Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 19, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123200732
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123200732.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom B. X, XXX XX C. a 2/ D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. X, XXX XX C., proti žalovanému: E.
F., nar. X.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Branislav Kahanec, advokát,
so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 34C/69/2023 – 114 zo dňa 7.3.2024
v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 34C/69/2023 – 160 zo dňa 5.6.2025 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom, s výnimkou výroku IV.

II. O d m i e t a odvolanie proti výroku IV.

III. P r i z n á v a žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) výrokom I. napadnutého rozsudku zo dňa
07.03.2024 zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k parcele registra „C“ č. XX zapísanej na LV
č. XX a parcele reg. „C“ č. XXX zapísanej na LV č. XXX, evidovanými Okresným úradom Sabinov,

katastrálny odbor. Výrokom II. vyporiadal zrušené spoluvlastníctvo tak, že novovytvorené parcely v
zmysle geometrického plánu č. X/XXXX, a to parcelu reg. „C“ č. XX/X o výmere 19 m2 a parcelu reg. „C“
č. XXX/X o výmere 552 m2 prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov a parcelu reg. „C“ č.
XX/X o výmere 275 m2 a parcelu reg. „C“ č. XXX/X o výmere 1.658 m2 prikázal do výlučného vlastníctva
žalovaného. Výrokom III. žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu
100 %. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 05.06.2025 zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania
v zmysle jeho podania zo dňa 07.03.2023 a vyjadrenia na pojednávaní konanom dňa 26.10.2023.

V odôvodnení svojho rozhodnutia, okrem iného uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali
voči žalovanému zrušenia a vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva k vyššie označeným
nehnuteľnostiam, a to reálnou deľbou. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva odôvodnili
tým, že žalovaný im znemožňuje riadne užívanie nehnuteľností, a že svojou činnosťou na predmetných
parcelách spôsobuje aj podmáčanie rodinného domu žalobcov stojaceho na susednej parcele.
Žalovaný v konaní namietal vlastnícke právo žalobcov k predmetným parcelám, poukázal na viaceré
konania, ktoré sa v súvislosti s určením vlastníctva vedú, resp. v minulosti viedli a navrhol toto konanie

prerušiť do skočenia týchto konaní. Namietal aj nemožnosť reálnej deľby, nakoľko na novo navrhovanej
parcele č. XX/X, ktorá má vzniknúť, sú umiestnené odvodňovacie drenážne rúry.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 3 ods. 1 , § 119, § 142, § 415 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (OZ), § 3 ods. 1 OZ a ust. § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastrinehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej aj ako „Katastrálny
zákon“).
Súd prvej inštancie zamietol návrhy žalovaného na prerušenie tohto konania, nakoľko neexistovali

zákonné dôvody v zmysle ust. § 162, 163 a 164 CSP na jeho prerušenie. Po prípadnom právoplatnom
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v tomto konaní by mohol žalovaný vo vyššie
uvedených konaniach identifikovať novovzniknuté parcely ako existujúci predmet sporu.
K vlastníckemu právu žalobcov, ktoré namietal žalovaný, súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia svoje
skutkové tvrdenia k celej genéze nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uviedli v žalobe,

a následne aj ako reakciu na spochybnenie ich vlastníctva v replike. Žalovaný na tvrdenia žalobcov
ohľadom skutkových tvrdení týkajúcich sa nadobudnutia vlastníckeho práva žiadnym spôsobom
nereagoval a nepredložil súdu žiadne dôkazy. Súd vyhodnotil predbežnú právnu otázku ohľadom
vlastníctva spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam tak, že žalobcom svedčí vlastnícke právo v
podiele 1/4, a teda sú aj aktívne legitimovaným subjektom na podanie tejto žaloby.
Žalovaný tiež tvrdil, že reálnemu rozdeleniu nehnuteľností bránia drenážne kanály. Drenážne kanály

však podľa názoru súdu prvej inštancie reálnemu rozdeleniu pozemkov nebránia, nakoľko tie aj po
reálnom rozdelení môžu slúžiť svojmu účelu. Drenážny kanál pritom nie je ani nehnuteľnosťou v
zmysle občianskoprávnych predpisov (§ 119 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného dôvodu potom
nepovažoval súd drenážne kanály nachádzajúce sa na pozemku par. reg. C č. XXX ako prekážku
reálneho rozdelenia.

