Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 17, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/80/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200621
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200621.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PavlaTkáčaačlenovsenátuJUDr.

Eriky Klimekovej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX, C., právne zastúpený: CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o., IČO: 36 857 416, so sídlom Krmanova
6, Košice, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice, so sídlom
Žriedlová 3366/13, Košice, za účasti ďalších účastníkov: 1. D. E., F., IČO: 31 702 937, so sídlom E. C.
X/XXXX, 2. Valaliky Industrial Park, s. r. o., IČO: 54 485 053, so sídlom Trnavská cesta 100, Bratislava,
právne zastúpený: Chrenek, Toman, Kotrba advokátska kancelária spol. s r. o., organizačná zložka, IČO:
53 650 441, so sídlom: Palisády 56, Bratislava, o preskúmanie II. výroku rozhodnutia Okresného úradu

Košice, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-KE-OVBP2-2022/023779-025 zo dňa 16.09.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-
KE-OVBP2-2022/023779-025 zo dňa 16.09.2022 v časti II. výroku o náhrade za vyvlastnenie tohto
rozhodnutia, začínajúcom slovami: „- finančnú náhradu za vyvlastnenie, ktorá bola určená podľa
znaleckého posudku č. 20/2022 zo dňa 12.02.2022 (...)“ a končiacom: „(...) oznámený treťou osobou -
D. E., F., E. C. X, XXX XX G.“ a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

III. Ďalším účastníkom 1. a 2. p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania, ktoré im
vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré im správny súd uložil.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu
Košice, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-KE-OVBP2-2022/023779-025 zo dňa 16.09.2022 v časti

II. výroku o náhrade za vyvlastnenie (ďalej aj „vyvlastňovací orgán“ a „rozhodnutie o vyvlastnení“
alebo „napadnuté rozhodnutie“), ktorým sa rozhodlo o priznaní náhrady žalobcovi za vyvlastnenie
pozemkov uvedených v I. výroku tohto rozhodnutia v prospech 2. ďalšieho účastníka, ktorá bola určená
podľa znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou ZNALCI, s.r.o. č. 20/2022 zo dňa
12.02.2022 (ďalej aj „znalecká organizácia“ a „znalecký posudok č. 20/2022“) vo výške 120 848, 43
eur, pričom zo zloženej sumy náhrady za vyvlastnenie mal uspokojiť vyvlastňovací orgán prihlásenú
pohľadávku 1. ďalšieho účastníka do výšky náhrady za vyvlastnenie.

2. Návrh na začatie konania o vyvlastnení podľa § 9 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov
a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o vyvlastňovaní“) podal 2. ďalší účastník ako vyvlastniteľa navrhol určiť náhradu za vyvlastnenie podľa znaleckého posudku č. 20/2020. Na základe tohto návrhu
bolo voči žalobcovi začaté konanie o vyvlastnení a nariadené ústne pojednávanie vo veci na deň
17.08.2022 (oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania a nariadenie ústneho pojednávania č. OU-

KE-OVBP2-2022/023779-01 zo dňa 11.07.2022).

3. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 17.08.2022 vzniesol žalobca námietku voči skutočnostiam
uvedeným v znaleckom posudku č. 20/2022, pričom uviedol, že nesúhlasí s výškou náhrady za
vyvlastnenie, keďže vyvlastňovanými sú pozemky v tesnej blízkosti Košíc neďaleko cesty prvej triedy

a diaľnice (zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 17.08.2022 ,s. 4).

4. Znalecká organizácia predložila do konania listinu označenú ako „Vyjadrenie k námietkam“ zo dňa
17.08.2022, v ktorej sa vyjadrila k ňou vypracovanému znaleckého posudku č. 20/2022 (ďalej len
„vyjadrenie znaleckej organizácie“). Znalecká organizácia uviedla, že podáva vyjadrenie na základe
žiadosti vyvlastňovacieho orgánu zo dňa 17.08.2022, avšak správny súd nezistil, aby takáto žiadosť

bola súčasťou administratívneho spisu a nie je uvedená ani v zozname listín v obsahu administratívneho
spisu[otom,žebuderealizovaťpostuppodľa§4ods.4zákonaovyvlastňovaníinformovalvyvlastňovací
orgán žalobcu v reakcii na jeho námietku počas ústneho pojednávania, čo je zachytené v zápisnici
z ústneho pojednávania zo dňa 17.08.2022, s. 4].

