Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. august 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/65/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724010543
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6724010543.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.

Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a JUDr. Andreja Matušovica, na verejnom zasadnutí konanom dňa
20. augusta 2025 v trestnej veci obžalovaného A. B. za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa
07.04.2025, sp. zn. 3T/87/2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu v časti
výroku o treste, v ktorej bol obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C., trvalým bydliskom D., A. XXXX/
XX, uložený trest prepadnutia veci motorového vozidla zn. Citroen C5, AA sedan, ev.č. C. XXXXX, VIN:

E., ktorého vlastníkom sa mal stať štát Slovenská republika.

Vo výroku o vine zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý a vo zvyšnej časti výroku
o treste nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
dňa 30.10.2024 v čase o 16:14 hod. v meste C. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov viedol
ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Citroen C5, ev. č. C. XXXXX, po ulici Obchodná v smere jazdy

na Strážsku cestu, kde pred kruhovým objazdom sa nedostatočne venoval vedeniu vozidla a nedodržal
bezpečnúvzdialenosťzavozidlomidúcimprednímaprednoučasťouvozidlanarazildozadnejčastipred
ním idúceho vozidla zn. Renault Megane, ev. č. C. XXXXX, pričom bol následne na mieste dopravnej
nehody po príchode hliadky OO PZ Zvolen podrobený dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu
v krvi a elektronickým meračom AlcoQuant 6020 plus, evidenčné číslo A410054 mu bol dňa 30.10.2024
v čase o 16:27 hod. zistený pozitívny výsledok 1,03 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu a vykonanie
ďalšej dychovej skúšky odmietol, čím spôsobil poškodením osobného motorového vozidla zn. Renault

Megane, ev. č. C. XXXXX, jeho vlastníčke F. G. G., trvale bytom B., H. I. J. XXXX/XX, škodu poškodením
vozidla vo výške 1 701,- Eur.

Za to bol obžalovanému podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák. uložený trest odňatia
slobody v trvaní 8 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 6 rokov.Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest prepadnutia veci, a to: motorového
vozidla zn. CITROEN C5, AA sedan, VIN: E., ev. č.: C..

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa mal stať štát Slovenská republika.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný na hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 02. 06. 2025, a to

proti výroku o uložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ako aj trestu prepadnutia veci.

Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, s ktorou sa stotožnil, pokiaľ ide o výrok o vine,
ako aj uloženie podmienečného trestu odňatia slobody.

Naproti tomu uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 6 rokov

považoval za neprimerane prísny. Dal do pozornosti, že pred spáchaním tohto trestného činu sa živil ako
vodičzpovolania,resp.kuriérapoukázalajnaskutočnosť,žemávyživovaciupovinnosťkdvomdcéram.

Pokiaľ ide o uloženie trestu prepadnutia veci predtým uvedeného motorového vozidla, mal za to, že na
jeho uloženie neboli splnené zákonné podmienky. Argumentoval tým, že nie je vlastníkom prepadnutej

veci a takýto druh trestu možno podľa ust. § 60 ods. 4 Tr. zák. uložiť len ak ide o vec patriacu páchateľovi.

Evidovaným vlastníkom predmetného motorového vozidla je C. K., ktorý odstúpil od kúpnej zmluvy,
na základe ktorej mal nadobudnúť vlastníctvo on, už dňa 31.10.2024. Odstúpenie od kúpnej zmluvy je
jednostranný právny úkon podľa občianskeho práva hmotného, ktorý je však povinný rešpektovať súd

aj v trestnom konaní. Odstúpenie od kúpnej zmluvy sa do jeho dispozície dostalo dňa 01.11.2024, po
tom ako bol prepustený z CPZ. Na listine nedopatrením uviedol nesprávny dátum prevzatia a to deň
31.10.2024, čo bolo spôsobené jeho emočným rozpoložením v danej rodinnej situácii.

Rozhodnutie prokurátora zo dňa 01.11.2024 o zaistení predmetného motorového vozidla nebolo

v prípravnom konaní doručené ani jemu, ani svedkovi C. K.. O tejto skutočnosti sa dozvedel až po
doručení trestného rozkazu vydaného okresným súdom v novembri 2024, s ktorým mu bolo doručené
aj rozhodnutie o zaistení motorového vozidla.