Po reálnom rozdelení pozemkov na žalobcov pripadá, podľa výšky ich podielu, výmera o 55 m2 nižšia.
S uvedeným spôsobom vyporiadania však žalobcovia súhlasili, a tak súd nepovažoval za potrebné túto
skutočnosť vo vzťahu k žalobcom osobitné vyporiadavať.
Súd ako na osobitú okolnosť prípadu prihliadol predovšetkým na to, že za súčasného stavu je rodinný
dom a ostatné nehnuteľností vo vlastníctve (príp. spoluvlastníctve) žalobcov ohrozované dažďovou

vodou stekajúcou aj po pozemku par. reg. C č.XXX.
Z hľadiska účelnosti považoval súd prvej inštancie navrhované rozdelenie za účelné. Po rozdelení
budú môcť obe strany aj naďalej účelne užívať nehnuteľnosti v časti zodpovedajúcej novovytvoreným
parcelám, pričom tieto parcely susedia s ich ostatnými nehnuteľnosťami a budú tvoriť aj naďalej funkčné
celky. Popritom si budú môcť žalobcovia vybudovať na novovytvorených parcelách odvodňovací rigol.

Na doplnenie súd prvej inštancie poukázal aj na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na ust. § 415
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Žalobcovia mali v spore plný úspech, a preto majú vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. §
365 ods. 1 písm. b), e), f), g) a h) CSP. V odvolaní uviedol, že aj keď žalobcom svedčal zápis vlastníckeho
práva v katastri nehnuteľností, tak právnymi (skutočnými) vlastníkmi pozemku parcely reg. C č. XXX

neboli. Z uvedeného dôvodu navrhol žalovaný aj prerušenie tohto sporového konania. Okrem toho
žalovaný v konaní tvrdil, že reálna deľba nie je možná, nakoľko na novo navrhovanej parcele, ktorá
mala vzniknúť, a to konkrétne na parcele registra C KN č. XX/X sa nachádzajú odvodňovacie drenážne
rúry. Žalovaný taktiež dal do pozornosti, že v blízkosti parciel registra C KN č. XX a C KN č. XXX
sú v podielovom spoluvlastníctve strán sporu aj ďalšie parcely, a preto navrhoval širšie vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva strán sporu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, podľa žalovaného, ho
stavia do neistého právneho postavenia. Vlastnícke právo k drenážnemu kanálu svedčí v prospech
žalovaného. Súdom nariadeným vyporiadaním podielového spoluvlastníctva sa však tento kanál ocitne
na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcov bez toho, aby bolo užívanie tohto kanálu, resp. jeho
zachovanie a udržiavanie upravené zriadením vecného bremena k pozemku tak, aby boli medzi

stranami sporu upravené ich práva a povinnosti k drenážnemu kanálu. Taktiež žalobcovia by sa stali
bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely, na ktorej je umiestená cudzia stavba – drenážny kanál. Za
nesprávny považuje žalovaný aj záver súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, keď bolo
vlastnícke právo žalobcov spochybnené a na Okresnom súde Prešov prebiehajú konania, v ktorých
sa rieši predmetná otázka. Namietal aj neodôvodnenosť rozsudku. Na základe uvedeného žalovaný

navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a podľa ustanovenia § 391 CSP vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznili, že neriešením situácie im je spôsobovaná škoda.
Námietky žalovaného týkajúce sa prerušenia konania považujú za nedôvodné, nakoľko konania,
v ktorých sa mala riešiť otázka vlastníckeho práva, boli zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku.

K drenážnemu kanálu uviedli, že tento žalovaný zhotovil bez ich súhlasu a v čase po začatí konania
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a teda mal vedomosť o tom, že ich zhotovuje
na pozemku, ktorý v zmysle žaloby a geometrického plánu mal byť prisúdený žalobcom. Podľa žalobcov
žalovaný nepreukázal, že časť drenážneho kanála je skutočne umiestnená na parcele č. XX/X a tvrdili,
že kanál je vedený na novovytvorenej parcele č. XXX/X G. XX/X.

4. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 zákona číslo 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok
(CSP)),popreskúmanínapadnutéhorozsudku,konania,ktorémupredchádzaloaodvolaniažalovaného
podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, pri viazanosti dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne a v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za konzistentné a logické, pričom v celom
rozsahu konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti
uvádza nasledovné (§ 387 ods. 2 CSP):

5. Hlavnou odvolacou námietkou žalovaného bola nemožnosť reálneho rozdelenia nehnuteľností

vzhľadom na existenciu drenážneho kanála.
Odvolací súd poukazuje na to, že rozdelenie veci je prvým a prednostným spôsobom vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, preto súd musí v prvom rade skúmať, či je vec možné reálne rozdeliť.
Hlavným kritériom pre reálne rozdelenie veci je, že aj po rozdelení zostane každá samostatná časť
funkčná a využiteľná.

