platnosti darovacej zmluvy zo dňa 6.3.2014

uzatvorenej medzi Y. U. ako darcom a žalovanou ako obdarovanou, vyhodnotil listinu predloženú
žalobcami - ZP č. 10/2015 ako hodnoverný a pravdivý dôkazný prostriedok, z ktorého, v súvislosti s
ďalšími vykonanými dôkazmi v konaní, mal jednoznačne a nepochybne preukázané, že nebohý Y. U.
trpel duševnou poruchou, ktorá ho robila neschopným na akýkoľvek právny úkon. Odvolací súd sa stouto argumentáciou súdu prvej inštancie stotožnil. V odseku 28. odôvodnenia potvrdzujúceho rozsudku
odvolací súd skonštatoval, že sa stotožnil so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie a
jeho závermi o tom, že nebohý Y. trpel duševnou chorobou, ktorá ho robila neschopným na akýkoľvek

právny úkon, darovacia zmluva zo dňa 6.3.2014 uzatvorená medzi Y. U. ako darcom a žalovanou ako
obdarovanou je preto absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle ust. § 38 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, na ktorý súd prvej inštancie odkázal.

10. Vzhľadom na žalobcami predložený ZP č. 10/2015, s prihliadnutím na rozsudok Krajského súdu

v Trnave sp. zn. 24Co/85/2020 zo dňa 14.2.2022, považovali žalobcovia za preukázanú predbežnú
otázku týkajúcu sa Y. U. a skutočnosti, že od roku 2012 trpel duševnou poruchou, ktorá ho robila
neschopným na niektoré právne úkony, predovšetkým čo sa týka spravovania financií, majetku,
uzatvárania zmlúv, predmetom ktorých je majetkové plnenie. Nespôsobilosť Y. U. na právne úkony
v rozhodnom čase bola preukázaná nielen predloženým znaleckým posudkom, ale aj podkladmi pre
jeho vypracovanie, a to správou MUDr. Ernesta Zachara zo dňa 23.10.2012, kde je uvedený organický

psychosyndróm a prechod do demencie, správou MUDr. Ernesta Zachara zo dňa 16.12.2012, kde
sú konštatované organické zmeny osobnosti, prechod do demencie, dezorientovanosť, nekľud, ako
aj Lekárskym posudkom zo dňa 1.5.2014, vyhotoveným MUDr. Evou Mihalčíkovou, ktorá konštatuje
známky dementného syndrómu, a lekárskou správou MUDr. Kolíka zo dňa 18.2.2014, ktorej je uvedená
diagnóza dementný syndróm - poruchy pamäti v. s. pri M. Alzheimeri, stav trvalý, progresívny. Vzhľadom

na absolútnu neplatnosť akéhokoľvek prípadného právneho úkonu uskutočneného Y. U., predmetom
ktorého je majetkové plnenie, je každý takýto právny úkon neplatný od samého začiatku, nemá právne
účinky, a vlastníkom finančných prostriedkov vo výške 44.000,- eur zostal až do svojej smrti Y. U..

11. Žalobcovia zastávali názor, že aj prípadná darovacia zmluva by bola absolútne neplatná v zmysle

§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko nebola urobená slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne,
ako aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
a prieči sa dobrým mravom. Žalovaná mala totiž vedomosť o poručiteľovom zdravotnom stave, teda
aj o skutočnosti, že tento nebol spôsobilý na právne úkony už v čase, kedy sa žalovaná zmocnila
poručiteľových finančných prostriedkov. O tom, že žalovaná mala o tom vedomosť, sa už vyjadrili

žalobcovia v skoršom písomnom podaní. Táto vedomosť žalovanej vyplýva aj z jej výpovede vo veci
vedenej Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 9C/24/2014, ktorá na pojednávaní dňa 3.3.2020 na
otázku právneho zástupcu žalobcov, kedy zahlasujeme uviedla žalovaná je v rámci rozhovoru so
znalcom, čo potvrdzuje str. 12 ZP č. 10/2015 vyhotoveného znalkyňou MUDr. Monikou Gregorovou.
Manželka poručiteľa zomrela dňa 31.1.2013. Rozpor s dobrými mravmi videli žalobcovia aj v konaní

žalovanou v rozpore s dohodou všetkých zúčastnených ako dedičov v dedičskom konaní po neb. Y. U.
(manželky Y. U., kedy sa všetky ich deti dohodli, že sa bezodplatne vzdajú svojich dedičských podielov v
prospech ich otca Y. U., a k samotnému deleniu v zmysle dedičským podielov pristúpia až po jeho smrti),
ako aj vtom, že žalovaná konala v rozpore so skutočnou vôľou Y. U., ktorý nikdy v živote pred žalobcami
neprejavil inú vôľu, len tú, že celý svoj majetok „zanechá“ všetkým svojim deťom rovnakým dielom.

Žalobcovia boli názoru, že je jednoznačne preukázané, že žalovaná využila nepriaznivý zdravotný
stav Y. U. a jeho duševnú chorobu pre získanie vlastného majetkového prospechu na úkor ostatných
súrodencov, že žalovaná disponuje s finančnou čiastkou, ktorá bola vo vlastníctve poručiteľa, Y. U., ku
dňu jeho smrti, teda patrí do dedičstva po poručiteľovi, Y. U.. Y. U. nielenže nebol spôsobilý na majetkové
právne úkony, ale bol aj odkázaný na celodennú starostlivosť druhou osobou, nebol schopný sám

chodiť a prepravovať sa, aj pri pohybe po rovine bol odkázaný na pomoc inej osoby, bol dezorientovaný
a odkázaný na pomoc inej osoby aj v oblasti orientácie, pri zabezpečení kontaktu so spoločenským
prostredím potreboval pomoc a sprievod inej osoby. Celodennú starostlivosť zabezpečovala poručiteľovi
v danom čase žalovaná, ktorá Y. U. všade sprevádzala, a rovnako ho sprevádzala do banky za účelom
vyplatenia finančných prostriedkov, ktorých sa následne zmocnila, a práve preto disponuje žalovaná s

potvrdeniami o vyplatení finančnej sumy vo výške 11.000,- eur dňa 7.5.2013 a sumy vo výške 33.129,78
eura dňa 20.5.2013. Poručiteľ v danom čase už nechodil mimo dom a dvor, a v prípade nevyhnutnej
potreby, napríklad návštevy lekára, bola vždy prítomná žalovaná. S uvedenými finančnými prostriedkami
vo výške 44.000,- eur v zmysle vyššie uvedeného disponuje žalovaná bez právneho titulu, a tieto patria
do dedičstva po zosnulom Y. U..

12. V priebehu sporu zomreli pôvodní žalobcovia v 1. a v 2. rade. Nakoľko ide o majetkový spor, rozhodol
súd uznesením č. k. 6C/179/2015-118 zo dňa 6.6.2019 o pokračovaní v konaní s dedičmi pôvodnej
žalobkyne v 2. rade, Y. W.Š., rod. U., zomr. X.X.XXXX, a to s T.. T. W., Y.. O. W. a Y. W., s ktorýmipokračoval súd v konaní ako so žalobcami v 6. až v 8. rade, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 11.7.2019. Uznesením č. k. 6C/179/2015 - 360 zo 15.7.2022 rozhodol súd o pokračovaní v konaní
s dedičom pôvodného žalobcu v 1. rade, L. U., nar. X.XX.XXXX, zomrelého dňa X.X.XXXX, ktorým je

L. U., nar. XX.X.XXXX, s ktorým pokračoval súd v konaní ako so žalobcom v 9. rade, ktoré uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 15.9.2022.

13. Podaním zo dňa 4.7.2022, doručeným súdu dňa 4.7.2022, doplnili žalobcovia žalobný petit o určenie,
že pohľadávka patrí do dedičstva, o dátum smrti poručiteľa. Pre prípad, že by súd predmetné doplnenie

žalobného petitu posúdil súd ako zmenu žaloby, navrhli, aby súd zmenu žaloby pripustil. Tým istým
podaním vzali žalobcovia žalobu späť v časti druhého žalobného petitu, ktorým sa domáhali od žalovanej
zaplatenia istiny vo výške 44.000,- eur. Dôvod späťvzatia neuviedli. Navrhli, aby súd konanie v časti
druhého žalobného nároku zastavil, aby pripustil zmenu pôvodnej žaloby v časti doplnenia prvého
žalobného petitu o dátum smrti poručiteľa, resp. aby konal o zmenenej žalobe, predmetom ktorej bude
iba určenie, že pohľadávka vo výške 44.000,- eur voči žalovanej patrí do dedičstva po poručiteľovi Y.B.

U..

14. Súd zistil, že doplnenie prvého žalobného petitu o dátum úmrtia poručiteľa a späťvzatie žaloby v
časti druhého žalobného petitu, teda v časti žalobného nároku o zaplatenie sumy 44.000,- eur, urobené
za žalobcov podaním ich právnej zástupkyne zo dňa 4.7.2022, nebolo účinne urobené za pôvodného

žalobcu v 1. rade, ktorý v čase späťvzatia už nežil, a ešte nebolo rozhodnuté o pokračovaní v konaní
s jeho dedičom. Nakoľko žalobcovia tvoria v tomto spore nerozlučné procesné spoločenstvo, na zmenu
žaloby aj na jej späťvzatie je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane tak, ako to
vyplýva z ust. § 77 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších
predpisov (ďalej ako len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“ v príslušnom tvare), ešte pred otvorením

prvého pojednávania vo veci samej vyzval súd právnu zástupkyňu žalobcov v 3. až v 9. rade na
oznámenie, či súhlasí alebo nesúhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby v časti druhého žalobného petitu,
teda v časti žaloby o zaplatenie sumy 44.000,- eur, aj za žalobcu v 9. rade, ktorý je dedičom pôvodného
žalobcu v 1. rade, o pokračovaní s ktorým rozhodol súd uznesením zo dňa 15.7.2022. Následne právna
zástupkyňa žalobcov v 3. až v 9. ešte pred otvorením prvého pojednávania vo veci samej dňa 9.1.2024

predniesla súdu, že žalobca v 9. rade súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby, aj so zmenou žaloby,
urobenými podaním žalobcov zo dňa 4.7.2022.

15. Uznesením zo dňa 9.1.2024 pripustil súd zmenu žaloby v časti doplnenia prvého žalobného petitu o
dátum úmrtia poručiteľa na konci petitu s textom: „zomrelom dňa 21.3.2015." V prevyšujúcej časti zmenu

žaloby súd nepripustil. Nakoľko uznesenie bolo vyhlásené na pojednávaní za prítomnosti oboch strán
sporu, nebolo vyhotovené v písomnej podobe, ktorý postup bol v súlade s ust. § 142 ods. 2, § 235 ods.
2 a § 357 CSP. Súd pripustil zmenu žaloby v časti doplnenia žalobného petitu o dátum úmrtia poručiteľa,
avšak neprepustil ako zmenu žaloby vynechanie druhého žalobného petitu, keďže zúženie predmetu
sporu nemožno považovať za zmenu žaloby podľa § 140 CSP.

16. Skôr, než pristúpil súd k vykonávaniu dokazovania za účelom zistenia skutkového stavu, zisťoval
súd, či je žaloba prípustná podľa § 137 písm. c) a podľa § 78 CSP.

17. Podľa § 80 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, v znení účinnom ku dňu začatia

konania, t. j. k 29.6.2015 (ďalej ako len „OSP“ alebo „Občiansky súdny poriadok“ v príslušnom tvare“),
návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode,
o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o
spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona,
z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,

ak je na tom naliehavý právny záujem.

18. Občianky súdny poriadok bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilným
sporovým poriadkom.

19. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 prvej vety CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.20. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

21. Podľa § 77 ods. 1 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca

alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

22. Podľa § 78 ods. 1 a 2 CSP, (1) nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný
predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. (2) Súd žalobu
zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.

23. Dedičské konanie po Y. U., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, vedené Okresný súdom Trnava
(ako právnym nástupcom zaniknutého Okresného súdu Piešťany v účinnosťou od 1.6.2023) pod sp.
zn. PN-6D/198/2015 začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, a nebolo do dnešného dňa
skončené, keďže bolo prerušené do skončenia tohto sporového konania a konania vedeného Okresným
súdom Piešťany pod sp. zn. 9C/21/2014. Uvedené dedičské konanie sa preto dokončí podľa predpisov

účinných do 30.6.2016 tak, ako to vyplýva z prechodného ustanovenia § 396 ods. 1 zákona č. 161/2015
Z. z. Civilného mimosporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „CMP“).

24. Podľa § § 175b OSP v znení účinnom do 30.6.2016, účastníkmi konania (o dedičstve - pozn. súdu)
sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, a ak takých osôb niet,

štát. Poručiteľov veriteľ je účastníkom konania v prípade § 175p, v prípade, keď sa vyporiadava jeho
pohľadávka, a pri likvidácii dedičstva. V konaní podľa § 175h ods. 2 je účastníkom konania iba ten, kto
sa postaral o pohreb.

25. Podľa § 175y OSP v znení účinnom do 30.6.2016, nezaradenie majetku alebo dlhov do aktív a pasív

dedičstva v dôsledku postupu podľa § 175k ods. 3 nebráni účastníkom konania, aby sa domáhali svojho
práva žalobou mimo konania o dedičstve.

26. Podľa § 212 ods. 1 CMP, nezaradenie majetku alebo dlhov, ktoré boli medzi účastníkmi sporné, do
dedičstva nebráni účastníkom, aby sa domáhali svojho práva žalobou.

27. Predmetná žalobca v časti prvého žalobného petitu, teda v časti, v ktorej nebola žaloba vzatá späť,
je určovacou žalobou podľa § 137 písm. c) CSP (v čase začatia konania podľa už zrušeného ust. § 80
OSP písm. c/ CSP). Povinnosťou súdu bolo preto zistiť, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. Konajúci súd mal za to, že naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom

určení vyplýva z ust. § 175y OSP v znení účinnom ku dňu začatia konania, ktorému zodpovedá súčasné
znenie ust. § 212 ods. 1 CMP, a preto ho netreba preukazovať. Naliehavý právny záujem žalobcov je
teda daný samotnou povahou konania, s ktorým počítal zákon v ust. § 175y OSP, a teraz v ust. § 212
ods. 1 CMP, keďže podali žalobcovia žalobu ako účastníci dedičského konania, ktorou sa domáhali
určenia, že pohľadávka patrí do dedičstva po poručiteľovi, t. j. že má byť zaradená do aktív dedičstva

po poručiteľovi v dedičskom konaní po ňom, ktorého sú sami účastníkmi.

28. Z ust. § 175y OSP v znení účinnom ku dňu začatia tohto sporu, ako aj zo súčasného ust. § 212
CMP je zrejmé, že subjektami sporového konania o určenie, že určitý majetok patrí do dedičstva po
poručiteľovi, musia byť všetci účastníci dedičského konania (§ 175b OSP účinného do 30.6.2016), v

danom prípade všetci tí, o ktorých sa možno domnievať, že sú dedičmi poručiteľa. Z obsahu oznámenia
notárky ako súdnej komisárky sp. zn. 6D/198/2015, Dnot 16/2015 zo dňa 15.5.2015 vo veci prejednania
dedičstva po poručiteľovi Y. U., zomr. XX.X.XXXX, je zrejmé, že v čase začatia konania prichádzali do
úvahy ako jeho dedičia všetci pôvodní žalobcovia a žalovaná.