5. Dňa 02.09.2022 doručil 1. ďalší účastník prihlášku svojej pohľadávky, v ktorej uviedol, že nadobudol
voči žalobcovi pohľadávku spoločne so záložnými právami, ktoré vznikli na nehnuteľnostiach, ktoré sú
predmetom vyvlastnenia. Dňa 07.09.2022 bol žalobca oboznámený s vyjadrením znaleckej organizácie.

6. Následne vyvlastňovací orgán rozhodol vo veci tak ako je uvedené vyššie. Vyvlastňovací

orgán v rozhodnutí o vyvlastnení uviedol, že (doslovne citované): „Na základe obsahu námietky
voči vyvlastneniu vyvlastňovací orgán postupoval podľa ust. § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní,
vyžiadal vyjadrenie znalca a následne s jeho obsahom oboznámil vyvlastňovaného listom č. OU-KE-
OVBP2-2022/023779-019 zo dňa 31.08.2022 “ (rozhodnutie o vyvlastnení, s. 4).

7. Žalobca v správnej žalobe: (i) namietal, že znalecký posudok č. 20/2022 určil nesprávne všeobecnú
hodnotu pozemku, pričom poukázal na verejne dostupné informácie o cenách v lokalite, kde sa
nachádzajú vyvlastňované pozemky, (ii) namietal, že vyvlastňovací orgán mal posudzovať znalecký
posudok č. 20/2022 ako jeden z dôkazov, pričom mal prihliadať na verejne známe skutočnosti
a skutočnosti mu známe z vlastnej činnosti, (iii) poukázal na chyby v znaleckom posudku č. 20/2022, (iv)

vytkol, že vyvlastňovací orgán si vyžiadal od znaleckej organizácie stanovisko, a nie odborné stanovisko.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že vyvlastňovací orgán postupoval v súlade s § 4
ods. 4 zákona o vyvlastňovaní tým, že zabezpečil do konania vyjadrenie/odborné vysvetlenie znalca na
účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Žalovaný

ďalej poukázal na to, že znalec zodpovedá za obsah ním vyhotoveného znaleckého posudku. Z týchto
dôvodov navrhol žalovaný správnu žalobu zamietnuť (vyjadrenie žalovaného zo dňa 11.07.2023).

9. Vo svojom vyjadrení 2. ďalší účastník uviedol, že v postupe vyvlastňovacieho orgánu nedošlo
k žiadnemu rozporu so zákonom a označil náhradu za vyvlastnenie za primeranú (vyjadrenie 2. ďalšieho

účastníka zo dňa 31.08.2023).

10. Ku splneniu procesných podmienok konania správny súd poukazuje na právny záver, podľa ktorého:
„Kasačný súd preto dospel k záveru, že správnou žalobou sa možno na príslušnom správnom súde
domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia v časti výroku o náhrade za vyvlastnenie v zmysle § 13

ods. 3 bez toho, aby bolo nutné toto rozhodnutie/ výrok preskúmavať v odvolacom administratívnom
konaní.“ [rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“), sp.zn.
8Sžk/28/2019 zo dňa 30.09.2021, ods. 26]. Na základe uvedeného mal žalobca právo podať žalobu
voči II. výroku o náhrade za vyvlastnenie bez toho, aby pred tým podal odvolanie voči rozhodnutiu
o vyvlastnení.

11. Pri posudzovaní svojej právomoci správny súd vychádzal z toho, že žalobca označil ako žalovaného
orgán verejnej správy, pričom sa svojou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia o náhrade za
vyvlastnenie a nie doplatenia náhrady za vyvlastnenie. Preto bola vo veci daná právomoc správnehosúdu[porovnajuznesenieKompetenčnéhosenátuNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyaNajvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 18SKomp/9/2022 zo dňa 25.01.2023, ods. 11].

12. Žalovaným je Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice [keďže na tento orgán
verejnej správy prešla rozhodovacia právomoc z pôvodného vyvlastňovacieho orgánu podľa § 7 ods. 1
zákona o vyvlastňovaní v spojení s § 180 ods. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“)].

13. Správny súd v Košiciach vykonal vo veci verejné vyhlásenie rozsudku, ktoré sa uskutočnilo dňa
17.07.2025, pričom tento rozsudok bol vyhlásený v tento deň postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta
SSP vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní.

II.