Zdôraznil, že uloženie tohto trestu bolo aj v rozpore s ust. § 60 ods. 6 písm. b) Tr. zák., keďže hodnota

prepadnutej veci bola v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu, ktorého sa dopustil. Predmetné
vozidlo malo hodnotu viac ako 5 000,- eur, pričom svojim konaním spôsobil škodu len vo výške 1 700,-
eur, t.j. prepadnutá vec mala hodnotu minimálne 3-krát presahujúcu výšku spôsobenej škody.

Ďalej poukázal na ust. § 34 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého má trest postihovať len páchateľa trestného

činu tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu (zásada personálneho trestu). Tento
uložený trest postihuje jeho najbližšiu rodinu, keďže vlastníkom prepadnutého osobného motorového
vozidla je jeho otčim, ktorý je invalidným dôchodcom, má vážne zdravotné problémy a preto by mu bolo
znemožnené využívať predmetné motorové vozidlo pre jeho potreby, najmä za účelom častých návštev
lekárov.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok okresného súdu vo výrokoch o treste zákazu činnosti, ako aj treste prepadnutia veci a podľa
§ 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám vo veci rozsudkom tak, že mu uloží miernejší trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu a neuloží mu trest prepadnutia veci.

K podanému odvolaniu obžalovaného sa vyjadril okresný prokurátor písomným podaním doručeným
okresnému súdu dňa 06.06.2025.

Trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu bol obžalovanému konajúcim súdom

ukladaný podľa ust. § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák., nakoľko sa totožného skutku, t.j. trestného činu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., dopustil už druhýkrát, pričom prvýkrát
to bolo dňa 13.07.2018. Z uvedeného je zrejmé, že výmera trestu zákazu činnosti 6 rokov, ktorá mukonajúcim súdom bola stanovená, sa nachádza pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Vzhľadom k tomu nesúhlasil s tvrdením obžalovaného, že takáto výmera je neprimerane prísna.

Vo vzťahu k uloženému trestu prepadnutia veci mal za to, že skutočnosti, ktoré obžalovaný uvádzal na
hlavnom pojednávaní a rovnako tak aj v podanom odvolaní o tom, že nie je už vlastníkom predmetného
vozidla, boli jednoznačne účelové, a to z toho dôvodu, že listiny, ktoré obžalovaný predložil do konania
ohľadom odstúpenia od zmluvy zo strany C. K., mohli byť vyhotovené ex post, t.j. po tom, čo sa
obžalovaný dopustil predmetného skutku a hlavne po tom, čo bol prepustený z CPZ.

Obžalovaný ani raz v prípravnom konaní neuvádzal skutočnosti o tom, že kúpna cena za vozidlo
mala byť zaplatená v splátkach, resp. že nedošlo z jeho strany k jej plnej úhrade, čo malo byť podľa
jeho neskorších tvrdení na hlavnom pojednávaní dôvodom na odstúpenie od zmluvy zo strany C. K..
Obžalovaný túto skutočnosť nenamietal a ani neuvádzal v podanom odpore zo dňa 03.12.2024. Bol
presvedčený, že v danom prípade mohlo dôjsť k vyhotoveniu predmetnej listiny (odstúpenie od zmluvy)

až po tom, čo si obžalovaný uvedomil, že mu bol skutočne uložený trest prepadnutia veci motorového
vozidla, ktoré mu patrí.

Ak obžalovaný namietal, že príkaz vydaný dozorujúcim prokurátorom týkajúci sa zaistenia motorového
vozidla nebol doručený jemu a ani C. K., takéto tvrdenia boli nepravdivé. Obžalovanému bol príkaz

doručený dňa 01.11.2024 a C. K. dňa 06.11.2024, čo preukazujú doručenky nachádzajúce sa v prílohe.
Obžalovaný bol odo dňa 01.11.2024 nepochybne upovedomený, že akékoľvek dispozície s predmetným
osobným motorovým vozidlom sú zakázané a neplatné. Za takejto situácie aj za predpokladu, ak by
obžalovaný odstúpenie od zmluvy skutočne podpísal iný deň ako 31.10.2024, kedy sa nachádzal v CPZ
(resp. po tom, čo bol prepustený), príkaz dozorujúceho prokurátora na zaistenie motorového vozidla bol

vydaný dňa 01.11.2024 a ak by k odstúpeniu od zmluvy zo strany C. K. skutočne došlo podľa dátumu
uvedeného na tejto listine, samotné odstúpenie aj napriek tomu nebolo učinené skôr, ako bol vydaný
predmetný príkaz. V dôsledku uvedeného tak nemohli nastať účinky odstúpenia od zmluvy.