29. Keďže subjektami tohto sporu v čase jeho začatia boli všetci účastníci dedičského konania po
poručiteľovi Y. U., a o pokračovaní v tomto sporovom konaní s dedičmi tých subjektov sporu, ktorí zomreli
počas sporu (žalobcovia v 1. a v 2. rade - pozn. súdu) rozhodol súd uzneseniami, ktoré už sú právoplatné
(viac v odseku 12. tohto odôvodnenia), aj v čase vyhlásenia tohto rozsudku boli subjektami sporu všetcití, ktorí nimi musia byť, keďže všetci dedičia, resp. do úvahy prichádzajúci dedičia poručiteľa tvoria
nerozlučné procesne spoločenstvo, žaloba je prípustná aj podľa ust. § 78 CSP. Súčasný okruh subjektov
sporu je totožný s účastníkmi dedičského konania uvedenými v odôvodnení uznesenia Okresného súdu

Piešťany č. k. 6D/198/2015-50 o prerušení konania.

30. Potom, čo súd zistil, že naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení je daný, a že
subjektami sporu sú všetci účastníci príslušného dedičského konania po poručiteľovi Y. U., uzavrel, že
žaloba je prípustná, a pristúpil k vykonaniu dokazovania za účelom zistenia skutkového stavu v rozsahu

nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej.

31. Súd nariadil na prejednanie veci viacero pojednávaní, ktoré boli viackrát odročované, najčastejšie
na základe žiadosti strán sporu pre dočasnú pracovnú neschopnosť právnej zástupkyne žalobcov
alebo z dôvodu opatrení proti šíreniu ochorenia COVID-19 (povinná karanténa alebo izolácia strán
sporu aj konajúceho súdu), pre kolíziu pojednávaní na strane právneho zástupcu žalovanej alebo

čerpanie dovolenky. Pojednávanie nariadené na deň 16.9.2021 bolo odročené na žiadosť žalovanej
pre jej nepriaznivý zdravotný stav, ktorá zaslala súdu žiadosť o odročenie emailom iba 10 minút
pred začiatkom pojednávania (č. l. 209 a 211 spisu) s tým, že už má nového právneho zástupcu
namiesto zomrelého JUDr. Jendrála. Na predmetné pojednávanie sa dostavili všetci žalobcovia, a pre
neprítomnosťžalovanejsúdpojednávanieodročilnajejžiadosťprejejnepriaznivýzdravotnýstav,pričom

samotnáskutočnosť,žemalazvolenéhonovéhoprávnehozástupcu,akodôvododročenia predmetného
pojednávania neprichádzal do úvahy, keďže o smrti predchádzajúceho právneho zástupcu sa dozvedela
žalovaná 5 mesiacov pred termínom pojednávania (č. l. 202).

32. Súd vec prejednal až na pojednávaní dňa 9.1.2024 za prítomnosti právnych zástupcov oboch strán

sporu. Právny zástupca žalovanej ospravedlnil jej neprítomnosť vzhľadom na jej vyšší vek, subjektívne
zdravotné ťažkosti a obavy pre COVID-19 s tým, že žalovaná by sa chcela k veci vyjadriť.

33. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu, v ktorom nebola žaloba vzatá späť. Dokazovanie vykonal
predovšetkým listinami, a to úmrtným listom Y. U., zomr. XX.X.XXXX, potvrdením notára zo dňa

15.5.2015, potvrdením zo dňa 7.5.2013 o výplate 11.000,- eur z termínovaného vkladu, potvrdením
zo dňa o úhrade poplatku 7,- eur za výber z neviazaného termínovaného vkladu, útržkom šekovej
poukážky zo dňa 20.5.2013, podstatnou časťou dedičského spisu Okresného súdu Trnava sp. zn.
PN-6D/198/2015, zmluvou zo dňa 19.3.2013 o neviazanom termínovanom vklade, potvrdením prijatia
žiadosti o zmeny k termínovanému vkladu zo dňa 7.5.2013, oboznámením sa s obsahom uznesenia

OR PZ v TT, odd. PN ČVS: ORP-943/3-VYS-TT- 2014 zo dňa 15.7.2014, ZP č. 10/2015 znalkyne
MUDr. Moniky Gregorovej, lekárskym nálezom MUDr. Ernesta Zachara, potvrdením notára zo dňa
9.10.2015, fotokópiou spisu ÚPSVaR Piešťany vedeného ma nemo Y. U., nar. XXXX, oboznámením
sa podstatným obsahom spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 13Ps/13/2014, oboznámením sa s
podstatným obsahom rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 9C/21/2014-221 zo dňa 21.5.2020 a

rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/85/2020-296 zo dňa 145.2.2022, ako aj ďalším obsahom
spisového materiálu, ako aj vyjadreniami strán sporu, a zistil tento skutkový stav:

XX. Y. U., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom P. XXXX/X, L., zomrel dňa XX.X.XXXX ako vdovec.
Dedičské konanie po ňom je vedené Okresným súdom Trnava (ako právnym nástupcom Okresného

súdu Piešťany) pod sp. zn. PN-6D/198/2015, Dnot 16/2015, a je prerušené do skončenia tohto
sporového konania a konania vedeného Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 9C/21/2014. Zápisnicu
o predbežnom vyšetrení spísala notárka ako súdna komisárka dňa 12.5.2015 podľa informácií,
poskytnutých jej žalovanou, ktorá do zápisnice o predbežnom vyšetrení neuviedla žiadny majetok,
ktoré by bolo treba prejednať v dedičskom konaní, pričom v závere zápisnice je zvýraznené poučenie

súdnym komisárom, že dedičské konanie súd zastaví, lebo zomrelý nezanechal majetok. Dňa 15.5.2015
sa dostavila k notárke ako súdnej komisárke právna zástupkyňa ostatných dedičov poručiteľa, ktorá
oznámila notárke, že v súvislosti s majetkom poručiteľa sa vedie konanie o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre kat. úz. L., ktoré daroval poručiteľ žalovanej napriek
tomu, že tento nebol spôsobilý na takýto právny úkon pre psychickú poruchu, o čom je aj vyhotovený

znalecký posudok. Právna zástupkyňa ostatných dedičov pred notárkou súčasne uviedla, že poručiteľ
bol vlastníkom peňažných prostriedkov vo výške 44.000,- eur, ktorý mali byť pred jeho smrťou vybraté
a účet mal byť zrušený, pričom peňažné prostriedky by mali byť uložené u žalovanej, ktorá je jednou
z detí poručiteľa. Dňa 14.1.2016 oznámila žalovaná notárke prejedávajúcej dedičstvo po jej otcovi, žejej poručiteľ za života daroval dom s pozemkami, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. L., a
že jej aj daroval peniaze, že išlo o sumu 40.000,- eur, a nie 44.000,- eur (č. l. 115 súdneho spisu sp.
zn. PN-6C/179/2015, č. l. 49 dedičského spisu). K vozidlu zn. Škoda Fabia uviedla, že ho od poručiteľa

kúpila v roku 2014 za sumu 400,- eur.
35. Ako dedičia poručiteľa Y. U., zomr. dňa 21.3.2015, prichádzali do úvahy v čase začatia tohto súdneho
sporu jeho deti, a to pôvodní žalobcovia v 1. až v 3. rade a žalovaná, a právom (predzomrelého)
syna poručiteľa, Y. U. (ml.), zomr. dňa XX.X.XXXX, jeho deti, t. j. vnuci poručiteľa Y. U. (st.), ktorými
sú žalobcovia v 4. a v 5. rade. Okruh dedičov poručiteľa uvedený v odôvodnení uznesenia o

prerušení dedičského konania je totožný so subjektami tohto sporového konania ku dňu vyhlásenia
rozsudku. Všetci dedičia poručiteľa Y. U. v dedičskom konaní postupne urobili vyhlásenie, že dedičstvo
neodmietajú, sú spôsobilí dediť a že započítanie neprichádza do úvahy.

36.Žalobkyňav2.radevpriebehusporuzomrela,dedičskékonanieponejskončilovydanímosvedčenia
o dedičstve sp. zn. 6D/389/2015, Dnot 222/2015 zo dňa 15.12.2016. Jej dedičmi sú jej dve deti a

pozostalý manžel, s ktorými pokračoval súd v tomto spore ako so žalobcami v 6. až v 8. rade (viac
v odseku 12. tohto odôvodnenia).

37. Zo zmluvy o neviazanom termínovanom vklade zo dňa 19.3.2013 súd zistil, že Y. U., nar. XX.X.XXXX
uzatvoril dňa 19.3.2023 s Poštovou bankou, a. s. zmluvu č. 9832807295 o neviazanom termínovanom

vklade, na základe ktorej sa stal Y. U. majiteľom účtu (vkladu) a pôvodná žalobkyňa v 2. rade
spoludisponentom predmetného účtu (vkladu). K predmetnému neviazanému termínovaného vkladu
bolo zriadené číslo účtu XXXXXX-XXXXXXXXXX/.XXXX s názvom účtu: Y. U.. Pri uzatváraní zmluvy
sa zaviazal Y. U. vložiť v prospech neviazaného termínovaného vkladu v hotovosti finančné prostriedky
v sume 44.000,- eur. Banka sa zaviazala vyplatiť majiteľovi účtu vklad s prislúchajúcim úrokom v deň

ukončenia neviazaného termínovaného vkladu, a to šekovou poukážkou. Zo zmluvy vyplýva, že Y. U.
ako majiteľ účtu podpísal zmluvu dňa 18.3.2013 v Piešťanoch, a banka zmluvu podpísala v Bratislave
dňa 19.3.2013. Podpis Y. U. na predmetnej zmluve, predloženej súdu žalobcami, absentuje.

38. Dňa 7.5.2013 požiadal Y. U., nar. XX.X.XXXX Poštovú banku, a.s., na pobočke Piešťany 1, o

zrušenie neviazaného termínovaného vkladu s prideleným číslom účtu: XXXXXXXX/XXXX. Súčasne
požiadal o zaslanie istiny a úrokov zo zrušeného termínovaného vkladu šekovou poukážkou zaslanou na
adresu jeho trvalého pobytu tak, ako to vyplýva z potvrdenia prijatia žiadosti o zmeny k termínovanému
vkladu, vystaveného bankou dňa 7.5.2013, na pobočke Piešťany 1.

39.ZpotvrdeníPoštovejbanky,a.s.zodňa7.5.2013ovýplatesumy11.000,-eurztermínovanéhovkladu
a o úhrade poplatky za výber z neviazaného termínovaného vkladu v sume 7,- eur (č. l. 72 súdneho
spisu), navonok pripomínajúcich útržky šekovej poukážky, súd zistil, že dňa 7.5.2013 vyplatila Poštová
banka, a.s. na pobočke Slovenskej pošty Piešťany 1 sumu 11.000,- eur z TV (termínovaného vkladu -
pozn. súdu) č. XXXXXXXX, príjemcu ktorej sumy nie je možné z predloženého potvrdenia zistiť, keďže

tieto peniaze boli vybrané v priestoroch Slovenskej pošty Piešťany 1 v tzv. Poštomate. V ten istý deň bol
banke uhradený poplatok 7,- eur za výber z termínovaného vkladu. Súdu je totiž z jeho úradnej činnosti
známe,ajetoviac-menejajvšeobecneznámaskutočnosť,žepotvrdeniaPoštovnejbanky,a.s.ovýplate
peňazí z účtu vedenom touto bankou, ako aj potvrdenia o úhrade poplatku za výbery z účtu vybrané
v Poštomate Slovenskej pošty, a.s. v celej SR, navonok pripomínajú útržok šekovej poukážky. Záveru

konajúceho súdu, že výber sumy 11.000,- eur bol zrealizovaný prostredníctvom Poštomatu, nasvedčuje
zistenie, že potvrdenia o výbere sumy 11.000,- eur a o úhrade poplatku 7,- eur za výber týchto peňazí
obsahujú v hornej časti logo Poštovej banky, a.s. a označenie: potvrdenie pre klienta. Naproti tomu, na
útržku šekovej poukážky o vyplatení sumy 33.1296,78 eura dňa 20.5.2023 je na hornej strane okrem
loga Poštovej banky, a.s. uvedené označenie: potvrdenie, šeková poukážka. Keďže suma 11.000,- eur

bola teda, podľa názoru konajúceho súdu, vybraná z Poštomatu, na pobočke Slovenskej pošty Piešťany
1, vyplatila pošta peniaze iba majiteľovi účtu alebo jeho spoludisponentovi, keďže Poštomat obsluhuje
zamestnanec pošty. Skutočnosť, že uvedené peniaze boli vybrané v priestoroch pobočky Slovenskej
pošty Piešťany 1, vyplýva zo samotného potvrdenia, na ktorom je uvedené: Piešťany 1, 921 01.

40. Dňa 20.5.2013 vyplatila Poštová banka, a.s. na pobočke Piešťany 1 sumu 33.129,78 eura zo
zrušeného TV (termínovaného vkladu - pozn. súdu) č. XXXXXXXX, príjemcom ktorej sumy mal byť Y.
U., P. X, L. tak, ako to vyplýva z útržku šekovej poukážky predloženej súdu žalovanou (č. l. 73 súdneho
spisu).41. Vyšetrovateľka OR PZ v TT, odd. PN uznesením zo dňa 15.7.2014 ČVS: ORP-943/3-VYS-TT-2014
odmietla vec trestného oznámenia podozrenia zo spáchania zločinu, ktorého sa mala dopustiť žalovaná

tým, že od presne nezisteného dňa počas mesiacov máj až jún 2013 v Poštovej banke, nachádzajúcej
sa na ulici Kukučínova 15 v Piešťanoch mala vylákať od svojho otca, Y. U., nar. XX.X.XXXX jeho
finančné prostriedky vo výške 44.000,- eur, ktoré mala vložiť na svoj účet vedený v Poštovej banke,
a následne dňa 6.3.2014 na presne nezistenom mieste v Piešťanoch mala vylákať od svojho otca
darovanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. L. v celkovej hodnote spolu 86.500 eur,

pričom mala využiť zlý psychický zdravotný stav otca Y. U., ktorý o tom, že previedol na účet svojej dcéry
peniaze, tejto tiež nehnuteľnosti, nemal mať žiadnu vedomosť, čím mu bola spôsobená škoda najmenej
130.500,- eur. Vyšetrovateľka odmietla trestné oznámenie, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného
stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku (odloženie trestného stíhania pre jeho
neúčelnosť - pozn. súdu). Trestné oznámenie podali pôvodní žalobcovia v 1. až v 3. rade.
Z výsluchu pôvodnej žalobkyne v 2. rade vyplynulo, že oznamovatelia, ako súrodenci, počas

prejedávania dedičstva po ich zosnulej matke, Y. W., spolu s ich ďalšou sestrou, žalovanou, dvoma
vnučkami, a manželom zosnulej, t. j. ich otcom, Y. U., sa dohodli na tom, že všetok majetok poručiteľky
patrí pozostalému, ich otcovi Y. U.. Tento sa nikdy pred nimi nevyjadril, že by mal v pláne darovať
svoj majetok, teda nehnuteľnosti, úspory či iné cenné veci len jednému zo svojich detí. Po smrti Y. U.
(manželkyY.U.-pozn.súdu)bolinajmäzbezpečnostnýchdôvodovuloženévšetkyfinančnéprostriedky,

resp. celoživotné úspory zosnulej a pozostalého Y. U. vo výške 44.000,- eur vložené na účet Y. U.
v Poštovej banke, kde spoludisponentom sa stala žalobkyňa v 2. rade, ktorá, na naliehanie svojho
otca na výber týchto finančných prostriedkov, vypovedala termínovaný vklad, na ktorom boli peniaze
vložené, nahlásila výber finančného obnosu v priebehu mesiacov máj až jún 2013. Žalobkyňa v 2. rade
sa nemohla dostaviť do pobočky banky pre závažné zdravotné komplikácie a hospitalizáciu, a preto