Vybrané ustanovenia právnych predpisov

14. Podľa § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní Ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na
vyvlastnenienaústnompojednávaníúčastníkkonaniaaleboináoprávnenáosobanamietneskutočnosti,
ktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu podľa § 9 ods. 2 písm. f), vyvlastňovací

orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú
dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Náklady spojené s vyhotovením odborného
vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša vyvlastniteľ.

15. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o vyvlastňovaní Návrh musí obsahovať údaj o sume predpokladanej

náhrady za vyvlastnenie, ktorá pozostáva zo všeobecnej hodnoty pozemku alebo stavby, alebo
všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určenej znaleckým posudkom.

16. Podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní Výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací
orgán určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu

podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a
vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie
v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s
požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd,

17. Podľa § 16 ods. 1 zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o znalcoch“) Znalecká
činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone
znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnenie,

odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie.

18.Podľa§18ods.1zákonaoznalcochNavykonanieostatnýchúkonovznaleckejčinnostisaprimerane
použije ustanovenie § 17 ods. 5. V každom znaleckom úkone musí byť odôvodnený postup a musí byť
zabezpečená jeho preskúmateľnosť.

III.
Posúdenie správnym súdom

19. Správny súd sa oboznámil s napadnutým rozhodnutím a súvisiacim administratívnym spisom ako i
súdnym spisom. Vo svetle žalobných bodov tieto posúdil a dospel k nasledovným záverom.

20. K žalobným bodom (i) a (ii) správny súd poukazuje na nasledovný právny záver:

„Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že orgán verejnej správy rozhodujúci o výške náhrady
za vyvlastnenie nemá možnosť zasahovať do odborného vyjadrenia/ vysvetlenia znalca, ktorému je
zákonom zverené posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie.
Pre orgán verejnej správy sú závery znaleckého posúdenia podkladom pre rozhodnutie vo veci a nieje oprávnený do výpočtov v nich uvedených akokoľvek zasahovať, robiť si o nich vlastný úsudok, či
meniť ich. V súvislosti s právnym názorom krajského súdu o potrebe odstrániť nedostatky v skutkovom
stave je potrebné dať do pozornosti i vzájomný vzťah medzi Správnym poriadkom a zákonom č.

282/2015 Z.z., ktorý je špeciálnou právnou úpravou a ktorý zakotvuje osobitný procesný mechanizmus
uplatňujúci sa v prípade namietania skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku. Konkrétne ide
o ust. § 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z.z., ktorý v prípade nesúhlasu so stanovením výšky náhrady
za vyvlastnenie znaleckým posudkom neupravuje prehodnocovanie týchto odborných záverov ďalším
dokazovaním (napr. tak, ako je tomu v ust. § 36 Správneho poriadku), ale zakotvuje povinnosť orgánu

verejnej správy zabezpečiť odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca, ktorú povinnosť žalovaný
rešpektoval. Ak by orgán verejnej správy postupoval pri vysporiadaní sa s námietkou smerujúcou voči
náhrade za vyvlastnenie štandardným spôsobom ako pri každom inom dôkaze, či námietke, došlo by
k popretiu zmyslu a účelu § 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z.z., keď by nebolo zrejmé čo by malo byť
predmetom civilného sporového konania, nakoľko celé dokazovanie vo vzťahu k otázke správnosti
určeniavýškynáhradyzavyvlastnenie,bybolorealizovanévadministratívnom-vyvlastňovacomkonaní.

Pri uplatnení takéhoto procesného postupu by sa právna úprava § 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z.z. stala
obsolétnou. Pokiaľ teda žalobca ako vyvlastnený predložil vo vyvlastňovacom konaní znalecký posudok,
nestotožňujúc sa so závermi pôvodného znaleckého posudku, z ktorého vychádzal žalovaný pri určení
výšky náhrady za vyvlastnenie, jediným zákonným a do úvahy prichádzajúcim postupom bolo uplatnenie
§ 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z.z., resp. v súlade s § 13 ods. 3 písm. a/ zákona č. 282/2015 Z.z. s

požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkázať žalobcu ako vyvlastneného na civilný súd.