Záverom uviedol, že druhy trestov, ktoré boli obžalovanému uložené, dostatočne reflektujú na zásady

ukladania trestov týkajúce sa predovšetkým individuálnej a generálnej prevencie. Ich výmery považoval
za dostatočné, preto sa nestotožnil s tvrdením obhajoby, že uložený trest je neprimeraný a to
predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že u obžalovaného ide o špeciálnu recidívu a navyše sa
skutku dopustil 6 mesiacov po tom, čo mu uplynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia za iný
úmyselný trestný čin.

Na verejnom zasadnutí prokurátor krajskej prokuratúry považoval napadnutý rozsudok za zákonný
a správny vo všetkých jeho výrokoch. Z tohto dôvodu navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť.

Obhajca obžalovaného poukázal na dôvody uvedené v písomnom odôvodnení odvolania, zároveň
predložil listiny, ktoré preukazovali, že C. K. je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Vzhľadom
k tomu navrhol, aby krajský súd rozhodol tak, že obžalovanému zníži výmeru trestu zákazu činnosti
vedenia motorových vozidiel na päť a pol roka a zároveň mu neuloží trest prepadnutia veci.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania obžalovaného zistil, že bolo
podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne
v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku
o treste. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. vo vzťahu k tomuto výroku, čo však zistené nebolo. Po uvedenom

procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného bolo podané čiastočne dôvodne a to v
časti výroku o treste, ktorým mu bol uložený trest prepadnutia veci. Vo vzťahu k výmere uloženého trestu
zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu odvolanie podané dôvodne nebolo,
pričom uloženie trestu odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom obžalovaný nenamietal.
Po splnení prieskumnej povinnosti podľa § 317 ods. 1 Tr. por. dospel teda krajský súd čiastočne k inému

záveru ako okresný súd, a keďže odvolanie obžalovaného v tomto smere považoval za čiastočne
dôvodné, napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil v časti výroku o treste,
ktorým bol obžalovanému uložený trest prepadnutia veci - predmetného motorového vozidla, ktorého
vlastníkom sa mal stať štát Slovenská republika.Primárne je nutné konštatovať, že výrok o vine obžalovaného, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je
vyššie uvedený, už nadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm.

b) Tr. por., že je zo skutku vinný, následne okresný súd jeho vyhlásenie uznesením prijal a rozhodol
rozsudkom.

Pokiaľideoúvahyodruhuavýmereuloženéhotrestu,odvolacísúdpovažovaltrest,ktorýobžalovanému
uložil prvostupňový súd, ako celok za neprimerane prísny a to predovšetkým z toho dôvodu, že mu

boli uložené popri sebe tri druhy trestov. Obžalovanému bol uložený jednak trest odňatia slobody ako
najprísnejší zo všetkých druhov trestov, naviac mu bol uložený aj druhý trest, a to trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá a súčasne mu bol uložený aj tretí trest, a to trest prepadnutia predmetného
motorového vozidla.

Súd prvého stupňa správne priznal obžalovanému jednu poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36 písm.

l) Tr. zák., t.j., že sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval a správne u neho nezistil
žiadnu priťažujúcu okolnosť, teda pri ich pomere 1:0 bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia
slobody až na 1 rok. Zároveň bolo potrebné zobrať do úvahy, okrem pomeru, aj mieru závažnosti
poľahčujúcej okolnosti, ktorá nezanedbateľne vyznievala v prospech obžalovaného. Okrem toho podľa
§ 39 ods. 5 Tr. zák. môže súd pri vyhlásení o vine obžalovaného na hlavnom pojednávaní uložiť trest

odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Okresný súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, teda v hornej polovici
zákonom ustanovenej trestnej sadzby, čo možno považovať za prísnejšiu výmeru. V súlade so zákonom
bolo podmienečné odloženie jeho výkonu na skúšobnú dobu 16 mesiacov, keďže obžalovaný splnil

všetky zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Primeraným bolo súčasné uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
obžalovanému, a to vo výmere 6 rokov, keďže sa ako vodič dopravného prostriedku dopustil trestného
činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., hoci už bol za taký trestný