mala ísť v stanovenom termíne do pobočky banky spolu s otcom, Y. U., v stanovenom termíne jej sestra
T. W.W. (žalovaná - pozn. súdu). Oznamovatelia nemali vedomosť o tom, ako s predmetnými finančnými
prostriedkami naložila žalovaná, pričom, podľa ich názoru, táto peňažné prostriedky z tejto pobočky
neniesla, otec ich doma nemal, a otec sa nevedel oznamovateľovom k tomuto vyjadriť, vzhľadom
na jeho zhoršujúci zdravotný stav, najmä pre psychické problémy, pre ktoré bol liečený, a bola mu

diagnostikovaná dňa 16.5.2014 progredujúca demencia alzheimerovho typu, pričom ich otec už v
minulosti mal zlé psychické stavy a záchvaty. O tom, že ich otec daroval rodinný dom s pozemkami
žalovanej, sa dozvedeli oznamovatelia iba náhodne, pri vybavovaní dokladov na úradoch, čo si overili
aj na internetovom portáli. Ich otec sa nevedel vyjadriť k darovaniu nehnuteľností, pretože o darovaní
nehnuteľností im rozprával doma bludne, nelogicky. So žalovanou o tejto záležitosti nekomunikovali,

pretože si mysleli, že keďže táto bývala v blízkosti otcovho domu, a trávila s ním najviac času, využila
jeho zlý zdravotný stav pre konanie, pričom oznamovatelia boli názoru, že ich otec nemal absolútne
vedomosť, aké právne úkony robil, resp. čo podpísal, čo mu bolo predložené žalovanou.
Žalovaná pred vyšetrovateľkou PZ, okrem iného, uviedla, že bývala v blízkosti svojho otca, o ktorého
sa starla, resp. ho opatrovala, pričom jej otec mal zdravotné problémy, ale nebol dementný, nevedela o

tom, že by nemal byť spôsobilým na akékoľvek právne úkony. Vzhľadom na to, že ostatní súrodenci (a
oznamovatelia - poznámka súdu) otca nenavštevovali, chodili za ním len sporadicky, a žalobkyňa v 2.
rade ochorela, rozhodol sa ich otec, že za to, že ho žalovaná doopatruje, jej daruje dom, v ktorom býval,
na čom nástojil. Darovaciu zmluvu nechala vypracovať známemu advokátovi, pričom otec podpísal
zmluvu na notárskom úrade JUDr. Rovňáka v Piešťanoch, pričom k nehnuteľnosti bolo zriadené aj

vecné bremeno spočívajúce v doživotnom práve užívania a bývania ich otca v darovanej nehnuteľnosti.
O tom, že došlo k darovaniu predmetných nehnuteľností, žalovaná súrodencom nepovedala, otec sa
im to bál povedať, že sa budú hnevať. Ohľadom finančných prostriedkov otca Y. U. sa žalovaná pri
výpovedi pred vyšetrovateľkou vyjadrila tak, že tieto sú uložené na účte v Poštovej banke, nevedela
presne špecifikovať, či v priebehu roku 2013, keď túto manipuláciu s otcom vykonávala, bol zriadený

účet na jej meno alebo na meno otca a ona bola spoludisponentom. Rovnako sa nevedela vyjadriť
k presnej sume peňazí na účte, teda či na účte bolo 40.000,- eur alebo 44.000,- eur. Peniaze z účtu
žalovaná nevyberala, s tými nevykonáva žiadne manipulácie, pričom k tomuto sa rozhodla na základe
žiadosti otca, ktorý ju požiadal, aby bol účet na ňu prevedený, lebo v prípade jeho smrti, aby nenastali
problémy s výberom peňazí, teda peniaze nepovažovala žalovaná za svoje.

Otec oznamovateľov a žalovanej, Y. U., okrem iného, sa vyjadril pred vyšetrovateľkou PZ, že daroval
žalovanej peniaze aj rodinný dom v Piešťanoch spolu s pozemkom, aby ho táto, ako jedna z jeho detí,
dochovalaapochovala.Bolsivedomýtoho,čourobil,dokladypodpisovalnaúrade.Žalovanáchodievala
k nemu najčastejšie, táto ho aj opatrovala, pričom druhá dcéra, žalobkyňa v 2. rade, ťažko ochorela,a nemohla sa pre chorobu od neho starať a opatrovať ho. Ostatní dvaja žijúci synovia k nemu chodili
len sporadicky.
Pri rozhodovaní o trestnom oznámení vychádzala vyšetrovateľka PZ zo zistenia, že o návrhu na

obmedzenie spôsobilosti na právne úkony Y. U. nebolo Okresným súdom Piešťany v danom čase
rozhodnuté, že Y. U. si bol vedomý toho, aké úkony vykonal, že mal vedomosť, že peniaze a
nehnuteľnosti daroval iba jednej zo svojich dcér, a to žalovanej,. Vyšetrovateľka PZ uzavrela, že Y.
U. nebol žiadnym spôsobom uvedený do omylu ani žalovanou, ani inými osobami, že mu nevznikla
žiadna škoda, že darovanie nehnuteľností a finančných prostriedkov z účtu bol prejavom jeho slobodnej

vôle, a že nebolo zistené, že by jeho spôsobilosť v čase vyššie uvedených rozhodnutí bola obmedzená.
Záverom vyšetrovateľka PZ uviedla, pokiaľ oznamovatelia, teda ostatné deti Y. U., nesúhlasia s jeho
rozhodnutím, najmä s darovacou zmluvou zo dňa 6.3.2014 alebo s darovaním finančných prostriedkov
len žalovanej ako jednej z jeho dcér, majú možnosť domáhať sa svojich práv v rámci občianskoprávneho
konania.

42. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že konanie o obmedzenie spôsobilosti Y. U. na právne
úkony bolo vedené Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 13Ps/13/2014, pričom začalo doručením
návrhu dňa 28.5.2014 na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony Y. U. v rozsahu nakladania s
majetkommajetkovejhodnotyvyššejako30,-eur.Nanávrhprokurátoraokresnejprokuratúryuznesením
zo dňa 9.2.2015 pribral súd do konania ako účastníčku T. W. (žalovaná v tomto spore - pozn. súdu). V

uvedenom konaní ustanovil súd znalkyňu, MUDr. Moniku Gregorovú, za účelom odborného vyšetrenia
Jána Svorada a zistenia, či trpí duševnou poruchou, ak áno, či je daný dôvod na obmedzenie jeho
spôsobilosti na právne úkony a v akom rozsahu, či je schopný nakladať s finančnými prostriedkami a
v akom rozsahu, či je odkázaný a pomoc inej osoby, alebo na pobyt v ústave, či je schopný pochopiť
zmysel a význam súdneho konania, či je možné vypočuť ho na súde, aký vplyv majú lieky, ktoré užíva

na jeho myslenie, vnímanie a podobne. Znalkyňa vypracovala znalecký posudok č. 10/2015 zo dňa
13.3.2015 (viac v odseku 43. tohto odôvodnenia). Keďže Y. U. dňa XX.X.XXXX zomrel, uznesením zo
dňa 29.7.2016 zastavil súd konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.8.2016.

43. MUDr. Monika Gregorová, znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria v ZP
č. 10/2015 (č. l. 11 súdneho spisu), vypracovanom dňa 13.3.2015 vo veci obmedzenia spôsobilosti
na právne úkony Y. U., nar. XXXX, vedenej Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 13Ps/13/2014,
uviedla, že Y. U., nar. XXXX, trpel duševnou chorobou, konkrétne demenciou Alzheimerovej choroby,
atypický alebo zmiešaný typ. Demencia je závažná duševná porucha ktorej základným prejavom je

úbytok kognitívnych (poznávacích) a nonkognitívnych funkcií, pričom tieto poruchy vedú k úpadku až k
plnej strate sebestačnosti, k neschopnosti vykonávať bežnú dennú rutinu. V ambulantnej starostlivosti
psychiatra MUDr. Zachara bol neb. Y. U. od 23.10.2012, kedy bol diagnosticky uzavretý ako organický
psychosyndróm s prechodom do demencie. Na základe týchto dostupných údajov znalkyňa uviedla
začiatok ochorenia pred týmto obdobím, teda jeseň 2012, pričom už na jar 2012 boli klinické príznaky

demencie u neho manifestné, avšak nediagnostikované. Nebohý Y. U. bol dezorientovaný a bol u
neho prítomný paranoidno-halucinatórny syndróm práve v rámci demencie. Danú chorobu znalkyňa
vyhodnotila ako nevyliečiteľnú, trvalého charakteru, nezvratnú, neschopnú vrátiť sa do pôvodného
stavu. Zlepšenie jeho zdravotného stavu bolo nepravdepodobné, pričom prognóza ďalšieho jeho vývoja
dobudúcna bola nepriaznivá, pričom bolo potrebné brať do úvahy somatickú polymorbiditu, t. j. výskyt

viacerých závažných telesných ochorení. Demencia bola stredne ťažkého stupňa, ovplyvňovalo jeho
konanie v spoločnosti i v styku s ľuďmi zásadným spôsobom, v dôsledku čoho nebol menovaný schopný
obstarávať vlastné záležitosti, nebol vôbec schopný vykonať akýkoľvek právny úkon, bol odkázaný na
pomoc druhej osoby, a boli u neho dané predpoklady pre pozbavenie spôsobilosti na právne úkony
v celom rozsahu. Znalkyňa uviedla, že už v roku 2012 nebol Y. U. spôsobilý robiť niektoré právne

úkony, predovšetkým, čo sa týka spravovania financií, majetku, uzatvárania zmlúv, predmetom ktorých
bolo majetkové plnenie. Ku konštatovanej strate samostatnosti a nutnosti neustálej kontroly druhou
osobou v náleze z kontrolného psychiatrického vyšetrenia zo dňa 21.2.2014, znalkyňa uzavrela, že
na pomoc inej osoby bol menovaný odkázaný už skôr, pričom v období vypracovania znaleckého
posudku vyžadoval menovaný už 24-hodinovú starostlivosť, a vhodné bolo umiestnenie do zariadenia

s celodennou starostlivosťou.

44. Z lekárskeho nálezu psychiatra MUDr. Ernesta Zachara zo dňa 21.2.2014 je zrejmé, že Y. U.,
nar. XXXX, bol pravidelne kontrolovaný psychiatrom, bol nekľudný, pod vplyvom bludných myšlienok ahalucinácií, strácal samostatnosť, nutná bola neustála kontrola druhej osoby. Diagnostikovaný mu bol
organický psychosyndróm, organická schizoformná porucha, prechod do demencie.

45. Z fotokópie spisu ÚPSVaR Piešťany č. L. vedeného na meno: Y. U., nar. XX.X.XXXX, zomr.
XX.X.XXXX, súd zistil, že ÚPSVaR Piešťany, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných
príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností posudzoval zdravotný stav neb. Y. U., na
základe lekárskych posudkov dospel k záveru o ťažkom zdravotnom postihnutí menovaného v rozsahu
60 % a odkázanosti na pomoc a sprievod inej osoby so stupňom odkázanosti V. (celodenná pomoc inej

fyzickej osoby). Dôvodmi funkčnej poruchy neb. Y. U. boli: zistené známky dementného syndrómu, pre
chronickézlyhávaniesrdca,chronickénedokrveniesrdcovéhosvalu,vysokýkrvnýtlak,chôdzasoporou,
obtiažna pre degeneratívne zmeny váhonosných kĺbov, závraty, celková slabosť. Z ťažkého zdravotného
postihnutiamenovanéhomuvyplývalitietosociálnedôsledky:1.)voblastimobilityaorientácieakontaktu
so spoločenským prostredím bol odkázaný na pomoc a sprievod inej osoby, keďže sa pohyboval v
dome za pomoci oporných bodov, mimo domu za pomoci palice a inej osoby, pešo prešiel len krátke

vzdialenosti, prepravoval sa osobným motorovým vozidlom so žalovanou dcérou. Prostriedky verejnej
hromadnejdopravynevyužíval;2.)voblastikomunikáciesospoločenskýmprostredímpotrebovalpomoc
inej osoby, 3.) v oblasti zvýšených výdavkov bol odkázaný na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacichshygienoualebosopotrebovanímšatstva,bielizne,obuviabytovéhozariadenia,4.)voblasti
sebaobsluhy bol odkázaný na celodennú pomoc inej fyzickej osoby, a to pri stravovaní a v pitnom režime,

vyprázdňovaní močového mechúra a hrubého čreva, osobnej hygiene, celkovom kúpeli, obliekaní,
vyzliekaní, zmene pohybu, sedenia, státia, pohybe po schodoch, po rovine, orientácii v prostredí,
dodržiavaníliečebnéhorežimu,pričomprivšetkýchtýchtočinnostiachpotrebovaldohľad.Vkomplexnom
posudku uzavrel ÚPSVaR, že menovaný spĺňal podmienky pre poskytovanie peňažného príspevku
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne,

obuvi a bytového zariadenia, a zároveň spĺňal podmienky pre poskytovanie peňažného príspevku na
opatrovanie. Žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie Y. U. podala jeho žalovaná
dcéra dňa 31.3.2014, ktorá v žiadosti uviedla, že otcovi Y. U. varí, nakupuje, perie, žehlí, pripravuje a
podáva mu lieky, upratuje mu, navštevuje s ním lekárov, vozí autom, pomáha pri hygiene, pri vybavovaní
agendy (zrejme na úradoch a iných inštitúciách, napr. bankách, poštách - pozn. súdu), pri prácach v

záhrade, chodievala s ním na prechádzky, na návštevy rodiny a cintorínov, pretože všade potreboval
doprovod, mal obmedzený pohyb, nepočul, často bol dezorientovaný. Žalovaná ďalej v žiadosti uviedla,
že mala na starosti jeho domácnosť a financie.

46. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 3.3.2020 v spore o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva

po poručiteľovi Y. U., vedenom Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 9C/21/2014, okrem iného, súd
zistil, že žalovaná počas výsluchu uviedla, že psychické problémy jej otca začali po maminej smrti, ktorá
zomrela 31.1.2014, a vo februári išla k MUDr. Zacharovi s otcom, ktorý mu predpísal prvýkrát lieky.
Jeho psychické problémy sa prejavovali tak, že omietal, jesť, bol nervózny, dostal hnačky. Žiadosť o
opatrovateľský príspevok podala ona dňa 31.3.2014, avšak všetky papiere jej priniesol brat T.. K žiadosti

o opatrovateľský príspevok doložila zdravotnú dokumentáciu otca, ktorú, podľa žalovanej, zadovážil jej
brat T.. Otca mala na starosti, ale k lekárom s ním nechodila, chodievala mu však dávať predpisovať
lieky k Dr. Kiňovi, Zacharovi a Kolíkovi. Na otázku, čo sa stalo so sumou 44.000,- eur, ktoré uviedla pred
vyšetrovateľom, že ich nepovažovala za svoje, odpovedala v konaní sp. zn. 9C/21/2014 žalovaná, že jej
ich poručiteľ daroval, že nemala 44.000,- eur, bolo tam len 30.000,- eur. Peniaze nepovažovala za svoje,

lebo vtedy jej otec ešte žil, a peniaze boli pre neho dôležité. Uviedla, že jej otec daroval aj dom aj auto.
Do zápisnice o predbežnom vyšetrení v dedičskom konaní po otcovi, Y. U., neuviedla ani nehnuteľnosti
ani peniaze, lebo boli napísané na jej meno na základe rozhodnutia ich otca. Notárka sa jej nepýtala, či
jej otec daroval nejaké peniaze, preto nepovedala, že jej ich daroval. Až potom, keď je notárka zavolala,
že niečo nie je v poriadku, povedala to notárke.

47. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že Okresný súd Piešťany výrokom I. rozsudku č. k.
9C/21/2014-221 zo dňa 21.5.2020, určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. L.
ako rodinný dom a pozemky patria do dedičstva po poručiteľovi Y. U., nar. XX.X.XXXX, zomrelom
dňa XX.X.XXXX. V tejto časti bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený rozsudkom Krajského súdu

v Trnave č. k. 24Co/85/2020-296 zo dňa 14.2.2022 ako odvolacím súdom. V potvrdenom výroku je
rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný. Z odôvodnení oboch rozsudkov je zrejmé, že súd prvej
inštancie vykonaným dokazovaním, hlavne zo ZP č. 10/2015 a ďalších dôkazov mal za jednoznačne
a nepochybne preukázané, že nebohý Y. U. trpel duševnou chorobou, ktorá ho robila neschopným naakýkoľvek právny úkon, a preto aj darovacia zmluva uzatvorená dňa 6.3.2014 medzi Y. U. ako darcom
a žalovanou ako obdarovanou je absolútne neplatná,. Zmluvu vyhodnotil súd za absolútne neplatnú
podľa § 37 ods. 1, § 38 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka, a to od samotného začiatku, a preto

nemohla mať žiadne právne účinky, preto súd rozhodol, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva
po menovanom poručiteľovi.

XX. Y. U., nar. XXXX, v období po roku 2012 urobil viacero právnych úkonov dispozície so svojím
majetkom, nielen predmetné zrušenie termínovaného vkladu a darovanie domu s pozemkami žalovanej,

zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. L., ale daroval aj iné nehnuteľnosti (pozemky a dvojgaráž) v
Piešťanoch svojim dvom dcéram, a to žalobkyni v 2. rade a žalovanej tak, ako to vyplýva aj z rozhodnutia
Okresného úradu Piešťany, katastrálneho odboru číslo vkladu: V XXXX/XX zo dňa 10.1.2014.

49. Právna zástupkyňa žalobcov v 3. až v 9. rade na pojednávaní dňa 9.1.2024 predniesla konajúcemu
súdu, že k poslednému podaniu žalovanej, ktoré bolo doručené žalujúcej strane dňa 7.7.2022, namietajú

žalobcovia koncentráciu konania, nakoľko ide o vyjadrenie k žalobe, a žalovaná sa k žalobe vyjadrovala
už dňa 4.7.2016. Žalovaná mala v konaní od roku 2015 dostatok času a priestoru na všetky svoje
tvrdenia, a pokiaľ nevyužila žalovaná svoje možnosti procesnej obrany, je takáto skutočnosť na ťarchu
žalovanej. Žalobcovia mali za to, že na vyjadrenie žalovanej k žalobe zo dňa 4.7.2022, ako aj na
akékoľvek tvrdenia žalovanej uvedené v tomto vyjadrení nie je možné prihliadať. Z dôvodu právnej

istoty právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že žalovaná nepoprela jednotlivé tvrdenia žalobcov, a
preto tieto nie je potrebné dokazovať. Tvrdenia, ktoré žalovaná poprela, neuskutočnila dostatočne,
nakoľko k takémuto popretiu nepristúpila ďalšia skutočnosť, a to je povinnosť tvrdenia. Vo svojej
podstatenepredložilažalovanážiadneskutkovétvrdenia,ktorébypoprelitvrdeniažalobcov.Skutočnosť,
že peňažná pohľadávka bola v čase smrti poručiteľa v jeho majetku, je preukázaná dôkazmi, ktoré

žalobcovia predložili, pričom poručiteľ nebol od roku 2013 schopný o seba zabezpečovať starostlivosť,
neprešiel sám z domu, nespoznával ľudí, mal značnú stareckú demenciu, a bol odkázaný na pomoc
druhej osoby. Z vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že žalovaná disponuje finančnou
čiastkou vo výške 44.000,- eur, ktorá bola vo vlastníctve poručiteľa Y. U. ku dňu jeho smrti, teda
patrí do dedičstva po poručiteľovi ňom. Y. U. bol odkázaný na celodennú starostlivosť druhou osobou,

nebol schopný sám chodiť a prepravovať sa. Pri zabezpečení kontaktu so spoločenským prostredím
potreboval pomoc a sprievod inej osoby, pričom v tom čase celodennú starostlivosť zabezpečovala
žalovaná, ktorá Y.B. U. všade sprevádzala, a rovnako ho sprevádzala do Poštovej banky za účelom
vyplatenia finančných prostriedkov v celkovej výške 44.000,- eur. Žalovaná v končenom dôsledku
viackrát potvrdila, že finančné prostriedky mala k dispozícii. V tomto konaní sama uviedla, že jej mal

poručiteľ darovať 33.000,- eur, teda tvrdenie, že žalovaná disponovala s finančnými prostriedkami
vo výške 33.000,- eur, je nesporné, a nie je potrebné ho ani dokazovať. Skutočnosť, že žalovaná
disponovala finančnými prostriedkami Y. U., preukazuje aj samotný fakt, že bola pri samotnom vyplatení
týchto peňazí, a v konaní sama žalovaná predložila doklady z Poštovej banky o výbere, ktoré mala
práve ona v dispozícii. Uvedené je preukázané aj samotnou výpoveďou žalovanej, ktorá v konaní na

OR PZ v TT, odbor kriminálnej polície, 3. oddelenie vyšetrovania, Piešťany pod ČVS: ORP-943/3-VYS-
TT-2014 vypovedala, že finančné prostriedky Y. U. sú vložené na účte Poštovej banky. Nevedela presne
špecifikovať, či to bolo v priebehu roku 2013, kedy túto manipuláciu s otcom vykonávala. Účet je zriadený
na jej meno alebo na meno otca, ona je spoludisponent. Uviedla, že peniaze z účtu nevyberá, s týmito
nevykonáva žiadne manipulácie, peniaze nepovažuje za svoje, nevie presne, či je na účte 40.000,-

eur alebo 44.000,- eur, pričom tento obsah výpovede žalovanej je zrejmý z uznesenia vyšetrovateľa
zo dňa 15.7.2014. Uvedené je rovnako preukázané písomným vyjadrením žalovanej zo dňa 4.7.2016
v tomto konaní, v ktorom uviedla, že žalovaná sa celý čas starala o svojho otca, a tento jej daroval
finančné prostriedky na základe riadneho právneho úkonu vo výške 33.000,- eur, a že suma 33.000,- eur
bolaporučiteľomdarovanážalovanej.Uvedenýmitvrdeniamipotvrdilažalovaná,žedisponujeminimálne

sumou vo výške 33.000,- eur, teda je nesporné, že predmetné finančné prostriedky má žalovaná vo
svojej v moci. Taktiež v rámci konania vedeného Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 9C/21/2014
dňa 3.3.2020 na pojednávaní na otázku, čo sa stalo s finančnými prostriedkami vo výške 44.000,- eur,
uviedla, že jej ich otec daroval, pričom uviedla, že už nemala 44.000,- eur, ale len 30.000,- eur. Zo
samotných tvrdení žalovanej je jednoznačné, že disponuje, a disponovala finančnými sumami, ktoré

boli vo vlastníctve Y. U.. Skutočnosť, že žalovaná disponovala s celou finančnou čiastkou vo výške
44.000,-eurpovažujúžalobcoviazapreukázanú,keďžežalovanábolaprítomnáprisamotnompreberaní
finančných prostriedkov pri zrušení účtu, pričom disponovala s potvrdeniami o vyplatení finančných
prostriedkov. V žiadosti z marca 2014 o príspevok na opatrovanie poručiteľa na ÚPSVaR uviedlažalovaná, že poručiteľ má zdravotné problémy, všade chodí s doprovodom, má obmedzený pohyb,
nepočuje, často je dezorientovaný. Žiadosť odôvodnila tým, že mu pomáha, zabezpečuje varenie,
nakupovanie, pranie, žehlenie, návšteva lekárov, šoférovanie, pomoc pri hygiene, prechádzky, návštevy.

Žalovaná doslova uviedla, že všade potrebuje Y. U. doprovod, na návštevy rodín, cintorínov, že žalovaná
má na starosti jeho domácnosť a financie. K tvrdeniam žalovanej týkajúcich sa darovania uviedli
žalobcovia,že jednakniesúdostatočnepreukázané,alenajmä,žeY.U.užodroku2012nebolspôsobilý
robiť niektoré právne úkony, predovšetkým, čo sa týka spravovania financií, majetku, uzatvárania zmlúv,
predmetom ktorých je majetkové plnenie. Uvedené vyplýva najmä zo záveru ZP č. 10/2015 zo dňa

13.5.2015 vyhotoveného MUDr. Monikou Gregorovou, znalkyňou z odboru zdravotníctva a farmácie,
odvetvie psychiatria. Súdny znalec je nezávislý, ustanovený súdom a dňa 7.11.2014 uskutočnil osobné
vyšetrenie Y.Á. U., teda mal vlastné bezprostredné poznatky, čo v súčasnej dobe, vzhľadom na smrť
Y. U., je už neopakovateľné. Pri samotnom vyšetrení Y. U. bola prítomná aj žalovaná, ktorá sa k
vtedajšiemu stavu Y. U. aj vyjadrovala, a uviedla, resp. nepopierala psychické problémy Y.B. U., a
uviedla, že jeho stav sa zhoršil po smrti matky v januári 2013, a preto s ním išla žalovaná k psychiatrovi

MUDr. Zacharovi. Skutočnosť, že Y. U. mal psychické problémy, bola konštatovaná ešte pred rokom
2013, a to hlavne v správe MUDr. Ernesta Zachara, ktorá je doložená v spise, ako aj v následných
správach, ktoré s predložené, v ktorých MUDr. Ernest Zachar konštatuje aj organické zmeny osobnosti,
prechod do demencie, dezorientovanosť. Záver znalca bol jednoznačný v tom, že Y. U. nebol schopný
sám vykonávať akékoľvek právne úkony. Navrhol pozbavenie spôsobilosti Y. U. na právne úkony v

celom rozsahu, pričom znalec uzavrel, že už v roku 2012 Y. U. nebol schopný robiť niektoré úkony,
predovšetkýmfinančnéhoamajetkovéhorázu.Tentozáverjepodporenýajďalšímilekárskymisprávami,
komplexným posudkom, ktorý je uskutočnený na ÚPSVaR v spise č. L., v rámci ktorého je dementný
syndróm konštatovaný lekármi MUDr. Evou Mihalčíkovou a MUDr. Kolíkom. Skutočnosť, že Y. U.
trpel duševnou chorobou, bola ako predbežná otázka riešená v súdnom konaní vedenom Okresným

súdom Piešťany pod sp. zn. 9C/21/2014, kde súd prvej inštancie v rozsudku konštatoval, že mal za
preukázané, že nebohý Y. trpel duševnou chorobou, a to konkrétne demenciou Alzheimerovej choroby,
organickým psychosyndrómom a paranoidno-halucinatórnym syndrómom v rámci demencie, ktorá ho
robila neschopným na akýkoľvek právny úkon týkajúci sa spravovania financií, majetku a uzatvárania
zmlúv, predmetom ktorých je majetkové plnenie. Predmetný rozsudok bol potvrdený v časti týkajúcej

sa neplatnosti darovacej zmluvy, rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/85/2020 zo dňa
14.2.2022. Žalobcovia mali za to, že aj prípadná darovacia zmluva by bola absolútne neplatná v zmysle
§ 37 ods. 1 OZ, nakoľko nebola urobená slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, ako aj v zmysle §
39 OZ, nakoľko svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Žalovaná
mala vedomosť o poručiteľovom zdravotnom stave, teda aj o skutočnosti, že tento nebol spôsobilý na

právne úkony, a to už aj v čase, kedy sa zmocnila žalovaná poručiteľových finančných prostriedkov.
Rozpor s dobrými mravmi je aj v tom, že žalovaná konala v rozpore s dohodou s ostatnými zúčastnenými
dedičmi, kedy po zosnulej Y. U., čo bola manželka Y. U., sa všetci dohodli, že všetky svoje dedičské
podiely ponechajú práve Y. U., a k samotnému deleniu dôjde až prípadne po jeho smrti. Žalovaná
nekonala ani v súlade s vôľou samotného Y. U.. Y. U. v čase jemu vyplatenia finančných prostriedkov

vo výške 44.000,- eur trpel duševnou chorobou. Nebol schopný vykonávať akékoľvek právne úkony,
a teda žalovanou uvádzaná darovacia zmluva by bola neplatná, ako aj by bol neplatný akýkoľvek
právnyúkonY.U.týkajúcisapredmetnýchfinančnýchprostriedkov.Jenesporné,žefinančnéprostriedky
boli poručiteľovi vyplatené za prítomnosti žalovanej tieto neboli poručiteľom spotrebované. Rovnako je
nesporné, že o poručiteľa sa celodenne starala žalovaná, spravovala jeho domácnosť a financie, čo v

konečnom dôsledku sama potvrdila. Žalobcovia považovali za jednoznačne preukázané, že žalovaná
disponuje s finančnou čiastkou, ktorá bola vo vlastníctve poručiteľa Y. U. ku dňu jeho smrti, a teda
patrí do dedičstva po poručiteľovi Y.Á. U.. Všetky prípadné právne úkony Y. U. v rozsahu týkajúcom
sa finančných prostriedkov sú neplatné od samotného začiatku, a nemajú žiadne právne účinky. Y. U.
nemoholuskutočňovaťžiadneprávneúkonysfinančnýmiprostriedkami,nemoholaninijakýmspôsobom

finančné prostriedky previesť na iné osoby, a nemohol ich platne previesť, ani inak poskytnúť do
dispozície žalovanej, a teda ostali ku dňu smrti jeho majetkom.

50. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 9.1.2024 predniesol konajúcemu súdu, okrem
iného, že vo vzťahu k základnému prednesu žalobcov, ktorým upravili predmet žalobného nároku na

určovací žalobný petit podľa § 137 písm. c) CSP, tým koncentrovali predmet žalobnej požiadavky na
vymedzenie nároku, ktorý sa viaže k nerozlučnému procesnému spoločenstvu všetkých dedičov. K
povahe takéhoto nároku zodpovedá vyriešenie predbežnej otázky, či žalobcami označený majetok
existoval v čase smrti poručiteľa, a či tento majetkovo patril poručiteľovi do okamihu smrti. Vo vzťahuk predmetu žalobného nároku, kedy žalobcovia odvodzujú údajnú pohľadávku dôkazom - zmluvou zo
dňa 18.3.2013, na základe ktorej poručiteľ uzatvoril neviazaný termínovaný vklad v žalobcami neurčenej
výške, je nutné vo vzťahu k predmetu žalobnej požiadavky uviesť, že dôkaz, z ktorého odvodzujú