V prejednávanej veci žalobcovia predložili geometrický plán, ktorým boli nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v spoluvlastníctve strán sporu reálne rozdelené na novovytvorené parcely, ktoré majú pripadnúť
do výlučného vlastníctva, resp. bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Žalovaný v konaní pred
súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní nenamietal veľkosť, umiestnenie, prípadný nevyhovujúci
charakter (spád pozemku, vlhkosť, slnečnosť a pod.), či nižšiu hodnotu novovzniknutých parciel, ktoré

by mali pripadnúť do jeho výlučného vlastníctva, prípadne stratu prístupu na verejné komunikácie,
či k ďalším svojim pozemkom, čo by pri reálnej deľbe pozemkov spôsobovalo jej nemožnosť, resp.
nevyváženosť, ktorú by bolo potrebné odstrániť ústupkami v prospech žalovaného. K nemožnosti reálnej
deľby žalovaný ako dôvod uviedol skleník, ktorý mal byť umiestnený na parc. č. XX (čo napokon
preukázané nebolo a aj žalovaný upustil od tejto argumentácie) a umiestnenie drenážneho kanála.

6. Pre záver o reálnosti rozdelenia veci je významné iba to, či prípadné rozdelenie nebude v rozpore
so zákonom, či je vec technicky deliteľná, v prípade nehnuteľností je potrebné brať do úvahy územné
rozhodnutia, technické riešenia pozemku, jeho veľkosť, tvar, možnosť prístupu na verejnú komunikáciu
a pod.. Len samotná skutočnosť, že na pozemku sa nachádza nejaké zariadenie (nakoľko drenážny

kanál nemožno považovať za stavbu, ako to uvádza žalovaný vo svojom odvolaní) nie je prekážkou
reálneho rozdelenia pozemku. Je to však stav, s ktorým, ak je to nevyhnutné, je potrebné sa vysporiadať
napr. zriadením vecného bremena, finančnou náhradou a pod.
Prípadné umiestnenie drenážneho kanála vo vlastníctve žalovaného na novovzniknutých parcelách,
ktoré majú pripadnúť do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov teda nie je prekážkou reálneho

rozdelenia veci v zmysle zákonných požiadaviek na reálnu deliteľnosť veci a už vôbec nie dôvodom
na zamietnutie žaloby.

7. Podľa § 142 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo
a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.8. V zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka je súd viazaný návrhom na zrušenie
podielového spoluvlastníctva, t.j. ak je takýto návrh podaný, musí spoluvlastníctvo zrušiť. Súd nie je
viazanýažnáslednýmnávrhomnaspôsobvyporiadania. Zamietnutienávrhunazrušenieavyporiadanie

podielového spoluvlastníctva je podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka pritom možné len
z dôvodov osobitného zreteľa a aj to len v prípadoch nemožnosti reálnej deľby spoločnej veci.
Odvolací súd poukazuje na Stanovisko k rozhodovaniu súdov podľa § 142 ods. 2 OZ (Cpj 37/1987
R 1/1989), podľa ktorého: „Z toho, že Občiansky zákonník v ustanovení § 142 ods. 2 OZ nepočíta
s možnosťou zamietnutia návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym

rozdelením a z toho, že tento spôsob vyporiadania má pred ostatnými spôsobmi prednosť, treba vyvodiť,
že nemožno s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 OZ zamietnuť návrh na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, ak je reálne rozdelenie veci možné. “
Odvolací súd poukazuje na to, že aj keby súd v prejednávanej veci dospel k záveru o nemožnosti
reálnej deľby veci, na zamietnutie žaloby by žalovaný musel tvrdiť a preukázať dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré by súd podielové spoluvlastníctvo nezrušil a nevyporiadal iným spôsobom, t.j

prikázaním veci jednému zo spoluvlastníkov za náhradu alebo jej predajom. Žalovaný v priebehu
konania žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre zamietnutie žaloby neuviedol.
Nazákladeuvedenéhomožnouzavrieť,žeajkebysasúdprvejinštanciestotožnilstvrdenímžalovaného
o nemožnosti reálnej deľby pozemkov, tak z dôvodu absencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, by
nemohol žalobu zamietnuť, ale podielové spoluvlastníctvo by musel napriek tomu zrušiť a vyporiadať

iným spôsobom.