31. Kasačný súd ďalej aj v nadväznosti na vyššie uvedené ako i svoje závery týkajúce sa
preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o určení výšky náhrady za vyvlastnenie v
správnom súdnom preskúmavanom konaní poukazuje na to, že takéto preskúmanie rozhodnutia

pochopiteľne nemôže byť „bezobsažné“, t.j. v konaní pred správnym súdom žalobca musí mať možnosť
namietať nedostatky, ktorými bolo zaťažené konanie a rozhodovanie orgánu verejnej správy o určení
výšky náhrady za vyvlastnenie. Ide však predovšetkým o vady týkajúce sa postupu správneho orgánu,
ktoré by mali vplyv na zákonnosť výroku o určení náhrady za vyvlastnenie, medzi ktoré patrí napr.
neobstaranie zákonom stanovených podkladov pre rozhodnutie, či nedodržanie procesného postupu s

týmspojeného(zabezpečenieodbornéhovyjadreniaalebovysvetleniaznalca)apod.Napokonžalobcav
tomto smere vytýkal orgánu verejnej správy viacero pochybení týkajúcich sa nezákonnosti jeho postupu,
resp. rozhodnutia, avšak posúdenie námietky, ktorou s poukazom na ním predložený znalecký posudok
spochybňoval výšku náhrady za vyvlastnenie, resp. domáhal sa jej navýšenia, a ktorú ako dôvodnú
vyhodnotil krajský súd v kontexte nedostatočne zisteného skutkového stavu zákonodarca v ust. §

13 ods. 3 písm. a/ zákona č. 282/2015 Z.z. preniesol do civilného sporového konania, t.j. správny
orgán ju nebol oprávnený riešiť v administratívnom - vyvlastňovacom konaní spôsobom uvedeným
v rozhodnutí krajského súdu. Kasačný súd sa pritom vo svojej rozhodovacej činnosti už zaoberal
obdobnouproblematikou,napr.vrozsudkusp.zn.3Sžp/23/2013zodňa11.2.2014,vktoromkonštatoval,
že ,,nárok na vyššiu vyvlastňovaciu náhradu pre účely výstavby diaľnice - tak, ako táto výška vyplýva

z výroku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v
správnom súdnictve - sa vyníma z právomoci správnych orgánov, a tým nepriamo i z právomoci súdov
v správnom súdnictve o preskúmanie zákonnosti vyvlastňovacích rozhodnutí (§ 8 ods. 3 zákona č.
129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové
vozidlá v znení neskorších predpisov). Tieto nároky si vlastník uplatňuje v civilnom sporovom konaní

žalobou proti stavebníkovi diaľnice, resp. proti tomu, v prospech koho k vyvlastneniu došlo.“

[rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžk/28/2019 zo dňa 30.09.2021,
ods. 30., 31.]

21. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vyvlastňovací orgán nebol oprávnený posudzovať vecnú
správnosť znaleckého posudku č. 20/2022 na základe ďalšieho dokazovania. Povinnosť vysporiadať sa
snámietkamivočisprávnostiznaleckéhoposudkuč.20/2022akoajsosúvisiacimidôkazmitýkajúcimisa
všeobecnej hodnoty vyvlastňovaného pozemku je v konaní o vyvlastnení koncentrovaná do procesnej
povinnosti vyvlastňovacieho orgánu zabezpečiť odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel

posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie [§ 4 ods. 4
zákona o vyvlastňovaní]. Z tohto dôvodu považoval správny súd žalobný bod (i) za nedôvodný.22. Správny súd ďalej poukazuje na § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní, ktorý
stanovuje (podčiarknutie doplnené súdom): vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v
sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]. Zákonný
odkaz na § 9 ods. 2 písm. f) v citovanom § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní výslovne odkazuje
na znalecký posudok uvedený v písomnom návrhu vyvlastniteľa na začatie vyvlastňovacieho konania.
Z tohto dôvodu je nutné ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní vykladať v systematickej
nadväznosti na § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní. Zákon o vyvlastňovaní teda nedáva

možnosť určiť náhradu za vyvlastnenie na základe iného znaleckého posudku alebo dôkazu okrem
znaleckého posudku, ktorý bol predložený v písomnom návrhu vyvlastniteľa. Tak ako bolo uvedené
vyššie, vyvlastňovací orgán nie je oprávnený hodnotiť vecnú správnosť tohto znaleckého posudku na
základe ďalšieho dokazovania. Z uvedeného teda vyplýva, že vyvlastňovací orgán dokazovanie vo
vzťahu k určeniu všeobecnej hodnoty vyvlastňovaného pozemku nevykonáva [nad rámec postupu podľa
§ 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní]. Preto vyvlastňovací orgán nemal povinnosť pri stanovení náhrady

za vyvlastnenie prihliadať na všeobecne známe skutočnosti a ani skutočnosti, ktoré mu mali byť známe
z jeho činnosti. Z tohto dôvodu považoval správny súd žalobný bod (ii) za nedôvodný.