žalobcovia vznik pohľadávky, nemá dostatočnú súvislosť, a najmä príčinnú súvislosť s dôvodom tvrdenia
o existencii pohľadávky v čase smrti poručiteľa z dôvodu, že samotní žalobcovia tvrdia, že poručiteľovi
bola pohľadávka z účtu vyplatená pred dňom smrti. Vo vzťahu ku koncentrovanému predmetu konania
neoznačili žalobcovia, na základe akého konania, akého právneho dôvodu, v akom čase a s akou
splatnosťou mala vzniknúť pohľadávka, ktorá má byť predmetom tohto konania, a ktorá má byť v rámci

predbežného posúdenia vyriešená, či táto vôbec existovala v tých parametroch, ktoré žalujúca strana
označuje. Nie je možné uspokojiť sa s takou identifikáciou pohľadávky, ako ju označujú žalobcovia
z dôvodu, že táto svojim druhom vo vzťahu k povahe finančných prostriedkov, ktoré sú druhovo
zameniteľnou vecou, neidentifikuje nielen právny dôvod, na základe ktorého by vznikla pohľadávka
poručiteľa voči iným osobám alebo voči žalovanej, ale súčasne neexistuje ani moment, na základe
ktorého by žalobcovia tvrdili, že tento druhovo zameniteľný predmet bol v skutočnosti odovzdaný

do dispozície žalovanej v okamihu, ktorý by mohol jediný zakladať vznik záväzkovo-právneho vzťahu
podľa § 489 Občianskeho zákonníka, ktorý sám by mohol definovať právny dôvod vzniku takéhoto
nároku. Občiansky zákonník pripúšťa vznik záväzkov nielen zo zmlúv, ale aj z iných právnych dôvodov,
avšak tieto žalujúca strana neidentifikovala dostatočným spôsobom. Identifikácia pohľadávky má svoj
určovací význam nielen vo vzťahu k nezameniteľnosti nároku, ale najmä právnych parametrov, ktoré

majú význam vo vzťahu k vymáhateľnosti nároku a plynutí lehôt pre uspokojovanie takéhoto nároku.
K vecnej podstate predmetu žalobného nároku, žalovaná je presvedčená, že prostriedky, o ktorých
žalobou identifikujú nárok žalobcovia, tento zanikol z dôvodu spotrebovania finančných prostriedkov
samotným poručiteľom, ktorý z týchto prostriedkov realizoval opravy a investície do svojej domovej
nehnuteľnosti, ktorú daroval žalovanej, a bola predmetom iného konania, a v súčasnosti je predmetom

dedičstva. Súčasne poručiteľ z prostriedkov, ktoré identifikujú žalobcovia, tieto použil na vytvorenie
pomníka a obstarania nákladov pohrebu po zosnulej manželke, o ktorých právnych skutočnostiach
bude žalovaná predkladať dokumentáciu v podobe výdavkových dokladov, ktoré dohľadala dodatočne v
dokumentáciipoporučiteľovi.Vtejtosúvislostipovažovalažalovanástranažalobnýnárokzanedôvodný,
a navrhla žalobu zamietnuť. Právny zástupca žalovanej zastával názor, že súd odmietol vykonať

akékoľvek zmysluplné dokazovanie na preukázanie skutkových tvrdení produkovaných žalovanou, čím
neprimerane zasiahol do rovnosti účastníkov, keď bez označenia právneho dôvodu kvalifikoval nárok
žalobcov tak, ako ich sám žalobca právne neoznačil. Súd pred otvorením pojednávania, tzn. pred
oznámením žalobného návrhu mal pripravené predbežné právne posúdenie, ktoré poskytol účastníkom,
a tým, že ho neuskutočnil alebo uskutočnil ho až po 8 rokoch od podania žalobného nároku, vlastne

znemožnil poznať skutočné dôvody, ktoré mohla uviesť žalovaná na svoju obranu. Vo vzťahu k
predmetu žalobného nároku nie je z ničoho preukázané, zo žiadneho dôkazného prostriedku, ktorý by
súd vykonal na tomto dokazovaní, že pôvod prostriedkov finančných, ktoré 18.3.2013 mal poručiteľ
vložiť na účet, pochádzali výlučne z jeho prostriedkov alebo boli z jeho zdrojov, tzn. táto zásadná
právna skutočnosť mala byť predmetom posudzovania, pretože potom súd už len kĺzal po právnom

predpoklade, že prostriedky, ktoré boli na tomto účte, a boli vyplatené poručiteľovi, že mala s nimi
disponovať žalovaná. Odopretie výsluchu žalovanej ako základného procesného prostriedku, ktorá
má strana konania k dispozícii, i napriek k tým zásadným skutkovým tvrdeniam, ktoré produkovala
v zastúpení svojho právneho zástupcu ešte v písomných podaniach, je neodmysliteľnou súčasťou
spravodlivého súdneho procesu, a pokiaľ súd odmietne vykonať takýto dôkaz, tak zasiahne významne

do práva účastníka konania na produkovanie zásadných dôkazných návrhov a skutkových tvrdení, tzn.
odvodzovať závery od predpokladu, že v situácii, že poručiteľ nebol svojprávny, a uskutočňoval nejaké
majetkové dispozície, a od toho odvodiť, že žalovaná nakladala s jeho finančnými prostriedkami i napriek
tomu, že v priebehu konania tvrdila, že jej boli darované, nemožno vzťahovať práve k tým prostriedkom,
ktorébolipredmetomvýberu,resp.vyplateniaporučiteľovi.Súdtedaneprimeranepremietolsúvzťažnosť

finančných prostriedkov daru na ťarchu tých prostriedkov, ktoré mali byť vyplatené poručiteľovi bez toho,
že by mal tieto skutkové tvrdenia osvedčené. Z listinných dôkazov vyplýva jedine tá skutočnosť, že dňa
20.5.2013 bola vyplatená poručiteľovi peňažná suma 33.000,- eur. Toto je jediná skutková okolnosť,
ktorá preukazuje týmto listinným dôkazom, preukazuje nejakú existenciu finančných prostriedkov vo
výške 33.000,- eur. I napriek tomu, že predchádzajúci právny zástupca žalovanej namietal, že suma

11.000,- eur nevie komu, kedy, akým spôsobom bola vyplatená, súd neprimerane vo svojom predošlom
právnom posúdení zaujal v rámci skutkových posúdení taký názor, že táto suma bola vyplatená, i napriek
tomu, že k takejto skutočnosti vôbec nedošlo, a nie je osvedčená žiadnym dôkazom. Vo vzťahu ku
skutočnosti, že žalovaná disponovala s prostriedkami poručiteľa, práve s tými, ktoré označili žalobcoviaako pôvod vzniku týchto prostriedkov, tzn. že majú pochádzať z termínovaného účtu bez toho, že by
produkovali dôkaz o tom, komu patrili tieto prostriedky pri jeho vklade, nie je prípustným k odvodzovaniu
záveru, že s týmito prostriedkami neoprávnene nakladala žalovaná. Napriek tomu, že súd zaujal svoj

predbežný právny názor, ktorý mal už pripravený pred týmto pojednávaním bez toho, že by bol ochotný
počúvať práve na tú skutočnosť, že žalovaná má svoj pohľad na vec, a vidí tu situáciu v inej odlišnej
situácii, mal právny zástupca žalovanej názor, že právo žalovanej ako účastníka bolo upreté závažným
spôsobom, a tým, že nebolo jej umožnené, aby produkovala sama svoje vyjadrenie, tak nie je tento
proces zákonný. V prípade rozhodnutia súdu bude preto žalovaná strana produkovať také odvolacie

návrhy, ktoré budú smerovať k procesnej nespôsobilosti k takémuto konania.

51. Súd vec právne posúdil nasledovne:

52. Podľa § 460 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších prepisov (ďalej ako
len „OZ“), dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

53. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

54. Podľa § 38 ods. 1 a 2 OZ, (1) neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť

na právne úkony. (2 Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí
na tento právny úkon neschopnou.

55. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

56. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

57. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, (1) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2)

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

58. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť

druhému všetko, čo podľa nej dostal.

59. Podľa § 853 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným
zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

60. Moment vzniku bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci pre začatie plynutia objektívnej premlčacej
doby podľa § 107 ods. 2 OZ, nie je však totožný s momentom vzniku omeškania toho, kto sa bezdôvodne
obohatil, s vydaním bezdôvodného obohatenia. Občiansky zákonník neupravuje splatnosť pohľadávok
vzniknutých z bezdôvodného obohatenia, a preto je na daný prípad potrebné aplikovať ust. § 563

OZ, podľa ktorého, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Zákon
nepredpisuje osobitnú formu, ani spôsob výzvy veriteľa na plnenie, avšak ide o právny úkon veriteľa,
ktorý musí spĺňať všeobecné náležitosti prejavu vôle podľa § 34 OZ a nasl OZ, musí byť z jeho obsahu
zrejmé, že veriteľ vyzýva dlžníka na plnenie, ktorého výška musí byť určitá alebo dostatočne určiteľná.

Na účely ust § 563 OZ možno za výzvu poručiteľa považovať aj žalobu, kedy dátum doručenia žaloby
žalovanému treba považovať okamih doručenia výzvy veriteľa dlžníkovi na plnenie.

61. Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, (1) právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor

obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

62. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.63. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

64. Na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo,
ak ich nemožno preukázať inak (§ 195 ods. 1 CSP).

65. Podľa 153 ods. 1, 2 a 3 CSP (sudcovská koncentrácia konania), (1) strany sú povinné uplatniť

prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala
starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to
vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení

rozhodnutia vo veci samej.

66. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

67. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

68. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

69. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

70. Vykonaným dokazovaním v rozsahu predmetu sporu, v ktorom nebola žaloba vzatá späť, listinami,
a to úmrtným listom Y. U., zomr. XX.X.XXXX, potvrdením notára zo dňa 15.5.2015, potvrdením zo dňa

7.5.2013 o výplate 11.000,- eur z termínovaného vkladu, potvrdením zo dňa o úhrade poplatku 7,- eur za
výber z neviazaného termínovaného vkladu, útržkom šekovej poukážky zo dňa 20.5.2013, podstatnou
časťou dedičského spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. PN-6D/198/2015, zmluvou zo dňa 19.3.2013
o neviazanom termínovanom vklade, potvrdením prijatia žiadosti o zmeny k termínovanému vkladu zo
dňa 7.5.2013, oboznámením sa s obsahom uznesenia OR PZ v TT, odd. PN ČVS: ORP-943/3-VYS-TT-

2014 zo dňa 15.7.2014, ZP č. 10/2015 znalkyne MUDr. Moniky Gregorovej, lekárskym nálezom MUDr.
Ernesta Zachara, potvrdením notára zo dňa 9.10.2015, fotokópiou spisu ÚPSVaR Piešťany vedeného
ma nemo Y. U., nar. XXXX, oboznámením sa podstatným obsahom spisu Okresného súdu Piešťany
sp. zn. 13Ps/13/2014, oboznámením sa s podstatným obsahom rozsudku Okresného súdu Piešťany
č. k. 9C/21/2014-221 zo dňa 21.5.2020 a rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/85/2020-296

zo dňa 145.2.2022, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, ako aj vyjadreniami strán sporu,
súd mal za preukázané, že žalobcovia v 3. až v 9. rade spolu so žalovanou sú dedičmi Y. U.,
narodeného dňa XX.X.XXXX, zomrelého dňa XX.X.XXXX. Žalobný nárok o určenie, že pohľadávka
poručiteľa voči žalovanej patrí do dedičstva, je určovacím žalobným nárokom podľa § 137 písm. c)
CSP, pričom naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení je daný samotnou povahou

konania, a vyplýva im z osobitného predpisu, konkrétne z ust. § 175y OSP (aplikovateľný na základné
dedičské konanie po poručiteľovi, keďže začalo pred účinnosťou Civilného mimosporového poriadku,
a je prerušené do právoplatného skončenia tohto súdneho sporu a sporu vedeného Okresným súdom
Trnava (predtým Piešťany) pod sp. zn. PN-9C/21/2014, a teraz v ust. § 212 ods. 1 CMP, keďže
podali pôvodní žalobcovia žalobu ako účastníci dedičského konania, ktorou sa domáhali určenia, že

pohľadávka patrí do dedičstva po poručiteľovi, t. j. že má byť zaradená do aktív dedičstva po poručiteľovi
v dedičskom konaní po ňom. Dedičia poručiteľa tvoria nútené procesné spoločenstvo, ktorá podmienka
subjektov sporu bola splnená, a teda žaloba je prípustná aj podľa ust. § 78 CSP, keďže súčasný
okruh subjektov sporu je totožný s účastníkmi dedičského konania uvedenými v odôvodnení uznesenia
Okresného súdu Piešťany č. k. 6D/198/2015-50 o prerušení dedičského konania po poručiteľovi Y. U..

71. Poručiteľ Y.Á. U. už od roku 2012 trpel duševnou poruchou, ktorá ho robila neschopným na
niektoré právne úkony, predovšetkým právne úkony spravovania financií, majetku, uzatvárania zmlúv,
predmetom ktorých je majetkové plnenie. Nespôsobilosť Y. U. na takýto druh právnych úkonov odroku 2012 bola preukázaná predloženým ZP č. 10/2015 MUDr. Moniky Gregorovej, znalkyne v odbore
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorá tento posudok vyhotovila v konaní o obmedzení
spôsobilosti na právne úkony Y. U., vedenom Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 13Ps/13/2014,

ktoré bolo napokon zastavené, keďže Y. U. v priebehu konania zomrel. Znalkyňa vychádzala jednak zo
zdravotnej dokumentácie Y. U., analýzy lekárskych správ, ale aj z vlastného psychiatrického vyšetrenia
realizovaného dňa 7.11.2014 v mieste jeho trvalého bydliska. Z nálezu psychiatra MUDr. Ernesta
Zachara zo dňa 23.10.2012 vyplýva, že poručiteľovi bol diagnostikovaný organický psychosyndróm
a prechod do demencie, správou MUDr. Ernesta Zachara zo dňa 16.12.2012, kde sú konštatované

organické zmeny osobnosti, prechod do demencie, dezorientovanosť, nekľud. Danú chorobu znalkyňa
vyhodnotila ako nevyliečiteľnú, trvalého charakteru, nezvratnú, neschopnú vrátiť sa do pôvodného
stavu. Zlepšenie jeho zdravotného stavu bolo nepravdepodobné, pričom prognóza ďalšieho jeho vývoja
dobudúcna bola nepriaznivá, pričom bolo potrebné brať do úvahy somatickú polymorbiditu, t. j. výskyt
viacerých závažných telesných ochorení. Demencia bola stredne ťažkého stupňa, ovplyvňovalo jeho
konanie v spoločnosti i v styku s ľuďmi zásadným spôsobom, v dôsledku čoho nebol menovaný schopný

obstarávať vlastné záležitosti, nebol vôbec schopný vykonať akýkoľvek právny úkon, bol odkázaný na
pomoc druhej osoby, a boli u neho dané predpoklady pre pozbavenie spôsobilosti na právne úkony
v celom rozsahu. Znalkyňa uviedla, že už v roku 2012 nebol Y. U. spôsobilý robiť niektoré právne
úkony, predovšetkým, čo sa týka spravovania financií, majetku, uzatvárania zmlúv, predmetom ktorých
bolo majetkové plnenie. Ku konštatovanej strate samostatnosti a nutnosti neustálej kontroly druhou

osobou v náleze z kontrolného psychiatrického vyšetrenia zo dňa 21.2.2014, znalkyňa uzavrela, že
na pomoc inej osoby bol menovaný odkázaný už skôr, pričom v období vypracovania znaleckého
posudku vyžadoval menovaný už 24-hodinovú starostlivosť, a vhodné bolo umiestnenie do zariadenia
s celodennou starostlivosťou.

72. Dňa 19.3.2013 uzatvoril Y. U. s Poštovou bankou, a. s. zmluvu č. XXXXXXXXXX o neviazanom
termínovanom vklade, na základe ktorej sa stal Y. U. majiteľom účtu (vkladu) a pôvodná žalobkyňa v
2. rade spoludisponentom predmetného účtu (vkladu). K predmetnému neviazanému termínovaného
vkladu bolo zriadené číslo účtu XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX s názvom účtu: Y. U.. Pri uzatváraní
zmluvy sa zaviazal Y. U. vložiť v prospech neviazaného termínovaného vkladu v hotovosti finančné

prostriedky v sume 44.000,- eur. Banka sa zaviazala vyplatiť majiteľovi účtu vklad s prislúchajúcim
úrokom v deň ukončenia neviazaného termínovaného vkladu, a to šekovou poukážkou. Zo zmluvy
vyplýva, že Y. U. ako majiteľ účtu podpísal zmluvu dňa 18.3.2013 v Piešťanoch, a banka zmluvu
podpísala v Bratislave dňa 19.3.2013. Podpis Y. U. na predmetnej zmluve, predloženej súdu žalobcami,
absentuje. Absenciu podpisu Y. U.H. (st.) na predmetnej zmluve nenamietala žiadna strana sporu, z

čoho súd usúdil, že podpis Y. U. zrejme chýbal iba na tom rovnopise zmluvy, ktorý odovzdala banka
Jánovi Svoradovi deň podpísania zmluvy, a že banka si ponechala rovnopis zmluvy s jeho podpisom.
Banka navyše predmetný vklad neskôr aj zrušila na žiadosť Y. U., a vyplatila mu peňažné prostriedky z
predmetného vkladu aj s úrokmi, a preto o uzatvorení predmetnej zmluvy nemal súd žiadne pochybnosti.