čin podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. právoplatne odsúdený (trestná sadzba bola v takom prípade od 5 rokov
a 6 mesiacov do 10 rokov). Obžalovaný bol ovplyvnený návykovou látkou – etanolom vo výške 1,03
mg/l, ktorá je približne dvojnásobkom dolnej hodnoty, ktorá je potrebná na trestnosť činu. Dôležitou
skutočnosťou bolo tiež to, že obžalovaný, hoci to nie je zákonným znakom daného trestného činu,
síce spôsobil škodu na majetku približne vo výške 1 700,- eur, avšak nespôsobil žiadnu škodu na

zdraví. Naproti tomu nemožno opomenúť, že obžalovaný je do určitej miery nedisciplinovaným vodičom,
kde však na jeho nápravu v tomto smere bude pôsobiť najmä trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá, keďže súdený prečin spáchal práve v súvislosti s touto činnosťou, naviac sa už dopustil štyroch
priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, hoci menej závažných. Výmera uloženého
trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel bola v tomto prípade len 6 mesiacov nad dolnou

hranicou a teda v žiadnom prípade nemožno dospieť k záveru, že by uloženie tohto druhu trestu v takejto
výmere bolo neprimerane prísne, čo jediné by eventuálne mohlo byť dôvodom na jej zníženie, resp.
zmiernenie.

Krajský súd okrem toho zdôrazňuje, že na obžalovaného sa už hľadelo ako by odsúdený nebol, keďže

u obidvoch predchádzajúcich odsúdeniach uvedených v odpise registra trestov došlo k ich zahladeniu.

Pokiaľ ide o trest prepadnutia veci – osobného motorového vozidla obžalovaného, možno konštatovať,
že v danom prípade by bol takýto postup neprimerane prísny, berúc do úvahy to, že obžalovaný
prejavil kritický postoj k trestnej činnosti, taktiež jeho osobné, rodinné a majetkové pomery, keď

je otcom 2 maloletých detí a v dôsledku trestnej činnosti prišiel o zamestnanie v pozícii kuriéra,
prihliadajúc súčasne na vyššie uvedené okolnosti vyznievajúce výrazne v jeho prospech, ako aj hodnotu
predmetného osobného motorového vozidla. Nemožno opomenúť, že obžalovanému boli za jeden
prečin, zo spáchania ktorého bol uznaný vinným, uložené už dva vyššie uvedené tresty v daných
výmerách, vrátane najprísnejšieho druhu trestu, a to trestu odňatia slobody. Uloženie trestu prepadnutia

veci, ako trestu tretieho, za úmyselný prečin, pri ktorom Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje
možnosť uloženia trestu odňatia slobody najviac na 1 rok (tzv. typová závažnosť trestného činu), by
v danom prípade bolo nielen mimoriadne prísne, ale zároveň v rozpore s účelom trestu vyjadrenom
v ust. § 34 ods. 1 Tr. zák. Zmena uloženého trestu by pripadala do úvahy skôr v prospechobžalovaného, keď by mu eventuálne bolo možné uložiť trest odňatia slobody v nižšej výmere. Uloženie
trestu prepadnutia veci by skôr prichádzalo do úvahy v takom prípade, ak by popri treste zákazu
činnosti vedenia motorových vozidiel nebol obžalovanému zároveň ukladaný aj trest odňatia slobody

ako najprísnejší druh trestu. Vzhľadom k tomu teda možno trest uložený okresným súdom ako celok
považovať za neprimerane prísny, čo bolo dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku v časti výroku
uloženia trestu prepadnutia veci.

Nemožno opomenúť ani to, že uložením trestu prepadnutia veci osobného motorového vozidla by

obžalovanému nebolo úplne zabránené v prípadnom páchaní ďalšej trestnej činnosti, pretože by si
bez väčších ťažkostí mohol zabezpečiť iné motorové vozidlo, napr. jeho požičaním, prenájmom, kúpou
a pod. V tejto trestnej veci by naviac uloženie trestu prepadnutia veci mohlo postihnúť tiež rodinných
príslušníkov obžalovaného, najmä jeho otčima, ktorý potrebuje osobné motorové vozidlo na prepravu
na rôzne zdravotné vyšetrenia, na čo bolo podľa ust. § 34 ods. 3 Tr. zák. taktiež potrebné prihliadnuť.

Vzhľadom k tomu, že obžalovanému nebol uložený trest prepadnutia veci, bolo bezpredmetné zaoberať
sa vyriešením predbežnej otázky a to určenia osoby, ktorá je vlastníkom daného osobného motorového
vozidla.

Uloženie trestov odňatia slobody a zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v daných výmerách

popri sebe, zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom
rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, a takýto trest zodpovedá
všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., a súčasne i z ďalších ustanovení,
ktoré upravujú zásady ukladania trestov.
Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku o treste, z vyššie

uvedených dôvodov o odvolaní obžalovaného, považujúc ho za čiastočne dôvodné, rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.