9. K inému spôsobu vyporiadania je potrebné uviesť, že vzhľadom na cieľ, ktorý žalobcovia
požadovaným zrušením a reálnym rozdelením pozemkov sledujú, iný spôsob vyporiadania neprichádza
do úvahy. Hlavným dôvodom, kvôli ktorému sa žalobcovia domáhajú zrušenia podielového

spoluvlastníctva a reálneho rozdelenia pozemkov je nevyhnutná potreba vybudovania odvodňovacieho
systému na novovzniknutých parcelách, nakoľko v súčasnosti im stekajúca prívalová voda podmáča
rodinný dom. Vzhľadom na uvedené by prípadná odlišná deľba pozemkov, či iný spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva pre žalobcov nepredstavoval riešenie ich problému.

10. Vychádzajúc z uvedeného, a zároveň berúc do úvahy zásadu, že nikto nemôže byť proti svojej vôli
nútený zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, ako aj možnosť reálnej deľby pozemku a sledujúc účel,
ktorý žalobcovia mienia žalobou dosiahnuť t.j. odvrátiť škody na svojom majetku v podobe podmáčania
ich rodinného domu, je spôsob, akým prvoinštančný súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo, tým
najvhodnejším riešením úpravy pomerov medzi stranami. Na jednej strane žalobcovia budú mať

možnosť odvodniť si svoje pozemky a na strane druhej žalovaný nebude na svojich právach nijako
ukrátený.Akouviedolajprvoinštančnýsúd,novovytvorenéparcelysusediasostatnýminehnuteľnosťami
vo vlastníctve strán sporu a budú spolu tvoriť funkčné celky.

11. Nad rámec uvedeného považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že drenážne rúry budú aj naďalej

plniť svoj účel tak ako doteraz (čo je aj záujme žalobcov), takže táto odvolacia námietka žalovaného
nepredstavuje prekážku vysporiadania zrušeného spoluvlastníctva tak, ako správne rozhodol súd prvej
inštancie. Žalovaný, ktorý drenážne kanály uložil v čase, keď mal vedomosť o tomto konaní, takým
spôsobom, aby slúžili v jeho prospech, tak takto to bude aj naďalej, resp. sa môže po dohode s
vlastníkom pozemkov vybrať, ale ani to nebude mať vplyv na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Navyše ani nebolo exaktne preukázané, že drenážne rúry sú umiestnené práve na parcele, ktorá po
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva patrí žalobcom.
Odvolací súd taktiež poukazuje na to že je zrejmé, že vzťahy medzi stranami sú narušené, a preto
aj vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prispeje k tomu, že každá zo strán si bude môcť už na
pozemku vo svojom výlučnom vlastníctve (resp. v prípade žalobcov v bezpodielovom spoluvlastníctve)

realizovať preventívne opatrenia z hľadiska odvádzania dažďovej vody.

12. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že v prípade takéhoto vysporiadania nemá žiadnu právnu
garanciu, že sa žalobcovia ako výluční vlastníci novovzniknutých parciel nebudú domáhať odstránenia
drenážneho kanálu z pozemku, odvolací súd dodáva, že žalobcovia aj za súčasného stavu, ako

spoluvlastníci predmetnej parcely, majú možnosť domáhať sa odstránenia drenážneho kanálu (ust. §
139 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Primárnym spôsobom rozhodovania o hospodárení so spoločnou
vecou je rozhodovanie na základe dohody, pričom nesúhlas čo i len jedného z nich vylučuje záver
o uzatvorení dohody. Každý spoluvlastník má (bez ohľadu na výšku jeho spoluvlastníckeho podielu)právo zúčastňovať sa na procese vytvárania kolektívnej vôle spoluvlastníkov, i keď miera právnej a
faktickej možnosti určitého spoluvlastníka ovplyvniť tento proces je limitovaná výškou jemu patriaceho
spoluvlastníckeho podielu. Pokiaľ nebola menšinovému spoluvlastníkovi ani len daná príležitosť vyjadriť

sakplánovanémuspôsobuhospodáreniasospoločnouvecou,máspoluvlastníkprávoobrátiťsanasúd.

13. K námietke žalovaného o širšom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je potrebné uviesť, že
žalovaný nepredložil žiadny konkrétny návrh na vyporiadanie aj ďalších sporných parciel, ktoré ani
neoznačil, ani neuviedol žiadne bližšie skutkové tvrdenia. Rovnako ani žalobcovia svoj žalobný návrh

o ďalšie parcely nerozšírili, preto by súd išiel nad rámec svojich právomocí, ak by ex offo vyporiadaval
aj ďalšie pozemky bez konkrétneho žalobného návrhu, resp. bez vzájomnej žaloby.