73. Peniaze na predmetnom termínovanom vklade v sume 44.000,- eur pozostávali z úspor poručiteľa.
Pôvodná žalobkyňa v 2. rade ako spoludisponentka predmetného termínovaného vkladu, na naliehanie
svojho otca na výber týchto finančných prostriedkov, vypovedala termínovaný vklad, na ktorom boli
peniaze vložené, nahlásila výber finančného obnosu v priebehu mesiacov máj až jún 2013. Žalobkyňa v
2. rade sa však nemohla dostaviť do pobočky banky pre závažné zdravotné komplikácie a hospitalizáciu,

a preto mala ísť v stanovenom termíne do pobočky banky spolu s otcom, Y., v stanovenom termíne jej
sestra, T. W. (žalovaná - pozn. súdu). Dňa 7.5.2013 podal Y. U., nar. 1926 žiadosť na pobočne Poštovej
banky, a.s. v Piešťanoch, o zrušenie neviazaného termínovaného vkladu s prideleným číslom účtu:
XXXXXXXX/XXXX. Súčasne požiadal o zaslanie istiny a úrokov zo zrušeného termínovaného vkladu
šekovou poukážkou zaslanou mu na adresu jeho trvalého pobytu tak, ako to vyplýva z potvrdenia prijatia

žiadosti o zmeny k termínovanému vkladu, vystaveného bankou dňa 7.5.2013, na pobočke Piešťany 1.
Tietoskutočnostivyplývajúnielenztvrdenížalobcovvtomtospore,aleajzvyjadrenísamotnejžalovanej,
poručiteľa počas jeho života aj pôvodnej žalobkyne v 2. rade pred vyšetrovateľom vo veci ČVS: OR PZ
v TT, odd. PN ČVS: ORP-943/3-VYS-TT-2014, ktoré vyplývajú zn odôvodnenia uznesenia vyšetrovateľa
zo dňa 15.7.2014 o odmietnutí veci oznámenia podozrenia zo spáchania zločinu podvodu.

74. Dňa 7.5.2013 vyplatila Poštová banka, a.s. na pobočke Slovenskej pošty Piešťany 1 sumu 11.000,-
eur z termínovaného vkladu poručiteľovi, keďže tieto peniaze boli vybrané v priestoroch Slovenskej
pošty Piešťany 1 v tzv. Poštomate, pričom automaticky bol prostredníctvom Poštomatu z účtu poručiteľaodpočítaný poplatok 7,- eur za výber z termínovaného vkladu. Súdu je totiž z jeho úradnej činnosti
známe, a je to viac-menej aj všeobecne známa skutočnosť, že potvrdenia Poštovnej banky, a.s. o
výplate peňazí prostredníctvom Poštomatu z účtu vedenom touto bankou, ako aj potvrdenia o úhrade

poplatku za výbery z účtu vybrané v Poštomate Slovenskej pošty, a.s. v celej SR, navonok pripomínajú
útržok šekovej poukážky. Záveru konajúceho súdu, že výber sumy 11.000,- eur bol zrealizovaný
prostredníctvom tzv. Poštomatu, nasvedčuje zistenie, že potvrdenia o výbere sumy 11.000,- eur a o
úhrade poplatku 7,- eur za výber týchto peňazí obsahujú v hornej časti logo Poštovej banky, a.s.
a označenie: potvrdenie pre klienta. Naproti tomu, na útržku šekovej poukážky o vyplatení sumy

33.1296,78 eura dňa 20.5.2023 je na hornej strane okrem loga Poštovej banky, a.s. uvedené označenie:
potvrdenie, šeková poukážka. Keďže suma 11.000,- eur bola teda, podľa názoru konajúceho súdu,
vybranáztzv.Poštomatu,napobočkeSlovenskejpoštyPiešťany1,vyplatilapeniazepoštaibamajiteľovi
účtu alebo jeho spoludisponentovi, keďže Poštomat obsluhuje zamestnanec pošty. Skutočnosť, že
uvedenépeniazebolivybranévpriestorochpobočkySlovenskejpoštyPiešťany1,vyplývazosamotného
potvrdenia, na ktorom je uvedené: Piešťany 1, 921 01. Dňa 20.5.2013 vyplatila pošta poručiteľovi sumu

33.129,78 eura zo zrušeného termínovaného vkladu č. XXXXXXXX, ktoré mu prostredníctvom šekovej
poukážky poukázala Poštová banka, a.s. tak, ako to vyplýva z útržku šekovej poukážky predloženej
súdu žalovanou. Uvedené výbery boli preukázané potvrdením z Poštomatu zo dňa 7.5.2013 a útržkom
šekovej poukážky zo dňa 20.5.2013 (na č. l. 72 a 73 súdneho spisu), ktoré predložila súdu žalovaná.

75. Skutočnosť, že peniaze vybrané dňa 7.5.2013 v sume 11.000,- eur a dňa 20.5.2013 v sume
33.129,78 eura, spolu vo výške 44.129,78 eura si oficiálne prevzal Y. U. (poručiteľ), keďže podľa žiadosti
o zrušenie termínovaného vkladu mal byť jediným príjemcom sumy zo zrušeného vkladu, sama osebe
nevylučuje, že pri preberaní týchto finančných prostriedkov musel byť poručiteľ v doprovode inej fyzickej
osoby, nakoľko jeho zdravotný stav mu znemožňoval chodiť pešo aj na bežné vzdialenosti, keďže

výrazné problémy pohybového aparátu mal už pri chôdzi na kratšie vzdialenosti, a trpel nielen vážnou
duševnou poruchou, ale aj viacerými závažnými telesnými ochoreniami, a bol často dezorientovaný, čo
vyplýva nielen zo znaleckého posudku, lekárskeho a komplexného posudku Y. U., ale aj z vyjadrení
samotnej žalovanej v žiadosti o opatrovateľský príspevok z marca 2014, podanej na ÚPSVaR Piešťany.

76. Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že Y. U. uzatvoril zmluvu o neviazanom termínovanom
vklade, ktorý tento vklad následne zrušil, a vyzdvihol si sumu zo zrušeného vkladu na pobočke
Slovenskej pošty Piešťany 1, na Kukučínovej ulici v Piešťanoch v roku 2013, teda všetko v čase,
kedy už nebol Y. U. na tieto právne úkony spôsobilý, keďže sa týkali financií, a preukázateľne už trpel
duševnou poruchou, ktorá ho robila na tieto právne úkony neschopným. Peniaze zo zrušeného vkladu si

prevzal poručiteľ v dvoch častiach, dňa 7.5.2023 v sume 11.000,- eur a dňa 20.5.2023 v sume 33.129,78
eura, teda výber zo zrušeného vkladu bol zrealizovaný celkom v sume 44.129,78 eura, z čoho možno
usúdiť, že suma prevyšujúca vklad 44.000,- eur (výška vkladu je zrejmá z čl. 3 zmluvy o neviazanom
termínovanomvklade),t.j.sumavovýške129,78eurapredstavovalavýnos(úroky)zvkladu.Všetkytieto
skutočnosti vyplývajú z dvoch potvrdení z Poštomatu zo dňa 7.5.2013 a z útržku šekovej poukážky zo

dňa20.5.2013(nač.l.72a73súdnehospisu),naktorýchjeuvedenéajčísloúčtu,ktorýbolpredmetnému
termínovanému vkladu bankou pridelený.

77. Duševná porucha a viaceré vážne telesné ochorenia znemožňovali Y. U., aby sa tento sám
dostavil za účelom uzatvorenia predmetných právnych úkonov alebo výberu peňazí zo zrušeného

vkladu na pobočku banky v priestoroch Slovenskej pošty Piešťany 1. Skutočnosť, že bol Y. odkázaný
na doprovod inej fyzickej osoby, bola dostatočným spôsobom preukázaná, predovšetkým znaleckým
posudkom z roku 2015, ako aj lekárskym a komplexným posudkom ÚPSVaR, ktorý rozhodoval o
žiadosti žalovanej z marca 2014 o poskytnutie opatrovateľského príspevku za opatrovanie Y. U..
Spoludisponentom predmetného vkladu bola síce podľa zmluvy pôvodná žalobkyňa v 2. rade, ktorá

však v čase výberu predmetných peňazí poručiteľom bola už ťažko chorá, a preto nemohla poručiteľovi
fyzicky pomôcť ani pri výbere týchto peňazí v Piešťanoch. Pri výbere peňazí zo zrušeného vkladu fyzicky
pomáhala poručiteľovi žalovaná, čo vyplýva z vyjadrení samotnej žalovanej, pôvodnej žalobkyne v 2.
rade a poručiteľa pred vyšetrovateľom vo veci OR PZ v TT, odd. PN ČVS: ORP-943/3-VYS-TT-2014,
ktoré vyplývajú z odôvodnenia uznesenia vyšetrovateľa zo dňa 15.7.2014 o odmietnutí veci trestného

oznámenia. Ohľadom vybraných finančných prostriedkov zo zrušeného vkladu uviedla žalovaná pred
vyšetrovateľom, že niekedy v roku 2013 bol zriadený účet buď na jej meno, alebo na meno jej oca a ona
bola ako spoludisponent, na ktorom bola suma 40.000,- eur alebo 44.000,- eur, ktoré peniaze žalovaná
z účtu nevyberala, a teda peniaze nepovažovala za svoje. Týmto vyjadrením vlastne žalovaná potvrdila,že disponovala s peniazmi zo zrušeného vkladu, minimálne vo výške 40.000,- eur, ale pripustila aj sumu
44.000,- eur. Y. U. vypovedal pred vyšetrovateľom, že peniaze aj dom s pozemkom daroval žalovanej
dcérezato,žehoonadoopatruje,keďžejehodruhádcéra,pôvodnážalobkyňav2.rade,ťažkoochorela,

a nemohla sa pre chorobu o neho starať a doopatrovať ho. Skutočnosti, že pri výbere predmetných
peňazí poručiteľom bola fyzicky prítomná práve žalovaná, nasvedčuje aj obsah jej žiadosti z marca
2014 o opatrovateľský príspevok, ktorá pred ÚPSVaR sa sama vyjadrila, že jej otec, Y. U. (poručiteľ)
potreboval všade doprovod, že všade s ním chodila, že sám prešiel iba krátke vzdialenosti, že žalovaná
navštevovala s ním lekárov, vozievala ho autom, pomáhala pri hygiene, pri vybavovaní agendy (zrejme

na úradoch a iných inštitúciách, vrátane bánk a pošty - pozn. súdu), pri prácach v záhrade, chodievala s
nímnaprechádzky,nanávštevyrodinyacintorínov,pretoževšadepotrebovaldoprovod,malobmedzený
pohyb, nepočul, často bol dezorientovaný. Pred ÚPSVaR v marci 2014 ďalej žalovaná uviedla, že mala
na starosti jeho domácnosť a financie.

78. Vzhľadom na predložené potvrdenia z Poštomatu zo dňa 7.5.2013 a útržok šekovej poukážky zo

dňa 20.5.2013, na vyjadrenia žalovanej, poručiteľa a pôvodnej žalobkyne pred vyšetrovateľom vo veci
OR PZ v TT, odd. PN ČVS: ORP-943/3-VYS-TT-2014, súd mal za dostatočne preukázané, že žalovaná
bola prítomná pri výbere celej sumy termínovaného vkladu 44.000,- eur aj s príslušenstvom, spolu v
sume 44.129,78 eura, ktoré boli vybrané v dvoch častiach, konkrétne dňa 7.5.2013 v sume 11.000,- eur
a dňa 20.5.2013 v sume 33.129,78 eura. Skutočnosť, že tieto peniaze si ponechala žalovaná, vyplýva

z vyjadrení samotného poručiteľa, ktorý pred vyšetrovateľom uviedol, že peniaze daroval žalovanej za
to, že ho žalovaná dcéra doopatruje, vyplýva to aj z vyjadrení žalovanej pred vyšetrovateľom, ktorá mu
uviedla, že na účte, ktorého mala byť majiteľkou ona alebo otec a ona ako spoludisponent je 40.000,-
eur alebo 44.000,- eur. V dedičskom konaní po Y. U. najprv žalovaná neuviedla do zápisnice o vyšetrení,
že by jej poručiteľ daroval veci alebo peniaze väčšej hodnoty, neskôr však oznámila žalovaná notárke

prejedávajúcej dedičstvo po jej otcovi, že jej poručiteľ za života daroval dom s pozemkami, ktoré sú
zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. L.Š., a že jej aj daroval peniaze, že išlo o sumu 40.000,- eur, a nie
44.000,- eur (č. l. 115 súdneho spisu sp. zn. PN-6C/179/2015, č. l. 49 dedičského spisu). Zároveň uviedla
notárke, že od otca kúpila vozidlo zn. Škoda Fabia v roku 2014 za sumu 400,- eur. Na pojednávaní
v spore o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, vedenom Okresným súdom Piešťany sp. zn.

9C/21/2014 uviedla žalovaná, že poručiteľ jej daroval peniaze, ale že nemala 44.000,- eur, ale len
30.000,-eur.Peniazenepovažovalazasvoje,lebovtedyjejoteceštežil,apeniazeboliprenehodôležité.
Uviedla, že jej otec daroval aj dom aj auto. V predmetnom súdnom spore (sp. zn. PN-6C/179/2015) zase
v písomnom vyjadrení zo dňa 4.7.2016 uviedla žalovaná, že celý čas sa starala o svojho otca, a tento jej
daroval finančné prostriedky na základe riadneho právneho úkonu vo výške 33.000,- eur. Na poslednom

pojednávaní v tomto spore právny zástupca žalovanej oznámil súdu svoj zámer predložiť listinné dôkazy,
s ktorými disponuje žalovaná, o tom, že poručiteľ predmetné finančné prostriedky spotreboval ešte za
svojho života, že mnohé z nich použil na vytvorenie pomníka a obstarania nákladov pohrebu po zosnulej
manželke. Tieto listiny však na pojednávaní so sebou nemal, aby ich mohol predložiť súdu priamo
na pojednávaní, aby nespôsoboval tým zbytočné prieťahy v konaní. Tvrdenia o spotrebovaní peňazí

poručiteľom za jeho života sa javia ako nepravdepodobné aj preto, že manželka poručiteľa zomrela v
januári 2013,pričompočasvýsluchupredvyšetrovateľomvjúli2014,teda1a1/2rokaposmrtimanželky
poručiteľa, ani žalovaná, ani vtedy žijúci poručiteľ ani len netvrdili, že by tieto peniaze, alebo ich časť
použil poručiteľ na pomník a pohreb svojej manželky, pričom možno predpokladať, že 1 a 1 roka po
smrti manželky poručiteľa bol jej pohreb už dávno vystrojený, pomník vyhotovený a zaplatený, avšak

z iných peňazí.