23. Námietky voči obsahu znaleckého posudku č. 20/2022 vznesené v správnej žalobe neuplatnil
žalobca do skončenia administratívneho konania [§ 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní stanovuje,

že námietky k obsahu znaleckého posudku môžu byť uplatnené najneskôr pri prerokovaní návrhu
vyvlastniteľanavyvlastnenienaústnompojednávaní,avšakouvedenomnebolžalobcariadnepoučený],
a preto vyvlastňovací orgán nebol povinný zabezpečiť odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca ku
týmto skutočnostiam. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
o vyvlastnení [§ 135 ods. 1 SSP]. Z tohto dôvodu hodnotil správny súd žalobný bod (iii) ako nedôvodný.

24. V súvislosti so žalobným bodom (iv) správny súd poukazuje na to, že žalobca uplatnil na ústnom
pojednávaní dňa 17.08.2022 námietky voči obsahu znaleckého posudku, a preto mal vyvlastňovací
orgán povinnosť postupovať podľa § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní [včasné uplatnenie takýchto
námietok nebolo vo veci sporné, pričom na túto skutočnosť sa odvoláva taktiež rozhodnutie o

vyvlastnení]. Príslušné ustanovenie § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní dáva vyvlastňovanému orgánu
možnosť zabezpečiť do konania, buď odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca. Tieto pojmy je
potrebné vykladať v nadväznosti na § 16 ods. 1 zákona o znalcoch, pričom sa v oboch prípadoch
jedná o úkony znaleckej činnosti [uvedené vyplýva zo skutočnosti, že sa jedná o úkony, ktoré majú
byť zabezpečené od znalca a taktiež z toho, že § 16 ods. 1 zákona o znalcoch tieto úkony výslovne

zaraďuje medzi úkony znaleckej činnosti]. Napriek tomu, že § 16 ods. 1 zákona o znalcoch pozná aj
iné úkony znaleckej činnosti, tak § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní upravuje pre účely postupu podľa
tohto ustanovenia výslovne iba odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie. Vzhľadom k tomu, že v tomto
prípade sa jedná o ustanovenie, ktoré má garantovať zákonnosť núteného zásahu do vlastníckeho
práva vyvlastňovanej osoby, tak je nutné v tomto prípade uplatniť doslovný výklad § 4 ods. 4 zákona

o vyvlastňovaní [uvedený záver korešponduje s ústavno-konformným výkladom s poukazom na čl. 2
ods. 2 Ústavy SR]. Preto je nutné považovať zoznam úkonov znaleckej činnosti uvedených v § 4 ods.
4 zákona o vyvlastňovaní za taxatívny.

25. Vyvlastňovací orgán vo veci nezabezpečil odborné vyjadrenie a ani vysvetlenie znaleckej

organizácie, pričom namiesto toho vo veci zabezpečil iba vyjadrenie znaleckej organizácie. Správny
súd sa zaoberal tým, či napriek nesprávnemu označeniu tejto listiny sa nemôže svojou povahou jednať
o niektorý z úkonov znaleckej činnosti, ktorý upravuje § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní. V tejto súvislosti
vychádzal správny súd z § 18 ods. 1 zákona o znalcoch, ktorý pri iných úkonoch znaleckej činnosti
odkazuje na primerané použitie § 17 ods. 4 zákona o znalcoch upravujúceho náležitosti znaleckého

posudku. Vyjadrenie znaleckej organizácie nemá úvodnú stranu a ani znaleckú doložku, pričom nie je
označenéaniporadovýmčíslomznaleckéhoúkonupreúčelyevidencievznaleckomdenníku[§18ods.1
písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 228/2018 Z. z., ktorou sa vykonáva
zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov]. Z uvedeného dôvodu takéto vyjadrenie znaleckej organizácie

nemožno považovať za úkon znaleckej činnosti, a teda ani v materiálnej rovine ho nemožno stotožniť
s niektorým z úkonov upravených v § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní.26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel správny súd k záveru, že vyvlastňovací orgán po podaní
námietky žalobcu voči obsahu znaleckého posudku do vyvlastňovacieho konania nezabezpečil odborné
vyjadrenie a ani vysvetlenie znalca. Z tohto dôvodu dospel správny súd k záveru, že žalobný bod (iv)

je dôvodný.