14. Žalovaný namietal aj to, že súd prvej inštancie nezriadil vecné bremeno. K tomu odvolací súd
uvádza, že je na úvahe súdu, v akom rozsahu a či vôbec zriadi vecné bremeno a v prípade jeho
zriadenia je nevyhnutné brať zreteľ na čo najmenšie zaťaženie zaťažovanej nehnuteľnosti. Ak súd

dospeje k záveru o neúčelnosti zriadenia vecného bremena, nemusí tento záver v rozhodnutí nijak
zdôvodňovať, a pokiaľ vecné bremeno nezriadi, predpokladá sa, že zriadenie vecného bremena bolo
neopodstatnené. Ak by však strana sporu zriadenie vecného bremena navrhovala a súd ho napriek
tomu nezriadi, je potrebné aby dôvody svojho rozhodnutia uviedol v odôvodnení rozsudku. V danej
veci žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie zriadenie vecného bremena nenavrhoval,

a preto ani prvoinštančný súd nebol povinný sa s otázkou vecného bremena osobitne vysporiadavať,
ak jeho zriadenie nepovažoval za účelné.

15. K popretiu vlastníckeho práva žalobcov odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vlastnícke právo
žalobcov posúdil ako prejudiciálnu otázku, pričom jeho úvahy tomto smere aj odvolací súd považuje za

správne. Vlastníckemu právu žalobcov svedčí zápis v katastri nehnuteľnosti, ktorého údaje sa v zmysle
ust. § 70 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona považujú za hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak.
Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra (tzv. materiálna publicita katastra), vyjadrená v spomínanom
§ 70 katastrálneho zákona, nie je absolútna. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, ktorú možno vyvrátiť,
t.j. osoby, ktoré spochybňujú hodnoverné údaje katastra, sú povinné preukázať opak. Žalovaný však

opak nepreukázal, nepredložil žiadne relevantné tvrdenia ani dôkazy, ktorým by bolo spochybnené
vlastnícke právo žalobcov. Žalovaný síce poukazoval na viaceré konania, predmetom ktorých bolo
vlastníctvo aj k parcelám, ktoré sú predmetom tohto konania, avšak ani jedno z týchto konaní neskončilo
rozhodnutím vo veci samej, ale tieto konania boli zastavené buď z dôvodu nezaplatenia súdneho
poplatku alebo späťvzatia žaloby. Uvedené rovnako platí aj pre konanie vedené Okresným súdom

v Prešove č.k 9C/76/2023, ktoré bolo právoplatne zastavené dňa 20.9.2024, t..j po vydaní napadnutého
rozsudku, a to na základe späťvzatia žaloby. Z dôvodu, že sa nevedie žiadne konanie, ktoré by mohlo
mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, nie je dôvod ani na prerušenie tohto konania.

16.Vovzťahukodvolacímnámietkamžalovanéhoknedostatočnémuodôvodneniurozhodnutiaodvolací

súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu,
ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a
právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné
právo strany sporu na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na

spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a
predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným
výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani
právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS
50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).

Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom
odvolacieho súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, nestotožňuje,
nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia (I. ÚS 188/06).

17. Súd prvej inštancie v tomto spore správne a v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, na ktorý

správne aplikoval príslušné právne predpisy, pričom odvolací súd nezistil naplnenie ani jedného z
odvolacích dôvodov, preto vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu, rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.18. Žalovaným podané odvolanie smeruje aj proti zamietnutiu návrhu na prerušenie konania.
Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

Podľa § 357 písm. n) CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení
konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164.
Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je odvolanie prípustné.
Civilný sporový poriadok v ustanovení § 357 taxatívne vymenúva uznesenia, proti ktorým je odvolanie

prípustné. Citované ustanovenie pripúšťa odvolanie vyslovene len v tých prípadoch, kedy súd
uznesením konanie preruší, t.j. návrhu na prerušenie konania vyhovie, resp. konanie preruší ex
offo. A contrario v prípade, kedy súd návrh strany sporu na prerušenie konania zamietne, odvolanie
proti takémuto rozhodnutiu prípustné nie je. Preto odvolací súd odvolanie proti výroku IV. rozsudku
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 386 písm. c) CSP odmietol ako odvolanie podané
proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 262 ods.
1 a 255 ods. 1 CSP a úspešným žalobcom priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).