79. Žalovaná teda v rôznych konaniach uvádzala rôzne skutkové tvrdenia o výške sumy, ktorú jej mal
darovať poručiteľ tou istou darovacou zmluvou, uzatvorenou medzi nimi ústnou formou (40.000,- eur,
33.000,- eur, 30.000,- eur), pričom v konaní pred vyšetrovateľom uviedla, že peniaze nepovažuje za

svoje. Tvrdenie žalovanej pred vyšetrovateľom, že táto nevedela, či peniaze zo zrušeného vkladu v
roku 2013 v sume 44.000,- eur alebo 40.000,-eur boli následne vložené na jej účet alebo na účet
jej otca a ona bola spoludisponent, sa javí konajúcemu súdu ako vysoko nepravdepodobné, keďže
disponovanie so sumou 44.000,- eur, ani so sumou 40.000,- eur nemožno považovať za tak častý
a bežný jav medzi tými istými fyzickými osobami nepodnikateľmi, že by si nepamätala žalovaná s

odstupom iba jedného roka, na ktorom účte sa tieto peniaze nachádzajú. Rovnako za nevierohodné
bolo jej vyjadrenie pred vyšetrovateľom, kde pripustila, že disponovala so sumou 44.000,- eur alebo
40.000,- eur, a teda pripustila, že mala k dispozícii sumu 44.000,- eur. V iných konaniach sa už
vyjadrovala o nižších sumách. Konajúci súd zastáva názor, že z obavy trestného stíhania, resp. dokoncaodsúdenia, uviedla žalovaná pred vyšetrovateľom alternatívy o dvoch možných účtoch aj alternatívy o
dvoch možných sumách, aby neskôr nebola v trestnom konaní postihnutá za krivú svedeckú výpoveď.
Notárke prejedávajúcej dedičstvo po poručiteľovi uviedla žalovaná, že auto od poručiteľa kúpila, ale v

konaní vedenom Okresným súdom Trnava (právny nástupca zaniknutého Okresného súdu Piešťany)
pod sp. zn. PN-9C/21/2014 zase uviedla, že jej ho poručiteľ daroval. Na poslednom pojednávaní v
tomto spore avizoval právny nástupca žalovanej, že poručiteľ predmetné peniaze spotreboval, a veľa z
nich minul na vytvorenie pomníka po zosnulej manželke.

80. Posledné skutkové tvrdenia žalovanej strany o spotrebovaní predmetných finančných prostriedkov
poručiteľomsajaviaakomálopravdepodobné,pretože,akbytomutaknaozajbolo,tvrdilabytožalovaná
už na začiatku tohto sporu, a jej právny zástupca by na poslednom pojednávaní predložil listinné dôkazy
na preukázanie tohto tvrdenia, ktoré, podľa jeho vyjadrenia, mala mať žalovaná k dispozícii. Tieto
zrejme účelovo nepredložil s cieľom dosiahnuť odročenie pojednávania. Žalovaná totiž počas celého
sporu až do dňa bezprostredne predchádzajúceho poslednému pojednávaniu v tomto spore, tvrdila,

že poručiteľ jej daroval sumu 33.000,- eur, k čomu súd poznamenáva, že darovanie peňazí žalovanej
vylučujespotrebovanietejtosumyporučiteľom.Odarovanísavyjadrilaajprednotárkouprejednávajúcou
dedičstvo po poručiteľovi tak, že jej poručiteľ daroval 40.000,- eur, a v spore vedenom Okresným sodom
Piešťany pod sp. zn. 9C/21/2014 uviedla, že jej poručiteľ daroval 30.000,- eur. Priebežné modifikácie
vlastných skutkových tvrdení žalovanou o výške peňažného daru zo strany poručiteľa zo zrušeného

vkladu v roku 2013 z tej istej darovacej zmluvy, ktoré naposledy zmenila na poslednom pojednávaní,
prostredníctvom svojho zástupcu, tvrdením, že poručiteľ peniaze spotreboval, minul, že ide o druhovo
zameniteľnú vec, boli v konečnom dôsledku v neprospech samotnej žalovanej. Modifikáciami vlastných
skutkových tvrdení o tej istej skutočnosti iba vyvolala žalovaná dôvodné pochybnosti o pravdivosti jej
tvrdení. Keďže o darovaní sumy 40.000,- eur poručiteľom sa vyjadrila pred notárkou prejednávajúcou

dedičstvo po poručiteľovi, je vysoko pravdepodobné, že tieto peniaze poručiteľ nespotreboval za svojho
života. Nakoľko pred vyšetrovateľom účelovo tvrdila, že nevie, na ktorom účte sú peniaze 40.000,- eur
alebo 44.000,- eur, vyhodnotil súd všetky tieto rozpory vo vlastných tvrdeniach žalovanej k tej istej
okolnosti disponovania s peniazmi zo zrušeného vkladu poručiteľa v jej neprospech tak, že súd ustálil,
že poručiteľ za svojho života daroval žalovanej sumu 44.000,- eur z peňazí, ktoré mal zo zrušeného

neviazaného termínovaného vkladu vo výške 44.129,78 eura s príslušenstvom. Súd nemohol pritom
neprihliadnuť na vyjadrenie poručiteľa pred vyšetrovateľom v roku 2014, ktorý vyšetrovateľovi uviedol,
že daroval peniaze žalovanej dcére za to, že ho to doopatruje.

81. Súd mal jednoznačne a nepochybne preukázané, že neb. Y. U. trpel duševnou chorobou, konkrétne

demenciou Alzheimerovej choroby, organickým psychosyndrómom a paranoidno-halucinatórnym
syndrómom v rámci demencie, ktorá ho robila neschopným na akýkoľvek právny úkon týkajúci sa
spravovania financií, majetku a uzatvárania zmlúv, predmetom ktorých je majetkové plnenie. Postačuje
pritom dôkaz o tom, že konal v duševnej poruche, ktorá duševná porucha bola preukázaná hlavne
listinnými dôkazmi, lekárskymi správami, ktoré boli podkladom pre závery znalkyne v znaleckom

posudku, ale aj pre závery príslušného orgánu štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a rodiny. Z
uvedeného teda vyplýva, že darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi nebohým Y. U. a žalovanou v roku
2013 o darovaní finančných prostriedkov v sume 44.000,- eur zo zrušeného vkladu nemožno v zmysle
ust. § 38 ods. 2 OZ považovať za platnú, pretože skutočnosť, že Y. U. konal v dôsledku duševnej
poruchy, je dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Y. U. nebol dostatočne spôsobilý na právne

úkony v rozhodnom čase, pričom pre tento záver sa nevyžaduje súdne rozhodnutie o obmedzení alebo
pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Postačuje dôkaz, že konal v duševnej poruche, ktoré ho robila
neschopným na právny úkon darovania peňažných prostriedkov žalovanej v danom čase.

82. Súd dospel k záveru, že predmetná darovacia zmluva je absolútne neplatná aj podľa § 37 ods.

1 OZ, keďže neb. Y. U. konal pod vplyvom duševnej choroby, a nemohol preto konať ani slobodne
a vážne. Darovacia zmluva je navyše neplatná aj podľa § 39 OZ, keďže bola uzatvorená v rozpore
s dobrými mravmi. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami
konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva,
rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Nakoľko vykonaným dokazovaním

mal súd preukázané, že žalovaná musela mať vedomosť o zdravotnom stave svojho otca Y., čo
vyplýva z jej výpovede v spore vedenom Okresným súdom Piešťany sp. zn. 9C/21/214, kde uviedla,
že vedela o psychických problémoch svojho otca, ktoré začali po smrti jej matky, ktorá zomrela dňa
30.1.2013. O otca sa osobne starala, bola s ním v pravidelnom kontakte, dávala mu predpisovaťlieky u neurológa, všeobecného lekára i psychiatra. Napriek tomu uzatvorila darovaciu zmluvu s
poručiteľom v období mesiacov máj 2013 alebo neskôr, na základe ktorej sa stala vlastníčkou veľkej
sumypeňažnýchprostriedkov.Rovnakouzatvorilavroku2014ajinúdarovaciuzmluvu,nazákladektorej

sa stala vlastníčkou domu aj s pozemkami, neplatnosť ktorej zmluvy už bola právoplatne vyriešená ako
prejudiciálna otázka v spore Okresného súdu Trnava (právny nástupca zaniknutého Okresného súdu
Piešťany) vedenom pod sp. zn. PN-6C/179/2015.

83. Nakoľko súd vyhodnotil predmetnú darovaciu zmluvu z roku 2013 (o darovaní peňažných

prostriedkov žalovanej) z hľadiska jej platnosti ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 38 ods. 2,
§ 37 ods. 1 a § 39 OZ, je táto neplatnou od samotného začiatku, čím došlo k vzniku bezdôvodného
obohatenia už okamihom reálneho poskytnutia darovaných peňažných prostriedkov v sume 44.000,-
eur žalovanej samotným poručiteľom. Už okamihom vzniku tohto bezdôvodného obohatenia vznikla
žalovanej zákonná povinnosť toto bezdôvodné obohatenie vydať Y. U. (poručiteľovi), ktorá povinnosť
jej vyplýva z ust. § 457 OZ. Zisťovanie presného dátumu, ku ktorému sa stala žalovaná vlastníčkou

darovaných peňažných prostriedkov, teda dátumu, kedy predmetné obohatenie vzniklo, nebolo na
účely rozhodnutia tohto sporu relevantné, a preto výhrada právneho zástupcu žalovanej v tomto smere
neobstojí o to viac, že okamih vzniku bezdôvodného obohatenia nie je totožný s okamihom začatia
plynutia lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia (viac v odseku 60. tohto odôvodnenia). Podstatné
bolo zistenie, že k bezdôvodnému obohateniu došlo niekedy v období od 7.5.2013 do konca roka 2013,

keďže výber peňazí v roku 2013 potvrdila žalovaná aj vo výpovedi pred vyšetrovateľom v roku 2014.

84. Žalovaná ani netvrdila, že by darované peňažné prostriedky alebo ich časť bola vrátila poručiteľovi
za jeho života, a preto tento ku dňu svojej smrti bol nositeľom pohľadávky voči žalovanej na vydanie
bezdôvodného obohatenia z neplatnej darovacej zmluvy v sume 44.000,- eur, a preto táto peňažná

pohľadávka poručiteľa nepochybne patrí do dedičstva po ňom.

85. Keďže predmetom žalobného nároku, vo vzťahu ku ktorému nebola žaloba vzatá späť, nebolo
určenie, že finančná hotovosť patrí do dedičstva poručiteľa, výhrada žalovanej strany o druhovej
zameniteľnosti peňažných prostriedkov s vecou vôbec nesúvisela. Nebolo totiž ani rozhodujúce, či

žalovaná tieto finančné prostriedky za života poručiteľa minula alebo neminula. Podstatné bolo, že
žalovaná ani netvrdila, že by ich poručiteľovi vrátila, čím by si splnila svoj peňažný záväzok z
bezdôvodného obohatenia. Na splnenie peňažného záväzku sa vo všeobecnosti vyžaduje, aby dlžník
zaplatil veriteľovi konkrétnu peňažnú sumu, nemusí ísť predsa o tie isté konkrétne mince a bankovky
alebo o tie isté „virtuálne“ peniaze; to platí aj pri vydaní bezdôvodného obohatenia v peniazoch. Dôležitá

je výsledná suma peňazí, ktorú dlžník plní veriteľovi, bez ohľadu na to, že boli medzitým peniaze
zamenené za iné kusy mincí, bankoviek alebo virtuálnych peňazí.

86. Rovnako je nedostatočná argumentácia žalovanej strany, ktorá považovala žalobný petit v časti
určovacieho žalobného nároku za nedostatočne identifikovanú pohľadávku. Súd v tejto súvislosti

konštatuje,žeplatobnérozkazyneobsahujúvôbecprávnydôvoduloženejpeňažnejpovinnosti,anapriek
tomu sú riadnym exekučným titulom. Rozsudky znejúce na plnenie neobsahujú vo výrokovej časti
právny titul uloženej povinnosti, a napriek tomu sú spôsobilým exekučným titulom. Právoplatný určovací
výrok rozsudku, že pohľadávka poručiteľa voči žalovanej v sume 44.000,- eur patrí do dedičstva po
poručiteľovi, je tiež dostatočným výrokom, spôsobilým vyvolať právne účinky, a to následné prejednanie

pohľadávky v dedičskom konaní . Právny dôvod a okolnosti vzniku pohľadávky sú pritom uvedené v
odôvodnení rozsudku.

87. K výhrade o neuvedení splatnosti pohľadávky konajúci súd zdôrazňuje, že povinnosť vydať
bezdôvodné obohatenia vzniká okamihom vzniku bezdôvodného obohatenia, pričom lehota na vydanie

bezdôvodného obohatenia, a tým aj splatnosť pohľadávky, je ponechaná veriteľovi z bezdôvodného
obohatenia, akým spôsobom vyzve povinného na vydanie bezdôvodného obohatenia (viac v odseku
60. tohto odôvodnenia). Neuvedením splatnosti pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia
sa nestáva táto pohľadávka nedostatočne identifikovanou. Zisťovanie okamihu vzniku bezdôvodného
obohatenia nebolo pre rozhodnutie súdu v tomto spore potrebné (viac v odseku 83. tohto odôvodnenia).

88. K námietke premlčania predmetnej pohľadávky súd poznamenáva, že táto je nedôvodná, pretože
k výberu peňazí zo zrušeného termínovaného vkladu došlo 7.5.2013 a 20.5.2013 (č. l. 72 a 73 spisu),
poručiteľ zomrel dňa 21.3.2015. Poručiteľ, vzhľadom na svoj zdravotný stav, si nemohol uvedomovaťvýznam bezdôvodného obohatenia, a preto mu ani nezačala plynúť 2-ročná subjektívna premlčacia
lehota podľa § 107 ods. 1 OZ. Žaloba bola doručená súdu dňa 29.6.2015, teda v 3-ročnej objektívnej
premlčacej dobe (§ 107 ods. 2 OZ). Subjektívna premlčacia doba mohla začať plynúť dedičom poručiteľa

najskôr dňom smrti poručiteľa, keďže tento nebol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony súdnym
rozhodnutím, a nemal preto ani súdom ustanoveného opatrovníka, ktorý by mohol za života poručiteľa,
v jeho mene, domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia. Keďže konanie začalo necelé 2 mesiace
po smrti poručiteľa, nemožno mať pochybnosti o zachovaní subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby na
vydanie bezdôvodného obohatenia.