27. Na základe vyššie uvedeného dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie o vyvlastnení je v časti II.
výroku o náhrade za vyvlastnenie nezákonné z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP). Zároveň došlo

týmto k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g)
SSP) [vadu podľa § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní hodnotil správny súd ako podstatnú s poukazom
na zúžené možnosti objasňovania skutkového stavu vo veci náhrady za vyvlastnenie podľa zákona
o vyvlastňovaní, čo zvyšuje význam príslušného úkonu garantujúceho overenie správnosti znaleckého
posudku predloženého vyvlastniteľom. Zároveň nemožno opomínať význam zásahu do základného

práva vlastniť majetok, ku ktorému nútené vyvlastnenie vedie. Preto je nutné postup vyvlastňujúceho
orgánu hodnotiť striktne].

28. Správny súd zrušil napadnutý II. výrok o náhrade za vyvlastnenie v časti vymedzenej vo výroku
tohto rozsudku. Zrušený II. výrok o náhrade za vyvlastnenie správny súd necitoval vo výroku svojho

rozsudku celý, ale pristúpil k jeho opisu v súlade s § 191 ods. 2 SSP. K takémuto postupu viedla správny
súd skutočnosť, že tento výrok o náhrade za vyvlastnenie obsahuje číslo bankového účtu ako údaj,
ktorý by nebolo možné v prípade jeho zahrnutia do enunciátu rozsudku anonymizovať [napriek potrebe
zachovania ochrany tohto údaja pred zverejnením].

29. Správny súd zrušil výrok o náhrade za vyvlastnenie taktiež v časti podľa § 13 ods. 2 písm. b)
zákona o vyvlastnení, keďže výrok o náhrade za vyvlastnenie je v tejto časti subsidiárny k časti výroku
o náhrade za vyvlastnenie podľa § 13 ods. 2 písm. a) zákona o vyvlastnení. Uvedený záver vyplýva
z toho, že výrok o náhrade za vyvlastnenie v časti podľa 13 ods. 2 písm. a) zákona o vyvlastnení
upravuje taktiež spôsob jej zaplatenia. Zároveň rozsah uspokojenia prihlásených nárokov podľa § 13

ods. 2 písm. b) zákona o vyvlastňovaní je determinovaný výškou priznanej náhrady za vyvlastnenie
podľa § 13 ods. 2 písm. a) zákona o vyvlastňovaní. V rozhodnutí o vyvlastnení je za zrušenou časťou
II. výroku o náhrade za vyvlastnenie uvedený ďalší text, po ktorom až nasleduje časť rozhodnutia pod
rubrikou „Odôvodnenie“ (rozhodnutie o vyvlastnení, s. 2 - 3). Ďalší tam uvedený text nemá svojou
povahou charakter rozhodnutia o náhrade za vyvlastnenie podľa § 13 ods. 2 písm. a), písm. b) zákona o

vyvlastňovaní, a preto nepodlieha súdnemu prieskumu podľa § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní. Preto
ho správny súd nezahrnul do zrušujúceho výroku rozsudku.

30. V ďalšom konaní žalovaný: i) opätovne rozhodne o náhrade za vyvlastnenie; ii)
pred svojim rozhodnutím zabezpečí do konania odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca

k námietkam žalobcu voči obsahu znaleckého posudku č. 20/2022 v súlade s § 4 ods. 4 zákona
o vyvlastňovaní, ktoré bude spĺňať náležitosti znaleckého úkonu podľa § 18 ods. 1 zákona
o znalcoch; iii) účastníkom konania o vyvlastnení sa umožní vyjadriť k takémuto podkladu nového
rozhodnutia žalovaného, a to ešte pred jeho vydaním [§ 18 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní v spojení s §
33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov],

iv) žalovaný vykoná riadnu žurnalizáciu administratívneho spisu, pričom zabezpečí, aby bol súčasťou
administratívneho spisu znalecký posudok č. 20/2022.

31. Správny súd v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania voči žalovanému (§ 167 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania

rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 SSP).
Ďalším účastníkom priznal správny súd právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému
v rozsahu podľa § 169 SSP.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4

SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno

odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svojepodania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.