89. Súd nevykonal dôkaz výsluchom žalovanej z dôvodu, že jedno pojednávanie (dňa 16.9.2021) už
odročil súd na výslovnú žiadosť žalovanej o odročenie pojednávania pre jej nepriaznivý zdravotný
stav, ktorá svoju neprítomnosť ospravedlnila emailom iba 10 minút pred začiatkom pojednávania,
ktorým súčasne požiadala o odročenie pojednávania. Na pojednávaní dňa 9.1.2024 ospravedlnil právny
zástupca žalovanej jej neprítomnosť na pojednávaní pre jej subjektívne zdravotné ťažkosti s tým, že táto

bychcelabyťvovecivypočutá,ajejprávnyzástupcanavrholdôkazvýsluchomžalovanej.Knevykonaniu
tohto dôkazu súd uvádza, že dôkaz výsluchom žalovanej nenavrhla žiadna strana počas celého konania,
urobil tak právny zástupca žalovanej až na pojednávaní dňa 9.1.2024, ktorý dôkaz navrhol až vtedy
napriek tomu, že tento dôkaz mohla žalovaná strana navrhnúť oveľa skôr, a to už vo vyjadrení k žalobe,
nie až na pojednávaní, na ktorom by mohol súd rozhodnúť vo veci samej, pričom pripustením tohto

dôkazu by musel súd pojednávanie odročiť, keďže žalovaná sa na pojednávanie opätovne nedostavila.
Na takto navrhnutý dôkaz nemusí súd prihliadnuť, keďže výsluch žalovanej bol ako dôkaz navrhnutý až
na poslednom pojednávaní (§ 153 ods. 2 CSP). V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti ust. § 183 ods.
1 CSP, druhá veta, podľa ktorého od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom
pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého

zdravotného stavu. Žalovaná bola síce zastúpená právnym zástupcom, avšak na pojednávanie dňa
9.1.2024 sa nedostavila, hoci jej právny zástupca tvrdil, že žalovaná sa chce vo veci vyjadriť. Súd
poznamenáva, že žalovaná sa chcela k veci vyjadriť aj dňa 16.9.2021, kedy sa rovnako nedostavila
na pojednávanie pre jej nepriaznivý zdravotný stav, z ktorého dôvodu súd pojednávanie odročil. Medzi
základné práva každého účastníka súdneho konania nepochybne patrí právo byť vypočutý vo veci, ktorá

sa ho týka, avšak za predpokladu, že tento využije svoje právo byť prítomným na pojednávaní. Ani právo
účastníka konania byť vypočutý nie je pritom absolútne neobmedzené. Žalovaná nevyužila možnosť
byť prítomná na pojednávaní ani dňa 16.9.2021, ani dňa 9.1.2024, hoci aj pre nepriaznivý zdravotný
stav. Opakovaný nepriaznivý zdravotný stav subjektu sporu nemôže byť predsa dôvodom opakovaných
odročovaní súdnych pojednávaní. Súd mal za to, že výsluch žalovanej by v danom štádiu konania ani

neprispel k zisteniu skutkového stavu potrebnému pre rozhodnutie vo veci samej, keďže z vyjadrení
jej právneho zástupcu na poslednom pojednávaní vyplynulo, že žalovaná sa chcela vyjadriť k tomu, že
predmetná peňažné prostriedky použil poručiteľ na vytvorenie pomníka a obstarania nákladov pohrebu
po zosnulej manželke, o ktorých právnych skutočnostiach chcela žalovaná predkladať listinné dôkazy v
podobe výdavkových dokladov, ktoré dohľadala dodatočne v dokumentácii po poručiteľovi, avšak tieto

listiny nepredložil právny zástupca žalovanej súdu priamo na pojednávaní, hoci mohol, a mal, ak chcel,
by súd takýto dôkaz pripustil. Z uvedeného súd usúdil, že žalovaná strana mala v úmysle opätovne
modifikovať svoje tvrdenia o tom, ako naložila žalovaná s predmetnými finančnými prostriedkami, a
išlo by tak o zmenu žaloby podľa § 140 ods. 2 CSP, ktorú by súd zrejme nepripustil podľa § 143
ods. 1 CSP, keďže výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej

žalobe v časti tvrdení žalovanej o spotrebovaní predmetných finančných prostriedkov poručiteľom. K
nepravdepodobnosti spotrebovania peňažných prostriedkov poručiteľom za jeho života, aj na pohreb a
pomník jeho manželka sa súd už vyjadril vyššie (odsek 78. tohto odôvodnenia). Súd právnym zástupcom
na poslednom pojednávaní predniesol, že žalovanej by umožnil vyjadriť sa k veci na pojednávaní, pokiaľ
by bola táto na pojednávaní prítomná. Keďže sa nedostavila, a už jedno pojednávanie bolo pre jej

nepriaznivý zdravotný stav odročené, tento dôkaz súd nepripustil. Žalovanej súd pritom nebránil dostaviť
sa na pojednávanie, a vyjadriť sa k veci samej, táto sa však dvakrát nedostavila na pojednávanie pre
nepriaznivý zdravotný stav. Bolo by práveže v rozpore s princípom spravodlivosti (čl. 2 CSP), ako aj s
princípom rovnosti zbraní (rovnosti strán sporu; čl. 6 CSP) poskytovať žalovanej neobmedzený priestor
naopakovanéneustanovovaniesanapojednávania(bezohľadunadôvod,prektorýsaneustanovovala)

s tvrdením pre konajúci súd, že táto chce byť vo veci aj tak vypočutá. Strana sporu nemôže od
súdu rozumne očakávať, že ak sa táto opakovane nebude ustanovovať na pojednávania (hoci aj pre
nepriaznivý zdravotný stav), že súd bude vyčkávať, až sa na niektoré pojednávanie raz strana dostaví,
aby sa mohla ústne vyjadriť, a že až potom rozhodne súd vo veci samej. Súd nemôže nepoukázaťna ust. §195 ods. 1 CSP, podľa ktorého, na návrh súd môže (nemusí - pozn. súdu) nariadiť výsluch
strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak. Súd
zastáva názor, že tvrdené skutočnosti stranami sporu bolo možné v danom prípade preukázať inak,

než výsluchom strany sporu. K tvrdeniu z obavy z COVIDU-19, pre ktoré sa žalovaná nedostavila na
posledné pojednávanie, súd konštatuje, že opatrenia proti šíreniu týmto ochorením sú už v Slovenskej
republike zrušené, a ak má žalovaná obavy z nákazy COVIDOM-19, je otázne, kedy ich nebude mať,
keďže COVID-19 bol vo výraznej miere zaznamenaný v Slovenskej republike už v marci 2020, teda
skoro pred štyrmi rokmi. Žalovaná môže mať inokedy zase obavy z chrípky alebo z iných vírusových

ochorení, pričom takýmito obavami žalovanej nemôže súd donekonečna akceptovať jej neprítomnosť
na pojednávaní, napriek tomu, že žalovaná opakovane tvrdí v ospravedlneniach jej neprítomnosti na
pojednávaní, že aj tak chce byť vo veci vypočutá. K obavám z nákazy respiračným ochorením súd iba
dodáva, že nič nebránilo žalovanej dostaviť sa na pojednávanie s nasadeným respirátorom na horných
dýchacích cestách.

90. Súd nepripustil ani žalovanou stranou navrhované dôkazy na preukázanie tvrdení o spotrebovaní
predmetných finančných prostriedkov poručiteľom, keďže tieto dôkazy mohla a mala žalovaná predložiť
oveľa skôr, a nepredložila ich dokonca ani na poslednom pojednávaní, o ktorých sa vyjadril právny
zástupca žalovanej, že s týmito dokladmi žalovaná disponuje. Súd poznamenáva, že pokiaľ žalovaná
tieto doklady mala k dispozícii, mohla, a mala ich predložiť, alebo poslať poštou, alebo ich odovzdať

svojmu právnemu zástupcovi, čo však neurobila zrejme účelovo, so zámerom pokúsiť sa o ďalšie
odročenie pojednávania.

91. Súd ďalej zamietol návrhy žalobcov na vykonanie dôkazov vyžiadaním lekárskej správy MUDr.
Zachara z 21.2.2014, spisu ÚPSVaR na meno poručiteľa, spisu OR PZ v TT, odboru kriminálnej polície,

3. oddelenia vyšetrovania Piešťany, ČVS: ORP-943/3/VY-TT-2014,a to z dôvodu, že podstatný obsah
lekárskej správy Dr. Zachara je už súčasťou ZP, ktorý tvorí prílohu žaloby. Prílohu žaloby tvorí aj
rozhodnutie vyšetrovateľa ČVS: ORP-943/3/VY-TT-2014. Fotokópia spisu ÚPSVaR bola tiež doručená
súdu žalujúcou stranou ako príloha podania zo dňa 14.2.2022, ktorá kópia je zažurnalizovaná na č. l.
319 spisu, a teda vyžiadanie navrhovaných dôkazov vyhodnotil súd ako nadbytočné, keďže podstatná

časť z nich sa už nachádzala v súdnom spise.

92. Sudcovská a zákonná koncentrácia konania majú svoje opodstatnenie predovšetkým v prípadoch,
kedy strana sporu priebežne modifikuje a dopĺňa svoje vlastné skutkové tvrdenia počas súdneho sporu
alebo keď postupne označuje, resp. predkladá dôkazy s cieľom oddialiť rozhodnutie súdu vo veci samej

alebo s cieľom dopátrať sa k dôkazom v jej prospech, hoci mala na ich predloženie dostatok času. Pokiaľ
by súd pripustil každý dôkaz navrhnutý stranou sporu až na pojednávaní, na ktorom bol navrhnutý,
niektoré súdne spory by nebolo možné skončiť ani po desiatkach rokov, ak by niektorá strana ustavične
produkovala dôkazy v priebehu sporu, ktorá mohla označiť alebo predložiť už v rámci vyjadrovaní strán
sporu pred prvým pojednávaním vo veci samej, a súd by týmto návrhom vždy vyhovel. Súd zdôrazňuje,

že je iba na jeho rozhodnutí, ktorý z navrhovaných dôkazov vykonaná a ktoré nevykoná (§ 185 ods.
1 CSP).

93. K tvrdeniu právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní dňa 9.1.2014, že súd mal bez označenia
právneho dôvodu kvalifikovať nárok žalobcov tak, ako ich sám žalobca právne neoznačil, súd

poznamenáva, že predmetom sporu boli dva žalobné nároky, a to 1.) žalobný nárok o určenie, že
pohľadávka patrí do dedičstva, a 2.) žalobný nárok o zaplatenie sumy 44.000,- eur. V časti druhého
žalobného nároku vzali žalobcovia žalobu späť, prvý žalobný nárok doplnili o dátum úmrtia poručiteľa,
a teda žalobcovia v tomto ohľade iba disponovali so žalobou. Súd zo zákona môže vyzvať stranu sporu
na upresnenie alebo vysvetlenie procesných úkonov, a preto vyzval právnu zástupkyňu žalobcov na

oznámenie, či súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby a so zmenou žaloby aj za žalobcu v 9. rade (viac
v odseku 14. tohto odôvodnenia). Predbežné právne posúdenie konajúcim súdom na pojednávaní je
pritom riadnym zákonným postupom súdu počas pojednávania, ktorý postup vyplýva z ust. § 181 ods.
1 CSP. Keďže súd pozná právo, je výlučne v kompetencii súdu rozhodnúť, ako právne posúdi žalobu
alebo iné procesné úkony subjektov sporu. Z vyjadrení právneho zástupcu žalobcov preto nie je možné

jednoznačne zistiť, aké konkrétne kvalifikovanie nároku žalobcov konajúcim súdom mal právny zástupca
na mysli, a v akom ohľade by mal byť postup súdu nesprávny alebo nezákonný, pokiaľ súd vec právne
posúdil, čo je nepochybne úlohou súdu, aby tento mohol vec riadne rozhodnúť. Rovnako nič nebránisúdu vyzvať strany sporu na odstránenie nedostatkov procesných úkonov s uvedením príslušných
procesných ustanovení.

94. K výhrade právneho zástupcu žalovanej, že súd pred otvorením pojednávania, tzn. pred oznámením
žalobného návrhu mal pripravené predbežné právne posúdenie, ktoré poskytol účastníkom, konajúci
súd zdôrazňuje, že súčasťou prípravy na pojednávanie každého sudcu sú aj poznámky, vrátane
predbežného právneho posúdenia, ktoré považuje sudca v rámci prípravy na pojednávanie za
najviac pravdepodobné. Existencia poznámok sudcu pred otvorením pojednávania však neznamená,

že súd, po prednesoch strán sporu, nezaujme iné právne posúdenie, než mal pripravené. Právny
zástupca žalovanej bol zrejme prekvapený, že veľkú časť textu zápisnice mal súd vopred pripravenú
v elektronickej podobe, čo postrehol, kedy zapisovateľka nepísala. To však neznamená, že nejaké
časti predbežného právneho posúdenia neboli vymenené, vynechané, pozmenené. Túto pripomienku
právneho zástupcu žalovanej vyhodnotil súd iba ako jeden z márnych pokusov o zvrátenie výsledku
sporu hľadaním procesných pochybení konajúcim súdom. Preto súd nemohol znemožniť poznať

skutočné dôvody, ktoré mohla žalovaná uviesť na svoju obranu, keďže žalovaná nevyužila svoje
právo byť prítomná na pojednávaní, pričom obavy z respiračného ochorenia nemôžu byť v súčasnej
dobe (už neplatí ani mimoriadna situácia, ani núdzový stav ako súčasť opatrení na zabránenie rizika
šírenia nebezpečného respiračného ochorenia) ospravedlniteľným vážnym dôvodom neprítomnosti
strany sporu, a to ani pre jej vyšší vek, pokiaľ táto strana trvá na svojom vypočutí na pojednávaní. Súd

poznamenáva, že žalovaná mala, a mohla, uviesť skutočnosti na svoju obranu už vo svojich písomných
vyjadreniach, ako aj osobne, a mala sa dostaviť na pojednávanie, ak je pravdivým jej tvrdenie, že chce
byť vo veci vypočutá. Žalovaná sa však dvakrát nedostavila na pojednávanie pre nepriaznivý zdravotný
stav, z tohto jedno bolo odročené bez prejednania veci na jej výslovnú žiadosť, a bolo by práveže
v rozpore s princípom spravodlivosti (čl. 2 CSP), ako aj s princípom rovnosti zbraní (rovnosti strán

sporu; čl. 6 CSP) poskytovať žalovanej neobmedzený priestor na opakované neustanovovanie sa na
pojednávania (bez ohľadu na dôvod, pre ktorý sa neustanovovala) s tvrdením pre konajúci súd, že táto
chce byť vo veci aj tak vypočutá (viac v odseku 89. tohto odôvodnenia).

95. Keďže vykonaným dokazovaním mal súd za dostatočne preukázané, že poručiteľ bol v čase svojej

smrti nositeľom pohľadávky proti žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 44.000,- eur
z neplatnej darovacej zmluvy z roku 2013, a teda k bezdôvodnému obohateniu došlo už okamihom
poskytnutia darovaných finančných prostriedkov v sume 44.000,- eur žalovanej. Nakoľko nebolo
preukázané, že by žalovaná tieto finančné prostriedky poručiteľovi vrátila, súd žalobe o určenie, že
pohľadávka patrí do dedičstva, ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel (I. výrok).

96. Nakoľko žalobcovia v 3. až v 8. rade vzali žalobu späť v časti žalobného nároku o zaplatenie sumy
44.000,- eur, čo urobili ešte pred otvorením prvého pojednávania vo veci samej, a s týmto späťvzatím
súhlasil aj žalobca v 9. rade, súd podľa § 145 ods. 2 CSP v spojení s § 77 ods. 1 CSP, konanie v tejto
časti zastavil (II. výrok).

97. Ďalšie argumenty strán sporu konajúci súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné.
I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu strán sporu, už nespôsobilú ovplyvniť
posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, konajúci súd nepovažoval za potrebné

reagovať špecifickou odpoveďou.

98. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

99. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

100. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.101. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

102. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

103. Predmetom tohto sporu boli dva rôzne žalobné nároky, a preto rozhodol súd aj o nároku na

náhradu trov konania vo vzťahu ku každému zo žalobných nárokov dvomi samostatnými výrokmi. Keďže
žalobcovia v 3. až v 9. rade boli plne úspešní v konaní o určenie, že pohľadávka patrí do dedičstva,
a súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie
náhrady trov konania podľa § 257 CSP, podľa § 255 ods. 1 CSP priznal súd žalobcom v 3. až v 9. rade
ako spoločne a nerozdielne oprávneným proti žalovanej nárok na náhradu trov konania o určenie, že
pohľadávka patrí do dedičstva, v plnom rozsahu (III. výrok).

104. Nakoľko žalobcovia v 3. až v 9. rade procesne zavinili zastavenie konania o zaplatenie sumy
44.000,- eur, a súd ani v tomto prípade nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa
pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, podľa § 256 ods. 1 CSP priznal súd
žalovanej proti žalobcom v 3. až v 9. rade ako spoločne a nerozdielne povinným nárok náhradu trov

konania o zaplatenie sumy 44.000,- eur v plnom rozsahu (IV. výrok).

105. Záverom iba pre úplnosť súd dodáva, že 1.) subjektami sporu v čase vydania tohto rozsudku boli
iba žalobcovia v 3. až v 9. rade a žalovaná. O pokračovaní v konaní s dedičmi zomrelých žalobcov v 1.
a v 2. rade bolo právoplatne rozhodnuté, ktorými sú žalobcovia v 6. až v 9. rade tak, ako je aj uvedené v

záhlaví tohto rozsudku (viac v odseku 12. tohto odôvodnenia); a 2.) o výške trov konania rozhodne súd
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).